Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.4 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 702 8227267 8227008 2026-06-02T06:07:06Z ~2026-32701-18 296676 /* Názov */ Presnejšia úprava používania skratky mesta Bratislava. Upresnenie používania tejto "skratky" 8227267 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bratislava | other_name = | category = [[Hlavné mesto]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] <!-- *** Image *** --> | image = Hlavné Namestie (35096533142).jpg | image_caption = [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavné námestie]], v pozadí [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] a [[Bratislavský hrad]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag =Bratislava-bratislava-flag.svg | symbol =Coat of arms of Bratislava.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Prešporok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | histregion = [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavská župa]] | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | district1 = [[Bratislava II (okres)|II]] | district2 = [[Bratislava III (okres)|III]] | district3 = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | district4 = [[Bratislava V (okres)|V]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dunaj | river1 = [[Morava (rieka)|Morava]] | river2 = [[Malý Dunaj]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 152 | elevation_note = <ref name=MOS>{{MOŠ/MIS|582000}}</ref> | lat_d = 48 | lat_m = 08 | lat_s = 38 | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 06 | long_s = 35 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city(400000) | highest = [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínska Kobyla]] | highest_elevation = 514 | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = 126 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 367.66 | area2_type = aglomerácia | area2 = 853.15 | area3_type = kraj | area3 = 2053 <!-- *** Population *** --> | population = {{OBP|SK|582000|N}} | population_date = {{OBD|SK|582000|dmr1}} | population_note = <ref name="pocet-obyvatelov-ba">{{OBZ|SK|582000}}</ref> | population_density = auto | population2_type = aglomerácia | population2 = 1300000 | population2_date = 30.03.2025 | population2_note = <ref name="pocet-obyvatelov-aglomeracia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Weekly Rhythms of Population Presence in the Bratislava Metropolitan Region | url = https://www.sav.sk/journals/uploads/11022120SN3_2025_30.pdf | autor = Martin Šveda | vydavateľ = Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> | population2_density = auto | population3_type = kraj | population3 = {{OBP|SK|1|N}} | population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}} | population3_note = <ref name="pocet-obyvatelov-ba" /> | population3_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established_type = Prvá pís. zmienka | established = 907 | mayor_type = Primátor | mayor = Matúš Vallo<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br /> | mayor_party = Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 8XX XX | area_code_type = Tel. predvoľba | area_code = +421-2 | code = 582000 | code_type = [[Štatistická územná jednotka|ŠÚJ]] | code1 = BA, BL, BT | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free fields *** --> | free1_type = Adresa | free1 = Služby občanom/Front Office<br/>Primaciálne nám. 1<br/>(P.O.Box 192)<br/>814 99  Bratislava | free2_type = Telefón | free2 = 59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom) | free3_type = Fax | free3 = 54 41 43 92 | free4_type = E-mail | free4 = info@bratislava.sk <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = <!-- Poloha v rámci Bratislavského kraja --> | map1_locator = <!-- Bratislavský kraj --> | map2_caption = Mapa Bratislavy | map2 = Bratislava boroughs relief map.svg <!-- *** Websites *** --> | commons = Bratislava | statistics = <ref name=MOS /> | website = [http://Bratislava.sk/ Bratislava.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Bratislavčan, Bratislavčanka<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Bratislavčan}}</ref> }} '''Bratislava''' ({{audio|Sk-Bratislava.ogg|slovenská výslovnosť}}, {{vjz|lat|''Posonium''}}, {{vjz|deu|''Pressburg''}}, {{vjz|hun|''Pozsony''}}, {{vjz|gre|''Istropolis''|''Mesto na Dunaji''}}; do [[5. marec|5. marca]] [[1919]] vrátane: ''Prešporok'', ''Prešporek'';<ref name=Polackova>{{Citácia | priezvisko zborník = Poláčková | meno zborník = Zuzana | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Transfer vedomostí medzi Viedňou a Prešporkom/Bratislavou v rokoch 1900{{--}}1914 : Vplyv na multietnické sociálnodemokratické prostredie a Slovákov | priezvisko = Hanula | meno = Matej | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Dlhá cesta od monarchie k republike : Zmeny režimov, myslenia a životného štýlu na Slovensku a v strednej Európe od polovice 19. d polovice 20. storočia | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, vydavateľstvo SAV]] | rok = 2021 | strany = 83 | isbn = 978-80-224-1921-5 }}</ref> iné názvy pozri [[Bratislava#Názov|nižšie]]) je [[Hlavné mesto|hlavné]] a rozlohou aj počtom obyvateľstva najväčšie [[Mesto (Slovensko)|mesto]] [[Slovensko|Slovenska]]. K {{OBD|SK|1|dmrd}} tu žilo {{OBP|SK|582000}} obyvateľov,<ref>{{OBZ|SK|1}}</ref> pričom celý [[Bratislavský kraj]], zahŕňajúci okrem Bratislavy aj priľahlé okresy [[Malacky (okres)|Malacky]], [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Senec (okres)|Senec]], obývalo {{OBP|SK|1}} obyvateľov.<ref>{{OBZ|SK|1}}</ref> Bratislava je súčasťou širšieho bratislavského metropolitného regiónu, ktorý zahŕňa približne 1,3 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šveda | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Weekly Rhythms of Population Presence in the Bratislava Metropolitan Region: A Typology Based on Mobile Phone Data | periodikum = Slovenský národopis | odkaz na periodikum = Slovenský národopis | vydavateľ = [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV]] | miesto = Bratislava | rok = 2025 | ročník = 73 | číslo = 3 | strany = 360{{--}}379 | url = | dátum prístupu = | issn = 1339-9357 | doi = 10.31577/SN.2025.3.30 }}</ref> Nachádza sa na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], medzi [[Záhorská nížina|Záhorskou]] a [[Podunajská nížina|Podunajskou nížinou]]. Mestom preteká rieka [[Dunaj]], mimo centra aj rieka [[Morava (rieka)|Morava]]. Bratislava leží na hranici s [[Rakúsko]]m a [[Maďarsko]]m, vďaka čomu je jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych [[Štát#Medzinárodné právo|štátov]]. Je sídlom [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta]], [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]] aj [[Vláda Slovenskej republiky|vlády]]; [[Bratislavský samosprávny kraj|samosprávneho kraja]], [[Európsky orgán práce|Európskeho orgánu práce]], [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], viacerých univerzít, divadiel, múzeí, galérií a ďalších inštitúcií. Vizuálnou dominantou scenérie mesta je [[Bratislavský hrad]] s charakteristickými štyrmi vežičkami a [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm svätého Martina]]. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší [[Most SNP]] na Dunaji. V [[Historické centrum Bratislavy|historickom centre]] je vyhlásená [[pamiatková rezervácia]]. V mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] leží zrúcanina [[Devín (hrad)|rovnomenného hradu]]. == Geografia == Nachádza sa v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]], na súradniciach <nowiki>17°10'75''</nowiki> [[zemepisná dĺžka|východnej dĺžky]], <nowiki>48°14'90''</nowiki> [[zemepisná šírka|severnej šírky]], 126 – {{m|514|m}} nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky [[Dunaj]], na úpätí pohoria [[Malé Karpaty]]. Svojou rozlohou {{km2|368.58}} je najväčším mestom Slovenska. Leží v bezprostrednej blízkosti [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa {{km|60|m}} východne od [[Viedeň|Viedne]], čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom [[Győr]] (Ráb) a moravským mestom [[Brno]] tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región [[CENTROPE]]. Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce [[Marianka]] a [[Borinka]], mestá [[Stupava]] a [[Svätý Jur]], na východe obce [[Most pri Bratislave]], [[Chorvátsky Grob]] a [[Ivanka pri Dunaji]], na juhovýchode obce [[Rovinka]], [[Dunajská Lužná]], [[Kalinkovo]], [[Hamuliakovo]] a mesto [[Šamorín]], na juhu maďarská obec [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] a rakúska obec [[Deutsch Jahrndorf]], na západe rakúske obce [[Kittsee]] (Kopčany) a [[Wolfsthal]] a rakúske mesto [[Hainburg an der Donau]]. Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s [[Rakúsko|Rakúskom]] a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce. === Časti mesta === {{hlavný článok|Mestské časti Bratislavy}}{{Mestské časti Bratislavy}} [[Súbor:Hlavné námestie-The napoleonic soldier, Old Town Hall and Roland Fountain-Bratislava.JPG|náhľad|[[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavné námestie]]]] [[Súbor:Hviezdoslavovo námestie (10266936594).jpg|vpravo|náhľad|[[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]]]] [[Súbor:Архиепископский дворец - panoramio.jpg|vpravo|náhľad|[[Primaciálne námestie]]]] Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou [[Podunajské Biskupice]]; s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta. === Vodné toky === {{hlavný článok|Zoznam vodných tokov v Bratislave}} Cez Bratislavu tečie rieka [[Dunaj]], druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť [[Petržalka]] od ostatných mestských častí. V mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] sa do Dunaja vlieva rieka [[Morava (rieka)|Morava]], do ktorej západne od [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] ústi riečka [[Mláka (prítok Moravy)|Mláka]]. Do [[Karloveské rameno (Dunaj)|Karloveského ramena]] sa západne od Dlhých dielov vlieva [[Mokrý potok (prítok Dunaja)|Mokrý potok]] a pri Riviére [[Suchá Vydrica]]. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]]. Východné svahy Malých Karpát odvodňuje [[Račiansky kanál]], ktorý sa severne od mestskej časti [[Vajnory]] spája s vodami [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatiny]], ktorá ďalej ústi do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]. === Vodné plochy === {{hlavný článok|Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí}} V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad [[Štrkovecké jazero]] a [[Kuchajda]] v Ružinove, [[Vajnorské jazerá]] a [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]] pri diaľnici D1, [[Malý Draždiak]] a [[Veľký Draždiak]] v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero. === Podnebie === Bratislava sa dlho nachádzala v miernom podnebnom pásme, ale v posledných rokoch sa kvôli klimatickej zmene posunula tesne za hranicu vlhkého subtropického pásma (podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]] - Cfa), s teplotami okolo 22,4 °C v najteplejšom mesiaci, približne 1 °C v najchladnejšom a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 11,9 °C. Slnko svieti priemerne 2038,1 hodín ročne a padne okolo 602,7 mm zrážok. Podnebie v Bratislave tiež ovplyvňuje mestský ostrov tepla, ktorý spôsobuje vyššie teploty v husto zastavaných oblastiach. Nenachádza sa v nich ale žiadna meteorologická stanica, čo znamená, že tento efekt nebýva na výpovediach z nich zaznamenaný, a preto sa môžu teploty v Bratislave niekedy zdať priemerne nižšie ako napríklad vo [[Viedeň|Viedni]] alebo [[Budapešť|Budapešti]].<table class="wikitable mw-collapsible mw-made-collapsible" style="width:auto; text-align:center; line-height: 1.2em; margin:;"><tr> <th colspan="14">Počasie pre Bratislavu (1991-2020), extrémy (1981-present) </th></tr> <tr> <th scope="row">Month </th> <th scope="col">Jan </th> <th scope="col">Feb </th> <th scope="col">Mar </th> <th scope="col">Apr </th> <th scope="col">May </th> <th scope="col">Jun </th> <th scope="col">Jul </th> <th scope="col">Aug </th> <th scope="col">Sep </th> <th scope="col">Oct </th> <th scope="col">Nov </th> <th scope="col">Dec </th> <th scope="col" style="border-left-width:medium">Year </th></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Najvyššia °C (°F) </th> <td style="background: #FF952C; color:#000000;" class="notheme">19.8<br>(67.6) </td> <td style="background: #FF9A35; color:#000000;" class="notheme">19.1<br>(66.4) </td> <td style="background: #FF7100; color:#000000;" class="notheme">25.0<br>(77.0) </td> <td style="background: #FF4D00; color:#000000;" class="notheme">30.3<br>(86.5) </td> <td style="background: #FF3700; color:#000000;" class="notheme">33.4<br>(92.1) </td> <td style="background: #FF2300; color:#000000;" class="notheme">36.3<br>(97.3) </td> <td style="background: #FF1600; color:#FFFFFF;" class="notheme">38.2<br>(100.8) </td> <td style="background: #FF0F00; color:#FFFFFF;" class="notheme">39.3<br>(102.7) </td> <td style="background: #FF3300; color:#000000;" class="notheme">34.0<br>(93.2) </td> <td style="background: #FF4F00; color:#000000;" class="notheme">30.0<br>(86.0) </td> <td style="background: #FF8B17; color:#000000;" class="notheme">21.3<br>(70.3) </td> <td style="background: #FFA246; color:#000000;" class="notheme">17.9<br>(64.2) </td> <td style="background: #FF0F00; color:#FFFFFF; border-left-width:medium" class="notheme">39.3<br>(102.7) </td></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Najvyššia priemerná °C (°F) </th> <td style="background: #F8F8FF; color:#000000;" class="notheme">3.3<br>(37.9) </td> <td style="background: #FFF3E7; color:#000000;" class="notheme">6.2<br>(43.2) </td> <td style="background: #FFCC99; color:#000000;" class="notheme">11.9<br>(53.4) </td> <td style="background: #FFA449; color:#000000;" class="notheme">17.7<br>(63.9) </td> <td style="background: #FF8710; color:#000000;" class="notheme">21.8<br>(71.2) </td> <td style="background: #FF6C00; color:#000000;" class="notheme">25.7<br>(78.3) </td> <td style="background: #FF5E00; color:#000000;" class="notheme">27.8<br>(82.0) </td> <td style="background: #FF5F00; color:#000000;" class="notheme">27.6<br>(81.7) </td> <td style="background: #FF850C; color:#000000;" class="notheme">22.1<br>(71.8) </td> <td style="background: #FFAF5F; color:#000000;" class="notheme">16.1<br>(61.0) </td> <td style="background: #FFDFBF; color:#000000;" class="notheme">9.1<br>(48.4) </td> <td style="background: #FBFBFF; color:#000000;" class="notheme">3.8<br>(38.8) </td> <td style="background: #FFAF5F; color:#000000; border-left-width:medium" class="notheme">16.1<br>(61.0) </td></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Priemerná denná °C (°F) </th> <td style="background: #ECECFF; color:#000000;" class="notheme">1.0<br>(33.8) </td> <td style="background: #F5F5FF; color:#000000;" class="notheme">2.7<br>(36.9) </td> <td style="background: #FFE9D4; color:#000000;" class="notheme">7.6<br>(45.7) </td> <td style="background: #FFC892; color:#000000;" class="notheme">12.4<br>(54.3) </td> <td style="background: #FFAC5A; color:#000000;" class="notheme">16.4<br>(61.5) </td> <td style="background: #FF9022; color:#000000;" class="notheme">20.5<br>(68.9) </td> <td style="background: #FF8308; color:#000000;" class="notheme">22.4<br>(72.3) </td> <td style="background: #FF8308; color:#000000;" class="notheme">22.4<br>(72.3) </td> <td style="background: #FFA852; color:#000000;" class="notheme">17.0<br>(62.6) </td> <td style="background: #FFCA96; color:#000000;" class="notheme">12.1<br>(53.8) </td> <td style="background: #FFF1E3; color:#000000;" class="notheme">6.5<br>(43.7) </td> <td style="background: #EEEEFF; color:#000000;" class="notheme">1.5<br>(34.7) </td> <td style="background: #FFCC99; color:#000000; border-left-width:medium" class="notheme">11.9<br>(53.4) </td></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Najnižšia priemerná °C (°F) </th> <td style="background: #DFDFFF; color:#000000;" class="notheme">−1.3<br>(29.7) </td> <td style="background: #E1E1FF; color:#000000;" class="notheme">−0.9<br>(30.4) </td> <td style="background: #F8F8FF; color:#000000;" class="notheme">3.3<br>(37.9) </td> <td style="background: #FFEDDC; color:#000000;" class="notheme">7.0<br>(44.6) </td> <td style="background: #FFD2A5; color:#000000;" class="notheme">11.0<br>(51.8) </td> <td style="background: #FFB46A; color:#000000;" class="notheme">15.3<br>(59.5) </td> <td style="background: #FFA852; color:#000000;" class="notheme">17.0<br>(62.6) </td> <td style="background: #FFA851; color:#000000;" class="notheme">17.1<br>(62.8) </td> <td style="background: #FFCC99; color:#000000;" class="notheme">11.9<br>(53.4) </td> <td style="background: #FFE6CE; color:#000000;" class="notheme">8.0<br>(46.4) </td> <td style="background: #FBFBFF; color:#000000;" class="notheme">3.9<br>(39.0) </td> <td style="background: #E1E1FF; color:#000000;" class="notheme">−0.9<br>(30.4) </td> <td style="background: #FFE9D4; color:#000000; border-left-width:medium" class="notheme">7.6<br>(45.7) </td></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Najnižšia °C (°F) </th> <td style="background: #6161FF; color:#FFFFFF;" class="notheme">−24.6<br>(−12.3) </td> <td style="background: #7A7AFF; color:#000000;" class="notheme">−20<br>(−4) </td> <td style="background: #9595FF; color:#000000;" class="notheme">−15.1<br>(4.8) </td> <td style="background: #CECEFF; color:#000000;" class="notheme">−4.4<br>(24.1) </td> <td style="background: #DBDBFF; color:#000000;" class="notheme">−2<br>(28) </td> <td style="background: #F6F6FF; color:#000000;" class="notheme">3.0<br>(37.4) </td> <td style="background: #FFEDDC; color:#000000;" class="notheme">7.0<br>(44.6) </td> <td style="background: #FFFBF8; color:#000000;" class="notheme">5.0<br>(41.0) </td> <td style="background: #DBDBFF; color:#000000;" class="notheme">−2.0<br>(28.4) </td> <td style="background: #BBBBFF; color:#000000;" class="notheme">−8<br>(18) </td> <td style="background: #A5A5FF; color:#000000;" class="notheme">−12<br>(10) </td> <td style="background: #7A7AFF; color:#000000;" class="notheme">−20<br>(−4) </td> <td style="background: #6161FF; color:#FFFFFF; border-left-width:medium" class="notheme">−24.6<br>(−12.3) </td></tr> <tr style="text-align: center;"> <th scope="row" style="height: 16px;">Zrážky mm (Palce)</th> <td style="background: #C4C4FF; color:#000000;" class="notheme">39.1<br>(1.54) </td> <td style="background: #C9C9FF; color:#000000;" class="notheme">32.8<br>(1.29) </td> <td style="background: #C5C5FF; color:#000000;" class="notheme">38.3<br>(1.51) </td> <td style="background: #C8C8FF; color:#000000;" class="notheme">35.5<br>(1.40) </td> <td style="background: #AAAAFF; color:#000000;" class="notheme">56.8<br>(2.24) </td> <td style="background: #9E9EFF; color:#000000;" class="notheme">62.8<br>(2.47) </td> <td style="background: #A2A2FF; color:#000000;" class="notheme">62.1<br>(2.44) </td> <td style="background: #A3A3FF; color:#000000;" class="notheme">61.4<br>(2.42) </td> <td style="background: #9393FF; color:#000000;" class="notheme">69.9<br>(2.75) </td> <td style="background: #BBBBFF; color:#000000;" class="notheme">45.3<br>(1.78) </td> <td style="background: #AEAEFF; color:#000000;" class="notheme">52.1<br>(2.05) </td> <td style="background: #B9B9FF; color:#000000;" class="notheme">46.6<br>(1.83) </td> <td style="background: #B2B2FF; color:#000000; border-left-width:medium" class="notheme">602.7<br>(23.73) </td></tr> <tr> <td colspan="14" style="text-align:center;font-size:95%;">Source: weatheronline.co.uk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Max. Temperature - Bratislava - Climate Robot Slovakia|url=https://www.weatheronline.co.uk/weather/maps/city?LANG=en&PLZ=_____&PLZN=_____&WMO=11816&CONT=euro&R=0&LEVEL=162&REGION=0001&LAND=SK&MOD=tab&ART=TMX&NOREGION=1&FMM=1&FYY=1991&LMM=12&LYY=2020|vydavateľ=www.weatheronline.co.uk|dátum prístupu=2023-06-19}}</ref>, SHMU<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- SHMÚ|url=https://www.shmu.sk/en/?page=1&id=klimat_operativneudaje1&obdobie=1991-2020|vydavateľ=www.shmu.sk|dátum prístupu=2023-06-19}}</ref> a infoclimat.fr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Normales et records climatologiques 1991-2020 à Bratislava Ivanka - Infoclimat|url=https://www.infoclimat.fr/climatologie/normales-records/1991-2020/bratislava-ivanka/valeurs/11816.html|vydavateľ=www.infoclimat.fr|dátum prístupu=2023-06-19}}</ref> </td></tr></table> == Názov == {{Hlavný článok|Zoznam historických názvov Bratislavy}} Názov Bratislava platí od [[6. marec|6. marca]] [[1919]].<ref name=Polackova/> Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky ''Prešporok'', ''Prešpurek'' alebo ''Prešpurk'' (z {{vjz|deu|''Pressburg''}}), zriedkavo ''Bratislava'', ''Břetislava'' či ''Požúň,'' po maďarsky ''Pozsony,'' po nemecky ''Preßburg'' (súčasným pravopisom ''Pressburg''). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov ''Pozsony'', v nemčine sa dnes používa aj názov ''Pressburg'', aj názov ''Bratislava''. Latinský názov znie ''Posonium'' alebo staršie aj (z gréčtiny) ''Istropolis''. Bratislava je známa aj pod označeniami ''Krásavica na Dunaji'', ''Mesto fontán'' a ''Mesto Mieru'' (titul mestu udelila [[Svetová rada mieru]]). Skrátené sa ľuďmi nepochádzajúcimi z Bratislavy často nazýva aj ''Blava'', proti čomu bojujú Bratislavčania argumentujúc tým, že [[Blava]] je potok v Trnavskom okrese.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava verzus Blava | url = https://dennikn.sk/311432/bratislava-verzus-blava/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2015-12-03 | dátum prístupu = 2023-12-21 | jazyk = sk-SK | meno = Nataša | priezvisko = Holinová}}</ref> Bratislavčania pomenovanie Blava nepoužívajú, preto pomenovaním "Blaváci" označujú ľudí nepochádzajúcich z Bratislavy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odišli naprázdno, vrátili sa s plnými kabelami. Zvyšok Slovenska Bratislavčanov nešetrí | url = https://hnonline.sk/style/kultura/1861300-odisli-naprazdno-vratili-sa-s-plnymi-kabelami-zvysok-slovenska-bratislavcanov-nesetri | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2018-12-18 | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = sk-sk}}</ref> == Symbolika == [[Súbor:BAerboválistina.jpg|náhľad|[[Armáles|Erbová listina]] Bratislavy z roku 1436]] === Erb === Prvý erb v podobe strieborných veží a padacej mreže v mestských hradbách udelil mestu Prešporku cisár [[Žigmund Luxemburský]] [[listina|listinou]] z 8. júla [[1436]], ktorou potvrdil právo užívať už predtým zaužívanú symboliku. Mesto používa tento erb v prakticky nezmenenej podobe do súčasnosti. Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave<ref name="Z377">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Slov-lex|titul=377/1990 Zb. – Zákon Slovenskej národnej rady o hl... – SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/20170101#predpis.cast-stvrta|dátum prístupu=2018-04-14|vydavateľ=Slov-lex|jazyk=sk-SK}}</ref> udelil v roku 1990 mestu ako symboly [[erb]], [[zástava|zástavu]] a [[pečať]]. Podľa zákona [[erb]] Bratislavy tvorí „''v červenom [[Gotika|neskorogotickom]] [[štít (heraldika)|štít]]e strieborné [[Veža (stavba)|trojvežové]] [[opevnenie]] s [[Brána (hlavný vstup)|bránou]], na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté [[mreže]]''“. V [[Heraldický register Slovenskej republiky (register)|Heraldickom registri Slovenskej republiky]] je zaregistrovaný erb [[Obec (Slovensko)|obce]] Bratislava s rozdielnym [[blazón|blazonovaním]]: „''V červenom štíte strieborné trojvežové opevnenie s oknami a bránou, na červených strechách veží vždy po dve zlaté gule, v bráne zlatá, do polovice vytiahnutá mreža''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |titul=BRATISLAVA |url=https://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=3245 |dátum prístupu=2021-07-01 |vydavateľ=[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] |jazyk=sk-SK}}</ref> Zaregistrovaný blazón na rozdiel od znenia v zákone neopisuje tvar štítu (ktorý nie je vyobrazený ani na pôvodnej donačnej listine), trojvežovému opevneniu pridáva do opisu okná, zlatým guliam neopisuje zlaté hroty a množné číslo ''mreže'' mení na jednotné číslo ''mreža''. Na vyobrazení erbu v registri zlaté hroty na guliach skutočne chýbajú, a na prostrednej veži zobrazuje pod strechou štyri okná, na rozdiel od troch okien vyobrazených na donačnej listine, aj na oficiálnej modernej verzii. Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako vyobrazenie hradu, alebo ako vyobrazenie troch bratislavských brán: [[Michalská brána|Michalskej brány]], [[Vydrická brána|Vydrickej brány]] a [[Laurinská brána|brány svätého Vavrinca]] (Laurinskej). Ide však o všeobecný stredoveký symbol mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= |titul=Symboly mesta |url=https://bratislava.sk/sk/symboly-mesta |dátum prístupu=2021-07-01 |vydavateľ=Hlavné mesto SR Bratislava |jazyk=sk-SK |url archívu=https://web.archive.org/web/20210624033248/https://bratislava.sk/sk/symboly-mesta |dátum archivácie=2021-06-24 }}</ref> === Zástava === [[Súbor:European, Slovakian en Bratislava flag.jpg|náhľad|Zástavy Bratislavy po boku zástav [[Vlajka Slovenska|Slovenska]] a [[Vlajka Európy|Európy]]]] [[Zástava|Zástavu]] Bratislavy tvoria dva vodorovné pruhy horný biely a spodný červený rovnakej šírky. Jej rozmery sú 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.<ref name="Z377" /> === Pečať === Donačná listina Žigmunda Luxemburského z roku [[1436]] udelila mestu právo používať „pečať v tvare kruhu“, a cisár ďalšou listinou z roku [[1459]] udelil mestu právo používať červený [[pečatný vosk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Rábik |meno=Vladimír |titul=Pečať a jej spoločenská úloha v stredovekom Uhorskom kráľovstve |url=https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000342.pdf |dátum prístupu=2021-07-01 |vydavateľ=Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2012 |isbn=978-80-8082-553-9 |jazyk=sk-SK}}</ref> Modernú [[pečať]] tvorí erb Bratislavy s [[kruhopis]]om „Pečať mesta Bratislavy“ v slovenskom a v [[Latinský jazyk|latinskom]] jazyku<ref name="Z377" /> „Sigillum civitatis Posoniensis“. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Bratislavy}} * [[staršia kamenná doba]]: Pästné kliny a iné kamenné nástroje [[človek heidelberský|človeka heidelberského]] (okolo 450 000 a okolo 300 000 pred Kr.) a [[neandertálec|neandertálca]] * [[mladšia kamenná doba]]: Trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou) * [[400 pred Kr.|400]] – [[50 pred Kr.]]: [[Kelti]]; od [[125 pred Kr.]] sa tu nachádza významné keltské [[Oppidum (železná doba)|oppidum]] (opevnené mesto) s [[mincovňa|mincovňou]] * [[1. storočie]] – [[5. storočie]] po Kr.: Hranica [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] vedie stredom dnešného mesta. Početné [[Staroveký Rím|rímske]] (napr. [[Gerulata]]) a [[Germáni|germánske]] osady. * [[6. storočie]] – [[8. storočie]]: Prví [[Slovania]] (od roku [[500]] dodnes) a [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]] (od konca [[6. storočie|6. stor.]] až do [[8. storočie|8. stor.]]) * [[623]]{{--}}[[658]]: Súčasť [[Samova ríša|Samovej ríše]]. * od konca [[8. storočie|8. storočia]] do roku [[833]]: Súčasť [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]]. ** [[805]]/807 (približne): K tomuto roku [[Aventinus]] spomína moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav), ktoré dalo postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium. * [[833]]{{--}}[[907]]: Súčasť [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. * [[907]]: Prvá písomná zmienka o Bratislave (Prešporok) v [[Salzburské anály najväčšie|Salzburgských análoch najväčších]] v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi * [[907]]{{--}}[[1918]]: Súčasť [[Uhorsko|Uhorska]]: ** [[1207]] V Bratislave sa narodila [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] , svätá, dcéra kráľa [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II]] a [[Gertrúda Meranská|Gertrúdy Meranskej]], sesternica svätej [[Anežka Česká|Anežky Českej]] ** [[1291]]: Uhorský kráľ [[Ondrej III.]] udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest. ** [[1436]]: [[Žigmund Luxemburský]] udelil mestu právo používať erb. ** [[1464]]: [[Matej Korvín]] potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou]]. ** [[1468]]: Právo meča udelené [[Matej I.|Matejom Korvínom.]] ** [[1536]]{{--}}[[1784]]: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr [[Uhorsko|Uhorska]]. ** [[1542]]{{--}}[[1848]]: Miesto zasadaní uhorského snemu. ** [[1543]]{{--}}[[1820]]: Sídlo [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa. ** [[1563]]{{--}}[[1830]]: Korunovačné mesto uhorských kráľov.<ref>Korunovačné slávnosti Bratislava 1563{{--}}1830, Štefan Holčík, 1986, TATRAN, 4296. publikácia</ref> ** od [[18. storočie|18. storočia]]: Centrum [[Slovenské národné obrodenie|Slovenského národného obrodenia]]. ** cca [[1711]]: Veľká morová epidémia, zahynulo 3 860 ľudí. ** [[1741]]: [[Mária Terézia]] ([[25. jún]]) tu bola korunovaná za [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovnú. ** [[1775]]: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta. ** [[1783]]: [[Jozef II.]] nariadil presťahovať centrálne úrady do [[Budín]]a a korunovačné klenoty z hradu do [[Viedeň|Viedne]]. ** [[1805]]: (4.) [[bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]] podpísaný v Zrkadlovej sieni [[Primaciálny palác|Primaciálneho paláca]]. ** [[1809]]: Mesto obliehajú napoleonské vojská. ** [[1811]]: Bratislavský hrad vyhorel. ** [[1840]]: Premáva [[konská železnica]] medzi Bratislavou a [[Svätý Jur|Svätým Jurom]]. Do roku 1846 rozšírená cez [[Pezinok]], [[Trnava|Trnavu]] až po [[Sereď]] ** [[1843]]: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] a jeho prívržencami. ** [[1891]]: Otvorenie prvého mosta cez [[Dunaj]] (predchodca [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]]). ** [[1895]]: V meste premáva prvá [[električka]]. ** [[1909]]: V meste premávajú prvé [[trolejbus]]y. ** [[1918]] ([[10. október]]): založenie [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] s právomocou pre Bratislavu a okolie. * [[1918]]{{--}}[[1939]]: Súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ** [[1918]] ([[31. december]]): Obsadenie Bratislavy legionármi.<ref>[http://www.bratislavskenoviny.sk/109053/pamatnici-historie/obsadzovanie-sa-zacalo-slamenou-budou/ Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou]</ref> ** [[1919]] ([[február]]): Začal sa používať názov Bratislava. * [[1939]]{{--}}[[1945]]: Hlavné mesto [[Prvá slovenská republika|Prvej Slovenskej republiky]]. * [[1945]]{{--}}[[1992]]: Opäť súčasť Česko-Slovenska ** [[1946]]: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]], [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]], [[Petržalka]], [[Prievoz]], [[Rača (miestna časť)|Rača]] a [[Vajnory]]. ** [[1971]]: Obce [[Čunovo]], [[Devínska Nová Ves]], [[Jarovce]], [[Podunajské Biskupice]], [[Rusovce]], [[Vrakuňa]] a [[Záhorská Bystrica]] boli pripojené k Bratislave. ** [[1969]]{{--}}[[1992]]: Hlavné mesto Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (1969 – 1990: ''Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky'', od roku 1990: ''Hlavné mesto Slovenskej republiky'') * od roku [[1993]]: Hlavné mesto samostatného Slovenska Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od [[13. storočie|13. storočia]] (oficiálne sčítania existujú až od konca [[18. storočie|18. storočia]]) do približne roku [[1870]] prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch [[1850]] až [[1851]] bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59 %) Nemcov, 7 586 (17,9 %) Slovákov a 3 154 (7,4 %) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov. V roku [[1890]] prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov. V roku [[1907]] tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.<ref>[http://www.panorama.sk/go/clanky/371.asp?lang=sk&sv=2 Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)]</ref> Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov [[1945]]{{--}}[[1946]] boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi [[Česko-Slovensko]]m a [[Maďarsko]]m. <gallery> Súbor:Képes krónika - 61.oldal - III. Henrik császár hajóinak pusztulása Pozsonynál.jpg|Prvé zachovalé vyobrazenie Bratislavského hradu, 1358 Súbor:Bratislava in 16th century.jpg|Bratislava (Prešporok) v 16. storočí Súbor:Maria Theresa-coronation-1741-Pressburg-Hertz.jpg|Korunovácia Márie Terézie, 1741 Súbor:C. Hirsch d.J. - Der Krönungsritt Maria Theresias in Pressburg 1747.jpg|Mária Terézia v Bratislave, 1747 Súbor:Bratislava Castle destroyed by fire, 1811.jpg|Požiar Bratislavského hradu, 1811 Súbor:Pozsony.jpg|Bratislava (Prešporok) v 19. storočí Súbor:Duna-part. Fortepan 9282.jpg|Bratislava počas Prvej svetovej vojny, 1915 Súbor:Adolf Hitler in Bratislava, 1938.webp|Adolf Hitler v Bratislave, 1938 Súbor:B-24 Liberators over Bratislava, Slovakia on 16 June 1944.jpg|Bombardovanie Bratislavy Spojenými štátmi, počas okupácie nacistami, 1944 Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|Bratislava počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, 1968 </gallery> === Pričlenené a odčlenené obce === Východiskový stav v 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že: * na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha ¹ ("Mesto s predmestiami" na ľavom brehu v roku [[1278]] zodpovedalo zhruba celej dnešnej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] a priľahlej západnej časti dnešnej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] približne po dnešnú strednú [[Tomášikova ulica (Bratislava)|Tomášikovu ulicu]] a po nájazd na [[Prístavný most]]); * na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)² majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi³. (Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja – okrem majetkov cirkvi – daroval kráľ mestu Bratislava a bratislavskému hradnému panstvu až v roku [[1436]]. Mesto konkrétne dostalo Pečňu a neskorší Starý háj. Hrad dostal nivy Engerau, kde neskôr vznikla obec Engerau/Petržalka.<ref>Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 23, 104</ref>) Po roku 1278 nasledovali nasledujúce pričlenenia a odčlenenia území k dovtedajšiemu mestu s predmestiami (Vysvetlivky: + znamená pričlenenie územia, - znamená odčlenenie územia, n/a znamená, že údaj nie je dostupný): {| style="font-size: 90%;" class=wikitable ! Rok || Rozloha <br>zmeny územia || Názov územia |- | 1279<br>/1280<ref name=LSM/> || +1253 (1473) ha || starý [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] (t. j. Blumenau) <br> (Starý Lamač zanikol asi v 15. storočí.<ref name=LSM/>) |- | 1280 || +514 (632,2) ha || [[Selendorf]] <br>(Selendorf bol pripojený k Lamaču a tým k Bratislave)<br>(Podľa iných názorov sa Selendorf prvýkrát spomína až 1373 a bol asi súčasťou Vydrice <ref name=LSM/>) |- | 1288 <ref name="LSM">ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 107.</ref>|| +444,2 ha || stará [[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]] <br> (vrátane osady [[Líščie Diery]] pripojenej k Vydrici v roku 1280) |- | druhá polovica <br>13. stor. (?) || +2963,3 (2877,8) ha || zhruba nasledujúce dnešné územie: východná polovica katastrálneho územia [[Vinohrady]] a celé katastrálne územie [[Nové Mesto]] a lokality [[Železničná stanica Bratislava východ]], [[Žabí majer]] a [[Krasňany]]<br>(V. Horváth toto územie stotožňuje so stredovekou obcou [[Krásna Ves (Bratislava)|Krásna Ves]], ktorá bola pripojená k Bratislave v roku 1288/1297)<ref>Vysvetlenie a zdroje celej tejto položky pozri v článku [[Krásna Ves (Bratislava)]].</ref> |- | 1323 || + n/a ha || starý [[Dvorník (stará Bratislava)|Dvorník]]<ref name="LSM2">ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 108.</ref> (t. j. zhruba dnešná [[Trnávka]] <ref>Explicitne podľa Horváth 1990, S. 20. V Lexikone stredovekých miest na str. 108 je s odkazom na Horváth 1990 (iné strany než str. 20, čiže autori si stranu 20 nevšimli) chybne uvedené, že Dvorník bol na území dnešnej mestskej časti Vajnory.</ref>) |- | koniec 14. stor. || - n/a ha || starý [[Dvorník (stará Bratislava)|Dvorník]]<ref name=LSM2/> <br>(územie sa stalo súčasťou Vajnor) |- | 1525 || +2664,6 ha || [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] vrátane [[Trnávka (Bratislava)|Trnávky]] |- | 1848/51 || - 1352,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] okrem Trnávky <br>(v roku 1848/1851 došlo mimochodom aj k zlúčeniu Bratislavského podhradia a asi aj hradu s vlastným mestom) |- | 1848/51 || - 644,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] okrem územia bývalej obce Selendorf |- | 1848/51 || - 442,2(?) ha || územie bývalej starej [[Vydrica (Bratislava)|Vydrice]] <br>(samotné sídlo stará Vydrica zaniklo v 14. stor.) |- | 1848/51 || - n/a ha || [[Petržalka]]<br>(t.j. len približne dnešné územia: Incheba, Dvory, Lúky 6 a časť Draždiaka <ref name=Fr/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>mapa Pressburg und Hainburg [http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914], resp. mapa Umgebung von Pressburg [http://digitool.is.cuni.cz:1801/view/action/nmets.do?DOCCHOICE=1181667.xml&dvs=1558466737256~359&locale=sk&search_terms=&adjacency=&VIEWER_URL=/view/action/nmets.do?&DELIVERY_RULE_ID=3&divType=] (vysvetlivky značiek: [https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a1/Abk%C3%BCrzungsverzeichnis%2C_Zeichenschl%C3%BCssel_der_Spezialkarte.jpg])</ref><ref>[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/6f/Moson_county_map.jpg]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj na slovensko – rakúskom pomedzí | url = https://www.slideshare.net/icaruseu/dunaj-na-slovensko-rakskom-pomedz | vydavateľ = slideshare.net | dátum vydania = 2013-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} (Slide 13)</ref>) |- | 1943/44⁴ || +1022 (936,3) ha || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]<br> (vrátane územia bývalej starej [[Vydrica (Bratislava)|Vydrice]]) |- | 1946 || +1441,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] |- | 1946 || +864,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] |- | 1946 || +644,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] <br>(s úpravou hraníc v prospech Bratislavy) |- | 1946 || + n/a ha || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] <br>(vrátane území obce [[Kittsee]] pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919 – 1923)<br>(po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy a s dovtedajším pravobrežným územím Prievozu v 50. rokoch/1949(?)⁵ bola rozloha Petržalky 2870,6 ha) |- | 1946 || +2194,5 ha || [[Prievoz]] <br>(vrátane [[Ovsište|Ovsišťa]] na pravom brehu Dunaja) |- | 1946 || +1751,2 ha || [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] |- | 1946 || +1352,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] |- | 1971/72⁶ || +2429,1 ha || [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] |- | 1971/72⁶ || +3238,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]] |- | 1971/72⁶ || +4177,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] <br>(vrátane bývalej obce [[Komárov (Bratislava)|Komárov]], pričlenenej k Podunajským Biskupiciam v roku 1950/(?)1944 <ref>Pozri zdroje v článku [[Komárov (Bratislava)|Komárov]].</ref>) |- | 1971/72⁶ || +967,7 ha || [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]]<br>(Ale už v roku 1392 [dokedy?] 1/4 Vrakune majetkovo pripadla mestu a stránky obce dnes píšu, že od konca 14. storočia [dokedy?] obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História Vrakune | url = https://www.vrakuna.sk/4839/historia-vrakune | vydavateľ = vrakuna.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>) |- | 1971/72⁶ || +2051,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]]<br>(vrátane území obce [[Kittsee]] pripojených k Jarovciam v roku 1921/1923) <br>(do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska) |- |1971/72⁶ || +2556,8 ha || [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]<br> (do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska) |- | 1971/72⁶ || +1972,4 ha || [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]<br> (do roku 1947 Čunovo patrilo do Maďarska) |} Celková rozloha mesta od pripojenia obcí v roku 1971/1972 je {{ha|36758.3|m}}. Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja: * od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Kronika Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 607 | url = | isbn = 80-88980-08-9 | kapitola = | strany = 234| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 7 a nasl.</ref><ref>HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka 2000 [http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190530203123/http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf|date=2019-05-30}} S. 211 a nasl.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/04_gurnak.pdf | vydavateľ = regionalnageografia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Obr. 5</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.agt.bme.hu/balassi/CF100_Konferencia_eloadasok/Szarka_Laszlo_ppt.pdf | vydavateľ = agt.bme.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} Slide 15</ref> * od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 42 a nasl.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Großblatt 445 - Wien &#x5B;Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See&#x5D; (XII/1944) | url = https://www.landkartenarchiv.de/info_grossblaetter.php?q=Gb_445_Wien_XII_1944 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250201033642/https://www.landkartenarchiv.de/info_grossblaetter.php?q=Gb_445_Wien_XII_1944 | dátum archivácie = 2025-02-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) | url = https://www.landkartenarchiv.de/tk75sudetenland.php?q=tk75sudetenland_4758 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241207120438/https://www.landkartenarchiv.de/tk75sudetenland.php?q=tk75sudetenland_4758 | dátum archivácie = 2024-12-07 }}</ref> <small> Poznámky:<br> ¹ Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."<ref>HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990, S. 26</ref> ² Toto číslo, ktoré uvádza Horváth 1990, je veľmi pravdepodobne príliš veľké, t. j. skutočné číslo je menšie. Pri bližšom pohľade totiž číslo 1787 vzniklo mechanickým odčítaním stredovekých území majetkov mesta (910) a majetkov cirkvi (173) na pravom brehu Dunaja od celkového <u>súčasného</u> územia Petržalky (2870), teda {{ha|2870|m}} – {{ha|910|m}} – {{ha|173|m}} = {{ha|1787|m}}. Autor teda zjavne zabudol odpočítať územie historického Kittsee v dnešnej Petržalke (ktoré bolo v 20. rokoch stor. pričlenené k Petržalke) a možno aj pravobežného historického Prievozu (ktoré bolo pričlenené k Petržalke v 50. rokoch 20. storočia). Názorne to vidno napríklad aj na známej Fritschovej mape z roku 1753, kde územie Engerau po odčítaní majetkov mesta (= Pečňa, Starý háj a prípadné ďalšie menšie majetky mesta) je rozhodne menšie než 65 % (=1787/2870) územia <u>súčasnej</u> Petržalky.<ref name="Fr">2. Dunaj a činnosť človeka – 2.1 Regulácie Dunaja a protipovodňové opatrenia [http://old.enviro-edu.sk/database/publikacie/dunaj_jeho_ekosystemy_a_ludska_cinnost/cd/kap21.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190608043712/http://old.enviro-edu.sk/database/publikacie/dunaj_jeho_ekosystemy_a_ludska_cinnost/cd/kap21.html|date=2019-06-08}} (mapa)</ref> ³ Majetkom cirkvi sa zrejme myslí bývalé sídlo a územie [[Flocendorf]]/[[Flantschendorf]] (doložené už v roku 1225) v dnešnej západnej Petržalke (t. j. [[Kapitulské pole]]/[[Kapitulský dvor]]), ktoré od roku 1278 patrilo Bratislavskej kapitule, ale zároveň (aspoň podľa väčšinového názoru) až do roku 1850 administratívne patrilo nie do Petržalky, ale do Kittsee (a teda do Mošonskej župy).<ref name=Fr/><ref>Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 22, 23</ref> ⁴ Rok 1943 uvádza napr.:<ref name=Hrv>HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990</ref><ref>Bratislava IV. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 275</ref>. Rok 1944 uvádza napr.:<ref>Bratislava. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramíde]] 1972</ref><ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy | priezvisko = Bartl | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 475 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava – mestská časť Karlova Ves | url = http://zmo-zahorie.sk/bratislava-mestska-cast-karlova-ves/ | vydavateľ = zmo-zahorie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História | url = https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | vydavateľ = e-obce.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref><ref>Bratislava. In: [[Encyklopédia Slovenska]] I. S. 244.</ref>. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.karlovaves.sk/volny-cas/historia/ | vydavateľ = karlovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>. ⁵Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp k tomu došlo až niekedy v 50. rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa - Národný Geoportál SR | url = http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=85fee94730605ec9aad47e531552ea54 | vydavateľ = geoportal.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ⁶ Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Kronika Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 607 | url = | isbn = 80-88980-08-9 | kapitola = | strany = 446| jazyk = }}</ref>, preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.:<ref name="ReferenceA"/><ref>Bratislava. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|encyklopedický časopis Pyramída]] (dané číslo malo uzávierku v júni 1972, čiže išlo o vtedy čerstvú udalosť)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Navrátilová | meno = Helena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hančin | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hatalová | meno3 = Mária | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Bratislava : sprievodca : &#x5B;história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa&#x5D; | vydanie = 2. preprac. a dopl | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 184 | url = | isbn = 80-7096-202-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.biskupice.sk/files/documents/ciicweb/historia/hist%C3%B3ria%20biskup%C3%ADc%20-sk-pdf.pdf | vydavateľ = biskupice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190711123653/http://www.biskupice.sk/files/documents/ciicweb/historia/hist%C3%B3ria%20biskup%C3%ADc%20-sk-pdf.pdf | dátum archivácie = 2019-07-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Devínska Nová Ves | url = https://www.devinskanovaves.sk/o-devinskej-novej-vsi/historia | vydavateľ = devinskanovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.:<ref name=Hrv/><ref>[[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 274</ref>. Za zmienku stojí, že [[Encyklopédia Slovenska]] (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973. </small> Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: {{#tag:ref| Poznámky: *Tam, kde nie je (v texte, v tabuľke alebo v Poznámkach pod tabuľkou) uvedené inak, je tabuľka a text pred ňou a za ňou zostavená/-ý podľa knihy ''Horváth, M.: Bratislavský topografický lexikon 1990'' (najmä str. 27, 28, 31, 41). Poznámky v tabuľke o obci Kittsee a o obciach bratislavského predmostia, ako aj časť poznámok v tabuľke o Petržalke, majú zdroje a vysvetlenie uvedené v článkoch [[Kittsee]], [[bratislavské predmostie]] a [[Petržalka]]. *Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne tieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch protirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V tabuľke na str. 41 <small>(keďže je tam číslo {{ha|2870|m}}, čo je súčasná rozloha Petržalky)</small> a na jednej mape k roku 1851 autor nesprávne uvádza, že v roku 1851 (?) bolo od Bratislavy odpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka <small>(a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky 2870, čiže zhodná so súčasnou rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka je oveľa väčšia než v roku 1851)</small>. Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe <small>(kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie)</small> a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe <small>(na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja)</small> a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=15&lat=48.11810693207654&lng=17.100121979413004&map=petrzalka1925 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.|group=pozn}} == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Zoznam mestských častí v Bratislave podľa počtu obyvateľov}} === Národnostné zloženie obyvateľstva === Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 89,8%, maďarskú 2,4%, českú 1,1% a nemeckú 0,2% obyvateľov. Bratislava bola v minulosti mnohonárodnostným mestom, ktoré prešlo značnými zmenami v etnickom zložení obyvateľstva. Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde do Uhorska]] nastal v oblasti Bratislavy demografický pokles a vyľudnenie niektorých oblastí. To viedlo k novej prisťahovaleckej vlne, ktorá Bratislavu a blízke okolie výrazne ponemčila. V roku 1880 tvorili Nemci viac ako 60 % obyvateľstva (Nemci: 63,41 %, Slováci: 15,15 %, Maďari: 15,14 %). V nasledujúcich desaťročiach rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva (1880: 15,14 %, 1890: 19,91 %, 1900: 30,52 %, 1910: 40,53 %) a to najmä na úkor Nemcov, ktorí stratili absolútnu väčšinu až v roku 1910.<ref name="majo">{{Citácia knihy | titul = Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880{{--}}1910 | meno = Juraj | priezvisko = Majo | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | rok = 2012 | url = https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=d1e32d14-93b0-4a12-9dc1-eced7bec606a | isbn = 978-80-8121-222-2 }}</ref> Tieto štatistiky však zahŕňajú iba Bratislavu (Prešpork) v jej dobových hraniciach. Na území pôvodne susedných obcí, ktoré dnes tvoria jeho integrálnu súčasť, mali na prelome 19. a 20. storočia relatívnu väčšinu Slováci. Podľa sčítania z roku 1900 mali výraznú väčšinu najmä v dnešných mestských častiach [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] (98,57 %), [[Záhorská Bystrica]] (96,40 %), [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] (93,95 %), [[Vajnory]] (92,54 %) a [[Rača (mestská časť)|Rača]] (74,68 %). Maďari mali výraznú prevahu v dvoch obciach – [[Vrakuňa]] (89,82 %) a [[Podunajské Biskupice]] (87,34 %), v ďalších ich podiel nepresahoval 20 %.<ref name="majo"/><ref>{{Citácia knihy | titul = Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy | meno1 zborník = Ján | priezvisko1 zborník = Buček | meno2 zborník = Korec | priezvisko2 zborník = Pavol | strany = 60 – 61 | vydavateľ = Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demografie | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/03_bleha_kol.pdf | isbn = 978-80-223-3516-4}}</ref> K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-Slovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.<ref>{{Citácia knihy | titul = Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953 | meno1 = Soňa | priezvisko1 = Gabzdilová-Olejníková | meno2 = Milan | priezvisko2 = Olejník | strana = 41 | vydavateľ = Spoločenskovedný ústav SAV, Slovenské národné múzeum, Múzeum kultúry karpatských Nemcov | miesto = Bratislava | rok = 2004 | url = http://www.svusav.sk/data/uploads/publikacie/kniha-nemci-na-internet.pdf | isbn = 80-967621-9-2}}</ref> Proces etnickej premeny mesta bol zavŕšený povojnovými odsunmi nemeckého a maďarského obyvateľstva. {| class="wikitable" style="font-size: 90%;" |- ! Národnosť !! Počet (2011) <ref name="SODB">http://www.statistics.sk/</ref> !! % (2011) !! Počet (2001) <ref name="SODB" /> !! % (2001) !! Počet (1991) <ref name="SODB" /> || % (1991) || Počet (1930) <ref name="FORUM">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> || % (1930) || Počet (1910) <ref name="FORUM"/> || % (1910) |- | slovenská || 373 791 || ''90,85'' || 391 761 || ''91,39'' || 401 848 || ''90,88'' || 60 013 || ''48,46'' || 11 673 || ''15,0'' |- | maďarská || 14 123 || ''3,42'' || 16 451 || ''3,84'' || 20 312 || ''4,59'' || 18 890 || ''15,25'' || 31 705 || ''41,0'' |- | rómska || 371 || ''0,09'' || 417 || ''0,10'' || 558 || ''0,13'' || – || –  || 33 || - |- | rusínska || 747 || ''0,18'' || 461 || ''0,11'' || 265 || ''0,06'' || 199 || ''0,16'' || 9 || - |- | ukrajinská || 454 || ''0,11'' || 452 || ''0,11'' || 410 || ''0,09'' || – || – || – || - |- | česká || 5 446 || ''1,32'' || 7 972 || ''1,86'' || 9 965 || ''2,25'' || – || – || – || - |- | nemecká || 963 || ''0,23'' || 1 200 || ''0,28'' || 1 266 || ''0,29'' || 32 801 || ''26,49'' || 32 790 || ''42,0'' |- | poľská || 404 || ''0,10'' || 339 || ''0,08'' || 368 || ''0,08'' || – || – || – || – |- | chorvátska || 649 || ''0,16'' || 614 || ''0,14'' || – || – || – || – || 351 || - |- | srbská || 208 || ''0,05'' || 126 || ''0,03'' || – || – || – || – || 24 || - |- | ruská || 446 || ''0,11'' || 399 || ''0,09'' || – || – || – || – || – || - |- | židovská || 197 || ''0,05'' || 84 || ''0,02'' || – || – || 4 747 || ''3,83'' || – || - |- | moravská || 783 || ''0,19'' || 635 || ''0,15'' || 1 393 || ''0,32'' || – || – || – || - |- | bulharská || 368 || ''0,09'' || 475 || ''0,11'' || – || – || – || – || – || - |- | ostatné || 2 489 || ''0,61'' || 1 606 || ''0,37'' || || – || 247 || ''0,20'' || 1 638 || - |- | nezistené || 10 026 || ''2,44'' || 5 680 || ''1,33'' || 5 812 || ''1,31'' || 6 947 || ''5,61'' || – || - |- | '''spolu''' || '''411 465''' || ''100,00'' || '''428 672''' || ''100,00'' || '''442 197''' || ''100,00'' || '''123 844''' || ''100,00'' || '''78 223''' || ''100,0'' |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {| class="wikitable" style="font-size: 90%;" |- ! Náboženské vyznanie/cirkev !! Počet (2011) <ref name="SODB" /> !! % (2011) !! Počet (2001) <ref name="SODB" /> !! % (2001) !! Počet (1991) <ref name="SODB" /> !! % (1991) !! Počet (1910) <ref name="FORUM" /> !! % (1910) |- | [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] || 214 539 || ''52,13'' || 243 048 || ''56,70'' || 203 504 || ''46,02'' || 59 198 || ''75,68'' |- | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]] || 21 745 || ''5,28'' || 24 810 || ''5,79'' || 22 263 || ''5,03'' || 8 994 || ''11,50'' |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] || 3 739 || ''0,91'' || 3 163 || ''0,74'' || 2 057 || ''0,47'' || 140 || ''0,18'' |- | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] || 1 864 || ''0,45'' || 1 616 || ''0,38'' || 698 || ''0,16'' || 101 || ''0,13'' |- | [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] || 1 829 || ''0,44'' || 1 918 || ''0,45'' || – || – || 1 515 || ''1,94'' |- | [[Jehovovi svedkovia|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia]] || 1 413 || ''0,34'' || 1 827 || ''0,43'' || – || – || – || – |- | [[Evanjelická cirkev metodistická]] || 1 049 || ''0,25'' || 737 || ''0,17'' || – || – || – || – |- | [[Kresťanské zbory]] || 806 || ''0,20'' || 769 || ''0,18'' || – || – || – || – |- | [[Cirkev bratská]] || 753 || ''0,18'' || 652 || ''0,15'' || – || – || – || – |- | [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských náboženských obcí]] || 597 || ''0,15'' || 748 || ''0,17'' || – || – || 8 207 || ''10,49'' |- | [[Bratská jednota baptistov]] || 572 || ''0,14'' || 613 || ''0,14'' || – || – || – || – |- | [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] || 528 || ''0,13'' || 484 || ''0,11'' || – || – || – || – |- | [[Cirkev československá husitská]] || 376 || ''0,09'' || 397 || ''0,09'' || 139 || ''0,03'' || – || – |- | [[Cirkev adventistov siedmeho dňa]] || 300 || ''0,07'' || 310 || ''0,07'' || – || – || – || – |- | [[Starokatolícka cirkev]] || 188 || ''0,05'' || 206 || ''0,05'' || – || – || – || – |- | [[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] || 177 || ''0,04'' || – || – || – || – || – || – |- | [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] || 177 || ''0,04'' || – || – || – || – || – || – |- | [[Novoapoštolská cirkev]] || 39 || ''0,01'' || – || – || – || – || – || – |- | iné || 5 060 || ''1,23'' || 1 488 || ''0,35'' || 2 103 || ''0,48'' || 16 || ''0,02'' |- | bez vyznania || 126 822 || ''30,83'' || 125 712 || ''29,33'' || 82 141 || ''18,58'' || – || – |- | nezistené || 28 892 || ''7,03'' || 20 174 || ''4,71'' || 129 292 || ''29,24'' || 52 || ''0,07'' |- | '''spolu''' || '''411 465''' || ''100,00'' || '''428 672''' || ''100,00'' || '''442 197''' || ''100,00'' || '''78 223''' || ''100,00 |} Bratislava je sídlom dvoch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych]] [[Biskupstvo|biskupstiev]] – pre veriacich latinského i [[Byzantský obrad|byzantsko-slovanského]] obradu. [[30. januára]] [[2008]] bola zriadená [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia]] (vznikla vyčlenením z [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]], katedrálnym chrámom je [[Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža|Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža]]) a o dva týždne neskôr, [[14. februára]] 2008, [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza]] (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm svätého Martina]]). Bratislava je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti. === Vývoj počtu obyvateľov === V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku [[1990]] ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]], [[Nové Mesto (Bratislava)|Nové Mesto]], [[Podunajské Biskupice]], [[Ružinov]], [[Vajnory]], [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]], [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]], [[Jarovce]], [[Rusovce]]. Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a [[Devínska Nová Ves]] o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby. Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku [[2005]] mestská časť [[Petržalka]] (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a [[Čunovo]] s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta. Podľa sčítania 11. marca 2016 žilo v Bratislave 472 966 obyvateľov<ref>[https://hnonline.sk/slovensko/599384-pocet-obyvatelov-bratislavy-nesedi-v-systeme-plavaju-desattisice-ludi-a-mesto-straca-miliony Počet obyvateľov s trvalým pobytom]</ref>, čo je najviac v histórii mesta. Reálny počet obyvateľov je v odhadoch oveľa vyšší – v meste sa dlhodobo aj krátkodobo zdržiava niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí majú trvalý pobyt registrovaný v iných častiach krajiny. Na základe dát získaných z mobilných telefónov sa zistilo, že v Bratislave pravidelne zdržiava vyše 666-tisíc ľudí, z toho až 130 000 dochádzajúcich za prácou alebo vzdelaním; tento údaj o pohybe bol získaný z mobilných zariadení cez Market Locator. Ale tento nárast očakával aj Dopravný podnik Bratislava za pomoci merania mestských komunikácií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=REFRESHER.sk|meno=|titul=V Bratislave žije o 200 000 ľudí viac, než je oficiálne udávaný počet. Zaregistruj si konečne trvalý pobyt a začni sa sťažovať oprávnene|periodikum=Reálny počet ľudí v BA|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://refresher.sk/54049-V-Bratislave-zije-o-200-000-ludi-viac-nez-je-oficialne-udavany-pocet-Zaregistruj-si-konecne-trvaly-pobyt-a-zacni-sa-stazovat-opravnene|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Market Locator – Telekom|url=https://www.telekom.sk/wiki/ostatne/market-locator|dátum prístupu=2018-11-30|vydavateľ=www.telekom.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:1000 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:500000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:50000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1400 text:1400 bar:1500 text:1500 bar:1525 text:1525 bar:1700 text:1700 bar:1720 text:1720 bar:1782 text:1782 bar:1786 text:1786 bar:1850 text:1850 bar:1869 text:1869 bar:1881 text:1881 bar:1890 text:1890 bar:1900 text:1900 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1938 text:1938 bar:1940 text:1940 bar:1945 text:1945 bar:1946 text:1946 bar:1954 text:1954 bar:1961 text:1961 bar:1971 text:1971 bar:1972 text:1972 bar:1980 text:1980 bar:1996 text:1996 bar:2001 text:2001 bar:2005 text:2005 bar:2010 text:2010 bar:2012 text:2012 bar:2016 text:2016 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1400 from:0 till: 7500 bar:1500 from:0 till: 8000 bar:1525 from:0 till: 8400 bar:1700 from:0 till: 11000 bar:1720 from:0 till: 9000 bar:1782 from:0 till: 29223 bar:1786 from:0 till: 35873 bar:1850 from:0 till: 42238 bar:1869 from:0 till: 46540 bar:1881 from:0 till: 48006 bar:1890 from:0 till: 52011 bar:1900 from:0 till: 65867 bar:1910 from:0 till: 78223 bar:1921 from:0 till: 93189 bar:1930 from:0 till: 123966 bar:1938 from:0 till: 123788 bar:1940 from:0 till: 175362 bar:1945 from:0 till: 143227 bar:1946 from:0 till: 154226 bar:1954 from:0 till: 238118 bar:1961 from:0 till: 246845 bar:1971 from:0 till: 285581 bar:1972 from:0 till: 306065 bar:1980 from:0 till: 381186 bar:1996 from:0 till: 452288 bar:2001 from:0 till: 428000 bar:2005 from:0 till: 425459 bar:2010 from:0 till: 455761 bar:2012 from:0 till: 462603 bar:2016 from:0 till: 472966 PlotData= bar:1400 at: 7500 fontsize:S text: 7500 shift:(-10,5) bar:1500 at: 8000 fontsize:S text: 8000 shift:(-10,5) bar:1525 at: 8400 fontsize:S text: 8400 shift:(-10,5) bar:1700 at: 11000 fontsize:S text: 11000 shift:(-10,5) bar:1720 at: 9000 fontsize:S text: 9000 shift:(-10,5) bar:1782 at: 29223 fontsize:S text: 29223 shift:(-10,5) bar:1786 at: 35837 fontsize:S text: 35837 shift:(-10,5) bar:1850 at: 42238 fontsize:S text: 42238 shift:(-10,5) bar:1869 at: 46540 fontsize:S text: 46540 shift:(-10,5) bar:1881 at: 48006 fontsize:S text: 48006 shift:(-10,5) bar:1890 at: 52001 fontsize:S text: 52001 shift:(-10,5) bar:1900 at: 65867 fontsize:S text: 65867 shift:(-10,5) bar:1910 at: 78223 fontsize:S text: 78223 shift:(-10,5) bar:1921 at: 93189 fontsize:S text: 93189 shift:(-10,5) bar:1930 at: 123966 fontsize:S text: 123966 shift:(-10,5) bar:1938 at: 123788 fontsize:S text: 123788 shift:(-10,5) bar:1940 at: 175362 fontsize:S text: 175362 shift:(-10,5) bar:1945 at: 143227 fontsize:S text: 143227 shift:(-10,5) bar:1946 at: 154226 fontsize:S text: 154226 shift:(-10,5) bar:1954 at: 238118 fontsize:S text: 238118 shift:(-10,5) bar:1961 at: 246845 fontsize:S text: 246845 shift:(-10,5) bar:1971 at: 285581 fontsize:S text: 285581 shift:(-10,5) bar:1972 at: 306065 fontsize:S text: 306065 shift:(-10,5) bar:1980 at: 381186 fontsize:S text: 381186 shift:(-10,5) bar:1996 at: 452288 fontsize:S text: 452288 shift:(-10,5) bar:2001 at: 428000 fontsize:S text: 428000 shift:(-10,5) bar:2005 at: 425459 fontsize:S text: 425459 shift:(-10,5) bar:2010 at: 455761 fontsize:S text: 455761 shift:(-10,5) bar:2012 at: 462603 fontsize:S text: 462603 shift:(-10,5) bar:2016 at: 472966 fontsize:S text: 472966 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline> == Politika == [[Súbor:Matúš Vallo. 2017.jpg|náhľad|Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]]]] {{hlavný článok|Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy}} === Verejné ustanovizne === Bratislava je ako hlavné mesto Slovenska sídlom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidenta Slovenskej republiky]], ministerstiev, [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu Slovenskej republiky]] a [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]]. Je tiež sídlom [[Bratislavský samosprávny kraj|Úradu Bratislavského samosprávneho kraja]]. Nachádzajú sa tu aj viaceré veľvyslanectvá. === Mestská samospráva === [[Súbor:Palacio primacial, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 30.jpg|náhľad|[[Primaciálny palác]], miesto zasadnutí mestského magistrátu]] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave č. 377/1990 Zb.<ref name="Z377" /> určil Bratislave štatút hlavného mesta spravovaného [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|magistrátom]], [[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|mestským zastupiteľstvom]] a [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom hlavného mesta SR Bratislavy]]. [[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy]] je orgánom samosprávy mesta a zastupiteľským zborom obyvateľov mesta. Má 45 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov. [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy]] je výkonným a štatutárnym orgánom mesta. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má troch námestníkov. Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Skladá sa z 10 členov, ktorých volí mestské zastupiteľstvo zo svojich poslancov, starostov všetkých mestských častí a námestníkov primátora. Schádza sa najmenej raz za mesiac. [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]] plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ. Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych [[Mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi.<ref name="Z377" /> <gallery> Bratislava, Letný arcibiskupský palác, Slovensko.jpg|Sídlo Úradu vlády Slovenskej republiky Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg|[[Grasalkovičov palác]], sídlo prezidenta Slovenskej republiky Slovakia-03059 - National Council (31909997640).jpg|Budova Národnej rady Slovenskej republiky </gallery> === Okresy a mestské časti === {| class="wikitable" |+ ! colspan="7" |Okresy a mestské časti |- !Okres !Mestská časť ! colspan="2" |Rozloha [km²] ! colspan="2" |Počet obyvateľov (''31. 12. 2018)'' !Mapa |- |[[Bratislava I (okres)|'''Bratislava I''']] |[[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]] |9,59 |9,59 |41 095 |41 095 | rowspan="17" |[[Súbor:Bratislava boroughs color map.svg|400px]] |- | rowspan="3" |[[Bratislava II (okres)|'''Bratislava II''']] |[[Ružinov]] |39,70 | rowspan="3" |92,49 |73 250 | rowspan="3" |115 653 |- |[[Vrakuňa]] |10,30 |20 267 |- |[[Podunajské Biskupice]] |42,49 |22 136 |- | rowspan="3" |[[Bratislava III (okres)|'''Bratislava III''']] |[[Nové Mesto (Bratislava)|Nové Mesto]] |37,48 | rowspan="3" |74,67 |38 938 | rowspan="3" |67 913 |- |[[Rača (mestská časť)|Rača]] |23,66 |23 006 |- |[[Vajnory]] |13,53 |5 969 |- | rowspan="6" |[[Bratislava IV (okres)|'''Bratislava IV''']] |[[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]] |8,65 | rowspan="6" |96,71 |33 448 | rowspan="6" |97 261 |- |[[Bratislava - Karlova Ves|Karlova Ves]] |11,02 |33 485 |- |[[Bratislava - Devín|Devín]] |13,98 |1 636 |- |[[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] |24,22 |15 839 |- |[[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] |6,54 |7 234 |- |[[Záhorská Bystrica]] |32,30 |5 619 |- | rowspan="4" |[[Bratislava V (okres)|'''Bratislava V''']] |[[Petržalka]] |28,68 | rowspan="4" |94,20 |102 982 | rowspan="4" |110 942 |- |[[Jarovce]] |21,34 |2 345 |- |[[Rusovce]] |25,56 |4 114 |- |[[Čunovo]] |18,62 |1 501 |} === Primátori === * 1990{{--}}1998: [[Peter Kresánek]] * 1998{{--}}2002: [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]] * 2002{{--}}2010: [[Andrej Ďurkovský]] * 2010{{--}}2014: [[Milan Ftáčnik]] * 2014{{--}}2018: [[Ivo Nesrovnal]] * od 2018: [[Matúš Vallo]] == Hospodárstvo a ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Bratislavy}} [[Súbor:Slovakia bratislava Starý most 2.jpg|náhľad|[[Bratislavský downtown]] (2024)]] [[Bratislavský región]] (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 186 % priemeru Európskej únie – 51 200 € na obyvateľa (v roku [[2014]]), čo je 6. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie.<ref>http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7192292/1-26022016-AP-EN.pdf/602b34e8-abba-439e-b555-4c3cb1dbbe6e</ref> Je tu pomerne nízka [[nezamestnanosť]] (3,7 % v júli [[2017]]) a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou. Priemerná [[mzda]] v Bratislavskom kraji bola v roku 2024 vo výške 2 141€.<ref>{{cite web|url=https://www.platy.sk/partner/region/bratislavsky-kraj|title=Platy, benefity, top pozície - Bratislavský kraj - Platy.sk|website=Platy.sk|access-date=August 7, 2023}}</ref> Jednou z najdôležitejších firiem v Bratislave je automobilka [[Volkswagen]], nachádzajúca sa na okraji mesta severovýchodne od [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. Veľký rozmach zažila Bratislava najmä na začiatku 21. storočia, keď si tu otvorili svoje prevádzky viaceré medzinárodné korporácie, ako [[Accenture]], [[AT&T]], [[Dell]], [[Hewlett-Packard]], [[IBM]], [[Lenovo]] či [[SAP (softvérový podnik)|SAP]]. Medzi významné domáce či zahraničné podniky sídliace v meste patria [[Doprastav]], [[ESET]], [[Henkel Slovensko]], [[Kraft Foods Slovakia]], [[Orange Slovensko]], [[Slovak Telekom]], [[Slovenská sporiteľňa]], [[Slovenský plynárenský priemysel]], [[Slovnaft]], [[Tatra banka]], [[Tesco|Tesco Slovakia]], [[O2 Slovakia]], [[Whirlpool slovakia|Whirlpool Slovakia]] či [[Železnice Slovenskej republiky]]. Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad [[Bratislava Business Center]] I{{--}}V, [[Apollo Business Center]] I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti [[Ružinov]]. Menšie biznis centrá sa nachádzajú aj v [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Novom Meste]] alebo v okolí [[Patrónka|Patrónky]]. Sídli tu [[Burza cenných papierov v Bratislave]] a [[Komoditná burza Bratislava]]. <gallery> NBS euro final 01.jpg|Národná banka Slovenska BSSE 1.jpg|Bratislavská burza cenných papierov Digital Park 2.jpg|Aupark a sídlo firmy ESET Bratislava12Slovakia5.JPG|River Park Digital Park 02.jpg|Digital Park </gallery> == Doprava == [[Súbor:2017-06-15 SK Bratislava V, Jantárova cesta, zastávka Farského, Škoda 30 T 7524 linka 3 (50137864221).jpg|náhľad|Typická, červeno sfarbená, bratislavská [[električka]]]] {{hlavný článok|Doprava v Bratislave}} Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má približne 48 km trolejbusových tratí so 106 km trolejového vedenia ([[2009]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Trolejbusová doprava bude v nedeľu zadarmo | periodikum = bratislavskenoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/trolejbusova-doprava-bude-v-nedelu-zadarmo.html?page_id=128072 | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2009-07-15 | dátum prístupu = 2016-02-05 }} </ref> Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje [[Bratislavská integrovaná doprava]] od roku [[2013]]. V Bratislave sa takisto nachádza viacero železničných staníc, z ktorých najväčšia je [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]. Cez mesto prechádzajú aj diaľnice [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]] a na okraji mesta je medzinárodné [[Letisko M. R. Štefánika]]. V roku [[2021]] bola otvorená nová [[Nivy (multifunkčné centrum)|autobusová stanica Nivy]], multifunkčná budova, pozostávajúca tiež z nákupného centra. <gallery> Súbor:Mercedes-Benz Capacity Bratislava line 95.JPG|Autobus Mercedes-Benz CapaCity Súbor:Škoda 31Tr SOR, -6810, DP Bratislava (28888064868).jpg|Trolejbus Škoda 31Tr Súbor:BRATISLAVSKÝ TERMINÁL - panoramio.jpg|[[Letisko M. R. Štefánika]] Súbor:Bratislava má stanicu, ktorá sa vyrovná európskym metropolám. Nazrite do Nivy centra (51536059094).jpg|[[Nivy (multifunkčné centrum)|Autobusová stanica Nivy]] </gallery> == Kultúra == Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, [[Universitas Istropolitana]]. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť [[Staré Mesto (Bratislava)|Starého Mesta]] je [[pamiatková zóna|pamiatkovou zónou]], [[Vnútorné mesto (Bratislava)|historické jadro]] spolu s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] a [[Podhradie (Bratislava)|Podhradím]] je [[pamiatková rezervácia|pamiatkovou rezerváciou]]. === Divadlá === [[Súbor:Bratyslawa Teatr Narodowy.jpg|náhľad|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] V Bratislave má sídlo [[Slovenské národné divadlo]], ktoré od roku [[2007]] sídli v dvoch budovách, v [[Slovenské národné divadlo|historickej budove]] a v [[Nová budova SND|novostavbe]] pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej [[Bratislavský downtown]]. V Bratislave sídli aj mnoho menších a alternatívnych divadiel, napríklad: [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava]], [[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malá scéna]], A4 – nultý priestor, [[Bratislavské bábkové divadlo]], Bratislavské divadlo tanca, [[Divadlo Astorka Korzo ’90]], [[Divadlo Aréna]], Divadlo Ívery – študentské divadlo, [[Divadlo Ludus]], [[GUnaGU]], [[Divadlo Nová scéna]], [[Radošinské naivné divadlo]], Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen a Teátro Wustenrot. <gallery> BratislavaSND.jpg|[[Nová budova SND]] Laurinc Gate-Bratislava Slovakia.JPG|[[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava]] Bratislava Nová scéna.jpg|[[Nová scéna]] Divadloarena.jpg|[[Divadlo Aréna]] v Petržalke </gallery> === Múzeá a galérie === [[Súbor:Slovak National Museum in Bratislava (1).jpg|náhľad|[[Slovenské národné múzeum]]]] Bratislava je sídlom [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]], ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané [[Múzeum mesta Bratislavy|Mestské múzeum v Bratislave]], založené v [[1868]]. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je [[Múzeum dopravy v Bratislave|Múzeum dopravy]]. Zaujímavosťou je [[Dom U dobrého pastiera|Múzeum hodín]] v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina, [[Michalská brána|Múzeum zbraní]] v Michalskej bráne a ''Farmaceutické múzeum'' hneď vedľa na Michalskej ulici. Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité [[Múzeum židovskej kultúry]] na Židovskej ulici, ''Mauzóleum [[Chatam Sófer|Chatama Sófera]]'' a ''Židovské komunitné múzeum'', ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti [[Čunovo]] na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia [[Danubiana]]. Medzi ďalšie múzeá patria: Letecké múzeum Bratislava, [[Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum|Archeologické múzeum]], [[Múzeum umeleckých remesiel]], [[Slovenské plynárenské múzeum]], [[Vinárske múzeum]], [[Krajanské múzeum Matice slovenskej]], [[Múzeum kultúry karpatských Nemcov]], [[Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku]], Múzeum [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]] a Múzeum Milana Dobeša. Sídli tu aj niekoľko galérií, medzi najznámejšie patria: [[Slovenská národná galéria]], [[Mirbachov palác|Galéria Mesta Bratislavy]], [[Galéria Nedbalka]], [[Ardan Galéria]] a Bratislavská Kunsthalle. <gallery> Slovenská národná galéria05.jpg|[[Slovenská národná galéria]] Danubiana peninsula.jpg|[[Danubiana Meulensteen Art Museum]] Žigraiova kúria 1.jpg|[[Múzeum židovskej kultúry]] Kunsthalle Bratislava 1.jpg|Kunsthalle Bratislava </gallery> === Veda === [[Súbor:Slovenská akadémia vied.JPG|náhľad|Slovenská akadémia vied]] Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické [[observatórium]] ani [[Planetárium (budova)|planetárium]]. Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v [[Modra|Modre]] ({{km|30|m}} od Bratislavy) a planetárium až v [[Hlohovec|Hlohovci]] ({{km|70|m}} od Bratislavy). Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum [[Slovensko|Slovenska]] – je totiž sídlom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]]<ref name='uips1'>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.uips.sk/statis/pdf/VS_P01.PDF |titul=Univerzita Komenského |dátum vydania= 2008-02-15 |formát=PDF |vydavateľ=Ústav informácií a prognóz školstva}}</ref> či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc. === Hudba === Každoročne sa tu konajú [[Bratislavské hudobné slávnosti]] alebo [[Bratislavské jazzové dni]]. V Bratislave je sídlo [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]]. === Kiná === [[Súbor:Bratislava Eurovea MYSELF 2014 - panoramio.jpg|náhľad|Nákupné stredisko Eurovea Galleria]] Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikiná Cinema City vo [[Polus City Center|VIVO!]] na [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulici]], v obchodnom dome [[Aupark (Bratislava)|Aupark]] na [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulici]] a v nákupnom bulvári [[Eurovea Galleria]]. IMAX je súčasťou multikina Cinemax v nákupno-zábavnom centre [[Bory Mall]]. Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Lumière (bývalý FK Charlie centrum), Kino Mladosť alebo Kino Nostalgia. === Zábava === Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na [[Obchodná (Bratislava)|Obchodnej]] ulici, [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestí SNP]], ako aj v okolí [[Ventúrska|Ventúrskej]] a [[Michalská ulica (Bratislava)|Michalskej]] ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj [[Mlynská dolina]] a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. === Pravidelné podujatia === [[File:Slovak Philharmonic.png|thumb|Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie]] Z kultúrnych podujatí sú známe [[Bratislavské hudobné slávnosti]] v [[Reduta (Bratislava)|Redute]], ktoré každoročne usporadúva [[Slovenská filharmónia]]. V posledných rokoch sa stali tradíciou [[Bratislavské korunovačné slávnosti]], ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však [[Vianočné trhy]], konajúce sa každoročne v decembri v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] a [[Bratislavské silvestrovské oslavy]], počas ktorých sa Bratislava mení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom [[Bratislava pre všetkých]]. Od roku [[2008]] sa tu koná festival [[Bratislavský majáles]]. Raz za rok sa konajú nočné podujatia ako [[Noc múzeí a galérií]], kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci a podujatie [[Biela noc (festival)|Biela noc]], kedy je počas noci umelecky osvetlených mnoho pamiatok v centre mesta. === Kulinárske špeciality === [[Súbor:Bratislavské rožky.jpg|náhľad|Bratislavské rožky]] Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria [[bratislavské rožky]] a [[bratislavský rezeň]]. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici. === Cestovný ruch === V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do [[Európska únia|Európskej únie]] v roku [[2004]], čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Podľa údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] bolo v Bratislave v roku 2019 historicky najviac návštevníkov, pričom vyše 2/3 ich bolo zo zahraničia a necelá 1/3 zo Slovenska. Bratislava mala ako jediný slovenský región viac zahraničných návštevníkov ako domácich, zároveň takmer polovica všetkých zahraničných návštevníkov na Slovensku bola v Bratislave. {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" | |'''TOP 15 krajín za rok 2019''' ''(Zdroj ŠÚ SR)'' |- |1 |Česko |- |2 |Nemecko |- |3 |Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska |- |4 |Rakúsko |- |5 |Poľsko |- |6 |Čínska ľudová republika |- |7 |Taliansko |- |8 |Spojené štáty americké |- |9 |Ukrajina |- |10 |Rusko |- |11 |Francúzsko |- |12 |Maďarsko |- |13 |Španielsko |- |14 |Švajčiarsko |- |15 |Rumunsko |} {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" | ''Zdroj: ŠÚ SR via BTB'' | |'''2008''' |'''2009''' |'''2010''' |'''2011''' |'''2012''' |'''2013''' |'''2014''' |'''2015''' |'''2016''' |'''2017''' |'''2018''' |'''2019''' |- | rowspan="2" |'''Zahraniční návštevníci''' | |500 712 |401 256 |441 647 |521 464 |558 153 |647 760 |712 900 |722 292 |831 151 |871 316 |884 646 |967 851 |- |* |3,76% | -19,86% |10,07% |18,07% |7,04% |16,05% |10,06% |27,37% |15,07% |4,83% |1,53% |9,41% |- | rowspan="2" |'''Domáci návštevníci''' | |259 101 |248 468 |232 983 |254 125 |265 259 |299 970 |131 624 |342 536 |395 234 |419 692 |405 410 |428 045 |- |* |2,56% | -4,10% | -6,23% |9,07% |4,38% |13,09% | -56,12% |23,46% |15,38% |6,19% | -3,40% |5,58% |- | rowspan="2" |'''Celkový počet návštevníkov''' | |759 813 |649 724 |674 630 |775 589 |823 412 |947 730 |844 524 |1 064 828 |1 226 385 |1 291 008 |1 290 056 |1 395 896 |- |* |3,35% | -14,49% |3,83% |14,97% |6,17% |15,10% | -10,90% |26,09% |15,17% |5,27% | -0,07% |8,20% |} Počas roka 2019 navštívilo Bratislavu spolu 1 395 896 návštevníkov, ktorí uskutočnili 2 850 755 prenocovaní, čo je v priemere 2,04 noci na návštevníka. V rámci domáceho cestovného ruchu navštívilo Bratislavu spolu 428 045 návštevníkov, ktorí uskutočnili 1 105 404 prenocovaní, čo je v priemere 2,58 noci na návštevníka. Zo zahraničných návštevníkov navštívilo Bratislavu spolu 967 851 návštevníkov s celkovým počtom 1 745 351 prenocovaní, čo je v priemere 1,80 noci na návštevníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štatistické ukazovatele za rok 2019|url=https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2020/02/%C5%A0tatistick%C3%A9-ukazovatele-za-rok-2019-2.pdf|dátum vydania=2020-04|dátum prístupu=2021-01-29|vydavateľ=Bratislava Tourist Board}}</ref> [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG||náhľad|Skupina turistov v Bratislave]] Návštevnosť Bratislavy v roku 2020 dramaticky klesla vzhľadom na pandémiu [[COVID-19|koronavírusu COVID-19]]. Keďže vláda SR zavrela hranice SR 15. marca 2020, príjazdy na Slovensko sa takmer zastavili. Kým začiatok roka 2020 mal nábeh prekonať rekord v roku 2019 a návštevnosť v inak najslabšom mesiaci január bola takmer o 23 % vyššia, od marca návštevnosť klesla od 98,64 % v marci až po augustových 64,05 %. Koncom roka návštevnosť ešte viac klesla kvôli pokračujúcim reštrikciám vlády, ktorých úlohou bolo zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19. Na podporu turizmu pôsobia v Bratislave dve organizácie [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]], [[Bratislavská organizácia cestovného ruchu|Bratislava Tourist Board]] a Bratislava Region Tourism, pričom existuje propagácia aj na národnej úrovni (do roku 2016 SACR, teraz [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|MDV SR]] - Sekcia cestovného ruchu), ktorá logicky zahŕňa aj Bratislavu. Na Klobučníckej ulici 2 sídli Turistické informačné centrum BTB, ktoré má v správe Bratislava Tourist Board. Jeho úlohou je poskytovanie informácií pre všetkých domácich i zahraničných návštevníkov, ale aj obyvateľom mesta. Okrem informačnej činnosti poskytuje prehliadky mesta pomocou siete sprievodcov CR až v 15 jazykoch, predaj destinačnej zľavovej karty [https://card.visitbratislava.com/ Bratislava CARD City & Region], možnosť rezervácie ubytovania, ako aj predaj lístkov, resp. rezervácie rôznych atrakcií, služieb a produktov súvisiacich s cestovným ruchom. Počas sezóny, resp. počas konania rôznych podujatí, BTB zabezpečuje otvorenie sezónnych Info pointov zvyčajne na hlavnej železničnej stanici Bratislava hl.st., na autobusovej stanici Nivy, na letisku M. R. Štefánika, na štadióne Ondreja Nepelu, ale aj v centre mesta napr. na Hviezdoslavovom námestí, či na nábreží Dunaja. Existujú aj zmluvné informačné centrá a to v Osobnom prístave Bratislava a na pontóne HUMA 6, kde pristáva loď Twin City Liner s pravidelným spojením do/z Viedne. Ešte pred príchodom do Bratislavy si návštevníci môžu prečítať informácie o meste, vytvoriť si vlastný itinerár na základe svojich preferencií, pozrieť ponuku podujatí či rôzne video blogy a novinky na stránke www.visitbratislava.com. Ide o oficiálnu stránku Bratislavy pre návštevníkov, ktorá je dostupná v troch jazykoch (slovenčine, angličtine a nemčine), je pravidelne aktualizovaná a ponúka priame prepojenie na poskytovateľov produktov a služieb v Bratislave. Okrem klasických peších prehliadok, medzi ktorými sú obľúbené vlastivedné prehliadky s názvom Turistom vo vlastnom meste a rôzne tematické prehliadky, turisti môžu využiť prehliadkové vozidlá "vláčiky" [https://presporacik.sk/ Prešporáčik], [https://donauwelle.sk/vylet/prehliadka-vlacikom Golden Express] a vláčik [https://www.blavacik.sk/ Blaváčik]. Obľúbené sú aj vyhliadkové plavby na Dunaji, od Devína až po Danubianu, prípadne rýchločlnmi na objednanie, ale aj prehliadky bežecké, na segwayoch, bicykloch a historických vozidlách.. <gallery> Bratislava-vlacik.JPG|Turistický vláčik Prešporáčik Bratislava- Hlavné námestie - 52031102248.jpg|Stánky na [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavnom námestí]] Čumil, Bratysława, 20210727 1143 0352.jpg|„[[Čumil (socha)|Čumil]]“ na Panskej ulici Sedlarska schoenernaci.jpg|Socha [[Schöne Náci]]ho na [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárskej ulici]] pri [[Kaffee Mayer|Kaffe Mayer]] </gallery> === Médiá === Ako hlavné mesto Slovenska je Bratislava sídlom množstva slovenských médií. Významné televízie so sídlom v meste sú verejnoprávna [[Slovenská televízia]], súkromné televízie [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]], súkromná spravodajská televízia [[TA3]] či viaceré regionálne televízne stanice. Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] má taktiež sídlo v Bratislave, spolu s viacerými súkromnými rádiami ako [[Rádio Expres]], [[Fun rádio]] či [[Europa 2]]. Najdôležitejšie slovenské noviny ako [[SME]], [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], [[Nový Čas]], [[Plus JEDEN DEŇ]] či [[Hospodárske noviny]] takisto ako dve [[Spravodajská agentúra|spravodajské agentúry]] [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (TASR) a Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) taktiež sídlia v Bratislave. == Školstvo == [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|[[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]]]] V Bratislave majú sídlo štyri univerzity (z toho tri verejné a jedna štátna): [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenská technická univerzita]], [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomická univerzita]] a [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenská zdravotnícka univerzita]]. Sídli tu tiež [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]]. {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Univerzity so sídlom v Bratislave |hlavička = Názov !! Rok založenia !! Typ |riadok1 = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] {{!!}} [[1919]] {{!!}} verejná univerzita |riadok2 = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] {{!!}} [[1937]] {{!!}} verejná univerzita |riadok3 = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] {{!!}} [[1940]]{{#tag:ref|ako Vysoká obchodná škola v Bratislave |group=pozn}}<br>[[1992]]{{#tag:ref|ako univerzita|group=pozn}} {{!!}} verejná univerzita |riadok4 = [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave]] {{!!}} [[1953]]{{#tag:ref|ako Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov|group=pozn}}<br>[[2002]]{{#tag:ref|ako univerzita|group=pozn}} {{!!}} štátna univerzita }} {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Fakulty so sídlom v Bratislave |hlavička = Názov !! Univerzita !! Sídlo univerzity !! Typ univerzity !! Rok založenia univerzity |riadok1 = [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] {{!!}} [[Trnavská univerzita v Trnave]] {{!!}} [[Trnava]] {{!!}}verejná univerzita {{!!}} [[1992]] }} Okrem univerzít v Bratislave sídli ďalších osem vysokých škôl a jedna tu má detašované pracovisko. {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Vysoké školy so sídlom v Bratislave |hlavička = Názov !! Rok založenia !! Typ |riadok1 = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] {{!!}} [[1949]] {{!!}} verejná vysoká škola |riadok2 = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] {{!!}} [[1949]] {{!!}} verejná vysoká škola |riadok3 = [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave]] {{!!}} [[1992]] {{!!}} štátna vysoká škola |riadok4 = [[Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave]] {{!!}} [[2007]] {{!!}} súkromná vysoká škola |riadok5 = [[Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií]] {{!!}} [[2006]] {{!!}} súkromná vysoká škola |riadok6 = [[Paneurópska vysoká škola]] {{!!}} [[2004]] {{!!}} súkromná vysoká škola |riadok7 = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] {{!!}} [[2004]] {{!!}} súkromná vysoká škola |riadok8 = [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] {{!!}} [[2003]] {{!!}} súkromná vysoká škola }} {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Detašované pracoviská vysokých škôl v Bratislave |hlavička = Názov vysokej školy !! Sídlo !! Typ !! Rok založenia vysokej školy |riadok1 = [[Vysoká škola manažmentu v Trenčíne]] {{!!}} [[Trenčín]] {{!!}} súkromná vysoká škola {{!!}} [[1999]] }} <gallery> Súbor:EUBA3.jpg|[[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomická univerzita]] Súbor:Bratislava Hviezdoslavovo 18 01.jpg|[[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysoká škola výtvarných umení]] Súbor:Theological faculty of Trnavská univerzita v Trnave in Bratislava, Bratislava I District.jpg|[[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Budova teologickej fakulty v Bratislave]] Súbor:PEVŠ Bratislava.JPG|[[Paneurópska vysoká škola]] </gallery> == Stavby == === Pamiatky === {{hlavný článok|Zoznam palácov v Bratislave|Zoznam kúrií v Bratislave|Zoznam meštianskych domov v Bratislave|Zoznam víl v Bratislave}} [[Súbor:Bratislava - Burg (c).JPG|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa [[Maximilián II.|Maximiliána II.]], (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku [[1563]], z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku [[1572]]. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a [[stará radnica (Bratislava)|stará radnica]]. Ide o najstaršiu radnicu [[Slovensko|Slovenska]], v ktorej sa dnes nachádza Mestské [[múzeum]]. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí [[Primaciálny palác]], podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku [[1805]] bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný [[bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]] a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických [[gobelín]]ov. Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]], v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta – k [[Bratislavský hrad|hradu]]. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli [[Slovenské národné múzeum]]. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí [[Academia Istropolitana]], [[Bratislavský hrad|Hrad]], [[Devínsky hrad]], [[Erdődyho palác (Ventúrska)|Erdődyho palác]], [[Grassalkovichov palác]] – prezidentský palác, [[Letný arcibiskupský palác]], [[Michalská brána]], [[Mirbachov palác]], [[Palác Leopolda de Pauli]], [[Primaciálny palác]], [[Slovenské národné divadlo]], [[Slovenská filharmónia]], [[Slovenská národná galéria]], [[Stará radnica (Bratislava)]], [[Mauzóleum Chatama Sófera]], Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] – má tvar obrátenej [[pyramída|pyramídy]], [[Zichyho palác]] a [[Televízna veža na Kamzíku]]. <gallery> Devínsky hrad01.jpg|[[Devínsky hrad]] Blava 2007-3-28-33.jpg|[[Academia Istropolitana]] Bratislava-dom u dobrého pastiera.jpg|Dom U dobrého pastiera Michael's Gate and tower-Bratislava-Slovakia.JPG|[[Michalská brána]] Apotheke Salvator at Panská street in Bratislava, Bratislava I District.jpg|[[Lekáreň U Salvátora|Lekáreň u Salvatora]] </gallery> === Kostoly === [[Súbor:Bratislava - Katedrála svätého Martina 20180510-03.jpg|náhľad|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]]]] {{Hlavný článok|Kostoly v Bratislave}} Medzi najstaršie kostoly mesta patrí [[Františkánsky kostol a kláštor (Bratislava)|Františkánsky kostol]]. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]]. Po roku [[1989]] bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj [[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)|Kostol a kláštor klarisiek]], [[Kaplnka sv. Kataríny (Bratislava)|Kaplnka sv. Kataríny]], [[Kaplnka Kristovho Tela (Bratislava)|Kaplnka Kristovho Tela]] a [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Kostol svätej Alžbety]], známy pod názvom ''Modrý kostolík''. ''Synagóga na Heydukovej ulici'' je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch. <gallery> Modrý kostol svätej Alžbety. Iglesia Azul 4.jpg|[[Modrý kostolík]] Ba-church-St. Elizabeth.jpg|[[Kostol a kláštor svätej Alžbety (Bratislava)|Kostol a kláštor svätej Alžbety]] Blumental crkva - panoramio.jpg|[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky)|Blumentálsky kostol]] Church of Saint Stephen.jpg|[[Kostol svätého Štefana (Bratislava)|Kapucínsky kostol]] </gallery> === Mosty === {{hlavný článok|Zoznam mostov v Bratislave}} [[Súbor:Slovakia bratislava Starý most.jpg|náhľad|[[Starý most (Bratislava)|Starý most]]]] V Bratislave sa nachádza 6 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]], [[Ružinov]] a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť [[Petržalka]]. Ako prvý bol postavený [[Starý most (Bratislava)|Starý most]] v roku [[1890]], v roku [[1945]] bol zničený a následne zrekonštruovaný nemeckými zajatcami a Červenou armádou. Hoci bol postavený v rekordne rýchlom čase ako provizórne riešenie, slúžil až do roku 2011 a až v roku 2015 bol rozobraný a nahradený novou konštrukciou, ktorá sa ponáša na pôvodný most. Most v súčasnosti slúži na električkovú dopravu s cyklotrasou a chodníkom, pričom z neho bola vylúčená automobilová doprava. Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým [[Most SNP|Most Slovenského Národného Povstania]] odovzdaný do prevádzky v roku [[1972]] (oficiálne [[30. august]]a [[1974]]), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti Bystrica) s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Most SNP medzi svetové unikáty, je to siedmy najdlhší visutý most na svete a v roku [[2001]] bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku. Dvojpodlažný [[Prístavný most]] bol postavený v roku [[1985]] a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent dopravy zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]], dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná [[železnica|železničná]] trať [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Bratislava-Nové Mesto]] – [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|Bratislava-Petržalka]]. [[Most Lanfranconi]] postavený v roku je [[1992]] je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a jediný betónový most cez Dunaj na Slovensku. [[Most Apollo (Bratislava)|Most Apollo]] bol odovzdaný do používania v roku [[2005]]. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku [[2006]] dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave. V roku 2021 bol dostavaný šiesty most cez Dunaj, nazvaný [[Lužný most]], ktorý je súčasťou [[Diaľnica D4 (Slovensko)|diaľnice D4]] – vonkajšieho obchvatu mesta a vedie severne od Jaroviec smerom do Podunajských Biskupíc. Súkromný investor uvažuje o výstavbe siedmeho mosta, ktorý by slúžil len pre peších a spájal by [[Nábrežie M. R. Štefánika (Bratislava)|námestie M. R. Štefánika]] pred [[Slovenské národné divadlo|Národným divadlom]] s budúcou štvrťou [[Lido (Bratislava)|Nové Lido]] v priestore medzi Starým mostom a mostom Apollo. <gallery> Súbor:Lužný most (51251142984).jpg|[[Lužný most]] Súbor:Most lafranconi.jpg|[[Most Lanfranconi]] Súbor:Slovakia bratislava Most SNP.jpg|[[Nový most (Bratislava)|Most SNP]] s reštauráciou „UFO“ Súbor:Pristavny most.jpg|[[Prístavný most (Bratislava)|Prístavný most]] Súbor:Slovakia bratislava apollo bridge.jpg|[[Most Apollo (Bratislava)|Most Apollo]] </gallery> === Výškové budovy === [[Súbor:Bratislava z Dunaja 3.jpg|náhľad|Rezidenčná budova Eurovea Tower je s výškou 168 m najvyššou budovou v Bratislave]] {{hlavný článok|Zoznam výškových budov v Bratislave}} Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. [[Manderlák]] ({{m|45|m}}) postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období. V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov na Slovensku. Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] s výškou {{m|108|m}}. Svojho času to bola najvyššia budova v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou {{m|104|m}}, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na [[Tower 115]]. V súčasnosti, najvyššou budovou v Bratislave je od roku 2023 Eurovea Tower ({{m|168|m}}), druhou najvyššou je kancelárska budova Nivy Tower ({{m|125|m}}), nasledovaná rezidenčnou budovou Klingerka ({{m|115|m}}). Výšku 100 metrov a viac v Bratislave dosahuje ešte budova [[Národná banka Slovenska (budova)|Národnej banky Slovenska]] ({{m|111|m}}), budova STVR ({{m|108|m}}), dvojica rezidenčných veží [[Panorama City (Bratislava)|Panorama City]] (každá {{m|108|m}}), kancelárska budova [[City Business Center I]] ({{m|107|m}}), štvorica rezidenčných veží [[SKY PARK|Sky Park]] (každá {{m|105|m}}), kancelárska budova [[Tower 115]] ({{m|104|m}}, často uvádzaná výska 115 metrov je vrátane antény) a bytový dom [[Polyfunkčný dom Glória|Glória]] ({{m|100|m}}). [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Obytné výškové budovy Sky Park]] Bratislava v súčasnosti prežíva stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v súčasnoti sa výškové budovy sústreďujú hlavne pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej [[Bratislavský downtown]]. Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad [[VIVO! Bratislava|VIVO!]] alebo [[Aupark (Bratislava)|Aupark]]. Pri VIVO! boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná [[Millenium Tower I]] a 21-podlažná [[Millenium Tower II|Millennium Tower II]]. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom [[1989]] s názvom [[Hviezda (budova)|Hviezda]] (ľudovo ''Kukurica''), ktorá slúžilo ako ubytovacie zariadenie armády. <gallery> Súbor:Nbs.jpg|[[Národná banka Slovenska]] Súbor:Nivy Tower in Bratislava.jpg|Kancelárska budova Nivy Tower, druhá najvyššia budova v Bratislave Súbor:BRATISLAVSKÉ VEŽE - panoramio (1).jpg|Kancelárske budovy [[City Business Center I|CBC I]] a [[VÚB centrála|VÚB]] TRI VEŽE Z DOUBLE TREE BY HILTON - panoramio.jpg|Obytné výškové budovy Tri veže Panorama City Bratislava 05.jpg|Obytné výškové budovy [[Panorama City (Bratislava)|Panorama city]] </gallery> === Nové mestské štvrte === Vysoké ceny nehnuteľností spôsobené vysokým dopytom po bývaní a kancelárskych priestoroch spôsobujú aj intenzívnu výstavbu veľkých projektov, ktoré tvoria samostatné štvrte. Tie vznikajú najmä na mieste bývalých tovární ako napríklad [[Kablo]], [[Apollo (podnik)|Apollo]], [[Cvernovka (Bratislava)|Cvernovka]] či [[Gumon]] a tiež po okrajoch mesta. Mnohé z týchto tovární boli zbúrané za nejasných okolností, často v rozpore so zákonom a pamiatkarmi. Ako jeden z prvých väčších polyfunkčných projektov v Bratislave vznikla [[Eurovea]], ktorá bola dokončená v roku [[2010]] a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový [[hotel]], reštaurácie, kancelárie a luxusné byty na nábreží [[Dunaj]]a na okraji [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]] na mieste bývalého prekladiska tovaru. Vďaka nábrežnému parku je populárnym cieľom ako domácich tak aj turistov. V dotyku s Euroveou, na mieste niekdajšej priemyselnej zóny v okolí ulíc [[Mlynské nivy|Mlynské Nivy]], [[Košická ulica (Bratislava)|Košická]] a [[Landererova ulica|Landererova]] v súčasnosti vyrastá nové mestské centrum s viacerými výškovými budovami – medzi najväčšie projekty patrí [[Panorama City (Bratislava)|Panorama City]], [[SKY PARK]], [[Twin City (Bratislava)|Twin City]], [[Klingerka (projekt)|Klingerka]] a [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Stanica Nivy]] či [[Zwirn]]. Viaceré z týchto projektov obsahujú budovy vyššie ako 100 metrov. V budúcnosti sa má táto nová štvrť prepojiť pešou lávkou s druhým brehom Dunaja, kde sa plánuje výstavba ďalšej štvrte [[Lido (Bratislava)|Nové Lido]], čím sa moderné centrum mesta ešte viac rozšíri. Vyššie po prúde Dunaja zase vzniká moderná obdoba zbúraných častí [[Podhradie (Bratislava)|Podhradia]] v podobe projektov [[River Park|River park]], [[Podhradie (Bratislava)|Zuckermandel]] a [[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]], pričom výstavba ešte stále prebieha. Ďalšie nové štvrte sa budujú na okrajoch mesta – južný okraj [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] rozširuje [[Južné Mesto|Južné mesto]] a [[Slnečnice Market|Slnečnice]], severný okraj [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] a [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamača]] zase štvrť [[Bory (Bratislava)|Bory]]. Vo všetkých menovaných nových častiach sa ráta s predĺžením [[Električková doprava v Bratislave|električkových tratí]], s výstavbou obchodných domov, novými parkami, kancelárskymi budovami a ďalšou občianskou vybavenosťou. Ďalšie oblasti, v ktorých sa počíta s rozsiahlou výstavbou, sú takzvaný [[IV. kvadrant]] – oblasť západne od Petržalky až po štátnu hranicu s [[Rakúsko]]m, oblasť [[Domové role]] medzi [[Prístavný most|Prístavným mostom]] a [[Slovnaft]]om, kde sa nachádza [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostná cesta R7]] a plánuje predĺženie električkovej trate až do [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajských Biskupíc]], či oblasť starého [[Letisko Vajnory|vajnorského letiska]] medzi [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]], [[Východné|Rendezom]] a [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnorami]]. === Pomníky a pamätníky === [[Obrázok:Bratislavas Slavín.jpg|vpravo|náhľad|[[Slavín (Bratislava)|Slavín]] s hrobmi sovietskych vojakov]] Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, [[Slavín (Bratislava)|Slavín]], ktorý bol postavený v rokoch [[1957]] – [[1960]] a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku [[1960]]. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli výbornému výhľadu na takmer celé mesto. V roku 2005 bol odhalený pamätník s názvom Brána slobody pod hradom [[Devín (hrad)|Devín]], na pamiatku 400 obetí usmrtených na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za "[[Železná opona|Železnú oponu]]" v rokoch 1945 – 1989. <gallery> Súbor:Bratislava Slovakia 220.JPG|[[Morový stĺp na Rybnom námestí|Morový stĺp]] na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]] z roku 1713 Súbor:Bratislava Holocaust Mahnmal 1289 (cropped).jpg|Pamätník holokaustu na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]] Súbor:Bratislava Kulich Jan pamatnik SNP.jpg|Pamätník [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] na námestí [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|SNP]] Súbor:Memorial of Iron Curtain, Bratislava, 20220428 1104 5796.jpg|Pamätník Brána slobody pod [[Hrad Devín|hradom Devín]] </gallery> == Parky == [[Obrázok:Slovakia Bratislava 942.jpg|vpravo|náhľad|[[Sad Janka Kráľa]] v [[Petržalka|Petržalke]]]] {{hlavný článok|Zoznam parkov v Bratislave}} V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad [[Železná studnička]] alebo [[Koliba (Bratislava)|Koliba]], [[Horský park]], ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza [[Sad Janka Kráľa]], založený v rokoch [[1774]] až [[1776]], čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. [[ZOO Bratislava|Bratislavská zoologická záhrada]] sa nachádza v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. <gallery> Medic Garden with flowers in Bratislava.jpg|[[Medická záhrada]] Dunajské luhy 8 July 2007.jpg|[[Dunajské Luhy|Dunajské luhy]] Horský park 6.JPG|[[Horský park]] Cvičná lúka.jpg|Koliba, Cvičná lúka, súčasť [[Bratislavský lesný park|Bratislavského lesného parku]] </gallery> == Šport == [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg||náhľad|Tehelné pole]] Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] a [[Pasienky (časť Bratislavy)|Pasienky]] sa nachádza [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], futbalové štadióny [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] a [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], [[AXA Aréna NTC|Národné tenisové centrum]] a športová hala [[Inter hala Pasienky]]. Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí [[ŠK Slovan Bratislava]] a [[FC Petržalka]]. [[HC Slovan Bratislava]] je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Pôsobí tu aj [[HK Ružinov 99]]. Účastníkom basketbalovej extraligy mužov sú od sezóny 2014/2015 dva kluby, starším je [[BK Inter Bratislava]], mladším klubom je [[MBK Karlovka Bratislava]]. Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, [[Vodácky klub Dunajčík Bratislava]], Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter. Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof. [[Hokejbal]] má zastúpenie v klube [[LG ABhokej Bratislava]] , ktorý hrá [[Slovenská hokejbalová extraliga mužov|Slovenskú hokejbalovú extraligu mužov]]. BMX Racing (bikros) reprezentuje BMX Klub Rača, ktorý pôsobí na dráhe na Černockého ulici a klub Henky Riders, ktorý má svoje zázemie mimo Bratislavy v obci Dunajská Lužná. <gallery> Ondrej nepela arena 2019 2.jpg|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] Slovakia bratislava Štadión Pasienky.jpg|[[Štadión Pasienky]] Slovakia Bratislava StrkovecStadion.jpg|[[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu]] Sibamac arena.JPG|[[Sibamac Aréna|Národné tenisové centrum]] Slovakia bratislava Gopass Aréna.jpg|[[Športová hala Pasienky|Národné basketbalové centrum]] </gallery> == Rodisko == {{hlavný článok|Zoznam osobností Bratislavy}} <gallery perrow="8"> Obrázok:JNHummel 2.jpg|[[Johann Nepomuk Hummel]] Obrázok:Phillipp Lenard in 1900.jpg|[[Philipp Lenard]] Obrázok:Victor-Tilgner-1881.jpg|[[Viktor Oskar Tilgner]] Obrázok:Kempelen-charcoal.jpg|[[Johann Wolfgang Kempelen]] Obrázok:Endlicher.jpg|[[Štefan Ladislav Endlicher]] Obrázok:Lajos Batthyany Franz Eybl.jpg|[[Ľudovít Baťán]] Obrázok:Johann Andreas von Segner.jpg|[[Ján Andrej Segner]] Obrázok:Adam Friedrich Oeser 500x733.jpg|[[Adam Friedrich Oeser]] </gallery> == Čestné občianstvo == * [[Jan Masaryk]], minister zahraničných vecí, udelené v apríli [[1947]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledání ztraceného času | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/873537-hledani-ztraceneho-casu/296324246000132/ | vydavateľ = ceskatelevize.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Dr. [[Helmut Zilk]], [[starosta]] mesta [[Viedeň]], udelené [[4. september|4. septembra]] [[1990]] * [[Ján Chryzostom kardinál Korec]], sídelný biskup nitriansky, udelené [[26. máj]]a [[1994]] * [[Ladislav Chudík]], zaslúžilý a národný umelec, udelené [[26. máj]]a [[1994]] * prof. MUDr. [[Karol Virsík]], Dr.Sc., lekár, udelené [[28. september|28. septembra]] [[1995]] * [[Edita Gruberová]], sopranistka, udelené [[28. september|28. septembra]] [[1997]] * [[Václav Havel]], československý prezident, udelené [[18. november|18. novembra]] [[2009]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Václav Havel se stal čestným občanem Bratislavy | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/vaclav-havel-se-stal-cestnym-obcanem-bratislavy-192514 | vydavateľ = ceskatelevize.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Karel Gott]], český spevák, udelené [[28. október|28. októbra]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čestné občianstvá Hlavného mesta SR Bratislavy | url = https://old2.bratislava.sk/sk/cestne-obcianstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy | vydavateľ = old2.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215212433/https://old2.bratislava.sk/sk/cestne-obcianstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> == Partnerské mestá == {{bez zdroja}} * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[3. máj]]a [[1993]] a obnovené [[2. máj]]a [[2003]]. : Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce ([[Phare]], [[Interreg IIIA]]), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni ([[CENTROPE]], [[JORDES|JORDES+]]). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky [[Dunaj]] ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu [[Twin City (Viedeň, Bratislava)|Twin City]]. * {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]] – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[13. máj]]a [[1987]] a obnovené [[22. október|22. októbra]] [[2003]]. * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]] – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[4. marec|4. marca]] [[1967]] a obnovené [[22. september|22. septembra]] [[2002]]. * {{minivlajka|Nemecko}} [[Ulm]] – Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od [[13. jún]]a [[2003]]. * {{minivlajka|Taliansko}} [[Perugia]] – Mesto v talianskej provincii [[Umbria]] je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli [[1962]]. : Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva. {{stĺpce|4| * {{minivlajka|Egypt}} [[Alexandria]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Brémy]] * {{minivlajka|Česko}} [[Brno]] * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]] * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Portland (Oregon)|Portland]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]] * {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]] * {{minivlajka|Arménsko}} [[Jerevan]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]] * {{minivlajka|Cyprus}} [[Larnaka]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Namur (mesto)|Namur]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse (mesto)|Ruse]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Stoličný Belehrad]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Turku]] }} == Panoráma == [[Súbor:Bratislava - 52119321317.jpg|náhľad|stred|700px|Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu (2022)]] {{Široký obrázok|2017-05-08 Bratislava.jpg|1000px|Bratislava}} == Poznámky == <references group="pozn."/> <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * HOTVÁTH, Vladimír – LEHOTSKÁ, Darina – PLEVA, Ján (eds.): ''Dejiny Bratislavy''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh. * SALNER, Peter: ''Premeny Bratislavy 1939{{--}}1993''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998. * SALNER, Peter a kol.: ''Taká bola Bratislava''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991. == Pozri aj == * [[Primátor hlavného mesta SR Bratislavy]] * [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]] * [[Zoznam námestí v Bratislave]] * [[Zoznam ulíc v Bratislave]] * [[Zoznam osobností Bratislavy]] *[[Zoznam najvyšších budov v Bratislave]] * Kultúrne pamiatky: Bratislava I: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (0 – 9)|0{{--}}9]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (A – F)|A{{--}}F]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (G – J)|G{{--}}J]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (K – L)|K{{--}}L]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (M – O)|M{{--}}O]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (P – R)|P{{--}}R]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (S)|S]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (Š)|Š]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (T – V)|T{{--}}V]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (W – Ž)|W{{--}}Ž]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II|Bratislava II]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava III|Bratislava III]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava IV|Bratislava IV]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V|Bratislava V]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Bratislava|commonscat=Bratislava}} == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.bratislava.sk/ Oficiálne stránky mesta Bratislava] * [http://www.imhd.sk/ Mestská hromadná doprava v Bratislave] * [http://uzemneplany.sk/upn/bratislava Územný plán Bratislavy] * Fotografie a linorezy Bratislavy 40-ych rokov v diele [http://digitalna.kniznica.info/s/g8UBjvt0Oq Pressburg in der neuen Slowakei Geschichte, Kultur, Wirtschaft...] Pressburg: Buch- und Zeitungsverlagsgenossenschaft, 1940. 207 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * Dielo od zástupcu starostu Bratislavy z r. 1928 s názvom [http://digitalna.kniznica.info/s/22PICbCcbW Československá republika: Bratislava]. Bratislava: Mestská rada, Berlin: Dari, 1928. 284 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * mapa mesta z r. 1904 [http://digitalna.kniznica.info/s/yp0wL8qEN0 Pozsony szab. kir. városnak, Pozsony környéke és Pozsony megyének]. Pozsony: Steiner Zsigmond, 1904. 7 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha v nemčine o Bratislave a jej okolí z roku 1865 s názvom [http://digitalna.kniznica.info/s/SOkITioCVU Pressburg und seine Umgebung, : Mit einer geologischen Karte und mehreren Abbildungen]. Pressburg: Wigand, 1865. 478 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * Zoznam miest, s ktorými má Bratislava uzatvorenú zmluvnú spoluprácu https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/11916.pdf {{Bratislava}} {{Hlavné mestá Európy}} {{Okresy Bratislavského kraja}} {{Časti Bratislavy}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} {{Kraje ČSSR}} {{Obce začlenené do Bratislavy}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bratislava| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] n45eqkyz4ynwrfkuw0q6mkhbb9cvihj 0 996 8227189 8226482 2026-06-01T20:17:53Z Eryn Blaireová 2374 aktualizácie, gramatické drobnosti, s umiestnením toho obrázka slnečnej sústavy v reálnych farbách však treba niečo spraviť, vytvára veľkú medzeru... 8227189 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Slnecna sustavaSK.png|thumb|right|Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)]] [[Súbor:Solar System True Color SK.png|frame|400px|Slnečná sústava v reálnych farbách a veľkostnej, nie však vzdialenostnej mierke]] '''Slnečná sústava''' je [[planetárna sústava]] hviezdy [[Slnko]], do ktorej patrí aj [[Zem]]. Skladá sa zo Slnka a všetkých [[Teleso (fyzika)|telies]], ktoré obiehajú okolo neho ([[planéta|planét]], [[trpasličia planéta|trpasličích planét]], [[planétka|planétok]], [[kométa|komét]], [[prirodzený satelit|mesiacov]], [[meteoroid]]ov, [[medziplanetárny plyn|medziplanetárneho plynu]] a [[medziplanetárny prach|prachu]]), rovnako ako aj z prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.<ref name="EA" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1987 | url = http://www.szaa.sk/ea-uvod.htm }}</ref> Zem je treťou planétou slnečnej sústavy. Slnečná sústava je súčasťou oveľa väčšieho komplexu pozostávajúceho z množstva [[hviezda|hviezd]] a [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] – [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxie]]. Všetky telesá slnečnej sústavy sa pohybujú po dráhach, ktoré sa nazývajú [[kužeľosečka|kužeľosečky]]. Sú to [[kružnica|kružnice]], [[elipsa|elipsy]], [[parabola|paraboly]] a [[Hyperbola (matematika)|hyperboly]]. Pri svojom obehu okolo Slnka sa telesá riadia [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]], aj keď nimi nie je možné opísať pohyb všetkých telies slnečnej sústavy úplne presne, pretože okrem gravitačného poľa na ne pôsobia ešte aj iné sily, ako napr. [[odpor prostredia]]. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava veľké telesá slnečnej sústavy na [[obežná dráha|obežných dráhach]] (pohybujú sa v uzavretých krivkách – elipsy a kružnice), menšie telesá sa môžu okrem uzavretých kriviek pohybovať aj po otvorených krivkách (po parabolách a hyperbolách). Na meranie vzdialeností v slnečnej sústave sa často používa jednotka vzdialenosti známa ako [[astronomická jednotka]] (skratka AU). Jej veľkosť zodpovedá strednej vzdialenosti Zeme od Slnka, čo je {{km|149597870.691|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Don |priezvisko=Yeomans |titul=Astronomical Unit (AU) |url=http://neo.jpl.nasa.gov/glossary/au.html |vydavateľ=NASA |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky}}</ref> Najbližší bod k Slnku na dráhe nejakého telesa sa nazýva [[perihélium]], najvzdialenejší [[afélium]]. Základná [[Rovina (geometria)|rovina]], voči ktorej určujeme sklon obežných dráh telies sa nazýva rovina [[ekliptika|ekliptiky]]. Je to rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka. Astronómovia už poznajú množstvo planetárnych sústav sformovaných okolo iných [[hviezda|hviezd]], ako je Slnko. Mnohé zo zatiaľ objavených sústav sa však v množstve parametrov výrazne odlišujú od slnečnej sústavy, napríklad niektoré ich obrie planéty obiehajú oveľa bližšie k materskej hviezde. Jedným z prvých výsledkov výskumu mimoslnečných planét (tzv. [[extrasolárna planéta|exoplanét]]) je poznanie, že okolo hviezd slnečného typu sa nemusia nachádzať planetárne sústavy podobné slnečnej sústave.<ref name="Exoplanety" /> <!--Doteraz však nie je známe, či je naša slnečná sústava so svojím usporiadaním, plynnými aj pevnými planétami a takmer kruhovými obežnými dráhami neobyčajná, či dokonca výnimočná, alebo všedná. V každom prípade je to však (zatiaľ) jediná známa planetárna sústava, v ktorej vznikol a vyvíjal sa [[život]]. nevie sa ako vznikol a ani či vznikol u nás alebo potom doložiť tento fakt zdrojom--> == Charakteristika == {| class="wikitable" style="float:right;" |+ Izotopy s najväčším<br />zastúpením v hmote slnečnej sústavy<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Arnett |rok=1996 |titul=Supernovae and Nucleosynthesis |vydavateľ=Princeton University Press |miesto=Princeton, New Jersey |isbn=0-691-01147-8 |oclc=33162440 |strany= |jazyk=po anglicky}}</ref> ![[Izotop]] !Zastúpenie izotopu <br />na milión <br />[[Atómové jadro|atómových jadier]] |- | ¹[[Vodík|H]] ||style="text-align:right"| 705 700 |- | ⁴[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 275 200 |- | ¹⁶[[Kyslík|O]] ||style="text-align:right"| 5 920 |- | ¹²[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 3 032 |- | ²⁰[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 1 548 |- | ⁵⁶[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 1 169 |- | ¹⁴[[Dusík|N]] ||style="text-align:right"| 1 105 |- | ²⁸[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 653 |- | ²⁴[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 513 |- | ³²[[Síra|S]] ||style="text-align:right"| 396 |- | ²²[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 208 |- | ²⁶[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 79 |- | ³⁶[[Argón|Ag]] ||style="text-align:right"| 77 |- | ⁵⁴[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 72 |- | ²⁵[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 69 |- | ⁴⁰[[Vápnik|Ca]] ||style="text-align:right"| 60 |- | ²⁷[[Hliník|Al]] ||style="text-align:right"| 58 |- | ⁵⁸[[Nikel|Ni]] ||style="text-align:right"| 49 |- | ¹³[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 37 |- | ³[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 35 |- | ²⁹[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 34 |- | ²³[[Sodík|Na]] ||style="text-align:right"| 33 |- | ⁵⁷[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 28 |- | ²[[Deutérium|H]] ||style="text-align:right"| 23 |- | ³⁰[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 23 |} [[Súbor:Sun moving SSB 2025 06 19.png|náhľad|Pohyb Slnka okolo [[barycentrum|barycentra]] slnečnej sústavy v rokoch 2000 až 2050]] Centrálne teleso slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj [[barycentrum]] [[Ťažisko (fyzika)|(ťažisko)]] slnečnej sústavy. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obieha okolo barycentra osem [[planéta|planét]] ([[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]). K slnečnej sústave patria aj mesiace planét (napr. [[Mesiac]]), planétky, kométy, meteoroidy. Súčasťou slnečnej sústavy je medziplanetárny prach a [[plyn]]. Pohyb týchto telies sa riadi [[gravitačný zákon|gravitačným zákonom]]. Pod vplyvom gravitácie veľkých planét (najmä Jupitera, ktorý je zo všetkých planét najhmotnejší a Neptúna, ktorý má najdlhšiu [[veľká polos|veľkú polos]]) sa však [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] celej slnečnej sústavy väčšinou nenachádza vo vnútri Slnka, ale v jeho blízkosti.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ladislav |priezvisko=Metelka |mesiac=máj |rok=2000 |titul=Klimatologie na přelomu tisíciletí |periodikum=Corona Pragensis |url=http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |jazyk=po česky |dátum prístupu=2008-12-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090210093229/http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |dátum archivácie=2009-02-10 }}</ref> Z tohto dôvodu nie je Slnko voči planétam nehybné, ale samo vykonáva malý obežný pohyb okolo ťažiska (barycentra). Stredná perióda obehu Slnka okolo ťažiska sústavy sa líši od použitých metód výpočtu. Pre metódu zmeny rotačného [[orbitálny moment|orbitálneho momentu]] celej slnečnej sústavy má hodnotu približne 24,88 roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalenda | meno = P. | priezvisko2 = Málek | meno2 = J. | titul = Je sluneční aktivita spojená s variacemi momentu hybnosti Slunce? | url = http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum prístupu = 2010-01-08 | kapitola = 5. SLUNEČNÍ AKTIVITA A JEJÍ MODELOVÁNÍ | strany = 40 | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081210003033/http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum archivácie = 2008-12-10 }}</ref> Ostatné telesá sústavy však obiehajú okolo ťažiska rádovo v omnoho väčších vzdialenostiach ako Slnko, takže pre zjednodušenie možno hovoriť, že telesá slnečnej sústavy vykonávajú priamy alebo nepriamy obežný pohyb okolo Slnka. Pri nepriamom obehu teleso obieha okolo telesa, ktoré obieha okolo Slnka. Na pohyb prachu a plynu má okrem gravitácie veľký vplyv aj slnečné žiarenie a [[magnetické pole]]. Aby teleso opustilo obežnú dráhu okolo Slnka a tým aj slnečnú sústavu, musí vyvinúť rýchlosť, ktorá sa nazýva [[3. kozmická rýchlosť|tretia kozmická rýchlosť]]. Len výnimočne, napríklad pri rôznych kolíziách alebo blízkych priblíženiach môže teleso túto rýchlosť prirodzene nadobudnúť. Ak naopak rýchlosť pohybu telesa voči Slnku klesne pod kritickú hodnotu, teleso sa začne po [[Špirála (matematika)|špirále]] blížiť k Slnku a napokon sa vyparí alebo dopadne na jeho [[fotosféra|povrch]]. Slnko obsahuje 99,866 % hmoty slnečnej sústavy. Na planéty pripadá 0,133 % hmoty, na ich mesiace len 5,7.10⁻⁵ %, na planétky 1,5.10⁻⁷ % a na medziplanetárny prach a plyn iba 2.10⁻¹³.<ref name="Rekordy">{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Eduard |priezvisko2=Pittich |rok=2002 |titul=Vesmír 1: Slnečná sústava |vydavateľ=Slovenská Grafia |miesto=Bratislava |isbn=80-8067-071-4 |strany=}}</ref> Najväčšia planéta slnečnej sústavy je [[Jupiter]], ktorý má 0,1 % hmotnosti Slnka. Hmota je medzi planétami rozdelená veľmi nerovnomerne. 93 % všetkej hmoty pripadajúcej na planéty obsahuje Jupiter a [[Saturn]].<ref name="Vznik" /> To, že najväčšie množstvo hmoty je viazané v Slnku a plynných planétach, veľmi ovplyvňuje aj celkové [[chémia|chemické]] zloženie slnečnej sústavy (pozri tabuľku vpravo). Vzdialenosť poslednej planéty slnečnej sústavy, [[Neptún]]a, sa považuje za hranicu planetárnej časti slnečnej sústavy, menšie telesá obiehajúce Slnko sa však nachádzajú ešte mnohonásobne ďalej. Celkovú hranicu slnečnej sústavy je ťažko určiť a veľkosť celej slnečnej sústavy zostáva stále nejasná. Okraj slnečnej sústavy je vymedzený približne dráhami dlhoperiodických komét, resp. oblasťou, v ktorej ešte prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačným pôsobením okolitých hviezd. Odhaduje sa, že by to mohla byť vzdialenosť až do 100 000 AU<ref name="Rekordy" />, podľa niektorých zdrojov až 120 000 AU (2 [[svetelný rok|svetelné roky]]) od Slnka,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=332}}</ref> čo je takmer polovica vzdialenosti k [[Proxima Centauri|najbližšej hviezde]]. Vplyv slnečného vetra končí na hranici slnečnej atmosféry – [[heliopauza|heliopauze]]. O priestore za hranicou heliopauzy, ktorá je od Slnka vzdialená asi 50 – 1 000 AU,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://projekty.astro.cz/adict/welcome.phtml?hlstr=heliopauza&hledej=text* |titul=Astronomický slovníček |vydavateľ= |dátum vydania=2001 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> sa už hovorí ako o medzihviezdnom prostredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://www.aldebaran.cz/glossary/print.php?id=587 |titul=Glosář Aldebaran |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> == Poloha slnečnej sústavy v Galaxii == [[Súbor:Part of Milky Way svk.JPG|right|thumb|Poloha slnečnej sústavy v Galaxii; Slnko sa nachádza v jednom z jej špirálových ramien]]Slnko je jedna z približne 400 miliárd hviezd našej Galaxie, nazývanej tiež [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]] alebo nesprávne Mliečna dráha. Galaxia má tvar [[špirálová galaxia|špirály]] s vydutým hustejším [[jadro Galaxie|jadrom]] a plochými redšími ramenami. Slnečná sústava je situovaná v menej hustej oblasti jedného z týchto ramien, ktoré sa nazýva [[rameno Orióna]] a od stredu Galaxie je vzdialená asi 28 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].<ref name="Druga" /> Spočíva v bubline horúceho [[ionizácia|ionizovaného]] plynu vymedzenej chladnejším a hustejším plynom neutrálneho [[vodík]]a. Táto oblasť (miestna bublina alebo [[lokálna bublina]]) je časťou trubice [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], ktorá sa tiahne cez galaktický disk až do [[Galaktické halo|galaktického hala]]. Lokálna bublina vznikla asi pred 340 000 rokmi<ref name="Geminga">{{Citácia periodika |meno=Richard G. |priezvisko=Teske |meno2=Eugen |priezvisko2=Gindl |mesiac= |rok=1994 |titul=Geminga: hviezda, čo urobila dieru do vesmíru |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník= |číslo= |strany=16}}</ref> nárazovou vlnou, ktorú vyvolala explózia [[supernova|supernovy]]. Po supernove zostal pulzar [[Geminga]]. Lokálna bublina má hruškovitý tvar s priemerom 200 [[svetelný rok|svetelných rokov]] na najužšom mieste a 600 – 700 svetelných rokov na najširšom. Dve tretiny jej objemu sa nachádzajú nad rovinou Galaxie a jedna tretina pod touto rovinou. Slnečná sústava sa zúčastňuje na rotácii Galaxie, čiže obieha okolo jej [[Sagittarius A*|stredu]]. Obežná rýchlosť je asi {{km|230|m}}/s,<ref name="v číslach">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Peter |priezvisko=Ivan |titul=Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> doba jedného obehu trvá približne 250 miliónov [[rok]]ov. Slnko sa pohybuje cez materiál unikajúci zo skupiny mladých hviezd s názvom ''Asociácia Škorpión'' smerom k ''Lokálnemu medzihviezdnemu oblaku'', pričom ťahá so sebou všetky telesá slnečnej sústavy. V smere pohybu Slnka sa vytvára [[rázová vlna]], v ktorej sa častice [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] pribrzďujú a odkláňajú. Rýchlosť pohybu Slnka vzhľadom na okolité hviezdy je {{km|19.4|m}}/s a bod, do ktorého smeruje ([[Apex (astronómia)|apex]]), sa v súčasnosti nachádza v [[súhvezdie Herkules|súhvezdí Herkules]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=464}}</ref> == Telesá == === Slnko === {{hlavný článok|Slnko}} [[Súbor:Oort cloud Sedna orbit.jpg|right|thumb|Slnečná sústava z vonkajšieho pohľadu: Na prvom obrázku [[Terestriálna planéta|terestriálne planéty]], [[pásmo planétok]] a [[Jupiter]]. Vpravo je pohľad na obežné dráhy [[joviálna planéta|joviálnych planét]] a [[Kuiperov pás]]. Pod ním je obežná dráha Sedny. Vľavo dole je veľkosť [[Oortov mrak|Oortovho mraku]] porovnaná s obežnou dráhou [[90377 Sedna|Sedny]].]]Ústredné teleso slnečnej sústavy je Slnko. Slnko je obrovská [[Guľa (matematika)|guľa]] s priemerom 109-krát väčším ako Zem tvorené [[plazma (fyzika)|plazmou]] s povrchovou teplotou asi 5 700 [[kelvin]]ov (~ 5 500[[stupeň Celzia|°C]]). Jeho teplota však smerom dovnútra vzrastá a v jadre dosahuje podľa odhadov až 19 000 000 kelvinov.<ref name="Rekordy" /> Po chemickej stránke sa Slnko skladá najmä z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], ale v malých množstvách obsahuje všetky [[chemický prvok|chemické prvky]] známe aj na Zemi. Slnečná [[energia]] a jeho gravitácia riadi všetky procesy v slnečnej sústave. Zdrojom slnečnej energie sú [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]], ktoré prebiehajú v jeho [[jadro Slnka|jadre]] a pri ktorých sa každú sekundu spáli 560 miliónov ton vodíka.<ref name="v číslach" /> Slnko patrí medzi hviezdy [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium, a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho [[spektrálny typ]] je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×10³⁰ kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá slnečnej sústavy dopadá [[elektromagnetické žiarenie]] zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.10²⁶ [[Watt (jednotka)|W]].<ref name="Rekordy" /> Vďaka tomuto žiareniu je možný [[život]] na [[Zem]]i. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej prachoplynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné [[svetlo]], alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. [[kométa|kométy]] alebo [[polárna žiara]]). Rozpínajúca sa horná vrstva [[slnečná atmosféra|slnečnej atmosféry]] – [[koróna (astronómia)|koróna]] sa rozptyľuje do [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho priestoru]] a nazývame ju [[slnečný vietor]]. Ide o prúd energeticky nabitých častíc, ktorý zasahuje všetky telesá bez [[magnetické pole|magnetického poľa]] schopného ich odkloniť. Slnečný vietor unáša so sebou siločiary slnečného magnetického poľa, ktoré sa vo väčších vzdialenostiach od Slnka nazýva [[medziplanetárne magnetické pole]]. Toto pole nie je homogénne a vytvára tzv. prúdové vrstvy. Vo veľkej škále smerujú jeho [[siločiara|siločiary]] buď k Slnku alebo od Slnka. Vystupujú zo Slnka kolmo na jeho povrch, ale vo väčších vzdialenostiach sú zakrivené do tvaru [[Archimedova špirála|Archimedovej špirály]], čo je následok slnečnej rotácie.<ref>{{Citácia knihy |meno= |priezvisko= |rok=1983 |titul=Ilustrovaný slovník termínov slnečnej a slnečno-zemskej fyziky |vydavateľ=Slovenské ústredie amatérskej astronómie Hurbanovo |miesto= |isbn= |strany=198–9}}</ref> Intenzita medziplanetárneho magnetického poľa vo vzrastajúcich vzdialenostiach od Slnka klesá. === Planéty === [[Súbor:Solar planets.jpg|frame|Obrázok ukazuje pomerné veľkosti planét a [[slnko|Slnka]]: 1-[[Merkúr]], 2-[[Venuša]], 3-[[Zem]], 4-[[Mars]], 5-[[Jupiter]], 6-[[Saturn]], 7-[[urán (planéta)|Urán]], 8-[[Neptún]]]] {{hlavný článok|Planéta}} Okolo Slnka obieha po eliptických dráhach osem veľkých, takmer guľatých telies nazývaných planéty. Všetky obiehajú tým istým, [[prográdna dráha|prográdnym smerom]]<ref name="EA" /> približne v rovine ekliptiky. Za planétu sa považuje každé teleso, ktoré obieha okolo Slnka a neobieha pritom okolo iného telesa, ktoré je dostatočne hmotné na to, aby ho vlastná gravitácia sformovala do tvaru gule, a ktoré vyčistilo okolie svojej obežnej dráhy. Tieto kritériá dlho neboli presne sformulované, za planéty sa telesá označovali skôr intuitívne alebo na základe tradície. Až v roku [[2006]] [[Medzinárodná astronomická únia]] sformovala presnejšie kritérium oddeľujúce malé guľaté objekty od planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=The IAU draft definition of "planet" and "plutons" |url=http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |vydavateľ=International Astronomical Union |dátum vydania=2006-08-16 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20130203062709/http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |dátum archivácie=2013-02-03 }}</ref> Telesá, ktoré nespĺňajú posledné kritérium (vyčistenie svojej dráhy), sa zaraďujú medzi tzv. [[trpasličia planéta|trpasličie planéty]]. Medzi trpasličie planéty bolo zaradené aj teleso dlhé roky evidované ako planéta – [[Pluto]]. Planéty môžu mať vlastné obežnice – mesiace. Fyzikálne vlastnosti ako [[teplota]], [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] a [[hmotnosť]] planét sú rôzne. Závisia od typu planéty, jej veľkosti a vzdialenosti od Slnka. Na základe spoločných vlastností možno planéty rozdeliť na dve veľké skupiny: '''''terestriálne''''' a '''''joviálne planéty''''' (pozri nižšie). Všetky planéty sa otáčajú (rotujú) okolo svojej [[rotačná os|osi]], šesť z nich v smere svojho obehu (prográdnym smerom) a dve v protismere obehu ([[retrográdna dráha|retrográdnym]] smerom). Rotačné periódy planét sú rôzne dlhé, od rádovo hodín až po celé mesiace. Ich rozmanitosť, podobne ako nezvyčajná retrográdna rotácia druhej a siedmej planéty, nebola dodnes úplne objasnená. Veľmi pomalú rotáciu najbližších planét k Slnku, Merkúra a Venuše, majú pravdepodobne na svedomí slnečné [[Slapová sila|slapy]] a [[dráhová rezonancia|rezonancia]] s ich obežnou dobou okolo Slnka.<ref name="Vznik" /> ==== Vlastnosti planét ==== ;Hodnoty relatívne voči Zemi: {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| ^*Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Rovníkový<br />priemer !Hmotnosť !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (AU) !Dĺžka [[synodický obeh|synodického obehu]] <br />(dni) !Dĺžka rotácie <br />(dni) !Počet známych <br />mesiacov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planetary Satellite Discovery Circumstances|url=https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html|vydavateľ=ssd.jpl.nasa.gov|dátum prístupu=2023-09-04|dátum vydania=2023/05/23}}</ref> !Priemerná [[Kruhová rýchlosť|obežná <br />rýchlosť]] (km/s) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | 0,382 | align="center" | 0,06 | align="center" | 0,38 | align="center" | 115,88 | align="center" | 58,6 | align="center" | žiadne | align="center" | 47,360 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | 0,949 | align="center" | 0,82 | align="center" | 0,72 | align="center" | 583,92 | align="center" | 243^* | align="center" | žiadne | align="center" | 35,020 |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | - | align="center" | 1,00 | align="center" | 1 | align="center" | 29,783 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | 0,53 | align="center" | 0,11 | align="center" | 1,52 | align="center" | 779,94 | align="center" | 1,03 | align="center" | 2 | align="center" | 24,077 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | 11,2 | align="center" | 318 | align="center" | 5,20 | align="center" | 398,88 | align="center" | 0,414 | align="center" | 95 | align="center" | 13,050 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | 9,41 | align="center" | 95 | align="center" | 9,54 | align="center" | 378,09 | align="center" | 0,426 | align="center" | 146 | align="center" | 9,639 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | 3,98 | align="center" | 14,6 | align="center" | 19,22 | align="center" | 369,66 | align="center" | 0,718^* | align="center" | 27 | align="center" | 6,795 |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | 3,81 | align="center" | 17,2 | align="center" | 30,06 | align="center" | 367,49 | align="center" | 0,671 | align="center" | 14 | align="center" | 5,432 |} ;Absolútne hodnoty<ref name="v číslach" /> {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| ^*Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Symbol planéty !Rovníkový<br />priemer (km) !Hmotnosť (kg) !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (milióny km) !Dĺžka [[siderický obeh|siderického obehu]] <br />(roky) !Dĺžka rotácie <br />(hodiny) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | [[Súbor:Mercury symbol.svg|25px]] | align="center" | 4 880 | align="center" | 3,303.10²³ | align="center" | 57,91 | align="center" | 0,241 | align="center" | 1 407,6 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | [[Súbor:Venus symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 104 | align="center" | 4,869.10²⁴ | align="center" | 108,2 | align="center" | 0,615 | align="center" | 5 832,5* |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | [[Súbor:Earth symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 756 | align="center" | 5,9736.10²⁴ | align="center" | 149,6 | align="center" | 1,0 | align="center" | 23,93 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | [[Súbor:Mars symbol.svg|25px]] | align="center" | 6 794 | align="center" | 6,4218.10²³ | align="center" | 227,94 | align="center" | 1,88 | align="center" | 24,62 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | [[Súbor:Jupiter symbol.svg|25px]] | align="center" | 142 984 | align="center" | 1,8986.10²⁷ | align="center" | 778,6 | align="center" | 11,86 | align="center" | 9,83 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | [[Súbor:Saturn symbol.svg|25px]] | align="center" | 120 536 | align="center" | 5,6846.10²⁶ | align="center" | 1427,0 | align="center" | 29,46 | align="center" | 10,23 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | [[Súbor:Uranus symbol.svg|25px]] | align="center" | 51 118 | align="center" | 8,683.10²⁵ | align="center" | 2569,6 | align="center" | 84,01 | align="center" | 17,24* |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | [[Súbor:Neptune symbol.svg|25px]] | align="center" | 49 532 | align="center" | 1,0243.10²⁶ | align="center" | 4496,6 | align="center" | 164,79 | align="center" | 16,11 |} === Mesiace === {{hlavný článok|mesiac (družica)}} Ďalšou skupinou telies patriacich do slnečnej sústavy sú mesiace. Každá prirodzená obežnica planéty, trpasličej planéty alebo planétky sa nazýva mesiac. Najväčšie mesiace majú guľatý tvar a môžu dosiahnuť až veľkosti malých planét (napríklad najväčší mesiac slnečnej sústavy [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] je väčší ako najmenšia planéta slnečnej sústavy [[Merkúr]]). Mnohé mesiace sú však veľmi malé a dosahujú priemer iba niekoľko kilometrov. Mesiace bývajú spravidla veľmi chladné (výnimku tvorí [[Io (mesiac)|Io]]) a posiate [[kráter]]mi po dopade menších telies. Len málo z nich má [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Mesiace mávajú len planéty obiehajúce ďalej od Slnka ako Venuša (čiže Zem, Mars, Jupiter, atď…). Veľké vonkajšie planéty mávajú desiatky, v prípade Saturna až stovky, mesiacov. Väčšie a bližšie mesiace väčšinou obiehajú svoju planétu prográdnym smerom, vzdialenejšie a menšie mesiace (niekedy sa im hovorí nepravidelné mesiace) často obiehajú opačným, [[retrográdna dráha|retrográdnym smerom]]. Súčasný (2026) známy počet mesiacov v slnečnej sústave prekročil hodnotu 1000, neustále sa však mení, pretože sa objavujú nové mesiace. Hoci teleso s najväčším počtom známych mesiacov (274) je v súčasnosti Saturn,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 128 nových měsíců Saturnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/128-novych-mesicu-saturnu.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2025-03-13 | dátum prístupu = 2025-03-18 }}</ref> najväčší absolútny počet mesiacov má takmer určite Neptún,<ref>{{Citácia periodika |autor=Planetary Science |mesiac= |rok=2005 |titul=Potulné mesiace |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXVI |číslo=3 |strany=24}}</ref> pretože má najväčšiu [[Hillova sféra|Hillovu sféru]] a zároveň sa nachádza v oblastiach slnečnej sústavy s veľkým množstvom planétok, ktoré by mohol gravitačne zachytiť na svoju obežnú dráhu. Pre veľkú vzdialenosť Neptúna od Slnka je však objavovanie jeho mesiacov problematickejšie, ako objavovanie mesiacov bližších planét. [[Súbor:Kuiper oort-svk.svg|thumb|upright=1.3|Celkový pohľad na malé pevné telesá tvoriace slnečnú sústavu. Posledná, najvzdialenejšia oblasť ľadových telies je sférický [[Oortov mrak]], v ktorého vnútri (vo väčšom výseku) je relatívne plochý [[Kuiperov pás]]. Oblasť planét leží vo vnútri Kuiperovho pásu.]] === Malé telesá === Všetky obežnice Slnka menšie ako trpasličie planéty sa zaraďujú medzi malé telesá. Sú to [[planétka|planétky]], [[kométa|kométy]], [[meteoroid]]y, [[medziplanetárny prach|prach]] a [[medziplanetárny plyn|plyn]]. Tieto objekty sa označujú ako [[medziplanetárna hmota]] a nachádzajú sa v priestore, ktorý nazývame [[medziplanetárny priestor]]. Planétky (tiež nazývané ''asteroidy'') sú telesá obiehajúce Slnko, ktoré spravidla nemajú guľatý tvar. Ich povrch je kamenný s väčšími, či menšími prímesami [[kov]]u. Pre svoju malú príťažlivosť si nedokážu udržať atmosféru tak ako veľké planéty. Vyskytujú sa všade v slnečnej sústave, ale niekde je ich koncentrácia vyššia – vtedy hovoríme o skupinách asteroidov alebo [[rodina planétok|rodinách asteroidov]]. Obežné dráhy planétok mávajú často len malý sklon k ekliptike. Kométy sú [[ľad]]ovo-[[Prach (častice v atmosfére)|prach]]ové telesá obiehajúce po výstredných dráhach niekedy s veľkými sklonmi k ekliptike. Keď sa priblížia k Slnku, zahrievaním a [[odparovanie|odparovaním]] ich povrchu sa utvorí prechodná atmosféra – [[Koma (astronómia)|koma]], ktorú pri väčšej blízkosti Slnka slnečný vietor vyformuje do dlhého [[Chvost kométy|chvosta]]. Keď sa kométa na svojej obežnej dráhe opäť vzdiali od Slnka, chvost zase zmizne a neskôr sa stráca aj koma. Medzi asteroidmi a kométami pravdepodobne neexistujú presné hranice, pretože sú známe aj telesá, ktoré javia vlastnosti oboch (pozri nižšie). Meteoroidy sú malé telieska podobného zloženia ako planétky, ale miniatúrnych rozmerov. Vznikajú pri vzájomných zrážkach planétok, ale niektoré obiehajú Slnko už od vzniku slnečnej sústavy. Keď sa dostanú do atmosféry nejakej planéty alebo mesiaca, začnú sa vyparovať a žiariť. Vtedy hovoríme o [[meteor]]och. Koncentrácie meteoroidov sú vyššie na dráhach, po ktorých preleteli kométy, pretože tieto meteoroidy sú úlomkami ich chvostov. Keď sa planéta alebo mesiac s atmosférou dostanú do takéhoto prúdu meteoroidov, možno v jej atmosfére pozorovať [[meteorický roj]]. Aj planétky majú svoje [[mesiac planétky|prirodzené družice]]. Ide o veľmi malé telesá, ktorých existencia bola dlho len v štádiu dohadov. Niekedy sú mesiace planétok natoľko hmotné, že [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu už leží mimo väčšieho telesa. Vtedy sa nazývajú [[binárna planétka|binárne planétky]]. Prvým objaveným satelitom planétky je teleso obiehajúce planétku [[18 Melpomene]], ktorého existencia sa predpokladá na základe pozorovaní z [[11. december|11. decembra]] [[1978]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |rok= |titul=Astronomická ročenka |vydavateľ= |miesto= |isbn=978-80-85221-58-9 |strany=117–8}}</ref> K máju 2026 poznáme 627 planétok, ktoré majú satelit.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asteroids with Satellites | url = https://www.johnstonsarchive.net/astro/asteroidmoons.html | vydavateľ = johnstonsarchive.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Heliospheric-current-sheet.gif|thumb|Zvlnené [[prúdová vrstva|prúdové vrstvy]] vo vnútri slnečnej sústavy. Prúdové vrstvy oddeľujú opačne orientované [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárne magnetické polia]].]] Pozostatkom po [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]] je aj časť medziplanetárneho prachu a plynu. Medziplanetárny prach a plyn možno v noci pozorovať, ako tzv. [[zodiakálne svetlo]], slabý svetelný pás pozdĺž ekliptiky. Tieto najmenšie častice slnečnej sústavy preto môžeme považovať za veľmi riedku [[reflexná hmlovina|reflexnú hmlovinu]]. === Častice medzihviezdneho prostredia === Vzhľadom na to, že slnečná sústava sa pohybuje v [[medzihviezdne prostredie|medzihviezdnom prostredí]], nevyhnutne pri tejto púti stretáva [[medzihviezdna hmota|častice medzihviezdneho prostredia]], ktoré ňou prechádzajú. Vplyvom gravitácie, tlaku žiarenia, magnetického poľa a iných síl je spojitý prúd týchto častíc narušený, a to predovšetkým v blízkosti Slnka. Niektoré častice zanikajú pádom na Slnko alebo [[Sublimácia (pevná látka)|vysublimujú]] v jeho blízkosti. Pri najmenších časticiach tlak slnečného žiarenia prevládne nad gravitáciou Slnka a tieto telesá sú zo slnečnej sústavy vytlačené. Väčšie častice odkloní gravitácia Slnka na hyperbolické dráhy a unikajú naspäť do medzihviezdneho priestoru. Medzihviezdne častice sú väčšinou komplikované zhluky zrniek [[Nanometer|nanometrových]] až [[Mikrometer|submikrometrových]] rozmerov a zvyčajne sú veľmi porézne. V okolí Slnka dosahujú priemernú rýchlosť {{km|26|m}}/s.<ref name="Medziplanetárna hmota">{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Kocifaj |mesiac= |rok=2008 |titul=Kozmický prach a elektromagnetické žiarenie |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=23–4}}</ref> === Medzihviezdne planétky === [[19. október|19. októbra]] [[2017]] dvojica ďalekohľadov [[Pan-STARRS]] po prvýkrát v histórii zaregistrovala väčšie teleso, ktorého dráha napovedá, že nevzniklo na našej slnečnej sústave. Objekt dostal meno [[1I/ʻOumuamua]]. Táto medzihviezdna planétka má prekvapivo veľmi pretiahnutý tvar. Jej dĺžka je 4-krát až 10-krát väčšia než šírka. Má tmavočervenú farbu a dĺžku maximálne okolo 400 metrov. Do slnečnej sústavy vletela takmer kolmo na rovinu ekliptiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = Návšteva z ďalekého vesmíru | url = http://astrin.planetarium.sk/navsteva-z-dalekeho-vesmiru-c07445 | dátum vydania = 2018-2-22 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> a slnečnú sústavu zase opustí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheirich | meno = Petr | titul = Co víme o ‘Oumuamua – mezihvězdné návštěvě? | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/co-vime-o-oumuamua-mezihvezdne-navsteve.html?hledat=Oumuamua | dátum vydania = 2017-11-14 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> Od jej objavu boli zaznamenané ďalšie dve takéto telesá, pričom išlo o medzihviezdne kométy. == Usporiadanie slnečnej sústavy == Centrom slnečnej sústavy je Slnko. Ostatné telesá ho priamo alebo nepriamo obiehajú. Takmer všetky obežné dráhy sú [[elipsa|eliptické]]. [[Excentricita (astronómia)|Excentricita]] elíps sa však značne líši. Závisí od typu telesa (napríklad planéty obiehajú po dráhach takmer kruhových, ale kométy po veľmi výstredných<ref name="EA" />), nie je však pravidlom. Väčšina telies obieha Slnko v blízkosti roviny nazývanej [[ekliptika]]. Sklon ich dráhy k ekliptike býva spravidla veľmi mierny, ale vzdialenejšie telesá mávajú často väčší sklon dráhy než telesá, ktoré obiehajú bližšie. V pomerne tesnej blízkosti Slnka (cca do 0,3 AU) by mala obiehať Slnko hypotetická skupina planétok s názvom [[Vulkanoid]]y. Nazvané boli podľa [[hypotetická planéta|hypotetickej planéty]] [[Vulkán (planéta)|Vulkán]], ktorá mala byť najbližšou planétou Slnka. Potvrdenie existencie Vulkanoidov je pre astronómov ťažkou úlohou, pretože silný slnečný jas takmer znemožňuje vidieť telesá v jeho blízkosti. === Terestriálne (terestrické) planéty === [[Súbor:4_Terrestrial_Planets_Size_Comp_True_Color.png|thumb|right|Terestriálne planéty: zľava [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]]] {{hlavný článok|Terestriálna planéta}} Za Vulkanoidmi sa nachádzajú obežné dráhy štyroch planét, nazývaných terestriálne, čiže „Zemi podobné“. V poradí od Slnka sú to planéty [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]. Majú spoločných niekoľko znakov: sú relatívne malé s priemermi od 4 879 do {{km|12756|m}}, vzdialenosti medzi nimi sú tiež relatívne malé a sú medzi sebou podobné, majú pevný povrch, podobné vnútorné zloženie, nemajú [[prstenec planéty|prstence]], majú malý počet alebo žiadne mesiace, a slabé alebo žiadne [[magnetické pole]]. Všetky obiehajú v blízkosti ekliptiky. Najväčší sklon k ekliptike z tejto skupiny telies má Merkúr. Najväčšia terestriálna planéta je Zem. Všetky terestriálne planéty možno vidieť za vhodných podmienok voľným okom, preto boli ľuďom známe od nepamäti. Z terestriálnych planét sa ešte vyčleňujú vnútorné planéty, čo sú planéty, ktorých obežná dráha leží vo vnútri obežnej dráhy Zeme. Niekedy sa názov vnútorné planéty zase používa ako [[synonymum]] pre terestriálne planéty, ale len slnečnej sústavy.<ref name="EA" /> V oblasti terestriálnych planét obiehajú aj planétky, a to buď osamotene, alebo v skupinách. Medzi takéto skupiny patria napríklad skupiny [[Skupina Apollo|Apollo]], [[Skupina Amor|Amor]] a [[Skupina Aten|Aten]]. Osobitnou skupinou sú [[Blízkozemská planétka|blízkozemské asteroidy]] označované ako NEA (z anglického Near-Earth asteroids). Ich dráhy sa približujú k obežnej dráhe Zeme, alebo ju dokonca križujú a preto môžu predstavovať nebezpečenstvo pre Zem. Ďalšia skupina telies, ktoré križujú obežnú dráhu terestrických planét, sú tzv. [[kométy Kreutzovej skupiny]]. Tieto kométy sa približujú na veľmi malú vzdialenosť k [[fotosféra|povrchu Slnka]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |meno2=Nina |priezvisko2=Solovaya |mesiac= |rok=2008 |titul=Dynamika Slnečnej sústavy |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=16}}</ref> === Pásmo planétok === {{hlavný článok|Pásmo planétok}} [[Súbor:InnerSolarSystem-sk.png|thumb|upright=1.5|Pohľad na vnútorné časti slnečnej sústavy. Množstvo planétok obieha v širokom pásme medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Skupiny označené ako "Gréci a "Trójania" sú telesá zachytené v okolí dvoch bodov na obežnej dráhe Jupitera (pozri [[Trójan (planétka)]]).]] Za obežnou dráhou Marsu je pásmo planétok nazývané aj pásmo asteroidov. Koncentrácia planétok je tu neporovnateľne väčšia ako v okolitom priestore slnečnej sústavy. Obiehajú vo vzdialenosti, v ktorej by sa podľa [[Titiusov-Bodeho rad|Titiusovho-Bodeho radu]] mala nachádzať ďalšia planéta.<ref>{{citácia periodika | titul = Sluneční soustava v číslech | autor = Jan Verfl | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany= 22 }}</ref> Rozmer obiehajúcich telies v tejto oblasti nepresahuje {{km|1000|m}}, čo je skoro päťkrát menej ako priemer Merkúru, najmenšej planéty slnečnej sústavy, a ani ich súhrnná hmotnosť nepostačuje na utvorenie planéty. Ich priemerná veľkosť je 2 až {{km|3|m}}. Toto pásmo nie je homogénne, ale obsahuje niekoľko medzier – [[Kirkwoodova medzera|Kirkwoodove medzery]], ktoré sa zrejme vytvorili pod vplyvom gravitačného pôsobenia Jupitera. Planétky obiehajú približne po kruhových dráhach s obežnou dobou 2 až 4 roky. Ich sklony k ekliptike sa väčšinou pohybujú v rozsahu ± 20°. V tomto pásme obieha Slnko aj prvá objavená trpasličia planéta [[1 Ceres]], ktorá bola krátko po svojom objave pokladaná za dlho hľadanú planétu v tejto oblasti. Ceres je guľaté kamenné teleso bez atmosféry, ktorému bol status trpasličej planéty pridelený na zasadaní Medzinárodnej astronomickej únie v roku 2006. Dovtedy sa o tomto telese hovorilo ako o najväčšom známom asteroide. Nedávno bola [[Keckove teleskopy|Keckovým ďalekohľadom]] pozorovaná nová skupina telies, ktorých obežné dráhy sa podobajú dráham planétok hlavného pásma, ale na rozdiel od nich majú komu a chvost, čiže znaky typické pre kométy. Okrem dráhy sa od komét však odlišujú ešte aj v tom, že za sebou nezanechávajú mikroskopické častice, ale častice o veľkosti niekoľkých milimetrov až centimetrov. To naznačuje, že sa museli formovať v iných podmienkach ako klasické kométy. Patrí sem napríklad asteroid 118 401, ktorý bol preklasifikovaný na kométu [[176P/Linear]]. [[Astronóm]]ovia túto skupinu zatiaľ neoficiálne nazývajú "[[Kométy Pásma planétok|kométy hlavného pásu]]".<ref>{{citácia periodika | meno = Jana | priezvisko = Pittichová | titul = Pozorovanie komét z Mauna Kea | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany= 30 | issn=}}</ref> === Joviálne planéty === {{hlavný článok|Joviálna planéta}} [[Súbor:Gas giants in the solar system.jpg|right|thumb|Joviálne planéty: zhora [[Neptún]], [[Urán (planéta)|Urán]], [[Saturn]] a [[Jupiter]]]] Za pásmom planétok sa nachádzajú ďalšie štyri planéty – Joviálne planéty (podobné Jupiteru). Ide o [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]. Jupiter je vôbec najväčšia planéta slnečnej sústavy a druhé najväčšie teleso slnečnej sústavy hneď po Slnku. Všetky joviálne planéty sú obrovské (priemer {{km|49528|m}} až {{km|142984|m}}) a vzdialenosti medzi nimi sú veľké. Niekedy sa nazývajú aj plynné obry, pretože sú to plynné planéty bez pevného povrchu, obklopené sústavami prstencov a mesiacov. Prstence tvoria väčšinou drobné, nahusto a blízko planéty obiehajúce častice koncentrované do jednej roviny, preto sa pri pozorovaní z väčšej vzdialenosti javia ako kompaktný útvar. Amatérskym [[ďalekohľad]]om sa dá pozorovať len prstenec Saturna, prstence ostatných planét sú na to príliš nevýrazné. Okolo všetkých štyroch planét obiehajú veľké počty mesiacov, pričom najväčšie z nich majú guľatý tvar a svojou veľkosťou sú porovnateľné s Merkúrom. Všetky joviálne planéty majú pravdepodobne kamenno-ľadové [[jadro planéty|jadro]], obklopené tekutým alebo polotuhým plášťom zloženým hlavne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] (u Jupitera a Saturna), alebo z [[metán]]u, [[amoniak]]u a vodného [[ľad]]u (Urán, Neptún).<ref>{{Citácia knihy |meno=Martin |priezvisko=Rees |rok= |titul=Vesmír |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-1233-9 |strany=119}}</ref> Atmosféry joviálnych planét sú neobyčajne búrlivé a ich magnetické polia sú silné (pole Jupitera je 20 000-krát silnejšie ako [[magnetické pole Zeme]]). Joviálne planéty majú sklony dráh k ekliptike takisto nízke. Prvé dve, za veľmi priaznivých podmienok až tri joviálne planéty, možno vidieť voľným okom. Keďže Urán je voľným okom veľmi ťažko pozorovateľný a Neptún je bez ďalekohľadu úplne nepozorovateľný, tieto dve planéty neboli známe od [[starovek]]u, ale objavené až v rokoch [[1781]] (Urán) a [[1846]] (Neptún). === Kentauri a planétky s gravitačne ovplyvnenými dráhami === Aj medzi joviálnymi planétami obiehajú planétky. Zvláštnou skupinou planétok sú [[Kentaur (planétka)|Kentauri]] – telesá s vlastnosťami planétok aj komét. Planétky nepodliehajú len gravitácii Slnka, ale aj gravitácii planét, hlavne joviálnych. Takto vznikli niektoré osobitné skupiny malých telies, napríklad tzv. [[Jupiterova rodina komét]]. Je to skupina krátkoperiodických komét, ktoré majú aféliá v blízkosti obežnej dráhy Jupitera. Predpokladá sa, že pochádzajú buď z Kuiperovho pásu, alebo z Oortovho mračna komét, ale gravitácia Jupitera znížila výstrednosť a [[sklon dráhy|sklon]] ich dráh. Ďalší dôsledok gravitačného pôsobenia planét je ten, že mnohé malé telesá obiehajú v tzv. [[Dráhová rezonancia|rezonancii]] s planétou. To znamená, že pomer strednej obežnej doby telesa a planéty je celé číslo. V rezonancii 2:3 je napríklad Neptún s trpasličou planétou Pluto. Osobitným prípadom rezonancie je rezonancia 1:1. Vtedy telesá obiehajú po rovnakej obežnej dráhe, ako planéta, ale stabilné sú len v bodoch 60° pred a za planétou. Týmto bodom sa hovorí [[libračný bod|libračné body]] a telesá v nich obiehajúce sa nazývajú [[Trójan (planétka)|Trójania]]. Trójania boli objavení najprv u Jupitera, neskôr u ďalších planét. Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli. Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{citácia periodika | titul = Jupiterovi Trójania | periodikum = [[KOZMOS]] | ročník = XXXIX | číslo = 5 | rok = 2008 | strany = 14 | issn=}}</ref> [[File:Pluto in True Color - High-Res.jpg|right|thumb|[[Pluto]] v pravých farbách na zábere zo sondy [[New Horizons]]]] === Kuiperov pás === {{hlavný článok|Kuiperov pás}} Za joviálnymi planétami sa nachádza ďalšie pásmo planétok. Na rozdiel od hlavného pásu planétok telesá Kuiperovho pásu obsahujú už značnú prímes vodného [[ľad]]u, preto sa označujú ako kometárne telesá. Toto pásmo dostalo pomenovanie Kuiperov pás alebo Edgeworth-Kuiperov pás.<ref name="Kuiper" >{{citácia periodika | autor = Jana Tichá | titul = Transneptunická tělesa aneb pozoruhodný svět za drahou Neptunu | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany=13–14 }}</ref> Je neobyčajne široké, začína sa za obežnou dráhou Neptúna vo vzdialenosti približne 4,5 miliárd kilometrov (30 AU) a končí vo vzdialenostiach až 7,5 miliárd kilometrov (50 AU).<ref>Morbidelli, Alessandro - Levison, Harold F.: Kuiper Belt: Dynamics. p. 590. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN 978-0-12-088589-3.</ref> Ostré zakončenie Kuiperovho pásu je dodnes predmetom výskumov a strmý pokles telies za týmto okrajom nie je dobre objasnený. Podľa jednej teórie je orezanie Kuiperovho pásu len zdanlivé a jeho telesá sa nachádzajú aj vo väčších vzdialenostiach, sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Populácia malých telies a posledné štádium vzniku Slnečnej sústavy | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Celkový počet telies Kuiperovho pásu s priemerom väčším ako {{km|5|m}} sa odhaduje na 1 miliardu.<ref name="Kuiper" /> Obeh okolo Slnka väčšine z nich trvá viac ako 250 rokov. V tomto pásme obiehajú Slnko ďalšie trpasličie planéty: dvojplanéta [[Pluto]]/[[Cháron (mesiac)|Cháron]], [[Haumea]], [[136472 Makemake|Makemake]] a [[136199 Eris|Eris]]. Pluto bolo od svojho objavu v roku [[1930]] až do augusta 2006 považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ktorú však nebolo možné zaradiť ani k terestrickým, ani joviálnym planétam. Pluto bolo teda v skutočnosti prvým objaveným (aj prvým zblízka preskúmaným) objektom Kuiperovho pásu, ale objav druhého s označením [[15760 Albion]] prišiel až v roku [[1992]]. Medzi ďalšie telesá dostatočne veľké na to, aby zaujali guľový tvar, patrí napríklad Sedna, ktorá však k objektom Kuiperovho pásu už nepatrí. Na Kuiperov pás nadväzuje riedky [[rozptýlený disk]]. Jeho objekty dosahujú väčšie sklony k ekliptike ako objekty Kuiperovho pásu. Všetky telesá, ktorých orbity ležia za obežnou dráhou Neptúna, sa súhrnne označujú ako [[transneptúnske objekty]]. === Kométy === {{hlavný článok|Kométa}} Obežné dráhy komét neraz križujú všetky zmienené oblasti, alebo minimálne orbity viacerých planét. Ich sklony k ekliptike bývajú rôzne veľké a nie je u nich výnimočný ani [[retrográdna dráha|retrográdny obeh]] – obeh v opačnom smere ako obiehajú planéty. Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým [[dlhoperiodické kométy]] majú dlhšie obežné doby, pričom však stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú parabolické a hyperbolické obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorej obežná dráha jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta Jupiter. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje Kuiperov pás, zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme Oortov oblak (pozri nižšie).<!-- V súčasnosti sa kométy delia už na tri skupiny - pod krátkoper. kométami je ešte rodina jupiterových komét s periódami ob. dôb 20 a menej rokov. Potom kométy typu Halley od 20 do 200 a dlhoperiodické - nad 200. - Tak fajn. A zdroj? :-) <ref>Brandt, John C.: Physics and Chemistry of Comets. p. 561. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN: 978-0-12-088589-3.</ref>--> [[Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region2 no text.jpg|left|thumb|Na tejto schéme sa smerom zvnútra von nachádza terminačná vlna, heliopauza a rázová vlna. Vyznačená je poloha sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2]], ktoré sú najvzdialenejšími [[kozmická sonda|sondami]] a ako prvé mali možnosť preskúmať hranice slnečnej sústavy.]] [[Súbor:LL Orionis.jpg|left|thumb|Rázová vlna, ktorú pred sebou vytláča mladá hviezda [[LL Orionis]] pri pohybe hustým prostredím [[hmlovina Orión|hmloviny Orión]]. Podobnú vlnu, aj keď v oveľa redšom prostredí, tlačí pred sebou naše Slnko.]] === Terminačná vlna === [[Terminačná vlna]] alebo ''rázová vlna slnečného vetra'' je guľová oblasť, v ktorej rýchlosť slnečného vetra klesá pod [[rýchlosť zvuku]]. Deje sa to vo vzdialenosti 80 až 95 AU od Slnka. Spomalenie slnečného vetra so sebou nutne nesie zvýšenie jeho hustoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Petr |priezvisko=Kulhánek |mesiac= |rok=2008 |titul=Sluneční vítr |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=6 |číslo=19 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2008_19_swi.php |jazyk=po česky}}</ref> Za terminačnou vlnou je oblasť nazývaná ''plášť heliosféry'', ktorá pokračuje až k heliopauze. V plášti heliosféry sa pravdepodobne nachádza najvzdialenejšia človekom vyrobená kozmická sonda [[Voyager 1]], ktorá bola v roku 2007 vo vzdialenosti 103,7 AU od Slnka. Jeho dvojča Voyager 2 je od Slnka vzdialené 83,6 AU a do terminačnej vlny ešte iba vstupuje.<ref>{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Havránek |mesiac= |rok=2007 |titul=Třicet let na cestě vesmírem |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=5 |číslo=34 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2007_34_voy.php |jazyk=po česky}}</ref> === Heliopauza === Prvou „hranicou“ slnečnej sústavy je heliopauza. Je to oblasť, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra. Za heliopauzou začína medzihviezdny priestor. Vnútorná oblasť heliopauzy sa nazýva [[heliosféra]]. Heliosféra je vyplnená časticami slnečného vetra. Z údajov dvojice sondy Voyager, ktoré sa nachádzajú 17 a 20 miliárd km od Slnka vyplýva, že heliosféra nemá guľatý tvar, ale jej tvar pripomína skôr kométu. Jej najbližší okraj leží vo vzdialenosti 90 až 100 AU smerom do [[súhvezdie Strelec|súhvezdia Strelec]]. Na opačnej strane oblohy, smerom do súhvezdí [[súhvezdie Perzeus|Perzeus]] a [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopeja]] je [[heliosféra]] pretiahnutá do dlhého magnetického chvosta vyplneného ionizovaným plynom. Podľa názoru niektorých vedcov je heliosféra tvarovaná vonkajšími silami, predovšetkým tlakom medzihviezdneho plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Sondy Voyager zkoumají hraniční oblasti Sluneční soustavy | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=06-2006 | dátum vydania = 2006-06-01 | dátum aktualizácie = 2009-12-17 | dátum prístupu = 2009-12-21 | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | jazyk = po česky }}</ref> V smere svojho pohybu [[Slnko]] pred sebou tlačí ešte rázovú vlnu, v ktorej sa mení smer pohybu častíc [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]]. === Oortov oblak === {{hlavný článok|Oortov oblak}} Najvzdialenejším útvarom slnečnej sústavy je predpokladaná sféra malých ľadových telies nazývaná Oortov oblak alebo Oortovo mračno komét. Jeho vzdialenosť je odhadovaná v rozsahu 3 000 AU až po 120 000 AU. Množstvo telies obiehajúcich v tejto časti slnečnej sústavy sa odhaduje rádovo na bilióny. Jeho celková hmotnosť je však len niekoľko hmotností Zeme. Tieto telesá sú v podstate [[jadro kométy|jadrami komét]]. Ak sa dostanú do kolízie s inými telesami, alebo sa ich dráhy porušia v dôsledku gravitačného pôsobenia blízko prelietavajúceho telesa, môžu opustiť slnečnú sústavu alebo sa naopak dostať do jej hlbších častí a obiehať okolo Slnka po veľmi výstrednej eliptickej dráhe s [[perihélium|perihéliom]] medzi obežnými dráhami planét. Z Oortovho oblaku pochádza pravdepodobne väčšina dlhoperiodických komét. Za poslednú a definitívnu hranicu Slnečnej sústavy sa považuje vzdialenosť, v ktorej sa už gravitačné pole Slnka vyrovnáva s gravitačným poľom okolitých [[hviezda|hviezd]]. Podľa odhadov by to mala byť vzdialenosť zhruba 2 [[svetelný rok|svetelné roky]] od Slnka. === Hypotetické transneptúnske objekty === {{pozri aj|Hypotetická planéta}} [[Súbor:Halebopp031197.jpg|thumb|[[Kométa Hale-Bopp]]]] Existujú teórie, podľa ktorých by za obežnou dráhou Pluta mali obiehať ďalšie telesá príliš veľké a hmotné na to, aby sa dali zaradiť ku Kuiperovmu pásu, rozptýlenému disku, či Oortovmu oblaku. Dôvodom pre takéto [[hypotéza|hypotézy]] sa stali napríklad odchýlky Neptúna od jeho vypočítanej dráhy, čo mal byť dôkaz gravitačného pôsobenia ďalšej, ešte neobjavenej planéty za obežnou dráhou Neptúna. Táto údajná planéta bola pomenovaná ako [[Planéta X]] a jej nájdeniu sa venovalo množstvo významných astronómov, napríklad [[Percival Lowell]]. Dlhé pátranie napokon vyústilo do objavu Pluta, no jeho hmotnosť bola príliš malá na to, aby mohla spôsobovať výrazné odchýlky v obežnej dráhe Neptúna. Po presnejšom určení Neptúnovej dráhy sa však ukázalo, že planéta pri svojom obehu žiadne odchýlky nevykazuje.<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=306–60}}</ref> Sporadické vymrštenie kometárnych jadier z Oortovho mraku sa občas pripisuje hypotetickému telesu, planéte, či dokonca hviezde, ktorá bola nazvaná [[Nemesis (hviezda)|Nemesis]]. Toto teleso by malo obiehať okolo Slnka po veľmi excentrickej elipse s aféliom vo vzdialenosti 90 000 AU a s periódou 30 miliónov rokov. Pri každom prelete aféliom by svojou gravitáciou vymrštila kometárne jadrá dovnútra slnečnej sústavy, kde by dopadali na planéty a teda aj na Zem. Existenciu Nemesis však nepotvrdili žiadne pozorovania.<ref name="Kleczek" /> == Stabilita obežných dráh == Hoci na prvý pohľad sa planéty a menšie telesá slnečnej sústavy pri svojom obehu okolo Slnka správajú presne podľa Keplerových zákonov, v skutočnosti tomu tak nie je. Nielen Slnko, ale aj ostatné telesá na seba pôsobia gravitačnými silami a ich účinok hlavne u veľkých planét nie je zanedbateľný, hoci v porovnaní s účinkami Slnka je pomerne malý. Joviálne planéty napríklad bežne menia obežné dráhy komét a iných malých blízko prelietajúcich telies, ktoré môžu zachytiť na svoju obežnú dráhu ako ďalšie mesiace. Planéty však vplývajú aj na obežné dráhy iných planét a spôsobujú ich [[porucha obežnej dráhy|poruchy]] (perturbácie), ktoré sa prejavujú niekoľkými spôsobmi. Vplyv jednej planéty na inú planétu obiehajúcu okolo Slnka zjednodušene popisuje [[problém troch telies]]. Toto riešenie však vychádza z Newtonovského popisu gravitácie. Aj s využitím novšej teórie, [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]], sú kvôli dráhovému chaosu možné presné výpočty budúcich obežných dráh planét len na desiatky miliónov rokov do budúcnosti.<ref name="Žeň 2009" >{{Citácia periodika | priezvisko = Grygar | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2009 | periodikum = Kozmos | strany = 18 }} </ref> Planéty obiehajú spoločné ťažisko, [[barycentrum]]. Spoločné ťažisko Slnka a [[Jupiter]]a sa nachádza tesne nad povrchom Slnka a predstavuje 99,9 % hmoty slnečnej sústavy. Toto spoločné ťažisko môže byť od Slnka odtiahnuté viac, ak je napríklad Jupiter so [[Saturn]]om v [[konjukcia|konjukcii]], alebo naopak sa ťažisko slnečnej sústavy môže priblížiť do stredu Slnka, ak Saturn, Urán a Neptún sú v opozícii Jupitera a jeho vplyv vyvážia.<ref>anglicky https://spaceplace.nasa.gov/barycenter/en/</ref> [[Súbor:Jupiter-Sun system.gif|náhľad|Barycentrum Jupitera a Slnka (zelená bodka je ťažisko - barycentrum sústavy)]] Jedným z najzreteľnejších prejavov porúch je otáčanie [[apsidová priamka|apsidovej priamky]] známe aj ako [[stáčanie perihélia]]. Pri stáčaní perihélia sa afélium a perihélium v priestore pomaly presúvajú v smere obehu planéty. U Zeme sa apsidová priamka pootočí ročne o uhol 11,6 [[oblúková sekunda|oblúkových sekúnd]]. Ďalšími prejavmi sú otáčanie [[uzlová priamka|uzlovej priamky]] planét retrográdnym smerom a tiež pomaly sa meniace sklony dráh planét k ekliptike. Pozvoľna sa menia aj výstrednosti (excentricity) dráh, pričom u Merkúra, Marsu, Jupitera a Neptúna sa výstrednosť dráhy momentálne zväčšuje, zatiaľ čo u Venuše, Zeme, Saturna a Urána sa zmenšuje. Excentricita zemskej dráhy ročne klesá asi o 0,0000004 (z hodnoty 0,016 710 219). To znamená, že zemská obežná dráha sa stáva čoraz kruhovejšou.<ref name="EA" /> Niektoré zmeny dráhových elementov sú preukázateľne periodické, čiže oscilujú okolo strednej hodnoty a z dlhodobého hľadiska zostávajú [[konštanta|konštantné]]. Existujú však aj nevratné, tzv. ''sekulárne'' zmeny. Tie sú podľa starších poznatkov nepatrné a nezasahujú hlavné dráhové elementy ([[veľká polos|veľké polosi]] a [[obežná doba|obežné doby]] planét).<ref>{{Citácia knihy |meno=Bohumil |priezvisko=Hacar |rok=1963 |titul=Úvod do obecné astronomie |vydavateľ=Státní pedagogické nakladatelství |miesto=Praha |isbn= |strany=}}</ref> Podľa G. Laughlina nie je veľmi pravdepodobné, že by v najbližších 3 miliardách rokov došlo k destabilizácii obežných dráh planét.<ref name="Žeň 2009" /> Novšie počítačové simulácie však ukázali, že v nasledujúcich piatich miliardách rokov nastanú výraznejšie zmeny v excentricite hlavne u terestrických planét. U Zeme bude táto zmena predstavovať maximálne osem percent, ale u Marsu môže rozdiel oproti súčasnej excentricite predstavovať až 20 %. Takisto je možné veľké zvýšenie excentricity Merkúru,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čeká nás srážka Země s Marsem a odlet Merkuru? | url = http://scienceworld.cz/matematika/Srazka-Zeme-s-Marsem-a-odlet-Merkuru-4689 | dátum vydania = 2009-02-12 | dátum prístupu = 2010-12-26 | vydavateľ = Science world | jazyk = česky }}</ref> čo ukazujú aj simulácie vykonané J. Laskarom a M. Gastineauom. Podľa týchto autorov je Merkúr najväčším rizikom pre budúcu stabilitu obežných dráh terestrických planét.<ref name="Žeň 2009" /> == Vznik a vývoj == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} === Vznik === [[Súbor:Protoplanetary-disk.jpg|right|thumb|Predstava umelca o [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]]]] Najspoľahlivejší údaj o veku slnečnej sústavy pochádza z rozboru výskytu kalciových častíc v hliníku v kazašskom meteorite [[Jefremovka]]. [[Y. Amelin]] a kol. z toho vyvodili, že vek slnečnej sústavy je 4,5672 ± 0,0006 miliárd rokov.<ref>{{Cite web | author = Jiří Grygar | title = Že objevů 2004 (XXXIX.) | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | accessdate = 2009-02-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120116233456/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | archivedate = 2012-01-16 }}</ref> Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu [[Slnko]] a jeho [[planéta|planéty]] začali vznikať pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov z obrovského oblaku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].<ref name="Exoplanety">{{Citácia knihy |meno=Zdeněk |priezvisko=Pokorný |rok=2007 |titul=Exoplanety |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-1510-5 |strany=}}</ref> Základným materiálom bola [[globula]], pomerne malá, chladná a pomaly rotujúca plynoprachová [[Hmlovina (astronómia)|hmlovina]]. Táto globula sa niekedy nazýva aj [[slnečná hmlovina]]. Jej počiatočná teplota je odhadovaná na 50 – 100 kelvinov (−223 [[stupeň Celzia|°C]] až −173 °C).<ref name="Exoplanety" /> Tá sa, pravdepodobne pod vplyvom zvýšeného toku [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] po výbuchu [[supernova|supernovy]], začala zmršťovať. Zmršťovaním vlastnou váhou sa uvoľnila [[gravitačná potenciálna energia]], ktorá sa premenila čiastočne na [[žiarenie]] a čiastočne na [[teplo]]. Preto teplota globuly pomaly rástla a rýchlosť jej rotácie sa zvyšovala. [[Odstredivá sila]] postupne vydúvala hmotu do tvaru disku. V jeho strede, kde bola koncentrácia hmoty najvyššia, sa utvorilo [[protohviezda|protoslnko]] a okolo neho protoplanetárny disk. V disku sa počas dlhého procesu postupným zliepaním utvorili malé zhluky hmoty. Tieto zhluky hmoty ďalším zliepaním vytvorili [[planetezimála|planetezimály]] – niekoľkometrové až niekoľkokilometrové telesá nepravidelného tvaru. Niektoré planétezimály vzniknuté v tomto období sa zachovali dodnes. Ide hlavne o telesá Kuiperovho pásu, ale zrejme aj o mnohé malé mesiace joviálnych planét. Po určitom čase sa rast najväčších telies zrýchlil a najmenších naopak spomalil. Z väčších telies sa potom utvorili [[protoplanéta|protoplanéty]] – guľaté telesá približne o veľkosti [[Mesiac]]a. Zrážkami a zliepaním protoplanét sa v blízkosti Slnka utvorili štyri terestrické planéty. Keďže ich vznik sa odohrával v blízkosti Slnka, sú tvorené prevažne kamenným a kovovým materiálom, pretože plynný materiál sa pod vplyvom veľkej teploty vyparil. Iná situácia bola vo väčších vzdialenostiach od Slnka, kde sa okrem pevných častíc nachádzalo aj veľké množstvo plynu. Protoplanéty v týchto oblastiach nabaľovali svojou gravitáciou na seba plyn a tak vznikli joviálne planéty. Podľa inej teórie vznikli joviálne planéty niekoľkými gravitačnými kolapsmi, čiže rýchlym zmrštením sa zhluku hmoty v zárodočnom disku.<ref name="Jupiter">{{citácia periodika | titul = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2003 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 2 | issn=}}</ref> Tento proces trval zhruba 800 rokov, čiže z [[kozmológia|kozmologického]] hľadiska bol extrémne krátky.<ref name="Vznik">{{Cite web | author = Jiři Grygar | title = ŽEŇ OBJEVŮ 2003 (XXXVIII.), kapitola 1.3. Planetární soustava kdysi a dnes | url = http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | accessdate = 2009-01-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090205183944/http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | archivedate = 2009-02-05 }}</ref> Slapové sily joviálnych planét menili [[orbitálne parametre]] malých telies vo svojej blízkosti a postupne tak vznikol Oortov oblak komét.<ref>{{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu oddelenia medziplanetárnej hmoty Astornomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}}</ref> Protoslnko zatiaľ priberalo hmotu a jeho [[teplota]] rástla. Napokon teplota a tlak v jadre protoslnka stúpli natoľko, že sa v ňom začali zlučovať jadrá ľahkého vodíka. Zapálením termojadrových reakcií v strede Slnka možno považovať proces tvorby slnečnej sústavy za ukončený. Podľa najnovších výskumov sa však po vzniku planéty pravdepodobne nenachádzali na súčasných dráhach a je možné, že ani ich počet nebol rovnaký ako dnes. Napríklad podľa scenára vzniku slnečnej sústavy s názvom ''Nice Model'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka a naopak embryá Saturna, Urána a Neptúna sa utvorili na dráhach bližších k Slnku.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Strmý okraj Kuiperovho pásu | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Posledným štádiom vzniku slnečnej sústavy bolo intenzívne bombardovanie medziplanetárnou hmotou, ktoré vyvrcholilo asi pred 4 miliardami rokov. Spočiatku bolo bombardovanie také silné, že nedovolilo mladým terestrickým planétam, aby sa na nich utvorila pevná [[planetárna kôra|kôra]]. Neskôr toto bombardovanie začalo po sebe nechávať stopy, z ktorých niektoré sú pozorovateľné dodnes na planétach a ich mesiacoch ako impaktné krátery a panvy. Množstvo dopadových kráterov však bolo medzitým zahladené [[geológia|geologickými]] procesmi. Počas nasledujúcich niekoľkých stoviek miliónov rokov bombardovanie postupne slablo, aj keď kolízie v slnečnej sústave sa občas odohrajú aj v súčasnosti. [[Súbor:Sun red giant.svg|left|thumb|Porovnanie rozmeru Slnka po jeho premene na [[červený obor|červeného obra]] so súčasným rozmerom]] === Zánik === Budúci vývoj slnečnej sústavy závisí od [[vývoj hviezdy|vývoja Slnka]]. Slnko má jadrové palivo postačujúce ešte na 5, maximálne na 7 miliárd rokov postupného horenia. Po jeho spotrebovaní sa začnú vonkajšie vrstvy Slnka pomaly nafukovať a pohlcovať vnútorné planéty slnečnej sústavy. Slnko prejde do ďalšieho štádia svojho vývoja, ktoré nazývame [[červený obor]]. V ňom ostane Slnko približne na 35 miliónov rokov stabilné a zatiaľ bude vo svojom jadre spaľovať hélium ("odpad" pôvodných termojadrových reakcií) na uhlík a kyslík.<ref>{{Cite book | author=[[Vojtech Rušin]] | title=Slnko, naša najbližšia hviezda | pages=strana 222 | publisher=Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava | |origdate=2005 | isbn=80-224-0864-6 }}</ref> Po vyčerpaní zásob hélia však bude rozpínanie slnečného povrchu pokračovať, až sa napokon zmení na mladú [[planetárna hmlovina|planetárnu hmlovinu]], ktorá pohltí aj tie najvzdialenejšie časti slnečnej sústavy. Z jadra Slnka sa stane malá horúca a veľmi hustá hviezda – [[biely trpaslík]]. Vonkajšie obálky sa budú ako planetárna hmlovina naďalej rozpínať, až sa napokon zmiešajú s medzihviezdnou hmotou a môžu poslúžiť pri vzniku ďalších nových hviezd.<ref>{{Cite web | url=http://www.astro.cz/clanek/2620 | title=Bílý trpaslík naznačuje osud Sluneční soustavy | author=Martinek František | language=cs }}</ref> == Výskum a vývoj predstáv == {{Hlavný článok|Dejiny výskumu slnečnej sústavy}} Už v [[starovek]]u poznali naši predkovia Slnko, Mesiac a päť planét viditeľných voľným okom. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Slnko a Mesiac zaraďovali tiež k planétam, naopak Zem k nim podľa nich nepatrila. Až do 16. storočia sa udržovala [[geocentrizmus|geocentrická]] predstava o usporiadaní slnečnej sústavy. Spočiatku bola Zem považovaná za dosku plávajúcu na vodách a planéty, Slnko, Mesiac a hviezdy boli v predstavách ľudí umiestnené na otáčajúce sa guľové sféry. Typickým predstaviteľom geocentrizmu bol [[Aristoteles]]. Zem už síce považoval za guľu, ale všetky ostatné telesá sú jej obežnice. Podľa vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme mali Zem obiehať Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Jeho systém bol postupne vylepšovaný. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol [[Klaudios Ptolemaios]], ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po [[deferent]]och a [[epicyklus|epicykloch]].<ref name="Rekordy" /> Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét. O presadenie [[heliocentrizmus|heliocentrizmu]] sa zaslúžil [[Mikuláš Kopernik]], zákony pohybu planét objavil [[Johannes Kepler]] začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] a [[Isaac Newton]] koncom 17. storočia sformuloval [[gravitačný zákon]]. S teóriou vzniku slnečnej sústavy z hmloviny prišiel po prvýkrát [[Immanuel Kant]]. Neskôr túto teóriu rozvinul francúzsky matematik [[Pierre Laplace]] a jeho teória je dodnes najširšie prijímanou hypotézou vzniku slnečnej sústavy. V [[18. storočie|18. storočí]] sa známa časť slnečnej sústavy začala rozširovať. [[13. marec|13. marca]] [[1781]] [[William Herschel]] objavil siedmu planétu, Urán, ale sám bol dlho presvedčený, že ide o kométu. [[1. január]]a [[1801]] [[Giuseppe Piazzi]] objavil nový, dovtedy neznámy typ telies, planétku (1 Ceres). V tomto prípade bol objaviteľ presvedčený, že objavil novú planétu, ale v nasledujúcich rokov boli objavené ďalšie malé telesá v priestore medzi Marsom a Jupiterom: planétky [[2 Pallas|Pallas]], [[3 Juno|Juno]] a [[4 Vesta|Vesta]]. Postupne boli objavované ďalšie planétky a dnes je ich známych niekoľko desiatok tisíc. V roku [[1846]] [[Johann Gale]] objavil ďalšie veľké teleso slnečnej sústavy, planétu Neptún. [[Súbor:Voyager.jpg|right|thumb|[[Voyager 2]], jediná sonda, ktorá skúmala až štyri planéty: Jupiter, Saturn, Urán a Neptún]] S rozvojom [[kozmonautika|kozmonautiky]] súvisel tiež rozvoj podrobného výskumu telies slnečnej sústavy sondami. Vnútorné planéty a ich mesiace skúmali sondy [[Mariner 10]], [[program Venera|Venera]], [[program Luna|Luna]], [[program Viking|Viking]], [[program Mars|Mars]], [[program Fobos|Fobos]] a ďalšie. V roku [[1959]] sonda [[Luna 1]] ako prvá dosiahla iné kozmické teleso – preletela okolo Mesiaca. Prvý dopad na Mesiac sa uskutočnil v tom istom roku sondou [[Luna 2]]. Prvá sonda, ktorá sa priblížila k inej planéte, bola v roku [[1962]] [[Mariner 2]] a preletela okolo Venuše. O 2 roky neskôr [[Mariner 4]] preletel okolo Marsu. Prvé pristátie na Mesiaci uskutočnila v roku [[1966]] sonda [[Luna 9]], prvé pristátie na planéte – opäť Venuši – sa uskutočnilo sondou [[Venera 7]] v roku [[1970]]. To už ale bolo potom, ako sa prví ľudia, [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin]] prechádzali po Mesiaci. Mesiac bol jediné teleso slnečnej sústavy, ktoré bolo zblízka preskúmané ľudskou posádkou. Ostatné časti slnečnej sústavy sú pre ľudí ešte stále nedosiahnuteľným priestorom. Keby sme sa pokúšali cestovať na okraj slnečnej sústavy [[Apollo (kozmická loď)|vesmírnou loďou Apollo]] rýchlosťou {{km|40200|m}}/h (najväčšou rýchlosťou, akú kedy teleso s ľudskou posádkou vyvinulo), cesta len k prvej hranici slnečnej sústavy, k heliopauze v jej najbližšom bode, by nám trvala 84 rokov.<ref name="Druga">{{Cite book | author = Ladislav Druga | year = 2006 | title = Dejiny astronómie a Slovensko | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-53-5 | pages = strana 377}}</ref> V súčasnosti heliopauzu dosiahli len automatické sondy vypustené k vonkajším planétam: [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] a [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]]. Okrem planét a mesiacov skúmali sondy tiež kométy: napríklad sonda [[Deep Impact]] skúmala kométu [[Tempel 1]]. Ďalšie zase preskúmali asteroidy – sonda [[NEAR Shoemaker]] asteroid [[433 Eros|Eros]], japonská sonda [[Hayabusa]] zase asteroid [[25143 Itokawa]]. Sonda [[New Horizons]] sa v súčasnosti pohybuje Kuiperovým pásom. Ako prvá preskúmala okrem iného aj trpasličiu planétu Pluto a o tri a pol roka neskôr aj oveľa menšie teleso [[486958 Arrokoth]], zatiaľ najvzdialenejšie zblízka preskúmané teleso slnečnej sústavy. Okrem sond skúmajú telesá slnečnej sústavy pozemské a orbitálne ďalekohľady, napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Pohyby telies slnečnej sústavy študuje [[nebeská mechanika]], otázky vzniku slnečnej sústavy planetárna [[kozmogónia]]. == Nomenklatúra == {{Hlavný článok|Nomenklatúra slnečnej sústavy}} Pomenovanie telies slnečnej sústavy sa v histórii ľudstva vyvíjalo a menilo. V súčasnosti na ňu dohliada Medzinárodná astronomická únia (IAU), v rámci ktorej v roku [[1973]] vznikla nomenklatúrna skupina WGPSN (Working Group for Planetary System Nomenclature). V rámci nej existujú podskupiny pre povrchové útvary na Mesiaci, terestrických planétach a malých telies slnečnej sústavy. Pomenovanie povrchových útvarov sa riadi množstvom pravidiel, kde je to však možné, tam by mala byť použitá a rozvíjaná tematika ustálená v začiatkoch nomenklatúry slnečnej sústavy. Planéty známe ľuďom od začiatku ich histórie niesli mená božstiev, a preto sa aj pomenovanie novoobjavených planét (Uránu, Neptúna a Pluta) pridŕžalo tejto tradície. Mená ich satelitov majú (s výnimkou Uránu) väčšinou vzťah k svojej materskej planéte, napríklad veľké mesiace Saturnu sú pomenované po mytologických bratoch boha [[Saturn (boh)|Saturna]], [[Titan (mytológia)|titánoch]]. Povrchové útvary mesiacov môžu niesť mená spojené s mytológiou ako aj s charakterom povrchu. Napríklad útvary na Jupiterovom sopečnom mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] obsahujú mená postáv z mytológie [[oheň|ohňa]], Slnka, sopiek, [[hrom]]u a iných. Venuša ako jediná planéta pomenovaná podľa bohyne nesie na svojom povrchu útvary pomenované takmer výlučne ženskými menami. Prvé objavené planétky dostávali mená po ženských mytologických postavách, čo však so vzrastajúcim počtom objavov nestačilo. V súčasnosti mená planétok pochádzajú z najrôznejších oblastí kultúry, histórie a vedy. Kométy dostávajú mená podľa svojho objaviteľa, či (nanajvýš troch) objaviteľov. Každý systém pomenovania však nesie svoje výnimky.<ref>{{citácia periodika | titul = Historie a současnost nomenklatury ve sluneční soustavě | periodikum = Astropis | autor = Jiří Kubánek, Martin Šolc | strany = 34-41 | číslo = Speciál 2001 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Solar System}} == Externé odkazy == * [http://www.boinc.sk/?showoart=Orbit&uid= www.boinc.sk: Zrod slnečnej sústavy] * [http://www.vesmir.sk/?id=slsustava Slnečná sústava na vesmir.sk] * [http://www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava.htm www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava] * [http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf Slnečná sústava v číslach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |date=2009-12-10 }} * [http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php Databáza kozmických sond na výskum telies slnečnej sústavy] * [http://www.vtm.cz/clanek/kde-konci-slunecni-soustava Kde končí Sluneční soustava?] * [http://joshworth.com/dev/pixelspace/pixelspace_solarsystem.html Ak by bol Mesiac iba jeden pixel] == Zdroje == {{portál|Slnečná sústava|}} * {{citácia knihy | autor = Josip Klezcek | rok = 2002 | titul = Velká encyklopedie vesmíru | vydavateľ = Academia | isbn = 80-200-0906-X }} * {{citácia knihy | autor = Róbert Čeman, Eduard Pittich | rok = 2002 | titul = Vesmír 1: Slnečná sústava | vydavateľ = Slovenská Grafia | miesto = Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }} * {{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}} * {{Cite book | author = Martin Rees | year = 2006 | title = Vesmír | publisher = Ikar | isbn = 80-551-1233-9 | pages = }} * {{citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | rok = 1987 }} {{Poloha Zeme}} {{Slnečná sústava}} {{Slnko}} [[Kategória:Slnečná sústava| ]] 0p5bt80t882cwu910wmlje308evl9d0 4 1082 8227276 8219014 2026-06-02T06:30:35Z Jetam2 30982 archív 8227276 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Simmone Jade Mackinnon}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Spin doctoring}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Náhradníci}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tartan (vlnená látka)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/3D prostredie}} ng1941xyk2m1dcm6thq9y2tfvne4ibk 0 1183 8227322 7688221 2026-06-02T10:30:15Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Aristarchos_von_Samos_(Denkmal).jpeg bol odstránený, pretože ho Gbawden na Commons zmazal. 8227322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Aristarchos zo Samu | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = upright | Popis osoby = starogrécky astronóm, matematik a&nbsp;filozof | Dátum narodenia = okolo [[320 pred Kr.]] | Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]], dnes [[Grécko]] | Dátum úmrtia = okolo [[230 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[astronóm]], matematik a filozof | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poznámky = }} '''Aristarchos zo Samosu''' (* okolo [[320 pred Kr.]], [[Samos (ostrov)|Samos]] – † okolo [[230 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[astronóm]], matematik a filozof. ==Životopis a dielo== Vynašiel metódu, pomocou ktorej zmeral vzdialenosť [[Slnko|Slnka]] a určil aj pomer veľkosti Slnka od [[Zem]]e. Zistil aký veľký je uhol, ktorý zviera stred Slnka, pozorovateľ na Zemi a stred [[Mesiac]]a, ktorý je v prvej štvrti. Zistil, že Slnko je 18 až 20-krát ďalej ako Mesiac od Zeme, a že má asi 1000-krát väčší objem ako Zem. Tento objav ho priviedol na myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka, ktoré sídli v strede vesmíru. '''Aristarchos''', rovnako ako [[Seleukos zo Seleukeie|Seleukos]], pravdepodobne vedel tiež, že Zem sa otáča okolo svojej osi. Jeho najväčší prínos do modernej astronómie však je, keď na základe pozorovaní dvoch zatmení Mesiaca prišiel na myšlienku, že Zem je guľatá, pretože len guľaté teleso môže vrhať kruhový tieň. Kvôli týmto myšlienkam býva označovaný za Kopernika staroveku. Veľkosť Mesiaca určil z pozorovania jeho [[zatmenie Mesiaca|zatmenia]] prechodom zemským tieňom. Odhadol, že Mesiac má asi trikrát menší priemer ako Zem a podľa [[Eratosthenes z Kyrény|Eratostenovho]] výpočtu obvodu Zeme ({{km|42000|m}}) určil obvod Mesiaca na {{km|14000|m}} (na vyjadrenie dĺžky si zvolil jednotku 1 polomer Zeme). Domnieval sa, že sféra [[hviezda|hviezd]] je aspoň 1000-krát ďalej ako Slnko. Dráha Zeme sa z tej diaľky zdá ako jeden bod, a preto ani zo Zeme nie je vidieť žiadny pohyb hviezd v priebehu [[rok]]a. Zachovalo sa po ňom dielo Schetiká me ta megéthi kai tis apostáseis tou Íliou kai tis Selínis (''O veľkostiach a vzdialenostiach Slnka a Mesiaca)''. == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia}} [http://www.astro.noa.gr/helmos/historical_elements.html Helmos Observatory - Aristarchos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081211191037/http://www.astro.noa.gr/helmos/historical_elements.html |date=2008-12-11 }} {{eng icon}} {{Výhonok filozof}} {{Astronomický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] [[Kategória:Astronómovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Heslá Encyklopédie astronómie]] 0c0xbnikm0uufcedciohl0k3t50vl33 0 3019 8227346 7959543 2026-06-02T11:04:39Z Vasiľ 2806 +ref 8227346 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mexiko | other_name = Ciudad de México | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Montaje Ciudad de México.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol =Coat of arms of Mexico City, Mexico.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Súbor:Flag of Mexico.svg|20px]] [[Mexiko]] | country_flag = | histcountry = | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2310 | lat_d = 19 | lat_m = 25 | lat_s = 57 | lat_NS = S | long_d = 99 | long_m = 07 | long_s = 59 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1485 <!-- *** Population *** --> | population = 8 918 653<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Encuesta Intercensal 2015 | url = https://inegi.org.mx/app/areasgeograficas/?ag=09 | dátum vydania = 8.12.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-16 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = es }}</ref> | population_date = [[2015]] | population_density = 6000 | population_metro = 19 028 000 | population_density_metro = 2524 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Martí Batres]] (2023-) | mayor_type = | mayor_party = [[Hnutie národnej obrody|MORENA]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Central Standard Time|CST]] | utc_offset =-6 | timezone_DST = Central Daylight Time| utc_offset_DST =-5 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Historické centrum mesta Mexiko a [[Xochimilco]] | whs_year = 1987 | whs_number = 412 | whs_region = [[Lokality Svetového dedičstva v Strednej a Južnej Amerike: Mexiko až Venezuela#Mexiko|Latinská Amerika a Karibik]] | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Mexico location map.svg | map_background = | map_caption = Pozícia mesta Mexiko v štáte | map_locator = Mexiko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mexico, D. F. | statistics = | website = [http://www.df.gob.mx/ df.gob.mx] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mexiko''' (-normovaný slovenský názov<ref name="ÚGKK"/>; [[španielčina|špan.]] ''Ciudad de México'' alebo ''Ciudad de Méjico'' - doslova: Mesto Mexiko) je [[Hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Mexiko|Mexika]]. Leží vo vnútrozemí, vysoko v horách (2000 [[m n. m.]]) a je najväčším mestom v krajine. Počet [[obyvateľ]]ov hlavného mesta nie je úplne presný. V roku [[1990]] tu žilo 15 [[milión]]ov obyvateľov, v roku [[1998]] odhadom 20 miliónov. V súčasnosti sa odhad pohybuje medzi 25 – 28 miliónmi a to ako v samom meste, tak vo veľmi zaľudnených prímestských oblastiach. Mexiko je mestom s najväčším počtom múzeí na svete, druhým je [[New York (mesto)|New York]] a tretím [[Londýn]]. Srdcom mesta je námestie [[Zócalo]], pred ktorým sa týči monumentálna baroková katedrála, najväčšia na americkom kontinente. Symbolom mesta je pamätník nezávislosti ([[Anjel nezávislosti|El Ángel]]). == Dejiny == * Mesto bolo založené v roku [[1521]] na [[ruina|ruinách]] bývalého hlavného mesta [[Aztékovia|Aztékov]], [[Tenochtitlán]]u, ktoré dobyli [[španielsko|španielski]] [[conquista]]dori. * Od roku [[1525]] do vypuknutia vojny o nezávislosť v roku [[1810]] bolo hlavným mestom Nového Španielska. * V roku [[1956]] tu bol postavený prvý [[mrakodrap]] [[Torre Latinoamericana]]. * V roku [[1957]] zničilo mesto [[zemetrasenie]]. * V roku [[1968]] sa tu konali [[Letné olympijské hry 1968|letné olympijské hry]]. * V roku [[1985]] zasiahlo Mexiko zemetrasenie so silou 8,1 [[Richterova škála|Richterovej stupnice]]; vyžiadalo si 5&nbsp;000 až 20&nbsp; 000 obetí. == Doprava == === Letiská === [[Medzinárodné letisko Mexiko]] (IATA: MEX) je hlavné letisko pre mesto a slúži ako uzol pre dopravcu [[Aeroméxico]]. [[Medzinárodné letisko Felipeho Ángelesa]] (IATA: NLU), otvorené v roku 2022 prestavbou bývalej leteckej základne Santa Lucía, je sekundárnym mestským letiskom. Nachádza sa v [[Zumpango|Zumpangu]] 48,8 kilometra severovýchodne od historického centra Mexika autom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Quién es Felipe Ángeles y por qué el aeropuerto se llama así? | url = https://www.eluniversal.com.mx/nacion/quien-es-felipe-angeles-y-por-que-el-aeropuerto-se-llama-asi/ | vydavateľ = El Universal | dátum prístupu = 2024-02-03 | jazyk = es | dátum vydania = 2021-02-10}}</ref> === Sistema de Movilidad Integrada === V roku 2019 bol grafický dizajnér Lance Wyman zapojený v tvorbe integrovanej mapy multimodálnej verejnej dopravy; prestavil nové logo pre Sistema de Movilidad Integrada, ktoré opisuje osem rôznych druhov prepravy. Vtedajšia hlava miestnej vlády, [[Claudia Sheinbaumová]], uviedla, že toto logo bude použité pre novú jednotnú platobnú kartu na zefektívnenie výberu cestovného vo verejnej doprave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Presentan imagen para el Sistema de Movilidad Integrada de la CDMX | url = https://www.eluniversal.com.mx/metropoli/cdmx/presentan-imagen-para-el-sistema-de-movilidad-integrada-de-la-cdmx/ | vydavateľ = El Universal | dátum prístupu = 2024-02-03 | jazyk = es | dátum vydania = 2019-04-15}}</ref> === Metro === {{Hlavný článok|Mexické metro}} Mexiku slúži [[mexické metro]], 225,9 kilometra dlhý systém [[Metro (podzemná železnica)|metra]], najdlhší v Latinskej Amerike. Prvé časti boli otvorené v roku 1969, odvtedy sa systém rozšíril na 12 liniek a 195 staníc, pričom ho denne využije 4,4 milióna ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WORLD METRO FIGURES | url = http://www.uitp.org/sites/default/files/cck-focus-papers-files/UITP-Statistic%20Brief-Metro-A4-WEB_0.pdf | dátum vydania = 2015-10 | dátum prístupu = 2024-02-03 | dátum archivácie = 2016-06-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160629233425/http://www.uitp.org/sites/default/files/cck-focus-papers-files/UITP-Statistic%20Brief-Metro-A4-WEB_0.pdf | vydavateľ = UITP | jazyk = en}}</ref> === Tren Suburbano === Systém prímetských vlakov Tren Suburbano slúži metropolitným oblastiam mimo dosahu metra, s jedinou linkou slúžiacou obciam [[Tlalnepantla de Baz]] a [[Cuautitlán Izcalli]]. Plánuju sa budúce trate, ktoré by slúžili napr. [[Chalco de Díaz Covarrubias]] a [[La Paz (Mexiko)|La Paz]]. Elektrická doprava okrem metra existuje vo forme niekoľkých [[Trolejbusová doprava v Mexiku (meste)|trolejbusov]] a linky ľahkej železnice Xochimilco, s tým, že obidve prevádzkuje Servicio de Transportes Eléctricos. Posledná [[Električka|električková]] linka v strede mesta bolo zatvorená v roku 1979. === Autobusy === Mexiko má rozsiahlu autobusovú sieť, pozostávajúcu z verejných autobusov, metrobusov a trolejbusov. === Cesty === Mexiko má veľkú sieť ciest a relatívne vysoké využitie osobných vozidiel, odhadované na viac ako 4,5 milióna v roku 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¿Cuántos autos circulan en la CDMX diariamente? | url = https://www.eleconomista.com.mx/politica/Cuantos-autos-circulan-en-la-CDMX-diariamente-20160922-0101.html | dátum vydania = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-03 | vydavateľ = El Economista | jazyk = es}}</ref> Existuje environmentálny program s názvom Hoy No Circula („dnes sa nekoluje“ alebo „jeden deň bez auta“), pri ktorom vozidlám, ktoré neprešli emisnými testami, je zakazané kolovať na určitých dňoch podľa poslednej cifry ich [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|evidenčnej značky]], v rámci pokusu na zníženie znečistenia a dopravných zápch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ACTUALIZACIÓN DEL PROGRAMA HOY NO CIRCULA | url = http://www.sma.df.gob.mx/sma/download/archivos/actualizacion_phnc_dip.pdf | dátum vydania = 2004-06 | dátum prístupu = 2024-02-03 | dátum archivácie = 2013-09-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130923095052/http://www.sma.df.gob.mx/sma/download/archivos/actualizacion_phnc_dip.pdf | vydavateľ = GOBIERNO DEL DISTRITO FEDERAL | jazyk = es}}</ref> === Cyklistická doprava === Mestská vláda Mexika prevázdkuje druhý najväčši systém [[Verejný bicykel|zdieľania byciklov]] v Severnej Amerike s názvom [[Ecobici (Mexiko)|Ecobici]]. K septembru 2013 bolo k dispozícii 276 staníc a viac ako 4000 bicyklami v oblasti ťahajúcej sa od historického centra po Polanco.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.guiadelcentrohistorico.mx/kmcero/acciones-de-gobierno/nuevas-estaciones-de-ecobici | vydavateľ = www.guiadelcentrohistorico.mx | dátum prístupu = 2024-02-03 | priezvisko = Torres | meno = Jesús de León | titul = Nuevas estaciones de Ecobici | dátum archivácie = 2017-08-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170806132705/http://www.guiadelcentrohistorico.mx/kmcero/acciones-de-gobierno/nuevas-estaciones-de-ecobici | jazyk = es}}</ref> == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]], [[1993]] * {{minivlajka|Peru}} [[Cusco (mesto)|Cusco]], [[Peru]], [[1987]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Dolores Hidalgo]], [[Mexiko]], [[2008]] * {{minivlajka|Kuba}} [[Havana]], [[Kuba]], [[1997]] * {{minivlajka|USA}} [[Los Angeles]], [[Spojené štáty|USA]], [[1969]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]], [[1983]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Malmö]], [[Švédsko]], [[2007]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Nagoja]], [[Japonsko]], [[1978]] * {{minivlajka|Salvádor}} [[San Salvador (Salvádor)|San Salvador]], [[Salvádor]], [[1979]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]], [[1993]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{mexický výhonok}} {{Administratívne členenie Mexika}} [[Kategória:Mexiko (mesto)| ]] [[Kategória:Hlavné mestá]] [[Kategória:Mestá v Mexiku]] 7s7mapqap1kjr9304pvn9ucdvtpglhw 0 3565 8227261 8182940 2026-06-02T06:00:54Z Vasiľ 2806 /* Úmrtia */ 8227261 wikitext text/x-wiki {{Marec}} {{Deň v roku|74|[[Svetlana]]}} * Svetový deň spotrebiteľských práv == Udalosti == * {{0}}{{0}}[[44 pred Kr.]] – skupinou senátorov bol zavraždený [[Gaius Iulius Caesar]], rímsky generál a štátnik, významný politik [[Neskorá rímska republika|neskorej republiky]] * [[1493]] – [[Krištof Kolumbus]], janovský moreplavec v španielskych službách, sa vrátil zo svojej prvej plavby do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] * [[1776]] – [[Južná Karolína]] sa stala prvou [[Spojené štáty|americkou]] kolóniou, ktorá vyhlásila nezávislosť od [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľkej Británie]] a ustanovila vlastnú vládu * [[1820]] – [[Maine]] sa stalo 23. štátom [[Spojené štáty|USA]] * [[1848]] – zhromaždením robotníkov a študentov v [[Pešť|Pešti]] sa v [[Uhorsko|Uhorsku]] začala [[Uhorská revolúcia|buržoázna revolúcia]] za [[demokracia|demokratické]] reformy a nezávislosť krajiny od [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]] * [[1906]] – bola založená britská automobilka [[Rolls-Royce]] * [[1917]] – následkom [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcie]] abdikoval ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] * [[1939]] – [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] obsadilo [[Čechy]], [[Morava (región)|Moravu]] a [[České Sliezsko|Sliezsko]], čím z hľadiska medzinárodného práva zanikla [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]] * 1939 – bola vyhlásená nezávislosť [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Ukrajiny]] * [[1956]] – prvé predstavenie muzikálu ''[[My Fair Lady]]'' na [[Broadway]]i v [[New York (mesto)|New Yorku]] * [[1990]] – [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] bol zvolený za prvého prezidenta [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] * [[2008]] – biskupská inaugurácia do úradu žilinského biskupa [[Tomáš Galis|Tomáša Galisa]] * [[2011]] – násilné potlačenie prodemokratického protestu v [[Damask|Damasku]] vyvolalo vlnu protivládnych demonštrácií a nepokojov, čo sa pokladá za začiatok [[občianska vojna v Sýrii|občianskej vojny v Sýrii]] == Narodenia == [[Súbor:Juraj Kukura; 2014.jpg|thumb|upright|[[Juraj Kukura]] (* 1947)]] [[Súbor:Sabrina Salerno 30 October 2010.jpg|thumb|upright|[[Sabrina Salerno]] (* 1968)]] [[Súbor:Eva Longoria-1384.jpg||thumb|upright|[[Eva Longoria]] (* 1975)]] * {{0}}[[270]] – tradičný dátum narodenia svätého [[Mikuláš z Myry|Mikuláša]], ranokresťanského biskupa gréckeho pôvodu (podľa tradície † [[343]]) * [[1713]] – [[Nicolas Louis de Lacaille]], francúzsky astronóm († [[1762]]) * [[1767]] – [[Andrew Jackson]], 7. prezident [[Spojené štáty|Spojených štátov]] († [[1845]]) * [[1799]] – [[William Rutter Dawes]], anglický astronóm amatér († [[1868]]) * [[1813]] – [[John Snow]], anglický lekár († [[1858]]) * [[1830]] – [[Paul Johann Ludwig Heyse]], nemecký básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1914]]) * 1830 – [[Élisée Reclus]], francúzsky geograf a anarchista († [[1905]]) * [[1835]] – [[Eduard Strauss]], rakúsky skladateľ († [[1916]]) * [[1854]] – [[Emil Adolf von Behring]], nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ, spoluzakladateľ imunológie a sérológie, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1917]]) * [[1882]] – [[Anton Mišík]], slovenský pedagóg, matematik a fyzik († [[1947]]) * [[1890]] – [[Boris Nikolajevič Delone]], ruský matematik a horolezec († [[1980]]) * [[1919]] – [[George Avakian]], americký hudobný producent († [[2017]]) * [[1922]] – [[Karl Otto Apel]], nemecký filozof († [[2017]]) * [[1923]] – [[Irena Čubírková]], slovenská sériová vrahyňa († [[1966]]) * [[1924]] – [[Jurij Vasilievič Bondarev]], ruský spisovateľ († [[2020]]) * [[1925]] – [[Jaroslava Adamová]], česká herečka († [[2012]]) * [[1930]] – [[Žores Ivanovič Alfiorov]], ruský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2019]]) * 1930 – [[Andreas Okopenko]], rakúsky spisovateľ († [[2010]]) * [[1932]] – [[Alan LaVern Bean]], americký astronaut a pilot († [[2018]]) * 1932 – [[Jerzy Hoffman]], poľský režisér a scenárista * [[1933]] – [[Ruth Baderová Ginsburgová]], americká právnička a sudkyňa Najvyššieho súdu USA († [[2020]]) * [[1935]] – [[Doris Abesserová]], nemecká (predtým východonemecká) herečka († [[2016]]) * [[1937]] – [[Valentin Grigorievič Rasputin]], ruský spisovateľ († [[2015]]) * [[1939]] – [[Laco Tropp]], slovenský džezový bubeník, žijúci v Prahe († [[2018]]) * [[1940]] – [[Tomáš Ježek]], český ekonóm a politik († [[2017]]) * 1940 – [[Phil Lesh]], americký hudobník ([[Grateful Dead]]) * [[1945]] – [[Karol Čálik]], slovenský herec a spevák * [[1947]] – [[Juraj Kukura]], slovenský herec * [[1953]] – [[Frances Conroyová]], americká herečka * [[1954]] – [[Tibor Cabaj]], slovenský politik * [[1956]] – [[Hasan Doğan]], turecký futbalový funkcionár († [[2008]]) * [[1958]] – [[Gyula Bárdos]], slovenský politik * [[1962]] – [[Terence Trent D'Arby]], americký spevák * [[1963]] – [[Bret Michaels]], americký hudobník ([[Poison]]) * [[1967]] – [[Branislav Celler]], slovenský komunálny politik * [[1968]] – [[Sabrina Salerno]], talianska speváčka, modelka a herečka * [[1969]] – [[Timo Kotipelto]], fínsky spevák ([[Stratovarius]], [[Kotipelto]]) * [[1970]] – [[Diego Nargiso]], taliansky tenista * [[1972]] – [[Mark Hoppus]], americký hudobník ([[+44]] a [[blink-182]]) * [[1975]] – [[Eva Longoria]], americká herečka * [[1981]] – [[Viki Ráková]], slovenská herečka * [[1983]] – [[Sean Biggerstaff]], škótsky herec == Úmrtia == [[Súbor:Retrato de Julio César (26724093101) (cropped).jpg|thumb|upright|[[Gaius Iulius Caesar]] († 44 pred Kr.)]] [[Súbor:Arthur Compton 1927.jpg|thumb|upright|[[Arthur Holly Compton]] († 1962)]] [[Súbor:Ferdinand Ďurčanský.jpg|thumb|upright|[[Ferdinand Ďurčanský]] († 1974)]] * {{0}}{{0}}[[44 pred Kr.]] – [[Gaius Iulius Caesar]], rímsky vojvodca a politik (* [[100 pred Kr.]]) * {{0}}[[752]] – [[Zachariáš (pápež)|Zachariáš]], 91. pápež a svätec (* [[679]]) * {{0}}[[931]] – [[Štefan VII.]], pápež (* ?) * [[1536]] – [[Pargalı Ibrahim Paša]], veľkovezír Osmanskej ríše (* [[1495]]) * [[1660]] – [[Lujza de Marillac]], francúzska spoluzakladateľka mníšskeho rádu a svätica (* [[1591]]) * [[1817]] – [[František Abafi]], uhorský šľachtic (* [[1732]]) * [[1842]] – [[Luigi Cherubini]], taliansky a francúzsky hudobný skladateľ (* [[1760]]) * [[1868]] – [[François-Édouard Picot]], francúzsky neoklasicistický maliar (* [[1786]]) * [[1891]] – [[Théodore de Banville]], francúzsky básnik a spisovateľ (* [[1823]]) * [[1897]] – [[James Joseph Sylvester]], anglický matematik (* [[1814]]) * [[1898]] – [[Henry Bessemer]], britský vynálezca (* [[1813]]) * [[1920]] – [[Edmund Reitter]], rakúsky entomológ (* [[1845]]) * [[1936]] – [[John Scott Haldane]], anglický lekár a filozof (* [[1860]]) * [[1937]] – [[Howard Phillips Lovecraft]], americký básnik a spisovateľ (* [[1890]]) * [[1938]] – [[Nikolaj Ivanovič Bucharin]], sovietsky revolucionár a politik (* [[1888]]) * [[1945]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar (* [[1863]]) * [[1960]] – [[Eduard Čech]], český matematik (* [[1893]]) * [[1961]] – [[Akiba Rubinstein]], poľský šachový veľmajster (* [[1882]]) * [[1962]] – [[Arthur Holly Compton]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1892]]) * [[1964]] – [[Július Klimko]], slovenský lesný inžinier a politik (* [[1871]]) * [[1966]] – [[Ján Paulíny-Tóth]], slovenský politik (* [[1903]]) * [[1970]] – [[Arthur Adamov]], surrealistický francúzsky dramatik a prekladateľ (* [[1908]]) * [[1974]] – [[Ferdinand Ďurčanský]], slovenský politik (* [[1906]]) * [[1975]] – [[Aristotelis Onasis]], grécky lodiarsky magnát (* [[1900]]) * [[1981]] – [[Ľudovít Pollák]], slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR (* [[1909]]) * [[1983]] – [[Oldřich Nový]], český herec a režisér (* [[1899]]) * [[1986]] – [[František Čůta]], český chemik (* [[1898]]) * [[1991]] – [[Ján Gálus]], slovenský pedagóg a maliar (* [[1910]]) * 1991 – [[Pavol Novák]], slovenský lyžiar (* [[1908]]) * [[1997]] – [[Victor Vasarely]], maďarsko-francúzsky maliar (* [[1906]]) * [[2004]] – [[Mária Ďuríčková]], slovenská spisovateľka (* [[1919]]) * 2004 – [[John Anthony Pople]], britský matematik a teoretický chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1925]]) * [[2009]] – [[Ron Silver]], americký herec (* [[1946]]) * [[2011]] – [[Nate Dogg]], americký hudobník (* [[1969]]) * [[2014]] – [[Scott Asheton]], americký bubeník (* [[1949]]) * 2014 – [[Eva Jaššová]], slovenská psychologička, novinárka, mediálna odborníčka a politologička (* [[1954]]) * [[2015]] – [[Ján Kulich]], slovenský sochár (* [[1930]]) * 2015 – [[Marián Mikluš]], slovenský generálmajor (* [[1953]]) * [[2018]] – [[Jozef Michalov]], slovenský biofyzik, historik filozofie, vysokoškolský profesor, kňaz a funkcionár JAMESu (* [[1933]]) * 2018 – [[Oleg Pastier]], slovenský básnik, publicista, vydavateľ a disident (* [[1952]]) * [[2021]] – [[Yaphet Kotto]], americký herec (* [[1939]]) * 2021 – [[Michal Polák (hudobník)|Michal Polák]], český spevák a gitarista (* [[1944]]) * [[2022]] – [[Milan Polák (teatrológ)|Milan Polák]], slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* [[1932]]) * [[2026]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) {{mesiace}} [[Kategória:15. marec| ]] [[Kategória:Marec| 15]] [[Kategória:Dni|~0315]] 887mudy3ktcijx3grrb0k3wtdfp0hhp 0 3734 8227344 8212666 2026-06-02T11:03:48Z Vasiľ 2806 +ref 8227344 wikitext text/x-wiki [[Súbor:GulfofMexico3D.jpg|thumb|Mexický záliv (v trojrozmernej perspektíve)]] [[Súbor:15-07-14-Yucatan-Ölfelder-RalfR-WMA 0481.jpg|thumb|Cantarell]] '''Mexický záliv'''<ref name="ÚGKK"/> je [[záliv]] (resp. podľa niektorých názorov [[more]]) [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi polostrovmi [[Florida]], [[Yucatán]] a ostrovom [[Kuba]]. Plocha 1,7 mil. km², max. hĺbka 5 203 m. Priemerná teplota vrchných vrstiev vody v zime 18-24&nbsp;°C. Priemerná slanosť prevažne 34 ‰.<ref>{{filit|fvm/mexicky_zaliv.html}}</ref> == Názov == Prezident [[Donald Trump]] tesne po svojom nástupe do úradu zmenil exekutívnym príkazom názov zálivu na „Americký záliv“.<ref name="seznamzpravy-trump-prejmenoval-mexicky-zaliv-musime">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peclová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump přejmenoval Mexický záliv. Musíme ho jinak nazývat i v Česku? | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-trump-opet-drazdi-sousedy-muze-prejmenovat-mexicky-zaliv-267636 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | jazyk = }}</ref> 8. mája 2025 Snemovňa reprezentantov odhlasovala túto zmenu.<ref name="hnonline-snemovna-reprezentantov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Snemovňa reprezentantov USA schválila premenovanie Mexického zálivu na Americký | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hn24.hnonline.sk/hn24/96210869-snemovna-reprezentantov-usa-schvalila-premenovanie-mexickeho-zalivu-na-americky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-10 }}</ref> Mexická prezidentka [[Claudia Sheinbaumová]] 9. mája 2025 oznámila, že [[Mexiko]] zažalovalo spoločnosť [[Google]] kvôli zmene názvu Mexického zálivu na „Americký záliv“ pre používateľov platformy [[Google Maps]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mexiko zažalovalo spoločnosť Google pre zmenu názvu Mexického zálivu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sheinbaumova-mexiko-podalo-na-google-/877090-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-09 | dátum prístupu = 2025-05-10 }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Geografický výhonok}} {{Atlantický oceán}} {{Súradnice|25.274504|-90.175781|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Mexický záliv| ]] [[Kategória:Atlantický oceán]] 55eyrr5ewls8wpwg12l9udbxajw439i 0 3899 8227265 7542274 2026-06-02T06:02:32Z Vasiľ 2806 /* Narodenia */ 8227265 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1863}} == Udalosti == * [[1. január]] – americký prezident [[Abraham Lincoln]] podpísal vyhlásenie o zrušení otroctva (Emancipation Proclamation) * [[10. január]] – v [[Londýn]]e bol otvorený prvý úsek podzemnej dráhy ([[metro (podzemná železnica)|metra]]) * [[20. jún]] – [[Západná Virgínia]] sa stala 35. štátom USA * [[4. august]] – v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Sv. Martine]] sa uskutočnilo prvé valné zhromaždenie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] == Narodenia == [[Súbor:Marie Henriette Gräfin Chotek (* 1863, † 1946).jpg|thumb|upright|[[Mária Henrieta Choteková]] (* 24. november)]] * [[1. január]] – [[Pierre de Coubertin]], francúzsky historik a pedagóg, zakladateľ novodobých [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hier]] († [[1937]]) * [[12. január]] – [[Vivékánanda]], indický filozof († [[1902]]) * [[31. január]] – [[Henri Berr]], francúzsky filozof († [[1954]]) * [[27. február]] – [[George Herbert Mead]], americký filozof († [[1931]]) * [[12. marec]] – [[Vladimir Ivanovič Vernadskij]], ruský geológ, zakladateľ geochémie a biochémie († [[1945]]) * [[6. apríl]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar († [[1944]]) * [[14. máj]] – [[Vilém Mrštík]], český spisovateľ († [[1912]]) * [[18. máj]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar († [[1945]]) * [[25. máj]] – [[Heinrich Rickert]], nemecký filozof († [[1936]]) * [[3. jún]] – [[Jevhen Omeľanovyč Petruševyč]], ukrajinský politik († [[1940]]) * [[21. jún]] – [[Max Wolf]], nemecký astronóm († [[1932]]) * [[19. júl]] – [[Hermann Bahr]], rakúsky spisovateľ, dramatik a literárny kritik († [[1934]]) * [[30. júl]] – [[Henry Ford]], americký vynálezca a priemyselník († [[1947]]) * [[7. august]] – [[Samuel Šikeť]], slovenský cestovateľ († [[1902]]) * [[13. august]] – [[William Isaac Thomas]], americký sociológ († [[1947]]) * [[3. október]] – [[Stanisław Zaremba]], poľský matematik († [[1942]]) * [[4. november]] – [[Max Verworn]], nemecký fyziológ († [[1921]]) * [[14. november]] – [[Leo Hendrik Baekeland]], americký chemik, objaviteľ bakelitu († [[1944]]) * [[24. november]] – [[Mária Henrieta Choteková]], česká grófka a pestovateľka ruží († [[1946]]) * [[11. december]] – [[Annie Jump Cannonová]], americká astronómka († [[1941]]) * [[12. december]] – [[Edvard Munch]], nórsky expresionistický maliar († [[1944]]) * [[18. december]] – [[František Ferdinand d’Este]], následník habsburského trónu a synovec cisára Františka Jozefa I. († [[1914]]) * [[19. december]] – [[Ján Čajak]], slovenský prozaik († [[1944]]) == Úmrtia == * [[1. apríl]] – [[Jakob Steiner]], švajčiarsky matematik (* [[1796]]) * [[25. jún]] – [[Johann Karl Ehrenfried Kegel]], nemecko-ruský agronóm (* [[1784]]) * [[26. júl]] – [[Sam Houston]], americký štátnik, politik a generál (* [[1793]]) * [[13. august]] – [[Eugène Delacroix]], francúzsky maliar (* [[1798]]) * [[24. december]] – [[William Makepeace Thackeray]], anglický románopisec (* [[1811]]) [[Kategória:1863| ]] [[Kategória:Roky| 1863]] 2agih32che2qvh2enm5z8ebav6lyo6b 0 4416 8227259 8217111 2026-06-02T05:58:22Z Vasiľ 2806 /* Narodenia */ 8227259 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|138|[[Viola (prvé meno)|Viola]]}} * Medzinárodný deň múzeí == Udalosti == [[Súbor:Jacqueline Cochran 342-C-K-1210A.jpg|thumb|upright|[[Jacqueline Cochranová]]]] * [[1152]] – anglický kráľ [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] sa oženil s [[Eleonóra Akvitánska|Eleonórou Akvitánskou]] * [[1652]] – [[Rhode Island]] schválil ako prvý v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] zákon, ktorým bolo [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctvo]] postavené mimo zákon * [[1804]] – [[Napoleon Bonaparte]] bol francúzskym Senátom vyhlásený za francúzskeho cisára * [[1876]] – Wyatt Earp začal pracovať v Dodge City v [[Kansas (štát USA)|Kansase]] * [[1897]] – prvýkrát bol uverejnený román írskeho autora [[Bram Stoker|Brama Stokera]] ''[[Dracula (román)|Dracula]]'' * [[1910]] – [[Zem]] prešla chvostom [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] * [[1944]] – V [[Prešov|Prešove]] vzniklo vyššie armádne veliteľstvo budúcej [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] * [[1953]] – americká pilotka, podplukovníčka [[Jacqueline Cochranová]], sa stala prvou ženou, ktorá prekonala [[rýchlosť zvuku]] * [[1969]] – [[vesmírne preteky]]: odštartoval let [[Apollo 10]], posledný prípravný let pred prvým pristátím ľudí na [[Mesiac]]i * [[1984]] – začala výstavba [[Sídlisko Ťahanovce|sídliska Ťahanovce]] v [[Košice|Košiciach]] * [[1995]] – [[Alain Juppé]] sa stal predsedom vlády [[Francúzsko|Francúzska]] * [[1980]] – pri erupcii sopky [[Saint Helens]] v americkom štáte [[Washington (štát USA)|Washington]] zahynulo 57 ľudí a vznikli škody za tri miliardy [[americký dolár|dolárov]] * [[1986]] – požiar Skladu soli v prešovskom [[Solivar (Prešov)|Solivare]] == Narodenia == [[Súbor:Emília Vášáryová.jpg|upright|thumb|[[Emília Vášáryová]] (* 1942)]] [[Súbor:Yannick Noah 2011.jpg|upright|thumb|[[Yannick Noah]] (* 1960)]] [[Súbor:SandraCretu.JPG|upright|thumb|[[Sandra (speváčka)|Sandra]] (* 1962)]] [[Súbor:Michal Martikán.jpg|upright|thumb|[[Michal Martikán]] (* 1979)]] * {{0}}[[905]] – [[Konštantín VII.]], byzantský cisár († [[959]]) * [[1048]] – [[Omar Chajjám]], perzský básnik, matematik a astronóm († [[1131]]) * [[1711]] – [[Ruđer Josip Bošković]], chorvátsky matematik, fyzik, astronóm a filozof († [[1787]]) * [[1848]] – [[Hermann Diels]], nemecký filozof († [[1922]]) * [[1865]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar († [[1945]]) * [[1868]] – [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ruský cár († [[1918]]) * [[1872]] – [[Bertrand Russell]], anglický filozof, logik, matematik a sociológ († [[1970]]) * [[1883]] – [[Walter Gropius]], nemecko-americký architekt, zakladateľ [[Staatliches Bauhaus|Bauhausu]] († [[1969]]) * [[1891]] – [[Rudolf Carnap]], nemecko-americký filozof a logik († [[1970]]) * [[1895]] – [[Augusto César Sandino]], nikaragujský revolucionár († [[1934]]) * [[1897]] – [[Frank Capra]], taliansko-americký filmový režisér († [[1991]]) * [[1901]] – [[Vincent du Vigneaud]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1978]]) * [[1909]] – [[Fred Perry]], anglický stolný tenista a tenista († [[1995]]) * [[1912]] – [[Richard Brooks]], americký režisér († [[1992]]) * 1912 – [[Perry Como]], americký spevák († [[2001]]) * [[1914]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik († [[1996]]) * [[1919]] – [[Pavel Bojar]], český spisovateľ, básnik, prekladateľ z ruštiny a publicista († [[1999]]) * 1919 – [[Margot Fonteyn]], anglická balerína († [[1991]]) * [[1920]] – [[Ján Pavol II.]], 264. pápež († [[2005]]) * [[1925]] – [[Justus Dahinden]], švajčiarsky architekt († [[2020]]) * [[1929]] – [[Eduard Antal]], slovenský maliar († [[2011]]) * [[1930]] – [[Don Leslie Lind]], americký astronaut († [[2022]]) * [[1934]] – [[Mikuláš Kováč]], slovenský básnik († [[1992]]) * 1934 – [[Ladislav Pittner]], slovenský politik († [[2008]]) * [[1939]] – [[Giovanni Falcone]], taliansky prokurátor († [[1992]]) * 1939 – [[Peter Grünberg]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[1941]] – [[Dušan Lenci]], slovenský herec († [[2012]]) * [[1942]] – [[Emília Vášáryová]], slovenská herečka * [[1943]] – [[Jimmy Snuka]], fidžijský wrestler a herec († [[2017]]) * [[1944]] – [[Martin Porubjak]], slovenský dramaturg, dramatik, scenárista, prekladateľ, divadelný a filmový režisér a politik († [[2015]]) * 1944 – [[Přemysl Sobotka]], český politik * [[1948]] – [[Oldřich Říha (Katapult)|Oldřich Říha]], český rockový hudobník * [[1949]] – [[Rick Wakeman]], britský hudobník a skladateľ * [[1953]] – [[Zdeněk Troška]], český režisér * [[1960]] – [[Jari Kurri]], fínsky hokejista a tréner * 1960 – [[Jozef Mikuš]], slovenský politik * 1960 – [[Yannick Noah]], francúzsky tenista a spevák * [[1961]] – [[Karol Ondreička (hokejista)|Karol Ondreička]], slovenský hokejista * [[1962]] – [[Karel Roden]], český herec * 1962 – [[Sandra (speváčka)|Sandra]], nemecká speváčka * [[1963]] – [[Dávid Tencer]], slovenský rímskokatolícky biskup * [[1965]] – [[Ingo Schwichtenberg]], nemecký metalový bubeník († [[1995]]) * [[1972]] – [[Devin Bowen]], americký tenista * [[1975]] – [[John Higgins]], škótsky snookerový hráč * [[1977]] – [[Peter Gašparík]], slovenský spisovateľ a režisér * [[1979]] – [[Michal Martikán]], slovenský kanoista * 1979 – [[Milivoje Novakovič]], slovinský futbalista * [[1980]] – [[Michaël Llodra]], francúzsky tenista * [[1982]] – [[Marie-Ève Pelletierová]], kanadská tenistka * [[1984]] – [[Kamil Kopúnek]], slovenský futbalista * [[1986]] – [[Kevin Anderson (tenista)|Kevin Anderson]], juhoafrický tenista * [[1988]] – [[Kévin Reza]], francúzsky cyklista == Úmrtia == [[Súbor:William Saroyan.jpg|right|thumb|upright|[[William Saroyan]] († 1981)]] * [[1799]] – [[Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais]], francúzsky dramatik (* [[1732]]) * [[1800]] – [[Alexandr Vasilievič Suvorov]], ruský vojvodca (* [[1729]]) * [[1839]] – [[Karolína Bonapartová]], sestra Napoleona Bonaparte a neapolská kráľovná (* [[1782]]) * [[1874]] – [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]], slovenský kultúrny pracovník (* [[1794]]) * [[1910]] – [[Pavel Beblavý]], slovenský spisovateľ (* [[1847]]) * [[1911]] – [[Gustav Mahler]], rakúsky skladateľ (* [[1860]]) * [[1941]] – [[Werner Sombart]], nemecký sociológ a ekonóm (* [[1863]]) * [[1980]] – [[Joy Division|Ian Curtis]], britský hudobník (* [[1956]]) * [[1981]] – [[William Saroyan]], americký spisovateľ (* [[1908]]) * [[1990]] – [[Jill Irelandová]], britská herečka (* [[1936]]) * [[1991]] – [[Gerd Achgelis]], nemecký akrobatický pilot a podnikateľ (* [[1908]]) * [[1996]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[2005]] – [[Stella Zázvorková]], česká herečka (* [[1922]]) * [[2007]] – [[Pierre-Gilles de Gennes]], francúzsky fyzik (* [[1932]]) * [[2016]] – [[Tibor Grünner]], slovenský textár, libretista a rozhlasový pracovník (* [[1927]]) * [[2017]] – [[Jacque Fresco]], americký multidisciplinárny vedec, filozof a futurológ (* [[1916]]) * 2017 – [[Božena Fuková]], slovenská ekonómka a politička pôsobiaca v Česku, známa pre nesúhlas s pobytom sovietskych vojsk v ČSSR (* [[1935]]) * [[2019]] – [[Karol Kahoun]], slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg (* [[1930]]) * [[2022]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[2026]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. máj| ]] [[Kategória:Máj| 18]] [[Kategória:Dni|~0518]] p5f3um4xjp3ddyqdowlgme6rqh1iu3k 8227263 8227259 2026-06-02T06:01:58Z Vasiľ 2806 /* Narodenia */ 8227263 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|138|[[Viola (prvé meno)|Viola]]}} * Medzinárodný deň múzeí == Udalosti == [[Súbor:Jacqueline Cochran 342-C-K-1210A.jpg|thumb|upright|[[Jacqueline Cochranová]]]] * [[1152]] – anglický kráľ [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] sa oženil s [[Eleonóra Akvitánska|Eleonórou Akvitánskou]] * [[1652]] – [[Rhode Island]] schválil ako prvý v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] zákon, ktorým bolo [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctvo]] postavené mimo zákon * [[1804]] – [[Napoleon Bonaparte]] bol francúzskym Senátom vyhlásený za francúzskeho cisára * [[1876]] – Wyatt Earp začal pracovať v Dodge City v [[Kansas (štát USA)|Kansase]] * [[1897]] – prvýkrát bol uverejnený román írskeho autora [[Bram Stoker|Brama Stokera]] ''[[Dracula (román)|Dracula]]'' * [[1910]] – [[Zem]] prešla chvostom [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] * [[1944]] – V [[Prešov|Prešove]] vzniklo vyššie armádne veliteľstvo budúcej [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] * [[1953]] – americká pilotka, podplukovníčka [[Jacqueline Cochranová]], sa stala prvou ženou, ktorá prekonala [[rýchlosť zvuku]] * [[1969]] – [[vesmírne preteky]]: odštartoval let [[Apollo 10]], posledný prípravný let pred prvým pristátím ľudí na [[Mesiac]]i * [[1984]] – začala výstavba [[Sídlisko Ťahanovce|sídliska Ťahanovce]] v [[Košice|Košiciach]] * [[1995]] – [[Alain Juppé]] sa stal predsedom vlády [[Francúzsko|Francúzska]] * [[1980]] – pri erupcii sopky [[Saint Helens]] v americkom štáte [[Washington (štát USA)|Washington]] zahynulo 57 ľudí a vznikli škody za tri miliardy [[americký dolár|dolárov]] * [[1986]] – požiar Skladu soli v prešovskom [[Solivar (Prešov)|Solivare]] == Narodenia == [[Súbor:Emília Vášáryová.jpg|upright|thumb|[[Emília Vášáryová]] (* 1942)]] [[Súbor:Yannick Noah 2011.jpg|upright|thumb|[[Yannick Noah]] (* 1960)]] [[Súbor:SandraCretu.JPG|upright|thumb|[[Sandra (speváčka)|Sandra]] (* 1962)]] [[Súbor:Michal Martikán.jpg|upright|thumb|[[Michal Martikán]] (* 1979)]] * {{0}}[[905]] – [[Konštantín VII.]], byzantský cisár († [[959]]) * [[1048]] – [[Omar Chajjám]], perzský básnik, matematik a astronóm († [[1131]]) * [[1711]] – [[Ruđer Josip Bošković]], chorvátsky matematik, fyzik, astronóm a filozof († [[1787]]) * [[1848]] – [[Hermann Diels]], nemecký filozof († [[1922]]) * [[1863]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar († [[1945]]) * [[1868]] – [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ruský cár († [[1918]]) * [[1872]] – [[Bertrand Russell]], anglický filozof, logik, matematik a sociológ († [[1970]]) * [[1883]] – [[Walter Gropius]], nemecko-americký architekt, zakladateľ [[Staatliches Bauhaus|Bauhausu]] († [[1969]]) * [[1891]] – [[Rudolf Carnap]], nemecko-americký filozof a logik († [[1970]]) * [[1895]] – [[Augusto César Sandino]], nikaragujský revolucionár († [[1934]]) * [[1897]] – [[Frank Capra]], taliansko-americký filmový režisér († [[1991]]) * [[1901]] – [[Vincent du Vigneaud]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1978]]) * [[1909]] – [[Fred Perry]], anglický stolný tenista a tenista († [[1995]]) * [[1912]] – [[Richard Brooks]], americký režisér († [[1992]]) * 1912 – [[Perry Como]], americký spevák († [[2001]]) * [[1914]] – [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]], slovenský matematik († [[1996]]) * [[1919]] – [[Pavel Bojar]], český spisovateľ, básnik, prekladateľ z ruštiny a publicista († [[1999]]) * 1919 – [[Margot Fonteyn]], anglická balerína († [[1991]]) * [[1920]] – [[Ján Pavol II.]], 264. pápež († [[2005]]) * [[1925]] – [[Justus Dahinden]], švajčiarsky architekt († [[2020]]) * [[1929]] – [[Eduard Antal]], slovenský maliar († [[2011]]) * [[1930]] – [[Don Leslie Lind]], americký astronaut († [[2022]]) * [[1934]] – [[Mikuláš Kováč]], slovenský básnik († [[1992]]) * 1934 – [[Ladislav Pittner]], slovenský politik († [[2008]]) * [[1939]] – [[Giovanni Falcone]], taliansky prokurátor († [[1992]]) * 1939 – [[Peter Grünberg]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[1941]] – [[Dušan Lenci]], slovenský herec († [[2012]]) * [[1942]] – [[Emília Vášáryová]], slovenská herečka * [[1943]] – [[Jimmy Snuka]], fidžijský wrestler a herec († [[2017]]) * [[1944]] – [[Martin Porubjak]], slovenský dramaturg, dramatik, scenárista, prekladateľ, divadelný a filmový režisér a politik († [[2015]]) * 1944 – [[Přemysl Sobotka]], český politik * [[1948]] – [[Oldřich Říha (Katapult)|Oldřich Říha]], český rockový hudobník * [[1949]] – [[Rick Wakeman]], britský hudobník a skladateľ * [[1953]] – [[Zdeněk Troška]], český režisér * [[1960]] – [[Jari Kurri]], fínsky hokejista a tréner * 1960 – [[Jozef Mikuš]], slovenský politik * 1960 – [[Yannick Noah]], francúzsky tenista a spevák * [[1961]] – [[Karol Ondreička (hokejista)|Karol Ondreička]], slovenský hokejista * [[1962]] – [[Karel Roden]], český herec * 1962 – [[Sandra (speváčka)|Sandra]], nemecká speváčka * [[1963]] – [[Dávid Tencer]], slovenský rímskokatolícky biskup * [[1965]] – [[Ingo Schwichtenberg]], nemecký metalový bubeník († [[1995]]) * [[1972]] – [[Devin Bowen]], americký tenista * [[1975]] – [[John Higgins]], škótsky snookerový hráč * [[1977]] – [[Peter Gašparík]], slovenský spisovateľ a režisér * [[1979]] – [[Michal Martikán]], slovenský kanoista * 1979 – [[Milivoje Novakovič]], slovinský futbalista * [[1980]] – [[Michaël Llodra]], francúzsky tenista * [[1982]] – [[Marie-Ève Pelletierová]], kanadská tenistka * [[1984]] – [[Kamil Kopúnek]], slovenský futbalista * [[1986]] – [[Kevin Anderson (tenista)|Kevin Anderson]], juhoafrický tenista * [[1988]] – [[Kévin Reza]], francúzsky cyklista == Úmrtia == [[Súbor:William Saroyan.jpg|right|thumb|upright|[[William Saroyan]] († 1981)]] * [[1799]] – [[Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais]], francúzsky dramatik (* [[1732]]) * [[1800]] – [[Alexandr Vasilievič Suvorov]], ruský vojvodca (* [[1729]]) * [[1839]] – [[Karolína Bonapartová]], sestra Napoleona Bonaparte a neapolská kráľovná (* [[1782]]) * [[1874]] – [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]], slovenský kultúrny pracovník (* [[1794]]) * [[1910]] – [[Pavel Beblavý]], slovenský spisovateľ (* [[1847]]) * [[1911]] – [[Gustav Mahler]], rakúsky skladateľ (* [[1860]]) * [[1941]] – [[Werner Sombart]], nemecký sociológ a ekonóm (* [[1863]]) * [[1980]] – [[Joy Division|Ian Curtis]], britský hudobník (* [[1956]]) * [[1981]] – [[William Saroyan]], americký spisovateľ (* [[1908]]) * [[1990]] – [[Jill Irelandová]], britská herečka (* [[1936]]) * [[1991]] – [[Gerd Achgelis]], nemecký akrobatický pilot a podnikateľ (* [[1908]]) * [[1996]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet (* [[1932]]) * [[2005]] – [[Stella Zázvorková]], česká herečka (* [[1922]]) * [[2007]] – [[Pierre-Gilles de Gennes]], francúzsky fyzik (* [[1932]]) * [[2016]] – [[Tibor Grünner]], slovenský textár, libretista a rozhlasový pracovník (* [[1927]]) * [[2017]] – [[Jacque Fresco]], americký multidisciplinárny vedec, filozof a futurológ (* [[1916]]) * 2017 – [[Božena Fuková]], slovenská ekonómka a politička pôsobiaca v Česku, známa pre nesúhlas s pobytom sovietskych vojsk v ČSSR (* [[1935]]) * [[2019]] – [[Karol Kahoun]], slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg (* [[1930]]) * [[2022]] – [[Bob Neuwirth]], americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* [[1939]]) * [[2026]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. máj| ]] [[Kategória:Máj| 18]] [[Kategória:Dni|~0518]] 9g0k9ljt9cjfmf50ushhze0cieu15et 0 5555 8227359 7595057 2026-06-02T11:52:16Z Vasiľ 2806 +ref 8227359 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mníchov | other_name = {{deu|München}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Stadtbild München.jpg | image_caption = Pohľad na mesto <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Munich (striped).svg | symbol = Muenchen Kleines Stadtwappen.svg <!-- *** Name *** --> | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Bavorsko | state_type = Spolková krajina | region = [[Horné Bavorsko]] | region_type = Vládny obvod | histregion = | district = Mníchov | district_type = [[Mestský okres (Nemecko)|Mestský okres]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | road = [[Diaľnica A8 (Nemecko)|A 8]], [[Diaľnica A9 (Nemecko)|A 9]], [[Diaľnica A92 (Nemecko)|A 92]], [[Diaľnica A94 (Nemecko)|A 94]], [[Diaľnica A95 (Nemecko)|A 95]], [[Diaľnica A96 (Nemecko)|A 96]], [[Diaľnica A995 (Nemecko)|A 995]] | road_type = Diaľnica | river = [[Isar]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 519 | lat_d = 48 | lat_m = 8 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 35 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:DE_type:city | highest = [[Warnberg]] | highest_elevation = 579 | highest_lat_d = 48 | highest_lat_m = 4 | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 11 | highest_long_m = 31 | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = [[Feldmoching]] | lowest_elevation = | lowest_lat_d = 48 | lowest_lat_m = 13 | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 11 | lowest_long_m = 33 | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 600.24 <!-- *** Population *** --> | population = 1429584 | population_date = 1.1.2015 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1158 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = [[Dieter Reiter]] | mayor_party = [[SPD]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 80331 – 81929 | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 09 1 62 000 | code1 = M | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Germany.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta Mníchov v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = Bavaria M (town).svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta Mníchov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Munich | statistics = | website = http://www.muenchen.de <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mníchov'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|deu|München}}; [[Bavorčina|bavorsky]]: ''Minga'') je hlavné a najľudnatejšie mesto [[Bavorsko|Bavorska]]. S populáciou 1,5 milióna obyvateľov k 31. júlu 2020 je [[Zoznam miest v Nemecku|tretím najväčším mestom v Nemecku]], po [[Berlín|Berlíne]] a [[Hamburg|Hamburgu]], a teda najväčšie, ktoré netvorí svoj vlastný štát, ako aj [[Zoznam najväčších miest Európskej únie|11. najväčšie mesto]] v [[Európska únia|Európskej únii]]. Mestská metropolitná oblasť je domovom pre 6 miliónov ľudí. Nachádza sa na brehu rieky [[Isar]] (prítok [[Dunaj|Dunaja]]) severne od [[Bavorské Alpy|Bavorských Álp]], je sídlom bavorskej [[Vládny obvod|administratívnej oblasti]] [[Horné Bavorsko]] a je [[Hustota zaľudnenia|najhustejšie osídleným]] mestom v Nemecku (4 500 osôb na km²). Mníchov je po [[Rakúsko|rakúskom]] hlavnom meste [[Viedeň|Viedni]] druhým najväčším mestom v [[Bavorčina|bavorskej nárečovej oblasti]]. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1158. Katolícky Mníchov dôrazne odolával [[Reformácia|reformácii]] a počas výslednej [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] bol politickým bodom rozdielov. Napriek okupácii protestantskými [[Švédi|Švédmi]] zostal fyzicky nedotknutý. Akonáhle bolo Bavorsko v roku 1806 založené ako [[Bavorské kráľovstvo|zvrchované kráľovstvo]], Mníchov sa stal hlavným európskym centrom umenia, architektúry, kultúry a vedy. V roku 1918, počas [[Novembrová revolúcia|nemeckej revolúcie]], bol vládnuci rod [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], ktorý vládol v Bavorsku od roku 1180, nútený abdikovať v Mníchove a bola vyhlásená [[Bavorská sovietska republika|socialistická republika]] s krátkym trvaním. V 20. rokoch sa Mníchov stal domovom niekoľkých politických frakcií, medzi nimi aj [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]. Po nástupe nacistov k moci bol Mníchov vyhlásený za „hlavné mesto hnutia“. V roku 1938 tu bola podpísaná [[Mníchovská dohoda]]. Mesto bolo počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ťažko bombardované, avšak obnovilo väčšinu svojej tradičnej panorámy mesta. Po skončení povojnovej americkej okupácie v roku 1949 došlo v rokoch ''[[Wirtschaftswunder|Wirtschaftswunderu]]'', alebo „ekonomického zázraku“, k veľkému nárastu populácie a ekonomickej sily. V meste sa konali [[letné olympijské hry 1972]] a bolo jedným z hostiteľských miest [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|Majstrovstiev sveta vo futbale 1974]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]. Mníchov je dnes globálnym centrom [[Umenie|umenia]], [[Veda|vedy]], [[Technológia|technológie]], [[Financie (finančné vzťahy)|financií]], [[Vydavateľstvo|vydavateľstva]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Inovácia (ekonómia)|inovácií]], [[Vzdelávanie|vzdelávania]], [[Podnikanie|podnikania]] a [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] a má veľmi vysokú úroveň a kvalitu života. Je to jedno z najprosperujúcejších a najrýchlejšie rastúcich miest v Nemecku. Ekonomika Mníchova je založená na [[High tech (moderná technika)|moderných technológiách]], [[Automobil|automobiloch]], sektore služieb a kreatívnom priemysle, ako aj [[Informačná technológia|IT]], [[Biotechnológia|biotechnológiách]], [[Strojárstvo|strojárstve]] a [[Elektronika|elektronike]]. V meste sídli mnoho nadnárodných spoločností, ako napríklad [[BMW]], [[Siemens AG|Siemens]], [[MAN (podnik)|MAN]], [[Linde plc|Linde]], [[Allianz]] a [[Munich Re|MunichRE]]. Je tiež domovom dvoch výskumných univerzít, množstva vedeckých inštitúcií a svetových technologických a vedeckých múzeí, ako sú [[Deutsches Museum]] a [[BMW Museum]]. Početné mníchovské architektonické a kultúrne atrakcie, športové podujatia, výstavy a každoročný [[Oktoberfest]] priťahujú značný [[cestovný ruch]]. V meste žije viac ako 530 000 obyvateľov cudzieho pôvodu, čo predstavuje 37,7% jeho populácie. == Dejiny == === Etymológia === [[Súbor:Großes Stadtwappen München.svg|vľavo|náhľad|148x148bod|Mníchovský mestský veľký erb]] Názov mesta sa zvyčajne interpretuje ako odvodený zo staronemeckého alebo stredonemeckého výrazu ''Munichen'', čo znamená „mníchmi“. Pochádza to od mníchov [[Rád svätého Benedikta|benediktínskeho rádu]], ktorí na mieste, ktoré sa neskôr malo stať starým mestom Mníchova, viedli kláštor. Mních je zobrazený aj na erbe mesta. Mesto sa prvýkrát spomína ako ''forum apud Munichen'' v augsburskej arbitráži 14. júna 1158 cisárom Svätej rímskej ríše [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom I.]] Názov v modernej nemčine je München, ale ten bol rôzne preložený do rôznych jazykov: do angličtiny, francúzštiny a rôznych ďalších jazykov ako „Munich“, v taliančine ako „Monaco di Baviera“, v portugalčine ako „Munique“. V slovenčine je preložený ako „Mníchov“. === Pôvod stredovekého mesta === [[Súbor:Stadtansicht 1572.jpg|vľavo|náhľad|Mníchov v 16. storočí]] Prvou známou osadou v tejto oblasti boli benediktínski mnísi na [[Soľná cesta|soľnej ceste]]. Za dátum založenia sa nepovažuje rok 1158, teda dátum, kedy bolo mesto prvýkrát uvedené v listine. Dokument bol podpísaný v [[Augsburg|Augsburgu]]. [[Henrich Lev]], [[Saské vojvodstvo|vojvoda Saska]] a [[Zoznam vládcov Bavorska|Bavorska]], postavil mýtny most cez rieku Isar vedľa mníchovskej osady a na soľnej ceste. Avšak počas archeologických vykopávok v Marienhofe pred rozšírením S-Bahnu z roku 2012 sa našli črepy nádob z 11. storočia, ktoré opäť dokazujú, že osada Mníchov musí byť staršia ako ich prvá dokumentárna zmienka z roku 1158. [[Súbor:Muenchen merian.jpg|vľavo|náhľad|Plán Mníchova v roku 1642]] V roku 1175 získal Mníchov štatút mesta a opevnenie. V roku 1180 s podporou Henricha Leva sa [[Otto I. (Vojvoda Bavorska)|Otto I. Wittelsbach]] stal bavorským vojvodom a Mníchov bol odovzdaný biskupovi vo Freisingu. (Dediči Wittelsbacha, [[Wittelsbachovci|dynastia Wittelsbachovcov]], vládli v Bavorsku až do roku 1918.) V roku 1240 bol Mníchov prevedený do rúk [[Otto II. (Vojvoda Bavorska)|Otta II. Wittelsbacha]] a v roku 1255, keď sa [[bavorské vojvodstvo]] rozdelilo na dve časti, sa Mníchov stal vojvodským sídlom [[Horné Bavorsko|horného Bavorska]]. Vojvoda [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovít IV.]], rodák z Mníchova, bol zvolený za nemeckého kráľa v roku 1314 a korunovaný za cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] v roku 1328. Posilnil pozíciu mesta tým, že mu udelil monopol na soľ, čím mu zaistil ďalšie príjmy. Na konci 15. storočia prešiel Mníchov obrodou gotického umenia: bola rozšírená Stará radnica a najväčší mníchovský [[Gotická architektúra|gotický]] kostol - [[Frauenkirche (Mníchov)|Frauenkirche]] - dnešná katedrála - bol postavený iba za 20 rokov, počnúc rokom 1468. === Hlavné mesto zjednoteného Bavorska === Keď sa v roku 1506 znovu spojilo Bavorsko, stal sa jeho hlavným mestom Mníchov. Umenie a politika boli čoraz viac ovplyvňované dvorom (pozri [[Orlando di Lasso]] a [[Heinrich Schütz]]). V 16. storočí bol Mníchov centrom nemeckej [[Protireformácia|protireformácie]] a tiež [[Renesancia|renesančného]] umenia. Vojvoda [[Viliam V. (Vojvoda Bavorska)|Wilhelm V.]] dal poveriť výstavbu jezuitského kostola [[Kostol svätého Michala (Mníchov)|Michaelskirche]], ktorý sa stal centrom protireformácie, a v roku 1589 postavil aj [[Kráľovský pivovar v Mníchove|Hofbräuhaus]] na varenie hnedého piva. [[Katolícka liga]] bola založená v Mníchove roku 1609. [[Súbor:Marcktzumuenchen.png|vľavo|náhľad|223x223bod|[[Marienplatz]], Mníchov okolo roku 1650]] V roku 1623, počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], sa Mníchov stal volebným sídlom, keď bola [[Kurfirst|volebná dôstojnosť]] investovaná do bavorského vojvodu [[Maximilián I. (Kurfist Bavorska)|Maximiliána I.]], ale v roku 1632 bolo mesto obsadené švédskym kráľom [[Gustáv II. Adolf|Gustávom II. Adolfom]]. Keď v rokoch 1634 a 1635 prepukol [[bubonický mor]], zomrela asi jedna tretina obyvateľstva. Za vlády bavorských kurfistov bol Mníchov dôležitým centrom [[Barok|barokového]] života, musel však trpieť aj pod [[Habsburgovci|habsburskou]] okupáciou v rokoch 1704 a 1742. V roku 1806 sa mesto stalo hlavným mestom nového [[Bavorské kráľovstvo|bavorského kráľovstva]]. O dvadsať rokov neskôr bola [[Mníchovská univerzita|Landshutova univerzita]] presunutá do Mníchova. Mnohé z najkrajších budov mesta patria do tohto obdobia a boli postavené za prvých troch bavorských kráľov. Najmä [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovít I.]] poskytol vynikajúce služby statusu Mníchova ako centra umenia, prilákal množstvo umelcov a vylepšil architektonickú podstatu mesta veľkými bulvármi a budovami. Na druhej strane bol [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovít II.]], známy po celom svete ako rozprávkový kráľ, väčšinou vzdialený od svojho hlavného mesta a zameriaval sa viac na svoje fantazijné zámky na bavorskom vidieku. Jeho záštita nad [[Richard Wagner|Richardom Wagnerom]] si napriek tomu zabezpečila jeho posmrtnú povesť, rovnako ako jeho hrady, ktoré pre Bavorsko stále vytvárajú značný turistický príjem. Neskôr sa roky regenta princa Luitpolda vyznačovali obrovskou umeleckou a kultúrnou aktivitou v Mníchove, ktorá posilnila jej postavenie kultúrnej sily svetového významu (pozri [[Franz Stuck|Franz von Stuck]] a [[Der Blaue Reiter]]). === Prvá svetová vojna a druhá svetová vojna === Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa život v Mníchove stal veľmi ťažkým, pretože spojenecká blokáda Nemecka viedla k nedostatku potravín a pohonných hmôt. Počas francúzskych náletov v roku 1916 padli na Mníchov tri bomby. Po prvej svetovej vojne bolo mesto v centre podstatných politických nepokojov. V novembri 1918, v predvečer [[Novembrová revolúcia|nemeckej revolúcie]], utiekol z mesta [[Ľudovít III. (Bavorsko)|Ľudovít III.]] a jeho rodina. Po vražde prvého republikánskeho premiéra Bavorska [[Kurt Eisner|Kurta Eisnera]] vo februári 1919 [[Anton Graf von Arco auf Valley|Antonom Grafom von Arco auf Valleym]] bola vyhlásená [[Bavorská sovietska republika]]. Keď sa komunisti ujali moci, [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]], ktorý žil pred niekoľkými rokmi v Mníchove, poslal blahoprajný telegram, avšak Sovietska republika zanikla 3. mája 1919 zásluhou [[Freikorps|Freikorpsu]]. Počas obnovy republikánskej vlády sa Mníchov stal ohniskom extrémistickej politiky, medzi ktorými sa čoskoro dostali do popredia [[Adolf Hitler]] a [[Nacizmus|národní socialisti]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 119-1486, Hitler-Putsch, München, Marienplatz.jpg|náhľad|Nepokoj počas [[Pivný puč|Pivného puču]]]] V roku 1923 usporiadal Adolf Hitler a jeho podporovatelia sústredení v Mníchove [[Pivný puč]], pokus o zvrhnutie [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]] a prevzatie moci. Vzbura zlyhala, výsledkom bolo zatknutie Hitlera a dočasné ochromenie [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|nacistickej strany]] (NSDAP). Keď sa v roku 1933 v Nemecku ujali moci nacisti, mesto sa stalo opäť pre nich dôležitým. Strana vytvorila prvý [[koncentračný tábor]] v [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]], 16 kilometrov severozápadne od mesta. Pre svoj význam pre nástup národného socializmu bol Mníchov označovaný ako ''Hauptstadt der Bewegung'' („hlavné mesto hnutia“). Ústredie NSDAP bolo v Mníchove a okolo [[Königsplatz (Mníchov)|Königsplatz]] bolo postavených veľa Führerbauten („budov ''Führer''“), z ktorých niektoré dodnes prežívajú. Mesto je známe ako miesto vyvrcholenia politiky [[Appeasement|appeasementu]] zo strany Británie a Francúzska, ktorá viedla k druhej svetovej vojne. Práve v Mníchove britský premiér [[Neville Chamberlain]] súhlasil s anexiou československého regiónu Sudety do Veľkého Nemecka v nádeji, že splní túžby hitlerovskej [[Tretia ríša (propagandistický pojem)|Tretej ríše]]. Mníchov bol od júna 1942 do februára 1943 základňou [[Biela ruža|Bielej ruže]], študentského [[Odboj|hnutia odporu]]. Členovia jadra boli zatknutí a popravení na základe distribúcie letákov na [[Mníchovská univerzita|univerzite v Mníchove]] Hansom a Sophie Schollovými. Mesto bolo ťažko poškodené spojeneckými bombovými útokmi počas druhej svetovej vojny a 71 náletmi počas piatich rokov. === Po vojne === Po okupácii USA v roku 1945 bol Mníchov úplne prebudovaný podľa dôkladného plánu, ktorý si zachoval svoju predvojnovú uličnú sieť. V roku 1957 počet obyvateľov Mníchova presiahol jeden milión. Mesto naďalej hralo veľmi významnú úlohu v nemeckej ekonomike, politike a kultúre a v desaťročiach po druhej svetovej vojne si získalo prezývku ''Heimliche Hauptstadt'' („tajné hlavné mesto“). V Mníchove sa konali [[Letné olympijské hry 1972|letné olympijské hry v roku 1972]], počas ktorých boli 11 [[Izrael|izraelskí]] športovci zavraždení [[Palestínčania|palestínskymi]] teroristami pri [[Mníchovský masaker|mníchovskom masakri]], keď si ozbrojenci z palestínskej skupiny „[[Čierny september (teroristická skupina)|Čierny september]]“ prevzali rukojemníkov z izraelského olympijského tímu. K masovým vraždám došlo v Mníchove aj v rokoch [[Bombový útok na Oktoberfeste|1980]] a [[Streľba v Mníchove 22. júla 2016|2016]]. Väčšina obyvateľov Mníchova sa teší vysokej kvalite života. Mercer HR Consulting neustále radí mesto medzi top 10 miest s najvyššou kvalitou života na celom svete - prieskum z roku 2011 zaradil Mníchov na 4. miesto. V roku 2007 rovnaká spoločnosť tiež zaradila Mníchov ako 39. najdrahšie na svete a najdrahšie veľké mesto v Nemecku. Mníchov má prosperujúcu ekonomiku, ktorú poháňajú odvetvia informačných technológií, biotechnológie a vydavateľstvo. Znečistenie životného prostredia je nízke, aj keď od roku 2006 je mestská rada znepokojená úrovňami [[Pevné častice (emisie)|pevných častíc]] (PM), najmä pozdĺž hlavných dopravných tepien mesta. Od prijatia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa koncentrácie častíc v ovzduší organizujú environmentálne skupiny ako [[Greenpeace]] veľké protestné zhromaždenia, v ktorých vyzývajú mestskú radu a vládu štátu, aby zaujali prísnejší postoj k znečisťovaniu. Dnes je miera kriminality nízka v porovnaní s inými veľkými nemeckými mestami, ako sú [[Hamburg]] alebo [[Berlín]]. Nemeckí obyvatelia nazývajú mesto „Millionendorf“, čo znamená „dedina s miliónmi obyvateľov“. Kvôli vysokej životnej úrovni a prosperujúcej ekonomike mesta a regiónu došlo k prílevu ľudí a počet obyvateľov Mníchova do júna 2015 prekročil 1,5 milióna, čo je za 10 rokov nárast o viac ako 20%. == Geografia == === Topografia === [[Súbor:Vista panorámica desde Olympiapark, Múnich, Alemania 2012-04-28, DD 03.JPG|náhľad|222x222bod|[[Alpy]] za panorámou Mníchova]] Mníchov leží na vyvýšených pláňach [[Horné Bavorsko|Horného Bavorska]], asi 50 km severne od severného okraja [[Alpy|Álp]], v nadmorskej výške okolo 520 [[Metrov nad morom|m.n.m]]. Miestne rieky sú [[Isar]] a [[Würm]]. Mníchov sa nachádza v severoalpskom predpolí. Severná časť tejto piesočnatej plošiny zahŕňa vysoko úrodnú kremencovú oblasť, ktorá už nie je ovplyvnená procesmi skladania v Alpách, zatiaľ čo južná časť je pokrytá morénskymi kopcami. Medzi nimi sú polia fluviálno-ľadovcového výlevu, napríklad v okolí Mníchova. Kdekoľvek sa tieto usadeniny stenčujú, spodná voda môže preniknúť štrkovým povrchom a zaplaviť oblasť, čo vedie k [[Močiar|močariskám]] ako na severe Mníchova. === Podnebie === Podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenových klasifikačných šablón]] a aktualizovaných údajov je podnebie [[Oceánske podnebie|oceánske]] (''Cfb''), nezávislé od izotermy, ale s niektorými [[Vlhké kontinentálne podnebie|vlhkými kontinentálnymi podnebiami]] (''Dfb''), ako sú teplé až horúce letá a studené zimy, ale bez trvalej snehovej pokrývky. Blízkosť [[Alpy|Álp]] prináša väčšie množstvo zrážok a následne väčšiu náchylnosť k problémom s [[Povodeň|povodňami]]. Realizujú sa štúdie adaptácie na zmenu podnebia a extrémnych udalostí, jedným z nich je Isarov plán adaptácie na klímu [[Európska únia|EÚ]]. Centrum mesta leží medzi oboma podnebiami, zatiaľ čo letisko v Mníchove má [[vlhké kontinentálne podnebie]]. Najteplejším mesiacom je v priemere júl. Najchladnejší je január. Prehánky a búrky prinášajú najvyššie priemerné mesačné zrážky neskoro na jar a počas celého leta. Najviac zrážok sa vyskytne priemerne v júli. Zima zvykne mať menej zrážok, najmenej vo februári. Vyššia nadmorská výška a blízkosť Álp spôsobujú, že v meste je viac dažďov a snehu ako v mnohých iných častiach Nemecka. Alpy ovplyvňujú klímu mesta aj inak; napríklad teplý zjazdový vietor z Álp (föhnský vietor), ktorý aj v zime môže v priebehu niekoľkých hodín prudko zvýšiť teploty. Mníchov, ktorý je stredom Európy, podlieha mnohým klimatickým vplyvom, takže poveternostné podmienky sú tam premenlivejšie ako v iných európskych mestách, najmä v tých západnejšie a južnejšie od Álp. Na oficiálnych [[Meteorologická stanica|meteorologických staniciach]] v Mníchove sú najvyššie a najnižšie namerané teploty, aké kedy boli namerané, 37,5°C, 27. júla 1983 v Trudering-Riem, a -31,6°C, 12. februára 1929 v botanickej záhrade mesta. {{Weather box |width = |location = Mníchov (Dreimühlenviertel), prevýšenie: 515 m and 535 m, 1981–2010 normálne, extrémne 1954–súčasnosť |metric first = yes |single line = yes |Jan record high C = 18.9 |Feb record high C = 21.4 |Mar record high C = 24.0 |Apr record high C = 32.2 |May record high C = 31.8 |Jun record high C = 35.2 |Jul record high C = 37.5 |Aug record high C = 37.0 |Sep record high C = 31.8 |Oct record high C = 28.2 |Nov record high C = 24.2 |Dec record high C = 21.7 |Jan high C = 3.5 |Feb high C = 5.0 |Mar high C = 9.5 |Apr high C = 14.2 |May high C = 19.1 |Jun high C = 21.9 |Jul high C = 24.4 |Aug high C = 23.9 |Sep high C = 19.4 |Oct high C = 14.3 |Nov high C = 7.7 |Dec high C = 4.2 |year high C = 13,9 |Jan mean C= 0.3 |Feb mean C= 1.4 |Mar mean C= 5.3 |Apr mean C= 9.4 |May mean C= 14.3 |Jun mean C= 17.2 |Jul mean C= 19.4 |Aug mean C= 18.9 |Sep mean C= 14.7 |Oct mean C= 10.1 |Nov mean C= 4.4 |Dec mean C= 1.3 |year mean C= 9,7 |Jan low C = -2.5 |Feb low C = -1.9 |Mar low C = 1.6 |Apr low C = 4.9 |May low C = 9.4 |Jun low C = 12.5 |Jul low C = 14.5 |Aug low C = 14.2 |Sep low C = 10.5 |Oct low C = 6.6 |Nov low C = 1.7 |Dec low C = -1.2 |year low C = 5,9 |Jan record low C = -22.2 |Feb record low C = -25.4 |Mar record low C = -16.0 |Apr record low C = -6.0 |May record low C = -2.3 |Jun record low C = 1.0 |Jul record low C = 6.5 |Aug record low C = 4.8 |Sep record low C = 0.6 |Oct record low C = -4.5 |Nov record low C = -11.0 |Dec record low C = -20.7 |Jan precipitation mm = 48 |Feb precipitation mm = 46 |Mar precipitation mm = 65 |Apr precipitation mm = 65 |May precipitation mm = 101 |Jun precipitation mm = 118 |Jul precipitation mm = 122 |Aug precipitation mm = 115 |Sep precipitation mm = 75 |Oct precipitation mm = 65 |Nov precipitation mm = 61 |Dec precipitation mm = 65 |year precipitation mm = 944 |Jan sun = 79 |Feb sun = 96 |Mar sun = 133 |Apr sun = 170 |May sun = 209 |Jun sun = 210 |Jul sun = 238 |Aug sun = 220 |Sep sun = 163 |Oct sun = 125 |Nov sun = 75 |Dec sun = 59 }} ==== Klimatické zmeny ==== V Mníchove možno pozorovať aj všeobecný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] s nárastom priemerných ročných teplôt v Nemecku za posledných 120 rokov asi o 1°C. V novembri 2016 mestská rada oficiálne dospela k záveru, že ďalší nárast priemernej teploty, vyšší počet tepelných extrémov, nárast počtu horúcich dní a nocí s teplotami vyššími ako 20°C ([[Tropická noc|tropické noci]]), zmena [[Zrážky|zrážkových]] vzorcov v rámci prebiehajúcich klimatických zmien, sa dá očakávať aj nárast počtu miestnych prípadov silného [[Dážď|dažďa]]. Vedenie mesta sa rozhodlo podporiť spoločnú štúdiu vlastného projektu ''für Gesundheit und Umwelt'' (oddelenia pre otázky zdravia a životného prostredia) a nemeckej meteorologickej služby, ktorá bude zhromažďovať údaje o miestnom počasí. Údaje sa majú použiť na vytvorenie akčného plánu adaptácie mesta na lepšie riešenie zmeny podnebia, ako aj integrovaného akčného programu na ochranu podnebia v Mníchove. Pomocou týchto programov možno monitorovať a riadiť problémy týkajúce sa územného plánovania a hustoty osídlenia, rozvoja budov a zelených plôch, ako aj plánov fungovania vetrania v panoráme mesta. == Demografia == {| class="wikitable" style="font-size:75%; text-align: center;" |- style="text-align: center;" ! Rok ! Populácia ! +/- % nárast |- | '''1500''' || 13 447 || — |- | '''1600''' | 21 943 || +63,2% |- | '''1750''' || 32 000 || +45,8% |- | '''1880''' || 230 023 || +618,8% |- | '''1890''' || 349 024 || +51,7% |- | '''1900''' || 499 932 || +43,2% |- | '''1910''' || 596 467 || +19,3% |- | '''1920''' || 666 000 || +11,7% |- | '''1930''' || 728 900 || +9,4% |- | '''1940''' || 834 500 || +14,5% |- | '''1950''' || 823 892 || -1,3% |- | '''1960''' || 1 055 457 || +28,1% |- | '''1970''' || 1 311 978 || +24,3% |- | '''1980''' || 1 298 941 || -1,0% |- |'''1990''' |1 229 026 | -5,4% |- |'''2000''' |1 210 223 | -1,5% |- |'''2005''' |1 259 584 | +4,1% |- |'''2010''' |1 353 186 | +7,4% |- |'''2011''' |1 364 920 | +0,9% |- |'''2012''' |1 388 308 | +1,7% |- |'''2013''' |1 402 455 | +1,0% |- |'''2015''' |1 450 381 | +3,4% |} Z iba 24 000 obyvateľov v roku 1700 sa počet obyvateľov mesta zdvojnásobil približne každých 30 rokov. Bolo to 100 000 v roku 1852, 250 000 v roku 1883 a 500 000 v roku 1901. Od tej doby sa Mníchov stal tretím najväčším mestom Nemecka. V roku 1933 bolo zrátaných 840 901 obyvateľov a v roku 1957 viac ako 1 milión. === Prisťahovalectvo === V júli 2017 mal Mníchov 1,42 milióna obyvateľov; k 31. decembru 2017 malo v meste bydlisko 421 832 štátnych príslušníkov, pričom 50,7% týchto obyvateľov bolo občanmi členských štátov EÚ a 25,2% občanov európskych štátov, ktoré nie sú členmi EÚ (vrátane Ruska a Turecka). Najpočetnejšie skupiny cudzincov boli Turci (39 204), Chorváti (33 177), Taliani (27 340), Gréci (27 117), Poliaci (27 945), Rakúšania (21 944) a Rumuni (18 085). Najväčšie skupiny zahraničných rezidentov k 31. decembru 2018 {| class="wikitable" style="font-size:75%; text-align: left;" |- style="text-align: center;" !Štát !Počet ob. |- |{{HRV}} [[Chorvátsko]] |38 137 |- |{{TUR}} [[Turecko]] |37 876 |- |{{ITA}} [[Taliansko]] |27 821 |- |{{GRE}} [[Grécko]] |26 560 |- |{{AUT}} [[Rakúsko]] |21 046 |- |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] |19 692 |- |{{POL}} [[Poľsko]] |19 101 |- |{{ROU}} [[Rumunsko]] |17 980 |- |{{SRB}} [[Srbsko]] |14 115 |- |{{BGR}} [[Bulharsko]] |12 575 |- |{{IRQ}} [[Irak]] |12 237 |- |{{KOS}} [[Kosovo]] |11 428 |- |{{FRA}} [[Francúzsko]] |10 239 |- |{{IND}} [[India]] |9 071 |- |{{RUS}} [[Rusko]] |8 899 |- |{{ESP}} [[Španielsko]] |8 860 |- |{{HUN}} [[Maďarsko]] |8 586 |- |{{CHN}} [[Čína]] |8 400 |- |{{AFG}} [[Afganistan]] |7 246 |- |{{UKR}} [[Ukrajina]] |6 964 |- |{{USA}} [[Spojené štáty]] |6 647 |- |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] |4 993 |- |{{SYR}} [[Sýria]] |4 382 |} === Náboženstvo === Okolo 45% obyvateľov Mníchova nie je členom žiadnej náboženskej skupiny; tento pomer predstavuje najrýchlejšie rastúci segment populácie. Rovnako ako vo zvyšku Nemecka došlo v katolíckej a protestantskej cirkvi k neustálemu poklesu počtu členov. K 31. decembru 2017 bolo 31,8% obyvateľov mesta [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkov]], 11,4% [[Protestantizmus|protestantov]], 0,3% [[Židia|židov]] a 3,6% členov pravoslávnej cirkvi ([[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východná pravoslávna]] alebo [[Orientálna ortodoxná cirkev|orientálna pravoslávna]]). Okolo 1% sa hlási k iným kresťanským denomináciám. V meste sa nachádza aj malá starokatolícka farnosť a anglicky hovoriaca farnosť biskupského kostola. Podľa mníchovského štatistického úradu boli v roku 2013 asi 8,6% obyvateľov Mníchova [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. == Politika == Ako hlavné mesto Bavorska je Mníchov dôležitým politickým centrom pre štát aj krajinu ako celok. Je sídlom [[Bavorský krajinský snem|Bavorského krajinského snemu]], [[Bavorský štátny kancelár|štátneho kancelára]] a všetkých štátnych útvarov. V Mníchove sídli niekoľko národných a medzinárodných orgánov, vrátane [[Federálny daňový súd|Spolkového finančného súdu Nemecka]] a [[Európsky patentový úrad|Európskeho patentového úradu]]. === Starosta === Súčasným starostom Mníchova je [[Dieter Reiter]] zo stredoľavicovej [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratickej strany]] (SPD), ktorý bol zvolený v roku 2014 a znovu zvolený v roku 2020. Mníchov má oveľa silnejšiu ľavicovú tradíciu ako zvyšok štátu, ktorému od vzniku Spolkovej republiky v roku 1949 dominuje konzervatívna [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska]] (CSU) na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Mníchov naopak od roku 1948 riadila SPD až na šesť rokov. Od miestnych volieb v roku 2020 majú v mestskom zastupiteľstve (''Stadtrat'') väčšinu aj zelené a stredoľavicové strany. Posledné voľby starostu sa uskutočnili 15. marca 2020, pričom rozhodujúce boli 29. marca, a výsledky boli nasledovné: {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: left;" ! rowspan=2 colspan=2| Kandidát ! rowspan=2| Strana ! colspan=2| Prvé kolo ! colspan=2| Druhé kolo |- ! Hlasy ! % ! Hlasy ! % |- | bgcolor=#FF0000| | align=left| [[Dieter Reiter]] | align=left| [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|Sociálnodemokratická strana]] | 259 928 | 47,9 | 401 856 | 71,7 |- | bgcolor=#008081| | align=left| Kristina Franková | align=left| [[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|Kresťansko-sociálna únia]] | 115 795 | 21,3 | 158 773 | 28,3 |- | bgcolor=#008000| | align=left| Katrin Habenschadenová | align=left| [[Zväz 90/Zelení]] | 112 121 | 20,7 |- | bgcolor=#73C2FB| | align=left| Wolfgang Wiehle | align=left| [[Alternatíva pre Nemecko]] | 14 988 | 2,8 |- | bgcolor=#FF8000| | align=left| Tobias Ruff | align=left| [[Ekologická demokratická strana]] | 8 464 | 1,6 |- | bgcolor=#FFBF00| | align=left| Jörg Hoffmann | align=left| [[Slobodná demokratická strana]] | 8 201 | 1,5 |- | bgcolor=#007E82| | align=left| Thomas Lechner | align=left| [[Ľavica (Nemecko)|Ľavica]] | 7 232 | 1,3 |- | bgcolor=#800080| | align=left| Hans-Peter Mehling | align=left| [[Slobodní voliči Bavorska]] | 5 003 | 0,9 |- | | align=left| Moritz Weixler | align=left| [[Die PARTEI]] | 3 508 | 0,6 |- | | align=left| Dirk Höpner | align=left| Mníchovský zoznam | 1 966 | 0,4 |- | bgcolor=#0047AB| | align=left| Richard Progl | align=left| [[Bavorská strana]] | 1 958 | 0,4 |- | | align=left| Ender Beyhan-Bilgin | align=left| FAIR | 1 483 | 0,3 |- | | align=left| Stephanie Dilbaová | align=left| mut | 1 267 | 0,2 |- | | align=left| Cetin Oraner | align=left| Spolu Bavorsko | 819 | 0,2 |- ! colspan=3| Platné hlasy ! 542 733 ! 99,6 ! 560 629 ! 99,7 |- ! colspan=3| Neplatné hlasy ! 1 997 ! 0,4 ! 1 616 ! 0,3 |- ! colspan=3| Celkovo ! 544 730 ! 100,0 ! 562 245 ! 100,0 |- ! colspan=3| Účasť voličov ! 1 110 571 ! 49,0 ! 1 109 032 ! 50,7 |- | colspan=7| Zdroj: Wahlen München ([https://www.wahlen-muenchen.de/ergebnisse/20200315oberbuergermeisterwahl/index.html 1. kolo], [https://www.wahlen-muenchen.de/ergebnisse/20200329oberbuergermeisterwahl/index.html 2. kolo]) |} == Kultúra a pamiatky == {{Stĺpce|3| * [[Stará pinakotéka]] * [[Nová pinakotéka]] * [[Moderná pinakotéka]] * [[Štátne múzeum pre národopis]] * [[Predhistorická štátna zbierka Mníchov]] * [[Bavorská štátna opera]] * [[Bavorská činohra]] * [[Rezidentské divadlo]] * [[Mníchovské komorné hry]] * [[Oktoberfest]] * [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéka]] * [[Štátna antická zbierka]] * [[Zámok Nymphenburg]] * [[Anglická záhrada]] * [[Olympijský park]] * [[Allianz Arena]] * [[Mníchovský pouličný festival]] }} == Hospodárstvo a priemysel == === Významné firmy === {{Stĺpce|3| * [[Allianz AG]] * [[Amazon.de]] * Augustiner Brauerei * [[Bayerische Motoren Werke AG|BMW]] * [[EADS]] * [[Epcos|EPCOS AG]] * [[HypoVereinsbank AG]] * [[Escada|Escada AG]] * [[International Business Machines|IBM Nemecko]] * [[Infineon]] * [[MAN AG|MAN]] * [[Mercedes-Benz]] * MTU Aero Engines *[Münchener Rück * O2 Germany * [[Oracle Corporation|ORACLE Deutschland GmbH]] * Paulaner * [[Philip Morris]] * S-Bahn München * Schörghuber Unternehmensgruppe * [[Siemens AG|Siemens]] * Stadtsparkasse München *[Stadtwerke München GmbH *Wirecard * [[Yahoo!|Yahoo! Nemecko]] }} === Médiá === {{Stĺpce|3| * [[Burda Verlag]] * Deutscher Taschenbuch Verlag * Langenscheidt Verlag * Süddeutscher Verlag * [[Süddeutsche Zeitung]] * Constantin Film AG * [[Bavaria Filmstudios]] * [[Premiere]] * [[ProSiebenSat.1 Media AG|ProSiebenSat.1]] * [[RTL2]] }} == Obvody == Mestské obvody sú zoradené podľa abecedy, v zátvorke je uvedené číslo obvodu. {{Stĺpce|3| * Allach-Untermenzing (23) * Altstadt-Lehel (1) * Aubing-Lochhausen-Langwied (22) * Au-Haidhausen (5) * Berg am Laim (14) * Bogenhausen (13) * Feldmoching-Hasenbergl (24) * Hadern (20) * Laim (25) * Ludwigsvorstadt-Isarvorstadt (2) * Maxvorstadt (3) * Milbertshofen-Am Hart (11) * Moosach (10) * Neuhausen-Nymphenburg (9) * Obergiesing (17) * Pasing-Obermenzing (21) * Ramersdorf-Perlach (16) * Schwabing|Schwabing-Freimann (12) * Schwabing|Schwabing-West (4) * Schwanthalerhöhe (8) * Sendling (6) * Sendling-Westpark (7) * Thalkirchen-Obersendling-Forstenried-Fürstenried-Solln (19) * Trudering-Riem (15) * Untergiesing-Harlaching (18) }} == Osobnosti mesta == Pozri [[Zoznam osobností Mníchova]] == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Ferdinand Ďurčanský]] (* [[1906]]{{--}}† [[1974]]){{--}} slovenský politik a novinár. * [[Imrich Kružliak]] (* [[1914]]{{--}}† [[2019]]){{--}} politik, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, prekladateľ a exilový pracovník. * [[Anton Hlinka]] (* [[1926]]{{--}}† [[2011]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], exilový pracovník, žurnalista, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a filozof. == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]], [[1964]] * {{minivlajka|USA}} [[Cincinnati]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]], [[1989]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Edinburgh]], [[Škótsko]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1954]] * {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Harare]], [[Zimbabwe]], [[1996]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]], [[1989]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Sapporo]], [[Japonsko]], [[1972]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]], [[1960]] }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.muenchen.de/ Oficiálna stránka mesta Mníchov] {{deu icon}} * [http://www.panorama-cities.net/munich/munich_germany.html Panoramatické obrázky Mníchova] {{deu icon}} {{Mestá bez okresu a krajinské okresy Bavorska}} {{Mestá v Nemecku}} [[Kategória:Mníchov| ]] [[Kategória:Mestá v Bavorsku]] [[Kategória:Hlavné mestá nemeckých spolkových krajín]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Nemecku]] 3roxsjioxltdoub26u844yhp8qxfmg9 0 7694 8227320 8154120 2026-06-02T10:29:07Z Bakjb 236375 fix 8227320 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.8642|17.997494|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Infobox Hudobný festival | Meno festivalu = Pohoda | Obrázok = 20240712- PHD7217 PEGGY GOU ATMOSFÉRA ONDREJ KOSCIK.PHOTOS POHODA 2024.jpg | Popis = Pohoda 2024 | Žánre = Multižánrový hudobný festival | Založenie = [[1997]] | Ročník = 27. (2024) | Dátum konania = polovica júla, každoročne | Miesto = [[Letisko Trenčín]], [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Aktívne roky = [[1997]]{{--}}súčasnosť | Počet návštevníkov = | Zakladatelia = [[Michal Kaščák]] | Web = {{URL|http://www.pohodafestival.sk}} }} '''Pohoda''' je multižánrový hudobný a kultúrny[[hudobný festival | festival]] konajúci sa od roku 1997 každoročne v júli v slovenskom [[Trenčín|Trenčíne]]. Okrem rozmanitých hudobných žánrov (cez rock, pop, indie, elektroniku až po klasiku a folklór) je jeho program plný súčasného umenia – od vizuálneho umenia, divadla, literatúry, filmu, tanca až po stand-up comedy a rôzne workshopy, diskusie či zónu neziskových organizácií. Pohoda sa od roku 2004 koná na Letisku Trenčín, pričom súčasná maximálna kapacita festivalu je 30 000 návštevníkov. Program festivalu sa koná na 16 pódiách, na ktorých každoročne vystúpi vyše 130 hudobných účinkujúcich z celého sveta. Medzi najznámejšie mená doterajšej histórie festivalu patria [[Liam Gallagher]], [[The Chemical Brothers]], [[Björk]], The 1975, [[The Smashing Pumpkins]], [[Lou Reed]], [[The Prodigy]], Pixies, [[The Roots]], Mac DeMarco, The XX, Tame Impala, [[Sigur Rós]], [[Nick Cave and the Bad Seeds]], [[Fatboy Slim]], James Blake, [[Kraftwerk]], [[Portishead]], [[Moby]], St. Vincent, Pulp, [[Atoms for Peace]] či Suede. Pohoda je jednou z najznámejších kultúrnych značiek na Slovensku, pričom pravidelne získava rôzne ocenenia. V roku 2023 ju britský Magazín IQ zaradil medzi Top 10 nezávislých európskych festivalov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ten of Europe's brightest independent festivals | url = https://www.iq-mag.net/2023/09/ten-of-europes-brightest-independent-festivals/ | vydavateľ = IQ Magazine | dátum vydania = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2025-01-03 | jazyk = en-GB | meno = James | priezvisko = Hanley}}</ref> a v rovnakom roku získala prestížne ocenenia Najlepší stredne veľký európsky festival na European Festival Awards<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda named the Best Medium-Sized Festival in Europe at the most prestigious European Festival Awards 2023 {{!}} POHODA FESTIVAL, 10 &mdash; 12 July 2025, Letisko Trenčín | url = https://www.pohodafestival.sk/en/news/pohoda-named-the-best-medium-sized-festival-in-europe-at-the-most-prestigious-european-festival-awards-2023 | vydavateľ = POHODA FESTIVAL | dátum prístupu = 2025-01-03 | jazyk = en}}</ref>. Festival založili v r. [[1997]] [[Michal Kaščák]] ([[Bez ladu a skladu]]) a Mario Michna (Flow) – kľúčové osobnosti lokálnej [[underground]]ovej scény. Napriek svojej súčasnej veľkosti, kvôli ktorej sa v r. [[2004]] musel festival presťahovať na trenčianske letisko, je preň stále typická ''„čarovná atmosféra“''<ref>Štefan Hríb: .editorial. týždeň Mimoriadne vydanie/Bažant Pohoda 18. a 19. júla 2008</ref> a [[headliner]]i, ktorí patria k [[minorita|minoritným]] žánrom.<ref>[http://www.sme.sk/c/3178139/muzikant-michal-kascak-medzi-mladymi-ludmi-je-to-lepsie-ako-horsie.html Sme.sk] Prístup: 27.03.2010</ref> Festival Pohoda je taktiež jedným z mála veľkých festivalov, za ktorých organizáciou nestojí investor či nadnárodný korporát, ale konkrétny človek.{{Bez citácie}} Od r. [[2006]] je tiež Pohoda prvým slovenským festivalom, ktorý separuje odpad vzniknutý počas festivalu.<ref>[http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/zelensia-bazant-pohoda-s-priatelmi-zeme-spz Priateliazeme.sk] Prístup: 27.03.2010</ref> == História festivalu == [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|náhľad|right|250px|The Pixies na Pohode 2006]] Festival vznikol v roku [[1997]] pod názvom Kráľovská pohoda. Miestom konania bol [[Mestský štadión Trenčín]]. Pôvodným zámerom bol malý festival ako protiváha obrím súdobým koncertom. Tomu zodpovedala aj návštevnosť: na prvom ročníku sa zúčastnilo zhruba 2 000 ľudí. Počet návštevníkov však z roka na rok rástol, a zatiaľ čo nasledujúci rok išlo len o mierny nárast na 3 000 návštevníkov, v roku [[2008]] denná návštevnosť presiahla 30 000 ľudí, čím sa stal festival, paradoxne k svojmu zámeru, najväčším a najnavštevovanejším festivalom na Slovensku. Ročníky [[1998]] až [[2003]] sa konali v [[Areál Pod Sokolicami|Areáli Pod Sokolicami]] a od roku [[2004]] sa dianie festivalu presunulo na [[Letisko Trenčín|letisko v Trenčíne]]. V roku [[2009]] sa dĺžka festivalu rozrástla na 3 dni, čím program začal už vo štvrtok. Počas ročníka 2009 došlo na festivale k tragickým udalostiam, ktoré si vyžiadali životy dvoch mladých ľudí. Festival bol predčasne ukončený a do októbra 2009 nebolo jasné, či bude festival pokračovať aj na budúci rok. Napriek zvučným menám sa festival špecializuje na široké spektrum hudobných žánrov (najširším na Slovensku). Nechýba [[rock]], [[World music|world]], [[drum and bass]], tanečná hudba a alternatívna scéna. Už niekoľko rokov je súčasťou festivalu aj nezisková zóna. Tú zastupujú environmentálne organizácie i spoločnosti zaoberajúce sa ochranou ľudských práv i zdravia. V roku 2011 bol o festival rekordný záujem a bolo vypredaných všetkých 30 000 lístkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Bažant Pohoda 2011 je vypredaná | url = http://hudba.zoznam.sk/spravy/2011-06-27-bazant-pohoda-2011-je-vypredana | dátum vydania = 27.06.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.08.2011 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Nešťastné incidenty na Pohode == === Kolaps stanu v roku 2009 === Počas ročníka 2009 došlo 18. júla k smrteľnej nehode, pri ktorej sa jeden zo stanov roztrhol pri nápore vetra a zavalil návštevníkov. Následne bol festival Pohoda predčasne ukončený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Pohode sa zrútil stan, jeden mŕtvy a desiatky zranených | url = http://www.sme.sk/c/4939165/na-pohode-sa-zrutil-stan-jeden-mrtvy-a-desiatky-zranenych.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.6.2009 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeden z divákov, bol na mieste smrteľne zranený, ďalší dvaja boli zranení ťažko. Ťažko zranené dievča zomrelo na komplikácie 13. októbra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalčíková | meno = Jana | odkaz na autora = | titul = Pohoda má druhú obeť. Zomrela mladá Trenčianka | url = http://turiec.sme.sk/c/5060411/pohoda-ma-druhu-obet-zomrela-mlada-trencianka.html | dátum vydania = 13.10.2009, 14:54 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.11.2009 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyšetrovanie ukázalo, že zodpovednosť je na nemeckej firme Laudauer-Weihnachtscircus, ktorá stan na festivale prevádzkovala na základe zmluvy. Súd jej v roku 2019 prikázal zaplatiť organizátorom Pohody náhradu škody viac ako 33-tisíc eur a uhradiť aj trovy súdneho konania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zrútený stan na Pohode bol jasný prípad. Súd s ním nepohol osem rokov | url = https://domov.sme.sk/c/23355249/kauza-pohoda-2009-preco-sa-zrutil-stan-a-ako-zostal-vinnik-bez-trestu.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> === Kolaps stanu v roku 2024 === Dňa [[12. júla]] [[2024]] vo večerných hodinách festival postihla [[búrka]] s vetrom s rýchlosťou 26 [[Meter za sekundu|m/s]]. O 20:27 hodine tiež nastal kolaps stanu [[Slovenská sporiteľňa|SLSP]], napriek tomu, že stavba mala podľa dodávateľa, britskej spoločnosti Kayam, ktorá dodáva stany aj festivaly ako Glastonbury či Roskilde, vydržať vietor o sile 35 m/s. Celkovo bolo zranených 27 osôb. Štyri z nich boli ošetrené v [[Nemocnica s poliklinikou (Považská Bystrica)|Nemocnici s poliklinikou]] v Považskej Bystrici, zvyšných 25 v [[Trenčín|Trenčíne]]. Festival bol predčasne ukončený okolo polnoci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pád stanu pripomenul tragédiu spred 15 rokov. Budúcnosť Pohody je opäť otázna | url = https://domov.sme.sk/c/23356881/pohoda-festival-2024-burka-aktual.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Rozhodnutie predčasne ukončiť festival bolo podľa riaditeľa festivalu, Michala Kaščáka, jediné možné, keďže organizačný tím v krátkom čase nebol schopný garantovať neporušenosť stavieb a úplné bezpečie pre návštevníkov. Organizátori však po obrovskej vlne podpory, ktorej súčasťou boli koncerty pre Pohodu po celom Slovensku či finančná zbierka, oznámili pokračovanie festivalu a prípravy 29. ročníka festivalu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncerty pre Pohodu pribúdajú, pripájajú sa ďalšie kluby aj umelci | url = https://www.startitup.sk/koncerty-pre-pohodu-pribudaju-pripajaju-sa-dalsie-kluby-aj-umelci/ | vydavateľ = Startitup.sk | dátum vydania = 2024-07-22 | dátum prístupu = 2025-01-03 | jazyk = sk | meno = Partnerský | priezvisko = obsah}}</ref> == Hudobné žánre == * [[alternatívny rock]], [[dancehall]], [[downtempo]], [[drum and bass]], [[dub (hudobný štýl)|dub]], [[experimentálna hudba]], [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[House (hudba)|house]], [[chamber music]], [[chillout]], [[indie rock]], [[klasická hudba]], [[live acts]], [[minimal techno|minimal]], [[nu jazz]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[punk]], [[reggae]], [[rock]], [[ska]], [[World music|world]], [[dance]], [[tech house]], [[techno]], [[metal]] (Michal Kaščák sa rozhodol pridať aj tento hudobný štýl na festival Bažant Pohoda v roku 2012 slovenskou kapelou Čad) == Koncert pre Jána a Martinu == Po nápade od [[B-Complex]] zorganizoval Michal Kaščák s tímom Pohoda na 4. marca 2018 Koncert pre [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|Jána a Martinu]].<ref name="krv">{{Citácia periodika | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | autor = | odkaz na autora = | titul = A to je všetko? Na rukách máte krv. Z Koncertu pre Jána a Martinu zneli silné odkazy (video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1049539/a-to-je-vsetko-na-rukach-mate-krv-z-koncertu-pre-jana-a-martinu-zneli-silne-odkazy-video/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-04 | dátum prístupu = 2018-03-10 }}</ref> == Headlineri == {| class="wikitable sortable" style="font-size:95%; width:100%;" |+ |- ! Rok ! Účinkujúci |- | align="center" | 1997–2006 | mnohí hudobníci |- | align="center" | 2007 | Hives, Basement Jaxx, AIR, [[Mando Diao]], [[Wu-Tang Clan]], Dj Shadow, Dave Clarke |- | align="center" | 2008 | [[Norman Cook|Fatboy Slim]], The Streets, Editors, The Wombats, The Subways, Audio Bullys, [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] |- | align="center" | 2009 | [[Patti Smithová|Patti Smith]], [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]], [[Klaxons]], The Ting Tings, [[Travis]], [[High Contrast]], [[Razorlight]], Basement Jaxx, Max Romeo, Kraak & Smaak |- | align="center" | 2010 | Scissor Sisters, The XX, Crystal Castles, [[Klaxons]], Stranglers, Skream, Leftfield, José González, Zinc, Ian Brown, Juliette Lewis |- | align="center" | 2011 | M.I.A., [[Moby]], [[Portishead]], Santigold, [[Madness]], Pulp, Magnetic Man, Lamb, Public Image ltd., Rusko, [[Dirtyphonics]], Deus, Junip, Imogen Heap, Peter, Björn and John |- | align="center" | 2012 | [[Two Door Cinema Club]], [[Chase & Status]], [[Public Enemy]], [[Aloe Blacc]], [[The Kooks]], Elbow, [[Lou Reed]], [[Kasabian]], Orbital, The Horrors, SebastiAn, White Lies, Emiliana Torrini |- | align="center" | 2013 | [[Atoms for Peace]], Major Lazer, [[Bloc Party]], Smashing Pumpkins, [[Justice]], [[Kaiser Chiefs]], [[Nick Cave and the Bad Seeds|Nick Cave & the Bad Seeds]], SBTRKT, Kate Nash, Amon Tobin - Two fingers, Diplo |- | align="center" | 2014 | Disclosure, Tame Impala, Azealia Banks, [[Kraftwerk]], Moderat, Tricky, Suede, Mogwai, The Afghan Whigs, Modeselektor, A Tribe Called Red |- | align="center" | 2015 | [[Björk]], [[Manu Chao]], Die Antwoord, [[Franz Ferdinand|Franz Ferdinand & Sparks]], RL Grime, Hybrid Minds, A-Trak, Young Fathers, [[Koven]], Roni Size Reprasent, CocoRosie, Of Montreal, Kate Tempest, [[Eagles of Death Metal]] |- | align="center" | 2016 | [[The Prodigy]], [[Parov Stelar]], James Blake, ODESZA, PJ Harvey, Flying Lotus, [[Sigur Rós]], The Vaccines, SPOR, Nina Kraviz, Sevdaliza, HO9909, Dub Pistols |- | align="center" | 2017 | M.I.A., alt-J, Solange, Ylvis, [[Birdy (speváčka)|Birdy]], Tommy Ca$h, Princess Nokia, The Jesus & Mary Chain, London Elektricity Big Band, [[Jake Bugg]], Boys Noize, Austra, Slowdive, Slaves, Mykki Blanco |- | align="center" | 2018 | [[The Chemical Brothers]], [[Ziggy Marley]], LP, Glass Animals, St. Vincent, AURORA, Jamie Cullum, Jessie Ware, Danny Brown, SOPHIE, Blossoms, Little Dragon, KillASon, Knower |- | align="center" | 2019 | The 1975, [[Lykke Li]], Skepta, [[Liam Gallagher]], Little Big, [[The Roots]], Mura Masa, Death Grips, TOKiMONSTA, IC3PEAK, [[Dimension (DJ)|Dimension]], Charlotte Gainsbourg, Jeff Mills, Noga Erez, [[John B]] |- | align="center" | 2022 | [[Flume]], [[Nick Cave and the Bad Seeds|Nick Cave & the Bad Seeds]], Sigrid, slowthai, ZHU, Wolf Alice, Go_A, Molchat Doma, Noga Erez, The Libertines, Yves Tumor, Metronomy, Brutalismus 3000 |- | align="center" | 2023 | Central Cee, Jamie xx, Caroline Polachek, Wet Leg, Arca, Ben Howard, SOFI TUKKER, Shygirl, [[Suzanne Vega|Suzanne Vega]], Sleaford Mods, Amelie Lens, Perfume Genius, HAZEY, FJAAK, Mandidextrous |- | align="center" | 2024 | [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]], Jockstrap, [[Morcheeba]], [[Peggy Gou]], [[Skepta]], [[James Blake]] |- | align="center" | 2025 | [[Damon Albarn]], [[Iggy Pop]], [[Queens of the Stone Age]], [[Fontaines D.C.]], [[Ashnikko]], [[FERG]], [[Morcheeba]], [[JPEGMafia]], [[Marc Rebillet]], [[Magdalena Bay]], [[Jana Kirschner]], [[Luude]], [[The Kills]], [[Kamasi Washington]] |} == Nominácie a ocenenia == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Ocenenie ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- | rowspan="7" |2017 |Projekt [[Západoslovenská energetika]] na Pohoda festivale | rowspan="7" |European Festival Awards 2017 |Brand Activation Award ''(Najlepšie aktivity značiek)'' |{{Nominácia}} | rowspan="7" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://eu.festivalawards.com/2017-shortlists/|titul=Shortlists 2017|vydavateľ=eu.festivalawards.com |dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20171215194718/https://eu.festivalawards.com/2017-shortlists/|dátum archivácie=2017-12-15|jazyk=en}}</ref> |- |Pohoda za systém sledovania počasia (SHMÚ) |Health & Safety Innovation Award ''(Inovácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia)'' |{{Nominácia}} |- | rowspan="6" |Pohoda |Green Operations Award ''(Ekologické riešenia)'' |{{Víťaz}} |- |Take a Stand Award |{{Nominácia}} |- |Promoter of the Year ''(Promotér roka)'' |{{Nominácia}} |- |Line-Up of the Year ''(Najlepší line-up)'' |{{Nominácia}} |- |Best Medium-Sized Festival ''(Najlepší festival strednej veľkosti)'' |{{Nominácia}} |- | rowspan="2" |2018 | rowspan="2" |European Festival Awards 2018 |Take a Stand Award |{{Víťaz}} | rowspan="2" | |- |[[Michal Kaščák]] |Award for Excellence and Passion |{{Víťaz}} |- | rowspan="4" |2019 | rowspan="9" |Pohoda | rowspan="4" |European Festival Awards 2019 |Best Medium-Sized Festival ''(Najlepší festival strednej veľkosti)'' |{{Nominácia}} |rowspan="4"|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europeanfestivalawards.org/shortlists-2019-2/|titul=Shortlists 2019|vydavateľ=eu.festivalawards.com |dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20200222121811/https://www.europeanfestivalawards.org/shortlists-2019-2/|dátum archivácie=2020-02-22|jazyk=en}}</ref> |- |Line-Up of the Year ''(Najlepší line-up)'' |{{Nominácia}} |- |Promoter of the Year ''(Promotér roka)'' |{{Nominácia}} |- |The Health & Safety Innovation Award |{{Nominácia}} |- | rowspan="2" |2022 |European Festival Awards 2022 |Take a Stand Award |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europeanfestivalawards.org/shortlists-2022/|titul=Shortlists 2022|vydavateľ=eu.festivalawards.com |dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20221220100514/https://www.europeanfestivalawards.org/shortlists-2022/|dátum archivácie=2022-12-20|jazyk=en}}</ref> |- |[[Ruka Hore Awards]] |Hudobný festival roka | bgcolor="cc9966" |3. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky ročníka 2022 | url = https://awards.rukahore.sk/vysledky | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = awards.rukahore.sk | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20241014172405/https://awards.rukahore.sk/vysledky | dátum archivácie = 2024-10-14 }}</ref> |- |rowspan="3"|2023 |rowspan="3"|European Festival Awards 2023 |Best Medium-Sized Festival ''(Najlepší festival strednej veľkosti)'' |{{Víťaz}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winners 2023 | url = https://www.europeanfestivalawards.org/winners-2023/ | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = europeanfestivalawards.org | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240721161007/https://www.europeanfestivalawards.org/winners-2023/ | dátum archivácie = 2024-07-21 }}</ref> |- |Event Safety Award |{{Nominácia}} |rowspan="2"|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominees 2023 | url = https://www.europeanfestivalawards.org/nominees-2023/ | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = europeanfestivalawards.org | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240721161006/https://www.europeanfestivalawards.org/nominees-2023/ | dátum archivácie = 2024-07-21 }}</ref> |- |Take a Stand Award |{{Nominácia}} |} === Umiestnenie v rebríčkoch a recenzie === {{legend|#d7ccf3|Recenzia}} {| class="wikitable" |+ !Rok !Periodikum !Rebríček !Hodnotenie !Ref. |- | rowspan="3" |2015 |Portál Venngage |25 festivalov sveta, ktoré treba určite vidieť než zomriete |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Infographic] 25 Music Festivals Around The World | url = https://venngage.com/blog/infographic-25-music-festivals-around-the-world/ | dátum vydania = 2015-49-27 | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = venngage.com | jazyk = en}}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Spoločnosť STA Travel |12 festivalov, ktoré sa oplatilo navštíviť v roku 2015 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.statravel.co.uk/travel-blog/2015/02/12-festivals-for-your-2015-wish-list/|titul=12 FESTIVALS FOR YOUR 2015 WISH LIST|vydavateľ=statravel.co.uk|dátum vydania=2015-02-26|dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150303050837/https://www.statravel.co.uk/travel-blog/2015/02/12-festivals-for-your-2015-wish-list/|dátum archivácie=2015-03-03|jazyk=en}}</ref><ref name="Bažant Pohoda v zoznamoch najlepších svetových a európskych festivalov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bažant Pohoda v zoznamoch najlepších svetových a európskych festivalov | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/bazant-pohoda-v-zoznamoch-najlepsich-svetovych-a-europskych-festivalov | dátum vydania = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} Portál Couvre-feu |10 festivalov, ktoré sa oplatilo navštíviť v roku 2015 |align="center"|6. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.couvre-feu.fr/ete-2015-10-festivals-a-decouvrir/|titul=ÉTÉ 2015 : 10 FESTIVALS À DÉCOUVRIR|vydavateľ=couvre-feu.fr|dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150607022511/https://www.couvre-feu.fr/ete-2015-10-festivals-a-decouvrir/|dátum archivácie=2015-06-07|jazyk=fr}}</ref><ref name="Bažant Pohoda v zoznamoch najlepších svetových a európskych festivalov"></ref> |- |2016 |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Portál Virtualfestivals.com |style="background:#d7ccf3"| |align="center"|9 bodov z 10 {{Rating|9|10}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.virtualfestivals.com/latest/news/15575|titul=Pohoda 2015 festival review|vydavateľ=virtualfestivals.com|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150720233440/http://www.virtualfestivals.com/latest/news/15575|dátum archivácie=2017-07-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie Virtual Festivals: 10/10 | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/hodnotenie-virtual-festivals-10-10 | dátum vydania = 2015-07-17 | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |2017 |{{Minivlajka|Nemecko}} Portál Tonspion |10 najlepších festivalov Európy |align="center"|6. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tonspion.de/news/die-10-besten-festivals-europas|titul=Die 10 besten Festivals Europas|vydavateľ=tonspion.de|dátum vydania=2017-05-20|dátum prístupu=2024-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20170708110440/www.tonspion.de/news/die-10-besten-festivals-europas|dátum archivácie=2017-07-08|jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda v TOP 10 podľa nemeckého portálu Tonspion | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/pohoda-v-top-10-podla-nemeckeho-portalu-tonspion | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2017-06-06 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- | rowspan="10" |2018 |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Denník [[The Daily Telegraph|The Telegraph]] |10 najlepších letných hudobných festivalov Európy v 2018, ktoré sú skvelou alternatívou ku Glastonbury |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe's best summer music festivals for 2018 – 10 perfect alternatives to Glastonbury | url = https://www.telegraph.co.uk/travel/festivals-and-events/europe-best-summer-music-festivals/ | dátum vydania = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = telegraph.co.uk | jazyk = en}}</ref><ref name="The Guardian a The Telegraph zaradili Pohodu do svojich festivalových výberov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Guardian a The Telegraph zaradili Pohodu do svojich festivalových výberov | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/the-guardian-a-the-telegraph-zaradili-pohodu-do-svojich-festivalovych-vyberov | dátum vydania = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Denník [[The Guardian]] |10 najlepších festivalov v Európe, ktoré doposiaľ nie sú na radare festivalových návštevníkov |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 of the best under-the-radar music festivals in Europe | url = https://www.theguardian.com/travel/2018/apr/06/10-best-music-festivals-europe-probably-never-heard-of | dátum vydania = 2018-04-06 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = theguardian.com | jazyk = en}}</ref><ref name="The Guardian a The Telegraph zaradili Pohodu do svojich festivalových výberov"></ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Denník Metro |10 najlepších európskych festivalov v lete 2018 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.metro.news/get-down-and-dirty-this-summers-top-ten-european-festivals/1018305/|titul=Get down and dirty: This summer’s top ten European festivals|vydavateľ=metro.news|dátum vydania=2018-04-15|dátum prístupu=2024-07-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20180529030633/https://www.metro.news/get-down-and-dirty-this-summers-top-ten-european-festivals/1018305/|dátum archivácie=2018-05-28|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda vo výbere britského denníka METRO | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/pohoda-vo-vybere-britskeho-dennika-metro | dátum vydania = 2018-04-16 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Denník Evening Standard |10 najlepších európskych festivalov v lete 2018 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From France to Finland, the best European festivals to go to this summer | url = https://www.standard.co.uk/lifestyle/best-european-festivals-summer-2018-a3866806.html | dátum vydania = 2018-06-21 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = standard.co.uk | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda medzi najlepšími aj podľa Evening Standard | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/pohoda-medzi-najlepsimi-aj-podla-evening-standard | dátum vydania = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Denník [[The Independent]] |style="background:#d7ccf3"| |align="center"|5 bodov z 5 {{Rating|5|5}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda festival review: Jubilant three days where the feel-good vibes are reflected by a stellar, diverse lineup | url = https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/reviews/pohoda-festival-review-2018-lineup-st-vincent-chemical-brothers-a8456391.html | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = independent.co.uk | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda dostala 5 hviezdičiek z 5 od The Independent | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/pohoda-dostala-5-hviezdiciek-z-5-od-the-independent | dátum vydania = 2018-07-23 | dátum prístupu = 2024-07-22 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Internetový magazín The 405 |style="background:#d7ccf3"|Päť dôvodov, prečo si nesmiete nechať ujsť Pohodu v roku 2018 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Päť dôvodov, prečo si nesmiete nechať ujsť Pohodu v roku 2018 | url = https://thefourohfive.com/music/article/five-reasons-why-you-must-not-miss-pohoda-in-2018-152 | dátum vydania = 2018-04-27 | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = thefourohfive.com | jazyk = en | dátum archivácie = 2018-05-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180528230952/https://www.thefourohfive.com/music/article/five-reasons-why-you-must-not-miss-pohoda-in-2018-152 }}</ref> |- |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Internetový magazín Gigwise |39 najlepších hudobných festivalov na svete v roku 2018 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohodu zaradili medzi najlepšie festivaly sveta aj Gigwise, Humo a Mixmag | url = https://www.pohodafestival.sk/sk/novinky/pohodu-zaradili-medzi-najlepsie-festivaly-sveta-aj-gigwise-humo-a-mixmag | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 39 best music festivals in the world in 2018 | url = https://www.gigwise.com/features/3254761/best-music-festivals-in-the-world-in-2018 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = gigwise.com | jazyk = en | dátum archivácie = 2018-05-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180525020835/https://www.gigwise.com/features/3254761/best-music-festivals-in-the-world-in-2018}}</ref> |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} Magazín Mixmag |style="background:#d7ccf3"|Päť dôvodov, ktoré robia z Pohody jeden z najlepších festivalov v Európe |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5 raisons qui font de Pohoda un des meilleurs festivals d'Europe | url = https://mixmag.fr/feature/5-raisons-pour-lesquelles-pohoda-est-lun-des-meilleurs-festivals-deurope | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = mixmag.fr | jazyk = fr}}</ref> |- ||{{Minivlajka|Belgicko}} Magazín Humo |Šesť európskych hudobných festivalov, ktoré musíte poznať |{{nedostupné}} |<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 6 europese muziekfestivals die je moet leren kennen | url = https://www.humo.be/festivalitis/390371/6-europese-muziekfestivals-die-je-moet-leren-kennen | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = humo.be | jazyk = nl}}</ref> |- |{{Minivlajka|Spojené arabské emiráty}} Denník The National |Sprievodca najlepšími festivalmi roku 2018 |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Summer roadmap: follow our guide to the best festivals of 2018 | url = https://www.thenationalnews.com/arts-culture/music/summer-roadmap-follow-our-guide-to-the-best-festivals-of-2018-1.734840 | dátum vydania = 2018-05-29 | dátum prístupu = 2025-02-22 | vydavateľ = | jazyk = en}}</ref> |- |2019 |{{Minivlajka|Nemecko}} Portál Tonspion |15 najlepších festivalov v Európe |align="center"|9. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tonspion.de/news/die-15-besten-festivals-europa|titul=Die besten Festivals in Europa 2019|vydavateľ=tonspion.de|dátum vydania=2019-05-15|dátum prístupu=2024-07-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20190622032350/https://www.tonspion.de/news/die-15-besten-festivals-europa|dátum archivácie=2019-06-22|jazyk=de}}</ref> |- |2023 |{{Minivlajka|Veľká Británia}} Magazín IQ |TOP 10 Nezávislých festivalov v Európe |{{nedostupné|bez hodnotenia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TEN OF EUROPE’S BRIGHTEST INDEPENDENT FESTIVALS | url = https://www.iq-mag.net/2023/09/ten-of-europes-brightest-independent-festivals/ | dátum vydania = 2013-09-29 | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = iq-mag.net | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohoda sa dostala medzi top 10 nezávislých európskych festivalov | url = https://www.pohodafestival.sk/index.php/sk/novinky/pohoda-sa-dostala-medzi-top-10-nezavislych-europskych-festivalov | dátum vydania = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-07-21 | vydavateľ = pohodafestival.sk | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Hudobné festivaly na Slovensku}} {{Rockové a popové festivaly}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]] 9gbshx2pling92g4w85qk0me8mgr8ds 0 7862 8227262 8219063 2026-06-02T06:01:37Z Vasiľ 2806 /* Úmrtia */ 8227262 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1945}} == Udalosti == * [[27. január]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Osvienčim]] v Poľsku Červenou armádou (1, 5 milióna obetí) * [[4. február]] – začala sa [[Jaltská konferencia]], ktorej sa zúčastnili americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]], britský ministerský predseda [[Winston Churchill]] a sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] * [[1. apríl]] – vyšlo posledné vydanie [[Slovák (noviny)|Slováka]], orgánu [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS-SSNJ]] * [[4. apríl]] – Sovieti vytlačili nemecké vojská z [[Bratislava|Bratislavy]] * [[5. apríl]] – [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] vláda prijala [[Košický vládny program]] * [[11. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Buchenwald]] v Nemecku Američanmi (43-tisíc obetí) * [[15. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Bergen-Belsen]] v Nemecku Britmi (63-tisíc obetí) * [[29. apríl]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Dachau]] v Nemecku Američanmi (30-tisíc obetí) * [[5. máj]] – oslobodenie koncentračného tábora [[Mauthausen]] v Rakúsku Američanmi (120-tisíc obetí) * [[8. máj]] – ukončenie [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v Európe, podpísaná kapitulácia Nemecka * [[8. máj]] – [[Prvá slovenská republika|slovenská]] vláda [[Štefan Tiso|Štefana Tisa]] sa podrobila veliacemu generálovi dvadsiateho zboru 3. americkej armády * [[9. máj]] – sovietske vojská vstúpili do [[Praha|Prahy]] * [[17. júl]] – začala sa [[Postupimská konferencia]], ktorej sa zúčastnili americký prezident [[Harry S. Truman]], britský ministerský predseda [[Winston Churchill]] a sovietsky vodca [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]], skončila [[2. august]]a * [[6. august]] – [[Spojené štáty americké]] zhodili [[Urán (chemický prvok)|uránovú]] [[atómová bomba|atómovú bombu]] "Little Boy" na mesto Hirošima * [[8. august]] – podpísanie [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Londýnskej dohody]] o potrestaní zločincov * [[9. august]] – [[Spojené štáty americké]] zhodili [[plutónium|plutóniovú]] [[atómová bomba|atómovú bombu]] "Fat Man" na mesto Nagasaki * [[2. september]] – kapitulácia [[Japonsko|Japonska]] * [[15. september]] – v [[Kirchberg in Tirol|Kirchenbergu]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] vznikla [[Únia slovenských kombatantov]] * [[24. október]] – založenie [[OSN]] * [[20. november]] – začiatok [[Norimberský proces|norimberského procesu]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Gabriela Mistralová]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Alexander Fleming]], [[Ernst Boris Chain]], [[Howard Florey]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Wolfgang Pauli]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Artturi Ilmari Virtanen]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Cordell Hull]] == Narodenia == [[Súbor:Rod Stewart 4 Allan Warren.jpg|thumb|upright|[[Rod Stewart]] (* 10. január)]] [[Súbor:L.Štaidl.JPG|thumb|upright|[[Ladislav Štaidl]] (* 10. marec)]] [[Súbor:Fedor Gál.jpg|thumb|upright|[[Fedor Gál]] (* 20. marec)]] [[Súbor:Eric Clapton 1.jpg|thumb|upright|[[Eric Clapton]] (* 30. marec)]] [[Súbor:Aung San Suu Kyi.jpg|thumb|upright|[[Aun Schan Su Ťij]] (* 19. jún)]] [[Súbor:Helen Mirren (4839943915).jpg|thumb|upright|[[Helen Mirrenová]] (* 26. júl)]] [[Súbor:Franz Beckenbauer 2006 06 17.jpg|thumb|upright|[[Franz Beckenbauer]] (* 8. september)]] [[Súbor:Ortega Lula - ABr 28.07.20102225 (cropped).JPG|thumb|upright|[[Daniel Ortega]] (* 11. november)]] [[Súbor:BetteMidler90cropped.jpg |thumb|upright|[[Bette Midler]] (* 1. december)]] *{{0}}[[4. január]] – [[Richard Royce Schrock]], americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] * [[10. január]] – [[Rod Stewart]], britský spevák * [[21. január]] – [[Martin Shaw]], anglický herec * [[22. január]] – [[Christoph Schönborn]], rakúsky kardinál * [[26. január]] – [[Jacqueline du Pré]], anglická violončelistka († [[1987]]) * [[28. január]] – [[Robert Wyatt]], britský hudobník * [[29. január]] – [[Tom Selleck]], americký herec, scenárista a producent * [[31. január]] – [[Joseph Kosuth]], americký konceptuálny umelec *{{0}}[[6. február]] – [[Bob Marley]], jamajský spevák a hudobník († [[1981]]) *{{0}}[[7. február]] – [[Claes Hake]], švédsky grafik a sochár († [[2025]]) *{{0}}[[9. február]] – [[Mia Farrow]]ová, americká herečka * [[18. február]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster († [[2026]]) * [[20. február]] – [[George Smoot]], americký astrofyzik († [[2025]]) * [[24. február]] – [[Jindřich Šťáhlavský]], český gitarista a spevák country hudby († [[2013]]) *{{0}}[[3. marec]] – [[George Miller]], austrálsky filmový režisér *{{0}}3. marec – [[Vladimír Železný]], český žurnalista, podnikateľ a politik * [[10. marec]] – [[Ladislav Štaidl]], český hudobník, dirigent, skladateľ a textár († [[2021]]) * [[11. marec]] – [[Harvey Mandel]], americký gitarista * [[12. marec]] – [[Liza Minnelli]], americká speváčka a herečka * [[13. marec]] – [[Anatolij Timofejevič Fomenko]], ruský matematik * 13. marec – [[Vladimír Tatarka]], slovenský horolezec a skialpinista († [[2001]]) * [[15. marec]] – [[Karol Čálik]], slovenský operetný herec * [[19. marec]] – [[Jozef Moravčík (politik)|Jozef Moravčík]], slovenský politik * [[20. marec]] – [[Fedor Gál]], slovenský politik a podnikateľ * [[25. marec]] – [[Hermann Flaschka]], rakúsky teoretický fyzik a matematik († [[2021]]) * [[30. marec]] – [[Eric Clapton]], anglický gitarista *{{0}}[[2. apríl]] – [[Anne Waldmanová]], americká poetka *{{0}}2. apríl – [[Linda Huntová|Linda Hunt]], americká herečka *{{0}}[[7. apríl]] – [[Marian Drugda]], slovenský architekt († [[2024]]) *{{0}}[[9. apríl]] – [[Peter Baco]], slovenský politik * [[11. apríl]] – [[Stanislav Párnický]], slovenský filmový režisér († [[2023]]) * [[14. apríl]] – [[Ritchie Blackmore]], anglický gitarista ([[Deep Purple]]) * [[20. apríl]] – [[Michael Brandon]], americký herec * [[22. apríl]] – [[Ján Ďuriš]], slovenský kameraman * [[23. apríl]] – [[Vladimír Hrivnák]], slovenský futbalista a tréner († [[2014]]) * [[30. apríl]] – [[Michael Smith (astronaut)|Michael Smith]], americký astronaut († [[1986]]) *{{0}}[[6. máj]] – [[Bob Seger]], americký spevák, gitarista, klavirista a skladateľ *{{0}}[[8. máj]] – [[Keith Jarrett]], americký jazzový pianista a skladateľ * [[11. máj]] – [[Jean Sarrus]], francúzsky spevák, skladateľ, producent a herec († [[2025]]) * [[14. máj]] – [[Yochanan Vollach]], izraelský futbalista * [[18. máj]] – [[Miroslav Středa]], český herec a dabér († [[2021]]) * [[19. máj]] – [[Pete Townshend]], britský rockový gitarista, člen skupiny [[The Who]] * [[20. máj]] – [[Anton Zeilinger]], rakúsky fyzik * [[31. máj]] – [[Rainer Werner Fassbinder]], nemecký režisér, scenárista, dramatik a herec († [[1982]]) *{{0}}[[1. jún]] – [[Karel Šíp]], český basgitarista, moderátor, zabávač, scenárista a textár *{{0}}[[5. jún]] – [[John Carlos]], atlét USA *{{0}}[[7. jún]] – [[Wolfgang Schüssel]], rakúsky politik *{{0}}[[8. jún]] – [[Gyula Popély]], slovenský historik a politik * [[12. jún]] – [[Pat Jennings]], severoírsky futbalový brankár * [[17. jún]] – [[Ken Livingstone]], britský ľavicový politik * 17. jún – [[Eddy Merckx]], belgický cyklista * [[19. jún]] – [[Radovan Karadžić]], bosniansko-srbský politik * 19. jún – [[Aun Schan Su Ťij]], mjanmarská politička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] * [[20. jún]] – [[James Buchli]], americký astronaut * [[26. jún]] – [[Ondřej Neff]], český novinár a spisovateľ *{{0}}[[1. júl]] – [[Debbie Harry]], americká speváčka, skladateľka a herečka *{{0}}[[3. júl]] – [[Saharon Šelach]], izraelský matematik * [[14. júl]] – [[Marcela Laiferová]], slovenská speváčka * [[18. júl]] – [[Miklós Duray]], slovenský politik († [[2022]]) * [[20. júl]] – [[Kim Carnes]], americká speváčka a skladateľka * [[26. júl]] – [[Helen Mirrenová]], britská herečka * 26. júl – [[Panajotis Pikramenos]], grécky sudca a premiér * [[27. júl]] – [[Edmund Clarke]], americký informatik († [[2015]]) * [[29. júl]] – [[Josef Jonáš]], český lekár, predstaviteľ alternatívnej medicíny a spisovateľ († [[2025]]) * [[30. júl]] – [[Patrick Modiano]], francúzsky spisovateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] *{{0}}[[1. august]] – [[Douglas Dean Osheroff]], americký fyzik *{{0}}[[5. august]] – [[Loni Andersonová|Loni Anderson]], americká herečka († [[2025]]) *{{0}}[[9. august]] – [[Jozef Gajdoš]], slovenský politik * [[12. august]] – [[Jean Nouvel]], francúzsky architekt * [[14. august]] – [[Miloslav Luther]], slovenský filmový a televízny režisér a scenárista * 14. august – [[Steve Martin]], americký komik * 14. august – [[Wim Wenders]], nemecký filmový režisér a fotograf * [[15. august]] – [[Alain Juppé]], francúzsky politik a premiér * [[19. august]] – [[Ian Gillan]], britský spevák a klávesista * [[21. august]] – [[Basil Poledouris]], americký skladateľ filmovej hudby († [[2006]]) * [[22. august]] – [[David Chase]], americký scenárista, režisér a producent * [[28. august]] – [[Michael Aizenman]], izraelsko-americký fyzik a matematik * 28. august – [[Milan Kňažko]], slovenský herec a politik * [[29. august]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista, česko-slovenský reprezentant († [[1996]]) * [[31. august]] – [[Van Morrison]], írsky spevák, skladateľ, básnik a multiinštrumentalista * 31. august – [[Jicchak Perlman]], izraelsko-americký huslista, dirigent a pedagóg * 31. august – [[Leonid Popov]], sovietsky vojenský letec a kozmonaut *{{0}}[[2. september]] – [[Ladislav Potměšil]], český herec († [[2021]]) *{{0}}[[6. september]] – [[Petr Novák]], český spevák († [[1997]]) *{{0}}[[7. september]] – [[Jacques Lemaire]], kanadský hokejista *{{0}}[[9. september]] – [[Craig Arnold Tracy]], britský matematik * [[11. september]] – [[Franz Beckenbauer]], nemecký futbalista a tréner († [[2024]]) * [[12. september]] – [[Richard Thaler]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela]] * [[14. september]] – [[Jaroslav Uhlíř]], český skladateľ, herec, spevák, komik a klavirista * [[16. september]] – [[Ondřej Suchý]], český novinár, moderátor, spisovateľ a textár * [[17. september]] – [[Phil Jackson]], americký basketbalista a tréner * [[18. september]] – [[Kamil Peteraj]], slovenský básnik a textár * [[21. september]] – [[Bjarni Tryggvason]], kanadský fyzik a astronaut († [[2022]]) * [[25. september]] – [[Pavel Pochylý]], slovenský horolezec († [[2000]]) * [[26. september]] – [[Bryan Ferry]], anglický spevák, skladateľ a klávesista *{{0}}[[2. október]] – [[Martin Hellman]], americký kryptológ * [[20. október]] – [[Gizela Gáfriková]], slovenská poetka a literárna historička († [[2014]]) * 20. október – [[John Lithgow]], americký herec * [[21. október]] – [[Nikita Michalkov]], ruský herec, scenárista a filmový režisér * [[27. október]] – [[Luiz Inácio Lula da Silva]], prezident Brazílie *{{0}}[[3. november]] – [[Gerd Müller]], nemecký futbalista († [[2021]]) *{{0}}[[6. november]] – [[Jiří Žáček]], český spisovateľ, prekladateľ a básnik *{{0}}[[7. november]] – [[Vladimír Macura]], český spisovateľ, literárny vedec a kritik († [[1999]]) * [[11. november]] – [[Daniel Ortega]], nikaragujský prezident * [[12. november]] – [[Emil Horváth]], slovenský herec a divadelný režisér * 12. november – [[Neil Young]], kanadský spevák, hudobník a filmový režisér * [[15. november]] – [[Anni-Frid Lyngstadová]], švédska speváčka * [[19. november]] – [[Frans Sammut]], maltský spisovateľ a esejista († [[2011]]) * [[21. november]] – [[Goldie Hawnová]], americká filmová herečka a producentka * [[29. november]] – [[Hana Maciuchová]], česká herečka a pedagogička († [[2021]]) * [[30. november]] – [[Roger Glover]], waleský basgitarista *{{0}}[[1. december]] – [[Bette Midler]], americká speváčka a herečka *{{0}}[[4. december]] – [[Roberta Bondarová]], kanadská lekárka a astronautka *{{0}}[[6. december]] – [[Rafał Wojaczek]], poľský básnik († [[1971]]) * [[10. december]] – [[Marek Grechuta]], poľský pesničkár a hudobný skladateľ († [[2006]]) * [[20. december]] – [[Peter Criss]], americký hudobník a herec * [[23. december]] – [[Ron Bushy]], americký rockový bubeník († [[2021]]) * [[24. december]] – [[Lemmy]], britský spevák a basgitarista († [[2015]]) * 24. december – [[Nicholas Meyer]], americký filmový scenárista, producent, režisér a spisovateľ * [[25. december]] – [[Noel Redding]], anglický rockový gitarista († [[2003]]) * [[31. december]] – [[Leonard Adleman]], americký informatik a molekulárny biológ == Úmrtia == [[Súbor:FDR in 1933.jpg|thumb|upright|[[Franklin Delano Roosevelt|F. D. Roosevelt]] († 12. apríl)]] [[Súbor:Choumoff - Paul Valéry.jpg|thumb|upright|[[Paul Valéry]] († 20. júl)]] [[Súbor:Bartok tablo.jpg|thumb|upright|[[Béla Bartók]] († 26. september)]] [[Súbor:Pattonphoto.jpg|thumb|upright|[[George S. Patton]] († 21. december)]] [[Súbor:Portrait jesensky-janko.jpg|thumb|upright|[[Janko Jesenský]] († 27. december)]] * [[6. január]] – [[Vladimir Ivanovič Vernadskij]], ruský geológ, zakladateľ geochémie a biochémie (* [[1863]]) * [[14. január]] – [[Zoltán Brüll]], slovenský horolezec, horský vodca a lekár (* [[1905]]) * [[21. január]] – [[Karel Poláček]], český spisovateľ (* [[1892]]) * [[30. január]] – [[Albert Mockel]], belgický básnik (* [[1866]]) * [[2. február]] – [[Alfred Delp]], nemecký spisovateľ a kňaz – jezuita (* [[1907]]) * [[3. február]] – [[Roland Freisler]], nemecký nacistický sudca (* [[1893]]) * [[10. február]] – [[Giovanni Palatucci]], taliansky právnik, Spravodlivý medzi národmi (* [[1909]]) * [[12. február]] – [[Michal Bubnič]], slovenský biskup (* [[1877]]) * [[13. február]] – [[Henrietta Szoldová]], americká sionistická vodkyňa (* [[1860]]) * [[17. február]] – [[Ivan Hálek]], český lekár, spisovateľ, pedagóg a politik (* [[1872]]) * [[19. február]] – [[Ladislav Sára]], slovenský pedagóg, protifašistický bojovník a rozhlasový hlásateľ (* [[1913]]) * [[23. február]] – [[Alexej Nikolajevič Tolstoj]], ruský prozaik (* [[1883]]) * [[25. február]] – [[František Chvalkovský]], český politik a diplomat (* [[1885]]) * [[26. február]] – [[Kornélia Veselová]], slovenská národnokultúrna pracovníčka (* [[1866]]) * [[28. február]] – [[Augustín Malár]], slovenský generál (súdom stanovený dátum umrtia) (* [[1894]]) * [[marec]] – [[Anna Franková]], obeť fašizmu známa svojím denníkom (* [[1929]]) * [[15. marec]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar (* [[1863]]) * [[19. marec]] – [[Willem Jan Aalders]], holandský reformovaný teológ (* [[1870]]) * [[26. marec]] – [[David Lloyd George]], britský politik (* [[1863]]) * 26. marec – [[Boris Michajlovič Šapošnikov]], sovietsky vojenský teoretik, náčelník generálneho štábu [[Červená armáda|ČA]] (* [[1882]]) * [[31. marec]] – [[Hans Fischer]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * apríl – [[Josef Čapek]], český maliar a spisovateľ (* [[1887]]) * [[2. apríl]] – [[Vilmos Apor]], maďarský šľachtic, katolícky kňaz a mučeník (* [[1892]]) * [[7. apríl]] – [[Seiiči Itó]], japonský admirál (* [[1890]]) * [[9. apríl]] – [[Wilhelm Canaris]], nemecký admirál (* [[1887]]) * [[12. apríl]] – [[Franklin Delano Roosevelt]], 32. prezident USA (* [[1882]]) * [[13. apríl]] – [[Ernst Cassirer]], nemecký filozof (* [[1874]]) * [[18. apríl]] – [[John Ambrose Fleming]], britský fyzik (* [[1849]]) * [[21. apríl]] – [[Walter Model]], nemecký generál (* [[1891]]) * [[28. apríl]] – [[Benito Mussolini]], vodca talianskeho fašizmu (* [[1883]]) * [[30. apríl]] – [[Adolf Hitler]], nemecký politik a diktátor (* [[1889]]) * [[1. máj]] – [[Joseph Goebbels]], nacistický ríšsky minister propagandy (* [[1897]]) * [[2. máj]] – [[Martin Bormann]], nacistický vojnový zločinec (* [[1900]]) * [[4. máj]] – [[Fedor von Bock]], nemecký poľný maršal (* [[1880]]) * [[11. máj]] – [[John Rogers Commons]], americký ekonóm (* [[1862]]) * [[23. máj]] – [[Heinrich Himmler]], ríšsky vodca [[Schutzstaffel|SS]] (* [[1900]]) * [[16. jún]] – [[Nils Edén]], švédsky historik, politik a premiér (* [[1871]]) * [[27. jún]] – [[Emil Hácha]], česko-slovenský prezident (* [[1872]]) * [[2. júl]] – [[Ármin Hegedűs]], maďarský architekt (* [[1869]]) * [[4. júl]] – [[Cyprián Majerník]], slovenský maliar (* [[1909]]) * [[19. júl]] – [[Heinrich Wölfflin]], švajčiarsky historik umenia, psychológ umenia a filozof umenia (* [[1864]]) * [[20. júl]] – [[Paul Valéry]], francúzsky básnik a spisovateľ (* [[1887]]) * [[2. august]] – [[Pietro Mascagni]], taliansky skladateľ (* [[1863]]) * [[4. august]] – [[Gerhard Gentzen]], nemecký matematik a logik (* [[1909]]) * [[6. august]] – [[Richard Ira Bong]], americký vojenský pilot (* [[1920]]) * [[10. august]] – [[Robert Goddard]], americký inžinier a zakladateľ raketovej techniky (* [[1882]]) * [[20. august]] – [[Karel Dvořáček]], český spisovateľ (* [[1911]]) * [[23. august]] – [[Štefánia Belgická]], manželka následníka rakúskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]] (* [[1864]]) * [[27. august]] – [[Franz Werfel]], rakúsko-český spisovateľ (* [[1890]]) * [[31. august]] – [[Stefan Banach]], poľsko-ukrajinský matematik (* [[1892]]) * [[26. september]] – [[Béla Bartók]], maďarský hudobný skladateľ (* [[1881]]) * [[27. september]] – [[Charles Whitney Gilmore]], americký paleontológ (* [[1874]]) * [[1. október]] – [[Walter Bradford Cannon]], americký fyziológ (* [[1871]]) * [[30. október]] – [[Svatopluk Innemann]], český režisér, scenárista, kameraman a herec (* [[1896]]) * [[20. november]] – [[Francis William Aston]], britský chemik a fyzik (* [[1877]]) * [[4. december]] – [[Thomas Hunt Morgan]], americký genetik a nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1918]]) * [[7. december]] – [[Oldřich Trávníček]], český vydavateľ a kníhkupec (* [[1888]]) * [[9. december]] – [[Jun Čchi-ho]], kórejský revolucionár, aktivista, pedagóg a politik (* [[1864]]) * [[11. december]] – [[Charles Fabry]], francúzsky fyzik (* [[1867]]) * [[21. december]] – [[George S. Patton]], americký generál (* [[1885]]) * [[22. december]] – [[Otto Neurath]], rakúsky filozof, sociológ a ekonóm (* [[1882]]) * [[27. december]] – [[Janko Jesenský]], slovenský spisovateľ (* [[1874]]) * [[28. december]] – [[Theodore Dreiser]], americký spisovateľ (* [[1871]]) * [[30. december]] – [[José Rizal]], národný hrdina Filipín (* [[1861]]) * [[Rudolf Viest]], slovenský divízny generál (* [[1890]]) * [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]], slovenský brigádny generál (* [[1906]]) * [[Augustín Malár]], slovenský generál (* [[1894]]) * [[Viliam Pauliny]], slovenský ekonóm a politik (* [[1877]]) [[Kategória:1945| ]] [[Kategória:Roky| 1945]] j4qazso5t4ia8h8zqa9zpfqt5siopa0 0 8507 8227245 8160234 2026-06-01T23:24:26Z ~2026-32478-90 296667 Chybajuce pismeno v slove 8227245 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Alexander Veľký |Portrét = Alexander the Great mosaic (cropped).jpg |Popis osoby = macedónsky vojvodca, kráľ a dobyvateľ |Veľkosť obrázka = 230px |Dátum narodenia = medzi [[20. júl|20.]] až [[21. júl]]om [[356 pred Kr.]] |Miesto narodenia = [[Pella]] |Dátum úmrtia = [[10. jún]]/[[11. jún]] [[323 pred Kr.]] |Miesto úmrtia = [[Babylon]] }} [[Súbor:AlexanderTheGreat Bust.jpg|thumb|Busta Alexandra v [[British Museum|Britskom múzeu]]]] '''Alexander Veľký''' alebo '''Alexander/Alexandros Macedónsky''' alebo '''Alexander III.''' ({{v jazyku|grc|Αλέξανδρος ὁ Τρίτος ὁ Μακεδών|''Alexandros ho Tritos ho Makedón''}}, resp. {{cudzojazyčne|grc|ὁ μέγας Ἀλέξανδρος|''ho megas Alexandros''|pc=n}}; {{v jazyku|fas|''Iskander''}}) (* medzi [[20. júl]]om a [[21. júl]]om [[356 pred Kr.]], [[Pella]] – † [[10. jún]]/[[11. jún]] [[323 pred Kr.]], [[Babylon]]) bol [[Macedónia|macedónsky]] kráľ. S jeho ujatím sa vlády sa spája aj začiatok novej éry – éry [[helenizmus|helenizmu]]. == Tituly Alexandra Veľkého == <nowiki>*</nowiki> ''všetky roky sú [[pred Kr.]]'' * Korunný princ Macedónie: 356 – 336 * Potomok [[Achilles (mytológia)|Achilla]]: 356 – 323 * Regent Macedónie: 340 – 336 * Kráľ Macedónie: 336 – 323 * Hegemón [[Korintský spolok|Korintského spolku]]: 336 – 323 * Syn [[Amon]]a-[[Zeus|Dia]]: 333 – 323 * [[Faraón]] Egypta: 332 – 323 * [[Kráľ Ázie]]: 331 (?) – 323 * (?) [[Šachinšach]] (Kráľ kráľov) Perzie: 331 – 323 * [[Bazileus]]: 331 (?) – 323 == Prehľadná časová os == <nowiki>*</nowiki> ''všetky roky sú [[pred Kr.]]'' [[Súbor:Map-alexander-empire.png|thumb|Ríša Alexandra Veľkého]] * [[359 pred Kr.|359]] – [[336 pred Kr.|336]]: [[Filip II. (Macedónia)|Filip II.]], Alexandrov otec a macedónsky kráľ, získava nadvládu nad Macedóniou; roku 356 pred Kr. sa rodí Alexander * [[336 pred Kr.|336]] – [[335 pred Kr.|335]]: Alexander si po otcovej smrti zabezpečuje hranice Macedónie * [[334 pred Kr.|334]] – [[331 pred Kr.|331]]: Alexander ničí vládu perzského kráľa [[Dareios III.|Dareia III.]] v susednej [[Perzská ríša|Perzskej ríši]] * [[330 pred Kr.|330]] – [[327 pred Kr.|327]]: Alexander dobýja východné časti bývalej Perzskej ríše * [[327 pred Kr.|327]] – [[325 pred Kr.|325]]: Alexander tiahne do [[India|Indie]] (vtedy vrátane [[Pakistan]]u), kde mu jeho vyčerpané vojská nakoniec odmietnu poslušnosť, takže končí svoje výpravy a vracia sa do Perzie * [[325 pred Kr.|325]] – [[323 pred Kr.|323]]: Zabezpečuje vnútornú štruktúru svojej ríše a zomiera uprostred príprav na výpravu na [[Arabský polostrov]] a západné [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorie]] == Životopis == === Mladosť (356 – 336 pred Kr.) === Alexander sa narodil v roku [[356 pred Kr.]] ako syn Filipa II., kráľa Macedónie, a jeho ženy [[Olympias z Epiru|Olympie]] z [[Epirus|Epiru]]. Veľa podrobností jeho života, najmä jeho detstva, neskôr ľudia prehnali a stali sa legendou. Napríklad [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]] (Alexander 3.1, 3) tvrdí, že Alexandrovým skutočným otcom bol sám [[Zeus]], nie Filip, ktorý sa bál manželky Olympie a jej sklonu spať s [[had]]mi; takisto nás informuje (Alexander 2.2 – 3), že Olympia aj Filip mali sny, ktoré im veštec [[Aristandros z Telméssu|Aristander]] z Telméssu vyložil tak, že ich čaká narodenie dieťaťa s charakterom leva (Olympii sa snívalo o hlasnom hrome a blesku udierajúcom do jej lona, Filipovi ako zapečaťuje jej lono pečaťou leva). Matka Alexandrovej matky Olympiady vraj navyše pochádza priamo od [[Achilles (mytológia)|Achilla]]. V deň, keď Alexander uzrel svetlo sveta, bol tiež podpálený slávny [[Artemidin chrám v Efeze]], z čoho sa usudzovalo, že tento deň splodil nešťastie a veľkú pohromu pre celú [[Ázia|Áziu]]. Podľa (asi takisto čiastočne vybájeného) príbehu od Plutarcha vraj Alexander v mladosti skrotil svojho [[kôň|koňa]] [[Bukefalos|Bukefala]], ktorý ho neskôr sprevádzal až do [[India|Indie]], hoci ho nikto iný nedokázal skrotiť. Koňa sa mu vraj podarilo skrotiť, pretože si všimol, že mal strach zo svojho tieňa, a tak ho presunul čelom k [[Slnko|Slnku]]. Potom mu vraj Filip povedal: ''„Choď, syn môj, nájdi si vhodné kráľovstvo, ktoré ťa je hodné. Macedónia pre teba nie je dosť veľká.“'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Plutarch | odkaz na autora = | titul = A L E X A N D R O S | url = http://www.e-classics.com/ALEXANDER.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem legiend toho o Alexandrovom detstve nie je veľa známe. Macedónia bol grécky štát na sever [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. Filip II. priviedol filozofa [[Aristoteles|Aristotela]] do macedónskeho hlavného mesta Pelly, aby vyučoval Alexandra a rovnako starých mladých ľudí. Olympia pochádzala z Epiru – ďalšieho gréckeho štátu na kraji klasickej Gréckej civilizácie na severozápade gréckeho polostrova. Jeho otec Filip premenil Macedóniu z bezvýznamného roľníckeho štátu na najdôležitejšiu vojenskú mocnosť Grécka. Dobyl [[Tesália (historické územie)|Tesáliu]] a [[Thrákia|Thrákiu]] a všetky grécke mestské štáty s výnimkou [[Sparta (starovek)|Sparty]] prinútil vytvoriť spolok pod jeho vedením. Už na týchto vojenských výpravách sa zúčastňoval aj Alexander, napríklad v [[Bitka pri Chairóneii|bitke pri Chairóneii]] ([[338 pred Kr.]]), v ktorej boli podmanené grécke mestá pod vedením [[Atény|Atén]]. Hlavným prvkom vojenského úspechu sa pritom ukázala byť macedónska [[falanga (šík)|falanga]]. Keď Filip viedol útok v roku [[340 pred Kr.]], 16-ročný Alexander dokonca dostal velenie v Macedónii. Vzťah medzi otcom a synom nebol v žiadnom prípade bezkonfliktný, a to práve pokiaľ ide o ľúbostné epizódy otca. Roku 337 (alebo 339) pred Kr. sa Filip rozviedol s Olympiadou. Pretože sa obával, že ho vylúčia z následníctva na trón, utiekol Alexander so svojou matkou cez [[Epirus]] do [[Ilýria|Ilýrie]]. Pretože bolo jeho následníctvo naďalej neisté, vrátil sa čoskoro potom do Pelly. Krátko pred svojou smrťou si Filip vzal neter svojho generála [[Attalos (vojvodca)|Attala]]. Filipa zavraždili roku [[336 pred Kr.]] počas svadby jeho dcéry. Pozadie jeho vraždy ostalo neznáme. Vrahom bol možno bývalý kráľov milenec, nespokojný mladý šľachtic [[Pausanias (Orestis)|Pausanias]], ktorý bol na kráľa nahnevaný, pretože predtým zamietol jednu jeho sťažnosť. Kedysi sa myslelo, že vo vražde bol zapletený Alexander alebo Olympiada, ale v posledných rokoch sa to spochybňuje a existujú dôvody domnievať sa, že vraždu inicioval Dareios III., vtedy nový kráľ Perzie. Ploutarchos spomína nahnevaný list Alexandra Dareiovi, v ktorom Alexander obviňuje Dareia a [[Bagoas]]a z vraždy jeho otca, pričom spomína, že práve Dareios sa vychvaľoval v ostatných gréckych štátoch, ako sa mu podarilo dať zavraždiť Filipa. === Ujatie sa vlády a zabezpečenie moci (336 – 335 pred Kr.) === V roku [[336 pred Kr.]] sa dvadsaťročný Alexander stal nástupcom svojho otca na tróne. To, že nebolo žiadneho podstatného odporu, je zrejme zásluha [[Antipatros (4. stor. pred Kr.)| Antipatra]], ktorý primäl vojsko k tomu, aby uznalo Alexandra ako kráľa. Už počas prvých dní dal popraviť členov dvora, ktorí rozširovali klebetu, že Alexander mal čosi spoločné so zavraždením svojho otca. Potom sa obrátil proti svojmu úhlavnému nepriateľovi Attalovi, ktorý bol na úteku, ktorého však zavraždil jeho príbuzný [[Parmenion]]. Tak Antipatros, ako aj Parmenion boli pre ich činy dlhý čas v Alexandrovej zvláštnej priazni. Po roku 336 Alexandrovi v [[Korint]]e grécke mestá prisľúbili poslušnosť. Ľudia v Thrákii a Ilýrii sa však snažili využiť situáciu a striasť sa macedónskej nadvlády. Alexander roku [[335 pred Kr.]] tiahol s 15000 mužmi na sever do dnešného Bulharska a Rumunska, prekročil [[Dunaj]] a porazil thrácku vzburu. Potom rovnako postupoval s Ilýrmi. Kým Alexander bojoval na severe, rozhodli sa Gréci na juhu odtrhnúť od Macedónie. Ich hovorcom bol [[Démosthenes]], ktorý sa snažil presvedčiť Grékov o tom, že Alexander v Ilýrii padol a Macedónia ostala bez vladára. Ako prví sa vzbúrili obyvatelia [[Téby (Bojócia)|Téb]] a vyhnali macedónskych okupačných vojakov z mesta. Alexander reagoval bleskovo a pochodoval priamo zo svojej ilýrskej výpravy na juh do Téb. Falanga jeho generála [[Perdikkas|Perdikka]] dobyla mesto, kde Alexander za trest dal zničiť všetky budovy s výnimkou chrámov a obytného domu básnika [[Pindaros|Pindara]]. Šesťtisíc obyvateľov zabili, zvyšných 30  000 bolo predaných do otroctva. Mesto Téby prestalo existovať a postavili ho znova až o dvadsať rokov neskôr, hoci už nikdy nenadobudlo svoj bývalý význam. Vystrašené Alexandrovým trestným súdom prerušili ostatné grécke mestá vzburu a vzdali sa. V Korinte Alexandra opäť museli uistiť o ich poslušnosti a Alexander im potom odpustil, lebo ich potreboval ako spojencov pre svoju výpravu do Perzie. === Začiatok výpravy do Perzie (334 – 333 pred Kr.) === [[Perzská ríša]] bola v Alexandrovej dobe najväčšou teritoriálnou mocnosťou [[Zem]]e. Perzskí králi v predchádzajúcich storočiach dobyli [[Palestína|Palestínu]], [[Mezopotámia|Mezopotámiu]], [[Egypt]] a [[Anatólia|Anatóliu]] (dnešné ázijské [[Turecko]]) a podnikli viacero pokusov o dobytie Grécka (pozri [[grécko-perzské vojny]]). Keď sa Alexander roku [[334 pred Kr.]] pustil do Perzskej ríše, vládol jej už spomínaný [[Dareios III.]] z dynastie [[Achajmenovci|Achajmenojcov]]. Už Alexandrov otec mal plány na útok proti Peržanom. Armáda vedená Parmeniom už prešla cez [[Hellespont]] do [[Ázia|Ázie]], Peržania ju však zatlačili späť. Alexander prekročil Hellespont v máji 334 s armádou pozostávajúcou z asi 35 000 Macedóncov a Grékov, aby zasiahol do bojov. V [[Bitka pri Graníku|bitke pri Graniku]] došlo k prvému stretnutiu s perzskými bojovými silami pod vedením žoldnierskeho vodcu [[Memnon (Rodos)|Memnona]], ktorý pochádzal z ostrova [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Víťazstvo umožnilo oslobodiť mestá [[Iónia|Iónie]], čo Alexander uviedol ako motiváciu pre svoju výpravu. Po víťazstve však Alexander vymenoval pre tieto územia miestodržiteľov, čím ukázal, že mestá nechcel oslobodiť, ale pripojiť k macedónskemu územiu. V [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] Alexander bez boja vtiahol do [[Sardy|Sárd]]. Miestny chrám zasvätil [[Zeus|Diovi]] a využil bohatstvá mesta na zaplatenie svojich mužov. Potom tiahol ďalej do [[Milét]]u, najväčšieho mesta na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Miestny [[satrapa]] ako jediný nekapituloval, pretože mu prisľúbili príchod perzskej pomocnej flotily pozostávajúcej zo 400 lodí. Pretože aj Alexander o tejto flotile počul, nariadil [[Nikanor (nauarchos)|Nikanorovi]], bratovi Parmenia, aby so 160 loďami zatarasil vjazd do milétskeho zálivu. Potom sa mu Milét podarilo dobyť. Peržania, ktorí ešte stále podliehali príkazom Memnona, sa teraz zhromaždili v [[Halikarnassos|Halikarnasse]], hlavnom meste [[Kária|Kárie]], a pripravovali mesto na obliehanie. Alexander v bojoch utrpel veľké straty. Počas bojov dokonca dohodol prímerie, aby skryl macedónskych zajatcov, čo bolo niečo, čo nikdy predtým, ani nikdy potom už neurobil. Keď napokon prerazil múry, utiekol Memnon s väčšinou vojakov na lodiach z mesta. Tým, že kárskej dcére satrapa, Ade, prisľúbil vládu nad Helikarnassom, zabezpečil si spojenectvo s ľudom Kárie. Tu Alexander prvýkrát ukázal taktiku veľkorysosti voči porazeným národom, aby ich nepohnevali proti svojim Grékom. Pôvodný cieľ výpravy proti Perzii, dobytie západného pobrežia, bol týmto dosiahnutý. Napriek tomu sa Alexander rozhodol vo výprave pokračovať. Pozdĺž pobreží [[Lýkia|Lýkie]] a [[Pamfýlia|Pamfýlie]] sa macedónske vojsko nestretlo s významnejším odporom. Mesto po meste sa vzdávalo bez boja. Alexander vymenoval svojho priateľa [[Nearchos|Nearcha]] za miestodržiteľa Lýkie a Pamfýlie. V lete roku 334/333 pred Kr. dobyl Alexander [[Anatólia|anatolské]] vnútrozemie. Alexander postupoval z juhu, jeho generál Parmenion od Sárd na západe. Obidve armády sa stretli v [[Gordion]]e, hlavnom meste perzskej satrapie [[Frýgia]]. Tu vraj Alexander Veľký podľa legendy preťal svojím [[meč]]om [[gordický uzol]], o ktorom [[orákulum]] predpovedalo, že len ten, kto tento uzol uvoľní, získa vládu nad Áziou. Macedónci a Gréci istý čas ostali v Gordione, aby počkali na doplnenie mužov a dovoz úrody. V tomto čase zomrel v auguste [[333 pred Kr.]] perzský veliteľ Memnon na chorobu. Za jeho nástupcu vymenovali [[Farnabazos (syn Artabaza II.)|Farnabaza]], a pretože sa Peržania medzitým znova sformovali, Alexander sa znova proti nim vypravil. V Gordione zanechal svojho generála [[Antigonos Jednooký|Antigona]] ako miestodržiteľa Frýgie a dal mu za úlohu podmaniť si sever Anatólie a zabezpečiť cesty pre dopĺňanie zásob. Cez [[Kapadócia|Kapadóciu]] vpochodovalo Alexandrovo vojsko do [[Kilíkia|Kilíkie]]. Tam po krátkom boji dobyli hlavné mesto [[Tarsus (mesto)|Tarsus]], kde Alexander ostal do októbra. === [[Bitka pri Isse]] (333 pred Kr.) === V Tarse sa Alexander dozvedel, že Dareios hrozbu konečne vzal natoľko vážne, že sám viedol vojsko z jadra perzskej ríše na západ. Podľa Plútarcha toto perzské vojsko malo 600 000 mužov, čo je údaj, ktorý je asi značne prehnaný. Dareiovi sa podarilo obísť Alexandrovu armádu na severe a obsadiť Issos (Issus), čím zablokoval cesty pre zásobovanie. V bitke pri Isse sa armády stretli a bojovali proti sebe, až kým Dareios neutiekol z bojiska pre veľké straty. Macedónci mali 450 mŕtvych a 4000 zranených. Neznáme sú perzské straty, boli však asi oveľa vyššie. Po bitke Parmenion utekajúceho perzského kráľa sledoval až do [[Damask]]u. Tam mesto prekvapil, dobyl ho a vyčerpal jeho bohatstvo. Na 7000 ťažných zvieratách doniesol zlato a striebro na západ do Issu, aby ho rozdal Alexandrovým mužom. Medzi zajatcov, ktorí padli do rúk Macedóncov, patrila matka Dareia, jeho žena Statira, päťročný syn a dve dcéry. Alexander s nimi zaobchádzal s rešpektom. Okrem toho bola zajatá Barsine, vdova Memnona. Medzi Alexandrom a Barsine vznikla ľúbostná aféra, z ktorej neskôr vznikol syn, ktorého nazvali Herakles. Po bitke Alexander založil prvé mesto v Ázii, ktoré pomenoval po sebe: Alexandria, dnešné [[Iskanderun]]. Tu usídlil 4000 zranených z bitky. Dareios poslal Alexandrovi posla, ktorý mu sľúbil všetky krajiny na západ od [[Eufrat]]u výmenou za rukojemníkov a koniec výpravy. Keď sa o tejto ponuke dozvedeli, Parmenion vraj povedal: ''“Keby som bol Alexandrom, prijal by som to.“'' Alexander vraj odvetil: ''“Aj ja by som to prijal, keby som bol Parmenionom.“'' === Dobytie Palestíny (333 – 332 pred Kr.) === Po bitke pri Isse ostali Alexandrovi dve možnosti: Prenasledovať Dareia do jadra Perzskej ríše alebo dobyť stredomorské pobrežia pod perzskou nadvládou. Pod vedením [[Farnabazos (syn Artabaza II.)|Farnabaza]] naďalej operovala perzská flotila so 400 loďami, ktoré mohli kedykoľvek zaútočiť, keby Alexandrova armáda bola ďalej vo vnútrozemí. Alexander sa preto rozhodol, že dobyje perzské prístavy vo [[Fenícia|Fenícii]] a [[Egypt]]e. Vo Fenícii dobyl Alexander bez odporu prístavy [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]], [[Byblos]], [[Bejrút]] a [[Sidón]]. Iba v meste [[Tyros]] narazil Alexander na odpor. Tyros síce ponúkol rokovania, no Alexandrovi zamietol právo podávať obete v chráme mestského boha Melkarta, ktorého Gréci stotožňovali s [[Herakles|Heraklom]]. Pretože sa Alexander cítil urazený a na tomto práve trval, došlo k obliehaniu mesta, ktoré ležalo na ostrove a zo všetkých strán bolo obklopené morom. Obliehanie Tyrosu sa začalo v januári [[332 pred Kr.]] a trvalo šesť mesiacov, až kým flotila z macedónskych a spojeneckých fenických lodí nezlomila odpor. V bojoch v uliciach Tyru umreli ďalšie stovky macedónskych vojakov. V zlosti dal Alexander usmrtiť všetkých mužských obyvateľov; posledných dve tisíc preživších dal pribiť na kríže pozdĺž pobrežia. Ženy a deti z Tyru boli predané do otroctva. Pádom Tyru sa domovské prístavy všetkých perzských lodí dostali do rúk Macedónie. Prístavné mestá zavolali lode do prístavov, čím zbavili Peržanov ich flotily. Od mora Alexandrovi už nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Alexander potom tiahol ďalej na juh a v [[Gaza (mesto)|Gaze]] narazil na ďalšie mesto, ktoré sa mu postavilo na odpor. Aj tu obliehanie trvalo tri mesiace a skončilo sa zavraždením celého mužského obyvateľstva. Perzského veliteľa mesta, muža menom Batis, dal Alexander zaživa pripútať na vojenský voz a uťahať po zemi k smrti, čo bola imitácia správania Achilla pred [[Trója|Trójou]] (s tým rozdielom, že Hektor už bol mŕtvy). Alexander vraj tiež navštívil v Palestíne [[Jeruzalem]], no možno aj tu ide o legendu. Niektoré zdroje tvrdia, že prešiel len okolo Jeruzalema, ale v meste nebol. Pravdepodobné je, že ho podporovalo židovské obyvateľstvo a že ho [[Židia|židovskí]] žoldnieri sprevádzali na výprave do [[Egypt]]a. === Dobytie Egypta (332 – 331 pred Kr.) === [[Staroveký Egypt]] bol pre Alexandra ľahkou korisťou. Už v Pelusiu (dnes [[Port Said]]) mu prišiel v ústrety perzský satrap Mazakes a vyhlásil kapituláciu. Teraz už nebolo vojenských dôvodov viesť armádu do Egypta, ostali však symbolické dôvody. Macedónci tiahli do [[Heliopolis|Heliopolu]], kde sa Alexander dal vyhlásiť [[faraón]]om Egypta a synom boha [[Ré]]. Odtiaľ Alexander pokračoval do [[Memfis]]u (Memfidy). Antické pramene informujú, že Grékov po ceste všade oslavovali ako osloboditeľov. Je naozaj možné, že to tak bolo, pretože Egypt stratil svoju nezávislosť v prospech Perzie iba 11 rokov predtým. Aby si Egypťanov získal na svoju stranu, dal Alexander skoro všetky vládne funkcie obsadiť domácimi. Alexander tiahol pozdĺž [[Níl]]u a v januári [[331 pred Kr.]] založil pri pobreží Stredozemného mora ďalšiu [[Alexandria|Alexandriu]], najdôležitejšie z miest, ktoré založil. V marci Alexander tiahol {{km|400|m}} na západ cez púšť k orákulu [[Amon]]a v oáze [[Siva]] v [[Líbyjská púšť|Líbyjskej púšti]]. Aké posolstvá sa tam dozvedel, nie je známe. Antické pramene informujú, že sa tam vraj dozvedel, že je synom Dia; napríklad najvyšší kňaz ho vraj pozdravil ako „syna Dia“. Plutachos to upresňuje tak (Alexander 2.1), že jeho otec pochádzal z Herakla cez [[Karanos (kráľ)|Karana]] a jeho matka [[Aiakos|Aiaka]] cez [[Neoptolemos (mytológia)|Neoptolema]] a [[Achilles (mytológia)|Achilla]]. V skutočnosti sa však Alexander už predtým označoval ako Diov syn. Zo Sivy sa Alexander vrátil do Memfidy, pobudol tam zopár týždňov a potom svoje vojská odviedol späť do Palestíny. === Dobytie jadra perzského štátu (331 – 330 pred Kr.) === [[Súbor:Alexander 1.jpg|thumb|right|Alexander Veľký a rodina perzského kráľa Dareia III. ([[Francúzsko|francúzska]] medirytina zo [[17. storočie|17. stor.]])]] V máji 331 sa Alexander vrátil do Tyru. Prikázal tam, aby bolo znovu postavené mesto, ktoré potom dal znovu osídliť spriatelenými Feničanmi. 15 000 nových vojakov bolo na jar vyslaných z Macedónie. V júli sa pri Tyre stretli s Alexandrom. Jeho armáda teraz pozostávala zo 40000 pešiakov a 7000 jazdcov. Alexander tiahol na východ cez Sýriu a prešiel cez Eufrat. Jeho plánom asi bolo ísť odtiaľto na juh do [[Babylon]]u, no armáda vedená perzským satrapom Mazaeom mu zatarasila cestu. Alexander sa vyhol bitke, ktorá by ho bola stála veľa mužov, a namiesto toho tiahol na sever. Dareios zatiaľ v [[Asýria|Asýrii]] zhromaždil novú veľkú armádu a Alexander sa chcel stretnúť práve s touto armádou. V septembri 331 prekročili Gréci rieku [[Tigris]]. [[20. september|20. septembra]], bezprostredne pred bitkou, bolo [[zatmenie Mesiaca]], ktoré Peržanov zneistilo, pretože ho vnímali ako zlý omen. Gréci mali tábor {{km|11|m}} od perzskej armády pri dedine menom Gaugaméla, preto sa aj nasledujúca bitka stala známou ako [[bitka pri Gaugaméle]]. [[1. októbra]] armády Macedónčanov a Peržanov proti sebe bojovali, Gréci aj tentoraz zvíťazili, nepodarilo sa im však zabiť alebo zajať Dareia. Hoci kráľ znova utiekol, bola jeho armáda prakticky zničená. Gréci teraz získali nadvládu nad satrapiou [[Babylonia]] a mohli nerušene vtiahnuť do bohatého Babylonu. Mazaeus, ktorý sa po bitke pri Gagugamele stiahol do Babylonu, odovzdal mesto Alexandrovi, ktorý doň vstúpil cez [[Ištarina brána|Ištarinu bránu]] a dal sa vyhlásiť za kráľa Ázie. Zatiaľ čo predtým Gréci národy Ázie povýšenecky považovali za barbarov, Alexander ich videl inými očami. Fascinovaný nádherou Babylonu prikázal uchovať všetky stavby. Alexander prepáčil perzskému satrapovi Mazaeovi a dokonca ho vymenoval za svojho miestodržiteľa v Babylone. Po päťtýždňovom pobyte v Babylone tiahol Alexander ďalej na východ, aby zaútočil na veľké perzské mestá v jadre perzského štátu. Mesto [[Súsy]] sa vzdalo bez boja. V januári [[330 pred Kr.]] Macedónci dosiahli perzské hlavné mesto [[Persepolis]]. Veľa obyvateľov mesta pred príchodom Alexandra spáchalo samovraždu alebo utieklo. Alexander mesto dal vyrabovať a [[Xerxes I.|Xerxov]] kráľovský palác spáliť ako odplatu za spálenie Aténskej akropoly počas Druhej perzskej vojny. === Prenasledovanie a smrť kráľa Dareia (330 pred Kr.) === Hoci bola Perzia teraz v Alexandrových rukách, bol kráľ Dareios III. ešte stále nažive a na úteku. Pretože Alexandrovi oznámili, že je Dareios v [[Média|Médii]], sledoval jeho stopu v júni na severozápad do [[Ekbatana|Ekbatany]] (dnes [[Hamadán]]). Ani Dareiovi prívrženci už teraz nevideli nádej, že by Perziu získali späť. Dokonalosť porážky pripúšťala len možnosť vzdať sa alebo celý život utekať s Dareiom. Bisthanes, člen kráľovskej rodiny, sa rozhodol zostať v Ekbatane, kde prijal Alexandra a odovzdal mu mesto. Alexander sa opäť prejavil ako veľkorysý človek a vymenoval jedného Peržana za miestodržiteľa v Médii. Dareios medzitým pokračoval vo svojom úteku. Dúfal, že sa uchýli v [[Baktria|Baktrii]], kde bol satrapom jeho príbuzný [[Bessos]] (Bessus). Bessos však Dareia zajal a poslal k Alexandrovi vyjednávača. Ponúkol mu, že Dareia odovzdá Grékom, ak Baktria na oplátku ostane slobodná. Alexander na rokovania nereagoval a pokračoval v prenasledovaní. Bessos svojho rukojemníka v júli zabil a sám utiekol. Mŕtvolu Alexander priniesol do Persepolu a tam ju slávnostne pochovali. === Prenasledovanie Bessa (330 – 329 pred Kr.) === Medzitým Alexander zistil, že na zabezpečenie vlády nad Perzskou ríšou potrebuje podporu perzských šľachticov. Využil preto vraždu Dareia na to, aby Peržanov vyzval na odvetnú výpravu proti Bessovi, ktorý si medzitým dal meno Artaxerxes V. a nazval sa veľkokráľom Perzie. Grécki vojaci neboli veľmi nadšení, že sa musia pomstiť za smrť úhlavného nepriateľa a navyše bojovať proti Peržanom. Okrem toho im bola krajina na severovýchode úplne neznáma. Tamojšie provincie Baktria a Sogdia sa nachádzali približne na územiach dnešných štátov [[Afganistan]], [[Uzbekistan]] a [[Turkmenistan]]. V [[august]]e 330 sa Alexander vypravil na novú výpravu a dobyl najprv [[Harkánia|Hyrkániu]], perzskú satrapiu na južnom pobreží Kaspického mora. Medzi osobami bojujúcimi proti Alexandrovi, bol aj [[Oxyartes]], Dareiov brat. Namiesto toho, aby sa z Hyrkánie vydal priamou cestou do Baktrie, išiel Alexander cez satrapiu [[Aria]], ktorej satrap Satibarzanes sa zúčastnil na zajatí Dareia. Alexander dobyl hlavné mesto Aratcoana, predal obyvateľov do otroctva a premenoval mesto na Alexandriu. Dnes sa mesto volá [[Herat]]. Na jeho ďalšej ceste došlo k incidentu, pri ktorom bol Parmenionov syn [[Filótas (syn Parmenióna)|Filótas]] obvinený, že sa pokúsil zavraždiť Alexandra (resp. že Alexandrovi neprezradil plánovaný atentát na neho). Či k tomu pokusu naozaj došlo, je nejasné. Možno aféra bola len Alexandrovou zámienkou na odstránenie Parmenióna, ktorý sa stal hovorcom Alexandrových kritikov. Alexandrov sklon ctiť si Peržanov a dokonca nosiť ich odevy mnoho Grékov vnímalo ako nadbiehanie barbarskému národu. Filóta dal Alexander na mieste zavraždiť kopijou. Potom k adjutantom Parmenióna poslali kuriéra, ktorý zostal v Ekbatane. Adjutanti vykonali Alexandrov rozkaz a zabili Parmenióna. Po namáhavej ceste pozdĺž rieky Tarnak dosiahol Alexander v apríli 329 centrum dnešného Afganistanu a založil tam ďalšiu Alexandriu, dnešný [[Charikar]], na úpätí Hindukúšu. Odtiaľto chcel Alexander prekročiť pohorie a po tejto ceste vpadnúť do Baktrie. Podľa legendy tu Gréci našli horu, na ktorej bol pripútaný poloboh [[Prometeus (mytológia)|Prometeus]]. Keď sa do Baktrie dostala správa, že sa Alexander chystá prejsť cez Hindukúš, obávali sa obyvatelia Baktry (dnes [[Balch]]) potrestania svojho mesta a vyhnali Bessa. Namáhavý prechod cez pohorie medzitým vojakov donútil, aby zjedli niektoré z nákladných zvierat. Vyčerpaní dorazili do Baktrie, ktorú im odovzdali bez boja. Alexander svojho perzského dôverníka Artabazoa, otca Barsiny, vymenoval za satrapa. Alexander sa v Baktre dlho nezdržal a ďalej sledoval Bessa, ktorý utiekol na sever k rieke [[Amudarja]]. Tento {{km|75|m}} dlhý pochod cez púšť bez vody sa veľa Grékom stal osudným. Bessos medzitým dal zničiť všetky lode, s ktorými by sa cez Amudarja bolo dalo prejsť. Macedóncom trvalo päť dní, kým zhotovili dosť pltí na preplávanie rieky. Potom prešli na druhú stranu do satrapie Sogdia v dnešnom Turkménsku. Bessovi sprievodcovia už nechceli utiecť. Vzbúrili sa proti nemu, zajali ho a vydali Alexandrovi. Ten sa ukázal byť neľútostným a dal Bessovi odrezať nos a uši. Potom ho Alexander takto odovzdal Oxyartovi, aby ho priviedol do Médie na miesto, kde bol zavraždený Dareios. Tam Bessa ukrižovali. Alexander medzitým išiel ďalej na sever a dorazil k hlavnému mestu Sogdie [[Marakanda|Marakandy]] (dnes [[Samarkand]]). Všetky satrapie perzskej ríše teraz podliehali Alexandrovi a nikto okrem neho samého si už nenárokoval perzský kráľovský titul. === Alexander v Sogdii (329 – 327 pred Kr.) === Po dobytí Samarkandu tiahol Alexander ešte ďalej k [[Syrdarja|Syrdarje]] a založil tam mesto Alexandria Eschate („najvzdialenejšia Alexandria“), dnešný [[Chudshand]] v [[Tadžikistan]]e. Stalo sa to v máji roku 329 pred Kr. Približne v rovnakom čase sa proti Alexandrovi vzbúrilo obyvateľstvo Sogdie. Vodcom rebélie bol muž menom Spitamenes, ktorý predtým zradil Bessa a odovzdal ho Alexandrovi. Alexander tiahol od jedného vzbúreneckého mesta k druhému, sedem z nich obliehal a potom zabil všetkých obyvateľov. Medzitým dobyl Spitamenes späť Marakandu, no Alexander si mesto znovu vydobyl. Spitamenes ušiel. Keďže boli vojaci vyčerpaní a ich počet klesol, musel Alexander upustiť od prenasledovania. V hneve spálil dediny a polia roľníkov, ktorí podporovali sogdickú vzburu. Na zimu 329/328 pred Kr. sa vrátil do Médie a očakával nové vojská, ktoré mali poslať zo západu. Na jar roku 328 sa Alexander vrátil do Sogdie. Podľa prameňov pri Amudarje založil ďalšiu Alexandriu, ktorá je možno totožná s dnešnou osadou Ai Khanum. Boj proti sogdickým rebelom trval celý rok. Až po mesiacoch sa ukázalo, že prívrženci Spitamena začínajú opúšťať svojho veliteľa. Hlavu vodcu rebelov napokon Alexandrovi priniesli v decembri 328. Kým sa oslavovalo víťazstvo, vypukol spor medzi Alexandrom a jeho generálom [[Kleitos Čierny|Kleitom]]. Obaja boli v tom čase opití a Kleitos začal chváliť Alexandrovho otca Filipa. Alexander sa tým cítil tak urazený, že Kleita zabil kopijou. Nato svoj čin oľutoval a považoval ho za jednu zo svojich najväčších chýb, no Alexandrov sklon k nadmernému alkoholizmu ostal slabosťou, pri ktorej často stratil sebakontrolu. V nasledujúcom roku 327 pred Kr. dobyl Alexander ešte dve sogdické opevnenia. Potom už nebolo nikoho, kto by sa mu staval na odpor. Dva roky sa Sogdičania búrili proti Alexandrovi a zaplietali ho do stále nových potýčok. Po tomto čase väčšina z nich už nežila alebo bola zotročená. Predtým ako sa Alexander vrátil do Baktrie, nechal v dobytých územiach Sogdie 11000 mužov ako okupačné sily. === Alexander v Baktrii (327 pred Kr.) === Späť v Baktre vydal Alexander množstvo rozkazov, ktoré mu ešte viac odcudzili jeho grécku generalitu. Pretože sa baktrickí jazdci ukázali byť užitoční pri výpravách v Sogdii, prikázal Alexander svojím generálom, aby 30000 mladých Peržanov a Baktrijčanov vycvičili na vojakov [[falanga (šík)|falangy]]. Aj do kavalérie začlenili domácich. Vojaci svoje úlohy akceptovali len neradi, no ešte stále Peržanom nedôverovali. Alexander sa v Baktre oženil s Roxanou (Rhóxanou), sogdickou princeznou, dcérou muža menom Oxyartes (nepliesť si s bratom Dareia rovnakého mena). Touto politickou svadbou sa snažil upokojiť Sogdiu. Zato Alexander poslal preč svoju dlhoročnú milenku Barsinu a spoločného nemanželského syna Herakla. Svadba bola aj urážkou pre Alexandrovho spojenca Artabaza, Barsininho otca, ktorý bol jeho miestodržiteľom v Baktrii. Alexander sa okrem toho pokúšal zaviesť perzský dvorný rituál [[proskynéza|proskynézy]]. K nemu patrilo, že každý, kto chcel prestúpiť pred kráľa, sa pred ním musel skloniť a tvár pritlačiť k zemi. Slobodní Gréci však takéto gesto vykonávali len pred bohmi. Hovorí sa, že sa viacerí z Alexandrových generálov zdráhali takto sa pred ním ponižovať, a že Alexander tento zámer potom musel zrušiť. Len Peržania sa pred ním museli skláňať, Gréci nie. Alexandrove nariadenia ľudia vnímali ako natoľko zvláštne, že tentoraz hrozilo, že vypukne medzi gréckymi vojakmi otvorená vzbura. Aby jej zabránil, dal Alexander popraviť celý rad bývalých členov jeho družiny, medzi nimi aj jeho dvorného životopisca [[Kallisthénos|Kallisthéna z Olyntu]]. === Výprava do Indie (326 pred Kr.) === Po dobytí celej Perzskej ríše sa Alexander rozhodol, že svoju ríšu rozšíri ďalej na východ. India bola pre Grékov pololegendárnou krajinou, o ktorej nič nevedeli. Krajina, ktorú vtedy volali India, nie je totožná s dnešným štátom India. Začínal tam, kde sa končila Perzia: na východe Afganistanu. Patril do nej aj [[Pakistan]] a samozrejme dnešná India. Presne vymedzená východná hranica neexistuje, pretože žiaden cestovateľ sa nikdy nedostal hlbšie do Indie. Najzápadnejšie časti tejto Indie boli v čase Dareia I. kedysi časťami Perzskej ríše. India nebol jednotný štát, ale pozostávala z množstva málo známych miništátov. Výprava do Indie nebola vojensky potrebná. Dôvodmi boli zrejme iba Alexandrova zvedavosť a bojachtivosť. Začiatkom roka 326 pred Kr. dve grécko-perzské armády prenikli do doliny rieky [[Kábul (rieka)|Kábul]], ktorá bola vtedy súčasťou Indie. Prienik bol spojený s mimoriadnymi krutosťami. Stále zriedkavejšie preukazoval Alexander voči dobytým územiam veľkorysosť. Ničili sa mestá a dediny a ich obyvateľstvo sa vraždilo. Spomenuté armády sa stretli pri rieke [[Indus]]. Alexander z krajiny medzi Kábulom a Indusom urobil provinciu Gandhara a člena svojej družiny Nikanora vymenoval za jej miestodržiteľa. Na druhom brehu Indusu Omfis, kráľ [[Taxila|Taxily]], ktorá sa nachádzala asi {{km|30|m}} od dnešného [[Islamabad]]u, zajal Alexandrove vojská. Tu sa Alexander stretol s mužom menom Kalanus, ktorého vyzval, aby ho sprevádzal na ďalších výpravách. Kalanus súhlasil a stal sa Alexandrovým poradcom; zrejme bol pri ďalších rokovaniach s indickými vodcami veľmi užitočný. Z Omfisovho dvora Alexander vyzval ďalšie štáty [[Pandžáb]]u, aby sa mu podrobili a uznali ho za boha. Toto odmietol [[Poros (kráľ)|Poros]], kráľ [[Pauravas]]u, ktorý od Taxily oddeľoval rieka Hydaspes (dnes [[Jhelum]]). V máji Alexander počas lejaku prešiel cez Hydaspes a zvíťazil nad jazdeckou jednotkou vedenou Porosovým synom. Gréci a Peržania tiahli ďalej na východ. Počtom boli voči malej Porosovej armáde, ktorá ich očakávala, vo výhode, no len ťažko sa vysporadúvali v značne zalesnenej krajine so stálymi dažďami. Okrem toho sa k nim dostali správy, že Poros mal jednotku vojnových slonov, s ktorými Gréci nikdy predtým nebojovali. V [[bitka pri rieke Hydaspes|bitke pri rieke Hydaspes]] Indovia prehrali. V tejto bitke vraj umrel Alexandrov kôň Bukefalos, hoci iné pramene tvrdia, že zomrel na stareckú slabosť už pred bitkou. Na počesť svojho dlhoročného jazdeckého koňa založil Alexander mesto Bukefala (dnes [[Jalapur]]). Poros dostal milosť a vymenovali ho za Alexandrovho miestodržiteľa v Pauravase. Ďalej na východe sa nachádzalo indické kniežatstvo [[Magadha]] pri rieke [[Ganga|Gange]], ktoré ledva poznali aj samotní ľudia z Pandžábu. Alexander chcel dobyť aj túto krajinu. Za silných monzúnových dažďov sa demoralizovaná armáda trápila cestou smerom na východ a musela prechádzať cez jednu rieku v stave povodne za druhou. Koncom júla bol na rade prechod cez Hyfasis (dnes [[Beas]]) a od Magadhy boli vojaci ešte veľmi ďaleko. Vtom sa muži vzbúrili a odmietali ísť ďalej. Alexander bol maximálne nahnevaný, nakoniec ho však jeho dôstojník Coenus prehovoril, aby sa obrátili. Na brehu rieky Hyfasis založil ďalšiu Alexandriu a usídlil tu veľa veteránov, ktorí sa tým pádom sotva mohli nádejať, že sa niekedy vrátia do Grécka. === Návrat do Perzie (326 – 325 pred Kr.) === Namáhavý návrat k rieke Hydaspes trval do septembra. V Bukefale začala stavba 800 lodí, ktoré sa mali plaviť po prúde k Indickému oceánu. Nebolo ich však dosť na to, aby prepravili celú Alexandrovu armádu, preto museli lode na brehu sprevádzať vojaci-pešiaci. V novembri vyrazili od Bukefaly, no po desiatich dňoch narazili pri sútoku rieky Hydaspes s riekou Acesines (dnes [[Chenab]]) na pereje, v ktorých stroskotalo viacero lodí a veľa Grékov prišlo o život. Ďalšia cesta viedla cez indické štáty, ktoré si Alexander nepodrobil. Tieto na armádu stále útočili a Peržania a Gréci ničili mestá a dediny všade, kde im prišli do cesty. Pri [[Multan]]e Alexandra ťažko zranili šípom. Strela mu prenikla do [[pľúca|pľúc]]. Hoci Alexander prežil, po celý zvyšok svojho života trpel na následky tohto zranenia. Z nemocenského tábora rozkázal, aby založili na sútoku riek Acesines a Indus ďalšiu Alexandriu (pri dnešnom [[Uch]]u), a aby Roxanin otec Oxyartes bol vymenovaný za miestodržiteľa tejto novej provincie. Ďalej Alexander zaútočil na štáty [[Sindh (historické územie)|Sindhu]], aby tak prebojoval svojej armáde cestu na juh. Podrobil si kráľov menom [[Musicanus]], [[Oxicanus]] a [[Sambus]]. Musicana, ktorý neskôr začal vzburu, nakoniec ukrižovali. Až keď sa znova začali [[monzún]]y, dosiahla armáda roku [[325 pred Kr.]] ústie Indusu a [[Indický oceán]]. Alexander tu založil mesto Xylinepolis (dnes [[Bahmanabad]]) a pripravil flotilu na odplávanie. Kým asi štvrtina armády sa takto po mori mala plaviť domov, musela väčšina armády ísť do Perzie po pevnine. Jednu malú pevninskú armádu viedol [[Krateros]] (Crateros, Craterus) cez [[Arachózia|Arachóziu]] a [[Drengiana|Drangianu]]. Druhú, hlavnú pozemnú armádu, v ktorej boli aj obchodníci, herci, prostitútky či prostitúti a ich deti, viedol sám Alexander. V auguste roku 325 pred Kr. sa táto pozemná armáda pod vedením Alexandra vydala na cestu. Flotila pod vedením [[Nearchos|Nearcha]] odišla urýchlene o mesiac neskôr, lebo sa domáci začali búriť. Prakticky ihneď po odchode armády sa práve dobyté štáty Indie odtrhli a vzbúrili sa proti veteránom, ktorí zostali v nových mestách. O ich ďalšom osude vieme len v ojedinelých prípadoch. Dnešný [[Belučistan]] bol vtedy známy ako [[Gedrosia]]. Hoci Peržania varovali pred prechodom cez gedroskú púšť, pustil sa Alexander do tohto rizika, pretože to bola najkratšia cesta. Šesťdesiatdňové trápenie spôsobilo smrť nespočetných vojakov na vyčerpanie, úpal alebo smäd. V decembri vojaci dorazili do Pury (dnes [[Bampur]]), jedného z najvýchodnejších strážnych bodov Perzie, čím boli v bezpečí. === Posledné roky a smrť (324 – 323 pred Kr.) === Po oslavách úspešného návratu založil Alexander v januári roku [[324 pred Kr.]] ďalšiu Alexandriu (dnes [[Golashkerd]]). Po ceste na západ v [[Súsy|Súsach]] narazil na Nearcha a jeho mužov, ktorí plavbu po mori prežili viac-menej bez ujmy. Nové oslavy boli využité na to, aby 10000 perzských žien vydali za gréckych vojakov. Tieto manželstvá Alexander vnímal ako nutnosť k tomu, aby podporil zrastanie Peržanov a Grékov. On sám si vzal dve ženy, [[Statira|Statiru]], dcéru Dareia, a [[Parysatis]]. Týmto teda mal už tri manželky. Svadby prebehli podľa perzského rituálu. Už Alexandrov otec použil svadbu s viacerými ženami ako diplomatický prostriedok na stabilizáciu a rozšírenie svojej moci. S cieľom prevziať ďalšie atribúty perzského štátu Alexander vymenoval svojho dlhoročného priateľa a milenca [[Hefaistion]]a za chiliarchu ([[vezír]]a) a svojho generála Ptolemaia I. za ochutnávača. Obidva tituly boli na západe neznáme. Historici si nie sú istí, či prijal aj perzský kráľovský titul [[šachinšach]] ([[šáhinšáh]] = kráľ kráľov). Takisto vycvičil regiment perzských chlapcov na macedónsky spôsob. Tieto novinky zväčšovali priepasť medzi Alexandrom a jeho macedónskou generalitou. Pretože počet perzských vojakov vo vojsku začínal byť vyšší ako počet Grékov, obávali sa, že sa čoskoro stanú celkom bezvýznamní. Peržania teraz už mohli zastávať aj vyššie hodnosti v armáde, čo Grékom pripadalo neslýchané. Keď armáda dosiahla mesto [[Opis]] pri [[Tigris|Tigride]], dovolil Alexander veľa Macedóncom, aby sa vrátili do Grécka. Hoci po tom predtým túžili, teraz im to pripadalo ako urážka, pretože to bolo prvé znamenie ich nahradenia Peržanmi. Podľa prameňov niektorí vojaci na Alexandra kričali najhoršie nadávky. Alexander reagoval tak, že ich okamžite zosadil a pohrozil im, že na nich pošle perzských vojakov. Vojaci sa potom ospravedlnili a bolo im prepáčené. 11500 gréckych vojakov potom bolo poslaných domov. Na jeseň roku [[324 pred Kr.]] išiel Alexander do [[Ekbatana|Ekbatany]]. Tam sa prihodilo, že Hefaistion, oslabený indickou džungľou a gedroskou púšťou, po jednom z mnohých pijackých posedení ochorel a zomrel. Alexander, ktorý bol dlhé roky Hefaistionov milenec, bol od žiaľu celý bez seba. Hefaistionovho lekára dal popraviť, niekoľko dní sa postil a potom vypravil monumentálny pohreb. Neskorší rímski spisovatelia opisovali Alexandrov prejav žiaľu ako prehnaný, no Alexandrovi súčasníci ho asi za taký nepovažovali. Vo februári [[323 pred Kr.]] sa Alexander nakoniec vrátil do [[Babylon]]u. Tu pripravil nové výpravy, ktoré mali viesť k dobytiu Arabského polostrova. Takisto možno plánoval, že potom dobyje západné Stredomorie s [[Kartágo]]m a [[Rím]]om. V máji, krátko pred plánovaným odchodom armády, oznámil Alexander, že jeho mŕtveho priateľa Hefaistiona odteraz treba uctievať ako poloboha. Stalo sa tak potom, čo dorazil posol z oázy [[Siva]], kde sa Alexander pýtal na zbožštenie Hefaistiona. Pri tejto príležitosti zorganizoval oslavy, pri ktorých zase pil príliš veľa alkoholu. Nasledujúci deň ochorel na horúčku a potom zomrel ako 32-ročný popoludní [[10. jún]]a toho istého roka v [[Nebukadnesar]]ovom paláci v Babylone. Odvtedy sa diskutovalo o viacerých príčinách smrti. Najpravdepodobnejšie však je, že jeho telesná slabosť, vyplývajúca zo zranení v bojoch a prehnaného konzumu vína, spôsobila záchvat slabosti alebo nejakú chorobu. Navrhovanými teóriami sú: * ochorenie na [[Vírus západného Nílu|horúčku západného Nílu]] (po angl. ''West Nile virus'') * otrava Antipatrovými synmi * recidíva [[malária|malárie]], ktorú mal roku [[336 pred Kr.]] * vražda zo strany Roxany<ref>https://www.independent.co.uk/world/science_technology/story.jsp?story=568501</ref><!-- odkaz neexistuje --> * Vtedajší lekári boli absolútne presvedčení o očistnom pôsobení umelo vyvolaného zvracania a hnačky. Preto bolo vtedy bežné podávať [[kýchavica biela|kýchavicu bielu]] (''Veratrum album'') v malých dávkach. Symptómy, ktoré vraj mal Alexander Veľký, sú typické pre otravu kýchavicou bielou. Vtedajší lekári mu asi stále dávali malé dávky rastliny a zhoršovali jeho stav (zrejme neúmyselne), až kým nezomrel. Navyše v prospech tejto teórie hovorí aj to, že je táto rastlina, v ktorej koreni je najväčšia koncentrácia jedu, v Stredomorí dodnes veľmi rozšírená. * Najnovšie v roku [[1998]] v článku „Záhadná smrť“ v „[[New England Journal of Medicine]]“ vol. 38 lekár [[David W. Oldach]] (profesor patológie na Univerzite [[Maryland]]) a iní (vrátane významného Alexandrovho historika menom [[Eugen N. Borza]]) analyzovali Alexandrove symptómy tak, ako ich opisujú [[Arriános]], [[Diodorus]] a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]. Oldach zavrhol teórie otravy a diagnostikoval ako chorobu [[týfus|tyfózneho]] typu, možno komplikovanú [[zápal podbrušnice|zápalom podbrušnice]] a Guillan-Barrého syndrómom, čo vedie k možnosti, že absolútne paralyzovaného Alexandra vlastne v skutočnosti zabili až jeho balzamovači (pozri ďalej). * [[Guillainov-Barrého syndróm]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jarus | meno = Owen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Contributor | meno2 = Live Science | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Why Alexander the Great May Have Been Declared Dead Prematurely (It's Pretty Gruesome) | url = https://www.livescience.com/64676-alexander-the-great-declared-dead-prematurely.html | vydavateľ = livescience.com | dátum vydania = 2019-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * otrava vínom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexander the Great was killed by toxic wine, says scientist | url = https://www.pri.org/stories/2014-01-13/alexander-great-was-killed-toxic-wine-says-scientist | vydavateľ = pri.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Mŕtvolu Alexandra Veľkého vraj vložili do hlinenej nádoby plnej [[med]]u a do skleneného [[sarkofág]]u (čo by však vzhľadom na zriedkavosť priesvitného skla v [[starovek]]u bol neuveriteľne drahý sarkofág). Jeho zvyšky mali tak ostať naveky zachované. [[Strabón]], [[Caligula]], [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]] a [[Augustus]] patrili k osobám, ktoré hrob vraj navštívili. Alexandrove posledné slová ako odpoveď na Perdikkasovu otázku, komu svoju ríšu zanecháva, vraj zneli takto: ''Najsilnejšiemu/Najdôstojnejšiemu (z vás)'' (''aristos'', čo vysvetľuje častú zámenu s menom Krateros). Okrem toho Alexander vyslovil tajomné proroctvo o budúcnosti: ''Myslím, že moji priatelia pre mňa usporiadajú veľké pohrebné hry.'' ([[Diodorus]], 17, 117, 4). == Po Alexandrovej smrti == Po jeho smrti Roxana porodila [[Alexander IV. Aigos|Alexandra IV. Aiga]], jeho jediného legitímneho syna, ktorého však ešte v detskom veku zavraždili. Macedónske zhromaždenie armády zvolilo za Alexandrových nástupcov tak Alexandrovho duševne postihnutého brata Arrhidaia, ako aj jeho jednoročného syna Alexandra IV.. Gubernátorom a skutočným vládcom sa stal [[Perdikkas]]. Alexandrovi generáli a členovia družiny ([[heteiria|heteiri]]) dostali provincie a začali proti sebe bojovať v tzv. [[Boje diadochov|Bojoch diadochov]] (323 – 301/281), na ktorých konci sa obrovská ríša rozpadla na jednotlivé ríše [[diadochovia|diadochov]]: Roku [[320 pred Kr.]] vyhnali Macedóncov z Indie. V Macedónii a Grécku vládol už od čias Alexandrovej výpravy do Ázie [[Antipatros (4. stor. pred Kr.)|Antipatros]], ktorý sa po zavraždení Perdikla roku 320 pred Kr. (na účely ktorého sa spojili Antipatros, Antigonos, Ptolemaios a Krateros) stal správcom celej ríše. Antipatros však čoskoro zomrel a roku [[318 pred Kr.]] sa jeho syn [[Kassandros (syn Antipatra)|Kassandros]] zmocnil Macedónie a dal vyvraždiť časť Alexandrovej rodiny. V roku [[306 pred Kr.]] sa nakoniec dovtedajší správca Malej Ázie Antigonos vyhlásil za Alexandrovho dedica, Kassandros za kráľa Macedónie, Ptolemaios za kráľa Egypta a Seleukos za kráľa ázijskej časti Alexandrovej ríše. Za thráckeho kráľa sa už od Alexandrovej smrti považoval [[Lysimachos (kráľ Trákie)|Lysimachos]]. Macedóniu a časti Grécka nakoniec roku 297 dobyli Antigonovci (definitívne 276), Lýsimacha v Malej Ázii a Thrákii definitívne porazili Seleukovci roku 281 pred Kr. Z ríš diadochov teda nakoniec (okolo 270 pred Kr.) vznikli štyri stabilizované ríše: * ríša Antigonovcov v Macedónii (roku 148 pred Kr. súčasť Rímskej ríše) * ríša [[Seleukovci|Seleukovcov]] v Prednej Ázii [Malá Ázia, Sýria, Mezopotámia, Irán] (roku 64 pred Kr. súčasť Rímskej ríše) * ríša [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]] v Egypte (roku 30 pred Kr. súčasť Rímskej ríše) * ríša Attalovcov v Mezopotámii a v Iráne Tým sa začala éra [[helenizmus|helenizmu]] v užšom zmysle, ktorá potom trvala ešte skoro 300 rokov. Vojnami a vraždami medzi nástupcami rýchlo ubúdalo Alexandrových priateľov a členov jeho rodiny : Väčšina jeho najlepších dôstojníkov (okrem dvoch) padla za obeť vražedným bojom; aj jeho matka (316 pred Kr.), jeho žena Roxana (310 pred Kr.), jeho syn Alexander IV. (310 pred Kr.), jeho nemanželský syn Herakles s matkou (310 pred Kr.), jeho sestra Kleopatra, jeho polosestra Euridyka a jeho polobrat [[Filip Arrhidaios]] zomreli. Jediný [[Antipatros (4. stor. pred Kr.)|Antipatros]] zomrel prirodzenou smrťou. Alexander okrem ríše perzsko-gréckej kultúry zanechal sadu novo založených miest v Grécku, Egypte a Indii nesúcich mená [[Alexandria]], [[Alexandropolis]] a iné variácie jeho mena. Okrem toho sa v mnohých jazykoch rod papagájov „Psittacula“, ktorý Alexander vraj ako prvý doniesol do Európy, nazýva podľa neho (v češtine napr. alexandr, v slovenčine ale oficiálne ladniak a iba hovorovo alexander). Alexander nepochybne otvoril Grékom bránu sveta a prostredníctvom helenizmu pripravil cestu [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a kresťanstvu, ktoré nadväzovali na grécky svet. Tento vývoj dokonala až [[islamská expanzia]]. == Alexandrove manželstvá a sexualita == Všeobecne sa zastáva názor, že najväčšia Alexandrova náklonnosť patrila jeho druhovi, veliteľovi kavalérie (chiliarchos) a pravdepodobnému milencovi Hefaistionovi. Pravdepodobne boli najlepšími priateľmi už od detstva, pretože aj Hefaistion získal svoje vzdelanie na dvore Alexandrovho otca. Hefaistion sa prvýkrát objavuje v okamihu, keď Alexander prišiel k Tróji. Tam obaja priatelia vzdali obete pri svätyniach hrdinov Achilla a [[Patroklos|Patrokla]], pričom Alexander poctil Achilla a Hefaistion Patrokla. [[Aelian]] vo svojich ''Varia Historia '' (12.7) tvrdí, že "tým naznačil, že je predmetom Alexandrovej lásky, tak ako bol Patroklos predmetom Achillovej.'' Často sa diskutovalo o jeho ambivalentnej sexualite. List 24 z listov pripisovaných Diogenovi zo Sinope, pravdepodobne napísaný v prvom alebo druhom storočí a odrážajúci klebetu z Alexandrových čias, Alexandra poučuje: ''Ak chceš byť kalos kagathos [prekrásny a dobrý] zahoď vyčíňanie (?), ktoré máš na hlave, a príď k nám. Ale ty to nedokážeš, lebo ťa ovládajú Hefaistionove stehná.'' A Curtius informuje, že ''pohŕdal [ženskými] sexuálnymi radovánkami natoľko, že jeho matka sa obávala, či bude schopný splodiť potomkov.'' Na povzbudenie jeho chuti k opačnému pohlaviu priviedli kráľ Filip (ktorý už vynadal synovi za to, že hovorí príliš nahlas) a Olympias kurtezánu Kallixeinu z Thesálie. No starovekí autori neboli všetci jedného názoru. Eumenes (370 – 265) tvrdil, že Alexandrovi „sex neprinášal útechu“, kým [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] tvrdil, že Alexander bol „divoký pederast“. Neskôr počas svojho života si Alexander vzal za ženu niekoľko princezien z bývalých perzských území: Roxanu z Baktrie; Statiru, dcéru Dareia III.; a Parysatis, dcéru [[Ochus]]a. Bol otcom aspoň dvoch detí – Herakla, ktorý sa narodil roku 327 pred Kr. jeho milenke [[Barsine]], dcére satrapa Frýgie menom Artabazus, a Alexandra IV. Macedónskeho, ktorý sa narodil Roxane v roku 323 pred Kr. Toto by bolo v súlade so starovekým „všestranným“ chápaním sexuality. Curtius tvrdí, že Alexander mal aj milenca „…[[Bogoas]]a, [[eunuch]]a mimoriadnej krásy a v najväčšom rozkvete chlapčenstva, s ktorým mal intimity Dareios, a s ktorým mal neskôr intimity Alexander…“ (VI.5.23). [[Eumenes]] píše, že pred vydaním sa ďalej na východ Alexander ubytoval Bagoasa vo vile mimo Babylonu a požadoval od všetkých svojich dôstojníkov a kurtizán (ov), tak gréckych ako aj perzských, aby mu prejavovali úctu (napr. aby mu dávali bohaté dary). Alexandrova priazeň voči Bogoasovi je tiež zjavná v tom, že následne vymenoval Bogoasa za jedného z [[trierach]]ov, podstatných mužov, ktorí dohliadali nad výstavbou a financovali konštrukciu vojenského loďstva na plavbu domov. Zdá sa, že ich vzťah bol vo vojsku dobre známy, pretože [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] rozpráva príbeh (ktorý tiež spomína [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] a [[Dikaiarchos]]) ako počas istých osláv na ceste späť z Indie Alexandrovi muži Alexandra hlasito vyzvali, aby otvorene pobozkal Bogoasa, čo Alexander aj urobil. Akýkoľvek bol jeho vzťah k Bagoasovi, nebol prekážkou vzťahu Alexandra ku kráľovnej: šesť mesiacov po Alexandrovej smrti mu Roxana porodila syna a dediča Alexandra IV.. Okrem Bogoasa [[Curtius]] spomína ešte iného Alexandrovho milenca menom [[Euxenippos]], ''ktorého mladícky šarm ho napĺňal entuziazmom.'' (VII.9.19) Otázka, či bol Alexander [[homosexuál]], [[bisexuál]] alebo dokonca „[[cross-dresser]]“ (na oslavách príležitostne nosil strieborný odev [[Aténa|Atény]]) v modernom zmysle týchto slov, je sporná. Gréci a [[Macedónia (historické územie)|macedónski]] [[Slovania]], ktorí Alexandra považujú za národného hrdinu, dokonca v rozpore s historickými dokumentmi popierajú Alexandrovu náklonnosť k mužom, čo súvisí aj s dnešným vnímaním sexuality v týchto krajinách. Väčšina medzinárodných vzdelancov však takéto diskusie považuje za anachronistické. Zdôrazňujú, že koncepcia homosexuality v [[starovek]]u neexistovala, a že sexuálna príťažlivosť medzi mužmi bola vnímaná ako normálna a univerzálna súčasť ľudskej prirodzenosti, pretože ľudia boli presvedčení, že mužov priťahuje krása, čo je atribút mladých, bez ohľadu na pohlavie. Navyše ak Alexandrov ľúbostný život bol vtedy prehreškom, tak to bolo nie preto, že miloval pekných mladíkov, ale preto, že sa stýkal s rovnako starými mužmi v dobe, keď štandardným modelom mužskej lásky bola [[pederast]]ická láska (podrobnosti pozri pod [[Dejiny homosexuality]]). == Alexandrovo vojsko == Alexandrova armáda bola jednou z prvých, ktoré úspešne použili obliehacie zbrane. Už jeho otcovi Filipovi síce boli k dispozícii, ale nikdy ich nepoužil. Počas svojich prvých mesiacov ako kráľ však mal Alexander čoskoro možnosť vyskúšať ich počas hore uvedených vzbúr gréckych mestských štátov, najmä Téb. Keď sa Tébania odmietli vzdať, zaútočil na múry pomocou [[katapult]]ov a [[balista|balíst]]. V jeho armáde však bolo jeho dobre vycvičené [[jazdectvo]] (kavaléria). Kavaléria sa skladala z dvoch typov jednotiek. Prvá mala dlhé kopije, ktoré sa používali na prepichnutie nepriateľských šíkov. Druhou boli jednotky s dlhými [[šaršón]]mi (obojručnými mečmi). Tieto jednotky museli byť veľmi dobre trénované, pretože jazdci ešte nemali strmene. Jadrom Alexandrovej armády boli kopijníci(falanga), ktorí niesli zbrane(sarissa), ktoré boli dlhé az5,5 metra( v Alexandrovej dobe 12kubitov) . Títo kopijníci boli veľmi efektívni proti kavalérii a útočiacim pešiakom. Títo vojaci boli vycvičení, aby svojimi kopijami počas útoku mávali hore a dolu aby vytvarali zvuk na psychicke rozptilenie nepriatelkej jednotky , na odrážanie šípov sa pouzivali štity . Tento typ elitnej jednotky bol veľmi schopný na otvorenom bojisku, ale mal problémy s manévrovaní, najmä v určitých typoch terénu. Útvary s dostrelovými zbraňami (napr. lukostrelci a vrhači) pomáhali decimovať rady nepriateľa skôr ako dosiahli Alexandrovu líniu, a ukázali sa byť veľmi užitočné proti perzským lukostrelcom. Medzi efektívnejšie Alexandrove infantérie patrili nosiči štítov. Títo muži nesúci štíty a meče boli zvyčajne umiestnení po jeho bokoch. Ak sa nepriateľ pokúsil zaútočiť na jeho bok, dokázali títo ťažko vyzbrojení vojaci chrániť vnútro línie. Alexander mal aj určité jednotky, ktoré možno porovnať so Special Forces [[Spojené štáty|USA]]. Títo muži sa volali Gurkhovia a mali oštepy. Alexander ich používal pri ťažkých výstupoch a nočných útokoch. V tej dobe nebola žiadna iná armáda taká pestrá. Alexander bol dobre známy snahou mať diverzifikovanú armádu. == Historické pramene == Bohužiaľ sa nám vtedajšie pramene, ako napríklad dejepisné dielo Alexandrovho dvorného dejepisca [[Kallisthénos|Kallisthéna]], záznamy Ptolemaia (Alexandrovho priateľa z detstva a neskoršieho zakladateľa rovnomennej dynastie pod menom [[Ptolemaios I.]]), správy [[Artistobulos|Aristobula]] (člena technického štábu Alexandrovho vojska), cestovné správy [[Nearchos z Kréty|Nearcha]] (generála v Alexandrovom vojsku) a správa od [[Kleitarchus|Kleitarcha]] nezachovali alebo zachovali len v zlomkoch. Sám Alexander zanechal len zopár nápisov a zlomkov listov s pochybnou autenticitou. Musíme sa teda spoľahnúť na podania neskorších autorov založené na uvedených pôvodných autoroch: * Ptolemaiove, Aristobulove a Nearchove záznamy, ktoré vznikli v posledných desaťročiach štvrtého predkresťanského storočia recipoval [[Arriános]], ktorého ''Alexandros Anabasis'' (=''Anabasis Alexandri'', po slovensky Alexandrov vzostup al. Ťaženia Alexandra Veľkého) prestavuje najspoľahlivejší antický prameň. Svoju motiváciu formuloval jasne: '' „ …no túto medzeru nik nikdy nezaplnil a jeho činy neboli ľudstvu nikdy tak oznámené ako si to zaslúžili…“ '' (Arr. Anab. I, 12,2) * Alexandrovým životopisom sa zaoberal aj Strabón v 15.knihe jeho ''Historikon Hypomnematon'' (Historických pamätihodností). * Spoľahlivými prameňmi sú aj diela gréckeho historika [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarcha]] z Cheronie, ktorý napísal ''Život Alexandrov'' a dve orácie ''O osude a schopnostiach Alexandra Veľkého''. * [[Quintus Curtius Rufus]] napísal ''Historiae Alexandri Magni'', životopis v [[latinčina|latinčine]] v desiatich knihách, z ktorých sa zachovalo osem. * Z kníh ''Bibliotheca historia'' (Historická knižnica) gréckeho historika [[Diodorus Siculus|Diodora Sicula]] sa aspoň štyri zaoberajú Alexandrovými výpravami a činmi [[diadochovia|diadochov]] * [[Marcus Iunianus Justinus]] napísal ''Epitomé filipickej histórie Pompeia Troga'', ktoré obsahuje veľa dokázateľných faktických chýb a je značne zostručnené. * Časti sa zachovali v dielach [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]]. Problémom je, že každý prameň podáva iný obraz Alexandra. Arriános podáva lichotivý obraz, Curtius negatívnejší obraz a Ploutarchos sa snaží o dobrý príbeh, či už kladný alebo záporný. Všetky pramene obsahujú značnú dávku fantázie, čo viedlo Strabóna k tvrdeniu (2.1.9): ''Všetci, kto písali o Alexandrovi uprednostnili zázračné pred pravdivým''. Napriek tomu nám toho pramene prezradzujú veľa. == Alexandrovský mýtus == Alexander sa už za živa stal mýtom. Už jeho dvorný historik [[Kallisthenes z Olyntu|Kallisthenes]] zobrazuje more v Kilikii ako ustupuje pred Alexandrom v proskynéze. Iný účastník výprav, [[Onésikritos (Alexandrov sprievodca)|Onésikritos]], po Alexandrovej smrti dokonca napísal, že existovala dohoda medzi Alexandrom a [[Thalestris]], kráľovnou [[Amazonky (mytológia)|Amazoniek]]. (Keď Onésikritos túto časť čítal svojmu pánovi Lýsimachovi (Alexandrovmu generálovi a neskoršiemu kráľovi), Lysimachos vtipne poznamenal ''„Čudujem sa, kde som vtedy bol?“''). Grécky historik [[Klitachos z Alexandrie]] už v [[4. storočí pred Kr.]] napísal ''Históriu o Alexandrovi'' plnú výmyslov, ktorá bola prvým dielom, ktoré stvorilo mýtus o Alexandrovi. Najväčšia časť mýtu o Alexandrovi zrejme vznikla v Egypte za vlády Ptolemaiovcov, pretože [[Ptolemaiovci]] na legitimovanie svojej dynastie potrebovali vytvoriť mýtus o egyptskom Alexandrovi s božským charakterom. Odtiaľ sa zbožňovanie postupne dostalo do [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]] – počas [[Druhá púnska vojna|Druhej púnskej vojny]] v Alexandrovi [[Titus Maccius Plautus]] videl perfektný vzor hrdinu. Na základe týchto starších legiend vznikol aj tzv. [[Alexandrovský román]]. Vznikol pravdepodobne v Alexandrii od neznámeho autora približne roku 222 po Kr. Autor Alexandrov príbeh vyzdobil románovými a rozprávkovými prvkami. Napríklad sa zrazu dozvedáme, že Alexander je synom Olympie a posledného egyptského faraóna, ktorý utiekol do Pelly, hlavného mesta Macedónie, pred perzskou armádou. Tento „román“ sa tešil obrovskej obľube a bol medzinárodne rozšírený až do čias [[moderna|moderny]]. Mylne sa pripisoval Kallisthénovi, preto sa autor ešte aj dnes pomocne nazýva ''Pseudo-Kallisthénos''. Latinské a starosýrske preklady vznikli v neskorom [[starovek]]u. Z týchto prekladov vznikli preklady do všetkých podstatných jazykov Európy a Stredného Východu, vrátane [[arménčina|arménčiny]], [[gruzínčina|gruzínčiny]], [[perzština|perzštiny]], [[arabčina|arabčiny]], [[turečtina|turečtiny]], [[hebrejčina|hebrejčiny]], [[srbčina|srbčiny]], slovančiny, [[rumunčina|rumunčiny]], [[maďarčina|maďarčiny]], [[nemčina|nemčiny]], [[taliančina|taliančiny]] a [[francúzština|francúzštiny]]. Tento „román“ sa považuje aj za zdroj príbehu o Alexandrovi uvedeného v [[Korán]]e ([[súra]] "Jaskyňa")- pozri dolu. Je prameňom pre viaceré udalosti vo [[Firdausí]]ho Knihe Kráľov ([[Šáhnama]]). Zachovala sa aj mongolská verzia. Niektorí ľudia sú presvedčení, že Alexandrovský román je – s výnimkou niektorých náboženských textov – najčítanejšou knihou čias pred obdobím moderny. Prostredníctvom mýtov sa Alexander dostal do viacerých náboženstiev: * [[Židia]]: [[Talmud]] Alexandra spomína ako semitského hrdinu, obrancu a šíriteľa náboženstva o jedinom [[Boh]]u. Táto legenda pramení z autora Alexandrovského románu, ktorý spomína stretnutie Alexandra s veľkým kňazom z [[Jeruzalem]]a. * Východní [[kresťania]]: [[Dejiny Sýrie|Starosýrska]] verzia Alexandrovského románu (verš 514) tvrdí, že Alexander išiel do krajiny tieňov a postavil múr, ktorý mal chrániť proti útokom [[Gog]]a a [[Magog]]a. * [[Moslim]]ovia: Súra „Jaskyňa“ v [[Korán]]e (súra XVIII) spomína Alexandra ako jedného z hrdinov a prorokov pod menom ''Dhû'l-Qarnâ' '' (dvojrohý). Súvislosť s rohmi v jeho mene je sporná. [[Tabari]] tvrdí, že dvojrohý znamená, že bol na oboch koncoch (rohoch) sveta – západe aj východe. Jednoduchšie vysvetlenie spočíva v tom, že na Alexandrových podobizniach na minciach nazývaných [[tetradrachma|tetradrachmy]], ktoré boli vzorom pre arabské meny (arabské slovo [[dirham]] pochádza z gréckeho slova [[drachma]]) je zobrazený s rohmi boha Amona. == Hodnotenie Alexandra == Alexandra dnes uznávajú ako legendárneho hrdinu v [[Európa|Európe]] a väčšine západnej a strednej [[Ázia|Ázie]], kde je známy ako Iskander. Pre [[zoroastrizmus|zoroastristov]] je však človekom, ktorý zničil ich prvú veľkú ríšu a Persepolis. [[Starovek]]é pramene Alexandra buď glorifikujú alebo úplne zhadzujú, takže je ťažké ho hodnotiť. Ak sa Alexander kritizuje, kritizuje sa jeho megalománia po Gaugaméle (hoci to mohol byť len grécky stereotyp pre opisy takýchto vládcov), vražda priateľa Kleita, poprava Filota a generála Parmeniona a pod. Moderné západné hodnotenie kolíše medzi uctievaním hrdinu (Droysen, Tarn, Lauffer, oveľa menej aj Hammond) a triezvou skepsou (Schachermeyr a Green) a pokusom o „rekonštrukciu“ Alexandrovho sebavnímania ako „[[homér]]skeho hrdinu“ (Lane Fox). Vcelku sa názor na Alexandra pohybuje medzi bohom inšpirovanou misiou s cieľom zjednotiť ľudský rod až po presvedčenie, že išlo o staroveký ekvivalent [[Napoleon]]a či [[Hitler]]a, teda [[megaloman]]a zamilovaného do myšlienky ovládnuť svet. Alexandrova vojenská genialita sa bez závisti uznáva (hoci ju moderný výskum sčasti koriguje), no v ľudskej sfére vyplávali na povrch aj negatívne stránky, na ktoré sa často zabúdalo (pijanstvo, brutálne masové vraždenie civilného obyvateľstva, Kleitova smrť atď.). Problematickým (hrôzostrašným) stále zostáva vzťah Alexandra k podmanenému obyvateľstvu a aspekt jeho zbožšťovania. == Členovia Alexandrovej družiny == * [[Antigonos]] Monoftalmos * [[Antipatros]] * [[Krateros]] (Crateros, Craterus) * [[Eumenos]] * [[Hefaistion]] (Hefaestion) * [[Lysimachos (kráľ Trákie)|Lysimachos]] * [[Nearchos z Kréty|Nearchos]] (Nearchus) * [[Parmenion]] * [[Perdikkas]] * [[Ptolemaios I.]] * [[Seleukos]] == Najdôležitejšie mestá založené Alexandrom == Podľa [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarcha]] založil Alexander asi 70 miest.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chant | meno = Colin | priezvisko2 = Goodman | meno2 = David | odkaz na autora = | titul = Pre-Industrial Cities and Technology | url = https://books.google.sk/books?id=9FyFAgAAQBAJ&pg=PT98&dq=alexander+founded++seventy+cities&hl=sk&sa=X&ved=0CB0Q6AEwAGoVChMIq6Pl37qwyAIVBtEUCh1qvA9S#v=onepage&q=alexander%20founded%20%20seventy%20cities&f=false | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Routledge | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavnými sú: * [[Alexandria (Egypt)]] * [[Alexandria Asiana]], [[Irán]] * [[Alexandria (Ariana)]], [[Afganistan]] * [[Alexandria (Kaukaz)]], Afganistan * [[Alexandria (Oxus)]], Afganistan * [[Alexandria Arachosiáncov]], Afganistan * [[Alexandria (Indus)]], [[Pakistan]] * [[Alexandria Eschate]], [[Tadžikistan]] * [[Kandahár]] (Alexandropolis), Afganistan == Alexander v médiách == === Literatúra === '''V slovenčine a češtine''' * Bamm, Peter: ''Alexander Veľký alebo premena sveta'' (SS, 1971) * Cartledge, Paul: ''Alexandr Veliký'' (Academia, 2007) * Gehrke, Hans Joachim: ''Alexandr Veliký'' (Svoboda, 2003) * Green, Peter: ''Alexander Veľký a helenistické obdobie'' (Slovart, 2008) * [[Michal Habaj (historik)|Habaj, Michal]]: ''Alexander Veľký v prameňoch. Itinerarium Alexandri'' (M.Vaško, 2014) * Habaj, Michal a kol. ''Alexander Veľký''. (M.Vaško, 2015) * Heckel, Waldemar & Jones, Ryan: ''Alexandr Veliký a jeho elitní pěchota'' (Computer Press, 2008) * Manfredi, Valerio Massimo: ''Alexander Veľký, Dedič ríše'' (Slovart, 2005) * Manfredi, Valerio Massimo: ''Alexander Veľký, Veštba Amonova'' (Slovart, 2005) * Manfredi, Valerio Massimo: ''Alexander Veľký, Dobyvateľ'' (Slovart, 2005) * Vavřinek, Vladimír: ''Alexandr Veliký'' (Svoboda, 1967) '''V angličtine''' * Bosworth, A.B: ''Conquest and Empire. The Reign of Alexander the Great'', Cambridge 1988. * Green, Peter: ''Alexander of Macedon. A historical Biography'', London 1991 * O´Brien, J.M.: ''Alexander the Great: the invisible enemy'', New York 1992 [Popri knihe Lane Foxa je toto najlepšia moderná biografia Alexandra.] * Renault, Mary: V rokoch 1969 – 1981 napísala trilógiu historickej fikcie špekulujúcu o Alexandrovom živote ''Fire from Heaven '' (o jeho skorom živote), ''The Persian boy '' (o dobytí Perzie, Indie a smrti z pohľadu perzského eunucha) a ''Funeral Games '' (o udalostiach po jeho smrti). * Roisman, Joseph (Hrsg.): ''Brill's companion to Alexander the Great'', Leiden 2003. [Zbierka s príspevkami k rôznym kľúčovým témam (napr. Alexander ako stratég, dvor atď.)] '''V nemčine''' * Bengtson, Hermann: ''Phillip und Alexander der Große. Die Begründer der hellenistischen Welt'', Mníchov 1985. * Fox, Robin Lane: ''Alexander der Grosse'', bibliographisch aktualisierte Aufl. mit einem neuen Vor- und Nachwort, Stuttgart 2004. [Veľmi dobre vyrozprávaný moderný životopis.] * Hammond, Nicholas: ''Alexander der Große. Feldherr und Staatsmann'', Mníchov 2001. * Lauffer, Siegfried: ''Alexander der Große'', Mníchov 1978. Viaceré nové vydania. * Mossé, Claude: ''Alexander der Große. Leben und Legende'', Artemis & Winkler 2004. === Film a televízia === * 1956 – [[Alexander the Great]] (r: Robert Rossen) * 2004 – [[Alexander Veľký (film)|Alexander Veľký]] (r: Oliver Stone) * [[Baz Luhrmann]] plánoval nakrútiť veľmi odlišný film o Alexandrovi s [[Leonardo DiCaprio|Leonardom DiCapriom]] v hlavnej úlohe, ale fakt, že Stoneov film mal premiéru, ho presvedčil od projektu upustiť<ref>[https://www.imdb.com/news/wenn/2004-11-01#2]</ref> * Niekoľko [[televízia|televíznych]] [[seriál]]ov o Alexandrovi Veľkom * V roku 2003 začala stanica [[Cartoon Network]] vysielať epické animované prerozprávanie príbehu o Alexandrovi od [[Peter Chung|Petera Chunga]] pod názvom ''Reign: The Conqueror''. === Hudba === * 1986 – Britská heavymetalová skupina [[Iron Maiden]] vydala pesničku „Alexander The Great“ na svojom albume ''[[Somewhere in Time]]''. Pesnička opisuje Alexandrov život. * 1988 – Brazílsky hudobník [[Caetano Veloso]] má na svojom albume epickú pieseň o Alexandrovi nazvanú ''Alexandre''. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Antika]] * [[Grécko]] * [[Helenizmus]] == Iné projekty == {{projekt|q=Alexander Veľký|commons=Alexander the Great}} {{Portál|Politika|Politický}} == Externé odkazy == === Primárne pramene (po anglicky a po latinsky) === * [http://www.livius.org/aj-al/alexander/alexander_z1b.html Komentovaný zoznam primárnych prameňov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514002230/http://www.livius.org/aj-al/alexander/alexander_z1b.html |date=2011-05-14 }} * [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Alexander*/home.html Plutarchos: Život Alexandrov] * [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Curtius/home.html Quintus Curtius Rufus: Príbehy o Alexandrovi ] (po latinsky) === Iné (po anglicky) === * [http://hum.ucalgary.ca/wheckel/bibl/alex-bibl.pdf Podrobný životopis (PDF)] * [http://www.iranchamber.com/podium/history/030915_how_great_was_alexander1.php How „Great“ was Alexander? Kritický pohľad prof. Worthingtona, ktorý prvýkrát vyšiel v Ancient History Bulletin 13.2 (1999)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050404201633/http://www.iranchamber.com/podium/history/030915_how_great_was_alexander1.php |date=2005-04-04 }} * [http://www.livius.org/aj-al/alexander/alexander00.html Livius Project: index súvisiacich článkov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071227112918/http://www.livius.org/aj-al/alexander/alexander00.html |date=2007-12-27 }} * [http://www.1stmuse.com/frames/ Alexander Veľký Macedónsky: od histórie k večnosti] * [http://www.isidore-of-seville.com/Alexanderama.html Alexander Veľký na webe (zoznam)] * [http://www.pothos.org Stránka venovaná Alexandrovi Veľkému a fórum] * [http://whc.unesco.org/sites/780.htm Archeologická lokalita Vergina] * [http://www.american-pictures.com/genealogy/persons/per01162.htm#0 Genealógia Alexandra] * [http://www.androphile.org/preview/Library/Biographies/Alexander/Alexander.htm Alexandrov životopis zameraný na jeho mužských milencov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040711075345/http://www.androphile.org/preview/Library/Biographies/Alexander/Alexander.htm |date=2004-07-11 }} * [http://www.lysimachos.com Alexander Veľký Articles] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180906174047/http://www.lysimachos.com/ |date=2018-09-06 }} * {{Králi Macedónie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]] [[Kategória:Vládcovia Perzie]] [[Kategória:Vládcovia starovekého Egypta]] [[Kategória:Argeadská dynastia]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] qrc93ggwgpgtl2wgio6xbub553w2fjq 0 10157 8227260 7541137 2026-06-02T05:58:57Z Vasiľ 2806 /* Narodenia */ 8227260 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1865}} == Udalosti == * [[9. apríl]] – [[Americká občianska vojna]]: [[Konfederované štáty americké]] (južné štáty) kapitulovali * [[23. jún]] – pri ''Fort Towson'' v [[Oklahoma|Oklahome]] generál Konfederácie Stand Watie kapituluje, je to posledná rebelantská armáda Juhu, ktorá sa nezmierila s porážkou * [[4. júl]] – prvé vydanie knihy ''[[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]]'' od [[Lewis Carroll|Lewisa Carolla]] * [[9. september]] – premiéra operety [[Krásna Galatea]] vo [[Viedeň|Viedni]], ktorú zložil [[Franz von Suppé]]. Stala sa nielen prvým autorovým svetovým úspechom, ale aj celkovo prvým úspechom Viedenskej operety. * Požiare v obci [[Veľké Úľany]] * [[William Booth]] založil organizáciu [[Armáda spásy]] * [[Gregor Mendel]], moravský kňaz a [[prírodovedec]] nemeckej národnosti, objavil a sformuloval [[Mendelizmus|zákony dedičnosti]], ktoré umožňujú vedecké pestovanie rastlín a chov živočíchov * [[James Clerk Maxwell]] sformuloval základné zákony v makroskopickej teórii [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]], známe ako [[Maxwellove rovnice]] * založená akciová spoločnosť [[Nokia]] == Narodenia == [[Súbor:George V of the UK (head).png|thumb|upright|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] (* 3. jún)]] [[Súbor:Rudyard Kipling 1.jpg|thumb|upright|[[Rudyard Kipling]] (* 30. december)]] * [[19. január]] – [[Valentin Alexandrovič Serov]], ruský maliar a grafik († [[1911]]) * [[20. január]] – [[Yvette Guilbertová]], francúzska speváčka a herečka († [[1944]])´ * [[27. január]] – [[Alexander Andrejevič Čikin]], ruský astronóm († [[1924]]) * [[28. január]] – [[Kaarlo Juho Ståhlberg]], fínsky právnik a politik († [[1952]]) * [[4. február]] – [[Charles Bally]], švajčiarsky jazykovedec († [[1947]]) * [[17. marec]] – [[Gabriel Narutowicz]], poľský politik a prezident († [[1922]]) * [[25. marec]] – [[Pierre-Ernest Weiss]], francúzsky fyzik († [[1940]]) * [[1. apríl]] – [[Richard Adolf Zsigmondy]], rakúsko-nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1929]]) * [[9. apríl]] – [[Charles Proteus Steinmetz]], nemecko-americký matematik a elektroinžinier († [[1923]]) * 9. apríl – [[Erich Ludendorff]], nemecký generál a politik († [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Otto František Jozef Habsburský]], rakúsky arcivojvoda († [[1906]]) * [[13. máj]] – [[Johannes Thiele (chemik)|Johannes Thiele]], nemecký chemik († [[1918]]) * [[18. máj]] – [[Jozef Rusnák-Bronda]], slovenský rozprávkar († [[1945]]) * [[25. máj]] – [[Pieter Zeeman]], holandský fyzik († [[1943]]) * [[3. jún]] – [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]], britský kráľ († [[1936]]) * [[13. jún]] – [[William Butler Yeats]], írsky básnik a dramatik († [[1939]]) * [[7. august]] – [[Luděk Marold]], český maliar († [[1898]]) * [[10. august]] – [[Alexander Glazunov]], ruský hudobný skladateľ († [[1936]]) * [[24. august]] – [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]], rumunský kráľ († [[1927]]) * [[27. august]] – [[Charles Gates Dawes]], americký politik a bankár († [[1951]]) * [[19. september]] – [[Frank Eugene]], americký maliar a fotograf († [[1936]]) * [[23. september]] – [[Suzanne Valadonová]], francúzska maliarka a sochárka († [[1938]]) * 23. september – [[Emmuska Orczy]], anglická spisovateľka († [[1947]]) * [[9. október]] – [[Maud Watsonová]], anglická tenistka († [[1946]]) * [[12. október]] – [[Arthur Harden]], anglický biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1940]]) * [[2. november]] – [[Warren G. Harding]], 29. prezident USA († [[1923]]) * [[8. december]] – [[Jacques Hadamard]], francúzsky matematik († [[1963]]) * 8. december – [[Jean Sibelius]], fínsky hudobný skladateľ († [[1957]]) * [[30. december]] – [[Rudyard Kipling]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1936]]) == Úmrtia == [[Súbor:Abraham Lincoln head on shoulders photo portrait.jpg|thumb|upright|[[Abraham Lincoln]] († 15. apríl)]] * [[19. január]] – [[Clementina Hawarden]], britská portrétna fotografka (* [[1822]]) * 19. január – [[Pierre-Joseph Proudhon]], francúzsky socialistický mysliteľ (* [[1809]]) * [[10. február]] – [[Heinrich Lenz]], nemecký fyzik (* [[1804]]) * [[16. február]] – [[Tadeusz Wolański]], poľský archeológ (* [[1785]]) * [[17. február]] – [[George Phillips Bond]], americký astronóm (* [[1825]]) * [[30. marec]] – [[Alexander Duchnovič]], rusínsky národný buditeľ (* [[1803]]) * [[13. apríl]] – [[Achille Valenciennes]], francúzsky zoológ, parazitológ a ichtyológ (* [[1794]]) * [[14. apríl]] – [[Rafael Carrera y Turcios]] guatemalský prezident (* [[1814]]) * [[15. apríl]] – [[Abraham Lincoln]], 16. prezident USA (* [[1809]]) * [[21. apríl]] – [[Josef Matěj Navrátil]], český maliar (* [[1798]]) * [[26. apríl]] – [[John Wilkes Booth]], americký herec, vrah prezidenta [[Abraham Lincoln|Lincolna]] (* [[1838]]) *[[21. máj]] – [[Christian Jürgensen Thomsen]], dánsky numizmatik (* [[1788]]) * [[13. august]] – [[Ignác Filip Semmelweis]], maďarský lekár (* [[1818]]) * [[26. august]] – [[Johann Franz Encke]], nemecký astronóm (* [[1781]]) * [[2. september]] – [[William Rowan Hamilton]], írsky matematik, fyzik a astronóm (* [[1805]]) * [[10. december]] – [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]], prvý belgický kráľ (* [[1790]]) [[Kategória:1865| ]] [[Kategória:Roky| 1865]] tfxuvs3bzjqilgs078tr2swhg7wmg5r 8227264 8227260 2026-06-02T06:02:15Z Vasiľ 2806 /* Narodenia */ 8227264 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1865}} == Udalosti == * [[9. apríl]] – [[Americká občianska vojna]]: [[Konfederované štáty americké]] (južné štáty) kapitulovali * [[23. jún]] – pri ''Fort Towson'' v [[Oklahoma|Oklahome]] generál Konfederácie Stand Watie kapituluje, je to posledná rebelantská armáda Juhu, ktorá sa nezmierila s porážkou * [[4. júl]] – prvé vydanie knihy ''[[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]]'' od [[Lewis Carroll|Lewisa Carolla]] * [[9. september]] – premiéra operety [[Krásna Galatea]] vo [[Viedeň|Viedni]], ktorú zložil [[Franz von Suppé]]. Stala sa nielen prvým autorovým svetovým úspechom, ale aj celkovo prvým úspechom Viedenskej operety. * Požiare v obci [[Veľké Úľany]] * [[William Booth]] založil organizáciu [[Armáda spásy]] * [[Gregor Mendel]], moravský kňaz a [[prírodovedec]] nemeckej národnosti, objavil a sformuloval [[Mendelizmus|zákony dedičnosti]], ktoré umožňujú vedecké pestovanie rastlín a chov živočíchov * [[James Clerk Maxwell]] sformuloval základné zákony v makroskopickej teórii [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]], známe ako [[Maxwellove rovnice]] * založená akciová spoločnosť [[Nokia]] == Narodenia == [[Súbor:George V of the UK (head).png|thumb|upright|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] (* 3. jún)]] [[Súbor:Rudyard Kipling 1.jpg|thumb|upright|[[Rudyard Kipling]] (* 30. december)]] * [[19. január]] – [[Valentin Alexandrovič Serov]], ruský maliar a grafik († [[1911]]) * [[20. január]] – [[Yvette Guilbertová]], francúzska speváčka a herečka († [[1944]])´ * [[27. január]] – [[Alexander Andrejevič Čikin]], ruský astronóm († [[1924]]) * [[28. január]] – [[Kaarlo Juho Ståhlberg]], fínsky právnik a politik († [[1952]]) * [[4. február]] – [[Charles Bally]], švajčiarsky jazykovedec († [[1947]]) * [[17. marec]] – [[Gabriel Narutowicz]], poľský politik a prezident († [[1922]]) * [[25. marec]] – [[Pierre-Ernest Weiss]], francúzsky fyzik († [[1940]]) * [[1. apríl]] – [[Richard Adolf Zsigmondy]], rakúsko-nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1929]]) * [[9. apríl]] – [[Charles Proteus Steinmetz]], nemecko-americký matematik a elektroinžinier († [[1923]]) * 9. apríl – [[Erich Ludendorff]], nemecký generál a politik († [[1937]]) * [[21. apríl]] – [[Otto František Jozef Habsburský]], rakúsky arcivojvoda († [[1906]]) * [[13. máj]] – [[Johannes Thiele (chemik)|Johannes Thiele]], nemecký chemik († [[1918]]) * [[25. máj]] – [[Pieter Zeeman]], holandský fyzik († [[1943]]) * [[3. jún]] – [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]], britský kráľ († [[1936]]) * [[13. jún]] – [[William Butler Yeats]], írsky básnik a dramatik († [[1939]]) * [[7. august]] – [[Luděk Marold]], český maliar († [[1898]]) * [[10. august]] – [[Alexander Glazunov]], ruský hudobný skladateľ († [[1936]]) * [[24. august]] – [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]], rumunský kráľ († [[1927]]) * [[27. august]] – [[Charles Gates Dawes]], americký politik a bankár († [[1951]]) * [[19. september]] – [[Frank Eugene]], americký maliar a fotograf († [[1936]]) * [[23. september]] – [[Suzanne Valadonová]], francúzska maliarka a sochárka († [[1938]]) * 23. september – [[Emmuska Orczy]], anglická spisovateľka († [[1947]]) * [[9. október]] – [[Maud Watsonová]], anglická tenistka († [[1946]]) * [[12. október]] – [[Arthur Harden]], anglický biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1940]]) * [[2. november]] – [[Warren G. Harding]], 29. prezident USA († [[1923]]) * [[8. december]] – [[Jacques Hadamard]], francúzsky matematik († [[1963]]) * 8. december – [[Jean Sibelius]], fínsky hudobný skladateľ († [[1957]]) * [[30. december]] – [[Rudyard Kipling]], britský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1936]]) == Úmrtia == [[Súbor:Abraham Lincoln head on shoulders photo portrait.jpg|thumb|upright|[[Abraham Lincoln]] († 15. apríl)]] * [[19. január]] – [[Clementina Hawarden]], britská portrétna fotografka (* [[1822]]) * 19. január – [[Pierre-Joseph Proudhon]], francúzsky socialistický mysliteľ (* [[1809]]) * [[10. február]] – [[Heinrich Lenz]], nemecký fyzik (* [[1804]]) * [[16. február]] – [[Tadeusz Wolański]], poľský archeológ (* [[1785]]) * [[17. február]] – [[George Phillips Bond]], americký astronóm (* [[1825]]) * [[30. marec]] – [[Alexander Duchnovič]], rusínsky národný buditeľ (* [[1803]]) * [[13. apríl]] – [[Achille Valenciennes]], francúzsky zoológ, parazitológ a ichtyológ (* [[1794]]) * [[14. apríl]] – [[Rafael Carrera y Turcios]] guatemalský prezident (* [[1814]]) * [[15. apríl]] – [[Abraham Lincoln]], 16. prezident USA (* [[1809]]) * [[21. apríl]] – [[Josef Matěj Navrátil]], český maliar (* [[1798]]) * [[26. apríl]] – [[John Wilkes Booth]], americký herec, vrah prezidenta [[Abraham Lincoln|Lincolna]] (* [[1838]]) *[[21. máj]] – [[Christian Jürgensen Thomsen]], dánsky numizmatik (* [[1788]]) * [[13. august]] – [[Ignác Filip Semmelweis]], maďarský lekár (* [[1818]]) * [[26. august]] – [[Johann Franz Encke]], nemecký astronóm (* [[1781]]) * [[2. september]] – [[William Rowan Hamilton]], írsky matematik, fyzik a astronóm (* [[1805]]) * [[10. december]] – [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]], prvý belgický kráľ (* [[1790]]) [[Kategória:1865| ]] [[Kategória:Roky| 1865]] bq4ly89y8z1f7sar9woivsdt2f32d5k 2 10481 8227150 5721610 2026-06-01T18:21:26Z Fillos X. 212061 odobratá [[Kategória:Redaktori ľaváci]]; pridaná [[Kategória:Wikipédia:Redaktori ľaváci]] pomocou použitia HotCat 8227150 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ {| style="float:right; margin-left: 1em; margin-bottom: 2em; border: 1px solid #000000; background-color: #f5f5ff; padding: 10px; width:200px" | ==Wiki== *[[:en:User:Ondrejk|en]] *[[:cs:User:Ondrejk|cs]] *[[commons:User:Ondrejk|Commons]] *[[q:sk:Redaktor:Ondrejk|Quotes]] *[[b:sk:Redaktor:Ondrejk|Books]] *[[meta:User:Ondrejk|Meta]] |- | == Kontakt == * ICQ: 519 78 005 * [[Špeciálne:Emailuser/Ondrejk|e-mail]] |- | == Štatistiky == * [http://kohl.wikimedia.org/~kate/cgi-bin/count_edits?user=Ondrejk&dbname=skwiki editCount] * [http://en.wikipedia.org/wikistats/EN/TablesWikipediaSK.htm Wikipedia Statistics Slovak] |- | == Softvér == Softvér na uľahčenie prekladu z češtiny do slovenčiny pre MS-Windows: * [http://www.krsko.sk/tools/cat/cat-bin.zip Spustiteľná verzia] * [http://www.krsko.sk/tools/cat/cat-bin-no-spell.zip Verzia bez spell-checku z MS-Wordu] * [http://www.krsko.sk/tools/cat/cat-src.zip Zdroják] |- | == Iné == <div style="float:left;border:solid #FF7256 1px;margin:1px"> {| cellpadding="1" cellspacing="0" style="width:100%;background:#ffd4c9" |- | style="width:45px;height:45px;background:#ffefef; text-align:center;font-size:14pt" | [[Obrázok:Bratislava Castle.jpg|40px|none|Bratislava]] | style="font-size:8pt;padding:4pt;line-height:1.25em" | Tento redaktor je z '''<span style="color:#ffffff">[[:Kategória:Wikipédia:Redaktori z Bratislavy|Bratislavy]]</span>.''' |} </div> <div style="float: left; border:solid #FFECBF 1px; margin: 1px;"> {| cellspacing="1" cellspacing="0" style="width:100%; background: #BF9430;" | style="width: 45px; height: 45px; background: #FFECBF; text-align: center; font-size: {{{5|{{{id-s|14}}}}}}pt; color: {{{id-fc|black}}};" | '''[[Image:Raczka4.jpg|40px]]''' | style="font-size: {{{info-s|8}}}pt; padding: 4pt; line-height: 1.25em; color: {{{info-fc|black}}};" | Tento redaktor je '''[[ľavák]]'''. |}</div> |- | |} Vyštudoval som [[informatika|informatiku]], v roku [[2005]] som skončil magisterské štúdium. Od septembra 2005 som študentom City University(/MBA). Do anglickej wikipedie som prvýkrát prispel niekedy v máji [[2004]]. Na slovenskú Wiki som začal prispievať asi [[28. február|28. februára]] 2005, aj keď podľa Wiki som mal príspevok [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Turingov_stroj&oldid=24958 4. januára 2003], keď ešte naša Wiki ani neexistovala. ==Výborné články== Tu je zoznam článkov, na ktoré som hrdý, že som sa mohol podielať na ich tvorbe: <table border="0" width="100%"> <tr><td valign="top" width="40%"> * Séria [[Berlín]] [[Obrázok:Wiki gold.png|15px|Perfektný článok]] vznikla prekladom z článku [[:cs:Berlín]], spolu s [[Berlín – rozdelené mesto]], [[Dejiny Berlína]], [[Berlínsky múr]], [[Berlínska blokáda]], [[Berlín – financie a hospodárstvo]], [[Checkpoint Charlie]]<br/><br/> * [[George W. Bush]] [[Obrázok:Wiki gold.png|15px|Perfektný článok]] <br/><br/> * [[Druhá svetová vojna]] - preklad z [[:cs:Druhá světová válka]]<br/><br/> *...<br/><br/> * ...<br/><br/> </td> <td valign="top" width="40%"> * [[Kukurica siata]] [[Obrázok:Wiki gold.png|15px|Perfektný článok]] - preklad z [[:cs:Kukuřice]]<br/><br/> * Séria [[Arabsko-izraelské vojny]]: [[Vojna za nezávislosť (Izrael)|Vojna za nezávislosť]], [[Suezská kríza]], [[Šesťdenná vojna]], [[Opotrebovávacia vojna]], [[Jomkippurská vojna]], [[Prvá intifáda]]<br/><br/> *...<br/><br/> * ...<br/><br/> * [[Špeciálne:Contributions/Ondrejk|ďalšie príspevky...]]<br/><br/> </td> <td valign="top" width="20%"> <div style="width:200px"></div> <br/><br/><br/><br/><br/><br/> </td> </tr> </table> ==Aké dobré články som našiel na Wiki== Tieto články nie sú uvedené medzi [[Wikipédia:Najlepšie články|najlepšími článkami]] a podľa mňa k ním majú celkom blízko (aj keď ešte nie sú na nomináciu): <table border="0" width="100%"> <tr><td valign="top" width="40%"> * [[Staroveký Rím]] * [[Byzantská ríša]] * [[Tenochtitlán]] * [[Jozef Tiso]] * [[Frankfurt nad Mohanom]] * [[Adam Smith]] </td> <td valign="top" width="40%"> * [[Frankfurt nad Mohanom]] * [[Veľká Morava]] * [[Microsoft Windows]] * ... </td> <td valign="top" width="20%"> <div style="width:200px"></div> <br/><br/><br/><br/><br/><br/> </td> </tr> </table> == TODO == === Ekonómia === {| style="border:1px dashed #000000; padding: 10px" | valign="top" width="50%" | * [[Slovenská koruna]] * [[Inflácia]], [[Deflácia]], [[Hyperinflácia]], [[Reflácia]], [[Stagflácia]], ... * Ekonomické školy ([http://stock.mendelu.cz/ekoteor/]): ** [[Liberálna ekonomická teória]]: [[Klasický ekonomický liberalizmus]] (Adam Smith); [[Rakúska škola]] (Menger, Mises, Hayek), [[Teória verejnej voľby]] (Buchanan, Tullock), [[Ekonómia strany ponuky]] (Laffer), [[Chicagská škola]] ([[Monetarizmus]] (Friedman)), [[Neoklasická ekonómia]], [[Fyziokrati]] (Richard Cantillon), [[Lausanská ekonomická škola]], [[Cambridgeská ekonomická škola]], [[Teória racionálnych očakávaní]] ([[:en:Rational expectations|en]]) ** [[Etatizmus|Etatistické ekonomické teórie]]: [[Keynesianizmus]], [[Neokeynesianizmus]], [[Postkeynesianizmus]], [[Marxistická ekonomická teória]], [[Socialistické ekonomická teória]], [[Merkantilizmus]] ** Ďalšie: [[Historická ekonomická škola]], [[Britská menová škola]] (British Currency School), [[Švédska ekonomická škola]] [http://cepa.newschool.edu/het/schools/sweden.htm] * [[Teória hraničnej užitočnosti]], [[Klam rozbitého okna]] * [[Deflátor]] * [[Cena]] * [[Hrubý domáci produkt]], [[Hrubý národný produkt]] * [[Nezamestnanosť]], [[Zamestnanosť]] * [[Saldo obchodnej bilancie]], [[Deficit štátneho rozpočtu]] * [[Centrálna banka]], [[Národná banka Slovenska]] * [[Otvorená ekonomika]], [[Uzavretá ekonomika]] * [[Fiskálna decentralizácia]], [[Deficit verejných financií]] | valign="top" width="50%" | * Zdroje: ** [http://www.econlib.org/index.html Library of Economics and Liberty] ** [http://stock.mendelu.cz/ekoteor/ Ekonomické školy] (CS, najdôležitejšie) ** [http://cepa.newschool.edu/het/schools/ Ekonomické školy] (EN, detailne, veľa škôl) ** [http://cepa.newschool.edu/het/thought.htm Rozdelenie ekonomických škôl] * Rozpracované: ** [[Redaktor:Ondrejk/Ekonomické teórie]] |} === Politika === {| style="border:1px dashed #000000; padding: 10px" | valign="top" width="50%" | * * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006]] * [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1990|Parlamentné v roku 1990]], [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1992|Parlamentné v roku 1992]], [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1994|Parlamentné v roku 1994]], [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998|Parlamentné v roku 1998]], [[Prezidentské voľby na Slovensku v roku 1999|Prezidentské v roku 1999]], [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2002|Parlamentné v roku 2002]], [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|Voľby do EP v roku 2004]], [[Prezidentské voľby na Slovensku v roku 2005|Prezidentské v roku 2005]], [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|Parlamentné v roku 2006]] * [[Ronald Reagan]] * [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] | valign="top" width="50%" | * Zdroje: |} ==Obrázky== <gallery> Obrázok:Turiec, Velka Fatra, podhlad z Priboviec.jpg|Pohľad z obce Príbovce na Veľkú Fatru Obrázok:Peloponezska vojna.png|[[Peloponézske vojny]] Obrázok:Sicilska Expedicia.png|[[Peloponézske vojny]], [[Sicílska vojna]] Obrázok:Dekelejska vojna.png|[[Peloponézske vojny]], [[Dekelejská vojna]] Obrázok:ElectoralCollege2000-Large-BushRed-GoreBlue.png|[[Prezidentské voľby v USA v roku 2000]] Obrázok:Palkovicova street Bratislava2.jpg|[[Palkovičova]] ulica Obrázok:Slovak Radio Pyramid2.jpg|[[Slovenský rozhlas]] Obrázok:Radlinskeho street Bratislava1.jpg|[[Radlinského]] Obrázok:Bratislava Presidents Garden.jpg|Prezidentská záhrada Obrázok:Bratislava Central Bank3.jpg|[[Národná banka Slovenska]] Obrázok:Bratislava Central Bank1.jpg|[[Národná banka Slovenska]] Obrázok:Vyvoj nezamestnanosti v USA 2001 2004.png|Vývoj nezamestnanosti v [[Spojené štáty|USA]] </gallery> [http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions&target=Ondrejk&offset=20050323182254&limit=50 ...ďalšie...] ==Jazykové okienko== * Závislosť na, správne: Závislosť od * Za päť minút, správne: O päť minút * Hamba, správne: Ha'''n'''ba * Rozumieť niečomu (tomu) a Chápať niečo (to) * Napadlo ho (zviera) alebo Napadlo mu (myšlienka) *[http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html Ako nehrešiť proti slovenčine] ==Zaujímavosti== * [[Wikipédia:Ste wikipediholik?|Test „Ste wikipediholik?“]] (slovenčina) * [[:en:Wikipedia:Are You a Wikipediholic Test|Test „Ste wikipediholik?“]] (angličtina) <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:vcelicka_ikona.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za tvoju kvalitnú prácu, ktorú odvádzaš na encyklopédii a zmysel pre detail pri tvorbe článkov. <br /> [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]] 22:29, 5 september 2005 (UTC)'' |} </center> == (Ne)podstatné == {{Nálepka ľavá|#EEFFFF|lightcyan|[[Obrázok:Nuvola apps cookie.png|40px]]|Tento redaktor má narodeniny <br> '''8.novembra'''.}} {{wikinarodeniny|28.februára}} {{wikinarodeniny|4.januára}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Ondrejk]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Bratislavy|Ondrejk]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori ľaváci|Ondrejk]] dl7i31ckkhfgkdbrg6s1zzjj1gfp4x5 4 11205 8227216 8225500 2026-06-01T21:08:34Z MediaWiki message delivery 95010 /* Technické novinky: 2026-23 */ nová sekcia 8227216 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív technických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]] </noinclude> == Emailové adresy v infoboxoch == Ahojte! [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/91.219.132.21 Rozmnožili] sa nám upozornenia na nesprávne emailové adresy v obecných infoboxoch. Dobrá príležitosť tento údaj z ib vypustiť, IMHO. Stačí mať link na web, tam sa kontakt nájde. Vypustiť by sa dalo aj telefónne číslo a fax, ktorý dnes sotva niekto používa. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:39, 17. júl 2025 (UTC) :Tieto údaje patria na oficiálne stránky miest a obcí, nie na wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39|2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39]] 19:22, 17. júl 2025 (UTC) :Ak by existoval verejne dostupný centrálny register, ktorého súčasťou by tie kontaktné údaje boli (a obce by mali povinnosť to tam udržiavať aktuálne), malo by ev. zmysel to odtiaľ importovať na WD a zobrazovať. Nie som si ale vedomý, že by niečo podobné v súčasnosti existovalo, ak niekto o niečom vie, dajte prípadne vedieť. Bez toho súhlasím, že je pridaná hodnota diskutabilná. :Čisto technicky potom – dnes už je AI asistovaný web scraping v takom štádiu, že by dataset s kontaktami (email, tel.) zrejme šiel s dostatočnou spoľahlivosťou zbierať (a pravidelne, napr. raz ročne aktualizovať) aj strojovo z obecných webov a následne prezentovať vrátane korektných citácií. Encyklopedický zmysel to ale veľký nemá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:47, 17. júl 2025 (UTC) ::Navrhujem hlasovať k otázke: som za/proti odobratiu emailov, telefónnych a faxových čísel z infoboxov. ::{{Za}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:30, 8. november 2025 (UTC) :::Niekto iný na vyjadrenie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 1. január 2026 (UTC) ::::Takže vyhadzujeme?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:59, 30. marec 2026 (UTC) ::::: osobne som {{Za}} nemyslím si, že si niekto ide dohľadávať emailový kontakt na obec práve cez wikipédiu. Súhlasím, že rovnako tam nemajú čo robiť telefónne čísla, fax, otváracie hodiny apod. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:42, 30. marec 2026 (UTC) == Kategórie pre železničné stanice (a zastávky) podľa okresu == Ahojte! {{Ping|Akul59}} Nebolo by lepšie nazvať túto kategóriu Železničné stanice a zastávky? Momentálne sú do nej kategorizované aj zastávky. Myslím, že nemá zmysel kategorizovať zastávky osobitne. V článkoch o staniciach by som potom nechal kategóriu K:Kategória:Železničné stanice na Slovensku a o zastávkach K: Kategória:Železničné zastávky na Slovensku. Obdobne na krajskej úrovni. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:37, 8. november 2025 (UTC) :Hej, ak také delenie vôbec vytvárať (čo je samo o sebe diskutabilné, za mňa vyhovuje aj súčasná [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|zberná kat.]] + existujúce delenia [[:Kategória:Stavby na Slovensku podľa okresu|Stavby]] a [[:Kategória:Doprava na Slovensku podľa okresu|Doprava v okrese XY]]), asi nemá zmysel zvlášť pre stanice a zastávky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:53, 8. november 2025 (UTC) :Nechcel som to komplikovať, a keďže ma nenapadol spoločný pojem, tak som dal stanice (v širšom slova zmysle a s predpokladaným budúcim prekategorizovávaníím súčasných staníc na zastávky) --[[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 13:59, 8. november 2025 (UTC) ::Okay, počkám ešte kus a ak sa nik nevyjadrí, presuniem na [[:Kategória:Železničné stanice a zastávky podľa okresu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:22, 8. november 2025 (UTC) :::{{re|Jetam2|Akul59|s=1}} Rád by som počul aj názory (tvoj a ďalších) na samotnú zmysluplnosť drobenia kategorizácie SK staníc týmto okresným delením (do veľkej miery redundantným k už existujúcim deleniam). Bol by som s tým OK, ak by súbežne zostali kategorizané aj na kope v zbernej (resp. zberných – zastávky, stanice), obávam sa ale, že ich ľudia budú mať následne tendenciu zo zberných vyraďovať, viď napr. edit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7083793] (zhrnutie „op“ akože asi má ísť o „opravu“ niečoho). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 8. november 2025 (UTC) ::::Myslím, že ich už je počtom dosť na to, aby sme mohli kategórie zjemniť. Výhľadovo ich bude ešte viacej, myslím, že sa čoskoro dostaneme do keď budú mať aspoň každá stanica (ak nie zastávka) svoj článok. Druhá výhoda je priame prepojenie s Commons kde sú kategórie týmto spôsobom už organizované. K tendencii vyhadzovať: asi sa tomu úplne nevyhneme, ale nemal by to byť dôvod proti zmene. {{Ping|Lalina}} môžme upozorniť na nevhodnú „opravu“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:40, 8. november 2025 (UTC) :::::V [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|jednej]] je 175, [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|v druhej]] 48 čl., obe sa zmestia na jednu obrazovku bez stránkovania. Slovensko je mikroštátik s obyvateľstvom jedného väčšieho mesta, je bizár hrať sa tu na delenia každej jednotlivej vtákoviny do 79 okresov (o 3k obciach, každá s vlastným obecným úradom nehovoriac). :::::Resp. aj opačný pohľad: keď si vezmem aj niektorý z väčších okresov (rozlohou aj populačne), napr. [[Levice (okres)|Levice]], už súčasné okresné kategórie [[:Kategória:Doprava v okrese Levice|doprava]] a [[:Kategória:Stavby v okrese Levice|stavby]] sú poloprázdne. Tak načo v takomto stave generovať ďalšie, ešte špecifickejšie delenia? :::::Na wiki dlhoročne chýba jednoduchá integrovaná možnosť prekliku na deep zoznam článkov v kategórii a jej podkategóriách do nejakej hĺbky, riešia to len externé nástroje, čo je ale mimo horizont bežného návštevníka. Z toho pohľadu má zmysel drobiť (so zrušením súhrnného pohľadu) len skutočne objemné kategórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 8. november 2025 (UTC) ::::::IMHO zmysel deliť má. Je pravda, že Slovensko nie je v globálnom kontexte veľký štát a okresov a obcí je možno priveľa atď. Ale takáto je situácia a mali by sme ju reflektovať. Nepovedal by som, že tie levické kategórie sú poloprázdne. Je to bežná úroveň naplnenia. Porovnaj aj kategórie kostolov podľa okresu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:53, 11. november 2025 (UTC) :::::::{{re|Jetam2|s=1}} Má, pokrývali to ale aj v doterajšom stave už dve okresné delenia, obe dostatočne riedke na to, aby bolo potrebné ich ďalej štruktúrovať. Ale nech, nejdem na to ďalej plytvať časom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC) Akul zjavne v dopĺňaní pokračuje bez ohľadu na prebiehajúcu diskusiu – čo je svojský prístup, ale budiž. Šlo by to spáchať aj strojovo, ale budiž. Bude to treba popresúvať a prekategorizovať, ale budiž. Nemám čas ani energiu viesť tu jalové boje o kktiny a nikoho ďalšieho to zjavne nezaujíma. V každom prípade, tvar ''„Železničné stanice a zastávky v okrese XY“'' má tú výhodu, že zachová dôvod ponechať aj radenie do zberných kategórií pre [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|stanice]] a [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|zastávky]]. Takže hej, ak nebude zásadnejšia výhrada, perspektívne tie kat. strojovo popresúvam a heslá prekategorizujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC) Resp. je potom otázka, či by to nemala byť už skôr kat. ''„Železničná doprava v okrese XY“'', kde by boli pokope stanice, zastávky, aj trate v okrese (lebo takto trate zostávajú v doprave a len stanice a zastávky sú vyčlenené do samostatnej pokdat., čo je divný aspekt). Aj tak mi ale príde, že najrozumnejšie pri súčasnej zaplnenosti by bolo zotrvať pri doterajšom delení na stavby a dopravu, vyčleňovanie železničnej je nadbytočné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:28, 11. november 2025 (UTC) :To by mohla byť rozumná alternatíva. Nevýhodou je neexistujúce prepojenie na Commons (okrem dvoch okresov). Výhodou zahrnutie tratí, ktoré sú inak mimo. Ale treba premyslieť kľúč radenia, nech všetko nie je pod Ž.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 11. november 2025 (UTC) ::Hej, rozumná alternatíva k veci, do ktorej vôbec nebolo potrebné sa púšťať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 11. november 2025 (UTC) :::Nesúhlasím úplne s tým, že nemá zmysel robiť niektoré kategorizácie len preto, lebo tam je málo stránok (to by nemalo zmysel zakladať väčšinu nových kategórií kvôli jednej stránke). Či má zmysel práve stanice+zastávky deliť alebo či to radšej dať do "''Železničná doprava v okrese XY''", ako navrhuje Teslaton, si istý nie som; je ale fakt, že takto možno napojiť mnohé veci na Commons. Predsa len je skwiki súčasťou väčšieho ekosystému vecí - nevraviac o tom, že existujú [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Plave%C4%8D_(train_station) staré kategórie na Commons a fotky v nich], ktoré nepridali Slováci (i.e. to nie je len náš vrtoch). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 11. november 2025 (UTC) ::::Btw {{Re|Teslaton}}, nebolo by lepšie namiesto "''čo je svojský prístup, ale budiž''" napísať "''{{Re|Akul59}} bolo by fajn s úpravami počkať, až sa situácia vyrieši, pretože komplikuješ potenciálne riešenie situácie''"? (Akul59, to platí i pre prípadné iné rozriešené konverzácie.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:59, 11. november 2025 (UTC) ::::Súčasné dopravné okresné kat. 1:1 korešpondenciu s Commons kategóriami ([[:commons:Category:Transport in Slovakia by district]]) majú. Dtto potom články jednotlivých staníc. To že na Commonse existujú nejaké ešte podrobnejšie medziľahlé delenia (stanice, mosty, cesty, EČV), nemá prečo byť samo o sebe dôvodom snažiť sa generovať rovnako podrobné delenia aj tu. Výsledok je, že keď človek chce získať nejaký ucelenejší obraz o tom, čo "dopravné" sa v dotyčnom okrese nachádza, je nútený pretraverzovať desiatky takmer prázdnych podkategórií, každá s jednotkami ks zaradených hesiel. Bez patričných nástrojov, ktoré by od toho človeka ev. odtienili, je toto dokonale kontraproduktívna granularita pre projekt ako skwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:16, 11. november 2025 (UTC) :::::Píšeš to i s prihliadnutím na vznik ďalších článkov o staniciach a zástavkách. Desiatky kategórií preklikovať nebude treba, bavíme sa zatiaľ o jednej. Keby sme aj nasledovali Commons tak by sme mali možno poltucta kategórií, možno desať, nie desiatky ako píšeš. No na druhej strane, s argumentom granuláciou čiastočne súhlasím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 13. november 2025 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-46</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W46"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|překlady]]. '''Novinky pro editory''' [[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]] * Od 12. listopadu zaznamenají uživatelé na [[Phab:T379264|některých Wikipediích]] změnu [[m:Special:MyLanguage/Talk pages project/Feature summary#Usability improvements|vzhledu diskusních stránek]]. Tato změna designu dorazila už na [[phab:T392121|skoro všechny wiki]]; na [[phab:T409297|anglickou Wikipedii]] dorazí později. Můžete si přečíst více [[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|na ''Diffu'']]. Uživatelé si mohou tuto změnu vypnout [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing|ve svém nastavení]] pod „{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T379264] * MediaWiki odteď dovede automaticky zobrazit [[mw:Special:MyLanguage/Help:Protection indicators|indikátor stránky]], pokud je stránka uzamčená. Tato funkce je ve výchozím nastavení vypnutá. Lze ji aktivovat [[m:Special:MyLanguage/Requesting wiki configuration changes|na žádost komunity]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T12347] * Použití tlačítek „{{int:showpreview}}“ nebo „{{int:showdiff}}“ v editoru wikitextu bude odteď přenášet určité parametry URL jako „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#useskin|useskin]]“, „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#uselang|uselang]]“ a „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Section#Editing sections|section]]“. Tato aktualizace také vyřeší problém, kdy pokud prohlížeč havaroval při zobrazení náhledu změn konkrétní kapitoly, uložení této úpravy mohlo přepsat celou stránku obsahem pouze této kapitoly. [https://phabricator.wikimedia.org/T62744][https://phabricator.wikimedia.org/T24029][https://phabricator.wikimedia.org/T155097] * Na Wikicestách lze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer#Markers and counters|v textu článků používat barevné mapové značky]]. Text těchto značek se odteď bude zobrazovat černý nebo bílý v závislosti na kontrastu místo vždy bílého textu. Lokální záplaty řešící problém lze nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T369454] * Karta Aktivita v aplikaci Wikipedie pro Android je nyní k dispozici všem uživatelům. Nová karta nabízí personalizované informace o aktivitách čtení, úprav a darování a zároveň zjednodušuje navigaci a činí používání aplikace poutavějším. [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Apps/Team/Android/Activity_Tab_Experiment] * Tým Reader Growth spouští experiment s názvem „Procházení obrázků“, který má otestovat, jak čtenářům usnadnit procházení a objevování obrázků v článcích Wikipedie. Tento experiment, A/B testování pouze na mobilních zařízeních, bude spuštěn na anglické Wikipedii v týdnu od 17. listopadu a poběží čtyři týdny, přičemž se dotkne 0,05 % uživatelů anglické wiki. Testování bylo na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii spuštěno 3. listopadu a dotklo se až 10 % uživatelů těchto wiki. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Reader_Growth/WE3.1.3_Image_Browsing] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena nemožnost zamykat účty na mobilním webu. [https://phabricator.wikimedia.org/T256185] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[wikitech:Help talk:Toolforge/Toolforge standards committee#November 2025 committee nominations|Na Wikitech jsou otevřeny nominace]] nových členů [[wikitech:Help:Toolforge/Toolforge standards committee|komise pro standardy Toolforge]]. Tato komise mimo jiné dohlíží na [[wikitech:Help:Toolforge/Right to fork policy|právo vytvořit fork]] a [[wikitech:Help:Toolforge/Abandoned tool policy|zásady pro opuštěné nástroje]] na Toolforge. Nominace zůstanou otevřené do 28. listopadu 2025. * [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole původce JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]] bylo změněno na <code><nowiki>https://meta.wikimedia.org</nowiki></code>. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199] * [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole subjektu JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] bude z <code><user id></code> brzy změněno na <code dir=ltr style="white-space:nowrap">mw:<identity type>:<user id></code>, kde <code><identity type></code> je typicky <code dir=ltr>CentralAuth:</code><!-- not a typo --> (na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]]) nebo <code dir=ltr style="white-space:nowrap">local:<wiki id></code> (na ostatních wiki). Důvodem je zamezení konfliktů mezi různými typy uživatelských ID a větší podoba přístupových tokenů OAuth 2 a cookie <code>sessionJwt</code>. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199] * Hlášení MediaWiki o zablokování ([[MediaWiki:Blockedtext|blockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-partial|blockedtext-partial]], [[MediaWiki:Autoblockedtext|autoblockedtext]], [[MediaWiki:Systemblockedtext|systemblockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-tempuser|blockedtext-tempuser]], [[MediaWiki:Autoblockedtext-tempuser|autoblockedtext-tempuser]]) odteď podporují další parametry oznamující, zda je uživateli zablokována editace vlastní diskusní stránky <code><nowiki>$9</nowiki></code> nebo posílání e-mailů ostatním uživatelům <code><nowiki>$</nowiki><nowiki>10</nowiki></code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T285612] * Ve Wikimedia gitu byla založena větev <code>REL1_45</code> jádra MediaWiki a každého jejích rozšíření a vzhledu. Jde o první krok v procesu vydání MediaWiki 1.45.0, který je plánován na konec listopadu 2025. Pokud pracujete na opravě kritické chyby nebo na nové funkci, možná budete muset tuto změnu vzít na vědomí. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/ZUY7TY3Z6XPZWZVAZV63OPO5OW52Q6GE/] * Proces generování dumpů CirrusSearch byl aktualizován z důvodu snižujícího se výkonu. Pokud narazíte na problémy s migrací na nové dumpy, kontaktujte prosím tým Search Platform. [https://phabricator.wikimedia.org/T366248][https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/3KQPOR6ACVN6OVLMLZPIBXQSWQKW4E3K/] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.2|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W46"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:37, 10. november 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29606150 --> == Šablóna Kategória ročníka == Ahojte! Páči sa mi riešenie navigačnej lišty pre roky v kategóriách, ktorá vzniká cez šablónu {{tl|Kategória ročníka}}. Príklad použitia: [[:Kategória:2024 v Severnej Amerike]]. Je to praktické na preklikovanie na iné roky. Roboticky som chcel túto navigačnú lištu pridať do všetkých článkov týkajúcich sa rokov a štátu, kontinentu či športu. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C3%9Alohy_pre_botov&diff=prev&oldid=8117610 Navrhol som tento postup na Úlohy botov]. Teslaton chcel, aby sme šablónu vyriešili globálne, čiže navrhli a schválili celý strom, ktorý pod ňou bude. Myslím, že nie je vhodné riešiť všetky možné kategórie, ktoré by mali či mohli vzniknúť. Ako základné by som videl tieto (odpichnuté od [[Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Archív_2023#Kategórie_a_bot|tejto diskusie]]): <div style="margin-left: 4em; margin-bottom: 1em; font-size: 90%; line-height: 1.1em"> * [[:Kategória:2009|2009]] ** [[:Kategória:2009 podľa štátu|2009 podľa štátu]] ** [[:Kategória:2009 podľa kontinentu|2009 podľa kontinentu]] *** (tieto dve by mali radenie s medzerou typu <nowiki>[[Kategória:2009| štát]]</nowiki> ** [[:Kategória:Diela z 2009|Diela z 2009]] *** (tam by sa radili filmy, hudobné albumy, literárne diela, počítačové hry, architektúra, sochy, obrazy atď.) ** [[:Kategória:Doprava v roku 2009|Doprava v roku 2009]] *** (tam by sa mohli radiť dopravné nehody ale aj [[:Kategória:Lode z 2009|Lode z 2009]]) ** [[:Kategória:Narodenia v 2009|Narodenia v 2009]] ** [[:Kategória:Šport v 2009|Šport v 2009]] ** [[:Kategória:Udalosti v 2009|Udalosti v 2009]] *** (tam by sa radili bitky, voľby, dopravné nehody) ** [[:Kategória:Úmrtia v 2009|Úmrtia v 2009]] ** [[:Kategória:Veda a technika v 2009|Veda a technika v 2009]] *** (tam by sa radila aj kozmonautika) ** [[:Kategória:Vzniklo v 2009|Vzniklo v 2009]] *** (tam by sa radili vzniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.) ** [[:Kategória:Zaniklo v 2009|Zaniklo v 2009]] *** (tam by sa radili zaniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.) </div> Kategória [[:Kategória:Knihy z 2009|Knihy z 2009]] by nemala byť primárna. Malo by sa kategorizovať podľa typu diela, nie jeho „nosiča“: Romány podľa roka, básnické zbierky podľa roka atď. Myslím, že podkategórie a podpodkategórie sa dajú doplniť aj neskoršie, netreba mať vyriešené všetko hneď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 11. november 2025 (UTC) :Diela tiež vznikli v dotyčnom roku, z toho titulu patrí rovnako až pod Vzniklo (prípadne duplicitne, ak by boli argumenty pre uvádzanie aj priamo v kat. roku). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:48, 11. november 2025 (UTC) ::Napríklad en.wiki má diela priamo v kategórii roka. Priamo do nej by som pridal ešte Politiku podľa roka a umenie podľa roka. Alebo kultúru? Tam by sme dali aj diela, ale aj festivaly alebo ocenenia spojené s daným rokom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 11. november 2025 (UTC) :::Mimo iného to chce tie veci pomenovať "Diela z roku 2009", čo bolo tiež navrhnuté v linknutej diskusii. :::Čo sa týka vzniknutých/zaniknutých vecí, tieto kategórie - pokiaľ viem - slúžia výhradne na organizácie, spolky, firmy atp., nie na (literárne) diela atp. Technicky mnoho vecí vzniklo v danom roku, takže by sa to všetko muselo kategorizovať tam (i napr. rôzne typy elektroniky alebo vedecké štúdie atp...), čo mi pripadá absolútne a zbytočne excesívne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:35, 11. november 2025 (UTC) :::: Ak máme mať „Diela z roku 2009“ prečo potom nie „Úmrtia v roku 2009“ alebo „Šport v roku 2009“? Bolo by konzistentné presunúť všetko alebo nič. :::: Ak máme článok s danou témou (typ elektroniky či vedeckú štúdiu tak by mali byť kategorizované vo ''Vzniklo v [roku]'' kategórii. Vzniklo by malo byť pre všetko čo nemá presnejšiu kategóriu. Čiže aj priehrady, aj ministerstvá, aj pamätníky. Otázne je potom či nekategorizovať ''Vzniklo v [roku]'' aj podľa štátu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:16, 13. november 2025 (UTC) :::::Gramatiký tvar tých názvov je samostatná téma. Áno, korektné by bolo zjednotiť to všetko na tvar ''„X v roku Y“'' (namiesto ''„X v Y“''), tak to v určitom momente spravili aj na cswiki [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pod_l%C3%ADpou/Archiv_2022/03#Shrnut%C3%AD:_Kategorie_let_podle_narozen%C3%AD_a_%C3%BAmrt%C3%AD] (aj keď teda nie zrovna konzistentne, majú napr. [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2009|Kategorie:Vzniklo 2009]], čo je ešte väčšia divočina). Na druhej strane, ten druhý tvar je stručnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 13. november 2025 (UTC) :::::Znova, nemá zmysel podliehať pokušeniu (aj) túto kategorizáciu absurdne rozfragmentovať na desiatky až stovky podkat. per rok pridávaním ďalších dimenzií. Účel lepšie plní kategorizácia granularitou primeraná rozsahu projektu a tieto kategórie nebývajú preplnené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 13. november 2025 (UTC) ::::S kategóriou „'''Diela v xxxx'''“ som si nie istý, respektíve vytvoril by som/ponechal by som povedľa nej aj iné stromy kategórií. Napríklad „'''Architektúra z xxxx'''“ nie je „dielo“, hoci ju tak fakticky vnímame a radíme do nej stavby. Otázne je, či by sa nemali vytvoriť skôr kategóriu typu „Architektúra '''v''' xxxx“ („Literatúra v xxxx“; „Právo v xxxx“; „Umenie v xxxx“...) ktoré by mohli mať podkategórie typu „Stavby postavené v xxxx“ („Knihy z xxxx“, „Právne predpisy z xxxx“....); ale zároveň aj podkategórie zamerané na iné témy (napríklad udalosti v danej oblasti, ocenenia v danej oblasti ako napr. [[96th Academy Awards]],...). ::::Tie ''diela'' by potom mohli byť zakategorizované aj v podkategórii „Vzniklo v xxxx“, pričom udalosti (a pod.), by tam spravidla už nepatrili (lebo by to často boli opakované udalosti, ktorých tradícia vznikla skôr alebo jednorazové udalosti, ktoré netreba radiť pod „vzniklo v“). ::::„'''Lode z xxxx'''“ by som osobne vnímal skôr asi ako „Dielo z xxxx“ než ako Dopravu, ale mohlo by to byť možno opäť aj v oboch... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:07, 16. november 2025 (UTC) ::::: Názov s '''v''' nie je, imho vhodný. V takomto prípade by sa dielo malo zaradiť do každého roku kedy existovalo. Aj keď možno pri práve by to mohlo mať zmysel (budú tam zrejme väčšinou právne normy, ktoré platia počas daných rokov), ale treba počítať, že kategórií tam budú potenciálne desiatky. Ďalšia vec je, že neviem o tom, že by sa to takto riešilo na iných Wikipédiách. Architektúra sa, imho, dá vnímať ako dielo. Ocenenia podľa daného roka by tiež mohlo mať zmysel. Diela zakategorizované vo ''Vzniklo v'' by mohla byť alternatíva. Len či by sme potom nemali dať aj ''Narodenia v'' do kategórie ''Vzniklo v''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 19. november 2025 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-47</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W47"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] experimentuje se [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4_Reading lists|seznamy článků k přečtení na mobilním webu]], tedy umožněním přihlášeným čtenářům bez editací ukládat si soukromé seznamy článků na později. Experiment probíhá na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii od týdne od 10. listopadu a zčne probíhat na anglické Wikipedii od týdne od 17. listopadu. * Uživatelé, kterým se během přihlášení nedaří obdržet ověřovací kód e-mailem, nyní mohou získat pomoc použitím formuláře na nové speciální stránce. Tato aktualizace je součástí iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Bezpečnost účtu]]. Pokud má váš účet e-mailovou adresu, ujistěte se prosím, že k ní stále máte přístup. Když se přihlásíte z nového zařízení nebo místa bez 2FA, můžete být pro dokončení přihlašování požádáni o zadání 6místného kódu poslaného e-mailem. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Why are you requiring me to enter a code from my email to log in? Can I opt out of this?|Další informace]]. * Byla vytvořena nová wiki: {{int:project-localized-name-group-wikisource}} v [[d:Q13324|minangkabauštině]] ([[s:min:|<code>s:min:</code>]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408317] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * V rámci projektu [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification|Sjednocení parserů]] tým Content Transform zavedl Parsoid jako výchozí parser na mnoho Wikipedií s nízkou návštěvností a připravuje další krok pro ty s vysokou návštěvností. Tato zpráva je výzvou k aktivaci Parsoidu, jak je popsáno v dokumentaci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserMigration|Extension:ParserMigration]], a k identifikaci jakýchkoliv problémů, se kterými se můžete setkat při svých pracovních postupech s používáním robotů, udělátek nebo uživatelských skriptů. Dejte nám prosím vědět prostřednictvím odkazu ''„Nahlásit chybu v zobrazení“'' v postranním panelu Nástroje nebo vytvořte ticket ve Phabricatoru a [[phab:project/view/5846|označte tým Content Transform Team]]. * Neudržované nástroje: Bylo opraveno několik problémů ve [[:c:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons|Video2Commons]], včetně chyb nahrávání souvisejících s názvy souborů, importu černých videí a zpracování opakovaných pokusů. Byla také přidána podpora AV1. Probíhající práce se soustředí na stabilitu backendu, chyby ffmpeg, import titulků, zpracování metadat a nahrávání playlistů. Konkrétní úlohy můžete sledovat přes [[phab:tag/video2commons/|nástěnku ve Phabricatoru]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.3|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * Přidejte si do kalendáře datum dalšího Wikimedia Hackathonu, který se bude konat v Miláně, Itálie, od 1. do 3. května 2026. Registrace bude zahájena v lednu 2026. [https://pretix.eu/wikimedia/Hackathon-2026/ Žádosti o stipendium jsou aktuálně otevřeny] a budou ukončeny 28. listopadu 2025. Máte-li jakékoli dotazy, pošlete prosím e-mail na <bdi lang="en" dir="ltr">hackathon@wikimedia.org</bdi>. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W47"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 17:26, 17. november 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29627455 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-48</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W48"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Minulý týden [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Wikimedia Search]] pro ruskou a hebrejskou Wikipedii napodobil na straně serveru funkcionalitu udělátka „DWIM“ (Do What I Mean - dělej, co myslím). Tato funkce přidává k obvyklým návrhům vyhledávacího pole i návrhy psané jinou klávesnicí. Například vyhledání ''<span lang="und" dir="ltr">cxfcnmt</span>'' na ruské Wikipedii odteď přidá návrh ''<span lang="ru" dir="ltr">счастье</span>'' („štěstí“), který měl uživatel pravděpodobně na mysli. Na ostatní ruské a hebrejské wiki plánuje tým tuto funkci nasadit tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T408734] * V průběhu týdne bude pro uživatele [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkce v betaverzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ v [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|diskusních nástrojích]] dostupné zvýrazňování syntaxe. Aby bylo zapnuté, je nutné povolit nastavení „{{int:discussiontools-preference-sourcemodetoolbar}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T407918] * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]], sada nástrojů pro koordinaci událostí a další spoluprací v rámci wiki, je nyní nasazené na všech projektech Wikimedia. Také byla přidána nová funkce známá jako [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaborative contributions|Společné příspívání]], která organizátorům a účastníkům poskytne přehled dopadu aktivit. Připojte se k nadcházejícímu [[m:Special:MyLanguage/Event:Connection learning session 3|výukovému setkání]], kde novou funkci uvidíte v akci a poskytnete svoji zpětnou vazbu. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena chyba, kvůli které přestal pracovat CodeReviewBot. [https://phabricator.wikimedia.org/T410417] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Uživatelé Wikimedia API se mohou zapojit do studie použitelnosti, která pomůže ověřit nový design sandboxů Wikimedia REST API. Zájemci by měli vyplnit [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/487662 náborový dotazník]. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/IREJRRWTZTGCYWQHDMSNJFTQAEPOOAE3/] * Tým MediaWiki Interfaces ukončuje podporu stylopisů XSLT v rámci Action API. Podpora <code dir=ltr>format=xml'''&xlst={stylesheet}'''</code> bude z projektů Wikimedia odstraněna do konce listopadu 2025. Kromě toho bude brzy ve výchozím nastavení zakázána ve verzích MediaWiki: v1.43 (LTS), v1.44 a v1.45. Podpora stylů XSLT bude zcela odstraněna z MediaWiki v1.46 (očekává se, že ta bude vydána mezi dubnem a květnem 2026). [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/5AX7UWAVVUNUSBOIRHMNOKWOZ5EZI3JX/] * Zastaralý koncový bod WDQS ([https://query-legacy-full.wikidata.org/ query-legacy-full.wikidata.org]) bude na konci prosince 2025 vyřazen z provozu a definitivně vypnut 7. ledna 2026. Po tomto datu by uživatelé měli očekávat, že požadavky na query.wikidata.org, které vyžadují celý graf, selžou nebo vrátí neplatné výsledky, pokud nebudou přepsány tak, aby využívaly federaci SPARQL. Tým doporučuje uživatelům, aby zajistili, že nástroje a pracovní postupy používají podporované koncové body WDQS (<span dir=ltr><nowiki>https://query.wikidata.org/</nowiki></span> - Hlavní graf nebo <span dir=ltr><nowiki>https://query-scholarly.wikidata.org/</nowiki></span> - Scholarly graf). Podporu s migrací naleznete na stránkách [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Data_access|Přístup k datům]] a [[d:Wikidata:Request_a_query|Žádost o dotaz]], kde najdete podrobnosti a nápovědu s alternativními metodami přístupu. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.4|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W48"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 15:56, 24. november 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29702226 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-49</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W49"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Od 2. prosince bude v aplikaci Wikipedie pro Android i iOS dostupné ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií s novými personalizovanými informacemi, aktualizovanými tipy ke čtení a vylepšeným designem. Zjistěte o ohlédnutí více na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/Updates|stránce projektu]]. * Tým Growth pracuje na vylepšení textu a prezentace ověřovacího e-mailu zasílaného novým uživatelům, aby byl příjemnější, užitečnější a informativnější. Pro A/B testování byly připraveny nové texty, kde můžete pomoci jejich přeložením. Viz [[phab:T396155|Phabricator]]. * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]] bude 2. prosince nasazena na japonskou, urdskou a čínskou Wikipedii. Funkce je založena na predikčním modelu, který navrhuje odkazy, které se mají přidat do článků. I když je tato funkce již dostupná na většině Wikipedií, predikční model nepodporoval určité jazyky. Pro tyto jazyky byl nyní vyvinut nový model, který bude postupně zaváděn i na ostatní Wikipedie. Pokud byste se chtěli dozvědět více, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:34|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:34}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:34}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:34|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:34|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy vyhledávací pole na některých stránkách na Commons kvůli přechodu ze Special:Search na Special:MediaSearch nezobrazovala žádné výsledky. [https://phabricator.wikimedia.org/T399476] * Vytvořeny jsou dvě nové wiki: ** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v [[d:Q36846|toki poně]] ([[w:tok:|<code>w:tok:</code>]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T404457] ** {{int:project-localized-name-group-wikiquote}} v [[d:Q33655|nigerijském pidžinu]] ([[q:pcm:|<code>q:pcm:</code>]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408318] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.5|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * <span class="mw-translate-fuzzy">Nadace Wikimedia je v raných fázích zkoumání přístupů k zakládání článků. Cílem iniciativy je identifikovat intervence, které by mohly novým editorům pomoci snadno pochopit a aplikovat stávající postupy a zásady Wikipedie při tvorbě článků. Projekt je ve fázi průzkumu a raného experimentálního návrhu. Všichni členové komunity jsou vyzýváni, aby si o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|zjistili více]] a podělili se o své myšlenky na [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Article guidance|diskusní stránce]].</span> '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W49"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 18:57, 1. december 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29732328 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-50</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W50"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Každý, kdo si přeje zabezpečit svůj uživatelský účet, může nyní používat [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA). Toto ověřování je k dispozici všem registrovaným uživatelům všech projektů Wikimedia. Jde o součást iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtů]]. Později bude 2FA vyžadováno pro všechny uživatele, kteří mohou provádět akce citlivé z hlediska zabezpečení nebo soukromí. '''Novinky pro editory''' * Po nasazení z minulého týdne bude funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]], která umožňuje editorům přidávat navrhované odkazy během editace, od 9. prosince k dispozici na dalších [[Phab:T410469|33 Wikipediích]]. Toto rozšíření umožnil nový predikční modelu, který nyní podporuje všechny jazyky, včetně těch, které dříve nebyly podporovány. I když je tato funkce již nějakou dobu dostupná na většině Wikipedií, toto nasazení nás přibližuje k používání vylepšeného modelu všude. Pokud máze jakékoli dotazy nebo byste chtěli více informací, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]]. * Minulý týden přidal [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Search Platform]] na gruzínské wiki návrhy během vyhledávání s [[w:cs:Transliterace|transliterací]] během psaní. Pokud je k aktuálnímu vyhledávání jen několik běžných návrhů, budou dotazy v latince nebo cyrilici [[phab:T127003|přepsány do gruzínského písma]], aby se našlo více shod. Například hledání <bdi lang="ka-Latn" dir="ltr">''bedniereba''</bdi> nebo <bdi lang="ka-Cyrl" dir="ltr">''бедниереба''</bdi> bude odteď navrhovat existující článek <bdi lang="ka" dir="ltr">ბედნიერება</bdi> („štěstí“). [[phab:T375215|Ve Phabricatoru]] můžete pro budoucí vývoj doporučit další jazyky, kde by se transliterované návrhy mohly hodit. * Koncem tohoto týdne začne kontrolovaný experiment pro editory 100 největších Wikipedií, kteří upravují kapitolu ve vizuálním editoru pro mobilní web. 50 % těchto editorů zaznamená nové tlačítku „Editovat celou stránku“, které jim umožní rozšířit editační relaci na celou stránku. Tato funkce má usnadnit uživatelům mobilního webu úpravu kterékoli kapitoly článku bez ohledu na to, na kterou ikonu editace kapitoly klepli pro zahájení. Experiment potrvá přibližně 4 týdny. O projektu se můžete dozvědět [[phab:T409112|více informací]]. * Koncem tohoto týdne spustí tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth]] [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.1.14 Expanded Mobile Sections|experiment s mobilním webem]], v rámci kterého se ve výchozím nastavení rozbalí všechny kapitoly článků (v současné době jsou ve výchozím nastavení sbalené) a záhlaví kapitoly, kterou uživatel právě čte, se připne na začátek stránky. Experiment ovlivní 10 % uživatelů arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedie. [https://phabricator.wikimedia.org/T409485] * V aplikacích pro Android a iOS je nyní dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/2025 Year in Review|ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií]], funkce mobilní aplikace, která uživatelům poskytuje personalizované shrnutí jejich interakce s Wikipedií za poslední rok. Toto vydání obsahuje rozšířené personalizované informace, vylepšené výběry čtených článků, nové sdělení pro dárce a aktualizovaný design. Otevřete si aplikaci a prohlédněte si své ohlédnutí za uplynulým rokem a prozkoumejte svou čtenářskou cestu rokem 2025. * Nedávná softwarová chyba způsobila, že úpravy provedené pomocí vizuálního editoru způsobily nezamýšlené změny ve wikitextu, včetně odstranění mezer a nahrazování mezer podtržítky ve wikiodkazech uvnitř citací. Tento problém byl částečně opraven minulý týden a další opravy se stále provádějí. Editoři, kteří používali vizuální editor mezi 28. listopadem a 2. prosincem, by si měli zkontrolovat své úpravy, zda neobsahují neočekávané změny. [https://phabricator.wikimedia.org/T411238] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například bylo opraveno nesprávné zpracování URL adres zkopírovaných z adresního řádku Microsoft Edge. [https://phabricator.wikimedia.org/T341281] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Od tohoto týdne bude uživatelům funkce v [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta verzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ při editaci stránek s modely obsahu Lua, JavaScript, CSS, JSON a Vue místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]] zapnut [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirror]]. Současně budou aktualizovány [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintery]]. Toto je součást širšího úsilí o nahrazení CodeEditoru a poskytnutí konzistentního prostředí pro úpravu kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T373711] * Vývojáři jsou zváni k účasti v [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/552643 Průzkumu spokojenosti vývojářů z roku 2025], který je otevřený do 5. ledna 2026. Pokud vyvíjíte software pro ekosystém Wikimedia a chcete se podělit o své zkušenosti nebo zpětnou vazbu, vaše účast je velmi vítána. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/W4WBKO6Q55UWWCCSFWQATKEXBEHP3QNR/] * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W50"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 17:45, 8. december 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29738112 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-51</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W51"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například jedna z oprav řešila problém s dočasnými účty, které přidávaly externí URL adresu, což ve větším počtu případů, než bylo zamýšleno, spouštělo požadavek hCaptcha a při prvním pokusu o publikování úpravy se nezobrazovalo požadované vyskakovací okno. [https://phabricator.wikimedia.org/T411927] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * <span class="mw-translate-fuzzy">Pro zlepšení výkonu databáze a webu nebudou externí odkazy na projekty Wikimedia již ukládány do databáze. To znamená, že nebudou vyhledatelné přes [[{{#special:LinkSearch}}]], jako nové odkazy nebudou kontrolovány SpamBlacklistem ani filtry zneužití a nebudou v tabulce <code dir=ltr>externallinks</code> v replikách databáze. V budoucnu může být toto rozšíření rozšířeno na další velmi často odkazované důvěryhodné weby z každé wiki, například odkazy na Creative Commons na Wikimedia Commons.</span> [https://phabricator.wikimedia.org/T405005] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.7|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W51"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:02, 15. december 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29796010 --> == <span lang="en" dir="ltr">Tech News: 2025-52</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W52"/><div class="plainlinks"> Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translations]] are available. '''Updates for editors''' * From January, edit filters [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter/Access flags|can be set]] to automatically suppress their details such as rules and list of attempted edits and actions. This will help oversighters use edit filters to prevent doxxing or other suppressible material. [https://phabricator.wikimedia.org/T290324] * The next issue of Tech News will be sent out on 12 January 2026 because of the end of year holidays. Thank you to all of the translators, and people who submitted content or feedback, this year. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:16}} community-submitted {{PLURAL:16|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, the crash that occurred when tapping "First Steps" in the Wikipedia Android Year in Review has now been fixed, and the feature opens as expected. [https://phabricator.wikimedia.org/T411546] '''Updates for technical contributors''' * Interface elements such as diffs and categories generated by MediaWiki used to have the attribute <code dir=ltr>data-mw="interface"</code> to distinguish from wiki content. The attribute has been replaced with <code dir=ltr>data-mw-interface=""</code>, to avoid potential conflicts with other <code dir=ltr>data-mw</code> attributes, which are generated by Parsoid. [https://phabricator.wikimedia.org/T409187] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] There is no new MediaWiki version this week or next week. '''Meetings and events''' * The [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]] will take place on 13-14 March 2026 in Arnhem, the Netherlands. Applications just opened mid-December and will close in mid-January or earlier if capacity is reached. With space for approximately 100 participants, early application is encouraged. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translate]]&nbsp;• [[m:Tech|Get help]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].'' </div><section end="technews-2025-W52"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:45, 22. december 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29831856 --> == Šablóny ohľadne eura == Ahojte. Pri aktualizácii [[BGN|bulharský lev]] --> [[euro]] som si všimol, že máme (aspoň) tri šablóny týkajúce sa eura a mien pred ním: {{tl|Euro}}, {{tl|MenyEÚ}} a {{tl|ERM II}}. Nvrhujem prvé dve zlúčiť a poslednú zmazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 1. január 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2}} Tretiu šablónu by som pokojne zmazal, môžeš navrhnúť na [[Wikipédia:SNZ|SNZ]]. Prvé dve by som nezlučoval; jedna je skôr aktuálna, jedna je skôr historická. Alternatívne navrhni, ako by daná šablóna vyzerala a podľa toho; asi si zlúčenie predstaviť viem, len mi nepripadá nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:44, 2. január 2026 (UTC) :Ja medzi prvou a druhou šablónou tiež nevidím nejaký osobitný prienik, ktorý by odôvodňoval ich zlúčenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:45, 2. január 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Vymazaná tá tretia, {{tl|ERM II}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:07, 30. marec 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-03</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W03"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Nadace Wikimedia Foundation sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product & Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu nováčků, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]]. '''Novinky pro editory''' * V rámci současné práce týmu Community Tech na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W372|Více seznamů sledovaných položek]] bude jako první krok k podpoře více seznamů sledovaných stránek aktualizováno zobrazení [[Special:EditWatchlist|Special:EditWatchlist]]. Dále bude aktualizováno stránkování ve [[Special:Search|vyhledávání]] jako součást práce na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W186|Přepracování stránkování / navigace na stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411596] * [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] je [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|rozšíření]] MediaWiki, pomocí nějž si můžete seznam změn svých sledovaných stránek napříč wiki zobrazit na jedné stránce. Nedávno byl jeho vzhled aktualizován tak, aby se více podobal běžnému [[Special:Watchlist|seznamu změn sledovaných stránek]], včetně adaptace na dočasné účty a maskování IP adres (a přesměrování odkazů na seznam příspěvků), ztučnění názvů stránek a otevírání odkazů ve shrnutích editace a značkách v nových kartách prohlížeče. [https://phabricator.wikimedia.org/T398361][https://phabricator.wikimedia.org/T298919][https://phabricator.wikimedia.org/T273526][https://phabricator.wikimedia.org/T286309] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy globální blokování neměla možnost zablokovat posílání e-mailů, a tuto funkci bude možné používat počínaje týdnem od 13. ledna. [https://phabricator.wikimedia.org/T401293] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Citation tool|Citační nástroje ve vizuálním editoru]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Náhledy referencí]] odteď podporují typ reference „mapa“. [https://phabricator.wikimedia.org/T411083] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.10|MediaWiki]]/[[mw:MediaWiki 1.46/wmf.11|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W03"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:33, 12. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29907192 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-04</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W04"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Menu zobrazené na [[Special:Diff|Speciální:Rozdíl]] v mobilním zobrazení bylo přepracováno. Ve výchozím nastavení je nyní sbalené a obsahuje odkaz pro vrácení zobrazené úpravy, což usnadňuje mobilním editorům a recenzentům provádění akcí a zároveň zachovává přehlednost rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T402297] * [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď automaticky zjišťuje směr textu (což zajišťuje správné zobrazení webů s neobvyklými názvy domén) a zobrazuje podrobné popisy protokolovacích záznamů. Koncem tohoto týdne bude k nově vytvořeným stránkám přidán nový trvalý odkaz a každé položce budou přidány CSS třídy. [https://phabricator.wikimedia.org/T412505][https://phabricator.wikimedia.org/T287929][https://phabricator.wikimedia.org/T262768][https://phabricator.wikimedia.org/T414135] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen dříve pozorovaný problém ve Vektoru 2022, kdy cíle odkazů s kotvou byly zakryty připnutým záhlavím. [https://phabricator.wikimedia.org/T406114] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Jak bylo zmíněno v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/44|oznámení o ukončení podpory z října 2025]], tým MediaWiki Interfaces začne v týdnu od 26. ledna ukončovat podporu všech transformačních koncových bodů REST API MediaWiki obsahujících koncové lomítko. Očekává se, že změny budou nasazeny na všechny wiki nejpozději do 30. ledna. Všichni uživatelé API, kteří je v současné době volají, jsou vyzýváni k přechodu na verze bez koncového lomítka. Obě varianty koncových bodů lze nalézt, porovnat a otestovat pomocí [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST Sandbox]. Pokud máte dotazy nebo narazíte na jakékoli problémy, založte prosím ticket ve Phabricatoru na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team]. * Interaktivní referenční dokumentace [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia REST API|Wikimedia REST API]] byla přesunuta. Požadavky na dokumentaci API, která byla dříve hostována prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/RESTBase|RESTBase]] (např.: <code dir=ltr>https://en.wikipedia.org/api/rest_v1/</code>), jsou nyní přesměrovány na [[w:en:Special:RestSandbox|REST Sandbox]]. * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|WMF Wikidata Platform]] (WDP) vydal svůj [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|lednový newsletter]]. Obsahuje aktualizace o vyřazení staršího koncového bodu, obsahujícího celý graf, změně zásad pro User-Agent, měsíčních úředních hodinách pro migraci Blazegraphu a snahách o snížení regresí způsobených vypnutím staršího koncového bodu. Připomínáme, že se můžete [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/WDP team updates|přihlásit k odběru newsletteru WDP]]! * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.12|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * Od 13. do 14. března 2026 se v Arnhemu, Nizozemsko bude konat [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]]. Přihlášky byly zahájeny v polovině prosince a budou uzavřeny brzy nebo po naplnění kapacity. Jedná se o dvoudenní technicky zaměřený hackathon, který spojuje wikimediany z regionu. Doufáme, že se tam uvidíme! '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W04"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:29, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29943403 --> == Funding tech projects == Hi everyone, The [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group|CEE Hub Technical Advancement working group]] is organising an open call to support software development projects related to Wikimedia. We invite individuals, groups, and affiliates to apply with their tech project ideas. Selected projects will receive funding support. To apply, please send your proposal by '''January 25, 2026''' to: toni.ristovski@wmceehub.org For full details, including eligibility and criteria, please read the [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group#Open_call|'''announcement''' on our Meta page]]. Feel free to reach out if you have any questions. --[[Redaktor:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[Diskusia s redaktorom:MHeidarzadeh-CEEhub|diskusia]]) 14:49, 20. január 2026 (UTC) == Interwiki linkovanie podobných stránok == Na WD som vykonal zlúčenie [[Slovenskí mobilní operátori]] z https://www.wikidata.org/wiki/Q12776302 na https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1941618. To mi však bolo [[wikidata:User_talk:JakubD47#c-Mykhal-20260108141000-Merging_Q12776302_and_Q1941618|vrátené s nasledovným oddôvodnením]]. Chcem sa teda spýtať, či je na mieste zvážiť premenovanie stránky na [[Mobilní operátori]] a úprave obsahu, aby to bolo možné na WD prepojiť so všetkými ostatnými jazykovými mutáciami, alebo ako to v takom prípade funguje? --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 22:53, 24. január 2026 (UTC) :{{re|JakubD47|s=1}} Momentálne to skutočne takto prepojiteľné nie je, každá z tých WD položiek je o niečom inom. Jedna je položka všeobecného hesla (mobilný operátor), druhá je položka de facto zoznamu (zoznam mobilných operátorov na Slovesku), akurát teda príslušný čl. je tu poňatý na pomedzí zoznamu a bežného encyklopedického výkladu a nemá správny tvar názvu. :Riešením by ev. bolo založenie všeobecného článku [[mobilný operátor]] (napr. podľa [[:en:mobile network operator]], [[:cs:mobilní operátor]]), kde by bola všeobecná definícia a rozšírený opis mobilného operátora a následne v rámci sekcie ''Na Slovensku'' zapracovať obsah čl. [[Slovenskí mobilní operátori]]. Alebo ich nechať oddelené, založiť len všeobecné heslo (už prepojiteľné s tým WD klastrom) a to druhé presunúť na zoznamový tvar a len to zo všeobecného čl. odkázať cez hl.č. alebo pozri aj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:05, 24. január 2026 (UTC) == [[Šablóna:Certification Table Entry]] - translation == How to translate "Gold" and "Platinum" to "Zlato" and "Platina" in [[Šablóna:Certification Table Entry]] or simply how to add Slovak versions to be recognised by template? It has to do with [[Šablóna:Certification Table Entry/Sales]]? "award=Zlato" can't be recognised while "award=Gold" works. [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Example]] What in the case if there is "2× Platinum" or "10× Platinum" etc.? [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 10:19, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Eurohunter}} Hey there, it indeed asks the /Sales pages for the values. As is stated in the documentation of the [[En:Help:Switch parser function|switch parser function]] on enwiki, you can add multiple values to be understood as synonyms as <code>Zlato|Gold=0</code>, but I'm not sure how productive this change is. There is a lot of appearances and it's quite easy to mess it up. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC) :: {{re|KormiSK}} Yes if you use "Gold" in template then sales is calculated automatically, but if you use "Zlato" then it's not recognised and you has to add custom "salesamount". [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 11:38, 25. január 2026 (UTC) == Hlavný článok kategórie == Rád vytváram a upravujem kategórie, pridávam do nich šablóny ako {{tl|Catmore}} alebo {{tl|Commonscat}}. Ale tá angličtina mi tak trošku vadí. Pri šablóne '''Commonscat''' by sa to aj dalo pochopiť - Commons je Commons a cat je kategória. Ale čo znamená '''Catmore'''??? Možno by sme to mohli premenovať tak ako som to napísal v nadpise tejto témy. Tiež by sme mali trochu upraviť popis tejto šablóny. Teraz to vyzerá takto: ''Viac informácií nájdete v hlavnom článku...'' čo je vlastne to isté ako pri šablóne {{tl|Hlavný článok}}. Navrhujem takýto popis: ''Hlavný článok tejto kategórie je...'' --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|321fire}} Catmore je, predpokladateľne, "category more", keďže je to viac o tom, o čom ta kategória je. {{tl|Hlavný článok}} odkazuje zo sekcie, ktorá by bola príliš dlhá, na iný článok, ktorý sa téme venuje detailnejšie; {{tl|Catmore}} odkazuje z kategórie, ktoré nemajú obsah, na stárnku s obsahom. Osobne nevidím problém mierne ten text upraviť, taktiež nevidím problém šablónu premenovať na slovenskú podobu; neviem nakoľko je to však produktívne, nakoľko sa to nachádza na 7000 stránkach. Ale je to jednoduchá náhrada textu, takže v tom principiálny problém nevidím. {{Re|Teslaton}} Názor? Toto by som asi pokojne zvládol aj ja. :D [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:30, 25. január 2026 (UTC) :{{re|321fire|KormiSK|s=1}} Za mňa to nemá taký benefit, aby to vyvážilo náklady. Z pohľadu čitateľa je to irelevantné, redaktori sú tu na to roky navyknutí, plus to má výhodu, že je to krátke a neobsahuje to diakritiku, takže sa to dá v zdrojákoch dopĺňať efektívne a bez zbytočných prepínaní na sk klávesnicu (aj bez klikaní na lišty, custom skripty a pod.). Nechal by som to ako je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:47, 25. január 2026 (UTC) ::Ako jeden z kategorizátorov, súhlasím s Teslatonom. Koľko ľudí s tým prichádza do styku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:48, 25. január 2026 (UTC) :::No dobre, necháme tento anglický názov. V podstate, aj ja som si naň už rokmi zvykol. Len mi to trochu kole oči. Ale ten popis by sme mohli vylepšiť, ako sme sa s [[Redaktor:KormiSK|Kormim SK]] zamysleli vyššie. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 19:30, 25. január 2026 (UTC) ::::{{re|321fire|s=1}} Za mňa ani to nie, tamto (''„Hlavný článok tejto kategórie je X“'') mi príde príliš strohé a technokratické/nerdy: prečo ten „hlavný článok“, to je interný technický buzzword. Zmienka o kategórii je tam tiež trochu redundantne, kúsok nad tým je súčasťou H1 nadpisu (aj keď teda je pravda, že ďalšie štandardné sekcie v kat. formuláciu „táto kategória“/„tejto kategórie“ v záhlaví tiež obsaujú). ::::Nanajvýš ak tak nejaké drobné štylistické zjednotenie s formuláciou v šablóne {{tl|Hlavný článok}} (kde je ''„Bližšie informácie v hlavnom článku: X“'' namiesto ''„Viac informácií nájdete v hlavnom článku X“'', čo ale zase tvorí príčetnú vetu). V princípe mi súčasná formulácia príde adekvátna a štylisticky decentná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 25. január 2026 (UTC) :::::No ale potom by sme vlastne mali na Wikipédii dve rovnaké šablóny s dvoma rôznymi názvami... Až sa bojím napísať, na čo teraz myslím - urobiť presmerovanie... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:45, 25. január 2026 (UTC) ::::::Je v nich mierne odlišná logika, odlišné tracking kategórie, takže bez korektného zlúčenia implementácií s kontrolou funkčnosti relevantných scenárov, len čisto náhradou jednej z nich presmerovaním nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:52, 25. január 2026 (UTC) :::::::Jáááj, dokelu... To mi nenapadlo. Na šablóny sa treba pozerať aj zvnútra, nie len na výsledok na obrazovke. No, zrejme to necháme tak... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 21:30, 25. január 2026 (UTC) ::::::::Technicky je podľa mňa v {{tl|Hlavný článok}} reduntantné slovo "hlavný", pokojne by mohlo byť len "''Bližšie informácie v článku: X.''". To isté platí pre kategórie; tá Kategória nie je ''vedľajší'' článok ani sekciou, tam tiež nejde o hlavný článok. Možno by tam šlo dať niečo typu "''O tejto téme sa viac dočítate v článku X.''", keď už. ::::::::A keď teda riešime {{tl|Hlavný článok}}, existuje {{tl|Main}}, ktorá je tam presmerovaná. Nevidím problém v tom (a ani dôvod na to, teda) urobiť slovenské obdobné šablóny pre {{tl|Catmore}} a {{tl|Commonscat}}, ktoré by boli presmerovaniami, keď už by sa mala robiť nejaká zmena. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 25. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ak by sa to zjednocovalo, tak asi už na {{tl|Hlavný článok}}, ktorá by si riešila, či je volaná z kat. alebo z iného NS a podľa toho používala default (pri kat. je zmysluplný default názov stránky, pri inom použítí je zmysluplné vypluť bez explicitnej hodnoty chybu) a monitoring. Tzn. {{tl|Catmore}} by potom bolo presmerovanie na {{tl|Hlavný článok}}. :::::::::Akonáhle to ale spravíme, nevyhnutne sa vynoria OCD jedinci s nutkavou potrebou nahrádzať to v každej kat., ktorej sa chytia, aby to bolo krásne jednotné (a rýdzo slovenské). A nebudú to robiť ako doplnkovú drobnosť popri iných významnejších úpravách, budú to robiť primárne preto, aby to zjednotili. Takže sa to už rovno môže preventívne nahradiť plošne strojovo... Čo povedie fakticky k tomu, že bude žiadúce rovno to už vkladať v slovenskom tvare. Ako jasné, dá sa to spáchať. Pridaná hodnota celého počinu je je ale podľa mňa limitne blízka nule až záporná (pretože ešte raz: nová preferovaná podoba bude dlhšia, bude s medzerou/medzerami, bude s diakritikou; čo akurát zvyšuje opruz pri rutinnom dopĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:28, 26. január 2026 (UTC) No dobre kamaráti, navrhujem, aby sme nič nepresúvali ani nepresmerúvali. Poďme uzavrieť túto tému. Zložité témy by sa niekedy ani nemali otvárať, lebo namiesto vyriešenia sa môžu zvrhnúť v úplnú "haluzovinu". No veď sa pozrite: slovenská [[:Šablóna:Catmore]] sa v českej Wikipédii volá [[:cs:Šablona:Hlavní článek]] a v anglickej [[:en:Template:Category main article]]... A slovenská [[:Šablóna:Hlavný článok]] sa v českej verzii nevolá nijak, pretože to zabudli pridať do zoznamu Wikidát...<br>Ale vlastne, jednu menšiu zmenu by sme mohli urobiť. Ako napísal [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], poďme zrušiť slovo ''"hlavný"'' v popisoch; stačí len ''"článok"''. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 10:46, 26. január 2026 (UTC) :Trochu som sa dnes zamyslel nad označením ''"hlavný článok"'' a zistil som, že mi to nejak začína vadiť. Ako vyššie napísal [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], je to buzzword. Podľa mňa, bežní čitatelia Wikipédie by sa s ''"hlavným článkom"'' ani nemali stretnúť. Ja sa venujem článkom o majstrovstvách sveta. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch článkov by mal byť tzv. ''"hlavný"''? :* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 :* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 - 4. divízia :Logicky by to mal byť ten prvý, ten vyzerá taký nadradenejší, lenže ja vždy do takýchto nadradených článkov vkladám šablónu {{tl|Hlavný článok}} s odkazom na podrobnejší článok o nižšej divízii. A do článku o nižšej divízii vkladám šablónu {{tl|Pozri aj}} s odkazom na nadradený článok. To je tiež dosť na nič. {{tl|Pozri aj}} by sa malo používať na odkazy na rovnocenné články. Zišlo by sa tento systém poriadne prepracovať... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 14:07, 27. január 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-05</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W05"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Nadace Wikimedia vyzývá k zasílání komentářů k [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Year1 Reflections and Proposed Way Forward 2026 Update|navrhované budoucnosti]] [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní rady pro produkty a technologie]] (PTAC) do 28. února. * Všichni zaregistrovaní uživatelé odteď mohou pro [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA) používat přístupové klíče. Přístupové klíče jsou jednoduchým způsobem přihlášení bez použití druhého zařízení. Ověřují identitu uživatele pomocí otisku prstu, skenu obličeje nebo PIN kódu. Chcete-li nastavit přístupový klíč, nejprve nastavte běžnou metodu 2FA. V současné době musí uživatelé pro přihlášení pomocí přístupového klíče použít také heslo. Později v tomto čtvrtletí přihlášování bez hesla umožní uživatelům přihlásit se jediným kliknutím a přístupovým klíčem. Uživatelé s pokročilými právy budou dále muset mít povolenou 2FA. Toto je součástí projektu [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtu]]. * Neregistrovaní přispěvatelé na blokovaných IP adresách nebo jejich rozsazích odteď mohou na wiki komunikovat a odvolat se proti zablokování vytvořením dočasného účtu a odvolání se na jeho diskusní stránce, pokud není nastavena volba „zabránit tomuto uživateli v úpravě jeho vlastní diskusní stránky“. Tím se řeší problém s odhlášenými uživateli, kteří nemohou použít výchozí proces odblokování prostřednictvím diskusní stránky uživatele. [https://phabricator.wikimedia.org/T398673] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl na stránce pro správu metod dvoufaktorového ověřování (2FA) aktualizován jejich popis. Nyní je přehlednější a pro uživatele snáze pochopitelný a použitelný. [https://phabricator.wikimedia.org/T332385] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Do filtrů zneužití (AbuseFilter) byla přidána nová proměnná <code>account_type</code>, která umožňuje spolehlivě určit typ účtu vytvářeného při akcích <code>createaccount</code> a <code>autocreateaccount</code>. V rámci této změny byla proměnná <code>accountname</code> přejmenována na <code>account_name</code> a proměnná <code>accountname</code> je nyní zastaralá. Správci filtrů zneužití by měli aktualizovat všechny filtry, které používají vlastní kontrolu typu účtu nebo zastaralou proměnnou. [https://phabricator.wikimedia.org/T414049] * Náhledy obrázků, které jsou vyžadovány v nestandardních velikostech a použitím nestandardní metody, jako jsou přímé požadavky na <code dir=ltr><nowiki>upload.wikimedia.org/…</nowiki></code>, přestanou v blízké budoucnosti fungovat. Tato změna má zabránit pokračujícímu externímu zneužívání ze strany webových scraperů a botů. Někteří uživatelé s vlastním CSS/JS, správci rozhraní, kteří mohou opravovat udělátka a lokální skiny, a autoři nástrojů budou muset aktualizovat svůj kód tak, aby používal standardní velikosti náhledů. [[phab:T414805|Podrobnosti, odkazy na vyhledávání a příklady, jak je opravit, jsou k dispozici v tasku]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.13|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W05"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:17, 26. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=29969530 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-06</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W06"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Funkce „{{int:pageinfo-toolboxlink}}“, pomocí níž lze ověřit informace o stránce ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=info}} příklad]), nyní automaticky zobrazuje obsah. Pokud uživatelé lokálně vytvořili stránku [[MediaWiki:Pageinfo-header]], lze ji nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T363726] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například VisualEditor dříve přidával ztučnění nebo kurzivu do popisů odkazů, což činilo wikikód zbytečně složitým. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T409669] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Dne 20. ledna nebyl vytvořen XML dump. Odteď budou dumpy navíc generovány pouze jednou za měsíc. [https://phabricator.wikimedia.org/T414389] * Tým MediaWiki Interfaces ukončil podporu všech transformačních endpointů [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/API:REST%20API MediaWiki REST API] končících lomítkem. Všichni uživatelé API, kteří se momentálně dotazují těch koncových bodů, jsou vyzýváni k migraci na verze bez lomítka na konci. Pokud máte nějaké otázky nebo zaznamenáváte jakékoliv problémy, vytvořte prosím ve Phabricatoru tiket na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.14|MediaWiki]] '''Novinka týdne''' * Uživatelům připomínáme, že nadace Wikimedia sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product & Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu pro nováčky, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W06"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 17:43, 2. február 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30000986 --> == Odstránenie článkov == Žiadam a prosím Vás o okamžité zmazanie všetkých článkov ktoré som na Wikipédií vytvoril a o zmazanie všetkých editácií ktoré som na Wikipédií spravil. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:56, 9. február 2026 (UTC) :{{re|Slovak redactor|s=1}} Už to bolo N-krát preberané: zmazanie príspevkov konkrétneho redaktora v hlavnom mennom priestore (ani vytvorených čl., ani úprav článkov) nie na Wikipédii možné – s každým jedným uložením si deklaroval súhlas s neodvolateľným zverejnením príspevku za podmienok tunajších licencií. Zmazanie redaktorského konta rovnako nie, maximum je „zmiznutie“ cez [[Special:GlobalVanishRequest]] (viď aj [[:meta:Account vanishing]]). S ohľadom na opakovaný charakter týchto žiadostí, viackrát aj v kombinácii s osobnými útokmi a vyhrážaním sa, odporúčam skôr vyhľadanie odbornej pomoci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:32, 9. február 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-07</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W07"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Přihlášení přispěvatelé, kteří si spravují rozsáhlé nebo složité seznamy sledovaných stránek, nyní mohou pomocí nové funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|Štítky sledovaných stránek]] organizovat a filtrovat sledované stránky tak, aby se zlepšily jejich pracovní postupy. Přidáním vlastních štítků (například: stránky, které jste vytvořili, stránky monitorované kvůli vandalismu nebo diskusní stránky) mohou uživatelé rychleji identifikovat, co vyžaduje pozornost, snížit kognitivní zátěž a reagovat efektivněji. Tímto se zlepšuje použitelnost seznamu sledovaných stránek, zejména pro vysoce aktivní editory. * Nová funkce dostupná na [[Special:Contributions|Speciální:Příspěvky]] zobrazuje [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]], které pravděpodobně provozuje stejná osoba, a tím usnadňuje patrolu. Během kontroly příspěvků dočasného účtu mohou odteď uživatelé s přístupem k IP adresám dočasných účtů vidět přehled příspěvků ze souvisejících dočasných účtů. Funkce vyhledá všechny IP adresy přidružené k danému dočasnému účtu v rámci doby uchovávání dat a zobrazí všechny příspěvky všech dočasných účtů, které tyto IP adresy používaly. [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts#February 2026: Improvements to the patroller tooling|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T415674] * Když si editoři prohlížejí náhled úpravy wikitextu, upozornění, že vidí pouze náhled (které se zobrazuje v horní části), má nyní šedé/neutrální pozadí místo žlutého/varovného pozadí. Díky tomu je poznámku k náhledu snazší odlišit od skutečných varování (například na konflikt editace nebo problematický cíl přesměrování), která se nyní budou zobrazovat v samostatných varovných nebo chybových rámečcích. [https://phabricator.wikimedia.org/T414742] * [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď správně podporuje více než jeden web Wikibase, například [[d:|Wikidata]] i [[testwikidata:|testwikidata]]. Kromě toho byly opraveny problémy se směrem textu pro uživatele, kteří Wikidata nebo jiné weby na Wikibase preferují v jazycích psaných zprava doleva (RTL). [https://phabricator.wikimedia.org/T415440][https://phabricator.wikimedia.org/T415458] * Automatické „magické odkazy“ na ISBN, RFC a čísla PMID jsou kvůli neflexibilitě a problémům s lokalizací [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic links|ve wikitextu od roku 2021 označeny jako zastaralé]]. Několika wiki se magické odkazy RFC a PMID podařilo nahradit ekvivalentními externími odkazy, ale k nahrazení funkcionality magického odkazu na ISBN byla často vyžadována šablona. Nyní je k dispozici nová [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic words#isbn|zabudovaná funkce parseru]] <code dir=ltr><nowiki>{{#isbn}}</nowiki></code>, která poskytuje základní funkcionalitu magického odkazu na ISBN. Díky tomu je pro wiki, které chtějí opustit zastaralou funkci magických odkazů, snazší tak učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T145604] * Vytvořeny jsou dvě nové wiki: ** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q35401|jju]] ([[w:kaj:|<code>w:kaj:</code>]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413283] ** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q1186896|pipil]] (Nahuat) ([[w:ppl:|<code>w:ppl:</code>]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413273] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Byla vytvořena nová globální uživatelská skupina: [[{{int:grouppage-local-bot}}|{{int:group-local-bot}}]]. Software ji bude používat interně, aby umožnil komunitním robotům obejít limity rychlosti, které se vztahují na [[w:cs:Web scraping|web scrapery]]. Účty, které jsou schváleny jako roboti na alespoň jednom projektu Wikimedia, budou automaticky přidány do této skupiny. Jejich uživatelská oprávnění se tímto nezmění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415588] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.15|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * Od 25. do 27. března se v Salt Lake City, USA koná [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Users and Developers Conference Spring 2026|MediaWiki Users and Developers Conference, Spring 2026]]. Tuto událost pořádá komunita kolem MediaWiki pro třetí strany. Můžete navrhovat přednášky a registrovat se k účasti. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/AZBWVI46SDEB65PGR5J6E4TYOQQEZXM7/] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W07"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:30, 9. február 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30026671 --> == Fintické svahy (mapa) == Chcel by som nahlásiť, že na stránke [[Fintické svahy]] zobrazuje zle mapku. Tam je nesprávna mapka územia a zobrazuje tam územie pre [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:03, 12. február 2026 (UTC) :{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Bolo to prelinkované naopak, prehodil som to na strane OSM aj WD [https://www.openstreetmap.org/changeset/178475843][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951209][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951314], nejaký čas potrvá, kým sa to spropaguje do dát, ktoré používa Kartographer pre zvýrazňovanie v tunajších mapkách <s>(plus zvýraznená bude finálne zrejme len relácia, tzn. to [[Fintické svahy|väčšie úzmie]])</s>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 12. február 2026 (UTC) :Ok, tak zvýrazňujú sa obe. Bol som v tom, že som z {{tl|Geobox mapframe check}} odstránil zobrazovanie obrysu v prípade prítomnosti len [[:d:Property:P10689|OSM way ID]] na WD (tzn. nie [[d:Property:P402|relácie]]), no problém s tým bol zrejme hlavne pri líniových objektoch (vodné toky, kanály, cesty, trate), pri plošných to zjavne zvýrazňuje aj keď je dotyčná vec na OSM reprezentovaná len líniou bez relácie. Na druhej strane, pri budovách (posledne konkrétne múzeá a školy) s tým tuším problém bol, tak neviem. Alebo tam možno medzičasom niečo fixli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 12. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Hm, ak kliknem na stránke [[Fintické svahy]] na roztiahnuť na celé okno, tak tam vidím národnú prírodnú rezerváciu. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 02:00, 13. február 2026 (UTC) ::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Tam treba len trpezlivosť, je to systém s [[:en:eventual consistency|eventuálnou konzistenciou]], časť kešovaných dát sa neinvaliduje explicitne a ani doby platnosti jednotlivých keší nie sú zladené – PNG náhľady mapiek sa invalidujú po rádovo desiatkach minút, ale geo polygóny pre vykreslenie obrysu v interaktívnej fullscreen mape, asociované s Wikidata Qn idčkami tých čl. [https://maps.wikimedia.org/geoshape?getgeojson=1&ids=Q20860409], tie majú zjavne dlhšiu platnosť. Momentálne už vyzerá, že to konzistentne vracia aktuálne verzie (s premietnutými včerajšími zásahmi na strane WD a OSM). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:20, 13. február 2026 (UTC) ::Už je to to ok, i na celé okno. ::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:31, 13. február 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-08</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W08"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Site Reliability Engineering|Tým SRE]] provede vyčištění instance [[m:Special:MyLanguage/Etherpad|Etherpadu]] při Wikimedia, webového editoru pro společné úpravy dokumentů v reálném čase. Všechny Etherpady budou po 30. dubnu 2026 trvale smazány – pokud v té době stále probíhají migrační projekty, tým může datum v jednotlivých případech přehodnotit. Vytvořte si prosím lokální zálohy veškerého obsahu, který si chcete ponechat, protože smazaná data nebude možné obnovit. Toto čištění pomáhá zmenšit velikost databáze a snížit zátěž infrastruktury. Etherpad bude i nadále podporovat spolupráci v reálném čase, ale neměl by být dlouhodobým úložištěm. V budoucnu mohou proběhnout další čištění bez předchozího upozornění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415237] '''Novinky pro editory''' * Tým Information Retrieval spustí [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|experiment s mobilní aplikací pro Android]], který testuje hybridní vyhledávací možnosti, které zvládnou jak dotazy sémantické, tak i dotazy s klíčovými slovy. Vylepšení vyhledávání v rámci platformy umožní čtenářům snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. Experiment bude nejprve spuštěn koncem února na řecké Wikipedii a v březnu bude následovat anglická, francouzská a portugalská verze. [https://diff.wikimedia.org/2026/01/08/semantic-search-making-it-easier-to-find-the-information-readers-want/ Více informací] na blogu Diff. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Information_Retrieval] * Tým Reader Growth spustí pro uživatele mobilního webu [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.10.2 Mobile Table of Contents|experiment]], který přidá obsah a automaticky rozbalí všechny sekce článků, aby se dozvěděl více o problémech s navigací, se kterými se potýkají. Test bude k dispozici na Wikipediích v arabštině, čínštině, angličtině, francouzštině, indonéštině a vietnamštině. * Dříve se celoprojektová oznámení ([[{{ns:8}}:Sitenotice]] a [[{{ns:8}}:Anonnotice]]) zobrazovala pouze na desktopové verzi. Odteď se budou zobrazovat na všech platformách. Uživatelé mobilních zařízení nyní uvidí tato oznámení a budou o nich informováni. Správci webu by měli být připraveni otestovat a opravit oznámení na mobilních zařízeních, aby se zabránilo narušením článkům. Pro jejich potlačení mohou správci rozhraní do souboru [[{{ns:8}}:Minerva.css]] přidat kód <code dir="ltr">#siteNotice { display: none; }</code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T138572][https://phabricator.wikimedia.org/T416644] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém na [[Special:RecentChanges|Speciální:Poslední změny]]. Dříve kliknutí na tlačítko Skrýt v aktivních filtrech způsobovalo zmizení tlačítka „zobrazit nové změny od…“, ačkoli mělo zůstat zobrazené. Tlačítko se nyní chová podle očekávání. [https://phabricator.wikimedia.org/T406339] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Nyní je k dispozici nová dokumentace, která editorům pomáhá ladit funkce vyhledávání na webu. Podporuje řešení problémů, když se stránky nezobrazují ve výsledcích, pořadí se zdá neočekávané nebo potřebujete zkontrolovat, jaký obsah je indexován, což usnadňuje pochopení a analýzu chování při vyhledávání. [[mw:Help:CirrusSearch/Debug|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411169] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.16|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W08"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:17, 16. február 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30086330 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-09</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W09"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Reference Check|Kontrola reference]] byla nasazena na anglickou Wikipedii, čímž bylo dokončeno nasazování na všechny Wikipedie. Tato funkce vyzve nováčky před publikováním nového obsahu k přidání citace, což pomáhá snížit obvyklé reverty související s citacemi a zlepšit ověřitelnost. V A/B testování byl dopad značný: nováčci, u kterých byla provedena kontrola referencí, měli přibližně 2,2krát vyšší pravděpodobnost, že přidají citaci na počítači, a asi 17,5krát vyšší pravděpodobnost na mobilním webu. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/reference_check_ab_test_report_final_2025.html] '''Novinky pro editory''' * Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:InterwikiSorting|InterwikiSorting]], které umožňovalo [[m:Special:MyLanguage/Interwiki sorting order|řazení interwiki odkazů]], bylo z Wikipedie odstraněno. V důsledku toho se editorům, kteří povolili řazení interwiki odkazů v nekompaktním režimu (formát úplného seznamu), nyní zobrazí odkazy v novém pořadí. Odkazy budou dále seřazeny abecedně podle jazykového kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T253764] * Koncem tohoto týdne si lidé, kteří upravují sekci stránky pomocí mobilního vizuálního editoru, všimnou nového tlačítka „Upravit celou stránku“. Po klepnutí na něj budou moci upravit celý článek. To je užitečné, když se požadovaná změna má provést mimo sekci, kterou jste původně otevřeli. [https://phabricator.wikimedia.org/T387175][https://phabricator.wikimedia.org/T409112] * [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Tým Reader Experience]] vyzývá editory, aby na základě svých zkušeností s fungováním na počítači a mobilních zařízeních posoudili, zda by tmavý režim měl být na jejich wiki stále považován za „beta verzi“. Pokud budete funkci považovat za vyspělou, můžete aktualizovat zprávy rozhraní <code dir=ltr>MediaWiki:skin-theme-description</code> a <code dir=ltr>MediaWiki:Vector-night-mode-beta-tag</code> a dát tak najevo, že tmavý režim je připraven a již není považován za beta verzi. * Všem uživatelům aplikace Wikipedie pro iOS (verze 7.9.0 a novější) je nyní k dispozici vylepšená záložka [[mw:Wikimedia_Apps/Team/iOS/Activity_Tab|Aktivita]], která zobrazuje uživatelské statistiky. Po dřívějším A/B testování, které prokázalo vyšší míru vytváření účtů mezi uživateli s přístupem k této funkci, byla tato záložka spolu s několika aktualizacemi zpřístupněna 100 % uživatelů. Záložka Aktivita nyní zobrazuje upravené články na časové ose, nabízí statistiky dopadu úprav, jako je počet příspěvků a trendy zobrazení článků, a možnosti přizpůsobení pro zlepšení uživatelského prostředí v aplikaci. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila fungování [[mw:Special:MyLanguage/Extension:DiscussionTools|diskusních nástrojů]] na mobilních zařízeních, a byla tak obnovena jejich funkčnost. [https://phabricator.wikimedia.org/T415303] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje. Posledním vylepšením je přidání [[mw:Extension:GlobalWatchlist#hook|nového háčku]], <code dir=ltr>ext.globalwatchlist.rebuild</code>, který se spustí po každém obnovení seznamu změn. Díky tomu je možné na speciální stránce spouštět udělátka a uživatelské skripty. [https://phabricator.wikimedia.org/T275159] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.17|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W09"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:03, 23. február 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30119102 --> == Zoznam SD objektov 2 == Ahojte. Dalo by sa niečo urobiť s tým, aby stránka [[Zoznam SD objektov 2]] fungovala / načítala sa? Neviem či to súvisí s dĺžkou článku alebo niečím iným, ale vyhadzuje mi to Service Temporarily Unavailable (i po viacerých pokusoch). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 26. február 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} wget tiež nefunguje, ale cez pywikibota sa k tomu dostať dá. Podľa toho to vyerá, že to má asi 1,5 MB; môže to byť tým? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:29, 26. február 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Inak [[Špeciálne:DlhéStránky]] ukazuje dĺžku [1 178 385 bajtov]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 26. február 2026 (UTC) :Áno, súvisí to s dĺžkou, resp. technickou komplexitou (množstvo substitúcií šablón a iných výpočtovo náročnejších krokov), vo väčšine prípadov v kombinácii s [[mw:Parsoid/Parser_Unification|novým parserom]], ktorý okrem množstva iných nedostatkov (resp. teda presnejšie odlišností od starého), má aj vyššie nároky na zdroje a zvyčajne horšiu perf., takže určitá časť komplexnejších stránok sa už v limite nevyrendruje. Riešením by bolo niečo z nasledovného: :* re-import, s rozdelenim na menšie časti :* re-import vo forme prostej tabuľky namiesto šablónovej skladačky (má nevýhodu horšej upraviteľnosti formy uvedenia položky) :* dodatočné manuálne alebo strojové rozdelenie na menšie časti :* generovanie cez SPARQL priamo z Wikiúdajov (podobne ako trebárs zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]), aj v tomoto prípade by ale bolo potrebné delenie na najak zvolené dobre definované časti :S ohľadom na význam toho zoznamu v kontexte skwiki nemám ambíciu sa tomu venovať. Plus ping [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], ako zakladateľ týchto zoznamov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 26. február 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Dík za info. Myslím, že najlepším riešením - čítaj: najmenej pracným pre nás vzhľadom na významnosť stránky, ako píšeš - je manuálne rozdelenie na niekoľko menších zoznamov. Alternatívna otázka je celková validita týchto zoznamov a to, či by sme ich nemali jednoducho úplne zmazať. Druhá stránka na zozname od Fillosa, [[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]], sa síce načíta, ale je to prakticky needitovateľné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:51, 26. február 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-10</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W10"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments|Narozeninový režim]] (25 let Wikipedie) je nyní spuštěný na Wikipediích v betawijštině, bretonštině, čínštině, češtině, nizozemštině, angličtině, francouzštině, gorontálštině, indonéštině, italštině, lucemburštině, madúrštině, sicilštině, španělštině, thajštině a vietnamštině! Tato časově omezená kampaň oslavuje 25 let Wikipedie s narozeninovým maskotem, Baby Globe. Po zapnutí se Baby Globe zobrazuje v [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments/article configuration|~2 500 článcích]] a čeká na to, až ho čtenáři objeví. Komunity se mohou rozhodnout zapnout narozeninový režim na lokální wiki získáním souhlasu od své komunity a požádáním administrátora o povolení funkce a její přizpůsobení prostřednictvím [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments#Community Configuration Demo|konfigurace komunity]]. '''Novinky pro editory''' * [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-reference]], nová funkce umožňující opakované použití reference s různými podrobnostmi, byly nasazeny na švédskou a polskou Wikipedii a [[:phab:T418209|několik dalších wiki]]. Na těchto wiki a na testovací a [https://en.wikipedia.beta.wmcloud.org/wiki/Sub-referencing beta wiki] si můžete [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#test|tuto funkci vyzkoušet]]. Poznatky z první pilotní wiki, německé Wikipedie, byly [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Learnings|publikovány ve zprávě]]. Pokud máte [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Pilot wikis|zájem stát se pilotní wiki]], kontaktujte tým při Wikimedia Deutschland. * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Paste check|Kontrola vložení]] bude od příštího týdne spuštěna na všech Wikipediích. Tato funkce vyzve nováčky, kteří do vizuálního editoru vkládají text, který pravděpodobně nenapsali, aby zvážili, zda tím neriskují porušení autorských práv. Kontrola vložení [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Tags|označuje]] všechny úpravy, kde je zobrazena, k následné kontrole. Místní správci mohou pomocí [[{{#special:EditChecks}}]] konfigurovat různé aspekty funkce. [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Paste Check#A/B Experiment|Výzkum]] napříč 22 wiki zjistil, že kontrola vložení vedla k 18% poklesu vrácených úprav ve srovnání s kontrolní skupinou. Překladatelé mohou [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&group=ext-visualeditor-ve-mw-editcheck&filter=&optional=1&action=translate pomoct s lokalizací] této a souvisejících funkcí. * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] standardizuje uživatelské menu v pravém horním rohu pro všechny mobilní uživatele, aby se více přiblížilo prostředí na počítači. V současné době je toto uživatelské menu viditelné pouze uživatelům se zapnutým pokročilým ovládáním mobilních zařízení (AMC). Jedinou změnou je, že několik tlačítek, která se dříve nacházela v levém menu, se uživatelům, kteří nemají zapnuté AMC, přesune do pravého horního rohu. Tato změna by měla být provedena 9. března a jejím cílem je vylepšit uživatelské rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T413912] * Počínaje týdnem od 2. března se e-maily odesílané při přidání, odebrání nebo změně e-mailové adresy účtu změní na podstatně hezčí a přehlednější HTML verzi na rozdíl od předchozího prostého textu. [https://phabricator.wikimedia.org/T410807] * Upozornění jsou v současné době omezena na 2 000 historických záznamů na uživatele a sahají až do roku 2013, kdy byla tato funkce zavedena. Toto se změní tak, aby se ukládala pouze upozornění z posledních 5 let, ale maximálně 10 000. To pomůže s dlouhodobým stavem infrastruktury a zabrání tomu, aby novější oznámení mizela příliš brzy. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948] * [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. Nejnovější aktualizace vylepšuje zobrazování štítků. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] nyní umožňuje aktivovat [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Language#Fallback languages|systém záložních jazyků]] pro položky Wikidat bez štítku v zobrazeném jazyce a zobrazit tyto štítky v uživatelem preferovaném jazyce Wikidat, pokud není zadán parametr URL <code dir=ltr>uselang=</code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T373686][https://phabricator.wikimedia.org/T416111] * Tým aplikace Wikipedie pro Android zahájil na řecké Wikipedii beta testování [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|hybridního vyhledávání]]. Hybridní vyhledávání dokáže zpracovat jak dotazy sémantické, tak dotazy s klíčovými slovy, což čtenářům umožňuje snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. * Z bezpečnostních důvodů musejí členové určitých uživatelských skupin [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|mít zapnuté dvoufázové ověřování]] (2FA). V současné době je 2FA vyžadováno pro používání skupiny, nikoli však pro členství v ní. Vzhledem k tomu, že tento model stále obsahuje určité zranitelnosti, situace se [[phab:T418580|v březnu postupně změní]]. Členové těchto skupin nebudou moci deaktivovat poslední metodu 2FA na svém účtu a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V druhé polovině března budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká: správců centrálního oznámení, revizorů, správců rozhraní, utajovatelů, personálu Wikidat, personálu Wikifunkcí, WMF Office IT a WMF Trust & Safety. Pro ostatní uživatele se nic nezmění. Harmonogram nasazení naleznete v odkazovaném tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T418580] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba bránící uživatelům založit instanci ve [https://www.wikibase.cloud/ Wikibase.cloud]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416807] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Aby bylo zajištěno [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], zavede nadace Wikimedia v průběhu příštího měsíce globální limity používání API napříč všemi našimi API. Začátkem března budou na neidentifikované požadavky z jiných zdrojů než Toolforge/WMCS a na požadavky API odeslané z webových prohlížečů uplatňovány přísnější limity. V dubnu budou uplatňovány vyšší limity na identifikovaný provoz. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící v Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete ve [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]]. * Koncový bod LDF (Linked Data Fragment) služby Wikidata Query Service bude v únoru vyřazen z provozu. Tento koncový bod obsluhoval omezený provoz, který byl úspěšně migrován na jiné metody přístupu k datům, jež lépe vyhovovaly stávajícím aplikacím. Hardware používaný k provozu koncového bodu LDF bude realokován na podporu probíhajících snah o migraci backendu. [https://phabricator.wikimedia.org/T415696] * Parsoid, nový parser, [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification/Updates|je nadále nasazován na další wiki]], což zlepšuje udržitelnost platformy a usnadňuje zavádění nových funkcí pro čtení a editaci. Parsoid je nyní výchozím parserem na 488 wiki WMF (z toho 268 Wikipediích) a nyní pokrývá více než 10 % všech zobrazení stránek Wikipedie. * [[m:Talk:Wikimedia Enterprise#Exceptional access criteria|Byl zveřejněn]] proces a kritéria pro [[Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise#Access|žádosti o nadměrný přístup]] k velkoobjemovému kanálu API ''Wikimedia Enterprise'' (bezplatný pro aplikace v souladu s misí hnutí). Cílem je poskytnout uživatelům podrobnější a přehlednější dokumentaci. * [https://techblog.wikimedia.org/ Tech Blog], blog věnovaný technické komunitě Wikimedia, [https://techblog.wikimedia.org/2026/02/24/a-tech-blog-diff/ bude přesunut] na [[diffblog:|Diff]], blog s novinkami a událostmi z komunity. Migrace by měla být dokončena v dubnu 2026, poté budou schváleny publikace nových příspěvků. Čtenáři budou mít přístup k příspěvkům – starým i novým – na úvodní stránce na adrese https://diff.wikimedia.org/techblog. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.18|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W10"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 17:51, 2. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30137798 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-11</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W11"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích. * Minulý týden byly všechny wiki 2 hodiny pouze pro čtení a ještě déle nebyly dostupné uživatelské skripty a udělátka. Důvodem byl bezpečnostní incident, který byl mezitím vyřešen. Na odvrácení jeho opakování se pracuje. Pro aktuální informace se prosím podívejte na [[m:Steward's noticeboard#Statement on Meta about today's user script security incident|příspěvek na nástěnce stevardů]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Product and Technology/Product Safety and Integrity/March 2026 User Script Incident|překlady]]). '''Novinky pro editory''' * Uživatelé, kteří na mobilních zařízeních čelí více blokováním, odteď místo obecné zprávy uvidí zdůvodnění jednotlivých blokací zvlášť. To jim pomůže pochopit, proč jsou blokováni a jaké kroky mohou podniknout k vyřešení problému. Například uživatelé, kterých se to týká kvůli používání běžných VPN (jako je [[Special:MyLanguage/Apple iCloud Private Relay|iCloud Private Relay]]), dostanou jasnější pokyny, co je třeba udělat, aby mohli znovu začít editovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T357118] * V průběhu týdne bude na všech Wikipediích jako funkce v beta verzi zpřístupněn [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] ve vizuálním editoru. Tato funkce proaktivně navrhuje různé typy akcí, které mohou lidé zvážit ke zlepšení článků na Wikipedii a dozvědět se tak o souvisejících pravidlech. Funkce je lokálně konfigurovatelná a lze ji také lokálně rozšířit o vlastní návrhy. Aktuální nastavení lze zobrazit na [[Special:EditChecks]] a jsou dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Help:Suggestion mode#For administrators %E2%80%93 local customization|pokyny, jak mohou správci přizpůsobit]] odkazy na lokální pravidla. Funkce je propojena s [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check|Kontrolou editace]], která navrhuje vylepšení, když někdo píše nový obsah. V budoucnu plánuje tým Editing vyhodnotit dopad této funkce na nováčky prostřednictvím kontrolovaného experimentu. [https://phabricator.wikimedia.org/T404600] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se při používání zvýrazňování syntaxe CodeMirror, které usnadňuje čtení wikitextu a kódu, kurzor špatně zarovnával. Tento problém se konkrétně týkal uživatelů, kteří si ve vlastním stylopisu definovali pravidlo fontu, při vytváření nového tématu pomocí diskusních nástrojů. [https://phabricator.wikimedia.org/T418793] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Aktualizace omezení rychlosti API: Aby se zajistilo [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], budou tento týden na požadavky, které pocházejí z prostředí mimo Toolforge/WMCS bez vyhovujícího User-Agentu, a na neověřené požadavky z webových prohlížečů zavedena globální omezení rychlosti API. Na identifikovatelný provoz budou v dubnu uplatněny vyšší limity. Boti spuštění v Toolforge/WMCS nebo s uživatelským právem bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]]. * Bylo vydáno nové GraphQL API. Toto API bylo vyvinuto jako flexibilní alternativa k vybraným funkcím dotazovací služby Wikidat (WDQS) s cílem zlepšit zkušenosti vývojářů a efektivního přístupu k datům. Vyzkoušejte si ho a [[d:Wikidata:Wikibase GraphQL#Feedback and development|poskytněte zpětnou vazbu]]. Můžete se také [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/GraphQLAPI/apply přihlásit k testování použitelnosti]. * [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group|Pracovní skupina PTAC pro nástroje bez podpory]] v únoru pokračovala ve vylepšování [[commons:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons#|Video2Commons]] a věnovala se chybám s autentizací, manipulaci s velkými soubory, viditelnosti fronty úloh a jasnějšímu chování při nahrávání. V některých oblastech stále probíhají práce, včetně změn týkajících se zastaralého nahrávání na straně serveru. Přečtěte si [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group#February 2026|tuto aktualizaci]], kde se dozvíte více. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.19|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Tým pro tvorbu článků zve zkušené editory Wikipedie z vybraných [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators#Collaborators|pilotních wiki]] a zájemce z ostatních Wikipedií k vyplnění dotazníku, který je k dispozici v [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfmLeVWnxmsCbPoI_UF2jyRcn73WRGWCVPHzerXb4Cz97X_Ag/viewform angličtině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd6rzr4XXQw8r4024fE3geTPFe13M_6w7Mitj-YJi0sOlWTAw/viewform?usp=header arabštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdok3-RfB18lcugYTUMGkpwmqG_8p760Wv4dCXitOXOszjUDw/viewform?usp=header bengálštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfjTfYp4jEo0akA4B1e-Nfg3QZPCudUjhJzHzzDi6AHyAaMGA/viewform?usp=header japonštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScteVoI29Aue4xc72dekk-6RYtvmMgQxzMI900UOawrFrSTWg/viewform?usp=header portugalštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSetdxnYwL3ub2vqA7awCg5hJZPMIYcDPaiTe12rY9h0GYnVlw/viewform?usp=header perštině] a [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScNvfJF-Ot-4pzA4qAN771_0QDJ4Li19YcUsaTgSKW8Nc7U_Q/viewform?usp=header turečtině]. Vaše odpovědi pomohou týmu přizpůsobit pokyny pro méně zkušené editory a pomohou jim seznámit se s pravidly a postupy komunity při tvorbě článku. Více se dozvíte [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|na stránce projektu]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W11"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 18:52, 9. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30213008 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-12</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W12"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi, také známá jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], se od listopadu 2024 používá pro zvýrazňování syntaxe wikitextu. Aby se vylepšení a nové [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Features|funkce]] dostaly ke všem editorům, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe, opustí v květnu 2026 beta verzi. Pokud máte jakékoli dotazy nebo obavy, [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|sdílejte je prosím]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059] * Některé změny v lokálních uživatelských skupinách provádějí stevardi na Meta-Wiki a tyto se zaznamenávají pouze tam. Odteď budou změny oprávnění napříč wiki zaznamenávány jak na Meta-Wiki, tak na wiki cílového uživatele, aby se usnadnil přístup k úplnému záznamu změn práv uživatele na místní wiki. Starší protokolovací záznamy o takových změnách budou doplněny v nadcházejících týdnech. [https://phabricator.wikimedia.org/T6055] * Na wiki používajících [[m:Special:MyLanguage/Flagged Revisions|Flagged Revisions]] se dosud do počtu čekajících změn zobrazených na [[{{#Special:PendingChanges}}]] počítaly i stránky, které již nečekaly na kontrolu, protože byly ze systému odstraněny bez kontroly, např. kvůli smazání, přesunu do jiného jmenného prostoru nebo změnám v konfiguraci wiki. Počet bude odteď správný. Na některých wiki bude zobrazený počet mnohem menší než dříve. V samotném seznamu stránek by nemělo dojít ke změně. [https://phabricator.wikimedia.org/T413016] * Kompoziční jazyk Wikifunkcí byl přepsán, což znamenalo novou verzi jazyka. Tato změna si klade za cíl zvýšit stabilitu služby snížením spotřeby paměti orchestrátorem. Toto přepsání také umožňuje podstatné snížení latence, zjednodušení kódu a lepší abstrakce, což otevře dveře pozdějšímu přidání nových funkcí. Přečtěte si více o [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-11|změnách]]. * Uživatelé odteď mohou řadit výsledky vyhledávání abecedně podle názvu stránky. Tato aktualizace přidává další možnost pro snadnější a rychlejší vyhledávání stránek. Dříve bylo možné výsledky řadit podle data úpravy, data vytvoření nebo relevance. Chcete-li novou možnost použít, otevřete na stránce s výsledky vyhledávání „Pokročilé hledání“ a v části „Řazení“ vyberte možnost „Abecední“. [https://phabricator.wikimedia.org/T403775] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila průvodci načítáním souboru importovat na Wikimedia Commons soubory z Flickru. [https://phabricator.wikimedia.org/T419263] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Byla vytvořena nová speciální stránka s názvem [[{{#special:LintTemplateErrors}}]], která zobrazuje seznam vložených stránek s nalezenými chybami lintu, aby je uživatelé mohli najít snadněji. Seznam je seřazen podle počtu vložení s chybami. Například: [[{{#special:LintTemplateErrors}}/night-mode-unaware-background-color]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T170874] * Uživatelé funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi již nějakou dobu při úpravách stránek s JavaScriptem, CSS, JSONem, Vue a Lua používají pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Spolu ukončením beta verze CodeMirror 6 je v plánu v květnu 2026 nahradit CodeEditor coby standardní editor pro tyto modely obsahu. [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|Zpětná vazba nebo připomínky jsou vítány]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332] * JavaScriptové moduly [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] budou brzy aktualizovány na CodeMirror 6. Ještě před aktualizací, v červenci 2025, bylo načítání modulů <code dir=ltr>ext.CodeMirror</code> nebo <code dir=ltr>ext.CodeMirror.lib</code> z udělátek a uživatelských skriptů označeno jako zastaralé. Používání háčku <code dir=ltr>ext.CodeMirror.switch</code> od března 2025 taktéž zastaralé. Přispěvatelé nyní mohou své skripty nebo udělátka upravit tak, aby byly kompatibilní s CodeMirror 6. Další informace naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror#Gadgets and user scripts|průvodci migrací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T373720] * Tým MediaWiki Interfaces rozšiřuje pokrytí definic modulů REST API o [[mw:Special:MyLanguage/API:REST API/Extensions|API rozšíření]]. Moduly REST API jsou skupiny souvisejících koncových bodů, které lze nezávisle spravovat a verzovat. Odteď existují moduly pro API [https://phabricator.wikimedia.org/T414470 GrowthExperiments] a [https://phabricator.wikimedia.org/T419053 Wikifunkcí]. Vzhledem k tomu, že API rozšíření jsou migrována do této struktury, jejich dokumentace se přesune z hlavní specifikace MediaWiki OpenAPI a zobrazení REST Sandbox a bude místo toho přístupná přes volby konkrétního modulu v rozbalovací nabídce na [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST pískovišti] (tj. [[{{#Special:RestSandbox}}]], dostupné na všech wiki projektech). * Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto|Scribunto]] prostřednictvím knihovny [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual|mw.site]] poskytuje různé informace o wiki, kde je modul používán. Od minulého týdne knihovna také umožňuje [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#mw.site.wikiId|přístup]] k [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Wiki ID|ID wiki]], které lze použít k usnadnění údržby modulů napříč wiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T146616] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.20|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award 2026]], oslavující vynikající komunitní nástroje, nyní přijímá nominace! Nominujte svůj oblíbený nástroj přes [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/435684?lang=en dotazník] do 23. března 2026. Více informací o ochraně osobních údajů a nakládání s údaji naleznete v [[foundation:Special:MyLanguage/Legal:Coolest_Tool_Award_2026_Survey_Privacy_Statement|prohlášení o ochraně osobních údajů průzkumu]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W12"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:35, 16. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30260505 --> == Request for Comment: VisualEditor automatic reference names == <div lang="en" dir="ltr"> Hi, I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}! We are considering to work on [[:m:Community Wishlist/W17|Community Wishlist/W17: Improve VE references' automatic names and reuse]]. This has been a long-term issue for wikitext editors (see e.g. [[:en:WP:VisualEditor/Named references]]) which has been among the top-voted wishes in several [[:m:Community Wishlist Survey|Community Wishlist Surveys]], e.g. [[:m:Community Wishlist Survey 2017/Editing/VisualEditor: Allow editing of auto-generated references before adding them|2017]], [[:m:Community Wishlist Survey 2019/Citations/VisualEditor: Allow references to be named|2019]], [[:m:Community Wishlist Survey 2022/Editing/VisualEditor should use human-like names for references|2022]] or [[:m:Community Wishlist Survey 2023/Editing/VisualEditor should use proper names for references|2023]]. We would like your input on the [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|solutions]] proposed on our project page: '''[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names]]'''. We are considering several options, which can be combined if desired by the community. * Changing the default pattern for automatically generated reference names (currently <code>":n"</code>, e.g. <code>":0"</code>, <code>":1"</code>...) to use the [[:mw:Help:Reference Previews#Exposed reference types|reference type]] instead (e.g. <code>"book_reference-1"</code>). * Providing a simple mechanism for communities to configure a different default name. * Generating automatic reference names based on the [[:en:domain name|domain name]] (if it’s a web citation). * Generating automatic reference names based on template parameters (e.g. "title" or "last"+"first") – defined by the community. === Feedback === [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|Visit our project page]] to read about our proposal in detail and share your thoughts [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|on metawiki]]. '''Please note''': We will only implement a solution if there’s clear consensus among the global community. Our intention is not to build the perfect solution, but to find a simple and lean one that alleviates the pain caused by auto generated names. We are aware that some experienced VisualEditor users might prefer an option to manually change reference names in VisualEditor, but such a UX intervention is difficult to achieve across reference types and thus out of scope for our team, we can only improve the auto-naming mechanism. We are happy about suggestions for improving certain details of the proposed solutions. Any other feedback and alternative proposals are also welcome – even though it’s out of scope for us, it might still be relevant for future work on this topic. Please support us interpreting consensus by clearly indicating your opinion (e.g. by using support/neutral/oppose templates). We are aware of [[:en:WP:NOTVOTE]], but given that we are facilitating this discussion with users from different wikis, potentially commenting in their native language, clearly indicating your position helps us avoid misunderstandings. Thank you for participating!</div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|diskusia]])</bdi> 11:15, 19. marec 2026 (UTC) (This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/MassMessageRecipients&oldid=30281362 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-13</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W13"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Uživatelé projektů Wikimedia se nyní mohou přihlašovat bez hesla pomocí klíčů. Jedná se o bezpečnou metodu, která podporuje otisk prstu, rozpoznávání obličeje nebo PIN. Díky této změně se všichni uživatelé, kteří se rozhodnou pro přihlášení bez hesla, budou moct ke svým účtům přihlašovat pomocí jakéhokoli zařízení snadněji, rychleji a bezpečněji. Nová možnost přihlášení pomocí klíče se v současné době zobrazuje jako návrh automatického vyplňování v poli uživatelského jména. Pro uživatele, kteří si již klíč zaregistrovali, bude brzy k dispozici další tlačítko [[phab:T417120|„Přihlásit se pomocí klíče“]]. Tato aktualizace zlepší zabezpečení a uživatelský zážitek. [[c:File:Passwordless_login_screencast.webm|Tento záznam obrazovky]] krok za krokem demonstruje proces přihlášení bez hesla. * Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích. '''Novinky pro editory''' * Uživatelé projektů Wikimedia si nyní pomocí [[toolforge:echo-chamber|nového nástroje na Toolforge]] mohou exportovat své notifikace starší než 5 let. Tím se zajistí, že si uživatelé uchovají své důležité notifikace a zabrání jejich ztracení kvůli plánovanému mazání notifikací starších než 5 let, jak bylo dříve oznámeno. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948] * Editoři Wikipedie v indonéštině, thajštině, turečtině a zjednodušené angličtině mají odteď přístup k Special:PersonalDashboard. Jedná se o [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools/Dashboard|ranou verzi prostředí]], která seznamuje novější editory s pracovními postupy patroly a usnadňuje jim přechod od provádění úprav k účasti na pokročilejší moderační činnosti na jejich projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T402647] * Byly provedeny dvě drobné změny v rozhraní [[Special:Block|Speciální:Blokování]]. Správci mohou odteď pomocí zvláštního přepínače v sekci Čas vypršení snadněji blokovat do odvolání. Výběrem zablokování do odvolání se také nabízí odlišná sada běžných důvodů, ze kterých lze vybírat a které lze změnit na [[MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T401823] * Mobilním editorům [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Logged-out|na několika wiki]] se odteď díky nedávným aktualizacím od týmu Growth zobrazí vylepšené upozornění na editaci bez přihlášení. Tyto změny, nasazené minulý týden, jsou součástí probíhajícího úsilí a testování o vylepšení [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|zážitku při vytváření účtů na mobilních zařízeních]] a následné zvýšení účasti. [https://phabricator.wikimedia.org/T408484] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:36|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:36}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:36}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:36|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:36|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila uživatelům mobilního webu v zobrazení informací o blokování, pokud byl ovlivněn více blokováními. Odteď si mohou při návštěvě Wikipedie zobrazit hlášení o všech blokováních, která se na ně momentálně vztahují. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Obrazy (image) vytvořené pomocí Toolforge brzy získají aktualizovanou verzi buildpacků, která přinese podporu novějších verzí programovacích jazyků a další vylepšení a opravy z upstreamu. Pokud používáte Toolforge Build Service, pročtěte si nedávný e-mail z [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/cloud-announce@lists.wikimedia.org/thread/EMYTA32EV2V5SQ2JIEOD2CL66YFIZEKV/ cloud-announce] a podle potřeby aktualizujte konfiguraci buildu, aby vaše nástroje zůstaly kompatibilní. [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?title=Help:Toolforge/Building_container_images&oldid=2392097#Buildpack_environment_upgrade_process][https://phabricator.wikimedia.org/T380127] * [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal], wiki s dokumentací, bude v červnu 2026 ukončen. API klíče vytvořené přes API Portal budou normálně fungovat i nadále. Koncové body api.wikimedia.org budou ukončovány postupně od července 2026. Dokumentace na API Portal se přesouvá na [[mw:Wikimedia APIs|mediawiki.org]]. Více se dozvíte na [[wikitech:API Portal/Deprecation|stránce projektu]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.21|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Tým [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] zvažuje vylepšení [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|automaticky generovaných názvů referencí ve vizuálním editoru]]. Podívejte se prosím na [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|navržená řešení]] a zúčastněte se [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|žádosti o komentář]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W13"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 16:51, 23. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30268305 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-14</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W14"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/14|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Minulý týden byla spuštěna beta verze [[abstract:|Abstraktní Wikipedie]], nový projekt Wikimedia nezávislý na jazyce. Projekt umožňuje komunitám vytvářet články na Wikipedii ve vlastním jazyce, články v jejich rodném jazyce, ke kterým mají ostatní uživatelé snadný přístup ve svém vlastním jazyce. Wiki je poháněna instrukcemi z Wikifunkcí a také založena na strukturovaném obsahu z Wikidat. [[:f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-26|Další informace]]. '''Novinky pro editory''' * Tým Growth provádí A/B testování jasnějšího a uživatelsky přívětivějšího hlášení propagujícího vytváření účtů na wiki. V současné době se při zahájení editace na mobilním zařízení, pokud nejste přihlášeni, zobrazí nepříjemné varování, které může působit náhlým a odrazujícím dojmem. Také prezentuje editaci přes dočasný účet jako výchozí možnost, místo aby povzbuzovalo k vytvoření účtu. Test běží na deseti Wikipediích, včetně arabské, francouzské, španělské a německé. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#2. Improve logged-out warning message (T415160)|Další informace]]. * Tým Wikimedia Apps žádá zpětnou vazbu ohledně toho, [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Future of Editing on the Mobile Apps|jak by měla fungovat editace v mobilních aplikacích Wikipedie]]. Diskuse se zaměřuje na zlepšení způsobu, jakým uživatelé přistupují k nástrojům pro editaci po klepnutí na tlačítko „Editovat“. Jde o součást širšího úsilí o to, aby se čtenáři, kteří se zajímají o editaci, dostali k uživatelsky přívětivějšímu způsobu, jak začít přispívat. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:45|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:45}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:45}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:45|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:45|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy kvůli blokování požadavků [[mw:Special:MyLanguage/Citoid|Citoidu]] nefungovalo načítání citací z velkého archivu novin [https://www.newspapers.com Newspapers.com]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419903] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.22|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/14|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W14"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:25, 30. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30329462 --> == Action Required: Update templates/modules for electoral maps (Migrating from P1846 to P14226) == Hello everyone, This is a notice regarding an ongoing data migration on Wikidata that may affect your election-related templates and Lua modules (such as <code>Module:Itemgroup/list</code>). '''The Change:'''<br /> Currently, many templates pull electoral maps from Wikidata using the property [[:d:Property:P1846|P1846]], combined with the qualifier [[:d:Property:P180|P180]]: [[:d:Q19571328|Q19571328]]. We are migrating this data (across roughly 4,000 items) to a newly created, dedicated property: '''[[:d:Property:P14226|P14226]]'''. '''What You Need To Do:'''<br /> To ensure your templates and infoboxes do not break or lose their maps, please update your local code to fetch data from [[:d:Property:P14226|P14226]] instead of the old [[:d:Property:P1846|P1846]] + [[:d:Property:P180|P180]] structure. A [[m:Wikidata/Property Migration: P1846 to P14226/List|list of pages]] was generated using Wikimedia Global Search. '''Deadline:'''<br /> We are temporarily retaining the old data on [[:d:Property:P1846|P1846]] to allow for a smooth transition. However, to complete the data cleanup on Wikidata, the old [[:d:Property:P1846|P1846]] statements will be removed after '''May 1, 2026'''. Please update your modules and templates before this date to prevent any disruption to your wiki's election articles. Let us know if you have any questions or need assistance with the query logic. Thank you for your help! [[User:ZI Jony|ZI Jony]] using [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 17:09, 3. apríl 2026 (UTC) (This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=29905755 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-15</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W15"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/15|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]] nyní obsahuje novou funkci pro stanovování cílů pro skupiny, která organizátorům umožňuje nastavovat a sledovat cíle akcí, jako je počet vytvořených článků a počet zúčastněných přispěvatelů, v reálném čase. Účastníci mohou podobně pracovat na sdílených cílech a sledovat svůj kolektivní dopad v průběhu akce. Tato funkce je nyní k dispozici na všech projektech Wikimedia. Více se dozvíte v [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents/Registration/Collaborative contributions#Goal setting|dokumentaci]]. * [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Novou funkci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|štítků sledovaných stránek]] (oznámenou v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Technických novinkách 2026/07]]) lze odteď používat prostřednictvím vizuálního editoru, editoru zdrojového kódu a „sledovací hvězdičky“ (či odkazu pro sledování ve vzhledech, které ikonu hvězdičky nemají). Dříve bylo možné štítky přiřazovat pouze prostřednictvím [[Special:EditWatchlist|Speciální:Upravit seznam sledovaných stránek]]. Ve všech třech případech jde o nové pole následující po poli expirace. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy Parsoid způsoboval, že diskusní stránky na mobilních zařízeních byly po prázdných názvech sekcí nepoužitelné. [https://phabricator.wikimedia.org/T419171] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Funkce dílčích referencí]], která umožňuje editorům přidávat podrobnosti k existující referenci bez jejího duplikování, bude v průběhu tohoto roku postupně zaváděna na [[phab:T414094|další wiki]]. Wiki používající udělátko [[mw:Special:MyLanguage/Reference Tooltips|Reference Tooltips]] se doporučuje aktualizovat jejich verzi (obvykle na [[m:MediaWiki:Gadget-ReferenceTooltips.js|MediaWiki:Gadget-ReferenceTooltips.js]], jak je znázorněno [https://en.wikipedia.org/w/index.php?diff=1344408362 zde]), aby byla zajištěna kompatibilita. Mohou být ovlivněna i další udělátka související s referencemi. [https://phabricator.wikimedia.org/T416304] * Všechny verze Wikizpráv budou 4. května 2026 uzavřeny a přepnuty do režimu pouze pro čtení. Obsah zůstane přístupný, ale nebude možné přidávat nové editace ani články. Toto uzavření schválila správní rada nadace Wikimedia po rozsáhlých diskusích. [[m:Wikimedia Foundation Board noticeboard#Board of Trustees Approves Closure of Wikinews|Více informací]]. * [[:mw:Special:MyLanguage/API:Action API|Action API]] podporuje několik formátů požadovaného výstupu. Jeden z nich, <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>format=php</nowiki></code></bdi>, bude brzy odstraněn. Ujistěte se prosím, že vaše skripty nebo boti používají [[mw:Special:MyLanguage/API:Data formats#Output|formát JSON]]. Toto odstranění by se mělo dotknout jen velmi malého počtu skriptů a botů. [https://phabricator.wikimedia.org/T118538] * Stránka [[Special:NamespaceInfo|Special:NamespaceInfo]] odteď zobrazuje aliasy jmenných prostorů. Například „WP“ pro jmenný prostor „Projekt“ („Wikipedia“) na německé Wikipedii. [https://phabricator.wikimedia.org/T381455] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.23|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/15|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W15"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 16:19, 6. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30362761 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-16</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W16"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/16|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Zkušení editoři jsou zváni k [https://b24e11a4f1.catalyst.wmcloud.org/wiki/Main_Page testování] funkce [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|Průvodce tvorbou článků]], která má méně zkušeným editorům pomoci s tvorbou dobře strukturovaných článků na Wikipedii v souladu s pravidly. Jsou [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Test feature guide|k dispozici]] pokyny k testování. Po přečtení [https://b24e11a4f1.catalyst.wmcloud.org/wiki/Category:Pages_using_article_guidance osnovy] také prosím poskytněte zpětnou vazbu na [[mw:Talk:Article guidance|diskusní stránce projektu]]. Na základě vašich podnětů bude funkce vylepšena a přenesena k překladu a adaptaci na pilotní Wikipedie. Podívejte se na [[c:File:Article Guidance workflow demo - April 2026.webm|video]] vysvětlující tuto funkci. '''Novinky pro editory''' * Na většině wiki odteď mohou stránku [[Special:ChangeContentModel|Speciální:Změnit model obsahu stránky]] k [[mw:Special:MyLanguage/Help:ChangeContentModel|vytváření nových stránek s nestandardním modelem obsahu]], jako jsou seznamy adresátů hromadných zpráv, použít všichni automaticky potvrzení uživatelé, což k nim usnadňuje přístup. Stav na vaší wiki naleznete na stránce [[Special:ListGroupRights|Speciální:Práva uživatelských skupin]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T248294] * Tým Growth spustil [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account_Creation_Experiments|experiment s vytvářením účtů]], aby vyhodnotil, zda přidání tlačítka pro vytvoření účtu do záhlaví mobilního webu zvýší počet registrací nových účtů a povzbudí více mobilních uživatelů k přispívání do wiki. Experiment aktuálně probíhá na hindské, indonéské, bengálské, thajské a hebrejské Wikipedii a cílí na 10 % odhlášených uživatelů mobilního webu. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:30|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:30}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:30}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:30|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:30|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se vizuální editor mohl zaseknout při načítání na zařízeních se systémem Windows s vypnutými animacemi. [https://phabricator.wikimedia.org/T382856] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Od konce tohoto týdne budou {{int:group-abusefilter}} se zapnutou funkcí v beta verzi [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] mít na stránce [[Special:AbuseFilter|Speciální:Filtry zneužití]] jako editor [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Jde o součást širšího úsilí o více konzistentní uživatelský zážitek napříč editory. [https://phabricator.wikimedia.org/T399673][https://phabricator.wikimedia.org/T419332] * Nástroj a roboti, kteří přistupují k [[mw:Special:MyLanguage/Notifications/API|API notifikací]] (<bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>action=query&meta=notifications</nowiki></code></bdi>), si budou muset aktualizovat své OAuth nebo BotPassword granty o přístup k soukromým notifikacím. [https://phabricator.wikimedia.org/T421991] * Z důvodu aktualizace knihovny se od pondělí 20. dubna mohou seznamy na stránkách kategorií zobrazovat v nesprávném pořadí. Pro nápravu bude spuštěn migrační skript, který v závislosti na velikosti wiki poběží hodiny až dny (v případě anglické Wikipedie až týden). [https://phabricator.wikimedia.org/T422544] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.24|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/16|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W16"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 15:18, 13. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30380527 --> == Štatistika návštevnosti == Štatistika návštevnosti od 17.4.2026 ukazuje na všetkých stránkach 0 a to vratane anglických s funkciou "pageviews". [[Redaktor:Martin Jediny|Martin Jediny]] ([[Diskusia s redaktorom:Martin Jediny|diskusia]]) 06:05, 20. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Martin Jediny|Martin Jediny]] Prikladám link: [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=this-month&pages=Wikip%C3%A9dia] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:14, 20. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]: Nespracované údaje alebo čo. V tomto roku to nie je až taký ojedinelý prípad, že nejaký ten deň to mešká. Viac: [[:m:Talk:Pageviews Analysis]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 10:58, 20. apríl 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-17</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W17"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/17|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Po dvou letech vývoje bude [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]], známé také jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], v úterý 21. dubna povýšeno z beta verze. Zlepšuje čitelnost kódu a wikitextu, sníží množství překlepů a přinese i další [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|výhody]] všem, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe. Obrovské poděkování patří dobrovolníkovi [https://phabricator.wikimedia.org/p/Bhsd/ Bhsd], který vyvinul mnoho nových funkcí, včetně [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Code folding|sbalování kódu]], [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Autocompletion|automatického doplňování]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintingu]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059] * Vychází velká aktualizace aplikace Wikipedie pro iOS, která přepracovává rozhraní tak, aby odpovídalo nejnovějšímu vizuálnímu designu „Liquid Glass“ od společnosti Apple. [https://apps.apple.com/us/app/wikipedia/id324715238 Stáhněte si nejnovější verzi] a aktualizaci prozkoumejte. '''Novinky pro editory''' * [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4 Reading lists|Seznamy k čtení]] jsou funkce, která umožňuje čtenářům ukládat články do seznamu pro pozdější přečtení. Tato funkce je nyní v beta verzi na arabské, francouzské, indonéské, vietnamské a čínské Wikipedii a jako výchozí funkce pro všechny nové účty na všech Wikipediích. * Experiment, který zkoumá rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/Mobile page previews|Náhledů stránek na mobilní web]], bude spuštěn v týdnu od 20. dubna na arabské, anglické, francouzské, italské, polské a vietnamské Wikipedii. Náhledy stránek jsou vyskakovací okna, která zobrazují miniaturu, úvodní odstavec a odkaz pro otevření celého článku (modrý odkaz), čímž se zlepšuje vyhledávání obsahu. Tato funkce je již k dispozici na počítačích a v aplikacích. [[m:Special:MyLanguage/List of experiments in Product and Technology#Template|Přečtěte si více o tomto a dalších experimentech]]. * Na několika wiki se nyní přihlášeným editorům, kteří si [[mw:Special:MyLanguage/Help:Email confirmation|nepotvrdili svoji e-mailovou adresu]], zobrazí banner, který je k tomu vyzývá. Potvrzení e-mailové adresy umožňuje uživateli obnovit přístup k účtu, pokud jej ztratí. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Encouraging users to confirm their email addresses|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T421366] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:15|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:15}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:15}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:15|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:15|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy úprava velmi velkých wiki stránek v editoru wikitextu 2017 způsobovala pomalé načítání, zpoždění náhledu a posouvání a problémy s výkonem při výběru, vyjímání nebo vkládání obsahu. [https://phabricator.wikimedia.org/T184857] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * V rámci dokončení beta verze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirroru]] budou všichni uživatelé při úpravách stránek s obsahem v JavaScriptu, CSS, JSON, Vue a Lua používat pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332] * Služba <code>mirrors.wikimedia.org</code> pro uživatele Debianu a Ubuntu bude 15. května ukončena a přestane fungovat. Zdroje pro službu budou využity novými a lepšími možnostmi. Někteří uživatelé mohou potřebovat přejít na jiný server, což by mělo trvat asi minutu. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/LJYRIS4WB66HIRCAO4GIDTXCMDVZRBMA/ Můžete si přečíst další informace]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416707] * Z [[wikitech:Help:Wiki Replicas|wikireplik]] budou odstraněny tabulky <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>image</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>oldimage</nowiki></code></bdi>. Pokud vaše nástroje nebo dotazy dotazují přímo na tabulky <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>image</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>oldimage</nowiki></code></bdi>, aktualizujte je prosím do 28. května, aby se dotazovaly na tabulky <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>file</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>filerevision</nowiki></code></bdi>. [https://phabricator.wikimedia.org/T28741] * V návaznosti na nedávné zavedení globálních limitů rychlosti API pro neidentifikovaný provoz bude nadace Wikimedia počínaje posledním dubnovým týdnem pokračovat v úsilí o zajištění [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férového využívání infrastruktury]] zavedením globálních limitů pro identifikovaný provoz API. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící na Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na kterékoliv wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia APIs/Rate limits]] a v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits/FAQ|Často kladených otázkách]]. * [[mw:Special:MyLanguage/Attribution API|Attribution API]] je nyní k dispozici v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Stability policy|beta verzi]]. Toto API načítá informace pro uvádění článků a mediálních souborů Wikimedia coby původu obsahu, ať už jsou použity kdekoli. Referenční dokumentace je k dispozici na speciální stránce REST Sandbox, která je k dispozici na všech projektech Wikimedia (například v [https://en.wikipedia.org/w/index.php?api=attribution.v0-beta&title=Special%3ARestSandbox REST sandboxu na anglické Wikipedii]). Sdílejte svůj názor na [[mw:Talk:Attribution API|diskusní stránce projektu]]. * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/17|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W17"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 15:00, 20. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30432763 --> == Stránky nezaradené do kategórií == Ahojte, dalo by sa nastaviť aby sa v [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Nekategorizovan%C3%A9Str%C3%A1nky] ukazovali aj tie články, ktoré sú kategorizované iba skrytými kategóriami? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:00, 24. apríl 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Tam asi nie, no zoznam čl. bez obsahových kat. sa dá vytiahnuť z databázy: [https://quarry.wmcloud.org/query/104646], dávam ho jednorazovo aj sem do údržbového zoznamu '''[[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií]]'''. :Čo sa týka riešenia tých prípadov, pri mnohých z nich je chýbajúca obsahová kategorizácia len čiastkový problém, takže upravovať by ich bolo dobré ak tak komplexnejšie, resp. tie čo nespĺňajú kritériá dávať skôr na hlasovania o zmazaní (mimo teda najnovších riešených urgentom). Čisto len doplnením kategórií zanikne táto konkrétna indikácia problematickosti a článok zapadne bez doriešenia tých prípadných ďalších problémov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:56, 24. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Super za spravenie zoznamu, fixol som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3A%C4%8Cl%C3%A1nky_bez_obsahov%C3%BDch_kateg%C3%B3ri%C3%AD&diff=8202881&oldid=8202840]. Som myslel, že ich je menej (podľa pôvodnej dedukcie zo SNDK), nuž aspoň vieme „na čom sme“. Súhlasím, že kvalita počinov je rôznorodá... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. apríl 2026 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-18</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W18"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/18|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Došlo ke změně v automatickém potvrzování nových uživatelů, která zlepší ochranu proti vandalismu. V současné době jsou uživatelé, kteří mají účet několik dní a provedli několik úprav, automaticky přidáváni do skupiny [[{{int:grouppage-autoconfirmed/{{CONTENTLANGUAGE}}}}|{{int:group-autoconfirmed}}]]. Tuto konfiguraci obvykle zneužívají někteří vandalové, kteří si vytvoří účty a začnou je používat až po určité době. Aby se tomu zabránilo, bude konfigurace příští týden aktualizována tak, aby se pro účely automatického potvrzení věk účtu počítal od první úpravy, nikoli od data registrace. Číselná hodnota věkové hranice zůstane stejná. Tato změna bude nasazena pouze na wiki, které vyžadují alespoň jednu úpravu jako součást podmínek automatického potvrzení. [https://phabricator.wikimedia.org/T418484] * Všichni uživatelé Wikipedie s novými účty a ti, kteří si ve svých nastaveních aktivovali možnost „automaticky povolit většinu beta funkcí“, nyní mohou používat funkci [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4 Reading lists|seznamy četby]] v beta verzi k ukládání článků pro pozdější čtení. To pomáhá uspořádat čtenářské zájmy na jedno místo pro snadný přístup. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:30|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:30}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:30}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:30|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:30|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy obrázky v infoboxech měly ve Firefoxu velké odsazení. [https://phabricator.wikimedia.org/T423676] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Připomínáme, že globální limity rychlosti API budou tento týden uplatněny na identifikovaný provoz API. Tím se zajistí [[mw:MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]]. Boti běžící na Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na kterékoliv wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Další informace, včetně skutečných limitů rychlosti, naleznete na [[mw:Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]] v [[mw:Wikimedia APIs/Rate limits/FAQ|často kladených dotazech]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.26|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/18|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W18"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 18:06, 27. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30458046 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-19</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W19"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/19|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|Article guidance]] vyzývá zkušené editory na [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators|pilotních Wikipediích]] – arabské, bangladéšské, japonské, portugalské, perské, turecké, španělské, francouzské a Wikipedii ve zjednodušené angličtině – k pomoci s překladem a adaptací [https://b24e11a4f1.catalyst.wmcloud.org/wiki/Category:Pages_using_article_guidance příkladů osnovy]. Tyto osnovy pomohou editorům při vytváření jasných, dobře strukturovaných a pravidlům odpovídajících článků při používání [https://b24e11a4f1.catalyst.wmcloud.org/wiki/Special:NewArticle této funkce] po jejím spuštění v květnu 2026. K dispozici jsou [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance#Adapting a sample outline in a Wikipedia|jednoduché pokyny]], jak osnovy přeložit a upravit. '''Novinky pro editory''' * [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní sbor pro produkty a technologie]] (PTAC) zveřejnil [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/May 2026 draft PTAC recommendation for feedback|návrh doporučení]] k modelu, který mohou partneři dodržovat při přispívání do technického prostoru. Členové komunity jsou zváni, aby k doporučení do 8. května [[:m:Talk:Product and Technology Advisory Council/May 2026 draft PTAC recommendation for feedback|na diskusní stránce]] poskytli zpětnou vazbu. * Počet dostupných předvoleb velikosti miniatur v MediaWiki se v rámci probíhajícího úsilí o zlepšení výkonu a snížení zátěže služeb poskytujících miniatury snižuje na tři standardizované možnosti – Malá (180px), Normální (250px) a Velká (400px). V důsledku toho budou stávající předvolby namapovány na nejbližší novou velikost (například menší volby jako 120px nebo 150px se budou vykreslovat ve 180px, zatímco větší volby jako 300px nebo 360px se budou vykreslovat ve 400px). Rozhraní předvoleb bude brzy aktualizováno tak, aby tyto změny odráželo, a uživatelé, kteří žádají o výjimku nebo poskytnout zpětnou vazbu, tak mohou učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T424909] * Odteď budou uživatelé dostávat oznámení Echo podobné standardnímu oznámení o změnách oprávnění, i když oprávnění vyprší automaticky. Rozdíl mezi tímto a [[m:Special:MyLanguage/Global reminder bot|Global reminder bot]] je v tom, že robot připomíná uživatelům týden ''před'' vypršením platnosti práv, aby si je mohli obnovit. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy se univerzální selektor jazyka (ULS) na [[m:Special:Translate|Special:Translate]] posouval svisle, i když by neměl. Dříve se při otevření rozbalovací nabídky „Přeložit do angličtiny“ a zadávání určitých vstupů dialogové okno posouvalo svisle o několik pixelů, i když byl dostatek místa pro zobrazení všech výsledků. Rozbalovací nabídka se při filtrování jazyků už zbytečně neposouvá. [https://phabricator.wikimedia.org/T358864] * Rozšíření [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]], umožňující prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce, je neustále vylepšováno. Například seznamy sledovaných stránek na wiki s Wikibase, jako jsou [[:d:|Wikidata]], nyní podporují položky [[mw:Special:MyLanguage/Extension:EntitySchema|EntitySchema]]. Režim živých aktualizací nyní obnovuje speciální stránku každých 60 sekund, aby vyhovovala aktualizovaným [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|globálním limitům rychlosti API]]. Dále byla opravena chyba ve směru textu, kvůli které se v seznamech se smíšeným směrem textu odkazy vykreslovaly jako „změny 3“ místo „3 změny“. [https://phabricator.wikimedia.org/T415450][https://phabricator.wikimedia.org/T424422][https://phabricator.wikimedia.org/T418091] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * S cílem snížit [[diffblog:2026/03/26/quo-vadis-crawlers-progress-and-whats-next-on-safeguarding-our-infrastructure/|dopad robotů s umělou inteligencí]] a zajistit spravedlivý a udržitelný přístup ke zdrojům Wikimedia, s prioritou pro lidský provoz nebo provoz v souladu s posláním hnutí, byla zavedena druhá fáze [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|globálních limitů rychlosti API]]. [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits#Limits|Limity]] byly změněny z hodinových na minutové, což vede k plynulejším vzorcům provozu a předvídatelnějšímu zatížení API. Neočekává se, že by to ovlivnilo uživatele komunity, a není nutné podnikat žádné kroky. První náznaky ukazují, že někteří žadatelé s User-Agentem upravují své chování a bylo identifikováno přibližně 64 % automatizovaného provozu API. Monitorování pokračuje, Wikimedia Enterprise je i nadále k dispozici pro komerční podporu. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.27|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/19|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W19"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:43, 4. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30498077 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-20</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W20"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/20|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Tým Community Tech zveřejnil [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/How to write a good wish|nové pokyny]] vysvětlující, jak se přání v komunitním seznamu přání třídí a prioritizují. Dokumentace má pomoci přispěvatelům psát lepší návrhy tím, že objasní faktory, které ovlivňují rozhodnutí o prioritizaci. Kromě počtu hlasů pokyny zdůrazňují aspekty, jako je potenciální dopad na komunitu, při určování, na kterých přáních se bude pracovat. '''Novinky pro editory''' * Tým Reader Growth spouští experiment, jehož cílem je otestovat novou [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader_Growth/Share_Card|funkci Karta sdílení]], která čtenářům umožňuje vytvářet vizuálně poutavé karty z článků na Wikipedii nebo vybraných částí článků a sdílet je online. Každá karta odkazuje na původní článek, což pomáhá rozšířit okruh čtenářů a objevovat články. A/B testování, dostupné pouze na mobilních zařízeních, bude k dispozici části čtenářů na Wikipedii v arabštině, čínštině, francouzštině, vietnamštině a angličtině, abychom lépe porozuměli návykům při čtení a sdílení. Test by měl začít v týdnu od 18. května a potrvá čtyři týdny. * Aplikace Wikipedie pro Android a iOS nedávno vydaly v beta verzi [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia_Apps/Team/25th_Birthday_Reading_Challenge|25denní čtenářskou výzvu]], která je součástí snahy o zvýšení zapojení čtenářů povzbuzováním uživatelů k plnění čtenářských milníků. Pro sledování své čtenářské série během výzvy si uživatelé aplikace mohou na domovskou obrazovku přidat widget s Baby Globe. Výzva oficiálně začíná 11. května. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:17|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:17}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:17}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:17|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:17|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se globální nastavení povolení zvýrazňování syntaxe ve wikitextu mohla po zapnutí neočekávaně sama vypnout. [https://phabricator.wikimedia.org/T425286] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Octicons-tools.svg|12px|link=|alt=|Pokročilá zpráva]] Modul ResourceLoader s názvem <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>mediawiki.ui.input</nowiki></code></bdi>, zastaralý od [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2023/39|září 2023]], bude tento týden odstraněn. Pro všechny nástroje, které jej používají, je k dispozici [[mw:Special:MyLanguage/Codex/Migrating_from_MediaWiki_UI|průvodce migrací z MediaWiki UI na Codex]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T420125] * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.2|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/20|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W20"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:20, 11. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30524429 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-21</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W21"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/21|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Tým Abstraktní Wikipedie identifikoval pět potenciálních pilotních wiki, aby posoudil jejich zájem o přijetí abstraktních článků na své wiki. Pilotními projekty jsou Wikipedie v malajálamštině, bengálštině, dagbanli, arabštině a indonéštině. Období pro zpětnou vazbu bude otevřeno do 22. května. Pokud má vaše komunita zájem stát se pilotním projektem, [[m:Talk:Abstract Wikipedia|dejte nám vědět na Meta-Wiki]]. '''Novinky pro editory''' * Experiment, který bude zobrazovat [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/Reading lists|seznamy k čtení]] nepřihlášeným čtenářům na mobilním webu, bude 18. května spuštěn na Wikipediích v němčině, španělštině, italštině, portugalštině, polštině, nizozemštině, turečtině a urdštině a potrvá jeden měsíc. Toto úsilí podporuje širší cíle pomoct čtenářům ukládat a organizovat články pro pozdější čtení a zároveň podporovat návyky, které by mohly vést k budoucím příspěvkům na Wikipedii. * Aby bylo možné v beta verzi funkce Seznamy ke čtení podporovat tlačítko záložek, byla aktualizována nabídka „Nástroje > Akce“. Nyní se zobrazují ikony, včetně indikátoru hvězdičky pro sledování, který pomáhá editorům identifikovat dočasně sledované články. Ikony nyní odpovídají ikonám používaným na mobilních zařízeních, což zlepšuje konzistenci napříč platformami. Změna se v současné době omezuje na nabídku akcí a týká se především editorů s vyššími uživatelskými právy. [https://phabricator.wikimedia.org/T426008] * [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] byl na [[phab:T421189|cca 15 Wikipediích]] spuštěn v rámci [[w:en:A/B test|A/B testování]] pro začínající editory na mobilním webu. Experiment bude měřit dopad režimu návrhů na podíl editačních relací začínajících editorů na mobilním webu, které vedou ke konstruktivním (nevráceným) úpravám článků. Experiment také vyhodnotí dopad funkce na udržení editorů a bude sledovat změny v míře revertů a blokování. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém v aplikaci Wikipedie pro Android, kdy se po otevření oznámení o seznamu doporučené literatury někdy nenačítaly obrázky. [https://phabricator.wikimedia.org/T418231] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|Wikidata Platform]] zveřejnil své [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:SPARQL query service/WDQS backend update/Backend Replacement|doporučení k nahrazení backendu]] a doprovodnou [[wikitech:Wikidata Query Service/WDQS Architecture re-design|technickou architekturu]] pro migraci Wikidata Query Service (WDQS) z Blazegraphu. Zpětná vazba je vítána do 25. května 2026, zejména pokud jde o potenciální mezery a dopady na pokročilé způsoby využití. Členové komunity Wikidat a uživatelé WDQS jsou také vyzýváni, aby pomohli identifikovat nástroje a pracovní postupy mající značný dopad, které mohou vyžadovat pozornost, na [[d:Wikidata:SPARQL query service/WDQS backend update/High-Impact Use Cases|této stránce]]. Zpětnou vazbu lze sdílet na [[d:Wikidata talk:SPARQL query service/WDQS backend update|diskusní stránce o migraci]] nebo během [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Blazegraph Migration Office Hours|příští úřední hodiny]]. Další podrobnosti naleznete v [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|newsletteru týmu WDP]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.3|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Na anglické, francouzské, japonské a několika dalších Wikipediích probíhala [[diffblog:2025/09/02/better-detecting-bots-and-replacing-our-captcha/|zkušební verze]] služby třetí strany hCaptcha, která slouží k detekci botů. Zkušební verze ukázala, že hCaptcha účinně detekuje a odrazuje některé automatizované aktivity s nekalými úmysly, a to jak sama o sobě, tak i tím, že poskytuje [[w:en:Wikipedia:Village pump (technical)/Archive 225#Introducing SuggestedInvestigations|revizorům a správcům]] signály ke kontrole. Vzhledem k pozitivním výsledkům bude hCaptcha v příštích několika týdnech zavedena na všechny wiki. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Anti-abuse signals/hCaptcha|Viz stránka projektu hCaptcha]], kde najdete technické informace o implementaci a ochraně soukromí. [[diffblog:2026/05/04/better-detecting-bots-and-replacing-our-captcha-part-2/|Více informací]]. * Je k dispozici nejnovější aktualizace Community Tech, které obsahuje pokrok v několika iniciativách komunitního seznamu přání, včetně rozšíření seznamů ke čtení z mobilní aplikace na webové stránky, podporu nových jazyků pro „Who Wrote That“ a osobní nástěnku, vylepšení 3D vykreslování a grafů a nadcházející práce na řazení diskusních stránek, přehrávání zvuku a editačních postupech. Aktualizace také sdílí aktuální priority, trendy stavu seznamu přání a příležitosti ke zpětné vazbě od komunity k budoucím zájmovým oblastem a ročnímu plánu Nadace Wikimedia na období 2026–2027. [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Updates#May 13, 2026: Latest updates from the Community Tech team|Pro další podrobnosti si přečtěte celý newsletter]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/21|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W21"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:21, 18. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30539262 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-22</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W22"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/22|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Po [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#LOWM|úspěšném experimentu s vytvářením účtů]] bude v prvním červnovém týdnu na všechny projekty Wikimedia nasazeno vylepšené upozornění pro odhlášené uživatele před editací. Změna se dotkne pouze odhlášených uživatelů na mobilním webu, kteří zahájili editaci. Aktualizované prostředí je navrženo tak, aby jasněji povzbuzovalo k vytváření účtů a zároveň uživatelům umožňovalo upravovat s dočasnými účty. Výsledky experimentu ukázaly významný nárůst vytváření účtů s relativním nárůstem o 27 % u uživatelů, kterým se aktualizované upozornění zobrazilo. Jak se očekávalo, s tím, jak se více lidí zaměřovalo na vytváření účtů, počet dočasných účtů se relativně snížil o 16 %. Experiment neprokázal žádné významné změny v míře konstruktivních úprav ani v jiných sledovaných metrikách přispěvatelů. [https://phabricator.wikimedia.org/T424595] '''Novinky pro editory''' * Z bezpečnostních důvodů musí mít členové určitých uživatelských skupin povoleno dvoufaktorové ověření (2FA). Členové těchto skupin nebudou moct na svém účtu deaktivovat poslední metodu 2FA a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V příštích několika týdnech budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká zejména byrokratů. Harmonogram nasazování naleznete v odkazovaných úkolech. [https://phabricator.wikimedia.org/T423119][https://phabricator.wikimedia.org/T423120] * [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] provede na [[:phab:T415904|10 wiki]] [[w:cs:A/B testování|A/B test]], který otestuje [[m:WMDE Technical Wishes/References/Reference Previews|potenciální vylepšení náhledů referencí]]. Experiment poběží přibližně 2 týdny na konci května / začátku června a na zúčastněných wiki ovlivní 10 % čtenářů na počítačích. * Po dvou úspěšných experimentech spustí tým Reader Growth 25. května na mobilních zařízeních na všech Wikipediích funkci [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/Image Browsing|Prohlížení obrázků]] v beta verzi. To znamená, že tuto funkci uvidí kdokoli, kdo má ve výchozím nastavení zapnuté všechny funkce v beta verzi, a ostatní si ji ve svých nastaveních mohou zapnout. Tato funkce bude obsahovat v horní části článku otočný posuvník se všemi obrázky s ovládacími prvky pro editory, aby mohli obrázky z posuvníku vyloučit nebo z funkce článek zcela vyloučit. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:30|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:30}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:30}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:30|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:30|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například trojrozměrné STL soubory byly nesprávně vykreslovány 3D rozšířením prohlížeče médií, což je nyní opraveno. [https://phabricator.wikimedia.org/T416723] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Zastaralé CSS třídy <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>tleft</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>tright</nowiki></code></bdi> byly nahrazeny třídami <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>floatleft</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>floatright</nowiki></code></bdi>, protože nefungují konzistentně na všech platformách MediaWiki, zejména na mobilním webu a v mobilních aplikacích. Projektům, které se na tyto třídy spoléhají, se doporučuje zkontrolovat jejich používání a naplánovat migraci. Upozorňujeme, že i třídy <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>floatleft</nowiki></code></bdi> a <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code><nowiki>floatright</nowiki></code></bdi> mohou být v budoucnu označeny jako zastaralé, ačkoli to v současné době není v plánu. [[phab:T426452|Více informací]]. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.4|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/22|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W22"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:52, 25. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30584502 --> <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> == Survey (proposed direction for Wishlist) == Apologies if this has not yet been translated into your wiki's language. {{int:Please-translate}}. You are invited to voice your opinion on a new [[m:Talk:Community Wishlist#Proposed direction for Wishlist|community-proposed direction]] for the [[m:Community Wishlist|Community Wishlist]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 03:07, 29. máj 2026 (UTC) </bdi> (This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:기나ㅏㄴ@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:%EA%B8%B0%EB%82%98%E3%85%8F%E3%84%B4/MassMessage&oldid=30604233 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2026-23</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2026-W23"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/23|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] provádí experiment, jehož cílem je ukázat funkci [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/Reading lists|seznamy ke čtení]], která je stále ve vývoji, nepřihlášeným mobilním čtenářům, aby otestoval, zda podporuje vytváření účtů ve vyšší míře ve srovnání s tlačítkem s hvězdičkou. [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/Reading lists#Experiment timeline|Experiment]] byl spuštěn 18. května na německých, španělských, italských, portugalských, polských, holandských, tureckých a urdských wiki a potrvá měsíc. * Tým Wikimedia Apps vydal pro beta verzi aplikace pro Android [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Explore Feed Refresh/Phase 1|první fázi]] přepracovaného Domovského přehledu. Nový Domovský přehled obsahuje aktualizovanou záložku „Komunita“ a personalizovanou záložku „Pro vás“ s denně aktualizovanými doporučeními ke čtení. Přepracování je součástí širšího úsilí o zlepšení vyhledávání obsahu a vytvoření poutavějších vzdělávacích zážitků v aplikacích Wikipedie. * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se u některých navrhovaných úprav na [[w:Special:Homepage|Speciální:Domovská stránka]] nenačítaly obrázky, což způsobilo, že se náhled zasekl ve stavu načítání. [https://phabricator.wikimedia.org/T424048] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.47/wmf.5|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/23|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2026-W23"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:08, 1. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=30613639 --> 03okd85n45liai3ozw1yba9l2p5ac0b 0 13245 8227328 8083942 2026-06-02T10:53:10Z Vasiľ 2806 +ref 8227328 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bjornoya Location Map-en.svg|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Bjørnøya map-en.svg|náhľad|Mapa ostrova]] '''Medvedí ostrov'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|nor|Bjørnøya}}) je súčasť [[Nórsko|Nórska]] a [[Svalbard]]u. Leží v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]]. Celý ostrov tvorí [[Prírodná rezervácia|prírodnú rezerváciu]] okrem {{km2|1.2}} okolo meteorologickej stanice. Rezervácia siaha až 4 [[Námorná míľa|námorné míle]] (cca {{km|7.4|m}}) do mora. == Charakteristika == Medvedí ostrov leží 120 námorných míľ južne od Svalbardu a má tvar trojuholníka, smerujúceho na juh. Rozloha ostrova je {{km2|178}} (dĺžka v severojužnom smere asi {{km|20|m}} a šírka {{km|15.5|m}}). Ostrov leží medzi 74°20´{{--}}74°31´ [[Zemepisná šírka|severnej šírky]] a 18°45´{{--}}19°16´ [[Zemepisná dĺžka|západnej dĺžky]]. Južná časť je hornatá s množstvom plochých vrchov s výškou 360{{--}}{{mnm|440|w}} Na východe ostrova je pohorie Miseryfjellet s vrchmi Urd ({{mnm|536}}) Vardan (462) a Skuld (454), ďalšími pohoriami sú Antarcticfjellet na juhovýchode, a Fuglefjellet, Hamburgfjellet, a Alfredfjellet na juhozápade. Severná časť je rovinatá. Na ostrove je aj niekoľko piesočnatých pláží či polostrovov, ktoré sú však nevhodné pre plávanie. Priemerná teplota na ostrove je v januári -7,9 °C. a v júli a auguste +4,4 a +4,5 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú {{mm|350|m}}. [[Polárna noc]] trvá od 8. novembra do 3. februára a [[polárny deň]] od 2. marca do 11. augusta. == Dejiny == Medvedí ostrov bol prvýkrát zaznamenaný [[10. jún|10. júna]] [[1596]] [[Holanďania|holandským]] moreplavcom [[Willem Barents|Willemom Barentsom]] počas jeho tretej plavby. [[Willem Barents|Barents]] ostrov pomenoval ''Beeren Eylandt'' (v [[Angličtina|angličtine]] ''Bear Island'', v [[Nórčina|nórčine]] ''Bjørnøya''), pretože počas tejto plavby mala posádka údajne stretnutie s [[Medveď biely|ľadovým medveďom]] na pobreží.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Island (Bjørnøya) - Spitsbergen {{!}} Svalbard | url = https://www.spitsbergen-svalbard.com/spitsbergen-information/islands-svalbard-co/bjornoya.html | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = en-US}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] na ostrove začali zimovať [[Rusi|ruskí]] lovci. V tomto období sa o Medvedí ostrov začali zaujímať aj [[Nóri]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] postavili na ostrove nórski obchodníci obydlia, kde lovci často prezimovali. Vedecké expedície sa na ostrov začali pravidelnejšie vydávať od polovice [[19. storočie|19. storočia]], kedy ho zmapovali [[Švédi|švédski]] a [[Nóri|nórski]] výskumníci.<ref name=":0" /> Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] sa na ostrove objavili prvé pokusy o hospodárske využitie zo strany nemeckých a ruských záujemcov, ktorí vykonali prieskumné vrty a skúšobnú ťažbu uhlia, no tieto aktivity neprerástli do trvalej prevádzky. Rozsiahlejšiu činnosť rozvinula nórska spoločnosť ''Bjørnøens Kullkompani'' (neskôr ''Bjørnøen A/S''), ktorá v roku [[1915]] získala nároky na celý ostrov a založila banícku osadu Tunheim. V rokoch [[1917]] – [[1925]] sa tu vyťažilo viac než 100 000 ton uhlia a počet pracovníkov v roku [[1923]] dosiahol približne 260. Pokles cien uhlia a nepriaznivé geologické podmienky viedli k ukončeniu ťažby v roku [[1925]]. V tom istom roku [[Nórsko]] odkúpilo nemecké nároky a ostrov bol začlenený do Svalbardskej zmluvy.<ref name=":0" /> Od roku [[1918]] na ostrove fungovala meteorologická a rádiová stanica, ktorá zohrala kľúčovú úlohu počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1941]] bola osada Tunheim spolu so stanicou zničená [[Spojené kráľovstvo|britským]] námorníctvom, aby sa zabránilo ich využitiu nemeckými silami. Nemci však neskôr prevádzkovali vlastnú meteorologickú stanicu na juhu ostrova. Po vojne Nóri vybudovali novú stanicu v Herwighamne na severnom pobreží, ktorá sa stala hlavným centrom aktivít a zostáva v prevádzke dodnes.<ref name=":0" /> [[Súbor:På vei til Bjørnøya stasjon.jpg|náhľad|386x386bod|[[Meteorologická stanica]] na ostrove]] [[Súbor:Bear Island Svalbard Arctic (20094288798).jpg|náhľad|315x315bod|[[Morské vtáctvo]] pri ostrove]] == Obyvateľstvo == Stálych obyvateľov ostrova tvorí približne 10 zamestnancov nórskej meteorologickej a rádiovej stanice, ktorá sa nachádza v Herwighamne na severnom pobreží ostrova. Okrem toho sa na ostrove každoročne uskutočňuje vedecký výskum, zameraný najmä na monitorovanie [[Populácia (biológia)|populácií]] [[Morské vtáctvo|morských vtákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's history and cultural remains - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/history-and-cultural-remains.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> == Flóra a fauna == === Fauna === Počas obdobia hniezdenia sa na ostrove zhromažďuje viac ako milión morských vtákov. Medzi najpočetnejšie patria alky tenkozobé (''Uria aalge''), alky hrubozobé (''Uria lomvia''), alky malé (''Alle alle''), čajky trojprsté (''Rissa tridactyla''), fulmare ľadové (''Fulmarus glacialis'') a čajky bledé (''Larus hyperboreus''). Pobrežné a morské oblasti okolo ostrova predstavujú významné kŕmne lokality pre tieto vtáky.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's wildlife - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/wildlife.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> Okolie ostrova je zároveň dôležitým miestom [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] viacerých druhov [[Ryby (Osteichthyes)|rýb]], vrátane tresiek, sleďov, nórskeho okúnika (''Sebastes norvegicus'') a halibuta grónskeho (''Hippoglossus hippoglossus''). Celkovo bolo vo vodách Medvedieho ostrova zaznamenaných 24 druhov rýb.<ref name=":1" /> V mori pri ostrove sa vyskytujú aj viaceré druhy tuleňov, hoci v menších počtoch než pri iných častiach súostrovia [[Svalbard]]. Ide najmä o tuleňa krúžkovaného (''Pusa hispida''), tuleňa bradatého (''Erignathus barbatus''), tuleňa grónskeho (''Pagophilus groenlandicus''), tuleňa kapucňového (''Cystophora cristata''), tuleňa obyčajného (''Phoca vitulina'') a príležitostne aj mroža (''Odobenus rosmarus''). Medzi bežne pozorované veľryby patria bielonosec (''Lagenorhynchus albirostris'') a vráskavec minke (''Balaenoptera acutorostrata'').<ref name=":1" /> Ak sa v zime naplavený morský ľad dostane až k ostrovu, môžu sa tu objaviť aj ľadové medvede (''Ursus maritimus''). [[Populácia (biológia)|Populácia]] polárnej líšky (''Vulpes lagopus'') zostáva dlhodobo nízka v dôsledku minulého intenzívneho lovu, no od roku [[1986]] bolo na ostrove niekoľkokrát zaznamenané úspešné [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovanie]]. Obe tieto druhy sú prísne chránené.<ref name=":1" /> V približne dvadsiatich [[Jazero|jazerách]] na ostrove sa vyskytuje sivoň alpský (''Salvelinus alpinus'').<ref name=":1"/> [[Súbor:Bjoern9.jpg|vľavo|náhľad|Medvedí ostrov]] === Flóra === [[Vegetácia (rastlinstvo)|Vegetácia]] ostrova patrí do pásma stredoarktickej [[Tundra|tundry]]. Z celkového počtu 173 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]] známych zo [[Svalbard|Svalbardu]] sa na ostrove vyskytuje 54. Okrem toho tu bolo zaznamenaných približne 150 druhov [[Machy|machov]]. Najbohatšie porasty sa nachádzajú v blízkosti útesov, kde hniezdia veľké [[Kolónia (ekológia)|kolónie]] [[Morské vtáctvo|morských vtákov]], ktoré obohacujú pôdu o živiny. V týchto lokalitách prevláda lyžičník grónsky (''Cochlearia groenlandica'').<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's vegetation - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/vegetation.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> V iných častiach pôsobí ostrov skôr neúrodne. Medzi najbežnejšie vegetačné typy patria [[Mokraď (ekológia)|mokrade]], kde rastú druhy ako ''Dupontia pelligera'', ''Ranunculus hyperboreus'' a ''Hippuris vulgaris''. Ďalší typ tvoria vetrom ovplyvnené lišajníkové spoločenstvá, v ktorých dominujú [[machy]] a [[Lišajník|lišajníky]]. Na pobreží sa vyvinuli plážové rastlinné komunity s druhmi ako ''Puccinellia phryganodes'', ''Carex subspathacea'' a ''Rhodiola arctica''.<ref name=":2"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sysselmannen.svalbard.no/images/bjorn_natres.jpg Mapa ostrova] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040428154901/http://www.sysselmannen.svalbard.no/images/bjorn_natres.jpg |date=2004-04-28 }} * [http://maps.unomaha.edu/Maher/svalbard/bjorn.html Geológia ostrova Bjørnøya] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060908133541/http://maps.unomaha.edu/Maher/svalbard/bjorn.html |date=2006-09-08 }} * [http://pub.tv2.no/TV2/nyhetene/article258155.ece Medvedia rodinka na Bjørnøya. Novinový článok v nórčine] [[Kategória:Ostrovy Nórska]] njqs7tmq231teewh5vk0ks5yj5hzahg 0 14825 8227339 8011982 2026-06-02T10:57:17Z Vasiľ 2806 +ref 8227339 wikitext text/x-wiki ::''Slovo mekka (s malým m) znamená prenesene aj vytúžený cieľ, najmä významné centrum nejakého diania, ktoré je pre veľa ľudí predmetom záujmu a vytúženým cieľom návštevy.'' {{Infobox sídlo |názov = Mekka |iný_názov = {{v jazyku|arb|مكة المكرّمة}} |typ = mesto |znak = |vlajka = |obrázok = Mecca from Jabal Nur.JPG |popis = Mekka |štát = Saudská Arábia |región = Mekka |región_typ = Provincia |podregión = |podregión_typ = |nad_výš = 279 |lat_deg = 21 |lat_min = 25 |lat_sec = |S_J = S |lon_deg = 39 |lon_min = 49 |lon_sec = |V_Z = V |rozloha = 850 |obyvateľov = 1675368 |obyvateľov_dát = 2010 |obyvateľov_zdroj = |starosta = Osama Al-Bar |PSČ = |predvoľba = |mapa_lokátor = auto |web = www.holymakkah.gov.sa |commons = Mecca |poznámky = }} '''Mekka''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>; {{vjz|ara|{{ar|مكة}}|Makka}}, plný názov {{ar|مكة المكرمة}} ''Makka al-Mukarrama'') je mesto v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]]. Je rodiskom [[Mohamed]]a a je najdôležitejším pútnickým miestom [[islam]]u - pozri [[kába]]. == Poloha == Mekka sa nachádza vo vnútrozemí, 73&nbsp;km od mesta [[Džidda]], 90&nbsp;km od pobrežia [[Červené more|Červeného mora]], v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|279}} == Počasie v Mekke == {{Weather box |location = Mecca |metric first = 1 |single line = 1 |Jan record high C = 37.0 |Feb record high C = 38.3 |Mar record high C = 42.0 |Apr record high C = 44.7 |May record high C = 49.4 |Jun record high C = 49.8 |Jul record high C = 50.1 |Aug record high C = 49.6 |Sep record high C = 49.4 |Oct record high C = 46.8 |Nov record high C = 40.8 |Dec record high C = 37.8 |Jan high C = 30.2 |Feb high C = 31.4 |Mar high C = 34.6 |Apr high C = 38.5 |May high C = 41.9 |Jun high C = 43.7 |Jul high C = 42.8 |Aug high C = 42.7 |Sep high C = 42.7 |Oct high C = 39.9 |Nov high C = 35.0 |Dec high C = 31.8 |Jan mean C = 23.9 |Feb mean C = 24.5 |Mar mean C = 27.2 |Apr mean C = 30.8 |May mean C = 34.3 |Jun mean C = 35.7 |Jul mean C = 35.8 |Aug mean C = 35.6 |Sep mean C = 35.0 |Oct mean C = 32.1 |Nov mean C = 28.3 |Dec mean C = 25.5 |Jan low C = 18.6 |Feb low C = 18.9 |Mar low C = 21.0 |Apr low C = 24.3 |May low C = 27.5 |Jun low C = 28.3 |Jul low C = 29.0 |Aug low C = 29.3 |Sep low C = 28.8 |Oct low C = 25.8 |Nov low C = 22.9 |Dec low C = 20.2 |Jan record low C = 11.0 |Feb record low C = 12.0 |Mar record low C = 13.0 |Apr record low C = 15.6 |May record low C = 20.3 |Jun record low C = 22.0 |Jul record low C = 23.4 |Aug record low C = 24.0 |Sep record low C = 22.0 |Oct record low C = 18.0 |Nov record low C = 16.4 |Dec record low C = 12.4 |Jan rain mm = 20.6 |Feb rain mm = 1.4 |Mar rain mm = 6.2 |Apr rain mm = 11.6 |May rain mm = 0.6 |Jun rain mm = 0.0 |Jul rain mm = 1.5 |Aug rain mm = 5.6 |Sep rain mm = 5.3 |Oct rain mm = 14.2 |Nov rain mm = 21.7 |Dec rain mm = 21.4 |Jan humidity = 58 |Feb humidity = 54 |Mar humidity = 48 |Apr humidity = 43 |May humidity = 36 |Jun humidity = 33 |Jul humidity = 34 |Aug humidity = 39 |Sep humidity = 45 |Oct humidity = 50 |Nov humidity = 58 |Dec humidity = 59 |Jan precipitation days = 4.1 |Feb precipitation days = 0.9 |Mar precipitation days = 2.0 |Apr precipitation days = 1.9 |May precipitation days = 0.7 |Jun precipitation days = 0.0 |Jul precipitation days = 0.2 |Aug precipitation days = 1.6 |Sep precipitation days = 2.3 |Oct precipitation days = 1.9 |Nov precipitation days = 3.9 |Dec precipitation days = 3.6 |source 1 = <ref>{{cite web | url = http://www.pme.gov.sa/Makkah.htm | title = Weather averages for Mecca | accessdate = August 17, 2009 | publisher = PME | archiveurl = https://web.archive.org/web/20181226082029/https://www.pme.gov.sa/Makkah.htm | archivedate = 2018-12-26 }}</ref> |date=August 2010 }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Mekka}} == Externé odkazy == * [http://haqaonline.lightuponlight.com/pg/index.php?cat=2 Obrázky Mekky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051201211255/http://haqaonline.lightuponlight.com/pg/index.php?cat=2 |date=2005-12-01 }} * [http://www.asinah.org/travel-guides/saudiarabiamecca.html Informácie o meste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051230023633/http://www.asinah.org/travel-guides/saudiarabiamecca.html |date=2005-12-30 }} * [http://www.3dkabah.com 3D model Kaaby, obrázky a videá] {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Mekka| ]] [[Kategória:Islamské pútnické miesta]] [[Kategória:Mestá v Saudskej Arábii]] 7m776ca6tk8xmssfbvifybhftkw9wn8 9 17474 8227072 8227018 2026-06-01T13:52:31Z Jetam2 30982 /* Wiki miluje pride */ re 8227072 wikitext text/x-wiki Pozor, zmena! Zobrazuje sa už len prihláseným používateľom. Nepriháseným sa zobrazí [[Mediawiki:Anonnotice]]. == Board Election == Please synch it to the version on the below: <nowiki> <small><center>The [[:m:Elections for the Board of Trustees of the Wikimedia Foundation, 2006/En|'''Election for the Board of Trustees''']] of the [[:Wikimedia:Home|'''Wikimedia Foundation''']] <br />is now open to [[Special:Boardvote|voting]] until '''23:59 UTC Thursday, 20 September, 2006'''.</center></small> </nowiki> Wikimania was ended successfully in the last month, so I think we need to advertise it further more ;) Thank you! --[[Redaktor:Aphaia|Aphaia]] 09:26, 7 september 2006 (UTC) == Board Election again == Hi, would you like please to translate the current English message? Cheers, --[[Redaktor:Aphaia|Aphaia]] 10:09, 3. júl 2007 (UTC) == Aj vy môžete pomôcť nadácii Wikimedia zmeniť sviet == Co třeba to přeložit? Už mají i na ka.wiki i na mnohých menších, tohle moc lidí neosloví :-) --[[User:Aktron|Aktron]] ([[User talk:Aktron|d]]|[[Special:Contributions/Aktron|p]]) 17:10, 7. november 2007 (UTC) == Heartbleed bug == Vhodnejšie tam bude dať "<code><nowiki>...po [[:en:Heartbleed bug|chybe]], ktorá...</nowiki></code>", červený link na neexistujúci lokálny článok o samotnom OpenSSL moc výpovedný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:29, 9. apríl 2014 (UTC) :Dík Teslaton, nevedela som sa rozhodnúť, čo použiť. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">'''Bubamara'''</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 21:31, 9. apríl 2014 (UTC) Ak ešte plánuješ to upozornenie nechať, aktualizuj pls. ten preklik z chyby na :[[:en:Heartbleed]] alebo :[[:en:OpenSSL#Heartbleed]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:03, 11. apríl 2014 (UTC) P.S.: nemôžem nedodať, že keby si tam dala link na hlavný článok o chybe (teda o téme, na ktorú v skutočnosti odkazuješ), ako som písal, zostal by vďaka redirektu funkčný, hoci bol medzičasom tiež premenovaný. Ale nič v zlom, rozumiem, že ''presne tak'' to byť nemohlo... {{úsmev}} :Dík za upozornenie, opravila som. Upozornenie ešte nechám, uvidím, ako dlho vydrží na de wiki a commons. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">'''Bubamara'''</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 14:28, 11. apríl 2014 (UTC) == {{int:sitenotice_close}} == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hello, good news! Thanks to FreedomFighterSparrow and Brion, [[phabricator:T59732|unregistered users can now hide the sitenotice]] again. Previously, they were forced to see it continuously. In all cases, please use the sitenotice with care, and keep in mind that occasional visitors see sitenotices on all their visits, if they visit less than once a month or they don't click "dismiss" and save a cookie. [[m:User:Nemo_bis|Nemo]] 15:43, 24. marec 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Nemo bis@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Meta:Sandbox&oldid=11668622 --> == [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]] == {{ping|Luky001}} Ak môžem, len maličký detail: významovo lepšia formulácia by asi bola „Napíšte článok týkajúci sa strednej alebo východnej Európy a vyhrajte zaujímavé ceny!“ (Aj keď skôr články, než článok, no to by už ľudí odradilo. :-) Poprípade „Zaujíma vás stredná a východná Európa? Zapojte sa do súťaže a vyhrajte zaujímavé ceny!“ --[[User:MmichaelDr.|MmichaelDr.]] <small>([[User talk:MmichaelDr.|disk.]], [[Special:Contributions/MmichaelDr.|prísp.]], [[meta:User:MmichaelDr.|meta]])</small> 14:47, 30. marec 2019 (UTC) :{{Re|MmichaelDr.}} Ďakujem za podnet, prvá formulácia sa mi zdala fajn, tá druhá mi prišla už trochu nejasná, keďže sa tam nehovorí o článkoch a nie každý sa zaujíma o tento región. Písal som už Jetamovi2, aby to zmenil. --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 18:28, 30. marec 2019 (UTC) ::{{Re|Luky001|MmichaelDr.}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:01, 30. marec 2019 (UTC) == WikiJar == Ahojte, pokud chcete vyprázdnit Sitenotice, tak '''musí '''stránka zůstat prázdná (bez komentářů), jinak se bude zobrazovat nadbytečné upozornění ''nezobrazovať''. Prosím {{Re|Jetam2}} o úplné vyprázdnění, díky! --[[User:Patriccck|Patriccck]] [[User talk:Patriccck|✉]] 15:20, 2. júl 2019 (UTC) :Bubamara už z {{Hotovo}}-ila.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:29, 2. júl 2019 (UTC) == Wiki miluje film (nočný režim) == @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: V mobilnej verzie je možné nastaviť aj tmavý režim. Testoval si to aj v tmavom režime? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 00:48, 3. august 2025 (UTC) :{{Re|Dušan Kreheľ}} Ahoj, netestoval; netuším, ako sa tmavý režim dá v HTML ošetriť (a určite to ide, lebo sa to už niekde riešilo). :') [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:10, 4. august 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Matěj Suchánek|Matěj Suchánek]]: Vedel by si mu poradiť alebo ho nasmerovať? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 09:22, 4. august 2025 (UTC) :::Nejen v mobilní verzi. :::Doporučení jsou tady: [https://www.mediawiki.org/wiki/Recommendations_for_night_mode_compatibility_on_Wikimedia_wikis]. :::Rychlooprava je obalit <code>class=notheme</code>. Text v odkazu přestane být tak bledý. Ale nebude to celé tmavé. :::Nebo použít vhodný [https://doc.wikimedia.org/codex/latest/design-tokens/color.html token]. Například <code>background-color: var(--background-color-progressive-subtle, #EAEAFF); color: inherit;</code>. A je-li potřeba, přidat k obrázkům <code>|class=skin-invert-image</code>. :::(Jestli chcete řešit i stín a rámeček, nechám na vás, [https://doc.wikimedia.org/codex/latest/design-tokens/box-shadow.html tokeny] jsou k dispozici. Pozor, <code>box-shadow</code> teď máte definovaný dvakrát.) :::Nebo celý stylopis nahradit CSS třídou (třeba <code>class="plainlinks wiki-loves-film-banner"</code>), definovat ji v [[MediaWiki:Common.css]] a stylovat light mode a dark mode zvlášť. --[[Redaktor:Matěj Suchánek|Matěj Suchánek]] ([[Diskusia s redaktorom:Matěj Suchánek|diskusia]]) 10:07, 4. august 2025 (UTC) == Wiki miluje pride == {{Re|Teslaton}} A kde by si ten konsenzus riešil? Vyjadria sa ľudia vo [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|WP:K/WMSK]]? So žiadnou inou aktivitou WMSK zatiaľ nikto problém neprejavil. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:28, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Hej, priamočiare riešenie je návrh v Kaviarni na spustenie takejto promo kampane, podobne ako v prípade bannerov 2% pre WMSK. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:36, 1. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} K 2% sa za 6 mesiacov nikto nevyjadril, to tiež nejde úplne pokladať za konsenzus... každopádne som to tam nahodil - ako dlho je podľa teba vhodné čakať, než "vznikne konsenzus" (i.e. nikto si to nevšimne alebo to všetci taktne odignorujú)? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Tri dni stačia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 1. jún 2026 (UTC) kbqbk1s00dd0f7mqunukp0tn85q9xic 0 19179 8227068 8227010 2026-06-01T13:43:48Z ~2026-32480-03 296584 8227068 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox živočíchy | Názov=eukaryoty | Obrázok=Eukaryota_diversity_1.JPG | Titulok=Príklady rôznych eukaryotických organizmov | Binomické meno= Eukaryota| | Klasifikátor1=([[Édouard Chatton|Chatton]], [[1925]]) [[Cecil A. Hoare|Hoare]], [[1949]]<ref>HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]</ref>| | Dátum1= | Synonymá= }} '''Eukaryoty''' (lat. ''Eukaryota''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú [[živý organizmus|organizmy]], ktorých [[bunka|bunky]] (tzv. [[eukaryotická bunka|eukaryotické bunky]]) majú hlavnú [[genetická informácia|genetickú informáciu]] uloženú v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] izolovanom od okolitého prostredia ([[cytoplazma|cytoplazmy]]) fosfolipidovou membránou. Eukaryoty zahŕňajú všetky [[mnohobunkové organizmy]] a niektoré [[jednobunkové organizmy]], pričom väčšina ich [[Biodiverzita|diverzity]] je tvorená jednobunkovými organizmami. V niektorých systémoch sa eukaryoty uvádzajú ako [[taxón]]. Tento taxón máva v súčasných systémoch najčastejšie priradenú taxonomickú úroveň [[Doména (taxonómia)|doména (domínium)]]. V tradičných systémoch eukaryotom konkrétne zodpovedajú taxóny [[riasy]], [[machorasty]], [[cievnaté rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]] v tradičnom ponímaní (t. j. [[prvoky]] a [[mnohobunkové živočíchy]]). Jednobunkové eukaryoty (t. j. jednobunkové riasy, jednobunkové huby a prvoky) sa v niektorých systémoch klasifikujú ako taxón [[Protista|protisty]]. Opakom eukaryotov (v rámci [[bunkové organizmy|bunkových organizmov]]) sú [[prokaryoty]], t. j. [[eubaktérie]] a [[archeóny]]. Všetky prokaryoty sú jednobunkové organizmy. ==Názvy== Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''eukaryoty'''<ref>eukaryoty. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 345}}</ref>, '''eukaryonty'''<ref name="MB">eukaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 189</ref>, '''eukaryotá'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guinnessova encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 768 | url = | isbn = 80-06-00517-6 | kapitola = | strany = 111| jazyk = }}</ref><ref>PIVKO. D. Zem - živý organizmus alebo zrod novej vednej disciplíny geofyziológie?. In: Mineralia slovaca 5/26/1994 [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS-1994-26-5.pdf]</ref>, '''eukarya''' ('''eukaryá''')<ref>BEŽO, M. et al. Metódy genetických technológií: praktikum. V Nitre: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, 2015, S. 6</ref><ref>DŽUPA, K. Výživa a biologicky aktívne látky: liečivé rastliny - alternatíva pre smoothie nápoje. Bratislava: Herba, 2016, S. 256</ref><ref>ŽIAROVSKÁ, J. et al. Genetika - výkladový slovník. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, 2013 (názov je uvedený na veľa rôznych stranách knihy)</ref>, '''eukaryontné/eukaryotické organizmy'''<ref name=MB/><ref>eukaryontný. In: ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]</ref>, '''pravé jadrové organizmy'''<ref>BUMERL, J. et al. Biológia 1 pre stredné poľnohospodárske technické školy... Bratislava: Príroda 1984. S.30</ref>, '''jadrové organizmy'''<ref>LENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63</ref> (resp. nesprávne<ref>jaderný. in:IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Bratislava: Samo. 1998. S. 153</ref> alebo staršie: ''jaderné organizmy''<ref>ŠVIHRA, J. Biologické základy rastlinnej výroby. Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1992, S. 156</ref><ref>SEKERKA, V. Súčasné koncepcie vzniku života na Zemi. in: Filozofia 3/1988. S. 319</ref><ref name=Hai>HAINER, V., NOVACKÝ, J. M. Zdravoveda pre učiteľské ústavy. Praha: Československá grafická Unia, 1935, S. 69</ref>), '''jadrovce'''<ref name=Euk>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirjaková | meno = Eva | priezvisko2 = Vďačný | meno2 = Peter | priezvisko3 = Kocian | meno3 = Ľudovít | titul = Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf#page=3 | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.12.2015 | vydavateľ = Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK | miesto = Bratislava | strany = 3 }}</ref>. Zriedkavé názvy sú: '''jadrové'''<ref>LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia - experimentálny učebný text pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: SPN, 1979, S. 98</ref>, '''nukleárne organizmy'''<ref>NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 57</ref>, '''karyonty'''<ref>NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 55, 57 (a mnohé ďalšie strany)</ref>, '''karyonta'''<ref name=Hai/>, '''nukleobionty'''<ref>ŠTEFANOVIČ, J., HANZEN, J. Lexikón lekárskej bakteriológie. 2013, S. 59 [http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180728192610/http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8 |date=2018-07-28 }}</ref>. Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: *''Eukaryota'' (''Eucaryota'') [o autoroch pozri nižšie], *''Eukaryonta'' [Fott, 1956<ref name=Fott1956>FOTT, B. Sinice a řasy. 1956. S. 10 [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=zzxVAAAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=Eukaryonta]</ref>] (''Eucaryonta'' [?Bock, 1962<ref>BOCK, W. Systematics of Dichotomy and Evolution. Geological Center, 1962</ref>), *''Eukaryotae'' [Traub, 1971<ref name=Tr/>] (''Eucaryotae'' [Traub, 1963<ref name=Tr>TRAUB, H. P. New Kingdoms, Subkingdoms and Phyla of Organisms. Plant Life 27: I41-I44. I971 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/335643#page/159/mode/1up]</ref><ref>Willdenowia, Bd. 7. 1973. S. 221 [https://books.google.sk/books?id=ZyUlAQAAMAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=%22Eucaryotae%22&q=%22Eucaryotae%22&hl=sk&redir_esc=y]</ref>), *''Eukarya'' [Nickrent a Soltis, 1995<ref>Nickrent, Daniel. (1995). A Comparison of Angiosperm Phylogenies from Nuclear 18S rDNA and rbcL Sequences. Annals of the Missouri Botanical Garden. 82. 208. 10.2307/2399878. [https://nickrentlab.siu.edu/NickrentPDFs/Nickrent%26Soltis.pdf]</ref>] (''Eucarya'' [Woese et al., 1990<ref name=Woese1990/>]), *''Karyonta'' [Němec, 1929<ref>NĚMEC, B. Úvod do všeobecné biologie. Praha: O. Štorch-Marien (Aventinum), 1929, S. 79</ref>] (''Caryonta'' [Novák, 1969<ref>NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 82</ref>]), *''Eucytota'' [Jeffrey, 1971]<ref>JEFFREY, C. Thallophytes and Kingdoms - A Critique. Kew Bull 25 (2) 1971, pp. 291-299</ref>, *''Karyobionta''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strasburger | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Dietrich von Denffer | odkaz na autora2 = | titul = Strasburger's Textbook of Botany | vydanie = | vydavateľ = Fischer | miesto = | rok = 1976 | počet strán = 877 | url = | isbn = 978-0-582-44169-9 | kapitola = | strany = 437| jazyk = }}</ref> (''Caryobionta''<ref>Svensk naturvetenskap: Statens naturvetenskapliga forskningsråds årsbok, 1967, zv. 20. S. 199 [https://books.google.sk/books?id=4VsWAQAAIAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Caryobionta&q=Caryobionta&hl=sk&redir_esc=y]</ref>), *''Nukleobionta''<ref>STRASSBURGER, E., FITTING, H. Handbuch der Botanik für Hochschulen. 1951, S. 301 [https://books.google.sk/books?id=OwVVAAAAMAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Nukleobionta&q=Nukleobionta&hl=sk&redir_esc=y]</ref> (''Nucleobionta''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zimmermann | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte der Pflanzen | vydanie = | vydavateľ = G. Thieme | miesto = | rok = 1949 | počet strán = 111 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 13| jazyk = }}</ref>), *''Cellulata'' (v užšom zmysle)<ref>NĚMEC, B. Ottův slovník naučný nové doby: dodatky v Velikému... 1930. S. 403 [https://www.google.sk/books/edition/Ott%C5%AFv_slovn%C3%ADk_nau%C4%8Dn%C3%BD_nov%C3%A9_doby/dXdMAAAAMAAJ?hl=sk&gbpv=1&bsq=Karyonta&dq=Karyonta&printsec=frontcover]</ref>, * pre eukaryotické rastliny aj: ''Plantae euplastidae''<ref name=Fott1956/> [Pascher, 1931<ref>PASCHER, A. Systematische Übersicht über die mit Flagellaten in Zusammenhang stehenden Algenreihen und Versuch einer Einreihung dieser Algenstämme in die Stämme des Pflanzenreiches. Beihefte zum Botanischen Centralblatt. Zweite Abteilung 48 1931. str. 317–332</ref>]. Ako prvý eukaryoty pomenoval [[Édourd Chatton]] v roku 1925 francúzskym slovom Eucaryotes<ref>CHATTON, É. Pansporella perplexa, amoebien à spores protégées parasite de daphnies. Réflexions sur la biologie et la phylogénie des protozoaires. Annales des Sciences Naturelles, Zoologie, Série 10 VIII: 5–84. S. 76, 77</ref>. Latinský ekvivalent tohto Chattonovho tvaru v podobe ''Eukaryota'' ako prvý uvádza pravdepodobne [[Cecil A. Hoare]] v roku [[1949]]<ref>HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]</ref>, resp. najneskôr [[Bohuslav Fott|Fott]] 1971<ref>FOTT, B. Algenkunde. G.Fischer. 1971. S. 14 [https://books.google.sk/books?id=48E9AAAAYAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Eukaryota+Fott+Algenkunde&q=Eukaryota+Fott+Algenkunde&hl=sk&redir_esc=y]</ref>. Latinský ekvivalent Chattonovho tvaru v podobe ''Eucaryota'' sa objavuje najneskôr v rokoch 1959/1960<ref>Evolution After Darwin: The evolution of life. Papers presented at the University of Chicago Darwin centennial celebration in November 1959. University of Chicago Press. 1960. S. 201-207 [https://books.google.sk/books?id=HV0LAQAAIAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=eucaryota&q=eucaryota&hl=sk&redir_esc=y]</ref><ref>Mcgraw-hill Encyclopedia Of Science And Technology Vol. 10. 1960. S. 320 [https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.547518/page/n389/mode/2up?q=Eucaryota]</ref>. ==Charakteristika == Bunky eukaryotov obsahujú menšie štruktúry, [[organela|organely]], ktoré sú tiež obalené fosfolipidovými membránami, preto ich nazývame organely endomembránovej sústavy. Okrem jadra sú to napríklad [[mitochondria|mitochondrie]], [[plastid]]y a ďalšie. Toto je jedným z hlavných znakov, ktorým sa odlišujú od organizmov s jadrom neobaleným membránou, tzv. prokaryotov. Ďalším rozdielom medzi prokaryotmi a eukaryotmi je v ich [[ribozóm]]och (malých organelách slúžiacich na syntézu [[bielkovina|bielkovín]]): Cytoplazmatické ribozómy eukaryotov sú väčšie a ťažšie ako ribozómy [[prokaryoty|prokaryotov]]. Ribozómy eukaryotov v plastidoch a mitochondriách sú však veľkosťou a hmotnosťou podobné ribozómom prokaryotov. Táto skutočnosť je jedným z dôkazov podporujúcich [[endosymbiotická teória|endosymbiotickú teóriu]] vzniku eukaryotických organizmov. Ďalší zásadný odlišný znak prokaryotov a eukaryotov je, že dedičná látka eukaryotov ([[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]) je naviazaná na [[histón|bázické bielkoviny]]. Podľa často uvádzanej endosymbiotickej teórie vznikli eukaryotické bunky [[evolúcia (biológia)|evolučne]] z prokaryotických buniek. Eukaryoty dosiahli od svojho vzniku pred 1,8 až 1,3 miliardami rokov značné množstvo foriem a patria medzi ne najväčšie organizmy na Zemi. Z [[taxonómia (biológia)|taxonomického]] hľadiska ide spravidla o jednu zo základných skupín živých organizmov. Tradične sa členili na tieto základné taxóny: [[prvoky]], [[chromista]], [[rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systém eukaryot (starší/tradiční pojetí) - Biomach, výpisky z biologie|url=http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|vydavateľ=www.biomach.cz|dátum prístupu=2020-01-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20200208202724/http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|dátum archivácie=2020-02-08}}</ref> Aktuálne sa však užíva fylogenetická klasifikácia podložená molekulárnymi dátami. == Eukaryotická bunka == {{hlavný článok|Eukaryotická bunka}} Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Regina |priezvisko=Bailey |titul=The Cell-Cell Structure |url=http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |vydavateľ=About.com |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20090522045653/http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |dátum archivácie=2009-05-22 }}</ref> Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek [[človek]]a je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa ''[[Ostreococcus|Ostreococcus tauri]]'', a to približne jeden [[mikrometer]],<ref>{{Citácia periodika |meno=Brian |priezvisko=Palenik |meno2=Jane |priezvisko2=Grimwood |meno3=Andrea |priezvisko3=Aerts |spoluautori=et al. |mesiac=máj |rok=2007 |titul=The tiny eukaryote ''Ostreococcus'' provides genomic insights into the paradox of plankton speciation |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=104 |číslo=18 |strany=7705–10 |pmid=17460045 |pmc=1863510 |doi=10.1073/pnas.0611046104 |jazyk=po anglicky |issn = 0027-8424 }}</ref> tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie ''[[Escherichia coli]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Pavel |priezvisko=Krmenčík |meno2=Jiří |priezvisko2=Kysilka |titul=Escherichia coli |url=http://www.biotox.cz/toxikon/bakterie/bakterie/escherichia_coli.php |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po česky}}</ref> Iné eukaryotické bunky, napríklad niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré [[neurón|nervové bunky]]), dosahujú zase obrovské rozmery, sú však neschopné samostatnej existencie. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]]. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu ''[[Caulerpa]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Mari N. |priezvisko=Jensen |titul=Caulerpa, The World's Largest Single-celled Organism? |url=http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20120205142630/http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |dátum archivácie=2012-02-05 }}</ref> Mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiá]] prvokov, ako je ''[[Physarum polycephalum]]'', môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou {{m2|5.54}}.<ref name=hh>{{Citácia knihy |meno=Klaus |priezvisko=Hausmann |meno2=Maria |priezvisko2=Mulisch |meno3=Günther |priezvisko3=Steinbrück |spoluautori=et al. |rok=2003 |titul=Protozoologie |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-0978-4 |strany= |jazyk=po česky |oclc=53487564}}</ref> === Stavba bunky === Bunky eukaryotov sú veľmi odlišné od [[prokaryotická bunka|prokaryotickej bunky]] nielen v otázke veľkosti, ale vykazuje značné rozdiely aj po štruktúrnej stránke. Na rozdiel od prokaryotov sú komplexnejšie a tzv. kompartmentalizované, teda rozdelené na jednotlivé kompartmenty („oddelenia“). Obsahujú napríklad pravé [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[bunková membrána|dvojitou membránou]], ktorá oddeľuje [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] od okolitých častí bunky. Ďalším výrazným znakom je [[endomembránový systém]], čiže skupina [[organela|organel]] taktiež obalených membránou. K týmto patrí hlavne [[endoplazmatické retikulum]], [[Golgiho aparát]], [[lyzozóm]]y či [[mitochondria|mitochondrie]], prípadne funkčné deriváty mitochondrií ([[hydrogenozóm]]y, [[mitozóm]]y). Obsahujú tiež tzv. [[cytoskelet]], čo je akási vnútorná [[kostra]] bunky zaisťujúca pohyb buniek a vnútorný transport; plní tiež dôležité funkcie pri delení buniek. Nemenej dôležitou súčasťou sú [[ribozóm]]y, u eukaryotov tzv. 80[[Svedberg|S]] (toto číslo udáva čas, za ktorý prebehne [[sedimentácia]] ribozomálnej makromolekuly pri jej [[Laboratórna centrifúga|ultracentrifugácii]]). [[Súbor:Biological cell.svg| náhľad|upright=1.5|Schematický model eukaryotickej bunky: 1 – [[jadierko]]; 2 – [[Bunkové jadro|jadro]]; 3 – [[ribozóm]]; 4 – [[vezikul]]; 5 – [[endoplazmatické retikulum|drsné endoplazmatické retikulum]]; 6 – [[Golgiho aparát]]; 7 – [[cytoskelet]]; 8 – [[endoplazmatické retikulum|hladké endoplazmatické retikulum]]; 9 – [[mitochondria]]; 10 – [[vakuola]]; 11 – [[cytoplazma]]; 12 – [[lyzozóm]]; 13 – [[centriola]]]] Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad [[plastid]]y u [[rastliny|rastlín]] a mnohých [[protista|protíst]]. Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy pochádzajú zo [[sinice|siníc]] a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen [[zelené rastliny]] (''Viridiplantae''), ale aj červené riasy (''Rhodophyta''), [[Glaucophyta|glaukofyty]] (''Glaucophyta'') a tiež skupinu [[Rhodelphidia]], ktorej zástupcovia sa však živí [[Heterotrofia|heterotrofne]].<ref>{{Citácia periodika |meno=S. Blair |priezvisko=Hedges |meno2=Jaime E. |priezvisko2=Blair |meno3=Maria L. |priezvisko3=Venturi |spoluautori=et al. |mesiac=január |rok=2004 |titul=A molecular timescale of eukaryote evolution and the rise of complex multicellular life |periodikum=BMC Evolutionary Biology |ročník=4 |číslo= |strany=2 |pmid=15005799 |pmc=341452 |doi=10.1186/1471-2148-4-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Plastidy u iných druhov fotosyntetizujúcich eukaryotov vznikli predovšetkým sekundárnou endosymbiózou, teda pohltením jednej z pôvodných skupín rastlín. Obzvlášť u rôznych jednobunkových eukaryotov poznáme veľa ďalších unikátnych organel: vystreľovacie či vymršťovacie útvary (tzv. [[trichocysty]]), prichytávacie organely (rôzne [[stonka (prvoky)|stonky]] a [[prísavka|prísavky]]), sťažiteľné, potravné a iné [[vakuola|vakuoly]], a podobne. Na pohyb zase slúžia rôzne [[bičík]]y a [[brva|brvy]] (pozri [[Eukaryoty#Pohyb|kapitola pohyb]]). Úplne samostatnou kapitolou je [[anatómia]] mnohobunkových organizmov (pozri [[anatómia rastlín]], [[anatómia živočíchov]], [[anatómia húb]]). == Životné prejavy == === Metabolizmus === {{hlavný článok|Látková premena}} Metabolické pochody výrazne ovplyvňuje už väčšia veľkosť eukaryotickej bunky, ktorá značne zvyšuje pomer objemu a plochy bunky.<ref name=campbell>{{Citácia knihy |meno=Neil A. |priezvisko=Campbell |meno2=Jane B. |priezvisko2=Reece |spoluautori=et al. |rok=2006 |titul=Biologie |vydavateľ=Computer Press |miesto=Brno |isbn=978-80-251-1178-9 |strany= |oclc=124089226 |jazyk=po česky}}</ref> V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu [[fototrofia|foto]][[autotrofia|autotrofiu]] u rastlín a iných [[fotosyntéza|fotosyntetizujúcich]] organizmov a obligátnu [[chemotrofia|chemo]][[heterotrofia|heterotrofiu]] u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom.<ref name=rosypal>{{Citácia knihy |meno=Stanislav |priezvisko=Rosypal |rok=2003 |titul=Nový přehled biologie |vydavateľ=Scientia |miesto=Praha |isbn=978-80-7183-268-3 |strany=797 |oclc=56858220 |jazyk=po česky}}</ref> Organizmus, ktorý dokáže využívať oba tieto základné typy výživy (napr. mnohé červenoočká), sa označuje termínom [[mixotrofia|mixotrofný]]. Nájdeme však aj drobné odchýlky od klasických spôsobov získavania živín a energie. Napríklad niektoré prvoky a huby dokážu metabolizovať aj bez prístupu [[kyslík]]a.<ref>{{citácia periodika |priezvisko=Storchová |meno=Zuzana |periodikum=Vesmír |ročník=76 |mesiac=november |rok=1997 |titul=Mikrosvět, stále sa objevují noví zástupci mikrobiální říše |jazyk=po česky}}</ref> === Rozmnožovanie === V [[rozmnožovanie|rozmnožovaní]] (reprodukcii) eukaryotov hrá veľkú úlohu [[nepohlavné rozmnožovanie]], ale evolučne unikátna je zrejme schopnosť rozmnožovať sa [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]] (sexuálne). Pomerne často dochádza k pravidelnému striedaniu pohlavného a nepohlavného rozmnožovania, čiže k tzv. [[rodozmena|rodozmene]] (metagenézia). Len u niektorých protíst, ako ''[[Choanoflagellata]]'', ''[[Euglenoidea]]'', ''[[Trichomonadida]]'' a väčšina ''[[Arcellinida]]'', nebola sexuálna reprodukcia doteraz pozorovaná a o jej existencii môžeme len špekulovať.<ref name=hh /> Nepohlavne sa množí väčšina prvokov, ale aj niektoré mnohobunkové organizmy. U jednobunkových organizmov je nepohlavné rozmnožovanie spojené s [[mitóza|mitózou]] (bunkovým delením). Pred vlastným rozdelením bunky ([[cytokinéza|cytokinézou]]) musí byť [[replikácia DNA|DNA zmnožená]] a taktiež sa musia zmnožiť [[organela|organely]], aby každá dcérska bunka bola kompletná. Rozlišuje sa niekoľko typov nepohlavného rozmnožovania, a to jednoduché delenie materskej bunky na dve dcérske (u protíst najbežnejšie), ďalej [[pučanie]] (napr. ''[[Suctoria]]'') či mnohonásobné delenie bunky za vzniku množstva dcérskych buniek (rôzne ''[[Apicomplexa]]'').<ref name=hh /> U mnohobunkových organizmov sa vyskytuje široké spektrum rôznych druhov nepohlavného rozmnožovania, napr. [[fragmentácia]] (u mnohých rastlín), tvorba [[spóra|spór]] nepohlavnou cestou, [[partenogenéza]], [[apomixia]] alebo tiež [[pučanie (zoológia)|pučanie]]. Aj pohlavné rozmnožovanie je v rámci eukaryotickej domény (až na vyššie zmienené výnimky) neobyčajne rozšírené. V užšom zmysle pojmu pohlavné rozmnožovanie sú tohto typu rozmnožovania schopné spomedzi všetkých foriem života len eukaryoty. Typický scenár u mnohých prvokov a mnohobunkových organizmov vyzerá takto: v procese redukčného delenia ([[meióza|meiózy]]) vznikajú dva typy sexuálne diferencovaných buniek, tzv. [[Pohlavná bunka|gaméty]], obvykle označované ako + a − (či samčie a samičie). Pokiaľ tieto bunky vyzerajú veľmi podobne, tak je rozmnožovanie [[izogamia|izogamické]], pokiaľ sú odlišné, hovoríme o [[anizogamia|anizogamii]]. Špecifickým typom je [[oogamia]], pri ktorej je veľká samičia pohlavná bunka oplodnená malou pohyblivou samičou pohlavnou bunkou. Niekedy splývajú hneď rodičovské bunky (gamónty), príkladom je [[konjugácia]] nálevníkov.<ref name=hh /> Splynutím dvoch pohlavných buniek vzniká tzv. [[zygota]], ktorá sa potom ďalej [[mitóza|mitoticky]] delí. U niektorých mnohobunkových organizmov sa vyvinuli špecializované [[pohlavný orgán|pohlavné orgány]]. === Pohyb === [[Súbor:Chlamydomonas TEM 17 with scale.jpg| náhľad|Na priereze bičíkom je jasne viditeľné rozloženie mikrotubúl (podľa vzorca 9×2+2)<br />([[elektrónový mikroskop]])]] Charakter [[pohyb]]u eukaryotických organizmov sa do značnej miery odvíja od ich telesnej stavby. Iný typ pohybu nájdeme u jednobunkových eukaryotov, inak sa samozrejme pohybujú mnohobunkovce. U jednobunkových organizmov či jednobunkových štádií mnohobunkových organizmov (napr. [[spermia|spermie]]) hrajú hlavnú úlohu hlavne [[riasinka|riasinky]] či [[bičík]]y, štruktúry s priemerom asi 0,2 mikrometra. Vlastné úzke telo ([[axonéma]]) je celé pokryté plazmatickou membránou a nachádza sa teda vo vnútri bunky. Na priečnom priereze je vidieť unikátne usporiadanie [[mikrotubulus|mikrotubúl]] (9×2+2), pri ktorom je jedna centrálna dvojica mikrotubulov obklopená kruhovite deviatimi ďalšími. Táto štruktúra je veľmi stabilná a líši sa len u niekoľkých skupín. Pohyb bičíkov a riasinek spotrebováva [[adenozíntrifosfát|ATP]] a je založený na činnosti tzv. [[ATPáza|ATPáz]]. Poznáme však aj veľa iných štruktúr umožňujúcich pohyb samostatných buniek. Améboidný (meňavkovitý) pohyb eukaryotov je založený na [[Polymerácia|polymerácii]] [[aktín]]u a vyskytuje sa napríklad u zástupcov ríše ''Amoebozoa'' či taktiež mnohých ''[[Foraminifera]]''. Charakteristický druh pohybu u červenoočiek (''Euglenida'') zahŕňajúci vlnivé zmeny tela sa nazýva euglenoidný pohyb. Kĺzavým pohybom, ktorý je zrejme založený na cielenom vylučovaní [[sliz]]u, sa môžu pohybovať napríklad ''[[Gregarinidea]]'' či ''[[Coccidea]]''.<ref name=hh /> U mnohobunkových organizmov sa rozvinuli úplne iné druhy pohybu, väčšinou založené na kontrakcii špeciálnych typov buniek. Toto zahŕňa plazenie, chôdzu, beh, plávanie a podobne. == Genetika == [[Súbor:Diagram human cell nucleus sk.jpg|náhľad|left|300px|Eukaryotické [[bunkové jadro]]]] [[Genóm|Genetický materiál]] v podobe [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] majú eukaryoty uložený v [[jadro bunky|jadre]], poprípade v niekoľkých jadrách (u [[nálevníky|nálevníkov]]) a v [[semiautonómna organela|semiautonónmych organelách]], ako sú [[mitochondrie]] a [[plastid]]y (vzácne tiež inde, napr. v [[nukleomorf]]e, zvyšku jadra po endosymbiontovi). Táto DNA sa následne, podobne ako u ostatných domén organizmov, [[Transkripcia|prepisuje]] do [[RNA]], ktorá potom slúži buď na [[proteosyntéza|syntézu proteínov]] ([[mRNA]]), alebo má určitú [[katalyzátor|katalytickú]] funkciu ako taká ([[rRNA]], [[tRNA]] a podobne). V jadre tvorí DNA a niektoré [[proteín]]y (napr. [[histón]]y) tzv. [[chromatín]], ktorého jednotlivé oddelené časti sa nazývajú [[chromozóm]]y. Veľkosť jadrového genómu (počet [[Báza (nukleová kyselina)|báz]]) je veľmi rozmanitá. Vo všeobecnosti platí, že čím zložitejší je organizmus, tým viac DNA obsahuje. Existujú však početné výnimky. [[rastlinná bunka|Bunky niektorých rastlín]] majú napríklad desaťkrát viac báz, ako bunky človeka, bunky [[obojživelníky|obojživelníkov]] zase môžu mať viac DNA ako bunky [[cicavce|cicavcov]].<ref name="Skriptá" >{{Citácia knihy | priezvisko = Mišúrová | meno = Eva | priezvisko2 = Solár | meno2 = Peter | titul = Molekulová biológia | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Śafárika v Košiciach | rok = 2007 | isbn = 978-80-7097-671-5 | strany = 39 }}</ref> Najmenší eukaryotický genóm, obsahujúci len 2,9 miliónov párov báz, má vnútrobunková parazitická [[mikrosporídia]] menom ''[[Encephalitozoon cuniculi]]'',<ref>{{Citácia periodika |meno=Michaël D. |priezvisko=Katinka |meno2=Simone |priezvisko2=Duprat |meno3=Emmanuel |priezvisko3=Cornillot |spoluautori=et al. |mesiac=november |rok=2001 |titul=Genome sequence and gene compaction of the eukaryote parasite ''Encephalitozoon cuniculi'' |periodikum=Nature |ročník=414 |číslo=6862 |strany=450–3 |pmid=11719806 |doi=10.1038/35106579 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika |meno=Diego |priezvisko=Miranda-Saavedra |meno2=Michael J. R. |priezvisko2=Stark |meno3=Jeremy C. |priezvisko3=Packer |spoluautori=et al. |mesiac= |rok=2007 |titul=The complement of protein kinases of the microsporidium ''Encephalitozoon cuniculi'' in relation to those of ''Saccharomyces cerevisiae'' and ''Schizosaccharomyces pombe'' |periodikum=BMC Genomics |ročník=8 |číslo= |strany=309 |pmid=17784954 |pmc=2078597 |doi=10.1186/1471-2164-8-309 |jazyk=po anglicky}}</ref> a to preto, že u nej došlo k redukcii genómu v rámci jej parazitického spôsobu života. Naopak, najväčší genóm zo všetkých známych eukaryotov (670 miliárd párov báz) má ''[[Amoeba dubia]]''.<ref>{{Citácia periodika |meno=Laura Wegener |priezvisko=Parfrey |meno2=Daniel J. G. |priezvisko2=Lahr |meno3=Laura A. |priezvisko3=Katz |mesiac=apríl |rok=2008 |titul=The dynamic nature of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=25 |číslo=4 |strany=787–94 |pmid=18258610 |doi=10.1093/molbev/msn032 |jazyk=po anglicky}}</ref> Genóm človeka tvorí 3 300 000 000 párov báz.<ref name="Skriptá" /> Oproti prokaryotickým organizmom, u eukaryotov väčšina ich DNA nekóduje žiadny [[gén]] (a teda ani proteín). U ľudí tvorí [[nekódujúca DNA]] asi 97 % genómu a jej funkcie nie sú v drvivej väčšine prípadov dodnes známe. Označuje sa tiež ako [[junk DNA]], súvisiace termíny sú tiež [[intrón]]y, či [[repetitívna DNA]].<ref name=campbell /> [[Mitochondriálna DNA]] a [[plastidová DNA]] sú v porovnaní s jadrovou DNA relatívne malé a uzavreté do kruhu. Považujú sa za pozostatok po endosymbiotickej udalosti, pri ktorej budúca eukaryotická bunka pohltila prokaryotický organizmus. Mitochondriálna DNA má veľa spoločných znakov s DNA [[Alphaproteobacteria|alfa proteobaktérií]], plastidová vykazuje príbuznosť s DNA cyanobaktérií (siníc). == Vznik a vývoj == [[Súbor:Grypania spiralis.JPG| náhľad|left|Tieto vláknité fosílie rodu ''[[Grypania spiralis|Grypania]]'', dosahujúce veľkosti až niekoľko [[centimeter|cm]], sa našli v [[Montana (USA)|Montane]] a v [[Michigan]]e, USA. Dnes sa považujú za dve miliardy rokov staré [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[riasy]]<ref name=knoll /><ref name=megaalgae>{{Citácia periodika |meno=T. M. |priezvisko=Han |meno2=B. |priezvisko2=Runnegar |mesiac=júl |rok=1992 |titul=Megascopic eukaryotic algae from the 2.1-billion-year-old negaunee iron-formation, Michigan |periodikum=Science |ročník=257 |číslo=5067 |strany=232–5 |pmid=1631544 |doi=10.1126/science.1631544 |jazyk=po anglicky}}</ref>]] === Fosílne nálezy === Hoci vznik [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] je významný míľnik v [[Evolúcia|evolučnej]] histórii života, čas jeho vzniku je stále neistý. Niekedy sa datuje do doby pred 1,8 – 1,3 miliardami rokov,<ref name=knoll /> teda dávno pred [[kambrium|kambrijskou]] a [[ediakar]]skou diverzifikáciou života. Inokedy sa dokonca uvádza doba pred dvoma miliardami rokov.<ref name="paraziti" /> Z týchto období našej geologickej histórie je k dispozícii len málo [[Fosília|fosílnych]] nálezov eukaryotov, ale existujú výnimky: boli popísané [[proterozoikum|starohorné]] fosílne nálezy [[prvoky|prvokov]], ktoré sa označujú ako častí zástupcovia eukaryotov.<ref name=knoll>{{Citácia periodika |meno=A. H. |priezvisko=Knoll |meno2=E. J. |priezvisko2=Javaux |meno3=D. |priezvisko3=Hewitt |spoluautori=et al. |mesiac=jún |rok=2006 |titul=Eukaryotic organisms in Proterozoic oceans |periodikum=Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological Sciences |ročník=361 |číslo=1470 |strany=1023 – 38 |pmid=16754612 |pmc=1578724 |doi=10.1098/rstb.2006.1843 |jazyk=po anglicky}}</ref> Taktiež niektoré nálezy rias (''[[Grypania]]'') sú podľa ich objaviteľov až 2,1 miliardy rokov staré.<ref name=megaalgae /> Stopy po existencii eukaryotov sa dokonca našli aj v austrálskych [[bridlica (sediment)|bridliciach]] starých 2,7 miliardy rokov.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jochen J. |priezvisko=Brocks |meno2=Graham A. |priezvisko2=Logan |meno3=Roger |priezvisko3=Buick |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1999 |titul=Archean molecular fossils and the early rise of eukaryotes |periodikum=Science |ročník=285 |číslo=5430 |strany=1033 – 6 |pmid=10446042 |doi=10.1126/science.285.5430.1033 |jazyk=po anglicky}}</ref> Napriek týmto nálezom sa hlavné súčasné línie eukaryotov pravdepodobne oddelili až ku koncu [[prekambrium|prekambria]], konkrétne v období medzi 1,3 – 0,72 miliardami rokov. Fosílie raných eukaryotov, ako je napríklad ''[[Shuiyousphaeridium macroreticulatum]]'', môže byť ťažké odlíšiť od [[prokaryotická bunka|prokaryotických buniek]]. U tohto pravdepodobného eukaryonta sa pri jeho zaraďovaní napríklad vychádzalo z veľkých rozmerov bunky, pevnej steny a výrastkov na jeho povrchu.<ref name=knoll /> Väčšinu nálezov z proterozoika však nie sú vedci schopní zaradiť do konkrétnejšej skupiny eukaryotov. Kvalitné fosílie eukaryotov sa začínajú objavovať až v [[ediakarium|ediakare]] a [[kambrium|kambriu]], teda v období asi pred asi 700 – 600 miliónmi rokov.<ref name="Mišík et al., 1985">{{Citácia knihy | priezvisko = Mišík | meno = M. | odkaz na autora = Milan Mišík | priezvisko2 = Chlupáč | meno2 = I. | priezvisko3 = Cicha | meno3 = I. | titul = Historická a stratigrafická geológia | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = Geologické aspekty vzniku života | strany = 83 – 84 | jazyk = }}</ref> V ediakare sa našli okrem [[zelené riasy|zelených rias]] taktiež zvláštne [[planktón]]ne organizmy zo skupiny ''[[Acritarcha]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=Life of the Vendian |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/vendian/vendianlife.html |vydavateľ=University of Berkeley |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> === Vznik eukaryotickej bunky === Pôvod eukaryotickej bunky doteraz nie je známy. Podľa súčasných poznatkov sa zdá, že ku vzniku eukaryotov prispeli tak [[Archeóny|archeálne]], ako aj [[baktérie|bakteriálne]] [[genóm]]y. Jedným zo svetlých miest je vznik mitochondrií. V tejto organele bola totiž nájdená DNA, ktorá vykazuje značnú príbuznosť s baktériami z radu ''[[Rickettsiales]]''. [[Endosymbiotická teória]] tak oprávnene tvrdí, že mitochondrie vznikli práve pohltením ''[[Rickettsia|Rickettsií]]'' inou bunkou a dnešné mitochondrie sú potomkovia týchto baktérií,<ref name=Emelyanov>{{Citácia periodika |meno=Victor V. |priezvisko=Emelyanov |mesiac=apríl |rok=2003 |titul=Mitochondrial connection to the origin of the eukaryotic cell |periodikum=European Journal of Biochemistry |ročník=270 |číslo=8 |strany=1599–618 |pmid=12694174 |doi=10.1046/j.1432-1033.2003.03499.x |jazyk=po anglicky}}</ref> ktoré sa ale dlhodobým vývojom vo vnútri eukaryotických buniek značne zmenili. Samotný vznik mitochondrií však neznamenal vznik eukaryotov v dnešnom slova zmysle. Eukaryogenézu sa snaží ďalej vysvetliť viac než 20 [[hypotéza|hypotéz]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Davide |priezvisko=Pisani |meno2=James A. |priezvisko2=Cotton |meno3=James O. |priezvisko3=McInerney |mesiac=august |rok=2007 |titul=Supertrees disentangle the chimerical origin of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=24 |číslo=8 |strany=1752–60 |pmid=17504772 |doi=10.1093/molbev/msm095 |jazyk=po anglicky}}</ref> Podľa archeálnej hypotézy vznikla protoeukaryotická bunka z bunky istej [[archaea|archebaktérie]] a mitochondrie sa vyvinuli až za určitý čas, a to pohltením bakteriálneho [[Symbióza|symbionta]].<ref name=Emelyanov /> Detailnejšie sa okolnosťami archeálnej hypotézy zaoberá tzv. vodíková hypotéza, podľa ktorej spomínaná archebaktéria metabolizovala [[vodík]], ktorý jej práve poskytovali v rámci svojho [[bunkové dýchanie|bunkového dýchania]] endosymbiotické baktérie. Tieto baktérie následne prešli [[evolúcia|evolúciou]] a zmenili sa na mitochondrie.<ref>{{Citácia periodika |meno=William |priezvisko=Martin |meno2=Miklós |priezvisko2=Müller |mesiac=marec |rok=1998 |titul=The hydrogen hypothesis for the first eukaryote |periodikum=Nature |ročník=392 |číslo=6671 |strany=37–41 |pmid=9510246 |doi=10.1038/32096 |jazyk=po anglicky}}</ref> Niektoré štúdie však navrhujú o niečo zložitejší spôsob vzniku eukaryotickej bunky. Takzvané chimérické (čiže fúzne) hypotézy predpokladajú, že amitochondriálny eukaryont (čiže predok eukaryotov ešte bez mitochondrií) vznikol splynutím jednej bunky archeálnej a jednej bakteriálnej. Eukaryotický genóm je podľa tejto hypotézy tiež mixom archeálnych a bakteriálnych génov. Až potom vznikli mitochondrie (a plastidy), a to ďalšími endosymbiotickými udalosťami.<ref>{{Citácia periodika |meno=James R. |priezvisko=Brown |meno2=W. Ford |priezvisko2=Doolittle |mesiac=december |rok=1997 |titul=Archaea and the prokaryote-to-eukaryote transition |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=61 |číslo=4 |strany=456–502 |pmid=9409149 |pmc=232621 |url=http://mmbr.asm.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9409149 |jazyk=po anglicky}}</ref> Podobná teória navrhuje iný sled udalostí: archebaktéria strávila baktériu ako potravu a časť bakteriálnej DNA sa včlenila do archeálnej DNA.<ref>{{Citácia periodika |meno=W. Ford |priezvisko=Doolittle |mesiac=august |rok=1998 |titul=You are what you eat: a gene transfer ratchet could account for bacterial genes in eukaryotic nuclear genomes |periodikum=Trends in Genetics |ročník=14 |číslo=8 |strany=307–11 |pmid=9724962 |doi=10.1016/S0168-9525(98)01494-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Úplne iný pohľad ponúka teória „[[Neomura]]“, ktorá považuje Archaea aj Eukaryota za potomkom určitej zložitej [[grampozitívna baktéria|grampozitívnej baktérie]], konkrétne istej [[aktinobaktérie]]. Táto aktinobaktéria prešla značným vývojom a až neskôr endosymbioticky získala mitochondrie.<ref name=pmid11837318>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=januar |rok=2002 |titul=The neomuran origin of archaebacteria, the negibacterial root of the universal tree and bacterial megaclassification |periodikum=International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology |ročník=52 |číslo=1 |strany=7–76 |pmid=11837318 |url=http://ijs.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=11837318 |jazyk=po anglicky}}</ref> Nedostatkom týchto teórií je fakt, že v súčasnosti nepoznáme žiadne eukaryotické organizmy primárne bez mitochondrií, hoci ich existenciu tieto teórie predpokladajú.<ref name=Emelyanov /> === Mnohobunkovosť === [[Súbor:Schleimpilz Niederglaucha.JPG| náhľad|[[Plazmódium]] [[slizovky]] je ukážka mnohobunkovosti v ríši ''[[Amoebozoa]]'']] [[Súbor:Adult Caenorhabditis elegans.jpg| náhľad|[[Červ]] ''[[Caenorhabditis elegans]]'' je príkladom dobre známeho mnohobunkového živočícha; každá z jeho 1090 [[somatická bunka|somatických buniek]] má svoj osud presne určený<ref>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž |meno=Vojtech|spoluautori =et al.|titul =Smrt jako součást života |vydavateľ=NIDM| místo=Praha|rok=2008|url=http://www.biologickaolympiada.cz/files/pripravne_texty/PT2008.pdf}}</ref>]] {{Hlavný článok|Mnohobunkový organizmus}} U eukaryotov mnohobunkovosť vznikla niekoľkokrát nezávisle od seba, zvlášť u živočíchov, rastlín, húb a mnohých ďalších eukaryotických [[taxón]]ov.<ref name=brooke>{{Citácia periodika |meno=Nina M. |priezvisko=Brooke |meno2=Peter W. H. |priezvisko2=Holland |mesiac=december |rok=2003 |titul=The evolution of multicellularity and early animal genomes |periodikum=Current Opinion in Genetics & Development |ročník=13 |číslo=6 |strany=599–603 |pmid=14638321 |doi=10.1016/j.gde.2003.09.002 |jazyk=po anglicky}}</ref> Vznik (respektíve vzniky) mnohobunkovosti bol značným evolučným úspechom eukaryotov. Vyriešená bola napríklad otázka vzájomného dorozumievania buniek a vzájomnej deľby práce.<ref>{{Citácia periodika |meno=Iñaki |priezvisko=Ruiz-Trillo |meno2=Gertraud |priezvisko2=Burger |meno3=Peter W. H. |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |mesiac=marec |rok=2007 |titul=The origins of multicellularity: a multi-taxon genome initiative |periodikum=Trends in Genetics |ročník=23 |číslo=3 |strany=113–8 |pmid=17275133 |doi=10.1016/j.tig.2007.01.005 |jazyk=po anglicky}}</ref> U mnohobunkových živočíchov sú unikátne nielen gény zaisťujúce správny embryonálny vývoj (napr. [[hox gén]]y), ale aj gény zaisťujúce komunikáciu medzi bunkami. U mnohobunkovcov sa vyskytujú aj nové bunkové štruktúry nepozorované u jednobunkovcov ([[Desmozóm|dezmozómy]] a iné [[bunkový spoj|bunkové spoje]]).<ref name=genomemulticell /> Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú dnes známe, žili v období [[ediakara]] niekedy pred 570 – 550 miliónmi rokov,<ref name=genomemulticell>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Gertraud |priezvisko=Burger |meno2=Michael W. |priezvisko2=Gray |meno3=Peter |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |titul=Animals and Fungi: Common Origin, but Independent Approaches to Multicellularity |url=http://www.genome.gov/Pages/Research/Sequencing/SeqProposals/MulticellularityProject.pdf |vydavateľ=National Human Genome Research Institute |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ako napovedajú aj niektoré údaje z [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Zreteľnejší fosílny záznam sa však objavuje až v [[kambrium|kambriu]]. Z tohto obdobia, označovaného aj ako [[kambrická explózia]] druhov, pochádza množstvo fosílnych dokladov súčasných živočíšnych [[Kmeň (taxonómia)|kmeňov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Scientia| isbn = 80-86960-08-0| strany = 255| priezvisko = Zrzavý| meno = Jan| titul = Fylogeneze živočišné říše| miesto = Praha| rok = 2006| url = http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum prístupu = 2009-09-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20071116103000/http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum archivácie = 2007-11-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Ben |priezvisko=Waggoner |meno2=Allen G. |priezvisko2=Collins |titul=Life During the Cambrian Period |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/cambrian/camblife.html |vydavateľ=Regents of the University of California |dátum vydania=1994-11-22 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Táto „explózia“, však môže byť iba zdanlivá, pretože podstatným rozdielom kambrických a prekambrických mnohobunkovcov, je objavenie sa pevných schránok, ktoré sa podstatne lepšie zachovávajú v [[usadená hornina|usadených horninách]]. To malo za následok, že na rozhraní ediakary a kambria sa naraz objavujú bohaté, rozmanité fauny v lokalitách takmer na celom zemskom povrchu.<ref name="Mišík et al., 1985"/> U rastlín (vrátane mnohých [[červené riasy|červených rias]] a [[zelené riasy|zelených rias]]) sa mnohobunkovosť vyvinula hneď niekoľkokrát, a to zrejme v súvislosti s tým, že [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] organizmy sa nemusia toľko pohybovať za potravou.<ref name=prednaska>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Neustupa | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Kostka | meno3 = Martin | titul = Protistologie: záznam přednášek na internetu | rok = 2007 | místo = Univerzita Karlova, Přírodovědná fakulta UK | url = http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum prístupu = 2009-09-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081010075304/http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum archivácie = 2008-10-10 }}</ref> Vývoj mnohobunkového usporiadania sa u rastlín uberal troma základnými cestami. Niektoré [[kolónia (biológia)|kolónie]] zelených rias, aké tvorí napr. [[váľač gúľavý]] (''Volvox globator''), sa sformovali z niekoľkých pôvodných jedincov. Inokedy sa v pôvodnej bunke mnohonásobne delilo [[bunkové jadro|jadro]], čím došlo k vzniku jednobunkových, ale viacjadrových [[Stielka|stielok]] (napr. rod ''[[Caulerpa]]''). Tretí spôsob vzniku mnohobunkových rastlín je ten, že pôvodná bunka sa mitoticky delila a jednotlivé dcérske bunky sa špecializovali na určité funkcie.<ref name=campbell /> U húb nie je možné pozorovať nejaký všeobecný trend k mnohobunkovosti a nie je úplne jasné, koľkokrát v rámci húb mnohobunkovosť vznikla.<ref name=genomemulticell /> Taxónov, u ktorých existuje mnohobunkovosť, je však oveľa viac. Príkladom sú [[akrázie]] (''Acrasidae''), [[chaluhy]] (''Phaeophyceae''), [[vajcové huby]] (''Oomycota''), pravé [[slizovky]] (''Eumycetozoa'') a dokonca niekoľko [[nálevníky|nálevníkov]] (''Ciliophora'') tvoriacich [[plodnica|plodničky]].<ref name=brooke /><ref name=prednaska /> == Ekológia == === Výskyt === Eukaryotické organizmy žijú takmer všade, kde je dostatočný konštantný prísun [[energia|energie]], a to buď slnečného žiarenia pre [[Autotrofia|autotrofov]], alebo dostatok živín pre výživu [[Heterotrofia|heterotrofov]]. [[Extrémofil]]né eukaryoty, podobne ako mnohé baktérie a Archaea, žijú aj na mnohých neobvyklých stanovištiach s extrémnymi podmienkami. Obmedzujúcim faktorom je pre eukaryotické organizmy hlavne [[teplota]] prostredia, ktorá na rozdiel od baktérií a archeí (ani u väčšiny [[termofil]]ných eukaryotov) nesmie presiahnuť 70&nbsp;°C.<ref name=roberts>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dave |priezvisko=Roberts |titul=Eukaryotes in extreme environments |url=http://www.nhm.ac.uk/research-curation/research/projects/euk-extreme/ |vydavateľ=The Natural History Museum |dátum vydania=1998-02-05 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Zoznam extrémnych prostredí je pomerne dlhý. Poznáme [[anaeróbny organizmus|anaeróbne]] eukaryoty (mnohé prvoky s [[hydrogenozóm]]ami, [[kvasinky]]), [[termofil]]y (napr. červená riasa ''[[Cyanidium caldarium]]'', termofilné huby z [[kompost]]ov, niektoré [[mnohoštetinavce]]), [[psychrofil|chladnomilné]] eukaryoty (psychrofilné prvoky z [[Arktída|arktických]] a [[Antarktída|antarktických]] morí), [[acidofil]]y (''Cyanidium caldarium'' a niekoľko húb žijúcich v [[kyslosť|pH]] 0), [[alkalofil]]y (niektoré prvoky žijúce v pH 10), [[halofil]]y (napr. riasa ''[[Dunaliella salina]]''), [[barofil]]y (hlbokomorské [[holotúrie]] v 110 [[Pascal|MPa]]) a [[xerofil]]y (mnohé púštne huby a [[lišajník]]y).<ref name=roberts /> === Parazitické eukaryoty === [[Súbor:Trypanosoma sp. PHIL 613 lores.jpg| náhľad|left|Parazitická ''[[Trypanosoma]]'' je pôvodcom niekoľkých závažných ochorení postihujúcich aj človeka; na obrázku tmavo ružové oproti svetlejším [[červená krvinka|červeným krvinkám]]. Veľkosť parazitickej bunky je asi 20 µm<ref name=rosypal /><br />([[svetelný mikroskop]]).]] Množstvo eukaryotických organizmov sa vyznačuje parazitickým spôsobom života, a to často bez ohľadu na ich vzájomnú nepríbuznosť. V centre pozornosti vedcov sú hlavne jednobunkové parazity človeka. Z ríše [[Excavata]] patrí medzi parazity mnoho [[diplomonády|diplomonád]] (''Diplomonadida'', napr. ''[[Giardia intestinalis]]'') a [[trichomonády|trichomonád]] (''Trichomonadida'', napr. ''[[Trichomonas vaginalis]]''), ďalej [[trypanozómy]] (''Trypanosomatida'', najmä rody ''[[Trypanosoma]]'' a ''[[Leishmania]]'', pôvodcovia niektorých známych ľudských ochorení), či niektorí zástupcovia triedy ''[[Heterolobosea]]'' (napr. ''[[Naegleria fowleri]]''). Z ríše ''[[Chromalveolata]]'' sú známe niektoré parazitické nálevníky (''Ciliophora'') a ďalej hlavne mnohé ''[[Apicomplexa]]'', ako [[kokcídie]] (''Coccidea'', vrátane ''[[Toxoplasma gondii|Toxoplazmy]]'') a [[krvinkovky]] (''Haematozoea'', napr. rod ''[[Plasmodium]]'', pôvodca [[malária|malárie]]). Z ríše ''[[Rhizaria]]'' sa vyznačujú parazitickým spôsobom života napríklad [[nádorovky]] (''Phytomyxea'') či [[haplosporídie]] (''Haplosporidia''). Z ríše ''[[Amoebozoa]]'' medzi cudzopasníky patrí napríklad ''[[Acanthamoeba]]'', ''[[Entamoeba histolytica]]'' a ďalšie. Poznáme i mnohé parazitické rastliny, konkrétne jednobunkové riasy rodu ''[[Prototheca]]'', ale aj mnohé [[vyššie rastliny]], ako ''[[Cuscuta]]'' či [[Poloparazitizmus|poloparazitické]] [[imelo]] (''Viscum''). Z vetvy smerujúcej k živočíchom a hubám (''Opisthokonta'') je tiež veľa známych parazitov: napríklad ''[[Mesomycetozoa]]'' a ''[[Myxozoa]]''. Z ríše huby (''Fungi'') parazitujú [[mikrosporídie]] (''Microspora''), rôzne [[Pleseň|plesne]] (napr. rody ''[[Aspergillus]]'', ''[[Penicillium]]'') a kvasinky (napr. ''[[Candida albicans]]''). Zo živočíchov (''Metazoa'') parazitujú mnohí zástupcovia kmeňa [[ploskavce|ploskavcov]] (''Platyhelminthes''), ako [[ploskule]] (''Turbellaria''), [[pásomnice]] (''Cestoda''), [[motolicovce]] (''Monogenea'') a [[motolice]] (''Trematoda''). Ďalej sa paraziti nachádzajú medzi kmeňmi [[háčikohlavce]] (''Acanthocephala''), [[obrúčkavce]] (''Annelida'', hlavne [[pijavice]], ''Hirudinea'') a tiež v rámci kmeňa [[hlístovce]] (''Nematoda'') a [[Strunovce (okrúhlovce)|strunovce]] (''Nematomorpha''). Existujú však aj parazitické [[článkonožce]] (''Arthropoda'') a [[chordáty]] (''Chordata'').<ref name=paraziti>{{Citácia knihy| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Triton| isbn = 978-80-7387-008-9| strany = 318| priezvisko = Volf | meno= Petr| priezvisko2 = Horák | meno2 = Petr | titul = Paraziti a jejich biologie| miesto = Praha| rok = 2007}}</ref> === Ďalšie symbiotické vzťahy === Okrem parazitizmu sa u eukaryotov prirodzene vyskytuje široké spektrum ďalších [[symbióza|symbiotických]] vzťahov, ako je [[mutualizmus]] (obojstranne prospešný) alebo [[komenzalizmus]] (pre jedného symbionta prospešný, pre druhého neutrálny). Na jednej strane eukaryoty často poskytujú svoje telo pre rôznych endosymbioticky žijúcich eukaryotov či prokaryotov, konkrétnym príkladom sú prvoky vo vnútri [[tráviaca sústava|tráviacej sústavy]] [[prežúvavec|prežúvavcov]]. Nájdeme však aj mnohé ďalšie symbiotické vzťahy, ako sú početné [[symbiotické vzťahy mravcov]], [[lišajník]]y (symbióza huby s riasou), [[mykoríza]] (niektoré vyššie rastliny s hubami), či spolupráca medzi mnohými kvitnúcimi rastlinami a ich [[opeľovač]]mi, ktorí prenášajú [[peľ]] z kvetu na kvet.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Kolář | meno2 = Filip | priezvisko3 = Synek | meno3 = Petr | titul = Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza; Přípravný text&nbsp;– biologická olympiáda 2007–2008 | vydavateľ = NIDM ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | strany = 87}}</ref> == Systematika == === Do začiatku 21. storočia === ====Zaradenie eukaryot v systéme ==== {{Hlavný článok|Systém živej prírody}} Základný prehľad klasifikácie živých organizmov do 90. rokov 20. storočia: {| style="margin-left: 0.5em;" ! [[Carl Linné|Linnaeus]]<br />1735<br />2 ríše ! [[Ernst Haeckel|Haeckel]]<br />1866<ref name="Haeckel">{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Haeckel |rok=1866 |titul=Generelle Morphologie der Organismen |vydavateľ=Reimer |miesto=Berlin |isbn= |strany=}}</ref><br />3 ríše ! [[Edouard Chatton|Chatton]]<br />1937<ref name="Chatton">{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Chatton |rok=1937 |titul=Titres et travaux scientifiques |vydavateľ=Sette |miesto=Sottano, Italy |isbn= |strany=}}</ref><br />2 ríše ! [[Herbert Copeland|Copeland]]<br />1956<ref name="Copeland1956">{{Citácia knihy |meno=H. F. |priezvisko=Copeland |rok=1956 |titul=The Classification of Lower Organisms |vydavateľ=Pacific Books |miesto=Palo Alto |isbn= |strany=}}</ref><br />4 ríše ! [[Robert Whittaker|Whittaker]]<br />1969<ref name="Whittaker1969"/><br />5 ríš ! [[Carl Woese|Woese]] et al.<br />1977<ref name=Woese1977>{{Citácia periodika |meno=William E. |priezvisko=Balch |meno2=Linda J. |priezvisko2=Magrum |meno3=George E. |priezvisko3=Fox |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1977 |titul=An ancient divergence among the bacteria |periodikum=Journal of Molecular Evolution |ročník=9 |číslo=4 |strany=305–11 |pmid=408502 |doi=10.1007/BF01796092 |jazyk=po anglicky}}</ref><br />6 ríš ! Woese et al.<br />1990<ref name=Woese1990 /><br />3 domény |- | rowspan = "3" | | bgcolor="khaki" rowspan="3" | [[Protista]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Prokaryota]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Monera]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Monera]] | bgcolor="lightgrey" | [[Baktérie|Eubacteria]] | bgcolor="lightgrey" | [[Baktérie|Bacteria]] |- <!-- not treated --> <!-- Protista --> <!-- Prokayota --> <!-- Monera --> <!-- Monera --> | bgcolor="darkgray" | [[Archaea|Archaebacteria]] | bgcolor="darkgray" | [[Archaea]] |- <!-- not treated --> <!-- Protista --> | bgcolor="#e0d0b0" rowspan="4" | [[Eukaryota]] | bgcolor="khaki" rowspan = "2" | [[Protista]] | bgcolor="khaki" | [[Protista]] | bgcolor="khaki" | [[Protista]] | bgcolor="#e0d0b0" rowspan="4" | [[Eukaryota|Eukarya]] |- | bgcolor="lightgreen" rowspan="2" | [[Vegetabilia]] | bgcolor="lightgreen" rowspan="2" | [[Rastliny|Plantae]] <!-- Eukaryota --> <!-- Protoctista --> | bgcolor="lightblue" | [[Huby|Fungi]] | bgcolor="lightblue" | [[Huby|Fungi]] <!-- Eukarya --> |- <!-- Vegetabilia --> <!-- Plantae --> <!-- Eukaryota --> | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] <!-- Eukarya --> |- | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] <!-- Eukaryota --> | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] <!-- Eukarya --> |} Historické snahy o klasifikáciu živých organizmov sú z veľkej časti práve klasifikáciou eukaryotov, keďže len medzi eukaryotmi sa vyskytujú veľké organizmy, ktoré boli známe od počiatkov histórie ľudstva. Na najvyššej úrovni v priebehu času dochádzalo k veľkým zmenám. Zatiaľ čo [[Carl Linné|Linné]] rozoznával len dve základné [[ríša (taxonómia)|ríše]], [[rastliny]] a [[živočíchy]], postupne sa ukázalo, že tieto dve skupiny (ako aj niektoré [[jednobunkový organizmus|jednobunkovce]] a [[huby]]) sú si v mnohých oblastiach vzájomne podobné a zároveň diametrálne odlišné od [[baktérie|baktérií]]. Pravdepodobne prvým, kto si to uvedomil, bol francúzsky biológ [[Edouard Chatton]]. Ten v roku [[1937]] navrhol deliť všetky živé organizmy na dve ríše, Eukaryota a [[Prokaryota]]. Jeho návrh sa však neujal a znovu sa k nemu v roku 1962 vrátili [[Roger Stanier]] a [[Cornelius Van Niel]]. V súčasnosti sa termín Prokaryota používa pomenej (lebo ide pravdepodobne o parafyletický taxón, keďže eukaryoty sa vyvinuli z jednej jeho časti), taxón Eukaryota sa stále bežne používa.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jan |priezvisko=Sapp |mesiac=jún |rok=2005 |titul=The prokaryote-eukaryote dichotomy: meanings and mythology |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=69 |číslo=2 |strany=292–305 |pmid=15944457 |pmc=1197417 |doi=10.1128/MMBR.69.2.292-305.2005 |jazyk=po anglicky}}</ref> V roku 1990 [[Carl Woese]], Otto Kandler a Mark Wheelis rozčlenili všetok život do troch [[doména (taxonómia)|domén]]: [[Archeóny|Archaea]], [[Baktérie|Bacteria]] a Eucarya (čiže eukaryoty).<ref name=Woese1990>{{Citácia periodika |meno=C. R. |priezvisko=Woese |meno2=O. |priezvisko2=Kandler |meno3=M. L. |priezvisko3=Wheelis |mesiac=jún |rok=1990 |titul=Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=87 |číslo=12 |strany=4576–9 |pmid=2112744 |pmc=54159 |url=https://www.pnas.org/doi/pdf/10.1073/pnas.87.12.4576 |jazyk=po anglicky}}</ref> Cavalier-Smith (2002) spojil taxóny eukaryoty a [[Archaea]] do nového nadradeného taxónu [[Neomura]]. Dnes však väčšina autorov eukaryoty zaraďuje dovnútra taxónu Archaea (pozri nižšie), čím sa názov Neomura stal synonymum (takto chápaného) názvu Archaea.<ref name=pmid11837318/><ref name=origin>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac= |rok=1987 |titul=The origin of eukaryotic and archaebacterial cells |periodikum=Annals of the New York Academy of Sciences |ročník=503 |číslo= |strany=17–54 |pmid=3113314 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb40596.x |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Nenápadná diverzita prokaryot (Lukáš Falteisek)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/nenapadna-diverzita-prokaryot.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref> ====Vnútorná systematika ==== Tradične sa eukaryoty delili na niekoľko ríš, napríklad podľa [[Robert Whittaker|Whittakera]]<ref name="Whittaker1969">{{Citácia periodika |meno=R. H. |priezvisko=Whittaker |mesiac=január |rok=1969 |titul=New concepts of kingdoms or organisms. Evolutionary relations are better represented by new classifications than by the traditional two kingdoms |periodikum=Science |ročník=163 |číslo=863 |strany=150–60 |pmid=5762760 |doi=10.1126/science.163.3863.150 |jazyk=po anglicky}}</ref> na ríše [[živočíchy]] (''Animalia''), [[rastliny]] (''Plantae''), huby (''Fungi'') a ''[[Protista]]''. [[Thomas Cavalier-Smith|Cavalier-Smith]] ďalej od nich oddelili organizmy, ktoré získali [[plastid]] pohltením [[červené riasy|červenej riasy]], ako novú ríšu [[Chromisty|Chromista]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Thomas |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=jún |rok=2004 |titul=Only six kingdoms of life |periodikum=Proceedings. Biological Sciences |ročník=271 |číslo=1545 |strany=1251–62 |pmid=15306349 |pmc=1691724 |doi=10.1098/rspb.2004.2705 |jazyk=po anglicky}}</ref> === Od roku 2005 === ====Zaradenie v systéme ==== Podľa súčasných prác sú eukaryoty z vývojového hľadiska pravdepodobne sesterský taxón taxónu [[ASGARD]] (=[[Asgard]]), ktorý patrí do tradičného taxónu [[Archaea]]; inak povedané: eukaryoty z vývojového hľadiska patria dovnútra tradičného taxónu Archaea. Zatiaľ nie ja ustálené, ako tento vývojový vzťah vyjadriť vo formálnom systéme: Napríklad jedna možnosť je zaradiť Eukaryota do taxónu Archaea, iná možnosť je vyňať taxón ASGARD z tradičného taxónu Archaea a vytvoriť nový taxón [[Eukaryomorpha]] (=ASGARD + Eukaryota) ako sesterský taxón takto zúženého Archaea a tretia možnosť je ponechať tradičné delenie na Archaea a Eukaryota (s tým, že Archaea je potom ale parafyletický taxón). Zo zistenia, že Eukaryota patrí pod Archaea (pričom Archaea odjakživa patrí do taxónu [[Prokaryota]]) vyplýva aj to, že Prokaryota je parafyletický taxón, inak povedané: v čisto fylogenetických systémoch tradičné delenie organizmov na taxóny Prokaryota a Eukaryota nie je správne.<ref>Fournier, G. P., & Poole, A. M. (2018). A Briefly Argued Case That Asgard Archaea Are Part of the Eukaryote Tree. Frontiers in microbiology, 9, 1896. https://doi.org/10.3389/fmicb.2018.01896</ref><ref>Williams, T. A., Cox, C. J., Foster, P. G., Szöllősi, G. J., & Embley, T. M. (2020). Phylogenomics provides robust support for a two-domains tree of life. Nature ecology & evolution, 4(1), 138–147. https://doi.org/10.1038/s41559-019-1040-x</ref><ref>EME, L. et al.: Archaea and the origin of eukaryotes.November 2017Nature Reviews Microbiology 15(12):nrmicro.2017.133 [https://www.researchgate.net/publication/320986183_Archaea_and_the_origin_of_eukaryotes]</ref><ref>Zaremba-Niedzwiedzka, Katarzyna et al. Asgard archaea illuminate the origin of eukaryotic cellular complexity. 2017 [https://escholarship.org/uc/item/0qh5400s]</ref> Treba ale dodať, že podľa niektorých autorov je vyššie spomínaný sesterský vzťah medzi taxónom ASGARD a eukaryotmi omyl a je iba dôsledkom chybnej metodiky (kontaminácia a podobne).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We all came from Asgard | url = https://earthlingnature.wordpress.com/2020/01/19/we-all-came-from-asgard/ | vydavateľ = earthlingnature.wordpress.com | dátum vydania = 2020-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ====Vnútorná systematika ==== Hoci niektorí autori a veľa učebníc sa stále drží starších systémov, t.j. systémov, ktoré pracujú s taxónmi ako [[prvoky]], [[Protista]], [[chromisty]] a pod., väčšina odborníkov dnes používa systém, ktorý takéto taxóny už nepoužíva a je viac-menej založený na systéme Medzinárodnej spoločnosti protistológov, t.j. na práci Adl. et al. 2005 (aktualizovanej v rokoch 2012 a 2018/2019).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Proměny vyšší systematiky eukaryot a její odraz ve středoškolské biologii (Tomáš Macháček, Kateřina Mikešová, Libuše Turjanicová, Vladimír Hampl)|url=http://ziva.avcr.cz/2016-1/promeny-vyssi-systematiky-eukaryot-a-jeji-odraz-ve-stredoskolske-biologii.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref><ref>Ruggiero et al. 2015 https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0119248</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Protistologia/Protista-skripta-Tirjakova-2010.pdf dostupné online], S. 77</ref><ref name=Euk/> Systém podľa Adl et al. 2005 je uvedený napríklad v článku [[Systém živej prírody]]. Systém podľa Adl et al. 2018/2019 vyzerá takto:<ref>{{Citácia periodika|titul=Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes|doi=10.1111/jeu.12691|meno3=Christopher E.|priezvisko2=Bass|meno2=David|priezvisko=Adl|meno=Sina M.|poznámky=PMID: 30257078 PMCID: PMC6492006|issn=1550-7408|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30257078|strany=4–119|číslo=1|ročník=66|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=01 2019|periodikum=The Journal of Eukaryotic Microbiology|priezvisko3=Lane}}</ref><br> Eukaryota: * [[Diaphoretickes]] ** [[Archaeplastida]] *** [[Glaucophyta]] *** [[Rhodophyceae]] *** [[Chloroplastida]] (t.j. [[zelené rastliny]]) ** [[Sar]] *** [[Stramenopiles]] *** [[Alveolata]] *** [[Rhizaria]] ** [[Cryptista]] – pravdepodobne patrí pod Archaeplastida *** [[Cryptophyceae]] (vrátane [[Kathablepharidacea]]) *** rod [[Palpitomonas]] ** [[Haptista]] *** [[Haptophyta]] *** [[Centroplasthelida]] ** incertae sedis: [[Microhelliela maris]], [[Ancoracysta twista]], [[Rappemonads]], [[Telonemia]], [[Picozoa]] * [[Amorphea]] ** [[Amoebozoa]] *** [[Tubulinea]] *** [[Evosea]] *** [[Discosea]] *** viacero rodov incertae sedis ** [[Obazoa]] *** [[Apusomonadida]] *** [[Breviatea]] *** [[Opisthokonta]] – vrátane húb (Fungi) a mnohobunkovcov/živočíchov (Metazoa) * [[CRuMs]] – čiastočné incertae sedis (pravdepodobne sesterská skupina taxónu Amorphea) ** [[Collodictyonidae]] (=[[Diphylleidae]]) ** [[Rigifilida]] **rod [[Mantamonas]] *incertae sedis ** "[[exkaváty]]" - monofyletickosť sporná (zámerne nie je použitý vedecký názov Excavata): *** [[Discoba]] **** [[Jakobida]] **** [[Tsukubamonadida]] **** [[Heterolobosea]] **** [[Euglenozoa]] *** [[Malawimonadidae]] *** [[Metamonada]] **** [[Fornicata]] **** [[Preaxostyla]] **** [[Parabasalia]] ** [[Ancyromonadida]] – asi sesterský taxón taxónov Amorphea a CRuMs ** [[Hemimastigophora]] ***[[Spiromedidae]] ***incertae sedis: rod [[Paramastix]] **viacero rodov incertae sedis Táto práca síce podľa explicitného vyjadrenia autorov zámerne nepriraďuje taxónom (vyššie) taxonomické úrovne, ale pomocne sú v texte taxonomické úrovne sčasti uvedené (najmä čeľaď, rad a podobne). Pre niektoré z najväčších taxónov je pomocne použité označenie nadskupina (angl. super-group alebo supergroup), ale z textu práce nie je jasné, ktoré konkrétne taxóny majú autori termínom nadskupina na mysli (V Adl et al. 2005 boli ako nadskupina označené taxóny Excavata, Archaeplastida, Chromalveolata, Rhizaria, Amoebozoa a Opisthokonta). Takmer rovnaký systém uvádza Burki et al. 2020 s nasledujúcimi odchýlkami:<ref name="Burki">{{Citácia periodika|titul=The New Tree of Eukaryotes|jazyk=English|meno3=Matthew W.|priezvisko2=Roger|meno2=Andrew J.|priezvisko=Burki|meno=Fabien|poznámky=PMID: 31606140|doi=10.1016/j.tree.2019.08.008|url=https://www.cell.com/trends/ecology-evolution/abstract/S0169-5347(19)30257-5|issn=0169-5347|strany=43–55|číslo=1|ročník=35|dátum prístupu=2020-06-02|dátum=2020-01-01|periodikum=Trends in Ecology & Evolution|priezvisko3=Brown}}</ref> :- Telonemia je sesterský taxón taxónu Sar a spolu tvoria nadradený taxón [[TSAR]]. :- Taxóny Archaeplastida, TSAR, Cryptista, Haptista, Amorphea, CRuMs a Hemimastigophora sú hodnotené ako nadskupiny (angl. supergroups), resp. presnejšie ako "nové" nadskupiny (na rozdiel od pôvodných nadskupín z práce Adl et al. 2005 - pozri vyššie). : - Taxón Archaeplastida zahŕňa popri vyššie uvedených troch podtaxónoch ako štvrtý podtaxón novo objavenú skupinu [[Rhodelphidia]] (pozri aj <ref>{{Citácia periodika|titul=Non-photosynthetic predators are sister to red algae|doi=10.1038/s41586-019-1398-6|meno3=Elisabeth|priezvisko2=Tikhonenkov|meno2=Denis V.|priezvisko=Gawryluk|meno=Ryan M. R.|poznámky=PMID: 31316212|issn=1476-4687|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=rhodelphidia#|strany=240–243|číslo=7768|ročník=572|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=08 2019|periodikum=Nature|priezvisko3=Hehenberger}}</ref>). Niektorí autori delia na najvyššej úrovni eukaryoty na nasledujúce dva (sporné) taxóny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Diverzita protist (Ivan Čepička)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/diverzita-protist.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref><ref name=Burki/> :-[[Diphoda]] = Diaphoretickes, Hemimastigophora a časť tradičného Excavata (konkrétne: Discoba a Metamonada) :-[[Opimoda]] = Amorphea, CRuMs, Ancyromonadida a časť tradičného Excavata (konkrétne: Malawimonadidae) Stručné charakteristiky niektorých vyššie uvedených taxónov vyššej úrovne:{{chýba zdroj}} :- [[Archaeplastida]]: Taxón zahŕňajúci mnohobunkové [[rastliny]] a ich jednobunkových príbuzných. :- [[Sar]] (resp. [[TSAR]]): Skupina združuje hlavné časti bývalých skupín [[Protista]] a [[Chromista]], vrátane mnohobunkových [[Chaluhy|chalúh]]. :- [[Cryptista]]: [[Kryptomonády]] v širšom zmysle. :- [[Haptista]]: Ide v podstate o [[Haptophyta]] rozšírené o taxón [[Centrohelida]]. :- [[Amoebozoa]]: Zahŕňa väčšinu [[Meňavky|meňavkovitých]] organizmov a časť [[slizovky|slizoviek]]. :- [[Opisthokonta]]: Zahŕňa známe mnohobunkové organizmy ako [[živočíchy]] či [[huby]]. :- [[CRuMs]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov. :- [[Hemimastigophora]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Eukaryota|commonscat=Eukaryota}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Eukaryota|4418611}}{{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Eukaryoty| ]] [[Kategória:Živé organizmy]] k568vu1fhuo46mzjuvgiydax45i90nb 8227071 8227068 2026-06-01T13:52:05Z ~2026-32480-03 296584 8227071 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox živočíchy | Názov=eukaryoty | Obrázok=Eukaryota_diversity_1.JPG | Titulok=Príklady rôznych eukaryotických organizmov | Binomické meno= Eukaryota| | Klasifikátor1=([[Édouard Chatton|Chatton]], [[1925]]) [[Cecil A. Hoare|Hoare]], [[1949]]<ref>HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]</ref>| | Dátum1= | Synonymá= }} '''Eukaryoty''' (lat. ''Eukaryota''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú [[živý organizmus|organizmy]], ktorých [[bunka|bunky]] (tzv. [[eukaryotická bunka|eukaryotické bunky]]) majú hlavnú [[genetická informácia|genetickú informáciu]] uloženú v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] izolovanom od okolitého prostredia ([[cytoplazma|cytoplazmy]]) fosfolipidovou membránou. Eukaryoty zahŕňajú všetky [[mnohobunkové organizmy]] a niektoré [[jednobunkové organizmy]], pričom väčšina ich [[Biodiverzita|diverzity]] je tvorená jednobunkovými organizmami. V niektorých systémoch sa eukaryoty uvádzajú ako [[taxón]]. Tento taxón máva v súčasných systémoch najčastejšie priradenú taxonomickú úroveň [[Doména (taxonómia)|doména (domínium)]]. V tradičných systémoch eukaryotom konkrétne zodpovedajú taxóny [[riasy]], [[machorasty]], [[cievnaté rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]] v tradičnom ponímaní (t. j. [[prvoky]] a [[mnohobunkové živočíchy]]). Jednobunkové eukaryoty (t. j. jednobunkové riasy, jednobunkové huby a prvoky) sa v niektorých systémoch klasifikujú ako taxón [[Protista|protisty]]. Opakom eukaryotov (v rámci [[bunkové organizmy|bunkových organizmov]]) sú [[prokaryoty]], t. j. [[eubaktérie]] a [[archeóny]]. Všetky prokaryoty sú jednobunkové organizmy. ==Názvy== Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''eukaryoty'''<ref>eukaryoty. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 345}}</ref>, '''eukaryonty'''<ref name="MB">eukaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 189</ref>, '''eukaryotá'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guinnessova encyklopédia | vydanie = 1 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 768 | url = | isbn = 80-06-00517-6 | kapitola = | strany = 111| jazyk = }}</ref><ref>PIVKO. D. Zem - živý organizmus alebo zrod novej vednej disciplíny geofyziológie?. In: Mineralia slovaca 5/26/1994 [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS-1994-26-5.pdf]</ref>, '''eukarya''' ('''eukaryá''')<ref>BEŽO, M. et al. Metódy genetických technológií: praktikum. V Nitre: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, 2015, S. 6</ref><ref>DŽUPA, K. Výživa a biologicky aktívne látky: liečivé rastliny - alternatíva pre smoothie nápoje. Bratislava: Herba, 2016, S. 256</ref><ref>ŽIAROVSKÁ, J. et al. Genetika - výkladový slovník. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, 2013 (názov je uvedený na veľa rôznych stranách knihy)</ref>, '''eukaryontné/eukaryotické organizmy'''<ref name=MB/><ref>eukaryontný. In: ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=scs dostupné online]</ref>, '''pravé jadrové organizmy'''<ref>BUMERL, J. et al. Biológia 1 pre stredné poľnohospodárske technické školy... Bratislava: Príroda 1984. S.30</ref>, '''jadrové organizmy'''<ref>LENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63</ref> (resp. nesprávne<ref>jaderný. in:IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Bratislava: Samo. 1998. S. 153</ref> alebo staršie: ''jaderné organizmy''<ref>ŠVIHRA, J. Biologické základy rastlinnej výroby. Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1992, S. 156</ref><ref>SEKERKA, V. Súčasné koncepcie vzniku života na Zemi. in: Filozofia 3/1988. S. 319</ref><ref name=Hai>HAINER, V., NOVACKÝ, J. M. Zdravoveda pre učiteľské ústavy. Praha: Československá grafická Unia, 1935, S. 69</ref>), '''jadrovce'''<ref name=Euk>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirjaková | meno = Eva | priezvisko2 = Vďačný | meno2 = Peter | priezvisko3 = Kocian | meno3 = Ľudovít | titul = Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf#page=3 | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.12.2015 | vydavateľ = Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK | miesto = Bratislava | strany = 3 }}</ref>. Zriedkavé názvy sú: '''jadrové'''<ref>LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia - experimentálny učebný text pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: SPN, 1979, S. 98</ref>, '''nukleárne organizmy'''<ref>NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 57</ref>, '''karyonty'''<ref>NĚMEC, B., PASTÝRIK, Ľ. Všeobecná botanika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, S. 55, 57 (a mnohé ďalšie strany)</ref>, '''karyonta'''<ref name=Hai/>, '''nukleobionty'''<ref>ŠTEFANOVIČ, J., HANZEN, J. Lexikón lekárskej bakteriológie. 2013, S. 59 [http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180728192610/http://old.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/preview-file/6042cf3314eff4466472d2cc309b8ae8 |date=2018-07-28 }}</ref>. Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: *''Eukaryota'' (''Eucaryota'') [o autoroch pozri nižšie], *''Eukaryonta'' [Fott, 1956<ref name=Fott1956>FOTT, B. Sinice a řasy. 1956. S. 10 [https://books.google.sk/books?redir_esc=y&hl=sk&id=zzxVAAAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=Eukaryonta]</ref>] (''Eucaryonta'' [?Bock, 1962<ref>BOCK, W. Systematics of Dichotomy and Evolution. Geological Center, 1962</ref>]), *''Eukaryotae'' [Traub, 1971<ref name=Tr/>] (''Eucaryotae'' [Traub, 1963<ref name=Tr>TRAUB, H. P. New Kingdoms, Subkingdoms and Phyla of Organisms. Plant Life 27: I41-I44. I971 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/335643#page/159/mode/1up]</ref><ref>Willdenowia, Bd. 7. 1973. S. 221 [https://books.google.sk/books?id=ZyUlAQAAMAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=%22Eucaryotae%22&q=%22Eucaryotae%22&hl=sk&redir_esc=y]</ref>]), *''Eukarya'' [Nickrent a Soltis, 1995<ref>Nickrent, Daniel. (1995). A Comparison of Angiosperm Phylogenies from Nuclear 18S rDNA and rbcL Sequences. Annals of the Missouri Botanical Garden. 82. 208. 10.2307/2399878. [https://nickrentlab.siu.edu/NickrentPDFs/Nickrent%26Soltis.pdf]</ref>] (''Eucarya'' [Woese et al., 1990<ref name=Woese1990/>]), *''Karyonta'' [Němec, 1929<ref>NĚMEC, B. Úvod do všeobecné biologie. Praha: O. Štorch-Marien (Aventinum), 1929, S. 79</ref>] (''Caryonta'' [Novák, 1969<ref>NOVÁK, V. Historický vývoj organismů. 1969. S. 82</ref>]), *''Eucytota'' [Jeffrey, 1971<ref>JEFFREY, C. Thallophytes and Kingdoms - A Critique. Kew Bull 25 (2) 1971, pp. 291-299</ref>], *''Karyobionta''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strasburger | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Dietrich von Denffer | odkaz na autora2 = | titul = Strasburger's Textbook of Botany | vydanie = | vydavateľ = Fischer | miesto = | rok = 1976 | počet strán = 877 | url = | isbn = 978-0-582-44169-9 | kapitola = | strany = 437| jazyk = }}</ref> (''Caryobionta''<ref>Svensk naturvetenskap: Statens naturvetenskapliga forskningsråds årsbok, 1967, zv. 20. S. 199 [https://books.google.sk/books?id=4VsWAQAAIAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Caryobionta&q=Caryobionta&hl=sk&redir_esc=y]</ref>), *''Nukleobionta''<ref>STRASSBURGER, E., FITTING, H. Handbuch der Botanik für Hochschulen. 1951, S. 301 [https://books.google.sk/books?id=OwVVAAAAMAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Nukleobionta&q=Nukleobionta&hl=sk&redir_esc=y]</ref> (''Nucleobionta''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zimmermann | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = Geschichte der Pflanzen | vydanie = | vydavateľ = G. Thieme | miesto = | rok = 1949 | počet strán = 111 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 13| jazyk = }}</ref>), *''Cellulata'' (v užšom zmysle)<ref>NĚMEC, B. Ottův slovník naučný nové doby: dodatky v Velikému... 1930. S. 403 [https://www.google.sk/books/edition/Ott%C5%AFv_slovn%C3%ADk_nau%C4%8Dn%C3%BD_nov%C3%A9_doby/dXdMAAAAMAAJ?hl=sk&gbpv=1&bsq=Karyonta&dq=Karyonta&printsec=frontcover]</ref>, * pre eukaryotické rastliny aj: ''Plantae euplastidae''<ref name=Fott1956/> [Pascher, 1931<ref>PASCHER, A. Systematische Übersicht über die mit Flagellaten in Zusammenhang stehenden Algenreihen und Versuch einer Einreihung dieser Algenstämme in die Stämme des Pflanzenreiches. Beihefte zum Botanischen Centralblatt. Zweite Abteilung 48 1931. str. 317–332</ref>]. Ako prvý eukaryoty pomenoval [[Édourd Chatton]] v roku 1925 francúzskym slovom Eucaryotes<ref>CHATTON, É. Pansporella perplexa, amoebien à spores protégées parasite de daphnies. Réflexions sur la biologie et la phylogénie des protozoaires. Annales des Sciences Naturelles, Zoologie, Série 10 VIII: 5–84. S. 76, 77</ref>. Latinský ekvivalent tohto Chattonovho tvaru v podobe ''Eukaryota'' ako prvý uvádza pravdepodobne [[Cecil A. Hoare]] v roku [[1949]]<ref>HOARE, C. A. Handbook of Medical Protozoology. 1949. S. 4 [https://ia801401.us.archive.org/13/items/in.ernet.dli.2015.109382/2015.109382.Handbook-Of-Medical-Protozoology_text.pdf]</ref>, resp. najneskôr [[Bohuslav Fott|Fott]] 1971<ref>FOTT, B. Algenkunde. G.Fischer. 1971. S. 14 [https://books.google.sk/books?id=48E9AAAAYAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=Eukaryota+Fott+Algenkunde&q=Eukaryota+Fott+Algenkunde&hl=sk&redir_esc=y]</ref>. Latinský ekvivalent Chattonovho tvaru v podobe ''Eucaryota'' sa objavuje najneskôr v rokoch 1959/1960<ref>Evolution After Darwin: The evolution of life. Papers presented at the University of Chicago Darwin centennial celebration in November 1959. University of Chicago Press. 1960. S. 201-207 [https://books.google.sk/books?id=HV0LAQAAIAAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=eucaryota&q=eucaryota&hl=sk&redir_esc=y]</ref><ref>Mcgraw-hill Encyclopedia Of Science And Technology Vol. 10. 1960. S. 320 [https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.547518/page/n389/mode/2up?q=Eucaryota]</ref>. ==Charakteristika == Bunky eukaryotov obsahujú menšie štruktúry, [[organela|organely]], ktoré sú tiež obalené fosfolipidovými membránami, preto ich nazývame organely endomembránovej sústavy. Okrem jadra sú to napríklad [[mitochondria|mitochondrie]], [[plastid]]y a ďalšie. Toto je jedným z hlavných znakov, ktorým sa odlišujú od organizmov s jadrom neobaleným membránou, tzv. prokaryotov. Ďalším rozdielom medzi prokaryotmi a eukaryotmi je v ich [[ribozóm]]och (malých organelách slúžiacich na syntézu [[bielkovina|bielkovín]]): Cytoplazmatické ribozómy eukaryotov sú väčšie a ťažšie ako ribozómy [[prokaryoty|prokaryotov]]. Ribozómy eukaryotov v plastidoch a mitochondriách sú však veľkosťou a hmotnosťou podobné ribozómom prokaryotov. Táto skutočnosť je jedným z dôkazov podporujúcich [[endosymbiotická teória|endosymbiotickú teóriu]] vzniku eukaryotických organizmov. Ďalší zásadný odlišný znak prokaryotov a eukaryotov je, že dedičná látka eukaryotov ([[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]) je naviazaná na [[histón|bázické bielkoviny]]. Podľa často uvádzanej endosymbiotickej teórie vznikli eukaryotické bunky [[evolúcia (biológia)|evolučne]] z prokaryotických buniek. Eukaryoty dosiahli od svojho vzniku pred 1,8 až 1,3 miliardami rokov značné množstvo foriem a patria medzi ne najväčšie organizmy na Zemi. Z [[taxonómia (biológia)|taxonomického]] hľadiska ide spravidla o jednu zo základných skupín živých organizmov. Tradične sa členili na tieto základné taxóny: [[prvoky]], [[chromista]], [[rastliny]], [[huby]] a [[živočíchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Systém eukaryot (starší/tradiční pojetí) - Biomach, výpisky z biologie|url=http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|vydavateľ=www.biomach.cz|dátum prístupu=2020-01-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20200208202724/http://www.biomach.cz/obecna-biologie-4/novy-system-organismua-1|dátum archivácie=2020-02-08}}</ref> Aktuálne sa však užíva fylogenetická klasifikácia podložená molekulárnymi dátami. == Eukaryotická bunka == {{hlavný článok|Eukaryotická bunka}} Bunky eukaryotov majú priemerne desaťkrát väčšie (lineárne) rozmery než bunky prokaryotických organizmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Regina |priezvisko=Bailey |titul=The Cell-Cell Structure |url=http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |vydavateľ=About.com |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20090522045653/http://biology.about.com/od/cellanatomy/a/eukaryprokarycells.htm |dátum archivácie=2009-05-22 }}</ref> Väčšina eukaryotických buniek vrátane napr. telesných buniek [[človek]]a je však stále príliš malá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom. Najmenšie eukaryotické bunky má zelená riasa ''[[Ostreococcus|Ostreococcus tauri]]'', a to približne jeden [[mikrometer]],<ref>{{Citácia periodika |meno=Brian |priezvisko=Palenik |meno2=Jane |priezvisko2=Grimwood |meno3=Andrea |priezvisko3=Aerts |spoluautori=et al. |mesiac=máj |rok=2007 |titul=The tiny eukaryote ''Ostreococcus'' provides genomic insights into the paradox of plankton speciation |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=104 |číslo=18 |strany=7705–10 |pmid=17460045 |pmc=1863510 |doi=10.1073/pnas.0611046104 |jazyk=po anglicky |issn = 0027-8424 }}</ref> tzn. sú menšie ako napr. bunka baktérie ''[[Escherichia coli]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Pavel |priezvisko=Krmenčík |meno2=Jiří |priezvisko2=Kysilka |titul=Escherichia coli |url=http://www.biotox.cz/toxikon/bakterie/bakterie/escherichia_coli.php |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po česky}}</ref> Iné eukaryotické bunky, napríklad niektoré mnohojadrové bunky vo vnútri tiel veľkých živočíchov (ako napr. niektoré [[neurón|nervové bunky]]), dosahujú zase obrovské rozmery, sú však neschopné samostatnej existencie. Pokiaľ sa však zameriame na najväčšiu bunku schopnú samostatnej existencie, existujú aj mimoriadne veľké [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]]. Veľmi veľká (až jeden meter) je jednobunková zelená riasa rodu ''[[Caulerpa]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Mari N. |priezvisko=Jensen |titul=Caulerpa, The World's Largest Single-celled Organism? |url=http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20120205142630/http://www.brookscole.com/biology_d/templates/student_resources/0030270448_tobin/webbit/ch04-01.html |dátum archivácie=2012-02-05 }}</ref> Mnohojadrové [[plazmódium|plazmódiá]] prvokov, ako je ''[[Physarum polycephalum]]'', môžu tiež dosahovať veľkosť niekoľko metrov – boli zaznamenaní jedinci vo vnútri tiel veľkých živočíchov s plochou {{m2|5.54}}.<ref name=hh>{{Citácia knihy |meno=Klaus |priezvisko=Hausmann |meno2=Maria |priezvisko2=Mulisch |meno3=Günther |priezvisko3=Steinbrück |spoluautori=et al. |rok=2003 |titul=Protozoologie |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-0978-4 |strany= |jazyk=po česky |oclc=53487564}}</ref> === Stavba bunky === Bunky eukaryotov sú veľmi odlišné od [[prokaryotická bunka|prokaryotickej bunky]] nielen v otázke veľkosti, ale vykazuje značné rozdiely aj po štruktúrnej stránke. Na rozdiel od prokaryotov sú komplexnejšie a tzv. kompartmentalizované, teda rozdelené na jednotlivé kompartmenty („oddelenia“). Obsahujú napríklad pravé [[bunkové jadro|jadro]] obklopené [[bunková membrána|dvojitou membránou]], ktorá oddeľuje [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] od okolitých častí bunky. Ďalším výrazným znakom je [[endomembránový systém]], čiže skupina [[organela|organel]] taktiež obalených membránou. K týmto patrí hlavne [[endoplazmatické retikulum]], [[Golgiho aparát]], [[lyzozóm]]y či [[mitochondria|mitochondrie]], prípadne funkčné deriváty mitochondrií ([[hydrogenozóm]]y, [[mitozóm]]y). Obsahujú tiež tzv. [[cytoskelet]], čo je akási vnútorná [[kostra]] bunky zaisťujúca pohyb buniek a vnútorný transport; plní tiež dôležité funkcie pri delení buniek. Nemenej dôležitou súčasťou sú [[ribozóm]]y, u eukaryotov tzv. 80[[Svedberg|S]] (toto číslo udáva čas, za ktorý prebehne [[sedimentácia]] ribozomálnej makromolekuly pri jej [[Laboratórna centrifúga|ultracentrifugácii]]). [[Súbor:Biological cell.svg| náhľad|upright=1.5|Schematický model eukaryotickej bunky: 1 – [[jadierko]]; 2 – [[Bunkové jadro|jadro]]; 3 – [[ribozóm]]; 4 – [[vezikul]]; 5 – [[endoplazmatické retikulum|drsné endoplazmatické retikulum]]; 6 – [[Golgiho aparát]]; 7 – [[cytoskelet]]; 8 – [[endoplazmatické retikulum|hladké endoplazmatické retikulum]]; 9 – [[mitochondria]]; 10 – [[vakuola]]; 11 – [[cytoplazma]]; 12 – [[lyzozóm]]; 13 – [[centriola]]]] Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad [[plastid]]y u [[rastliny|rastlín]] a mnohých [[protista|protíst]]. Na rozdiel od mitochondrií sa plastidy vyvinuli u niekoľkých, často nepríbuzných skupín eukaryotov. Tzv. primárne plastidy pochádzajú zo [[sinice|siníc]] a vznikli pravdepodobne len raz, a to u rastlín, ktoré v širšom poňatí zahŕňajú nielen [[zelené rastliny]] (''Viridiplantae''), ale aj červené riasy (''Rhodophyta''), [[Glaucophyta|glaukofyty]] (''Glaucophyta'') a tiež skupinu [[Rhodelphidia]], ktorej zástupcovia sa však živí [[Heterotrofia|heterotrofne]].<ref>{{Citácia periodika |meno=S. Blair |priezvisko=Hedges |meno2=Jaime E. |priezvisko2=Blair |meno3=Maria L. |priezvisko3=Venturi |spoluautori=et al. |mesiac=január |rok=2004 |titul=A molecular timescale of eukaryote evolution and the rise of complex multicellular life |periodikum=BMC Evolutionary Biology |ročník=4 |číslo= |strany=2 |pmid=15005799 |pmc=341452 |doi=10.1186/1471-2148-4-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Plastidy u iných druhov fotosyntetizujúcich eukaryotov vznikli predovšetkým sekundárnou endosymbiózou, teda pohltením jednej z pôvodných skupín rastlín. Obzvlášť u rôznych jednobunkových eukaryotov poznáme veľa ďalších unikátnych organel: vystreľovacie či vymršťovacie útvary (tzv. [[trichocysty]]), prichytávacie organely (rôzne [[stonka (prvoky)|stonky]] a [[prísavka|prísavky]]), sťažiteľné, potravné a iné [[vakuola|vakuoly]], a podobne. Na pohyb zase slúžia rôzne [[bičík]]y a [[brva|brvy]] (pozri [[Eukaryoty#Pohyb|kapitola pohyb]]). Úplne samostatnou kapitolou je [[anatómia]] mnohobunkových organizmov (pozri [[anatómia rastlín]], [[anatómia živočíchov]], [[anatómia húb]]). == Životné prejavy == === Metabolizmus === {{hlavný článok|Látková premena}} Metabolické pochody výrazne ovplyvňuje už väčšia veľkosť eukaryotickej bunky, ktorá značne zvyšuje pomer objemu a plochy bunky.<ref name=campbell>{{Citácia knihy |meno=Neil A. |priezvisko=Campbell |meno2=Jane B. |priezvisko2=Reece |spoluautori=et al. |rok=2006 |titul=Biologie |vydavateľ=Computer Press |miesto=Brno |isbn=978-80-251-1178-9 |strany= |oclc=124089226 |jazyk=po česky}}</ref> V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu [[fototrofia|foto]][[autotrofia|autotrofiu]] u rastlín a iných [[fotosyntéza|fotosyntetizujúcich]] organizmov a obligátnu [[chemotrofia|chemo]][[heterotrofia|heterotrofiu]] u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom.<ref name=rosypal>{{Citácia knihy |meno=Stanislav |priezvisko=Rosypal |rok=2003 |titul=Nový přehled biologie |vydavateľ=Scientia |miesto=Praha |isbn=978-80-7183-268-3 |strany=797 |oclc=56858220 |jazyk=po česky}}</ref> Organizmus, ktorý dokáže využívať oba tieto základné typy výživy (napr. mnohé červenoočká), sa označuje termínom [[mixotrofia|mixotrofný]]. Nájdeme však aj drobné odchýlky od klasických spôsobov získavania živín a energie. Napríklad niektoré prvoky a huby dokážu metabolizovať aj bez prístupu [[kyslík]]a.<ref>{{citácia periodika |priezvisko=Storchová |meno=Zuzana |periodikum=Vesmír |ročník=76 |mesiac=november |rok=1997 |titul=Mikrosvět, stále sa objevují noví zástupci mikrobiální říše |jazyk=po česky}}</ref> === Rozmnožovanie === V [[rozmnožovanie|rozmnožovaní]] (reprodukcii) eukaryotov hrá veľkú úlohu [[nepohlavné rozmnožovanie]], ale evolučne unikátna je zrejme schopnosť rozmnožovať sa [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]] (sexuálne). Pomerne často dochádza k pravidelnému striedaniu pohlavného a nepohlavného rozmnožovania, čiže k tzv. [[rodozmena|rodozmene]] (metagenézia). Len u niektorých protíst, ako ''[[Choanoflagellata]]'', ''[[Euglenoidea]]'', ''[[Trichomonadida]]'' a väčšina ''[[Arcellinida]]'', nebola sexuálna reprodukcia doteraz pozorovaná a o jej existencii môžeme len špekulovať.<ref name=hh /> Nepohlavne sa množí väčšina prvokov, ale aj niektoré mnohobunkové organizmy. U jednobunkových organizmov je nepohlavné rozmnožovanie spojené s [[mitóza|mitózou]] (bunkovým delením). Pred vlastným rozdelením bunky ([[cytokinéza|cytokinézou]]) musí byť [[replikácia DNA|DNA zmnožená]] a taktiež sa musia zmnožiť [[organela|organely]], aby každá dcérska bunka bola kompletná. Rozlišuje sa niekoľko typov nepohlavného rozmnožovania, a to jednoduché delenie materskej bunky na dve dcérske (u protíst najbežnejšie), ďalej [[pučanie]] (napr. ''[[Suctoria]]'') či mnohonásobné delenie bunky za vzniku množstva dcérskych buniek (rôzne ''[[Apicomplexa]]'').<ref name=hh /> U mnohobunkových organizmov sa vyskytuje široké spektrum rôznych druhov nepohlavného rozmnožovania, napr. [[fragmentácia]] (u mnohých rastlín), tvorba [[spóra|spór]] nepohlavnou cestou, [[partenogenéza]], [[apomixia]] alebo tiež [[pučanie (zoológia)|pučanie]]. Aj pohlavné rozmnožovanie je v rámci eukaryotickej domény (až na vyššie zmienené výnimky) neobyčajne rozšírené. V užšom zmysle pojmu pohlavné rozmnožovanie sú tohto typu rozmnožovania schopné spomedzi všetkých foriem života len eukaryoty. Typický scenár u mnohých prvokov a mnohobunkových organizmov vyzerá takto: v procese redukčného delenia ([[meióza|meiózy]]) vznikajú dva typy sexuálne diferencovaných buniek, tzv. [[Pohlavná bunka|gaméty]], obvykle označované ako + a − (či samčie a samičie). Pokiaľ tieto bunky vyzerajú veľmi podobne, tak je rozmnožovanie [[izogamia|izogamické]], pokiaľ sú odlišné, hovoríme o [[anizogamia|anizogamii]]. Špecifickým typom je [[oogamia]], pri ktorej je veľká samičia pohlavná bunka oplodnená malou pohyblivou samičou pohlavnou bunkou. Niekedy splývajú hneď rodičovské bunky (gamónty), príkladom je [[konjugácia]] nálevníkov.<ref name=hh /> Splynutím dvoch pohlavných buniek vzniká tzv. [[zygota]], ktorá sa potom ďalej [[mitóza|mitoticky]] delí. U niektorých mnohobunkových organizmov sa vyvinuli špecializované [[pohlavný orgán|pohlavné orgány]]. === Pohyb === [[Súbor:Chlamydomonas TEM 17 with scale.jpg| náhľad|Na priereze bičíkom je jasne viditeľné rozloženie mikrotubúl (podľa vzorca 9×2+2)<br />([[elektrónový mikroskop]])]] Charakter [[pohyb]]u eukaryotických organizmov sa do značnej miery odvíja od ich telesnej stavby. Iný typ pohybu nájdeme u jednobunkových eukaryotov, inak sa samozrejme pohybujú mnohobunkovce. U jednobunkových organizmov či jednobunkových štádií mnohobunkových organizmov (napr. [[spermia|spermie]]) hrajú hlavnú úlohu hlavne [[riasinka|riasinky]] či [[bičík]]y, štruktúry s priemerom asi 0,2 mikrometra. Vlastné úzke telo ([[axonéma]]) je celé pokryté plazmatickou membránou a nachádza sa teda vo vnútri bunky. Na priečnom priereze je vidieť unikátne usporiadanie [[mikrotubulus|mikrotubúl]] (9×2+2), pri ktorom je jedna centrálna dvojica mikrotubulov obklopená kruhovite deviatimi ďalšími. Táto štruktúra je veľmi stabilná a líši sa len u niekoľkých skupín. Pohyb bičíkov a riasinek spotrebováva [[adenozíntrifosfát|ATP]] a je založený na činnosti tzv. [[ATPáza|ATPáz]]. Poznáme však aj veľa iných štruktúr umožňujúcich pohyb samostatných buniek. Améboidný (meňavkovitý) pohyb eukaryotov je založený na [[Polymerácia|polymerácii]] [[aktín]]u a vyskytuje sa napríklad u zástupcov ríše ''Amoebozoa'' či taktiež mnohých ''[[Foraminifera]]''. Charakteristický druh pohybu u červenoočiek (''Euglenida'') zahŕňajúci vlnivé zmeny tela sa nazýva euglenoidný pohyb. Kĺzavým pohybom, ktorý je zrejme založený na cielenom vylučovaní [[sliz]]u, sa môžu pohybovať napríklad ''[[Gregarinidea]]'' či ''[[Coccidea]]''.<ref name=hh /> U mnohobunkových organizmov sa rozvinuli úplne iné druhy pohybu, väčšinou založené na kontrakcii špeciálnych typov buniek. Toto zahŕňa plazenie, chôdzu, beh, plávanie a podobne. == Genetika == [[Súbor:Diagram human cell nucleus sk.jpg|náhľad|left|300px|Eukaryotické [[bunkové jadro]]]] [[Genóm|Genetický materiál]] v podobe [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] majú eukaryoty uložený v [[jadro bunky|jadre]], poprípade v niekoľkých jadrách (u [[nálevníky|nálevníkov]]) a v [[semiautonómna organela|semiautonónmych organelách]], ako sú [[mitochondrie]] a [[plastid]]y (vzácne tiež inde, napr. v [[nukleomorf]]e, zvyšku jadra po endosymbiontovi). Táto DNA sa následne, podobne ako u ostatných domén organizmov, [[Transkripcia|prepisuje]] do [[RNA]], ktorá potom slúži buď na [[proteosyntéza|syntézu proteínov]] ([[mRNA]]), alebo má určitú [[katalyzátor|katalytickú]] funkciu ako taká ([[rRNA]], [[tRNA]] a podobne). V jadre tvorí DNA a niektoré [[proteín]]y (napr. [[histón]]y) tzv. [[chromatín]], ktorého jednotlivé oddelené časti sa nazývajú [[chromozóm]]y. Veľkosť jadrového genómu (počet [[Báza (nukleová kyselina)|báz]]) je veľmi rozmanitá. Vo všeobecnosti platí, že čím zložitejší je organizmus, tým viac DNA obsahuje. Existujú však početné výnimky. [[rastlinná bunka|Bunky niektorých rastlín]] majú napríklad desaťkrát viac báz, ako bunky človeka, bunky [[obojživelníky|obojživelníkov]] zase môžu mať viac DNA ako bunky [[cicavce|cicavcov]].<ref name="Skriptá" >{{Citácia knihy | priezvisko = Mišúrová | meno = Eva | priezvisko2 = Solár | meno2 = Peter | titul = Molekulová biológia | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Śafárika v Košiciach | rok = 2007 | isbn = 978-80-7097-671-5 | strany = 39 }}</ref> Najmenší eukaryotický genóm, obsahujúci len 2,9 miliónov párov báz, má vnútrobunková parazitická [[mikrosporídia]] menom ''[[Encephalitozoon cuniculi]]'',<ref>{{Citácia periodika |meno=Michaël D. |priezvisko=Katinka |meno2=Simone |priezvisko2=Duprat |meno3=Emmanuel |priezvisko3=Cornillot |spoluautori=et al. |mesiac=november |rok=2001 |titul=Genome sequence and gene compaction of the eukaryote parasite ''Encephalitozoon cuniculi'' |periodikum=Nature |ročník=414 |číslo=6862 |strany=450–3 |pmid=11719806 |doi=10.1038/35106579 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika |meno=Diego |priezvisko=Miranda-Saavedra |meno2=Michael J. R. |priezvisko2=Stark |meno3=Jeremy C. |priezvisko3=Packer |spoluautori=et al. |mesiac= |rok=2007 |titul=The complement of protein kinases of the microsporidium ''Encephalitozoon cuniculi'' in relation to those of ''Saccharomyces cerevisiae'' and ''Schizosaccharomyces pombe'' |periodikum=BMC Genomics |ročník=8 |číslo= |strany=309 |pmid=17784954 |pmc=2078597 |doi=10.1186/1471-2164-8-309 |jazyk=po anglicky}}</ref> a to preto, že u nej došlo k redukcii genómu v rámci jej parazitického spôsobu života. Naopak, najväčší genóm zo všetkých známych eukaryotov (670 miliárd párov báz) má ''[[Amoeba dubia]]''.<ref>{{Citácia periodika |meno=Laura Wegener |priezvisko=Parfrey |meno2=Daniel J. G. |priezvisko2=Lahr |meno3=Laura A. |priezvisko3=Katz |mesiac=apríl |rok=2008 |titul=The dynamic nature of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=25 |číslo=4 |strany=787–94 |pmid=18258610 |doi=10.1093/molbev/msn032 |jazyk=po anglicky}}</ref> Genóm človeka tvorí 3 300 000 000 párov báz.<ref name="Skriptá" /> Oproti prokaryotickým organizmom, u eukaryotov väčšina ich DNA nekóduje žiadny [[gén]] (a teda ani proteín). U ľudí tvorí [[nekódujúca DNA]] asi 97 % genómu a jej funkcie nie sú v drvivej väčšine prípadov dodnes známe. Označuje sa tiež ako [[junk DNA]], súvisiace termíny sú tiež [[intrón]]y, či [[repetitívna DNA]].<ref name=campbell /> [[Mitochondriálna DNA]] a [[plastidová DNA]] sú v porovnaní s jadrovou DNA relatívne malé a uzavreté do kruhu. Považujú sa za pozostatok po endosymbiotickej udalosti, pri ktorej budúca eukaryotická bunka pohltila prokaryotický organizmus. Mitochondriálna DNA má veľa spoločných znakov s DNA [[Alphaproteobacteria|alfa proteobaktérií]], plastidová vykazuje príbuznosť s DNA cyanobaktérií (siníc). == Vznik a vývoj == [[Súbor:Grypania spiralis.JPG| náhľad|left|Tieto vláknité fosílie rodu ''[[Grypania spiralis|Grypania]]'', dosahujúce veľkosti až niekoľko [[centimeter|cm]], sa našli v [[Montana (USA)|Montane]] a v [[Michigan]]e, USA. Dnes sa považujú za dve miliardy rokov staré [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[riasy]]<ref name=knoll /><ref name=megaalgae>{{Citácia periodika |meno=T. M. |priezvisko=Han |meno2=B. |priezvisko2=Runnegar |mesiac=júl |rok=1992 |titul=Megascopic eukaryotic algae from the 2.1-billion-year-old negaunee iron-formation, Michigan |periodikum=Science |ročník=257 |číslo=5067 |strany=232–5 |pmid=1631544 |doi=10.1126/science.1631544 |jazyk=po anglicky}}</ref>]] === Fosílne nálezy === Hoci vznik [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] je významný míľnik v [[Evolúcia|evolučnej]] histórii života, čas jeho vzniku je stále neistý. Niekedy sa datuje do doby pred 1,8 – 1,3 miliardami rokov,<ref name=knoll /> teda dávno pred [[kambrium|kambrijskou]] a [[ediakar]]skou diverzifikáciou života. Inokedy sa dokonca uvádza doba pred dvoma miliardami rokov.<ref name="paraziti" /> Z týchto období našej geologickej histórie je k dispozícii len málo [[Fosília|fosílnych]] nálezov eukaryotov, ale existujú výnimky: boli popísané [[proterozoikum|starohorné]] fosílne nálezy [[prvoky|prvokov]], ktoré sa označujú ako častí zástupcovia eukaryotov.<ref name=knoll>{{Citácia periodika |meno=A. H. |priezvisko=Knoll |meno2=E. J. |priezvisko2=Javaux |meno3=D. |priezvisko3=Hewitt |spoluautori=et al. |mesiac=jún |rok=2006 |titul=Eukaryotic organisms in Proterozoic oceans |periodikum=Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological Sciences |ročník=361 |číslo=1470 |strany=1023 – 38 |pmid=16754612 |pmc=1578724 |doi=10.1098/rstb.2006.1843 |jazyk=po anglicky}}</ref> Taktiež niektoré nálezy rias (''[[Grypania]]'') sú podľa ich objaviteľov až 2,1 miliardy rokov staré.<ref name=megaalgae /> Stopy po existencii eukaryotov sa dokonca našli aj v austrálskych [[bridlica (sediment)|bridliciach]] starých 2,7 miliardy rokov.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jochen J. |priezvisko=Brocks |meno2=Graham A. |priezvisko2=Logan |meno3=Roger |priezvisko3=Buick |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1999 |titul=Archean molecular fossils and the early rise of eukaryotes |periodikum=Science |ročník=285 |číslo=5430 |strany=1033 – 6 |pmid=10446042 |doi=10.1126/science.285.5430.1033 |jazyk=po anglicky}}</ref> Napriek týmto nálezom sa hlavné súčasné línie eukaryotov pravdepodobne oddelili až ku koncu [[prekambrium|prekambria]], konkrétne v období medzi 1,3 – 0,72 miliardami rokov. Fosílie raných eukaryotov, ako je napríklad ''[[Shuiyousphaeridium macroreticulatum]]'', môže byť ťažké odlíšiť od [[prokaryotická bunka|prokaryotických buniek]]. U tohto pravdepodobného eukaryonta sa pri jeho zaraďovaní napríklad vychádzalo z veľkých rozmerov bunky, pevnej steny a výrastkov na jeho povrchu.<ref name=knoll /> Väčšinu nálezov z proterozoika však nie sú vedci schopní zaradiť do konkrétnejšej skupiny eukaryotov. Kvalitné fosílie eukaryotov sa začínajú objavovať až v [[ediakarium|ediakare]] a [[kambrium|kambriu]], teda v období asi pred asi 700 – 600 miliónmi rokov.<ref name="Mišík et al., 1985">{{Citácia knihy | priezvisko = Mišík | meno = M. | odkaz na autora = Milan Mišík | priezvisko2 = Chlupáč | meno2 = I. | priezvisko3 = Cicha | meno3 = I. | titul = Historická a stratigrafická geológia | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = Geologické aspekty vzniku života | strany = 83 – 84 | jazyk = }}</ref> V ediakare sa našli okrem [[zelené riasy|zelených rias]] taktiež zvláštne [[planktón]]ne organizmy zo skupiny ''[[Acritarcha]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=Life of the Vendian |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/vendian/vendianlife.html |vydavateľ=University of Berkeley |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> === Vznik eukaryotickej bunky === Pôvod eukaryotickej bunky doteraz nie je známy. Podľa súčasných poznatkov sa zdá, že ku vzniku eukaryotov prispeli tak [[Archeóny|archeálne]], ako aj [[baktérie|bakteriálne]] [[genóm]]y. Jedným zo svetlých miest je vznik mitochondrií. V tejto organele bola totiž nájdená DNA, ktorá vykazuje značnú príbuznosť s baktériami z radu ''[[Rickettsiales]]''. [[Endosymbiotická teória]] tak oprávnene tvrdí, že mitochondrie vznikli práve pohltením ''[[Rickettsia|Rickettsií]]'' inou bunkou a dnešné mitochondrie sú potomkovia týchto baktérií,<ref name=Emelyanov>{{Citácia periodika |meno=Victor V. |priezvisko=Emelyanov |mesiac=apríl |rok=2003 |titul=Mitochondrial connection to the origin of the eukaryotic cell |periodikum=European Journal of Biochemistry |ročník=270 |číslo=8 |strany=1599–618 |pmid=12694174 |doi=10.1046/j.1432-1033.2003.03499.x |jazyk=po anglicky}}</ref> ktoré sa ale dlhodobým vývojom vo vnútri eukaryotických buniek značne zmenili. Samotný vznik mitochondrií však neznamenal vznik eukaryotov v dnešnom slova zmysle. Eukaryogenézu sa snaží ďalej vysvetliť viac než 20 [[hypotéza|hypotéz]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Davide |priezvisko=Pisani |meno2=James A. |priezvisko2=Cotton |meno3=James O. |priezvisko3=McInerney |mesiac=august |rok=2007 |titul=Supertrees disentangle the chimerical origin of eukaryotic genomes |periodikum=Molecular Biology and Evolution |ročník=24 |číslo=8 |strany=1752–60 |pmid=17504772 |doi=10.1093/molbev/msm095 |jazyk=po anglicky}}</ref> Podľa archeálnej hypotézy vznikla protoeukaryotická bunka z bunky istej [[archaea|archebaktérie]] a mitochondrie sa vyvinuli až za určitý čas, a to pohltením bakteriálneho [[Symbióza|symbionta]].<ref name=Emelyanov /> Detailnejšie sa okolnosťami archeálnej hypotézy zaoberá tzv. vodíková hypotéza, podľa ktorej spomínaná archebaktéria metabolizovala [[vodík]], ktorý jej práve poskytovali v rámci svojho [[bunkové dýchanie|bunkového dýchania]] endosymbiotické baktérie. Tieto baktérie následne prešli [[evolúcia|evolúciou]] a zmenili sa na mitochondrie.<ref>{{Citácia periodika |meno=William |priezvisko=Martin |meno2=Miklós |priezvisko2=Müller |mesiac=marec |rok=1998 |titul=The hydrogen hypothesis for the first eukaryote |periodikum=Nature |ročník=392 |číslo=6671 |strany=37–41 |pmid=9510246 |doi=10.1038/32096 |jazyk=po anglicky}}</ref> Niektoré štúdie však navrhujú o niečo zložitejší spôsob vzniku eukaryotickej bunky. Takzvané chimérické (čiže fúzne) hypotézy predpokladajú, že amitochondriálny eukaryont (čiže predok eukaryotov ešte bez mitochondrií) vznikol splynutím jednej bunky archeálnej a jednej bakteriálnej. Eukaryotický genóm je podľa tejto hypotézy tiež mixom archeálnych a bakteriálnych génov. Až potom vznikli mitochondrie (a plastidy), a to ďalšími endosymbiotickými udalosťami.<ref>{{Citácia periodika |meno=James R. |priezvisko=Brown |meno2=W. Ford |priezvisko2=Doolittle |mesiac=december |rok=1997 |titul=Archaea and the prokaryote-to-eukaryote transition |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=61 |číslo=4 |strany=456–502 |pmid=9409149 |pmc=232621 |url=http://mmbr.asm.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9409149 |jazyk=po anglicky}}</ref> Podobná teória navrhuje iný sled udalostí: archebaktéria strávila baktériu ako potravu a časť bakteriálnej DNA sa včlenila do archeálnej DNA.<ref>{{Citácia periodika |meno=W. Ford |priezvisko=Doolittle |mesiac=august |rok=1998 |titul=You are what you eat: a gene transfer ratchet could account for bacterial genes in eukaryotic nuclear genomes |periodikum=Trends in Genetics |ročník=14 |číslo=8 |strany=307–11 |pmid=9724962 |doi=10.1016/S0168-9525(98)01494-2 |jazyk=po anglicky}}</ref> Úplne iný pohľad ponúka teória „[[Neomura]]“, ktorá považuje Archaea aj Eukaryota za potomkom určitej zložitej [[grampozitívna baktéria|grampozitívnej baktérie]], konkrétne istej [[aktinobaktérie]]. Táto aktinobaktéria prešla značným vývojom a až neskôr endosymbioticky získala mitochondrie.<ref name=pmid11837318>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=januar |rok=2002 |titul=The neomuran origin of archaebacteria, the negibacterial root of the universal tree and bacterial megaclassification |periodikum=International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology |ročník=52 |číslo=1 |strany=7–76 |pmid=11837318 |url=http://ijs.sgmjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=11837318 |jazyk=po anglicky}}</ref> Nedostatkom týchto teórií je fakt, že v súčasnosti nepoznáme žiadne eukaryotické organizmy primárne bez mitochondrií, hoci ich existenciu tieto teórie predpokladajú.<ref name=Emelyanov /> === Mnohobunkovosť === [[Súbor:Schleimpilz Niederglaucha.JPG| náhľad|[[Plazmódium]] [[slizovky]] je ukážka mnohobunkovosti v ríši ''[[Amoebozoa]]'']] [[Súbor:Adult Caenorhabditis elegans.jpg| náhľad|[[Červ]] ''[[Caenorhabditis elegans]]'' je príkladom dobre známeho mnohobunkového živočícha; každá z jeho 1090 [[somatická bunka|somatických buniek]] má svoj osud presne určený<ref>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž |meno=Vojtech|spoluautori =et al.|titul =Smrt jako součást života |vydavateľ=NIDM| místo=Praha|rok=2008|url=http://www.biologickaolympiada.cz/files/pripravne_texty/PT2008.pdf}}</ref>]] {{Hlavný článok|Mnohobunkový organizmus}} U eukaryotov mnohobunkovosť vznikla niekoľkokrát nezávisle od seba, zvlášť u živočíchov, rastlín, húb a mnohých ďalších eukaryotických [[taxón]]ov.<ref name=brooke>{{Citácia periodika |meno=Nina M. |priezvisko=Brooke |meno2=Peter W. H. |priezvisko2=Holland |mesiac=december |rok=2003 |titul=The evolution of multicellularity and early animal genomes |periodikum=Current Opinion in Genetics & Development |ročník=13 |číslo=6 |strany=599–603 |pmid=14638321 |doi=10.1016/j.gde.2003.09.002 |jazyk=po anglicky}}</ref> Vznik (respektíve vzniky) mnohobunkovosti bol značným evolučným úspechom eukaryotov. Vyriešená bola napríklad otázka vzájomného dorozumievania buniek a vzájomnej deľby práce.<ref>{{Citácia periodika |meno=Iñaki |priezvisko=Ruiz-Trillo |meno2=Gertraud |priezvisko2=Burger |meno3=Peter W. H. |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |mesiac=marec |rok=2007 |titul=The origins of multicellularity: a multi-taxon genome initiative |periodikum=Trends in Genetics |ročník=23 |číslo=3 |strany=113–8 |pmid=17275133 |doi=10.1016/j.tig.2007.01.005 |jazyk=po anglicky}}</ref> U mnohobunkových živočíchov sú unikátne nielen gény zaisťujúce správny embryonálny vývoj (napr. [[hox gén]]y), ale aj gény zaisťujúce komunikáciu medzi bunkami. U mnohobunkovcov sa vyskytujú aj nové bunkové štruktúry nepozorované u jednobunkovcov ([[Desmozóm|dezmozómy]] a iné [[bunkový spoj|bunkové spoje]]).<ref name=genomemulticell /> Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú dnes známe, žili v období [[ediakara]] niekedy pred 570 – 550 miliónmi rokov,<ref name=genomemulticell>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Gertraud |priezvisko=Burger |meno2=Michael W. |priezvisko2=Gray |meno3=Peter |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |titul=Animals and Fungi: Common Origin, but Independent Approaches to Multicellularity |url=http://www.genome.gov/Pages/Research/Sequencing/SeqProposals/MulticellularityProject.pdf |vydavateľ=National Human Genome Research Institute |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ako napovedajú aj niektoré údaje z [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Zreteľnejší fosílny záznam sa však objavuje až v [[kambrium|kambriu]]. Z tohto obdobia, označovaného aj ako [[kambrická explózia]] druhov, pochádza množstvo fosílnych dokladov súčasných živočíšnych [[Kmeň (taxonómia)|kmeňov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Scientia| isbn = 80-86960-08-0| strany = 255| priezvisko = Zrzavý| meno = Jan| titul = Fylogeneze živočišné říše| miesto = Praha| rok = 2006| url = http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum prístupu = 2009-09-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20071116103000/http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76| dátum archivácie = 2007-11-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Ben |priezvisko=Waggoner |meno2=Allen G. |priezvisko2=Collins |titul=Life During the Cambrian Period |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/cambrian/camblife.html |vydavateľ=Regents of the University of California |dátum vydania=1994-11-22 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Táto „explózia“, však môže byť iba zdanlivá, pretože podstatným rozdielom kambrických a prekambrických mnohobunkovcov, je objavenie sa pevných schránok, ktoré sa podstatne lepšie zachovávajú v [[usadená hornina|usadených horninách]]. To malo za následok, že na rozhraní ediakary a kambria sa naraz objavujú bohaté, rozmanité fauny v lokalitách takmer na celom zemskom povrchu.<ref name="Mišík et al., 1985"/> U rastlín (vrátane mnohých [[červené riasy|červených rias]] a [[zelené riasy|zelených rias]]) sa mnohobunkovosť vyvinula hneď niekoľkokrát, a to zrejme v súvislosti s tým, že [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] organizmy sa nemusia toľko pohybovať za potravou.<ref name=prednaska>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Neustupa | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Kostka | meno3 = Martin | titul = Protistologie: záznam přednášek na internetu | rok = 2007 | místo = Univerzita Karlova, Přírodovědná fakulta UK | url = http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum prístupu = 2009-09-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081010075304/http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html | dátum archivácie = 2008-10-10 }}</ref> Vývoj mnohobunkového usporiadania sa u rastlín uberal troma základnými cestami. Niektoré [[kolónia (biológia)|kolónie]] zelených rias, aké tvorí napr. [[váľač gúľavý]] (''Volvox globator''), sa sformovali z niekoľkých pôvodných jedincov. Inokedy sa v pôvodnej bunke mnohonásobne delilo [[bunkové jadro|jadro]], čím došlo k vzniku jednobunkových, ale viacjadrových [[Stielka|stielok]] (napr. rod ''[[Caulerpa]]''). Tretí spôsob vzniku mnohobunkových rastlín je ten, že pôvodná bunka sa mitoticky delila a jednotlivé dcérske bunky sa špecializovali na určité funkcie.<ref name=campbell /> U húb nie je možné pozorovať nejaký všeobecný trend k mnohobunkovosti a nie je úplne jasné, koľkokrát v rámci húb mnohobunkovosť vznikla.<ref name=genomemulticell /> Taxónov, u ktorých existuje mnohobunkovosť, je však oveľa viac. Príkladom sú [[akrázie]] (''Acrasidae''), [[chaluhy]] (''Phaeophyceae''), [[vajcové huby]] (''Oomycota''), pravé [[slizovky]] (''Eumycetozoa'') a dokonca niekoľko [[nálevníky|nálevníkov]] (''Ciliophora'') tvoriacich [[plodnica|plodničky]].<ref name=brooke /><ref name=prednaska /> == Ekológia == === Výskyt === Eukaryotické organizmy žijú takmer všade, kde je dostatočný konštantný prísun [[energia|energie]], a to buď slnečného žiarenia pre [[Autotrofia|autotrofov]], alebo dostatok živín pre výživu [[Heterotrofia|heterotrofov]]. [[Extrémofil]]né eukaryoty, podobne ako mnohé baktérie a Archaea, žijú aj na mnohých neobvyklých stanovištiach s extrémnymi podmienkami. Obmedzujúcim faktorom je pre eukaryotické organizmy hlavne [[teplota]] prostredia, ktorá na rozdiel od baktérií a archeí (ani u väčšiny [[termofil]]ných eukaryotov) nesmie presiahnuť 70&nbsp;°C.<ref name=roberts>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dave |priezvisko=Roberts |titul=Eukaryotes in extreme environments |url=http://www.nhm.ac.uk/research-curation/research/projects/euk-extreme/ |vydavateľ=The Natural History Museum |dátum vydania=1998-02-05 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Zoznam extrémnych prostredí je pomerne dlhý. Poznáme [[anaeróbny organizmus|anaeróbne]] eukaryoty (mnohé prvoky s [[hydrogenozóm]]ami, [[kvasinky]]), [[termofil]]y (napr. červená riasa ''[[Cyanidium caldarium]]'', termofilné huby z [[kompost]]ov, niektoré [[mnohoštetinavce]]), [[psychrofil|chladnomilné]] eukaryoty (psychrofilné prvoky z [[Arktída|arktických]] a [[Antarktída|antarktických]] morí), [[acidofil]]y (''Cyanidium caldarium'' a niekoľko húb žijúcich v [[kyslosť|pH]] 0), [[alkalofil]]y (niektoré prvoky žijúce v pH 10), [[halofil]]y (napr. riasa ''[[Dunaliella salina]]''), [[barofil]]y (hlbokomorské [[holotúrie]] v 110 [[Pascal|MPa]]) a [[xerofil]]y (mnohé púštne huby a [[lišajník]]y).<ref name=roberts /> === Parazitické eukaryoty === [[Súbor:Trypanosoma sp. PHIL 613 lores.jpg| náhľad|left|Parazitická ''[[Trypanosoma]]'' je pôvodcom niekoľkých závažných ochorení postihujúcich aj človeka; na obrázku tmavo ružové oproti svetlejším [[červená krvinka|červeným krvinkám]]. Veľkosť parazitickej bunky je asi 20 µm<ref name=rosypal /><br />([[svetelný mikroskop]]).]] Množstvo eukaryotických organizmov sa vyznačuje parazitickým spôsobom života, a to často bez ohľadu na ich vzájomnú nepríbuznosť. V centre pozornosti vedcov sú hlavne jednobunkové parazity človeka. Z ríše [[Excavata]] patrí medzi parazity mnoho [[diplomonády|diplomonád]] (''Diplomonadida'', napr. ''[[Giardia intestinalis]]'') a [[trichomonády|trichomonád]] (''Trichomonadida'', napr. ''[[Trichomonas vaginalis]]''), ďalej [[trypanozómy]] (''Trypanosomatida'', najmä rody ''[[Trypanosoma]]'' a ''[[Leishmania]]'', pôvodcovia niektorých známych ľudských ochorení), či niektorí zástupcovia triedy ''[[Heterolobosea]]'' (napr. ''[[Naegleria fowleri]]''). Z ríše ''[[Chromalveolata]]'' sú známe niektoré parazitické nálevníky (''Ciliophora'') a ďalej hlavne mnohé ''[[Apicomplexa]]'', ako [[kokcídie]] (''Coccidea'', vrátane ''[[Toxoplasma gondii|Toxoplazmy]]'') a [[krvinkovky]] (''Haematozoea'', napr. rod ''[[Plasmodium]]'', pôvodca [[malária|malárie]]). Z ríše ''[[Rhizaria]]'' sa vyznačujú parazitickým spôsobom života napríklad [[nádorovky]] (''Phytomyxea'') či [[haplosporídie]] (''Haplosporidia''). Z ríše ''[[Amoebozoa]]'' medzi cudzopasníky patrí napríklad ''[[Acanthamoeba]]'', ''[[Entamoeba histolytica]]'' a ďalšie. Poznáme i mnohé parazitické rastliny, konkrétne jednobunkové riasy rodu ''[[Prototheca]]'', ale aj mnohé [[vyššie rastliny]], ako ''[[Cuscuta]]'' či [[Poloparazitizmus|poloparazitické]] [[imelo]] (''Viscum''). Z vetvy smerujúcej k živočíchom a hubám (''Opisthokonta'') je tiež veľa známych parazitov: napríklad ''[[Mesomycetozoa]]'' a ''[[Myxozoa]]''. Z ríše huby (''Fungi'') parazitujú [[mikrosporídie]] (''Microspora''), rôzne [[Pleseň|plesne]] (napr. rody ''[[Aspergillus]]'', ''[[Penicillium]]'') a kvasinky (napr. ''[[Candida albicans]]''). Zo živočíchov (''Metazoa'') parazitujú mnohí zástupcovia kmeňa [[ploskavce|ploskavcov]] (''Platyhelminthes''), ako [[ploskule]] (''Turbellaria''), [[pásomnice]] (''Cestoda''), [[motolicovce]] (''Monogenea'') a [[motolice]] (''Trematoda''). Ďalej sa paraziti nachádzajú medzi kmeňmi [[háčikohlavce]] (''Acanthocephala''), [[obrúčkavce]] (''Annelida'', hlavne [[pijavice]], ''Hirudinea'') a tiež v rámci kmeňa [[hlístovce]] (''Nematoda'') a [[Strunovce (okrúhlovce)|strunovce]] (''Nematomorpha''). Existujú však aj parazitické [[článkonožce]] (''Arthropoda'') a [[chordáty]] (''Chordata'').<ref name=paraziti>{{Citácia knihy| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Triton| isbn = 978-80-7387-008-9| strany = 318| priezvisko = Volf | meno= Petr| priezvisko2 = Horák | meno2 = Petr | titul = Paraziti a jejich biologie| miesto = Praha| rok = 2007}}</ref> === Ďalšie symbiotické vzťahy === Okrem parazitizmu sa u eukaryotov prirodzene vyskytuje široké spektrum ďalších [[symbióza|symbiotických]] vzťahov, ako je [[mutualizmus]] (obojstranne prospešný) alebo [[komenzalizmus]] (pre jedného symbionta prospešný, pre druhého neutrálny). Na jednej strane eukaryoty často poskytujú svoje telo pre rôznych endosymbioticky žijúcich eukaryotov či prokaryotov, konkrétnym príkladom sú prvoky vo vnútri [[tráviaca sústava|tráviacej sústavy]] [[prežúvavec|prežúvavcov]]. Nájdeme však aj mnohé ďalšie symbiotické vzťahy, ako sú početné [[symbiotické vzťahy mravcov]], [[lišajník]]y (symbióza huby s riasou), [[mykoríza]] (niektoré vyššie rastliny s hubami), či spolupráca medzi mnohými kvitnúcimi rastlinami a ich [[opeľovač]]mi, ktorí prenášajú [[peľ]] z kvetu na kvet.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čepička | meno = Ivan | priezvisko2 = Kolář | meno2 = Filip | priezvisko3 = Synek | meno3 = Petr | titul = Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza; Přípravný text&nbsp;– biologická olympiáda 2007–2008 | vydavateľ = NIDM ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | strany = 87}}</ref> == Systematika == === Do začiatku 21. storočia === ====Zaradenie eukaryot v systéme ==== {{Hlavný článok|Systém živej prírody}} Základný prehľad klasifikácie živých organizmov do 90. rokov 20. storočia: {| style="margin-left: 0.5em;" ! [[Carl Linné|Linnaeus]]<br />1735<br />2 ríše ! [[Ernst Haeckel|Haeckel]]<br />1866<ref name="Haeckel">{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Haeckel |rok=1866 |titul=Generelle Morphologie der Organismen |vydavateľ=Reimer |miesto=Berlin |isbn= |strany=}}</ref><br />3 ríše ! [[Edouard Chatton|Chatton]]<br />1937<ref name="Chatton">{{Citácia knihy |meno=E. |priezvisko=Chatton |rok=1937 |titul=Titres et travaux scientifiques |vydavateľ=Sette |miesto=Sottano, Italy |isbn= |strany=}}</ref><br />2 ríše ! [[Herbert Copeland|Copeland]]<br />1956<ref name="Copeland1956">{{Citácia knihy |meno=H. F. |priezvisko=Copeland |rok=1956 |titul=The Classification of Lower Organisms |vydavateľ=Pacific Books |miesto=Palo Alto |isbn= |strany=}}</ref><br />4 ríše ! [[Robert Whittaker|Whittaker]]<br />1969<ref name="Whittaker1969"/><br />5 ríš ! [[Carl Woese|Woese]] et al.<br />1977<ref name=Woese1977>{{Citácia periodika |meno=William E. |priezvisko=Balch |meno2=Linda J. |priezvisko2=Magrum |meno3=George E. |priezvisko3=Fox |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=1977 |titul=An ancient divergence among the bacteria |periodikum=Journal of Molecular Evolution |ročník=9 |číslo=4 |strany=305–11 |pmid=408502 |doi=10.1007/BF01796092 |jazyk=po anglicky}}</ref><br />6 ríš ! Woese et al.<br />1990<ref name=Woese1990 /><br />3 domény |- | rowspan = "3" | | bgcolor="khaki" rowspan="3" | [[Protista]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Prokaryota]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Monera]] | bgcolor="lightgrey" rowspan="2" | [[Monera]] | bgcolor="lightgrey" | [[Baktérie|Eubacteria]] | bgcolor="lightgrey" | [[Baktérie|Bacteria]] |- <!-- not treated --> <!-- Protista --> <!-- Prokayota --> <!-- Monera --> <!-- Monera --> | bgcolor="darkgray" | [[Archaea|Archaebacteria]] | bgcolor="darkgray" | [[Archaea]] |- <!-- not treated --> <!-- Protista --> | bgcolor="#e0d0b0" rowspan="4" | [[Eukaryota]] | bgcolor="khaki" rowspan = "2" | [[Protista]] | bgcolor="khaki" | [[Protista]] | bgcolor="khaki" | [[Protista]] | bgcolor="#e0d0b0" rowspan="4" | [[Eukaryota|Eukarya]] |- | bgcolor="lightgreen" rowspan="2" | [[Vegetabilia]] | bgcolor="lightgreen" rowspan="2" | [[Rastliny|Plantae]] <!-- Eukaryota --> <!-- Protoctista --> | bgcolor="lightblue" | [[Huby|Fungi]] | bgcolor="lightblue" | [[Huby|Fungi]] <!-- Eukarya --> |- <!-- Vegetabilia --> <!-- Plantae --> <!-- Eukaryota --> | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] | bgcolor="lightgreen" | [[Rastliny|Plantae]] <!-- Eukarya --> |- | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] <!-- Eukaryota --> | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] | bgcolor="pink" | [[Živočíchy|Animalia]] <!-- Eukarya --> |} Historické snahy o klasifikáciu živých organizmov sú z veľkej časti práve klasifikáciou eukaryotov, keďže len medzi eukaryotmi sa vyskytujú veľké organizmy, ktoré boli známe od počiatkov histórie ľudstva. Na najvyššej úrovni v priebehu času dochádzalo k veľkým zmenám. Zatiaľ čo [[Carl Linné|Linné]] rozoznával len dve základné [[ríša (taxonómia)|ríše]], [[rastliny]] a [[živočíchy]], postupne sa ukázalo, že tieto dve skupiny (ako aj niektoré [[jednobunkový organizmus|jednobunkovce]] a [[huby]]) sú si v mnohých oblastiach vzájomne podobné a zároveň diametrálne odlišné od [[baktérie|baktérií]]. Pravdepodobne prvým, kto si to uvedomil, bol francúzsky biológ [[Edouard Chatton]]. Ten v roku [[1937]] navrhol deliť všetky živé organizmy na dve ríše, Eukaryota a [[Prokaryota]]. Jeho návrh sa však neujal a znovu sa k nemu v roku 1962 vrátili [[Roger Stanier]] a [[Cornelius Van Niel]]. V súčasnosti sa termín Prokaryota používa pomenej (lebo ide pravdepodobne o parafyletický taxón, keďže eukaryoty sa vyvinuli z jednej jeho časti), taxón Eukaryota sa stále bežne používa.<ref>{{Citácia periodika |meno=Jan |priezvisko=Sapp |mesiac=jún |rok=2005 |titul=The prokaryote-eukaryote dichotomy: meanings and mythology |periodikum=Microbiology and Molecular Biology Reviews |ročník=69 |číslo=2 |strany=292–305 |pmid=15944457 |pmc=1197417 |doi=10.1128/MMBR.69.2.292-305.2005 |jazyk=po anglicky}}</ref> V roku 1990 [[Carl Woese]], Otto Kandler a Mark Wheelis rozčlenili všetok život do troch [[doména (taxonómia)|domén]]: [[Archeóny|Archaea]], [[Baktérie|Bacteria]] a Eucarya (čiže eukaryoty).<ref name=Woese1990>{{Citácia periodika |meno=C. R. |priezvisko=Woese |meno2=O. |priezvisko2=Kandler |meno3=M. L. |priezvisko3=Wheelis |mesiac=jún |rok=1990 |titul=Towards a natural system of organisms: proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya |periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |ročník=87 |číslo=12 |strany=4576–9 |pmid=2112744 |pmc=54159 |url=https://www.pnas.org/doi/pdf/10.1073/pnas.87.12.4576 |jazyk=po anglicky}}</ref> Cavalier-Smith (2002) spojil taxóny eukaryoty a [[Archaea]] do nového nadradeného taxónu [[Neomura]]. Dnes však väčšina autorov eukaryoty zaraďuje dovnútra taxónu Archaea (pozri nižšie), čím sa názov Neomura stal synonymum (takto chápaného) názvu Archaea.<ref name=pmid11837318/><ref name=origin>{{Citácia periodika |meno=T. |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac= |rok=1987 |titul=The origin of eukaryotic and archaebacterial cells |periodikum=Annals of the New York Academy of Sciences |ročník=503 |číslo= |strany=17–54 |pmid=3113314 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb40596.x |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Nenápadná diverzita prokaryot (Lukáš Falteisek)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/nenapadna-diverzita-prokaryot.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref> ====Vnútorná systematika ==== Tradične sa eukaryoty delili na niekoľko ríš, napríklad podľa [[Robert Whittaker|Whittakera]]<ref name="Whittaker1969">{{Citácia periodika |meno=R. H. |priezvisko=Whittaker |mesiac=január |rok=1969 |titul=New concepts of kingdoms or organisms. Evolutionary relations are better represented by new classifications than by the traditional two kingdoms |periodikum=Science |ročník=163 |číslo=863 |strany=150–60 |pmid=5762760 |doi=10.1126/science.163.3863.150 |jazyk=po anglicky}}</ref> na ríše [[živočíchy]] (''Animalia''), [[rastliny]] (''Plantae''), huby (''Fungi'') a ''[[Protista]]''. [[Thomas Cavalier-Smith|Cavalier-Smith]] ďalej od nich oddelili organizmy, ktoré získali [[plastid]] pohltením [[červené riasy|červenej riasy]], ako novú ríšu [[Chromisty|Chromista]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Thomas |priezvisko=Cavalier-Smith |mesiac=jún |rok=2004 |titul=Only six kingdoms of life |periodikum=Proceedings. Biological Sciences |ročník=271 |číslo=1545 |strany=1251–62 |pmid=15306349 |pmc=1691724 |doi=10.1098/rspb.2004.2705 |jazyk=po anglicky}}</ref> === Od roku 2005 === ====Zaradenie v systéme ==== Podľa súčasných prác sú eukaryoty z vývojového hľadiska pravdepodobne sesterský taxón taxónu [[ASGARD]] (=[[Asgard]]), ktorý patrí do tradičného taxónu [[Archaea]]; inak povedané: eukaryoty z vývojového hľadiska patria dovnútra tradičného taxónu Archaea. Zatiaľ nie ja ustálené, ako tento vývojový vzťah vyjadriť vo formálnom systéme: Napríklad jedna možnosť je zaradiť Eukaryota do taxónu Archaea, iná možnosť je vyňať taxón ASGARD z tradičného taxónu Archaea a vytvoriť nový taxón [[Eukaryomorpha]] (=ASGARD + Eukaryota) ako sesterský taxón takto zúženého Archaea a tretia možnosť je ponechať tradičné delenie na Archaea a Eukaryota (s tým, že Archaea je potom ale parafyletický taxón). Zo zistenia, že Eukaryota patrí pod Archaea (pričom Archaea odjakživa patrí do taxónu [[Prokaryota]]) vyplýva aj to, že Prokaryota je parafyletický taxón, inak povedané: v čisto fylogenetických systémoch tradičné delenie organizmov na taxóny Prokaryota a Eukaryota nie je správne.<ref>Fournier, G. P., & Poole, A. M. (2018). A Briefly Argued Case That Asgard Archaea Are Part of the Eukaryote Tree. Frontiers in microbiology, 9, 1896. https://doi.org/10.3389/fmicb.2018.01896</ref><ref>Williams, T. A., Cox, C. J., Foster, P. G., Szöllősi, G. J., & Embley, T. M. (2020). Phylogenomics provides robust support for a two-domains tree of life. Nature ecology & evolution, 4(1), 138–147. https://doi.org/10.1038/s41559-019-1040-x</ref><ref>EME, L. et al.: Archaea and the origin of eukaryotes.November 2017Nature Reviews Microbiology 15(12):nrmicro.2017.133 [https://www.researchgate.net/publication/320986183_Archaea_and_the_origin_of_eukaryotes]</ref><ref>Zaremba-Niedzwiedzka, Katarzyna et al. Asgard archaea illuminate the origin of eukaryotic cellular complexity. 2017 [https://escholarship.org/uc/item/0qh5400s]</ref> Treba ale dodať, že podľa niektorých autorov je vyššie spomínaný sesterský vzťah medzi taxónom ASGARD a eukaryotmi omyl a je iba dôsledkom chybnej metodiky (kontaminácia a podobne).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We all came from Asgard | url = https://earthlingnature.wordpress.com/2020/01/19/we-all-came-from-asgard/ | vydavateľ = earthlingnature.wordpress.com | dátum vydania = 2020-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> ====Vnútorná systematika ==== Hoci niektorí autori a veľa učebníc sa stále drží starších systémov, t.j. systémov, ktoré pracujú s taxónmi ako [[prvoky]], [[Protista]], [[chromisty]] a pod., väčšina odborníkov dnes používa systém, ktorý takéto taxóny už nepoužíva a je viac-menej založený na systéme Medzinárodnej spoločnosti protistológov, t.j. na práci Adl. et al. 2005 (aktualizovanej v rokoch 2012 a 2018/2019).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Proměny vyšší systematiky eukaryot a její odraz ve středoškolské biologii (Tomáš Macháček, Kateřina Mikešová, Libuše Turjanicová, Vladimír Hampl)|url=http://ziva.avcr.cz/2016-1/promeny-vyssi-systematiky-eukaryot-a-jeji-odraz-ve-stredoskolske-biologii.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref><ref>Ruggiero et al. 2015 https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0119248</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>TIRJAKOVÁ, E. Protistológia. 2010 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Protistologia/Protista-skripta-Tirjakova-2010.pdf dostupné online], S. 77</ref><ref name=Euk/> Systém podľa Adl et al. 2005 je uvedený napríklad v článku [[Systém živej prírody]]. Systém podľa Adl et al. 2018/2019 vyzerá takto:<ref>{{Citácia periodika|titul=Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes|doi=10.1111/jeu.12691|meno3=Christopher E.|priezvisko2=Bass|meno2=David|priezvisko=Adl|meno=Sina M.|poznámky=PMID: 30257078 PMCID: PMC6492006|issn=1550-7408|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30257078|strany=4–119|číslo=1|ročník=66|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=01 2019|periodikum=The Journal of Eukaryotic Microbiology|priezvisko3=Lane}}</ref><br> Eukaryota: * [[Diaphoretickes]] ** [[Archaeplastida]] *** [[Glaucophyta]] *** [[Rhodophyceae]] *** [[Chloroplastida]] (t.j. [[zelené rastliny]]) ** [[Sar]] *** [[Stramenopiles]] *** [[Alveolata]] *** [[Rhizaria]] ** [[Cryptista]] – pravdepodobne patrí pod Archaeplastida *** [[Cryptophyceae]] (vrátane [[Kathablepharidacea]]) *** rod [[Palpitomonas]] ** [[Haptista]] *** [[Haptophyta]] *** [[Centroplasthelida]] ** incertae sedis: [[Microhelliela maris]], [[Ancoracysta twista]], [[Rappemonads]], [[Telonemia]], [[Picozoa]] * [[Amorphea]] ** [[Amoebozoa]] *** [[Tubulinea]] *** [[Evosea]] *** [[Discosea]] *** viacero rodov incertae sedis ** [[Obazoa]] *** [[Apusomonadida]] *** [[Breviatea]] *** [[Opisthokonta]] – vrátane húb (Fungi) a mnohobunkovcov/živočíchov (Metazoa) * [[CRuMs]] – čiastočné incertae sedis (pravdepodobne sesterská skupina taxónu Amorphea) ** [[Collodictyonidae]] (=[[Diphylleidae]]) ** [[Rigifilida]] **rod [[Mantamonas]] *incertae sedis ** "[[exkaváty]]" - monofyletickosť sporná (zámerne nie je použitý vedecký názov Excavata): *** [[Discoba]] **** [[Jakobida]] **** [[Tsukubamonadida]] **** [[Heterolobosea]] **** [[Euglenozoa]] *** [[Malawimonadidae]] *** [[Metamonada]] **** [[Fornicata]] **** [[Preaxostyla]] **** [[Parabasalia]] ** [[Ancyromonadida]] – asi sesterský taxón taxónov Amorphea a CRuMs ** [[Hemimastigophora]] ***[[Spiromedidae]] ***incertae sedis: rod [[Paramastix]] **viacero rodov incertae sedis Táto práca síce podľa explicitného vyjadrenia autorov zámerne nepriraďuje taxónom (vyššie) taxonomické úrovne, ale pomocne sú v texte taxonomické úrovne sčasti uvedené (najmä čeľaď, rad a podobne). Pre niektoré z najväčších taxónov je pomocne použité označenie nadskupina (angl. super-group alebo supergroup), ale z textu práce nie je jasné, ktoré konkrétne taxóny majú autori termínom nadskupina na mysli (V Adl et al. 2005 boli ako nadskupina označené taxóny Excavata, Archaeplastida, Chromalveolata, Rhizaria, Amoebozoa a Opisthokonta). Takmer rovnaký systém uvádza Burki et al. 2020 s nasledujúcimi odchýlkami:<ref name="Burki">{{Citácia periodika|titul=The New Tree of Eukaryotes|jazyk=English|meno3=Matthew W.|priezvisko2=Roger|meno2=Andrew J.|priezvisko=Burki|meno=Fabien|poznámky=PMID: 31606140|doi=10.1016/j.tree.2019.08.008|url=https://www.cell.com/trends/ecology-evolution/abstract/S0169-5347(19)30257-5|issn=0169-5347|strany=43–55|číslo=1|ročník=35|dátum prístupu=2020-06-02|dátum=2020-01-01|periodikum=Trends in Ecology & Evolution|priezvisko3=Brown}}</ref> :- Telonemia je sesterský taxón taxónu Sar a spolu tvoria nadradený taxón [[TSAR]]. :- Taxóny Archaeplastida, TSAR, Cryptista, Haptista, Amorphea, CRuMs a Hemimastigophora sú hodnotené ako nadskupiny (angl. supergroups), resp. presnejšie ako "nové" nadskupiny (na rozdiel od pôvodných nadskupín z práce Adl et al. 2005 - pozri vyššie). : - Taxón Archaeplastida zahŕňa popri vyššie uvedených troch podtaxónoch ako štvrtý podtaxón novo objavenú skupinu [[Rhodelphidia]] (pozri aj <ref>{{Citácia periodika|titul=Non-photosynthetic predators are sister to red algae|doi=10.1038/s41586-019-1398-6|meno3=Elisabeth|priezvisko2=Tikhonenkov|meno2=Denis V.|priezvisko=Gawryluk|meno=Ryan M. R.|poznámky=PMID: 31316212|issn=1476-4687|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=rhodelphidia#|strany=240–243|číslo=7768|ročník=572|dátum prístupu=2020-01-21|dátum=08 2019|periodikum=Nature|priezvisko3=Hehenberger}}</ref>). Niektorí autori delia na najvyššej úrovni eukaryoty na nasledujúce dva (sporné) taxóny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Živa – Diverzita protist (Ivan Čepička)|url=http://ziva.avcr.cz/2019-5/diverzita-protist.html|vydavateľ=ziva.avcr.cz|dátum prístupu=2020-01-21}}</ref><ref name=Burki/> :-[[Diphoda]] = Diaphoretickes, Hemimastigophora a časť tradičného Excavata (konkrétne: Discoba a Metamonada) :-[[Opimoda]] = Amorphea, CRuMs, Ancyromonadida a časť tradičného Excavata (konkrétne: Malawimonadidae) Stručné charakteristiky niektorých vyššie uvedených taxónov vyššej úrovne:{{chýba zdroj}} :- [[Archaeplastida]]: Taxón zahŕňajúci mnohobunkové [[rastliny]] a ich jednobunkových príbuzných. :- [[Sar]] (resp. [[TSAR]]): Skupina združuje hlavné časti bývalých skupín [[Protista]] a [[Chromista]], vrátane mnohobunkových [[Chaluhy|chalúh]]. :- [[Cryptista]]: [[Kryptomonády]] v širšom zmysle. :- [[Haptista]]: Ide v podstate o [[Haptophyta]] rozšírené o taxón [[Centrohelida]]. :- [[Amoebozoa]]: Zahŕňa väčšinu [[Meňavky|meňavkovitých]] organizmov a časť [[slizovky|slizoviek]]. :- [[Opisthokonta]]: Zahŕňa známe mnohobunkové organizmy ako [[živočíchy]] či [[huby]]. :- [[CRuMs]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov. :- [[Hemimastigophora]]: Drobná skupina jednobunkových organizmov. == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Eukaryota|commonscat=Eukaryota}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Eukaryota|4418611}}{{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Eukaryoty| ]] [[Kategória:Živé organizmy]] 7hu1r96nxzhrqfeo85qefh3g4tcrj9z 10 19373 8227236 8226860 2026-06-01T21:42:32Z Lalina 22926 gakt 8227236 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Marilyn Monroe in How to Marry a Millionaire.jpg |meno = [[Marilyn Monroe]] |rám = }} Meniny má [[Žaneta]]. Dnes je [[Medzinárodný deň detí]]. * [[1822]] – narodil sa [[Ján Francisci-Rimavský]], slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, novinár a politik († [[1905]]) * [[1926]] – narodila sa [[Marilyn Monroe]], americká herečka a modelka († [[1962]]) * [[1937]] – narodil sa [[Morgan Freeman]], americký herec, producent a rozprávač * [[1963]] – zomrel [[Yves Le Prieur]], francúzsky korvetný kapitán a vynálezca, zakladateľ moderného [[Prístrojové potápanie|prístrojového potápania]] (* [[1963]]) * [[1967]] – anglická rocková skupina [[The Beatles]] vydala album ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]'' * [[1974]] – narodila sa [[Alanis Morissettová]], kanadsko-americká speváčka, skladateľka a hudobníčka * [[1980]] – začala vysielať americká spravodajská televízna stanica [[CNN]] * [[1990]] – [[studená vojna]]: [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[George H. W. Bush]] a sovietsky prezident [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] podpísali zmluvu o ukončení výroby [[chemická zbraň|chemických zbraní]] * [[1998]] – v [[Brusel]]i bola založená [[Európska centrálna banka]] * [[2009]] – [[Airbus A330]] spoločnosti [[Air France]] sa [[Let Air France 447|zrútil]] do [[Atlantický oceán|Atlantiku]] pri pobreží [[Brazília|Brazílie]], zahynulo všetkých 216 cestujúcich a 12 členov posádky <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> k0awbg2vns7bnlka5kuqj0wn1cmt5kv 8227237 8227236 2026-06-01T21:45:03Z TeslaBot 71954 typografia 8227237 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Marilyn Monroe in How to Marry a Millionaire.jpg |meno = [[Marilyn Monroe]] |rám = }} Meniny má [[Žaneta]]. Dnes je [[Medzinárodný deň detí]]. * [[1822]] – narodil sa [[Ján Francisci-Rimavský]], slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, novinár a politik († [[1905]]) * [[1926]] – narodila sa [[Marilyn Monroe]], americká herečka a modelka († [[1962]]) * [[1937]] – narodil sa [[Morgan Freeman]], americký herec, producent a rozprávač * [[1963]] – zomrel [[Yves Le Prieur]], francúzsky korvetný kapitán a vynálezca, zakladateľ moderného [[Prístrojové potápanie|prístrojového potápania]] (* [[1963]]) * [[1967]] – anglická rocková skupina [[The Beatles]] vydala album ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]'' * [[1974]] – narodila sa [[Alanis Morissettová]], kanadsko-americká speváčka, skladateľka a hudobníčka * [[1980]] – začala vysielať americká spravodajská televízna stanica [[CNN]] * [[1990]] – [[studená vojna]]: [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[George H. W. Bush]] a sovietsky prezident [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] podpísali zmluvu o ukončení výroby [[chemická zbraň|chemických zbraní]] * [[1998]] – v [[Brusel]]i bola založená [[Európska centrálna banka]] * [[2009]] – [[Airbus A330]] spoločnosti [[Air France]] sa [[Let Air France 447|zrútil]] do [[Atlantický oceán|Atlantiku]] pri pobreží [[Brazília|Brazílie]], zahynulo všetkých 216 cestujúcich a 12 členov posádky <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> t29tc8an5piq0h10wxzywdqsdc6jpwp 10 19375 8227247 8061748 2026-06-02T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8227247 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = McLarenBruce.jpg |meno = [[Bruce McLaren|B. McLaren]] |rám = }} Meniny má [[Oxana]] a [[Xénia]]. *  [[193]] – rímsky cisár [[Didius Julianus]] bol zavraždený vo svojom paláci (* [[133]]/[[137]]) * [[1848]] – v [[Praha|Prahe]] sa začal [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanský kongres]], zjazd slovanských predstaviteľov snažiaci sa zjednotiť všetkých [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[habsburská monarchia|rakúskej monarchii]] * [[1882]] – zomrel [[Giuseppe Garibaldi]], taliansky generál a politik, ktorý významne prispel k [[Risorgimento|zjednoteniu Talianska]] (''Risorgimento'') (* [[1807]]) * [[1923]] – narodil sa [[Lloyd Shapley]], americký ekonóm, laureát [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Ceny za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela]] († [[2016]]) * [[1924]] – [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[Calvin Coolidge]] podpísal ''Indian Citizenship Act'', ktorým sa udelilo [[Američania (USA)|americké občianstvo]] všetkým [[Indiáni|Indiánom]] narodeným na území [[Spojené štáty|USA]] * [[1941]] – narodil sa [[Charlie Watts]], anglický rockový bubeník a hudobný producent, známy svojím pôsobením v skupine ''[[The Rolling Stones]]'' († [[2021]]) * [[1953]] – uskutočnila sa korunovácia [[Alžbeta II.|Alžbety II.]], kráľovnej [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a ostatných území [[Spoločenstvo národov|Commonwealthu]] * [[1970]] – zomrel [[Bruce McLaren]], novozélandský automobilový pretekár, zakladateľ stajne [[McLaren]] (* [[1937]]) * [[2018]] – zomrel [[Paul Delos Boyer|Paul D. Boyer]], americký biochemik a akademik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1918]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> a0xeit5wul5no5h32zxh88160h9xts7 0 23229 8227355 6991275 2026-06-02T11:47:55Z Vasiľ 2806 +ref 8227355 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Midway Atoll aerial photo 2008.JPG|thumb|Midwayské ostrovy na satelitnej snímke [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] z roku 2008]] '''Midwayské ostrovy'''<ref name="ÚGKK"/> alebo (staršie) '''Midway''' ({{vjz|eng|''Midway Atoll''}}/''Midway Island''/''Midway Islands''; [[havajčina|hav.]] ''Pihemanu Kauihelani'') sú [[atol]]y s rozlohou {{km2|6.2}}, nachádzajúce sa v severnom [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] (blízko severozápadného konca [[Havajské ostrovy|Havajského súostrovia]]), približne na tretine cesty medzi [[Honolulu]] a [[Tokio]]m. Je to súčasť tzv. Území USA a v rámci nich „nezačlenené“ územie (''unincorporated territory'') a územie bez ustavujúceho aktu Kongresu (''unorganized territory''). Midwayské ostrovy, pôvodne bez trvalého osídlenia, sú známe najmä ako dejisko [[Bitka o Midway|bitky o Midway]], ktorá sa odohrala v jeho blízkosti 4. až 7. júna 1942. V tejto bitke, ktorá znamenala obrat [[vojna v Pacifiku|vojny v Tichomorí]], [[United States Navy|Vojenské námorníctvo USA]] odrazilo japonský útok. V súčasnosti je letisko na ostrovoch používané ako núdzové letisko pre [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]], ktoré lietajú cez Tichý oceán podľa pravidiel [[ETOPS]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Súradnice|28.216667|-177.366667|type:isle|format=dms|display=title}} {{Havaj}} {{Oceánia}} {{Administratívne členenie USA}} [[Kategória:Ostrovy USA]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] qs0dcpnce7xeps297l8icktku8cy726 0 25196 8227296 8142586 2026-06-02T07:48:07Z ~2026-32628-75 296683 Pridanie Informacii k minulosti Obce 8227296 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Cífer | Iné názvy = | Obrázok = Cífer church.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Michala Archanjela v Cíferi | Znak = SVK Cifer COA.jpg | Vlajka = Cifer-trnava-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Región = | Časti = [[Pác]], [[Jarná (Cífer)|Jarná]] | Rieka = [[Gidra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.316667 | Zemepisná dĺžka = 17.500000 | Nadmorská výška = 139 | Prvá zmienka = 1291 | Starosta = Maroš Sagan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 919 43 | Kód = 506877 | EČV = TT | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Obecný úrad<br/>[[Námestie Andreja Hlinku (Cífer)|Námestie Andreja Hlinku]] 31<br/>919 43 Cífer | E-mail = sekretariat@cifer.sk | Telefón = 033/55 99 132 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.cifer.sk | Commons = Cífer | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Cífer''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Trnava (okres)|okrese Trnava]]. V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]] z roku [[1935]] a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z [[18. storočie|18. storočia]]. K obci Cífer patria aj dve miestne časti - [[Pác]] a [[Jarná (Cífer)|Jarná]]. Nachádzajú sa tu aj lokality Háj (uvádzaná aj Karlov dvor) a [[Horný mlyn]], kde v súčasnosti prebieha výstavba novostavieb. Cez Cífer preteká potok [[Gidra]]. V miestnej časti Pác je rímskokatolícky kostol svätých apoštolov Petra a Pavla zo [[17. storočie|17. storočia]]. Podľa mapy z roku 1803 boli pôvodné názvy Obce ako aj jej miestnych častí boli - Ziffer, Gottesgnad a Tót-Ujfalu == Šport == Futbalový klub ŠK Cífer, v plnom tvare Športový klub Cífer. Futbal v Cíferi má počiatky už v roku [[1925]], kedy miestni študenti zostavili futbalovú jedenástku. Zohrala niekoľko priateľských zápasov a skončila svoju činnosť. V októbri 1929 bol založený futbalový klub pod názvom ŠK Cífer. Prvý futbalový zápas sa hral s AC Modra na ich ihrisku a Cífer prehral 3:2 (2:0). V obci od roku [[1948]] pôsobí hádzanársky klub TJ Sokol Cífer, ktorý momentálne hrá 1. slovenskú ligu. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Eduard Mahler]] (* [[1857]]{{--}}† [[1945]]), prvý uhorský archeológ/ egyptológ židovského pôvodu * [[Augustín Sklenár]] (* [[1904]]{{--}}† [[1983]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], pedagóg, misionár (misionárom v USA bol 58 rokov)<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 271 - 272.</ref> * [[Oto Varečka]] (* [[1921]]{{--}}† [[1973]]), herec, dramaturg a režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave * [[Milan Zelinka]] (* [[1942]]), spisovateľ * [[Laco Lučenič]] (* [[1952]]), spevák, člen skupiny Prúdy * [[Jozef Krivička]] (* [[1952]]{{--}}† [[2020]]), herec * [[Juraj Hradský]] (* [[1953]]), spisovateľ, výtvarník a publicista * [[Marcel Géry]] (* [[1965]]), plavec, bronzová medaila na olympiáde v Barcelone * [[Svetozár Ilavský]], umelecký sochár * [[Peter Kalafút]], hádzanár, československý reprezentant * [[Vendelín Jankovič]], historik, archivár * [[Rastislav Kudláč]], akademický maliar * Jozef Masarovič (*1950 - † 2025) spoluzakladateľ Petang hrám pre radosť Cífer , bol podpredseda a športový referent, === Pôsobili tu === * [[Kristína Kupkovičová]] (* [[1992]]), hádzanárka == Partnerské obce == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Prellenkirchen]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Telnice (okres Brno-venkov)|Telnice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bernadič | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Cífer : Vlastivedná monografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 368 | url = | isbn = 80-215-0188-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pavlík | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Preslávili Cífer : Cífer : 720 : 1291-2011 | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = V Cíferi | rok = 2011 | počet strán = 156 | url = | isbn = 978-80-89118-15-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Cífer}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.skcifer.sk Oficiálna stránka ŠK Cífer] {{Obce okresu Trnava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Cífer| ]] [[Kategória:Obce okresu Trnava]] 3we5lt789o42rpcexdaped0y320cemb 8227297 8227296 2026-06-02T07:48:52Z ~2026-32628-75 296683 upravenie gramatiky 8227297 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Cífer | Iné názvy = | Obrázok = Cífer church.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Michala Archanjela v Cíferi | Znak = SVK Cifer COA.jpg | Vlajka = Cifer-trnava-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Región = | Časti = [[Pác]], [[Jarná (Cífer)|Jarná]] | Rieka = [[Gidra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.316667 | Zemepisná dĺžka = 17.500000 | Nadmorská výška = 139 | Prvá zmienka = 1291 | Starosta = Maroš Sagan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 919 43 | Kód = 506877 | EČV = TT | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Obecný úrad<br/>[[Námestie Andreja Hlinku (Cífer)|Námestie Andreja Hlinku]] 31<br/>919 43 Cífer | E-mail = sekretariat@cifer.sk | Telefón = 033/55 99 132 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.cifer.sk | Commons = Cífer | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Cífer''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Trnava (okres)|okrese Trnava]]. V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]] z roku [[1935]] a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z [[18. storočie|18. storočia]]. K obci Cífer patria aj dve miestne časti - [[Pác]] a [[Jarná (Cífer)|Jarná]]. Nachádzajú sa tu aj lokality Háj (uvádzaná aj Karlov dvor) a [[Horný mlyn]], kde v súčasnosti prebieha výstavba novostavieb. Cez Cífer preteká potok [[Gidra]]. V miestnej časti Pác je rímskokatolícky kostol svätých apoštolov Petra a Pavla zo [[17. storočie|17. storočia]]. Podľa mapy z roku 1803 boli pôvodné názvy Obce ako aj jej miestnych častí - Ziffer, Gottesgnad a Tót-Ujfalu. == Šport == Futbalový klub ŠK Cífer, v plnom tvare Športový klub Cífer. Futbal v Cíferi má počiatky už v roku [[1925]], kedy miestni študenti zostavili futbalovú jedenástku. Zohrala niekoľko priateľských zápasov a skončila svoju činnosť. V októbri 1929 bol založený futbalový klub pod názvom ŠK Cífer. Prvý futbalový zápas sa hral s AC Modra na ich ihrisku a Cífer prehral 3:2 (2:0). V obci od roku [[1948]] pôsobí hádzanársky klub TJ Sokol Cífer, ktorý momentálne hrá 1. slovenskú ligu. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Eduard Mahler]] (* [[1857]]{{--}}† [[1945]]), prvý uhorský archeológ/ egyptológ židovského pôvodu * [[Augustín Sklenár]] (* [[1904]]{{--}}† [[1983]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], pedagóg, misionár (misionárom v USA bol 58 rokov)<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 271 - 272.</ref> * [[Oto Varečka]] (* [[1921]]{{--}}† [[1973]]), herec, dramaturg a režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave * [[Milan Zelinka]] (* [[1942]]), spisovateľ * [[Laco Lučenič]] (* [[1952]]), spevák, člen skupiny Prúdy * [[Jozef Krivička]] (* [[1952]]{{--}}† [[2020]]), herec * [[Juraj Hradský]] (* [[1953]]), spisovateľ, výtvarník a publicista * [[Marcel Géry]] (* [[1965]]), plavec, bronzová medaila na olympiáde v Barcelone * [[Svetozár Ilavský]], umelecký sochár * [[Peter Kalafút]], hádzanár, československý reprezentant * [[Vendelín Jankovič]], historik, archivár * [[Rastislav Kudláč]], akademický maliar * Jozef Masarovič (*1950 - † 2025) spoluzakladateľ Petang hrám pre radosť Cífer , bol podpredseda a športový referent, === Pôsobili tu === * [[Kristína Kupkovičová]] (* [[1992]]), hádzanárka == Partnerské obce == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Prellenkirchen]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Telnice (okres Brno-venkov)|Telnice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bernadič | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Cífer : Vlastivedná monografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 368 | url = | isbn = 80-215-0188-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pavlík | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Preslávili Cífer : Cífer : 720 : 1291-2011 | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = V Cíferi | rok = 2011 | počet strán = 156 | url = | isbn = 978-80-89118-15-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Cífer}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.skcifer.sk Oficiálna stránka ŠK Cífer] {{Obce okresu Trnava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Cífer| ]] [[Kategória:Obce okresu Trnava]] kduk66b17q83lyis5ancbsjjozm2an2 8227298 8227297 2026-06-02T07:57:38Z ~2026-32628-75 296683 uprava 8227298 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Cífer | Iné názvy = | Obrázok = Cífer church.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Michala Archanjela v Cíferi | Znak = SVK Cifer COA.jpg | Vlajka = Cifer-trnava-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Trnava | Región = | Časti = [[Pác]], [[Jarná (Cífer)|Jarná]] | Rieka = [[Gidra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.316667 | Zemepisná dĺžka = 17.500000 | Nadmorská výška = 139 | Prvá zmienka = 1291 | Starosta = Maroš Sagan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 919 43 | Kód = 506877 | EČV = TT | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Obecný úrad<br/>[[Námestie Andreja Hlinku (Cífer)|Námestie Andreja Hlinku]] 31<br/>919 43 Cífer | E-mail = sekretariat@cifer.sk | Telefón = 033/55 99 132 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.cifer.sk | Commons = Cífer | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Cífer''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Trnava (okres)|okrese Trnava]]. V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]] z roku [[1935]] a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z [[18. storočie|18. storočia]]. K obci Cífer patria aj dve miestne časti - [[Pác]] a [[Jarná (Cífer)|Jarná]]. Nachádzajú sa tu aj lokality Háj (uvádzaná aj Karlov dvor) a [[Horný mlyn]], kde v súčasnosti prebieha výstavba novostavieb. Cez Cífer preteká potok [[Gidra]]. V miestnej časti Pác je rímskokatolícky kostol svätých apoštolov Petra a Pavla zo [[17. storočie|17. storočia]]. Podľa mapy z roku 1803 boli pôvodné názvy obce Cifer a Jarná - Ziffer a Gottesgnad. Pác sa neuvádza. == Šport == Futbalový klub ŠK Cífer, v plnom tvare Športový klub Cífer. Futbal v Cíferi má počiatky už v roku [[1925]], kedy miestni študenti zostavili futbalovú jedenástku. Zohrala niekoľko priateľských zápasov a skončila svoju činnosť. V októbri 1929 bol založený futbalový klub pod názvom ŠK Cífer. Prvý futbalový zápas sa hral s AC Modra na ich ihrisku a Cífer prehral 3:2 (2:0). V obci od roku [[1948]] pôsobí hádzanársky klub TJ Sokol Cífer, ktorý momentálne hrá 1. slovenskú ligu. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Eduard Mahler]] (* [[1857]]{{--}}† [[1945]]), prvý uhorský archeológ/ egyptológ židovského pôvodu * [[Augustín Sklenár]] (* [[1904]]{{--}}† [[1983]]), rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], pedagóg, misionár (misionárom v USA bol 58 rokov)<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 271 - 272.</ref> * [[Oto Varečka]] (* [[1921]]{{--}}† [[1973]]), herec, dramaturg a režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave * [[Milan Zelinka]] (* [[1942]]), spisovateľ * [[Laco Lučenič]] (* [[1952]]), spevák, člen skupiny Prúdy * [[Jozef Krivička]] (* [[1952]]{{--}}† [[2020]]), herec * [[Juraj Hradský]] (* [[1953]]), spisovateľ, výtvarník a publicista * [[Marcel Géry]] (* [[1965]]), plavec, bronzová medaila na olympiáde v Barcelone * [[Svetozár Ilavský]], umelecký sochár * [[Peter Kalafút]], hádzanár, československý reprezentant * [[Vendelín Jankovič]], historik, archivár * [[Rastislav Kudláč]], akademický maliar * Jozef Masarovič (*1950 - † 2025) spoluzakladateľ Petang hrám pre radosť Cífer , bol podpredseda a športový referent, === Pôsobili tu === * [[Kristína Kupkovičová]] (* [[1992]]), hádzanárka == Partnerské obce == * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Prellenkirchen]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Telnice (okres Brno-venkov)|Telnice]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bernadič | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Cífer : Vlastivedná monografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 368 | url = | isbn = 80-215-0188-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pavlík | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Preslávili Cífer : Cífer : 720 : 1291-2011 | vydanie = 1 | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = V Cíferi | rok = 2011 | počet strán = 156 | url = | isbn = 978-80-89118-15-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Cífer}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.skcifer.sk Oficiálna stránka ŠK Cífer] {{Obce okresu Trnava}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Cífer| ]] [[Kategória:Obce okresu Trnava]] ppvrr0jn1wkjxita5hrr8chkvcvw2wc 0 27586 8227257 8167573 2026-06-02T05:45:51Z Vasiľ 2806 /* Rodáci */ 8227257 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Heľpa | Iné názvy = | Obrázok = Nízké Tatry, Kolesárová, výhled JV 01.jpg | Popis obrázku = | Znak = Helpa erb.jpg | Vlajka = Helpa-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Hron | Rieka 1 = [[Krivuľa (prítok Hrona)|Krivuľa]] | Zemepisná šírka = 48.861389 | Zemepisná dĺžka = 19.970278 | Nadmorská výška = 695 | Prvá zmienka = [[1549]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=6&obec=51]}/[[1551]]^{[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430603&lstObec=508608&Okruh=zaklad]} | Starosta = Miroslav Lilko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 976 68 | Kód = 508608 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Farská 588/2 | E-mail = helpa@helpa.sk | Telefón = 048/618 61 50 | Fax = 048/618 60 04 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.helpa.sk | Commons = Heľpa | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Heľpa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. K 1. 1. 2024 žilo v obci 2389 obyvateľov, z toho 1139 mužov a 1250 žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvateľstvo | url = https://www.helpa.sk/obec/obyvatelstvo/ | dátum prístupu = 2024-04-30}}</ref> == Polohopis == === Vodné toky === Stredom chotára obce preteká druhá najväčšia rieka Slovenska, [[Hron]]. Z hľadiska vodného športu predstavuje Heľpa na Hrone významnú lokalitu, pretože za vysokého vodného stavu je Hron splavný práve od Heľpy až po ústie do [[Dunaj|Dunaja]], čo predstavuje dĺžku 272 km. Na území Heľpy prijíma Hron niekoľko menších tokov. Cez [[Krivuľa|Krivuľu]], asi 6 km dlhú dolinu na južných svahoch [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], preteká rovnomenný potok, prameniaci v južnom svahu pod vrcholom [[Veľká Vápenica|Veľkej Vápenice]]. Na území chotára vyvierajú dva výdatnejšie pramene [[minerálna voda|minerálnych vôd]]. === Prírodná rezervácia === Najvyššie položené časti územia Heľpy, vrcholové partie hrebeňa Nízkych Tatier, sú už súčasťou územia [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. Do južného chotára zasahuje významná štátna [[prírodná rezervácia]] Veľká Stožka v [[Národný park Muránska planina|národnom parku Muránska planina]]. == Dejiny == Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. Tu sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti. Občania obce vždy mali a majú silné národnostné povedomie. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nadväzovali kontakty so sovietskymi partizánmi a po každej stránke ich podporovali. Po vypuknutí SNP bol v obci [[1. september|1. septembra]] [[1944]] vytvorený [[Revolučný národný výbor]]. Organizoval brigády na kopanie protitankových priekop a budovanie zábran, v priestoroch školy zriadil vojenskú nemocnicu aj s operačnou sálou. [[8. júl]]a [[1949]] sa vzbúrili občania proti príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktorí chceli odvliecť miestneho duchovného správcu fary, vd. p. Michala Čaneckého. Stal sa jednou z osobností, ktoré mali byť stíhané a odsúdené za tzv. protištátnu činnosť. Občania sa proti tejto skutočnosti vzbúrili a kňaza im nezobrali. Tento skutok mal však neblahé následky a vyšetrovanie bolo veľmi tvrdé. Vypočúvali okolo sto osôb, stíhali 42 a odsúdených bolo 35 osôb. == Politika == === Obecné zastupiteľstvo 2022 - 2026 === #Lucia Maková (Starostovia a nezávislí kandidáti) #Pavel Zibrík (Starostovia a nezávislí kandidáti) #Anna Koreňová (Starostovia a nezávislí kandidáti) #Mgr. Andrea Oravkinová (nezávislý kandidá) #Jozef Fiľo (Starostovia a nezávislí kandidáti) #Jozef Kukuľa (nezávislý kandidát) #Rudolf Mešťan (Národná koalícia/nezávislí kandidáti) #Zdeno Šťavina (Republika) #Milan Skladaný (Starostovia a nezávislí kandidáti) === Obecné zastupiteľstvo 2018 - 2022 === #Miroslav Lilko (nezávislý kandidát) #Mgr. art. Andrea Kirschová (SPOLU) #Mgr. Andrea Oravkinová (nezávislý kandidát) #Milan Málik (nezávislý kandidát) #Mgr. Milan Bošeľa (SNS) #Jozef Kukuľa (nezávislý kandidát) #Ján Kukuľa (nezávislý kandidát) #Rudolf Mešťan (nezávislý kandidát) #Ing. Michal Košťál (nezávislý kandidát) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mária (matka Ježiša)|Nanebovzatia Panny Márie]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba so segmentovo ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1800]]. Kostol prešiel úpravou v roku [[1895]]. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou, fasády sú členené lizénami. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba|klenbami]], nachádza sa tu murovaná [[empora]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Heľpa - Kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/helpa-kostol-nanebovzatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * Súbor [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov, jedná sa o zrubové trojpriestorové objekty na pôdoryse obdĺžnika, najčastejšie zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Objekty číslo 18, 26, 623, 391 a 399 sú pamiatkovo chránené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10989 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> === Pravidelné podujatia === Folklórny festival '''[[Horehronské dni spevu a tanca|''Horehronské dni spevu a tanca'']]''' sa koná pravidelne koncom júna od roku 1966.<ref name=orgobkec>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 48. Horehronské dni spevu a tanca, 28. - 30. jún 2013, Heľpa| url = http://www.sosbb.sk/folk2.htm| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.01.2013| vydavateľ = Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica| miesto = Banská Bystrica| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130806134958/http://www.sosbb.sk/folk2.htm| dátum archivácie = 2013-08-06}}</ref> Amfiteáter, kde sa toto podujatie uskutočňuje, sa nachádza za základnou školou. Okrem toho sa v júni koná detský folklórny festival ''Kolovrátok'', koncom augusta ''Prehliadka vojenských folklórnych súborov''.<ref name=historiaobce>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História obce| url = http://portal.helpa.sk/historia-obce.phtml?id3=8736| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 08.03.2011| dátum prístupu = 24.01.2013| vydavateľ = Obec Heľpa| miesto = Heľpa| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130120090702/http://portal.helpa.sk/historia-obce.phtml?id3=8736| dátum archivácie = 2013-01-20}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Jozef Rusnák-Bronda]], (* 1865{{--}}† 1945), rozprávkár * [[Jozef Kemko]] (* [[1887]] – † [[1960]]), ľudový rezbár * [[Ján Riapoš]] (* [[1968]]), paraolympionik * [[Lukáš Latinák]] (* [[1977]]), herec * [[Milan Fiľo]] (* [[1967]]), podnikateľ * Jozef Oravkin (* 1968), podnikateľ == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/helpa/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Heľpa| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] 3xkms8lu7rycd6iaxnhtoq6x8wtbmlc 0 29449 8227225 8177047 2026-06-01T21:25:20Z ~2026-32556-15 296660 /* */ 8227225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Linkin Park | Obrázok = Linkin Park - From Zero Lead Press Photo - James Minchin III.jpg|280px | Popis obrázku =Linkin Park v roku 2024 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} Agoura Hills, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Rap metal]], [[Alternatívny metal]], [[Nu metal]], [[Rap rock]] | Roky pôsobenia = 1996 – 2017, 2024 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Warner Bros.|Warner Bros. Records]]<br />[[Machine Shop Recordings|Machine Shop]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|linkinpark.com}} | Členovia skupiny = [[Brad Delson]]<br />[[Mike Shinoda]]<br />[[Dave Farrell]]<br />[[Joe Hahn]]<br/>[[Emily Armstrongová]]<br/>[[Colin Brittain]] | Bývalí členovia = [[Chester Bennington]]<br />Mark Wakefield<br />Kyle Christner<br/>[[Rob Bourdon]] }} '''Linkin Park''' je [[Spojené štáty|americká]] [[rock]]ová hudobná skupina z Agoura Hills v [[Kalifornia|Kalifornii]], ktorá vznikla v roku 1996 a hrá prevažne [[nu metal]]. Linkin Park mala 6 členov. Najväčšími hitmi skupiny sú piesne „[[Numb]]“, „[[Somewhere I Belong]]“, „[[In the End]]“, „[[Crawling]]“, „[[Faint]]“ či „[[New Divide]]“. Tieto piesne boli veľkými hitmi aj na [[Slovensko|Slovensku]], keď vyhrávali v rôznych televíznych a rádiových hitparádach. V roku 2003 MTV2 pomenovali Linkin Park ako šiestu najväčšiu kapelu v ére hudobného videa a tretiu najlepšiu z nového tisícročia. Časopis ''[[Billboard]]'' zaradil Linkin Park na 19. miesto v rebríčku najlepších umelcov desaťročia. V roku 2012 bola kapela zvolená za najväčšieho umelca z roku 2000 v štúdii Bracket Madness o VH1. V roku 2014, skupina bola deklarovaná ako ''Najväčší Rock Band na svete práve teraz. Linkin Park predala cez 91 miliónov albumov a 41 miliónov samostaných singlov po celom svete čo je celkovo viac ako 132 miliónov platni po celom svete a a 31 400 000 albumov 32 500 000 singlov v USA'' do Júna 2017. Získala dve [[Grammy|ceny Grammy]] a viac ako 72 cien po celom svete.<ref>{{Citácia periodika | meno=Lisa | priezvisko=Verrico | spoluautori= | adkaz na autora= | titul=Linkin Park | dátum vydania=30. január 2008 | periodikum=The Times | url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece | work= | pages= | dátum prístupu=2009-02-20 | language= | url archívu=https://web.archive.org/web/20090515124507/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece | dátum archivácie=2009-05-15 }}</ref><ref>Rock On The Net, [http://www.rockonthenet.com/grammy/rapcollab.htm Grammy Awards: Best Rap/Sung Collaboration], Retrieved on June 9, 2007</ref><ref>Rock On The Net [http://www.rockonthenet.com/grammy/hardrock.htm Grammy Awards: Best Hard Rock Performance], Retrieved on June 14, 2006</ref> == História skupiny == === Počiatky (1996 – 2000) === Prví zakladatelia tejto skupiny boli [[Mike Shinoda]], [[Brad Delson]] a [[Rob Bourdon]].<ref name=Ask-Bio>AskMen.com, [http://www.askmen.com/men/entertainment_150/196c_linkin_park.html Linkin Park – Biography] Retrieved on March 20, 2007</ref> Bývali pomerne blízko seba v Agoura Hills, chodili spolu na strednú školu, ale pokiaľ išlo o obľúbené hudobné štýly, kráčali každý iným smerom. Mike žil [[hip hop]]om a Brad preferoval [[metal|metal a rock]]. Raz sa obaja zišli na spoločnom koncerte dvoch skupín, ich tvorba sa zakladala na kombinácii rôznych hudobných štýlov (išlo o spoločný koncert kapiel [[Anthrax]] a [[Public Enemy]]), čo sa im veľmi zapáčilo. Vtedy sa datoval rok [[1996]]. Mike s Bradom sa dali dohromady s ďalšími budúcimi členmi [[Joe Hahn|Joeom Hahnon]] a [[Rob Bourdon|Robom Bourdonom]]. Postupne sa k nim pridali aj [[Dave Farrell]] a Mark Wakefield. Vtedy sa ešte skupina volala „Xero“ a podarilo sa im nahrať prvú demo nahrávku obsahujúcu 4 piesne. Táto nahrávka dnes patrí medzi najcennejšie zberateľské predmety. Mike sa cez známych dozvedel o [[Chester Charles Bennington|Chesterovi Benningtonovi]] spevákovi skupiny Grey Daze, ktorá bola v tej dobe dosť populárna vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]] v štáte [[Arizona]]. Mike poslal Chesterovi niekoľko inštrumentálnych piesní, do ktorých Chester nahral svoj spev. Kvôli tomuto nahrávaniu zmeškal Chester aj oslavu svojich narodenín. Keď potom pustil nahrávky Mikovi rovno do [[telefón]]u, z Mikea úžasom vypadlo: ''„Chlape, ak si len z polovice tak dobrý, ako tvoj hlas, máš prácu“''. Chester nasledujúci deň vyrazil z Phoenixu do [[Los Angeles|L.A.]], kde sa stretol aj so zvyškom skupiny. Po odchode Marka Wakefielda a jeho nahradením Chesterom sa skupina premenovala na „Hybrid Theory“. Bohužiaľ sa už jedna skupina takto volala a im nezostávalo, než prejsť na iný názov. Vtedy prišli s nápadom vypožičať si meno „Lincoln Park“ – čo je meno, ktoré má v každom americkom meste aspoň jeden park. Neskôr ale zistili, že si na toto meno nemôžu založiť internetové stránky, pretože doména už bola s týmto menom obsadená. Vtedy sa rozhodli mierne pozmeniť aj názov, z ktorého sa stalo „Linkin Park“. Výslovnosť oboch je totiž v hovorovej angličtine pomerne podobná. Po natočení klipu k prvému singlu, „[[One Step Closer]]", vyšla 24. októbra 2000 aj debutová doska, ktorá sa rýchlo vyhupla na popredné priečky predajnosti a zaistila tak Linkin Park obrovský úspech. [[Súbor:LPLogo-black 2000-07.svg|thumb|191x191px|Logo, ktoré skupina používala od vydania albumu ''Hybrid Theory,'' až do vydania ''Minutes to Midnight''.]] === ''Hybrid Theory'' a ''Reanimation'' (2000 – 2002) === Súbežne s vydaním [[debut]]ového albumu ''[[Hybrid Theory]]'', ktorý bol vydaný dňa 24. októbra 2000,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rateyourmusic.com/release/album/linkin_park/hybrid_theory/|titul=Linkin Park – ''Hybrid Theory released October 24, 2000.|dátum prístupu=2007-12-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.linkin-park.com/?pg=albums|titul=Linkin Park fansite — Album release date|dátum prístupu=2007-12-23 |archiveurl = http://web.archive.org/web/20071221073717/http://www.linkin-park.com/?pg=albums |archivedate = 21. december 2007}}</ref> sa Linkin Park vydali na turné, keď počas jedného roka odohrali 324 koncertov, ktoré sa medzi fanúšikmi skupiny stali notoricky známymi a obľúbenými, zvlášť pre ich jedinečnú atmosféru. Okrem vlastných koncertov sa tiež zúčastnili niekoľkých väčších festivalov, aby v roku [[2001]] nakoniec zorganizovali svoj vlastný, nazvaný Projekt Revolution. Ten mal, a stále má za cieľ, priviesť na jedno pódium skupiny a umelcov, reprezentujúcich čo najširšie spektrum hudobných žánrov. Rok 2001 tiež pre Linkin Park znamenal prvú nomináciu na hudobné ocenenie, a to od stanice [[MTV]], časopisov ''[[Kerrang!]]'' a ''[[Rolling Stone]]'' a dokonca aj od americkej akadémie populárnej hudby, udeľujúca ceny [[Grammy]]. Album ''Hybrid Theory'' sa predal po celom svete viac ako 30 miliónov kusov, čím sa stalo najpredávanejšou nahrávkou od kapely a jedno z najúspešnejších CD nového milénia. V atmosfére skorého a všeobecného očakávania nové dosky pokračovali Linkin Park v koncertovaní a súčasne pracovali na materiáli pre novú dosku. V decembri 2002 sa skupina presunula do štúdia, kde skompletovala všetky natočené demá a začala s nahrávaním. Konečný produkt, album menom ''[[Meteora]]'', bol vydaný 25. marca 2003.<ref name=dvd>Warner Bros. Records, "The Making of Meteora" (2003) [[DVD]], Released on March 25, 2003.</ref> === ''Meteora'' (2002 – 2004) === Album ''[[Meteora (album)|Meteora]]'' sa okamžite vyhupol na popredné priečky predajnosti, a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] sa stal tretím najpredávanejším albumom roka, hoci nedosiahol úspechov svojho predchodca. Súbežne s vydaním novej dosky sa Linkin Park opäť vydali na celosvetové [[turné]], po ňom nasledoval ďalší ročník Projektu Revolution. V nezmiernenom tempe koncertov pokračovala skupina aj v roku [[2004]], s jedným z ich najznámejších a najlepšie hodnotených vystúpení, konkrétne na festivale [[Rock am Ring]] 2004. Aj v týchto rokoch sa Linkin Parku podarilo s doskou ''Meteora'' zvíťaziť v mnoho hudobných anketách a súťažiach, a to napríklad za najlepší videoklip na MTV European Music Awards 2004 a Umelec roka a Skladba roka na Radio Music Awards 2004. Miesto príprav na ďalšiu dosku sa Linkin Park na konci roka 2004 rozhodli odložiť na chvíľu hudobné projekty stranou a užiť si voľný čas s rodinou a priateľmi. Do toho ale prišla ponuka MTV zúčastniť sa spoločného projektu s americkým rapperom [[Jay Z]]. Tomuto štýlu sa prisudzuje označenie [[mashup|mash-up]], jeho princípom je spájanie rôznych skladieb štýlovo odlišných interpretov do jednej. Album ''[[Collision Course]]'', výsledok tejto spolupráce, vyšiel v novembri 2004. K albumu bolo priložené aj [[DVD]] so záznamom živého prevedenia skladieb v losangeleskom Roxy Theatre. Po tomto projekte sa Linkin Park začali naplno venovať charitatívnemu projektu Music for Relief, ktorý mal za ciel pomoc juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]] postihnutou ničivou vlnou [[tsunami]] v decembri 2004. Na podporu tohoto projektu bol tiež usporiadaný benefičný koncert, na ktorom okrem Linkin Park vystúpili aj [[No Doubt]], Jay Z a ďalší. === Ostatné projekty a práca na novej doske (2004 – 2006) === Po tomto období oddychu Linkin Park síce začali s prípravami na nahrávanie ďalšej dosky, ale všetok postup zbrzdilo zrušenie zmluvy s nahrávacou spoločnosťou [[Warner Bros.]] Oficiálnym stanoviskom skupiny bolo, že koncern nezaisťuje umelcom dostatočnú finančnú podporu. Tento spor sa podaril urovnať až na jeseň v roku [[2006]]. V tejto dobe sa [[Mike Shinoda]] rozhodol skúsiť šťastie aj s oveľa viac [[hiphop]]ovej orientovanou tvorbou, sústredenou do jeho vedľajšieho projektu s názvom Fort Minor. Vydal s ním jeden album, pomenovaný ''The Rising Tied'', po ňom nasledovalo aj koncertné turné. Na tomto projekte sa hudobne podieľal aj [[Joseph Hahn]] a pozíciu neoficiálneho poradcu prevzal [[Brad Delson]]. === ''Minutes to Midnight'' (2006 – 2008) === [[Súbor:LinkiPark.JPG|thumb|212x212px|Koncert Linkin Park v Prahe (2007)]] V polovici roka [[2006]] už skupina začala naplno pracovať na materiáli pre novú dosku. Ako producenta si vybrali [[Rick Rubin|Ricka Rubina]], ktorý skôr pracoval napríklad s [[Beastie Boys]], [[Metallica|Metallicou]] a [[Red Hot Chili Peppers]]. Podľa skupiny bolo hlavným impulzom práve k tomuto výberu „snaha vymaniť sa z nu-metalovej škatuľky, do ktorej nás dosadili hudobný kritici.“ Výsledkom práce, ktorá trvala bezmála štrnásť mesiacov, sa stala doska ''[[Minutes to Midnight]]'', ktorá vyšla [[15. máj]]a [[2007]].<ref>Warner Bros. Records, [http://new.marketwire.com/2.0/rel.jsp?id=716379 Fans Counting the 'Minutes' as Linkin Park Reveal Album Name and Release Date]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Retrieved on June 9, 2007</ref> Okamžite po jej vydaní sa Linkin Park vydali na celosvetové turné, jeho súčasťou bol aj koncert v pražskej Sazka Aréne, 12. júna [[2007]]. Ako turné, tak aj samotná doska zožali po svete veľký úspech, predovšetkým čo sa týka záujmu fanúšikov. Medzi kritikmi vyvolala ale doska veľký rozkol. Podľa jednej časti sa Linkin Park podarilo opustiť nudné klišé [[nu-metal]]u a posunúť sa vo svojej tvorbe na novú a netušenú úroveň, podľa druhej zase skupina prišla o časť svojej jedinečnosti a zapadla tak medzi masu nevýrazných rockových skupín. Záujem fanúšikov a podpora skupiny sa odrazili aj v oceneniach, ktoré skupina získala, keď v novembri 2007 dostala skupina pri predávaní cien MTV European Music Awards 2007 cenu za Najlepšiu skupinu roka. V marci 2008 oznámila skupina nové európske turné. V júli, po ukončení druhého európskeho turné sa Linkin Park vydali na štvrtý ročník Projektu Revolution v Spojených štátoch. Turné v [[Čína|Číne]], plánované na október 2008 muselo byť kvôli chorobe Chestera Benningtona zrušené a Linkin Park sa tak rovno pustili do nahrávania nového albumu, na ňom začali pracovať už v marci [[2008]]. Mike Shinoda 12. júna 2010 oznámil, že skupina má už hotové nové piesne, obal a vymyslené meno nadchádzajúcej dosky. === ''A Thousand Suns'' (2008 – 2011) === [[Súbor:Mike Shinoda, Mr. Hahn & Chester Bennington, Linkin Park @ Sonisphere.jpg|thumb|Vystúpenie na festivale Sonisphere vo [[Fínsko|Fínsku]]. ]] V máji 2009 Linkin Park oznámili, že začali s prácami na štvrtom štúdiovom albume, ktorého vydanie plánujú na rok 2010. Shinoda prezradil pre IGN, že štvrtý album bude mixom niekoľkých hudobných žánrov a taktiež bude omnoho viac experimentálny ako posledné albumy. Bennington potvrdil, že produkcie sa opäť ujme [[Rick Rubin]] a o niečo neskôr kapela prezradila aj názov štvrtého štúdiového albumu, [[A Thousand Suns]]. Popri prácach na novej doske Linkin Park spolupracovali s úspešným filmovým skladateľom [[Hans Zimmer|Hansom Zimmerom]] na tvorbe soundtracku pre film [[Transformers (film)|Transformers 3]]. Kapela vydala singel s názvom „New Divide“. Joseph Hahn režíroval oficiálne video, ktoré obsahovalo niekoľko zostrihaných scén z filmu. Po úspešnom dokončení týchto prác a odohraní niekoľkých špeciálnych koncertov sa kapela vrátila k tvorbe štvrtého albumu. 19. Januára 2010 kapela vydala skladbu „Not Alone“, ktorá bola súčasťou projektu Music for Relief nazvaná Download to Donate for Haiti. Zisky zo stiahnutí tejto skladby boli určené na pomoc obetiam zemetrasení v [[Haiti (štát)|Haiti]]. 10. februára 2010 sa na oficiálnej stránke kapely objavilo video k skladbe „Not Alone“. 26. apríla kapela vydala aplikáciu pre [[iPhone]], iPod Touch a [[iPad]] s názvom "8-Bit Rebellion!" v ktorej si môžete zahrať za jednotlivých členov kapely, a po prejdení odomknete skladbu „Blackbirds“, ktorá sa o niečo neskôr objavila aj na [[iTunes]] ako bonusová skladba k „A Thousand Suns“. Album ''[[A Thousand Suns]]'' bol vydaný 14. septembra. O niečo neskôr bol vydaný prvý singel albumu, „The Catalyst“. Kapela predstavila nový album odštartovaním turné, ktoré sa začalo 7. septembra v Los Angeles. O deň neskôr boli predstavené dve nové skladby z albumu „Waiting for the End“ a „Blackout“. Na internete sa tiež objavila dokumentárna snímka s názvom ''Meeting of A Thousand Suns'', ktorý zobrazoval práce na albume. „Waiting for the End“ bol neskôr vydaný ako druhý singel z ''[[A Thousand Suns]]''. 11. januára bol projekt Download to Donate for Haiti aktualizovaný. Po novom niesol názov ''Download to Donate for Haiti V2.0'', kde myšlienka pretrvávala, no počet skladieb na stiahnutie sa zvýšil. Išlo napríklad o remix singlu „The Catalyst“. 21. marca 2011 kapela vydala tretí oficiálny singel z [[A Thousand Suns]], nesúci názov „Burning in the Skies“. 13. apríla 2011 Shinoda potvrdil, že štvrtým singlom sa stane skladba „Iridescent“. Taktiež potvrdil, že vznikne druhá verzia skladby, ktoré bude o niečo kratšia, no živšia. Táto verzia bude použitá ako soundtrack k prichádzajúcemu filmu Transformers 3, tak ako tomu bolo v predošlých dvoch Transformers filmoch, kde sa soundtrackom stali skladby „What I've Done“ a „New Divide“. Kapela taktiež potvrdila oficiálne video pre tento singel, kde si réžiu vzal na starosť opäť Joe Hahn. Oficiálne videoklipy vyšli taktiež pre single „Waiting for the End“ a „Burning in the Skies“. [[Súbor:LPLogo-black.svg|thumb|201x201px|Logo, ktoré skupina používa od vydania albumu ''Minutes to Midnight''.]] === ''Living Things'' a ''Recharged'' (2011 – 2013) === V Júni 2011 oznámil hlavný spevák kapely [[Chester Bennington]] časopisu ''[[Kerrang!]]'', že Linkin Park začali pracovať na nových materiáloch pre ich piaty štúdiový album. Vysvetlil: ''„Pracujeme na nových nahrávkach posledné dva mesiace. Hudba je skvelá a sme presne tam, kde sme chceli byť. Nehovorím o vysokom množstve hluku, ale o veľkom množstve dobrých pesničiek.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.nme.com/news/linkin-park/57334| titul=Linkin Park: 'Our next album will polarize people' | dátum vydania=15. jún 2011| dátum prístupu=2011-06-16}}</ref> Spevák a raper kapely [[Mike Shinoda]] a [[Rick Rubin]] sa ujali produkcie albumu. ''„Ako vždy, stretávame sa približne raz týždenne, aby sme si vypočuli nahrané pesničky a porozprávali sa o nich. Nahrávok je omnoho viac, ako tomu bolo na predchádzajúcich dvoch albumoch. Na'' ''A Thousand Suns'' ''bolo mnoho experimentov, no povedali sme si, 'OK, nemôžeme to takto robiť navždy. Poďme opustiť túto škatuľku, vrátiť sa a udrieť znovu.“''<ref name=rick>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.billboard.com/#/news/rick-rubin-on-new-chili-peppers-metallica-1005242142.story| titul=Rick Rubin on New Chili Peppers & Metallica Albums, Why Adele's Hot Streak Is 'Just Beginning' | dátum vydania=20. jún 2011| dátum prístupu=2011-06-21}}</ref> Bennington vysvetlil: ''„Rubin nám dal miesto len pre nás, aby sme pracovali na sebe samých... Dal nám stručný opis toho, čo sa mu páči... Bol by rád, ak by nás videl v živšej podobe ako zvyčajne.“''<ref name=live>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://live105.radio.com/2012/04/12/audio-linkin-park-tells-us-about-their-new-music-live-105-world-premieres-the-new-single-on-monday-april-16th/ |titul=Audio: Linkin Park Tells Us About Their New Music; LIVE 105 To World Premiere The New Single On Monday, April 16th |autor=Miles the DJ |dátum vydania=12. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[KITS|Live 105]] |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://archive.is/20120604050618/http://live105.radio.com/2012/04/12/audio-linkin-park-tells-us-about-their-new-music-live-105-world-premieres-the-new-single-on-monday-april-16th/ |dátum archivácie=2012-06-04 }}</ref> Tiež povedal, že Shinoda drží proces nahrávania každej pesničky na vysokej úrovni a spoluprácu Rubina a Shinody nazval „náš zlatý lístok“ (our golden ticket).<ref name=live/> V júli 2011, Bennington povedal pre časopis ''[[Rolling Stone]]'', že Linkin Park chcú, aby vydávali nový album každých 18 mesiacov, a že bude prekvapený, ak piaty album nepríde v roku 2012. Kapela pokračovala v nahrávaní a pracovaní na nových materiáloch dokonca aj počas turné. Neskôr, v septembri 2011 povedal, že piaty štúdiový album je stále iba v počiatočnom štádiu nahrávania. ''„Stále sme na začiatku. Chceme si uchovať kreatívnu náladu, takže sa snažíme pracovať intenzívne... sme spokojní s tempom, ktoré momentálne máme.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mtv.com/news/articles/1670220/linkin-park-chester-bennington-new-album.jhtml |titul=Linkin Park 'Getting The Wheels Rolling' On Next Album |autor=Montgomery, James and WhiteWolf, Vanessa |dátum vydania=2. september 2011 |work=[[MTV]].com |vydavateľ=[[MTV]] |dátum prístupu=2011-12-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111113201428/http://www.mtv.com/news/articles/1670220/linkin-park-chester-bennington-new-album.jhtml |dátum archivácie=2011-11-13 }}</ref> 21. marca 2012 Bennington poskytol interview pre časopis ''Kerrang!''. Povedal: ''„Kapela sa pomaly vracia k starším 'známejším' zvukom pri nových nahrávkach, na [novom] albume budeme pracovať s intenzívnejším zvukom gitár a masívnejšími refrénmi, no tiež pridávame mnoho elektronickej linky, aby bola hudba živá, tvrdá, no nie príliš metalová. Bude to pre ľudí omnoho príbuznejšie ako bol'' ''A Thousand Suns, kde sme presadzovali myšlienku 'Kašlať na to, proste skúsime niečo iné.“'' Bennington tiež povedal, že texty nových pesničiek budú viac osobné a budú sa vyhýbať politickým názorom, dodal: ''„Písali sme mnoho aj o našich vzťahoch.“'' <ref name=highlights>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kerrang.com/blog/2012/03/kerrang_magazine_210312.html|titul=Kerrang! Magazine 21/03/12, Highlights.|vydavateľ=Kerrang.com|dátum prístupu=2012-03-28}}</ref><ref name=bonkers>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nme.com/news/linkin-park/62762|titul=Linkin Park: 'Our last album was bonkers' | News | NME.COM|dátum vydania=21. marec 2012|dátum prístupu=2012-03-28}}</ref> Bennington a Shinoda zastávali podobné názory pri rozhovoroch pre časopis ''Spin''. ''„Teraz už vieme, že máme prostriedky a skúsenosti premeniť naše nápady na niečo, čo sme hľadali, na rozdiel od skúšania, objavovania, a zisťovania že to znie iba ako nu-metal. Nikdy sa nám toto škatuľkovanie nepáčilo, no môžeme použiť elementy z tejto hudby a vytvoriť niečo nové, živé a svieže.“''<ref name=spin>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.spin.com/articles/linkin-park-open-about-hybrid-vibe-june-album |titul=Linkin Park Open Up About Hybrid Vibe of June Album |autor=Martins, Chris |dátum vydania=12. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[Spin (časopis)|Spin]] |dátum prístupu=2012-04-12}}</ref> Prezradili názvy prvých piatich pesničiek z albumu, a tiež potvrdili spoluprácu na albume s [[Kanada|kanadským]] muzikantom Owenom Pallettom.<ref name=spin/> Bennington povedal pre časopis ''Live 105: „Kapela sa snaží použiť všetko, čo robila v minulosti a použiť najlepšie časti z predchádzajúcich štyroch albumov, a spojiť ich dokopy do jednej nahrávky.“''<ref name=live/> Shinoda hovoril s ''Co.Create'' o novom albume a spomenul: ''„Nový album odpáli všetkých fanúšikov. Priemerný človek nebude schopný po vypočutí pesničky len tak zabudnúť jej názov. Som si ale vedomý, že je to niečo úplne nové.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.fastcocreate.com/1680341/linkin-parks-mike-shinoda-on-scoring-the-raid-redemption-and-how-it-will-shape-the-bands-nex |titul=Linkin Park’s Mike Shinoda On Scoring “The Raid: Redemption,” And How it Will Shape the Band’s next album |autor=Karpel, Ari |dátum vydania=2. apríl 2012 |work= |vydavateľ=Co.Create |dátum prístupu=2012-04-02}}</ref> 9. apríla 2012 kapela vypustila na internet upútavku pre piaty štúdiový album.<ref name=tumblr>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://lp2k12.tumblr.com/ |titul=Could This Be Something? |autor=Linkin Park |dátum vydania=9. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[Tumblr]] |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130118053914/http://lp2k12.tumblr.com/ |dátum archivácie=2013-01-18 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/m_shinoda/status/189578908050530305 |title=Mike Shinoda tweet |author=Shinoda, Mike |date=10 April 2012 |work= |publisher=[[Twitter]].com |accessdate=9 April 2012}}</ref> Kapela dala do pozornosti deň 16. apríl 2012, presne v ten deň bol vydaný prvý singel ''„''[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]''“''.<ref name=german>{{cite web |url=http://www.warnermusic.de/news/?article=8a0af81236a0a4610136a199392c000b&artistName=Linkin Park |title=16.04.: Neue Single, Album-Artwork |author= |date=11 April 2012 |work=Warner Music Germany |publisher=[[Warner Bros. Records]] |accessdate=11 April 2012}}</ref> 15. apríla 2012 Mike Shinoda na svojom blogu potvrdil, že názov nového albumu bude ''[[Living Things]],'' a že predobjednávky nového albumu budú spustené na oficiálnom webe kapely od 16. apríla.<ref>{{cite web |url=http://mikeshinoda.com/2012/04/15/monday-news-burn-it-down-release-dates-the-album-and-a-toolbox/ |title=Monday News: Burn It Down, Release Dates, The Album, and a Toolbox. |author=Shinoda, Mike |date=15 April 2012 |work= |publisher=Mikeshinoda.com |accessdate=15 April 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120908191946/http://mikeshinoda.com/2012/04/15/monday-news-burn-it-down-release-dates-the-album-and-a-toolbox/ |archivedate=2012-09-08 }}</ref> ''Living Things'' bude vydaný 26. júna 2012.<ref name="livingthings">{{cite web |url=http://www.youtube.com/watch?v=ndpvc0FSPgw |title=LINKIN PARK - LIVING THINGS Teaser |author=Linkin Park |date=15 April 2012 |work= |publisher=[[YouTube]] |accessdate=15 April 2012}}</ref> 28. marca 2012 Shinoda potvrdil, že prvý singel piateho albumu bude ''„''[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]''“'' vydaný 16. apríla 2012. Tiež potvrdil natáčanie videoklipu pre prvý singel,<ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/m_shinoda/status/185035346000625665 |title=Mike Shinoda tweet |author=Shinoda, Mike |date=28 March 2012 |work=Twitter |publisher=Twitter.com |accessdate=29 March 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.viddy.com/video/3907d782-b471-45fc-a9f2-0ae470813bea|title=Video at Viddy.com: Mike Shinoda announces New Single "Burn It Down"|accessdate=28 March 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120531040610/http://www.viddy.com/video/3907d782-b471-45fc-a9f2-0ae470813bea|archivedate=2012-05-31}}</ref> kde sa réžie ujal [[Joe Hahn]].<ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/phoenixlp/status/184649420313346048 |title=Dave "Phoenix" Farrell tweet |author=Farrell, Dave |date=27 March 2012 |work=Twitter |publisher=Twitter.com |accessdate=25 March 2012}}</ref> Videoklip vyšiel 24. mája 2012 a v rovnaký deň po prvýkrát odznela na britskom BBC Radio 1 úplne nová skladba z albumu nesúca názov ''„''Lies Greed Misery''“'', ktorá ale nie je singlom. V septembri 2013 Linkin park spolu s Stevom Aokim vytvorili pesničku ''„''A Light That Never Comes''“'', ktorú dali spolu s remixmi 10 pesničiek z [[Living Things]] do albumu ''Recharged''. === ''The Hunting Party'' (2013 – 2017) === [[File:Chester-Shinoda-montreal-2014.jpg|thumb|Bennington a Shinoda (2014).]]V máji 2013 Shinoda oznámil, že má vyjsť šiesty album a podľa neho a Chestera tento album bude ich najtvrdší, má byť na štýl [[hard rock]]u, [[metal]]u a iných veci, ako sami povedali, má byť tvrdší od ostatných skupín, ktoré sa im zdajú pasívne, má mať viac energie, s originálnym, jedinečným "cutting-edge" zvukom. ''The Hunting Party'' bude dokonca ešte tvrdší a agresívnejší ako [[Hybrid Theory]], elektronika však bude len veľmi málo používaná, tvrdí Chester. Inšpiráciou im boli aj niektoré skupiny z 90.tych rokov a skôr. Na albume sa taktiež objavia spolupráce s Pageom Hamiltonom zo skupiny Helmet, Tomom Morellom z [[Rage Against the Machine]], a s Daronom Malakianom zo [[System of a Down]]. Linkin Park sa rozhodol postupne vypúšťať skladby ešte pred oficiálnym vydaním albumu. Prvá pesnička z tohto albumu, ktorá bola takto vydaná je ''„''Guilty All The Same''“'' (v tejto pesničke účinkuje aj veľmi úspešný hip-hopový rapper Rakim) vyšla 7. marca 2014, neskôr nasledovala aj pesnička ''„''Until It's Gone''“'', ktorá vyšla 5. mája 2014. Po nej vyšla ''„''Wastelands''“''. 3. júna 2014 vyšla pesnička ''„''Rebellion''“'', ktorú Linkin Park nahrával so svetoznámym gitaristom a spevákom zo skupiny [[System of a Down]]. Ďalšou skladbou, ktorá vyšla 6 dní po ''„''Rebellion''“'' bola ''„''Final Masquerade''“''. 11. júna na Facebooku odpremiérovali oficiálny videoklip k ''„''Until It's Gone''“'', ktorý sa tak stal prvým videoklipom z ich nového albumu. ''The Hunting Party'' bol vo väčšine krajinách vydaný 13. júna 2014 a v Spojených štátoch neskôr, 17. júna. === ''One More Light (2017 – súčasnosť)'' === === Papercuts (Singles Collection 2000-2023) === Album "Papercuts" obsahuje 20 piesní, vrátane širokého spektra hitov Linkin Park, od "In the End", cez "Burn It Down", až po mash-up s Jay-Z "Numb/Encore". Výnimočnou súčasťou albumu je nikdy predtým nevydaná skladba "Friendly Fire", ktorá bola nahratá počas sessions pre ich posledný štúdiový album "One More Light" z roku 2017. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park ohlasuje vydanie albumu najväčších hitov {{!}} LIFE ZONE | url = https://www.lifezone.sk/linkin-park-album-papercuts-2024/ | dátum vydania = 2024-02-23 | dátum prístupu = 2024-02-23 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20240223062047/https://www.lifezone.sk/linkin-park-album-papercuts-2024/ | dátum archivácie = 2024-02-23 }}</ref> === Znovuzjednotenie a ''From Zero'' (2024 – súčasnosť) === Už 30. apríla 2024 rezervačná agentúra skupiny Linkin Park mala ponuky na potenciálne „reunion“ turné a zároveň na headlinovanie na festivaloch v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park reunite 7 years after Chester Bennington's death, with new music | url = https://apnews.com/article/linkin-park-new-singer-album-9259986bd153e5b70202681dd06cb015 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en}}</ref> Koncom augusta, bez akýchkoľvek informácií, spustili tajomný 100-hodinový odpočet, na ktorého konci oznámili, že dňa [[5. september|5. septembra]] [[2024]] odohrajú v [[Los Angeles]] päťhodinový koncert určený len pre členov fanklubu Linkin Park Underground.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park Launches Mysterious 100-Hour Countdown Timer Amid New Vocalist Rumors | url = https://www.billboard.com/music/music-news/linkin-park-countdown-timer-new-vocalist-rumors-1235760479/ | dátum vydania = 2024-08-24 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Mitchell | priezvisko = Peters}}</ref> Na koncerte predstavili nových členov – speváčku [[Emily Armstrongová|Emily Armstrongovú]] zo skupiny [[Dead Sara]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park sa vracia, nový album aj turné: Kapela predstavila novú speváčku a singel | url = https://www.lifezone.sk/linkin-park-sa-vracia-novy-album-aj-turne-kapela-predstavila-novu-spevacku-a-singel/ | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Marek | priezvisko = Muzika}}</ref> a bubeníka [[Colin Brittain|Colina Brittaina]], ktorý nahradil [[Rob Bourdon|Roba Bourdona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park reunite 7 years after Chester Bennington's death, with new music | url = https://apnews.com/article/linkin-park-new-singer-album-9259986bd153e5b70202681dd06cb015 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en}}</ref> Gitarista [[Brad Delson]] sa turné nezúčastní a bude pracovať len v zákulisí. Nahradí ho [[Leonard Friend|Alex Feder]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brad Delson částečně couvá z comebacku Linkin Park. Chce se věnovat rodině | url = https://musicserver.cz/clanek/74448/brad-delson-castecne-couva-z-comebacku-linkin-park-chce-se-venovat-rodine/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2024-09-22 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref>Taktiež zverejnili nový singel „The Emptiness Machine“ a ohlásili nadchádzajúci štúdiový album ''[[From Zero]]'', ktorý vyjde 15. novembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Linkin Park’s Secret Comeback | url = https://www.billboard.com/music/rock/linkin-park-singer-tour-album-cover-story-interview-1235766805/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Lipshutz}}</ref> Zároveň oznámili ďalších šesť koncertov arénového turné naprieč štyrmi kontinentmi, ktoré začne 11. septembra [[Kia Forum|Kia Forume]] v [[Inglewood|Inglewoode]] a skončí 11. novembra v Coliseu Medplus v [[Bogota|Bogote]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park Selects Emily Armstrong From Rock Band Dead Sara as New Singer, Reveals Tour and Album ‘From Zero’ | url = https://variety.com/2024/music/news/linkin-park-emily-armstrong-new-singer-from-zero-album-tour-1236120238/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Thania | priezvisko = Garcia}}</ref> == Hudobné žánre a ich vývoj == Prvé dva štúdiové albumy ''Hybrid Theory'' a ''Meteora'' kombinovali prvky [[Alternatívny metal|alternatívneho metalu]], [[Nu metal|nu-metalu]] a [[rap rock]]u s náznakom [[Hip-hop (hudba)|hip-hopu]], [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]] a [[Elektronická hudba|elektronickej hudby]]. Mix všetkých týchto žánrov zaradil hudbu kapely Linkin Park k niečomu dosiaľ nevídanému. Aj napriek tomu ich fanúšikovia označovali iba ako nu-metalovú kapelu. Na albume ''Minutes to Midnight'' začala kapela experimentovať s celkom novým zvukom, čoho výsledkom bolo napríklad výrazné obmedzenie rapu. Rap ako taký sa tu objavil iba na dvoch skladbách. Za hlavný žáner tejto dosky bol považovaný alternatívny rock. Medzi hlavné črty tvorby Linkin Park patrí jednoznačne súhra dvoch vokalistov. Chester Bennington je hlavný spevák kapely a Mike Shinoda má na starosti najmä rap a sprievodné vokály. Na albume Minutes to Midnight toto pravidlo už ale neplatí, keďže si Shinoda vzal na starosť úlohu hlavného vokalistu v skladbách ''"In Between"'', ''"Hands Held High"'' a na bonusovej skladbe ''"No Roads Left"''. V niekoľkých skladbách zo štvrtého štúdiového albumu, ''A Thousand Suns'' spieva Bennington spoločne so Shinodom, vrátane všetkých štyroch singlov. Na tomto albume sa často stretneme s elektronickými zvukmi, najmä bicích. Štvrtý štúdiový album je považovaný za významný bod v kariére Linkin Park, keďže si zvolili úplne nové cestu, ktorou sa uberať. Tento smer si vyžiadal veľkú vlnu kritiky. Štvrtý album bol najčastejšie označovaný ako [[Alternatívny rock|alternatívny]] a [[elektronický rock]]. Všetky skladby štvrtého albumu tvoria jeden celok, akýsi príbeh, ktorý má veľmi emotívnu myšlienku. Prechody medzi jednotlivými skladbami sú preto často nepočuteľné. Vlna kritiky prinútila kapelu zamyslieť sa a povedať si "Čo ďalej?". Výsledkom je piaty štúdiový album ''Living Things'', kde kapela ako myšlienku uprednostnila príbehy ľudí pred akýmsi globálnym nebezpečenstvom spoločnosti. Zámer skupiny bolo skombinovanie tých najlepších prvkov zo všetkých predošlých albumov, a tým vytvoriť celok, ktorý sadne každému poslucháčovi. == Členovia skupiny == {{col-begin}} {{col-2}} ;Súčasní členovia * [[Brad Delson]] – sólová gitara, sprievodný spev <small>(od 1996)</small> * [[David Michael Farrell]] – basová gitara, sprievodný spev <small>(1996 – 1998, 1999, od 2001)</small> * [[Joseph Hahn]] – turntable, klávesy, sample, sprievodný spev <small>(od 1996)</small> * [[Mike Shinoda]] – spev, rytmická gitara, klávesy, produkcia <small>(od 1996)</small> * [[Emily Armstrongová]] – spev <small>(od 2024)</small> * [[Colin Brittain]] – bicie, perkusie <small>(od 2024)</small> {{col-2}} ;Bývalí členovia * Mark Wakefield – spev <small>(1996 – 1998)</small> * [[Chester Bennington]] – spev <small>(1999 – 2017)</small> * [[Robert Gregory Bourdon]] – bicie <small>(1996 – 2017)</small> {{col-end}} === Časová os === <div align="center"> <timeline> ImageSize = width:800 height:350 PlotArea = left:100 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1996 till:31/12/2025 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:rapper value:green legend:Rapovanie/Rytmgitara/Klávesy id:guitar value:blue legend:Sólogitara id:bass value:purple legend:Basgitara id:drums value:yellow legend:Bicie id:tables value:orange legend:DJ id:Lines value:black legend:Albumy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:1 start:1996 BarData = bar:Mike text:"Mike Shinoda" bar:Brad text:"Brad Delson" bar:Rob text:"Rob Bourdon" bar:Mark text:"Mark Wakefield" bar:Phoenix text:"David Farrell" bar:Hahn text:"Joseph Hahn" bar:Chester text:"Chester Bennington" bar:Kyle text:"Kyle Christener" bar:Scott text:"Scott Koziol" bar:Emily text:"Emily Armstrongová" bar:Colin text:"Colin Brittain" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Mike from:01/01/1996 till:end color:rapper bar:Brad from:01/01/1996 till:end color:guitar bar:Rob from:01/01/1996 till:01/01/2017 color:drums bar:Mark from:01/06/1996 till:01/10/1998 color:vocals bar:Phoenix from:01/06/1996 till:01/10/1998 color:bass bar:Hahn from:01/06/1996 till:end color:tables bar:Kyle from:01/10/1998 till:01/04/1999 color:bass bar:Chester from:01/10/1998 till:20/07/2017 color:vocals bar:Phoenix from:01/04/1999 till:01/10/1999 color:bass bar:Scott from:01/10/1999 till:01/06/2001 color:bass bar:Phoenix from:01/06/2001 till:end color:bass bar:Emily from:06/09/2024 till:end color:vocals bar:Colin from:06/09/2024 till:end color:drums LineData = at:24/10/2000 color:black layer:back at:25/03/2003 color:black layer:back at:17/05/2007 color:black layer:back at:14/09/2010 color:black layer:back at:26/06/2012 color:black layer:back at:17/06/2014 color:black layer:back at:19/05/2017 color:black layer:back </timeline> </div> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Linkin Park}} === Štúdiové albumy === * ''[[Hybrid Theory]]'' (2000) * ''[[Reanimation]]'' (2002) * ''[[Meteora (album)|Meteora]]'' (2003) * ''[[Minutes to Midnight]]'' (2007) * ''[[A Thousand Suns]]'' (2010) * ''[[Living Things]]'' (2012) * ''[[The Hunting Party (album)|The Hunting Party]]'' (2014) * ''[[One More Light]]'' (2017) * ''[[From Zero]]'' (2024) == Ocenenia == * [[2001]] ''Kerrang! Award'' – najlepší medzinárodný nováčik * [[2001]] ''Rollingstone Award'' – najlepšia hardrock / metalová kapela * [[2001]] ''Rockbjörnen ''(Švédsko) – najlepší album * [[2001]] ''Rockbjörnen'' (Švédsko) – najlepšia kapela * [[2001]] ''BLITZ Award'' (Portugalsko) – najlepší medzinárodný nováčik * [[2002]] ''Hit Music Award'' (Švédsko) – najlepší hardrock * [[2002]] [[Cena Grammy za najlepší hardrockový výkon|''Cena Grammy'' za najlepší hardrockový výkon]] * [[2002]] ''MTV Asia Award'' – objav roka * [[2002]] ''Emma'' (Fínsko) – najlepší zahraničný interpret roka * [[2002]] ''ECHO'' (Nemecko) – najlepší medzinárodný nu-metalový interpret * [[2002]] ''TMF Award'' (Holandsko) – najlepšia medzinárodná rocková skupina * [[2002]] ''World Music Award'' – najpredávanejší rockový interpret * [[2002]] ''Billboard Music Award'' – moderný rockový interpret roka * [[2002]] ''Clear Top 10 Award'' (Indonézia) – vynikajúci medzinárodný hit-maker * [[2002]] ''[[MTV Video Music Award]]'' – najlepšie rockové video („In The End“) * [[2002]] ''MTV Brazil Award'' – najlepšie medzinárodné video („In the End“) * [[2002]] ''MTV Euro Music Award'' – najlepšia skupina * [[2002]] ''MTV Euro Music Award'' – najlepší hardrock * [[2003]] ''MTV Asia Award'' -rockové predstavenie * [[2003]] ''MTV Asia Award'' – najlepšie video („Points of Authority“) * [[2003]] ''Kerrang! Award'' – najlepší medzinárodný akt * [[2003]] ''MTV Video Music Award'' – najlepšie rockové video („Somewhere I Belong“) * [[2003]] ''K-Rock's Artist Of The Year'' – najlepšia pieseň * [[2003]] ''K-Rock's Artist Of The Year'' – najlepší koncert * [[2003]] ''Muchmusic's Favorite Videos'' – najobľúbenejšie video („Numb“) * [[2004]] ''MTV Asia Award'' – rockové predstavenie * [[2004]] ''MTV Asia Award'' – najlepšie video („Somewhere I Belong“) * [[2011]] ''MTV Euro Music Award'' – Najlepší rock == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Linkin Park}} == Externé odkazy == * [http://www.linkinpark.com/ Oficiálna stránka skupiny] * [http://www.linkinpark.sk/ Slovenská fanstránka skupiny] {{Linkin Park}} [[Kategória:Linkin Park| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Raprockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Numetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Poprockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Držitelia ceny MTV Video Music Award]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] 342b4xyif8oj5ye9t97s5eh4brokyzx 8227227 8227225 2026-06-01T21:27:35Z ~2026-32556-15 296660 /* */ 8227227 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Linkin Park | Obrázok = Linkin Park - From Zero Lead Press Photo - James Minchin III.jpg|280px | Popis obrázku =Linkin Park v roku 2024 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} Agoura Hills, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Rap metal]], [[Alternatívny metal]], [[Nu metal]], [[Rap rock]] | Roky pôsobenia = 1996 – 2017, 2024 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Warner Bros.|Warner Bros. Records]]<br />[[Machine Shop Recordings|Machine Shop]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|linkinpark.com}} | Členovia skupiny = [[Brad Delson]]<br />[[Mike Shinoda]]<br />[[Dave Farrell]]<br />[[Joe Hahn]]<br/>[[Emily Armstrongová]]<br/>[[Colin Brittain]] | Bývalí členovia = [[Chester Bennington]]<br />Mark Wakefield<br />Kyle Christner<br/>[[Rob Bourdon]] }} '''Linkin Park''' je [[Spojené štáty|americká]] [[rock]]ová hudobná skupina z Agoura Hills v [[Kalifornia|Kalifornii]], ktorá vznikla v roku 1996 a hrá prevažne [[nu metal]]. Linkin Park mala 6 členov. Najväčšími hitmi skupiny sú piesne „[[Numb]]“, „[[Somewhere I Belong]]“, „[[In the End]]“, „[[Crawling]]“, „[[Faint]]“ či „[[New Divide]]“. Tieto piesne boli veľkými hitmi aj na [[Slovensko|Slovensku]], keď vyhrávali v rôznych televíznych a rádiových hitparádach. V roku 2003 MTV2 pomenovali Linkin Park ako šiestu najväčšiu kapelu v ére hudobného videa a tretiu najlepšiu z nového tisícročia. Časopis ''[[Billboard]]'' zaradil Linkin Park na 19. miesto v rebríčku najlepších umelcov desaťročia. V roku 2012 bola kapela zvolená za najväčšieho umelca z roku 2000 v štúdii Bracket Madness o VH1. V roku 2014, skupina bola deklarovaná ako ''Najväčší Rock Band na svete práve teraz. Linkin Park predala cez 91 miliónov albumov a 41 miliónov samostaných singlov po celom svete čo je celkovo viac ako 132 miliónov platni po celom svete a a 31 400 000 albumov 32 500 000 singlov v USA'' do Júna 2017. Získala dve [[Grammy|ceny Grammy]] a viac ako 70 cien po celom svete.<ref>{{Citácia periodika | meno=Lisa | priezvisko=Verrico | spoluautori= | adkaz na autora= | titul=Linkin Park | dátum vydania=30. január 2008 | periodikum=The Times | url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece | work= | pages= | dátum prístupu=2009-02-20 | language= | url archívu=https://web.archive.org/web/20090515124507/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece | dátum archivácie=2009-05-15 }}</ref><ref>Rock On The Net, [http://www.rockonthenet.com/grammy/rapcollab.htm Grammy Awards: Best Rap/Sung Collaboration], Retrieved on June 9, 2007</ref><ref>Rock On The Net [http://www.rockonthenet.com/grammy/hardrock.htm Grammy Awards: Best Hard Rock Performance], Retrieved on June 14, 2006</ref> == História skupiny == === Počiatky (1996 – 2000) === Prví zakladatelia tejto skupiny boli [[Mike Shinoda]], [[Brad Delson]] a [[Rob Bourdon]].<ref name=Ask-Bio>AskMen.com, [http://www.askmen.com/men/entertainment_150/196c_linkin_park.html Linkin Park – Biography] Retrieved on March 20, 2007</ref> Bývali pomerne blízko seba v Agoura Hills, chodili spolu na strednú školu, ale pokiaľ išlo o obľúbené hudobné štýly, kráčali každý iným smerom. Mike žil [[hip hop]]om a Brad preferoval [[metal|metal a rock]]. Raz sa obaja zišli na spoločnom koncerte dvoch skupín, ich tvorba sa zakladala na kombinácii rôznych hudobných štýlov (išlo o spoločný koncert kapiel [[Anthrax]] a [[Public Enemy]]), čo sa im veľmi zapáčilo. Vtedy sa datoval rok [[1996]]. Mike s Bradom sa dali dohromady s ďalšími budúcimi členmi [[Joe Hahn|Joeom Hahnon]] a [[Rob Bourdon|Robom Bourdonom]]. Postupne sa k nim pridali aj [[Dave Farrell]] a Mark Wakefield. Vtedy sa ešte skupina volala „Xero“ a podarilo sa im nahrať prvú demo nahrávku obsahujúcu 4 piesne. Táto nahrávka dnes patrí medzi najcennejšie zberateľské predmety. Mike sa cez známych dozvedel o [[Chester Charles Bennington|Chesterovi Benningtonovi]] spevákovi skupiny Grey Daze, ktorá bola v tej dobe dosť populárna vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]] v štáte [[Arizona]]. Mike poslal Chesterovi niekoľko inštrumentálnych piesní, do ktorých Chester nahral svoj spev. Kvôli tomuto nahrávaniu zmeškal Chester aj oslavu svojich narodenín. Keď potom pustil nahrávky Mikovi rovno do [[telefón]]u, z Mikea úžasom vypadlo: ''„Chlape, ak si len z polovice tak dobrý, ako tvoj hlas, máš prácu“''. Chester nasledujúci deň vyrazil z Phoenixu do [[Los Angeles|L.A.]], kde sa stretol aj so zvyškom skupiny. Po odchode Marka Wakefielda a jeho nahradením Chesterom sa skupina premenovala na „Hybrid Theory“. Bohužiaľ sa už jedna skupina takto volala a im nezostávalo, než prejsť na iný názov. Vtedy prišli s nápadom vypožičať si meno „Lincoln Park“ – čo je meno, ktoré má v každom americkom meste aspoň jeden park. Neskôr ale zistili, že si na toto meno nemôžu založiť internetové stránky, pretože doména už bola s týmto menom obsadená. Vtedy sa rozhodli mierne pozmeniť aj názov, z ktorého sa stalo „Linkin Park“. Výslovnosť oboch je totiž v hovorovej angličtine pomerne podobná. Po natočení klipu k prvému singlu, „[[One Step Closer]]", vyšla 24. októbra 2000 aj debutová doska, ktorá sa rýchlo vyhupla na popredné priečky predajnosti a zaistila tak Linkin Park obrovský úspech. [[Súbor:LPLogo-black 2000-07.svg|thumb|191x191px|Logo, ktoré skupina používala od vydania albumu ''Hybrid Theory,'' až do vydania ''Minutes to Midnight''.]] === ''Hybrid Theory'' a ''Reanimation'' (2000 – 2002) === Súbežne s vydaním [[debut]]ového albumu ''[[Hybrid Theory]]'', ktorý bol vydaný dňa 24. októbra 2000,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rateyourmusic.com/release/album/linkin_park/hybrid_theory/|titul=Linkin Park – ''Hybrid Theory released October 24, 2000.|dátum prístupu=2007-12-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.linkin-park.com/?pg=albums|titul=Linkin Park fansite — Album release date|dátum prístupu=2007-12-23 |archiveurl = http://web.archive.org/web/20071221073717/http://www.linkin-park.com/?pg=albums |archivedate = 21. december 2007}}</ref> sa Linkin Park vydali na turné, keď počas jedného roka odohrali 324 koncertov, ktoré sa medzi fanúšikmi skupiny stali notoricky známymi a obľúbenými, zvlášť pre ich jedinečnú atmosféru. Okrem vlastných koncertov sa tiež zúčastnili niekoľkých väčších festivalov, aby v roku [[2001]] nakoniec zorganizovali svoj vlastný, nazvaný Projekt Revolution. Ten mal, a stále má za cieľ, priviesť na jedno pódium skupiny a umelcov, reprezentujúcich čo najširšie spektrum hudobných žánrov. Rok 2001 tiež pre Linkin Park znamenal prvú nomináciu na hudobné ocenenie, a to od stanice [[MTV]], časopisov ''[[Kerrang!]]'' a ''[[Rolling Stone]]'' a dokonca aj od americkej akadémie populárnej hudby, udeľujúca ceny [[Grammy]]. Album ''Hybrid Theory'' sa predal po celom svete viac ako 30 miliónov kusov, čím sa stalo najpredávanejšou nahrávkou od kapely a jedno z najúspešnejších CD nového milénia. V atmosfére skorého a všeobecného očakávania nové dosky pokračovali Linkin Park v koncertovaní a súčasne pracovali na materiáli pre novú dosku. V decembri 2002 sa skupina presunula do štúdia, kde skompletovala všetky natočené demá a začala s nahrávaním. Konečný produkt, album menom ''[[Meteora]]'', bol vydaný 25. marca 2003.<ref name=dvd>Warner Bros. Records, "The Making of Meteora" (2003) [[DVD]], Released on March 25, 2003.</ref> === ''Meteora'' (2002 – 2004) === Album ''[[Meteora (album)|Meteora]]'' sa okamžite vyhupol na popredné priečky predajnosti, a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] sa stal tretím najpredávanejším albumom roka, hoci nedosiahol úspechov svojho predchodca. Súbežne s vydaním novej dosky sa Linkin Park opäť vydali na celosvetové [[turné]], po ňom nasledoval ďalší ročník Projektu Revolution. V nezmiernenom tempe koncertov pokračovala skupina aj v roku [[2004]], s jedným z ich najznámejších a najlepšie hodnotených vystúpení, konkrétne na festivale [[Rock am Ring]] 2004. Aj v týchto rokoch sa Linkin Parku podarilo s doskou ''Meteora'' zvíťaziť v mnoho hudobných anketách a súťažiach, a to napríklad za najlepší videoklip na MTV European Music Awards 2004 a Umelec roka a Skladba roka na Radio Music Awards 2004. Miesto príprav na ďalšiu dosku sa Linkin Park na konci roka 2004 rozhodli odložiť na chvíľu hudobné projekty stranou a užiť si voľný čas s rodinou a priateľmi. Do toho ale prišla ponuka MTV zúčastniť sa spoločného projektu s americkým rapperom [[Jay Z]]. Tomuto štýlu sa prisudzuje označenie [[mashup|mash-up]], jeho princípom je spájanie rôznych skladieb štýlovo odlišných interpretov do jednej. Album ''[[Collision Course]]'', výsledok tejto spolupráce, vyšiel v novembri 2004. K albumu bolo priložené aj [[DVD]] so záznamom živého prevedenia skladieb v losangeleskom Roxy Theatre. Po tomto projekte sa Linkin Park začali naplno venovať charitatívnemu projektu Music for Relief, ktorý mal za ciel pomoc juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]] postihnutou ničivou vlnou [[tsunami]] v decembri 2004. Na podporu tohoto projektu bol tiež usporiadaný benefičný koncert, na ktorom okrem Linkin Park vystúpili aj [[No Doubt]], Jay Z a ďalší. === Ostatné projekty a práca na novej doske (2004 – 2006) === Po tomto období oddychu Linkin Park síce začali s prípravami na nahrávanie ďalšej dosky, ale všetok postup zbrzdilo zrušenie zmluvy s nahrávacou spoločnosťou [[Warner Bros.]] Oficiálnym stanoviskom skupiny bolo, že koncern nezaisťuje umelcom dostatočnú finančnú podporu. Tento spor sa podaril urovnať až na jeseň v roku [[2006]]. V tejto dobe sa [[Mike Shinoda]] rozhodol skúsiť šťastie aj s oveľa viac [[hiphop]]ovej orientovanou tvorbou, sústredenou do jeho vedľajšieho projektu s názvom Fort Minor. Vydal s ním jeden album, pomenovaný ''The Rising Tied'', po ňom nasledovalo aj koncertné turné. Na tomto projekte sa hudobne podieľal aj [[Joseph Hahn]] a pozíciu neoficiálneho poradcu prevzal [[Brad Delson]]. === ''Minutes to Midnight'' (2006 – 2008) === [[Súbor:LinkiPark.JPG|thumb|212x212px|Koncert Linkin Park v Prahe (2007)]] V polovici roka [[2006]] už skupina začala naplno pracovať na materiáli pre novú dosku. Ako producenta si vybrali [[Rick Rubin|Ricka Rubina]], ktorý skôr pracoval napríklad s [[Beastie Boys]], [[Metallica|Metallicou]] a [[Red Hot Chili Peppers]]. Podľa skupiny bolo hlavným impulzom práve k tomuto výberu „snaha vymaniť sa z nu-metalovej škatuľky, do ktorej nás dosadili hudobný kritici.“ Výsledkom práce, ktorá trvala bezmála štrnásť mesiacov, sa stala doska ''[[Minutes to Midnight]]'', ktorá vyšla [[15. máj]]a [[2007]].<ref>Warner Bros. Records, [http://new.marketwire.com/2.0/rel.jsp?id=716379 Fans Counting the 'Minutes' as Linkin Park Reveal Album Name and Release Date]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, Retrieved on June 9, 2007</ref> Okamžite po jej vydaní sa Linkin Park vydali na celosvetové turné, jeho súčasťou bol aj koncert v pražskej Sazka Aréne, 12. júna [[2007]]. Ako turné, tak aj samotná doska zožali po svete veľký úspech, predovšetkým čo sa týka záujmu fanúšikov. Medzi kritikmi vyvolala ale doska veľký rozkol. Podľa jednej časti sa Linkin Park podarilo opustiť nudné klišé [[nu-metal]]u a posunúť sa vo svojej tvorbe na novú a netušenú úroveň, podľa druhej zase skupina prišla o časť svojej jedinečnosti a zapadla tak medzi masu nevýrazných rockových skupín. Záujem fanúšikov a podpora skupiny sa odrazili aj v oceneniach, ktoré skupina získala, keď v novembri 2007 dostala skupina pri predávaní cien MTV European Music Awards 2007 cenu za Najlepšiu skupinu roka. V marci 2008 oznámila skupina nové európske turné. V júli, po ukončení druhého európskeho turné sa Linkin Park vydali na štvrtý ročník Projektu Revolution v Spojených štátoch. Turné v [[Čína|Číne]], plánované na október 2008 muselo byť kvôli chorobe Chestera Benningtona zrušené a Linkin Park sa tak rovno pustili do nahrávania nového albumu, na ňom začali pracovať už v marci [[2008]]. Mike Shinoda 12. júna 2010 oznámil, že skupina má už hotové nové piesne, obal a vymyslené meno nadchádzajúcej dosky. === ''A Thousand Suns'' (2008 – 2011) === [[Súbor:Mike Shinoda, Mr. Hahn & Chester Bennington, Linkin Park @ Sonisphere.jpg|thumb|Vystúpenie na festivale Sonisphere vo [[Fínsko|Fínsku]]. ]] V máji 2009 Linkin Park oznámili, že začali s prácami na štvrtom štúdiovom albume, ktorého vydanie plánujú na rok 2010. Shinoda prezradil pre IGN, že štvrtý album bude mixom niekoľkých hudobných žánrov a taktiež bude omnoho viac experimentálny ako posledné albumy. Bennington potvrdil, že produkcie sa opäť ujme [[Rick Rubin]] a o niečo neskôr kapela prezradila aj názov štvrtého štúdiového albumu, [[A Thousand Suns]]. Popri prácach na novej doske Linkin Park spolupracovali s úspešným filmovým skladateľom [[Hans Zimmer|Hansom Zimmerom]] na tvorbe soundtracku pre film [[Transformers (film)|Transformers 3]]. Kapela vydala singel s názvom „New Divide“. Joseph Hahn režíroval oficiálne video, ktoré obsahovalo niekoľko zostrihaných scén z filmu. Po úspešnom dokončení týchto prác a odohraní niekoľkých špeciálnych koncertov sa kapela vrátila k tvorbe štvrtého albumu. 19. Januára 2010 kapela vydala skladbu „Not Alone“, ktorá bola súčasťou projektu Music for Relief nazvaná Download to Donate for Haiti. Zisky zo stiahnutí tejto skladby boli určené na pomoc obetiam zemetrasení v [[Haiti (štát)|Haiti]]. 10. februára 2010 sa na oficiálnej stránke kapely objavilo video k skladbe „Not Alone“. 26. apríla kapela vydala aplikáciu pre [[iPhone]], iPod Touch a [[iPad]] s názvom "8-Bit Rebellion!" v ktorej si môžete zahrať za jednotlivých členov kapely, a po prejdení odomknete skladbu „Blackbirds“, ktorá sa o niečo neskôr objavila aj na [[iTunes]] ako bonusová skladba k „A Thousand Suns“. Album ''[[A Thousand Suns]]'' bol vydaný 14. septembra. O niečo neskôr bol vydaný prvý singel albumu, „The Catalyst“. Kapela predstavila nový album odštartovaním turné, ktoré sa začalo 7. septembra v Los Angeles. O deň neskôr boli predstavené dve nové skladby z albumu „Waiting for the End“ a „Blackout“. Na internete sa tiež objavila dokumentárna snímka s názvom ''Meeting of A Thousand Suns'', ktorý zobrazoval práce na albume. „Waiting for the End“ bol neskôr vydaný ako druhý singel z ''[[A Thousand Suns]]''. 11. januára bol projekt Download to Donate for Haiti aktualizovaný. Po novom niesol názov ''Download to Donate for Haiti V2.0'', kde myšlienka pretrvávala, no počet skladieb na stiahnutie sa zvýšil. Išlo napríklad o remix singlu „The Catalyst“. 21. marca 2011 kapela vydala tretí oficiálny singel z [[A Thousand Suns]], nesúci názov „Burning in the Skies“. 13. apríla 2011 Shinoda potvrdil, že štvrtým singlom sa stane skladba „Iridescent“. Taktiež potvrdil, že vznikne druhá verzia skladby, ktoré bude o niečo kratšia, no živšia. Táto verzia bude použitá ako soundtrack k prichádzajúcemu filmu Transformers 3, tak ako tomu bolo v predošlých dvoch Transformers filmoch, kde sa soundtrackom stali skladby „What I've Done“ a „New Divide“. Kapela taktiež potvrdila oficiálne video pre tento singel, kde si réžiu vzal na starosť opäť Joe Hahn. Oficiálne videoklipy vyšli taktiež pre single „Waiting for the End“ a „Burning in the Skies“. [[Súbor:LPLogo-black.svg|thumb|201x201px|Logo, ktoré skupina používa od vydania albumu ''Minutes to Midnight''.]] === ''Living Things'' a ''Recharged'' (2011 – 2013) === V Júni 2011 oznámil hlavný spevák kapely [[Chester Bennington]] časopisu ''[[Kerrang!]]'', že Linkin Park začali pracovať na nových materiáloch pre ich piaty štúdiový album. Vysvetlil: ''„Pracujeme na nových nahrávkach posledné dva mesiace. Hudba je skvelá a sme presne tam, kde sme chceli byť. Nehovorím o vysokom množstve hluku, ale o veľkom množstve dobrých pesničiek.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.nme.com/news/linkin-park/57334| titul=Linkin Park: 'Our next album will polarize people' | dátum vydania=15. jún 2011| dátum prístupu=2011-06-16}}</ref> Spevák a raper kapely [[Mike Shinoda]] a [[Rick Rubin]] sa ujali produkcie albumu. ''„Ako vždy, stretávame sa približne raz týždenne, aby sme si vypočuli nahrané pesničky a porozprávali sa o nich. Nahrávok je omnoho viac, ako tomu bolo na predchádzajúcich dvoch albumoch. Na'' ''A Thousand Suns'' ''bolo mnoho experimentov, no povedali sme si, 'OK, nemôžeme to takto robiť navždy. Poďme opustiť túto škatuľku, vrátiť sa a udrieť znovu.“''<ref name=rick>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.billboard.com/#/news/rick-rubin-on-new-chili-peppers-metallica-1005242142.story| titul=Rick Rubin on New Chili Peppers & Metallica Albums, Why Adele's Hot Streak Is 'Just Beginning' | dátum vydania=20. jún 2011| dátum prístupu=2011-06-21}}</ref> Bennington vysvetlil: ''„Rubin nám dal miesto len pre nás, aby sme pracovali na sebe samých... Dal nám stručný opis toho, čo sa mu páči... Bol by rád, ak by nás videl v živšej podobe ako zvyčajne.“''<ref name=live>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://live105.radio.com/2012/04/12/audio-linkin-park-tells-us-about-their-new-music-live-105-world-premieres-the-new-single-on-monday-april-16th/ |titul=Audio: Linkin Park Tells Us About Their New Music; LIVE 105 To World Premiere The New Single On Monday, April 16th |autor=Miles the DJ |dátum vydania=12. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[KITS|Live 105]] |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://archive.is/20120604050618/http://live105.radio.com/2012/04/12/audio-linkin-park-tells-us-about-their-new-music-live-105-world-premieres-the-new-single-on-monday-april-16th/ |dátum archivácie=2012-06-04 }}</ref> Tiež povedal, že Shinoda drží proces nahrávania každej pesničky na vysokej úrovni a spoluprácu Rubina a Shinody nazval „náš zlatý lístok“ (our golden ticket).<ref name=live/> V júli 2011, Bennington povedal pre časopis ''[[Rolling Stone]]'', že Linkin Park chcú, aby vydávali nový album každých 18 mesiacov, a že bude prekvapený, ak piaty album nepríde v roku 2012. Kapela pokračovala v nahrávaní a pracovaní na nových materiáloch dokonca aj počas turné. Neskôr, v septembri 2011 povedal, že piaty štúdiový album je stále iba v počiatočnom štádiu nahrávania. ''„Stále sme na začiatku. Chceme si uchovať kreatívnu náladu, takže sa snažíme pracovať intenzívne... sme spokojní s tempom, ktoré momentálne máme.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mtv.com/news/articles/1670220/linkin-park-chester-bennington-new-album.jhtml |titul=Linkin Park 'Getting The Wheels Rolling' On Next Album |autor=Montgomery, James and WhiteWolf, Vanessa |dátum vydania=2. september 2011 |work=[[MTV]].com |vydavateľ=[[MTV]] |dátum prístupu=2011-12-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111113201428/http://www.mtv.com/news/articles/1670220/linkin-park-chester-bennington-new-album.jhtml |dátum archivácie=2011-11-13 }}</ref> 21. marca 2012 Bennington poskytol interview pre časopis ''Kerrang!''. Povedal: ''„Kapela sa pomaly vracia k starším 'známejším' zvukom pri nových nahrávkach, na [novom] albume budeme pracovať s intenzívnejším zvukom gitár a masívnejšími refrénmi, no tiež pridávame mnoho elektronickej linky, aby bola hudba živá, tvrdá, no nie príliš metalová. Bude to pre ľudí omnoho príbuznejšie ako bol'' ''A Thousand Suns, kde sme presadzovali myšlienku 'Kašlať na to, proste skúsime niečo iné.“'' Bennington tiež povedal, že texty nových pesničiek budú viac osobné a budú sa vyhýbať politickým názorom, dodal: ''„Písali sme mnoho aj o našich vzťahoch.“'' <ref name=highlights>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kerrang.com/blog/2012/03/kerrang_magazine_210312.html|titul=Kerrang! Magazine 21/03/12, Highlights.|vydavateľ=Kerrang.com|dátum prístupu=2012-03-28}}</ref><ref name=bonkers>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nme.com/news/linkin-park/62762|titul=Linkin Park: 'Our last album was bonkers' | News | NME.COM|dátum vydania=21. marec 2012|dátum prístupu=2012-03-28}}</ref> Bennington a Shinoda zastávali podobné názory pri rozhovoroch pre časopis ''Spin''. ''„Teraz už vieme, že máme prostriedky a skúsenosti premeniť naše nápady na niečo, čo sme hľadali, na rozdiel od skúšania, objavovania, a zisťovania že to znie iba ako nu-metal. Nikdy sa nám toto škatuľkovanie nepáčilo, no môžeme použiť elementy z tejto hudby a vytvoriť niečo nové, živé a svieže.“''<ref name=spin>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.spin.com/articles/linkin-park-open-about-hybrid-vibe-june-album |titul=Linkin Park Open Up About Hybrid Vibe of June Album |autor=Martins, Chris |dátum vydania=12. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[Spin (časopis)|Spin]] |dátum prístupu=2012-04-12}}</ref> Prezradili názvy prvých piatich pesničiek z albumu, a tiež potvrdili spoluprácu na albume s [[Kanada|kanadským]] muzikantom Owenom Pallettom.<ref name=spin/> Bennington povedal pre časopis ''Live 105: „Kapela sa snaží použiť všetko, čo robila v minulosti a použiť najlepšie časti z predchádzajúcich štyroch albumov, a spojiť ich dokopy do jednej nahrávky.“''<ref name=live/> Shinoda hovoril s ''Co.Create'' o novom albume a spomenul: ''„Nový album odpáli všetkých fanúšikov. Priemerný človek nebude schopný po vypočutí pesničky len tak zabudnúť jej názov. Som si ale vedomý, že je to niečo úplne nové.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.fastcocreate.com/1680341/linkin-parks-mike-shinoda-on-scoring-the-raid-redemption-and-how-it-will-shape-the-bands-nex |titul=Linkin Park’s Mike Shinoda On Scoring “The Raid: Redemption,” And How it Will Shape the Band’s next album |autor=Karpel, Ari |dátum vydania=2. apríl 2012 |work= |vydavateľ=Co.Create |dátum prístupu=2012-04-02}}</ref> 9. apríla 2012 kapela vypustila na internet upútavku pre piaty štúdiový album.<ref name=tumblr>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://lp2k12.tumblr.com/ |titul=Could This Be Something? |autor=Linkin Park |dátum vydania=9. apríl 2012 |work= |vydavateľ=[[Tumblr]] |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130118053914/http://lp2k12.tumblr.com/ |dátum archivácie=2013-01-18 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/m_shinoda/status/189578908050530305 |title=Mike Shinoda tweet |author=Shinoda, Mike |date=10 April 2012 |work= |publisher=[[Twitter]].com |accessdate=9 April 2012}}</ref> Kapela dala do pozornosti deň 16. apríl 2012, presne v ten deň bol vydaný prvý singel ''„''[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]''“''.<ref name=german>{{cite web |url=http://www.warnermusic.de/news/?article=8a0af81236a0a4610136a199392c000b&artistName=Linkin Park |title=16.04.: Neue Single, Album-Artwork |author= |date=11 April 2012 |work=Warner Music Germany |publisher=[[Warner Bros. Records]] |accessdate=11 April 2012}}</ref> 15. apríla 2012 Mike Shinoda na svojom blogu potvrdil, že názov nového albumu bude ''[[Living Things]],'' a že predobjednávky nového albumu budú spustené na oficiálnom webe kapely od 16. apríla.<ref>{{cite web |url=http://mikeshinoda.com/2012/04/15/monday-news-burn-it-down-release-dates-the-album-and-a-toolbox/ |title=Monday News: Burn It Down, Release Dates, The Album, and a Toolbox. |author=Shinoda, Mike |date=15 April 2012 |work= |publisher=Mikeshinoda.com |accessdate=15 April 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120908191946/http://mikeshinoda.com/2012/04/15/monday-news-burn-it-down-release-dates-the-album-and-a-toolbox/ |archivedate=2012-09-08 }}</ref> ''Living Things'' bude vydaný 26. júna 2012.<ref name="livingthings">{{cite web |url=http://www.youtube.com/watch?v=ndpvc0FSPgw |title=LINKIN PARK - LIVING THINGS Teaser |author=Linkin Park |date=15 April 2012 |work= |publisher=[[YouTube]] |accessdate=15 April 2012}}</ref> 28. marca 2012 Shinoda potvrdil, že prvý singel piateho albumu bude ''„''[[Burn It Down (Linkin Park)|Burn It Down]]''“'' vydaný 16. apríla 2012. Tiež potvrdil natáčanie videoklipu pre prvý singel,<ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/m_shinoda/status/185035346000625665 |title=Mike Shinoda tweet |author=Shinoda, Mike |date=28 March 2012 |work=Twitter |publisher=Twitter.com |accessdate=29 March 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.viddy.com/video/3907d782-b471-45fc-a9f2-0ae470813bea|title=Video at Viddy.com: Mike Shinoda announces New Single "Burn It Down"|accessdate=28 March 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120531040610/http://www.viddy.com/video/3907d782-b471-45fc-a9f2-0ae470813bea|archivedate=2012-05-31}}</ref> kde sa réžie ujal [[Joe Hahn]].<ref>{{cite web |url=http://twitter.com/#!/phoenixlp/status/184649420313346048 |title=Dave "Phoenix" Farrell tweet |author=Farrell, Dave |date=27 March 2012 |work=Twitter |publisher=Twitter.com |accessdate=25 March 2012}}</ref> Videoklip vyšiel 24. mája 2012 a v rovnaký deň po prvýkrát odznela na britskom BBC Radio 1 úplne nová skladba z albumu nesúca názov ''„''Lies Greed Misery''“'', ktorá ale nie je singlom. V septembri 2013 Linkin park spolu s Stevom Aokim vytvorili pesničku ''„''A Light That Never Comes''“'', ktorú dali spolu s remixmi 10 pesničiek z [[Living Things]] do albumu ''Recharged''. === ''The Hunting Party'' (2013 – 2017) === [[File:Chester-Shinoda-montreal-2014.jpg|thumb|Bennington a Shinoda (2014).]]V máji 2013 Shinoda oznámil, že má vyjsť šiesty album a podľa neho a Chestera tento album bude ich najtvrdší, má byť na štýl [[hard rock]]u, [[metal]]u a iných veci, ako sami povedali, má byť tvrdší od ostatných skupín, ktoré sa im zdajú pasívne, má mať viac energie, s originálnym, jedinečným "cutting-edge" zvukom. ''The Hunting Party'' bude dokonca ešte tvrdší a agresívnejší ako [[Hybrid Theory]], elektronika však bude len veľmi málo používaná, tvrdí Chester. Inšpiráciou im boli aj niektoré skupiny z 90.tych rokov a skôr. Na albume sa taktiež objavia spolupráce s Pageom Hamiltonom zo skupiny Helmet, Tomom Morellom z [[Rage Against the Machine]], a s Daronom Malakianom zo [[System of a Down]]. Linkin Park sa rozhodol postupne vypúšťať skladby ešte pred oficiálnym vydaním albumu. Prvá pesnička z tohto albumu, ktorá bola takto vydaná je ''„''Guilty All The Same''“'' (v tejto pesničke účinkuje aj veľmi úspešný hip-hopový rapper Rakim) vyšla 7. marca 2014, neskôr nasledovala aj pesnička ''„''Until It's Gone''“'', ktorá vyšla 5. mája 2014. Po nej vyšla ''„''Wastelands''“''. 3. júna 2014 vyšla pesnička ''„''Rebellion''“'', ktorú Linkin Park nahrával so svetoznámym gitaristom a spevákom zo skupiny [[System of a Down]]. Ďalšou skladbou, ktorá vyšla 6 dní po ''„''Rebellion''“'' bola ''„''Final Masquerade''“''. 11. júna na Facebooku odpremiérovali oficiálny videoklip k ''„''Until It's Gone''“'', ktorý sa tak stal prvým videoklipom z ich nového albumu. ''The Hunting Party'' bol vo väčšine krajinách vydaný 13. júna 2014 a v Spojených štátoch neskôr, 17. júna. === ''One More Light (2017 – súčasnosť)'' === === Papercuts (Singles Collection 2000-2023) === Album "Papercuts" obsahuje 20 piesní, vrátane širokého spektra hitov Linkin Park, od "In the End", cez "Burn It Down", až po mash-up s Jay-Z "Numb/Encore". Výnimočnou súčasťou albumu je nikdy predtým nevydaná skladba "Friendly Fire", ktorá bola nahratá počas sessions pre ich posledný štúdiový album "One More Light" z roku 2017. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park ohlasuje vydanie albumu najväčších hitov {{!}} LIFE ZONE | url = https://www.lifezone.sk/linkin-park-album-papercuts-2024/ | dátum vydania = 2024-02-23 | dátum prístupu = 2024-02-23 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20240223062047/https://www.lifezone.sk/linkin-park-album-papercuts-2024/ | dátum archivácie = 2024-02-23 }}</ref> === Znovuzjednotenie a ''From Zero'' (2024 – súčasnosť) === Už 30. apríla 2024 rezervačná agentúra skupiny Linkin Park mala ponuky na potenciálne „reunion“ turné a zároveň na headlinovanie na festivaloch v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park reunite 7 years after Chester Bennington's death, with new music | url = https://apnews.com/article/linkin-park-new-singer-album-9259986bd153e5b70202681dd06cb015 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en}}</ref> Koncom augusta, bez akýchkoľvek informácií, spustili tajomný 100-hodinový odpočet, na ktorého konci oznámili, že dňa [[5. september|5. septembra]] [[2024]] odohrajú v [[Los Angeles]] päťhodinový koncert určený len pre členov fanklubu Linkin Park Underground.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park Launches Mysterious 100-Hour Countdown Timer Amid New Vocalist Rumors | url = https://www.billboard.com/music/music-news/linkin-park-countdown-timer-new-vocalist-rumors-1235760479/ | dátum vydania = 2024-08-24 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Mitchell | priezvisko = Peters}}</ref> Na koncerte predstavili nových členov – speváčku [[Emily Armstrongová|Emily Armstrongovú]] zo skupiny [[Dead Sara]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park sa vracia, nový album aj turné: Kapela predstavila novú speváčku a singel | url = https://www.lifezone.sk/linkin-park-sa-vracia-novy-album-aj-turne-kapela-predstavila-novu-spevacku-a-singel/ | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum prístupu = 2024-09-06 | jazyk = sk-SK | meno = Marek | priezvisko = Muzika}}</ref> a bubeníka [[Colin Brittain|Colina Brittaina]], ktorý nahradil [[Rob Bourdon|Roba Bourdona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park reunite 7 years after Chester Bennington's death, with new music | url = https://apnews.com/article/linkin-park-new-singer-album-9259986bd153e5b70202681dd06cb015 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en}}</ref> Gitarista [[Brad Delson]] sa turné nezúčastní a bude pracovať len v zákulisí. Nahradí ho [[Leonard Friend|Alex Feder]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brad Delson částečně couvá z comebacku Linkin Park. Chce se věnovat rodině | url = https://musicserver.cz/clanek/74448/brad-delson-castecne-couva-z-comebacku-linkin-park-chce-se-venovat-rodine/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2024-09-22 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref>Taktiež zverejnili nový singel „The Emptiness Machine“ a ohlásili nadchádzajúci štúdiový album ''[[From Zero]]'', ktorý vyjde 15. novembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Linkin Park’s Secret Comeback | url = https://www.billboard.com/music/rock/linkin-park-singer-tour-album-cover-story-interview-1235766805/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Lipshutz}}</ref> Zároveň oznámili ďalších šesť koncertov arénového turné naprieč štyrmi kontinentmi, ktoré začne 11. septembra [[Kia Forum|Kia Forume]] v [[Inglewood|Inglewoode]] a skončí 11. novembra v Coliseu Medplus v [[Bogota|Bogote]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linkin Park Selects Emily Armstrong From Rock Band Dead Sara as New Singer, Reveals Tour and Album ‘From Zero’ | url = https://variety.com/2024/music/news/linkin-park-emily-armstrong-new-singer-from-zero-album-tour-1236120238/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-05 | jazyk = en-US | meno = Thania | priezvisko = Garcia}}</ref> == Hudobné žánre a ich vývoj == Prvé dva štúdiové albumy ''Hybrid Theory'' a ''Meteora'' kombinovali prvky [[Alternatívny metal|alternatívneho metalu]], [[Nu metal|nu-metalu]] a [[rap rock]]u s náznakom [[Hip-hop (hudba)|hip-hopu]], [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]] a [[Elektronická hudba|elektronickej hudby]]. Mix všetkých týchto žánrov zaradil hudbu kapely Linkin Park k niečomu dosiaľ nevídanému. Aj napriek tomu ich fanúšikovia označovali iba ako nu-metalovú kapelu. Na albume ''Minutes to Midnight'' začala kapela experimentovať s celkom novým zvukom, čoho výsledkom bolo napríklad výrazné obmedzenie rapu. Rap ako taký sa tu objavil iba na dvoch skladbách. Za hlavný žáner tejto dosky bol považovaný alternatívny rock. Medzi hlavné črty tvorby Linkin Park patrí jednoznačne súhra dvoch vokalistov. Chester Bennington je hlavný spevák kapely a Mike Shinoda má na starosti najmä rap a sprievodné vokály. Na albume Minutes to Midnight toto pravidlo už ale neplatí, keďže si Shinoda vzal na starosť úlohu hlavného vokalistu v skladbách ''"In Between"'', ''"Hands Held High"'' a na bonusovej skladbe ''"No Roads Left"''. V niekoľkých skladbách zo štvrtého štúdiového albumu, ''A Thousand Suns'' spieva Bennington spoločne so Shinodom, vrátane všetkých štyroch singlov. Na tomto albume sa často stretneme s elektronickými zvukmi, najmä bicích. Štvrtý štúdiový album je považovaný za významný bod v kariére Linkin Park, keďže si zvolili úplne nové cestu, ktorou sa uberať. Tento smer si vyžiadal veľkú vlnu kritiky. Štvrtý album bol najčastejšie označovaný ako [[Alternatívny rock|alternatívny]] a [[elektronický rock]]. Všetky skladby štvrtého albumu tvoria jeden celok, akýsi príbeh, ktorý má veľmi emotívnu myšlienku. Prechody medzi jednotlivými skladbami sú preto často nepočuteľné. Vlna kritiky prinútila kapelu zamyslieť sa a povedať si "Čo ďalej?". Výsledkom je piaty štúdiový album ''Living Things'', kde kapela ako myšlienku uprednostnila príbehy ľudí pred akýmsi globálnym nebezpečenstvom spoločnosti. Zámer skupiny bolo skombinovanie tých najlepších prvkov zo všetkých predošlých albumov, a tým vytvoriť celok, ktorý sadne každému poslucháčovi. == Členovia skupiny == {{col-begin}} {{col-2}} ;Súčasní členovia * [[Brad Delson]] – sólová gitara, sprievodný spev <small>(od 1996)</small> * [[David Michael Farrell]] – basová gitara, sprievodný spev <small>(1996 – 1998, 1999, od 2001)</small> * [[Joseph Hahn]] – turntable, klávesy, sample, sprievodný spev <small>(od 1996)</small> * [[Mike Shinoda]] – spev, rytmická gitara, klávesy, produkcia <small>(od 1996)</small> * [[Emily Armstrongová]] – spev <small>(od 2024)</small> * [[Colin Brittain]] – bicie, perkusie <small>(od 2024)</small> {{col-2}} ;Bývalí členovia * Mark Wakefield – spev <small>(1996 – 1998)</small> * [[Chester Bennington]] – spev <small>(1999 – 2017)</small> * [[Robert Gregory Bourdon]] – bicie <small>(1996 – 2017)</small> {{col-end}} === Časová os === <div align="center"> <timeline> ImageSize = width:800 height:350 PlotArea = left:100 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1996 till:31/12/2025 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:rapper value:green legend:Rapovanie/Rytmgitara/Klávesy id:guitar value:blue legend:Sólogitara id:bass value:purple legend:Basgitara id:drums value:yellow legend:Bicie id:tables value:orange legend:DJ id:Lines value:black legend:Albumy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:1 start:1996 BarData = bar:Mike text:"Mike Shinoda" bar:Brad text:"Brad Delson" bar:Rob text:"Rob Bourdon" bar:Mark text:"Mark Wakefield" bar:Phoenix text:"David Farrell" bar:Hahn text:"Joseph Hahn" bar:Chester text:"Chester Bennington" bar:Kyle text:"Kyle Christener" bar:Scott text:"Scott Koziol" bar:Emily text:"Emily Armstrongová" bar:Colin text:"Colin Brittain" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Mike from:01/01/1996 till:end color:rapper bar:Brad from:01/01/1996 till:end color:guitar bar:Rob from:01/01/1996 till:01/01/2017 color:drums bar:Mark from:01/06/1996 till:01/10/1998 color:vocals bar:Phoenix from:01/06/1996 till:01/10/1998 color:bass bar:Hahn from:01/06/1996 till:end color:tables bar:Kyle from:01/10/1998 till:01/04/1999 color:bass bar:Chester from:01/10/1998 till:20/07/2017 color:vocals bar:Phoenix from:01/04/1999 till:01/10/1999 color:bass bar:Scott from:01/10/1999 till:01/06/2001 color:bass bar:Phoenix from:01/06/2001 till:end color:bass bar:Emily from:06/09/2024 till:end color:vocals bar:Colin from:06/09/2024 till:end color:drums LineData = at:24/10/2000 color:black layer:back at:25/03/2003 color:black layer:back at:17/05/2007 color:black layer:back at:14/09/2010 color:black layer:back at:26/06/2012 color:black layer:back at:17/06/2014 color:black layer:back at:19/05/2017 color:black layer:back </timeline> </div> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Linkin Park}} === Štúdiové albumy === * ''[[Hybrid Theory]]'' (2000) * ''[[Reanimation]]'' (2002) * ''[[Meteora (album)|Meteora]]'' (2003) * ''[[Minutes to Midnight]]'' (2007) * ''[[A Thousand Suns]]'' (2010) * ''[[Living Things]]'' (2012) * ''[[The Hunting Party (album)|The Hunting Party]]'' (2014) * ''[[One More Light]]'' (2017) * ''[[From Zero]]'' (2024) == Ocenenia == * [[2001]] ''Kerrang! Award'' – najlepší medzinárodný nováčik * [[2001]] ''Rollingstone Award'' – najlepšia hardrock / metalová kapela * [[2001]] ''Rockbjörnen ''(Švédsko) – najlepší album * [[2001]] ''Rockbjörnen'' (Švédsko) – najlepšia kapela * [[2001]] ''BLITZ Award'' (Portugalsko) – najlepší medzinárodný nováčik * [[2002]] ''Hit Music Award'' (Švédsko) – najlepší hardrock * [[2002]] [[Cena Grammy za najlepší hardrockový výkon|''Cena Grammy'' za najlepší hardrockový výkon]] * [[2002]] ''MTV Asia Award'' – objav roka * [[2002]] ''Emma'' (Fínsko) – najlepší zahraničný interpret roka * [[2002]] ''ECHO'' (Nemecko) – najlepší medzinárodný nu-metalový interpret * [[2002]] ''TMF Award'' (Holandsko) – najlepšia medzinárodná rocková skupina * [[2002]] ''World Music Award'' – najpredávanejší rockový interpret * [[2002]] ''Billboard Music Award'' – moderný rockový interpret roka * [[2002]] ''Clear Top 10 Award'' (Indonézia) – vynikajúci medzinárodný hit-maker * [[2002]] ''[[MTV Video Music Award]]'' – najlepšie rockové video („In The End“) * [[2002]] ''MTV Brazil Award'' – najlepšie medzinárodné video („In the End“) * [[2002]] ''MTV Euro Music Award'' – najlepšia skupina * [[2002]] ''MTV Euro Music Award'' – najlepší hardrock * [[2003]] ''MTV Asia Award'' -rockové predstavenie * [[2003]] ''MTV Asia Award'' – najlepšie video („Points of Authority“) * [[2003]] ''Kerrang! Award'' – najlepší medzinárodný akt * [[2003]] ''MTV Video Music Award'' – najlepšie rockové video („Somewhere I Belong“) * [[2003]] ''K-Rock's Artist Of The Year'' – najlepšia pieseň * [[2003]] ''K-Rock's Artist Of The Year'' – najlepší koncert * [[2003]] ''Muchmusic's Favorite Videos'' – najobľúbenejšie video („Numb“) * [[2004]] ''MTV Asia Award'' – rockové predstavenie * [[2004]] ''MTV Asia Award'' – najlepšie video („Somewhere I Belong“) * [[2011]] ''MTV Euro Music Award'' – Najlepší rock == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Linkin Park}} == Externé odkazy == * [http://www.linkinpark.com/ Oficiálna stránka skupiny] * [http://www.linkinpark.sk/ Slovenská fanstránka skupiny] {{Linkin Park}} [[Kategória:Linkin Park| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Raprockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Numetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Poprockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Držitelia ceny MTV Video Music Award]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] cjsdzcyry2uxjqewgt5mv3t3ymcsz6o 0 32242 8227109 8226198 2026-06-01T15:35:48Z ~2026-32554-24 296615 čím ďalej, tým väčšia katastrofa 8227109 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Protihabsburské stavovské povstania|súčasť=[[Dlhá turecká vojna|Dlhej tureckej vojny]], [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]], [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojny]] a [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]|obrázok=Kuruc labanc csatajelenet2.jpg|text k obr=Boj kuruckých povstalcov proti cisárskym vojakom. Olejomaľba od neznámeho umelca.|dátum=[[6. január]] [[1604]] - [[30. apríl]] [[1711]]|miesto=Slovensko, severné Maďarsko, Sedmohradsko, Morava (región)|protivník1=[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]]<br/>[[kuruci]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Habsburská monarchia]]|velitel1=[[Štefan Bočkaj]]<br/>[[Gabriel Betlen]]<br/>[[Juraj I. Rákoci]]<br/>[[Juraj II. Rákoci]]<br/>[[Imrich Tököli]]<br/>[[František II. Rákoci]]|velitel2=[[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Matej (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Leopold I. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Jozef I. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Karol VI. (Svätá rímska ríša)]]|casus belli=vytláčanie uhorskej šľachty z politických ale aj vojenských funkcií svojvoľné vystupovanie habsburských panovníkov a katolíckeho kléru proti protestantským veriacim ozbrojené výpady a pustošenia počas Pätnásťročnej vojny (1593 - 1606) proti osmanským Turkom násilné odňatie Dómu svätej Alžbety z rúk protestantov|výsledok=[[Satumarský mier]]}} '''Protihabsburské stavovské povstania''' boli ozbrojené vystúpenia [[Sedmohradsko|sedmohradských]] a uhorských [[Stav (spoločenská vrstva)|stavov]] ([[šľachta]] a [[duchovenstvo]]), vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] v rokoch [[1604]] (začiatok [[Povstanie Štefana Bočkaia|Bočkaiovho povstania]]) až [[1711]] ([[Satmársky mier]]). Ich účastníci bojovali proti absolutisticko-centralizačným snahám viedenského habsburského dvora, ale predovšetkým za zachovanie uhorskej feudálno-stavovskej ústavy a svojich vlastných šľachtických privilégií.<ref name="Slovensko Dejiny">{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Tibenský | spoluautori = et al. | titul = Slovensko Dejiny | odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor) | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopln. | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 1010 | strany = 347 }}</ref> Boje sa odohrávali väčšinou na území Slovenska, ktoré vtedy ako jadro [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovského Uhorska]] tvorilo väčšinu územia, ktoré ostalo z Uhorska po tureckej invázii v 16. storočí. Povstania mali ťažké následky pre hospodársky a spoločenský život [[Uhorsko|Uhorska]], pretože boje boli [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] opätované a povstalci väčšinou porazení. Toto bolo skutočnou tragédiou najmä pre územie súčasného Slovenska, lebo práve na ňom sa odohrávali boje medzi cisárskymi vojskami ([[Labanec (cisársky vojak)|labanci]]) a povstalcami. Povstalecká [[Kuruc (povstalecký vojak)|kurucká]] armáda verbovala v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]], ktoré sa stalo v roku [[1547]] tureckým vazalom, aj Slovákov preto, lebo východné Slovensko pripadlo Sedmohradsku. Povstania mali aj náboženský charakter náboženského konfliktu medzi [[Katolicizmus|katolíckym]] a [[Protestantizmus|protestantským]] táborom, ktorý v Európe prebiehal v rokoch [[1618]] až [[1648]] ako [[Tridsaťročná vojna]]. == Príčiny == Povstania boli zapríčinené najmä obmedzovaním stavovských privilégií, násilnou [[protireformácia|protireformáciou]] a presadzovaním habsburského [[absolutizmus|absolutizmu]]. Boli aj súčasťou väčších vojnových konfliktov – [[Dlhá turecká vojna|pätnásťročnej vojny]] ([[1593]]{{--}}[[1606]]) a [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] ([[1618]]{{--}}[[1648]]), v ktorých sedmohradskí a uhorskí povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov – [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči (1526)]] a smrti uhorského kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] mal na uhorský trón nastúpiť [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand Habsburský]], no časť šľachty to odmietla a na trón si zvolila [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]], sedmohradské knieža. Počas nasledujúcich bojov (väčšinou na území Slovenska) ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť, a tak si neobsadené [[Uhorsko]] rozdelili podľa [[Varadínsky mier|mierovej zmluvy]] vo [[Oradea|Veľkom Varadíne]] ([[1538]]). [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsko]] a východná časť [[Uhorsko|Uhorska]] (vrátane [[Abovská župa|Abovskej]], [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej stolice]] na východe Slovenska) pripadli Jánovi Zápoľskému ([[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]]), zvyšok pripadol Rakúsku. Od roku [[1526]] sa stalo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[Rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Po [[Obliehanie Budína (1541)|dobytí Budína Turkami (1541)]] došlo k istým presunom, predovšetkým dnešné [[Maďarsko]] pripadlo Turkom a východné Slovensko Rakúsku. [[Habsburgovci]] tak začali vládnuť na [[Uhorsko|Uhorskom]] území a v podstate ústupkami na úkor Maďarov si zachraňovali [[Viedeň]] a [[Rakúsko]]. V roku [[1547]] uzavrel cisár [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] ponižujúci mier s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]], v ktorom uznal Sedmohradsko za samostatné kniežatstvo. [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsko]] sa stalo tureckým vazalom. Napriek tomu, že v [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]] prevládalo rumunské obyvateľstvo, vládu mala v rukách prevažne maďarská šľachta. Rakúšania so spojencami zvíťazili v [[Bitka pri Viedni|Bitke pri Viedni]] už v roku [[1683]] napriek tomu [[Veľká turecká vojna]] (alebo Vojna Svätej ligy) trvala až do roku [[1699]], keď bola oslobodená väčšina [[Uhorsko|Uhorska]]. == Bočkaiovo povstanie (1604 – 1606) == {{hlavný článok|Povstanie Štefana Bočkaia}} Na čele prvého stavovského povstania stál východouhorský magnát [[Štefan Bočkai]] (Bocskay). Povstalci porazili cisárske vojská v Sedmohradsku, obsadili [[Košice]] a zmocnili sa veľkej časti východného Slovenska. Hlavným cieľom povstania bolo zrušiť cisárske nariadenia o zaberaní majetkov šľachty a slobodné vyznávanie [[protestantizmus|protestantizmu]]. V roku [[1605]] vyvrcholili Bočkaiove úspechy. Jeho vojská, posilnené tureckými oddielmi, sa zmocnili skoro celého Slovenska a podnikali vpády na [[Morava (región)|Moravu]], do [[Sliezsko|Sliezska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Dňa 23. júna [[1606]] uzavreli vo [[Viedenský mier|Viedni mier]], ktorý zaručoval uhorskej šľachte väčšie zastúpenie v centrálnych úradoch, vo veliteľskom zbore a obsadenie úradu [[palatín]]a. Stavom sa zaručovala náboženská sloboda. == Betlenovo povstanie (1619 – 1622) == {{hlavný článok|Povstanie Gabriela Betlena}} Druhé stavovské povstanie vedené sedmohradským kniežaťom [[Gabriel Betlen|Gabrielom Betlenom]] (Bethlenom) malo v podstate ten istý cieľ, ako prvé, lebo sa nedodržiavali, zo strany Habsburgovcov, podmienky Viedenského mieru. V auguste [[1619]] vpadol na východné Slovensko, obsadil Košice a nechal sa svojimi prívržencami vyhlásiť za hlavu Uhorska a ochrancu protestantov. Jeho vojská, posilnené tureckými oddielmi prenikli až na západné Slovensko, kde sa zmocnili [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], [[Trnava|Trnavy]] a na krátky čas aj [[Bratislava|Bratislavy]]. Na sneme v Bratislave (január [[1620]]) schválili „konfederáciu“ s českými stavmi a na ďalšom sneme v Banskej Bystrici (august 1620) zvolili stavy Gabriela Betlena za uhorského kráľa. Po porážke českého povstania na [[Bitka na Bielej hore|Bielej hore]] ([[8. november]] [[1620]]) nastal obrat aj v Betlenovom povstaní. Počas ofenzívy roku 1621 sa cisárskym vojskám podarilo dobyť Bratislavu, Nitru a ďalšie mestá. [[Gabriel Betlen]] preto uzavrel [[31. decembra]] [[1621]] (alebo [[6. január|6. januára]] [[1622]]) s cisárom mier v [[Mikulov]]e. Vzdal sa dobytého územia a titulu uhorského kráľa. Uhorským stavom potvrdil [[cisár]] práva a privilégiá sľúbené Viedenským mierom. V ďalších protihabsburských akciách v roku [[1626]] vystupoval Gabriel Betlen ako člen viacerých koalícií – s nemeckými protestantmi, [[Holandsko]]m a [[Francúzsko]]m. Gabriel Bethlen začal vojenské akcie pomerne neskoro (september [[1626]]). Až v polovici októbra sa v Ponitrí spojil s [[Peter Mansfeld|Petrom Mansfeldom]] a so sasko-weimarským vojvodom [[Ján Ernst|Jánom Ernstom]]. Takto aj na území [[Slovensko|Slovenska]] prebiehala časť [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Stredné Slovensko, najmä okolie banských miest, pustošili Mansfeldove vojská a Betlenove turecko-tatárske oddiely. Cisár vyslal proti Betlenovi armádu [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. Koncom roku [[1626]] uzavrel Gabriel Betlen v Bratislave mier, ktorý už do konca života (1629) neporušil. == Povstanie Juraja I. Rákociho (1643 – 1645) == {{hlavný článok|Povstanie Juraja I. Rákociho}} Ďalším povstaním bolo vystúpenie [[Juraj I. Rákoci|Juraja I. Rákociho]]. Ako spojenec Švédska a Francúzska využil Rákoci nepriaznivú situáciu pre Habsburgovcov, aby sa vyhlásil za ochrancu nespokojných uhorských protestantov. Zo Sedmohradska prenikol na východné Slovensko a ďalej na západ (1644). Roku [[1645]] prenikli Rákociho drancujúce oddiely znovu na západné Slovensko a ponáhľali sa na pomoc švédskemu generálovi L. Torstensonovi, ktorý obliehal [[Brno]]. Na zásah [[Vysoká Porta|vysokej porty]] prerušil [[Juraj I. Rákoci]] vojenské akcie a vrátil sa do Sedmohradska. Na základe [[Linecký mier|Lineckého mieru]] ([[16. december]] [[1645]]) získal [[Juraj I. Rákoci]] do doživotnej držby sedem stolíc na severovýchode [[Uhorsko|Uhorska]], z toho [[Satumarská župa|Satmársku]] a [[Sabolčská župa|Sabolčskú]] natrvalo. [[Linecký mier]] rozšíril slobodné vyznávanie náboženstva takisto na poddaných, ale inak jeho ustanovenia bránili iba privilégiá šľachty, upevňovali moc a rozširovali majetok [[Rákociovci|Rákóciovskej rodiny]]. == Povstanie Juraja II. Rákociho (1656 – 1660) == {{hlavný článok|Povstanie Juraja II. Rákociho}} Toto protihabsburské povstanie sa ako jediné odohralo mimo územia terajšieho [[Slovensko|Slovenska]]. Sedmohradské knieža menom [[Juraj II. Rákoci]], syn [[Juraj I. Rákoci|Juraja I. Rákociho]], sa v tom období zapojil so svojimi vojskami do [[Druhá severská vojna|Druhej severskej vojny]] pre zisk poľskej kráľovskej koruny. Dôsledkom tohto aktu vyvolal vojenský konflikt medzi [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradskom]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Po sporoch s osmanským sultánom [[Mehmed IV.|Mehmedom IV.]] došlo k doslova ničivému plieneniu územia [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradska]] ale aj k jeho úplnej závislosti od [[Vysoká porta|Vysokej Porty]]. == Vešeléniho sprisahanie (1666 – 1670) == {{hlavný článok|Vešeléniho sprisahanie}} == Tököliho povstanie (1678 – 1686) == {{hlavný článok|Povstanie Imricha Tököliho}} Všeobecná nespokojnosť prepukla roku [[1678]] do otvoreného povstania, na čelo ktorého sa postavil [[Imrich Tököli]] (Thököly), bohatý kežmarský magnát z územia Slovenska. Z východného Slovenska prenikol do oblasti banských miest a na [[Horná Nitra|Hornú Nitru]]. [[Kuruci|Kurucké]] hnutie (ako sa ľudoví protihabsburskí povstalci – prevažne Slováci a Rusíni – asi od 70. rokov 17. storočia nazývali) sa týmto osamostatnilo od Sedmohradska a jeho základňou sa stali stolice na severovýchode Kráľovského Uhorska. Pod dojmom kuruckých úspechov zvolal cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] v roku [[1681]] do [[Šopron|Šopronu]] [[šopronský snem|snem]]. Už predtým odvolal absolutistickú formu vlády a na sneme obnovili uhorskú ústavu. Keďže sa nedohodli v otázkach náboženstva, Imrich Tököli sa znovu chopil zbrane. Roku [[1682]] sa Imrich Tököli stal kráľom „[[Horné Uhorsko#Hornouhorské kniežatstvo (1682-1685)|Horného Uhorska]]“ (teda východného Slovenska) ako vazal Osmanskej ríše (podobne ako [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsko]]). Počas výpravy osmanskej armády proti Viedni ([[1683]]) Imrich Tököli rozšíril svoj štát smerom na východ skoro na celé Slovensko, ale porážka Turkov znamenala aj rýchly koniec jeho moci. [[Imrich Tököli]] bol v tejto súvislosti nazývaný Osmanmi ''Kráľ stredného Uhorska''. == Povstanie Františka II. Rákociho (1703 – 1711) == {{hlavný článok|Povstanie Františka II. Rákociho}} Upevnenie postavenia Habsburgovcov po vyhnaní Turkov a presadzovanie centralistických opatrení Viedňou vyvolalo znovu veľkú nespokojnosť v Kráľovskom Uhorsku. Povstanie [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] sa začalo roľníckymi vzburami v severovýchodnom Uhorsku a malo na začiatku čisto sociálny charakter. Zapojením šľachty sa stalo stavovským, hoci roľnícke masy boli naďalej jeho údernou silou. Roku [[1703]] dobyli Rákociho oddiely banské mestá a v nasledujúcich rokoch ovládli celé Slovensko. V Sedmohradsku roku [[1704]] Rákociho zvolili za [[Sedmohradsko|sedmohradské]] [[knieža]]. V [[Ónod|Ónode]] [[Ónodský snem|pozbavili]] stavy [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] uhorského trónu ([[1707]]) a povstanie dosiahlo svoj vrchol. Dlhotrvajúce boje, spustošená krajina, [[Mor (pestis)|mor]] a rozpory v povstaleckom tábore viedli povstanie k pomalému úpadku. Napriek prezieravej zahraničnej politike, vďaka ktorej dostalo povstanie významnú podporu zo zahraničia, nedokázalo po skončení vojny o španielske dedičstvo odporovať sústredeným silám rakúskej monarchie. Roku [[1708]] prehrali povstalci [[bitka pri Trenčíne|bitku pri Trenčíne]] a po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste roku [[1711]] kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]] (Satmár), kde bol tiež podpísaný [[Satmársky mier]], ktorý zabezpečil Habsburgovcom vládu nad Uhorskom. Po porážke sa uchýlil spoločne so svojimi stúpencami do Osmanskej ríše. Zomrel dňa [[8. apríl|8. apríla]] roku [[1735]] v meste Tekirdağ. Bol pochovaný spoločne so svojou matkou [[Helena Zrínska|Helenou Zrínskou]] v katolíckom kostole svätého Benedikta v Istanbule. Až roku [[1906]] boli ich telesné pozostatky prenesené do novovybudovanej krypty v [[Dóm_svätej_Alžbety|Dóme svätej Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. Výsledkom povstaní bolo to, že [[Habsburgovci]] si udržali dedičný titul uhorských kráľov a uhorská šľachta svoje privilégiá a slobody.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan et al|titul=Kronika Slovenska 1 Od najstarších čias do konca 19. storočia|vydanie=prvé|vydavateľ=Fortuna Print a.s.|miesto=Bratislava|rok=1998|isbn=80-7153-174-X|strany=616, s.291}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Protihabsburské stavovské povstania| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] bbbzdueu7fedycz0s03aum1jcvum46q 0 35197 8227341 7875011 2026-06-02T10:58:55Z Vasiľ 2806 +ref 8227341 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map of the Strait of Malacca-de.jpg|thumb]] '''Melacký prieliv''' (normovaný tvar<ref name="ÚGKK"/>) alebo '''Malakkský prieliv''' je [[prieliv]] v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]] medzi [[Malajský polostrov|Malajským polostrovom]] a ostrovom [[Sumatra]]. Základné údaje: * dĺžka: 780&nbsp;km * najmenšia šírka: 36&nbsp;km * najväčšia hĺbka: 135 m == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Geografický výhonok}} {{Indický oceán}} [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] 35kcobemc866ygbomhvslurann0ked6 0 37686 8227299 8197770 2026-06-02T08:09:16Z ~2026-32556-15 296660 /* */ 8227299 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ján Koleník | fotka = JanKolenik_crop.JPG | veľkosť fotky = | komentár = Ján Koleník v roku [[2013]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1979|11|11}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český hroch = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Ján Koleník''' (* [[11. november]] [[1979|1779]], [[Banská Bystrica]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]]. == Pôsobenie == Po skončení [[VŠMU]] v roku [[2004]] sa stal členom [[Činohra (žáner)|činohry]] [[SND]]. V rokoch [[2005]] až [[2006]] moderoval spolu so Zuzanou Novákovou reláciu ''[[Digitál]]''. Účinkoval v televíznych seriáloch ''[[Medzi nami]]'', ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'', ''[[Keby bolo keby]]'', ''[[Kriminálka Staré Mesto]], Zlomok sekundy, První republika, [[Zoo (seriál)|Zoo]],'' najnovšie účinkoval v pomerne pokrokovom seriáli ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]''. Hral aj vo filmoch ''[[Šťastný nový rok (film z roku 2019)|Šťastný nový rok]]'', [[V lete ti poviem, ako sa mám|''V lete ti poviem, ako sa mám'']] a ''Šťastný nový rok 2''. V roku [[2022]] si zahral si hlavnú úlohu Andreja Fabiána v seriáli [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]. Aktuálne účinkuje v dobovom seriáli [[TV Markíza]] [[Dunaj, k vašim službám|''Dunaj, k vašim službám'']], kde hrá postavu nemeckého príslušníka Waltera Klausa. Na jar [[2022]] sa stal víťazom tanečnej show [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|''Let’s Dance'']] s tanečnou partnerkou [[Vanda Poláková|Vandou Polákovou]]. Vo ôsmej sérii Let’s Dance si sadol za porotcovský stolík. V deviatej sérii a desiatej sérii Let’s Dance opäť zasadol za porotcovský stôl ako epizódny porotca. == Ocenenia == V roku [[2004]] získal Cenu za najlepší herecký výkon na festivale [[Istropolitana projekt]] (postava Valena Connora v hre ''Opustený západ''). Bol nominovaný na cenu Objav roka v rámci Divadelných ocenení sezóny [[2003]] (postava Levitu v hre ''Veľké šťastie''). V roku [[2008]] mu bola udelená Výročná cena literárneho fondu za postavu Kráľa Františka (''Kráľ sa zabáva'') s prihliadnutím k postave Nika Dubčiča (''Dom v stráni''). Pravidelne vyhráva ankety popularity – je najobľúbenejším hercom v televíznej ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] [[2010]]/[[2011|11]]/[[2012|12]] a v internetovej ankete [[Telkáč roka]] [[2011]]/[[2012|12]]/[[2014|14]]/[[2015|15]]. == Filmografia == * [[2007]] – [[2017]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] (''Marcel „Maslák“ Maslovič'') * [[2009]] – [[2011]]: [[Keby bolo keby]] * [[2010]] – [[2013]]: [[Kriminálka Staré Mesto]] (''Vyšetrovateľ Krajčo'') * [[2011]] – [[2011]]: Zlomok sekundy * [[2014]] – [[2018]]: [[První republika]] (''Vladimír Valenta'') * [[2016]] – [[2016]]: [[Zoo]] (''Peter Baláž'') * [[2016]] – [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (''major; Nórbert „Noro“ Višváder'') * [[2017]] – [[2017]]: [[1890]] (''detektív; János Marton'') * [[2019]]: [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] (väzeň Pali) * [[2019]] – [[2021]]: [[Oteckovia]] (''Adam Mak'') * [[2019]]: Šťastný nový rok (''majiteľ hotela grand'') * [[2020 na Slovensku|2020]] – [[2022]]: [[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]] ( poručík; Daniel "Dano" Andrik ) * [[2022]]: [[V lete ti poviem, ako sa mám]] (''David'') * [[2022]] – [[2024]]: [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] (''Andrej Fabián'') * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (''Walter Klaus'') * 2023: Extraktori * [[2025]]: V zovretí (Filip Haas) * [[2026]]: Princezna stokrát jinak == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Koleník}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Koleník, Ján}} [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] cs9ulmglsytkhff4wyi7xe8hknr7zr1 8227313 8227299 2026-06-02T09:36:43Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32556-15|~2026-32556-15]] ([[User_talk:~2026-32556-15|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8111253 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ján Koleník | fotka = JanKolenik_crop.JPG | veľkosť fotky = | komentár = Ján Koleník v roku [[2013]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1979|11|11}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český hroch = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Ján Koleník''' (* [[11. november]] [[1979]], [[Banská Bystrica]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]]. == Pôsobenie == Po skončení [[VŠMU]] v roku [[2004]] sa stal členom [[Činohra (žáner)|činohry]] [[SND]]. V rokoch [[2005]] až [[2006]] moderoval spolu so Zuzanou Novákovou reláciu ''[[Digitál]]''. Účinkoval v televíznych seriáloch ''[[Medzi nami]]'', ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'', ''[[Keby bolo keby]]'', ''[[Kriminálka Staré Mesto]], Zlomok sekundy, První republika, [[Zoo (seriál)|Zoo]],'' najnovšie účinkoval v pomerne pokrokovom seriáli ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]''. Hral aj vo filmoch ''[[Šťastný nový rok (film z roku 2019)|Šťastný nový rok]]'', [[V lete ti poviem, ako sa mám|''V lete ti poviem, ako sa mám'']] a ''Šťastný nový rok 2''. V roku [[2022]] si zahral si hlavnú úlohu Andreja Fabiána v seriáli [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]. Aktuálne účinkuje v dobovom seriáli [[TV Markíza]] [[Dunaj, k vašim službám|''Dunaj, k vašim službám'']], kde hrá postavu nemeckého príslušníka Waltera Klausa. Na jar [[2022]] sa stal víťazom tanečnej show [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|''Let’s Dance'']] s tanečnou partnerkou [[Vanda Poláková|Vandou Polákovou]]. Vo ôsmej sérii Let’s Dance si sadol za porotcovský stolík. V deviatej sérii a desiatej sérii Let’s Dance opäť zasadol za porotcovský stôl ako epizódny porotca. == Ocenenia == V roku [[2004]] získal Cenu za najlepší herecký výkon na festivale [[Istropolitana projekt]] (postava Valena Connora v hre ''Opustený západ''). Bol nominovaný na cenu Objav roka v rámci Divadelných ocenení sezóny [[2003]] (postava Levitu v hre ''Veľké šťastie''). V roku [[2008]] mu bola udelená Výročná cena literárneho fondu za postavu Kráľa Františka (''Kráľ sa zabáva'') s prihliadnutím k postave Nika Dubčiča (''Dom v stráni''). Pravidelne vyhráva ankety popularity – je najobľúbenejším hercom v televíznej ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] [[2010]]/[[2011|11]]/[[2012|12]] a v internetovej ankete [[Telkáč roka]] [[2011]]/[[2012|12]]/[[2014|14]]/[[2015|15]]. == Filmografia == * [[2007]] – [[2017]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] (''Marcel „Maslák“ Maslovič'') * [[2009]] – [[2011]]: [[Keby bolo keby]] * [[2010]] – [[2013]]: [[Kriminálka Staré Mesto]] (''Vyšetrovateľ Krajčo'') * [[2011]] – [[2011]]: Zlomok sekundy * [[2014]] – [[2018]]: [[První republika]] (''Vladimír Valenta'') * [[2016]] – [[2016]]: [[Zoo]] (''Peter Baláž'') * [[2016]] – [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (''major; Nórbert „Noro“ Višváder'') * [[2017]] – [[2017]]: [[1890]] (''detektív; János Marton'') * [[2019]]: [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] (väzeň Pali) * [[2019]] – [[2021]]: [[Oteckovia]] (''Adam Mak'') * [[2019]]: Šťastný nový rok (''majiteľ hotela grand'') * [[2020 na Slovensku|2020]] – [[2022]]: [[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]] ( poručík; Daniel "Dano" Andrik ) * [[2022]]: [[V lete ti poviem, ako sa mám]] (''David'') * [[2022]] – [[2024]]: [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] (''Andrej Fabián'') * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (''Walter Klaus'') * 2023: Extraktori * [[2025]]: V zovretí (Filip Haas) * [[2026]]: Princezna stokrát jinak == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Koleník}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Koleník, Ján}} [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] opd6aqtsqp1p3szvhaooegqu81l0ah6 0 37786 8227361 7303159 2026-06-02T11:54:04Z Vasiľ 2806 +ref 8227361 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mogadišo | native_name = Muqdisho | other_name = مقديشو | category = Hlavné mesto <!-- *** Image *** --> | image = Mogacapital.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = Sídlo šacha | official_name = | motto = | nickname = Xamar <!-- *** Country etc. *** --> | country = Somálsko | country_flag = 1 | state = | region = Banaadir | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 0 - 120 | lat_d = 2 | lat_m = 02 | lat_s = 27 | lat_NS = S | long_d = 45 | long_m = 20 | long_s = 33 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1657 <!-- *** Population *** --> | population = 2855800 | population_date = 2011 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 9. - 10. stor. | established_type = Založenie | established1 = 1331 | established1_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Mohamed Nur | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = GMT+3 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = +252 61 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Somalia relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha Mogadiša v Somálsku | map_locator = Somálsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Mogadishu | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mogadišo'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|som|Moqdisho}}, {{V jazyku|ara|مقديشو}}, {{V jazyku|ita|Mogadiscio}}, pôvodne {{V jazyku|fas|مقعد شاه|Mak'ad-i-Šach }} - sídlo šacha) je hlavné a najväčšie mesto [[Somálsko|Somálska]]. Do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] patrilo mesto [[Taliansko|Taliansku]]. V roku [[2011]] malo Mogadišo 2 855 800 obyvateľov. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Mogadišo| ]] [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Mestá v Somálsku]] lueovkg7klzbjckj4933tc57elgx6ii 0 38112 8227061 8217276 2026-06-01T13:27:34Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] pomocou použitia HotCat 8227061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Svetozár Hurban-Vajanský | Portrét = Sochan (24).jpg | Veľkosť obrázka = 200 | Popis osoby = slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik | Dátum narodenia = [[16. január]] [[1847]] | Miesto narodenia = [[Hlboké]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1916|8|17|1847|1|16}} | Miesto úmrtia = [[Martin (mesto)|Martin]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Manželka = Ida Hurbanová, rod. Dobrovitsová | Deti = Viera Hurbanová (Markovičová){{break}}Oľga Nadežda Hurbanová (Šmidtová){{break}}Fedor Vladimír Hurban{{break}}Vladimír Hurban{{break}}Svetozár Cyril Hurban }} JUDr. '''Svetozár Hurban-Vajanský''', vlastným menom ''Svetozár Miloslav Hurban'' (* [[16. január]] [[1847]], [[Hlboké]] – † [[17. august]] [[1916]], [[Martin (mesto)|Martin]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[publicista]], [[literárny kritik]] a [[politik]]. Pseudonymy: Belko Igor, Hlbocký Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčazný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš Miloslav, Napreják. == Životopis == Narodil sa ako najstarší syn [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a jeho manželky [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Anny Jurkovičovej]]. Vzdelanie získal v [[Hlboké|Hlbokom]], [[Modra|Modre]], [[Tešín]]e ([[1858]]), v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom [[Stendal]]e ([[1863]]{{--}}[[1866]]), zmaturoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1867]]). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1867]]{{--}}[[1870]]), štúdium dokončil v [[Budapešť|Budapešti]] ([[1871]]). Pracoval ako koncipient v [[Trnava|Trnave]], [[Budapešť|Budapešti]], [[Bratislava|Bratislave]] i [[Viedeň|Viedni]], až si napokon otvoril vlastnú prax v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V roku [[1875]] sa oženil s [[Bratislava|Bratislavčankou]] [[Ida Dobrovitsová|Idou Dobrovitsovou]], a kvôli právnym neúspechom sa snažil uchytiť vo viacerých mestách ([[Viedeň]], [[Námestovo]], [[Liptovský Mikuláš]]). Po roku [[1878]] sa pokúšal pracovať ako profesor v [[Rusko|Rusku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] či ako redaktor v [[Martin (mesto)|Martine]], no ani tu sa nestretol s väčším úspechom. V roku [[1878]] bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v [[Martin (mesto)|Martine]] (''[[Národnie noviny]]'') a neskôr aj ich šéfredaktorom (od [[1906]]). Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu ''[[Orol (časopis)|Orol]]'', neskôr od roku [[1881]] obnovil vydávanie časopisu ''[[Slovenské pohľady]]'', okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku [[1894]] bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku ''[[Živena]]''. Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť (v Banskej Bystrici, vo Vacove), veľa cestoval ([[Rusko]], [[Praha]], [[Budapešť]], [[Viedeň]], [[Mníchov]]). Začiatkom [[80. roky 19. storočia|80-tych rokov 19. storočia]] sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Prispelo k tomu aj to, že bol najstarším synom predstaviteľa [[Ľudovít Štúr|štúrovskej]] generácie [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]]. Bol tiež členom študentského spolku [[Naprej]], popredným činiteľom [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] a odporcom hlasistov. Pochovaný je na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jeho syn, [[Vladimír Hurban|Vladimír Ladislav Hurban]], bol slovenským diplomatom v zahraničných službách Československa. == Tvorba == [[Súbor:Martin 9945.jpg|náhľad|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkých politikov z obdobia slovenského [[realizmus|realizmu]]. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem [[Ľudovít Štúr|štúrovskej]] ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru [[Nemecko|nemeckú]], [[Anglicko|anglickú]], [[Rusko|ruskú]] či [[Česko|českú]]. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopisu [[Zrnká]]. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no písal tiež [[nemčina|nemecky]]. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do [[nemčina|nemčiny]]. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa. Spočiatku sa venoval najmä písaniu poézie, neskôr sa venoval i próze a prekladom. {{Bez zdroja}} === Literárnokritická a publicistická činnosť === S inonárodnými literatúrami sa Vajanský vyrovnával ako [[literárny kritik]] a aktívny umelec – tvorca. Poznal originály diela českých, juhoslovanských, poľských, maďarských i nemeckých autorov. V [[maďarská literatúra|maďarskej literatúre]] mal kritické až odmietavé stanovisko. Veľmi si vážil [[česká literatúra|českú literatúru]], aj keď mal proti niektorým autorom výhrady (napr. J. Vrchlický). Ostro odsudzoval [[Naturalizmus (literatúra)|naturalistickú]] tvorbu [[Émile Zola|Émile Zolu]] i negatívne prvky v moderných tendenciách západoeurópskych literatúr. Preto hlavnú pozornosť obracal radšej „k zdravému“ východu, v ruskej [[realizmus|realistickej]] literatúre, ktorú považoval za už jestvujúci vrchol súčasného európskeho umeleckého vývoja. Vyjadroval sa ako kritik-publicista skoro systematicky k dielam svojich súčasníkov [[P. O. Hviezdoslav]]a, [[Martin Kukučín|M. Kukučín]]a, [[Terézia Vansová|T. Vansovej]] a ďalším. V jeho prenikavých kritických úvahách sa prejavujú aj protirečivosti, ktoré súviseli s eklektickým charakterom jeho estetických i literárnokritických názorov. Jeho kritická činnosť (výber z nej vyšiel v dvoch zväzkoch: State o slovenskej literatúre, 1956 a State o svetovej literatúre, 1957) hlboko zasahovala do rozvoja slovenskej realistickej spisby. Neobyčajne rozsiahla bola publicistická aktivita S. H. Vajanského. V [[Národné noviny|Národných novinách]] pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Bol jedným z ideológov martinského centra a Národnej strany. Ideovú koncepciu národného života rozvádzal najjednoznačnejšie vo svojich publicistických článkoch. „Cárskofilská orientácia v politike, filozofický idealizmus v názore, buržoázna predstava národa v spoločenskej koncepcii, etický konzervativizmus v nazeraní na ľudské vzťahy“ – to boli krajné polohy jeho ideologickej platformy. Napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku [[1897]]. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine [[19. storočie|19. storočia]]. === Národné noviny === Šéfredaktorom Národných novín bol už spomínaný S. H. Vajanský. Boli to slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch [[1870]] – [[1947]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a v roku [[1948]] v Bratislave 3 až 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí. „ V nich sa začínajú objavovať jeho publicistické príspevky, napr. Listy z Požúňa pod pseudonymom Miloslav, Napreják a Starý Napreják.“ Prvý list vyšiel v čísle 46 z [[9. jún]]a [[1868]]. Píše sa v ňom o výlete slovenskej mládeže na hrad [[Devín]]. Národné noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu [[SNS|Slovenskej národnej strany]]. Boli to najdlhšie vychádzajúce politické noviny. Veľa miesta z nich zaberali zoznamy prispievateľov na Dom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a iné národné podujatia. Neskôr sa ich obsah rozšíril nielen o [[fejtón]]y a [[reportáž]]e, ale aj o [[verš]]e, [[povesť|povesti]], literárne kritiky, [[životopis]]y významných osobností a pod. S. H. Vajanský zintenzívňuje svoju publikačnú činnosť v časopisoch Orol, kde tiež pôsobí ako redaktor a aj v Národných novinách. Sem uverejňuje svoje úvodníky, komentáre, glosy, eseje, besednice, fejtóny, pripravuje prehľady z domáceho i zahraničného politického spravodajstva. Kriticky hodnotí diela európskej i domácej literárnej produkcie, informuje o kultúrnom dianí doma i vo svete. Vo svojich príspevkoch zapája aj dianie na [[Slovensko|Slovensku]], resp. v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] do širšieho európskeho až svetového kontextu. Národné noviny priniesli oznam o pripravovanom vydaní Vajanského zbierky [[Tatry a more]]. Táto zbierka je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných [[Slovan]]ov. Venoval ju českému básnikovi [[Adolf Heyduk|Adolfovi Heydukovi]] za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle. Okrem toho tu publikoval i veľké množstvo básní, medzi ktoré patria napr. Kykymola, Matúšova mohyla, Pozdravenie hosťom Pauliny-Tótha, Epilog a mnoho ďalších. V tom istom ročníku sa objavila aj jeho literárnokritická esej [[Shakespeare]]. [[1. júl]]a [[1873]] tu vychádza úvodník Škola a život, ktorý vtedajší redaktor časopisu Viliam Pauliny-Tóth podpísal pseudonymom Vajanský a ten si Svetozár Hurban osvojil ako definitívny. == Dielo == === Poézia === * [[1878]] – ''Jaderské listy'', cyklus básní (vyšlo v časopise [[Národnie noviny]]) * [[1878]] – ''Vít'', fragment románu s pôvodným názvom Dušinský (vyšlo v časopise [[Orol (časopis)|Orol]]) * [[1879]] – ''Tatry a more'', zbierka básní, delená na 7 dielov (vročenie má [[1880]], no vyšla už koncom predošlého roku): ** ''Zvuky'' ** ''Maják'' ** ''Jaderské listy'' ** ''Sny a báje'' ** ''Ratmír'' ** ''Herodes'', veršovaná poviedka ** ''Dozvuky'' * [[1884]] – ''Spod jarma'', zbierka básní * [[1885]] – ''Vilín'', [[poéma]] (vyšlo v časopise [[Živena]] a [[Národný almanach]]) * [[1890]] – ''Verše'', zbierka básní === Próza === * [[1873]] – ''Siroty'', povesť (prepracovaná vyšla v roku [[1900]] pod názvom Zločin a pokánie) * [[1874]] – ''Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov'', prozaická burleska * ''Obrázky z ľudu'', cyklus 7 besedníc: ** ''Hudba pod lipou'' ** ''Rubačova žienka'' ** ''Koniari'' (neskôr nazvaná ''Na obnôcke'') ** ''Čierny idealista'' ** ''Na Bašnárovom kopci'' ** ''Ostriež'' ** [[1880]] – ''Cigáň'' (vyšlo v časopise [[Národnie noviny]]) * [[1880]] – ''Ľalie'', románovo koncipovaná novela (vyšlo v časopise [[Orol (časopis)|Orol]]) * [[1881]] – ''V jasku'', novela * [[1881]] – ''Kandidát'', novela * [[1881]] – ''Podrost'', novela * [[1881]] – ''Mier duše'', novela * [[1882]] – ''Dve sestry'', novela * [[1882]] – ''Babie leto'', novela * [[1882]] – ''Búrka v zátiší'', novela * [[1882]] – ''V malom meste'', novela * [[1883]] – ''Letiace tiene'', románovo koncipovaná novela (Besedy a dumy, 1. diel.) * [[1884]] – ''Suchá ratolesť'', román (Besedy a dumy, 2. diel.) * [[1889]] – ''Na rozhraní'', román (dielo sa začalo tlačiť, no napokon vďaka Vajanského rozhodnutiu nevyšlo) * [[1893]] – ''Rozpomienky z väzenia'' * [[1890]] – ''Podivíni'', novela (vyšlo v časopise [[Slovenské pohľady]]) * [[1891]] – ''Jarný mráz'', novela (vyšlo v časopise [[Slovenské pohľady]]) * [[1893]] – ''Pustokvet'', román (vyšlo v časopise [[Slovenské pohľady]], knižne v roku [[1907]]) * [[1893]] – ''Babie leto'' * [[1895]] / [[1896]] – ''Koreň a výhonky'', román (vyšlo v časopise [[Slovenské pohľady]]) * [[1901]] – ''Kotlín'', románový pamflet * [[1904]] a [[1913]] – ''Blíženci'', novela (v [[Spojené štáty americké|Amerike]] vyšlo v roku [[1910]] pod názvom ''Daniel Chlebík'') * [[1905]] – ''Husľa'', novela === Cestopisy === * [[1901]] – ''Dubrovník – Cetinje'' * [[1905]] – ''Volosko – Venecia'' * [[1910]] – ''Sofia – Pleven'' === Literárna kritika === * [[1880]] – ''Kritické listy s [[Jozef Škultéty|J. Škultétym]]'' (vyšlo v časopise [[Orol (časopis)|Orol]]) * [[1956]] – ''State o slovenskej literatúre'' * [[1957]] – ''State o svetovej literatúre'' === Ostatné === * [[1868]] – ''Dopisy z Požúňa'' * [[1873]] – ''Škola a život'', úvodník časopisu [[Národnie noviny]] z [[1. júl]]a [[1873]], ktorý [[Viliam Pauliny-Tóth]] podpísal nie menom autora, ale pseudonymom Vajanský * [[1886]] – ''Umenie a národnosť'' * [[1897]] – ''Storočná pamiatka narodenia [[Štefan Moyzes|Štefana Moysesa]] [[1797]]{{--}}[[1897]]'' * [[1897]] – ''Nálady a výhľady'' * [[1900]] – ''Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľ. súdnou stolicou v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] dňa [[4. január]]a a [[5. január]]a [[1900]]'' * [[1902]] – ''Tretí kongres slovanských novinárov a čo bolo okolo neho '' * [[1903]] – ''Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia'' * [[1904]] – ''Otcova a deti a beletria'', doslov k prekladu diela od [[Ivan Sergejevič Turgenev|Turgeneva]] ''Otcovia a deti'' * [[1908]] – ''Listy z Uhorska'' (vydala [[Matica slovenská]], [[Martin (mesto)|Martin]] [[1977]]) * [[1912]] – ''Umenie v živote národov'', štúdia === Korešpondencia === * [[1860]] / [[1890]] – ''Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského'', Zväzok 1 * [[1890]] / [[1916]] – ''Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského'', Zväzok 2 * [[1860]] / [[1916]] – ''Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského'', Zväzok 3 * [[1962]] – ''Korešpondencia [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslava]] so Svetozárom Hurbanom Vajanským a [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]'' === Výbery === * [[1907]] / [[1913]] – ''Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského''. Zv. 1 – 12 (vyšlo v [[Martin (mesto)|Martine]]) * [[1924]] / [[1932]] – ''Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského''. Zv. 1 – 12 (vyšlo v [[Trnava|Trnave]]) * [[1926]] – ''Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského'' * [[1926]] – ''Mládeži'' * [[1934]] / [[1939]] – ''Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského''. Zv. 1 – 18 (vyšlo v [[Martin (mesto)|Martine]]) * [[1937]] – ''Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského'' * [[1947]] – ''Výber z diela'' * [[1956]] – ''Výber z poézie'' * [[1957]] – ''Babie leto'' * [[1967]] – ''Kandidát'' * [[1971]] – ''Čo ľud môj cíti'' * [[1972]] – ''Svadobné šaty'' == Ocenenie == * Roku [[1911]] vyznamenaný srb. Radom sv. Sávu III.st. == Kritika == Vajanský patril vo svojom čase v rámi slovenského národnooslobodzovacieho hnutia medzi najradikálnejších šíriteľov antisemitských a rasistických názorov, ktoré sa v jeho textoch pravidelne objavovali. Historik Miloslav Szabó tvrdí, že bol to Vajanský, kto prispel najvyššou mierou k ideologickej radikalizácii slovenského národného hnutia. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Duch mlčí, len surové mäso vyvádza". Protižidovské stereotypy v ideológii Svetozára Hurbana-Vajanského {{!}} Forum Historiae | url = https://www.forumhistoriae.sk/sk/clanok/duch-mlci-len-surove-maso-vyvadza-protizidovske-stereotypy-v-ideologii-svetozara-hurbana | vydavateľ = www.forumhistoriae.sk | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> V roku 1881 ako hlavný redaktor periodika [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] uverejnil článok nazvaný Židovská otázka na Slovensku, ktorý negatívne stereotypizoval židovské etnikum slovnými spojeniami ako ''"vrah kresťanstva a pokolenia ľudského"'' , ''"rak v srdci, vampír na prsiach",'' ''"parazitická burina".'' V článku sa odvoláva aj na skladateľa [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]] a jeho článok ''Das Judenthum in der Musik'' na základe ktorého tvrdil, že Židia sú neschopní tvoriť umenie a ''"semitizmus v literatúre a umení je nám taký odporný, že niet obavy pred takou nákazou“.'' V roku 1896 uverejnil v [[Národnie noviny|Národných novinách]] článok Úpadok mravov, v ktorom obvinil "čierne" a "semitské plemená" z toho, že útočia proti mravnosti ''„arijských národov príkladom, robením príležitosti, kupectvom so živým ľudským mäsom, literatúrou, hudbou, necudnými podnikmi, malbou a hlavne lučebným rozkladaním okružujúcej ich spoločnosti v každom ohľade".'' <ref name=":0" /> Na Vajanského názory sa po jeho smrti priamo odvolávalo vedenie Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny v snahe obhajovať deportácie Židov. V štátnych propagandistických novinách [[Gardista (noviny)|Gardista]] boli zverejnené jeho antisemitské názory krátko pred začiatkom židovských deportácií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Učia sa naše deti o rasistoch? Štúrovec Vajanský nazýval Židov tchormi | url = https://plus7dni.pluska.sk/domov/ucia-nase-deti-rasistoch-sturovec-vajansky-nazyval-zidov-tchormi | vydavateľ = Plus 7 dní | dátum vydania = 2016-02-24 | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref>. Jeho názory sú dodnes citované aj na webových stránkach [[Neonacizmus|neonacistických]] organizácií, ako je Slovenská pospolitosť. Vajanský síce pôsobil ako tajomník ženského spolku [[Živena (spolok)|Živena]] a povzbudzoval ženy v písaní literatúry, avšak napriek tomu bojoval proti hnutiam za zrovnoprávnenie žien. [[Feminizmus (hnutie)|Feminizmus]] označil za ''„kus najhnusnejšej a najpodlejšej veci 19. storočia“''. Vajanský útočil na členku Živeny, spisovateľku [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanu Gregorovú]] za jej údajne príliš "moderné" názory týkajúce sa zrovnoprávnenia žien, a keď Gregorová na túto tému organizovala prednášky s účasťou českých vzdelancov, Vajanský zariadil ich zrušenie. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História: "Fuj, baba femina," odpľul si pred ňou Vajanský. Hana Gregorová búrala stereotypy o poslaní žien {{!}} História {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/83150-historia-fuj-baba-femina-odplul-si-pred-nou-vajansky-hana-gregorova-burala-stereotypy-o-poslani-zien | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = sk}}</ref> == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] * [[Emil Benčík]]: ''Králi ducha- Uväznený vietor'', Eben-Libellus, Bratislava, 2010 == Iné projekty == {{Projekt|q=Svetozár Hurban-Vajanský|s=Category:Svetozár Hurban-Vajanský|commonscat=Svetozár Hurban-Vajanský}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:9Q97-Y39N-5GP?mode=g Záznam o narodení a krste v matrike] evanjelického zboru v [[Hlboké|Hlbokom]]; záznam číslo 2; pokrstený ako Svetozár Miloslav Hurban * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/46/Svetozar-Hurban-Vajansky/ Plné texty diel Svetozára Hurbana Vajanského] * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hurban-Vajanský, Svetozár}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Politici SNS (historickej)]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] [[Kategória:Osobnosti z Hlbokého]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] 0lf8tqyq6x66waq4nwawaalmr96q015 100 39320 8227191 8190777 2026-06-01T20:23:05Z Eryn Blaireová 2374 - staré, + nové 8227191 wikitext text/x-wiki [[File:Artist’s impression of merging neutron stars.jpg|right|90px|Umelecká predstava splynutia dvoch neutrónových hviezd]] *...v '''[[Medzigalaktický priestor|medzigalaktickom priestore]]''' sa nachádza priemerne len jediný [[atóm]] na meter kubický? *...[[radiant]] meteorického roja '''[[Lyridy]]''' neleží v [[Lýra (súhvezdie)|Lýre]], ale v [[Herkules (súhvezdie)|Herkulovi]]? *...neúspešné pátranie po '''[[Planéta X|9. planéte slnečnej sústavy]]''' viedlo v roku 2017 k objavom ďalších [[Mesiace Jupitera|mesiacov Jupitera]]? *...počet všetkých objavených '''[[Mesiac (družica)|mesiacov]]''' v slnečnej sústave prekročil číslo 1000? *...planéta '''[[HD 204313e]]''' obieha materskú hviezdu v protismere jej rotácie? *...vďaka '''[[Gravitačná vlna|gravitačným vlnám]]''' vedci dokázali zaznamenať vzájomné splynutia už 218 párov [[Neutrónová hviezda|neutrónových hviezd]] alebo [[Čierna diera|čiernych dier]]? <noinclude>[[Kategória:Portál:Astronómia]]</noinclude> ljer0ytukodh7erlqengfi9u2plzdu7 0 47003 8227343 6383808 2026-06-02T11:02:53Z Vasiľ 2806 +ref 8227343 wikitext text/x-wiki [[Súbor:MessinaStrait-EO.JPG|thumb|Satelitná snímka Messinského prielivu, jún 2002 (NASA)]] '''Messinský prieliv'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|Stretto di Messina}}) je [[prieliv]] medzi východným výbežkom [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a južným výbežkom [[Kalábria|Kalábrie]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Spája [[Tyrrhenské more|Tyrrhenské]] a [[Iónske more]] a v budúcnosti jeho oba brehy prepojí most. ;Základné údaje: * dĺžka: 42 km * najmenšia šírka: 3,5 km * najväčšia hĺbka: 258 m == Galéria == <gallery> Locatie Straat van Messina.PNG|Poloha prielivu Lo stretto di Messina.jpg|Messinský prieliv Reggio calabria panorama dal fortino.jpg|Panoráma prielivu </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{taliansky výhonok}} {{Súradnice|38.252066|15.655518|type:waterbody|format=dms|display=title}} {{Atlantický oceán}} [[Kategória:Morské prielivy a úžiny]] [[Kategória:Prielivy v Stredozemnom mori]] jy6id1rb5okrsvbus37igheqcauv9fs 0 51685 8227252 8221866 2026-06-02T04:14:30Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8227252 wikitext text/x-wiki {{dobrý článok}}{{Infobox hieroglyfy | Názov = Pyramída | HieroText1 = <hiero>U23-m:r-O24</hiero> | HieroText1Popis = mer ({{cjz|egy|''mr''|„pyramída“}}) | HieroText2 = <hiero>U23-r-O24</hiero> | HieroText2Popis = mer ({{cjz|egy|''mr''|„pyramída“}}) | HieroText3 = <hiero>O24</hiero> | HieroText3Popis = determinatív a ideogram | Obrázok = All_Gizah_Pyramids.jpg | ObrázokPopis = Menkaureho, Rachefova a Chufuova pyramída pri Gíze (2006) }}'''Egyptské pyramídy''' sú stavby starovekej [[egypt]]skej pohrebnej architektúry, ktoré mali obyčajne tvar pravidelného štvorbokého [[ihlan]]u. Väčšinou boli postavené ako [[hrobka|hrobky]] starovekých vládcov a ich rodinných príslušníkov, najmä počas obdobia [[Stará ríša|Starej]] a [[Stredná ríša|Strednej ríše]].<ref name="ritter-2006">{{harvbz|Ritter|2006}}</ref> V neskorších obdobiach faraónskeho Egypta sa vyskytovali hlavne v pohrebnej architektúre ako dekoračný prvok.<ref name="shaw-nicholson-2008_260">{{harvbz|Shaw|Nicholson|2008|St=260}}</ref> Na území dnešného [[Egypt]]a je lokalizovaných okolo sto [[pyramída|pyramíd]], presný počet nie je známy a uvádzané čísla sa menia.<ref>{{harvbz|Slackman|2008}}</ref><ref group="pozn">''„Obyčajne sa ''[počet]'' odhaduje približne na sto, mnohé z pyramíd však ešte neboli objavené, aj keď sú písomne doložené, iné naopak boli časom zničené.“'' {{harv|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=391}} ''„Archeológovia našli v egyptskej púšti dôkazy o existencii ďalšej pyramídy, ktorá bola postavená pred 4300 rokmi aby chránila pozostatky kráľovskej matky. Je tak dnes 138. objavenou pyramídou a očakávajú sa ďalšie.“'' {{harv|Slackman|2007}}</ref> Najstaršie staroegyptské pyramídy sa nachádzajú západne od dnešnej dediny [[Sakkára]], severozápadne od bývalého hlavného mesta [[Mennofer]]u (Memfis, D01), ktorému toto územie slúžilo ako mestské pohrebisko od začiatku jeho existencie. Najstaršia známa pyramída je [[Džoser]]ova (Necerichetova) [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre]], postavená..2630{{--}}2611 pred Kr. na začiatku [[3. dynastia Egypta|3. dynastie]]. Podľa tradície ju navrhol prvý známy architekt [[Imhotep]] a je tiež považovaná za najstaršiu monumentálnu stavbu postavenú z opracovaných kamenných kvádrov.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=84}}</ref> Počet ľudí, ktorí sa mohli podieľať na stavbách tohto typu, sa odhaduje od niekoľko tisíc až po stotisíc.<ref>{{harvbz|Dunn|2010|St=270}}</ref> Najznámejšími egyptskými pyramídami sú tri na pohrebisku pri dnešnom Káhirskom predmestí [[Gíza]]. Dve z nich sa radia medzi najväčšie stavby aké kedy človek postavil.<ref>{{harvbz|Watkin|2005|St=14}}</ref> [[Chufu]]ova [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] v Gíze je najväčšou egyptskou pyramídou, jediným zo [[sedem divov starovekého sveta|siedmich antických divov sveta]], ktorý prežil do dnešných dní. == Vývoj == [[Image:AbydosSatMap.jpg|thumb|Ranodynastické kráľovské pohrebisko v lokalite Umm el-Káb. B – Aha, O – Džer, P – Peribsen, Q – Kaa, T – Den, U – Semerchet, V – Chasechemuej, X – Andžib, Y – kráľovná Merneit, Z – Vadži.]][[Image:Tomb_of_Den_1.jpg|thumb|Hrobka faraóna Dena v lokalite Umm el-Káb (1. dynastia)]][[Image:Mastaba-S3503.jpg|thumb|Rekonštrukcia anonymnej mastaby S3503 zo sakkárskeho pohrebiska (1. dynastia)]][[Image:Djoser-complexe-couleurs.jpg|thumb|Rekonštrukcia Necerichetovej (Džoserovej) pyramídy v Sakkáre, ktorá nesie znaky oboch typov ranodynastických kráľovských hrobiek (3. dynastia). Predstavuje začiatočnú fázu vývoja egyptskej pyramídy.]][[Image:Pyramides_Abousir_2.jpg|thumb|Počítačová rekonštrukcia troch abusírskych pyramídových komplexov, na ktorej sú pyramídy kráľovnej Chentkaus II. (vľavo) a faraónov Neferirkareho a Niuserreho (5. dynastia). Obdobie predstavuje vrcholnú vývojovú fázu.]]Architektonické stvárnenie kráľovskej pohrebnej architektúry, v tomto prípade pyramídy a jej komplexu, reflektuje stále opakujúci sa motív dvoch kultúrnych okruhov – Horného a Dolného Egypta, spojených nakoniec historickým vývojom do jedného celku. Podobne aj stavby, ktoré slúžili panovníkom ako miesto večnej prítomnosti, spájali dva typy predstáv o existencii zosnulého panovníka na zemi. Najstaršie hornoegyptské kráľovské hrobky svojím tvarom [[mohyla (archeológia)|mohyly]] zhmotňovali predstavu prvotného pahorku, ktorý sa vynoril z praoceánu a zrodila sa [[Zem]]. Pahorok predstavoval symbol vzniku a znovuzrodenia. Dolnoegyptské hrobky zase reprezentovali ideu naďalej prebývajúceho panovníka v pozemskom príbytku, ktorého štylizovaná forma je dnes známa ako [[mastaba]].<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=34}}</ref> Najstarším typom hrobu v tejto oblasti je jama v piesku, do ktorej bol uložený zosnulý, niekedy spolu s milodarmi a ďalšími predmetmi pohrebnej výbavy. Časom v 4. tisícročí pred Kr. vznikali hrobky so stále komplexnejšou a rozsiahlejšou dispozíciou. Súčasťou zádušného konceptu bolo presvedčenie, že hrob je nielen miestom odpočinku, ale aj miestom prebývania duše zosnulého a je večné. Táto myšlienka potom podmieňovala snahu vybudovať hrob tak, aby vydržal túto večnosť, príp. aby sa jej čo najviac priblížil v trvanlivosti.<ref>{{harvbz|Krejčí|2011|St=186}}</ref> === Horný Egypt === Tradičnou lokalitou večného odpočinku prvých panovníkov starého Egypta v [[preddynastické obdobie (Egypt)|predynastickom]] a [[ranodynastické obdobie (Egypt)|ranodynastickom období]] bolo mesto [[Abdžu]] (Abydos, D06) s pohrebiskom na západnom okraji, dnes Umm el-Káb. Miestne kráľovské hrobky z tohto obdobia mali nadzemnú a podzemnú časť. Podzemnú časť (subštruktúru) tvorila pohrebná komora a jedna alebo viaceré zásobné miestnosti. Nadzemná časť (superštruktúra) pozostávala z pahorku z piesku, okolo ktorého obiehal múr a tvoril obvod. Na priečelí pri vstupe do hrobky stáli dve kamenné stély. Okolo obvodu sa rozkladali vedľajšie hrobky manželiek a služobníctva.<ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=34 – 35}}</ref> Okrem hrobiek sa na neďalekom mieste dnes zvanom Kóm es-Sultán, ktoré bolo súčasťou mestskej nekropoly, nachádzali stavby, dnes nazývané „veľké ohrady“, príp. „pevnosti“. Súviseli so spomenutými kráľovskými hrobkami<ref name="marikovavlckova-2009_102">{{harvbz|Maříková-Vlčková|2009|St=102}}</ref> a slúžili pravdepodobne ako vyhradený priestor pre kráľovský pohrebný obrad. Areály bývali obohnané až 10-metrovým omietnutým a artikulovaným tehlovým múrom. Dvor bol obyčajne prázdny, len pri vstupe sa niekedy nachádzal tehlový objekt. Egyptológovia predpokladajú dočasné objekty na dvore počas obradov, ktoré boli po ich skončení rozobraté.<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=35}}</ref> === Dolný Egypt === Sakkárske pohrebisko predstavuje súbor pohrebnej architektúry, ktorá nadväzovala na dolnoegyptskú tradíciu, a tvorí v kultúrnohistorickom kontexte k hornoegyptskej tradícii paralelu. Územie bolo mestským pohrebiskom prvého hlavného mesta zjednotenej ríše Inebuhedž („Biele múry“), neskoršieho [[Mennofer]]u (Memfis, D01). Zo začiatku boli na tomto mieste pochovaní len príslušníci vládnucej elity a úradníci štátneho aparátu, ktorí žili v meste. Panovníci sa stále nechávali pochovávať na starom pohrebisku v Abdžu až do [[2. dynastia Egypta|2. dynastie]]. Je možné, že na sakkárskom pohrebisku si nechali niektorí postaviť symbolickú hrobku (kenotaf). Superštruktúra miestneho typu hrobiek – mastáb – mala obdĺžnikový [[pôdorys]], dĺžkou bola orientovaná približne severojužným smerom, s múrom vysokým niekoľko metrov a zdobeným priečelím. Vnútorný priestor za múrom bol vyplnený obyčajne pieskom alebo vymurovaný. Subštruktúru tvorila stredovo umiestnená pohrebná komora, okolo ktorej sa nachádzali ďalšie, navzájom prepojené zásobné komory s pohrebnou výbavou.<ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=35 – 37}}</ref> === Syntéza === Kráľovský pyramídový komplex, ktorý vzišiel zo zlúčenia týchto dvoch tradícií a prvotného slnečného chrámu,<ref name="arnold-2003_183">{{harvbz|Arnold|2003|St=183}}</ref> mal zabezpečiť trvalú prítomnosť vládcu ako boha na zemi, ručiteľa kozmickej harmónie a sprostredkovateľa transcendentna. Jeho vznikom vyvrcholil predchádzajúci vývoj staroegyptských kráľovských hrobiek a ''„konštrukcia tohto typu stavieb so zabezpečením trvalého kultu zosnulého faraóna sa stala hlavnou prioritou staroegyptského štátu.“''<ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=38 – 39}}</ref> Najstaršou známou pyramídou a prvou známou syntézou – ''„splynutím“'' hornoegyptského a dolnogegyptského typu hrobky je [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre]].<ref name="marikovavlckova-2009_102" /> [[Egyptológia]] sa domnieva, že patrila faraónovi [[Necerichet|Horovi Necerichetovi]], známemu aj pod neskoršou prezývkou Džoser. Pyramídový komplex je výsledkom návrhu, v ktorom Necerichetov vezír a architekt [[Imhotep]] realizoval nápad navŕšiť na seba niekoľko postupne zmenšujúcich sa mastáb a spojiť obradné priestory predchádzajúcich typov objektov do jedného areálu obohnaného múrom s tradičným tvarom a výzorom. Pyramída potom tvorila niekoľkostupňovú stavbu so „schodmi“ na vrchol a podľa jednej teórie bola koncipovaná ako veľké schodisko pre dušu zosnulého panovníka vedúce na oblohu medzi hviezdy. Tento architektonický koncept bol jedným z hlavných prínosov neskôr zbožšteného Imhotepa.<ref>{{harvbz|Quirke|2001|Sst=118 – 120}}</ref> Podľa egyptológa [[Dieter Arnold|Dietera Arnolda]] vhodnejší názov takéhoto typu architektúry vychádzajúci viac z podstaty je preto stupňovitá mastaba.<ref name="arnold-2003_229">{{harvbz|Arnold|2003|St=229}}</ref> Z prvotnej myšlienky stupňovitej pyramídy vykryštalizovala myšlienka zmeniť ju na pravú. Jej výsledkom bola abstraktnejšia forma.<ref name="arnold-2003_183" /> Stupne sa vyplnili a steny sa zarovnali do hladkých štyroch stien ihlanu. Prvou skutočnou pyramídou, ktorá stojí dodnes bez porúch plynúcich z chybných konštrukčných parametrov, je dahšúrska [[Červená pyramída]], v poradí tretia faraóna Snofrua zo 4. dynastie. Najplodnejšie obdobie výstavby pyramíd sa kryje s obdobím najväčšieho absolutizmu v starovekom Egypte. V tomto období boli postavené aj známe pyramídy v Gíze. Postupne, ako sa centralizovaná [[štátna moc]] začala uvoľňovať, upadala schopnosť a vôľa zaobstarať zodpovedajúce zdroje na podobné aktivity a výsledkom boli menšie pyramídy horšej kvality, často stavané v chvate a časovej tiesni. Je tiež možné, že Egypťania si už v období 4. dynastie uvedomovali nákladnosť a neúnosnosť takýchto projektov a úmyselne ich zjednodušovali.<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=334}}</ref> === Odkaz === Už v čase kráľovských skalných hrobiek – začiatkom [[Nová ríša|Novej ríše]] – pyramída získala ďalší symbolický význam. Popri obraze vychádzajúceho Slnka a prvotného pahorku začala symbolizovať blízkosť kráľovského majestátu v podobe kráľovského hrobu a jej stvárnenie sa stalo dekoratívnym prvkom mnohých hrobiek na nekropolách v ríši. Príkladom môže byť hrobka vezíra Veseramona (18. dynastia) na tébskej nekropoly.<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=345}}</ref> Dlho po skončení rozkvetu výstavby pyramíd v Egypte sa rozbehla výstavba v [[Núbia|Núbii]], na území dnešného [[Sudán]]u. Bolo to obdobie, keď vlastnému Egyptu vládli králi z [[Napata|Napaty]]. Ich vláda síce trvala krátko a skončila v roku 661 pred Kr., egyptský vplyv však zanechal nezmazateľnú stopu. Počas neskorého sudánskeho kráľovstva [[Meroe]], približne v rokoch 300 pred Kr.{{--}}300 po Kr., nastalo vzkriesenie výstavby pyramíd a viedlo k vzniku viac ako dvojstovky miestnych kráľovských hrobiek na okrajoch kráľovských miest, inšpirovaných egyptskou architektúrou. V islamskom období sa [[Al-Azíz Utmán]], syn [[Saladin (sultán)|Salahaddína]], neúspešne pokúsil zbúrať pyramídy v Gíze. Jeho úsilie zanechalo stopy na Menkaureho pyramíde.<ref name="lehner-2008_41"/> == Konštrukcia == [[Image:Straight_on_ramp.jpg|thumb|Rôzne fázy výstavby pyramídy s meniacim sa tvarom rampou]][[Image:Other_ramps1b.jpg|thumb|Hypotetické alternatívy tvarov rampy smerujúcej na rozostavaný vrchol pyramídy]][[Image:Quarries_in_Giza_G1379m.jpg|thumb|Vápencový lom pri Rachefovej pyramíde v Gíze. V pozadí vľavo Chufuova Veľká pyramída, vpravo Rachefova (4. dynastia).]]Hlavným konštrukčným materiálom pyramíd bol kameň, obyčajne [[vápenec]] alebo [[granit]]. Jeho pomer k ďalším materiálom, hlavne nepálenej [[tehla|tehle]], varioval podľa celkovej kvality stavby a obdobia jej vzniku. Poloha pyramíd na západnom brehu [[Níl]]u predurčovala použitú akosť kamenného materiálu, pretože ložiská kvalitného vápenca ležali na opačnom brehu a z logistického hľadiska stavbu zaťažovali. Z tohto dôvodu sa na konštrukciu jadra obyčajne používal miestny menej kvalitný kameň a z protiľahlých lomov bol dovážaný kvalitnejší vápenec len pre exponované časti stavby, najčastejšie pre vonkajší obklad.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|St=185}}</ref> Pyramídy 3. dynastie boli konštruované po stupňoch, ktoré sa sklonené k zvislej osi o seba opierali v vzpriamených vrstvách. Od čias faraóna 4. dynastie Snofrua sa jadro pravých pyramíd stavalo po horizontálnych vrstvách. Takto konštruované stupňové jadro majú aj pyramídy Menkaureho, Veserkafa, Neferirkareho alebo Džedkareho. Jadrá pyramíd zo 4. dynastie pozostávajú z hrubo otesaných kvádrov, jadrá pyramíd z 5. a 6. dynastie obsahujú neopracované balvany. Jadrá pyramíd z 12. dynastie sú z hlinených tehál. Niektoré z tejto skupiny boli spevnené kamennou výstužou – skeletom.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|Sst=185 – 186}}</ref> Obklad väčšiny pyramíd bol z kvalitného vápenca, len niektoré mali granitové obloženie: Radžedefova (asi celá), Chafreho (spodná vrstva), Menkaureho (spodných 16 vrstiev), Šepseskafova (spodná vrstva) a Neferirkareho (spodná vrstva). Spodná vrstva obkladu sa líšila od ostatných vrstiev, bloky mali výšku 1 – 1,5 metra, v porovnaní s ostatnými, vysokými 0,6 – 0,8 metra. Počas 12. dynastie sa obkladové bloky viazali k sebe čapmi.<ref name="arnold-2003_186">{{harvbz|Arnold|2003|St=186}}</ref> Povrch obkladovej vrstvy ostával hrubo opracovaný až do konca výstavby. Po dosiahnutí vrcholu sa obkladové bloky osekali zhora dolu tak, ako sa odstraňovali pomocné stavebné konštrukcie a rampy z pyramídy.<ref name="shaw-nicholson-2008_262">{{harvbz|Shaw|Nicholson|2008|St=262}}</ref> V pyramídach Snofrua a Chufua vnútorné priestory ležia vo vyšších častiach jadra nad úrovňou vonkajšieho terénu, čím boli chránené pred značnou časťou tlaku vrstiev, ktoré jadro muselo rozložiť. V nasledujúcich pyramídach (od Rachefovej) sa vnútorná štruktúra priestorov dostala nižšie na alebo častejšie pod úroveň vonkajšieho terénu. Priestory boli počas konštrukcie objektu budované pomocou otvorenej jamy v jadre a prekryté masívnymi stropnými blokmi, ktoré mali odolávať tlaku celej konštrukcie. Nakoniec prestropené priestory zakryli nasledujúce vrstvy jadra.<ref name="arnold-2003_186" /> Organizácia výstavby prebiehala centralizovane cez hlavného staviteľa (architekta), ktorý disponoval čatami remeselníkov špecializovanými na určité práce. Ich remeslo sa zdokonaľovalo už od začiatku staroegyptských dejín. Vývoj technológie výstavby pravých pyramíd prebiehal počas konštrukcii troch Snofruovych pyramíd, takže faraón Chufu bol už schopný realizovať stavbu Veľkej pyramídy, ktorá dodnes fascinuje. Stupňovitá pyramída bola stavaná pomocou rámp pristupujúcich zo všetkých strán k vrcholu. Po uložení vrstvy skláňajúcej sa k vertikálnej osi sa rampy rozobrali a postavili sa v miernejšom sklone. Pri pravej pyramíde sa stavebný materiál dopravil na miesto z rôznych smerov na saniach rampami do výšky 30 – 50 metrov, čo bolo približne 50 % materiálu. Vrstvy jadra a obkladu sa ukladali súčasne. Konštrukcia vyšších vrstiev je stále predmetom diskusií. Ukazuje sa, že mohli byť využívané rôzne zariadenia z kladiek a pák.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|Sst=186 – 187}}</ref> === Materiál === Počas celého obdobia výstavby pyramíd bol hlavným stavebným materiálom kameň. Najdôležitejší bol [[vápenec]] a ťažil sa vo viacerých lomoch (''[[Bení Hasan]]'', ''[[Nag el-Ghábat]]'', ''[[Gebelén]]'' alebo menej kvalitný v lomoch v blízkosti stavby). Z [[Tura (Egypt)|Tury]] pochádzal veľmi kvalitný vápenec, ktorý sa používal obyčajne na obklad pyramídy. Druhým bola tvrdá [[granit|žula]] (granit, granodiorit – ''[[Aswán (mesto v Egypte)|Aswán]]''), ktorú starí Egypťania používali ako obklad pyramíd a ako kameň [[sarkofág]]ov, obkladu pohrebných komôr alebo uzáverov chodieb. Zriedkavejšie využívali [[alabaster]] (kalcit, travertín – Tura, [[Hatnub]]),<ref>{{harvbz|Wilkinson|2008|Pr=„Travertine“}}</ref> [[čadič]] (bazalt – Fajjúm, ''Aswán''), [[diorit]] pre sochy (Fajjúm, ''Aswán''), [[kremenec (hornina)|kremenec]] (kvarcit – ''[[Gebel el-Ahmar]]'', ''Aswán'') a [[pieskovec]] (''[[Kírtásí]]'') ako častý materiál posledných egyptských pyramíd a hlavný materiál núbijských. Z kovov sa používalo [[olovo]] ako spojovací materiál (''Aswán'') a [[meď]] ako materiál na nástroje (bane pri [[Červené more|Červenom mori]]).<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=12}}</ref><ref>{{harvbz|Krejčí|2011|Sst=148 – 154}}</ref> Drevo sa obyčajne používalo ako materiál pre konštrukcie s dočasnou trvanlivosťou, napr. na lešenia, alebo transportné zariadenia pri výstavbe. Pri niektorých pyramídach sa však zachovali drevené podporné a pomocné prvky dodnes.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|246}}</ref> == Prvky a symbolika == Súčasťou kráľovskej hrobky nebola len pyramída, ale aj ďalšie stavby, ktoré spolu tvorili '''pyramídový komplex'''. Zastúpenie objektov v komplexe bolo rôzne. Záviselo od dobových náboženských predstáv a kultovej praxe, z ktorých vychádzal aj architektonický koncept. Okrem toho komplex neplnil len funkciu hrobky, ale bol aj miestom transformácie a znovuzrodenia faraóna, miestom jeho vzostupu na oblohu a jeho večnej prítomnosti medzi ľuďmi.<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=63}}</ref> V počiatkoch vývoja areál pyramídy pravdepodobne do istej miery kopíroval skutočnú kráľovskú rezidenciu. Ako sa menili náboženské predstavy a ich astrálne ťažisko (filozofické zameranie na oblohu a hviezdy) ustúpilo solárnemu (zameranie na [[slnko]]), dispozícia sa vyčistila a zmenila sa aj celková orientácia komplexu zo severojužnej na východno-západnú. Jeho súčasťou sa stal údolný chrám ležiaci pri vodnej ploche, ktorý bol vzostupnou cestou spojený so zádušným chrámom. Ten stál pri úpätí východnej steny pyramídy. Vstup do nej však ostával stále zo severu, zakrytý severnou kaplnkou. Takto vyzreté rozloženie objektov v pyramídovom komplexe sa však objavilo až počas 5. dynastie pri [[Sahureho pyramída|Sahureho pyramíde]] a je považované za vrchol vývoja tohto typologického celku a vzorom nasledujúcich komplexov 5. a 6. dynastie.<ref>{{harvbz|Verner|2008|St=64}}</ref> Spätosť so solárnym kultom naznačujú vlastné názvy areálov. Napr. meno Snofruovej [[Lomená pyramída|Lomenej pyramídy]] v Dahšúre bolo „Južná sa v žiare zjavuje“ (jeden z možných prekladov), alebo [[pyramída Senusreta II.]] v Láhune sa volala „Senustret sa zjavuje v žiare“. Po prvom prechodnom období počas 12. dynastie solárne ťažisko ustúpilo [[usir]]ovskému mýtu. Okrem toho skúsenosť s nestabilným štátnym zriadením zmenila aj dispozíciu vnútorných priestorov. Čistý pôdorys subštruktúry s predsieňou, rovnou chodbou a žulovým uzáverom, na konci ktorej pod stredom základne pyramídy sa nachádzala pohrebná komora so zásobnou miestnosťou alebo [[serdáb]]om, z predchádzajúceho obdobia bol nahradený spleťou chodieb a miestností. To korešpondovalo s mýtom o pánovi podsvetia bohovi Usirovi a v neposlednom rade takáto zložitosť slúžila aj ako bezpečnostné opatrenie proti zlodejom.<ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=64 – 65}}</ref> Hrobky kráľovien a princezien, ktoré sa predtým nachádzali mimo dispozície hlavnej pyramídy v menších satelitoch komplexu, sa stali jej súčasťou. Ďalšou zmenou bol spôsob vnútornej konštrukcie hmoty pyramídy. Do popredia sa dostali nepálené tehly ako základný stavebný materiál pyramídového jadra. Kameň bol používaný na konštrukciu komôr, chodieb, obkladu a ďalších exponovaných častí.<ref name="verner-2008_66">{{harvbz|Verner|2008|St=66}}</ref> V nasledujúcom období sa nové pyramídy objavili už len zopárkrát. ''„V Novej ríši už nemal kráľovský hrob podobu pyramídového komplexu. Myšlienka pyramídy však v hrobovej architektúre žila ďalej, v Egypte v súkromných hrobkách a za hranicami Egypta, v napatskom a neskôr v merojskom kráľovstve, dokonca naďalej v kráľovských hrobkách.“''<ref name="verner-2008_66" /> === Pyramídový komplex === Pyramídový komplex tvorí ústredný viditeľný objekt hrobky panovníka – pyramída a jej blízke stavby, ktoré boli s ňou ideologicky a funkčne prepojené. Konkrétne zloženie takéhoto architektonicko-stavebného súboru sa líšil od typu a iných kritérií, napr. od filozoficko-náboženského ponímania, topografických podmienok lokality, použitého materiálu alebo od časovej dĺžky výstavby. Na rozdiel od staršieho typu komplexu stupňovitej pyramídy (podľa [[Dieter Arnold|D. Arnolda]] stupňovitej mastaby),<ref group="pozn">Egyptológ Dieter Arnold, zaoberajúci sa staroegyptskou architektúrou, nezaraďuje kráľovské stupňovité hrobky z 3. dynastie medzi pyramídy. Názov „stupňovitá mastaba“ vychádza z konceptu a vzniku prvej z nich – Necerichetovej. Tá vznikla navršovaním ďalších vrstiev na pôvodnú veľkú plochú mastabu. Tento spôsob ''„jasne ukazuje, že myšlienka stupňovitej kráľovskej hrobky v čase, keď bol plánovaný Džoserov areál, neexistovala.“'' {{Harv|Arnold|2003|St=229}}</ref> ktorého výskyt je zriedkavejší (areál [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitej pyramídy v Sakkáre]], dosiaľ najstaršej známej pyramídy, predstavuje takýto typ), mladší typ komplexu pravej pyramídy je častejší (napr. areály [[Chufuova pyramída|Chufuovej]], [[Sahureho pyramída|Sahureho]] alebo [[Venisova pyramída|Venisovej pyramídy]]). Oba typy sa vo svojej filozofii vo väčšej miere prekrývajú a medzi jednotlivými prvkami možno nájsť analogické vzťahy, napr. hrobka [[faraón]]ovho ''ka'' sa pri stupňovitej pyramíde pravdepodobne nachádzala v tzv. ''južnej hrobke'' a pri pravej v satelitnej (kultovej) pyramíde, alebo pri oboch typoch sa v areáli nachádzal zádušný chrám. Rozdiel bol napr. v pozdĺžnej orientácii komplexov: areál stupňovitej pyramídy má severojužnú orientáciu, areál pravej východozápadnú, príp. výskyt pyramíd kráľovien v areáli či blízko neho len v prípade pravých pyramídach.<ref name="lehner-1997_18 – 19">{{Harvbz|Lehner|1997|Sst=18 – 19}}</ref> Nasledujúce schémy zobrazujú túto podobnosť:<ref>{{Harvbz|Baines|Málek|2000|Sst=138 – 139}}</ref> <gallery widths="250px" style="font-size:12px; text-align:center; line-height:1.2em"> Image:Step-pyramid-complex-type.svg|'''Schéma komplexu stupňovitej pyramídy.''' A – vstup, B – komplex slávnosti ''sed'', C – zádušný chrám, D – pyramída, E – južná hrobka, F – múr ohrady. Image:True-pyramid-complex-type.svg|'''Schéma komplexu pravej pyramídy.''' A – údolný chrám, B – vzostupná cesta, C – zádušný chrám, D – pyramída, E – satelitná pyramída, F – múr ohrady. </gallery> ==== Komplex stupňovitej pyramídy ==== {{Hlavný článok|Stupňovitá pyramída v Sakkáre}} Stupňovité pyramídy (alebo stupňovité mastaby) sú spojené s 3. dynastiou. Prvá známa pyramída faraóna Hora Necericheta (Džosera) vznikla na pôvodnej plochej kráľovskej mastabe, možno ako snaha väčšej monumentalizácie kráľovského majestátu. Jej jadro bolo konštruované vertikálnymi vrstvami hrubého kameňa, ktoré boli opreté o seba smerom k centrálnej osi objektu. Ak Džoserova pyramída v Sakkáre mala obdĺžnikový pôdorys prebraný z pôvodnej kráľovskej mastaby, jej susediaca nedokončená nástupkyňa [[Sechemchetova pyramída|pyramída faraóna Hora Sechemcheta]] stála od začiatku na štvorcovej základni a mala byť o jeden stupeň vyššia. V Záwíja al-Arján sa nachádzajú pozostatky v poradí tretej známej kráľovskej hrobky tohto typu [[Nedokončená pyramída|Nedokončenej pyramídy]] anonymného panovníka, možno Hora Chabu. Okrem troch spomínaných kráľovských objektov je známych ešte [[provinčné stupňovité pyramídy|osem provinčných supňovitých pyramíd]], postavených pravdepodobne ako kultové stavby alebo kenotafy na konci 3. dynastie. Spôsob konštrukcie jadra tohto typu sa používal občas aj v období pravých pyramíd 4. až 6. dynastie, možno zo stavebných alebo filozofického dôvodu.<ref name="arnold-2003_229"/> Dnes sú známe tieto stupňovité objekty: Necerichet (6 stupňov), Sechemchet (7), Chaba ? (5?), Benhá (?), Sajlá (4), Záwíja el-Mejjitín (3 – 4), Sinki (3), Nagáda (3?), Kula (3 – 4), Edfú (3), Elefantína (3), Majdúm (1. etapa, 7 st.) a Majdúm (2. etapa, 8 st.).<ref name="arnold-2003_229" /> <gallery widths="600px" heights="250px" style="font-size:12px; text-align:center; line-height:1.2em"> File:Djoser-Komplex_2.png|'''Pyramídový komplex Stupňovitej pyramídy v Sakkáre''' (Hor Necerichet, začiatok 3. dynastie): 1 – pyramída; 2 – južná hrobka s kaplnkou; 3 – areál slávnosti ''sed''; 4 – chrám „T“; 5 – južné nádvorie s terénnymi značkami a oltárom; 6 – južný dom (''Maison du Sud''); 7 – severný dom (''Maison du Nord''); 8 – zádušný chrám; 9 – západné valy; 10 – vstupný palác s kolonádou a hypostylom; 11 – neodkryté severné nádvorie; 12 – symbolické sýpky a zásobné priestory; 13 – staršie schodiskové hroby; 14 – serdab s nádvorím; 15 – štvorcová plošina. </gallery> ==== Komplex pravej pyramídy ==== Komplex pravej pyramídy sa vyvíjal postupne od [[Stará ríša|Starej ríše]]. Prvým takýmto komplexom bol areál [[Pyramída v Médúme|Pyramídy v Majdúme]] zo začiatku 4. dynastie, pripisovaný panovníkom Hunejovi (začiatočná fáza) a Snofruovi (konečná fáza výstavby). Koncom 5. a počas 6. dynastie sa takmer unifikovala jeho dispozícia, neskôr sa však znovu uvoľnila. Vývoj stavebného typu (ak nepočítame malé núbijské pyramídy z obdobia Novej ríše až po [[Neskorá ríša|Neskorú ríšu]] a grécko-rímske obdobie) ukončilo v [[Nová ríša|Novej ríši]] až zanechanie konceptu pyramídy ako miesta skutočného posmrtného uloženia pozostatkov panovníka a rozvoj kráľovských skalných hrobiek. V širšom význame pyramídový komplex tvorili aj ďalšie blízke objekty nenachádzajúce sa priamo v areáli pyramídy, ktoré ale súviseli s jeho prevádzkou, ako napr. bitúnok, pekáreň, trhovisko, príbytky kňazov v pyramídovom meste a pod.<ref name="verner-2008_63 – 70">{{Harvbz|Verner|2008|Sst=63 – 70}}</ref> Dispozíciu komplexu je možné rozdeliť na niekoľko funkčných častí: ''údolný (dolný) chrám'', ''vzostupná cesta'', ''zádušný (horný) chrám'', ''pyramída'', malá ''kultová (satelitná) pyramída'', ''dvor'' a ''múr ohrady'', niekedy aj ''severná (vstupná) kaplnka'' a malé ''pyramídy kráľovien''.<ref name="verner-2008_63 – 70" /> Typický pyramídový komplex konca 5. a celú 6. dynastiu má približne toto dispozičné rozdelenie:<ref name="lehner-1997_18 – 19" /> <gallery widths="800px" heights="300px" style="font-size:12px; text-align:center; line-height:1.2em"> Image:Unas-pyramid-descr-h.svg|'''Venisova pyramída''' (koniec 5. dynastie): ● '''Pyramída so zádušným chrámom''' (''α''): A – pyramída; B – sarkofág; C – pohrebná komora; D – predsieň; E – vstup do subštruktúry; F – severná (vstupná) kaplnka; G – zostupujúca a horizontálna chodba; H – vestibul (chodbová komora); I – blok chodbového uzáveru (3×); J – tri zásobné výklenky (''serdab''); K – zásobné priestory; L – svätyňa (obetná sieň) s nepravými dverami; M – dvor pyramídy; N – ''antichambre carrée''; O – päť výklenkov pre sochy panovníka; P – priečna chodba s východmi na dvor; Q – múr ohrady; R – satelitná pyramída (hrobka ''ka'') so subštruktúrou; S – oltár; T – otvorené stĺpové nádvorie; U – vstupní sieň; V – vzostupná cesta (horné ukončenie). ● '''Údolný chrám''' (''β''): A’ – vzostupná cesta (spodné ukončenie); B’ – zásobné priestory; C’, D’ – zadné miestnosti; E’ – bočný portál; F’ – priečna chodba; G’ – portál; H’ – rampa, sklz; I’ – prístav. </gallery> === Subštruktúra === [[Image:Vue-axono-Djedkarê-Isési_copie2.jpg|thumb|Axonometrický rezopohľad na podzemnú štruktúru Džedkareho pyramídy s typickými prvkami pre pyramídy 5. dynastie: Zostupná chodba, horizontálna chodba s prechodnou komorou a uzatváracími blokmi, predsieňou, serdábom a pohrebnou komorou so sarkofágom a nikou pre kanopy, ktorú chráni trojnásobný valbový strop z kamenných monolitických blokov.]][[Image:Mazghouna-nord-axono2.jpg|thumb|Axonometrický rezopohľad na subštruktúru pyramídy Neferusobek (koniec 12. dynastie) s odlišným usporiadaním dispozície. Pohrebná komora má valbový strop, sarkofág a nika je priamo v podlahe. Chodba spája niekoľko priechodných komôr rôznej úrovne a jej súčasťou sú uzatváracie masívne žulové bloky. Za pohrebnou komorou je zásobný priestor.]]Dispozícia podzemných priestorov pyramídy pozostávala v princípe zo štyroch priestorov spojených chodbou: prechodnej komory, predsiene, ''[[serdáb]]u'' a pohrebnej komory.<ref>{{harvbz|Arnold|1997|St=183}}</ref> Typická subštruktúra sa objavovala v pyramídach 5. a 6. dynastie, v ostatných obdobiach dispozície niesli väčšie odchýlky v počte miestnosti, ich usporiadaní a polohe. V období stupňovitých pyramíd bola subštruktúra s centrálnou šachtou a komoru podobná tej, akú mala [[mastaba]]. V priebehu 4. dynastie, najmä počas panovania faraóna Snofrua,<ref group="pozn">Budovanie Lomenej pyramídy ''„bol čas veľkého experimentovania, porovnateľný s obdobím, keď Džoserov architekt Imhotep staval Stupňovitú pyramídu.“'' {{harv|Lehner|2008|St=102}}</ref> sa hľadalo vyhovujúce usporiadanie a z jadra pyramídy miestnosti postupne klesli pod základovú rovinu objektu. Od konca 5. dynastie (pyramídou jej posledného panovníka [[Venis]]a) boli niektoré steny dekorované ''Textami pyramíd''. * '''Chodby a uzatváracie bloky''': Spojenie miestností s exteriérom zabezpečovali chodby, ktoré často prekonávali výškové rozdiely nerovnako umiestnených komôr v podloží alebo hmote pyramídy. Ich súčasťou boli aj rôzne systémy uzatváracích ťažkých monolitických mechanizmov z tvrdšieho kameňa. Nachádzali sa niekedy pri vstupe dovnútra pyramídy alebo aj priebežne v chodbách, príp. pri komorách. Napr. v období 5. a 6. dynastie bola typická trojica kamenných (žulových) blokov medzi prechodnou komorou a predsieňou. * '''Pohrebná komora''': Bola ústredným miestom pyramídy. Chránil ju špeciálny strop schopný odolávať tlaku hmotného jadra pyramídy. Niekedy bol dekorovaný spolu so stenami. Centrom pohrebnej komory bol sarkofág, od Chufuovej Veľkej pyramídy z tvrdého kameňa. Súčasťou bol obyčajne aj malý priestor určený pre skrinku s [[kanopa]]mi. * '''Serdáb a zásobné miestnosti''': K pohrebnej miestnosti patrila jedna alebo viaceré zásobné miestnosti, ktoré od Menkaureho pyramídy tvorili serdáb. Ten sa neskôr počas Strednej ríše transformoval na druhú kráľovskú komoru. * '''Ďalšie miestnosti''': Predsieň obyčajne spájala chodbu s pohrebnou komorou a zásobnými priestormi, alebo serdábom. Niekedy dispozícia pozostávala aj z iných miestností, napr. prechodnej komory, príp. aj z pohrebných komôr ďalších členov kráľovskej rodiny. === Superštruktúra === [[Image:Metropolitan_Museum_Collection._Model_of_King_Sahure's_Pyramid_at_Abusir.jpg|thumb|Model hypotetickej rekonštrukcie objektov komplexu Sahureho pyramídy z 5. dynastie (Metropolitné múzeum v New Yorku, 1910)]]Hlavné prvky nadzemnej štruktúry pyramídového komplexu sa ustálili v období 5. dynastie. Niektoré z nich sa vyvinuli zo starších typov kráľovských pohrebných komplexov, vrátane predynastických a ranodinastických hrobiek.<ref name="marikovavlckova-2009_102" /> * '''Údolný chrám''': Bol zdobený a plnil funkciu prístavu a vstupnej brány do komplexu. K menu viedol vodný kanál spájajúci komplex s hlavnou komunikáciou – riekou Níl. * '''Vzostupná cesta''': Spájala údolný chrám so zádušným chrámom, viedla rampou z údolia a prekonávala terén. Bola postavená z kamenných (vápencových) blokov, po bokoch stáli z oboch strán zvnútra zdobené steny. Cesta bola zastropená s úzkou štrbinou pre denné svetlo. Takéto presvetlenie malo pravdepodobne asociovať šero záhrobia, v ktorom sa návštevník ocitol. Je možné, že vzostupná cesta a údolný chrám plnili počas výstavby komplexu najskôr funkciu stavebnej rampy a prístavu pre stavebný materiál, príp. lomu, a po dokončení areálu boli premenené a dostali definitívnu funkciu častí pohrebnej architektúry zádušného komplexu.<ref name="shaw-nicholson-2008_262" /> * '''Zádušný chrám''': Do neho ústila vzostupná cesta. Tvorila ho obyčajne vstupná sieň s priečnou chodbou, otvorené nádvorie s oltárom a ochodzou, kaplnka s piatimi výklenkami, obetná sieň a zásobné priestory. Chrám bol často postavený z vápencových blokov, na niektorých miestach boli však použité aj vzácnejšie kamene ako červená a čierna žula, alabaster alebo čadič. Pokiaľ bol stavaný v chvate, býval aj z nepálených tehál. Chrám bol delený priečnou chodbou na verejnú východnú a neverejnú západnú časť. Tesne pri stene pyramídy sa nachádzala tmavá obetná sieň s falošnými dverami z červeného granitu, ktorými zosnulý panovník vždy prichádzal do chrámu k zádušnej hostine a vracal sa nimi naspäť. Vteľoval sa do svojej sochy, ktorá stála v sieni. Chrám pred Šepseskafovou mastabou však stál izolovane od hlavného objektu a falošné dvere sa v ňom nenachádzali.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|Sst=187 – 188}}</ref> V chráme sa nachádzali aj vedľajšie priestory okrem skladísk aj archív, miestnosť pre strážcu alebo aj schodisko, ktoré viedlo na strešnú terasu chrámu, na ktorej robili kňazi nočné astronomické pozorovania. * '''Pyramída''': Ihlanovitá stavba so stupňovitými alebo rovnými stenami a štvoruholníkovou základňou, ktorej rozmery obyčajne tvorili štvorec. Bola umiestnená nad pohrebnou komorou (Necerichet, Sahure) alebo celá vnútorná štruktúra bola vybudovaná v nej (Snofru, Chufu). Jej konštrukčné usporiadanie záviselo na technike výstavby. Jadro bolo spevnené špeciálnym kladením kameňa do sklopených vrstiev (3. dynastia), alebo pozostávalo z otesaných kvádrov riadne sediacich na sebe (4. dynastia), alebo tvorili ho stupňovito kladené hrubé kamenné balvany viazané maltou (5. a 6. dynastia), príp. vrstvy z nepálených tehál stužené aj vnútornou skeletovou konštrukciu (12. dynastia).<ref>{{harvbz|Lehner|1997|St=218}}</ref> Na jadre spočívalo zaťaženie vyvíjané hmotou pyramídy. Neskôr kvôli menej presnému tvaru jadra mala pyramída medzi hmotou a obložením vyrovnávaciu vrstvu. Na nej ležal obklad, obyčajne z vápenca. * '''Kultová pyramída''': Slúžila pravdepodobne ako symbolický príbytok panovníkovho ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]''. Typ objektu je stále predmetom odborných diskusií. Predpokladá sa, že sa vyvinula z objektu zvaného [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre#Južná hrobka|južná hrobka]], ktorý sa vyskytoval v pyramídových komplexoch stupňovitých pyramíd (Necerichet, Sechemchet). * '''Satelitné pyramídy''': Súčasťou viacerých pyramídových komplexov boli ďalšie menšie pyramídy (Menkaure, Senusret I.). Niektoré z nich patrili kráľovnám a princeznám (Pepi I.) alebo ich funkcia zostáva neznáma. * '''Severná kaplnka''': Zastrešovala vstup do subštruktúry niektorých pyramíd, ktorý bol zo severu. Niekedy sa v nej vstup nenachádzal a mala len zastieraciu funkciu (Senusret II.). * '''Obvodový múr''': Bol od počiatku dôležitou súčasťou pyramídového komplexu a vymedzoval vlastný areál pyramídy. Jeho pôvod siaha do preddynastických a ranodynastický kráľovských kultových a pohrebných stavieb. Bol buď z kameňa alebo nepálených tehál, omietnutý a niekoľko metrov vysoký. Niekedy okolo neho obiehala priekopa. === Pyramídové mesto === Sídlisko kňazov, remeselníkov a úradníkov, zamestnaných v pyramídovom komplexe ležalo v najbližšom susedstve areálu, prípadne pri údolnom chráme blízko nílskeho brehu. Najstaršie známe sídlisko pochádza z obdobia panovania faraóna Snofrua. Zvyčajne bolo obohnané múrom, malo pravidelnú dispozíciu a zrkadlilo spoločenskú hierarchiu obyvateľov. Často tvorilo pôvodné jadro neskoršieho väčšieho oficiálneho sídla. Dodnes však boli preskúmané len dve známe sídliská: jedno patriace pyramíde kráľovnej Chentkaus I. a druhé pyramíde Senusreta II. pri dnešnom Láhúne, známe pod meno Káhún, ktoré malo rozlohu okolo {{m2|140000}} a okolo 6 000 obyvateľov.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|Sst=188 – 189}}</ref> == Poloha a počet pyramíd == {{Hlavný článok|Zoznam egyptských pyramíd}} V roku 1842 nemecký egyptológ [[Karl Richard Lepsius]] vytvoril prvý moderný [[Lepsiusov zoznam pyramíd|súpis pyramíd]], v ktorom napočítal 67 objektov. Odvtedy bolo objavených množstvo ďalších a dnes je v Egypte identifikovaných okolo sto pyramíd.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=391}}</ref><ref group="pozn">''„Pyramída, podľa Hawássa 118. v Egypte, bola odkrytá neďaleko najstaršej pyramídy na svete v Sakkáre, na kráľovskom pohrebisku starovekého Egypta.“'' {{harv|Rasmussen|2008}}</ref> Katalogizovanie v polovici 19. storočia však neznamenalo trvalé zachovanie objektov pre ľudské poznanie a vedu. Napr. po Lepsiusovom prieskume sa poloha pryramídy Lepsius XXIX – [[Bezhlavá pyramída|Bezhlavej pyramídy]] faraóna [[Menkauhor]]a opäť stratila a až archeologický výskum v roku 2008 ju opäť lokalizoval.<ref>{{harvbz|Kratovac|2008}}</ref> Veľa pyramíd je dnes v zlom stave alebo sú pochované pod návejmi púštneho piesku, a ak su aj vidieť, podobajú sa skôr na hŕbu sute. Napriek tomu egyptológia objavuje a skúma aj nové, doteraz neznáme objekty. Jedným z posledných prírastkov do zoznamu pyramíd je aj tá, ktorá bola postavená pre kráľovnú Sešešet, matku faraóna [[Teti II.|Tetiho (II.)]] zo [[6. dynastia Egypta|6. dynastie]]. Objav oznámil 11. novembra 2008 [[Záhí Hawáss]], generálny tajomník [[Najvyššia rada pre pamiatky Egypta|Najvyššej rady pre pamiatky Egypta]] (SCAE).<ref name="slackman-2007">{{harvbz|Slackman|2007}}</ref><ref>{{harvbz|Bossone|2008}}</ref> Všetky pyramídy, okrem jednej malej [[provinčné stupňovité pyramídy|provinčnej z 3. dynastie]] v Záwíja el-Mejjitín (alebo Záwíja el-Amwat), sú situované na západnom brehu rieky Níl a sú sústredené do niekoľkých pyramídových polí. Najdôležitejšie z nich sú nasledujúce, uvedené v geografickom poradí: === Abú Rawáš === [[Image:Pyramid_of_Djedefre_15.jpg|thumb|Pozostatky Radžedefovej pyramídy (4. dynastia)]]{{Hlavný článok|Abú Rawáš}} Pri dedine sa nachádza nekropola využívaná už od [[ranodynastické obdobie (Egypt)|ranodynastického obdobia]] a jej súčasťou sú pozostatky dvoch najsevernejších objektov, ktoré Lepsius navštívil a začlenil do svojho súpisu.<ref name="ritter-2006" /> Najznámejším objektom je [[Radžedef]]ova pyramída, syna a nástupcu faraóna [[Chufu]]a zo [[4. dynastia Egypta|4. dynastie]]. Podľa najnovších výskumov bola o niečo vyššia ako Menkaureho pyramída v Gíze a patrila tak medzi šesť najvyšších egyptských pyramíd. Stála pri dôležitom komunikačnom bode a to urýchlilo jej neskoršiu premenu na kameňolom. Rozoberanie začalo už v rímskom období a dnes vidieť už len niekoľko vrstiev kameňa nad kamenným pahorkom, ktorý tvoril súčasť jadra. Jej satelitná pyramída je v lepšom stave. Pyramídové komplexy v lokalite Abú Rawáš: * [[Objekt Lepsius I]] možno faraóna Hunej, asi 3. dynastia; * [[Radžedefova pyramída]] faraóna Radžedefa, 4. dynastia. === Gíza === [[Image:Giza_pyramid_complex_from_air_(2928).jpg|thumb|Pohľad na gízske pyramídové pole zo vzduchu. Zľava Chufuova Veľká pyramída, vedľa nej Rachefova a menšia Menkaureho pyramída (4. dynastia). V pozadí urbanistická zástavba súčasnej Káhiry.]]{{Hlavný článok|Pyramídy v Gíze}} Súčasné [[Káhira|káhirské predmestie]] je lokalitou okrem iných objektov aj najväčších egyptských pyramíd – Veľkej pyramídy faraóna [[Chufu]]a a [[Rachef]]ovej pyramídy, stredne veľkej [[Menkaure]]ovej pyramídy, niekoľkých „pyramíd kráľovien“ a [[Veľká sfinga|Veľkej sfingy]]. Pri vrchole Rachefovej pyramídy sa zachoval originálny leštený vápencový obklad. Pyramída sa zdá byť vyššia ako susedná vďaka vyvýšenej polohe svojej základne. Pohrebisko bolo cieľom turistov už v staroveku a stalo sa ešte viac známym vďaka [[Antipatros zo Sidónu|Antipatrovi zo Sidónu]], ktorý ju zaradil medzi sedem divov sveta. Je jediným divom, ktorý sa dožil súčasnosti. Pyramídy a ich komplexy v lokalite Gíza: * [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] faraóna Chufua, 4. dynastia; * [[Rachefova pyramída]] faraóna Rachefa, 4. dynastia; * [[Menkaureho pyramída]] faraóna Menakureho, 4. dynastia; * [[Pyramída Chentkaus I.|Pyramída kráľovnej Chentkaus I.]], 4. dynastia. === Záwíja el-Arján === {{Hlavný článok|Záwíja el-Arján}} Táto lokalita je na polceste medzi Gízou a pohrebiskom pri Abú Síre. Jej súčasťou sú dve pyramídy z obdobia Starej ríše – Nedokončená pyramída neznámeho faraóna a Vrstvená pyramída možno faraóna [[Chaba|Chabu]], následníka faraóna [[Sechemchet]]a. Chabovo krátke štvorročné obdobie vlády približne zodpovedá nedokončenému stavu pyramídy, ktorú je dnes možné stále vidieť. V súčasnosti je dvadsať metrov vysoká, čo je polovica z pôvodne dosiahnutej veľkosti. Pyramídové komplexy v lokalite Záwíja el-Arján: * [[Vrstvená pyramída]] možno faraóna Chabu, 3. dynastia; * [[Nedokončená pyramída]] neznámeho panovníka, 4. dynastia. === Abú Sír === [[Image:Saqqara_vista_delle_piramidi_a_Nord.jpg|thumb|Pohľad zo severnej Sakkáry na abusírske pyramídy. V pozadí pyramídy v Gíze.]]{{Hlavný článok|Abú Sír}} Na pyramídovom poli pri rovnomennej dedine sa nachádza štrnásť dnes známych pyramíd. Táto oblasť slúžila počas [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] ako kráľovské pohrebisko. Kvalita konštrukcie pyramíd nie je taká, akú dosahovali stavitelia z 4. dynastie, čo by mohlo byť jedným zo znakov upadajúcej kráľovskej moci a spomaľujúcej sa ekonomiky štátu. Sú menšie ako ich predchodkyne a je použitý menej kvalitný miestny vápenec. Tromi najväčšími pyramídami na tomto mieste sú Niuserreho (je aj najlepšie zachovaná), Neferirkareho a Sahureho pyramída. Nachádza sa tu aj nedokončená Raneferefova pyramída s koncesijným územím [[Český egyptologický ústav|Českého egyptologického ústavu]] [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]]. Pyramídové komplexy v lokalite Abú Sír: * [[Sahureho pyramída]], 5. dynastia; * [[Neferirkareho pyramída]], 5. dynastia; * [[Pyramída Chentkaus II.|Pyramída kráľovnej Chentkaus II.]], 5. dynastia; * [[Raneferefova pyramída]], 5. dynastia; * [[Niuserreho pyramída]], 5. dynastia; * [[Lepsius XXIV|Pyramída Lepsius XXIV]], možno manželky faraóna Niuserreho 5. dynastia; * [[Lepsius XXV|Pyramída Lepsius XXV]], princa Hanebua a jeho manželky, 5. dynastia. === Sakkára === {{Hlavný článok|Sakkára}} [[Image:Pyramiden_von_Sakkara.jpg|thumb|Letecký pohľad na komplex stupňovitej pyramídy Necericheta (Džosera, 3. dynastia) z východu. Vľavo (južne) je Venisova a vpravo (severovýchodne od areálu) Veserkafova pyramída (obe 5. dynastia).]]Veľká časť známych pyramíd sa nachádza na území pohrebiska blízko dnešnej dediny Sakkára. Necerichetova Stupňovitá pyramída, ktorá je tu tiež, je v súčasnosti považovaná za najstaršiu známu monumentálnu stavbu s opracovaného kameňa. Súčasťou nekropoly sú napr. aj pyramídové komplexy faraónov Veserkafa alebo Tetiho (II.). Venisova pyramída má jednu z najlepšia zachovaných vzostupných ciest vôbec a je najstaršou, v ktorej sa našli steny dekorované náboženskými textami, tzv. ''Textami pyramíd''. Nachádza sa tu aj nedokončený komplex a pyramída Necerichetovho nástupcu Sechemcheta. Bola by po dokončení pravdepodobne väčšia ako Stupňovitá pyramída predchodcu. V južnej časti pohrebiska sa nachádzajú menšie pyramídové komplexy vrátane faraónov Pepiho I., Džedkareho, Merenreho, Pepiho II. a Ibiho. Väčšina z nich je v súčasnosti v zlom stave. Na sakkárskom pohrebisku sa nachádza aj objekt, ktorý si dal postaviť panovník 4. dynastie Šepseskaf. Je to neobyčajne [[Faraónova mastaba|veľká mastaba]] s podobným vonkajším komplexom a vnútornou štruktúrou, akú mali pyramídy príslušného obdobia, vrátane zádušného chrámu.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=139}}</ref><ref>{{harvbz|Verner|2008|Sst=194 – 199}}</ref> Pyramídové komplexy v lokalite Sakkára: * [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitá pyramída]] faraóna Necericheta, 3. dynastia; * [[Sechemchetova pyramída]], 3. dynastia; * [[Faraónova mastaba|Šepseskafova mastaba]], 4. dynastia; * [[Bezhlavá pyramída]] faraóna Menkauhora, 5. dynastia; * [[Džedkareho pyramída]], 5. dynastia; * [[Venisova pyramída]], 5. dynastia; * [[Tetiho pyramída]], 6. dynastia; * [[Pyramída Pepiho I.]], 6. dynastia; * [[Merenreho pyramída]], 6. dynastia; * [[Pyramída Pepiho II.]], 6 dynastia; * [[Ibiho pyramída]], 8. dynastia; * [[Chendžerova pyramída]], 13. dynastia; * [[Pyramída v južnej Sakkáre]] neznámeho faraóna, 13. dynastia. === Dahšúr === [[Image:BlackPyramidOfAmenemhetIII.jpg|thumb|Čierna pyramída Amenemheta III. v Dahšúre (12. dynastia)]]{{Hlavný článok|Dahšúr}} Táto oblasť je tretím najdôležitejším pyramídovým poľom, hneď po Gíze a Sakkáre. Do roku 1996 bola súčasťou vojenského obvodu a bola neprístupná, takže je pomerne neznáma mimo archeologických kruhov. Lomená pyramída, v poradí druhá faraóna [[Snofru]]a, je považovaná za prvú pravú pyramídu. Výsledok tohto unikátneho konštrukčného konceptu však v jej prípade nebol bez chýb a statických porúch. Je to pyramída s najlepšie zachovaným lešteným vápencovým obkladom a dnes je najlepším príkladom ako mali pyramídy vyzerať podľa Egypťanov. Severne od Lomenej pyramídy sa nachádza posledná Snofruova Červená pyramída. Je prvou pravou pyramídou, ktorú sa podarilo úspešne dokončiť, a treťou najväčšou egyptskou pyramídou vôbec. V oblasti sa nachádza aj Čierna pyramída [[Amenemhet III.|Amenemheta III.]] a ďalšie menšie pyramídové objekty v rozrušenom stave. Pyramídové komplexy v lokalite Dahšúr: * [[Lomená pyramída]] faraóna Snofrua, 4. dynastia; * [[Červená pyramída]] faraóna Snofrua, 4. dynastia; * [[Biela pyramída (Egypt)|Biela pyramída]] faraóna Amenemheta II., 12. dynastia; * [[Pyramída Senusreta III.]], 12. dynastia; * [[Čierna pyramída]] faraóna Amenemheta III., 12. dynastia; * [[Pyramída Ameneja Aamua]], 13. dynastia. === Mazghúna === {{Hlavný článok|Mazghúna}} Pohrebisko pomenované podľa blízkej dediny, bolo používané na konci Strednej ríše a počas [[Prvé prechodné obdobie|Prvého prechodného obdobia]]. Nachádzajú sa tu okrem ďalších objektov aj pyramídy [[Amenemhet IV.|Amenemheta IV.]] a [[Neferusobek]], ktorých jadro bolo postavené z nepálených tehál. Pyramídové komplexy v lokalite Mazghúna: * [[Pyramída Amenemheta IV.]], 12. dynastia; * [[Pyramída Neferusobek]], 12. dynastia. === Lišt === [[Image:LishtSes1EastSide.jpg|thumb|Pozostatky pyramída Senusreta I. v Lište (12. dynastia). Vápencový skelet hlineného jadra vidieť aj dnes.]]{{Hlavný článok|Lišt}} Sú známe dve veľké pyramídy v tejto lokalite. Jednu dal postaviť [[Amenemhet I.]], druhú jeho syn [[Senusret I.]] Neskoršia je obklopená ruinami menších pyramíd. Jedna z nich patrila Amenemhetovmu bratrancovi [[Chaba II.|Chabovi II.]]<ref>{{harvbz|Allen|2005}}</ref> Lokalita sa nachádza v susedstve [[Fajjúm (oáza)|Fajjúmskej oázy]], medzi Dahšúrom a Majdúmom, {{km|100|m}} južne od Káhiry a egyptológivia predpokladajú, že práve niekde na nej sa nachádzajú zatiaľ neobjavené pozostatky starovekého mesta [[Ictauej]]a, ktoré bolo počas 12. dynastie hlavným mestom ríše. Pyramídové komplexy v lokalite Lišt: * [[Pyramída Amenemheta I.]], 12. dynastia; * [[Pyramída Senusreta I.]], 12. dynastia. === Majdúm === [[Image:Meidoum03.jpg|thumb|Pyramída v Majdúme (koniec 3. dynastie)]]{{Hlavný článok|Majdúm}} Pyramída pri dedine Majdúm je jedna z troch, ktoré boli postavené počas panovania faraóna Snofrua. Niektorí egyptológovia sú presvedčený, že majdúmsku pyramídu možno začal stavať Snofruov otec [[Hunej]], posledný faraón [[3. dynastia Egypta|3. dynastie]]. Neexistuje však o tom žiadny priamy dôkaz. Pyramída bola konštruovaná ako stupňovitá pyramída a len neskôr ju zmenili na pravú tým, že stupne zaplnili a vyrovnali jej steny. Nakoniec ju pokryli obkladovou vrstvou. Počas svojej existencie prekonala niekoľko vážnych nehôd, v staroveku a aj v stredoveku. Arabský cestopis spomína ešte sedem stupňov, dnes existujú už len tri horné. Na prvý pohľad objekt vyzerá byť postavený na pahorku, v skutočnosti sú to fragmenty zosunutých kamenných častí vrátane obkladu a vrstiev jadra. Pyramídový komplex v lokalite Majdúm: * [[Pyramída v Médúme|Pyramída v Majdúme]] pravdepodobne faraóna Snofrua, 4. dynastia. === Hawára === {{Hlavný článok|Hawára}} Faraón [[Amenemhet III.]] bol posledným mocným vládcom 12. dynastie, jemu patri okrem Čiernej pyramídy pri Dahšúre aj pyramída v Hawáre, pri vstupe do Fajjúmskej oázy. Táto pyramída je pokladaná za miesto posledného odpočinku faraóna. Pyramídový komplex v lokalite Hawára: * [[Čierna pyramída]] faraóna Amenemheta III., 12. dynastia. === Láhún === [[Image:Lepsius-Projekt_tw_1-1-52_.jpg|thumb|Pyramída Senusreta II. v Láhúne (12. dynastia) podľa K. R. Lepsiusa z polovice 19. storočia]]{{Hlavný článok|Láhún}} Ruina pyramídy faraóna [[Senusret II.|Senusreta II.]] je ešte dnes jasne viditeľná. Je postavená na prirodzenom 12-metrovom vápencovom pahorku a nesie znaky len nevyhnutnej práce pri jej budovaní. Okrem toho použitý materiál pochádza výhradne z blízkych miestnych zdrojov. Pyramídový komplex v lokalite Láhún: * [[Pyramída Senusreta II.]], 12. dynastia. === Dara === {{Hlavný článok|Dara (Egypt)}} Lokalita Dara leží neďaleko dnešného [[Asjút (mesto)|Asjút]]u – starovekého mesta [[Saut]] (Lykopolis, H13) a je spätá s Prvým prechodným obdobím. Nachádzajú sa tu pozostatky hlinenej pyramídy alebo mastaby s chodbou a pohrebnou komorou s valeným stropom. Vnútro superštruktúry je vyplnené pieskom.<ref>{{harvbz|Arnold|2003|Sst=65 – 66}}</ref> Objekt v lokalite Dara: * [[Hrobka v Dare]] neznámeho faraóna, 9./10. dynastia. === Abdžu === {{Hlavný článok|Abdžu}} V okolí starobylého mesta Abdžu (Abydos, H08) je dnes známa len jedna pyramída, ktorá je najmladšou a zároveň ostatnou v rade stavieb tohto typu. Spolu s priľahlým chrámom ju nechal postaviť prvý panovník Novej ríše a zakladateľ 18. dynastie [[Ahmose I.]] V okolí sa nachádzali pravdepodobne aj menšie kultové pyramídy členov kráľovskej rodiny.<ref>{{harvbz|O'Connor|2011|Sst=105 – 110}}</ref> Pyramída v lokalite Abdžu: * [[Pyramída v Abyde]], 18. dynastia. === Dra Abú en-Naga === {{Hlavný článok|Dra Abú en-Naga}} Pohrebisko na západnom brehu Nílu bolo súčasťou vesetskej mestskej nekropoly. Počas 17. dynastie slúžilo ako kráľovské pohrebisko. Pyramídy v lokalite Dra Abú en-Naga: * [[Pyramída Nebucheperreho Antefa]], 17. dynastia; * [[Pyramída v Dra Abú en-Naga]] možno faraóna Ahmoseho I. alebo Kamoseho, 17./18. dynastia. == Pyramídy ako predmet obdivu a výskumu == === Starovek === [[Image:Ägyptisches_Museum_Berlin_123.jpg|thumb|Princ Chaemuaset (19. dynastia)]]Pyramídy sa vždy tešili živému záujmu starých Egypťanov a postupne aj cudzincov, ktorí do ríše prichádzali z rôznych dôvodov. Je známe množstvo nástenných nápisov starovekých návštevníkov, ktorí po sebe zanechávali správy.<ref name="lehner-2008_41" /> Výnimočné miesto medzi obdivovateľmi zaujíma princ [[Chaemuaset]], štvrtý syn [[Ramesse II.|Ramesseho II.]] a veľkňaz boha [[Ptah]]a v [[Mennofer]]i počas panovania svojho otca (19. dynastia). V rámci svojich právomocí sa zaujímal o stav sakrálnej a pohrebnej architektúry a viedol na nich rekonštrukčné práce. Medzi inými opravil [[Faraónova mastaba|Šepseskafovu mastabu]] zo 4. dynastie alebo [[Venisova pyramída|Venisovu pyramídu]] a ďalšie z obdobia 5. a 6. dynastie. Je považovaný za prvého [[Obnova pamiatok|pamiatkára]] v dejinách.<ref>{{harvbz|Shaw|Nicholson|2008|St=263}}</ref><ref name="lehner-2008_38">{{harvbz|Lehner|2008|St=38}}</ref> Sú známe zmienky antických autorov o egyptských pyramídach. [[Hérodotos]] navštívil Egypt niekedy v rokoch 449{{--}}430 pred Kr. Priniesol správy o gízskych pyramídach, ktoré boli zmesou faktov a ľudových legiend. [[Diodoros Sicílsky]] ich spomína tiež okolo roku 60 pred Kr. Z obdobia okolo roku 25 pred Kr. je [[Strabón]]ova správa o kamennom uzávere vstupu do [[Chufuova pyramída|Veľkej pyramídy]]. [[Plínius Starší]] sa ako prvý domnieval, že pyramídy môžu skrývať poklady. Zmienil sa aj o abusírskom pyramídovom poli. [[Flavius Iosephus]] tvrdil, že pyramídy sú výsledkom otrockej práce [[Židia|Židov]] počas ich zajatia v Egypte. Po zániku staroegyptského náboženstva a definitívne po strate znalosti hieroglyfického písma (4. storočie po Kr.) sa stratila aj priama spojitosť so staviteľmi pyramíd a s ich kultúrnym kontextom.<ref name="lehner-2008_38 – 39">{{harvbz|Lehner|2008|Sst=38 – 39}}</ref> === Stredovek a novovek === [[Image:Joseph_(San_Marco).jpg|thumb|Pyramídy na jednej z mozaík v Bazilike sv. Marka v Benátkach (13. storočie)]][[Image:Athanasius_Kircher.png|thumb|Athanasius Kircher (1602{{--}}1680)]]Jedna arabská legenda pokladala Veľkú pyramídu za hrobku [[Hermes Trismegistos|Herma Trismegista]], ktorý postavil ostatné pyramídy aby v nich pred nezasvätenými skryl poznanie. [[Jemen]]skí Arabi verili, že dve najväčšie pyramídy boli hrobkami ich kráľov, ktorí si kedysi dávno podrobili Egypt. Iná legenda zachytená arabským historikom [[Al-Makrízí]]m (1364{{--}}1442) rozpráva o kráľovi [[Súrid]]ovi, ktorý pokryl steny a strop priestorov svojej pyramídy vedeckými poznatkami. Okrem toho tieto priestory naplnil všetkými pokladmi ktoré vlastnil. Ležali tam napr. nehrdzavejúce zbrane a predmety z ohybného skla. Legenda o poklade v najväčšej pyramíde prenikla aj do diela ''Rozprávky tisíc a jednej noci'', spolu s [[Abbásovci|abbásovským]] kalifom [[Al-Ma’mún]]om (786{{--}}833), ktorý okolo roku 820 po Kr. do nej s veľkým úsilím prerazil vstup a dostal sa do chodieb. Iné pramene tvrdia, že v čase al-Mamunovej výpravy bola pyramída už otvorená. Jeho prieraz leží niekoľko vrstiev pod pôvodným vchodom a dnes sa používa ako vstup do pyramídy pre turistov. Priebežne sa z pyramíd intenzívne ťažil kameň.<ref name="lehner-2008_41">{{harvbz|Lehner|2008|St=41}}</ref> Európanom sprostredkovali informácie o pyramídach najneskôr [[križiacke výpravy|križiaci]], vracajúci sa domov z blízkovýchodných výprav. Správy prinášali aj pútnici a obchodníci, ktorí sa do Egypta dostali počas svojich ciest. Jeden zo stredovekých názorov pokladal pyramídy za sýpky, ktoré dal biblický [[Jozef (syn Jakuba)|Jozef]] vybudovať aby dokázal čeliť siedmim rokom hladu. Táto domnienka je zachytená na jednej mozaike výzdoby [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Baziliky sv. Marka v Benátkach]]. V 15. storočí sa situácia na [[Blízky východ|Blízkom východe]] stabilizovala a vytvorili sa tak podmienky na intenzívnejšie kultúrne kontakty. S nimi sa do Európy dostávalo viac artefaktov, ktoré odvtedy plnili jej múzeá a knižnice. Nemecký [[jezuita]] [[Athanasius Kircher]] (1602{{--}}1680), podľa niektorých otec egyptológie, spomenul a zobrazil vo svojom diele ''Turris Babel'' Veľkú sfingu a pyramídy. On ako prvý v európskom prostredí vyslovil aj dnes stále živú myšlienku, že v pyramídach je uložené určité [[ezoterický|ezoterické]] poznanie.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|Sst=42 – 43}}</ref> Za začiatok novovekého vedeckého prístupu možno pokladať výskum pyramíd oxfordského profesora astronomie [[John Graves|Johna Gravesa]] (1602{{--}}1652). Z antických zdrojov identifikoval staviteľov troch gízskych pyramíd a na mieste čo najpresnejšie zmeral parametre najväčšej z nich. V rokoch 1707{{--}}1726 cestoval po Egypte jezuita [[Claude Sicard]] (1677{{--}}1726). Počas svojho pobytu zdokumentoval okrem 24 chrámov a 50 hrobiek aj 20 hlavných pyramíd. Dôležitým míľnikom v ich výskume bola [[Napoleon Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|Napoleonova expedícia]], ktorej súčasťou bol tím vedcov. Počas troch rokov na rôznych miestach krajiny ''„zbierali artefakty, vzorky, mapovali, dokumentovali archeologické lokality a zaznamenávali jednotlivé pamiatky, zavlažovací systém, faunu, flóru a kultúru vtedajšieho Egypta,“'' vrátane pyramíd. Plody ich snaženia umožnili významne pokročiť v poznaní staroegyptskej civilizácie, okrem iného napr. pomohli rozlúštiť hieroglyfické písmo.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=46}}</ref> Po francúzskej výprave nasledovalo obdobie deštruktívnej a nesystematickej egyptskej archeológie 19. storočia, ktorá zasiahla aj pyramídy.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=47}}</ref> ==== 19. storočie ==== V tomto období sa objavilo niekoľko významných archeológov amatérov alebo hľadačov starožitností, na ktorých už z rôznych dôvodov dnešná egyptológia nezabúda. Jedným z nich bol taliansky námorník a obchodník [[Giovanni Battista Caviglia]] (1770{{--}}1845), ktorý prehľadal hrobky na pohrebisku v Gíze. Ako prvý podnikol väčšie vykopávky na gízskom pyramídovom poli a objavil ďalšie priestory vo Veľkej pyramíde. Taliansky hydraulik a dobrodruh [[Giovanni Battista Belzoni]] (1778{{--}}1823) bol ďalším výskumníkom, ktorý sa v rovnakom čase ako Caviglia pohyboval v pyramídach na gízskom pohrebisku. Medzi jeho úspechy patrí znovuobjavenie vrchnej vstupnej chodby Rachefovej pyramídy. Navštívil tiež pyramídy pri Sakkáre a Dahšúre. Dobre známy je anglický dôstojník [[Richard William Howard Vyse]] (1784{{--}}1853). Spolu s anglickým inžinierom [[John Shae Perring|Johnom Shaeom Perringom]] (1813{{--}}1869) boli činní hlavne na gízskom pyramídovom poli. Okrem toho Perring zmapoval a zakreslil viaceré pyramídy v Abú Roáši, Abú Síre, Sakkáre a Dahšúre. Caviglia a Vyse sú známi tým, že používali [[pušný prach]], pomocou ktorého prenikali do kamennej hmoty pyramíd pri hľadaní skrytých priestorov.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|Sst=48 – 53}}</ref> Serióznejší výskum prišiel až s [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruským]] vedcom [[Karl Richard Lepsius|Karlom Richardom Lepsiusom]] (1810{{--}}1884). Roku 1842 po štvorročnej príprave podnikol so svojim vedeckým tímom expedíciu do Egypta. Trvala tri roky a ňou získané artefakty sú dnes ústredným súborom exponátov [[Egyptské múzeum v Berlíne|Egyptského múzea v Berlíne]]. Preskúmal množstvo lokalít, medzi inými areál Stupňovitej pyramídy v Sakkáre alebo lokalitu pri Hawáre s antickým Labyrintom. Francúz [[Auguste Mariette]] (1821{{--}}1881) bol prvý, ktorý sa v roku 1858 postavil na čelo Správy pamiatok (Département des antiquités) – organizácie zastrešujúcej egyptologický výskum v krajine. Okrem toho pracoval v teréne, napr. na sakkárskom pohrebisku. Známa, aj keď dnes vnímaná rozporuplne, je jeho aktivita v Rachefovom údolnom chráme, ktorý odkryl a vyčistil. Počas jeho vedenia bola otvorená Merenreho pyramída a Pyramída Pepiho I. v Sakkáre, v ktorej sa našli po prvýkrát ''Texty pyramíd''. Jeho nástupca [[Gaston Maspero]] (1846{{--}}1916) pokračoval v znovuobjavovaní pyramíd od Abú Roášu po Lišt. Jednou z najvýznamnejších postáv egyptológie, ktorá sa podieľala aj na výskume pyramíd, bol [[William Matthew Flinders Petrie]] (1853{{--}}1942). V roku 1880 prišiel do Egypta a trianguláciou zameral exteriér gízskych pyramídy. Potom sledoval Lepsiusove stopy do Hawáry, pokračoval na odkrývaní Labyrintu a na výskume pyramídy Amenemheta III. vrátane jej vnútorných priestorov. Úspešne skúmal aj pyramídu Senusreta II. s jej areálom pri Láhune. Neskôr pracoval na Majdúmskej pyramíde, pyramíde pri Mazghúne a na ďalších v južnej Sakkáre a Dahšúre.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|Sst=56 – 57}}</ref> ''„Väčšina toho, čo vieme o egyptských a núbijských pyramídach – okolo 300 pamiatok, ktoré presahujú tri tisícročia – bola objavená na prelome storočia veľkými výpravami v čase o niečo väčšom, ako sú tri dekády.“'' Výsledky z týchto objavov dnes tvoria súčasť egyptológie, aj keď sú často zmesou objektívnych faktov a osobných interpretácií.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|St=59}}</ref> ==== 20. storočie ==== Začiatkom nasledujúceho storočia sa postupne objavili egyptológovia a výpravy z Egypta, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov, financovaní inštitúciami alebo súkromnými sponzormi, pripadne pracujúcimi pre domácu Správu pamiatok. Medzi významných egyptológov tohto obdobia patril spomínaný Flinders Petrie, alebo Nemec [[Ludwig Borchardt]] (1863{{--}}1938), ktorého tím sa stal priekopníkom v dokumentácii staroegyptskej architektúry. Borchardt pracoval na lokalite Abú Sír, kde čistil pyramídové komplexy 5. dynastie a [[Niuserreho slnečný chrám]], neskôr na Abú Gurábe, Majdúme a Gíze. Američan [[George Andrew Reisner]] (1867{{--}}1942) rozvíjal archeologickú fotografiu v dokumentácii artefaktov a [[stratigrafia|stratigrafiu]]. Spolu s Flindersom Petriem vycvičili viacerých archeológov nasledujúcej generácie. Reisner sa venoval aj Menkaureho pyramíde a pyramídovým chrámom s okolitými pohrebiskami 12. dynastie, a spolu s [[Hermann Junker|Hermannom Junkerom]] (1877{{--}}1962) mastabám v okolí Rachefovej pyramídy. [[Émile Baraize]] (1874{{--}}1952) pracoval na odkrývaní Veľkej sfingy a priľahlého Harmachetovho chrámu. Egypťan [[Selím Hasan]] (1887{{--}}1961) odkryl centrálny priestor s mastabami a skalnými hrobkami medzi Veľkou sfingou a Rachefovou pyramídou. V Sakáre sa [[Cecil Mallaby Firth]] (1878{{--}}1931) a [[Jean-Philippe Lauer]] (1902{{--}}2001) zaoberal Necerichetovou Stupňovitou pyramídou. Reisner neskôr odkryl a skúmal núbijské pyramídy v Meroe, Napate a Nuri z 25. dynastie a hrobky lokálnych vládcov nasledujúcich storočí. Veľké výskumy pokračovali až do konca 30. rokov, potom ich politická situácia a príchod 2. svetovej vojny prerušili. Po jej skončení niektorí egyptológovia ako Lauer pokračovali na mieste kde prestali, väčšina však začala odznova na nových lokalitách.<ref>{{harvbz|Lehner|2008|Sst=59 – 60}}</ref> ===== Povojnové obdobie ===== Koniec [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] znamenal začiatok nových expedícií a nových projektov. Dôležitú časť vedeckej práce však tvorila aj dokumentácia a spracovanie veľkého množstva materiálu zo skorších výskumov a výprav. V súčasnosti jednou z dôležitých aktivít je aj prehodnocovanie už známych výsledkov a vypĺňanie medzier, ktorých je stále viac než veľa. Na základe súčasných poznatkov je možné skúmať celkové ekonomické a sociálne súvislosti, ktoré sú spojené s fenoménom staroegyptských pyramíd a bez ktorých by neexistoval. Takmer okamžite po skončení vojny sa v lokalitách objavili egyptológia, ktorí pokračovali v prerušenom výskume. [[Walter Emery]] v severnej Sakkáre, Jean-Philippe Lauer opäť na Stupňovitej pyramíde, Egypťan [[Abdelsalam Husein]] a po ňom jeho krajan [[Ahmed Fachrí]] (1905{{--}}1973) pracovali na systematickom výskume, čistení, dokumentácii a konzervácii hlavných pyramíd. Taliani [[Vito Maragioglio]] a [[Celeste Rinaldi]] sa v rokoch 1963{{--}}1975 venovali komplexnému projektu architektonického výskumu pyramíd z období Starej až Strednej ríše. Nemecký archeologický inštitút (DAI) pod vedením [[Dieter Arnold|Dietera Arnolda]] sa v 1976 sústredil na objekty zo Strednej ríše. V roku 1984 Metropolitné múzeum v [[New York (mesto)|New Yorku]] rovnako pod Arnoldovym vedením obnovilo svoje staršie aktivity v lokalite Lišt. Expedícia [[Český egyptologický ústav|Československého egyptologického ústavu]] FF UK vedená [[Zdeněk Žába|Zdeňkom Žábom]] a neskôr [[Miroslav Verner|Miroslavom Vernerom]] sa dodnes zaoberá abúsírskymi pyramídami (od [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] pod hlavičkou Českého egyptologického ústavu). [[Rainer Stadelmann]] sa venoval objektom zo Starej ríše v lokalite Dahšúr a francúzska výprava v Sakkáre začala celkový výskum pyramíd 5. a 6. dynastie. [[Záhí Hawás]] pracoval na niekoľkých objektoch v lokalite Gíza, vrátane západného pohrebiska Menkaureho pyramídy, východnej strany Chufuovej pyramídy a oblasti východne od Rachefovho údolného chrámu. == Poznámky == {{referencie|2|skupina=pozn}} == Referencie == {{referencie|4}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2005|The Ancient Egyptian Pyramid Texts||Brill Academic|9789004137776|PriezviskoEditora=Manuelian|MenoEditora=Peter Der}} * {{Citácia Harvard|Arnold|Dieter|2003|The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture||Princeton University Press|}} * {{Citácia Harvard|Baines|John|2000|Cultural Atlas of Ancient Egypt|New York, NY|Facts on File Publications|9780871963345|Priezvisko2=Málek|Meno2=Jaromír}} * {{Citácia Harvard|Bossone|Andrew|2008|New Pyramid Found in Egypt: 4,300-Year-Old Queen's Tomb||||http://news.nationalgeographic.com/news/2008/11/081111-new-pyramid-egypt.html|{{dátum|2013-04-14}}|Periodikum=National Geographic}} * {{Citácia Harvard|Dunn|Christopher|2010|Lost Technologies of Ancient Egypt: Advanced Engineering in the Temples of the Pharaohs||Bear & Company|9781591431022}} * {{Citácia Harvard|Edwards|I. E. S.|1991|The Pyramids of Egypt||Penguin Books|9780140136340}} * {{Citácia Harvard|Kratovac|Katarina|2008|Mystery of ‘Headless Pyramid’ solved||||http://www.nbcnews.com/id/24985028/ns/technology_and_science-science/t/mystery-headless-pyramid-solved/#.UWsBZMr4Zit|{{dátum|2013-04-14}}|Periodikum=NBC News|DátumVydania={{dátum|2008-05-06}}}} * {{Citácia Harvard|Krejčí|Jaromír|2011|Egypt v době stavitelů pyramid|Praha|Filozofická fakulta UK|9788073083861}} * {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|2008|The complete pyramids|London|Thames & Hudson|9780500285473}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Maříková-Vlčková|MenoEditora=Petra|Rok=2009|Titul=Hroby, hrobky a pohřebiště starých Egypťanů|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=9788072772292}} * {{Citácia Harvard|Mendelssohn|Kurt|1974|The Riddle of the Pyramids|London|Thames & Hudson|9780500050156}} * {{Citácia Harvard|O'Connor|David|2011|Abydos: Egypt's First Pharaohs and the Cult of Osiris|London|Thames & Hudson|9780500289006}} * {{Citácia Harvard|Quirke|Stephen|2001|The Cult of Ra: Sun Worship in Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|9780500051078}} * {{Citácia Harvard|Rasmussen|Will|2008|Egypt says has found pyramid built for ancient queen||||http://uk.reuters.com/article/2008/11/11/us-egypt-pyramid-idUKTRE4AA3ID20081111|{{dátum|2013-04-14}}|Periodikum=Reuters|DátumVydania={{dátum|2008-11-11}}}} * {{Citácia Harvard|Ritter|Michael|2006|Dating the Pyramids|URL= http://www4.uwsp.edu/geo/faculty/ritter/geog101/textbook/connections/connections_dating_pyramids.html|DátumPrístupu={{dátum|2013-04-07}}}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2008|The British Museum Dictionary of Ancient Egypt|London|British Museum Press|9780714119809|Priezvisko2=Nicholson|Meno2=Paul}} * {{Citácia Harvard|Slackman|Michael|2008|In the Shadow of a Long Past, Patiently Awaiting the Future|New York, NY|NYTC|Periodikum=New York Times|URL=http://www.nytimes.com/2008/11/17/world/middleeast/17cairo.html?_r=0|DátumVydania={{dátum|2008-11-16}}|DátumPrístupu={{dátum|2013-04-07}}}} * {{Citácia Harvard|Verner|Miroslav|2008|Pyramidy|Praha|Academia|9788020016171}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Rok=2007|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=9788072773060}} * {{Citácia Harvard|Watterson|Barbara|2005|Egypťané|Praha|Lidové noviny|9788071067740}} == Pozri aj == * [[Pyramidión]] * [[Staroegyptský slnečný chrám]] * [[Zikkurat]] * [[Zoznam megalitických stavieb]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pyramids of Egypt}} == Zdroj == {{Portál|Architektúra|Architektonický|História|Historický|Umenie|Umelecký}} *{{preklad|en|Egyptian pyramids|545000099}} {{Egyptské pyramídy}} {{Sedem divov sveta}} [[Kategória:Pyramídy v Egypte| ]] [[Kategória:Architektúra v starovekom Egypte]] 1li7jj1wut3wwbgjjpi50a7knns8t8e 0 52348 8227314 7843441 2026-06-02T09:55:57Z ~2026-32738-83 296692 /* Hierarchia armády */ 8227314 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ENC SYSTEME FIGURE.jpeg|thumb|200px|Hierarchický systém usporiadania vedomostí ľudstva v [[Denis Diderot|Diderotovej]] Encyklopédii z roku 1751.]] '''Hierarchia''' (z [[gréčtina|gr.]] ἱερός (hieros) = svätý, posvätný + ἄρχω, ἄρχειν (archó, archein) = vládnuť »» ἱεραρχία (hierarchiá)) je spôsob usporiadania [[systém (kybernetika)|systému]], v ktorom je každý [[prvok]] alebo článok, s výnimkou najvrchnejšieho, podriadený jedinému nadriadenému prvku alebo článku. Takéto usporiadanie sa dá aplikovať na sociálne systémy, organizačné štruktúry, katalogizačné a kategorizačné schémy, kybernetické systémy a pod. Charakteristickým príznakom hierarchie je práve vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Typickými príkladmi hierarchického usporiadania sú napríklad * [[armáda]] * [[Rímskokatolícka cirkev]] == Hierarchia adramy == * [[generál]] ** [[generálporučík]] *** [[generálmajor]] **** [[brigádny generál]] ***** [[plukovník]] ****** [[podplukovník]] ******* [[major]] ******** [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ********* [[nadporučík]] ********** [[poručík]] *********** [[nadpráporčík]] ************ [[práporčík]] ************* [[podpráporčík]] ************** [[štábny nadrotmajster]] *************** [[nadrotmajster]] **************** [[rotmajster]] ***************** [[rotný]] ****************** [[čatár]] ******************* [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] ******************** [[slobodník]] ********************* [[vojak]] 2. triedy ********************** vojak 1. triedy Napriek uvedenej hodnostnej hierarchii sa v armáde vyskytuje aj funkčná hierarchia. Niekedy sa môže stať, že vojak hodnostne nižší má vyššiu funkciu a je nadriadený hodnostne vyššiemu. == Hierarchia Rímskokatolíckej cirkvii == * [[pápež]] - hlava [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]], je najvrchnejším prvkom hierarchie ** [[konkláve]] - zhromaždenie kardinálov, ktorí volia pápeža *** [[kardinál]] - príslušník zboru kardinálov - navyšších hodnostárov Rímskokatolíckej cirkvi **** kardinál - biskup **** kardinál - kňaz **** kardinál - diakon *****[[arcibiskup-metropolita]] ****** [[arcibiskup]] - biskup v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] ******* [[biskup]] - najvyšší predstaviteľ [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] ******** sídelný biskup ******** pomocný biskup - tituárny biskup, ktorý vypomáha sídelnému biskupovi ******** biskup-koadjútor - biskup s právom nástupníctva ********* [[kňaz]] - ten, ktorý prináša obetu v chráme ********** [[dekan (dekanát)|dekan]] - má na starosti určitý počet [[farnosť (cirkev)|farností]], ktoré tvoria dekanát ********** [[farár]] - má na starosti vedenie farnosti ********** [[kaplán]] - duchovný viazaný na [[kaplnka|kaplnku]], mladší pomocný [[kňaz]] vo farnosti, alebo duchovný pridelený k určitému spoločenstvu ********** výpomocný duchovný - kňaz, ktorý je daný určitý čas na určité miesto na výpomoc *********** [[diakon]] - zastáva výpomocnú službu (hlása [[Evanjelium (učenie)|Evanjelium]], krstí, sobáši, pochováva) == Pozri aj == * [[Heterarchia]] * [[Holarchia]] * [[Hierarchia katolíckej cirkvi]] == Iné projekty == {{projekt|q=Hierarchia}} [[Kategória:Kybernetika]] [[Kategória:Manažment]] [[Kategória:Matematika]] [[Kategória:Rímskokatolícka hierarchia]] [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Organizačná teória]] dc0rn548ui8wp2gn77mgbg60isqg44o 8227319 8227314 2026-06-02T10:26:10Z ~2026-32791-79 296695 /* Hierarchia adramy */ 8227319 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ENC SYSTEME FIGURE.jpeg|thumb|200px|Hierarchický systém usporiadania vedomostí ľudstva v [[Denis Diderot|Diderotovej]] Encyklopédii z roku 1751.]] '''Hierarchia''' (z [[gréčtina|gr.]] ἱερός (hieros) = svätý, posvätný + ἄρχω, ἄρχειν (archó, archein) = vládnuť »» ἱεραρχία (hierarchiá)) je spôsob usporiadania [[systém (kybernetika)|systému]], v ktorom je každý [[prvok]] alebo článok, s výnimkou najvrchnejšieho, podriadený jedinému nadriadenému prvku alebo článku. Takéto usporiadanie sa dá aplikovať na sociálne systémy, organizačné štruktúry, katalogizačné a kategorizačné schémy, kybernetické systémy a pod. Charakteristickým príznakom hierarchie je práve vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Typickými príkladmi hierarchického usporiadania sú napríklad * [[armáda]] * [[Rímskokatolícka cirkev]] == Hierarchia armády == * [[generál]] ** [[generálporučík]] *** [[generálmajor]] **** [[brigádny generál]] ***** [[plukovník]] ****** [[podplukovník]] ******* [[major]] ******** [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] ********* [[nadporučík]] ********** [[poručík]] *********** [[nadpráporčík]] ************ [[práporčík]] ************* [[podpráporčík]] ************** [[štábny nadrotmajster]] *************** [[nadrotmajster]] **************** [[rotmajster]] ***************** [[rotný]] ****************** [[čatár]] ******************* [[Desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] ******************** [[slobodník]] ********************* [[vojak]] 2. triedy ********************** vojak 1. triedy Napriek uvedenej hodnostnej hierarchii sa v armáde vyskytuje aj funkčná hierarchia. Niekedy sa môže stať, že vojak hodnostne nižší má vyššiu funkciu a je nadriadený hodnostne vyššiemu. == Hierarchia Rímskokatolíckej cirkvi == * [[pápež]] - hlava [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]], je najvrchnejším prvkom hierarchie ** [[konkláve]] - zhromaždenie kardinálov, ktorí volia pápeža *** [[kardinál]] - príslušník zboru kardinálov - navyšších hodnostárov Rímskokatolíckej cirkvi **** kardinál - biskup **** kardinál - kňaz **** kardinál - diakon *****[[arcibiskup-metropolita]] ****** [[arcibiskup]] - biskup v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] ******* [[biskup]] - najvyšší predstaviteľ [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] ******** sídelný biskup ******** pomocný biskup - tituárny biskup, ktorý vypomáha sídelnému biskupovi ******** biskup-koadjútor - biskup s právom nástupníctva ********* [[kňaz]] - ten, ktorý prináša obetu v chráme ********** [[dekan (dekanát)|dekan]] - má na starosti určitý počet [[farnosť (cirkev)|farností]], ktoré tvoria dekanát ********** [[farár]] - má na starosti vedenie farnosti ********** [[kaplán]] - duchovný viazaný na [[kaplnka|kaplnku]], mladší pomocný [[kňaz]] vo farnosti, alebo duchovný pridelený k určitému spoločenstvu ********** výpomocný duchovný - kňaz, ktorý je daný určitý čas na určité miesto na výpomoc *********** [[diakon]] - zastáva výpomocnú službu (hlása [[Evanjelium (učenie)|Evanjelium]], krstí, sobáši, pochováva) == Pozri aj == * [[Heterarchia]] * [[Holarchia]] * [[Hierarchia katolíckej cirkvi]] == Iné projekty == {{projekt|q=Hierarchia}} [[Kategória:Kybernetika]] [[Kategória:Manažment]] [[Kategória:Matematika]] [[Kategória:Rímskokatolícka hierarchia]] [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Organizačná teória]] hgtbxg3m97uj1mtrgtvteku56kfnymk 0 61538 8227329 8149805 2026-06-02T10:53:23Z Radoslav70 256940 8227329 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Phoenicia map-en.svg|thumb|Fenické územie.]] [[Súbor:Transport of cedar Dur Sharrukin.jpg|thumb|Doprava libanonských cédrov]] '''Feničania''' (-kodifikovaný tvar; iné názvy: '''Foiničania''', zastarano '''Feníčania''', nesprávne (bohemizmus) ''Féničania'') boli staroveký [[Semiti|semitský národ]], ktorého kryštalizačné jadro bolo v dnešnom [[Libanon]]e a časti pobrežnej západnej [[Sýria|Sýrie]] a jeho kultúrny rozvoj sa začal už v dobe bronzovej v 3. - 2. tisícročí pred Kr.<ref name="DH">Feničania na scéne dejín, Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Historická revue č.4/2013</ref> Patria medzi tzv. [[Kanaanci|Kanaáncov]]. Územie nimi obývané - na sever od [[Ugarit]]u, na juh po Akku (dnešný Libanon), čiže na severe starovekého [[Kanaán (biblické územie)|Kanaánu]] - sa označuje ako [[Fenícia]] ([[Starogréčtina|grek.]] Foinikía), hoci nikdy netvorilo jednotný politický celok a boli tu len drobné mestské štáty. Feničania hovorili [[feničtina|feničtinou]], ktorá patrila medzi [[kanaánske jazyky|kanánske jazyky]]. Feničania obývali ekonomickú, námornú a politickú sústavu mestských štátov od [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]] až do [[146 pred Kr.]], kedy ich najdôležitejšia kolónia [[Kartágo]] (fenicky Qart Hadašt, slov. Nové Mesto) porazila a zničila [[Staroveký Rím|Rímska ríša]].<ref name="DH"/> Feničania vynašli [[Fenická abeceda|hláskové písmo]] s 22 znakmi s ľavosmerným spôsobom písania, ktoré od nich v 9. až 8. storočí pred Kr. asi prostredníctvom [[Aramejci|Aramejcov]] prevzali [[Gréci]], z ktorého vzniklo [[latinské písmo]] a čiastočne aj [[cyrilika]]. == Etymológia == Názov zrejme vychádza z gréckeho slova foinix, ktorým sa označovalo purpurové farbivo. Toto farbivo sa vyrábalo a používalo vo fenickom meste Tyros na farbenie rúch pre členov kráľovských rodín [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. Starovekí Gréci týmto termínom označovali nielen územie fenických mestských štátov, ale aj ich obyvateľov, ktorých nazývali "purpuroví ľudia", pretože tí mali od práce s týmto farbivom pokožku sfarbenú do purpurova. == História == Fenické mestské štáty sa začali formovať okolo roku 3200 p.n.l. a o ich ustálenom zriadení možno hovoriť približne v roku 2750 p.n.l. Fenícia prosperovala ako námorná, obchodná a výrobná spoločnosť v období od roku 1500 až po rok 332 p.n.l. Okolité národy si Feničanov vysoko vážili pre ich zručnosť v stavbe lodí, sklárstve, výrobe farbív, ako aj pri výrobe luxusného a bežného tovaru. Ich mestské štáty Tyros (dnes [[Súr (Libanon)|Súr]]), Sidón (dnes [[Sajdá]]), [[Byblos]] a Bérytos ([[Bejrút]]) boli v polovici [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr]]. strediskami vyspelej remeselnej výroby a obchodu. Ich najznámejší mestský štát bol [[Ugarit]], ktorý ovládol severnú Feníciu, ale v [[14. storočie pred Kr.|14. stor. pred Kr.]] ho dobyli [[Chetiti]]. V 14. - 13. storočí sa do popredia dostal Sidón a v 12. storočí pred Kr. Tyros. V 9. storočí sa stal opäť významným Sidón. Boli vynikajúci moreplavci, vytvorili starovekú [[civilizácia|civilizáciu]], ktorá sa zameriavala na námorný obchod, ktorý mal dosah v celom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Od konca 2. tisícročia pred Kr., po zlomení [[Minojská kultúra|krétskej]] moci, zakladali obchodné stanice v celom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], z nich bolo najvýznamnejšie [[Kartágo]] (v 2. pol. [[9. storočie pred Kr.|9. stor. pred Kr.]]), ktoré založili osadníci z Tyru. Fenický vplyv siahal po celom južnom pobreží Stredozemného mora až za [[Gibraltár]] a aj do južnej [[Hispánia|Hispánie]], južnej Itálie, na [[Cyprus]] a na [[Kréta|Krétu]]. Od 8. stor. pred Kr. sa [[Fenícia]] stala korisťou [[Asýrčania (starovek)|Asýrčanov]], [[Babylončania|Babylončanov]], [[Peržania|Peržanov]]. V rokoch 334-332 p.n.l. si Alexander Veľký podmanil všetky fénické mestá, čo predstavovalo koniec fenickej civilizácie a jej postupnú [[Helenizácia|helenizáciu]]. Od roku [[64 pred Kr.]] patrila Fenícia do [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]], pozri [[Fenícia (rímska provincia)]].<ref>[https://www.ancient.eu/phoenicia/ Phoenicia]</ref> V [[7. storočie|7. storočí po Kr.]] ju obsadili [[Arabi]]. === Arvad === [[Súbor:Ruad large.jpg|thumb|Pohľad na dnešný Arvad prostredníctvom satelitnej snímky]] Bol to ostrovný mestský štát na severe Fenicie, ktorého populácia sa pohybovala v rozpätí od 5000 do 10000 ľudí. Grécky geograf a historik [[Strabón]] napísal, že ostrov bol osídlený vyhnancami z iného fenického mesta - zo Sidonu. Arvadčania sú minimálne dvakrát spomínaní aj v [[Starý zákon|Starom zákone]], kde sú uvádzaní ako jeden z [[Kanaán (biblické územie)|kanaánskych]] kmeňov. Ostrov, na ktorom sa Arvad rozkladal, je dlhý asi 800 metrov a široký približne 500 metrov. Je to neúrodná skalná doska bez ornej pôdy, prírodných prameňov alebo akýchkoľvek iných vodných zdrojov. Najväčším problémom obyvateľov Arvadu bol preto nedostatok pitnej vody. Museli preto zachytávať dažďovú vodu, ktorú odvádzali do cisterien alebo dovážať čerstvú vodu v nádobách z pevniny. Núdzovou možnosťou bol sladkovodný podmorský prameň, ktorý pravdepodobne objavili fenickí potápači, pri hľadaní morských húb a koralov. Toto však predstavovalo poslednú možnosť, keď boli dodávky vody z pobrežia prerušené v dôsledku vojny alebo inej krízy. Historik Strabón popisuje, ako obyvatelia Arvadu spúšťali z člna lievik vyrobený z olova, ktorý bol pripevnený ku koženej hadici. Potápači napojili lievik na prameň a tlak prameňa vytlačil vodu cez hadicu až nad hladinu, kde už ju zachytávali v plavidlách pripravených odviesť ju do mesta. Takmer v strede ostrova sa nachádza obdĺžniková pevnosť z 13. storočia. Dve tisíc rokov pred tým, ako boli položené jej základy, stál na tomto mieste palác fenických kráľov. Ostrov bol v minulosti obohnaný masívnou vonkajšou mestskou hradbou. Podľa popisu historika [[Lawrence Conrad|Lawrenca Conrada]], v byzantských časoch „boli veľké múry, obklopujúce ostrov zo všetkých strán, najmenej 10 metrov vysoké a boli postavené z obrovských blokov dlhých až šesť metrov a vysokých dva metre.“ Conrad datoval tieto steny minimálne do obdobia Seleukovcov, ktoré nasledovalo po Alexandrovi Veľkom, a dokonca až do fenickej éry. Veľká časť tejto ochrannej stavby bola po arabskom obsadení v roku 650 n.l. zničená. [[Súbor:Stèle albâtre syrie Aruad Arados Louvre AO4815.jpg|thumb|Fragment zo stély nájdenej na Arvade z obdobia 4. storočia p.n.l. ([[Musée du Louvre|Múzeum Louvru]])]] Prvý historický záznam o Arvade máme z 15. storočia p.n.l., keď sa ostrova zmocnila námorná flotila egyptského faraóna [[Thutmose III.|Thutmosa III.]] Tento veľký egyptský dobyvateľ si podmanil Arvad počas svojho piateho ťaženia do severnej Sýrie v roku 1472 p.n.l. Dodnes sa o tomto čine môžme dočítať na stenách chrámu Amun-Ra v [[Karnak]]u. Avšak egyptská nadvláda netrvala dlho a už v 14. storočí bolo kráľovstvo Arvad dôležitým prístavom a obchodným centrom na trase medzi Egyptom a Ugaritom. Bola to éra, v ktorej mali malé kráľovstvá medzi sebou sériu konfliktov. Vtedajšia korešpodencia medzi panovníkom Egypta a okolitými mocnosťami, známa ako listy z Amarny, obsahuje najmenej päť odkazov na „mužov Arvadu“. Táto korešpodencia sa nám dochovala na hlinených tabuľkách a opisuje Arvadčanov ako námorných žoldnierov, ktorých lode blokovali prístavy naprieč západným Levantom, vrátane Sumuru (Simirra), Byblosu a Tyrosu. Španielsky historik Jordi Vidal je spolu s viacerými ďalšími historikmi presvedčený, že Arvad pravdepodobne poskytol žoldnierov a vojnové lode každému, kto si ich mohol v tej dobe dovoliť. Z listov z Amarny vieme, že niekedy na prelome 12. a 11. storočí p.n.l. navštívil Arvad asýrsky kráľ Tiglatpilesar I. V tej dobe prijal tribút od mestských štátov Byblos a Sidon. S veľkou pravdepodobnosťou získal tribút aj od Arvadu. Mestské štáty si v tomto období často udržiavali rôznu mieru autonómie tým, že odovzdávali [[Asýria|Asýrčanom]], ako dobovej regionálnej superveľmoci, tribút. Záznamy ukazujú, že poslednýkrát odovzdal Arvad tribút asýrskemu kráľovi [[Aššurnasirpal II.|Aššurnasirpalovi II.]] asi v roku 876 p.n.l. Zhruba o dve desaťročia neskôr (v roku 853 p.n.l.) sa toto fenické mesto pripojilo k 10 ďalším kráľovstvám a povstali proti Asýrii. Arvadský kráľ poslal 200 svojich vojakov do severnej Sýrie, kde sa zapojili do [[Bitka pri Karkare|bitky pri Karkare]]. V nej sa stretli koaličné sily 11 povstaleckých kráľovstiev s armádou asýrskeho kráľa [[Salmanasar III.|Salmanasara III.]] Zatiaľ čo z nájdených asýrskych nápisov sa dozvedáme, že Salmanasar III. v boji zvíťazil, tak skutočný výsledok tejto bitky je otázny. Všetkých 11 povstaleckých vládcov, vrátane arvadského, sa totiž udržalo na svojich trónoch. V období okolo roku 1000 p.n.l. dochádza k rozmachu viacerých fenických miest a Arvad mal v tej dobe pod kontrolou niekoľko osád na pevnine oproti ostrovu. Jeho najbližšia kolónia bola známa ako Antarados, na ktorej území dnes stojí sýrske mesto [[Tartus]]. Arvad založil a kontroloval aj pobrežné mesto Amrit, ktoré sa nachádzalo asi šesť kilometrov južne od Tartúsu. Spoločne s ďalšími dvoma fenickými mestskými štátmi, Sidonom a Tyrosom, založil Arvad asi 50 kilometrov južne ďalšiu kolóniu, ktorú pomenovali „Tripolis“. Grécky historik Strabos naznačuje, že celková sféra vplyvu Arvadu sa tiahla zo severu od sýrskeho mesta Gabala (dnes Jableh) až na juh po rieku Eleutheros (dnes Nahr El Kabir). Na konci 7. storočia p.n.l. sa Asyrská ríša rozpadla a Feničanov sa znovu snažil dostať pod svoju kontrolu Egypt. Toto územie však nakoniec ovládli Babylončania. V 6. storočí sa v úradných záznamoch objavuje nemenovaný kráľ Arvadu, ktorý je pravidelným hosťom na dvore babylonského kráľa [[Nabuchodonozor II.|Nabuchodonozora II.]] V tej dobe boli tesári z Arvadu a Byblosu známi pre svoje zručnosti v spracovaní dreva a stavbe lodí a tak bolo bežné, že si našli zamestnanie v babylonskom hlavnom meste. V roku 539 p.n.l. dobyl zakladateľ perzskej ríše Kýros II. viaceré fenické mestá a Arvad sa stal vazalským mestom. V roku 480 p.n.l. sa vojnové lode z Arvadu pridali k perzskej flotile a zúčastnili sa [[Bitka pri Salamíne|bitky pri Salamíne]], v ktorej Gréci zvíťazili. V novembri 333 p.n.l. porazil Alexander Veľký Peržanov v bitka pri Isse a postupoval cez Malú Áziu smerom na juh aby si podmanil fenické mestské štáty a prevzal velenie nad ich flotilami. Udalosti v Arvade opísal významný grécky historik [[Arrianos]]. Ten uvádza, že keď sa Alexander priblížil k Arvadu, tak mu v ústrety vyšiel Straton, syn arvadského kráľa Gerostrata, a korunoval ho zlatou korunou. Vydal mu ostrov Arvad spolu s viacerými ďalšími mestami na pevnine. Inými slovami, v mene svojho otca kráľa Gerostrata sa Straton vzdal ríše, čím táto arvadská monarchia úplne zanikla.<ref>[https://www.aramcoworld.com/Articles/January-2016/Arwad-Fortress-at-Sea Arwad, Fortress at Sea]</ref> === Batruna === [[Súbor:Batroun Phoenician Wall.jpg|thumb|Starobylý fénický múr postavený na ochranu pred prílivovými vlnami]] Bolo jedno z fenických miest, ktoré dnes poznáme pod názvom Batroun. Spomína sa v listoch z Amarny zo 14. storočia p.n.l., vzniklo však zrejme oveľa skôr. V spomínanej korešpodencii si Rib-Addi, kráľ Byblu, sťažuje egyptskému faraónovi na svojho nepriateľa, kráľa [[Amurru (územie)|Amurru]], ktorý obsadil niektoré fenické mestá. V dôsledku týchto udalostí zrejme obyvatelia Batrunu v tomto období opustili. Mesto potom v 9. storočí p.n.l. znovu založil tyrský kráľ Ittobaal I., uvádza židovský historik [[Jozef Flavius]] vo svojej knihe ''Židovské starožitnosti'' (čerpal z práce gréckeho historika Menandera z Efezu). Batruna bola neskôr dobytá Asýrskou ríšou, Alexandrom Veľkým, arabskými kmeňmi a Rimanmi. Hoci nevieme, kedy presne bola Batruna založená, nepochybne patrí k najstarším mestám na svete. Dodnes sa tu zachoval múr z dôb Feničanov, ktoré je dlhý takmer {{m|226|m}} a na niektorých miestach vysoký až {{m|4.8|m}}.<ref>[http://www.thehistoryblog.com/archives/44630 Ancient cemetery unearthed in Batroun, Lebanon]</ref> === Byblos === [[Súbor:ByblosObeliskTemple.jpg|thumb|Obeliskový chrám v Byblose (1900 - 1600 p.n.l.)]] Byblos bolo prístavné mesto na pobreží Stredozemného mora, ktoré bolo náboženským centrom Fenicie. Ako uvádza historik Durant, fenickí obyvatelia považovali Byblos za najstaršie zo všetkých miest. Dnes je Byblos na zozname kultúrneho dedičstva [[UNESCO]], pretože je nepretržite obývaný už viac ako 7 000 rokov. Mesto vzniklo ako malá rybárska dedina nazývaná vlastným obyvateľstvom ako Gubal alebo Gebal. Do roku 3000 p.n.l. sa vďaka obchodu táto pobrežná osada rozrástla na prosperujúce mesto. Libanonské cédre boli v tej dobe vysoko cenené pre ich využitie v stavebníctve. Byblos sa stal jediným významným miestom, kde sa toto drevo ťažilo a odkiaľ sa vyvážalo do Egypta a iných krajín. Byblos bol tiež prvým mestom, ktoré stavalo vynikajúce lode. Tie si taktiež našli odbyt v Egypte, pričom vďaka obchodu s touto starovekou mocnosťou sa Byblos neuveriteľne rýchlo rozrástol a zbohatol. Okrem materiálneho bohatstva (zlato, alabaster, papyrusové laná a plátno)<ref>[http://www.middleeast.com/byblos.htm Byblos]</ref> sa však Byblos obohatil aj duchovne, keďže od Egypta prebral určité aspekty jeho kultúry a náboženstva. Rozmach mesta zastavili [[Amoriti|Amorejci]], keď Byblos v roku 2150 p.n.l. vypálili. Po podmanení si fenického obyvateľstva, mesto znovu postavili a usadili sa tam. Svoj vplyv nad týmto regiónom stratili Amorejci v roku 1725 p.n.l. v dôsledku invázie [[Hyksósovia|Hyksósov]]. Tí na tomto území vládli až do roku 1580 p.n.l., kedy ich vyhnali Egypťania. V tomto období získal Egypt do svojej sféry vplyvu celé pobrežie [[Kanaán (biblické územie)|Kanaánu]]. Počas obdobia egyptskej okupácie vyvinuli Feničania vlastné hláskové písmo. Ich abeceda pozostávala z 22 znakov a v písomnej komunikácii postupne nahradila klinové písmo. Vďaka obchodu sa fenická abeceda okolo 800 p.n.l dostala do Grécka a neskôr sa pomocou gréckych obchodníkov rozšírila aj do ďalších krajín. [[Súbor:Phönizische Inschrift Arch Museum Alanya.JPG|thumb|Fenický nápis potvrdzujúci pridelenie pozemku]] V období medzi rokmi 1100 až 725 p.n.l. miera dôležitosti Byblosu poklesla na úkor susedného mestského štátu Tyrosu, ktorý zaznamenal rozmach. Po dobytí tohto regiónu [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] a zničení Tyrosu v roku 332 p.n.l. však Byblos opäť prosperoval. Jeho obyvateľstvo si ale osvojilo grécku kultúru, oblečenie a jazyk, v dôsledku čoho došlo k úplnej [[Helenizácia|helenizácii]]. Počas tohto obdobia (330 - 64 p.n.l.) bol hlavným obchodným artiklom tohto mesta [[Papyrus (výrobok)|papyrus]], ktorý bol Grékmi označovaný ako "byblos". Z toho pochádza nielen pomenovanie samotného mesta, ale aj označenie [[Biblia|Svätého písma]], pretože grécke slovo "biblion" znamenalo "kniha" (v tej dobe z papyrusu). V roku 64 pred Kr. bol tento región dobytý rímskym generálom [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompejom Veľkým]] a stal sa rímskou kolóniou. [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] ako bolo ich zvykom v dobytých mestách, Byblos vylepšili - usporiadali ulice, stavali veľké chrámy, kúpele a verejné záhrady. Po páde Rímskej ríše ovládla mesto [[Byzantská ríša]] (od roku 395 do 637 n.l.) Byzantíncov z mesta vyhnali až moslimovia, za ktorých vlády Byblos postupne upadal.<ref>[https://www.ancient.eu/Byblos/ Byblos]</ref> === Berytos === Už v roku 2400 p.n.l. sa v textoch z Ebly sa uvádza názov Baurtu, ale spojitosť s mestom Berytos je neistá. V kráľovskej korešpondencii z doby bronzovej sa spomína kanaánske mesto Beruta, čo pravdepodobne znamená „studne“. Ďalšie zmienky sa nachádzajú v listoch z Amarny (14. storočie p.n.l.) a textoch z Ugaritu (13. storočie p.n.l.). Vyzerá to tak, že Berytus bol v tomto štádiu závislý od mesta Byblos, ktoré sa rozkladalo len 30&nbsp;km na sever. Severne od Bejrútu pri rieke Nahr al-Kalb sa dodnes zachovali reliéfy egyptského faraóna [[Ramesse II.]] (r. 1279 - 1213 p.n.l.), čo naznačuje, že v tomto období musela túto oblasť kontrolovať egyptská armáda. Na prelome doby bronzovej do doby železnej (niekedy v 12. storočí p.n.l.) došlo k úpadku Egypta, čo naopak viedlo k rozmachu Feničanov. V tej dobe Berytus zrejme dostal do závislosti od mesta Sidon (40&nbsp;km južne). Po [[Bitka pri Karkare|bitke pri Karkare]] v roku 853 p.n.l. postihol Berytus rovnaký osud ako Sidon, t.j. mestá boli čoraz viac integrované do asýrskeho hospodárskeho systému. V rokoch 677-676 p.n.l. stratil Sidon úplne svoju nezávislosť a spolu s Berytom sa stali súčasťou [[Asýria|asýrskej ríše]]. Neskôr prevzali moc nad týmto územím [[Babylončania]] a po [[Bitka pri Isse|bitke pri Isse]] (333 p.n.l.) pripadol tento región pod vládu kráľa [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Dnes poznáme toto mesto pod názvom Bejrút.<ref>[https://www.livius.org/articles/place/berytus-beirut/ Berytus (Beirut)]</ref> === Sidón === [[Súbor:Couvercle sarcophage saïda Sidon Liban Louvre AO5012.jpg|thumb|Rytina ženy na sarkofágu zo Sidónu, ktorý bol vyrobený z mramoru v období 350–325 p.n.l.]] Vo vzdialenosti 43&nbsp;km južne od Bejrútu sa rozkladá mesto Sidón, ktoré bolo spolu s Tyrom najsilnejším mestským štátom starovekej Fenície. Sidónci ako prví vyrábali purpurové farbivo, vďaka ktorému sa neskôr preslávil Tyros. Oblasť Sidónu bola osídlená už v roku 4000 p.n.l. Sidónsky kráľ Ittobaal v 9. storočí p.n.l. upevnil vzťahy s Izraelským kráľovstvom, keď svoju dcéru Jezabel vydal za izraelského kráľa Achaba. Mesto je niekoľkokrát spomínané v Biblii a uvádza sa tam, že ho navštívil [[Ježiš]] aj [[Pavol (apoštol)|sv. Pavol]]. V 8. storočí p.n.l. vyzdvihoval [[Homér]] veľké zručnosti Sidóncov pri výrobe skla. Sidón je považovaný za „sídlo“ fénickej civilizácie v tom zmysle, že väčšina lodí, ktoré sa vypravili na more a šírili fénickú kultúru, vyplávali práve z tohto prístavného mesta. Sidón bol v roku 332 p.n.l. dobytý Alexandomr Veľkým. Po Alexandrovej smrti sa dostal Sidón ako aj zvyšok Fenície pod vládu jedného z jeho generálov [[Seleukos I. Nikator|Seleukosa I.]], zakladateľa [[Seleukovci|seleukovskej]] dynastie. Celá Fenícia, vrátane Sidónu, bola za vlády [[Seleukovci|Seleukovcov]] postupne helenizovaná. Bolo tomu tak až do roku 64 p.n.l., keď rímsky generál [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] pripojil tento región k Rímskej ríši. Po rozdelení impéria sa Sidón stal súčasťou východnej časti, ktorá vytvorila Byzantskú ríšu. Zemetrasenia a iné prírodné katastrofy, ako aj mor zdecimovali tento región medzi rokom 395 n.l. a 7. storočím n.l., kedy mesto prevzali moslimskí Arabi.<ref name="Sidon">[https://www.ancient.eu/sidon/ Sidon]</ref> === Tyros === [[Súbor:A naval action during the siege of Tyre by Andre Castaigne (1898-1899).jpg|thumb|Umelecké zobrazenie námornej akcie počas obliehania Tyrosu, autor: Andre Castaigne (1898 - 1899)]] Názov tohto starovekého fénického mesta znamená „skala“. Mesto sa skladalo z dvoch častí - hlavného obchodného centra na ostrove a „starého Tyru“ asi 800 m ďalej na pevnine. Zlatý vek Tyru nastal v období od 10. do 8. storočia p.n.l., kedy tento mestský štát kolonizoval ďalšie miesta v tejto oblasti a tešil sa veľkej prosperite. Svoje bohatstvo mesto získalo predovšetkým vďaka spojenectvu s Izraelským kráľovstvom. Vzájomnú alianciu a obchodnú dohodu s izraelským kráľom Dávidom inicioval tyrský kráľ Abibaala, ktorý poslal Dávidovi ako dar drevo z libanonských cédrov. Výsledkom tohto spojenectva bolo veľmi lukratívne partnerstvo, z ktorého mali úžitok obe strany. Z obchodného hľadiska táto dohoda nielenže poskytla Tyru privilegovaný prístup na cenné trhy Izraela, Judeje a severnej Sýrie, ale poskytla aj ďalšie príležitosti pre spoločné zámorské podniky. Tyrsko-izraelská expedícia sa uskutočnila do oblasti Sudánu, Somálska a možno až do Indického oceánu. Ďalší krok, ktorý zvýšil bohatstvo Tyru, bola náboženská revolúcia počas vlády Abibaala a Hirama. Tá povýšila na najvyššieho boha Melkarta namiesto tradičného božského páru Baala (známy tiež ako El) a Astarte (Ašerah). Tým, že získal Melkart (v preklade „kráľ mesta“) prvenstvo v tyrskom panteóne bohov, došlo k presunu náboženskej moci z kňazov na vládcu. Tzv. mostom medzi svetským a nebeským svetom už neboli kňazi, ale kráľ. Výsledkom bolo nielen zvýšenie bohatstva kráľovskej rodiny, ale zvýšila sa aj prosperita celého mesta, pretože došlo k efektívnejšej distribúcii bohatstva. Prosperita Tyru pritiahla v 6. storočí p.n.l. pozornosť babylonského kráľa Nabuchodonozora II., ktorý mesto trinásť rokov bezúspešne obliehal. Počas tohto obliehania sa väčšina obyvateľov pevninskej časti mesta uchýlila do bezpečia ostrova. V roku 334 pred Kr. dobyl Alexander Veľký Baalbek a o dva roky neskôr si podrobil aj Byblos a Sidon. Po jeho príchode k mestu Tyros nasledovali jeho obyvatelia príklad Sidonu a mierumilovne sa podrobili Alexandrovi. Macedónsky panovník však chcel vykonať obetu v svätom chráme Melkart, čo Tyrčania nemohli pripustiť. Viera obyvateľov Tyru totiž zakazovala cudzincom obetovať alebo dokonca navštevovať bohoslužby v ich chráme. Preto ponúkli Alexandrovi kompromis, ktorý spočíval v tom, že by vykonal obetu v starom meste na pevnine. Alexander považoval tento návrh za neprijateľný a vyslal do Tyru vyslancov so žiadosťou o vydanie mesta. Týrčania ich však zabili a mŕtve telá vyhodili z mestských hradieb. Následne Alexander nariadil obliehanie Tyru. Keďže išlo o strovné mesto, musel k nemu z pevniny postaviť priechod. Na jeho vybudovanie použil trosky starého mesta a vyrúbaných stromov (v dôsledku toho dnes Tyros nie je ostrovom, pretože sa tu po stáročia nanášali usadeniny, ktoré mesto nadobro spojili s pevninou). Po siedmich mesiacoch sa Alexandrovej armáde podarilo preraziť hradby a zmasakrovať väčšinu obyvateľstva. Po páde Tyru nasledovali ostatné fenické mestské štáty a Alexandrovi sa vzdali.<ref name="Sidon"/> == Námorné plavby == [[Súbor:AssyrianWarship.jpg|thumb|Asýrska vojnová dvojveslica (pravdepodobne vyrobená Feničanmi), reliéf z [[Ninive]] asi z roku 700 p.n.l.]] Feničania, poháňaní túžbou po obchode a získavaní takých komodít, ako bolo [[striebro]] zo [[Španielsko|Španielska]], [[zlato]] z [[Afrika|Afriky]] a [[c]]ín z ostrovov [[Scilly (Anglicko)|Scilly]], sa plavili aj ďaleko za tradičné hranice bezpečného [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Sú im pripisované zásluhy za objavy mnohých dôležitých námorných vynálezov a vybudovali si povesť najväčších námorníkov v starovekom svete. Informácie o fenických lodiach sa dochovali prostredníctvom umeleckej tvorby ich susedov, pričom ich námornícke skúsenosti vyzdvihovali autori ako [[Homér]] a [[Hérodotos]]. Feničania sa stali námorníkmi predovšetkým kvôli geografickým podmienkam, v ktorých žili. Fenické mestá sa rozkladali v úzkom horskom páse na východnom pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora,]] zväčša na území dnešného [[Libanon]]u. Cestovanie medzi mestami, ktoré sa zvyčajne nachádzali na skalnatých polostrovoch, bolo omnoho jednoduchšie po mori ako po súši. Najmä keď prepravovali ťažký náklad, akým bola napríklad guľatina cédrového dreva, typická obchodná komodita Feničanov. Jedným z fenických miest bol [[Tyros]], ktorý sa nachádzal na ostrove, takže lode boli pre jeho obyvateľstvo najpraktickejším dopravným prostriedkom. Pre tento národ, obklopený horami, nebola teda prirodzená expanzia do vnútrozemia, ale smerom do mora. V dôsledku hľadania nových zdrojov, ako je zlato a cín, začali Feničania asi od [[12. storočie pred Kr.|12. storočia p.n.l.]] rýchlo rozvíjať svoje námorné zručnosti. Vytvorili rozsiahlu obchodnú sieť, ktorá sa tiahla od [[Cyprus (ostrov)|Cypru]], cez [[Rodos (ostrov)|Rodos]], ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]], [[Egypt]], [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], [[Malta|Maltu]], [[Sardínia|Sardíniu]], stredné [[Taliansko]], [[Francúzsko]], [[Severná Afrika|Severnú Afriku]], [[Ibiza|Ibizu]], [[Španielsko]], až za hranice Herkulových stĺpov (v staroveku označenie pre oblasť [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskeho prielivu]]). Táto obchodná sieť sa postupne transformovala na fenické impérium [[Kolónia (osada)|kolónií]]. === Fenické lode === [[Súbor:Phoenician ship.jpg|thumb|Fénická loď vytesaná na stene sarkofágu (2. storočie n.l.)]] Feničania boli v staroveku známi vďaka svojim zručnostiam pri stavbe lodí a bolo im pripisované vynájdenie [[Kýl (lodný)|kýlu]], baranidla na prove a tesnenia medzi doskami. Z [[Asýria|asýrskych]] reliéfov v [[Ninive]] a [[Chorsabád]]e alebo opisov v textoch, akým je napríklad kniha Ezechiela v [[Biblia|Biblii]], vieme, že Feničania mali tri druhy lodí, pričom všetky s plytkým kýlom: # Vojnové lode, ktoré mali vypuklú kormu, pričom boli poháňané veľkou štvorcovou plachtou upevnenou na jednom stožiari a dvoma radmi veslárov (dvojveslica). Mali palubu a v prednej časti pod úrovňou mora boli vybavené baranidlom. # Dopravné a obchodné lode, ktoré boli podobné prvému typu, ale mali široké, zaoblené trupy. Boli oveľa ťažšie a zrejme mali aj vyššie boky, aby bolo možné navŕšiť náklad na palube aj pod ňou. Tieto lode mali zaoblenú nielen [[Korma|kormu]], ale aj [[Prova|provu]]. Ich nosnosť bola približne 450 ton. Celá [[flotila]] mohla pozostávať až z 50 nákladných lodí a množstva vojnových lodí, ktoré ich sprevádzali. # Malé lode, ktoré slúžili na pobrežný [[rybolov]] a krátke výlety. Boli oveľa menšie ako predošlé dva typy a mali iba jeden rad vesiel. Archeológom sa zatiaľ nepodarilo získať žiadnu neporušenú fénickú loď, ale podľa vyobrazení týchto lodí na starovekých artefaktoch sa dá predpokladať, že ich ovládanie nebolo vôbec jednoduché. Väčšia manévrovateľnosť sa zrejme dosahovala reguláciou plachty a použitím dvojitého vesla, ktoré sa nachádzalo na korme. === Navigácia === Feničania nemali [[kompas|kompas,]] ani žiadne iné navigačné prístroje. Museli sa teda spoľahnúť na orientačné body na pobreží a používať metódu postupného odhadu aktuálnej pozície plavidla na základe [[Dedukcia|dedukcie]] z poslednej zameranej pozície započítaním kurzu a rýchlosti. Historici sa dlho domnievali, že Feničania sa plavili iba počas dňa, pretože sa museli držať blízko pobrežia na dohľad od orientačných bodov. V noci preto museli svoje lode kotviť na pobreží. Túto teóriu podporoval aj fakt, že niektoré fenické kolónie boli od seba vzdialené na jeden deň plavby. Tento zjednodušený pohľad však bol v posledných rokoch revidovaný. Vzhľadom k tomu, že pobrežie Stredozemného mora je často hornaté, je možné plaviť sa aj na veľkú vzdialenosť od pevniny a stále mať na dohľad vysoké orientačné body. Túto stratégiu dodnes používajú mnohí miestni rybári. V Stredozemnom mori je len málo oblastí, z ktorých nevidieť pobrežie. V skutočnosti práve plavba pri pobreží môže byť nebezpečnejšia ako na otvorenom mori, kde na námorníkov nečíhajú žiadne útesy alebo nepredvídateľné prúdy. Tento tradičný názor nezohľadňoval ani to, že Feničania v noci využívali astronomické pozorovania a orientovali sa aj pomocou hviezd. Najdôležitejšou hviezdou pre nich bola [[Polárka]] zo súhvezdia [[Malá medvedica]]. Z úcty k zručnostiam Feničanov nazvali starovekí [[Gréci]] toto súhvezdie "Foenike". Okrem orientačných bodov a hviezd, vrátane slnka, sa skúsený kapitán dokázal orientovať aj na základe smerovania vetrov a morských prúdov v danej oblasti alebo pomocou prílivu a odlivu. [[Herodotos]] spomína, že fenickí námorníci blízko pobrežia používali aj olovené sondy, pomocou ktorých merali hĺbku mora. Je známe, že v tej dobe už existovali mapy niektorých pobrežných úsekov, ale pravdepodobne sa nepoužívali počas plavby. === Morské trasy === [[Súbor:PhoenicianTrade.png|thumb|Fenické obchodné trasy]] Hérodotos aj Thoukydides sa obaja zhodujú, že priemerná rýchlosť plavby na starovekých lodiach bola okolo 9,6&nbsp;km/h. Ak vezmeme do úvahy zastávky kvôli zlému počasiu a odpočinku, tak napríklad plavba z Grécka na Sicíliu by zabrala asi 15 dní. Od jedného okraja fénického sveta k druhému - od mesta Tyros po Gadir (juhozápad Španielska) - čo bola vzdialenosť viac ako 2575&nbsp;km, mohla plavba trvať 90 dní, t.j. celú plavebnú sezónu. Loď tak zrejme uskutočnila spiatočnú cestu s novým nákladom až v nasledujúcom roku. Podľa Herodota sa Feničanom okolo roku 600 p.n.l. podarilo oboplávať Afriku. Plavba bola sponzorovaná egyptským faraónom [[Neko II|Nekom II]]. Feničania vyrazili z Červeného mora a tri roky sa plavili smerom na západ. Námorníci najúspešnejšej fenickej kolónie Kartágo sa údajne plavili do starej Británie. Táto expedícia sa mala uskutočniť v roku 450 p.n.l. a údajne ju viedol Himilco. Ďalšia slávnu kartáginskú plavbu zrealizoval Hanno v roku 425 p.n.l., pričom sa dostal k atlantickému pobrežiu Afriky až po dnešný [[Kamerun]] alebo [[Gabon]]. Cesta, ktorej účelom bolo nájsť nové kolónie a nové zdroje cenných komodít (najmä zlata), je zaznamenaná na stéle v chráme Baala Hammona v Kartágu. V príbehu popisuje Hanno stretnutie s divokými kmeňmi, pozorovanie sopiek a exotických zvierat. Feničania sa neobmedzovali iba na Stredozemné more a Atlantický oceán, ale plavili sa aj v Červenom mori a zrejme i v Indickom oceáne. Knihy Kráľov v Biblii popisujú fenickú výpravu z 10. storočia p.n.l. do novej krajiny zvanej Ofir, za účelom získania zlata, striebra, slonoviny a drahokamov. Presná poloha mesta Ofir dnes nie je známa, ale predpokladá sa, že sa mohla nachádzať v Sudáne, Somálsku, Jemene alebo dokonca na nejakom ostrove v Indickom oceáne. Podľa biblického popisu išlo o tak veľkú vzdialenosť, že expedícia sa opakovala iba každé tri roky. Lode tejto flotily údajne financovali kráľ Šalamún.<ref>[https://www.ancient.eu/article/897/the-phoenicians---master-mariners/ The Phoenicians - Master Mariners]</ref> == Obchod a hospodárstvo == [[Súbor:Coin of Abdashtart I, Achaemenid Phoenicia.jpg|thumb|Minca zo Sidonu z obdobia 365-352 p.n.l.]] Feničania vyvážali nielen to, čo sami dopestovali a vyrobili, ale aj tovar, ktorý získavali od iných starovekých civilizácií, ako napríklad papyrus, textil, kov a korenie. Feničania dlho nepoužívali peniaze a uprednostňovali výmenný obchod. Zmenilo sa to až okolo roku 480 p.n.l., keď Darius I zreorganizoval svoju ríšu a integroval Fenícu do tzv. piatej satrapy (zahŕňala Sýriu, Palestínu a Cyprus). Každé mesto si potom razilo svoje vlastné strieborné a neskôr bronzové mince. Tie sa razili s podobizňou panovníka, ochranného boha alebo s miestnymi symbolmi, ako napríklad vyobrazeniami lodí a cédrov. Dodnes boli nájdené mince zo Sidonu, Tyrosu, Byblosu, ale aj od Arvadu, Kitionu, Marathosu, Berytos, Tripolisu atď. Kartágo prijalo mince až okolo roku 410 p.n.l., aj to hlavne preto, že v tej dobe bojovali proti Grékom a museli zaplatiť žoldierov pomocou všeobecne akceptovaného platidla.<ref>[https://www.anticopedie.fr/mondes/mondes-gb/phenicie-monnaie.html PHOENICIA : COINAGE]</ref> Napriek tomu, že Fenícia sa nachádzala na pobreží, ohraničená pohorím a nemala dostatok poľnohospodárskej pôdy, dokázala vďaka zavlažovaniu vyprodukovať nielen obilniny, ale v obmedzenom množstve aj také potraviny, ako sú olivy, figy, datle, vlašské orechy, mandle, granátové jablká, slivky, marhule, melóny, tekvica, uhorky a víno. [[Súbor:Amphoriskos et Alabastron.jpg|thumb|Fenické sklenené nádoby z 5. až 3. storočia pred Kr. (Düsseldorf, Museum kunst Palast)]] Ich najvýznamnejším exportným artiklom však bolo drevo. Táto komodita pochádzala z bohatých cédrových a jedľových lesov na ich území. Feničania s ním obchodovali od začiatku ich histórie. Céder je vysoký strom s veľkým obvodom, vďaka čomu je ideálny na ťažbu dreva. Jeho ďalšou výhohou bola príjemná aróma. K najvýznamnejším zákazníkom Feničanov patrila Mezopotámia a Egypt. Záznamy o obchode s Feníciou sú zachytené na reliéfoch [[Sargon II.|Sargona II]] alebo nápise [[Nebukadnesar II.|Nebukadnesara]]. Podľa historika Georga Rawlinsona použil fénické cédrové drevo kráľ [[Šalamún (biblická postava)|Šalamún]] pri stavbe svojho chrámu, [[Herodes]] na stavbu Zerubbabelovho chrámu a Efezania na strechu chrámu bohyne Artemis (jedného zo siedmich divov antického sveta). Ďalším významným fenickým tovarom bol textil, ktorý sa vyrábal z vlny, ľanovej priadze, bavlny a neskôr hodvábu. Najpoužívanejším materiálom na výrobu látok bola pravdepodobne vlna z oviec a kôz, ktorá pochádzala z Damašku a Arábie. Ľanová priadza sa dovážala z Egypta, zatiaľ čo hodváb pochádzal z Perzie. Feničania premenili tieto suroviny na jedinečné farebné oblečenie a koberce. Feničania obchodovali tiež s výrobkami zo skla. V staroveku boli tradičnými výrobcami skla Egypťania, ale od 7. storočia pred Kr. začali Féničania na rozdiel od iných vyrábať priehľadné sklo. Dôležitými centrami výroby skla boli Sidon, Tirus a Sarepta. Priesvitné sklo sa používalo na výrobu zrkadiel, tanierov a pohárov, ale zdá sa, že Féničania si cenili aj šperky z polopriehľadného farebného skla (modré, žlté, zelené a hnedé). Fénické sklo, najmä vo forme malých parfumových fliaš, bolo nájdené až za hranicami Cypru, Sardínie a Rodosu. Feničania dovážali rôzne kovy, najmä meď z Cypru, striebro a železo zo Španielska a zlato z Etiópie (prípadne Anatólie). Vo fenických dielňach boli tieto suroviny využívané pri výrobe ozdobných nádob a umeleckých predmetov a následne boli exportované. Obchodovalo sa aj s cínom z Británie a olovom zo Scilly Isles alebo Španielska. Slonovina a eben sa dovážali z [[Punt (staroveký Egypt)|Puntu]] alebo Indie, pričom obe komodity sa dostávali do Fenície cez Arábiu. Jantár pochádzal z Baltského alebo Jadranského pobrežia a bol používaný na výrobu fénických šperkov. Obilie, jačmeň, med a dubové drevo používané na výrobu vesiel pre fenické lode sa dovážalo z Palestíny. Na fenických trhoch sa tiež obchodovalo s otrokmi z [[Kilíkia|Kilíkie]] a [[Frýgia|Frýgie]], ale tiež so zajatými samotnými Féničanmi. K ďalším tovarom, ktoré bolo možné zohnať na fenických trhoch patrili ovce z Arábie, kone a muly z Arménska, kozy, vlna z Damašku a Arábie, parfémy z Júdei a Izraela, achát a drahé kamene (napríklad smaragdy) zo Sýrie a [[Sába|Sáby]]. Korenie, ako napríklad škorica, sa dovážalo z Arabského polostrova, ale aj zo vzdialenej Indie.<ref>[https://www.ancient.eu/article/881/trade-in-the-phoenician-world/ Trade in the Phoenician World]</ref> ==Referencie== <references/> {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Feničania| ]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Libanonu]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 7yf32g192ylrfddzhnf1elz38iraled 0 72731 8227357 8179889 2026-06-02T11:49:53Z Vasiľ 2806 +ref 8227357 wikitext text/x-wiki {{pozri|provincii|Miláno (provincia)}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Miláno | other_name = Milano | other_name_note = | category = mesto | etymology = | motto = | motto_note = <!-- *** Image *** --> | image = Milan.Proper.Wikipedia.Image.png | image_caption =[[Porta Nuova]], [[Castello Sforzesco (Miláno)|Sforzovský hrad]], [[La Scala]], [[Galleria Viktora Emanuela II.]], [[Milano Centrale]], [[Porta Sempione]] a [[Milánsky dóm]]. <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Milan.svg | symbol = CoA Città di Milano.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Taliansko | country_type = | country_label = | country_flag = 1 | state = [[Lombardsko]] | state_type = Región | state_label = | region = | region_type = | region_label = | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 120 | lat_d = 45 | lat_m = 28 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 9 | long_m = 10 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 182 | area_note = | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 1366037 | population_date = 2017 | population_urban = | population_metro = | population_density = | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Giuseppe Sala | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 20100 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Mapy *** --> | map = Italy relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Talianska | map_locator = Taliansko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Milan | website = [www.comune.milano.it comune.milano.it] }} '''Miláno'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|ita|Milano}}, v milánskom nárečí ''Milàn'') je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum [[Taliansko|Talianska]]. Je to hlavné mesto provincie [[Miláno (provincia)|Miláno]]. Nachádza sa na severe Talianska v oblasti [[Lombardsko]]. Na základe skutočnosti, že v meste majú sídlo viaceré banky a aj talianska [[Burza cenných papierov|burza]], je Miláno ekonomické centrum Talianska. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad [[Castello Sforzesco (Miláno)|Castello Sforzesco]], Poslednú večeru od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]], Galériu [[Viktor Emanuel II.|Viktora Emanuela II.]], svetovo preslávené operné divadlo [[La Scala]] alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v [[móda|módnej]] štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica [[via Montenapoleone]]. Samotné mesto (''Comune di Milano'') má 1 366 037 obyvateľov (30.11.2017), počet obyvateľov Veľkého Milána (''La Grande Milano''), celej konurbácie je približne 7 400 000 obyvateľov. == Susedné obce == [[Arese]], [[Assago]], [[Baranzate]], [[Corsico]], [[Peschiera Borromeo]], [[Rho]], [[Sesto San Giovanni]], [[Cormano]], [[Cologno Monzese]], [[Bresso]], [[Novate Milanese]], [[Vimodrone]], [[Pero (MI)|Pero]], [[Segrate]], [[Settimo Milanese]], [[Cusago]], [[Cesano Boscone]], [[Trezzano sul Naviglio]], [[San Donato Milanese]], [[Buccinasco]], [[Rozzano]], [[Opera (MI)|Opera]] == Geografia a podnebie == Miláno sa nachádza na severnej časti [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]], v západnej časti oblasti [[Lombardsko]]. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú [[Alpy]], hranica so [[Švajčiarsko]]m a mesto [[Lugano]]. Mestom pretekajú len malé rieky (''Olona'' na západe, ''Lambro'' na východe a ''Seveso''). V meste je aj systém prepojených kanálov  – ''Naviglio''. Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva. Miláno má kontinentálne podnebie [http://www.britannica.com/eb/article-10323/Milan], ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. [[Zima]] v Miláne je obvykle vlhká a chladná a [[leto]] horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do {{cm|40|m|w}} ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo {{mm|1000|m|w}}. Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia. == Dejiny == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-12689, Mailand, Signallampen im Straßenverkehr.jpg|left|thumb|Miláno v roku 1926]] Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta boli [[Kelti]] okolo roku [[600 pred Kr.]] Okolo roku [[222 pred Kr.]] bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno ''Mediolanum''. V [[4. storočie|4. storočí]], v čase biskupa [[Ambrosius Milánsky|Ambróza]] a cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala [[Ravenna]]. Bolo to predovšetkým v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne [[vizigóti|vizigótov]]. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa [[Attila (vodca)|Attilu]] a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]], byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá [[Pavia]], či [[Monza]]. V [[11. storočie|11. storočí]] dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku [[1167]] vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody [[Viscontiovci|Viscontiovcov]] a [[Sforzovci|Sforzovcov]]. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia [[Risorgimento]]. V roku [[1859]] sa vymanilo spod vlády rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], stalo sa súčasťou [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskeho kráľovstvo]], ktoré sa neskôr pretransformovalo na [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]. V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol [[Benito Mussolini|Mussolini]] aj potupne popravený. == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:FontanaCastelloSforzescoMilano.jpg|thumb|[[Castello Sforzesco (Miláno)|Hrad Sforzesco]]]] [[Súbor:Milanolorenzo0001.jpg|thumb|Bazilika Sv. Lorenza]] V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií. === Pamiatky === * [[Milánsky dóm]] (Duomo) – je druhá najväčšia katedrála na svete a stavba s najväčším počtom sôch na svete. *[[Castello Sforzesco (Miláno)|Castello Sforzesco]] (Sforzovský hrad) – hrad postavený Francescom Sforzom s niekoľkými múzeami a galériou. * [[Bazilika svätého Lorenza]] * [[Bazilika svätého Ambróza]] * [[Kostol Panny Márie milostí (Miláno)|Kostol Santa Maria delle Grazie]] – v ktorého refektári sa nachádza svetoznáma maľba [[Posledná večera (Leonardo da Vinci)|Posledná večera]] * Biblioteca Ambrosiana – historická knižnica a galéria * Galleria Vittorio Emmanuele II. * Colonne di San Lorenzo – rímske ruiny * Piazza Mercanti *Arco della Pace === Múzeá a divadlá === * Múzeum Bagatti Valsecchi * Múzeum Poldi Pezzoli * Divadlo ''Teatro alla Scala'' ([[La Scala]]) * Divadlo ''Teatro degli Arcimboldi'' *Museo del 900 *Galéria moderného umenia *Národné múzeum vedy a technológie Leonarda da Vinciho *Múzeum Leonardo3 *Museo Civico di Storia Naturale *Gallerie d’Italia *[[Pinacoteca di Brera]] – galéria umenia === Vzdelanie === [[Súbor:Festa del Perdono Facciata Milano.jpg|thumb|Štátna univerzita]] V Miláne sídli veľký počet [[univerzita|univerzít]] a iných inštitúcií vyššieho vzdelania. * V Miláne sídli najväčšia talianska univerzita technického zamerania – [http://www.polimi.it/ ''Politecnico di Milano''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210501054330/http://www.polimi.it/ |date=2021-05-01 }} * Jedna z najväčších univerzít Talianska –  [http://www.unimi.it/ ''Università degli Studi di Milano''] (skratka UNIMI), má 9 fakúlt a študuje na nej vyše 60 000 študentov. * [http://www.unimib.it/ ''University of Milan Bicocca''] je jedna z novších univerzít, založená v 1998 * Katolícka univerzita [http://www.unicatt.it/ ''Università Cattolica del Sacro Cuore''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150403083126/http://www.unicatt.it/ |date=2015-04-03 }} * [http://www.unibocconi.it/eng ''Univerzita Luigiho Bocconiho'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – prestížna univerzita s obchodným a ekonomickým zameraním * Iné ([http://www.ied.it/ ''Istituto Europeo di Design''], ''Scuola Superiore di Direzione Aziendale – Bocconi, Università C. Cattaneo L.I.U.C., Università Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera'') === Životný štýl === Obyvatelia Milána sú označovaní ako ''Milanesi'' (neformálne ''Meneghini'', alebo ''Ambrosiani''). Miláno je pomerne bohaté na parky, v centre mesta sa nachádzajú ''[[Parco Sempione]]'', za pevnosťou Castello Sforzesco, ''Giardini Pubblici Indro Montanelli'', v blízkosti ktorých sa nachádza Prírodovedné múzeum a ''Giardini della Guastalla,''<ref>{{cite web |url= http://www.comune.milano.it/portale/wps/portal/searchresultdetail?WCM_GLOBAL_CONTEXT=/wps/wcm/connect/ContentLibrary/ho+bisogno+di/ho+bisogno+di/areeverdi_parchiegiardini_parco+sempione |title= Parco Sempione |publisher= Comune Di Milano |accessdate= 2009-03-24 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20160304180903/http://www.comune.milano.it/portale/wps/portal/searchresultdetail?WCM_GLOBAL_CONTEXT=%2Fwps%2Fwcm%2Fconnect%2FContentLibrary%2Fho+bisogno+di%2Fho+bisogno+di%2Fareeverdi_parchiegiardini_parco+sempione |archivedate= 2016-03-04 }}</ref> či nový park ''Biblioteca degli Alberi'' v rekvalifikovanej časti Porta Nuova. Ako väčšina talianskych miest má Miláno typickú kuchyňu. Preslávená je "Cotoletta alla Milanese" (špeciálne teľacie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podávanými počas sviatkov sú "Chiacchiere", podávané počas karnevalu, "Tortelli fritti" počas [[Veľká noc|Veľkej noci]] a vianočný koláč "Panettone". V opátstve Chiaravalle na dnešnom milánskom predmestí vznikol syr "Grana Padano" a neďaleká dedinka Gorgonzola dala meno ďalšiemu syru s modrou plesňou. == Ekonomika == [[Súbor:Turati2331.jpg|thumb|Via Turati]] Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu [[Borsa Italiana]], hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.<ref>[http://www.borsaitaliana.it/homepage/homepage.en.htm Borsa Italiana]</ref> [http://www.fieramilano.com/ Fiera Milano] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240120025023/http://www.fieramilano.com/ |date=2024-01-20 }} je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne: * [[Alenia Aermacchi]] * [[Alfa Romeo]] * [[Giorgio Armani]] * [[Banca Intesa]] * [[Bugatti]] * [[Dolce & Gabbana]] * [[Pirelli]] * [[Prada]] * [[Telecom Italia]] * [[UniCredit]] * [[Gianni Versace (podnik)|Gianni Versace]] == Doprava == === Letecká doprava === Mesto má veľké medzinárodné letisko [[Medzinárodné letisko Malpensa|Malpensa]] (''MXP''), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek [[Busto Arsizio]] a [[Gallarate]] a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "''Malpensa Express''"  – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom [[Ettore Sottsass|Ettorem Sottsassom]]. Miláno má tiež letisko [[Linate Airport|Linate]] (''LIN''), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je [[Medzinárodné letisko Orio al Serio|Orio al Serio]] (''BGY''), neďaleko mesta [[Bergamo (mesto)|Bergamo]]. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Ďalšie letiská v regióne sú vo [[Vergiate]], [[Venegono]], [[Bresso]], [[Voghera]] a [[Montichiari]]. === Mestská hromadná doprava === Miláno má štyri linky metra: M1 – červená, M2 – zelená, M3 – žltá a M5 - fialová. Celý systém metra ''[[Milánske metro|Milan Metro M]]'' prepája vyše {{km|80|m}}. Miláno má jeden z najväčších električkových systémov na svete (zhruba {{km|286|m}} koľajníc a 20 liniek). Ďalej tu premáva 93 autobusových liniek, ktoré dopĺňajú štyri trolejbusové. Miestna dopravná autorita – spoločnosť ATM, ktorá poskytuje hromadnú dopravu pre mesto Miláno prepravila vyše 600 miliónov obyvateľov v roku [[2003]]. === Železničná doprava === Miláno je druhým najväčším železničným centrom Talianska a päť hlavných staníc v Miláne patrí k najrušnejším. Vôbec prvá železnica začala premávať v roku [[1840]]. K najväčším staniciam patria: * Milano Centrale (druhá najrušnejšia stanica v Taliansku) * Milano P.ta Garibaldi * Milano Lambrate == Šport == V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, [[AC Miláno]] a [[FC Internazionale Miláno]]. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne [[Stadio Giuseppe Meazza|San Siro]], ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako [[Derby della Madonnina]], či milánske derby. Miláno hostilo [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] v rokoch [[1934]] a [[1990]] a Majstrovstvá Európy v roku [[1980]]. Slávny okruh v [[Monza|Monze]], celým názvom [[Autodromo Nazionale Monza]] je lokalizovaný blízko mesta. Od roku [[1950]] sa na ňom pravidelne konajú preteky [[Formula 1|Formuly 1]]. Miláno bolo spoločne s Lombardskom kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku [[2020]]. Miláno spoločne s [[Cortina d'Ampezzo]] sú organizátormi [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hier]] v roku 2026. == Osobnosti mesta == * [[Didius Julianus]] (* [[133]] – † [[193]]), starorímsky cisár * [[Ambrosius Milánsky]] (* okolo 340 – † 397), starorímsky cirkevný otec a biskup * [[Augustín z Hippa]] (* [[354]] – † [[430]]), kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec * [[Benedikt Crispus]] († 725), milánsky arcibiskup, svätec * [[Urban III.]] (* asi 1120 – † [[1187]]), pápež * [[Celestín IV.]] (* ? – † [[1241]]), pápež * [[Leonardo da Vinci]] (* [[1452]] – † [[1519]]), renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar * [[Bianca Mária Sforza]] (* [[1472]] – † [[1510]]), cisárovná ako manželka [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána I. Habsburského]] * [[Pius IV.]] (* [[1499]] – † [[1565]]), pápež * [[Giuseppe Arcimboldo]] (* asi 1526 – † [[1593]]), maliar * [[Michelangelo Merisi da Caravaggio]] (* [[1571]] – † [[1610]]), maliar * [[Stendhal]] (* [[1783]] – † [[1842]]), francúzsky spisovateľ * [[Alessandro Manzoni]] (* [[1785]] – † [[1873]]), spisovateľ * [[Karol Ambróz Habsburg-Este]] (* [[1785]] – † [[1809]]), rakúsky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský * [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]]), rakúska cisárovná * [[Ernesto Teodoro Moneta]] (* [[1833]] – † [[1918]]), publicista a politik * [[Giulio Ricordi]] (* [[1840]] – † [[1912]]), hudobný vydavateľ * [[Alessandro Anzani]] (* [[1877]] – † [[1956]]), inžinier * [[Ettore Bugatti]] (* [[1881]] – † [[1947]]), podnikateľ a konštruktér * [[Elvira de Hidalgo]] (* [[1888]] – † [[1980]]), španielska operná speváčka * [[Giuseppe Meazza]] (* [[1910]] – † [[1979]]), futbalista a futbalový tréner * [[Alberto Ascari]] (* [[1918]] – † [[1955]]), automobilový pretekár * [[Aldo Rossi]] (* [[1931]] – † [[1997]]), architekt a dizajnér * [[Claudio Abbado]] (* [[1933]] – † [[2014]]), dirigent * [[Silvio Berlusconi]] (* [[1936]]), politik a podnikateľ * [[Enrico Bombieri]] (* [[1940]]), matematik * [[Paolo Nespoli]] (* [[1957]]), astronaut * [[Giuseppe Bergomi]] (* [[1963]]), futbalista a futbalový tréner * [[Benny Benassi]] (* [[1967]]), spevák a diskdžokej * [[DJ Dado]] (* [[1967]]), diskdžokej * [[Paolo Maldini]] (* [[1968]]), futbalista * [[Silvia Farina Elia]] (* [[1972]]), tenistka * [[Gala (speváčka)|Gala]] (* [[1975]]), speváčka * [[Ivano Brugnetti]] (* [[1976]]), chodec * [[Francesca Schiavone]] (* [[1980]]), tenista * [[Rik De Voest]] (* [[1980]]), tenista *[[Umberto Eco]] (*1932 - † 2016) == Partnerské mestá == Nasledujúce mestá sú [[partnerské mestá|partnerskými mestami]] Milána:<ref>{{cite web|url=http://www.comune.milano.it/portale/wps/portal/CDM?WCM_GLOBAL_CONTEXT=/wps/wcm/connect/contentlibrary/In+Comune/In+Comune/Citt+Gemellate/|title=Città Gemellate|publisher=Comune Di Milano|accessdate=2009-03-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141027040938/http://www.comune.milano.it/portale/wps/portal/CDM?WCM_GLOBAL_CONTEXT=%2Fwps%2Fwcm%2Fconnect%2Fcontentlibrary%2FIn+Comune%2FIn+Comune%2FCitt+Gemellate%2F|archivedate=2014-10-27}}</ref> * {{minivlajka|Palestína}} [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Palestínske autonómne územia|Palestína]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|USA}} [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Senegal}} [[Dakar]], [[Senegal]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Austrália}} [[Melbourne]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Osaka (mesto)|Osaka]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Brazília}} [[São Paulo]], [[Brazília]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Tel Aviv]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Toronto]], [[Kanada]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.comune.milano.it/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010615132608/http://www.comune.milano.it/ |date=2001-06-15 }} {{Ita icon}} {{Provincia Miláno}} [[Kategória:Miláno| ]] [[Kategória:Mestá v Lombardsku]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] 6lrr4nhfdymucganb0egcpb52jrx6le 0 73125 8227310 7836873 2026-06-02T09:12:21Z ~2026-32641-05 296689 /* Vznik */ 8227310 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R97512, Berlin, Geheimes Staatspolizeihauptamt.jpg|náhľad|300px|Sídlo hlavného úradu Gestapa na ''Prinz-Albrecht-Straße'' v Berlíne (1933).]] '''Gestapo''' alebo plným menom '''Geheime Staatspolizei''' [gehajme štátspolicaj] (doslovne po slovensky: ''Tajná štátna polícia'') bola nacistická inštitúcia vytvorená ako nástroj [[teror]]u, na prenasledovanie odporcov [[nacizmus|nacizmu]]. Založil ju [[Hermann Göring]] v [[Berlín]]e [[26. apríl]]a [[1933]]. V rámci reorganizácií nacistických represných zložiek bola v roku 1939 postupne začlenená do [[Reichssicherheitshauptamt]]u (RSHA), kde tvorila jeho Úrad VI. Reorganizácia nijako neznížila jeho veľký význam v priebehu vojny, mala však za následok mierny zmätok v kompetenciách a duplicitné zameranie s inými podobne zameranými službami (napr. [[Abwehr]]om).<ref>Axelrod, A. (editor), 2007, Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, s. 389 - 390</ref> V roku [[1946]] bola v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]] uznaná za vinnú ako zločinecká organizácia. == Vznik == [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana]] (NSDAP) sa vo voľbách 14. septembra 1930 stala druhou najsilnejšou nemeckou politickou stranou. Tento výsledok umožnil prvýkrát vodcom NSDAP dostať sa do vedenia štátu. H. Göring sa stal ministrom vnútra [[Prusko (historické územie)|Pruska]]. Z tejto pozície sa rozhodol zmeniť pruskú políciu, na stranícky riadenú a s oprávnením uskutočňovať tajné (''geheime)'' operácie. Göring v sebe neustále živil víziu ohrozenia Nemecka ľavicovou revolúciou, ktorá by si za vzor zobrala [[Októbrová revolúcia|revolúciu v Rusku]] v roku 1917. Dospel k záveru, že úrad 1A, ktorý sa staral o bezpečnosť štátu, musí byť nutne zrekonštruovaný. Hlavnú úlohu pri reorganizácii úradu mal zohrať [[Rudolf Diels]]. Göring musel čeliť rade obmedzení, na druhej strane mu však bol podriadený hlavný stan polície v Berlíne, ktorý disponoval rozsiahlou kartotékou so starostlivo vedenými zložkami, ktoré sa týkali rôznych osobností. S využitím informácií z tohto zdroja Göring bezodkladne začal krutú čistku. Začal v radoch samotnej pruskej polície. Dôstojníci z doby starej republiky boli odvolávaní zo svojich postov, aby na ich miesta nastúpili nacisti. Hlavná kampaň výsluchov a teroru však podľa očakávania bola namierená proti komunistom.<ref>{{harvbz|Butler|2015|St=21}}</ref> [[26. apríla]] [[1933]] Göring svojim výnosom vytvoril ''Geheime Staats Polizeiamt,'' ktorý bol neskôr premenovaný na Geheime Staatspolizei. Nástup Gestapa ako oficiálneho štátneho orgánu na scénu hitlerovského Nemecka výstižne vyjadril britský novinár Douglas Reed. Napísal, že "keď sa Nemecko prebudilo do novej doby, už neplatila zásada nedotknuteľnosti obydlia. Ľudia mohli byť zatknutí a ich dom bol zabavený tajnými policajtmi v civile. Možnosť dovolania sa pomoci na polícii neexistovala, občania mohli byť bez časového obmedzenia držaní vo väzbe bez vydania [[súdne rozhodnutie|súdneho rozhodnutia]]. Súkromný majetok mohol byť zabavený, súkromná slovná, či písomná komunikácia podliehala kontrole. Občania sa nemohli otvorene zhovárať s inými ľuďmi rovnakých záujmov, nemecké noviny už dávno nevyjadrovali slobodné názory." Toto líčenie postihuje najväčšie zmeny, ku ktorým došlo v marci 1933 po voľbách, v ktorých navzdory atmosfére teroru a represii nacisti nezískali absolútnu väčšinu (43,9 % hlasov), mohli však počítať s podporou [[Nemecká národná ľudová strana|Čierno-bielo-červenej Bojového frontu]] (získal 8 % hlasov).<ref>{{harvbz|Butler|2015|St=22}}</ref> Moc Gestapa, ktorá sa dovtedy sústredila v Berlíne, sa rozšírila do všetkých policajných útvarov Pruska. Napriek tomu, že sa zdalo, že komunisti sú umlčaní, Göring bez prestávky pracoval na rozširovaní svojho impéria.<ref>{{harvbz|Butler|2015|St=23}}</ref> == Šéfovia Gestapa == * [[Rudolf Diels]] [[1933]] - [[1934]] * [[Heinrich Himmler]] [[1933]] - [[1936]] * [[Reinhard Heydrich]] [[1936]] - [[1939]] * [[Heinrich Müller (Gestapo)|Heinrich Müller]] [[1939]] - [[1945]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Butler | Meno = Rupert | Titul = Gestapo | Rok = 2015 | Vydavateľ = Svojtka&Co | Miesto = Praha | Jazyk = čeština | ISBN = 978-80-256-1778-6 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gestapo}} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Holokaust]] [[Kategória:Dejiny Nemecka]] [[Kategória:Waffen-SS]] [[Kategória:Tajné polície]] [[Kategória:Reichssicherheitshauptamt]] i5ybi7iec3k65kwtfhgkca7fcoqr8ll 0 73338 8227028 8121389 2026-06-01T12:09:02Z Szilas 24614 image added 8227028 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Peter Jilemnický | pseudonym = Al Arm, Peter Malý, Peter Hron | popis osoby = slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ | obrázok = portrait_jilemnicky-peter.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dn|1901|03|18}} | miesto narodenia = [[Kyšperk]] (dnes [[Letohrad (Česko)|Letohrad]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1949|5|19|1901|3|18}} | miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = Jindřich, Marie | manželka = [[Ružena Jilemnická]]<br>Oľga, rod. Pivková | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} [[File:2026-05-02_Trnava_42.jpg|thumb]] '''Peter Jilemnický''' (pseudonymy ''Al Arm'', ''Peter Malý'', ''Peter Hron'') (* [[18. marec]] [[1901]], Kyšperk (súčasný [[Letohrad (Česko)|Letohrad]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[19. máj]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) bol komunistický [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[učiteľ]] českého pôvodu. == Životopis == Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Mariu. Základné vzdelanie získal na [[meštianska škola|meštianskej škole]] v [[Kyšperk]]u a v [[Červená Voda (okres Ústí nad Orlicí)|Červenej Vode]], potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v [[Chrudim|Chrudime]], maturoval (zložil učiteľskú skúšku) na učiteľskom ústave v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] v roku 1921. Medzitým pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] ([[Verměřovice]] 1920 – 1921). Vojenskú službu vykonával v rokoch 1921 až 1923, najprv v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], neskôr v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]<ref name=":0">Peter Jilemnický, referáty.sk, [http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/literatura/36063/ online]</ref>, kde sa zoznámil s [[Klement Gottwald|Gottwaldom]]<ref name=":2">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. </ref> a aj pod jeho vplyvom roku <!-- 1921 bez zdroja, len spominane na inych wiki ako zakladajuci clen KSČ -->1922<ref name=":2" /> vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Potom sa živil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]] (vo [[Svrčinovec|Svrčinovci]] 1923 – 1926, krátko v roku 1926 v [[Čadca|Čadci]]). Na Slovensku hovoril po slovensky bez poznateľného akcentu.<ref name=":1">Vzpomínka Ignáce Strýčka, žáka Petra Jilemnického, [http://www.tlbhistory.szm.com/p130.htm online]</ref> === Dva roky v krajine sovietov (1926 – 1928) === 12. júla 1926<ref name=":2" /> bez povolenia úradov<ref name=":1" /> emigroval do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ako učiteľ a kronikár družstva [[Interhelpo]] (založené 1924 v Žiline), vycestoval do kirgizského [[Biškek|Frunze]].<!-- "emigroval do ZSSR ako učiteľ a kronikár družstva Interhelpo vycestoval do Frunze" je presne to čo vyplýva z dvoch uvedených zdrojov (aj keď to je nezrozumiteľné a nejednoznačné). --> Od roku 1927 bol registrovaný ako občan ZSSR<!-- podľa ruskej wiki -->, keď žil v krajanskej obci [[Pavlovka]] (Krasno-Čechovka). Zároveň dva roky (1928 – 1929) študoval na [[Štátny inštitút žurnalistiky v Moskve|Štátnom inštitúte žurnalistiky (GIŽ)]] v [[Moskva|Moskve]]. Urobil si aj výlet na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], kde pôsobil medzi inými českými a slovenskými kolonistami [[Interhelpo]] a z tohto prostredia neskôr (1930) napísal román ''Zuniaci krok''. === Spisovateľ-bojovník === Po návrate zo ZSSR najprv (1929) pracoval v [[Ostrava|Ostrave]] ako redaktor [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] a potom ako učiteľ v [[Trnava|Trnave]] a v [[Šajdíkove Humence|Šajdíkových Humenciach]] (1930 – 1932), [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolci]]-[[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalí]] (1932 – 1936) a od roku 1936 vo [[Svätý Jur|Svätom Jure]], kde si dal postaviť dom. Medzitým v roku 1934 sa v Moskve zúčastnil na prvom zjazde Zväzu sovietskych spisovateľov. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci [[Lednické Rovne]], kde dokončil dielo ''Kompas v nás''. Z tohto prostredia napísal aj novelu ''Sklári''. Roku 1938 ako český učiteľ odchádza nie celkom dobrovoľne do Česka ([[Poříčí u Litomyšle]], neskôr [[Budislav (okres Svitavy)|Budislav]]), kde nielen učí, ale sa aj zapája do ilegálnej činnosti KSČ. 27. októbra 1942 ho zatklo [[Gestapo]] a bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora [[Griebo|Griebo pri Coswigu]], neskôr do tábora [[Dessau]].  === Kariéra po vojne === [[Súbor:Dom Petra Jilemnického vo Svätom Jure.jpg|náhľad|Dom Petra Jilemnického vo Svätom Jure]] Do [[Svätý Jur|Svätého Jura]] sa opäť vrátil v júni [[1945]]. Sám, bez manželky [[Ružena Jilemnická|Ruženy]], ktorá sa liečila v Tatrách (zomrela v Jure v r. 1947 na krčnú [[Tuberkulóza|tuberkulózu]]). V rovnakom roku nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež. Od [[21. október|21. októbra]] [[1945]] do [[16. máj|16. mája]] [[1946]] bol poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]] za [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickú stranu Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Jilemnický | url = https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=1859&org=287 | vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta [[Všeslovanský výbor|Všeslovanského výboru]] v [[Belehrad]]e. Od roku [[1948]] do predčasnej smrti 19. mája 1949 bol kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]]. Pochovaný je na cintoríne v Letohrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hrob Petera Jilemnického | url = http://www.literarnimuzea.cz/hrob-petera-jilemnickeho/ | vydavateľ = literarnimuzea.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-01 | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> == Vyznamenania a memorábilie == V roku 1949 mu bol posmrtne udelený titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čestný titul národní umělec - seznam nositelů | url = https://www.prazskyhradarchiv.cz/file/edee/vyznamenani/nu.pdf | vydavateľ = prazskyhradarchiv.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-01 | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Druhá manželka Oľga, rod. Pivková, iniciovala zriadenie Jilemnického múzea v jeho dome v Svätom Jure. Múzeum bolo verejnosti sprístupnené k 5. výročiu smrti spisovateľa v r. 1954. V blízkosti múzea bola v r. 1961 postavená prevádzková budova múzea s prednáškovou miestnosťou a pracovňou pre pracovníkov múzea, kde aj múzeum dočasne sídlilo. Vo februári 1996, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bola expozícia zrušená a rodinný dom bol vrátený druhej manželke Oľge.  Po Jilemnickom bolo a je pomenovaných viacero škôl. Jeho meno stále nesie 60 ulíc a námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=epsilon.sk|url=http://epsilon.sk/osobnosti/peter-jilemnicky.html|dátum prístupu=2017-01-01|vydavateľ=epsilon.sk}}</ref> na Slovensku. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. == Tvorba == S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií 1919. Začínal písaním poézie, ako aj prózy a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr [[socialistický realizmus]] (sociálne cítenie, autobiografické prvky, [[Agitácia (politika)|politická agitácia]]), ale i lyriku a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval v ľavicových časopisoch (''Proletárka, [[Hlas ľudu]], [[Pravda chudoby]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], [[DAV]]''). == Dielo == * [[1921]] – ''Devadesátdevět koní bílých'', prozaická prvotina * [[1924]] – [[1925]] – ''Červená sedma'', výber z prozaickej tvorby z týchto rokov zhrnutý do tejto zbierky (poviedky: ''Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty'') * [[1925]] – ''Štrajk'', proletárska dráma * [[1929]] – ''Víťazný pád'', románová prvotina * [[1929]] – ''Dva roky v kraji Sovietov'' * [[1930]] – ''Zuniaci krok'' * [[1932]] – ''Pole neorané'' * [[1934]] – ''Kus cukru'' * [[1937]] – ''Kompas v nás'' * [[1938]] – ''Návrat'' * [[1947]] – ''Kronika'' * [[1947]] – ''Cesta'' * [[1951]] – ''Prečo som sa stal komunistom'' * [[1955]] – ''Tri rozprávky'', próza pre deti * ''Pěšinky'', zbierka (rukopis) * ''Oheň majáků'', cyklus (rukopis) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|peter-jilemnicky}} == Zdroj == * Libor Knězek: O Petru Jilemnickém (1951) * Břetislav TRUHLÁŘ: Peter Jilemnický, spisovateľ-bojovník (1952, 1. diel 1955, 2. diel 1958) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jilemnický, Peter}} [[Kategória:Osobnosti Považia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] eeba7qsglcnp44y6agyaecw25rs9ii9 0 77973 8227070 8036266 2026-06-01T13:49:59Z Maatyn 88354 /* Technické údaje */ Odkaz Josef Sousedík 8227070 wikitext text/x-wiki :''Tento článok je o vlaku M 290.0 označovanom ako Slovenská strela od roku 1936. Pre rovnomenný vlak pozri [[SC Slovenská strela|SuperCity Slovenská strela]].'' [[Obrázok:M 290.002 Slovenská strela, Žleby zastávka – Žleby 02.jpg|thumb|M 290.002 v roku 2021 po celkovej oprave]] '''Slovenská strela''' - Motorový vozeň radu M 290.0 – [[Tatra, a. s.|Tatra]] 68 ([[1936]]), sa stal legendou železničnej dopravy prvej [[ČSR|Československej republiky]] nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným [[výkon]]om a originálnemu technickému riešeniu. Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Praha|Prahou]]. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku [[1936]]. == Technické údaje == Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané [[Tatra, a. s.|aerodynamické automobily Tatra]]. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená ako konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´, tak aj konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna [[rýchlosť]] vozidiel bola stanovená na 130 [[Kilometer za hodinu|km/h]], na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu [[rýchlosť]]. Pri skúšobnej jazde v roku [[1936]] dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 [[Kilometer za hodinu|km/h]]. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h), vďaka čomu prešli trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút. Zaujímavosťou vozňov bola originálna konštrukcia hnacieho mechanizmu s elektromechanickým prenosom [[výkon]]u s vysokou [[účinnosť]]ou najmä pri vyšších rýchlostiach podľa riešenia konštruktéra Ing. [[Josef Sousedík|Josefa Sousedíka]]. Pri nízkych rýchlostiach bol [[pohon]] vozidla elektrický - [[spaľovací motor]] poháňal [[generátor]] a ten hnací [[elektromotor]]. So stúpajúcou rýchlosťou sa otáčky [[stator]]a a [[rotor]]a [[generátor]]a postupne vyrovnávali, až pri určitej rýchlosti došlo k zopnutiu spojky [[stator]]a a [[rotor]]a [[generátor]]a a od tohto okamihu bol prenos [[výkon]]u už iba mechanický. Motory [[Tatra, a. s.|Tatra]] boli spočiatku vznetové, tieto však boli najmä kvôli nadmernej hlučnosti neskôr vymenené za zážihové o výkone 2 x 123kW (165 PS). Dĺžka vozidiel bola 25,1 m a [[hmotnosť]] sa pohybovala medzi 36 až 42,6 t. Vozne boli lakované višňovou farbou s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený česko-slovenský štátny [[znak]] doplnený nápisom ČSD. Klubovkové sedadlá v priestore pre cestujúcich boli zeleno-žlto čalúnené. Vozne boli 2. triedy s oddelením pre nefajčiarov aj fajčiarov. Do služby boli pridelené do depa [[Bratislava]], kde bola ich domovská stanica. V súčasnosti sa zachoval iba jeden z týchto unikátnych vozňov a je pýchou zbierok Technického múzea [[Tatra, a. s.|Tatra]] v [[Kopřivnice|Kopřivnici]], kde je vystavený. Viaceré pokusy železničných nadšencov o opätovné spojazdnenie motorového vozňa ako historického vlaku boli zatiaľ neúspešné. == Expres Slovenská strela: prevádzka == Expres Slovenská strela bol týmito vozňami vozený (s vynútenou odstávkou v období od marca [[1939]] do mája [[1945]]) až do roku [[1946]], kedy začal prepravovať účastníkov súdnych procesov v [[Norimberg]]u. V roku [[1952]] boli obidva vozne vyradené.<ref>[http://www.railpage.net/modules/news/article.php?storyid=935 RAILPAGE.NET]</ref> Expres bol v období [[1946]] - [[2006]] vozený vozidlami vyššieho štandardu avšak len z bežných súprav tej-ktorej doby. ==Referencie== <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ČSD Class M 290.0|štítok=ČSD Class M 290.0}} == Externé odkazy == * [http://tatraklub.tatraportal.sk/strela.htm M290 na URL Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120209142958/http://tatraklub.tatraportal.sk/strela.htm |date=2012-02-09 }} * [http://www.parostroj.net/vozidla/M290/M290.htm M290 na URL Parostroj] [[Kategória:Vlaky]] [[Kategória:Motorové vozne Tatra]] [[Kategória:Dejiny železníc]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Moravsko-sliezskom kraji]] 1dru4rdetb4yil527ulc03pyehp6c4a 0 85595 8227063 7469730 2026-06-01T13:31:03Z BertaBabravá 290737 rozsirenie clanku 8227063 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|5|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | výška = 175 cm | váha = 59 kg | rokprof = január 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = pravou rukou | výhry = 8 785 850 $ | dvojhra výhryprehry = 632-189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 ([[27. február]] [[1989]]) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | štvorhra výhryprehry = 252-96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 ([[21. august]] [[2006]]) | stav k = }} '''Gabriela Beatriz Sabatini''' (* [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je niekdajšia [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky parfumov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] [[US OPEN 1990|1990]], Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gabriela Sabatini}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Narodenia v 1970]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] amk5fv1vdnfy3mfzhytkajrra8ovk5k 8227065 8227063 2026-06-01T13:41:05Z BertaBabravá 290737 /* */ pridanie referencii textu a odkazov 8227065 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|5|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | výška = 175 cm | váha = 59 kg | rokprof = január 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = pravou rukou | výhry = 8 785 850 $ | dvojhra výhryprehry = 632-189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 ([[27. február]] [[1989]]) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | štvorhra výhryprehry = 252-96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 ([[21. august]] [[2006]]) | stav k = }} '''Gabriela Beatriz Sabatini''' (* [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je niekdajšia [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky parfumov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do International [[Tennis Hall of Fame]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gabriela Sabatini}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Narodenia v 1970]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] tlzokokwk28tfciexokd8zm6qex5j5c 8227066 8227065 2026-06-01T13:41:59Z BertaBabravá 290737 /* */ pridanie referencii 8227066 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|5|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | výška = 175 cm | váha = 59 kg | rokprof = január 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = pravou rukou | výhry = 8 785 850 $ | dvojhra výhryprehry = 632-189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 ([[27. február]] [[1989]]) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | štvorhra výhryprehry = 252-96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 ([[21. august]] [[2006]]) | stav k = }} '''Gabriela Beatriz Sabatini''' (* [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je niekdajšia [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky parfumov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do International [[Tennis Hall of Fame]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gabriela Sabatini}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} == Referencie == {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Narodenia v 1970]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] 1j8ual8si7wi1jig8w4f3bnrtrk04kq 8227078 8227066 2026-06-01T14:14:40Z Pe3kZA 39673 typo 8227078 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|5|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | výška = 175 cm | váha = 59 kg | rokprof = január 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = pravou rukou | výhry = 8 785 850 $ | dvojhra výhryprehry = 632-189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 ([[27. február]] [[1989]]) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | štvorhra výhryprehry = 252-96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 ([[21. august]] [[2006]]) | stav k = }} '''Gabriela Beatriz Sabatini''' (* [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je niekdajšia [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky parfumov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do International [[Tennis Hall of Fame]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gabriela Sabatini}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Narodenia v 1970]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] 8jy5sww0kn1vumid64bb4futs2hgfh3 8227096 8227078 2026-06-01T14:57:50Z ~2026-32554-24 296615 8227096 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | prezývka = | krajina = [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|5|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | výška = 175 cm | váha = 59 kg | rokprof = január 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = pravou rukou | výhry = 8 785 850 $ | dvojhra výhryprehry = 632-189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 ([[27. február]] [[1989]]) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | štvorhra výhryprehry = 252-96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 ([[21. august]] [[2006]]) | stav k = }} '''Gabriela Beatriz Sabatini''' (* [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je niekdajšia [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky parfumov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do International [[Tennis Hall of Fame]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] 34ccot6mka38z01c0dbu3nbtc2px9w6 8227167 8227096 2026-06-01T19:08:56Z DurMar12 181423 upravený infobox, úvodná sekcia, pridaný wikilink, kategórie 8227167 wikitext text/x-wiki {{olympijské striebro}} {{Infobox Tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | prezývka = <!-- nepovinný --> | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | popis obrázka = Gabriela Sabatiniová v roku 2012 | krajina = {{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|05|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = {{cm|175|m}} | váha = {{kg|59}} | rokprof = 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = Pravou rukou | výhry = 8,785,850 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 632–189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 (27. február 1989) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | InýTurnaj1 = | InýTurnajvýsledok1 = | InýTurnaj2 = | InýTurnajvýsledok2 = | InýTurnaj3 = | InýTurnajvýsledok3 = | InýTurnaj4 = | InýTurnajvýsledok4 = | InýTurnaj5 = | InýTurnajvýsledok5 = | štvorhra výhryprehry = 252–96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 (21. august 2006) | AustralianOpenvýsledokštvorhry= | FrenchOpenvýsledokštvorhry = | Wimbledonvýsledokštvorhry = | USOpenvýsledokštvorhry = | InýTurnajštvorhra1 = | InýTurnajvýsledokštvorhry1 = | InýTurnajštvorhra2 = | InýTurnajvýsledokštvorhry2 = | InýTurnajštvorhra3 = | InýTurnajvýsledokštvorhry3 = | InýTurnajštvorhra4 = | InýTurnajvýsledokštvorhry4 = | InýTurnajštvorhra5 = | InýTurnajvýsledokštvorhry5 = | TímováSúťaž1 = | TímováSúťažvýsledok1 = | TímováSúťaž2 = | TímováSúťažvýsledok2 = | TímováSúťaž3 = | TímováSúťažvýsledok3 = | TímováSúťaž4 = | TímováSúťažvýsledok4 = | TímováSúťaž5 = | TímováSúťažvýsledok5 = | stav k = | portál = }} '''Gabriela Beatriz Sabatiniová''' (neprechýlene Gabriela Beatriz Sabatini; * [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je bývalá profesionálna [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky [[parfum]]ov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do International [[Tennis Hall of Fame]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|7179}} * [http://www.tennisfame.com/famer.aspx?pgID=867&hof_id=177 International Tennis Hall of Fame profile] {{eng icon}} {{ITF Profil|20001454}} {{FED CUP Profil|20001454}} {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Argentínski strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] mwsf5znj9z9dexxeywbts77htpvj7e7 8227239 8227167 2026-06-01T21:58:40Z Feriontly17x17x7 228747 ib, šabl., kat., opr. ext. o., wl 8227239 wikitext text/x-wiki {{olympijské striebro}} {{Infobox Tenista | meno = Gabriela Sabatiniová | prezývka = <!-- nepovinný --> | obrázok = Gabriela Sabatini US Embassy in Argentina cropped.jpg | popis obrázka = Gabriela Sabatiniová v roku 2012 | krajina = {{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] | sídlo = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum narodenia = {{dnv|1970|05|16}} | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = {{cm|175|m}} | váha = {{kg|59}} | rokprof = 1985 | koniec kariéry = 1996 | hral = Pravou rukou | výhry = 8 785 850 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 632–189 | dvojhra víťazstvá = 27 WTA | dvojhra pozícia = 3 (27. február 1989) | AustralianOpenvýsledok= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]], [[Australian Open 1992|1992]], [[Australian Open 1993|1993]], [[Australian Open 1994|1994]]) | FrenchOpenvýsledok = Semifinále ([[French Open 1985|1985]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1988|1988]], [[French Open 1991|1991]], [[French Open 1992|1992]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 1991|1991]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 1990|1990]]) | InýTurnaj1 = | InýTurnajvýsledok1 = | InýTurnaj2 = | InýTurnajvýsledok2 = | InýTurnaj3 = | InýTurnajvýsledok3 = | InýTurnaj4 = | InýTurnajvýsledok4 = | InýTurnaj5 = | InýTurnajvýsledok5 = | štvorhra výhryprehry = 252–96 | štvorhra víťazstvá = 13 WTA, 1 ITF | štvorhra pozícia = 18 (21. august 2006) | AustralianOpenvýsledokštvorhry= Semifinále ([[Australian Open 1989|1989]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = Finále ([[French Open 1986|1986]], [[French Open 1987|1987]], [[French Open 1989|1989]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = '''Víťazka''' ([[Wimbledon 1988|1988]]) | USOpenvýsledokštvorhry = Semifinále ([[US Open 1986|1986]], [[US Open 1987|1987]], [[US Open 1988|1988]], [[US Open 1989|1989]], [[US Open 1994|1994]], [[US Open 1996|1996]]) | InýTurnajštvorhra1 = | InýTurnajvýsledokštvorhry1 = | InýTurnajštvorhra2 = | InýTurnajvýsledokštvorhry2 = | InýTurnajštvorhra3 = | InýTurnajvýsledokštvorhry3 = | InýTurnajštvorhra4 = | InýTurnajvýsledokštvorhry4 = | InýTurnajštvorhra5 = | InýTurnajvýsledokštvorhry5 = | TímováSúťaž1 = | TímováSúťažvýsledok1 = | TímováSúťaž2 = | TímováSúťažvýsledok2 = | TímováSúťaž3 = | TímováSúťažvýsledok3 = | TímováSúťaž4 = | TímováSúťažvýsledok4 = | TímováSúťaž5 = | TímováSúťažvýsledok5 = | stav k = | portál = }} '''Gabriela Beatriz Sabatiniová''' (neprechýlene Gabriela Beatriz Sabatini; * [[16. máj]] [[1970]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]]) je bývalá profesionálna [[Argentína|argentínska]] [[tenis]]tka. Zvíťazila na mnohých medzinárodných turnajoch. V súčasnosti je majiteľkou známej značky [[parfum]]ov. V dvojhre Sabatiniová vyhrala [[US Open]] 1990, Turnaj majsteriek [[Women’s Tennis Association|WTA]] v rokoch 1988 a 1994 a skončila ako finalistka [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]] 1991, US Open 1988 a získala striebornú medailu na olympijských hrách [[Letné olympijské hry 1988|1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympics | url = https://www.olympics.com/en/olympic-games/seoul-1988/results/tennis/singles-women | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Vo štvorhre vyhrala [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] 1988 po boku [[Steffi Grafová|Steffi Grafovej]] a trikrát sa prebojovala do finále [[French Open]]. Spomedzi hráčok 'Open' éry, ktoré sa nikdy nestali svetovou jednotkou, má Sabatiniová najviac víťazstiev nad aktuálnymi svetovými jednotkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gabriela Sabatini {{!}} Player Stats & More – WTA Official | url = https://www.wtatennis.com/legends/190001/gabriela-sabatini/record | vydavateľ = Women's Tennis Association | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> V roku 2006 bola uvedená do [[Medzinárodná tenisová sieň slávy|Medzinárodnej tenisovej siene slávy]] a v roku 2018 ju časopis [[Tennis Magazine]] zaradil na 20. miesto medzi najlepšími tenistkami predchádzajúcich 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 50 Greatest Players of the Open Era (W): No. 20, Gabriela Sabatini | url = https://www.tennis.com/news/articles/the-50-greatest-players-of-the-open-era-w-no-20-gabriela-sabatini | vydavateľ = Tennis.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | priezvisko = Tennis.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/legends/190001/name Gabriela Sabatiniová] na stránke [[Women’s Tennis Association]] {{eng icon}} * [https://www.tennisfame.com/hall-of-famers/inductees/gabriela-sabatini Gabriela Sabatiniová] na stránke [[Medzinárodná tenisová sieň slávy|International Tennis Hall of Fame]] {{eng icon}} * [https://www.itftennis.com/en/players/gabriela-sabatini/800178604/arg/wt/s/overview/ Gabriela Sabatiniová] na stránkach ITF {{eng icon}} * [https://www.olympics.com/en/athletes/gabriela-sabatini Gabriela Sabatiniová] na stránkach [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] {{eng icon}} * [https://www.billiejeankingcup.com/en/players/39417324-7843-4ea9-a46a-65842c6a46d4 Gabriela Sabatiniová] na stránkach [[Pohár Billie Jean Kingovej|BJKC]] {{Tenisový výhonok}} {{Víťazky US Open}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sabatiniová, Gabriela}} [[Kategória:Argentínski tenisti]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Argentínski strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 1996]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] mlzwrwy5hhnoui7y03x4ops4sg832nh 0 86981 8227210 8185976 2026-06-01T20:56:49Z ~2026-32710-69 296657 oprava 8227210 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Bojová skupina SS „Schill“ |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = [[26. august]] [[1944]] |zánik = [[3. máj]] [[1945]] |typ = Improvizovaná bojová skupina |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = |podriadené jednotky = [[Bojová skupina SS Dietz|bojová skupina SS „Dietz“]] od [[3. september|3. septembra]],<br/>Landeschützen{{--}}Batallion 983 od [[15. september|15. septembra]],<br/>[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „Wildner“]] od [[28. september|28. septembra]],<br/>II/1 peší prápor [[Domobrana (Slovenská republika 1939 – 1945)|Domobrany]] od [[17. október|17. októbra]] [[1944]] |velitelia = SS Sturmbannführer Rudolf{{--}}Klotz |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Slovenské národné povstanie v Trnave|Trnava]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave|Bratislava]], [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre|Nitra]], [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch|Topoľčany]], [[Bitka pri Baťovanoch|Baťovany]], [[Boje pri Prievidzi|Prievidza]], [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Svätý Kríž nad Hronom]], [[generálna ofenzíva proti SNP|generálna nemecká ofenzíva proti SNP]] |znak = }} '''Úderná skupina SS „Schill“''' (po [[Nemčina|nemecky]]: SS-Panzergrenadier Regiment „Schill“ alebo Kampfgruppe Schill) bola vojenská jednotka, súčasť nacistických vojsk, ktoré zasiahli proti [[SNP]]. Jej veliteľom bol generálporučík [[Carl von Pückler-Burghauss]], neskôr [[Otto Klotz]]<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 120</ref>. Jednotka bola pomenovaná na počesť pruského dôstojníka z obdobia [[napoleonské vojny|napoleonských vojen]] [[Ferdinand von Schill|Ferdinanda von Schilla]]. == Dejiny == Skupina „Schill“ bola vytvorená [[26. august]]a [[1944]] C. F. von Pükler-Burghaussom, z iniciatívy [[Karl Hermann Frank|Karla H. Franka]] z jednotiek [[Waffen SS]], ktoré boli umiestnené vo vtedajšom [[Protektorát Čechy a Morava|protektoráte]]. Skladala sa z troch [[prápor (vojenská jednotka)|práporov]]. Disponovala samohybným delostrelectvom, obrnenými vozidlami a celkom asi 2&nbsp;200{{--}}3&nbsp;000 mužmi. Jednotka sa skladala z inštruktorov a vybraných najvycvičenejších frekventantov z výcvikových táborov v protektoráte<ref>Vajskeb, J., 2005, ''Zásah německých vojenských sil z Protektorátu proti Slovenskému národnímu povstání.'' in Šmigeľ, M., Mičko, P., Zborník Slovenská republika 1939 – 1945 Očami mladých historikov IV. Banská Bystrica 14. – 15. apríla 2005, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, s. 223-228</ref>. Prvému práporu skupiny Schill velil bývalý príslušník [[1. tanková divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler|1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler]] SS-Hauptsturmführer [[Hans Kettgen]]. Tesne pred odchodom na Slovensko bola pridelená skupine Schill tanková rota vyzbrojená 7 tankami typu [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] a [[Panzerkampfwagen IV|PzKpfw. IV]]. Už [[2. september|2. septembra]] však skupina Schill musela odoslať tieto tanky ku [[Bitka v Strečnianskej tiesňave|Strečnu]], kde Nemci narazili na nečakane tvrdý odpor. Ako náhradu dostala [[bojová skupina SS Dietz|bojovú skupinu SS Dietz]]. Išlo asi o 400 člennú nemeckú improvizovanú bojovú skupinu zostavená z bývalých zamestnancov Hlavného úradu SS a Ríšskej pošty, ktorej bojová hodnota bola problematická a táto skupina plnila len tylové zabezpečovacie úlohy.<ref name="Klubert">{{Citácia knihy|titul=Smrť sa volala Schill|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/tomas-klubert---smrt-sa-volala-schill/}}</ref>{{rp|17,30}} Na prvý vážny odpor na území Slovenska narazil Schill počas [[Bitka pri Baťovanoch|bojov pred Baťovanmi]]. Jednotky skupiny Schill museli na obsadenom území čeliť útokom partizánov. Stalo sa tak aj pri Kozelníku v prvej polovici októbra 1944, keď malú vojenskú kolónu napadli južne od Piagru ([[Štiavnické Bane]]) partizáni čat. Jána Peška z partizánskeho oddielu Sitno. Partizáni zničili jeden osobný automobil a jeden nákladný automobil a zlikvidovali 15 nemeckých vojakov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276|kapitola=X. Bojová činnosť oddielu Sitno v Štiavnických vrchoch}}</ref> Jej prvá časť prišla do [[Bratislava|Bratislavy]] v noci z [[31. august]]a na [[1. september]] [[1944]], do rána nasledujúceho dňa [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave|odzbrojila Bratislavskú vojenskú posádku]]. Velenie mestskej posádky nebolo schopné urýchlene konať a napokon poslúchlo [[Jozef Tiso|Tisov]] rozkaz a prikázalo vojakom zložiť zbrane. Skupina Schill sa po jej odzborojení presunula do [[Nitra|Nitry]], kde sa začala jej bojová činnosť proti povstalcom na strednom Slovensku<ref>Plevza, V. a kol. ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok]]''. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 469.</ref>. {{Hlavný článok|Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle}} Skupina [[Schutzstaffel|SS]] Schill v dňoch [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] [[1944]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.kvhcarpathia.sk/clanky/Otazky/36_otazok.htm Rozhovor s príslušníkmi jednotky Schill]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Waffen-SS]] exzp8msyxvkkpco0orptrb5c1yugw1f 0 89279 8227054 8125984 2026-06-01T13:12:22Z ~2026-32605-34 296612 /* Prehľad znakov */ iny font v texte "g" 8227054 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 základných latinských písmen (<span style="color: #777">sivou</span>) a 20 modifikovaných latinských písmen a zložiek (čiernou)]] '''Slovenská abeceda''' alebo '''slovenské písmo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = Jozef Genzor | titul = Písma sveta | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | vydanie = 1 | isbn = 80-215-0011-5 | počet strán = 358 | edícia = Malá moderná encyklopédia | strany = 212 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Dejiny slovenského jazyka | odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka | zväzok = 1. Úvod a hláskoslovie | vydanie = 3 | typ vydania = dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1967 | url = http://books.google.sk/books?ei=-leKU6GeAc-u7AauyYHwDg&hl=sk&id=QGEDAAAAMAAJ&dq=bernol%C3%A1kova+reforma+p%C3%ADsma&focus=searchwithinvolume&q=1787+Anton+Bernol%C3%A1k+don%C3%A1%C5%A1a+reformu | počet strán = 707 | strany = 91 }}</ref> je [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] (resp. [[písmo (jazykoveda)|písmo]]), ktorá sa používa na zápis [[slovenčina|slovenčiny]]. Je to najdlhšia abeceda v celej [[Európa|Európe]]. == Prehľad znakov == Slovenskou abecedou sa primárne myslí súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 [[písmeno|písmen]]. Každé z nich má dve podoby, označované ako [[veľké písmeno]] a [[malé písmeno]]. Kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú [[Pravidlá slovenského pravopisu|pravidlá pravopisu]]. Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie:<ref name="psp-pismo" /> * veľké písmená: [[A]], [[Á]], [[Ä]], [[B]], [[C]], [[Č]], [[D]], [[Ď]], [[Dz|DZ]], [[Dž|DŽ]], [[E]], [[É]], [[F]], [[G]], [[H]], [[Ch (písmeno)|CH]], [[I (písmeno latinského písma)|I]], [[Í]], [[J]], [[K]], [[L]], [[Ĺ]], [[Ľ]], [[M]], [[N]], [[Ň]], [[O]], [[Ó]], [[Ô]], [[P]], [[Q]], [[R]], [[Ŕ]], [[S]], [[Š]], [[T]], [[Ť]], [[U]], [[Ú]], [[V]], [[W]], [[X]], [[Y]], [[Ý]], [[Z]], [[Ž]] * malé písmená: [[a]], [[á]], [[ä]], [[b]], [[c]], [[č]], [[d]], [[ď]], [[dz]], [[dž]], [[e]], [[é]], [[f]], [[g]], [[h]], [[ch (písmeno)|ch]], [[i (písmeno latinského písma)|i]], [[í]], [[j]], [[k]], [[l]], [[ĺ]], [[ľ]], [[m]], [[n]], [[ň]], [[o]], [[ó]], [[ô]], [[p]], [[q]], [[r]], [[ŕ]], [[s]], [[š]], [[t]], [[ť]], [[u]], [[ú]], [[v]], [[w]], [[x]], [[y]], [[ý]], [[z]], [[ž]] V niektorých slovách je možné nájsť písmená prevzaté z iných jazykov. napr. [[ö]] v slove [[röntgen]]. Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede. [[Dvojhláska|Dvojhlásky]] ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená. V [[Písmo (jazykoveda)|písme]] sa popri písmenách abecedy používajú [[interpunkcia|interpunkčné znamienka]].<ref name="psp-pismo" /> == Delenia == Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne: ''Delenie 1'':<ref name="EJ" /> * [[veľké písmeno|veľké písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) * [[malé písmeno|malé písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) ''Delenie 2'':<ref name=EJ>{{Citácia knihy | kapitola zborník = graféma | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 158{{--}}159 }}</ref> * [[tlačené písmeno|tlačené písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť veľké alebo malé * [[písané písmeno|písané písmená]] – tieto tu nie sú zobraziteľné; môžu byť veľké alebo malé ''Delenie 3'':<ref name="psp-pismo" /> * jednoduché písmená bez diakritiky (t. j. [[litera|litery]] v užšom zmysle, t. j. základné [[latinské písmo|latinské písmená]]): ''a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z'' * písmená vytvorené pridaním [[diakritické znamienko|diakritických znamienok]]: ** [[dĺžeň]] (´): ''á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,'' ** [[mäkčeň]] (ˇ): ''č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,'' ** [[dve bodky]] (¨): ''ä,'' ** [[vokáň]] (ˆ): ''ô'' * [[zložka (jazykoveda)|zložky]]: ''dz, dž, ch.'' ''Delenie 4''{{#tag:ref|Kým [[samohláska]]/[[spoluhláska]] (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.|group=pozn}} * spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[spoluhláska|spoluhlásky]]), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových [[zložka (jazykoveda)|zložiek]] – zoznam pozri nižšie. ** 32 spoluhláskových písmen: ''b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž'' * samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[samohláska|samohlásky]], t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo [[dvojhláska|dvojhlásky]]) – zoznam pozri nižšie ** 14 samohláskových písmen: ''a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý'' == Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Písmeno ! colspan="2" |Názov/<br />Hláskovanie písmena ! rowspan="2" |[[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] ! rowspan="2" |Príklad |- !Podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] !Podľa iných zdrojov |- |A a |a |á |/a/ |'''A'''uto |- |Á á |á |dlhé a; dlhé á |/aː/ |'''Á'''no |- |Ä ä |široké e |a s dvoma bodkami; prehlasované a |/ɛ/ |V'''ä'''z |- |B b |bé | |/b/ |'''B'''aran |- |C c |cé | |/ts/ |'''C'''ena |- |Č č |čé | |/tʃ/ |'''Č'''akať |- |D d |dé | |/d/ |'''D'''om |- |Ď ď |ďé |mäkké dé |/ɟ/ |'''Ď'''akujem |- |Dz dz |dzé | |/dz/ |Há'''dz'''ať |- |Dž dž |džé |mäkké dzé |/dʒ/ |'''Dž'''em |- |E e |e |é |/ɛ/ |'''E'''uro |- |É é |é |dlhé e; dlhé é |/ɛː/ |'''É'''ra |- |F f |ef | |/f/ |'''F'''arba |- | rowspan="2" |G g | rowspan="2" |gé | rowspan="2" | |/ɡ/ |'''G'''uma |- |/dʒ/ |'''G'''in |- |H h |há | |/ɦ/ |'''H'''ora |- | rowspan="2" |Ch ch | rowspan="2" |chá | rowspan="2" | |/x/ |'''Ch'''ata |- |/ɣ/ alebo /h/ |A'''ch'''jaj |- | rowspan="2" |I i | rowspan="2" |i | rowspan="2" |í; mäkké i; mäkké í; jota |/ɪ/ |'''I'''kra |- |/j/ |Deta'''i'''l |- |Í í |í |mäkké í; dlhé i; dlhé í; dlhé mäkké i; dlhé mäkké í; dlhá jota |/iː/ |'''Í'''sť |- |J j |jé | |/j/ |'''J'''ama |- |K k |ká | |/k/ |'''K'''edy |- |L l |el | |/l/ |'''L'''ampa |- |Ĺ ĺ |dlhé el | |/lː/ |V'''ĺ'''ča |- |Ľ ľ |eľ |mäkké el |/ʎ/ |'''Ľ'''udia |- |M m |em | |/m/ |'''M'''ama |- | rowspan="3" |N n | rowspan="3" |en | rowspan="3" | |/n/ |'''N'''os |- |/ɲ/ |A'''nj'''el |- |/ŋ/ |Ba'''n'''ka |- |Ň ň |eň |mäkké en |/ɲ/ |'''Ň'''uchať |- |O o |o |ó |/o/ |'''O'''k'''o''' |- |Ó ó |ó |dlhé o; dlhé ó |/oː/ |'''Ó'''da |- | rowspan="2" |Ô ô | rowspan="2" |ô | rowspan="2" | |/wo/ |K'''ô'''ň |- |/uwo/ |'''Ô'''smy |- |P p |pé | |/p/ |'''P'''ara |- | rowspan="2" |Q q | rowspan="2" |kvé | rowspan="2" | |/kv/ |A'''qu'''apark |- |/k/ |Te'''q'''uila |- |R r |er | |/r/ |'''R'''ak |- |Ŕ ŕ |dlhé er | |/rː/ |V'''ŕ'''ba |- |S s |es | |/s/ |'''S'''en |- |Š š |eš | |/ʃ/ |'''Š'''anca |- |T t |té | |/t/ |'''T'''abuľa |- |Ť ť |ťé |mäkké té |/c/ |'''Ť'''ava |- | rowspan="3" |U u | rowspan="3" |u | rowspan="3" |ú |/u/ |Bl'''u'''d |- |/w/ |Pekno'''u''' |- |''nemé'' |Teq'''u'''ila |- |Ú ú |ú |dlhé u; dlhé ú |/uː/ |S'''ú'''d |- | rowspan="3" |V v | rowspan="3" |vé | rowspan="3" | |/v/ |'''V'''lak |- |/w/ |Kr'''v''' |- |/f/ |'''V'''ták |- | rowspan="2" |W w | rowspan="2" |dvojité vé | rowspan="2" |dvojité w |/v/ |'''W'''att |- |/w/ |Co'''w'''boy |- |X x |iks |ix |/ks/ |'''X'''ylofón |- | rowspan="2" |Y y | rowspan="2" |ypsilon | rowspan="2" |tvrdé y; tvrdé i |/ɪ/ |'''Y'''zop |- |/j/ |'''Y'''eti |- |Ý ý |dlhý ypsilon |dlhé y; dlhé ý; tvrdé í; tvrdé ý; dlhé tvrdé i; dlhé tvrdé í; dlhé tvrdé y |/iː/ |V'''ý'''r |- | rowspan="2" |Z z | rowspan="2" |zet | rowspan="2" |zé |/z/ |'''Z'''ima |- |/ts/ |Pi'''zz'''a |- |Ž ž |žé |žet |/ʒ/ |'''Ž'''ivot |} Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku [[Fonetika a fonológia slovenčiny]]; podrobnejšia verzia obsahuje aj [[fonéma|fonémy]], transkripciu podľa [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]], sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod. == Zložky == V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj [[zložka (jazykoveda)|zložky]], t. j. ch, dz, dž. == Dvojhláskové písmená == Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV | url = https://e-ucebnice.ff.ucm.sk/index.php/jazykova-kultura-9-4/ | vydavateľ = e-ucebnice.ff.ucm.sk | dátum prístupu = 2025-11-25 | jazyk = }}</ref> teda [[samohláska|samohlásky]] v pravom slova zmysle): * ia – [ɪa] / alternatívny zápis [ĭa], * ie – [ɪa] / [ĭe], * iu – [ɪu] / [ĭu], * ô [uo]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="psp-pismo">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=12| isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = I. Písmo, abeceda a pravopis | strany = 25{{--}}28}}</ref> }} == Pozri aj == * [[slovenčina]] * [[česká abeceda]] * [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] * [[písmo (jazykoveda)|písmo]] * [[diakritické znamienko]] * [[interpunkcia]] * [[slovenská hláskovacia tabuľka]] == Iné projekty == {{Portál|Jazyk}} {{Projekt}} {{Slovenčina}} [[Kategória:Slovenská abeceda| ]] [[Kategória:Slovenčina|Abeceda]] [[Kategória:Abecedy]] fkdbcbatg7sbcfh40pua65dgs1yoxix 8227303 8227054 2026-06-02T08:28:35Z Dušan Kreheľ 52078 /* Prehľad znakov */ nárečie 8227303 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 základných latinských písmen (<span style="color: #777">sivou</span>) a 20 modifikovaných latinských písmen a zložiek (čiernou)]] '''Slovenská abeceda''' alebo '''slovenské písmo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = Jozef Genzor | titul = Písma sveta | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | vydanie = 1 | isbn = 80-215-0011-5 | počet strán = 358 | edícia = Malá moderná encyklopédia | strany = 212 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Dejiny slovenského jazyka | odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka | zväzok = 1. Úvod a hláskoslovie | vydanie = 3 | typ vydania = dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1967 | url = http://books.google.sk/books?ei=-leKU6GeAc-u7AauyYHwDg&hl=sk&id=QGEDAAAAMAAJ&dq=bernol%C3%A1kova+reforma+p%C3%ADsma&focus=searchwithinvolume&q=1787+Anton+Bernol%C3%A1k+don%C3%A1%C5%A1a+reformu | počet strán = 707 | strany = 91 }}</ref> je [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] (resp. [[písmo (jazykoveda)|písmo]]), ktorá sa používa na zápis [[slovenčina|slovenčiny]]. Je to najdlhšia abeceda v celej [[Európa|Európe]]. == Prehľad znakov == Slovenskou abecedou sa primárne myslí súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 [[písmeno|písmen]]. Každé z nich má dve podoby, označované ako [[veľké písmeno]] a [[malé písmeno]]. Kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú [[Pravidlá slovenského pravopisu|pravidlá pravopisu]]. Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie:<ref name="psp-pismo" /> * veľké písmená: [[A]], [[Á]], [[Ä]], [[B]], [[C]], [[Č]], [[D]], [[Ď]], [[Dz|DZ]], [[Dž|DŽ]], [[E]], [[É]], [[F]], [[G]], [[H]], [[Ch (písmeno)|CH]], [[I (písmeno latinského písma)|I]], [[Í]], [[J]], [[K]], [[L]], [[Ĺ]], [[Ľ]], [[M]], [[N]], [[Ň]], [[O]], [[Ó]], [[Ô]], [[P]], [[Q]], [[R]], [[Ŕ]], [[S]], [[Š]], [[T]], [[Ť]], [[U]], [[Ú]], [[V]], [[W]], [[X]], [[Y]], [[Ý]], [[Z]], [[Ž]] * malé písmená: [[a]], [[á]], [[ä]], [[b]], [[c]], [[č]], [[d]], [[ď]], [[dz]], [[dž]], [[e]], [[é]], [[f]], [[g]], [[h]], [[ch (písmeno)|ch]], [[i (písmeno latinského písma)|i]], [[í]], [[j]], [[k]], [[l]], [[ĺ]], [[ľ]], [[m]], [[n]], [[ň]], [[o]], [[ó]], [[ô]], [[p]], [[q]], [[r]], [[ŕ]], [[s]], [[š]], [[t]], [[ť]], [[u]], [[ú]], [[v]], [[w]], [[x]], [[y]], [[ý]], [[z]], [[ž]] V niektorých slovách je možné nájsť písmená prevzaté z iných jazykov. napr. [[ö]] v slove [[röntgen]]. Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede. Vo východoslovenskom nárečí sa dá stretnúť aj hláskami [[ć]] a [[ś]]. [[Dvojhláska|Dvojhlásky]] ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená. V [[Písmo (jazykoveda)|písme]] sa popri písmenách abecedy používajú [[interpunkcia|interpunkčné znamienka]].<ref name="psp-pismo" /> == Delenia == Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne: ''Delenie 1'':<ref name="EJ" /> * [[veľké písmeno|veľké písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) * [[malé písmeno|malé písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) ''Delenie 2'':<ref name=EJ>{{Citácia knihy | kapitola zborník = graféma | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 158{{--}}159 }}</ref> * [[tlačené písmeno|tlačené písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť veľké alebo malé * [[písané písmeno|písané písmená]] – tieto tu nie sú zobraziteľné; môžu byť veľké alebo malé ''Delenie 3'':<ref name="psp-pismo" /> * jednoduché písmená bez diakritiky (t. j. [[litera|litery]] v užšom zmysle, t. j. základné [[latinské písmo|latinské písmená]]): ''a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z'' * písmená vytvorené pridaním [[diakritické znamienko|diakritických znamienok]]: ** [[dĺžeň]] (´): ''á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,'' ** [[mäkčeň]] (ˇ): ''č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,'' ** [[dve bodky]] (¨): ''ä,'' ** [[vokáň]] (ˆ): ''ô'' * [[zložka (jazykoveda)|zložky]]: ''dz, dž, ch.'' ''Delenie 4''{{#tag:ref|Kým [[samohláska]]/[[spoluhláska]] (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.|group=pozn}} * spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[spoluhláska|spoluhlásky]]), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových [[zložka (jazykoveda)|zložiek]] – zoznam pozri nižšie. ** 32 spoluhláskových písmen: ''b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž'' * samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[samohláska|samohlásky]], t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo [[dvojhláska|dvojhlásky]]) – zoznam pozri nižšie ** 14 samohláskových písmen: ''a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý'' == Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Písmeno ! colspan="2" |Názov/<br />Hláskovanie písmena ! rowspan="2" |[[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] ! rowspan="2" |Príklad |- !Podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] !Podľa iných zdrojov |- |A a |a |á |/a/ |'''A'''uto |- |Á á |á |dlhé a; dlhé á |/aː/ |'''Á'''no |- |Ä ä |široké e |a s dvoma bodkami; prehlasované a |/ɛ/ |V'''ä'''z |- |B b |bé | |/b/ |'''B'''aran |- |C c |cé | |/ts/ |'''C'''ena |- |Č č |čé | |/tʃ/ |'''Č'''akať |- |D d |dé | |/d/ |'''D'''om |- |Ď ď |ďé |mäkké dé |/ɟ/ |'''Ď'''akujem |- |Dz dz |dzé | |/dz/ |Há'''dz'''ať |- |Dž dž |džé |mäkké dzé |/dʒ/ |'''Dž'''em |- |E e |e |é |/ɛ/ |'''E'''uro |- |É é |é |dlhé e; dlhé é |/ɛː/ |'''É'''ra |- |F f |ef | |/f/ |'''F'''arba |- | rowspan="2" |G g | rowspan="2" |gé | rowspan="2" | |/ɡ/ |'''G'''uma |- |/dʒ/ |'''G'''in |- |H h |há | |/ɦ/ |'''H'''ora |- | rowspan="2" |Ch ch | rowspan="2" |chá | rowspan="2" | |/x/ |'''Ch'''ata |- |/ɣ/ alebo /h/ |A'''ch'''jaj |- | rowspan="2" |I i | rowspan="2" |i | rowspan="2" |í; mäkké i; mäkké í; jota |/ɪ/ |'''I'''kra |- |/j/ |Deta'''i'''l |- |Í í |í |mäkké í; dlhé i; dlhé í; dlhé mäkké i; dlhé mäkké í; dlhá jota |/iː/ |'''Í'''sť |- |J j |jé | |/j/ |'''J'''ama |- |K k |ká | |/k/ |'''K'''edy |- |L l |el | |/l/ |'''L'''ampa |- |Ĺ ĺ |dlhé el | |/lː/ |V'''ĺ'''ča |- |Ľ ľ |eľ |mäkké el |/ʎ/ |'''Ľ'''udia |- |M m |em | |/m/ |'''M'''ama |- | rowspan="3" |N n | rowspan="3" |en | rowspan="3" | |/n/ |'''N'''os |- |/ɲ/ |A'''nj'''el |- |/ŋ/ |Ba'''n'''ka |- |Ň ň |eň |mäkké en |/ɲ/ |'''Ň'''uchať |- |O o |o |ó |/o/ |'''O'''k'''o''' |- |Ó ó |ó |dlhé o; dlhé ó |/oː/ |'''Ó'''da |- | rowspan="2" |Ô ô | rowspan="2" |ô | rowspan="2" | |/wo/ |K'''ô'''ň |- |/uwo/ |'''Ô'''smy |- |P p |pé | |/p/ |'''P'''ara |- | rowspan="2" |Q q | rowspan="2" |kvé | rowspan="2" | |/kv/ |A'''qu'''apark |- |/k/ |Te'''q'''uila |- |R r |er | |/r/ |'''R'''ak |- |Ŕ ŕ |dlhé er | |/rː/ |V'''ŕ'''ba |- |S s |es | |/s/ |'''S'''en |- |Š š |eš | |/ʃ/ |'''Š'''anca |- |T t |té | |/t/ |'''T'''abuľa |- |Ť ť |ťé |mäkké té |/c/ |'''Ť'''ava |- | rowspan="3" |U u | rowspan="3" |u | rowspan="3" |ú |/u/ |Bl'''u'''d |- |/w/ |Pekno'''u''' |- |''nemé'' |Teq'''u'''ila |- |Ú ú |ú |dlhé u; dlhé ú |/uː/ |S'''ú'''d |- | rowspan="3" |V v | rowspan="3" |vé | rowspan="3" | |/v/ |'''V'''lak |- |/w/ |Kr'''v''' |- |/f/ |'''V'''ták |- | rowspan="2" |W w | rowspan="2" |dvojité vé | rowspan="2" |dvojité w |/v/ |'''W'''att |- |/w/ |Co'''w'''boy |- |X x |iks |ix |/ks/ |'''X'''ylofón |- | rowspan="2" |Y y | rowspan="2" |ypsilon | rowspan="2" |tvrdé y; tvrdé i |/ɪ/ |'''Y'''zop |- |/j/ |'''Y'''eti |- |Ý ý |dlhý ypsilon |dlhé y; dlhé ý; tvrdé í; tvrdé ý; dlhé tvrdé i; dlhé tvrdé í; dlhé tvrdé y |/iː/ |V'''ý'''r |- | rowspan="2" |Z z | rowspan="2" |zet | rowspan="2" |zé |/z/ |'''Z'''ima |- |/ts/ |Pi'''zz'''a |- |Ž ž |žé |žet |/ʒ/ |'''Ž'''ivot |} Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku [[Fonetika a fonológia slovenčiny]]; podrobnejšia verzia obsahuje aj [[fonéma|fonémy]], transkripciu podľa [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]], sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod. == Zložky == V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj [[zložka (jazykoveda)|zložky]], t. j. ch, dz, dž. == Dvojhláskové písmená == Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV | url = https://e-ucebnice.ff.ucm.sk/index.php/jazykova-kultura-9-4/ | vydavateľ = e-ucebnice.ff.ucm.sk | dátum prístupu = 2025-11-25 | jazyk = }}</ref> teda [[samohláska|samohlásky]] v pravom slova zmysle): * ia – [ɪa] / alternatívny zápis [ĭa], * ie – [ɪa] / [ĭe], * iu – [ɪu] / [ĭu], * ô [uo]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="psp-pismo">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=12| isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = I. Písmo, abeceda a pravopis | strany = 25{{--}}28}}</ref> }} == Pozri aj == * [[slovenčina]] * [[česká abeceda]] * [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] * [[písmo (jazykoveda)|písmo]] * [[diakritické znamienko]] * [[interpunkcia]] * [[slovenská hláskovacia tabuľka]] == Iné projekty == {{Portál|Jazyk}} {{Projekt}} {{Slovenčina}} [[Kategória:Slovenská abeceda| ]] [[Kategória:Slovenčina|Abeceda]] [[Kategória:Abecedy]] bw1a2ruc5381gy39tjcksrsqxtcdbox 8227304 8227303 2026-06-02T08:29:30Z Vasiľ 2806 k tomu treba citáciu 8227304 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 základných latinských písmen (<span style="color: #777">sivou</span>) a 20 modifikovaných latinských písmen a zložiek (čiernou)]] '''Slovenská abeceda''' alebo '''slovenské písmo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = Jozef Genzor | titul = Písma sveta | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | vydanie = 1 | isbn = 80-215-0011-5 | počet strán = 358 | edícia = Malá moderná encyklopédia | strany = 212 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Dejiny slovenského jazyka | odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka | zväzok = 1. Úvod a hláskoslovie | vydanie = 3 | typ vydania = dopln. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1967 | url = http://books.google.sk/books?ei=-leKU6GeAc-u7AauyYHwDg&hl=sk&id=QGEDAAAAMAAJ&dq=bernol%C3%A1kova+reforma+p%C3%ADsma&focus=searchwithinvolume&q=1787+Anton+Bernol%C3%A1k+don%C3%A1%C5%A1a+reformu | počet strán = 707 | strany = 91 }}</ref> je [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] (resp. [[písmo (jazykoveda)|písmo]]), ktorá sa používa na zápis [[slovenčina|slovenčiny]]. Je to najdlhšia abeceda v celej [[Európa|Európe]]. == Prehľad znakov == Slovenskou abecedou sa primárne myslí súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 [[písmeno|písmen]]. Každé z nich má dve podoby, označované ako [[veľké písmeno]] a [[malé písmeno]]. Kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú [[Pravidlá slovenského pravopisu|pravidlá pravopisu]]. Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie:<ref name="psp-pismo" /> * veľké písmená: [[A]], [[Á]], [[Ä]], [[B]], [[C]], [[Č]], [[D]], [[Ď]], [[Dz|DZ]], [[Dž|DŽ]], [[E]], [[É]], [[F]], [[G]], [[H]], [[Ch (písmeno)|CH]], [[I (písmeno latinského písma)|I]], [[Í]], [[J]], [[K]], [[L]], [[Ĺ]], [[Ľ]], [[M]], [[N]], [[Ň]], [[O]], [[Ó]], [[Ô]], [[P]], [[Q]], [[R]], [[Ŕ]], [[S]], [[Š]], [[T]], [[Ť]], [[U]], [[Ú]], [[V]], [[W]], [[X]], [[Y]], [[Ý]], [[Z]], [[Ž]] * malé písmená: [[a]], [[á]], [[ä]], [[b]], [[c]], [[č]], [[d]], [[ď]], [[dz]], [[dž]], [[e]], [[é]], [[f]], [[g]], [[h]], [[ch (písmeno)|ch]], [[i (písmeno latinského písma)|i]], [[í]], [[j]], [[k]], [[l]], [[ĺ]], [[ľ]], [[m]], [[n]], [[ň]], [[o]], [[ó]], [[ô]], [[p]], [[q]], [[r]], [[ŕ]], [[s]], [[š]], [[t]], [[ť]], [[u]], [[ú]], [[v]], [[w]], [[x]], [[y]], [[ý]], [[z]], [[ž]] V niektorých slovách je možné nájsť písmená prevzaté z iných jazykov. napr. [[ö]] v slove [[röntgen]]. Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede. [[Dvojhláska|Dvojhlásky]] ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená. V [[Písmo (jazykoveda)|písme]] sa popri písmenách abecedy používajú [[interpunkcia|interpunkčné znamienka]].<ref name="psp-pismo" /> == Delenia == Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne: ''Delenie 1'':<ref name="EJ" /> * [[veľké písmeno|veľké písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) * [[malé písmeno|malé písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie) ''Delenie 2'':<ref name=EJ>{{Citácia knihy | kapitola zborník = graféma | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 158{{--}}159 }}</ref> * [[tlačené písmeno|tlačené písmená]] – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť veľké alebo malé * [[písané písmeno|písané písmená]] – tieto tu nie sú zobraziteľné; môžu byť veľké alebo malé ''Delenie 3'':<ref name="psp-pismo" /> * jednoduché písmená bez diakritiky (t. j. [[litera|litery]] v užšom zmysle, t. j. základné [[latinské písmo|latinské písmená]]): ''a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z'' * písmená vytvorené pridaním [[diakritické znamienko|diakritických znamienok]]: ** [[dĺžeň]] (´): ''á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,'' ** [[mäkčeň]] (ˇ): ''č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,'' ** [[dve bodky]] (¨): ''ä,'' ** [[vokáň]] (ˆ): ''ô'' * [[zložka (jazykoveda)|zložky]]: ''dz, dž, ch.'' ''Delenie 4''{{#tag:ref|Kým [[samohláska]]/[[spoluhláska]] (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.|group=pozn}} * spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[spoluhláska|spoluhlásky]]), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových [[zložka (jazykoveda)|zložiek]] – zoznam pozri nižšie. ** 32 spoluhláskových písmen: ''b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž'' * samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce [[samohláska|samohlásky]], t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo [[dvojhláska|dvojhlásky]]) – zoznam pozri nižšie ** 14 samohláskových písmen: ''a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý'' == Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Písmeno ! colspan="2" |Názov/<br />Hláskovanie písmena ! rowspan="2" |[[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] ! rowspan="2" |Príklad |- !Podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] !Podľa iných zdrojov |- |A a |a |á |/a/ |'''A'''uto |- |Á á |á |dlhé a; dlhé á |/aː/ |'''Á'''no |- |Ä ä |široké e |a s dvoma bodkami; prehlasované a |/ɛ/ |V'''ä'''z |- |B b |bé | |/b/ |'''B'''aran |- |C c |cé | |/ts/ |'''C'''ena |- |Č č |čé | |/tʃ/ |'''Č'''akať |- |D d |dé | |/d/ |'''D'''om |- |Ď ď |ďé |mäkké dé |/ɟ/ |'''Ď'''akujem |- |Dz dz |dzé | |/dz/ |Há'''dz'''ať |- |Dž dž |džé |mäkké dzé |/dʒ/ |'''Dž'''em |- |E e |e |é |/ɛ/ |'''E'''uro |- |É é |é |dlhé e; dlhé é |/ɛː/ |'''É'''ra |- |F f |ef | |/f/ |'''F'''arba |- | rowspan="2" |G g | rowspan="2" |gé | rowspan="2" | |/ɡ/ |'''G'''uma |- |/dʒ/ |'''G'''in |- |H h |há | |/ɦ/ |'''H'''ora |- | rowspan="2" |Ch ch | rowspan="2" |chá | rowspan="2" | |/x/ |'''Ch'''ata |- |/ɣ/ alebo /h/ |A'''ch'''jaj |- | rowspan="2" |I i | rowspan="2" |i | rowspan="2" |í; mäkké i; mäkké í; jota |/ɪ/ |'''I'''kra |- |/j/ |Deta'''i'''l |- |Í í |í |mäkké í; dlhé i; dlhé í; dlhé mäkké i; dlhé mäkké í; dlhá jota |/iː/ |'''Í'''sť |- |J j |jé | |/j/ |'''J'''ama |- |K k |ká | |/k/ |'''K'''edy |- |L l |el | |/l/ |'''L'''ampa |- |Ĺ ĺ |dlhé el | |/lː/ |V'''ĺ'''ča |- |Ľ ľ |eľ |mäkké el |/ʎ/ |'''Ľ'''udia |- |M m |em | |/m/ |'''M'''ama |- | rowspan="3" |N n | rowspan="3" |en | rowspan="3" | |/n/ |'''N'''os |- |/ɲ/ |A'''nj'''el |- |/ŋ/ |Ba'''n'''ka |- |Ň ň |eň |mäkké en |/ɲ/ |'''Ň'''uchať |- |O o |o |ó |/o/ |'''O'''k'''o''' |- |Ó ó |ó |dlhé o; dlhé ó |/oː/ |'''Ó'''da |- | rowspan="2" |Ô ô | rowspan="2" |ô | rowspan="2" | |/wo/ |K'''ô'''ň |- |/uwo/ |'''Ô'''smy |- |P p |pé | |/p/ |'''P'''ara |- | rowspan="2" |Q q | rowspan="2" |kvé | rowspan="2" | |/kv/ |A'''qu'''apark |- |/k/ |Te'''q'''uila |- |R r |er | |/r/ |'''R'''ak |- |Ŕ ŕ |dlhé er | |/rː/ |V'''ŕ'''ba |- |S s |es | |/s/ |'''S'''en |- |Š š |eš | |/ʃ/ |'''Š'''anca |- |T t |té | |/t/ |'''T'''abuľa |- |Ť ť |ťé |mäkké té |/c/ |'''Ť'''ava |- | rowspan="3" |U u | rowspan="3" |u | rowspan="3" |ú |/u/ |Bl'''u'''d |- |/w/ |Pekno'''u''' |- |''nemé'' |Teq'''u'''ila |- |Ú ú |ú |dlhé u; dlhé ú |/uː/ |S'''ú'''d |- | rowspan="3" |V v | rowspan="3" |vé | rowspan="3" | |/v/ |'''V'''lak |- |/w/ |Kr'''v''' |- |/f/ |'''V'''ták |- | rowspan="2" |W w | rowspan="2" |dvojité vé | rowspan="2" |dvojité w |/v/ |'''W'''att |- |/w/ |Co'''w'''boy |- |X x |iks |ix |/ks/ |'''X'''ylofón |- | rowspan="2" |Y y | rowspan="2" |ypsilon | rowspan="2" |tvrdé y; tvrdé i |/ɪ/ |'''Y'''zop |- |/j/ |'''Y'''eti |- |Ý ý |dlhý ypsilon |dlhé y; dlhé ý; tvrdé í; tvrdé ý; dlhé tvrdé i; dlhé tvrdé í; dlhé tvrdé y |/iː/ |V'''ý'''r |- | rowspan="2" |Z z | rowspan="2" |zet | rowspan="2" |zé |/z/ |'''Z'''ima |- |/ts/ |Pi'''zz'''a |- |Ž ž |žé |žet |/ʒ/ |'''Ž'''ivot |} Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku [[Fonetika a fonológia slovenčiny]]; podrobnejšia verzia obsahuje aj [[fonéma|fonémy]], transkripciu podľa [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]], sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod. == Zložky == V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj [[zložka (jazykoveda)|zložky]], t. j. ch, dz, dž. == Dvojhláskové písmená == Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV | url = https://e-ucebnice.ff.ucm.sk/index.php/jazykova-kultura-9-4/ | vydavateľ = e-ucebnice.ff.ucm.sk | dátum prístupu = 2025-11-25 | jazyk = }}</ref> teda [[samohláska|samohlásky]] v pravom slova zmysle): * ia – [ɪa] / alternatívny zápis [ĭa], * ie – [ɪa] / [ĭe], * iu – [ɪu] / [ĭu], * ô [uo]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="psp-pismo">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=12| isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = I. Písmo, abeceda a pravopis | strany = 25{{--}}28}}</ref> }} == Pozri aj == * [[slovenčina]] * [[česká abeceda]] * [[abeceda (jazykoveda)|abeceda]] * [[písmo (jazykoveda)|písmo]] * [[diakritické znamienko]] * [[interpunkcia]] * [[slovenská hláskovacia tabuľka]] == Iné projekty == {{Portál|Jazyk}} {{Projekt}} {{Slovenčina}} [[Kategória:Slovenská abeceda| ]] [[Kategória:Slovenčina|Abeceda]] [[Kategória:Abecedy]] fkdbcbatg7sbcfh40pua65dgs1yoxix 0 91227 8227242 8111616 2026-06-01T22:52:08Z ~2026-32480-03 296584 8227242 wikitext text/x-wiki {{Pozri|iných významoch pojmu bioplazma|bioplazma}} '''Živá hmota''' alebo v niektorých kontextoch '''bioplazma''' je opak [[neživá hmota|neživej hmoty]], čiže hmota, ktorá má schopnosť samoorganizácie, ako aj zachovania a rozmnožovania stavu vyššieho poriadku (pozri aj [[život]]). Vyskytuje sa prevažne v podobe [[bunka|buniek]] a má iné chemické zloženie ako neživá hmota. Z chemického hľadiska nie je bioplazma ani jednotná látka ani jednotná zmes: obsahuje okrem vody prvky, anorganické zlúčeniny a organické látky (bielkoviny, nukleové kyseliny, tuky a cukry). Na úrovni prvkov sa živá hmota skladá z tzv. [[biogénny prvok|biogénnych prvkov]], najmä zo šiestich nekovových prvkov: [[uhlík]], [[vodík]], [[kyslík]], [[dusík]], [[fosfor]] a [[síra]] (tzv. [[primárne biogénne prvky]]); z týchto sa tvoria zlúčeniny, ktoré sa v neživej prírode nevyskytujú: [[bielkoviny]], [[cukry]], [[tuky]] a [[nukleová kyselina|kyseliny bunkového jadra]]. Tieto štyri druhy [[organická zlúčenina|organických zlúčenín]] najzreteľnejšie odlišujú z chemickej stránky živú a neživú hmotu. Pri fyzikálnom pohľade je bioplazma koloidný systém, ktorý sa skladá s koloidných častíc (micel a [[makromolekula|makromolekúl]]), pričom ako rozpúšťajúci (disperzný) prostriedok je tu voda. Z morfologického hľadiska sa bioplazma vyskytuje v dvoch hlavných formách: v bunkovej forme ([[bunka|bunky]]) a nebunkovej forme ([[vírus]]y). V minulosti sa za nebunkové formy mylne považovali aj [[ricketsia|rickettsie]], [[mykoplazmy]] a L-formy baktérií (pričom v minulosti sa mykoplazmy často mylne považovali za zhodné s L-formami baktérií). {{Portál|Biológia}} [[Kategória:Biológia]] sp4aknlw7hea1qkdzgxu24j9yfve801 8227243 8227242 2026-06-01T22:56:16Z ~2026-32480-03 296584 8227243 wikitext text/x-wiki {{Pozri|iných významoch pojmu bioplazma|bioplazma}} '''Živá hmota''' alebo v niektorých kontextoch '''bioplazma''' je opak [[neživá hmota|neživej hmoty]], čiže hmota, ktorá má schopnosť samoorganizácie, ako aj zachovania a rozmnožovania stavu vyššieho poriadku (pozri aj [[život]]). Vyskytuje sa prevažne v podobe [[bunka|buniek]] a má iné chemické zloženie ako neživá hmota. Z chemického hľadiska nie je bioplazma ani jednotná látka ani jednotná zmes: obsahuje okrem vody prvky, anorganické zlúčeniny a organické látky (bielkoviny, nukleové kyseliny, tuky a cukry). Na úrovni prvkov sa živá hmota skladá z tzv. [[biogénny prvok|biogénnych prvkov]], najmä zo šiestich nekovových prvkov: [[uhlík]], [[vodík]], [[kyslík]], [[dusík]], [[fosfor]] a [[síra]] (tzv. [[primárne biogénne prvky]]); z týchto sa tvoria zlúčeniny, ktoré sa v neživej prírode nevyskytujú: [[bielkoviny]], [[cukry]], [[tuky]] a [[nukleová kyselina|kyseliny bunkového jadra]]. Tieto štyri druhy [[organická zlúčenina|organických zlúčenín]] najzreteľnejšie odlišujú z chemickej stránky živú a neživú hmotu. Pri fyzikálnom pohľade je bioplazma koloidný systém, ktorý sa skladá s koloidných častíc (micel a [[makromolekula|makromolekúl]]), pričom ako rozpúšťajúci (disperzný) prostriedok je tu voda. Z morfologického hľadiska sa bioplazma vyskytuje v dvoch hlavných formách: v bunkovej forme ([[bunka|bunky]]) a nebunkovej forme ([[vírus]]y). V minulosti sa za nebunkové formy mylne považovali aj [[ricketsia|rickettsie]], [[mykoplazma|mykoplazmy]] a L-formy baktérií (pričom v minulosti sa mykoplazmy často mylne považovali za zhodné s L-formami baktérií). {{Portál|Biológia}} [[Kategória:Biológia]] cbqhoasakl3wxujww2ke7k5i9zvaspl 0 92711 8227043 7782768 2026-06-01T12:45:36Z Akul59 168826 doplnenie, kategórie, wl 8227043 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lesnianka | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Lesnianka - panoramio.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = Rajecká Lesná <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Čierny potok (prítok Lesnianky)|Čierny potok]] | tributary_left1 = [[Široký potok (prítok Lesnianky)|Široký potok]] | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Úplaz (vrch v Malej Fatre, Rajecká Lesná)|Úplaz]], [[Malá Fatra]] | source_elevation = 990 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Rajčanka]] | mouth_location = [[Rajecká Lesná]] | mouth_elevation = 489 | mouth_lat_d = 49.047991 | mouth_long_d = 18.61908 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = Žilina Region - physical map.png | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Lesnianka (Rajčanka tributary) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-06-124 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-4498 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lesnianka''' je potok na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, je to pravostranný prítok [[Rajčanka|Rajčanky]] s dĺžkou 10 km. V [[Malá Fatra|Malej Fatre]] preteká [[Rajeckolesnianska dolina|Rajeckolesnianskou dolinou]]. ''Prameň:'' v [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatre]], na južných svahoch [[Úplaz (vrch v Malej Fatre, Rajecká Lesná)|Úplazu]] ({{mnm|1084.8|w}}), pod [[Sedlo pod Úplazom|Sedlom pod Úplazom]] v nadmorskej výške okolo ({{mnm|990|w}}).<ref>Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000</ref> ''Smer toku:'' prevažne na severozápad ''Geomorfologické celky:'' 1.[[Malá Fatra]], podcelok [[Lúčanská Fatra]], 2.[[Žilinská kotlina]], podcelok [[Rajecká kotlina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}</ref> ''Prítoky:'' sprava spod [[Jablonská|Jablonskej]] ({{mnm|1117.2|w}}), zľava [[Čierny potok (prítok Lesnianky)|Čierny potok]], [[Široký potok (prítok Lesnianky)|Široký potok]] ''Ústie:'' do [[Rajčanka|Rajčanky]] pri obci [[Rajecká Lesná]] v nadmorskej výške okolo ({{mnm|489|w}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61875&y=49.04821&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Obce:'' iba [[Rajecká Lesná]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Rajčanky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Lúčanskej Fatre]] [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Rajecká Lesná]] om4topnwgckxw4sd4qorfyuxz2dyyi6 0 96740 8227347 5276458 2026-06-02T11:05:29Z Vasiľ 2806 +ref 8227347 wikitext text/x-wiki '''Mezopotámska nížina'''<ref name="ÚGKK"/> je pririečna [[nížina]] v [[Irak]]u, [[Irán]]e a [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]]. Nachádza sa v okolí stredných a dolných tokov [[Eufrat]]u, [[Tigris]]u a [[Šatt-al-Arab]]u. Jej dĺžka je {{km|1200|m}} a široká okolo {{km|400|m}}. Juhovýchodne od nej sa nachádzajú [[močiar]]e a jazerá. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvm/mezopotamska_nizina.html}} [[Kategória:Geografia]] [[Kategória:Blízky východ]] d3xkyhq06zi7yr3cob465u7leymy26j 0 98615 8227218 8114028 2026-06-01T21:09:58Z ~2026-32480-03 296584 8227218 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tree of Living Organisms 2.png|náhľad|Strom živých bytostí.]] '''Živá bytosť''' (iné názvy '''bytosť, živý tvor, tvor, živý jedinec''') je usporiadaná sústava, spravidla ostro ohraničená oproti vonkajšiemu prostrediu, ktorá je [[život|živá]] (definície života sa do istej miery rôznia). Ak zdôrazňujeme, že ide o fyziologickú jednotku zloženú z [[orgán]]ov (resp. u jednobunkovcov [[organela|organel]]) a s charakteristickou interakciou orgánov (organel), nazývame živú bytosť '''organizmus''' (zastarano ''ústrojenec'') alebo '''živý organizmus''' (pozri aj [[organizmus]]). Ako taxonomická jednotka majú živé bytosti latinský názov ''Biota'' alebo ''Vitae''. O definícii a charakteristike života pozri [[život]]. Organizmy môžu byť [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]] alebo [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkové]]. == Orgánové sústavy == Viaceré orgány v mnohobunkovom organizme vytvárajú integrované (zjednotené) sústavy, ktoré zabezpečujú činnosť celého organizmu ([[sústava orgánová|orgánové sústavy]]). == Systematika == Organizmy usporadúvame podľa rozličnych znakov a vlastností do väčších alebo menších systematickych skupín. Základnou systematickou jednotkou je [[druh (taxonómia)|druh]]. Pozri [[systém živých organizmov]], [[systematika]] a [[taxonómia (biológia)|taxonómia]]. == Pozri aj == * [[živá hmota]] == Iné projekty == {{projekt|q=Tvor|štítok=Tvor}} [[Kategória:Biológia]] 48uphwj312gkgercrtl326grchn0jm5 8227219 8227218 2026-06-01T21:11:12Z ~2026-32480-03 296584 8227219 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tree of Living Organisms 2.png|náhľad|Strom živých bytostí.]] '''Živá bytosť''' (iné názvy '''bytosť, živý tvor, tvor, živý jedinec''') je usporiadaná sústava, spravidla ostro ohraničená oproti vonkajšiemu prostrediu, ktorá je [[život|živá]] (definície života sa do istej miery rôznia). Ak zdôrazňujeme, že ide o fyziologickú jednotku zloženú z [[orgán]]ov (resp. u jednobunkovcov [[organela|organel]]) a s charakteristickou interakciou orgánov (organel), nazývame živú bytosť '''organizmus''' (zastarano ''ústrojenec'') alebo '''živý organizmus''' (pozri aj [[organizmus]]). Ako taxonomická jednotka majú živé bytosti latinský názov ''Biota'' alebo ''Vitae''. O definícii a charakteristike života pozri [[život]]. Organizmy môžu byť [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]] alebo [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkové]]. == Orgánové sústavy == Viaceré orgány v mnohobunkovom organizme vytvárajú integrované (zjednotené) sústavy, ktoré zabezpečujú činnosť celého organizmu ([[orgánová sústava|orgánové sústavy]]). == Systematika == Organizmy usporadúvame podľa rozličných znakov a vlastností do väčších alebo menších systematických skupín. Základnou systematickou jednotkou je [[druh (taxonómia)|druh]]. Pozri [[systém živých organizmov]], [[systematika]] a [[taxonómia (biológia)|taxonómia]]. == Pozri aj == * [[živá hmota]] == Iné projekty == {{projekt|q=Tvor|štítok=Tvor}} [[Kategória:Biológia]] fusznwpkzhfwi3tqo9wlyy8igrfq8sv 8227223 8227219 2026-06-01T21:19:34Z ~2026-32480-03 296584 8227223 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tree of Living Organisms 2.png|náhľad|Strom živých bytostí.]] '''Živá bytosť''' (iné názvy '''bytosť, živý tvor, tvor, živý jedinec''') je usporiadaná sústava, spravidla ostro ohraničená oproti vonkajšiemu prostrediu, ktorá je [[život|živá]] (definície života sa do istej miery rôznia). Ak zdôrazňujeme, že ide o fyziologickú jednotku zloženú z [[orgán]]ov (resp. u jednobunkovcov [[organela|organel]]) a s charakteristickou interakciou orgánov (organel), nazývame živú bytosť '''organizmus''' (staršie '''ústrojenec''') alebo '''živý organizmus''' ('''živý ústrojenec'''; pozri aj [[organizmus]]). Ako taxonomická jednotka majú živé bytosti latinský názov ''Biota'' alebo ''Vitae''. O definícii a charakteristike života pozri [[život]]. Organizmy môžu byť [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]] alebo [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkové]]. == Orgánové sústavy == Viaceré orgány v mnohobunkovom organizme vytvárajú integrované (zjednotené) sústavy, ktoré zabezpečujú činnosť celého organizmu ([[orgánová sústava|orgánové sústavy]]). == Systematika == Organizmy usporadúvame podľa rozličných znakov a vlastností do väčších alebo menších systematických skupín. Základnou systematickou jednotkou je [[druh (taxonómia)|druh]]. Pozri [[systém živých organizmov]], [[systematika]] a [[taxonómia (biológia)|taxonómia]]. == Pozri aj == * [[živá hmota]] == Iné projekty == {{projekt|q=Tvor|štítok=Tvor}} [[Kategória:Biológia]] 8don5ccxeozo7swzgkg53g8ypsi98yy 0 108599 8227330 8194234 2026-06-02T10:54:08Z Vasiľ 2806 +ref 8227330 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Medžugorie | other_name = Međugorje | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Medugorje14BIH6.JPG | image_caption = Farský kostol sv. apoštola Jakuba | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bosna a Hercegovina | country_flag = 1 | state = [[Hercegovina]] | region = Hercegovsko-neretvanský kantón | histregion = | district = Čitluk | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 43 | lat_m = 12 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 40 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 3 797 | population_date = 2013 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Bosnia and Herzegovina relief location map.png | map_background = | map_caption = Poloha na mape Bosny a Hercegoviny | map_locator = Bosna a Hercegovina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Međugorje | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Medžugorie'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|bos|Međugorje}}) je mestečko s 3 797 obyvateľmi, ležiace v [[Hercegovina|Hercegovine]] asi {{km|25|m}} juhozápadne od [[Mostar]]u. Mesto sa do 80. rokov minulého storočia živilo prevažne pestovaním [[tabak]]u, [[hrozno|hrozna]], [[ovocie|ovocia]] a produkcie [[víno|vína]]. Slovo ''Međugorje'' znamená „Medzihorie“. Dedina Medžugorie sa v historických záznamoch spomína už v roku [[1599]]. Farský úrad bol založený v roku [[1892]] a farnosť je zasvätená [[Jakub starší|sv. apoštolovi Jakubovi]], ktorý je patrónom pútnikov. O [[farnosť]] Medžugorie sa starajú [[Rehoľník|rehoľníci]] – [[františkáni]]. == Zjavenia Panny Márie == [[Súbor:Cross on Križevac in Međugorje.jpg|right|thumb|Kríž na hore Križevac – postavený na 1900 výročie smrti Ježiša Krista]] Šestica ľudí tvrdí, že si ich [[24. jún]]a [[1981]] vybrala [[Panna Mária]] za vizionárov a za svojich spolupracovníkov celú farnosť podľa slov, ktoré povedala [[1. marec|1. marca]] [[1984]] (''„Ja som si túto farnosť osobitným spôsobom vybrala a chcem ju viesť“''). Dňa 24. júna 1981 videlo šesť mladých ľudí [[Ivanka Ivankovič]], [[Mirjana Dragičevič]], [[Vicka Ivankovič]], [[Ivan Dragičevič]], [[Jakov Colo]] a [[Maria Pavlovič]] nad miestom ktoré sa volá [[Podbrdo]] (Vrch zjavenia) a ktoré sa nachádza niekoľko metrov nad časťou Medžugoria – Bijakoviči, mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im rukou ukazovala, aby sa k nej priblížili, ale kvôli strachu to neurobili. [[25. jún]]a [[1981]], okolo šiestej poobede, Ivanka, Mirjana, Vicka a Ivan cítili, že musia ísť na to miesto. V ten deň sa podľa ich tvrdenia s Pannou Máriou modlili a rozprávali. Preto 25. jún sa v Medžugorí slávi ako deň výročia zjavenia. Od tohto dňa mali vizionári každodenné zjavenia kdekoľvek sa nachádzali. Prvé slová, ktoré podľa mladých vizionárov Panna Mária povedala svetu, boli: „''Pokoj, pokoj, pokoj - iba pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom, a medzi ľuďmi navzájom.''“ (26. jún 1981). Hlavné posolstvá sú pokoj, viera, obrátenie, modlitba, pôst. Pretože sa zjavenia konali v [[Komunizmus|komunistickej]] krajine, začalo sa prenasledovanie vizionárov, rodičov, rodín, farníkov, [[kňaz]]ov, ale aj pútnikov. Vizionári prešli policajným výsluchom, psychiatrickými vyšetreniami. Správca farnosti [[páter Jožo Zovko OFM]] bol o mesiac po zjavení zatknutý a odsúdený na 3 a pol roka. Dnes na miesto zjavenia vedie strmý chodník a v roku 1989 boli postavené bronzové reliéfy výjavov z modlitby ruženca (dielo prof. Carmela Puzzola). Na mieste zjavenia je socha Panny Márie, Kráľovnej pokoja, podobná soche, ktorá sa nachádza pred kostolom (dielo Dina Felicia - 1987). Komisia na posúdenie udalosti zriadená [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] a vedená kardinálom [[Camillo Ruini|Ruinim]] bola v prospech uznania nadprirodzenosti prvých siedmich zjavení medzi [[24. jún]]om až [[3. júl]]om [[1981]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]], zároveň však vyjadrila pochybnosti o ďalších údajných zjaveniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medžugorie: aké sú závery skúmania komisie, ktorú viedol kardinál Ruini? | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170517020 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum prístupu = 2021-05-14 | miesto = Bratislava }}</ref> Skúmanie arcibiskupa Henryka Hosera dospelo k záveru, že „sa môžu organizovať púte“<ref name="tkkbs20190513026">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Pápež František povolil púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190513026 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> a „Medžugorje nie je pútnickou svätyňou“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Vyslanec Svätého Otca Františka: V Medžugorí nie sú stopy herézy | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190724016 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> „… udalosti … si ešte vyžadujú preverenie zo strany Cirkvi“.<ref name="tkkbs20190513026"/> Dňa 13. mája 2019 sa v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] pápežom [[František (pápež)|Františkom]] povolili púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Pápež František povolil púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190513026 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Kostol sv. Jakuba apoštola == Dnešný [[kostol]] sa začal stavať až v roku [[1934]] a [[19. január]]a [[1969]] bol posvätený. Dnes je strediskom [[Eucharistia|eucharistického]] a [[Modlitba|modlitbového]] života mesta. Medžugorie si vyslúžilo titul spovedelnica sveta (je tam vymurovaných 25 spovedelníc). Okolie kostola sa neprestajne upravuje, pretože si to vyžaduje stále sa zvyšujúci počet pútnikov. Najväčší zásah do priestoru bola azda stavba vonkajšieho oltára za kostolom s 5 000 miestami na sedenie. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.medjugorjein.com/ Medžugorie Blog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170315002115/http://www.medjugorjein.com/ |date=2017-03-15 }} * [http://www.medzugorie.sk/ Medžugorie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060812175717/http://medzugorie.sk/ |date=2006-08-12 }} * [http://www.gospa.sk/ Gospa.sk] * [http://www.medjugorje.ws/sk/ Panna Mária v Medžugorie] [[Kategória:Mestá v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] fyabblppcr22334pyq3wf5gxpwgho60 8227331 8227330 2026-06-02T10:54:24Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Međugorje]] na [[Medžugorie]] prostredníctvom presmerovania: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ 8227330 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Medžugorie | other_name = Međugorje | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Medugorje14BIH6.JPG | image_caption = Farský kostol sv. apoštola Jakuba | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bosna a Hercegovina | country_flag = 1 | state = [[Hercegovina]] | region = Hercegovsko-neretvanský kantón | histregion = | district = Čitluk | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 43 | lat_m = 12 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 40 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 3 797 | population_date = 2013 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Bosnia and Herzegovina relief location map.png | map_background = | map_caption = Poloha na mape Bosny a Hercegoviny | map_locator = Bosna a Hercegovina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Međugorje | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Medžugorie'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|bos|Međugorje}}) je mestečko s 3 797 obyvateľmi, ležiace v [[Hercegovina|Hercegovine]] asi {{km|25|m}} juhozápadne od [[Mostar]]u. Mesto sa do 80. rokov minulého storočia živilo prevažne pestovaním [[tabak]]u, [[hrozno|hrozna]], [[ovocie|ovocia]] a produkcie [[víno|vína]]. Slovo ''Međugorje'' znamená „Medzihorie“. Dedina Medžugorie sa v historických záznamoch spomína už v roku [[1599]]. Farský úrad bol založený v roku [[1892]] a farnosť je zasvätená [[Jakub starší|sv. apoštolovi Jakubovi]], ktorý je patrónom pútnikov. O [[farnosť]] Medžugorie sa starajú [[Rehoľník|rehoľníci]] – [[františkáni]]. == Zjavenia Panny Márie == [[Súbor:Cross on Križevac in Međugorje.jpg|right|thumb|Kríž na hore Križevac – postavený na 1900 výročie smrti Ježiša Krista]] Šestica ľudí tvrdí, že si ich [[24. jún]]a [[1981]] vybrala [[Panna Mária]] za vizionárov a za svojich spolupracovníkov celú farnosť podľa slov, ktoré povedala [[1. marec|1. marca]] [[1984]] (''„Ja som si túto farnosť osobitným spôsobom vybrala a chcem ju viesť“''). Dňa 24. júna 1981 videlo šesť mladých ľudí [[Ivanka Ivankovič]], [[Mirjana Dragičevič]], [[Vicka Ivankovič]], [[Ivan Dragičevič]], [[Jakov Colo]] a [[Maria Pavlovič]] nad miestom ktoré sa volá [[Podbrdo]] (Vrch zjavenia) a ktoré sa nachádza niekoľko metrov nad časťou Medžugoria – Bijakoviči, mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im rukou ukazovala, aby sa k nej priblížili, ale kvôli strachu to neurobili. [[25. jún]]a [[1981]], okolo šiestej poobede, Ivanka, Mirjana, Vicka a Ivan cítili, že musia ísť na to miesto. V ten deň sa podľa ich tvrdenia s Pannou Máriou modlili a rozprávali. Preto 25. jún sa v Medžugorí slávi ako deň výročia zjavenia. Od tohto dňa mali vizionári každodenné zjavenia kdekoľvek sa nachádzali. Prvé slová, ktoré podľa mladých vizionárov Panna Mária povedala svetu, boli: „''Pokoj, pokoj, pokoj - iba pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom, a medzi ľuďmi navzájom.''“ (26. jún 1981). Hlavné posolstvá sú pokoj, viera, obrátenie, modlitba, pôst. Pretože sa zjavenia konali v [[Komunizmus|komunistickej]] krajine, začalo sa prenasledovanie vizionárov, rodičov, rodín, farníkov, [[kňaz]]ov, ale aj pútnikov. Vizionári prešli policajným výsluchom, psychiatrickými vyšetreniami. Správca farnosti [[páter Jožo Zovko OFM]] bol o mesiac po zjavení zatknutý a odsúdený na 3 a pol roka. Dnes na miesto zjavenia vedie strmý chodník a v roku 1989 boli postavené bronzové reliéfy výjavov z modlitby ruženca (dielo prof. Carmela Puzzola). Na mieste zjavenia je socha Panny Márie, Kráľovnej pokoja, podobná soche, ktorá sa nachádza pred kostolom (dielo Dina Felicia - 1987). Komisia na posúdenie udalosti zriadená [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] a vedená kardinálom [[Camillo Ruini|Ruinim]] bola v prospech uznania nadprirodzenosti prvých siedmich zjavení medzi [[24. jún]]om až [[3. júl]]om [[1981]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckou cirkvou]], zároveň však vyjadrila pochybnosti o ďalších údajných zjaveniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medžugorie: aké sú závery skúmania komisie, ktorú viedol kardinál Ruini? | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170517020 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum prístupu = 2021-05-14 | miesto = Bratislava }}</ref> Skúmanie arcibiskupa Henryka Hosera dospelo k záveru, že „sa môžu organizovať púte“<ref name="tkkbs20190513026">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Pápež František povolil púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190513026 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> a „Medžugorje nie je pútnickou svätyňou“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Vyslanec Svätého Otca Františka: V Medžugorí nie sú stopy herézy | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190724016 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> „… udalosti … si ešte vyžadujú preverenie zo strany Cirkvi“.<ref name="tkkbs20190513026"/> Dňa 13. mája 2019 sa v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] pápežom [[František (pápež)|Františkom]] povolili púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ZAH | titul = Pápež František povolil púte do Medžugoria zo strany farností a diecéz | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190513026 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2019-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-19 | miesto = Bratislava }}</ref> == Kostol sv. Jakuba apoštola == Dnešný [[kostol]] sa začal stavať až v roku [[1934]] a [[19. január]]a [[1969]] bol posvätený. Dnes je strediskom [[Eucharistia|eucharistického]] a [[Modlitba|modlitbového]] života mesta. Medžugorie si vyslúžilo titul spovedelnica sveta (je tam vymurovaných 25 spovedelníc). Okolie kostola sa neprestajne upravuje, pretože si to vyžaduje stále sa zvyšujúci počet pútnikov. Najväčší zásah do priestoru bola azda stavba vonkajšieho oltára za kostolom s 5 000 miestami na sedenie. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.medjugorjein.com/ Medžugorie Blog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170315002115/http://www.medjugorjein.com/ |date=2017-03-15 }} * [http://www.medzugorie.sk/ Medžugorie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060812175717/http://medzugorie.sk/ |date=2006-08-12 }} * [http://www.gospa.sk/ Gospa.sk] * [http://www.medjugorje.ws/sk/ Panna Mária v Medžugorie] [[Kategória:Mestá v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] fyabblppcr22334pyq3wf5gxpwgho60 0 110029 8227358 8063318 2026-06-02T11:50:19Z Akul59 168826 doplnenie IB, kategórie, wl 8227358 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lietavka | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Lietavka.jpg | image_caption = Potok pod Lietavou <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | commune = | municipality = Lietava | municipality1 = [[Podhorie (okres Žilina)|Podhorie]] | municipality2 = Lietavská Lúčka <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháč]], [[Súľovské vrchy]] | source_elevation = 560 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Rajčanka | mouth_location = [[Lietavská Lúčka]] | mouth_elevation = 365 | mouth_lat_d = 49.16753 | mouth_long_d = 18.7223 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 8.5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = Žilina Region - physical map.png | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-06-147 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-4269 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma }} '''Lietavka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> alebo '''Lietavský potok''' je potok na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]]. Je to ľavostranný prítok [[Rajčanka|Rajčanky]], má dĺžku 8,5 km a je tokom IV. rádu. Na dolnom toku, medzi obcou [[Lietava]] a ústím preteká hlboko vrezaným údolím s vystupujúcimi masívmi [[Cibuľník]]a ({{mnm|639|w}}, na ňom stojí [[Lietava (hrad)|Lietavský hrad]]) a Drieňovice ({{mnm|586.4}}) na pravom brehu, kým v masíve na ľavom brehu sú rozsiahle vápencové lomy. ''Prameň:'' na okraji [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] na juhovýchodnom svahu [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháča]] ({{mnm|802.7}}) v nadmorskej výške okolo {{mnm|560}} ''Smer toku:'' najprv na východ, na krátkom úseku pokračuje na juhojuhovýchod, na dolnom toku opäť na východ ''Geomorfologické celky:'' 1.[[Súľovské vrchy]], podcelok [[Súľovské skaly]], 2.[[Žilinská kotlina]], podcelok [[Žilinská pahorkatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}</ref> ''Prítoky:'' sprava spod kóty 545,8 m, potok z obce [[Podhorie (okres Žilina)|Podhorie]], spod [[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)|Strážnej]] ({{mnm|685.6}}), zľava spod Vrchu ({{mnm|560.3}}) a spod kóty 478,4 m ''Ústie:'' do [[Rajčanka|Rajčanky]] na južnom okraji intravilánu obce [[Lietavská Lúčka]] v nadmorskej výške okolo {{mnm|365}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72261&y=49.16741&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Obce:'' [[Lietavská Závadka]], [[Lietava]] o osada Majer == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Rajčanky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Lietava]] [[Kategória:Podhorie (okres Žilina)]] [[Kategória:Lietavská Lúčka]] 4uu6xvgvh18l81evfvx9qikg6xcj7z7 0 117314 8227159 8194242 2026-06-01T19:01:28Z Gateshebe 193515 /* Linky */ Akt, opr 8227159 wikitext text/x-wiki {{Infobox električková sieť | názov = Električková doprava v Bratislave | obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Ružová dolina, Škoda 29 T 7418 linka 9 (50126960762).jpg | popis = Škoda 29T na linke {{MHD|ba|9}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] na konečnú zastávku „Astronomická“ <!-- Základné údaje --> | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | ids = [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji]] (skr. ''IDS BK'') | zahájenie prevádzky = | zahájenie el. prevádzky = [[27. august]] [[1895]] | ukončenie prevádzky = | trakcia = <!-- Infraštruktúra --> | dĺžka tratí = 45,4 km | rozchod = {{mm|1000|m}} (metrový) | napätie = 600 V DC | počet zastávok = 161 | vozovne = [[Vozovňa Jurajov dvor]]<br>[[Vozovňa Krasňany]] <!-- Prevádzka --> | počet liniek = 4 denné | dĺžka liniek = {{km|267,3}} | počet vozov = 211 {{malé|(k 22. decembru 2016)}} | počet cestujúcich = | dopravný výkon = 11,4 mil. vozokm/rok {{malé|(2006)}} | mapa = Ba tram map.svg | popis mapy = Schéma električkových tratí v Bratislave | poznámky = }} [[Súbor:Bratislava 2012 tramway map-fr.svg|náhľad|Mapa električkovej siete v roku [[2012]] pred výstavbou trate do [[Petržalka|Petržalky]], počas výluky v tuneli a na trati na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]]] [[Súbor:Tatra K2S Ruzinov - Astronomicka.JPG|náhľad|Električky [[Tatra K2S]] na linkách {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|14}} na obratisku [[Astronomická ulica|Astronomická]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]e]] [[Súbor:TRAM ČKD K2 modernized BRATISLAVA.JPG|náhľad|Modernizovaná električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|8}} medzi zastávkami [[Námestie Franza Liszta|Nám. Franza Liszta]] ([[Kooperativa]], [[Predstaničné námestie|Predstaničné nám.]]) a [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]]] [[Súbor:Električkový tunel.JPG|náhľad|[[Bratislavský tunel|Električkový tunel]] pod [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] zo zastáviek [[Chatam Sófer]] a [[Kráľovské údolie]] ([[Park kultúry]], [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]])]] [[Súbor:06T.jpg|náhľad|Električka [[Škoda 06 T]], testovaná v [[Bratislava|Bratislave]] koncom roka [[2006]]]] [[Súbor:T6A5 MildaStreet BA.jpg|náhľad|Električka [[Tatra T6A5]] na linke {{MHD|ba|9}} na zastávke [[Saleziáni]] ([[Záhradnícka ulica (Bratislava)|Záhradnícka]])]] [[Súbor:Tatra T3R.PV tram in Bratislava.jpg|náhľad|Dvojvozňová súprava na linke {{MHD|ba|1}} na zastávke [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]]] [[Súbor:GM Tramway Bratislava01.jpg|náhľad|Električka [[Tatra T3]] na linke {{MHD|ba|4}} medzi zastávkami [[Most SNP]] ([[Most SNP|Nový most]]) a [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]] ([[Propeller]]) / [[Slovenské národné divadlo|Nové SND]] / [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo nám.]]]] [[Súbor:Tatra T6A5 n°7913 Bratislava - 2012.JPG|náhľad|Dvojvozňová súprava električiek [[Tatra T6A5]] na linke {{MHD|ba|5}} medzi zastávkami [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Nám. SNP]] a [[Poštová ulica (Bratislava)|Poštová]] / [[Kapucínska ulica|Kapucínska]]]] [[Súbor:Staraelina1.jpg|náhľad|Historická električka #38 s prívesným vozňom [[SGP]] #135]] '''Električková doprava v Bratislave''' tvorí nosný systém [[Mestská hromadná doprava|MHD]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600 V jednosmerných, kladný pól je v [[Trolejové vedenie|trolejovom vedení]], záporný v koľajnici (klasický systém). [[Rozchod koľaje|Rozchod koľají]] je {{mm|1000|m}}. Dĺžka tratí v meste je 45,4 kilometrov a má 161 zastávok. Celkový počet liniek má Bratislava 4 ({{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|3}}, {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|9}}). Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do {{km|65|m}}/h, ale na väčšine tratí je vnútorným predpisom povolená len rýchlosť {{km|50|m}}/h. Na niektorých tratiach je nižšia. Za rok [[2006]] električky celkovo vykonali viac ako 11,4 milióna vozokilometrov. == Dejiny == === 1893 – 1905: Počiatky === V [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] sa objavili v uliciach Bratislavy prvé [[omnibus (doprava)|omnibusy]]. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal [[Alexander Werner]], rakúsky [[Inžinierstvo|inžinier]], o povolenie vybudovať systém [[konská železnica|konskej železnice]]. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil [[električka|električkou]]. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak [[27. august]]a [[1895]], oveľa skôr, ako napríklad v [[Praha|Prahe]], kde s výnimkou Křížkovej trate, začali električky ako prostriedok mestskej hromadnej dopravy jazdiť až v roku 1897 a mnohých iných mestách{{Bez citácie}}. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od reštaurácie Rybársky cech až na koniec [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovej ulice]] približne pri budove SAV. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli poháňané prúdom s napätím 550 V. Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri [[1895]] bola dokončená hlavná trať k Hlavnej stanici, čím jej kompletná dĺžka bola {{km|3|m}}. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov. Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu [[Lindheim]] a spol. vytlačila [[Uhorsko|uhorská]] [[Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára]] (''Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky''). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku [[1961]] bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia prevažne autobusy. Od roku [[2016]] bola opäť sprevádzkovaná električková trať na toto sídlisko, premáva však po inej trase ako v minulosti. === 1906 – 1938: Rozvoj === V prvom desaťročí [[20. storočie|20. storočia]] sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava. Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy. === 1939 – 1945: Druhá svetová vojna === Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku [[1941]] začala výstavba [[Bratislavský tunel|tunela pod Bratislavským hradom]], ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku [[1949]]. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku [[1983]] je určený výlučne pre električky. V roku [[1942]] skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku [[1945]] bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od [[14. jún]]a už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku [[1946]]. === 1946 – 1980: Budovanie za socializmu === Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku [[1949]], išlo o predchodcov električiek typu [[6MT]], ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku [[1952]] sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudované Depo Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku [[1953]] musela byť upravená aj celá tarifa. [[8. august]]a [[1957]] sa objavil prvý prototyp električky typu [[Tatra T2]], čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel. V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu [[Tatra K2]],. O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku [[1973]] začalo slúžiť aj Depo Krasňany. Novátorské riešenie integrovalo všetky prevádzky do monobloku. Autorom bola Valéria Triznová. Podobne ako v [[Praha|Prahe]], aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], ale o 2 roky neskôr, [[1. apríl]]a [[1976]]. === 1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro === [[Ropná kríza]] z roku [[1973]] úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Československu sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru ([[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]], [[1988]]). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu [[Tatra T2]] a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená. Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny (tiež nazvaný železničný alebo Stephensonov) rozchod {{mm|1435|m}}, lebo v tom čase bol v Československu metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou tratí a prerozchodovaním trate na {{mm|1435|m}} (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré bolo údajne možné vyrobiť len pre rozchod {{mm|1435|m}}. Namiesto nich teda boli dodané električky typu T6A5. 90. roky boli v znamení modernizácie vozňového parku ([[Tatra K2S|K2S]], [[Tatra T3G|T3G]], [[Tatra T3Mod|T3Mod]] a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom [[Tatra T6A5]], dodávanými medzi rokmi [[1991]] až [[1997]]. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD. === 2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plány === Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku [[2002]] všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri [[Petržalská rýchlodráha]]), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku [[2006]] kedy bol projekt električky do [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý mal byť v lete [[2007]]. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo [[Škoda 06 T]]. Toto vozidlo bolo pôvodne vyvinuté pre talianske mesto [[Cagliari]], kde je rozchod {{mm|960|m}}, pričom pre skúšky v Bratislave mu boli upravené podvozky na rozchod {{mm|1000|m}}. Ďalší zvrat nastal v [[marec 2007|marci 2007]] kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod {{mm|1000|m}} (bratislavský električkový) aj {{mm|1435|m}} (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnych dopravných systémov. V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravky a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu – práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spomínanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lanfranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu [[Cubicon]], náhrada autobusových liniek {{MHD|ba|31}} a {{MHD|ba|39}}). Proti stavbe električky do Petržalky hovorilo stanovisko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorilo, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrovali aj dotknutí obyvatelia Petržalky. Preto bolo možné, že trať do Vajnôr a Devínskej Novej Vsi by boli postavené skôr, nakoľko mal o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnôr zas CEPIT. Z dôvodu havarijného stavu trate bola od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] zastavená električková doprava na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Zrušené boli linky {{MHD|ba|2}} Hlavná stanica – Zlaté piesky, {{MHD|ba|3}} Hlavná stanica – Rača, {{MHD|ba|8}} Hlavná stanica – Ružinov a {{MHD|ba|13}} Hlavná stanica – Nám. Ľ. Štúra, pričom vznikli nové linky {{MHD|ba|15}} Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Nám. SNP – Jesenského/Šafárikovo nám. – Nám. Ľ. Štúra a {{MHD|ba|16}} Rača – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Vazovova – Trnavské mýto – Ružinov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = d3k0 |titul = Zastavenie električkovej dopravy na Hlavnú stanicu od 2.11.2011 |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/9660/Zastavenie-elektrickovej-dopravy-na-Hlavnu-stanicu-od-2-11-2011.html |dátum vydania = 2011-10-26 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Termín opravy nie je známy, je možné, že rekonštrukcia prebehne až súčasne s prestavbou [[Námestie Franza Liszta|Predstaničného námestia]] firmou IPR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Tkáčiková |meno = Lucia |titul = Náhradu za električky má zaplatiť súkromník |url = http://www.sme.sk/c/6197188/ |dátum vydania = 2011-12-29 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = Petit Press, a. s. |miesto = Bratislava }}</ref> [[31. január]]a 2011 sa začalo spoločné stavebné konanie pre stavbu Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek [[Janíkov dvor]] – [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]], 1. časť [[Bosákova ulica (Bratislava)|Bosákova ul.]] – Šafárikovo námestie. Jej súčasťou je aj nová električková trať Šafárikovo námestie – Bosákova a rekonštrukcia trate na [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Frešo |meno = Pavol |odkaz na autora = Pavol Frešo |titul = Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám., 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Oznámenie o začatí spoločného stavebného konania – verejnou vyhláškou. |url = http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10040063 |dátum vydania = 2012-01-31 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = Úrad Bratislavského samosprávneho kraja |miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od [[2. február]]a [[2012]] bola v [[Bratislavský tunel|električkovom tuneli]] pod hradom zistená prasklina v ostení (obmurovke) tunelovej rúry. Následne bol z bezpečnostných dôvodov tunel uzavretý a električkové linky {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|5}} a {{MHD|ba|9}} boli dočasne presmerované na náhradné trasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = mhd |titul = Presmerovanie liniek 1 5 a 9 z dôvodu uzavretia tunela pod hradom (od 2.2.2012) |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10468/Presmerovanie-liniek-1-5-a-9-z-dovodu-uzavretia-tunela-pod-hradom-od-2-2-2012.html |dátum vydania = 2012-02-02 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20130626203728/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10468/Presmerovanie-liniek-1-5-a-9-z-dovodu-uzavretia-tunela-pod-hradom-od-2-2-2012.html |dátum archivácie = 2013-06-26 }}</ref> [[19. marec|19. marca]] [[2012]] bolo výrazne reorganizované linkové vedenie električiek, počet liniek sa znížil zo 14 na 8. Zároveň došlo k zhusteniu intervalov na nových linkách. Cieľom zmien bolo zvýšenie prehľadnosti a pravidelnosti, zníženie čakacej doby, lepšia obsluha centra mesta a zvýšenie prepravnej kapacity v pracovných dňoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = d3k0 |titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html |dátum vydania = 2012-03-13 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20120316004939/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html |dátum archivácie = 2012-03-16 }}</ref> === 2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do Petržalky === {{Hlavný článok|Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave}} * [[20. január]]a [[2013]] došlo k odkloneniu električkových liniek cez Šafárikovo námestie z dôvodu výstavby [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električkovej trate do Petržalky]]. * [[22. október|22. októbra]] [[2013]] podpísalo mesto Bratislava zmluvu o dielo na rekonštrukciou [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] a vybudovanie električkovej trate do Petržalky, čím sa začala výstavba [[Petržalská rýchlodráha|električkovej trate na pravý breh Dunaja]]. Prvá etapa projektu má byť dokončená v [[august]]e [[2015]] <ref name=podpiszmluvypetrzalskaelektricka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/mesto-podpisalo-zmluvu-na-rekonstrukciu-stareho-mosta.html?page_id=321794 | dátum vydania = 2013-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[14. júl]]a [[2014]] sa začala rekonštrukcia električkovej trate do Dúbravky, ktorá mala podľa plánu trvať do [[november 2014|novembra 2014]]. Električkové linky {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|5}} boli skrátené po obratisko Karlova Ves a v úseku medzi zastávkami Borská – Pri Kríži bola zavedená náhradná autobusová linka {{MHD|ba|X5}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=am.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2014-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref> * [[2. november|2. novembra]] [[2014]] bol privezený prototyp električky [[Škoda 30 T]]. Dňa [[6. november|6. novembra]] sa následne uskutočnilo jeho predstavenie za prítomnosti predstaviteľov [[Dopravný podnik Bratislava|dopravného podniku]], [[Bratislava|mesta]], [[Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|ministerstva dopravy]] a [[Škoda Holding|Škoda Transportation]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html |dátum prístupu=2014-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141107202745/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html |dátum archivácie=2014-11-07 }}</ref> * [[11. november|11. novembra]] [[2014]] bola linka {{MHD|ba|2}} dočasne presmerovaná na Hlavnú Stanicu z dôvodu dokončenia prác opráv úseku Hl. stanica – Radlinského. Zároveň bola vytvorená nová linka {{MHD|ba|1}} s trasou Hlavná Stanica – Nábrežie – Tunel – Hlavná Stanica. Na jar roku [[2015]] je naplánovaná rekonštrukcia trate Kyčerského – Radlinského, čím sa uzavrie trať na Hlavnú Stanicu. * [[18. november|18. novembra]] [[2014]] boli električkové linky {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|5}} opäť predĺžené na zmodernizovaný úsek Hanulova – Pri Kríži v Dúbravke a zároveň bola zrušená náhradná autobusová linka {{MHD|ba|X5}}. * [[17. február]]a [[2015]] bola privezená prvá nová jednosmerná električka [[Škoda 29 T]] s obchodným názvom ''ForCity Plus''. Následne sa bude [[električka]] podrobovať skúškam, ktoré sú potrebné pre schválenie nového typu vozidla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová električka Škoda 29T už v Bratislave | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14260/Nova-elektricka-Skoda-29T-uz-v-Bratislave.html | dátum vydania = 2015-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150221033240/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14260/Nova-elektricka-Skoda-29T-uz-v-Bratislave.html | dátum archivácie = 2015-02-21 }}</ref> * [[25. apríl]]a [[2015]] bola na linku {{MHD|ba|4}} nasadená prvá obosmerná električka [[Škoda 30 T]] s evidenčým číslom 7501 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html |dátum prístupu=2015-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150427003931/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html |dátum archivácie=2015-04-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/ |dátum prístupu=2015-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150518092310/http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/ |dátum archivácie=2015-05-18 }}</ref> a tri dni nato, [[28. apríl]]a bola na rovnakú linku nasadená prvá jednosmerná električka [[Škoda 29 T]] s evidenčým číslom 7401<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/ |dátum prístupu=2015-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304055713/http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/ |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html |dátum prístupu=2015-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150429183645/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html |dátum archivácie=2015-04-29 }}</ref>. * Od [[1. jún]]a [[2015]] sa začala rekonštrukcia trate na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Linka {{MHD|ba|2}} začala premávať zo ŽST Nové mesto na Nám. Ľ. Štúra, linka {{MHD|ba|1}} bola zrušená. * [[4. júl]]a [[2015]] sa začala výluka trate na Jesenského ul. v súvislosti s [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|výstavbou električkovej trate do Petržalky]]. Linky {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|4}} boli presmerované, linka {{MHD|ba|6}} začala jazdiť na trase Dúbravka – Most SNP. * Od [[1. september|1. septembra]] [[2015]] bola po rekonštrukcii trate obnovená premávka električiek na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Začala sem zo [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové mesto]] premávať linka {{MHD|ba|2}}. Linka {{MHD|ba|1}} nebude premávať až do dokončenia rekonštrukcie križovatky na Jesenského ul. [[Súbor:7819 s 1435 mm podvozkami (1).jpg|thumb|Električka [[Tatra T3]] s 1435 milimetrovými podvozkami zapožičaných z Košíc po absolvovaní skúšky normálneho rozchodu električkovej trate do Petržalky]] * Od [[28. október|28. októbra]] [[2015]] je sprejazdnený zrekonštruovaný triangel Jesenského – Štúrova – Kam. Námestie. Tak isto 28. októbra bola obnovená linka {{MHD|ba|1}} (Hl. Stanica – Obchodná – Tunel – Most SNP – Nám. SNP – Obchodná – Hl. Stanica), tak isto linka {{MHD|ba|6}} (Karlova Ves – nábrežie – Nám. SNP – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – ''Krásňany – Komisárky)'' a linka {{MHD|ba|4}} ( Dúbravka – Karlova Ves – nábrežie – Most SNP – Kamenné nám. – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Zlaté piesky ) zároveň bola zrušená linka {{MHD|ba|7}}. * [[16. december|16. decembra]] [[2015]] bola oficiálne odovzdaná mestu čiastočne dokončená električková trať do Petržalky, vrátene nového [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] a zrekonštruovanej [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej ulice]].<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15088/Bratislava-ma-po-vyse-stvrtstoroci-novu-elektrickovu-trat</ref> * [[16. február]]a [[2016]] bola prvýkrát preskúšaná celá [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električková trať do Petržalky]]. Skúšobných jázd sa zúčastnili električky [[Škoda 30 T]] ev. č. 7530 a súprava vozidiel [[Tatra T6]] ev. č. 7927+7928. [[18. február]]a sa potom konala skúška normálneho ({{mm|1435|m|w}}) rozchodu trate. Tejto skúšky sa zúčastnila električka [[Tatra T3]] ev. č. 7819, špeciálne upravená pre tento účel.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka</ref><ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm</ref> * Od [[15. jún]]a [[2016]] bola obnovená premávka električiek cez [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábrežie]] a [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]]. Prechádzať tadiaľ začali linky {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|6}}.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15523/Obnovenie-premavky-elektriciek-cez-Safarikovo-nam-od-15-6-2016</ref> * Pre konanie [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva Rady Európskej únie]] je od [[25. jún]]a do [[27. júl]]a [[2016]] pre všetku dopravu uzavretá [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] a [[Mostová ulica (Bratislava)|Mostová ulica]]. Električky premávajú odklonom cez tunel. * V podvečer [[8. júl]]a [[2016]] bola slávnostne spustená premávka [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električiek do Petržalky]], od [[9. júl]]a v ostrom režime. Do [[Petržalka|Petržalky]] boli presmerované linky číslo {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|3}}. * [[22. jún]]a [[2019]] bola zahájená rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá trvala až do [[26. október|26. októbra]] [[2020]]. Boli zrušené linky {{MHD|ba|5}}, {{MHD|ba|6}} a {{MHD|ba|8}}. * [[2. september|2. septembra]] [[2019]] bola zrušená linka {{MHD|ba|2}}. == Linky == {{Hlavný článok|Zoznam električkových liniek v Bratislave}} Stav k 01.06.2026. {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! Linka ! Trasa |- | {{MHD|ba|1||50}} |'''Hlavná stanica''' – Obchodná – Kapucínska – Most SNP – '''Šafárikovo nám.''' – Nám. Ľ. Štúra – Most SNP – Kapucínska – Obchodná – '''Hlavná stanica''' |- | {{MHD|ba|3||50}} | '''Rača, Komisárky''' – Stn. Vinohrady – Račianske mýto – Americké nám. – Štúrova – Jantárova cesta – '''Petržalka, Južné mesto''' |- | {{MHD|ba|4||50}} | '''Zlaté piesky''' – Vajnorská – / '''Stn. Nové Mesto''' – Trnavské mýto – Špitálska – Centrum – Nám. Ľ. Štúra – Most SNP – Riviéra – Kútiky – '''Dúbravka, Pri kríži''' |- | {{MHD|ba|9||50}} | '''Ružinov, Astronomická''' – Trnavské mýto – Blumentál - Obchodná – Tunel – Riviéra – '''Karlova Ves, Kútiky''' |} == Vozidlový park == Vozidlový park tvoria výlučne električky českej, resp. československej výroby od zaniknutého výrobcu [[ČKD]] a spoločnosti [[Škoda Transportation]]. Staršie vozne sú postupne modernizované. {|class="wikitable" |- ! Obrázok ! Typ ! Roky výroby ! Počet vozidiel !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|16px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|20px]]</abbr> ! Poznámka |- | | '''[[Tatra T3CS]]''' | [[1975]] | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | Vozeň do premávky nezasahuje |- | [[Súbor:Bratislava, Radlinského ulica, Tatra T3M č. 7733+7734 (2013-10-25; 01).jpg|150px|Tatra T3M]] | '''[[Tatra T3M]]''' | [[1975]]{{--}}[[1982]] <br> <small>(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch [[1984]] a [[1992]])</small> | 4 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg|150px|Tatra T3G]] | '''[[Tatra T3G]]''' | [[1989]] <br> <small>(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch [[1993]]{{--}}[[1997]])</small> | 12 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- |[[Súbor:ČKD Tatra T3S.jpg|stred|bezrámu|150x150bod]] | '''[[Tatra T3S]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[1998]]{{--}}[[1999]])</small> | 2 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:7303-Smidkeho-Ruzinovska-Veschel.JPG|150px|Tatra T3AS]] | '''[[Tatra T3AS]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácia v rokoch [[2000]]{{--}}[[2001]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | V súprave s [[Tatra T3Mod|T3Mod]] |- | | '''[[Tatra T3Mod]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácia v roku [[2001]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | V súprave s [[Tatra T3AS|T3AS]] |- | [[Súbor:7715 7706 test Stefanovicova Zilinska.JPG|150px|Tatra T3R.P]] | '''[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]''' | [[1975]]{{--}}[[1987]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[2002]]{{--}}[[2013]])</small> | 22 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- |[[Súbor:ČKD Tatra K2G.jpg|stred|150x150bod|alt=|bezrámu]] | '''[[Tatra K2G]]''' | [[1983]] <br> <small>(modernizácia v rokoch [[1998]]{{--}}[[2005]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava K2S 7133.jpg|150px|Tatra K2S]] | '''[[Tatra K2S]]''' | [[1971]]{{--}}[[2009]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[1998]]{{--}}[[2009]])</small> | 27 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg|150px|Tatra T6A5]] | '''[[Tatra T6A5]]''' | [[1991]]{{--}}[[1997]] | 58 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Škoda-30-T.jpg|150px|Škoda 30 T]] | '''[[Škoda 30 T]]''' | [[2014]]{{--}}[[2024]] | 40 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Škoda-29-T.jpg|150px|Škoda 30 T]] | '''[[Škoda 29 T]]''' | [[2015]]{{--}}[[2023|2026]] | 60 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |} * pre zoznam historických vozidiel pozri [[Dopravný podnik Bratislava]] K [[22. december|22. decembru]] [[2016]] eviduje [[Dopravný podnik Bratislava]] 211 vozidiel, z toho v bežnej premávke s cestujúcimi 197 (93,4 %). Priemerný vek vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi je 19,2 rokov, podiel nízkopodlažných vozidiel je 30,5 % (60 vozidiel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html |dátum prístupu=2014-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141116121951/http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html |dátum archivácie=2014-11-16 }}</ref> === Mestský náter === Už od roku [[1935]] sa začal na električky aplikovať červeno-béžový náter. Prvý pokus o mestský náter pochádza z roku [[1997]]. Vtedy bolo dodaných 10 električiek typu [[Tatra T6A5|T6A5]] v modro-červeno-strieborno-bielom nátere. Od roku [[2006]] tvorí unifikovaný mestský náter celočervená skriňa vozidla s nálepkami ''Bratislava – Little Big City''. Od dodávky nových nízkopodlažných električiek je na typoch [[Škoda 30 T]] a [[Škoda 29 T]] aplikovaný inovovaný, bordovo-čierny mestský náter. Zaujímavosťou je, že ešte v roku [[2015]] sa na električky, ktoré už boli vybavené celočerveným náterom aplikuje pôvodný, červeno-béžový alebo modro-červeno-strieborno-biely náter. V meste sú dlhé roky rozšírené celovozidlové reklamy. <gallery> Bratislava Tram R02.jpg|Pôvodný červeno-béžový náter Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg|Starý mestský, modro-červeno-strieborno-biely náter 7715 7706 test Stefanovicova Zilinska.JPG|Na modernizované električky T3P sa aplikuje červeno-šedý náter Bratislava Tram R05.jpg|Mestský náter Bratislava – Little Big City Škoda-30T.JPG|Inovovaný mestský náter </gallery> == Rozvoj a modernizácie == V rokoch [[2013]]{{--}}[[2015]] prebehla 1. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy do Petržalky cez [[Starý most (Bratislava)|Starý most]]. Prerobil sa [[Starý most (Bratislava)|Starý most]], zrekonštruovala [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova ulica]] a vybudovala samotná električková trať po [[Bosákova ulica (Bratislava)|Bosákovu ulicu]]. Za peniaze aj z eurofondov z Operačného Programu Doprava sa kúpilo 30 obojsmerných električiek typu [[Škoda 30 T]] a 30 jednosmerných električiek typu [[Škoda 29 T]]<ref>http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723001128/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html |date=2015-07-23 }}?</ref>. Týmto podpisom [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] ukončil tri veľké tendre na vozidlá elektrickej trakcie. Okrem električiek [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] kúpil aj [[Trolejbusová doprava v Bratislave|trolejbusy]]. Modernizačný program vozidiel [[Tatra K2]] bol dokončený a od [[1. február]]a [[2010]] premávajú po bratislavských koľajniciach len zrekonštruované, resp. nové vozne [[Tatra K2S]] a [[Tatra K2G]]. Električky [[Tatra T3]] sa stále modernizujú a to hlavne v súvislosti so spustením električkovej rýchlodráhy do [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]]. === Dúbravsko-karloveská radiála === V roku [[2019]] začala rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá bola rozdelená na 4 etapy. Prvé dve - od Molecovej (po novom ''Riviéra'') po obratisko ''Karlova Ves'' (po novom ''Kútiky'') a od obratiska po zastávku ''Damborského'' (po novom ''Záluhy'') - sa realizovali v roku 2019. Počas prác bola vylúčená električková doprava z celej Karlovej Vsi a Dúbravky, obsluhu zabezpečoval náhradný autobus {{MHD|ba|X5}}. Zrekonštruovaný bol koľajový zvršok aj spodok, koľajnice, všetky zastávky, elektrické vedenia, podchody, prechody pre chodcov, verejné osvetlenie, priľahlé cestné komunikácie a väčšina trate bola zazelenaná. Zastávky ''Segnerova'' a ''Jurigovo námestie'' boli zlúčené do jednej Stavbu sprevádzali viaceré problémy, kvôli ktorým sa ani v prvej ani druhej etape nepodaril dodržať sľubovaný termín odovzdania. Prevádzka po obratisko ''Kútiky'' bola namiesto [[27. september|27. septembra]] spustená až [[19. december|19. decembra]], no stále neboli dokončené niektoré práce, ktoré pokračovali až do roku [[2020]]. Spustenie druhej etapy sa plánovalo na [[22. december|22. december]] 2019, no kvôli blokáde prístupu k meniarni Krčace majiteľmi pozemkov pod ňou nemohla byť prevádzka električiek zahájená, keďže nemalo byť ako napájané elektrické vedenie. Premávka do Dúbravky bola nakoniec spustená až [[22. február|22. februára]] 2020, no taktiež len v provizórnom stave - stále nebola dokončená prestupná zastávka ''Záluhy'' a niektoré ďalšie úpravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizácia Karlovesko-dúbravskej radiály|url=https://imhd.sk/ba/doc/sk/15146/Modernizacia-Karloveskej-radialy|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum prístupu=2020-06-21|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Na jar roku 2020 boli spustené aj zostávajúce dve etapy, ktoré sa týkajú modernizácie koľajového triangla pri uzle [[Chatam Sófer]] a celého úseku od tunela až po Molecovu. V rámci nej majú byť takisto zrekonštruované všetky zastávky, nadchod na zastávke ''Botanická záhrada'' a zastávka ''Molecova'' sa má premeniť na integrovaný prestupný terminál. [[DPB]] sľubuje, že celá modernizácia bude hotová do konca leta 2020. Prevádzka na tejto trati sa obnovila v oneskorenom termíne - [[26. október|26. októbra]] 2020 linkami {{MHD|ba|4}} (Zlaté Piesky - Dúbravka, Pri kríži) a {{MHD|ba|9}} (Ružinov, Astronomická - Karlova Ves, Kútiky). Taktiež boli zrušené výlukové linky {{MHD|ba|X5}} a {{MHD|ba|X33}} a obnovená prevádzka linky {{MHD|ba|33}}. === Račianska radiála === [[15. jún]]a [[2020]] sa spustila rekonštrukcia úseku medzi zastávkami ''Cintorín Rača'' a ''Záhumenice'' na Račianskej radiále, ktorý bol v natoľko zlom stave, že hrozilo zastavenie premávky do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrekonštruovaná trať bola [[7. september|7. septembra]] [[2020]] otvorená. V rokoch [[2021]] – [[2023]] sa zmodernizovali zastávky a mobiliár v úseku medzi zastávkami ''Záhumenice'' – ''Račianske mýto'' v smere do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. V oboch smeroch sa doplnil prístrešok iba na zastávkach ''Račianske mýto'', ''Ursínyho'', ''Pionierska'' a ''Nám. Biely kríž''. === Vajnorská radiála === Od [[5. október|5. októbra]] do [[17. december|17. decembra]] [[2023]] prebiehala 1. etapa rekonštrukcie v úseku medzi zastávkami ''Kuchajda'' a ''Zlaté piesky'' na Vajnorskej radiále, pričom bola v tomto úseku vylúčená premávka električiek linky {{MHD|ba|4}}. Všetky poradia električiek linky {{MHD|ba|4}} premávali z [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] po zastávku [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]. V uvedenom úseku, resp. v úseku medzi zastávkami ''Stn. Nové Mesto'' a '' Zlaté piesky'' bola zabezpečená náhradná autobusová doprava {{MHD|ba|X4}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek v úseku Kuchajda – Zlaté piesky (5.10. – 14.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22862/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-v-%C3%BAseku-Kuchajda-Zlat%C3%A9-piesky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-26 }}</ref> Od [[19. február]]a do [[1. apríl]]a [[2024]] bola z dôvodu 2. etapy rekonštrukcie dočasne presunutá zastávka ''Vajnorská'' pre linku {{MHD|ba|4}}, pričom v úseku medzi zastávkami ''Jurajov dvor'' a ''Vajnorská'' je premávka električiek púšťaná striedavo po jednej koľaji pomocou prenosného svetelného zariadenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dočasná zmena zastávky Vajnorská pre linku 4 (19.2. – 1.4.2024) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23158/Do%C4%8Dasn%C3%A1-zmena-zast%C3%A1vky-Vajnorsk%C3%A1-pre-linku-4 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2024-03-26 }}</ref> Od [[2. apríl]]a do [[26. máj|26. mája]] [[2024]] bola z dôvodu dokončenia rekonštrukcie na Vajnorskej radiále úplne vylúčená premávka električiek linky {{MHD|ba|4}} medzi zastávkami ''Jurajov dvor'' a ''Zlaté piesky''. Z tohto dôvodu premávali všetky električky premávajúce na ''Zlaté piesky'' len po zastávku ''Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor)''. Následne sa otáčali v objekte [[Vozovňa Jurajov dvor|depa Jurajov dvor]]. Náhradná autobusová doprava {{MHD|ba|X4}} premávala v úseku medzi zastávkami ''Depo Jurajov dvor'' a ''Zlaté piesky''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 4 57 65 na Zlatých pieskoch (2.4. – 26.5.2024) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23226/V%C3%BDluka-liniek-4-57-65-na-Zlat%C3%BDch-pieskoch | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> === Ružinovská radiála === V októbri [[2026]] by mala začať výstavba predĺženia Ružinovskej radiály po obratisko v priestore navrhovaného terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov na [[Galvaniho ulica (Bratislava)|Galvaniho ulici]] (ktorého súčasťou má byť železničná zastávka na tratiach [[Železničná trať Bratislava – Hegyeshalom|Bratislava – Hegyeshalom]] a [[Železničná trať Bratislava – Komárno|Bratislava – Komárno]]). Stáť by mala 40 miliónov eur a dokončená by mala byť v októbri [[2028]].<ref name="sita-bratislava-zverejnila-2025">{{Citácia periodika | priezvisko = Ambrová | meno = Slávka | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava zverejnila zámer predĺženia Ružinovskej električkovej radiály a plány na výstavbu ďalších tratí | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/nasadoprava/bratislava-zverejnila-zamer-predlzenia-ruzinovskej-elektrickovej-radialy-a-plany-na-vystavbu-dalsich-trati/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-03-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kecková | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Terminál integrovanej osobnej prepravy v Bratislave – TIOP Ružinov | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/terminal-integrovanej-osobnej-prepravy-v-bratislave-tiop-ruzinov | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2024-12-09 | dátum prístupu = 2025-04-01}}</ref> V ďalších dvoch etapách je potom plánované predĺženie radiály k [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Parku]] a k [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Liďáková | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Viac ako len prázdna vízia. Mesto začína povoľovanie predĺženia električkovej trate k letisku | periodikum = YIM.BA | odkaz na periodikum = | url = https://www.yimba.sk/modernizacia-ruzinovskej-radialy/viac-ako-len-prazdna-vizia-mesto-zacina-povolovanie-predzenia-elektrickovej-trate-k-letisku | issn = | vydavateľ = Projekt Bratislava YIMBY | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-04-01}}</ref> === Ďalšie projekty === Do roku 2030 by mali byť hotové tieto projekty<ref name="sita-bratislava-zverejnila-2025"/>: * Výstavba novej električkovej trate [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova]] – [[Košická ulica (Bratislava)|Košická]] * Modernizácia Vajnorskej, Ružinovskej a Račianskej radiály * Projektová príprava električkovej trate k [[Nemocnica Bory|Nemocnici Bory]] * Projektová príprava električkovej trate k novej železničnej zastávke Ružinov (TIOP Ružinov) * Projektová príprava električkovej trate do [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajských Biskupíc]] == Depá == * [[Depo Jurajov dvor]] * [[Depo Krasňany]] == Referencie == {{reflist|2}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jurika | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šestina | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = 100 rokov električiek v Bratislave : 1895-1995 | vydanie = | vydavateľ = Alfa konti | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 230 | url = | isbn = 80-88739-12-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Viedenská električka|Električková trať Bratislava – Viedeň]] * [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave]] * [[Petržalská rýchlodráha]] * [[Trolejbusová doprava v Bratislave]] * [[Autobusová doprava v Bratislave]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://imhd.sk/ba/ imhd.sk: ''Bratislava''] * [http://www.mhd.zastavka.net/fd-svet/bratislava2.phtml MHD.Zastavka.net: ''Bratislava – tramvaje a trolejbusy (září 2005)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310070048/http://mhd.zastavka.net/fd-svet/bratislava2.phtml |date=2007-03-10 }} * [http://prahamhd.vhd.cz/Jinamesta/Bratislava.htm PrahaMHD.VHD.cz ''Bratislava'' (Poslední aktualizace 26. 10. 2006)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061027174023/http://prahamhd.vhd.cz/Jinamesta/Bratislava.htm |date=2006-10-27 }} * [http://www.dpb.sk/ Dopravný podnik Bratislava, a. s.] * [http://mhdcr.biz/tram/blava/tram,fotky-blava.htm MHDCR.biz: ''Tramvaje – fotogalerie'': ''Bratislava''] * [http://rail.sk/skhist/tunely/brat.htm Rail.sk: ''Bratislavský tunel''] * [http://www.sme.sk/c/6802929/ SME.sk: ''Námietku k súťaži na rekonštrukciu Starého mosta stiahli''] * [http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12358/Obojsmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-Skoda-Transportation.html imhd.sk: ''Obojsmerné nízkopodlažné električky dodá Škoda Transportation''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130722150058/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12358/Obojsmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-Skoda-Transportation.html |date=2013-07-22 }} * [http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12380/Aj-jednosmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-ceska-Skoda.html imhd.sk: ''Aj jednosmerné nízkopodlažné električky dodá česká Škoda''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130802050321/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12380/Aj-jednosmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-ceska-Skoda.html |date=2013-08-02 }} {{MHD na Slovensku}} {{Bratislava}} [[Kategória:Električková doprava v Bratislave| ]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Električková doprava na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Trate s rozchodom 1000 mm]] fmc662tfpypzsobtctk5w2fkxaszsqw 8227161 8227159 2026-06-01T19:02:23Z Gateshebe 193515 /* */ Kor 8227161 wikitext text/x-wiki {{Infobox električková sieť | názov = Električková doprava v Bratislave | obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Ružová dolina, Škoda 29 T 7418 linka 9 (50126960762).jpg | popis = Škoda 29T na linke {{MHD|ba|9}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] na konečnú zastávku „Astronomická“ <!-- Základné údaje --> | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | ids = [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji]] (skr. ''IDS BK'') | zahájenie prevádzky = | zahájenie el. prevádzky = [[27. august]] [[1895]] | ukončenie prevádzky = | trakcia = <!-- Infraštruktúra --> | dĺžka tratí = 45,4 km | rozchod = {{mm|1000|m}} (metrový) | napätie = 600 V DC | počet zastávok = 161 | vozovne = [[Vozovňa Jurajov dvor]]<br>[[Vozovňa Krasňany]] <!-- Prevádzka --> | počet liniek = 4 denné | dĺžka liniek = {{km|267,3}} | počet vozov = 211 {{malé|(k 22. decembru 2016)}} | počet cestujúcich = | dopravný výkon = 11,4 mil. vozokm/rok {{malé|(2006)}} | mapa = Ba tram map.svg | popis mapy = Schéma električkových tratí v Bratislave | poznámky = }} [[Súbor:Bratislava 2012 tramway map-fr.svg|náhľad|Mapa električkovej siete v roku [[2012]] pred výstavbou trate do [[Petržalka|Petržalky]], počas výluky v tuneli a na trati na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]]] [[Súbor:Tatra K2S Ruzinov - Astronomicka.JPG|náhľad|Električky [[Tatra K2S]] na linkách {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|14}} na obratisku [[Astronomická ulica|Astronomická]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]e]] [[Súbor:TRAM ČKD K2 modernized BRATISLAVA.JPG|náhľad|Modernizovaná električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|8}} medzi zastávkami [[Námestie Franza Liszta|Nám. Franza Liszta]] ([[Kooperativa]], [[Predstaničné námestie|Predstaničné nám.]]) a [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]]] [[Súbor:Električkový tunel.JPG|náhľad|[[Bratislavský tunel|Električkový tunel]] pod [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] zo zastáviek [[Chatam Sófer]] a [[Kráľovské údolie]] ([[Park kultúry]], [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]])]] [[Súbor:06T.jpg|náhľad|Električka [[Škoda 06 T]], testovaná v [[Bratislava|Bratislave]] koncom roka [[2006]]]] [[Súbor:T6A5 MildaStreet BA.jpg|náhľad|Električka [[Tatra T6A5]] na linke {{MHD|ba|9}} na zastávke [[Saleziáni]] ([[Záhradnícka ulica (Bratislava)|Záhradnícka]])]] [[Súbor:Tatra T3R.PV tram in Bratislava.jpg|náhľad|Dvojvozňová súprava na linke {{MHD|ba|1}} na zastávke [[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]]] [[Súbor:GM Tramway Bratislava01.jpg|náhľad|Električka [[Tatra T3]] na linke {{MHD|ba|4}} medzi zastávkami [[Most SNP]] ([[Most SNP|Nový most]]) a [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]] ([[Propeller]]) / [[Slovenské národné divadlo|Nové SND]] / [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo nám.]]]] [[Súbor:Tatra T6A5 n°7913 Bratislava - 2012.JPG|náhľad|Dvojvozňová súprava električiek [[Tatra T6A5]] na linke {{MHD|ba|5}} medzi zastávkami [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Nám. SNP]] a [[Poštová ulica (Bratislava)|Poštová]] / [[Kapucínska ulica|Kapucínska]]]] [[Súbor:Staraelina1.jpg|náhľad|Historická električka #38 s prívesným vozňom [[SGP]] #135]] '''Električková doprava v Bratislave''' tvorí nosný systém [[Mestská hromadná doprava|MHD]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o stredne veľkú električkovú sieť. Polarita napájania je 600 V jednosmerných, kladný pól je v [[Trolejové vedenie|trolejovom vedení]], záporný v koľajnici (klasický systém). [[Rozchod koľaje|Rozchod koľají]] je {{mm|1000|m}}. Dĺžka tratí v meste je 45,4 kilometrov a má 161 zastávok. Celkový počet liniek má Bratislava 4 ({{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|9}}). Vozidlá majú maximálnu povolenú premávkovú rýchlosť do {{km|65|m}}/h, ale na väčšine tratí je vnútorným predpisom povolená len rýchlosť {{km|50|m}}/h. Na niektorých tratiach je nižšia. Za rok [[2006]] električky celkovo vykonali viac ako 11,4 milióna vozokilometrov. == Dejiny == === 1893 – 1905: Počiatky === V [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] sa objavili v uliciach Bratislavy prvé [[omnibus (doprava)|omnibusy]]. Na začiatku 90. rokov rovnakého storočia požiadal [[Alexander Werner]], rakúsky [[Inžinierstvo|inžinier]], o povolenie vybudovať systém [[konská železnica|konskej železnice]]. Nakoniec však svoju žiadosť zmenil tak, že animálnu trakciu nahradil [[električka|električkou]]. Tej bolo vyhovené, a tak Bratislava otvorila prvú svoju električkovú linku. Stalo sa tak [[27. august]]a [[1895]], oveľa skôr, ako napríklad v [[Praha|Prahe]], kde s výnimkou Křížkovej trate, začali električky ako prostriedok mestskej hromadnej dopravy jazdiť až v roku 1897 a mnohých iných mestách{{Bez citácie}}. Existovala hlavná trať, z ktorej viedlo veľa odbočiek. Jazdilo sa od reštaurácie Rybársky cech až na koniec [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovej ulice]] približne pri budove SAV. V prevádzke bolo 9 vozidiel, ktoré boli poháňané prúdom s napätím 550 V. Onedlho po otvorení sa pokračovalo na výstavbe nových úsekov. Už v septembri [[1895]] bola dokončená hlavná trať k Hlavnej stanici, čím jej kompletná dĺžka bola {{km|3|m}}. V januári nasledujúceho roka bolo otvorených niekoľko ďalších tratí. Počas tohto roka medzitým zanikla omnibusová doprava fungujúca v meste vyše 30 rokov. Ako sa sieť rozvíjala, začali sa objavovať aj rôzne problémy. Najprv s vlastníctvom, keď pôvodného dopravcu, firmu [[Lindheim]] a spol. vytlačila [[Uhorsko|uhorská]] [[Részvénytársaság villamos és közlekedési vállalatok számára]] (''Účastnícka spoločnosť pre elektrické a dopravné podniky''). Nejaký čas si vedenie elektrickej dráhy pohrávalo aj s možnosťou zaviesť električkovú dopravu do Petržalky. Sem bola nakoniec električková trať naozaj zavedená, ale až neskôr, a v roku [[1961]] bola opäť zrušená. Dnes na juhu Bratislavy jazdia prevažne autobusy. Od roku [[2016]] bola opäť sprevádzkovaná električková trať na toto sídlisko, premáva však po inej trase ako v minulosti. === 1906 – 1938: Rozvoj === V prvom desaťročí [[20. storočie|20. storočia]] sa zaviedlo označenie liniek písmenami, objavili sa lýrové zberače v električkách, dodávané boli vozidlá typu Ganz. Zavedená bola aj trolejbusová doprava. Veľké zmeny nastali aj po vyhlásení vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], začali prebiehať veľmi rozsiahle rekonštrukcie. Zaviedla sa aj pásmová tarifa, jej maximálnu sadzbu mesto regulovalo. Uvažovalo sa aj o zmene rozchodu koľají na 1435, na to však nebol dostatok finančných prostriedkov a nestretlo sa to s kladným ohlasom verejnosti. Na konci 20. rokov sa zaviedli prvé mestské autobusy. === 1939 – 1945: Druhá svetová vojna === Po vypuknutí vojny boli prudko zvýšené nároky na dopravu, čo pocítila i električková doprava. Museli byť zrušené nočné spoje po 22. hodine. V roku [[1941]] začala výstavba [[Bratislavský tunel|tunela pod Bratislavským hradom]], ktorý dnes používajú električky. Jeho výstavba trvala 8 rokov, dokončený bol v roku [[1949]]. Ešte počas druhej svetovej vojny slúžil ako protiletecký kryt a neskôr ho používala automobilová doprava a chodci. Od roku [[1983]] je určený výlučne pre električky. V roku [[1942]] skončili lýrové zberače, ktoré sa až dovtedy používali v mnohých mestách. Nahradili ich klasické pantografy. O ďalšie dva roky sa zaviedlo označenie liniek električiek a iných druhov dopravy namiesto písmen číslami. Tesne pred a počas obsadzovaní mesta Červenou armádou v roku [[1945]] bola celá verejná doprava, vrátane koľajovej, v meste zastavená. Po oslobodení sa začalo s odstraňovaním škôd, zničené bolo až 90 percent trolejového vedenia a aj koľaje boli značne poškodené. Od [[14. jún]]a už všetky 3 linky jazdili, ďalšie druhy dopravy boli obnovené v roku [[1946]]. === 1946 – 1980: Budovanie za socializmu === Prvou lastovičkou po mnohých rokoch bola dodávka nových električiek v roku [[1949]], išlo o predchodcov električiek typu [[6MT]], ktoré sa objavili na začiatku 50. rokov. V tomto období došlo aj ku zdvojkoľajeniu trate z Karlovej Vsi do Dynamitky a zanikol posledný jednokoľajový úsek. Od roku [[1952]] sa zvýšil počet liniek na 5, v 50. rokoch bola zavedená šiesta linka a vybudované Depo Jurajov dvor. Vzhľadom na menovú reformu v roku [[1953]] musela byť upravená aj celá tarifa. [[8. august]]a [[1957]] sa objavil prvý prototyp električky typu [[Tatra T2]], čo znamenalo postupný zánik starých dvojnápravových vozidiel. V 60. rokoch sa začali nasadzovať do prevádzky aj vozidlá typu [[Tatra K2]],. O 10 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky nosného systému, teda predovšetkým električkovej rýchlodráhy a neskôr aj klasického metra sovietskeho typu. Perspektívne sa počítalo s tým, že celé okolie hlavného mesta vtedajšej SSR bude mať vyše milión obyvateľov. V roku [[1973]] začalo slúžiť aj Depo Krasňany. Novátorské riešenie integrovalo všetky prevádzky do monobloku. Autorom bola Valéria Triznová. Podobne ako v [[Praha|Prahe]], aj v Bratislave nakoniec došlo k zavedeniu jednotnej a neprestupnej tarify s cenou 1 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], ale o 2 roky neskôr, [[1. apríl]]a [[1976]]. === 1980 – 2002: Rozvoj elektrickej trakcie a čakanie na metro === [[Ropná kríza]] z roku [[1973]] úplne zmenila pohľad na elektrickú trakciu prakticky na celom svete. Aj vo vtedajšom Československu sa skončilo s jej utlmovaním a rozhodlo sa budovať nové trate a nakupovať nové vozidlá. Na práve dokončené sídliská sa otvárali električkové trate rýchlodráhového charakteru ([[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]], [[1988]]). V tom istom roku bola ukončená prevádzka električiek typu [[Tatra T2]] a začalo sa aj so stavbou metra, ktorá však bola o rok zastavená. Uvažovalo sa (opäť) tiež o prerozchodovaní električkovej siete v Bratislave na normálny (tiež nazvaný železničný alebo Stephensonov) rozchod {{mm|1435|m}}, lebo v tom čase bol v Československu metrový rozchod iba v Bratislave a Liberci a pri kúpe vozidiel z iných dopravných podnikov ich bolo nutné previazať na bratislavské metrové podvozky. S rekonštrukciou tratí a prerozchodovaním trate na {{mm|1435|m}} (v Bratislave sa ani nezačalo) boli nevyužívané liberecké metrové podvozky električiek typu T3 dodané práve do Bratislavy. V súvislosti s odmietnutím prerozchodovania trate sa do Bratislavy nedostali ani električky typu KT8xx, ktoré bolo údajne možné vyrobiť len pre rozchod {{mm|1435|m}}. Namiesto nich teda boli dodané električky typu T6A5. 90. roky boli v znamení modernizácie vozňového parku ([[Tatra K2S|K2S]], [[Tatra T3G|T3G]], [[Tatra T3Mod|T3Mod]] a pod.) a zo začiatku aj úplne novými električkami, typom [[Tatra T6A5]], dodávanými medzi rokmi [[1991]] až [[1997]]. V tejto dobe však začala byť električková sieť veľmi preťažená, a to z dôvodov finančných úspor, ako aj predlžovaním intervalov, a tiež preto, že ešte stále neexistoval nosný systém MHD. === 2002 – 2012: Električky namiesto metra, tram-train a ďalšie plány === Po viac ako 20 rokoch snívania o metre, boli v roku [[2002]] všetky plány metra zrušené a začalo sa pripravovať jeho nahradenie rýchlodrážnymi električkami (pozri [[Petržalská rýchlodráha]]), pričom metro by sa začalo stavať až o niekoľko rokov neskôr. Prvé kroky však boli urobené až v roku [[2006]] kedy bol projekt električky do [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] predložený na posúdenie vplyvu na životné prostredie a začali sa robiť prvé kroky pre začiatok stavby, ktorý mal byť v lete [[2007]]. Taktiež sa začalo s testovaním rýchloelektričiek, zatiaľ sa v Bratislave testovalo vozidlo [[Škoda 06 T]]. Toto vozidlo bolo pôvodne vyvinuté pre talianske mesto [[Cagliari]], kde je rozchod {{mm|960|m}}, pričom pre skúšky v Bratislave mu boli upravené podvozky na rozchod {{mm|1000|m}}. Ďalší zvrat nastal v [[marec 2007|marci 2007]] kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod {{mm|1000|m}} (bratislavský električkový) aj {{mm|1435|m}} (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnych dopravných systémov. V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravky a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu – práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spomínanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lanfranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu [[Cubicon]], náhrada autobusových liniek {{MHD|ba|31}} a {{MHD|ba|39}}). Proti stavbe električky do Petržalky hovorilo stanovisko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorilo, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrovali aj dotknutí obyvatelia Petržalky. Preto bolo možné, že trať do Vajnôr a Devínskej Novej Vsi by boli postavené skôr, nakoľko mal o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnôr zas CEPIT. Z dôvodu havarijného stavu trate bola od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] zastavená električková doprava na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Zrušené boli linky {{MHD|ba|2}} Hlavná stanica – Zlaté piesky, {{MHD|ba|3}} Hlavná stanica – Rača, {{MHD|ba|8}} Hlavná stanica – Ružinov a {{MHD|ba|13}} Hlavná stanica – Nám. Ľ. Štúra, pričom vznikli nové linky {{MHD|ba|15}} Zlaté piesky – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Nám. SNP – Jesenského/Šafárikovo nám. – Nám. Ľ. Štúra a {{MHD|ba|16}} Rača – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Vazovova – Trnavské mýto – Ružinov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = d3k0 |titul = Zastavenie električkovej dopravy na Hlavnú stanicu od 2.11.2011 |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/9660/Zastavenie-elektrickovej-dopravy-na-Hlavnu-stanicu-od-2-11-2011.html |dátum vydania = 2011-10-26 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Termín opravy nie je známy, je možné, že rekonštrukcia prebehne až súčasne s prestavbou [[Námestie Franza Liszta|Predstaničného námestia]] firmou IPR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Tkáčiková |meno = Lucia |titul = Náhradu za električky má zaplatiť súkromník |url = http://www.sme.sk/c/6197188/ |dátum vydania = 2011-12-29 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = Petit Press, a. s. |miesto = Bratislava }}</ref> [[31. január]]a 2011 sa začalo spoločné stavebné konanie pre stavbu Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek [[Janíkov dvor]] – [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]], 1. časť [[Bosákova ulica (Bratislava)|Bosákova ul.]] – Šafárikovo námestie. Jej súčasťou je aj nová električková trať Šafárikovo námestie – Bosákova a rekonštrukcia trate na [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Frešo |meno = Pavol |odkaz na autora = Pavol Frešo |titul = Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo nám., 1. časť Bosákova ul. – Šafárikovo námestie. Oznámenie o začatí spoločného stavebného konania – verejnou vyhláškou. |url = http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10040063 |dátum vydania = 2012-01-31 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = Úrad Bratislavského samosprávneho kraja |miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od [[2. február]]a [[2012]] bola v [[Bratislavský tunel|električkovom tuneli]] pod hradom zistená prasklina v ostení (obmurovke) tunelovej rúry. Následne bol z bezpečnostných dôvodov tunel uzavretý a električkové linky {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|5}} a {{MHD|ba|9}} boli dočasne presmerované na náhradné trasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = mhd |titul = Presmerovanie liniek 1 5 a 9 z dôvodu uzavretia tunela pod hradom (od 2.2.2012) |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10468/Presmerovanie-liniek-1-5-a-9-z-dovodu-uzavretia-tunela-pod-hradom-od-2-2-2012.html |dátum vydania = 2012-02-02 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20130626203728/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10468/Presmerovanie-liniek-1-5-a-9-z-dovodu-uzavretia-tunela-pod-hradom-od-2-2-2012.html |dátum archivácie = 2013-06-26 }}</ref> [[19. marec|19. marca]] [[2012]] bolo výrazne reorganizované linkové vedenie električiek, počet liniek sa znížil zo 14 na 8. Zároveň došlo k zhusteniu intervalov na nových linkách. Cieľom zmien bolo zvýšenie prehľadnosti a pravidelnosti, zníženie čakacej doby, lepšia obsluha centra mesta a zvýšenie prepravnej kapacity v pracovných dňoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = d3k0 |titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) |url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html |dátum vydania = 2012-03-13 |dátum prístupu = 2013-09-07 |vydavateľ = mhd.sk, občianske združenie |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20120316004939/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html |dátum archivácie = 2012-03-16 }}</ref> === 2013 – Súčasnosť: Budovanie električky do Petržalky === {{Hlavný článok|Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave}} * [[20. január]]a [[2013]] došlo k odkloneniu električkových liniek cez Šafárikovo námestie z dôvodu výstavby [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električkovej trate do Petržalky]]. * [[22. október|22. októbra]] [[2013]] podpísalo mesto Bratislava zmluvu o dielo na rekonštrukciou [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] a vybudovanie električkovej trate do Petržalky, čím sa začala výstavba [[Petržalská rýchlodráha|električkovej trate na pravý breh Dunaja]]. Prvá etapa projektu má byť dokončená v [[august]]e [[2015]] <ref name=podpiszmluvypetrzalskaelektricka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mesto podpísalo zmluvu na rekonštrukciu Starého mosta | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/mesto-podpisalo-zmluvu-na-rekonstrukciu-stareho-mosta.html?page_id=321794 | dátum vydania = 2013-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[14. júl]]a [[2014]] sa začala rekonštrukcia električkovej trate do Dúbravky, ktorá mala podľa plánu trvať do [[november 2014|novembra 2014]]. Električkové linky {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|5}} boli skrátené po obratisko Karlova Ves a v úseku medzi zastávkami Borská – Pri Kríži bola zavedená náhradná autobusová linka {{MHD|ba|X5}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=am.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2014-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref> * [[2. november|2. novembra]] [[2014]] bol privezený prototyp električky [[Škoda 30 T]]. Dňa [[6. november|6. novembra]] sa následne uskutočnilo jeho predstavenie za prítomnosti predstaviteľov [[Dopravný podnik Bratislava|dopravného podniku]], [[Bratislava|mesta]], [[Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|ministerstva dopravy]] a [[Škoda Holding|Škoda Transportation]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html |dátum prístupu=2014-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141107202745/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13962/Dopravny-podnik-predstavil-prvu-nizkopodlaznu-elektricku.html |dátum archivácie=2014-11-07 }}</ref> * [[11. november|11. novembra]] [[2014]] bola linka {{MHD|ba|2}} dočasne presmerovaná na Hlavnú Stanicu z dôvodu dokončenia prác opráv úseku Hl. stanica – Radlinského. Zároveň bola vytvorená nová linka {{MHD|ba|1}} s trasou Hlavná Stanica – Nábrežie – Tunel – Hlavná Stanica. Na jar roku [[2015]] je naplánovaná rekonštrukcia trate Kyčerského – Radlinského, čím sa uzavrie trať na Hlavnú Stanicu. * [[18. november|18. novembra]] [[2014]] boli električkové linky {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|5}} opäť predĺžené na zmodernizovaný úsek Hanulova – Pri Kríži v Dúbravke a zároveň bola zrušená náhradná autobusová linka {{MHD|ba|X5}}. * [[17. február]]a [[2015]] bola privezená prvá nová jednosmerná električka [[Škoda 29 T]] s obchodným názvom ''ForCity Plus''. Následne sa bude [[električka]] podrobovať skúškam, ktoré sú potrebné pre schválenie nového typu vozidla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová električka Škoda 29T už v Bratislave | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14260/Nova-elektricka-Skoda-29T-uz-v-Bratislave.html | dátum vydania = 2015-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150221033240/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14260/Nova-elektricka-Skoda-29T-uz-v-Bratislave.html | dátum archivácie = 2015-02-21 }}</ref> * [[25. apríl]]a [[2015]] bola na linku {{MHD|ba|4}} nasadená prvá obosmerná električka [[Škoda 30 T]] s evidenčým číslom 7501 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html |dátum prístupu=2015-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150427003931/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14420/Obojsmerna-elektricka-Skoda-30T-zacne-jazdit-s-cestujucimi-od-ZAJTRA-25-4-2015.html |dátum archivácie=2015-04-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/ |dátum prístupu=2015-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150518092310/http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-nova-obojsmerna-elektricka-zacne-jazdit-uz-v-sobotu/ |dátum archivácie=2015-05-18 }}</ref> a tri dni nato, [[28. apríl]]a bola na rovnakú linku nasadená prvá jednosmerná električka [[Škoda 29 T]] s evidenčým číslom 7401<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/ |dátum prístupu=2015-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304055713/http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prva-jednosmerna-elektricka-vyraza-do-ulic/ |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html |dátum prístupu=2015-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150429183645/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14428/Do-premavky-sa-zaradi-aj-nova-jednosmerna-elektricka-Skoda-29T.html |dátum archivácie=2015-04-29 }}</ref>. * Od [[1. jún]]a [[2015]] sa začala rekonštrukcia trate na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Linka {{MHD|ba|2}} začala premávať zo ŽST Nové mesto na Nám. Ľ. Štúra, linka {{MHD|ba|1}} bola zrušená. * [[4. júl]]a [[2015]] sa začala výluka trate na Jesenského ul. v súvislosti s [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|výstavbou električkovej trate do Petržalky]]. Linky {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|4}} boli presmerované, linka {{MHD|ba|6}} začala jazdiť na trase Dúbravka – Most SNP. * Od [[1. september|1. septembra]] [[2015]] bola po rekonštrukcii trate obnovená premávka električiek na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]]. Začala sem zo [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové mesto]] premávať linka {{MHD|ba|2}}. Linka {{MHD|ba|1}} nebude premávať až do dokončenia rekonštrukcie križovatky na Jesenského ul. [[Súbor:7819 s 1435 mm podvozkami (1).jpg|thumb|Električka [[Tatra T3]] s 1435 milimetrovými podvozkami zapožičaných z Košíc po absolvovaní skúšky normálneho rozchodu električkovej trate do Petržalky]] * Od [[28. október|28. októbra]] [[2015]] je sprejazdnený zrekonštruovaný triangel Jesenského – Štúrova – Kam. Námestie. Tak isto 28. októbra bola obnovená linka {{MHD|ba|1}} (Hl. Stanica – Obchodná – Tunel – Most SNP – Nám. SNP – Obchodná – Hl. Stanica), tak isto linka {{MHD|ba|6}} (Karlova Ves – nábrežie – Nám. SNP – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – ''Krásňany – Komisárky)'' a linka {{MHD|ba|4}} ( Dúbravka – Karlova Ves – nábrežie – Most SNP – Kamenné nám. – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Zlaté piesky ) zároveň bola zrušená linka {{MHD|ba|7}}. * [[16. december|16. decembra]] [[2015]] bola oficiálne odovzdaná mestu čiastočne dokončená električková trať do Petržalky, vrátene nového [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]] a zrekonštruovanej [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej ulice]].<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15088/Bratislava-ma-po-vyse-stvrtstoroci-novu-elektrickovu-trat</ref> * [[16. február]]a [[2016]] bola prvýkrát preskúšaná celá [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električková trať do Petržalky]]. Skúšobných jázd sa zúčastnili električky [[Škoda 30 T]] ev. č. 7530 a súprava vozidiel [[Tatra T6]] ev. č. 7927+7928. [[18. február]]a sa potom konala skúška normálneho ({{mm|1435|m|w}}) rozchodu trate. Tejto skúšky sa zúčastnila električka [[Tatra T3]] ev. č. 7819, špeciálne upravená pre tento účel.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka</ref><ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm</ref> * Od [[15. jún]]a [[2016]] bola obnovená premávka električiek cez [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábrežie]] a [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]]. Prechádzať tadiaľ začali linky {{MHD|ba|1}}, {{MHD|ba|4}} a {{MHD|ba|6}}.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/sk/15523/Obnovenie-premavky-elektriciek-cez-Safarikovo-nam-od-15-6-2016</ref> * Pre konanie [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva Rady Európskej únie]] je od [[25. jún]]a do [[27. júl]]a [[2016]] pre všetku dopravu uzavretá [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] a [[Mostová ulica (Bratislava)|Mostová ulica]]. Električky premávajú odklonom cez tunel. * V podvečer [[8. júl]]a [[2016]] bola slávnostne spustená premávka [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|električiek do Petržalky]], od [[9. júl]]a v ostrom režime. Do [[Petržalka|Petržalky]] boli presmerované linky číslo {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|3}}. * [[22. jún]]a [[2019]] bola zahájená rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá trvala až do [[26. október|26. októbra]] [[2020]]. Boli zrušené linky {{MHD|ba|5}}, {{MHD|ba|6}} a {{MHD|ba|8}}. * [[2. september|2. septembra]] [[2019]] bola zrušená linka {{MHD|ba|2}}. == Linky == {{Hlavný článok|Zoznam električkových liniek v Bratislave}} Stav k 01.06.2026. {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! Linka ! Trasa |- | {{MHD|ba|1||50}} |'''Hlavná stanica''' – Obchodná – Kapucínska – Most SNP – '''Šafárikovo nám.''' – Nám. Ľ. Štúra – Most SNP – Kapucínska – Obchodná – '''Hlavná stanica''' |- | {{MHD|ba|3||50}} | '''Rača, Komisárky''' – Stn. Vinohrady – Račianske mýto – Americké nám. – Štúrova – Jantárova cesta – '''Petržalka, Južné mesto''' |- | {{MHD|ba|4||50}} | '''Zlaté piesky''' – Vajnorská – / '''Stn. Nové Mesto''' – Trnavské mýto – Špitálska – Centrum – Nám. Ľ. Štúra – Most SNP – Riviéra – Kútiky – '''Dúbravka, Pri kríži''' |- | {{MHD|ba|9||50}} | '''Ružinov, Astronomická''' – Trnavské mýto – Blumentál - Obchodná – Tunel – Riviéra – '''Karlova Ves, Kútiky''' |} == Vozidlový park == Vozidlový park tvoria výlučne električky českej, resp. československej výroby od zaniknutého výrobcu [[ČKD]] a spoločnosti [[Škoda Transportation]]. Staršie vozne sú postupne modernizované. {|class="wikitable" |- ! Obrázok ! Typ ! Roky výroby ! Počet vozidiel !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|16px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|20px]]</abbr> ! Poznámka |- | | '''[[Tatra T3CS]]''' | [[1975]] | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | Vozeň do premávky nezasahuje |- | [[Súbor:Bratislava, Radlinského ulica, Tatra T3M č. 7733+7734 (2013-10-25; 01).jpg|150px|Tatra T3M]] | '''[[Tatra T3M]]''' | [[1975]]{{--}}[[1982]] <br> <small>(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch [[1984]] a [[1992]])</small> | 4 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg|150px|Tatra T3G]] | '''[[Tatra T3G]]''' | [[1989]] <br> <small>(modernizácie elektrovýzbroje v rokoch [[1993]]{{--}}[[1997]])</small> | 12 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- |[[Súbor:ČKD Tatra T3S.jpg|stred|bezrámu|150x150bod]] | '''[[Tatra T3S]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[1998]]{{--}}[[1999]])</small> | 2 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:7303-Smidkeho-Ruzinovska-Veschel.JPG|150px|Tatra T3AS]] | '''[[Tatra T3AS]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácia v rokoch [[2000]]{{--}}[[2001]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | V súprave s [[Tatra T3Mod|T3Mod]] |- | | '''[[Tatra T3Mod]]''' | [[1975]] <br> <small>(modernizácia v roku [[2001]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | V súprave s [[Tatra T3AS|T3AS]] |- | [[Súbor:7715 7706 test Stefanovicova Zilinska.JPG|150px|Tatra T3R.P]] | '''[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]''' | [[1975]]{{--}}[[1987]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[2002]]{{--}}[[2013]])</small> | 22 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- |[[Súbor:ČKD Tatra K2G.jpg|stred|150x150bod|alt=|bezrámu]] | '''[[Tatra K2G]]''' | [[1983]] <br> <small>(modernizácia v rokoch [[1998]]{{--}}[[2005]])</small> | 1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava K2S 7133.jpg|150px|Tatra K2S]] | '''[[Tatra K2S]]''' | [[1971]]{{--}}[[2009]] <br> <small>(modernizácie v rokoch [[1998]]{{--}}[[2009]])</small> | 27 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg|150px|Tatra T6A5]] | '''[[Tatra T6A5]]''' | [[1991]]{{--}}[[1997]] | 58 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Škoda-30-T.jpg|150px|Škoda 30 T]] | '''[[Škoda 30 T]]''' | [[2014]]{{--}}[[2024]] | 40 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |- | [[Súbor:Škoda-29-T.jpg|150px|Škoda 30 T]] | '''[[Škoda 29 T]]''' | [[2015]]{{--}}[[2023|2026]] | 60 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | |} * pre zoznam historických vozidiel pozri [[Dopravný podnik Bratislava]] K [[22. december|22. decembru]] [[2016]] eviduje [[Dopravný podnik Bratislava]] 211 vozidiel, z toho v bežnej premávke s cestujúcimi 197 (93,4 %). Priemerný vek vozidiel v bežnej premávke s cestujúcimi je 19,2 rokov, podiel nízkopodlažných vozidiel je 30,5 % (60 vozidiel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html |dátum prístupu=2014-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141116121951/http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/evidencny-stav.html |dátum archivácie=2014-11-16 }}</ref> === Mestský náter === Už od roku [[1935]] sa začal na električky aplikovať červeno-béžový náter. Prvý pokus o mestský náter pochádza z roku [[1997]]. Vtedy bolo dodaných 10 električiek typu [[Tatra T6A5|T6A5]] v modro-červeno-strieborno-bielom nátere. Od roku [[2006]] tvorí unifikovaný mestský náter celočervená skriňa vozidla s nálepkami ''Bratislava – Little Big City''. Od dodávky nových nízkopodlažných električiek je na typoch [[Škoda 30 T]] a [[Škoda 29 T]] aplikovaný inovovaný, bordovo-čierny mestský náter. Zaujímavosťou je, že ešte v roku [[2015]] sa na električky, ktoré už boli vybavené celočerveným náterom aplikuje pôvodný, červeno-béžový alebo modro-červeno-strieborno-biely náter. V meste sú dlhé roky rozšírené celovozidlové reklamy. <gallery> Bratislava Tram R02.jpg|Pôvodný červeno-béžový náter Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg|Starý mestský, modro-červeno-strieborno-biely náter 7715 7706 test Stefanovicova Zilinska.JPG|Na modernizované električky T3P sa aplikuje červeno-šedý náter Bratislava Tram R05.jpg|Mestský náter Bratislava – Little Big City Škoda-30T.JPG|Inovovaný mestský náter </gallery> == Rozvoj a modernizácie == V rokoch [[2013]]{{--}}[[2015]] prebehla 1. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy do Petržalky cez [[Starý most (Bratislava)|Starý most]]. Prerobil sa [[Starý most (Bratislava)|Starý most]], zrekonštruovala [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova ulica]] a vybudovala samotná električková trať po [[Bosákova ulica (Bratislava)|Bosákovu ulicu]]. Za peniaze aj z eurofondov z Operačného Programu Doprava sa kúpilo 30 obojsmerných električiek typu [[Škoda 30 T]] a 30 jednosmerných električiek typu [[Škoda 29 T]]<ref>http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723001128/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13345/Aj-pri-nakupe-novych-elektriciek-sa-uplatni-opcia.html |date=2015-07-23 }}?</ref>. Týmto podpisom [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] ukončil tri veľké tendre na vozidlá elektrickej trakcie. Okrem električiek [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] kúpil aj [[Trolejbusová doprava v Bratislave|trolejbusy]]. Modernizačný program vozidiel [[Tatra K2]] bol dokončený a od [[1. február]]a [[2010]] premávajú po bratislavských koľajniciach len zrekonštruované, resp. nové vozne [[Tatra K2S]] a [[Tatra K2G]]. Električky [[Tatra T3]] sa stále modernizujú a to hlavne v súvislosti so spustením električkovej rýchlodráhy do [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]]. === Dúbravsko-karloveská radiála === V roku [[2019]] začala rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá bola rozdelená na 4 etapy. Prvé dve - od Molecovej (po novom ''Riviéra'') po obratisko ''Karlova Ves'' (po novom ''Kútiky'') a od obratiska po zastávku ''Damborského'' (po novom ''Záluhy'') - sa realizovali v roku 2019. Počas prác bola vylúčená električková doprava z celej Karlovej Vsi a Dúbravky, obsluhu zabezpečoval náhradný autobus {{MHD|ba|X5}}. Zrekonštruovaný bol koľajový zvršok aj spodok, koľajnice, všetky zastávky, elektrické vedenia, podchody, prechody pre chodcov, verejné osvetlenie, priľahlé cestné komunikácie a väčšina trate bola zazelenaná. Zastávky ''Segnerova'' a ''Jurigovo námestie'' boli zlúčené do jednej Stavbu sprevádzali viaceré problémy, kvôli ktorým sa ani v prvej ani druhej etape nepodaril dodržať sľubovaný termín odovzdania. Prevádzka po obratisko ''Kútiky'' bola namiesto [[27. september|27. septembra]] spustená až [[19. december|19. decembra]], no stále neboli dokončené niektoré práce, ktoré pokračovali až do roku [[2020]]. Spustenie druhej etapy sa plánovalo na [[22. december|22. december]] 2019, no kvôli blokáde prístupu k meniarni Krčace majiteľmi pozemkov pod ňou nemohla byť prevádzka električiek zahájená, keďže nemalo byť ako napájané elektrické vedenie. Premávka do Dúbravky bola nakoniec spustená až [[22. február|22. februára]] 2020, no taktiež len v provizórnom stave - stále nebola dokončená prestupná zastávka ''Záluhy'' a niektoré ďalšie úpravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizácia Karlovesko-dúbravskej radiály|url=https://imhd.sk/ba/doc/sk/15146/Modernizacia-Karloveskej-radialy|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum prístupu=2020-06-21|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Na jar roku 2020 boli spustené aj zostávajúce dve etapy, ktoré sa týkajú modernizácie koľajového triangla pri uzle [[Chatam Sófer]] a celého úseku od tunela až po Molecovu. V rámci nej majú byť takisto zrekonštruované všetky zastávky, nadchod na zastávke ''Botanická záhrada'' a zastávka ''Molecova'' sa má premeniť na integrovaný prestupný terminál. [[DPB]] sľubuje, že celá modernizácia bude hotová do konca leta 2020. Prevádzka na tejto trati sa obnovila v oneskorenom termíne - [[26. október|26. októbra]] 2020 linkami {{MHD|ba|4}} (Zlaté Piesky - Dúbravka, Pri kríži) a {{MHD|ba|9}} (Ružinov, Astronomická - Karlova Ves, Kútiky). Taktiež boli zrušené výlukové linky {{MHD|ba|X5}} a {{MHD|ba|X33}} a obnovená prevádzka linky {{MHD|ba|33}}. === Račianska radiála === [[15. jún]]a [[2020]] sa spustila rekonštrukcia úseku medzi zastávkami ''Cintorín Rača'' a ''Záhumenice'' na Račianskej radiále, ktorý bol v natoľko zlom stave, že hrozilo zastavenie premávky do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrekonštruovaná trať bola [[7. september|7. septembra]] [[2020]] otvorená. V rokoch [[2021]] – [[2023]] sa zmodernizovali zastávky a mobiliár v úseku medzi zastávkami ''Záhumenice'' – ''Račianske mýto'' v smere do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. V oboch smeroch sa doplnil prístrešok iba na zastávkach ''Račianske mýto'', ''Ursínyho'', ''Pionierska'' a ''Nám. Biely kríž''. === Vajnorská radiála === Od [[5. október|5. októbra]] do [[17. december|17. decembra]] [[2023]] prebiehala 1. etapa rekonštrukcie v úseku medzi zastávkami ''Kuchajda'' a ''Zlaté piesky'' na Vajnorskej radiále, pričom bola v tomto úseku vylúčená premávka električiek linky {{MHD|ba|4}}. Všetky poradia električiek linky {{MHD|ba|4}} premávali z [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] po zastávku [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]. V uvedenom úseku, resp. v úseku medzi zastávkami ''Stn. Nové Mesto'' a '' Zlaté piesky'' bola zabezpečená náhradná autobusová doprava {{MHD|ba|X4}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek v úseku Kuchajda – Zlaté piesky (5.10. – 14.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22862/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-v-%C3%BAseku-Kuchajda-Zlat%C3%A9-piesky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-26 }}</ref> Od [[19. február]]a do [[1. apríl]]a [[2024]] bola z dôvodu 2. etapy rekonštrukcie dočasne presunutá zastávka ''Vajnorská'' pre linku {{MHD|ba|4}}, pričom v úseku medzi zastávkami ''Jurajov dvor'' a ''Vajnorská'' je premávka električiek púšťaná striedavo po jednej koľaji pomocou prenosného svetelného zariadenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dočasná zmena zastávky Vajnorská pre linku 4 (19.2. – 1.4.2024) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23158/Do%C4%8Dasn%C3%A1-zmena-zast%C3%A1vky-Vajnorsk%C3%A1-pre-linku-4 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2024-03-26 }}</ref> Od [[2. apríl]]a do [[26. máj|26. mája]] [[2024]] bola z dôvodu dokončenia rekonštrukcie na Vajnorskej radiále úplne vylúčená premávka električiek linky {{MHD|ba|4}} medzi zastávkami ''Jurajov dvor'' a ''Zlaté piesky''. Z tohto dôvodu premávali všetky električky premávajúce na ''Zlaté piesky'' len po zastávku ''Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor)''. Následne sa otáčali v objekte [[Vozovňa Jurajov dvor|depa Jurajov dvor]]. Náhradná autobusová doprava {{MHD|ba|X4}} premávala v úseku medzi zastávkami ''Depo Jurajov dvor'' a ''Zlaté piesky''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 4 57 65 na Zlatých pieskoch (2.4. – 26.5.2024) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23226/V%C3%BDluka-liniek-4-57-65-na-Zlat%C3%BDch-pieskoch | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-08 }}</ref> === Ružinovská radiála === V októbri [[2026]] by mala začať výstavba predĺženia Ružinovskej radiály po obratisko v priestore navrhovaného terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov na [[Galvaniho ulica (Bratislava)|Galvaniho ulici]] (ktorého súčasťou má byť železničná zastávka na tratiach [[Železničná trať Bratislava – Hegyeshalom|Bratislava – Hegyeshalom]] a [[Železničná trať Bratislava – Komárno|Bratislava – Komárno]]). Stáť by mala 40 miliónov eur a dokončená by mala byť v októbri [[2028]].<ref name="sita-bratislava-zverejnila-2025">{{Citácia periodika | priezvisko = Ambrová | meno = Slávka | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava zverejnila zámer predĺženia Ružinovskej električkovej radiály a plány na výstavbu ďalších tratí | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/nasadoprava/bratislava-zverejnila-zamer-predlzenia-ruzinovskej-elektrickovej-radialy-a-plany-na-vystavbu-dalsich-trati/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-03-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kecková | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Terminál integrovanej osobnej prepravy v Bratislave – TIOP Ružinov | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/terminal-integrovanej-osobnej-prepravy-v-bratislave-tiop-ruzinov | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2024-12-09 | dátum prístupu = 2025-04-01}}</ref> V ďalších dvoch etapách je potom plánované predĺženie radiály k [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Parku]] a k [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Liďáková | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Viac ako len prázdna vízia. Mesto začína povoľovanie predĺženia električkovej trate k letisku | periodikum = YIM.BA | odkaz na periodikum = | url = https://www.yimba.sk/modernizacia-ruzinovskej-radialy/viac-ako-len-prazdna-vizia-mesto-zacina-povolovanie-predzenia-elektrickovej-trate-k-letisku | issn = | vydavateľ = Projekt Bratislava YIMBY | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2025-04-01}}</ref> === Ďalšie projekty === Do roku 2030 by mali byť hotové tieto projekty<ref name="sita-bratislava-zverejnila-2025"/>: * Výstavba novej električkovej trate [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova]] – [[Košická ulica (Bratislava)|Košická]] * Modernizácia Vajnorskej, Ružinovskej a Račianskej radiály * Projektová príprava električkovej trate k [[Nemocnica Bory|Nemocnici Bory]] * Projektová príprava električkovej trate k novej železničnej zastávke Ružinov (TIOP Ružinov) * Projektová príprava električkovej trate do [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajských Biskupíc]] == Depá == * [[Depo Jurajov dvor]] * [[Depo Krasňany]] == Referencie == {{reflist|2}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jurika | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šestina | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | spoluautori = a kol. | titul = 100 rokov električiek v Bratislave : 1895-1995 | vydanie = | vydavateľ = Alfa konti | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 230 | url = | isbn = 80-88739-12-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Viedenská električka|Električková trať Bratislava – Viedeň]] * [[Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave]] * [[Petržalská rýchlodráha]] * [[Trolejbusová doprava v Bratislave]] * [[Autobusová doprava v Bratislave]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://imhd.sk/ba/ imhd.sk: ''Bratislava''] * [http://www.mhd.zastavka.net/fd-svet/bratislava2.phtml MHD.Zastavka.net: ''Bratislava – tramvaje a trolejbusy (září 2005)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310070048/http://mhd.zastavka.net/fd-svet/bratislava2.phtml |date=2007-03-10 }} * [http://prahamhd.vhd.cz/Jinamesta/Bratislava.htm PrahaMHD.VHD.cz ''Bratislava'' (Poslední aktualizace 26. 10. 2006)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061027174023/http://prahamhd.vhd.cz/Jinamesta/Bratislava.htm |date=2006-10-27 }} * [http://www.dpb.sk/ Dopravný podnik Bratislava, a. s.] * [http://mhdcr.biz/tram/blava/tram,fotky-blava.htm MHDCR.biz: ''Tramvaje – fotogalerie'': ''Bratislava''] * [http://rail.sk/skhist/tunely/brat.htm Rail.sk: ''Bratislavský tunel''] * [http://www.sme.sk/c/6802929/ SME.sk: ''Námietku k súťaži na rekonštrukciu Starého mosta stiahli''] * [http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12358/Obojsmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-Skoda-Transportation.html imhd.sk: ''Obojsmerné nízkopodlažné električky dodá Škoda Transportation''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130722150058/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12358/Obojsmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-Skoda-Transportation.html |date=2013-07-22 }} * [http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12380/Aj-jednosmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-ceska-Skoda.html imhd.sk: ''Aj jednosmerné nízkopodlažné električky dodá česká Škoda''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130802050321/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12380/Aj-jednosmerne-nizkopodlazne-elektricky-doda-ceska-Skoda.html |date=2013-08-02 }} {{MHD na Slovensku}} {{Bratislava}} [[Kategória:Električková doprava v Bratislave| ]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Električková doprava na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Trate s rozchodom 1000 mm]] 0azlaj3q7lij9u6byb7miixbtgee7u1 0 127141 8227340 7366352 2026-06-02T10:58:16Z Vasiľ 2806 +ref 8227340 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Mekong | native_name = Mae Nam Khong | other_name = Láncāng Jiāng | other_name1 = Mae Khaung | other_name2 = แม่น้ำโขง (Maenam Khong) | other_name3 = Mékôngk | other_name4 = Tonle Thom | other_name5 = Sông Cửu Long | other_name6 = Megaung Myit | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Mekong river and Laos (2007-02).jpg | image_caption = Mekong v Thajskej provincii Chiang Rai <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country1 = Mjanmarsko | country2 = Laos | country3 =Thajsko | country4 = Kambodža | country5 = Vietnam | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Lasagongma | source_location = vrch Guozongmucha | source_region = [[Čching-chaj]], [[Čína]] | source_elevation = 5224 | source_lat_d = 33 | source_lat_m = 42 | source_lat_s = 31 | source_lat_NS = S | source_long_d = 94 | source_long_m = 41 | source_long_s = 44 | source_long_EW = V | mouth = Delta rieky Mekong | mouth_location = [[Juhočínske more]] | mouth_elevation = 0 | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4909 | width = | depth = | watershed = 805627 | watershed_note = <ref>[http://earthtrends.wri.org/maps_spatial/maps_detail_static.php?map_select=364&theme=2 Watersheds of the World: Asia and Oceania - Mekong Watershed]</ref> | discharge = 16000 | discharge_location = pri [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]] | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Mekong River watershed.png | map_background = | map_caption = Mapa rieky a povodia | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Mekong'''<ref name="ÚGKK"/> je rieka v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]] na polostrove [[Zadná India]]. Je to 13. najdlhšia rieka na svete (odhadovaná dĺžka 4 023 km) a 10. najväčšia podľa prietoku (475 km³ ročne). Pramení v [[Čína|Číne]] v provincii Yunan, a preteká cez [[Mjanmarsko]], [[Laos]], [[Thajsko]], [[Kambodža|Kambodžu]], ústi v južnom [[Vietnam]]e, neďaleko [[Hočiminovo Mesto|Hočiminovho Mesta]], rozsiahlou deltou do [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]]. Má povodie s veľkosťou 805 000 km². Má monzúnový režim odtoku, čo znamená, že vysoký prietok je najmä v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov. Extrémne výkyvy počas ročných období a prítomnosť vírov a vodopádov sťažuje plavbu, čo znamená, že rieka národy pri rieke skôr oddeľuje, než ich spája. == Galéria == <gallery> Mekong delta.jpg|Satelitná snímka delty z roku 2006 Mekong.jpg|Mekong v [[Laos]]e. </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|štítok=rieka Mekong}} [[Kategória:Rieky v Ázii]] czcfwuwu3l14hu7n1b13ywb09vdwk1y 0 132490 8227169 8087552 2026-06-01T19:18:40Z DurMar12 181423 upravený infobox, pridaný externý odkaz, kategórie 8227169 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Tenista | meno = Steffi Grafová | obrázok = Steffi Graf in Hamburg 2010 (cropped).jpg | prezývka = | krajina = [[Nemecko]] | sídlo = [[Las Vegas]], [[Nevada (štát)|Nevada]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum narodenia = {{dnv|1969|6|14}} | miesto narodenia = [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | výška = {{cm|176|m}} | váha = {{kg|64}} | rokprof = [[1982]] | koniec kariéry = [[1999]] | hral = pravou rukou, jednoručný bekend | výhry = 21&nbsp;895&nbsp;277 $ | dvojhra výhryprehry = 902-115 | dvojhra víťazstvá = 107 | dvojhra pozícia = 1 ([[17. august]] [[1987]]) | AustralianOpenvýsledok= '''Víťazka''' (1988, 1989, 1990, 1994) | FrenchOpenvýsledok = '''Víťazka''' (1987, 1988, 1993, 1995, 1996, 1999) | Wimbledonvýsledok = '''Víťazka''' (1988, 1989, 1991, 1992, 1993, 1995, 1996) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' (1988, 1989, 1993, 1995, 1996) | štvorhra výhryprehry = 173-72 | štvorhra víťazstvá = 11 | štvorhra pozícia = 5 ([[21. november]] [[1988]]) | stav k = N/A }} '''Steffi Grafová''' (neprechýlene Steffi Graf; * [[14. jún]] [[1969]], [[Mannheim]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) je bývalá [[Nemecko|nemecká]] profesionálna tenistka a bývalá svetová jednotka v ženskom tenisovom rebríčku [[WTA]]. Počas svojej profesionálnej kariéry sa jej podarilo vyhrať 107 turnajov WTA. V roku 1988 dokázala vyhrať kalendárny Grand Slam (výhra všetkých štyroch grandslamových turnajov v priebehu jedného kalendárneho roka). Je vydatá za bývalého amerického profesionálneho tenistu [[Andre Agassi]]ho, s ktorým má syna a dcéru. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} {{WTA Profil|2718}} {{ITF Profil|20003282}} {{FED CUP Profil|20003282}} {{Biografický výhonok}} {{Svetové tenisové jednotky (ženy)}} {{Víťazky Australian Open}} {{Víťazky French Open}} {{Víťazky Wimbledonu}} {{Víťazky US Open}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grafová, Steffi}} [[Kategória:Nemeckí tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Víťazi Grand Slamu]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Nemeckí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Nemeckí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 1992]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Medzinárodná tenisová sieň slávy]] [[Kategória:Víťazi Hopmanovho pohára]] [[Kategória:Osobnosti z Mannheimu]] q1584qwogd8etd9p6ztnzofbuhayc6h 0 137447 8227228 7655964 2026-06-01T21:28:28Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8227228 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Naplouse Nablus.jpg|thumb|Centrum mesta]] '''Náblus''' alebo '''Nábulus'''<ref>Nābulus in: ''[[Encyclopaedia of Islam]]'', Volume VII, 1993</ref> alebo '''Náblis'''<ref>[http://www.academia.edu/1172905/Do_Jordanians_really_speak_like_Palestinians Herin, B.: Do Jordanians really speak like Palestinians?, str. 21]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://fmhoyt.colliertech.org/Hoyt(06)_Specificity_Finished.pdf Hoyt, F.:Specificity in Arabic] </ref> ({{vjz|ara|{{ar|نابلس}}|Náblus/Nábulus}}, prepis podľa miestnej výslovnosti Náblis; {{vjz|heb|{{he|שכם}}|Šchem}}) je [[mesto]] v [[Palestínske autonómne územia|Palestíne]] v oblasti známej ako [[Západný breh Jordánu]]. Má viac ako 115 tisíc obyvateľov, je to jedno z najväčších palestínskych miest. Nachádza sa 63 km severne od [[Jeruzalem]]a. V meste sa okolo roku [[100]] narodil [[svätý Justín]], mučeník. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nablus}} {{Geografický výhonok}} {{Súradnice|32.220966|35.262594|type:city|format=dms|display=title}} [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] k56jlihauulnpn7ti84qhy7yjb22xjl 8227235 8227228 2026-06-01T21:34:28Z Rajmund Noga 285053 Upresnenie 8227235 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Naplouse Nablus.jpg|thumb|Centrum mesta]] '''Náblus''' alebo '''Nábulus'''<ref>Nābulus in: ''[[Encyclopaedia of Islam]]'', Volume VII, 1993</ref> alebo '''Náblis'''<ref>[http://www.academia.edu/1172905/Do_Jordanians_really_speak_like_Palestinians Herin, B.: Do Jordanians really speak like Palestinians?, str. 21]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://fmhoyt.colliertech.org/Hoyt(06)_Specificity_Finished.pdf Hoyt, F.:Specificity in Arabic] </ref> ({{vjz|ara|{{ar|نابلس}}|Náblus/Nábulus}}, prepis podľa miestnej výslovnosti Náblis; {{vjz|heb|{{he|שכם}}|Šchem}}) je [[mesto]] v [[Palestínske autonómne územia|Palestíne]] v oblasti známej ako [[Západný breh Jordánu]]. Má viac ako 115 tisíc obyvateľov, je to jedno z najväčších palestínskych miest. Nachádza sa 63 km severne od [[Jeruzalem]]a. V meste sa okolo roku [[100]] narodil [[svätý Justín]], filozof, mučeník. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nablus}} {{Geografický výhonok}} {{Súradnice|32.220966|35.262594|type:city|format=dms|display=title}} [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] 84tnhsugh6lywnqsr7hlzlh5hcirxtb 0 148602 8227077 8226761 2026-06-01T14:13:40Z Polandball 143 289450 /* Historické výsledky */ opravené chyby 8227077 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Nórske národné hokejové mužstvo | Logo = | Logo veľkosť = | komentár = | Prezývky = ''Isbjørnene'' (Ľadové medvede) | Asociácia = [[Norges Ishockeyforbund]] | Generálny manažér = {{NOR}} Bjørn Mathisrud | Tréner = {{NOR}} [[Petter Thoresen (tréner)|Petter Thoresen]] | Asistenti trénera = {{NOR}} [[Sjur Robert Nilsen|Sjur Nilsen]]<br />{{SWE}} Per-Erik Alcén | Kapitán = {{NOR}} [[Jonas Holøs]] | Najviac zápasov = {{NOR}} [[Tommy Jakobsen]] (135) | Najlepší strelec = | Najproduktívnejší hráč = | Domáci štadión = | IIHF kód = NOR | IIHF miesto = 12. | IIHF max = 8. | IIHF max dátum = 2012 | IIHF min = 21. | IIHF min dátum = 2004 | Tímové farby = {{box farby|#a21e24}} {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#232d61}} | Dresy = [[Súbor:Norway national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{TCH|lh|1}} 7–0 {{NOR|lh|2}}<br /><small>([[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] – 17. februára 1937)</small> | Najvyššia výhra = {{NOR|lh|1}} 24–0 {{BEL|lh|2}}<br /><small>([[Sofia]], [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] – 5. marca 1975)</small><br />{{NOR|lh|1}} 25–1 {{CHN|lh|2}}<br /><small>([[Debrecín]], [[Maďarsko]] – 22. apríla 2005)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 20–1 {{NOR|lh|2}}<br /><small>([[Hämeenlinna]], [[Fínsko]] – 12. marca 1947)</small> | Účasti na MS = 61 | MS prvá účasť = 1937 | MS najlepšie = [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] ''Bronz'': 1 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|2026]]) | MS medaily = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] 0 [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 0 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 1 | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 12 | ZOH prvá účasť = 1952 | ZOH najlepšie = 8. miesto ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|1972]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]]) | ZOH medaily = | Štatistika = 353–634–112 }} '''Nórske národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2006]] skončili Nóri na 11. mieste, v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] na 14. mieste a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] skončili prekvapujúco na 8. mieste, keď ich vo štvrťfinále vyradilo domáce mužstvo [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanady]]. Najväčší doterajší úspech bol zisk bronzovej medaily na šampionáte v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|2026]], keď v rozhodujúcom súboji zdolali [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadu]]. == Historické výsledky == [[Súbor:Norway national ice hockey team 1937.jpg|thumb|Nórske národné hokejové mužstvo v roku 1937]] [[Súbor:USA vs Norway - Norwegian team.jpg|thumb|Nórske národné hokejové mužstvo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Súbor:2016 IIHF WC Norway vs. Denmark (07.05.16) 22.JPG|thumb|Zápas Nórsko – Dánsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] v [[Moskva|Moskve]] v [[Rusko|Rusku]]]] === Zimné olympijské hry === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !ZOH !Miesto !Umiestnenie |- |[[Ľadový hokej na Letných olympijských hrách 1920|LOH – 1920]] |{{BEL}} [[Antverpy]] ([[Belgicko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1924|ZOH – 1924]] |{{FRA}} [[Chamonix]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1928|ZOH – 1928]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1932|ZOH – 1932]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1936|ZOH – 1936]] |{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] ([[Nemecko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1948|ZOH – 1948]] |{{CHE}} [[St. Moritz]] ([[Švajčiarsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1952|ZOH – 1952]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|ZOH – 1956]] |{{ITA}} [[Cortina d’Ampezzo]] ([[Taliansko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1960|ZOH – 1960]] |{{USA}} [[Squaw Walley]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|ZOH – 1964]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|ZOH – 1968]] |{{FRA}} [[Grenoble]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1972|ZOH – 1972]] |{{JPN}} [[Sapporo]] ([[Japonsko]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1976|ZOH – 1976]] |{{AUT}} [[Innsbruck]] ([[Rakúsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1980|ZOH – 1980]] |{{USA}} [[Lake Placid]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1984|ZOH – 1984]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Sarajevo]] ([[Juhoslávia]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1988|ZOH – 1988]] |{{CAN}} [[Calgary]] ([[Kanada]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1992|ZOH – 1992]] |{{FRA}} [[Albertville]] ([[Francúzsko]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH – 1994]] |{{NOR}} [[Lillehammer]] ([[Nórsko]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH – 1998]] |{{JPN}} [[Nagano]] ([[Japonsko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH – 2002]] |{{USA}} [[Salt Lake City]] ([[Spojené štáty]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH – 2006]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010|ZOH – 2010]] |{{CAN}} [[Vancouver]] ([[Kanada]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014|ZOH – 2014]] |{{RUS}} [[Soči]] ([[Rusko]]) |align="center" | 12. miesto |} === Majstrovstvá sveta === {| class=wikitable |- bgcolor="ccccdd" !MS !Miesto turnaja !Umiestnenie |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1937|MS – 1937]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|MS – 1938]] |{{TCH}} [[ČSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|MS – 1949]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1950|MS – 1950]] |{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1951|MS – 1951]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1954|MS – 1954]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1956|MS – 1956]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Cortina d'Ampezzo]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1957|MS – 1957]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | ''Nezúčastnili sa'' |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1958|MS – 1958]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Oslo]]) |align="center" | 7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|MS – 1959]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Bratislava]], [[Ostrava]], [[Brno]], [[Kladno]], [[Kolín]], [[Praha]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1961|MS – 1961]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Ženeva]], [[Lausanne]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1962|MS – 1962]] |{{USA}} [[Spojené štáty]] ([[Colorado Springs]], [[Denver]]) |align="center" | 5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1963|MS – 1963]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|MS – 1964]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Innsbruck]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1965|MS – 1965]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Pori]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|MS – 1966]] |{{YUG}} [[Juhoslávia]] ([[Ľubľana]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1967|MS – 1967]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1968|MS – 1968]] |{{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Grenoble]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|MS – 1969]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1970|MS – 1970]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|MS – 1971]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Ženeva]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|MS – 1972]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1973|MS – 1973]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 15. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1974|MS – 1974]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1975|MS – 1975]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Mníchov]], [[Düsseldorf]]) |align="center" | 15. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|MS – 1976]] |{{POL}} [[Poľsko]] ([[Katovice]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|MS – 1977]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1978|MS – 1978]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1979|MS – 1979]] |{{SUN}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|MS – 1981]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]], [[Göteborg]]) |align="center" | 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|MS – 1982]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1983|MS – 1983]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Düsseldorf]], [[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|MS – 1985]] |{{TCH}} [[ČSSR]] ([[Praha]]) |align="center" | 15. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1986|MS – 1986]] ||{{SUN}} [[Sovietsky zväz|SSSR]] ([[Moskva]]) |align="center" | 17. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1987|MS – 1987]] ||{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1989|MS – 1989]] ||{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1990|MS – 1990]] ||{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bonn]], [[Fribourg]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1991|MS – 1991]] ||{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Turku]], [[Tampere]], [[Helsinki]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|MS – 1992]] ||{{TCH}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] ([[Praha]], [[Bratislava]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|MS – 1993]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Dortmund]], [[Mníchov]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS – 1994]] |{{ITA}} [[Taliansko]] ([[Canezei]], [[Bolzano]], [[Miláno]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS – 1995]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS – 1996]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS – 1997]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]], [[Turku]], [[Tampere]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS – 1998]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Bazilej]]) |align="center" | 21. miesto v skupine B |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS – 1999]] |{{NOR}} [[Nórsko]] ([[Hamar]], [[Lillehammer]], [[Oslo]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS – 2000]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Petrohrad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS – 2001]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Norimberg]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Hannover]]) |align="center" | 15. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS – 2002]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) |align="center" | 3. miesto v skupine B(I. divízia) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS – 2003]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B(I. divízia) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS – 2004]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 2. miesto v skupine B(I. divízia) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS – 2005]] |{{AUT}} [[Rakúsko]] ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) |align="center" | 1. miesto v skupine B(I. divízia) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS – 2006]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS – 2007]] | {{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 14. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS – 2008]] |{{CAN}} [[Kanada]] ([[Québec]], [[Halifax]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS – 2009]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Kloten]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS – 2010]] |{{DEU}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) |align="center" | 9. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS – 2011]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS – 2012]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]), {{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]) |align="center" | 8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS – 2013]] |{{SWE}} [[Švédsko]] ([[Štokholm]]), {{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS – 2014]] |{{BLR}} [[Bielorusko]] ([[Minsk]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS – 2015]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS – 2016]] |{{RUS}} [[Rusko]] ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) |align="center" | 10. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS – 2017]] |{{GER}} [[Nemecko]] ([[Kolín nad Rýnom]]), {{FRA}} [[Francúzsko]] ([[Paríž]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS – 2018]] |{{DEN}} [[Dánsko]] ([[Kodaň]], [[Herning]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS – 2019]] |{{SVK}} [[Slovensko]] ([[Bratislava]], [[Košice]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS – 2020]] |{{CHE}} [[Švajčiarsko]] ([[Zürich]], [[Lausanne]]) |align="center" | COVID-19 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS – 2021]] |{{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS – 2022]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Helsinki]], [[Tampere]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS – 2023]] |{{FIN}} [[Fínsko]] ([[Tampere]]), {{LVA}} [[Lotyšsko]] ([[Riga]]) |align="center" | 13. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS – 2024]] |{{CZE}} [[Česko]] ([[Praha]], [[Ostrava]]) |align="center" | 11. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS – 2025]] |{{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]), {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Herning]]) |align="center" | 12. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS – 2026]] |{{SUI|w}} ([[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]) |align="center" | '''{{Bronzová medaila}}''' |} == Známi hráči == *[[Espen Knutsen]] *[[Anders Myrvold]] *[[Bjørn Skaare]] *[[Patrick Thoresen]] *[[Ole-Kristian Tollefsen]] *[[Mats Trygg]] *[[Tore Vikingstad]] *[[Mats Zuccarello]] {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Nórske národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nórsku]] [[Kategória:Nórske národné družstvá|Ľadový hokej]] k4j1vqoxzquff20sobcex2gq67p7cye 4 150968 8227112 8221242 2026-06-01T15:55:15Z ~2026-32554-24 296615 /* Redaktor:~2026-31351-42 */ 8227112 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) onge1ckvrjurw35rnqbyq7uhjm3mfnr 8227143 8227112 2026-06-01T18:07:04Z Lišiak 21212 /* Redaktor:~2026-31351-42 */ odpoveď 8227143 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) == Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok == Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:08, 17. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 == {{Redaktor|~2026-24565-49}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 == {{Redaktor|~2026-24390-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC) *: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o blok == Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC) :+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 == {{Redaktor|~2026-25452-96}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 == {{Redaktor|~2026-20868-16}} Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 == {{Redaktor|Kotilnik93}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 == {{Redaktor|~2026-25877-41}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC) : {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC) :: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 == {{Redaktor|~2026-26345-67}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC) == Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska == Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje. Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC) :{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:49, 7. máj 2026 (UTC) ::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC) === Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu === Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC) :Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC) ::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 == {{Redaktor|~2026-28819-18}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC) == SMER – sociálna demokracia == Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC) == Nathalie Baye == Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC) :Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29102-03|&#126;2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC) :::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) :::::::Na rovinu: To sa fakt nedá založiť si normálne konto, keď edituješ (a patroluješ) pravidelne? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) e9gexg2sjq2snl0diyhzuuxu9hr902e 0 154477 8227027 6383534 2026-06-01T12:06:04Z Akul59 168826 wl 8227027 wikitext text/x-wiki '''Dubník''' môže byť: *obec v okrese Nové Zámky, pozri [[Dubník (okres Nové Zámky)]] *miestna časť obce Červenica, pozri [[Dubník (Červenica)]] *časť mesta Vranov nad Topľou, pozri [[Dubník (Vranov nad Topľou)]] *časť mesta Humenné, pozri [[Dubník-Gaštanová]] *vodná nádrž pri Starej Turej: **[[Dubník I (vodná nádrž, okres Nové Mesto nad Váhom)]] **[[Dubník II (vodná nádrž, okres Nové Mesto nad Váhom)]] *vodná nádrž v okrese Nové Zámky: **[[Dubník I (vodná nádrž, okres Nové Zámky)]] **[[Dubník II (vodná nádrž, okres Nové Zámky)]] *potok v Zemplíne, pozri [[Dubník (prítok Čičavy)]] *vrch v Borskej nížine, pozri [[Dubník (288,8 m n. m.)]] *vrch v Kremnických vrchoch, pozri [[Dubník (502,8 m n. m.)]] *vrch v Podunajskej pahorkatine, pozri [[Dubník (207,7 m n. m.)]] *vrch v Slanských vrchoch, pozri [[Dubník (vrch v Slanských vrchoch)]] *vrch v Trnavskej pahorkatine, pozri [[Dubník (260 m n. m.)]] *rekreačné stredisko pri Starej Turej, pozri [[Dubník (rekreačné stredisko)]] *chránené územie, pozri [[Dubník (národná prírodná rezervácia)]] {{Rozlišovacia stránka}} tfcrkxk5icsh6qx324uqtynnwar4zul 0 154660 8227356 7789198 2026-06-02T11:48:30Z Vasiľ 2806 +ref 8227356 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake-Michigan.svg|náhľad|Poloha v systéme Veľkých jazier]] [[Súbor:Slovakia vs lake michigan.png|náhľad|Veľkosť Michiganského jazera v porovnaní s rozlohou územia Slovenskej republiky. ]] [[Súbor:LightningVolt Lake Michigan Sunset.jpg|right|thumb|Michiganské jazero]] '''Michiganské jazero'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|eng|Lake Michigan}}, v jazyku miestnych [[Indiáni|Indiánov]] ''Veľké jazero'') je tretie najväčšie [[jazero]] v systéme piatich [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] v [[Spojené štáty|USA]]. Jazerom prechádza hranica medzi [[štáty USA|štátmi]] [[Michigan]], [[Indiana]], [[Illinois]] a [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]]. Má rozlohu {{km2|57750}}. Je {{km|494|m}} dlhé a maximálne {{km|190|m}} široké. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Veľké kanadské jazerá}} [[Kategória:Jazerá v USA]] [[Kategória:Geografia Illinoisu]] [[Kategória:Geografia Indiany]] [[Kategória:Geografia Michiganu]] [[Kategória:Geografia Wisconsinu]] dap7a1ztqukyqah6od7gkojw36ew4do 0 157445 8227206 7759896 2026-06-01T20:55:17Z Hubert Kororo 179377 fotka 1928 8227206 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nakladny pristav Bratislava.webm|náhľad|Nákladný prístav v Bratislave, remorkér Šturec]] {{Geo|48_8_13.8_N_17_8_14.27_E_region:SK|48° 08′ 13.8″ s.š., 17° 08′ 14.27″ v.d.}}'''Prístav [[Bratislava]]''' je riečny [[prístav]] na [[Dunaj]]i a v širšom zmysle na [[Mohansko-dunajský prieplav|rýnsko-mohansko-dunajskej vodnej ceste]]. Skladá sa z dvoch častí, z [[Nákladný prístav (Bratislava)|nákladného]] a [[Osobný prístav (Bratislava)|osobného]] prístavu. ==Vlastnícke vzťahy== Pozemky v prístave a jeho obvode vlastní štátna akciová spoločnosť [[Verejné prístavy]]. Infraštruktúru a superštruktúru však vlastní súkromná akciová spoločnosť [[Slovenská plavba a prístavy]]. Táto situácia komplikuje rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov v prístave. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nku.gov.sk/documents/10157/5cb1dcc0-8b70-49bb-9717-a76c9fc4f6d3 | titul = Záverečná správa NKU z decembra 2017:Kontrola nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti Verejné prístavy, a.s. | dátum prístupu = 4.9.2018 | 4 = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190904203530/https://www.nku.gov.sk/documents/10157/5cb1dcc0-8b70-49bb-9717-a76c9fc4f6d3 | dátum archivácie = 2019-09-04 }}</ref> ==Nákladný prístav== [[Súbor:Plavební ruch v Bratislavě. Deset let Československé republiky 1928.jpg|náhľad|Nákladný prístav v roku 1928]] {{hlavný článok|Nákladný prístav (Bratislava)}} Nákladný prístav sa nachádza na ľavom brehu Dunaja, medzi [[Riečny kilometer|riečnymi kilometrami]] 1 867,29 a 1862. Má tri časti a štyri prístavné bazény.<ref name=VPsite>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.portslovakia.com/o-nas/historia | titul = Verejné prístavy, a. s. | dátum prístupu = 4.9.2018 |}}</ref> ==Osobný prístav== Osobný prístav sa nachádza na ľavom brehu na voľnom toku Dunaja, medzi riečnymi kilometrami 1870 a 1867,00.<ref name=VPsite/> == Galéria == <gallery> Súbor:Nakladny pristav Bratislava.webm|Nákladný prístav Bratislava, remorkér Šturec a novobudované štvrte Súbor:Bratislava nakladny pristav 1.png|Nákladný prístav Bratislava (tzv. Zimný prístav) Súbor:Bratislava nakladny pristav 3.png|Nákladný prístav Bratislava (tzv. Zimný prístav) Súbor:Bratislava nakladny pristav 5.png|Nákladný prístav Bratislava (tzv. Zimný prístav) Súbor:Sturec 2.png|Remorkér Šturec v areáli nákladného prístavu Súbor:Sturec 4.png|Remorkér Šturec v areáli nákladného prístavu Súbor:Bratislava Main Port.jpg|Prístav v noci </gallery> == Pozri aj == * [[Prístav Komárno]] * [[Prístav Štúrovo]] == Iné projekty == {{portál|Bratislava|Bratislavský}} {{projekt|commons=Category:Ships in Bratislava}} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Prístavy na Slovensku|Bratislava]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] opx68esc5eammjq348gai3oy0jtfe3n 0 157512 8227073 8100425 2026-06-01T14:01:46Z BertaBabravá 290737 pridanie informacii 8227073 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}}{{Infobox Hudobný umelec | Meno = Courtney Love | Obrázok = Courtney Love on stage.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = hudobníčka a herečka USA | Rodné meno = Courtney Michelle Harrison | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1964|7|9}} | Miesto narodenia = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[alternatívny rock]], [[punk rock]], [[grunge]], [[power pop]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = [[Spevák|vokály]], [[gitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Courtney Love''' (nar. ako '''Courtney Michelle Harrison'''; * [[9. júl]] [[1964]], [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]]) je americká [[spevák|speváčka]] a [[herec|herečka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.imdb.com/name/nm0001482/bio/ | vydavateľ = www.imdb.com | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Známa je ako hlavná speváčka, gitaristka a textárkaz, teraz už nefungujúcej grungeovej skupiny [[Hole (hudobná skupina)|Hole]] a ako vdova po frontmanovi skupiny [[Nirvana]] [[Kurt Cobain|Kurtovi Cobainovi]]. Časopis Rolling Stone ju nazval „najkontroverznejšou ženou v histórii rocku“. == Biografia == Pochádzala z írskej a židovskej rodiny. Jej rodina sa rozpadla, ešte kým bola veľmi mladá. Pri rozvode jej matka a jej priateľka predložili súdu listy, v ktorých bolo naznačené, že otec Hank Harrison podáva dieťaťu vo veku štyroch rokov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Harrisson toto obvinenie odmietol a požiadal o test na [[Detektor lži|detektore lži]]. Courtney bola zverená do opatery matke Linde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Courtney's Family Curse | url = https://www.seattleweekly.com/2006/10/09/courtneys-family-curse/ | dátum vydania = 2006-10-09 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Tim | priezvisko = Appelo}}</ref> Jej matka sa pohybovala v hippies kruhoch v Oregonskom Portlande. V tomto čase začala písať svoje prvé básne. Od svojej rodiny v 16 odišla a rozhodla sa cestovať po svete. Počas svojho pobytu v Anglicku, konkrétne v meste Liverpool, si zamilovala rockovú hudbu. == Diskografia == === Štúdiové albumy === *'''Courtney Love''' ** 2004 – ''[[America's Sweetheart]]'' *'''Hole''' ** 1991 – ''[[Pretty on the Inside]]'' ** 1994 – ''[[Live Through This]]'' ** 1998 – ''[[Celebrity Skin]]'' ** 2010 – ''[[Nobody's Daughter]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Courtney Love}} {{biografický výhonok}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu vedľajšiu herečku - film}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Love, Courtney}} [[Kategória:Rockové speváčky USA]] [[Kategória:Popové speváčky USA]] [[Kategória:Gitaristky]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Popoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Popoví klávesisti USA]] [[Kategória:Grunge hudobníci]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Osobnosti zo San Francisca]] [[Kategória:Autisti]] jx5ziwu90kxsq8rywg1n3kb83smmz39 0 166453 8227305 8039621 2026-06-02T08:37:50Z Makenzis 148968 8227305 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Sporting CP| obrázok = | celýnázov = Sporting Clube de Portugal | prezývka = ''Leões'' (Levy)| založený = [[1. júl]] [[1906]] | štadión = [[Estádio José Alvalade]]<br /> [[Lisabon]] | kapacita = 50 095| tréner = {{Minivlajka|Portugalsko}} [[Rúben Amorim]] | liga = [[Liga Sagres]] | sezóna = 2025/26 | pozícia = 2. miesto | vzor_lp1=_sporting2223h|vzor_t1=_sporting2223h|vzor_pp1=_sporting2223h|vzor_tr1=| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=000000|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_corinthians2324h|vzor_t2=_sporting2324a|vzor_pp2=_corinthians2324h|vzor_tr2=| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| |majiteľ={{Minivlajka|Portugalsko}} [[Frederico Varandas]]|vzor_t3=_sporting2324t|vzor_pp3=_sporting2324t|vzor_tr3=_sporting2324t|vzor_p3=_sporting2324t|vzor_po3=_sporting2324tl|ľavéplece3=000000|telo3=000000|pravéplece3=000000|trenírky3=000000|ponožky3=000000}} '''Sporting Clube de Portugal''' je [[Portugalsko|portugalský]] [[šport]]ový klub. Preslávený je najmä pre jeho futbalové mužstvo. Hrá v portugalskej najvyššej súťaži - Liga Sagres. Jeho domácim štadiónom je [[Estádio José Alvalade]] v [[Lisabon]]e. Spolu s klubmi [[FC Porto]] a [[Benfica Lisabon]] patrí k „Veľkej trojke“ portugalských klubov. Počas jeho histórie získal 18-krát titul v lige a 21-krát titul v domácom pohári. V roku [[1964]] klub vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]. V sezóne 2008/2009 po nevydarom dvojzápase v [[Liga majstrov UEFA 2008/2009#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov]] proti [[Bayern Mníchov|Bayernu Mníchov]] (0:5, 1:7) sa niektorým hráčom, trénerovi a niektorým funkcionárov vyhrážal anoným [[smrť]]ou. Klub túto situáciu zobral vážne a pred najbližším ligovým zápasom nariadil prísne bezpečnostné opatrenia, čo sa nepáčilo organizovaným fanúšikom tohto klubu.<ref>{{cite web|url=http://osporte.sk/index.php?id_cat=44&news=17248|title=Hráčom, trénerom a funkcionárom Sportingu sa vyhrážajú smrťou |publisher=osporte.sk|date=16. marec 2009}}</ref> == Slávni hráči == * [[Luís Figo]] * [[João Vieira Pinto]] * [[Cristiano Ronaldo]] * [[Peter Schmeichel]] * [[Paulo Sousa]] * [[Luis Nani]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.sporting.pt/ Oficiálna webstránka] * [http://www.SportingPoland.com Poľská fanklubová stránka] {{pol icon}} {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Portugalsku}} [[Kategória:Sporting Clube de Portugal| ]] [[Kategória:Portugalské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1906]] [[Kategória:Šport v Lisabone]] dakqln79h2yy4jez9kt4nzil53seh0u 0 171778 8227248 8175169 2026-06-02T03:57:28Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8227248 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kojetice | typ = obec | znak = kojetice_znak.gif | vlajka = Flag of Kojetice (Melnik).svg | obrázok = Kojetice, School.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Neratovice | pov.ob = Neratovice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 215 | zemepisná šírka = 50,238056 | zemepisná dĺžka = 14,508611 | rozloha = 5,57 | prvá zmienka = | starosta = Jitka Šedinová | PSČ = 250 72 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0206 538345 | adresa = Lipová 155<br />250 72 Kojetice | email = obec@kojetice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kojetice.cz | commons = Kojetice (Mělník District) }} '''Kojetice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Mělník|okrese Mělník]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 757 obyvateľov, z toho 384 mužov a 373 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 39,0 roka, ženy 42,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kojetice (Mělník District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mělník}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Mělník]] 7byzpratdu19cg9z5keooxd0rpo8c84 0 177547 8227249 6464636 2026-06-02T04:07:22Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8227249 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kojetice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Kojetice na Moravě chapel.jpg | popis = <!-- Kaple v Kojeticích --> | ob.roz.pôs = Třebíč | pov.ob = Třebíč | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 492 | zemepisná šírka = 49,157778 | zemepisná dĺžka = 15,818889 | rozloha = 4,64 | prvá zmienka = | starosta = Roman Vala | PSČ = 675 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0634 590860 | adresa = Kojetice 131<br />675 23 Kojetice na Moravě | email = info@oukojetice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.oukojetice.cz | commons = Kojetice (Třebíč District) }} '''Kojetice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Třebíč|okrese Třebíč]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 449 obyvateľov, z toho 234 mužov a 215 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,7 roka (muži 41,0 roka, ženy 44,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kojetice (Třebíč District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Třebíč}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Třebíč]] 4lxyl0hnbctja4966mfructt1wwjal0 0 183164 8227035 7170745 2026-06-01T12:28:46Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky pridaním šablóny a vytvorením kapitoly ,, Pozri aj". 8227035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Česká vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Prager Fenstersturz Wahrhafftige Zeitung aus Prag.JPG|text k obr=Pražská defenestrácia na vyobrazená na dobovom letáku.|dátum=[[1618]] - [[1620]]|miesto=[[Čechy]], [[Morava (región)]]|protivník1=[[Krajiny českej koruny]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián I. Anhaltsko-Bernburský]]<br/>[[Fridrich V. (Falcko)]]<br/>[[Kristián II. Anhaltsko-Bernburský]]|velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)]]<br/>[[Johan Tsecarles, vojvoda z Tilly]]|casus belli=spálenie protestantského kostola v meste Hrob zatvorenie protestantského chrámu v meste Broumov (1617) odoberanie úradov z rúk protestantov|výsledok=vojenská porážka vzbúrených českých stavov verejná poprava [[27 českých pánov]] na Starometskom námestí v Prahe útek Fridricha V. Falckého z Prahy}}'''Česká vojna''' alebo '''české stavovské povstanie''' bol konflikt v rokoch [[1618]] až [[1620]] medzi protestantskými vzbúrencami na jednej strane a katolíckym klérom na čele s habsburským cisárom na strane druhej na území [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]]. Bola to zároveň prvá fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. České protestantské stavy povstali proti cisárovi [[Matej II. Habsburský|Matejovi II.]], pretože ich práva boli porušované. Stavy ostro vystúpili proti katolíckym miestodržiteľom a zvrhli ich z okien [[Pražský hrad|Pražského hradu]]. Bola to tzv. [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]]. Českí páni zostavili vládu tridsiatich direktorov a hľadali pomoc v protestantskej Európe. Na ich stranu sa postavila [[Protestantská únia]] pod vedením [[Fridrich V. Falcký|Fridricha Falckého]], ktorého si zvolili za panovníka. Tento panovník vládol len jednu zimu, preto je nazývaný "zimný kráľ". Nový cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zorganizoval silné žoldnierske vojsko, ktoré podporovala [[Katolícka liga]]. Dňa [[8. november|8. novembra]] roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] boli české protestantské stavy porazené. Následky pre český národ boli: *na Staromestskom námestí bolo [[27 českých pánov|popravených 27 účastníkov]] odboja, medzi ktorými bol aj slovenský lekár [[Ján Jesenius]]. *majetky protestantských šľachticov boli skonfiškované a pridelené ľuďom verným Habsburgovcom *panovník vydal nariadenie, podľa ktorého ten, kto ho nebude nasledovať v otázke náboženstva, musí odísť z krajiny (takto odišiel aj [[Jan Amos Komenský|Ján Amos Komenský]]). == Literatúra == * FUKALA, Radek: Pražská defenestrácia : Predohra tridsaťročnej vojny. In: ''Historická revue'', roč. XXV, 2014, č. 2, s. 8 {{--}} 15. == Pozri aj == * [[27 českých pánov]] * [[Tridsaťročná vojna]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bohemian Revolt}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Dejiny Česka]] 119rxvp4jmn9x56q7ki9wx3h3cnnldm 8227047 8227035 2026-06-01T12:51:20Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8227047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Česká vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Prager Fenstersturz Wahrhafftige Zeitung aus Prag.JPG|text k obr=Pražská defenestrácia na vyobrazená na dobovom letáku.|dátum=[[1618]] - [[1620]]|miesto=[[Čechy]], [[Morava (región)]]|protivník1=[[Krajiny českej koruny]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián I. Anhaltsko-Bernburský]]<br/>[[Fridrich V. (Falcko)]]<br/>[[Kristián II. Anhaltsko-Bernburský]]|velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)]]<br/>[[Johan Tsecarles, vojvoda z Tilly]]|casus belli=spálenie protestantského kostola uprostred mesta Hrob zatvorenie protestantského chrámu v meste Broumov (1617) odoberanie úradov z rúk protestantov|výsledok=vojenská porážka vzbúrených českých stavov verejná poprava [[27 českých pánov]] na Starometskom námestí v Prahe útek Fridricha V. Falckého z Prahy}}'''Česká vojna''' alebo '''české stavovské povstanie''' bol konflikt v rokoch [[1618]] až [[1620]] medzi protestantskými vzbúrencami na jednej strane a katolíckym klérom na čele s habsburským cisárom na strane druhej na území [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]]. Bola to zároveň prvá fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. České protestantské stavy povstali proti cisárovi [[Matej II. Habsburský|Matejovi II.]], pretože ich práva boli porušované. Stavy ostro vystúpili proti katolíckym miestodržiteľom a zvrhli ich z okien [[Pražský hrad|Pražského hradu]]. Bola to tzv. [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]]. Českí páni zostavili vládu tridsiatich direktorov a hľadali pomoc v protestantskej Európe. Na ich stranu sa postavila [[Protestantská únia]] pod vedením [[Fridrich V. Falcký|Fridricha Falckého]], ktorého si zvolili za panovníka. Tento panovník vládol len jednu zimu, preto je nazývaný "zimný kráľ". Nový cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zorganizoval silné žoldnierske vojsko, ktoré podporovala [[Katolícka liga]]. Dňa [[8. november|8. novembra]] roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] boli české protestantské stavy porazené. Následky pre český národ boli: *na Staromestskom námestí bolo [[27 českých pánov|popravených 27 účastníkov]] odboja, medzi ktorými bol aj slovenský lekár [[Ján Jesenius]]. *majetky protestantských šľachticov boli skonfiškované a pridelené ľuďom verným Habsburgovcom *panovník vydal nariadenie, podľa ktorého ten, kto ho nebude nasledovať v otázke náboženstva, musí odísť z krajiny (takto odišiel aj [[Jan Amos Komenský|Ján Amos Komenský]]). == Literatúra == * FUKALA, Radek: Pražská defenestrácia : Predohra tridsaťročnej vojny. In: ''Historická revue'', roč. XXV, 2014, č. 2, s. 8 {{--}} 15. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka na Bielej hore]] * [[27 českých pánov]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bohemian Revolt}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Dejiny Česka]] pit736c6naczgqcc1zcfbcvkr8b1rj5 8227091 8227047 2026-06-01T14:45:57Z ~2026-32554-24 296615 8227091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Česká vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Prager Fenstersturz Wahrhafftige Zeitung aus Prag.JPG |text k obr=Pražská defenestrácia na vyobrazená na dobovom letáku. |dátum=[[1618]] – [[1620]] |miesto=[[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]] |protivník1=[[Krajiny českej koruny]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Kristián I. Anhaltsko-Bernburský]]<br/>[[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]]<br/>[[Kristián II. Anhaltsko-Bernburský]] |velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián I.]]<br/>[[Johan Tsecarles, vojvoda z Tilly]] |casus belli=* spálenie protestantského kostola uprostred mesta Hrob<br/>* zatvorenie protestantského chrámu v meste Broumov (1617)<br/>* odoberanie úradov z rúk protestantov |výsledok=* vojenská porážka vzbúrených českých stavov<br/>* verejná poprava [[27 českých pánov]] na Starometskom námestí v Prahe<br/>* útek Fridricha V. Falckého z Prahy}} '''Česká vojna''' alebo '''české stavovské povstanie''' bol konflikt v rokoch [[1618]] až [[1620]] medzi protestantskými vzbúrencami na jednej strane a katolíckym klérom na čele s habsburským cisárom na strane druhej na území [[Krajiny českej koruny|Krajín českej koruny]]. Bola to zároveň prvá fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. České protestantské stavy povstali proti cisárovi [[Matej II. Habsburský|Matejovi II.]], pretože ich práva boli porušované. Stavy ostro vystúpili proti katolíckym miestodržiteľom a zvrhli ich z okien [[Pražský hrad|Pražského hradu]]. Bola to tzv. [[Pražská defenestrácia (1618)|druhá pražská defenestrácia]]. Českí páni zostavili vládu tridsiatich direktorov a hľadali pomoc v protestantskej Európe. Na ich stranu sa postavila [[Protestantská únia]] pod vedením [[Fridrich V. Falcký|Fridricha Falckého]], ktorého si zvolili za panovníka. Tento panovník vládol len jednu zimu, preto je nazývaný „zimný kráľ“. Nový cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zorganizoval silné žoldnierske vojsko, ktoré podporovala [[Katolícka liga]]. Dňa [[8. november|8. novembra]] roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] boli české protestantské stavy porazené. Následky pre český národ boli: *na Staromestskom námestí bolo [[27 českých pánov|popravených 27 účastníkov]] odboja, medzi ktorými bol aj slovenský lekár [[Ján Jesenius]]. *majetky protestantských šľachticov boli skonfiškované a pridelené ľuďom verným Habsburgovcom *panovník vydal nariadenie, podľa ktorého ten, kto ho nebude nasledovať v otázke náboženstva, musí odísť z krajiny (takto odišiel aj [[Jan Amos Komenský|Ján Amos Komenský]]). == Literatúra == * FUKALA, Radek: Pražská defenestrácia : Predohra tridsaťročnej vojny. In: ''Historická revue'', roč. XXV, 2014, č. 2, s. 8 {{--}} 15. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka na Bielej hore]] * [[27 českých pánov]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Dejiny Česka]] oy13wby1tp7f7teom48s98toglwhge4 0 183441 8227042 8219252 2026-06-01T12:44:02Z ~2026-32584-62 296608 /* Referencie */ 8227042 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Moravianska venusa.jpg|thumb|Moravianska venuša]] '''Moravianska venuša''' je [[Venuša (soška)|venuša]] z [[mamut]]oviny, vyrezaná v období [[gravettien|gravettienskej kultúry]], asi okolo roku 22 800 [[pred Kristom|pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheben | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Moravianska venuša | url = https://www.pofis.sk/katalog/produkty/fdc-2006-umenie-moravianska-venusa | vydavateľ = POFIS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech pred rokom 1930 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch nad Váhom]], v polohe Podkovica, pri [[Piešťany|Piešťanoch]]. Bohaté archeologické nálezy v oblasti náleziska dokumentujú trvalejší pobyt lovcov mamutov (praľudí). == Charakteristika == Moravianska venuša je výrazná plastika ženy (torzo), vyrezaná z mamutieho kla. Jej vek sa odhaduje na 22 860 (±400) rokov. Má zvýraznené prsia a panvu, hlavné pohlavné znaky, ktoré predstavujú symboly pre zachovanie ľudského rodu. Symbolu ženy, s jej významným poslaním v spoločnosti, poslaním darkyne života. Nález sa zrejme cez viacerých nemeckých zberateľov dostal ku nemeckému archeológovi, profesorovi [[Lothar Zotz|Lotharovi Zotzovi]], ktorý vykonával archeologický výskum v Moravanoch nad Váhom v rokoch 1941 a 1943. S ním sa Moravianska venuša cez Prahu dostala do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], neskôr bol v Musée de l'Homme (Múzeum človeka) v [[Paríž]]i vystavený jej odliatok. Na [[Slovensko]] sa tento exponát vrátil [[16. máj]]a [[1967]] zásluhou slovenského archeológa Juraja Bártu. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * Barbora Bártová: OBJASNENIE NIEKTORÝCH SÚVISLOSTÍ ZNOVUOBJAVENIA MORAVIANSKEJ VENUŠE; Stredoškolská odborná činnosť 2012 [[Kategória:Paleolit]] [[Kategória:Praveké umenie]] [[Kategória:Moravany nad Váhom]] [[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]] aw50whm7h1chu7pazpy9h9b32huj0dc 0 185942 8227041 8041879 2026-06-01T12:39:00Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky a to pridaním šablóny a vytvorením kapitoly ,, Pozri aj". 8227041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Švédska vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|text k obr=Švédsky kráľ menom Gustáv II. Adolf počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok 1632.|dátum=[[1630]] - [[1635]]|miesto=Severné a južné Nemecko|protivník1=[[Švédske impérium]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Gustáv II. Adolf]]|velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Albrecht z Valdštejna]]|casus belli=ochrana severonemeckých protestantov zo strany švédskeho kráľa|výsledok=[[Pražský mier (1635)]]}}'''Švédska vojna''' bola štvrtou fázou [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Trvala v rokoch [[1630]] – [[1635]]. Francúzska diplomacia vtedy získala do vojny Švédov na čele s kráľom [[Gustáv II. Adolf|Gustávom II. Adolfom]], ktorý na jednej strane chcel ochraňovať nemeckých protestantov, ale zároveň chce ochrániť svoju reformáciu a záujmy Švédov v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]]. V roku [[1630]] sa vylodil v [[Pomoransko|Pomoransku]], postúpil cez severné, stredné, až do južného [[Nemecko|Nemecka]]. Kráľovi [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinandovi II. Habsburskému]] podobne ako pri [[Dánska vojna|Dánskej vojne]] pomohol [[Albrecht z Valdštejna]]. Švédsky kráľ padol. V tejto fáze takisto skonal [[Albrecht z Valdštejna]], pretože cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II. Habsburský]] uveril správam o tom, že vo vojne viac sleduje vlastné ambície než cisárske záujmy. [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] 7swu9pxlk89lqad40tpudn70zqxwzsr 100 188042 8227192 8190778 2026-06-01T20:23:27Z Eryn Blaireová 2374 + archív 8227192 wikitext text/x-wiki Toto je archív zaujímavosti, ktoré už boli zverejnené na [[Portál:Astronómia|astronomickom portáli]]. Nové zaujímavosti sa pridávajú na stránku [[Portál:Astronómia/Vedeli ste]]. *...medzihviezdna kométa '''[[3I/ATLAS]]''' je najrýchlejší známy objekt s priemerom nad 1 km, aký sa kedy pohyboval [[Slnečná sústava|slnečnou sústavou]]? *...prvé [[Galaxia|galaxie]], ktoré sa v ranom vesmíre vytvorili, boli pravdepodobne '''[[Eliptická galaxia|eliptické]]'''? *...ak by '''[[Venuša]]''' vôbec nemala [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], jej priemerná teplota by bola +46°C? [[File:Jupiter.Aurora.HST.UV.jpg|right|80px|Severná polárna žiara na Jupiteri v ultrafialovom spektre]] *...[[vtáky]], [[Tuleň|tulene]], [[obojživelníky]], [[Skarabeusovité|skarabeovia]] a nočné [[motýle]] sa pri nočnej migrácii orientujú podľa hviezd? *...planéte '''[[COCONUTS-2b]]''' trvá jeden obeh jej materskej hviezdy až 1 100 000 pozemských rokov? *...[[Polárna žiara|polárne žiare]] na '''[[Jupiter]]i''' sa na rozdiel od pozemských vyskytujú nepretržite? *...supernovu '''[[SN 1604]]''' (alebo Keplerovu supernovu) neobjavil [[Johannes Kepler]]? *...astronómovia počas celej histórie pozorovali iba sedem '''[[Prechod Venuše|prechodov Venuše]]'''? *...poznáme '''[[Hnedý trpaslík|hnedé trpaslíky]]''', ktorých perióda rotácie len o málo presahuje jednu hodinu? [[File:Ursa major icon.svg|right|80px|Veľký voz]] *...častice do polárnych žiar '''[[Jupiter]]a''' nedodáva len [[Slnko]], ale aj jeho mesiac [[Io (mesiac)|Io]]? *...pri '''[[Proxima Centauri|Proxime Centauri]]''' sú objavené už tri [[Extrasolárna planéta|planéty]]? *...podľa ľudových [[Pranostika|pranostík]] sa ľudia pokúšali predpovedať počasie podľa otočenia '''[[Veľký voz|Veľkého voza]]''' na oblohe? *...našou najbližšou [[čierna diera|čiernou dierou]] je podľa informácií z družice [[Gaia (satelit)|Gaia]] objekt '''[[Gaia BH1]]''' v [[Hadonos (súhvezdie)|súhvezdí Hadonos]], ktorý leží 1560 ly ďaleko? *...'''[[Saturn]]''' je jediná vonkajšia planéta, na ktorej obežnej dráhe nie sú známi žiadni [[Trójan (planétka)|Trójania]]? *...v ďalekej budúcnosti už nebude najjasnejšou hviezdou oblohy [[Sírius]], ale [[Canopus]]? [[File:ESO-Tarantula Nebula-phot-14a-02-hires.jpg|right|90px|Hmlovina Tarantula]] *...planéta hviezdy '''[[AB Aurigae]]''' b má na povrchu teploty dosahujúce až 2 500 [[Kelvin|K]], hoci je od materskej hviezdy výrazne ďalej než [[Neptún]] od [[Slnko|Slnka]]? *...'''[[Hubblova premenná hmlovina]]''' z neznámych príčin mení svoju jasnosť nezávisle od hviezdy, ktorá ju osvetľuje? *...'''[[Tarantula (hmlovina)|Hmlovina Tarantula]]''' je taká rozsiahla, že keby sa nachádzala tak ďaleko ako známa [[hmlovina Orión]], tak by pokrývala na [[nebeská sféra|nebeskej sfére]] plochu približne veľkosť 60 mesačných [[spln]]ov? *...pri pozorovaní z [[extrasolárna planéta|planéty]] obiehajúcej '''[[červený trpaslík|červeného trpaslíka]]''' by nám jeho [[Viditeľné svetlo|svetlo]] pripadalo žlté a nie červené? *... na '''[[Mesiac]]i''' bola v dávnej minulosti hustejšia [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], než je v súčasnosti na [[Mars]]e? *...na základe údajov sondy [[Voyager 2]] vedci považovali všetky '''[[mesiace Urána]]''' za [[Geologická aktivita|geologicky]] mŕtve, čo sa však po novom výskume týchto údajov spochybnilo? [[File:Herschel Caroline 1829.jpg|right|80px|Karolína Lukrécia Herschelová]] *... najkratší [[rok]] má planéta '''[[PSR J1719-1438 b]]''', ktorej obeh okolo materskej hviezdy trvá iba 131 minút? *... [[katastrálny úrad]] priznal mužovi menom [[Dennis Hope]] vlastníctvo všetkých pozemkov na '''[[Mesiac]]i''', ktoré potom začal predávať? *... astronómka '''[[Caroline Herschelová|Karolína Lukrécia Herschelová]]''' merala necelých 145 cm a dožila sa 97 rokov? *...'''[[magnetar]]''' dokáže usmrtiť všetko živé vo svojej blízkosti iba [[magnetické pole|magnetickým poľom]]? *...v galaxii '''[[Vírová galaxia|M 51]]''' sa nachádza prvý kandidát na [[Extrasolárna planéta|exoplanétu]] objavený mimo našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], no overiť si to bude možné až za 70 rokov? [[File:The E-ELT.jpg|right|80px|Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu]] *...Tycho de Brahe sa v skutočnosti volal iba '''[[Tycho Brahe]]'''? *...ak by sme hviezdu '''[[Deneb]]''' presunuli do vzdialenosti našej najjasnejšej nočnej hviezdy [[Sírius]], dosiahol by jasnosť Mesiaca v [[spln]]e? *...'''[[Kepler-90]]''' je jediná známa [[planetárna sústava]], ktorá má rovnaký počet planét ako [[slnečná sústava]]? *...momentálne budovaný '''[[Extrémne veľký ďalekohľad]]''' v [[Čile]] bude mať po dokončení priemer zrkadla až 39,3 metra? *...dokonca aj jedna hviezda v [[Mečiar (súhvezdie)|súhvezdí Mečiar]] vznikla v '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejádach]]'''? *...najviac [[Supernova|supernov]] v histórii, viac než 376, ich objavil americký astronóm '''[[Tim Puckett]]'''? *...podľa simulácii sa '''[[Mesiac]]''' dostal do [[viazaná rotácia|viazanej rotácie]] skôr, než sa vôbec kompletne sformoval? [[File:Gaia observes the Milky Way ESA24305955.jpeg|right|80px|Družica Gaia a naša Galaxia pozorovaná zo Zeme]] *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie [[Malý medveď]] na ''Sv. Michal Archanjel''? *...exoplanéta '''[[Kepler-1625]]''' b-i má pri sebe obrovský [[exomesiac]] s hmotnosťou 180 [[Hmotnosť Zeme|hmotností Zeme]]? *...podľa údajov z družice [[Gaia (satelit)|Gaia]] sa '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|naša Galaxia]]''' zväčšuje tempom asi 500 metrov za sekundu? *...[[Galileo Galilei]] bol rozhodným odporcom hypotézy, že '''[[Oceánske slapy|príliv a odliv]]''' spôsobuje [[Mesiac]]? *...'''[[Planetárium (budova)|planetáriá]]''' existujú už sto rokov? *...tretím [[Zoznam najbližších hviezd|najbližším hviezdnym systémom]] k Slnku nie je [[Sírius]], ako sa dlho predpokladalo, ale červený trpaslík '''[[Wolf 359]]''' v [[Lev (súhvezdie)|súhvezdí Lev]]? [[File:Xrt image crop.jpg|right|50px|Dosvit GRB 221009A zaznamenaný observatóriom Swift]] *...tzv. '''[[Wow signál]]''', najvážnejší kandidát na signál vyslaný [[mimozemská civilizácia|mimozemskou civilizáciou]], v skutočnosti pravdepodobne vytvorila [[Koma (astronómia)|koma]] [[Kométa|kométy]]? *...v [[Reliktové žiarenie|reliktnom kozmickom žiarení]] sa v smere '''[[Eridanus (súhvezdie)|súhvezdia Eridanus]]''' nachádza veľká, chladná, záhadná škvrna? *....najenergetickejší výbuch zaznamenaný z ľudskej histórii je vzplanutie gama žiarenia '''[[GRB 221009A]]''' zaregistrované 9. októbra 2022? *...nedávno sa našla časť '''[[Hipparchos z Nikaie|Hipparchovho]]''' katalógu, najstaršieho [[Katalóg hviezd|hviezdneho katalógu]] na svete? *...vedľajšia zložka dvojhviezdy '''[[théta Tucanae]]''' má [[spektrálny typ]] G0, ale hmotnosť iba 0,2 [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]? *...zhruba každému štvrtému človeku sa aspoň raz za život stane, že s nejakou časticou jeho tela reaguje '''[[neutríno]]'''? [[File:Antares and Rho Ophiuchi by Adam Block.jpg|right|50px|Hmlovinový komplex Ró Ophiuchi]] *...[[Richard Kowalski]] je jediným človekom, ktorý vlastní kúsok kozmického telesa, ktoré sám objavil (planétka [[2008 TC3]])? *...najmladšia známa [[hviezda]] sa nachádza v hmlovine [[Ró Ophiuchi]] a má vek 10 000 rokov? *...najvzdialenejšia známa [[galaxia]], ktorá obieha našu [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxiu]], je [[Lev I (trpasličia galaxia)|Leo I]] premietajúca sa do veľmi tesnej uhlovej blízkosti hviezdy [[Regulus (hviezda)|Regulus]]? *...najviac sporadických '''[[meteor]]ov''' vídame na jeseň ráno? *...nemecký astronóm [[Johann Heinrich Mädler]] veril, že hviezda '''[[Alcyone (hviezda)|Alcyone]]''' z hviezdokopy [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]] je centrálnou hviezdou [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]? *...priemerná vzdialenosť medzi [[hviezda]]mi v pozorovateľnom vesmíre je až 4 150 [[svetelný rok|svetelných rokov]]? [[File:Titan Visible.jpg|right|50px|Titan]] *...1. januára 2022 bolo [[Ťažisko (fyzika)|ťažisko]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] vzdialené od stredu [[Slnko|Slnka]] najviac od roku 1999? *...mesiac '''[[Titan (mesiac)|Titan]]''' sa od [[Saturn]]a vzďaľuje, a dokonca výrazne rýchlejšie, než sa predpokladalo? *...nemecký astronóm [[Julius Schiller]] chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie '''[[Lýra (súhvezdie)|Lýra]]''' na ''Jasličky Krista Spasiteľa''? *...hoci je '''[[CU Virginis]]''' hviezdou [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], vysiela na Zem rádiové pulzy podobne ako [[pulzar]]y? *...bezprostredne po svojom vzniku '''[[Mesiac]]''' pravdepodobne obiehal len vo vzdialenosti zhruba 25 000 km od Zeme, v porovnaní s dnešnou hodnotou 384 000 km? *...južná polárka, hviezda '''[[Sigma Octantis]]''', je až 25-krát slabšia ako severná [[Polárka]]? [[File:Deneb Sun comparison.svg|right|60px|Porovnanie priemerov Denebu (vľavo) a Slnka (vpravo)]] *...najväčším potvrdeným [[Impaktný kráter|impaktným kráterom]] v slnečnej sústave je po novom '''[[Utopia planitia]]''' na [[Mars]]e? *...[[Slnko]] je v porovnaní s hviezdou '''[[Deneb]]''' ešte menšie, než je [[Zem]] v porovnaní so Slnkom? *...'''[[John Herschel]]''' bol jediný astronóm, ktorý preskúmal ďalekohľadom „ručne“ celú oblohu od severného po južný pól? *...v strede '''[[Guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]''' je vzdialenosť medzi jednotlivými hviezdami menšia ako medzi [[Zem]]ou a [[Saturn]]om? *...mnoho '''[[Objekt hlbokého vesmíru|deep-sky]]''' objektov bolo objavených až po vynáleze [[ďalekohľad]]u aj napriek tomu, že sú viditeľné voľným okom? *...mesiac '''[[Io (mesiac)|Io]]''' obieha v podobnej vzdialenosti od [[Jupiter]]a ako [[Mesiac]] od Zeme, a má aj veľmi podobnú veľkosť ako Mesiac? [[File:Phase-180.jpg|right|60px|Mesiac]] *...podiel platiny a zlata v jednej zo zložiek hviezdy '''[[Dabih]]''' je oproti atómom vodíka stotisíc krát vyšší, než je podiel týchto prvkov na [[Slnko|Slnku]]? *...'''[[Messier 67]]''' je najstaršia známa [[otvorená hviezdokopa]] s vekom približne 4 miliardy rokov? *...[[Leonardo da Vinci]] veril, že škvrny na '''[[Mesiac]]i''' menia svoj tvar? *...meno [[Bellatrix]] pôvodne niesla hviezda dnes známa ako '''[[Capella]]'''? *...sonde [[Hipparcos]] sa zo zatiaľ neznámych dôvodov nepodarilo správne zmerať vzdialenosť '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejád]]'''? * ...existujú '''[[Extrasolárna planéta|exoplanéty]]''' veľkosťou porovnateľné s [[Jupiter]]om, ktoré však majú len jednu stotinu jeho hmotnosti? [[File:M31(Kennett).jpg|right|70px|Veľká hmlovina v Andromede]] *... [[Christiaan Huygens]] považoval '''[[Veľká hmlovina v Andromede|Veľkú hmlovinu v Andromede]]''' za otvor do oblohy? *...zložky [[Tesná dvojhviezda|tesnej dvojhviezdy]] '''[[V1309 Scorpii]]''' v priebehu pozorovaní splynuli do jednej hviezdy? *...'''[[súhvezdie Eridanus]]''' bolo kedysi kratšie, ale ako moreplavci objavovali južnú oblohu, postupne ho predlžovali čoraz viac na juh? *...najhustejšia oblasť v '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]]''' okrem jej stredu je jadro guľovej hviezdokopy '''[[M 15]]'''? *...viac ako tri štvrtiny [[Hviezda|hviezd]] vo vesmíre sú '''[[Červený trpaslík|červené trpaslíky]]'''? *...'''[[Johannes Hevelius]]''' veril, že [[Mesiac]] je obývaný bytosťami, ktoré nazval Seleniti? [[File:Tarantula Nebula - Hubble.jpg|right|70px|Centrálna časť hmloviny Tarantula]] *...v '''[[Hmlovina Tarantula|hmlovine Tarantula]]''' sa nachádza hviezda až s 265-násobkom [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]], čo je asi dvakrát viac než najvyššia hmotnosť, akú podľa teórie vôbec môže [[hviezda]] mať? *...väčšinu objektov '''[[Messierov katalóg|Messierovho katalógu]]''' neobjavil sám [[Charles Messier|Messier]]? *...najväčším jednoaparátovým [[rádioteleskop]]om sveta je od roku 2016 500-metrový čínsky rádioteleskop '''[[FAST]]'''? *...pri '''[[Proxima Centauri|Proxime Centauri]]''' sú známe už dve [[Extrasolárna planéta|planéty]]? *...hmlovina zahaľujúca '''[[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]''' možno nie je jej zárodočná hmlovina, ale [[Zvyšok supernovy|mračno z výbuchu supernovy]] v súhvezdí Líšky? *...slovenské názvy súhvezdí nie sú doslovnými prekladmi latinských názvov? Dorado ([[Mečiar (súhvezdie)|Mečiar]]) napríklad znamená zlatá ryba, Mensa ([[Stolový vrch (súhvezdie)|Stolový vrch]]) zase stôl a Ursa Minor ([[Malý medveď]]) Malá medvedica? [[File:Cutout HST 7886 22 NIC NIC2 total sci NGC 1600.jpg|right|50px|NGC 1600]] *...najhmotnejšia známa [[supermasívna čierna diera]] má 17 miliárd [[Hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]] a nachádza sa v galaxii '''[[NGC 1600]]''' v súhvezdí [[Eridanus (súhvezdie)|Eridanus]]? *...[[Mikuláš Kopernik]] nazýval '''[[Polárka|Polárku]]''' „Psí chvost“ (Kynosura)? *...boli nájdené už aj dvakrát ťažšie [[Hviezda|hviezdy]], než je horný limit teoretickej hmotnosti hviezd? *...'''[[Veľký Magellanov mrak]]''' dosahuje skoro tretinu rozmeru [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]? *...najmenej sporadických '''[[meteor]]ov''' vídame na jar večer? *...[[Galileo Galilei]] chybne vypočítal, že jasnejšie hviezdy sú od Slnka vzdialené iba stovky [[Astronomická jednotka|au]]? [[File:NGC 6872.png|right|60px|NGC 6872]] *... '''[[NGC 6872]]''' je najväčšia známa [[špirálová galaxia]]? *...Vo februári 2020, v očakávanom minime [[Pulzujúca premenná hviezda|zmien svojej jasnosti]], zoslabla hviezda '''[[Betelgeuze]]''' viac než je bežné? *...'''[[planéma|planémy]]''' sú [[Exoplanéta|exoplanéty]], ktoré neobiehajú okolo hviezd? *...najväčšie '''[[Planetárium (budova)|planetárium]]''' sveta v [[Liberty Science Center]] má priemer 27 metrov? *...najhustejšia známa [[galaxia]] je '''[[M60-UCD1]]''', ktorá je pravdepodobne iba jadrom bývalej väčšej galaxie? *... trpasličia planéta '''[[1 Ceres]]''' obsahuje päťkrát viac vody ako Zem? [[File:PSM V78 D326 Ptolemy.png|right|70px|Klaudios Ptolemaios]] *...'''[[epsilon Indi]]''' je najmenej svietivá [[hviezda]], akú možno vidieť voľným okom? *...sféra hviezd v [[Geocentrizmus|geocentrickej]] predstave vesmíru '''[[Klaudios Ptolemaios|Klaudia Ptolemaia]]''' sa nachádzala iba necelých 128 miliónov kilometrov od Zeme? *...v 17. storočí v dnešnom '''[[Líška (súhvezdie)|súhvezdí Líšky]]''' ľudia pravdepodobne pozorovali následok extrémne vzácnej zrážky dvoch hviezd? *...za [[Planetárna hmlovina|planetárne hmloviny]] sa kedysi označovali hmlisté objekty tvarom pripomínajúce planéty, pričom za ich ukážkový príklad sa považovala galaxia '''[[NGC 5247]]'''? *...niektoré kultúry najmä na južnej pologuli si zaviedli aj '''[[temné súhvezdie|temné súhvezdia]]''', ktorými boli tmavé hmloviny v [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej ceste]]? *...dnešné symboly pre [[Planéta|planéty]] (♀, ♂...) sa zaviedli až v 15. storočí, a populárne boli najmä v alchymistickej literatúre? [[File:Black hole - Messier 87 crop max res.jpg|right|50px|Prvá snímka čiernej diery]] *...prvá fotografia '''[[Čierna diera|čiernej diery]]''', ktorá v apríli 2019 obletela svet, v skutočnosti zachytáva oblasť s priemerom asi 2,6-krát väčším, než sú skutočné rozmery ([[horizont udalostí]]) tejto čiernej diery? *...nevieme vysvetliť, prečo sa '''[[Súhvezdie Panna|súhvezdiu Panna]]''' začali prikresľovať krídla? *...'''[[Johannes Kepler]]''' považoval najprv tmavé miesta na mesačnom povrchu za pevniny a svetlé za [[Mesačné more|moria]]? *...súhvezdie '''[[Malý lev]]''' nemá žiadnu hviezdu s [[Bayerovo označenie|označením alfa]]? *...najvzdialenejší objekt, aký kto kedy voľným okom videl, bola '''[[Bodeho galaxia]]''' (M 81)? *...hviezdy '''[[Súhvezdie Žirafa|súhvezdia Žirafa]]''' sú také slabé preto, že ich svetlo na ceste k nám značne stlmil [[Medzihviezdna hmota|medzihviezdny prach]]? [[File:Ngc2024 2mass.jpg|right|90px|Alnitak, najjasnejšia hviezda typu O na oblohe, s blízkou hmlovinou]] *...do prvého zo základných '''[[spektrálna klasifikácia|spektrálnych typov]]''', O, patrí len 0,00007 % všetkých [[hviezda|hviezd]] vo vesmíre? *...astronómovia už objavujú [[exoplanéta|exoplanéty]] aj v iných [[galaxia|galaxiách]], a to dokonca miliardy [[svetelný rok|svetelných rokov]] vzdialených? *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v 17. storočí premenovať [[Veľryba (súhvezdie)|súhvezdie Veľryba]] na ''Svätí Joachim a Anna – rodičia Bohorodičky''? *...v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] by sa podľa najsmelších teoretických modelov mohla nachádzať až miliarda '''[[čierna diera|čiernych dier]]'''? *...hviezda '''[[iota Orionis]]''' pravdepodobne spôsobila rozpad dvojhviezdy [[mí Columbae]] – [[AE Aurigae]]? *...'''[[Mikuláš Kopernik]]''' sa okrem astronómie zaoberal aj ekonomickými problémami a napísal traktáty o razení mincí a nákladoch na pečenie chleba? [[File:M42 trapez.jpg|right|70px|Trapéz]] *...podľa autorov T. Pirana a R Jimena sa prvý '''[[Mimozemský život|život vo vesmíre]]''' mohol objaviť iba približne 1,3 miliardy rokov pred [[Evolučná abiogenéza|vznikom pozemského života]]? *...astronóm '''[[William Herschel]]''' bol pôvodným povolaním hudobník? *...najhorúcejšou voľným okom viditeľnou hviezdou je jedna zo zložiek '''[[Trapéz Orióna|Trapézu]]''' vo [[Veľká hmlovina v Orióne|Veľkej hmlovine v Orióne]]? *...[[guľová hviezdokopa]] '''[[M54]]''', jedna z najväčších a najjasnejších kôp našej [[galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], nevznikla v našej Galaxii? *...mesiac '''[[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]]''' je väčší ako planéta [[Merkúr]], ale má iba polovicu Merkúrovej hmotnosti? *...uhlový priemer [[čierna diera|čiernej diery]] v galaxii '''[[M87]]''' je na oblohe zhodou okolností rovnaký ako uhlový priemer čiernej diery v [[jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]? [[File:Tycho Brahe.JPG|right|60px|Tycho Brahe]] *...nemecký astronóm '''[[Julius Schiller]]''' chcel v [[17. storočie|17. storočí]] premenovať [[Hadonos (súhvezdie)|súhvezdie Hadonos]] na "Svätý Benedikt v tŕní"? *...každú sekundu zasiahne ľudské telo 10 biliárd [[fotón]]ov pochádzajúcich z '''[[Veľký tresk|Veľkého tresku]]'''? *...sféra hviezd sa v [[heliogeocentrizmus|heliogeocentrickej]] predstave vesmíru '''[[Tycho Brahe|Tycha Braheho]]''' nachádzala iba necelých 90 miliónov kilometrov od [[Zem]]e? *...najväčší ďalekohľad sveta je na hore '''[[Mauna Kea]]''' na Havaji ? *...hoci sú hviezdy [[Betelgeuze]] a [[Rigel]] v rozličných štádiách [[vývoj hviezdy|vývoja]], sú rovnako staré a možno majú aj spoločný pôvod? *...najstaršia fungujúca '''[[hvezdáreň]]''' je v Južnej Kórei od roku 72 n.l.? [[File:Toutatis.jpg|right|60px|Blízkozemská planéta Toutatis]] *...priemerne raz za dve miliardy rokov sa [[Zem]] zrazí s '''[[planétka|planétkou]]''' väčšou než dva kilometre? *...hviezda '''[[Zavijava]]''' má rovnakú [[zdanlivá magnitúda|zdanlivú magnitúdu]] ako [[absolútna magnitúda|absolútnu]]? *...Mesiac v [[perigeum|perigeu]] je v '''[[spln]]e''' o 30 % jasnejší ako Mesiac v tej istej fáze v [[apogeum|apogeu]]? *...najpočetnejšia známa [[viacnásobná hviezda]] s [[exoplanéta|exoplanétou]] je štvorhviezda? *...prechod [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]] špirálovými ramenami '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]''' pravdepodobne spôsobuje na Zemi veľké [[vymieranie|vymierania]] druhov? *...najmenšie súhvezdie [[Zvieratník]]a je '''[[Kozorožec (súhvezdie)|Kozorožec]]'''? [[File:Treasures3.jpg|right|70px|Rigel]] *...hviezda [[Saiph]] rovnako vzdialená ako [[Rigel]] je na pohľad slabšia ako Rigel, ale v skutočnosti má rovnakú [[svietivosť]] ako on? *...hviezda '''[[6 Aquilae]]''' je v súhvezdí [[Štít (súhvezdie)|Štít]] a nie [[Orol (súhvezdie)|Orol]]? *...'''[[Alhena]]''' (gama Geminorum) je najjasnejšia hviezda na oblohe, akú počas histórie ľudských pozorovaní zakryl [[planétka|asteroid]]? *...hviezda '''[[HD 140283]]''' prezývaná ''Matuzalem'' je formálne staršia než celý vesmír? *... '''[[ní Oct]]''' má sprievodnú hviezdu a planétu, pričom títo jej dvaja sprievodcovia sú vo vzájomnej [[dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] 5:2? *...'''[[Messier 19]]''' v [[súhvezdie Hadonos|súhvezdí Hadonosa]] je najmenej guľatá zo všetkých [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]? *...najjasnejšia [[hviezda]] na oblohe okrem Slnka, u ktorej je známa [[planéta]], je obor '''[[Pollux]]''' v [[Blíženci (súhvezdie)|Blížencoch]]? *...bez schémy zvanej '''[[analema]]''' vám [[slnečné hodiny]] ukážu presný [[zimný čas]] iba štyri dni v roku? [[File:Global LORRI mosaic of Pluto in true colour.jpg|right|70px|Pluto]] *...[[Clyde Tombaugh]] po objave '''[[Pluto|Pluta]]''' nebol presvedčený o tom, že našiel očakávanú [[deviata planéta|deviatu planétu]], a preto ďalej pokračoval v hľadaní planéty za Neptúnom? *...v obrazci '''[[Orión (súhvezdie)|súhvezdia Orión]]''' sa ukrýva najjasnejšia modrá ([[Alnitak]]) a zároveň aj najjasnejšia červená ([[Betelgeuze]]) hviezda oblohy? *...družica '''[[Hipparcos]]''' poslala na Zem najväčší objem spracovaných dát v histórii astronómie aj napriek faktu, že sa nedostala na očakávanú obežnú dráhu? *...podľa hypotézy [[V. Makarov]]a '''[[Mesiac]]''' po svojom vzniku pôvodne rotoval [[retrográdna rotácia|retrográdne]]? *...'''[[dosková tektonika|doskovú tektoniku]]''' môžu mať len [[planéta|planéty]], ktoré majú hmotnosť nižšiu ako desaťnásobok Zeme? *...následkom pádu '''[[meteorit]]u''' [[Čeľabinsk]] sa zranilo asi 1 600 osôb? [[File:Mars Hubble.jpg|right|70px|Mars]] *...[[Mars]] stratil z povrchu tekutú '''[[voda na Marse|vodu]]''' pravdepodobne kvôli tomu, že prišiel o svoje globálne [[magnetické pole]]? *...vesmírny ďalekohľad [[WISE]] objavil pár '''[[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]]''' vzdialený iba 6,5 [[svetelný rok|svetelného roka]] od Slnka? *...astrofyzici [[19. storočie|19. storočia]] objavili v [[spektrum|spektrách]] vesmírnych objektov dva v skutočnosti neexistujúce [[chemický prvok|prvky]] nazvané [[korónium]] a [[nebúlium]]? *...najväčší podiel žien medzi profesionálnymi [[astronóm]]ami je podľa štatistík v [[Argentína|Argentíne]], najmenší v [[Japonsko|Japonsku]]? *...existuje [[hviezdny atlas|atlas hviezdnej oblohy]], v ktorom sú namiesto mytologických postáv vyobrazení kresťanskí svätci? *...najjasnejšou guľovou hviezdokopou severnej oblohy nie je [[Messier 13|M 13]], ako sa traduje, ale '''[[Messier 5|M 5]]'''? [[File:Halebopp031197.jpg|right|80px|Hale-Boppova kométa]] *...starogrécky filozof [[Aristoteles]] nepovažoval [[kométa|kométy]] za vesmírne telesá? *...hoci sú '''[[Veľká medvedica]]''' a '''[[Malý medveď]]''' na oblohe blízko seba, nezdieľajú žiadnu spoločnú hranicu? *...iba jediná hviezda označená ako α - '''[[α Mensae]]''' - má menší žiarivý výkon než [[Slnko]]? *...v novembri [[2005]] archeológovia našli lebku, ktorá podľa analýzy [[DNA]] z roku [[2008]] patrí '''[[Mikuláš Kopernik|Mikulášovi Kopernikovi]]'''? * ...[[Polárka]] nie je najsevernejšie pozorovateľná [[hviezda]]? [[Lambda Ursae Minoris]] 6. magnitúdy má [[deklinácia|deklináciu]] ešte o niečo väčšiu ako Polárka. *...každý bod [[rovník]]a obieha okolo stredu našej planéty rýchlosťou 465 m/s? [[File:Artist’s impression of debris around a white dwarf star.jpg|right|80px|Biely trpaslík s okolitým diskom hmoty]] *...čím je '''[[biely trpaslík]]''' hmotnejší, tým je menší? *...kým rotačné [[Pól (vesmírne teleso)|póly]] [[planéta|planét]] sú väčšinou chladnejšie ako ich [[rovník]]y, u [[hviezda|hviezd]] je to naopak? *...hviezda '''[[Éta Carinae]]''' je pravdepodobne prírodný laser? *...najkruhovejšiu dráhu zo všetkých [[Mesiac (družica)|mesiacov]] má retrográdne obiehajúci '''[[Triton (mesiac)|Triton]]'''? *...astronómovia v devätnástom storočí si mysleli, že [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] bývajú farebnejšie než osamelé hviezdy? *...vo vzdialenosti 70 [[ly]] by sme už [[Slnko]] nevideli voľným okom? [[File:R136a1 star.jpg|right|60px|Hviezdokopa, v ktorej centre sa nachádza najťažšia známa hviezda R136a1]] *...guľová hviezdokopa [[NGC 2419]] patrí do [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxie]], ale obieha ju v ešte väčšej vzdialenosti než [[Veľký Magellanov mrak]]? *...v súhvezdí '''[[Veľryba (súhvezdie)|Veľryba]]''' sú dve hviezdy s rovnakým menom [[Deneb Kaitos]]? *...najhmotnejšou známou '''[[hviezda|hviezdou]]''' je [[R136a1]] s hmotnosťou 265 [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]? *...keby namiesto [[Jupiter]]a obiehal po jeho dráhe okolo Slnka len [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]], videli by sme ho voľným okom a považovali by sme ho za [[planéta|planétu]]? *...Priemerná vzdialenosť medzi [[hviezda]]mi vo vesmíre je 100-krát väčšia ako vzdialenosť od Slnka k [[Alfa Centauri|Alfe Centauri]]? *...hviezda katalogizovaná ako 34 Tauri je v skutočnosti '''[[Urán (planéta)|Urán]]'''? *...južná '''[[Polárne čiapočky Marsu|polárna čiapočka Marsu]]''' sa javí štyrikrát menšia než severná, ale v skutočnosti je väčšia a prekrývajú ju vrstvy prachu? *... slávnostné osvetlenie na výstave „Storočie pokroku“ v americkom Chicagu bolo zapnuté svetlom hviezdy '''[[Arktúr]]'''? *...v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] poznáme 160 '''[[Guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]]'''? [[Súbor:STS-103 Hubble EVA.jpg|right|70px|Astronauti vymieňajú gyroskopy na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade]] *...'''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' vykonal vyše milióna vedeckých pozorovaní? *...štyri najjasnejšie hviezdy '''[[Kasiopeja (súhvezdie)|súhvezdia Kasiopeja]]''' sú [[premenná hviezda|premenné]]? *...hviezda '''[[Éta Carinae]]''' v priebehu šiestich sekúnd vyžiari rovnaké množstvo energie, ako naše [[Slnko]] za celý rok? *...najjasnejšia [[cefeida]] na oblohe nie je prototyp [[Delta Cephei]] ale '''[[Polárka]]'''? *...približne každý desiaty článok na [[slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] je astronomický? *...koniec úplného [[zemský tieň|zemského tieňa]] sa nachádza v blízkosti bodu [[Lagrangeov bod|L2]]? [[Súbor:Venus globe.jpg|right|65px|Povrch Venuše bez oblačnej vrstvy]] *...'''[[povrch Venuše|na Venuši]]''' nie sú [[impaktný kráter|impaktné krátery]] s priemerom menším než 7 km? *...hviezda '''[[Betelgeuze]]''' sa z neznámych príčin zmršťuje? *...za pomoci [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad|Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu]] bolo objavených najmenej sto [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]], okolo ktorých údajne obiehajú [[planétka|asteroidy]]? *...pri súčasných znalostiach polôh [[Mars]]u môžeme vylúčiť existenciu '''[[Nemesis (hviezda)|telesa]]''' minimálne s hmotnosťou [[Jupiter]]a do vzdialenosti 1200 AU od Slnka? *...z našich 50 '''[[Zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]]''' len 8 (vrátane Slnka) môžeme pozorovať bez [[ďalekohľad]]u? *...magnetické pole '''[[magnetar]]u''' silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu? [[Súbor:Uranus.jpg|right|50px|Urán]] *...'''[[súhvezdie Severná mucha]]''' bolo kedysi známe ako súhvezdie Ľalia? *...'''[[Urán (planéta)|Urán]]''' má väčší priemer, ale zároveň menšiu hmotnosť ako [[Neptún]]? *...každý rok dopadne zo Slnka na Zem 10 000-krát viac energie, ako je jej ročná spotreba ľudstvom? *...najtesnejší zaznamenaný prelet prírodného telesa okolo Zeme bol prelet asteroidu [[2011 CQ1]] vo výške 5 500 km? *...v okamihoch [[slnovrat]]ov sa [[Slnko]] premieta do [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečnej cesty]]? *...bez [[skleníkový efekt|skleníkového efektu]] by priemerná teplota na [[Zem]]i bola -21°? *...väčšina [[hviezda|hviezd]] je pri pozorovaní voľným okom príliš matná a Slnko zase príliš jasné na to, aby sme rozoznali ich [[spektrálna klasifikácia|skutočné farby]]? *...'''[[Zimný šesťuholník]]''' je tvorený siedmimi hviezdami? *...sú známe tri [[galaxie]], ktorých vnútorné časti rotujú opačným smerom ako vonkajšie? *...počas '''[[polárna noc|polárnej noci]]''' väčšinou nie je úplná tma? [[Súbor:Hubble Space Telescope (27946391011).jpg|right|60px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]] *...okrem nepresne vybrúseného hlavného zrkadla mal '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' po vypustení na obežnú dráhu problém aj s nadmernými vibráciami? *...maximálny počet '''[[hviezda|hviezd]]''', ktoré za jasnej noci môžeme na oblohe vidieť voľným okom, je asi 3 000? *...keby neplatil Heisenbergov [[princíp neurčitosti]], na zapálenie [[termojadrová reakcia|termojadrových reakcií]] by v '''[[jadro Slnka|jadre Slnka]]''' musela byť asi tisíckrát vyššia [[teplota]], než je tam v skutočnosti? *...'''[[Q-hviezda|sivá diera]]''' je hypotetický typ [[neutrónová hviezda|neutrónovej hviezdy]]? *...magentické polia [[Urán (planéta)|Uránu]] aj [[Neptún]]u sú nezvyčajne orientované? *...súhvezdia [[súhvezdie Malý lev|Malý lev]], [[súhvezdie Korma|Korma]] a [[súhvezdie Plachty|Plachty]] neobsahujú hviezdu s označením alfa? *...'''[[Mesiac]]''' v [[spln]]e dosahuje svoju najnižšiu výšku nad [[obzor]]om v lete a najväčšiu v zime? *...podľa prvých predstáv o '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxii]]''' sa mala [[slnečná sústava]] nachádzať v jej [[jadro Galaxie|strede]]? *...'''[[slnečná konštanta]]''' nie je konštantná? [[Súbor:Ganymede g1 true.jpg|right|50px|Ganymedes]] *...prírodovedec [[John Hill]] sa v roku [[1754]] pokúsil na oblohu zaviesť napríklad '''[[súhvezdie|súhvezdia]]''' Slimák, Platesa či Pijavica? *...najjasnejší [[mesiac (družica)|mesiac]] na pozemskej oblohe hneď po Mesiaci je '''[[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]]''' s magnitúdou 4,6? *...ak [[hviezda]] kvôli '''[[vlastný pohyb|vlastnému pohybu]]''' opustí súhvezdie, v ktorom jej bolo pridelené označenie, stále jej zostáva označenie podľa jej pôvodného súhvezdia? * …meno '''[[Algenib]]''' nesú až dve jasné hviezdy? * …'''[[SN 1006]]''' bola najjasnejšia zaznamenaná [[supernova]] v histórii? * …'''[[Sírius]]''' a [[Prokyón]] sú od seba v priestore vzdialené len 5,24 [[svetelný rok|svetelného roka]]? * …keby [[Slnko]] nesvietilo, objekty zo vzdialeného [[vesmír]]u by dokázali ohriať našu [[Zem]] na 4[[Kelvin|°K]]? * …hviezda s najväčším zdanlivým uhlovým priemerom je '''[[Mira]]'''? * …keby sme zlúčili svetlo všetkých hviezd [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]] do jedného bodu, žiaril by ako 294 hviezd nultej [[magnitúda|magnitúdy]] naraz? [[Súbor:Saturn (planet) large.jpg|right|60px|Saturn]] * …je možné, že [[joviálna planéta|joviálne planéty]] v súčasnosti obiehajú [[Slnko]] ďaleko od miest, v ktorých '''[[vznik a vývoj slnečnej sústavy|vznikli]]'''? * ...za 1,36 milióna rokov sa k Slnku priblíži malá hviezda [[Gliese 710]] na vzdialenosť zhruba jeden [[svetelný rok]]? * ...podobne ako [[Zem]], aj '''[[Slnko]]''' má vlastnú [[súradnicová sieť|súradnicovú sieť]]? * ...[[hviezda|hviezdy]] cez [[deň]] nevidíme preto, lebo každý kúsok [[obloha|oblohy]] s rozmermi jednakrát jedna [[uhlová minúta]] žiari asi stokrát viac ako najjasnejšie hviezdy oblohy, napríklad [[Vega]]? * ...existujú '''[[hviezda|hviezdy]]''' menšie ako [[planéta|planéty]]? * ...názor, že '''[[pohyby Zeme|Zem obieha]]''' okolo Slnka a nie naopak sa objavil už v [[starovek]]u? * ...prvá '''[[extrasolárna planéta]]''', ktorá bola objavená, obieha okolo [[pulzar]]u? * ...bod, do ktorého smeruje '''[[slnečná sústava]]''' pri svojom pohybe vesmírom, sa nachádza v [[súhvezdie Herkules|súhvezdí Herkules]]? * ...rok [[2009]] je '''[[Medzinárodný rok astronómie|Medzinárodným rokom astronómie]]'''? [[Súbor:Boomerang nebula.jpg|70px|right|Hmlovina Boomerang]] * ...najchladnejšie známe miesto vo vesmíre je '''[[hmlovina Boomerang]]''' s teplotou -272&nbsp;°C (1 [[Kelvin|K]])? * ...pri pohľade zo [[Zemepisný pól|zemského pólu]] [[Mesiac]] striedavo dva týždne nezapadne a ďalšie dva týždne strávi pod [[horizont]]om? * ...'''[[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]]''' pátra po vesmírnych [[diamant]]och? * ...väčší zdanlivý priemer nebeských telies pri horizonte je len [[optický klam]]? * ...v staroveku sa zaviedlo delenie [[hviezda|hviezd]] podľa veľkosti do [[Magnitúda|šiestich kategórií]]? * ...plošný výmer oblohy v krajine bez kopcov je 21000 [[štvorcový stupeň|štvorcových stupňov]]? * ...stred '''[[vesmír]]u''' je všade vo vesmíre? * ...všetky [[hviezda|hviezdy]], ktoré voľným okom vidíme, patria do našej '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]'''? * ...v minulosti boli [[súhvezdie|súhvezdia]] Kompas, Plachty, Lodný Kýl a Korma spojené do jedného veľkého súhvezdia '''[[Súhvezdie Loď Argo|Loď Argo]]'''? [[Súbor:Subaru and Keck telescopes at sunset.jpg|right|80px|Keckove teleskopy]] * ...'''[[Herbig-Harov objekt|Herbig-Harove objekty]]''' sú malé útržky [[hmlovina|hmloviny]] v blízkosti novovzniknutých [[hviezda|hviezd]]? * ...Okolo našej '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]''' obieha niekoľko menších, tzv. [[satelitná galaxia|satelitných galaxií]]? * ...rozlíšenie infračervenej kamery v '''[[Keckove teleskopy|teleskopoch Keck]]''' je také veľké, že by dokázalo zachytiť plameň sviečky na povrchu Mesiaca? * ...najvzdialenejší voľným okom viditeľný objekt je '''[[Galaxia Androméda]]'''? * ...'''[[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]''' majú v priemere len niekoľko km? * ...'''[[Súhvezdie Had]]''' je jediné súhvezdie rozdelené na viac častí? * ...v hviezdokope '''[[Plejády]]''' je počet [[hnedý trpaslík|hnedých trpaslíkov]] porovnateľný s počtom hviezd? * ...v '''[[astrológia|astrológii]]''' sa termínom „planéty“ označujú aj [[Slnko]] a [[Mesiac]]? [[Súbor:Súhvezdie Orión.png|right|80px|Mapa súhvezdia Orión|]] * ...hranica každého '''[[súhvezdie|súhvezdia]]''' vedie len severojužným, alebo východo-západným smerom? * ...v '''[[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]]''' bolo nájdených až 2&nbsp;300 [[protohviezda|práve vznikajúcich hviezd]]? * ...meno najjasnejšej hviezdy oblohy '''[[Sírius]]''' pochádza z [[gréčtina|gréckeho]] ''seirios'', „žiarivý“? * ...prvá '''[[extrasolárna planéta|planéta]]''' obiehajúca inú [[plazmová hviezda|plazmovú hviezdu]] ako [[Slnko]] bola objavená až v roku [[1995]]? * ...známa [[dvojhviezda]] '''[[Mizar]]''' je v skutočnosti minimálne [[viacnásobná hviezda|šesťnásobná hviezda]]? * ...[[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]] je druhá najväčšia spomedzi asi tridsiatich galaxií tvoriacich [[Miestna skupina galaxií|Miestnu skupinu galaxií]]? [[Súbor:M13LRGB RC10.jpg|right|60px|Hviezdokopa Herkules]] * ...najbližšiu hviezdu k nášmu Slnku '''[[Proxima Centauri|Proximu Centauri]]''' poznáme len od roku [[1915]]? * ...v roku [[1974]] bola pri otvorení [[rádioteleskop]]u [[Arecibo]] v Portoriku odoslaná rádiová správa smerom k '''[[hviezdokopa Herkules|hviezdokope Herkules]]''' pre prípadné [[mimozemské civilizácie]]? * ...'''[[Plejády]]''' boli v minulosti samostatné [[súhvezdie]]? * ...'''[[Cygnus X-1]]''' je pravdepodobne naša najbližšia [[čierna diera]]? * ...v roku [[2006]] skoro 500 miliónov ľudí uverilo '''[[World Jump Day|absurdnému tvrdeniu]]''', že keď všetci naraz poskočia, zmenia tým [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e? * ...zvieratníkové súhvezdia '''[[súhvezdie Strelec|Strelec]]''' a '''[[súhvezdie Škorpión|Škorpión]]''' vychádzajú na Slovensku nad [[obzor]] iba čiastočne? * ...naša najbližšia [[galaxia]] je '''[[trpasličia galaxia Veľký pes]]'''? * ...'''[[Hyády]]''' sú najjasnejšou [[hviezdokopa|hviezdokopou]] na oblohe? [[Súbor:RedDwarfNASA.jpg|right|60px|červený trpaslík]] * Amerického astronóma '''[[Clyde William Tombaugh|Clydea Tombaugha]]''' preslávil len objav [[Pluto|Pluta]], hoci objavil okrem iného až 4000 [[planétka|asteroidov]] a 29 548 [[galaxia|galaxií]]? * Na južnej pologuli bolo prvé verejné '''[[observatórium]]''' postavené až v roku '''[[1829]]'''? * Z 20 [[zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]] k Zemi (vrátane Slnka) sa až 13 zaraďuje k '''[[červený trpaslík|červeným trpaslíkom]]'''? * '''[[Tmavá hmota|Tmavej hmoty]]''' je vo vesmíre takmer šesťkrát viac ako [[Hmota (fyzika)|žiarivej hmoty]]? * [[Slnečná sústava]] leží vo vnútri horúcej bubliny so zníženou hustotou [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], ktorú vytvorila '''[[Geminga|supernova asi pred 340 000 rokmi]]'''? * Pri pohľade od našej [[zoznam najbližších hviezd|najbližšej]] hviezdy '''[[Alfa Centauri]]''' by sa nám [[Slnko]] premietalo do [[súhvezdie Kasiopeja|súhvezdia Kasiopeja]]? * Do roku [[2002]] sa predalo 9 miliónov výtlačkov populárno-vedeckej knihy o kozmológii '''[[Stručné dejiny času]]''' napísanej [[Stephen Hawking|Stephenom Hawkingom]]? * Nielen [[otvorená hviezdokopa|otvorené]], ale aj '''[[guľová hviezdokopa|guľové hviezdokopy]]''' sa časom pomaly rozpadajú? * Najstaršie pravdepodobné zobrazenie [[noc|nočnej]] oblohy ([[fázy Mesiaca]] a hviezdokopa '''[[Plejády]]''') je na disku starom vyše 3600 rokov? * [[Augustin Royer]] v roku [[1679]] zaviedol na oblohu [[súhvezdie]] s názvom '''[[Súhvezdie Žezlo a Ruka Spravodlivosti|Žezlo a Ruka Spravodlivosti]]'''? * Mená hviezd '''[[Sualocin]]''' a '''[[Rotanev]]''' v [[súhvezdie Delfín|súhvezdí Delfín]] sú v skutočnosti odzadu písaným menom astronóma [[Nicolaus Venator|Nicolausa Venatora]]? * [[Gradient]] gravitačného poľa '''[[čierna diera|čiernej diery]]''' v blízkosti [[singularita|singularity]] je dostatočne veľký na roztrhanie [[atóm]]ov? * '''[[Krabí pulzar]]''' sa okolo svojej osi otočí až 30-krát za [[sekunda|sekundu]]? * '''[[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|Teória vzniku slnečnej sústavy]]''' z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]] nedokáže uspokojivo vysvetliť vznik [[Urán (planéta)|Uránu]] a [[Neptún]]a? * [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] schválila poslednú '''[[STS-125|servisnú misiu]]''' k [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu]], vďaka ktorej sa jeho životnosť predĺži až do roku [[2013]]? * [[Premenná hviezda]] '''[[Mira Ceti]]''' je voľným okom viditeľná iba niekoľko týždňov v roku? * Aby '''[[meteorit]]''' dopadol na zem, musí byť priemer [[meteoroid]]u minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona? [[Súbor:Moon.jpg|right|50px]] * '''[[súhvezdie Hydra|Hydra]]''' je najväčšie [[súhvezdie]] oblohy? * Mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] ležiacej medzi slnečnou sústavou a '''[[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]''' spôsobujú, že sa k nám dostane len jedna bilióntina [[svetlo|svetla]] vyžarovaného jadrom? * Náš '''[[Mesiac]]''' je pravdepodobne jediným [[mesiac (družica)|mesiacom]] v slnečnej sústave, ktorý vznikol ako následok obrovskej kolízie? * [[Galaxia (Mliečna cesta)|Naša Galaxia]] sa za niekoľko miliárd rokov zrazí s '''[[Galaxia Androméda|Veľkou galaxiou v Androméde]]'''? * V atmosfére Zeme sa neustále vznáša asi 1 milión ton [[meteorický prach|meteorického prachu]] pochádzajúceho z [[mikrometeoroid]]ov a zvyškov [[meteoroid]]ov? * Povrchová teplota na '''[[Venuša|Venuši]]''' je vyššia, ako teplota tavenia [[olovo|olova]]? * Hustota [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] v priemernej '''[[hmlovina|hmlovine]]''' dosahuje len 10^-20 až 10^-23 g/cm³? * Jedna z najžiarivejších hviezd našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]], '''[[Pištoľová hviezda]]''', je minimálne 1,7 miliónovkrát jasnejšia a približne 100-krát hmotnejšia ako [[Slnko]]? * Je známych už viac než 136 563 katalogizovaných '''[[planétka|planétok]]''' s presne určenou dráhou a ďalších vyše 166 232 s predbežným označením? * Keby sa [[Slnko]] nachádzalo v takej vzdialenosti od Zeme, ako hviezda '''[[Polárka]]''', nevideli by sme ho ani [[triéder|triédrom]]? [[Súbor:Jupiter.jpg|right|50px]] * '''[[Jupiter]]''' sa vďaka [[gravitačná kontrakcia|gravitačnej kontrakcii]] zmršťuje asi o {{cm|2|m}} ročne? * navigačná chyba spôsobená zámenou metrických a anglických jednotiek spôsobila, že sonda '''[[Mars Climate Orbiter]]''' zhorela v [[Mars|marťanskej]] atmosfére? * meteorit Kaidun spadol 12. marca 1980 na Sovietsku vojenskú základňu v [[Jemen]]e a možno pochádzal z mesiaca '''[[Fobos (mesiac)|Fobos]]'''? * [[rádioteleskop]] Mark II postavený v roku 1964 bol prvý teleskop riadený počítačom ? * '''[[Slnko]]''' vyžiari každú sekundu toľko [[energia|energie]], že by to stačilo pokryť potreby celého sveta na viac než 1000 rokov? * astronómovia poznajú už viac ako 1 600 [[extrasolárna planéta|planét obiehajúcich iné hviezdy]]? * '''[[súhvezdie Veľký voz|Veľký voz]]''' nie je [[súhvezdie]]? * Stĺpy prachu ("Stĺpy stvorenia") v '''[[Orlia hmlovina|Orlej hmlovine]]''' už v skutočnosti neexistujú? * V noci z [[3. marca]] na [[4. marca]] [[2007]] bolo úplné zatmenie Mesiaca? * [[22. septembra]] 2006 bolo prstencové '''[[zatmenie Slnka]]''' viditeľné v južnom [[Atlantický oceán|Atlantiku]]? * [[7. septembra]] [[2006]] bolo čiastočné '''[[zatmenie Mesiaca]]'''? * hviezda '''[[Ró Aquilae]]''' je v skutočnosti v [[Súhvezdie Delfín|súhvezdí Delfín]]? * 29. marca 2006 bolo úplné '''[[zatmenie Slnka]]'''? * aj [[Slovensko]] má svoju planétku s názvom '''[[1807 Slovakia]]'''? * v [[Spojené štáty|USA]] je v mladej generácii astronómov viac žien ako mužov? * '''[[Zoznam najväčších hviezd|Najväčšia známa hviezda]]''' je 1900-krát väčšia ako [[Slnko]]? * '''[[Arktúr]]''' je najjasnejšia hviezda severnej pologule a tretia najjasnejšia hviezda na oblohe? * '''[[Bratislava]]''' je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré nemá [[hvezdáreň]] ani [[Planetárium (budova)|planetárium]]? * '''[[Kométa]]''' má spravidla dva chvosty? * '''[[Pluto (planéta)|Pluto]]''' má až 5 prirodzených satelitov? * '''[[2003 UB313|2003 UB₃₁₃]]''' je možno desiatou planétou Slnečnej sústavy? [[Kategória:Wikipédia:Archív]] 834qgv6k2ypj0vsvt95ivdub5g3h422 0 201676 8227045 7596400 2026-06-01T12:50:42Z Akul59 168826 wl 8227045 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Dolina <!-- *** Heading *** --> | name = Porubská dolina | native_name = | other_name = | category = <!-- *** Names **** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Jesenná Porubská dolina - panoramio.jpg | image_size = | image_caption = Jesenná Porubská dolina <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | municipality = Rajec | municipality1 = [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = [[Malá Fatra]] | border = | part = | part_note = | child_left = | child_right = | city = | landmark = | river = [[Porubský potok (prítok Rajčanky)|Porubský potok]] <!-- *** Locations *** --> | location = [[Lúčanská Fatra]] | lat_d = 49.067794 | long_d = 18.690833 | coordinates_format = dms | highest = | highest_location = | highest_region = | highest_state = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | height = | depth = | area = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = <!-- *** Access *** --> | public = z obce [[Kamenná Poruba (okres Žilina)|Kamenná Poruba]] | access = <!-- *** Free fields *** --> | free_type = | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = Slovakia demis.png | map_locator = Slovensko | map1 = Lesser Fatra - location map in Žilina Region.svg | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja, Malá Fatra zvýraznená hnedou farbou | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_locator = Žilinský kraj | commons = Porubská dolina <!-- *** Website *** --> | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Porubská dolina''' sa nachádza na západnej strane [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]]. Preteká ňou [[Porubský potok (prítok Rajčanky)|Porubský potok]] a vedie ňou asfaltová cesta a [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|zeleno-značkovaný chodník]] z [[Rajec|Rajca]] cez [[sedlo pod Hnilickou Kýčerou]] do [[Valča|Valče]]. V doline sa nachádza niekoľko chát. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.70878&y=49.05419 Poloha na turistickej mape] {{Slovenský výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Doliny Malej Fatry]] 2qdwk5mdlpndwv0igo00sboatmhx3yi 0 212930 8227362 8212445 2026-06-02T11:54:44Z Vasiľ 2806 +ref 8227362 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Moháč | typ = mesto | rozloha = 112.23 | obyvateľov = 18884 | obrázok = Mohács légifotó.jpg| erb = HUN Mohács COA.svg| vlajka = Flag of Mohács.svg| župa = [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská]] | obvod = [[Moháčsky okres|Moháčsky]] | PSČ = 7700| kód = 69 | KSH = 23959| lat_deg = 45 | lat_min = 59 | lat_sec = 00 | lon_deg = 18 | lon_min = 40 | lon_sec = 00 | }} '''Moháč'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|hun|Mohács}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranskej župe]] v [[Moháčsky okres|Moháčskom okrese]]. Leží na pravom brehu [[Dunaj]]a v blízkosti hraníc s [[Chorvátsko]]m a [[Srbsko]]m. Má rozlohu 11 223 ha a žije tu {{OBP|HU|23959}} obyvateľov ''({{OBD|HU|23959}})''. ==Dejiny== Mesto sa zapísalo do dejín dvomi vojenskými bitkami: * [[Bitka pri Moháči (1526)|Bitka pri Moháči]] ([[1526]]) – vojenské víťazstvo armád [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] nad oddielmi [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. * [[Bitka pri Moháči (1687)|Bitka pri Nagyharsány]] ([[1687]]) – vojenské víťazstvo armád [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] nad oddielmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. == Kultúra == Moháč je medzinárodne známy svojim [[Fašiangy|karnevalom]]. Šesťdňová fašiangová slávnosť je najväčšia v Maďarsku a každoročne privádza do mesta desaťtisíce návštevníkov. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Chorvátsko}} [[Beli Manastir]], [[Chorvátsko]], [[1967]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Bensheim]], [[Nemecko]], [[1987]] * {{flagicon|Rumunsko}} [[Câmpia Turzii]], [[Rumunsko]], [[1990]] * {{flagicon|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]], [[2008]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Siemianowice Śląskie]], [[Poľsko]], [[1999]] * {{flagicon|Francúzsko}} [[Wattrelos]], [[Francúzsko]], [[1993]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mohacs.hu/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081228000700/http://www.mohacs.hu/ |date=2008-12-28 }} * [http://www.civertan.hu/legifoto/legifoto.php?page_level=402 Letecké pohľady na Moháč] {{Maďarský výhonok}} {{Moháčsky okres}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] i3i3wg3gvv8o82teuv8d3pc8dk0w3ke 0 228242 8227363 6318836 2026-06-02T11:55:20Z Vasiľ 2806 +ref 8227363 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:90%" width=300px |colspan="2"|<center>'''{{big|Mohan}}'''</center> |- |colspan="2"|[[Súbor:Ffm-skyline008.jpg|300px|center]]<small><center>Mohan vo Frankfurte</small></center> |- |'''Dĺžka toku'''||{{km|524|m}} |- |'''Vznik'''||[[Fichtelgebirge]] ([[Biely Mohan]]), [[Fränkische Alb]] ([[Červený Mohan]])<br /> {{mnm|887}} |- |'''Ústie'''||[[Rýn]] v {{mnm|82}} |- |'''Plocha povodia'''||{{km2|27292}} |- |'''Priemerný prietok'''||{{m3|225}}/s |- |'''Splav'''||{{km|388|m}}<ref>Podľa webstránky Wasser- und Schifffahrtsdirektion Süd je z celkovej dĺžky {{km|524|m}} {{km|388|m}} splavných http://www.wsd-sued.wsv.de/wasserstrassen/bundeswasserstrassen/main/index.html</ref> (od [[Bamberg]]u) |- |'''Štát'''||[[Nemecko]] |- |'''Veľkomestá'''||[[Würzburg]], [[Offenbach am Main|Offenbach]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Wiesbaden]] |- |'''Ostatné mestá'''||[[Bayreuth]], [[Kulmbach]], [[Lichtenfels (Oberfranken)|Lichtenfels]], [[Bamberg]], [[Schweinfurt]],<br /> [[Aschaffenburg]], [[Seligenstadt]], [[Hanau]], [[Maintal]], [[Rüsselsheim]] |- |'''Pravé prítoky'''||[[Fränkische Saale]], [[Kinzig (Hessen)|Kinzig]], [[Nidda (Fluss)|Nidda]] |- |'''Ľavé prítoky'''||[[Regnitz]], [[Tauber]] |- |} [[Súbor:Fluss Main in Deutschland.PNG|thumb|Poloha Mohanu v [[Nemecko|Nemecku]]]] [[Súbor:FranconianSwitzerland.png|thumb|Mohan ako severná hranica pohoria [[Fränkische Schweiz]]]] '''Mohan'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|deu|Main}}) je jednou z najznámejších riek v [[Nemecko|Nemecku]]. So svojou dĺžkou toku {{km|524|m}} patrí k najväčším prítokom rieky [[Rýn]] a celé povodie sa nachádza v Nemecku. == Tok == [[Súbor:Main river.png|thumb|left|Povodie Mohanu na mape]] Mohan má dva pramene, Červený a Biely Mohan. Červený Mohan vyviera v pohorí [[Fränkische Alb]] neďaleko mesta [[Bayreuth]] a je dlhý {{km|73|m}}. Biely Mohan pramení v pohorí [[Fichtelgebirge]] a tok má spolu dĺžku {{km|43|m}}. Táto rieka preteká nemeckými spolkovými krajinam [[Bavorsko]] a [[Hesensko]]. Pri meste [[Wertheim]] tvorí hranicu medzi krajinami [[Bavorsko]] a [[Bádensko-Württembersko]]. Pri časti Mainz-Kastel mesta [[Wiesbaden]] naproti mestu [[Mainz]] ústi do rieky [[Rýn]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{nemecký výhonok}} [[Kategória:Bádensko-Württembersko]] [[Kategória:Bavorsko]] [[Kategória:Hesensko]] [[Kategória:Rieky v Nemecku]] qiua0d7h1meyujtp8o27bgf5wapq2y0 0 234170 8227157 8029569 2026-06-01T18:59:34Z DurMar12 181423 pridané šablóny jednotiek, upravené wikilinky, malá úprava textu 8227157 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|1988|letné| | Logo = Olympic rings without rims.svg | Veľkosť = 250px | Voliteľný popis = | Mesto = {{Minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]] | Motto = Harmony and Progress | Počet krajín = 159 | Počet atlétov = 8453 | Súťaže = 237 | Začiatok = [[17. september]] [[1988]] | Koniec = [[2. október]] [[1988]] | Oficiálne otvorenie = [[No Tche-u]] | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = | Olympijská vlajka = | Štadión = [[Olympijský štadión (Soul)|Olympijský štadión]] | Predchádzajúce = [[Letné olympijské hry 1984|Los Angeles, 1984]] | Nasledujúce = [[Letné olympijské hry 1992|Barcelona, 1992]] }} [[Súbor:Seoul Olympic torch.jpg|300px|náhľad|Zapálenie olympijského ohňa v Soule 1988]] '''XXIV. letné olympijské hry''' sa konali od [[17. septembra]] do [[2. októbra]] [[1988]] v [[Soul]]e, v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]]. Soul získal právo usporiadať olympiádu v roku [[1981]], keď v hlasovaní vyhral nad jediným protikandidátom, [[Japonsko|japonským]] mestom [[Nagoja]]. Rozhodnutie bolo brané ako kontroverzné, nakoľko v danej dobe bol v Kórejskej republike nedemokratický režim. == Medailová bilancia == {| class="wikitable" | bgcolor=#ccccff|&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;||Domáca krajina |} {| class="wikitable" ! width=30px | Por. ! width=150px | Štát | bgcolor="gold" align=center width=30px | '''Zlato''' | bgcolor="silver" align=center width=30px | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" align=center width=30px | '''Bronz''' ! width=50px | Spolu |- align=center | '''1''' | align=left | {{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietsky zväz]] | '''55''' | '''31''' | '''46''' | align=right | '''132''' |- align=center | 2 | align=left | [[Súbor:Flag of East Germany.svg|23px]] [[NDR]] | 37 | 35 | 30 | align=right | 102 |- align=center | 3 | align=left | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]] | 36 | 31 | 27 | align=right | 94 |- align=center bgcolor=#ccccff | 4 | align=left | {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Južná Kórea]] | 12 | 10 | 11 | align=right | 33 |- align=center | 5 | align=left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]] | 11 | 14 | 15 | align=right | 40 |- align=center | 6 | align=left | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | 11 | 6 | 6 | align=right | 23 |- align=center | 7 | align=left | {{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | 10 | 12 | 13 | align=right | 35 |- align=center | 8 | align=left | {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | 7 | 11 | 6 | align=right | 24 |- align=center | 9 | align=left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 6 | 4 | 6 | align=right | 16 |- align=center | 10 | align=left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 6 | 4 | 4 | align=right | 14 |- align=center | 11 | align=left | {{minivlajka|Čína}} [[Čína]] | 5 | 11 | 12 | align=right | 28 |- align=center |12 | align=left | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] |5 |10 |9 | align=right | 24 |- align=center |13 | align=left | {{Minivlajka|Keňa}} [[Keňa]] |5 |2 |2 | align=right | 9 |- align=center |14 | align=left | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]] |4 |3 |7 | align=right | 14 |- align=center |15 | align=left | {{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] |3 |6 |5 | align=right | 14 |- align=center |16 | align=left | {{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia]] |3 |4 |5 | align=right | 12 |- align=center |17 | align=left | {{Minivlajka|Československo}} [[Československo]] |3 |3 |2 | align=right | 8 |} == Najdôležitejšie momenty == * [[Vladimír Artemov]] (ZSSR) získal štyri zlaté medaily v [[Gymnastika|gymnastike]]. [[Daniela Silivaş]] z [[Rumunsko|Rumunska]] vyhrala v gymnastike tri zlaté medaily. * Americká bežkyňa [[Florence Griffithová-Joynerová]] získala tri zlaté medaily ({{m|100|m}}, {{m|200|m}}, 4x{{m|100|m}}) a jednú striebornú (4x100 cez prekážky). * [[Ben Johnson]] z [[Kanada|Kanady]] vyhral beh na 100 metrov v novom svetovom rekorde 9,79 s. Nasledujúci deň však bol pozitívne testovaný na steroidy a zlato získal dodatočne [[Carl Lewis]]. Keďže Johnsonovi odobrali dodatočne aj predošlý svetový rekord, Carl Lewis vyhral tiež v svetovom rekorde 9,92. Tieto preteky však boli neskôr považované za veľmi kontroverzné, nakoľko doping postupne zistili nielen u Carl Lewisa ale aj u druhého v poradí [[Linford Christie|Linforda Christieho]], aj u štvrtého [[Dennisa Mitchella|Dennis Mitchell]]. Napriek tomu sa už historické tabuľky neprepisovali. * [[Christa Luding|Christa Luding-Rothenburger]] z [[NDR]] sa stala prvým športovcom (a jediným), ktorý v rovnaký rok získal medailu aj na letných (striebro v cyklistike) aj na zimných olympijských hrách (zlato v rýchlokorčuľovaní). * Plavec [[Matt Biondi]] ([[Spojené štáty|USA]]) získal šesť zlatých medailí, jednú striebornú a jednú bronzovú, v pretekoch {{m|100|m}} motýlik ho o 0,01 s. predbehol [[Anthony Nesty]] zo [[Surinam]]u, ktorý získal prvú medailu pre svoju krajinu a stal sa prvým černochom, ktorý vyhral v plaveckých disciplínach na olympiáde. * Plavkyňa [[Kristin Otto]] z NDR získala šesť zlatých medaily ako prvá žena vôbec v [[plávanie|plávaní]]. * Švédska [[šerm]]iarka [[Kerstin Palm]] sa stala prvou ženou, ktorá sa zúčastnila na siedmich olympiádach. * [[Tenis]] sa vrátil na olympiádu po 64 rokoch, mužskú dvojhru vyhral Slovák [[Miloslav Mečíř]], ženskú Nemka [[Steffi Graf]]. == Česko-slovenskí športovci == Na olympiáde sa darilo v česko-slovenskej výprave hlavne slovenským športovcov, ktorí získali 2 zlaté ([[Miloslav Mečíř]], [[Jozef Pribilinec]]) a dve bronzové medaily (Miloslav Mečíř a [[Jozef Lohyňa]]). === Zlato === * [[Miloslav Mečíř (1964)|Miloslav Mečíř]] — tenis, dvojhra mužov * [[Jozef Pribilinec]] — chôdza na {{km|20|m}} * [[Miroslav Varga]] — streľba === Striebro === * [[Miroslav Bednařík]] — streľba * [[Jana Novotná]] a [[Helena Suková]] — tenis, štvorhra žien * [[Jan Železný (športovec)|Jan Železný]] — hod oštepom === Bronz === * Miloslav Mečíř a [[Milan Šrejber]] — tenis, štvorhra mužov * Jozef Lohyňa — zápasenie == Externé odkazy == * [http://www.olympic.org/seoul-1988-summer-olympics LOH 1988 na oficiálnej stránke MOV] {{eng icon}} {{Športový výhonok}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Letné olympijské hry 1988| ]] [[Kategória:Letné olympijské hry|1988]] [[Kategória:Šport v 1988]] [[Kategória:Športové podujatia v Kórejskej republike|OH]] tqzrzozepowyvxhk15jb67wuptza23u 0 239343 8227069 8226799 2026-06-01T13:47:40Z ~2026-32554-24 296615 duplicita 8227069 wikitext text/x-wiki '''Rusko-poľská vojna''' alebo '''poľsko-ruská vojna''' môže byť: * vojenské ťaženie poľského kráľa a sedmohradského vojvodu Štefana Bátoriho proti ruskému cárovi Ivanovi IV. Hroznému v rokoch 1577{{--}}1582, súčasť livónskej vojny, pozri [[Livónska vojna]] * [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]], súčasť obdobia Smuta na území západného Ruska * [[Smolenská vojna|Rusko-poľská vojna (1632 – 1634)]] alebo [[Smolenská vojna]] * [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]] * [[Poľsko-ruská vojna (1792)]] * [[Kościuszkovo povstanie|Kościuszkovo povstanie (1794)]], vojensko-národný odpor proti ruskému deleniu územia Poľska na čele s poľským generálom Tadeuszom Kościuszkom (* 1746{{--}}† 1817) {{Rozlišovacia stránka}} ly7205awml4tx5lj61q3evmjpt0tiiu 0 240254 8227308 8207477 2026-06-02T09:08:40Z Makenzis 148968 8227308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Porto | obrázok = | celýnázov = Futebol Clube do Porto | prezývka = Dragões (Draci) Azuis e brancos (Modro-biely) | založený = [[28. september]] [[1893]] | rozpustený = | štadión = [[Estádio do Dragão]],<br />[[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Portugalsko]] | kapacita = 51 000 | predseda = {{PRT}} [[Pinto da Costa]] | tréner = {{PRT}} [[André Villas Boas]] | liga = Liga Sagres | sezóna = 2025/26 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1=_porto1011h | vzor_t1=_porto1011h | vzor_pp1=_porto1011h | ľavéplece1=FFFFFF | telo1=FFFFFF | pravéplece1=FFFFFF | trenírky1=0000FF | ponožky1=FFFFFF | vzor_lp2=_porto1011a | vzor_t2=_porto1011a | vzor_pp2=_porto1011a | ľavéplece2=FF7F00 | telo2=FF7F00 | pravéplece2=FF7F00 | trenírky2=FF7F00 | ponožky2=FF7F00 }} '''FC Porto''' (celý názov '''Futebol Clube do Porto''') je [[Portugalsko|portugalský]] [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porte]]. Klub bol založený [[28. september|28. septembra]] [[1893]] ako ''Football Club do Porto''. Svoje domáce zápasy hráva od [[november|novembra]] [[2003]] na štadióne [[Estádio do Dragão]]. V sezóne [[2003]]/[[2004]] vyhralo [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]] a rok predtým aj [[Pohár UEFA]]. == FC Porto a Slovensko == Svojho času v klube pôsobil aj [[Slovensko|slovenský]] reprezentant [[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]. V sezóne [[2005]]/[[2006]] prehralo s [[FC Petržalka 1898|Artmediou Bratislava]] na domácom štadióne 2:3, a to ešte vyhrávalo 2:0. V odvete remizovalo 0:0, pričom [[Nemecko|nemecký]] rozhodca [[Markus Merk]] neodpísal pokutový kop po [[Pepe]]ho ruke v pokutovom území Porta.<ref>{{cite web|url=http://www.fakty.sk/verbal/12-05/1527/|title=Artmedia Bratislava - FC Porto 0:0|publisher=fakty.sk|date=7. december 2005|accessdate=2008-10-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120201102312/http://www.fakty.sk/verbal/12-05/1527/|archivedate=2012-02-01}}</ref> * 31 Portugalsko Liga * 19 Portugalsko Cup * 22 Portugalsko Supercup * 30 Porto Liga * 14 Porto Cup * 32 Porto Supercup * 1 Liga Intercalar * 2 Champions League * 2 Champions Intercontinental * 1 Supercup Europe * 1 Cup UEFA * 1 Cup Ibérica == Káder mužstva== '''Súčasná zostava''': {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=31 august 2022}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=2|nár=POR|meno=[[Fábio Cardoso]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=3|nár=POR|meno=[[Pepe]]|poz=DF}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč||čís=4|nár=POR|meno=[[David Carmo]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=5|nár=ESP|meno=[[Iván Marcano]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=7|nár=Brazil|meno=[[Gabriel Veron]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=8|nár=COL|meno=[[Mateus Uribe]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=9|nár=IRN|meno=[[Mehdi Taremi]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=11|nár=BRA|meno=[[Pepê]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=12|nár=NGA|meno=[[Zaidu Sanusi]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=13|nár=BRA|meno=[[Galeno]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=14|nár=POR|meno=[[Cláudio Ramos]]|poz=GK}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=16|nár=SRB|meno=[[Marko Grujić]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=17|nár=POR|meno=[[Rodrigo Conceição]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=18|nár=POR|meno=[[Wilson Manafá]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=19|nár=ENG|meno=[[Danny Loader]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=20|nár=POR|meno=[[André Franco]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=22|nár=BRA|meno=[[Wendell]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=23|nár=POR|meno=[[João Mário]]|poz=DF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=25|nár=POR|meno=[[Otávio]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=29|nár=ESP|meno=[[Toni Martínez]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=30|nár=BRA|meno=[[Evanilson]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=46|nár=CAN|meno=[[Stephen Eustáquio]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=70|nár=POR|meno=[[Gonçalo Borges]]|poz=FW}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=71|nár=POR|meno=[[Francisco Meixedo]]|poz=GK}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=87|nár=POR|meno=[[Bernardo Folha]]|poz=MF}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=94|nár=BRA|meno=[[Samuel Portugal]]|poz=GK}} {{Futbalová súpiska hráč||čís=99|nár=POR|meno=[[Diogo Costa]]|poz=GK}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:F.C. Porto}} == Externé odkazy == * [http://www.fcporto.pt/ oficiálna webstránka] {{languageicon|pt|po portugalsky}} * [http://www.fcporto.pt/English/Index_eng.asp oficiálna webstránka] {{eng icon}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Portugalsku}} {{G-14}} [[Kategória:FC Porto| ]] [[Kategória:Portugalské futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1893]] 8g0mx3scd6rnryt3m1bcafvuqh36b5w 0 253329 8227156 8219498 2026-06-01T18:56:15Z ~2026-32697-39 296643 Zmena dátumu. 8227156 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="font-size:85%" | colspan="2" |[[Súbor:Mochovce2025.jpg|stred|bezrámu]] |- |'''Krajina''' |{{Minivlajka|SVK}} [[Slovensko]] |- |'''Stav''' |V prevádzke |- |'''Začiatok výstavby''' |1. október 1983 |- |'''Začiatok prevádzky''' |29. október 1998 |- |'''Plánovaná životnosť''' |80 rokov |- |'''Vlastník''' |Slovenské elektrárne, a.s. |- |'''Celkový výkon''' |1 471 MW |- |'''Ročná výroba''' |6 922 GWh |- |'''Koeficient využitia''' |84,1% |- |'''Reaktory v prevádzke''' |2x 500 MW<br>1x 470 MW |- |'''Reaktor vo výstavbe''' |1x 470 MW |- |'''Web''' |''[https://www.seas.sk/elektraren/ae-mochovce/ AE Mochovce]'' |} '''Atómové elektrárne Mochovce''' (EMO) sú [[jadrová elektráreň|jadrové elektrárne]], ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce [[Mochovce (obec)|Mochovce]] medzi mestami [[Nitra]] a [[Levice (Slovensko)|Levice]] neďaleko mesta [[Vráble]]. [[Slovenské elektrárne]], a.s. prevádzkujú tri jadrové tlakovodné reaktory typu [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], pričom v lokalite je ešte jeden rozostavaný blok rovnakého typu.<ref name=aemochovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.<ref name=správa2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 | url = https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160602020511/https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-06-02 }}</ref> Celkovo tak tri bloky vyrábajú približne 39% spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref>https://www.seas.sk/ae-mochovce</ref> Výstavba 3. a 4. bloku EMO v celkovej hodnote 6,3 miliárd eur je najväčšou investíciou v dejinách Slovenska.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia"/> Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2026. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úradu jadrového dozoru SR]], do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2023 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná a sebestačná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie [[Elektráreň Vojany|EVO 1 – blok 5 a blok 6]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> a [[Elektráreň Nováky|ENO B – blok 1 a blok 2]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-12-19|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum prístupu=2017-09-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906134937/http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca marca 2024 resp. do konca decembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170412061843/http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum archivácie=2017-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum vydania = 10.3.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160404182219/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum archivácie = 2016-04-04 }}</ref> Dňa 31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ÚJD SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum vydania = 1.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160925005645/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holý|meno=Robert|odkaz na autora=|titul=Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2|url=https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum vydania=marec 2018|dátum aktualizácie=2019|dátum prístupu=28.3.2018|vydavateľ=Slovenské elektrárne, a.s.|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124021/https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum archivácie=2018-12-09}}</ref> Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko). Dňa 25. augusta 2022 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Po nadobudnutí účinnosti 15 dní po vyhlásení bude do reaktora možné naviesť palivo. Naplno by blok mal začať pracovať o 14 mesiacov.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia">{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | priezvisko2 = Grečko | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Ján | titul = Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Dňa 22. mája 2026 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie štvrtého bloku do prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÚJD SR povoľuje uvádzanie MO4 do prevádzky – Úrad jadrového dozoru SR | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd-sr-povoluje-uvadzanie-mo4-do-prevadzky/ | vydavateľ = www.ujd.gov.sk | dátum prístupu = 2026-05-25}}</ref> Pri areáli elektrárne sa nachádza aj [[Fotovoltický článok|fotovoltaický systém]] s inštalovaným výkonom 0,95&nbsp;MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.<ref name=fotovoltaic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltický systém Mochovce | url = http://0441-redizajn-web-seas.millennium000.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/fotovoltika/fotovolticky-system-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (nefunkčný odkaz)</ref> [[Súbor:Mochovce 2005-01-19 1.jpg|thumb|right|Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.]] == Prvý a druhý blok == Výstavba JE Mochovce začala v novembri [[1982]], ale v roku [[1991]] bola pre nedostatok financií zastavená. V roku [[1995]] [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Vláda SR]] schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz [[Areva]]), [[Siemens AG]] a [[Electricité de France]]. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli [[1998]] a decembri [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> Majú plánovanú životnosť do roku [[2058]], resp. [[2060]].<ref name=aemochovce/> V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 [[Watt (jednotka)|MW]].<ref name=aemochovce/><ref name=odstavkasme/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MŽP SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach | url = http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf | dátum vydania = 21.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World Nuclear News | meno = | odkaz na autora = | titul = China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle | url = http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html | dátum vydania = 25.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref name=seas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 | url = http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160324131432/http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-24 }}</ref> V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160215150903/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum archivácie = 2016-02-15 }}</ref> V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu japonskej JE Fukušima]].<ref name=odstavkasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7395412/elektrarne-zacali-s-odstavkou-druheho-bloku-mochoviec.html| dátum vydania = 21.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 | url = http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304195616/http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Ďalšia plánovaná odstávka&nbsp;prvého bloku&nbsp;sa uskutočnila v marci 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165 | dátum vydania = 23.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001092909/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných [[čerpadlo|čerpadiel]] a nízkotlakového dielu prvého [[turbogenerátor]]a. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum vydania = 18.10.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304130845/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor)&nbsp;–&nbsp;až 94,41 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti | url = https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.<ref name=seas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé | url = http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168 | dátum vydania = 16.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národný akčný plán SR 2015 | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/%24FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150912073508/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/$FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum archivácie = 2015-09-12 }}</ref> Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005&nbsp;–&nbsp;2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli [[Atómové elektrárne Bohunice|bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach]]. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí: * chladenie [[jadrový reaktor|tlakovej nádoby reaktora]] z vonkajšej strany plášťa, t.&nbsp;j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka * systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa. * riadenie [[vodík]]a v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru. * systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v [[kontajnment]]e v dôsledku kondenzácie pary. * dlhodobý odvod tepla z [[kontajnment]]u slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná [[dieselgenerátorová stanica]]. * systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“&nbsp;–&nbsp;ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku. <!-- Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované viaceré investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: * rekonštrukcia automatík DGS * úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.<ref>https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243</ref> (tu treba nahradiť skratky textom, článku by mal rozumieť aj laik a toto je preňho "prázdna" informácia)--> Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/%24FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum vydania = apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200629081430/https://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum archivácie = 2020-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012018/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riadenie starnutia jadrových elektrární | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012026/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170320234110/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum archivácie=2017-03-20}}</ref> Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Výstavba tretieho a štvrtého bloku == V roku [[1987]] bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], ale pre nedostatok financií bola stavba v roku [[1992]] zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany [[Rakúsko|Rakúska]] sa v novembri [[2008]] výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskej spoločnosti [[Enel]].<ref name="seas.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum vydania = august 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001163303/http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti [[Areva]], [[Siemens AG]], [[Rolls-Royce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WNN | meno = | odkaz na autora = | titul = Neutron instrumentation contract | url = http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html | dátum vydania = 26.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.<ref name=infoletak>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atómové elektrárne Mochovce | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110708181533/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum archivácie = 2011-07-08 }}</ref>. [[Európska komisia]] po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]], a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok [[2012]], resp. začiatok [[2013]], kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name=faqse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FAQ | url = http://www.seas.sk/elektrarne/atomove-elektrarne/3a4-blok-elektrarne-mochovce/3172/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117021944/http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023112514/http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023014944/http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref> Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“<ref>https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> === Studená a horúca hydroskúška === Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458315-slovenske-elektrarne-pripojili-treti-blok-v-mochovciach-do-siete/ | dátum vydania = 12.2.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360 | dátum vydania = 23.8.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných [[dieselgenerátor]]ov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou | url = https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/ | dátum vydania = 13.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = V Energetike | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.<ref name="ujd020519"/> Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.<ref name="ujd020519">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum vydania = 2.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190513070555/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum archivácie = 2019-05-13 }}</ref> Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/ | dátum vydania = 8.4.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Problémy === Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok [[2014]] a bloku EMO 4 na rok [[2015]], kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name="mochovce3and42013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce 3&4 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/projekty/mochovce-3-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.07.2013 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2013 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa [[Juraj Rizman|Juraja Rizmana]] z [[Greenpeace]] Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.<ref name=sudeniesa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd| url = http://ekonomika.sme.sk/c/6908187/dostavbu-mochoviec-moze-skomplikovat-sud.html| dátum vydania = 21.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.08.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]].<ref name=sudeniesa/> Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.<ref name=sudeniesa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holeš | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/ | dátum vydania = 16.7.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toma | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala [[Európska únia|EÚ]]. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/|dátum prístupu=2017-03-21|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum vydania=31.10.2011|dátum prístupu=21.3.2017|vydavateľ=ENEL|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315001204/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> V apríli 2014 bolo na mimoriadnom [[valné zhromaždenie|valnom zhromaždení]] Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat [[dividenda|dividend]]. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Agnese | meno = Luca | odkaz na autora = | titul = ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum vydania = 4.8.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006114759/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7164126/dostavba-mochoviec-vyjde-na-takmer-styri-miliardy.html | dátum vydania = 08.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.05.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141001033042/http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum archivácie = 2014-10-01 }}</ref> V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/ | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku|meno=|titul=Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014|url=http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=1.2.2017|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20200613020846/http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum archivácie=2020-06-13}}</ref> Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]] či francúzska AE [[Flamanville]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville EPR timetable and costs revised | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville start-up put back one year | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html | dátum vydania = 19.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olkiluoto 3 commercial operation rescheduled - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 | url = http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html | dátum vydania = 1.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-10|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-09-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/flamanville-by-po-problemech-s-nadobou-mohla-jet-pouze-na-snizeny-vykon/|dátum prístupu=2017-03-20|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centrale nucléaire de Flamanville 3 | url = https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110201253/https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. | url = https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum vydania = január 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307235233/https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum archivácie = 2016-03-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voříšek | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? | url = http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/ | dátum vydania = 9.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = oenergetice.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bezat | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville | url = http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = Le Monde | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF on track with Flamanville performance testing - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flamanville costs up €2 billion - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba Mochoviec pokračuje podľa harmonogramu|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-09-01|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF confirms Flamanville EPR start-up schedule - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov | url = http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/ | dátum vydania = 2.11.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = venergetike.sk, SITA | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.seas.sk|meno=© Slovenské elektrárne {{!}}|titul=Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu {{!}} Slovenské elektrárne|url=https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-4-tlakova-skuska-primarneho-okruhu/279|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=www.seas.sk}}</ref> === Dozorňa a riadenie dostavby === Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou {{km|3600|m}} káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ružinská | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/ | dátum vydania = 4.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma [[Škoda|Škoda JS Plzeň]], ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = energia.sk, ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/ | dátum vydania = 12.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = energy-online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/ | dátum vydania = 29.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2015 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.<ref>https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310</ref> Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/ | dátum vydania = 29.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ =energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|thumb|right|Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.]] === Zavážanie paliva === Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.<ref name="zavezenie paliva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2020-02-19 }}</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410</ref> == Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku == * Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice * Mechanické systémy: Škoda * Elektrické systémy a prístroje: PPA Control * Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), [[Siemens AG]] * Ostatní dodávatelia: ASE, [[Rolls-Royce]], GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA) == Mochovské reaktory == {| class="wikitable" ! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie |- |Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,6 MWe <ref>https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units</ref>||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||04. júl 1998||29. október 1998 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2078<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK, energia.sk | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/ | dátum vydania = 4.5.2016 | dátum aktualizácie = 0 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,8 MWe <ref>https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700</ref> ||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2080 |- |Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||470 MWe|| 11.jún 2009 || '''V komerčnej prevádzke.''' <small> V dňoch 09. až 12. septembra 2022 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby reaktora. Dňa 22. októbra 2022 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Začalo fyzikálne spúšťanie reaktora. Dňa 13. januára 2023 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. Prvé pripojenie tretieho bloku do siete sa uskutočnilo dňa 31. januára 2023 o 22:57 hod. V dňoch 8. až 14. októbra 2023 bol vykonaný 144 hodinový preukazný chod reaktora na výkonovej hladine 100% nominálneho výkonu. Tretí blok bol uvedený do komerčnej prevádzky. </small><ref>https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončili spúšťanie 3. bloku v Mochovciach 144-hodinovým testom|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncili-spustanie-3-bloku-v-mocho/748097-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-10-17|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->31. január 2023 <ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/</ref><ref> https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406</ref> || 17. október 2023<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový slovenský jaderný blok Mochovce 3 oficiálně zahájil komerční provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/novy-slovensky-jaderny-blok-mochovce-3-oficialne-zahajil-komercni-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=23. říjen 2023, 07:34|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=cs}}</ref>|| <!-- Plánované odstavenie -->2103<ref>https://pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref> |- |Mochovce 4||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||470 MWe|| 11.jún 2009 || '''99,44% takmer dokončený.''' <small>(01. máj 2026)</small>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->2026||2026|| <!-- Plánované odstavenie -->2106 |} == Jadrová bezpečnosť == Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie | url = http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304112620/http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> na Slovensku je to predovšetkým [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru SR]] (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úrad jadrového dozoru SR | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 12.2.2016 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321035503/http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon 541/2004 Z. z. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/541/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = MS SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee [[NSAC]] s medzinárodným personálnym obsadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou | url = http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu]] (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární [[WANO]] a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnostné bariéry | url = http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu [[rádioaktivita|rádioaktivity]] do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií [[SAMG]]. Vo väzbe na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči]], bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011&nbsp;–&nbsp;2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.<!-- <ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf</ref> (oba zdroje neboli prístupné - 28.1.2017)--> <!-- V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.<ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf</ref> (treba prepísať skratky a formulovať to tak, aby obsah pochopil i vzdelaný laik)--> Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.<ref>{{Citácia periodika|titul=ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-04-03|url=http://venergetike.sk/ujd-slovenske-atomky-su-spolahlive-bezpecne/|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum prístupu=2017-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170711222439/https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum archivácie=2017-07-11 }}</ref> == Vplyv na životné prostredie == Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia]] o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170224212417/https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum archivácie=2017-02-24}}</ref> AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum prístupu=2017-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171201032914/https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum archivácie=2017-12-01 }}</ref> Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V {{km|15|m}} okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do [[atmosféra|atmosféry]] a výpuste do [[hydrosféra|hydrosféry]]. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu [[aerosól]]ov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce - životné prostredie | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> == Argumenty za a proti dostavbe == === Za === Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. [[Euromajdan|Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine]] v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/ | dátum vydania = 16.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/ | dátum vydania = 19.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = 2010-2016 energy online, a.s | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády [[Robert Fico]] a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | odkaz na autora = | titul = Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum vydania = 8.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141014111614/http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum archivácie = 2014-10-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = }}</ref> Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, [[Norbert Kurilla]], keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171110061555/https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum archivácie=2017-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/interview/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-26|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektorí vedci z oblasti ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v [[Adelaide]] požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear power paves the only viable path forward on climate change|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change|periodikum=The Guardian|dátum=2015-12-03|dátum prístupu=2023-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}</ref><ref name=biologovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu | url = http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285 | dátum vydania = 13.1.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = euractiv.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná [[jadrová energia]] je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.<ref name="biologovia" /> <br>Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia;&nbsp;za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne [[skleníkový plyn|skleníkové plyny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy | url = https://conservationbytes.com/2014/12/15/an-open-letter-to-environmentalists-on-nuclear-energy/ | dátum vydania = 15.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = conservationbytes.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.<ref>https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201</ref> <br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] Jukija Amano.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref name="seas.sk"/> Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO₂ ročne. Na odstránenie CO₂ ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární | url = http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140 | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Bryony Worthingtonovej, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/ | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = energy online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Využívanie jadra podporil aj [[Medzivládny panel pre klimatické zmeny]] (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = IPCC | meno = | odkaz na autora = | titul = A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 | url = http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala [[Európska komisia]] v novembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK needs more nuclear for low-carbon future, says National Grid - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref> Využitie jadra obhajovali tiež šéf [[Enel]]u Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej [[Électricité de France|EDF]] Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EURACTIV.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Anti-nuclear' Germany is Europe's biggest GHG emitter - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti|url=https://euractiv.sk/section/ovzdusie/interview/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-09-05|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144959/https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Environmentalists appeal to Macron for nuclear - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Podľa najnovšej predbežnej správy [[Svetová meteorologická organizácia|Svetovej meteorologickej organizácie]] (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017|url=https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880|vydavateľ=Aktuality SHMÚ|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Slovenský hydrometeorologický|priezvisko=ústav}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Home|url=https://climate.nasa.gov/|vydavateľ=Climate Change: Vital Signs of the Planet|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=en}}</ref> Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IEA: Prudký pokles kapacity výroby elektřiny z jádra ohrozí plnění klimatických cílů a bezpečnost dodávek {{!}} Kurzy.cz|url=https://www.kurzy.cz/zpravy/495841-iea-prudky-pokles-kapacity-vyroby-elektriny-z-jadra-ohrozi-plneni-klimatickych-cilu-a-bezpecnost/|vydavateľ=www.kurzy.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs|priezvisko=Kurzy.cz}}</ref> Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=You are being redirected...|url=https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380|vydavateľ=www.seas.sk|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|vydavateľ=atominfo.cz|dátum prístupu=2023-10-17|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144954/https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref> === Proti === Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako [[Greenpeace]] či rakúska [[Global 2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce | url = https://www.global2000.at/stopp-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | vydavateľ = Global 2000 | miesto = | jazyk = de }}</ref> Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho [[Trícium|trícia]] H-3 v rieke [[Hron]], kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva]] z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=https://www.energia.sk/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref> Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia ''[[Energiewende]]'' v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni [[Atómová elektráreň Fukušima 1|Fukušima]], spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-03-27|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/problemy-arevy-nekonci-inspekce-le-creusot-nedopadla-dobre/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170413070924/http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum archivácie=2017-04-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bayart|meno=Bertille|titul=«Fessenheim, caricature de l'impuissance politique»|periodikum=Le Figaro|dátum=2017-04-07|issn=0182-5852|url=http://www.lefigaro.fr/vox/economie/2017/04/07/31007-20170407ARTFIG00298-fessenheim-caricature-de-l-impuissance-politique.php|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Paríži zverejnili zloženie vlády, ministrom životného prostredia bude známa tvár {{!}} TVNOVINY.sk|url=https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/64862-v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-05-18|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk}}</ref> Otázky tiež vzbudzovali španielska AE [[Santa María de Garoña]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>, česká atómová elektráreň [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] alebo belgické reaktory [[Atómová elektráreň Tihange|Tihange 2]] a [[Atómová elektráreň Doel|Doel 3]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakousko a životnost reaktorů: Dukovany měly už v roce 2015 skončit|url=https://www.euro.cz/clanky/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491/|vydavateľ=Euro.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum prístupu=2017-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906140344/http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fgesellschaft%2Fzeitgeschehen%2F2017-06%2Ftihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144952/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum prístupu=2017-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906135527/http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej [[Atómová elektráreň Leibstadt|AE Leibstadt]], kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Má Areva další problém? Kvůli palivovým tyčím bude JE Leibstadt do konce roku mimo provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=21. listopad 2017, 17:35|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orano {{!}} Acteur majeur de l'énergie et du combustible nucléaire|url=https://www.orano.group/fr|vydavateľ=orano.group|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=fr}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mochovce Nuclear Power Plant}} == Externé odkazy == * [http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce Oficiálna stránka Atómovej elektrárne Mochovce] * [https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/mochovce-34-vo-vystavbe/ Dostavba 3. a 4.bloku Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ Fotografie výstavby MO34 - november 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151119022926/http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ |date=2015-11-19 }} {{Súradnice|48.264848|18.456516|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Elektrárne na Slovensku}} {{Jadrová energetika na Slovensku}} [[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Levice]] [[Kategória:Kalná nad Hronom]] [[Kategória:Slovenské elektrárne]] [[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku]] jvad7jec84ej5i7go7qwa56abksz3l5 8227158 8227156 2026-06-01T19:00:10Z ~2026-32697-39 296643 /* Mochovské reaktory */ 8227158 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="font-size:85%" | colspan="2" |[[Súbor:Mochovce2025.jpg|stred|bezrámu]] |- |'''Krajina''' |{{Minivlajka|SVK}} [[Slovensko]] |- |'''Stav''' |V prevádzke |- |'''Začiatok výstavby''' |1. október 1983 |- |'''Začiatok prevádzky''' |29. október 1998 |- |'''Plánovaná životnosť''' |80 rokov |- |'''Vlastník''' |Slovenské elektrárne, a.s. |- |'''Celkový výkon''' |1 471 MW |- |'''Ročná výroba''' |6 922 GWh |- |'''Koeficient využitia''' |84,1% |- |'''Reaktory v prevádzke''' |2x 500 MW<br>1x 470 MW |- |'''Reaktor vo výstavbe''' |1x 470 MW |- |'''Web''' |''[https://www.seas.sk/elektraren/ae-mochovce/ AE Mochovce]'' |} '''Atómové elektrárne Mochovce''' (EMO) sú [[jadrová elektráreň|jadrové elektrárne]], ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce [[Mochovce (obec)|Mochovce]] medzi mestami [[Nitra]] a [[Levice (Slovensko)|Levice]] neďaleko mesta [[Vráble]]. [[Slovenské elektrárne]], a.s. prevádzkujú tri jadrové tlakovodné reaktory typu [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], pričom v lokalite je ešte jeden rozostavaný blok rovnakého typu.<ref name=aemochovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.<ref name=správa2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 | url = https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160602020511/https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-06-02 }}</ref> Celkovo tak tri bloky vyrábajú približne 39% spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref>https://www.seas.sk/ae-mochovce</ref> Výstavba 3. a 4. bloku EMO v celkovej hodnote 6,3 miliárd eur je najväčšou investíciou v dejinách Slovenska.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia"/> Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2026. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úradu jadrového dozoru SR]], do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2023 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná a sebestačná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie [[Elektráreň Vojany|EVO 1 – blok 5 a blok 6]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> a [[Elektráreň Nováky|ENO B – blok 1 a blok 2]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-12-19|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum prístupu=2017-09-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906134937/http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca marca 2024 resp. do konca decembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170412061843/http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum archivácie=2017-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum vydania = 10.3.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160404182219/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum archivácie = 2016-04-04 }}</ref> Dňa 31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ÚJD SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum vydania = 1.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160925005645/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holý|meno=Robert|odkaz na autora=|titul=Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2|url=https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum vydania=marec 2018|dátum aktualizácie=2019|dátum prístupu=28.3.2018|vydavateľ=Slovenské elektrárne, a.s.|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124021/https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum archivácie=2018-12-09}}</ref> Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko). Dňa 25. augusta 2022 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Po nadobudnutí účinnosti 15 dní po vyhlásení bude do reaktora možné naviesť palivo. Naplno by blok mal začať pracovať o 14 mesiacov.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia">{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | priezvisko2 = Grečko | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Ján | titul = Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Dňa 22. mája 2026 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie štvrtého bloku do prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÚJD SR povoľuje uvádzanie MO4 do prevádzky – Úrad jadrového dozoru SR | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd-sr-povoluje-uvadzanie-mo4-do-prevadzky/ | vydavateľ = www.ujd.gov.sk | dátum prístupu = 2026-05-25}}</ref> Pri areáli elektrárne sa nachádza aj [[Fotovoltický článok|fotovoltaický systém]] s inštalovaným výkonom 0,95&nbsp;MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.<ref name=fotovoltaic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltický systém Mochovce | url = http://0441-redizajn-web-seas.millennium000.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/fotovoltika/fotovolticky-system-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (nefunkčný odkaz)</ref> [[Súbor:Mochovce 2005-01-19 1.jpg|thumb|right|Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.]] == Prvý a druhý blok == Výstavba JE Mochovce začala v novembri [[1982]], ale v roku [[1991]] bola pre nedostatok financií zastavená. V roku [[1995]] [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Vláda SR]] schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz [[Areva]]), [[Siemens AG]] a [[Electricité de France]]. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli [[1998]] a decembri [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> Majú plánovanú životnosť do roku [[2058]], resp. [[2060]].<ref name=aemochovce/> V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 [[Watt (jednotka)|MW]].<ref name=aemochovce/><ref name=odstavkasme/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MŽP SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach | url = http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf | dátum vydania = 21.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World Nuclear News | meno = | odkaz na autora = | titul = China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle | url = http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html | dátum vydania = 25.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref name=seas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 | url = http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160324131432/http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-24 }}</ref> V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160215150903/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum archivácie = 2016-02-15 }}</ref> V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu japonskej JE Fukušima]].<ref name=odstavkasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7395412/elektrarne-zacali-s-odstavkou-druheho-bloku-mochoviec.html| dátum vydania = 21.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 | url = http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304195616/http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Ďalšia plánovaná odstávka&nbsp;prvého bloku&nbsp;sa uskutočnila v marci 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165 | dátum vydania = 23.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001092909/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných [[čerpadlo|čerpadiel]] a nízkotlakového dielu prvého [[turbogenerátor]]a. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum vydania = 18.10.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304130845/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor)&nbsp;–&nbsp;až 94,41 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti | url = https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.<ref name=seas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé | url = http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168 | dátum vydania = 16.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národný akčný plán SR 2015 | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/%24FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150912073508/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/$FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum archivácie = 2015-09-12 }}</ref> Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005&nbsp;–&nbsp;2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli [[Atómové elektrárne Bohunice|bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach]]. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí: * chladenie [[jadrový reaktor|tlakovej nádoby reaktora]] z vonkajšej strany plášťa, t.&nbsp;j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka * systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa. * riadenie [[vodík]]a v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru. * systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v [[kontajnment]]e v dôsledku kondenzácie pary. * dlhodobý odvod tepla z [[kontajnment]]u slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná [[dieselgenerátorová stanica]]. * systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“&nbsp;–&nbsp;ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku. <!-- Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované viaceré investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: * rekonštrukcia automatík DGS * úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.<ref>https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243</ref> (tu treba nahradiť skratky textom, článku by mal rozumieť aj laik a toto je preňho "prázdna" informácia)--> Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/%24FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum vydania = apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200629081430/https://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum archivácie = 2020-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012018/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riadenie starnutia jadrových elektrární | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012026/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170320234110/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum archivácie=2017-03-20}}</ref> Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Výstavba tretieho a štvrtého bloku == V roku [[1987]] bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], ale pre nedostatok financií bola stavba v roku [[1992]] zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany [[Rakúsko|Rakúska]] sa v novembri [[2008]] výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskej spoločnosti [[Enel]].<ref name="seas.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum vydania = august 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001163303/http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti [[Areva]], [[Siemens AG]], [[Rolls-Royce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WNN | meno = | odkaz na autora = | titul = Neutron instrumentation contract | url = http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html | dátum vydania = 26.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.<ref name=infoletak>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atómové elektrárne Mochovce | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110708181533/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum archivácie = 2011-07-08 }}</ref>. [[Európska komisia]] po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]], a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok [[2012]], resp. začiatok [[2013]], kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name=faqse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FAQ | url = http://www.seas.sk/elektrarne/atomove-elektrarne/3a4-blok-elektrarne-mochovce/3172/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117021944/http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023112514/http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023014944/http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref> Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“<ref>https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> === Studená a horúca hydroskúška === Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458315-slovenske-elektrarne-pripojili-treti-blok-v-mochovciach-do-siete/ | dátum vydania = 12.2.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360 | dátum vydania = 23.8.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných [[dieselgenerátor]]ov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou | url = https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/ | dátum vydania = 13.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = V Energetike | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.<ref name="ujd020519"/> Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.<ref name="ujd020519">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum vydania = 2.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190513070555/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum archivácie = 2019-05-13 }}</ref> Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/ | dátum vydania = 8.4.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Problémy === Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok [[2014]] a bloku EMO 4 na rok [[2015]], kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name="mochovce3and42013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce 3&4 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/projekty/mochovce-3-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.07.2013 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2013 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa [[Juraj Rizman|Juraja Rizmana]] z [[Greenpeace]] Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.<ref name=sudeniesa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd| url = http://ekonomika.sme.sk/c/6908187/dostavbu-mochoviec-moze-skomplikovat-sud.html| dátum vydania = 21.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.08.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]].<ref name=sudeniesa/> Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.<ref name=sudeniesa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holeš | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/ | dátum vydania = 16.7.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toma | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala [[Európska únia|EÚ]]. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/|dátum prístupu=2017-03-21|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum vydania=31.10.2011|dátum prístupu=21.3.2017|vydavateľ=ENEL|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315001204/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> V apríli 2014 bolo na mimoriadnom [[valné zhromaždenie|valnom zhromaždení]] Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat [[dividenda|dividend]]. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Agnese | meno = Luca | odkaz na autora = | titul = ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum vydania = 4.8.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006114759/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7164126/dostavba-mochoviec-vyjde-na-takmer-styri-miliardy.html | dátum vydania = 08.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.05.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141001033042/http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum archivácie = 2014-10-01 }}</ref> V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/ | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku|meno=|titul=Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014|url=http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=1.2.2017|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20200613020846/http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum archivácie=2020-06-13}}</ref> Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]] či francúzska AE [[Flamanville]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville EPR timetable and costs revised | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville start-up put back one year | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html | dátum vydania = 19.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olkiluoto 3 commercial operation rescheduled - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 | url = http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html | dátum vydania = 1.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-10|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-09-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/flamanville-by-po-problemech-s-nadobou-mohla-jet-pouze-na-snizeny-vykon/|dátum prístupu=2017-03-20|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centrale nucléaire de Flamanville 3 | url = https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110201253/https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. | url = https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum vydania = január 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307235233/https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum archivácie = 2016-03-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voříšek | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? | url = http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/ | dátum vydania = 9.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = oenergetice.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bezat | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville | url = http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = Le Monde | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF on track with Flamanville performance testing - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flamanville costs up €2 billion - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba Mochoviec pokračuje podľa harmonogramu|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-09-01|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF confirms Flamanville EPR start-up schedule - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov | url = http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/ | dátum vydania = 2.11.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = venergetike.sk, SITA | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.seas.sk|meno=© Slovenské elektrárne {{!}}|titul=Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu {{!}} Slovenské elektrárne|url=https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-4-tlakova-skuska-primarneho-okruhu/279|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=www.seas.sk}}</ref> === Dozorňa a riadenie dostavby === Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou {{km|3600|m}} káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ružinská | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/ | dátum vydania = 4.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma [[Škoda|Škoda JS Plzeň]], ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = energia.sk, ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/ | dátum vydania = 12.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = energy-online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/ | dátum vydania = 29.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2015 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.<ref>https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310</ref> Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/ | dátum vydania = 29.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ =energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|thumb|right|Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.]] === Zavážanie paliva === Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.<ref name="zavezenie paliva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2020-02-19 }}</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410</ref> == Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku == * Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice * Mechanické systémy: Škoda * Elektrické systémy a prístroje: PPA Control * Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), [[Siemens AG]] * Ostatní dodávatelia: ASE, [[Rolls-Royce]], GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA) == Mochovské reaktory == {| class="wikitable" ! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie |- |Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,6 MWe <ref>https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units</ref>||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||04. júl 1998||29. október 1998 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2078<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK, energia.sk | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/ | dátum vydania = 4.5.2016 | dátum aktualizácie = 0 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,8 MWe <ref>https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700</ref> ||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2080 |- |Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||470 MWe|| 11.jún 2009 || '''V komerčnej prevádzke.''' <small> V dňoch 09. až 12. septembra 2022 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby reaktora. Dňa 22. októbra 2022 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Začalo fyzikálne spúšťanie reaktora. Dňa 13. januára 2023 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. Prvé pripojenie tretieho bloku do siete sa uskutočnilo dňa 31. januára 2023 o 22:57 hod. V dňoch 8. až 14. októbra 2023 bol vykonaný 144 hodinový preukazný chod reaktora na výkonovej hladine 100% nominálneho výkonu. Tretí blok bol uvedený do komerčnej prevádzky. </small><ref>https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončili spúšťanie 3. bloku v Mochovciach 144-hodinovým testom|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncili-spustanie-3-bloku-v-mocho/748097-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-10-17|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->31. január 2023 <ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/</ref><ref> https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406</ref> || 17. október 2023<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový slovenský jaderný blok Mochovce 3 oficiálně zahájil komerční provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/novy-slovensky-jaderny-blok-mochovce-3-oficialne-zahajil-komercni-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=23. říjen 2023, 07:34|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=cs}}</ref>|| <!-- Plánované odstavenie -->2103<ref>https://pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref> |- |Mochovce 4||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||470 MWe|| 11.jún 2009 || '''99,49% takmer dokončený.''' <small>(01. jún 2026)</small>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->2026||2026|| <!-- Plánované odstavenie -->2106 |} == Jadrová bezpečnosť == Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie | url = http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304112620/http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> na Slovensku je to predovšetkým [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru SR]] (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úrad jadrového dozoru SR | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 12.2.2016 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321035503/http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon 541/2004 Z. z. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/541/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = MS SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee [[NSAC]] s medzinárodným personálnym obsadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou | url = http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu]] (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární [[WANO]] a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnostné bariéry | url = http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu [[rádioaktivita|rádioaktivity]] do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií [[SAMG]]. Vo väzbe na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči]], bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011&nbsp;–&nbsp;2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.<!-- <ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf</ref> (oba zdroje neboli prístupné - 28.1.2017)--> <!-- V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.<ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf</ref> (treba prepísať skratky a formulovať to tak, aby obsah pochopil i vzdelaný laik)--> Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.<ref>{{Citácia periodika|titul=ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-04-03|url=http://venergetike.sk/ujd-slovenske-atomky-su-spolahlive-bezpecne/|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum prístupu=2017-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170711222439/https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum archivácie=2017-07-11 }}</ref> == Vplyv na životné prostredie == Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia]] o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170224212417/https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum archivácie=2017-02-24}}</ref> AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum prístupu=2017-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171201032914/https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum archivácie=2017-12-01 }}</ref> Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V {{km|15|m}} okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do [[atmosféra|atmosféry]] a výpuste do [[hydrosféra|hydrosféry]]. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu [[aerosól]]ov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce - životné prostredie | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> == Argumenty za a proti dostavbe == === Za === Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. [[Euromajdan|Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine]] v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/ | dátum vydania = 16.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/ | dátum vydania = 19.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = 2010-2016 energy online, a.s | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády [[Robert Fico]] a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | odkaz na autora = | titul = Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum vydania = 8.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141014111614/http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum archivácie = 2014-10-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = }}</ref> Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, [[Norbert Kurilla]], keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171110061555/https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum archivácie=2017-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/interview/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-26|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektorí vedci z oblasti ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v [[Adelaide]] požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear power paves the only viable path forward on climate change|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change|periodikum=The Guardian|dátum=2015-12-03|dátum prístupu=2023-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}</ref><ref name=biologovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu | url = http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285 | dátum vydania = 13.1.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = euractiv.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná [[jadrová energia]] je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.<ref name="biologovia" /> <br>Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia;&nbsp;za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne [[skleníkový plyn|skleníkové plyny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy | url = https://conservationbytes.com/2014/12/15/an-open-letter-to-environmentalists-on-nuclear-energy/ | dátum vydania = 15.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = conservationbytes.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.<ref>https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201</ref> <br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] Jukija Amano.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref name="seas.sk"/> Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO₂ ročne. Na odstránenie CO₂ ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární | url = http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140 | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Bryony Worthingtonovej, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/ | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = energy online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Využívanie jadra podporil aj [[Medzivládny panel pre klimatické zmeny]] (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = IPCC | meno = | odkaz na autora = | titul = A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 | url = http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala [[Európska komisia]] v novembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK needs more nuclear for low-carbon future, says National Grid - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref> Využitie jadra obhajovali tiež šéf [[Enel]]u Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej [[Électricité de France|EDF]] Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EURACTIV.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Anti-nuclear' Germany is Europe's biggest GHG emitter - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti|url=https://euractiv.sk/section/ovzdusie/interview/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-09-05|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144959/https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Environmentalists appeal to Macron for nuclear - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Podľa najnovšej predbežnej správy [[Svetová meteorologická organizácia|Svetovej meteorologickej organizácie]] (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017|url=https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880|vydavateľ=Aktuality SHMÚ|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Slovenský hydrometeorologický|priezvisko=ústav}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Home|url=https://climate.nasa.gov/|vydavateľ=Climate Change: Vital Signs of the Planet|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=en}}</ref> Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IEA: Prudký pokles kapacity výroby elektřiny z jádra ohrozí plnění klimatických cílů a bezpečnost dodávek {{!}} Kurzy.cz|url=https://www.kurzy.cz/zpravy/495841-iea-prudky-pokles-kapacity-vyroby-elektriny-z-jadra-ohrozi-plneni-klimatickych-cilu-a-bezpecnost/|vydavateľ=www.kurzy.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs|priezvisko=Kurzy.cz}}</ref> Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=You are being redirected...|url=https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380|vydavateľ=www.seas.sk|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|vydavateľ=atominfo.cz|dátum prístupu=2023-10-17|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144954/https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref> === Proti === Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako [[Greenpeace]] či rakúska [[Global 2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce | url = https://www.global2000.at/stopp-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | vydavateľ = Global 2000 | miesto = | jazyk = de }}</ref> Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho [[Trícium|trícia]] H-3 v rieke [[Hron]], kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva]] z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=https://www.energia.sk/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref> Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia ''[[Energiewende]]'' v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni [[Atómová elektráreň Fukušima 1|Fukušima]], spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-03-27|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/problemy-arevy-nekonci-inspekce-le-creusot-nedopadla-dobre/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170413070924/http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum archivácie=2017-04-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bayart|meno=Bertille|titul=«Fessenheim, caricature de l'impuissance politique»|periodikum=Le Figaro|dátum=2017-04-07|issn=0182-5852|url=http://www.lefigaro.fr/vox/economie/2017/04/07/31007-20170407ARTFIG00298-fessenheim-caricature-de-l-impuissance-politique.php|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Paríži zverejnili zloženie vlády, ministrom životného prostredia bude známa tvár {{!}} TVNOVINY.sk|url=https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/64862-v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-05-18|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk}}</ref> Otázky tiež vzbudzovali španielska AE [[Santa María de Garoña]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>, česká atómová elektráreň [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] alebo belgické reaktory [[Atómová elektráreň Tihange|Tihange 2]] a [[Atómová elektráreň Doel|Doel 3]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakousko a životnost reaktorů: Dukovany měly už v roce 2015 skončit|url=https://www.euro.cz/clanky/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491/|vydavateľ=Euro.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum prístupu=2017-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906140344/http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fgesellschaft%2Fzeitgeschehen%2F2017-06%2Ftihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144952/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum prístupu=2017-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906135527/http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej [[Atómová elektráreň Leibstadt|AE Leibstadt]], kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Má Areva další problém? Kvůli palivovým tyčím bude JE Leibstadt do konce roku mimo provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=21. listopad 2017, 17:35|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orano {{!}} Acteur majeur de l'énergie et du combustible nucléaire|url=https://www.orano.group/fr|vydavateľ=orano.group|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=fr}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mochovce Nuclear Power Plant}} == Externé odkazy == * [http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce Oficiálna stránka Atómovej elektrárne Mochovce] * [https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/mochovce-34-vo-vystavbe/ Dostavba 3. a 4.bloku Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ Fotografie výstavby MO34 - november 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151119022926/http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ |date=2015-11-19 }} {{Súradnice|48.264848|18.456516|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Elektrárne na Slovensku}} {{Jadrová energetika na Slovensku}} [[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Levice]] [[Kategória:Kalná nad Hronom]] [[Kategória:Slovenské elektrárne]] [[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku]] afg8zxaw4myci8qievnxl0jy944uyqm 0 264387 8227226 8167713 2026-06-01T21:26:06Z Aqalexor 293206 lepší obrázek 8227226 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Pilgrimage Church of St John of Nepomuk at Zelená Hora |názov = Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore |obrázok = Kostel_svatého_Jana_Nepomuckého_(3).jpg |štát = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iv |ID = 690 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 1994 |zasadnutie = 18. |ohrozenie = }} '''Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore''' pri meste [[Žďár nad Sázavou]] patrí medzi najvýznamnejšie stavby [[barok]]ového staviteľa [[Jan Blažej Santini-Aichel|Jana Blažeja Santiniho-Aichela]]. Tento vrcholný Santiniho výtvor bol roku [[1994]] zaradený na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetových kultúrnych a prírodných pamiatok]] [[UNESCO]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pilgrimage Church of Saint John of Nepomuk}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.cz/index.php?OID=1745 Článok na hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919015339/http://www.hrady.cz/index.php?OID=1745 |date=2008-09-19 }} * [http://www.zamekzdar.cz/ O kostole na stránkach zámku Žďár] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|3605758}} {{Svetové dedičstvo - Česko}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Kraji Vysočina]] [[Kategória:Architektúra z 1722]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku|Ján Nepomucký]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému|Žďár nad Sázavou]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Žďár nad Sázavou]] [[Kategória:Pútnické miesta v Česku]] [[Kategória:Kostoly v okrese Žďár nad Sázavou]] q6curjl5p90cq6ot1j008a1afbnlqyf 0 269649 8227244 7927771 2026-06-01T23:13:06Z ~2026-32480-03 296584 8227244 wikitext text/x-wiki '''Mykoplazma''' ({{vjz|lat|''Mycoplasma''}}; staršie názvy: ''pleuropneumónii podobné organizmy'', ''PPLO'' [z angl. pleuropneumonia-like organism], ''L-organizmy'') je druhovo veľmi početný rod [[baktérie|baktérií]] predstavujúci najmenšie a najjednoduchšie [[prokaryotická bunka|prokaryotické bunky]] vôbec. V minulosti sa mykoplazmy (najmä v botanike) pre svoju jednoduchosť považovali za vírusy alebo za prechodné formy medzi vírusmi a baktériami. Vyznačujú sa tým, že im chýba [[bunková stena]] a ich tvar tak udržiava iba trojvrstvá [[cytoplazmatická membrána]]. Veľa druhov mykoplazmy je bežnými [[komenzalizmus|komenzálmi]] [[sliznica|slizníc]] dýchacieho, urogenitálneho alebo tráviaceho traktu zvierat a ľudí. Iba niektoré druhy sú dôležitými patogénmi zvierat a ľudí. Medzi najznámejšách zástupcov patrí ''[[Mycoplasma pneumoniae]]'' (pôvodca [[zápal pľúc|pneumónie]] u ľudí), ''Mycoplasma mycoides'' subsp. ''mycoides'' SC (pôvodca [[pľúcna nákaza hovädzieho dobytka|pľúcnej nákazy dobytka]]) a ''Mycoplasma agalactiae'' (pôvodca agalakcie (zastavenie produkcie mlieka) oviec). == Zdroje == * {{Preklad|cs|Mycoplasma|}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Mycoplasmataceae]] arysmlgqs0stt2phxyyhujabswhl33s 3 283438 8227132 8217849 2026-06-01T16:53:33Z MediaWiki message delivery 95010 /* This Month in Education: May 2026 */ nová sekcia 8227132 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? A neviem načo to píšeš do dvoch diskusií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:52, 18. máj 2026 (UTC) ::::Nie, samozrejme že nemá. Jednoducho som si to nevšimol, čo na tom. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 19:09, 18. máj 2026 (UTC) {{re|Henryk Siuda}} Aký je dôvod citovať rôzne komerčné weby, nestačí prosto priamo [[:en:Internet Assigned Numbers Authority|IANA]]? Pre existujúce priamo, napr. [https://www.iana.org/domains/root/db/aq.html .aq], pre historické cez archív, napr. [https://web.archive.org/web/20110426030033/https://www.iana.org/domains/root/db/an.html .an] (do čl. samozrejme vo forme citácie s korektne vyplnenými náležitosťami). Alebo mi niečo uniká a snažíš sa cez to doložiť niečo, čo z IANA záznamov nevyplýva? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 18. máj 2026 (UTC) :Ďakujem. Asi to bude stačiť. Chcel som iba aby tých zdrojov bolo viac, ale to nie je potrebné. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 20:05, 18. máj 2026 (UTC) == Distribučná sústava == Na pojmy ako tento existuje zvyčajne hodne potenciálnych backlinkov, ktoré nie sú markupnuté [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fdistribu%C4%8Dn%5B%5E+%5D*+%28s%C3%BAstav%7Csie%5Bt%C5%A5%5D%29%2Fi+-insource%3A%2F%5C%5B%5C%5Bdistribu%C4%8Dn%C3%A1+s%C3%BAstava%2Fi]. Plus teda presmerovania je dobré zakladať (el. distribučná sústáva, el. distribučná sieť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:52, 19. máj 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Áno. Chcel som prehodnotiť ešte či článok nepresunúť na názov, ktorý by obsahoval el., nech je jednoznačnejší. V zdrojoch sa častejšie nachádza názov bez el.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 19. máj 2026 (UTC) ::V slovenskom kontexte je zrejme preferovaný tvar len „distribučná sústava“ [https://www.slov-lex.sk/tezaury/terminy/3a3702d4-48b5-44bc-a393-6e5e99e830cc], pre plyn vyzerá, že sa používa skôr slovo sieť („plynová/plynárenská distribučná sieť“, „distribučná sieť plynu“), napr. v [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2.pismeno-a.bod-12 § 2 písm. a) bod 12.] zákona 251/2012 Z. z. o energetike to rozlíšenie dobre vidno. Asi by som to teda ponechal ako je s doplnenim presmerovania z „elektrická distribučná sústava“, prípadne aj „elektrická distribučná sieť“ a rozlišovačkou na tvare „distribučná sieť“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie článku == Dobrý večer! Mohli by ste sa prosím pozrieť na článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či je v poriadku? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:45, 21. máj 2026 (UTC) :Redaktor @[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] tam pridáva stále šablónu UU aj keď článok spĺňa zásady [[Článok|článku]] na Wikipédií. @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 21. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Článok treba dopracovať: viacero tvrdení je bez zdroja, významnosť zostáva otázna, kategórie sú nesprávne, ib posunúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:38, 21. máj 2026 (UTC) :::Niečo som tam upravil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:55, 21. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Safíček}} Referencie by mali dokladovať veci v článku. Napr, tá o Monitore nedokladuje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 21. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Inak aký má zmysel riešiť jednu vec na 3 diskusiách? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:34, 21. máj 2026 (UTC) == This Month in Education: May 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 5 • May 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities|Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania|Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Debating free license in Brazil|Debating free license in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India|Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects|Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges|Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem|Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria|Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia MKD's Education News & Activities|Wikimedia MKD's Education News & Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year|Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:53, 1. jún 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30604297 --> syavl104irrackot2ztrafm4s4kl31w 8227233 8227132 2026-06-01T21:31:05Z Gitanes232 142243 /* Registrované partnerstvo v Česku */ nová sekcia 8227233 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? A neviem načo to píšeš do dvoch diskusií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:52, 18. máj 2026 (UTC) ::::Nie, samozrejme že nemá. Jednoducho som si to nevšimol, čo na tom. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 19:09, 18. máj 2026 (UTC) {{re|Henryk Siuda}} Aký je dôvod citovať rôzne komerčné weby, nestačí prosto priamo [[:en:Internet Assigned Numbers Authority|IANA]]? Pre existujúce priamo, napr. [https://www.iana.org/domains/root/db/aq.html .aq], pre historické cez archív, napr. [https://web.archive.org/web/20110426030033/https://www.iana.org/domains/root/db/an.html .an] (do čl. samozrejme vo forme citácie s korektne vyplnenými náležitosťami). Alebo mi niečo uniká a snažíš sa cez to doložiť niečo, čo z IANA záznamov nevyplýva? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 18. máj 2026 (UTC) :Ďakujem. Asi to bude stačiť. Chcel som iba aby tých zdrojov bolo viac, ale to nie je potrebné. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 20:05, 18. máj 2026 (UTC) == Distribučná sústava == Na pojmy ako tento existuje zvyčajne hodne potenciálnych backlinkov, ktoré nie sú markupnuté [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fdistribu%C4%8Dn%5B%5E+%5D*+%28s%C3%BAstav%7Csie%5Bt%C5%A5%5D%29%2Fi+-insource%3A%2F%5C%5B%5C%5Bdistribu%C4%8Dn%C3%A1+s%C3%BAstava%2Fi]. Plus teda presmerovania je dobré zakladať (el. distribučná sústáva, el. distribučná sieť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:52, 19. máj 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Áno. Chcel som prehodnotiť ešte či článok nepresunúť na názov, ktorý by obsahoval el., nech je jednoznačnejší. V zdrojoch sa častejšie nachádza názov bez el.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 19. máj 2026 (UTC) ::V slovenskom kontexte je zrejme preferovaný tvar len „distribučná sústava“ [https://www.slov-lex.sk/tezaury/terminy/3a3702d4-48b5-44bc-a393-6e5e99e830cc], pre plyn vyzerá, že sa používa skôr slovo sieť („plynová/plynárenská distribučná sieť“, „distribučná sieť plynu“), napr. v [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2.pismeno-a.bod-12 § 2 písm. a) bod 12.] zákona 251/2012 Z. z. o energetike to rozlíšenie dobre vidno. Asi by som to teda ponechal ako je s doplnenim presmerovania z „elektrická distribučná sústava“, prípadne aj „elektrická distribučná sieť“ a rozlišovačkou na tvare „distribučná sieť“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie článku == Dobrý večer! Mohli by ste sa prosím pozrieť na článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či je v poriadku? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:45, 21. máj 2026 (UTC) :Redaktor @[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] tam pridáva stále šablónu UU aj keď článok spĺňa zásady [[Článok|článku]] na Wikipédií. @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 21. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Článok treba dopracovať: viacero tvrdení je bez zdroja, významnosť zostáva otázna, kategórie sú nesprávne, ib posunúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:38, 21. máj 2026 (UTC) :::Niečo som tam upravil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:55, 21. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Safíček}} Referencie by mali dokladovať veci v článku. Napr, tá o Monitore nedokladuje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 21. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Inak aký má zmysel riešiť jednu vec na 3 diskusiách? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:34, 21. máj 2026 (UTC) == This Month in Education: May 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 5 • May 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities|Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania|Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Debating free license in Brazil|Debating free license in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India|Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects|Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges|Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem|Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria|Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia MKD's Education News & Activities|Wikimedia MKD's Education News & Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year|Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:53, 1. jún 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30604297 --> == Registrované partnerstvo v Česku == Ahoj, tú vetu „Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.“ by bolo potrebné zmeniť. Toto absolútne nie je myslené ako hate, ale po 1. v tom zdroji sa to píše trochu inak a po 2. je tá veta vyslovene nepravdivá. Aj keď je česká spoločnosť ako celok jednoznačne skôr ateistická, tak aj tam sú páry, ktoré svadby uzatvárajú v rímskokatolíckych, pravoslávnych atď. kostoloch, v mešitách, v ortodoxných synagógach, kde teda určite partnerstvo uzavrieť nejde. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 21:31, 1. jún 2026 (UTC) 66khjviru2jy614jdb33axgtzvftdgg 8227270 8227233 2026-06-02T06:23:14Z Jetam2 30982 /* Registrované partnerstvo v Česku */ re 8227270 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? A neviem načo to píšeš do dvoch diskusií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:52, 18. máj 2026 (UTC) ::::Nie, samozrejme že nemá. Jednoducho som si to nevšimol, čo na tom. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 19:09, 18. máj 2026 (UTC) {{re|Henryk Siuda}} Aký je dôvod citovať rôzne komerčné weby, nestačí prosto priamo [[:en:Internet Assigned Numbers Authority|IANA]]? Pre existujúce priamo, napr. [https://www.iana.org/domains/root/db/aq.html .aq], pre historické cez archív, napr. [https://web.archive.org/web/20110426030033/https://www.iana.org/domains/root/db/an.html .an] (do čl. samozrejme vo forme citácie s korektne vyplnenými náležitosťami). Alebo mi niečo uniká a snažíš sa cez to doložiť niečo, čo z IANA záznamov nevyplýva? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 18. máj 2026 (UTC) :Ďakujem. Asi to bude stačiť. Chcel som iba aby tých zdrojov bolo viac, ale to nie je potrebné. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 20:05, 18. máj 2026 (UTC) == Distribučná sústava == Na pojmy ako tento existuje zvyčajne hodne potenciálnych backlinkov, ktoré nie sú markupnuté [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fdistribu%C4%8Dn%5B%5E+%5D*+%28s%C3%BAstav%7Csie%5Bt%C5%A5%5D%29%2Fi+-insource%3A%2F%5C%5B%5C%5Bdistribu%C4%8Dn%C3%A1+s%C3%BAstava%2Fi]. Plus teda presmerovania je dobré zakladať (el. distribučná sústáva, el. distribučná sieť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:52, 19. máj 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Áno. Chcel som prehodnotiť ešte či článok nepresunúť na názov, ktorý by obsahoval el., nech je jednoznačnejší. V zdrojoch sa častejšie nachádza názov bez el.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 19. máj 2026 (UTC) ::V slovenskom kontexte je zrejme preferovaný tvar len „distribučná sústava“ [https://www.slov-lex.sk/tezaury/terminy/3a3702d4-48b5-44bc-a393-6e5e99e830cc], pre plyn vyzerá, že sa používa skôr slovo sieť („plynová/plynárenská distribučná sieť“, „distribučná sieť plynu“), napr. v [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2.pismeno-a.bod-12 § 2 písm. a) bod 12.] zákona 251/2012 Z. z. o energetike to rozlíšenie dobre vidno. Asi by som to teda ponechal ako je s doplnenim presmerovania z „elektrická distribučná sústava“, prípadne aj „elektrická distribučná sieť“ a rozlišovačkou na tvare „distribučná sieť“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie článku == Dobrý večer! Mohli by ste sa prosím pozrieť na článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či je v poriadku? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:45, 21. máj 2026 (UTC) :Redaktor @[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] tam pridáva stále šablónu UU aj keď článok spĺňa zásady [[Článok|článku]] na Wikipédií. @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 21. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Článok treba dopracovať: viacero tvrdení je bez zdroja, významnosť zostáva otázna, kategórie sú nesprávne, ib posunúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:38, 21. máj 2026 (UTC) :::Niečo som tam upravil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:55, 21. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Safíček}} Referencie by mali dokladovať veci v článku. Napr, tá o Monitore nedokladuje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 21. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Inak aký má zmysel riešiť jednu vec na 3 diskusiách? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:34, 21. máj 2026 (UTC) == This Month in Education: May 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 5 • May 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities|Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania|Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Debating free license in Brazil|Debating free license in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India|Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects|Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges|Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem|Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria|Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia MKD's Education News & Activities|Wikimedia MKD's Education News & Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year|Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:53, 1. jún 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30604297 --> == Registrované partnerstvo v Česku == Ahoj, tú vetu „Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.“ by bolo potrebné zmeniť. Toto absolútne nie je myslené ako hate, ale po 1. v tom zdroji sa to píše trochu inak a po 2. je tá veta vyslovene nepravdivá. Aj keď je česká spoločnosť ako celok jednoznačne skôr ateistická, tak aj tam sú páry, ktoré svadby uzatvárajú v rímskokatolíckych, pravoslávnych atď. kostoloch, v mešitách, v ortodoxných synagógach, kde teda určite partnerstvo uzavrieť nejde. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 21:31, 1. jún 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} Ahoj. Slovo „všade“ som vypustil, je nadbytočné. Ale ono ich je možné uzavrieť aj v tebou citovaných sakrálnych priestoroch. Z pohľadu štátu. To, že si dané náboženské spoločnosti určili iné pravidlá je druhá vec. Ide aj o to, že partnerstvo je liberálnejšie v porovnaní s predošlým inštitútom registrovaného partnerstva. To riešilo len 14 matrík v celej republike, partnerstvo riešia všetky matriky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:23, 2. jún 2026 (UTC) n65f14l5xfq9lun2i5gwnnwq7r4mthr 0 305206 8227286 7593025 2026-06-02T06:49:18Z Akul59 168826 autoritné údaje, kategória 8227286 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Jablonov nad Turňou]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Obrovská priepasť | image = Obrovska priepast.jpg | image_caption = Vstupný relikt niekdajšej šachty s ústím hlavnej šachty (-63 m) v boku steny. Priepasť (-100 m) predkvartérneho veku (pravdepodobne pliocén) prekonala korózno-rútivý vývoj v masíve krasového vrchu na plošine planiny Dolný vrch. | code = 1005 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.567683 | long_d = 20.68575 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Obrovská priepasť''' ( synonymika/číslovanie: Óriás, Čtvercová, Propast č. 23, F/2, DV-23) je predkvartérna korózno-rútivá [[priepasť]] v senilnom štádiu vývoja, ktorá sa nachádza v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]] na planine [[Dolný vrch]]. Patrí do katastrálneho územia obce [[Jablonov nad Turňou]] ([[okres Rožňava]]). Ústie je situované na temene krasového vrchu blízko hraníc s [[Maďarsko]]m v nadmorskej výške 535 m n. m. == Morfológia a geológia == [[Priepasť]] tvoria: vstupný relikt [[jaskynná šachta|šachty]], hlavná šachta, [[jaskynná studňa|studňa]] a [[jaskynná pseudoúroveň]] s [[jaskynný dóm|dómovitým]] priestorom približne v polovici hlavnej šachty (tzv. ''Galéria''). Vstupný relikt šachty situovaný v nadmorskej výške 535 m n. m. predstavuje približne 10 m hlboký pozostatok po [[krasová denudácia|zdenudovanom]] vertikálnom priestore, ktorý pôvodne dosahoval hĺbku niekoľko desiatok metrov (vzhľadom k už neexistujúcemu povrchu). Tesne nad jeho dnom sa nachádza sústava umelých i prírodných [[kotviaci bod|kotviacich bodov]], kde sa ukotvuje horný úsek lana. Do priepasti sa dá s využitím prírodných a inštalovaných kotviacich bodov zostúpiť pomocou [[jednolanová technika|jednolanovej techniky]] (Single Rope Technique). Jaskyňa je v súčasnosti v najvyššom, piatom stupni ochrany, patrí do kategórie [[Národná prírodná pamiatka|Národné prírodné pamiatky]] (v zmysle Zákona č. 543 o OP a krajiny z roku 2002<ref>http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/543-2002-z-z.p-6708.pdf</ref>) a vstup do nej je bez osobitného povolenia zakázaný. Pri dne reliktu, v boku jeho steny, sa nachádza ústie hlavnej šachty hlbokej 63 m, ktorá ma fľašovitý profil. Jej dno je rozsiahle, tvorí ho predovšetkým sutina rôznej frakcie. Steny hlavnej šachty pokrýva [[sinter|sintrová výplň]] predovšetkým v nátekovej forme, ale na väčších plochách sa tu vyskytujú aj sintrové útvary menších foriem. V juhovýchodnej stene, asi 25 m nad dnom sa nachádza [[jaskynný komín|komínovitý priestor]]. Na severozápadnej strane strane dna šachty sa nachádza ústie do studne s hĺbkou cca 25 m. Jej dno v úrovni -100 m je v súčasnosti aj dnom celej jaskyne. Jaskyňa sa vytvorila v masívnych [[Wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencoch]] strednotriasového veku v masíve krasového vrchu na plošine slovenskej časti planiny ''Dolný vrch/Alsó-hegy''. [[Geológia|Geológiou]] Obrovskej priepasti sa zaoberali už starší bádatelia v sedemdesiatych rokoch min. st. (napr. [[F. Skřivánek]], [[V. Lysenko]]), najnovšie sa tejto problematike venoval J. Psotka. <ref>Jozef Psotka (2006): Geologické a geomorfologické pomery Obrovskej priepasti na planine Dolný vrch v Slovenskom krase. In: Aragonit, 11, s. 20-23</ref> == Zaujímavosti == Jaskyňu objavila počas rekognoskačnej akcie dvojica maďarských [[jaskyniar|jaskyniarov]], ktorí vybočili z trasy, aby vykonali malú potrebu. Napriek početným [[prolongácia|prolongačným]] pokusom sa od roku 1959 nepodarilo v jaskyni zostúpiť hlbšie. Do roku 1997 bola Obrovská priepasť s hĺbkou 100 m najhlbšou známou jaskyňou na planine [[Dolný vrch]]. V súčasnosti je to v poradí tretia najhlbšia jaskyňa po [[Natrhnutá priepasť|Natrhnutej priepasti]] (-112 m) a priepasti [[Hlinoš]] (-110 m). Jaskyňa je významným zimoviskom viacerých druhov [[netopiere (rad)|netopierov]] a patrí k [[chiropterológia|chiropterologicky]] najvýznamnejším jaskyniam v Slovenskom krase. Na základe dlhodobých pozorovaní možno konštatovať, že po celé generácie vo výklenku v eufotických vrchných častiach hlavnej šachty oddychujú v dennej fáze [[sova obyčajná|sovy obyčajné]] (Strix aluco). V roku 1969 sa zrútila na dno západná časť vsupného reliktu vo veľkosti písacieho stola, a to práve v čase, keď na dne prebiehal český jaskyniarsky prieskum, ktorého účastníkmi boli aj deti do 15 rokov. == Ochrana == Priepasť bola prvýkrát preskúmaná v roku [[1959]] maďarskými jaskyniarmi, ktorí ju nazvali ''Óriás-zsomboly ''(Obrovská priepasť). V roku [[1995]] bola spolu s ďalšími slovenskými a maďarskými jaskyňami zapísaná do zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod spoločným názvom [[jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. Od roku [[1996]] patrí medzi [[Národná prírodná pamiatka|Národné prírodné pamiatky]] Slovenskej republiky. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * Luděk Vlk a kol. (2001): Dolný vrch. SMOPaJ Liptovský Mikuláš, 143 s. * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1005}} * [http://www.ssj.sk/sk/clanok/127-obrovska-priepast Obrovská priepasť]&nbsp;–&nbsp;Správa slovenských jaskýň {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Priepasti na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Dolný vrch]] qovscdwfin3qzdwznn80ap2qqlo5bxl 0 305693 8227275 8077643 2026-06-02T06:29:54Z Jetam2 30982 {{Na zmazanie}} 8227275 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Na zmazanie}} [[Súbor:Marjoribanks tartan.JPG|náhľad|Traja muži nosia kilty s tartanovým vzorom.]] Tartan je štvorcový tkaný vzor, ktorý sa používa na výrobu [[kilt]]u a predstavuje vzor konkrétneho [[klan]]u. Toto rozlišovanie jednotlivých klanov pochádza z 18. storočia, mnohé tartany však vznikli až v 19. storočí. Predtým sa nosili rôzne tartany podľa osobného vkusu a dostupnosti. Klanov – a teda aj tartanových vzorov – je v Škótsku vyše 1000, medzi najpočetnejšie a najznámejšie patria: Wallace, Crawford, Campbell, Scott, MacDonald, Armstrong, MacKay, MacLean, Mackenzie, Boyd, Mackintosh, MacLeod, Douglas, Bruce, Stewart, MacGregor, Buchanan a iné. 1082pd1houx9lb1c2vgbo4s8o7vauoa 0 316951 8227251 7714802 2026-06-02T04:14:30Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8227251 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kostol sv Michala, Levice.jpg|thumb|kostol svätého Michala archanjela]] '''Kostol sv. Michala archanjela v Leviciach''' je klasicistický kostol postavený v 18. storočí. Nachádza na Ulici sv. Michala v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. Kostol bol poškodený požiarmi a to dvakrát: v roku [[1808]] a v roku [[1902]]. Po prvom požiari k nemu bola z dôvodu finančných problémov [[zvonica]] len pristavaná, avšak po druhom boli postavené obidve kostolné veže a spolu s nimi bolo obnovené a opravené aj západné priečelie budovy. Na laviciach v kostole je zobrazený život [[Svätý František|sv. Františka]]. V [[Krypta|krypte]] kostola bol pochovaný šľachtic [[Sigfried Kollonich]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint Michael church in Levice}} == Zdroj == * [http://www.levice.sk/download_file_f.php?id=69968 Klasicistický kostol sv. Michala archanjela] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304191907/http://www.levice.sk/download_file_f.php?id=69968 |date=2016-03-04 }} {{Súradnice|48.218927|18.604746|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Kostoly v okrese Levice|Levice]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi na Slovensku|Levice]] [[Kategória:Stavby v Leviciach]] [[Kategória:Klasicistické kostoly na Slovensku|Michal]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Levice]] qm168kzmb8j4e9ha5cph18632i1m6ws 0 319226 8227307 8226669 2026-06-02T09:00:09Z SolangeCoquillage 186909 8227307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Maurice Druon | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1918]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2009|4|14|1918|4|23}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[politik]] | národnosť = francúzska | obdobie = realistický [[román]] | žáner = [[román]], [[novela]], [[esej]], [[hra]] | téma = história, politika, vojna, odboj | hnutie = | debut = Megarée - hra | významné práce = Prekliati králi, 7 dielov | manželka = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = [[Francúzska akadémia|Komandér Čestnej légie]], [[Goncourtova cena]] | podpis = | web = | poznámky = }} '''Maurice Druon''' (* [[23. apríl]] [[1918]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[14. apríl]] [[2009]], tamže), celým menom '''Maurice Samuel Roger Charles Druon''', bol francúzsky spisovateľ, člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], prozaik, politik, francúzsky minister kultúry v rokoch [[1973]] a [[1974]] a tajomník Francúzskej akadémie počas štrnástich rokov. Angažoval sa vo francúzskom odboji počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1943]] odišiel do [[Londýn]]a, kde pracoval vo vysielaní [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Po vojne mal úspech s románovou sériou ''Les Grandes familles'' (Rozvetvené rodiny / Zánik mužov, tri diely), za ktorú získal [[Goncourtova cena|Goncourtovu cenu]] (1948), a so ságou ''Les rois maudits'' (Prekliati králi). V roku [[1966]] ho zvolili doživotne do Francúzskej akadémie. Písal romány, divadelné hry a eseje. == Život == === Literárna mladosť === Maurice Druon je vnukom spisovateľa [[Joseph Kessel|Josepha Kessela]] a pravnukom [[ Antoine Cros|Antoina Crosa]], kráľa [[Kráľovstvo Araukánie a Patagónie|Araukánie]]. Jeho predkami bol aj poet [[Charles Cros]] a brazílsky literát [[Odorico Mendes]]. Druonovi rodičia prišli do Francúzska z [[Orenburg]]u. Boli to litovskí židia. Jeho otec Lazare Kessel spáchal samovraždu pred narodením M. Druona. Matka sa znovu vydala za René Edouarda Marie Druon de Reyniac ([[1874]]{{--}}[[1961]]), ktorý ho adoptoval. Detstvo strávil v [[Normandia|Normandii]] v La Croix-Saint-Leufroy, kde sa spriatelil s Pierrom Thureauom Danginom, synom akademika. Po lýceu a vojenskej kadetskej škole kavalérie vyštudoval fakultu literatúry a politické vedy v Paríži. So svojím strýkom Josephom Kesselom chodil po ruských kabaretoch a spoznával veľké mená dobrodružných letcov spoločnosti „Aéropostale“ - [[Antoine de Saint-Exupéry|Saint-Exupéryho]] a [[Henri Guillaumet|Henri Guillaumeta]] - a umelcov východnej Európy. === Úspešný odbojár a spisovateľ === V septembri 1939 bol povolaný do povinnej vojenskej služby a publikoval v Paris-Soir článok nazvaný ''„J’ai vingt ans et je pars“'' (Mám dvadsať a odchádzam). Ako mladý oficier kavalérie zo školy L’École de Saumur v [[1940]] sa zúčastnil Francúzskej kampane v bojoch kadetov na [[Saumur|Saumure]] na [[Loira (rieka)|Loire]]. Keď ho demobilizovali, zostal na voľnej nohe a uviedol svoju prvú hru ''„Mégarée“'' (Megareus) v Grand Théâtre de Monte-Carlo 3. 2.1942. Zapojil sa do hnutia odporu. Na [[Vianoce]] [[1942]] odišiel so svojím strýkom J. Kesselom, aby vstúpil do radov Francúzskych oslobodeneckých síl [[Charles de Gaulle|generála de Gaulle]]. Prešli [[Pyreneje]] a Španielsko, v Portugalsku nasadli do hydroplánu smerom do Londýna v roku [[1943]]. Pomáhali v tábore generála [[François d’Astier de La Vigerie|Françoisa d’Astier de La Vigerie]], potom sa zapojili do programu „Honneur et Patrie“ v BBC. Neskôr odišiel na misiu do Alžírska ako vojenský korešpondent až do roku [[1944]]. V roku [[1943]] napísal s Kesselom pieseň ''„Le chant des partisans“'' (Partizánska pieseň), ktorá sa stala hymnou francúzskeho hnutia odporu. Po oslobodení sa dal na literárne chodníčky a publikoval spomienky na vojnu ''„La Dernière Brigade“'' (Posledná brigáda) v [[1946]]. So svojím románom ''„Les Grandes familles“'' (''Rozvetvené rodiny / Zánik mužov'') v roku [[1948]] získal Goncourtovu cenu, ktorá mu zaistila postavenie v literárnom Paríži. V roku [[1953]] mu uviedli jednoaktovku „Un Voyageur“ (Cestovateľ) v Comédie-Française a publikoval s Kesselom hru „''Le Coup de grâce''“ (Rana z milosti). Definitívne získal slávu historickou románovou ságou ''„Les Rois maudits“'' (Prekliati králi), publikovanou od roku [[1955]], a r. 1973 adaptovanou ako [[televízny seriál]]. Maurice Druon nikdy neskrýval, že "Prekliati králi" sú výsledkom práce celého ateliéru. Medzi spolupracovníkov patrili napr. Gilbert Sigaux, Matthieu Galley, Pierre de Lacretelle, José André Lacour a spisovateľka [[Edmonde Charles-Roux]]. So svojimi dvoma ságami a antickým príbehom ''„Alexander Veľký a Diove pamäti“'' sa špecializoval na historický román. Okrem toho napísal knižku pre mládež ''„Tistou les Pouces verts“'' (Tistou so zázračnými prstami) a novely. Po prestížnych cenách (Prix Pierre de Monaco) bol zvolený v roku [[1966]] do 30. kresla [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]]. Zasadal medzi rokmi 1969 a 1970 v komisii na reformu ORTF. === Minister kultúry === Tento gaullistický odbojár zostal politicky angažovaný počas celého obdobia po vojne. Postupne sa z románopisca stáva polemik a kritik katolíckej cirkvi. Cítiť to v prácach ''L’Avenir en désarroi'' (Rozháraná budúcnosť) alebo analýze [[Máj 1968 v Paríži|udalostí z mája 1968]] – ''Une église qui se trompe de siècle'' (Cirkev, ktorá si pomýlila storočie). Vyslovuje tézu zjednotenej Európy. Neodmietol nálepku konzervatívca. V roku [[1973]] bol [[Georges Pompidou|Georgesom Pompidouom]] menovaný za ministra kultúry. Nominácia tejto postavy [[Charles de Gaulle|gaullizmu]], hlavne keď nebola volená ale dosadená, literáta s popularitou v televízii, odbojára neskrývajúceho svoj zmysel pre poriadok, mala upokojiť masy rozčúlené stavbou projektu „[[Beaubourg|Centre Beaubourg]]“, nazývaného aj Centre Pompidou. Druon v kresle ministra zakúsil zmätky, keď odmietol dať subvencie niektorým divadlám, čím vyvolal ich verejné protesty. Napriek tomu iným divadlám mimo Paríža pomohol, renovovala sa [[Comédie Française]] a vybudovali sa kultúrne centrá v departementoch. Funkciu vykonával do roku [[1974]]. Bol zvolený za poslanca a zastával viaceré diplomatické posty aj v [[Rada Európy|Rade Európy]], do mája [[1981]]. === Stály tajomník Francúzskej akadémie === Stálym tajomníkom sa stal [[7. november|7. novembra]] [[1985]], nahradiac [[Jean Mistrel|Jeana Mistrela]], spomaľoval vývoj Inštitútu, keďže kritizoval voľbu prvej akademičky [[Marguerite Yourcenar|Marguerite Yourcenarovej]] bojac sa, že: :''„zakrátko tu budete mať štyridsiatku gazdiniek, ktoré budú štrikovať počas rokovania o francúzskom lexikóne.“'' M. Druon vo svojej prijímacej reči vyhlásil, že ''„civilizácia je predovšetkým jazyk“''. Otvoril akadémiu pre zahraničných frankofónnych autorov. Keď sa v roku [[1999]] vzdával kresla tajomníka v prospech [[Hélène Carrère d'Encausse]], zostal čestným tajomníkom a ostal verný svojej pozícii "strážcu Chrámu", keď bránil vstupu [[Valéry Giscard d’Estaing|Valéry Giscarda d’Estainga]] roku [[2003]]. Pokračoval v komentovaní vnútornej politiky a v prezidentských voľbách podporil [[Nicolas Sarkozy|Nicolasa Sarkozyho]]. V roku [[2009]] skonal, slávnostný smútočný obrad sa odohral v katedrále [[Invalidovňa|Invalidovne]] (''Les Invalides''). Zúčastnili sa na ňom poprední politici s prezidentom [[Nicolas Sarkozy|Sarkozym]] a hrala sa „Pieseň partizánov“. Pochovaný je v opátstve Faize. == Literát známy v zahraničí == Vďaka ''Prekliatym kráľom'' preloženým do mnohých jazykov a televíznemu seriálu sa stal veľmi známy. Stal sa členom viacerých akadémií: Aténskej, marockej a rumunskej. == Ceny a medaily == * Veľký kríž Čestnej Légie * Komandér čestnej légie * Médaille de la France libre * Chevalier commandeur de l’Ordre de l’Empire britannique a titre honoraire * Grand officier du Mérite de l’Ordre souverain de Malte * Docteur honoris causa univerzity v Yorku, univerzity v Toronte, Boston University a univerzity v Tirane. * le Prix Goncourt * Literárna cena Fondu Princa Pierra de Monaco za celé dielo * Prix Saint-Simon, Prix Agrippa d’Aubigné * Rad priateľstva národov * Médaille de la Plume Française == Dielo == === Romány === * ''La Dernière Brigade'', Posledná Brigáda, 1946 * ''La fin des hommes'' 1948 – 1951, trilógia, Zánik mužov * ''Les grandes familles I.'', Veľké rody / Rozvetvené rodiny, slov. "Burziáni" * ''La chute des corps, II. "Zánik"'' * ''Rendez-vous aux enfers, III., "Stretnutie v pekle" * ''La volupté d’être'', 1954, "Skon kurtizány Lucrezie" * ''Les rois maudits'', 1955 – 1977, "Prekliati králi" # Le roi de fer (Železný kráľ) I. # La Reine étranglée (Zahrdúsená kráľovná) II. # Les Poisons de la Couronne (Jed v kráľovskej korune) III. # La Loi des mâles (Zákon mužov) IV. # La Louve de France (Francúzska vlčica) V. # Le Lys et le Lyon (Ľalia a lev) VI. # Quand le roi perd le royaume (Keď kráľ prehrá Francúzsko) VII. * ''Tistou les pouces verts'', 1957, "Tistou so zázračnými prstami" * ''Alexandre le Grand'', 1958, "Alexander Veľký" * ''Les mémoires de Zeus'', 1963 – 1967 "Diove pamäti" * ''L’aube des dieux I.'', Úsvit bohov * ''Les jours des hommes, II.'', Dni mužov === Eseje, hry, novely === * '' Mégarée'', 1942, Megareus, divadelná hra * ''Le Sonneur de bien aller'', 1943, Zvonár na šťastnú cestu, novela * ''Le chant des partisans'', 1943, Pieseň partizánov * ''Lettres d’un Européen et Nouvelles lettres d’un Européens'', eseje, Listy Európana a nové listy Európana * ''Un voyageur'' (1953), komédia, Cestovateľ * ''Antilopes des prés'' (1955), Lúčne antilopy, novela * ''L’hôtel de Mondez'', (1956) Mondezovský dom * ''Le Coup de grâce'' (1953), Rana z milosti, melodráma, spolu s Joseph Kessel * ''Des seigneurs de la plaine à l'hôtel de Mondez'' (1962), Vládci pláne v Mondezovskom dome novely * ''Le train du 12 novembre'' Vlak z 12. novembra (v "The black Prince and other tales, London, Rupert Hart-Davis, 1962) * ''Paris, de César à saint Louis'' (1964), historická esej, Paríž od Cézara po sv. Ľudovíta * ''Bernard Buffet'' (1964), Bernard Buffet, esej * ''Le Pouvoir'' (1965), Moc * ''Le Bonheur des uns'' ... (1967), novely, Šťastie jedných... * ''1- Les seigneurs de la plaine'', Vládci pláne * ''3- L’hôtel de Mondez'' Mondezovský dom * ''4- Le Bonheur des uns'', "Šťastie jedných"... * ''5- Le malheur des autres'', "Nešťastie druhých" * ''L’Avenir en désarroi'' (1968), esej, "Rozháraná budúcnosť" * ''Une église qui se trompe de siècle'' (1972), esej, "Cirkev, ktorá si pomýlila storočie" * ''La Parole et le Pouvoir'' (1974), (Plon), Heslo a moc * ''Attention la France!'' (1981), Pozor na Francúzsko! (Stock) * ''Réformer la démocratie'' (1982), Reforma demokracie (Plon) * ''La Culture et l’État'' (1985), Kultúra a štát (Vouloir la France) * ''Vézelay, colline éternelle'', nové vydanie (1987), (Albin Michel), Vézelay, večný kopec * ''Lettre aux Français sur leur langue et leur âme'' (1994), List Francúzom o ich jazyku a duši (Julliard) * ''Circonstances'' (1997), Okolnosti (Le Rocher) * ''Circonstances politiques'' (1998) Politické okolnosti I. * ''Circonstances politiques II'' (1999) Politické okolnosti II. * ''Le Bon Français'' (1999), Akurátny Francúz (Le Rocher) * ''La France aux ordres d’un cadavre'' (2000), esej, Francúzsko pod nadvládou zdochliny * ''Ordonnances pour un État malade'' (2002), Recepty pre chorý štát (Éditions de Fallois/du Rocher) * ''Le Franc-parler'' (2003), Úprimnosť (Le Rocher) * ''Mémoires I. L’aurore vient du fond du ciel'', (2006), (Plon/Éditions de Fallois) Pamäti I. Úsvit prichádza z hlbín nebies * ''Mémoires II. C’était ma guerre, ma France et ma douleur'' (2010), (Plon /Éditions de Fallois) Pamäti II. Moja vojna, moje Francúzsko a môj bôľ == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maurice Druon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} == Externé odkazy == * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/ehm/Rois_maudits/181522 Prekliati králi - heslo v slovníku Larousse ]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/172136/Maurice-Druon heslo Maurice Druon v Encyclopaedia Britannica] * [http://archives.tsr.ch/player/personnalite-druon Video s Mauriceom Druonom ] * [http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 Stránka Francúzskej akadémie o M. Druonovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090630030248/http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 |date=2009-06-30 }} == Zdroj == * ''[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]'', 1981, str.150, vyd. [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] * {{preklad|fr|Maurice Druon|55578042}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[ Georges Duhamel]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 30]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1966]]–[[2009]] |potom = [[Danièle Sallenave]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Druon, Maurice}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Ministri kultúry Francúzska]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Laureáti Goncourtovej ceny]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] kd57my2c7yl2bijwf3ip335ukg8utz1 10 320473 8227222 8210561 2026-06-01T21:17:40Z Feriontly17x17x7 228747 preklep 8227222 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Víťazky Wimbledonu - štvorhra |nadpis = [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]: Víťazky ženskej štvorhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]] |zoznam1 = * (1968) [[Rosemary Casalsová]] / [[Billie Jean Kingová]] * (1969) [[Margaret Courtová]] / [[Judy Tegartová Daltonová]] * (1970) [[Rosemary Casalsová]] / [[Billie Jean Kingová]] * (1971) [[Rosemary Casalsová]] / [[Billie Jean Kingová]] * (1972) [[Billie Jean Kingová]] / [[Betty Stöveová]] * (1973) [[Rosemary Casalsová]] / [[Billie Jean Kingová]] * (1974) [[Evonne Goolagongová]] / [[Peggy Michelová]] * (1975) [[Ann Kiyomurová]] / [[Kazuko Sawamatsuová]] * (1976) [[Chris Evertová]] / [[Martina Navrátilová]] * (1977) [[Helen Gourlayová]] / [[JoAnne Russellová]] * (1978) [[Kerry Reidová]] / [[Wendy Turnbullová]] * (1979) [[Billie Jean Kingová]] / [[Martina Navrátilová]] * (1980) [[Kathy Jordanová]] / [[Anne Smithová]] * (1981) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1982) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1983) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1984) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1985) [[Kathy Jordanová]] / [[Elizabeth Smylieová]] * (1986) [[Martina Navrátilová]] / [[Pam Shriverová]] * (1987) [[Claudia Kohdeová-Kilschová]] / [[Helena Suková]] * (1988) [[Steffi Grafová]] / [[Gabriela Sabatiniová]] * (1989) [[Jana Novotná]] / [[Helena Suková]] * (1990) [[Jana Novotná]] / [[Helena Suková]] * (1991) [[Larisa Neilandová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1992) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1993) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1994) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1995) [[Jana Novotná]] / [[Arantxa Sánchezová Vicariová]] * (1996) [[Martina Hingisová]] / [[Helena Suková]] * (1997) [[Gigi Fernándezová]] / [[Nataša Zverevová]] * (1998) [[Martina Hingisová]] / [[Helena Suková]] * (1999) [[Lindsay Davenportová]] / [[Corina Morariová]] * (2000) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * (2001) [[Lisa Raymondová]] / [[Rennae Stubbsová]] * (2002) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * (2003) [[Kim Clijstersová]] / [[Ai Sugijamová]] * (2004) [[Cara Blacková]] / [[Rennae Stubbsová]] * (2005) [[Cara Blacková]] / [[Liezel Huberová]] * (2006) [[Jen C’]] / [[Čeng Ťie]] * ([[Ženská štvorhra na Wimbledone 2007|2007]]) [[Cara Blacková]] / [[Liezel Huberová]] * (2008) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * ([[Ženská štvorhra na Wimbledone 2009|2009]]) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * ([[Ženská štvorhra na Wimbledone 2010|2010]]) [[Vania Kingová]] / [[Jaroslava Viačeslavovna Švedovová|Jaroslava Švedovová]] * (2011) [[Květa Peschkeová]] / [[Katarina Srebotniková]] * (2012) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * (2013) [[Sie Šu-wej]] / [[Pcheng Šuaj]] * (2014) [[Sara Erraniová]] / [[Roberta Vinciová]] * (2015) [[Martina Hingisová]] / [[Sania Mirzová]] * (2016) [[Serena Williamsová]] / [[Venus Williamsová]] * (2017) [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]] / [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] * (2018) [[Barbora Krejčíková]] / [[Kateřina Siniaková]] * (2019) [[Sie Šu-wej]] / [[Barbora Strýcová]] * (2021) [[Sie Šu-wej]] / [[Elise Mertensová]] * (2022) [[Barbora Krejčíková]] / [[Kateřina Siniaková]] * (2023) [[Sie Šu-wej]] / [[Barbora Strýcová]] * (2024) [[Kateřina Siniaková]] / [[Taylor Townsendová]] * (2025) [[Veronika Eduardovna Kudermetovová|Veronika Kudermetovová]] / [[Elise Mertensová]] }}<noinclude> [[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]] </noinclude> atln0yxvpqnyqi853soxd2qz8r7nuyh 0 326418 8227364 8224487 2026-06-02T11:56:17Z Vasiľ 2806 +ref 8227364 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Desert <!-- *** Name section *** --> | name = Mohavská púšť | native_name = Hayikwiir Mat'aar | category = Púšť <!-- *** Image *** --> | image = Muddy Peak from Northshore Drive 2.jpg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = Kalifornia | state1 = [[Nevada (štát USA)|Nevada]] | state2 = Utah | state3 = Arizona <!-- *** Geography *** --> | elevation = (-)86 - 1220 | elevation_note = <ref name="Flowers">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bowers | meno = Janice Emily | odkaz na autora = | titul = Flowers and Shrubs of the Mojave Desert | url = http://books.google.sk/books?id=3JhRR9Nlsh0C&printsec=frontcover&dq=mohave+desert&hl=sk&ei=TfN0TNySNoSVswaJsICVBg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=4&ved=0CDkQ6AEwAw#v=onepage&q&f=false | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | strany = 3 | jazyk = po anglicky }}</ref> | lowest = Death Valley | lowest_elevation = (-)86 | lat_d = 35 | lat_m = 00 | lat_s = 30 | lat_NS = S | long_d = 115 | long_m = 28 | long_s = 30 | long_EW = Z | coordinates_format = dms | area = 64750 | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = <!-- *** Map section *** --> | map = Mojave desert map.jpg | map1 = USA California location map.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha v Kalifornii | map1_locator = Kalifornia <!-- *** Websites *** --> | commons = Mojave Desert | commons_label = Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme Mohavská púšť }} '''Mohavská púšť'''<ref name="ÚGKK"/> zaberá veľkú časť juhovýchodnej [[Kalifornia|Kalifornie]], južnej [[Nevada (štát USA)|Nevady]], juhozápadneho [[Utah]]u a severozápadnej [[Arizona|Arizony]]. Je pomenovaná podľa pôvodných obyvateľov v tejto oblasti - [[Indiáni|indiánsky]] kmeň [[Mohave]]. Hranice púšte sú vo všeobecnosti definované výskytom [[juka|juky]] Jozueho strom (''Yucca brevifolia''). Topografické hranice tvoria pohoria, [[Tehachapi Mountains]] na západe, [[San Gabriel Mountains]] a [[San Bernardino Mountains]] na juhozápade. Hranice pohorí sú dosť jednoznačné, pretože ich tvoria dva najväčšie [[Tektonický zlom|tektonické zlomy]] v Kalifornii: [[zlom San Andreas|San Andreas]] a [[Garlock]]. [[Veľká panva]] leží na severe a púšť [[Sonoran]] na juhu a východe. Severovýchodná hranica nie je zreteľná a je tvorená práve výskytom Jozueho stromu. Mohavská púšť má rozmanité členenie a viaceré [[biotop]]y. Nachádzajú sa tu 300 metrov vysoké pieskové duny, soľné pláne, vysychajúce jazerá a pramene. V púšti sa nachádza aj známe „údolie smrti“ - [[Death Valley]], ktoré je najnižšie položenou pevninou v USA a jednou z najteplejších oblastí v USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lynch | meno = David K. | odkaz na autora = | titul = Land Below Sea Level / 8) Death Valley | url = http://geology.com/below-sea-level/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. == Fauna a flóra == V púšti sa nachádza od 1 000 do 2 000 druhov rastlín, medzi ktoré patria kaktusy, kry, niekoľko parazitických rastlín a veľké množstvo kvitnúcich rastlín. Medzi [[endemit|endemické]] druhy patria napríklad [[ryby]] v malých prameňoch a <ref name="Flowers" /> približne 22 rastlín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raven | meno = Peter H. | priezvisko2 = Axelrod | meno2 = Daniel I. | odkaz na autora = | titul = Origin and relationships of the California flora | url = http://books.google.sk/books?id=i9YFR8U47v8C&pg=PA48&dq=mohave+desert+endemic&hl=sk&ei=VPl0TODnAcrKswbQ1uzdBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CC4Q6AEwAQ#v=onepage&q=mohave%20desert%20endemic&f=false | dátum vydania = 1978 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. === Ochrana prírody === Medzi chránené územia patria: Antelope Valley California Poppy Reserve, Arthur B. Ripley Desert Woodland State Park, [[Národný park Death Valley]], [[Národný park Joshua Tree]], Mojave National Preserve, Providence Mountains State Recreation Area, Red Rock Canyon State Park a Saddleback Butte State Park. == Podnebie == Leto v púšti je veľmi suché a horúce. Ochladenie nastáva na konci jesene a v zime, keď nastane obdobie zrážok.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rundel | meno = Philip Wilson | priezvisko2 = Gibson | meno2 = Arthur C. | odkaz na autora = | titul = Ecological communities and processes in a Mojave Desert ecosystem | url = http://books.google.sk/books?id=9gcPFwCSG84C&pg=PR11&lpg=PP1&dq=mohave+desert#v=onepage&q=mohave%20desert&f=false | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 1996 | isbn = 0-521-46541-9 | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref> Ročné zrážky predstavujú príjem menej ako {{mm|254|m}} a to najmä v nadmorskej výške nad {{mnm|1000}} V extrémne horúcom údolí Death Valley pravidelne dosahujú teploty 49 [[°C]]. Napriek svojej vyprahnutosti bola Mohavská púšť (aj [[Antelope Valley]] na juhozápade) strediskom produkcie [[ďatelina|ďateliny]], ktorú zavlažovali pomocou [[akvadukt]]u [[California Aqueduct]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Arizona}} [[Kategória:Púšte USA]] [[Kategória:Geografia Kalifornie]] [[Kategória:Geografia Utahu]] [[Kategória:Geografia Arizony]] [[Kategória:Geografia Nevady]] mn5g58bx0wko8g0anyxzof4r22x22ts 0 329859 8227335 7916806 2026-06-02T10:55:09Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8227335 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Baška Voda 01.jpg|náhľad|Okolie Bašky Vody]] [[Súbor:Makarska riviera.jpg|thumb|Makarská riviéra]] [[Súbor:Makarska-beach.jpg|thumb|Turistika na Makarskej]] [[Súbor:Živogošće-Porat a Živogošće-Mala Duba.JPG|thumb|Riviéra v Živogošće]] '''Makarska rivijera''' alebo '''Makarsko primorje''' alebo (po slovensky) '''Makarská riviéra''' je pás [[Dalmácia|dalmátskeho]] [[pobrežie|pobrežia]] [[Jadranské more|Jadranského mora]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], dlhý cca 53 kilometrov, avšak len niekoľko sto metrov široký. Nachádza sa pod štítmi masívu [[Biokovo]], vytvárajúceho neopakovateľnú panorámu a chrániaceho pobrežie pred severným vetrom. Makarská riviéra je vymedzená na severozápade letoviskom [[Brela]] a na juhovýchode [[Gradac]]om, resp. [[riečna delta|deltou]] rieky [[Neretva|Neretvy]]. Slnečné podnebie, čistá voda a dlhé kamienkové pláže sú dôvodom obľúbenosti tejto časti Jadranu a robia z nej veľmi populárnu turistickú destináciu. Prirodzeným centrom je okresné mesto [[Makarska]] a najvýznamnejšie turistické letoviská sú [[Brela]], [[Baška Voda]], [[Podgora]] a [[Gradac]]. Z miestnych prístavov premávajú [[trajekt]]y a výletné lode na ostrovy [[Brač]], [[Hvar (ostrov)|Hvar]], [[Korčula]] a polostrov [[Pelješac]], ktoré sú vyhľadávanými destináciami na dovolenku alebo výlety. Z Makarskej vedie prístup do Prírodného parku [[Biokovo]], pri Gradaci sa nachádzajú [[Baćinska jezera]] a neďaleko je aj [[Bosna a Hercegovina|bosnianske]] pútnické mestečko [[Medžugorie]]. == Doprava == Riviéra je dostupná po [[Diaľnica A1 (Chorvátsko)|diaľnici A1]], z ktorej vedie na pobrežie niekoľko výjazdov ([[Šestanovac]], [[Zagvozd]] a [[Ravča]]). Zo [[Split]]u vedie pobrežím k [[Dubrovnik]]u [[Jadranská magistrála]], na ktorú sú napojené všetky letoviská. Takmer všetky strediská majú prístav alebo aspoň mólo a tým prístup po mori. Najbližšie letiská sa nachádzajú v [[Split]]e a [[Dubrovnik]]u. == Letoviská riviéry == {{Image label begin|image=Relief map of Croatia.png|rám=áno|width=475|float=center}} {{Image label small|x=230|y=320|scale=1|text= [[Súbor:Yellow pog.svg|8x8px]] [[Split]]}} {{Image label small|x=273|y=342|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|8x8px]] [[Makarska]]}} {{Image label small|x=285|y=350|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|8x8px]] [[Tučepi]]}} {{Image label small|x=300|y=360|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|8x8px]] [[Gradac]]}} {{Image label small|x=262|y=332|scale=1|text= [[Súbor:Red pog.svg|8x8px]] [[Brela]]}} {{Image label end|caption=Poloha letovísk Makarskej riviéry}} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-4}} * [[Baška Voda]] (2045) * [[Bratuš]] (?) * [[Brela]] (1 618) * [[Brist]] (453) {{stĺpce-4}} * [[Drašnice]] (328) * [[Drvenik]] (500) * [[Gradac]] (1 574) * [[Igrane]] (480) {{stĺpce-4}} * [[Krvavica]] (287) * '''[[Makarska]]''' (13 716) * [[Podaca]] (716) * [[Podgora]] (1 534) {{stĺpce-4}} * [[Promajna]] (456) * [[Tučepi]] (1 763) * [[Zaostrog]] (372) * [[Živogošće]] (538) {{stĺpce-koniec}} == Externé odkazy == * [http://www.makarska.com Oficiálne stránky Makarskej riviéry] {{Makarská riviéra}} [[Kategória:Turistika v Chorvátsku]] 7znd6iem5cdqcg54rufwb5z7w1aeb2c 0 361737 8227349 8224123 2026-06-02T11:27:20Z ~2026-32095-60 296414 Chýbaly vám zápasy o 7.-10.miesto 8227349 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v hokejbale | rok = 2003 | iný názov = | logo = CHE Sierre COA.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Sierre | usporiadateľ = Švajčiarsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[8. jún|8.]]{{--}}[[14. jún]] [[2003]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Kanada | počet titulov - muži = 3 | víťaz - ženy = | počet titulov - ženy = | zápasy = 37 | góly = 257 | návštevnosť = 24000 | najproduktívnejší hráč = {{CAN}} Benoit Gilbert (15 b) | najužitočnejší hráč = {{CAN}} James Mentis | dejiská = [[Sierre]] | rok pred = 2001 | rok po = 2005 }} '''Majstrovstvá sveta v hokejbale 2003''' boli v poradí 5. [[majstrovstvá sveta v hokejbale]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejbalová federácia]] (ISBHF). Konali sa v dňoch od [[8. jún|8.]]{{--}}[[14. júna]] [[2003]] v [[Sierre]], v [[Valais (kantón)|kantóne Valais]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], za účasti 12 mužských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Le programme des matchs |url = http://www.streethockey2003.ch/old/fr/programme/matchs.htm |dátum vydania = |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = streethockey2003.ch |jazyk = francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20040110175207/http://www.streethockey2003.ch/old/fr/programme/matchs.htm |dátum archivácie = 2004-01-10 }}</ref> Nováčikmi turnaja boli 4 družstvá: Lotyšsko, Mexiko, Pakistan a Taliansko. Zápasy sa hrali v aréne [[Patinoire de Graben]], ktorá má kapacitu 4 500 divákov. Titul obhájila {{CAN|hbm}}, ktorá vo finálovom zápase zvíťazila nad {{CZE|hbm|0|Českom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Team Canada At Its Peak In The Alps | url = http://web.archive.org/web/20031014141533fw_/http://cbha.com/NEWS%20ARTICLES/teamcanpeak03.html | dátum vydania = jún 2003 | dátum prístupu = 20.6.2015 | vydavateľ = cbha.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hokejbalisté ve finále nestačili na Kanadu | url = http://sport.idnes.cz/hokejbaliste-ve-finale-nestacili-na-kanadu-fix-/sporty.aspx?c=A030614_203428_sporty_no | dátum vydania = 14.6.2003 | dátum prístupu = 20.6.2015 | vydavateľ = sport.idnes.cz | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hokejbalisti obhájili bronz z Toronta |url = http://hn.hnonline.sk/sport-121/hokejbalisti-obhajili-bronz-z-toronta-90849 |dátum vydania = 16.6.2003 |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = hnonline.sk |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150621010958/http://hn.hnonline.sk/sport-121/hokejbalisti-obhajili-bronz-z-toronta-90849 |dátum archivácie = 2015-06-21 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ! width=45|{{SVK}} ! width=45|{{PAK}} ! width=45|{{DEU}} ! width=45|{{AUT}} ! width=45|{{MEX}} |- |style="text-align: left;"| {{CZE|hbm|1}} | {{ku|2|2}} | {{ku|6|1}} | {{ku|11|0}} | {{ku|14|0}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 9 : 2}} |- |style="text-align: left;"| {{SVK|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|0}} | {{ku|3|0}} | {{ku|3|1}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 15 : 0}} |- |style="text-align: left;"| {{PAK|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|5|1}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 1 : 1}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|5}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 5 : 11}} |- |style="text-align: left;"| {{AUT|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 8 : 2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CZE|hbm|1}} |5||4||1||0|| {{ku|38|3}} || +35||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{SVK|hbm|1}} |5||4||1||0|| {{ku|16|3}} || +13||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. |align=left|{{PAK|hbm|1}} |5||3||0||2|| {{ku|13|11}} || +2||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{DEU|hbm|1}} |5||1||1||3|| {{ku|11|21}} || −10||'''3''' |- bgcolor=#dddddd |5. |align=left|{{AUT|hbm|1}} |5||1||1||3|| {{ku|12|27}} || −15||'''3''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{MEX|hbm|1}} |5||0||0||5|| {{ku|0|25}} || −25||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ! width=45|{{ITA}} ! width=45|{{CHE}} ! width=45|{{USA}} ! width=45|{{BMU}} ! width=45|{{LVA}} |- |style="text-align: left;"| {{CAN|hbm|1}} | {{ku|5|1}} | {{tooltip|8 : 0|3 400 divákov}} | {{ku|8|3}} | {{ku|6|0}} | {{ku|17|0}} |- |style="text-align: left;"| {{ITA|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} | {{ku|4|1}} | {{ku|6|1}} | {{ku|9|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|3}} | {{ku|5|2}} | {{ku|22|0}} |- |style="text-align: left;"| {{USA|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|13|0}} |- |style="text-align: left;"| {{BMU|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CAN|hbm|1}} |5||5||0||0|| {{ku|44|4}} || +40||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ITA|hbm|1}} |5||4||0||1|| {{ku|23|9}} || +14||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |3. |align=left|{{CHE|hbm|1}} |5||3||0||2|| {{ku|34|16}} || +18||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{USA|hbm|1}} |5||2||0||3|| {{ku|22|18}} || +4||'''4''' |- bgcolor=#dddddd |5. |align=left|{{BMU|hbm|1}} |5||1||0||4|| {{ku|7|21}} || −14||'''2''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{LVA|hbm|1}} |5||0||0||5|| {{ku|2|64}} || −62||'''0''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 11. miesto ==== Stretnutie medzi Lotyšskom a Mexikom bolo zrušené, nakoľko Mexiko bolo diskvalifikované a jeho zápasy základnej skupiny skontumované. ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{BMU|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|5|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{AUT|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = {{USA|hbm|2}} |skóre = {{ku|2|5}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{DEU|hbm|1}}''' |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{CHE|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|2|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{PAK|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = {{CZE|hbm|2}} |skóre = {{ku|4|1}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{ITA|hbm|1}}''' |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{CAN|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{SVK|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[14. jún]] |mužstvo1 = '''{{SVK|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{ITA|hbm|1}} |divákov = |správa = http://web.archive.org/web/20030821091944/http://www.streethockey2003.ch/?p=220339}} ==== Finále ==== {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[14. jún]] |mužstvo1 = '''{{CAN|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|6|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CZE|hbm|1}} |divákov = 4 000 |správa = http://web.archive.org/web/20030821091824/http://www.streethockey2003.ch/?p=220340}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align=center| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{CAN|hbm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align=center| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{CZE|hbm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align=center| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{SVK|hbm|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|hbm|1}} |- |align=center| 5. || {{CHE|hbm|1}} |- |align=center| 6. || {{PAK|hbm|1}} |- |align=center| 7. || {{DEU|hbm|1}} |- |align=center| 8. || {{USA|hbm|1}} |- |align=center| 9. || {{BMU|hbm|1}} |- |align=center| 10. || {{AUT|hbm|1}} |- |align=center| 11. || {{LVA|hbm|1}} |- |align=center| 12. || {{MEX|hbm|1}} |} [https://www.e-newspaperarchives.ch/?a=d&d=TGZ200306&#x20;Výsledky&#x20;&#x20;1.kola&#x20;play-off&#x20;v&#x20;Thurgauer&#x20;Zeitung&#x20;&#x20;na&#x20;str.&#x20;19..14-01.1.19&e=-------en-20--1-byDA-img-txIN-------0----- Pozn].: Mexiku skontumovali všetky výsledky, pretože nemal dostatočný počet hráčov. {| class="wikitable" |- | '''Zostava Slovenska'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovakia |url = http://www.streethockey2003.ch/?p=220204 |dátum vydania = |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = streethockey2003.ch |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20030817122620/http://www.streethockey2003.ch/?p=220204 |dátum archivácie = 2003-08-17 }}</ref> * brankári: [[Ľubomír Kaderjak]], [[Viliam Somolányi]], [[Stanislav Petrík]] * hráči v poli: [[Richard janočko]], [[Branislava Mihok]], [[Roman Tomašech]], [[Tibor Kapánek]], [[Marián Giba]], [[Branislav Thron]], [[Erik Antl]], [[Aurel Nauš]], [[Michal Hrivnák]], [[Radoslav Škvarenica]], [[Róbert Košťál]], [[Vladimír Žák]], [[Juraj Lamačka]], [[Peter Tóth]], [[Michal Chovan]], [[Marek Plandor]], [[Mojmír Hojer]], [[Tibor Kosík]], [[Róbert Kašša]], [[Jakub Cvik]] * tréner: [[Roman Török]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.isbhf.com/en/ Oficiálna stránka Medzinárodnej hokejbalovej federácie] {{eng icon}}/{{ces icon}}/{{deu icon}}/{{spa icon}} * [http://www.ssha.ch/ Oficiálna stránka Švajčiarskej hokejbalovej asociácie] {{deu icon}} == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20030920075939/http://www.streethockey2003.ch/ Oficiálna stránka MS 2003 (archive.org)] {{eng icon}}/{{deu icon}}/{{fra icon}} * [https://web.archive.org/web/20030908093854/http://www.hokejbal.cz/repre/seniori/ms03/ MS 2003 na stránke Českého hokejbalového zväzu (archive.org)] {{ces icon}} {{Majstrovstvá sveta v hokejbale}} [[Kategória:Hokejbal v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v hokejbale]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švajčiarsku|Hokejbal]] [[Kategória:2003 vo Švajčiarsku]] 7ivj6qva5wimxhdz7gbfz89wup5u5qe 8227354 8227349 2026-06-02T11:39:14Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32095-60|~2026-32095-60]] ([[User_talk:~2026-32095-60|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8224123 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá sveta v hokejbale | rok = 2003 | iný názov = | logo = CHE Sierre COA.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Sierre | usporiadateľ = Švajčiarsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[8. jún|8.]]{{--}}[[14. jún]] [[2003]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Kanada | počet titulov - muži = 3 | víťaz - ženy = | počet titulov - ženy = | zápasy = 37 | góly = 257 | návštevnosť = 24000 | najproduktívnejší hráč = {{CAN}} Benoit Gilbert (15 b) | najužitočnejší hráč = {{CAN}} James Mentis | dejiská = [[Sierre]] | rok pred = 2001 | rok po = 2005 }} '''Majstrovstvá sveta v hokejbale 2003''' boli v poradí 5. [[majstrovstvá sveta v hokejbale]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejbalová federácia]] (ISBHF). Konali sa v dňoch od [[8. jún|8.]]{{--}}[[14. júna]] [[2003]] v [[Sierre]], v [[Valais (kantón)|kantóne Valais]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], za účasti 12 mužských tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Le programme des matchs |url = http://www.streethockey2003.ch/old/fr/programme/matchs.htm |dátum vydania = |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = streethockey2003.ch |jazyk = francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20040110175207/http://www.streethockey2003.ch/old/fr/programme/matchs.htm |dátum archivácie = 2004-01-10 }}</ref> Nováčikmi turnaja boli 4 družstvá: Lotyšsko, Mexiko, Pakistan a Taliansko. Zápasy sa hrali v aréne [[Patinoire de Graben]], ktorá má kapacitu 4 500 divákov. Titul obhájila {{CAN|hbm}}, ktorá vo finálovom zápase zvíťazila nad {{CZE|hbm|0|Českom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Team Canada At Its Peak In The Alps | url = http://web.archive.org/web/20031014141533fw_/http://cbha.com/NEWS%20ARTICLES/teamcanpeak03.html | dátum vydania = jún 2003 | dátum prístupu = 20.6.2015 | vydavateľ = cbha.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hokejbalisté ve finále nestačili na Kanadu | url = http://sport.idnes.cz/hokejbaliste-ve-finale-nestacili-na-kanadu-fix-/sporty.aspx?c=A030614_203428_sporty_no | dátum vydania = 14.6.2003 | dátum prístupu = 20.6.2015 | vydavateľ = sport.idnes.cz | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hokejbalisti obhájili bronz z Toronta |url = http://hn.hnonline.sk/sport-121/hokejbalisti-obhajili-bronz-z-toronta-90849 |dátum vydania = 16.6.2003 |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = hnonline.sk |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150621010958/http://hn.hnonline.sk/sport-121/hokejbalisti-obhajili-bronz-z-toronta-90849 |dátum archivácie = 2015-06-21 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ! width=45|{{SVK}} ! width=45|{{PAK}} ! width=45|{{DEU}} ! width=45|{{AUT}} ! width=45|{{MEX}} |- |style="text-align: left;"| {{CZE|hbm|1}} | {{ku|2|2}} | {{ku|6|1}} | {{ku|11|0}} | {{ku|14|0}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 9 : 2}} |- |style="text-align: left;"| {{SVK|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|0}} | {{ku|3|0}} | {{ku|3|1}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 15 : 0}} |- |style="text-align: left;"| {{PAK|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|5|1}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 1 : 1}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|5}} | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 5 : 11}} |- |style="text-align: left;"| {{AUT|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{tooltip|5 : 0 k|pôvodny výsledok 8 : 2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CZE|hbm|1}} |5||4||1||0|| {{ku|38|3}} || +35||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{SVK|hbm|1}} |5||4||1||0|| {{ku|16|3}} || +13||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. |align=left|{{PAK|hbm|1}} |5||3||0||2|| {{ku|13|11}} || +2||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{DEU|hbm|1}} |5||1||1||3|| {{ku|11|21}} || −10||'''3''' |- bgcolor=#dddddd |5. |align=left|{{AUT|hbm|1}} |5||1||1||3|| {{ku|12|27}} || −15||'''3''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{MEX|hbm|1}} |5||0||0||5|| {{ku|0|25}} || −25||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ! width=45|{{ITA}} ! width=45|{{CHE}} ! width=45|{{USA}} ! width=45|{{BMU}} ! width=45|{{LVA}} |- |style="text-align: left;"| {{CAN|hbm|1}} | {{ku|5|1}} | {{tooltip|8 : 0|3 400 divákov}} | {{ku|8|3}} | {{ku|6|0}} | {{ku|17|0}} |- |style="text-align: left;"| {{ITA|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} | {{ku|4|1}} | {{ku|6|1}} | {{ku|9|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|3}} | {{ku|5|2}} | {{ku|22|0}} |- |style="text-align: left;"| {{USA|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|13|0}} |- |style="text-align: left;"| {{BMU|hbm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{CAN|hbm|1}} |5||5||0||0|| {{ku|44|4}} || +40||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{ITA|hbm|1}} |5||4||0||1|| {{ku|23|9}} || +14||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |3. |align=left|{{CHE|hbm|1}} |5||3||0||2|| {{ku|34|16}} || +18||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. |align=left|{{USA|hbm|1}} |5||2||0||3|| {{ku|22|18}} || +4||'''4''' |- bgcolor=#dddddd |5. |align=left|{{BMU|hbm|1}} |5||1||0||4|| {{ku|7|21}} || −14||'''2''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. |align=left|{{LVA|hbm|1}} |5||0||0||5|| {{ku|2|64}} || −62||'''0''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 11. miesto ==== Stretnutie medzi Lotyšskom a Mexikom bolo zrušené, nakoľko Mexiko bolo diskvalifikované a jeho zápasy základnej skupiny skontumované. ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{BMU|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|5|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{AUT|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = {{USA|hbm|2}} |skóre = {{ku|2|5}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{DEU|hbm|1}}''' |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{CHE|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|2|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{PAK|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #D0E7FF |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = {{CZE|hbm|2}} |skóre = {{ku|4|1}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{ITA|hbm|1}}''' |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[13. jún]] |mužstvo1 = '''{{CAN|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|3|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{SVK|hbm|1}} |divákov = |správa = }} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {{Hokejbox2 |bg = #FFDAB9 |dátum = [[14. jún]] |mužstvo1 = '''{{SVK|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|4|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{ITA|hbm|1}} |divákov = |správa = http://web.archive.org/web/20030821091944/http://www.streethockey2003.ch/?p=220339}} ==== Finále ==== {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[14. jún]] |mužstvo1 = '''{{CAN|hbm|2}}''' |skóre = {{ku|6|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CZE|hbm|1}} |divákov = 4 000 |správa = http://web.archive.org/web/20030821091824/http://www.streethockey2003.ch/?p=220340}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align=center| [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] || {{CAN|hbm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align=center| [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] || {{CZE|hbm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align=center| [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] || {{SVK|hbm|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|hbm|1}} |- |align=center| 5. || {{CHE|hbm|1}} |- |align=center| 6. || {{PAK|hbm|1}} |- |align=center| 7. || {{DEU|hbm|1}} |- |align=center| 8. || {{USA|hbm|1}} |- |align=center| 9. || {{BMU|hbm|1}} |- |align=center| 10. || {{AUT|hbm|1}} |- |align=center| 11. || {{LVA|hbm|1}} |- |align=center| 12. || {{MEX|hbm|1}} |} Pozn.: Mexiku skontumovali všetky výsledky, pretože nemal dostatočný počet hráčov. {| class="wikitable" |- | '''Zostava Slovenska'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Slovakia |url = http://www.streethockey2003.ch/?p=220204 |dátum vydania = |dátum prístupu = 20.6.2015 |vydavateľ = streethockey2003.ch |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20030817122620/http://www.streethockey2003.ch/?p=220204 |dátum archivácie = 2003-08-17 }}</ref> * brankári: [[Ľubomír Kaderjak]], [[Viliam Somolányi]], [[Stanislav Petrík]] * hráči v poli: [[Richard janočko]], [[Branislava Mihok]], [[Roman Tomašech]], [[Tibor Kapánek]], [[Marián Giba]], [[Branislav Thron]], [[Erik Antl]], [[Aurel Nauš]], [[Michal Hrivnák]], [[Radoslav Škvarenica]], [[Róbert Košťál]], [[Vladimír Žák]], [[Juraj Lamačka]], [[Peter Tóth]], [[Michal Chovan]], [[Marek Plandor]], [[Mojmír Hojer]], [[Tibor Kosík]], [[Róbert Kašša]], [[Jakub Cvik]] * tréner: [[Roman Török]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.isbhf.com/en/ Oficiálna stránka Medzinárodnej hokejbalovej federácie] {{eng icon}}/{{ces icon}}/{{deu icon}}/{{spa icon}} * [http://www.ssha.ch/ Oficiálna stránka Švajčiarskej hokejbalovej asociácie] {{deu icon}} == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20030920075939/http://www.streethockey2003.ch/ Oficiálna stránka MS 2003 (archive.org)] {{eng icon}}/{{deu icon}}/{{fra icon}} * [https://web.archive.org/web/20030908093854/http://www.hokejbal.cz/repre/seniori/ms03/ MS 2003 na stránke Českého hokejbalového zväzu (archive.org)] {{ces icon}} {{Majstrovstvá sveta v hokejbale}} [[Kategória:Hokejbal v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v hokejbale]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švajčiarsku|Hokejbal]] [[Kategória:2003 vo Švajčiarsku]] gpbcu5tyn03ll0epp00stxgj6xd9ncn 0 366958 8227311 7676113 2026-06-02T09:23:15Z ~2026-32930-65 296690 /* */ 8227311 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Tomáš Ďubek | celé meno = Tomáš Ďubek | dátum narodenia = {{dnv|1987|1|22}} | rodné mesto = [[Zvolen]] | miesto narodenia = Kolárovo | štát = [[Slovensko]] | výška = 178 [[cm]] | súčasný klub = [[FC ViOn Zlaté Moravce]] | klubové číslo = 26 | pozícia = Záložník | mládežnícke roky = <br/>2002–2004 | mládežnícke kluby = [[MFK Lokomotíva Zvolen|Lokomotíva Zvolen]]<br/>[[MFK Ružomberok]] | roky = 2004–2014<br/>2014–2015<br/>2015–2017<br/>2017<br/>2018– | kluby = [[MFK Ružomberok]]<br/>[[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]<br/>[[MFK Ružomberok]]<br/>[[Zalaegerszegi TE|Zalaegerszegi]]<br/>[[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] | zápasy(góly) = 233 (37)<br/>19 (1)<br/>60 (8)<br/>21 (2)<br/>26 (9) | reprezentačné roky = 2013 | národné mužstvo = [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 1 (0) | pkupdate = 31.5.2019 }} '''Tomáš Ďubek''' (* [[22. január]] [[1987]], [[Zvolen]]) je profesionálny [[Slovensko|slovenský]] futbalista, hrajúci za slovenský klub [[FC ViOn Zlaté Moravce]]. == Klubová kariéra == Svoju futbalovú kariéru začal v [[MFK Lokomotíva Zvolen]]. V roku 2002 prestúpil ešte ako dorastenec do [[MFK Ružomberok]], kde sa prepracoval až do prvého mužstva a neskôr prevzal kapitánsku pásku. V sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] bol vyhlásený najlepším hráčom 1. slovenskej ligy.<ref name="daa">[http://sport.sme.sk/c/6865790/slovan-predstavil-trojicu-posil-slovak-ma-konecne-deviatku.html Slovan predstavil trojicu posilnia, Slovák má konečne'deviatku'], [[SME|SME.sk]], cit. 12. 7. 2013</ref> V lete [[2014]] v tíme predčasne skončil.<ref name="ruzomberok-konec">[http://www.eurofotbal.cz/clanky/dubek-po-dvanacti-letech-v-ruzomberku-konci-258316/ Ďubek po dvanástich rokoch v Ružomberku končí], eurofotbal.cz, cit. 5. 6. 2014</ref> 8. júla 2014 prestúpil po dlhších rokovaniach do [[FC Slovan Liberec]].<ref name="liberec">[http://www.mfkruzomberok.sk/spravy/index.php?clanok=1683 Tomáš Ďubek odchádza do Liberca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140714182821/http://www.mfkruzomberok.sk/spravy/index.php?clanok=1683 |date=2014-07-14 }}, mfkruzomberok.sk, cit. 8. 7. 2014</ref> Prvý súťažný zápas absolvoval 17. júla v 2. predkole [[Európska liga UEFA 2014/2015|Európskej ligy UEFA 2014/2015]] proti [[MFK Košice]] (výhra 1:0). Po faule na neho bol nariadený v 83. minúte [[pokutový kop]], ktorý premenil [[Marek Jarolím]].<ref name="debslovanl">[http://fotbal.idnes.cz/2-predkolo-evropske-ligy-kosice-liberec-d9z-/fot_pohary.aspx?c=A140717_160357_fot_pohary_min Košice - Liberec 0:1, nádejný výsledok zariadil Jarolím z penalty], [[IDNES.cz]], citované 17. 7. 2014</ref> V domácej odvete 24. júla sa premiérovo zapísal do streleckej listiny, Liberec zvíťazil 3:0 a postúpil do 3. predkola proti [[FC Astra Giurgiu]]<ref name="mfkodveta">[http://fotbal.idnes.cz/odveta-2-predkola-evropske-ligy-liberec-kosice-f4d-/fot_pohary.aspx?c=A140724_183321_fot_pohary_min Liberec - Košice 3:0, víťazi rozhodli po polovici a v pohároch idú ďalej], [[iDNES.cz]], citované 24. 7. 2014</ref>, kde bol vyradený. V Liberci strávil len jednu sezónu a v júni 2015 sa vrátil do MFK Ružomberok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.profutbal.sk/ligy/prestupy-a-spekulacie/clanok193693-Dubek_Fasko_a_Macik_definitivne_posilnili_Ruzomberok.htm |dátum prístupu=2016-06-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160407001411/http://www.profutbal.sk/ligy/prestupy-a-spekulacie/clanok193693-Dubek_Fasko_a_Macik_definitivne_posilnili_Ruzomberok.htm |dátum archivácie=2016-04-07 }}</ref>. Po dvojročnom pôsobení v Ružomberku prestúpil do [[Maďarsko|maďarského]] tímu [[Zalaegerszegi TE]], odkiaľ o rok neskôr odišiel do Zlatých Moraviec. == Reprezentačná kariéra == V marci 2013 figuroval v širšej nominácii [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenského národného tímu]] pre kvalifikačný zápas s [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] (22. marca) a priateľský zápas so [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédskom]] (26. marca, oba zápasy mali dejiska v [[Žilina|Žiline]] na [[Štadión MŠK Žilina|štadióne Pod Dubňom]]).<ref name="nmarc13">{{Citácia periodika | titul = Stoch a Weiss sú v reprezentácii len medzi nahrádníkmi | periodikum = SME.sk | odkaz na periodikum = SME (noviny) | dátum vydania = 2013-03-12 | dátum prístupu = 2013-03-13 | url = http://sport.sme.sk/c/6730936/stoch-a-weiss-su-v-reprezentacii-len-medzi-nahradnikmi.html#ixzz2NOOnaPLa}}</ref> Do žiadneho zápasu však nezasiahol.<ref name="svklit11">{{Citácia periodika | titul = Slovensko s Litvou len remizovalo a stráca ďalšie dôležité body | periodikum = Profutbal.sk | dátum vydania = 2013-03-22 | dátum prístupu = 2013-03-22 | jazyk = po slovensky | url = http://www.profutbal.sk/clanok155450-Slovensko_s_Litvou_len_remizovalo_a_straca_dalsie_dolezite_body_video.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20131016061240/http://www.profutbal.sk/clanok155450-Slovensko_s_Litvou_len_remizovalo_a_straca_dalsie_dolezite_body_video.htm | dátum archivácie = 2013-10-16 }}</ref><ref name="swe00">{{Citácia periodika | titul = A-tím Slovenska proti Švédsku naďalej bez víťazstva | periodikum = Profutbal.sk | dátum vydania = 2013-03-26 | dátum prístupu = 2013-03-27 | url = http://www.profutbal.sk/spravy/index.php?id=155635 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141017213425/http://www.profutbal.sk/spravy/index.php?id=155635 | dátum archivácie = 2014-10-17 }}</ref> Svoj debut v reprezentačnom A-mužstve absolvoval 7. júna 2013 proti [[Lichtenštajnske národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]], išlo o [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|kvalifikačný zápas na MS 2014]] (remíza 1:1).<ref name="licht11">[http://www.profutbal.sk/clanok159469-Kovacik_Hanba_hanba_hanba.htm Kováčik: Hanba, hanba, hanba] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141017213336/http://www.profutbal.sk/clanok159469-Kovacik_Hanba_hanba_hanba.htm |date=2014-10-17 }}, Profutbal.sk, cit. 8. 6. 2013</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.mfkruzomberok.sk/hrac.asp?id=Tomas-Dubek-27&sezona=2017&kategorie=MUZ MFK Ružomberok - profil hráča] * [http://futbalnet.sk/member/1158923/ Tomáš Ďubek] na futbalnet.sk * [http://www.transfermarkt.co.uk/tomas-dubek/profil/spieler/41367 Profil hráča] na transfermarkt.com {{en}} * [http://www.national-football-teams.com/player/52524/Tomas_Dubek.html Profil hráča] na National Football Teams.com {{en}} {{Preklad|cs|Tomáš Ďubek|13808074}} {{Futbalisti FC ViOn Zlaté Moravce}} {{DEFAULTSORT:Ďubek, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči MFK Ružomberok]] [[Kategória:Hráči FC Slovan Liberec]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Hráči Zalaegerszegi TE]] [[Kategória:Hráči FC ViOn Zlaté Moravce]] 9gayxyxcd3m0y7iitrvlste0bjhgjsh 8227312 8227311 2026-06-02T09:25:16Z ~2026-32930-65 296690 /* */ 8227312 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Tomáš Ďubek | celé meno = Tomáš Ďubek | dátum narodenia = {{dnv|1987|1|22}} | rodné mesto = [[Kolárovo]] | miesto narodenia = Kolárovo | štát = [[Slovensko]] | výška = 178 [[cm]] | súčasný klub = [[FC ViOn Zlaté Moravce]] | klubové číslo = 26 | pozícia = Záložník | mládežnícke roky = <br/>2002–2004 | mládežnícke kluby = [[MFK Lokomotíva Zvolen|Lokomotíva Zvolen]]<br/>[[MFK Ružomberok]] | roky = 2004–2014<br/>2014–2015<br/>2015–2017<br/>2017<br/>2018– | kluby = [[MFK Ružomberok]]<br/>[[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]<br/>[[MFK Ružomberok]]<br/>[[Zalaegerszegi TE|Zalaegerszegi]]<br/>[[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] | zápasy(góly) = 233 (37)<br/>19 (1)<br/>60 (8)<br/>21 (2)<br/>26 (9) | reprezentačné roky = 2013 | národné mužstvo = [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 1 (0) | pkupdate = 31.5.2019 }} '''Tomáš Ďubek''' (* [[22. január]] [[1987]], [[Zvolen]]) je profesionálny [[Slovensko|slovenský]] futbalista, hrajúci za slovenský klub [[FC ViOn Zlaté Moravce]]. == Klubová kariéra == Svoju futbalovú kariéru začal v [[MFK Lokomotíva Zvolen]]. V roku 2002 prestúpil ešte ako dorastenec do [[MFK Ružomberok]], kde sa prepracoval až do prvého mužstva a neskôr prevzal kapitánsku pásku. V sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] bol vyhlásený najlepším hráčom 1. slovenskej ligy.<ref name="daa">[http://sport.sme.sk/c/6865790/slovan-predstavil-trojicu-posil-slovak-ma-konecne-deviatku.html Slovan predstavil trojicu posilnia, Slovák má konečne'deviatku'], [[SME|SME.sk]], cit. 12. 7. 2013</ref> V lete [[2014]] v tíme predčasne skončil.<ref name="ruzomberok-konec">[http://www.eurofotbal.cz/clanky/dubek-po-dvanacti-letech-v-ruzomberku-konci-258316/ Ďubek po dvanástich rokoch v Ružomberku končí], eurofotbal.cz, cit. 5. 6. 2014</ref> 8. júla 2014 prestúpil po dlhších rokovaniach do [[FC Slovan Liberec]].<ref name="liberec">[http://www.mfkruzomberok.sk/spravy/index.php?clanok=1683 Tomáš Ďubek odchádza do Liberca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140714182821/http://www.mfkruzomberok.sk/spravy/index.php?clanok=1683 |date=2014-07-14 }}, mfkruzomberok.sk, cit. 8. 7. 2014</ref> Prvý súťažný zápas absolvoval 17. júla v 2. predkole [[Európska liga UEFA 2014/2015|Európskej ligy UEFA 2014/2015]] proti [[MFK Košice]] (výhra 1:0). Po faule na neho bol nariadený v 83. minúte [[pokutový kop]], ktorý premenil [[Marek Jarolím]].<ref name="debslovanl">[http://fotbal.idnes.cz/2-predkolo-evropske-ligy-kosice-liberec-d9z-/fot_pohary.aspx?c=A140717_160357_fot_pohary_min Košice - Liberec 0:1, nádejný výsledok zariadil Jarolím z penalty], [[IDNES.cz]], citované 17. 7. 2014</ref> V domácej odvete 24. júla sa premiérovo zapísal do streleckej listiny, Liberec zvíťazil 3:0 a postúpil do 3. predkola proti [[FC Astra Giurgiu]]<ref name="mfkodveta">[http://fotbal.idnes.cz/odveta-2-predkola-evropske-ligy-liberec-kosice-f4d-/fot_pohary.aspx?c=A140724_183321_fot_pohary_min Liberec - Košice 3:0, víťazi rozhodli po polovici a v pohároch idú ďalej], [[iDNES.cz]], citované 24. 7. 2014</ref>, kde bol vyradený. V Liberci strávil len jednu sezónu a v júni 2015 sa vrátil do MFK Ružomberok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.profutbal.sk/ligy/prestupy-a-spekulacie/clanok193693-Dubek_Fasko_a_Macik_definitivne_posilnili_Ruzomberok.htm |dátum prístupu=2016-06-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160407001411/http://www.profutbal.sk/ligy/prestupy-a-spekulacie/clanok193693-Dubek_Fasko_a_Macik_definitivne_posilnili_Ruzomberok.htm |dátum archivácie=2016-04-07 }}</ref>. Po dvojročnom pôsobení v Ružomberku prestúpil do [[Maďarsko|maďarského]] tímu [[Zalaegerszegi TE]], odkiaľ o rok neskôr odišiel do Zlatých Moraviec. == Reprezentačná kariéra == V marci 2013 figuroval v širšej nominácii [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenského národného tímu]] pre kvalifikačný zápas s [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] (22. marca) a priateľský zápas so [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédskom]] (26. marca, oba zápasy mali dejiska v [[Žilina|Žiline]] na [[Štadión MŠK Žilina|štadióne Pod Dubňom]]).<ref name="nmarc13">{{Citácia periodika | titul = Stoch a Weiss sú v reprezentácii len medzi nahrádníkmi | periodikum = SME.sk | odkaz na periodikum = SME (noviny) | dátum vydania = 2013-03-12 | dátum prístupu = 2013-03-13 | url = http://sport.sme.sk/c/6730936/stoch-a-weiss-su-v-reprezentacii-len-medzi-nahradnikmi.html#ixzz2NOOnaPLa}}</ref> Do žiadneho zápasu však nezasiahol.<ref name="svklit11">{{Citácia periodika | titul = Slovensko s Litvou len remizovalo a stráca ďalšie dôležité body | periodikum = Profutbal.sk | dátum vydania = 2013-03-22 | dátum prístupu = 2013-03-22 | jazyk = po slovensky | url = http://www.profutbal.sk/clanok155450-Slovensko_s_Litvou_len_remizovalo_a_straca_dalsie_dolezite_body_video.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20131016061240/http://www.profutbal.sk/clanok155450-Slovensko_s_Litvou_len_remizovalo_a_straca_dalsie_dolezite_body_video.htm | dátum archivácie = 2013-10-16 }}</ref><ref name="swe00">{{Citácia periodika | titul = A-tím Slovenska proti Švédsku naďalej bez víťazstva | periodikum = Profutbal.sk | dátum vydania = 2013-03-26 | dátum prístupu = 2013-03-27 | url = http://www.profutbal.sk/spravy/index.php?id=155635 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141017213425/http://www.profutbal.sk/spravy/index.php?id=155635 | dátum archivácie = 2014-10-17 }}</ref> Svoj debut v reprezentačnom A-mužstve absolvoval 7. júna 2013 proti [[Lichtenštajnske národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]], išlo o [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|kvalifikačný zápas na MS 2014]] (remíza 1:1).<ref name="licht11">[http://www.profutbal.sk/clanok159469-Kovacik_Hanba_hanba_hanba.htm Kováčik: Hanba, hanba, hanba] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141017213336/http://www.profutbal.sk/clanok159469-Kovacik_Hanba_hanba_hanba.htm |date=2014-10-17 }}, Profutbal.sk, cit. 8. 6. 2013</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.mfkruzomberok.sk/hrac.asp?id=Tomas-Dubek-27&sezona=2017&kategorie=MUZ MFK Ružomberok - profil hráča] * [http://futbalnet.sk/member/1158923/ Tomáš Ďubek] na futbalnet.sk * [http://www.transfermarkt.co.uk/tomas-dubek/profil/spieler/41367 Profil hráča] na transfermarkt.com {{en}} * [http://www.national-football-teams.com/player/52524/Tomas_Dubek.html Profil hráča] na National Football Teams.com {{en}} {{Preklad|cs|Tomáš Ďubek|13808074}} {{Futbalisti FC ViOn Zlaté Moravce}} {{DEFAULTSORT:Ďubek, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči MFK Ružomberok]] [[Kategória:Hráči FC Slovan Liberec]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Hráči Zalaegerszegi TE]] [[Kategória:Hráči FC ViOn Zlaté Moravce]] ikqb1i7ytxvt8nznao9snzaawbp475v 0 377534 8227135 7572415 2026-06-01T17:46:38Z Maximilián Fedora 259749 https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/kodifikovana-podoba-vyhlasenie-2021_.pdf podľa tohto upraveného dokumentu je už rok 1966 uvedený správne 8227135 wikitext text/x-wiki '''Kodifikačná príručka''' je [[príručka]], ktorá [[kodifikácia|kodifikuje]] nejaký jazyk. == Slovenčina == Kodifikačné príručky pre slovenčinu (jej pravopis, gramatiku a výslovnosť) vytvorila [[SAV]], [[SPN]], [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]], [[Matica slovenská|MS]] a ako záväzné ich stanovuje právnou normou [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]]. Naposledy tak urobilo 15. marca 2021 (MK-3620/2021-110/6659). Toto opatrenie znie nasledovne:<br> ''Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky{{break}}podľa § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov {{break}}schvaľuje{{break}}''kodifikovanú podobu štátneho jazyka obsiahnutú v týchto kodifikačných príručkách'':{{break}} ''a) Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 4. vydanie 2013,''{{break}} ''b) Krátky slovník slovenského jazyka. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 5. vydanie 2020,''{{break}} ''c) Kráľ, A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin, Matica slovenská, 2. vydanie 2009,''{{break}} ''d) Ružička, J. a kolektív: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1966.'' ''V týchto kodifikačných príručkách sú zahrnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy slovenského spisovného jazyka.'' ''Zrušuje sa dokument č. MK-1973/2014-110/10343 o vyhlásení kodifikovanej podoby štátneho jazyka z 13. júna 2014.'' Treba poznamenať, že známe viacdielne slovníky ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'' z rokov 1959 – 1968 (dostupný aj online) a ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]'', ktorý v súčasnosti postupne vychádza (dostupný aj online), nie sú kodifikačnými príručkami a sú teda v súčasnosti irelevantné pokiaľ ide o to, či je nejaké slovo či jeho pravopis spisovné. To isté platí pre akékoľvek [[slovník cudzích slov|slovníky cudzích slov]], ktoré na Slovensku vyšli. === Dostupnosť online === ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ''Krátky slovník slovenského jazyka staršie verzie'' a ''Morfológia slovenského jazyka'' sú dostupné aj online na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV: *[https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html Pravidlá slovenského pravopisu] * [http://slovnik.juls.savba.sk/ Krátky slovník slovenského jazyka 2003] * [http://www.juls.savba.sk/ediela/msj/ Morfológia slovenského jazyka] <small>Poznámky</small> <small>Krátky slovník slovenského jazyka vydaný v roku 2020 Maticou slovenskou nie je online.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matica slovenská vydala aktualizovaný Krátky slovník slovenského jazyka|url=https://www.skolske.sk/clanok/54777/matica-slovenska-vydala-aktualizovany-kratky-slovnik-slovenskeho-jazyka|vydavateľ=www.skolske.sk|dátum prístupu=2021-08-04|priezvisko=}}</ref> <small>Krátky slovník slovenského jazyka je aj na týchto súkromných stránkach (http://www.slex.sk/), ktoré však majú problém, že nemožno vzhľadom na súkromný charakter zaručiť ich spoľahlivosť a okrem toho uvádzajú, že použili Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987 (teda veľmi staré vydanie), hoci v skutočnosti text, ktorý obsahujú, je niektoré novšie vydanie.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodifikovaná podoba vyhlásenie 2021 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/kodifikovana-podoba-vyhlasenie-2021.docx | dátum vydania = 15.3.2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.6.2021 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }} [[Kategória:Jazykoveda]] [[Kategória:Slovenčina]] aa0gghwj626k99rujohgjkhibio63an 8227136 8227135 2026-06-01T17:48:06Z Maximilián Fedora 259749 8227136 wikitext text/x-wiki '''Kodifikačná príručka''' je [[príručka]], ktorá [[kodifikácia|kodifikuje]] nejaký jazyk. == Slovenčina == Kodifikačné príručky pre slovenčinu (jej pravopis, gramatiku a výslovnosť) vytvorila [[SAV]], [[SPN]], [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]], [[Matica slovenská|MS]] a ako záväzné ich stanovuje právnou normou [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]]. Naposledy tak urobilo 15. marca 2021 (MK-3620/2021-110/6659). Toto opatrenie znie nasledovne:<br> ''Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky{{break}}podľa § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov {{break}}schvaľuje{{break}}''kodifikovanú podobu štátneho jazyka obsiahnutú v týchto kodifikačných príručkách'':{{break}} ''a) Kolektív autorov: Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 4. vydanie 2013,''{{break}} ''b) Kačala, J.; Pisárčiková, M.; Považaj, M. a kolektív: Krátky slovník slovenského jazyka. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 5. vydanie 2020,''{{break}} ''c) Kráľ, A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin, Matica slovenská, 2. vydanie 2009,''{{break}} ''d) Ružička, J. a kolektív: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1966.'' ''V týchto kodifikačných príručkách sú zahrnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy slovenského spisovného jazyka.'' ''Zrušuje sa dokument č. MK-1973/2014-110/10343 o vyhlásení kodifikovanej podoby štátneho jazyka z 13. júna 2014.'' Treba poznamenať, že známe viacdielne slovníky ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'' z rokov 1959 – 1968 (dostupný aj online) a ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]'', ktorý v súčasnosti postupne vychádza (dostupný aj online), nie sú kodifikačnými príručkami a sú teda v súčasnosti irelevantné pokiaľ ide o to, či je nejaké slovo či jeho pravopis spisovné. To isté platí pre akékoľvek [[slovník cudzích slov|slovníky cudzích slov]], ktoré na Slovensku vyšli. === Dostupnosť online === ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ''Krátky slovník slovenského jazyka staršie verzie'' a ''Morfológia slovenského jazyka'' sú dostupné aj online na stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV: *[https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html Pravidlá slovenského pravopisu] * [http://slovnik.juls.savba.sk/ Krátky slovník slovenského jazyka 2003] * [http://www.juls.savba.sk/ediela/msj/ Morfológia slovenského jazyka] <small>Poznámky</small> <small>Krátky slovník slovenského jazyka vydaný v roku 2020 Maticou slovenskou nie je online.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matica slovenská vydala aktualizovaný Krátky slovník slovenského jazyka|url=https://www.skolske.sk/clanok/54777/matica-slovenska-vydala-aktualizovany-kratky-slovnik-slovenskeho-jazyka|vydavateľ=www.skolske.sk|dátum prístupu=2021-08-04|priezvisko=}}</ref> <small>Krátky slovník slovenského jazyka je aj na týchto súkromných stránkach (http://www.slex.sk/), ktoré však majú problém, že nemožno vzhľadom na súkromný charakter zaručiť ich spoľahlivosť a okrem toho uvádzajú, že použili Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987 (teda veľmi staré vydanie), hoci v skutočnosti text, ktorý obsahujú, je niektoré novšie vydanie.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodifikovaná podoba vyhlásenie 2021 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/kodifikovana-podoba-vyhlasenie-2021.docx | dátum vydania = 15.3.2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.6.2021 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }} [[Kategória:Jazykoveda]] [[Kategória:Slovenčina]] mpq9ki1rlc9e090bdtiizypv23vffvm 0 385093 8227360 7127626 2026-06-02T11:53:15Z Vasiľ 2806 +ref 8227360 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Modrý Níl | other_name = {{V jazyku|ara|النيل الأزرق|an-Níl al-Azrak}} | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = ET Bahir Dar asv2018-02 img32 view from Bezawit.jpg | image_caption = Modrý Níl <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Etiópia | country1 = Sudán | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = | city = Chartúm <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Tana (jazero)|Tana]] | source_type = | source_location = | source_region = | source_country = Etiópia | source_elevation = 1830 | source_lat_d = 12 | source_lat_m = 0 | source_lat_s = | source_lat_NS = S | source_long_d = 37 | source_long_m = 15 | source_long_s = | source_long_EW = V | source_confluence = | source_confluence_location = | source_confluence_region = | source_confluence_country = | mouth = Níl | mouth_location = [[Chartúm]] | mouth_elevation = 350 | mouth_lat_d = | mouth_lat_m = | mouth_lat_s = | mouth_lat_NS = | mouth_long_d = | mouth_long_m = | mouth_long_s = | mouth_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1450 | width = | depth = | watershed = 325000 | discharge = 2349 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Blue nile map.png | map_background = | map_caption = Povodie Modrého Nílu | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Blue Nile | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Modrý Níl'''<ref name="ÚGKK"/> ({{v jazyku|ara|النيل الأزرق|an-Níl al-Azrak}}, {{v jazyku|eng|''Blue Nile''}}) je [[rieka]] v [[Afrika|Afrike]]. Spoločne s [[Biely Níl|Bielym Nílom]] tvorí zdrojnicu rieky [[Níl]]. Preteká územím [[Etiópia|Etiópie]] a [[Sudán]]u a od [[Tana (jazero)|jazera Tana]] po sútok s Bielym Nílom meria 1450 [[kilometer|km]] (niektoré zdroje {{km|1600|m}}). == Charakteristika == Hlavnou zdrojnicou je rieka ''Malý Abbaj'', ktorá pramení južne od jazera, do ktorého sa vlieva. Z jazera vyteká Modrý Níl, ktorý je miestnymi nazývaný '''Abbaj''' a tečie v hlbokom kaňone, širokom iba 100 – {{m|200|m}}. Vytvára veľký oblúk, stáča sa na severozápad a pokračuje územím [[Sudán]]u, kde sa už oficiálne nazýva Modrý Níl. V [[Chartúm]]e sa spája s [[Biely Níl|Bielym Nílom]] a vytvára rieku [[Níl]]. == Vodný režim == Prietok vody v rieke ovplyvňujú zrážky a počas roka výrazne kolíše. V ústí sa pohybuje od minimálnych 127 [[m³/s]] po maximálnych {{m3|5822}}/s., čo predstavuje priemerný prietok {{m3|2349}}/s. (iné zdroje {{m3|1600}}/s.). Práve vzostupy Modrého Nílu spôsobené zrážkami medzi [[júl]]om a [[september|septembrom]] spôsobovali známe záplavy, ktoré zúrodňovali pobrežné oblasti rieky. == Vodné nádrže a elektrárne == Na strednom a dolnom toku rieky sa nachádzajú významné vodné elektrárne Roseires a Sennar, ktoré produkujú takmer 80% spotreby [[elektrická energia|elektrickej]] energie [[Sudán]]u. [[Vodná doprava]] je možná do vzdialenosti {{km|580|m}} od ústia. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Biely Níl]] * [[Níl]] * [[Tana (jazero)|Tana]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Modrý Nil|7616175}} [[Kategória:Rieky v Afrike]] oziuxexrpkl2s5liqar745tq8s6a9ln 0 397574 8227176 8188775 2026-06-01T19:30:33Z ~2026-32410-64 296649 8227176 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hádzanársky klub | Názov = RK Partizan Belehrad | Obrázok = | Popis = | Logo = | Mesto = {{SRB}} [[Belehrad]] | Liga = [[Superliga Srbije]]<br/>[[SEHA liga]] | Vznik klubu = [[1948]] | Zánik klubu = | Farby klubu = čierna, biela | Prezident = | Vlastník = | Generálny manažér = | Hlavný tréner = [[Đorđe Čirković]] | Asistenti trénera = | Kapitán = | Titul = | Titul roky = | Titul1 = | Titul1 roky = | Titul2 = | Titul2 roky = | Titul3 = | Titul3 roky = | Titul4 = | Titul4 roky = | Obrázok haly = | Názov haly = [[Banjica Sport Hall]] | Kapacita = 2 500 divákov | Stav = | Commons = | Web = | Poznámky = }} '''RK Partizan Belehrad''' ({{V jazyku|srp|РК Партизан Београд}}) je [[Srbsko|srbský]] mužský [[hádzaná]]rsky klub z [[Belehrad]]u. Hádzanársky oddiel je súčasťou belehradského multi-športového klubu ''[[JSD Partizan Belehrad|JSD Partizan]]'' (má 26 oddielov) a vznikol v roku [[1948]]. Je 11-násobný majster krajiny a 13-násobný víťaz národného pohára. Z medzinárodných úspechov sú najhodnotnejšie semifinálové účasti v Pohári víťazov pohárov EHF. Momentálne (2012) hrá najvyššiu domácu súťaž, [[Superliga Srbije u rukometu]], a taktiež [[Európa|európsku]] regionálnu súťaž, [[SEHA liga|SEHA ligu]]. == Úspechy == Srbská najvyššia súťaž: * 5 x [[Súbor:Med 1.png|zlato]]{{--}}2009, 2011, 2012, 2025, 2026 * 5 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}2007, 2013, 2021, 2022, 2023 Najvyššia súťaž Srbska a Čiernej hory a Zväzovej republiky Juhoslávie: * 6 x [[Súbor:Med 1.png|zlato]]{{--}}1993, 1994, 1995, 1999, 2002, 2003 * 3 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}1996, 2004, 2006 * 2 x [[Súbor:Med 3.png|bronz]]{{--}}2000, 2005 Juhoslovanská najvyššia súťaž: * 1 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}1992 Víťaz Srbského pohára: * 6 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}2007, 2008, 2012, 2013, 2024, 2026 Víťaz pohára Srbska a Čiernej Hory a Zväzovej republiky Juhoslávie: * 4 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1993, 1994, 1998, 2001 Víťaz Juhoslovanského pohára: * 3 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1959, 1966, 1971 Víťaz Srbského superpohára: * 4 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}2009, 2011, 2012, 2025 == Európske súťaže == '''[[Liga majstrov EHF mužov|Liga majstrov]]''': * 1998/99: 16-finále * 1999/00: 16-finále '''[[Pohár víťazov pohárov EHF mužov|Pohár víťazov pohárov]]''': * 1998/99: semifinále * 2001/02: semifinále * 2003/04: osemfinále * 2004/05: štvrťfinále * 2006/07: 3. kolo * 2007/08: 3. kolo * 2008/09: 3. kolo '''[[Pohár EHF mužov|Pohár EHF]]''': * 1996/97: 16-finále * 2000/01: 4. kolo * 2002/03: 3. kolo * 2009/10: 3. kolo '''[[Vyzývací pohár EHF mužov|Vyzývací pohár]]''': * 2005/06: osemfinále * 2010/11: semifinále == Pozri aj == * [[FK Partizan Belehrad]] (futbal) * [[KK Partizan Belehrad]] (basketbal) * [[HK Partizan Belehrad]] (ľadový hokej) == Externé odkazy == * [http://www.rkpartizan.rs/ Oficiálna stránka klubu] (po srbsky) * [http://www.eurohandball.com/ec/cl/men/2011-12/clubs/001864/RK+Partizan+Beograd Profil klubu na stránke [[Európska hádzanárska federácia|Európskej hádzanárskej federácie]]] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/handball-rk-partizan-beograd-results-identity-s8-c2-b1-o124-i10753.html Profil klubu na stránke the-sports.org] {{eng icon}} [[Kategória:Srbské hádzanárske kluby]] [[Kategória:Šport v Belehrade]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] bmlhjkult2qjk7r7yftvxsnajq2w0hh 0 434673 8227164 7560607 2026-06-01T19:05:39Z Barry Cunningham 267796 preklad 8227164 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ChurchTabernacle.JPG|thumbnail|right|230px|Tabernákulum v katedrále sv. Rafaela v Dubuque, Iowa]] '''Tabernákulum,''' inak označovaný ako '''svätostánok''' alebo '''bohostánok''', je pojem označujúci eucharistický svätostánok určený pre uloženie nádob s [[Eucharistia|Eucharistiou]] priamo na [[oltár]] v [[kostol|kostole]]. Tabernákulum sa začalo používať v 16. storočí, po [[tridentský koncil|tridentskom koncile]], kedy sa stáva stredom hlavného oltára. Predchádzali mu sanktuárium a [[pastofórium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tabernákulum, pastofórium, sanktuár, darochraniteľnica|url=https://tripolitana.sk/tabernakulum-pastoforium-sanktuar-darochranitelnica/|dátum vydania=2021-03-24|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Po [[Druhý vatikánsky koncil|2. vatikánskom koncile]] sa začal umiestňovať do bočnej kaplnky, ak to umožňuje dispozícia chrámu. {{Výhonok}}{{Náboženský výhonok}} == Referencie == <references /> == Zdroj == *{{preklad|cs|Tabernákulum|8197702}} [[Kategória:Kresťanstvo]] [[Kategória:Kresťanské umenie]] [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Kostoly]] l0tfzik8neqfv0wzska414z9vwyu2sp 8227178 8227164 2026-06-01T19:42:20Z DurMar12 181423 upravená úvodná sekcia, pridaná referencia, sekcia Iné projekty, odstránená nadbytočná šablóna výhonok, presun šablóny Náboženský výhonok 8227178 wikitext text/x-wiki [[Súbor:ChurchTabernacle.JPG|thumbnail|right|230px|Tabernákulum v katedrále sv. Rafaela v Dubuque, Iowa]] '''Tabernákulum''' (z {{vjz|lat|''taberna''|skrýša, úschovňa}}; inak označovaný ako '''svätostánok''' alebo '''bohostánok''') je pojem označujúci eucharistický svätostánok určený pre uloženie nádob s [[Eucharistia|Eucharistiou]] priamo na [[oltár]] v [[kostol|kostole]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vragaš | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Teologický a náboženský slovník | vydanie = 1 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha - Vojtech | miesto = Trnava | rok = 2008 | počet strán = | url = | isbn = 978-80-7162-734-0 | kapitola = | strany = 322 | jazyk = }}</ref> Tabernákulum sa začalo používať v [[16. storočie|16. storočí]], po [[tridentský koncil|tridentskom koncile]], kedy sa stáva stredom hlavného oltára. Predchádzali mu sanktuárium a [[pastofórium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tabernákulum, pastofórium, sanktuár, darochraniteľnica|url=https://tripolitana.sk/tabernakulum-pastoforium-sanktuar-darochranitelnica/|dátum vydania=2021-03-24|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Po [[Druhý vatikánsky koncil|2. vatikánskom koncile]] sa začal umiestňovať do bočnej kaplnky, ak to umožňuje dispozícia chrámu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Tabernákulum|8197702}} {{Náboženský výhonok}} [[Kategória:Kresťanstvo]] [[Kategória:Kresťanské umenie]] [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Kostoly]] 4d5kz8mhyzuqsxu5tcv2wx1oyle982i 0 435360 8227284 8094909 2026-06-02T06:47:40Z Jetam2 30982 /* December */ rozšírka 8227284 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2007}} Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2007]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''. == Udalosti == === Apríl === * [[14. apríl]] – Po 27 rokoch výstavby bola otvorená [[Nová budova Slovenského národného divadla|Nová budova]] [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]. === Jún === * [[24. jún]] – Bol otvorený [[Tunel Sitina]] v Bratislave. === December === * [[13. december]] – premiér [[Robert Fico]] za Slovensko podpísal [[Lisabonská zmluva|Lisabonskú zmluvu]]<ref name="dennikn-ustava-nema-byt-na-smiech">{{Citácia periodika | priezvisko = Mazák | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = Ján Mazák | titul = Ústava nemá byť na smiech, prečo sa teda Robert Fico vysmieva celému Slovensku? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5368989/ustava-nema-byt-na-smiech-preco-sa-teda-robert-fico-vysmieva-celemu-slovensku/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-01 | dátum prístupu = 2026-06-02 }}</ref> * [[21. december]] – Slovensko sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] spolu s ďalšími 8 krajinami. == Narodenia == * {{0}}[[3. január]] – [[Luka Radivojevič]], slovenský hokejista * [[10. apríl]] – Marek a Michal Müllerovci, slovenské oddelené siamské dvojičky († 2007) * [[20. jún]] – [[Renáta Jamrichová]], slovenská tenistka == Úmrtia == * {{0}}[[1. január]] – [[Miloš Kováč]], slovenský športový komentátor (* [[1970]]) * [[10. január]] – [[Miroslav Abrahám]], slovenský ekonóm (* [[1931]]) * [[12. január]] – [[Ladislav Čech]], slovenský maliar a pedagóg (* [[1925]]) * [[29. január]] – [[Miroslav Chovanec]], slovenský politik (* [[1948]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Július Špaňár]], slovenský klasický filológ, prekladateľ a vysokoškolský profesor (* [[1917]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Emil Scheimer]], slovenský cirkevný hodnostár, teológ a rímskokatolícky kňaz (* [[1923]]) * [[20. február]] – [[Štefan Glézl]], slovenský strojársky vedec a vysokoškolský profesor (* [[1923]]) * [[22. február]] – [[Jozef Dunajovec]], slovenský novinár a autor literatúry faktu (* [[1933]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Milan Kiš]], slovenský herec (* [[1934]]) * [[13. marec]] – [[Karol Spišák]], slovenský režisér (* [[1941]]) * [[23. marec]] – [[Attila Kaszás]], maďarský herec pôvodom zo Slovenska (* [[1960]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Božin Laskov]], bulharský a slovenský futbalista a lekár (* [[1922]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Ladislav Pataki]], slovenský atlét, svetový rekordman vo vrhu guľou a diskom, bežec a tréner (* [[1946]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Ján Bzdúch]], slovenský herec a výtvarník (* [[1922]]) * [[10. apríl]] – [[František Kalesný (spisovateľ)|František Kalesný]], slovenský spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik. (* [[1918]]) * [[18. apríl]] – [[Andrej Kvašňák]], slovenský futbalista (* [[1936]]) * [[25. apríl]] – [[Viktor Blaho]], slovenský herec (* [[1920]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Marián Zednikovič]], slovenský herec (* [[1951]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Juraj Fischer]], slovenský politický väzeň, veterán západného odboja (* [[1920]]) * [[17. máj]] – [[Anton Rašla]], slovenský prokurátor (* [[1911]]) * [[26. máj]] – [[Marek Krejčí]], slovenský futbalový útočník (* [[1980]]) * [[27. máj]] – [[Miroslav Šášky]], slovenský novinár (* [[1959]]) * [[30. máj]] – [[Ján Hollý (entomológ)|Ján Hollý]], slovenský stredoškolský učiteľ, amatérsky entomológ a botanik (* [[1912]]) * 30. máj – [[Andrej Reiner]], slovenský lekár, moderátor a spisovateľ (* [[1951]]) * [[16. jún]] – [[Viktor Uhliarik]], slovenský architekt (* [[1922]]) * [[19. jún]] – [[Gejza Šimanský]], slovenský futbalista (útočník) a bývalý česko-slovenský futbalový reprezentant (* [[1924]]) * [[30. jún]] – [[Jozef Kliment]], slovenský poľnohospodársky odborník (* [[1928]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Milena Sedliaková]], slovenská vedkyňa (* [[1927]]) * [[12. júl]] – [[Adela Gáborová]], slovenská herečka (* [[1940]]) * [[13. júl]] – [[Ilja Zeljenka]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1932]]) * [[21. júl]] – [[Miloš Krno]], slovenský spisovateľ a politik (* [[1922]]) * 21. júl – [[Mieroslav Pinka]], slovenský spisovateľ pre deti, publicista (* [[1929]]) * [[26. júl]] – [[Ernest Šmigura]], slovenský herec (* [[1930]]) * [[17. august]] – [[Július Koller]], slovenský výtvarný umelec (* [[1939]]) * [[18. august]] – [[Elena Šipošová]], slovenská novinárka (* [[1940]]) * [[21. august]] – [[Ján Dekan]], slovenský archeológ a historik, umenovedec, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista (* [[1919]]) * 21. august – [[Hana Ponická]], slovenská spisovateľka (* [[1922]]) * [[25. august]] – [[Štefan Žáry]], slovenský spisovateľ (* [[1918]]) * [[31. august]] – [[Milan Labuda]], slovenský virológ (* [[1945]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Vladimír Reisel]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1919]]) * {{0}}[[9. september]] – [[Luigi Dossena]], vatikánský úradník a diplomat, prvý apoštolský nuncius delegovaný pri slovenskej vláde (* [[1925]]) * [[19. september]] – [[Ján Režňák]], slovenský stíhací pilot (* [[1919]]) * {{0}}[[5. október]] – [[Daniela Lehutová]], slovenská prekladateľka, redaktorka (* [[1935]]) * [[15. október]] – [[Michal Slivka (herec)|Michal Slivka]], slovenský herec a zabávač (* [[1929]]) * [[27. november]] – [[Pavol Mikulík]], slovenský herec (* [[1944]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Alojz Kubiček]], slovenský operný spevák (basbarytón) (* [[1928]]) * [[18. december]] – [[Ladislav Paška]], slovenský novinár a spisovateľ (* [[1923]]) * [[22. december]] – [[Eva Mária Uhríková]], slovenská speváčka (* [[1955]]) * [[26. december]] – [[Michal Kumorovitz]], S.J., slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, fyzik, teológ a filozof (* [[1911]]) == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:2007 na Slovensku| ]] 0aik41nxtyug55e5aa9l1qil41tdr8l 0 440579 8227029 7990483 2026-06-01T12:12:11Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky pridaním šablóny a vytvorením kapitoly ,, Pozri aj". 8227029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Falcká vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Belagerung-Juelich-1622.jpg|text k obr=Bitka pri Jülichu na maľbe od neznámeho umelca.|dátum=[[1621]] - [[1624]]|miesto=[[Falcko]]|protivník1=[[Falcko]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Fridrich V. (Falcko)]]<br/>[[Gabriel Betlen]]|velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)]]|výsledok=vojenské víťazstvo armád Katolíckej ligy odstúpenie Fridricha V. z ako falckého kurfistu|casus belli=ozbrojený vpád španielskych armád do Falcka.}}'''Falcká vojna''' bola druhou fázou [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá prebiehala v rokoch [[1621]] až [[1624]] na území [[Falcko|Falcka]]. Občasne je zahrňovaná spolu s predošlou fázou ako česko-falcká vojna. == Priebeh == Začala sa roku [[1620]] vtrhnutím španielskych jednotiek do [[Falcko|Falcka]]. Na zhromaždení severonemeckých kniežat v marci roku [[1621]] na podnet dánskeho kráľa sa síce rozhodlo o vybudovaní armády na pomoc [[Falcko|Falcku]], ale na jej uskutočnenie sa odhodlal len bádenský markogróf Fridrich Juraj a vojvoda Karol Brunšvický. [[Habsburgovci]] po potlačení odboja českej šľachty pokračovali vo vojne proti českému kráľovi [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] na jeho vlastnom území. Boj cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] proti [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] sa presunul do [[Nemecko|Nemecka]], najmä do Dolného (rýnskeho) [[Falcko|Falcka]], blízko [[Nizozemsko|Nizozemska]]. Roku [[1622]] obsadila armáda [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Falcko]] a španielski žoldnieri zas územia na ľavom brehu rieky [[Rýn]]. [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsko]] sa márne pokúšalo donútiť protihabsburský tábor na otvorené a spoločné vystúpenie. [[Falcko]] sa neubránilo proti [[Španielske impérium|Španielskemu impériu]] a neúspešné boli aj pokusy [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V. Falckého]], ktorého podporovali českí emigranti a ľudový odboj najmä na [[Valašsko|Valašsku]]. === Koniec vojny === Po obsadení krajiny nastala úplná [[rekatolizácia]] a vo februári roku [[1623]] bola hodnosť falckého kurfirsta odovzdaná [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximiliánovi I. Bavorskému]]. [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi Falckému]] sa nepodarilo postaviť armádu na získanie stratených území a jediný, kto bol ešte schopný viesť vojnu proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]], bol [[Sedmohradsko|sedmohradský]] knieža [[Gabriel Betlen]]. Jeho akcia sa však začala neskoro a nedočkal sa ani falckej pomoci. Nakoniec bol nútený s cisárom uzavrieť [[Bratislavský mier (1626)|mier]]. Tým sa skončili aj posledné pokusy zo strany [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha Falckého]] o znovuzískanie svojich území. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Maximilián I. (Bavorsko)]] {{Dejepisný výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] j55i849udyvvi7hoeg0s7jvpiyma4lr 8227087 8227029 2026-06-01T14:28:51Z ~2026-32554-24 296615 8227087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Falcká vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Belagerung-Juelich-1622.jpg |text k obr=Bitka pri Jülichu na maľbe od neznámeho umelca. |dátum=[[1621]]{{--}}[[1624]] |miesto=[[Falcko]] |protivník1=[[Falcko]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]]<br/>[[Gabriel Betlen]] |velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián I.]] |výsledok=vojenské víťazstvo armád Katolíckej ligy odstúpenie Fridricha V. ako falckého kurfistu |casus belli=ozbrojený vpád španielskych armád do Falcka }} '''Falcká vojna''' bola druhou fázou [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá prebiehala v rokoch [[1621]] až [[1624]] na území [[Falcko|Falcka]]. Občasne je zahrňovaná spolu s predošlou fázou ako česko-falcká vojna. == Priebeh == Začala sa roku [[1620]] vtrhnutím španielskych jednotiek do [[Falcko|Falcka]]. Na zhromaždení severonemeckých kniežat v marci roku [[1621]] na podnet dánskeho kráľa sa síce rozhodlo o vybudovaní armády na pomoc [[Falcko|Falcku]], ale na jej uskutočnenie sa odhodlal len bádenský markogróf Fridrich Juraj a vojvoda Karol Brunšvický. [[Habsburgovci]] po potlačení odboja českej šľachty pokračovali vo vojne proti českému kráľovi [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] na jeho vlastnom území. Boj cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] proti [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] sa presunul do [[Nemecko|Nemecka]], najmä do Dolného (rýnskeho) [[Falcko|Falcka]], blízko [[Nizozemsko|Nizozemska]]. Roku [[1622]] obsadila armáda [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Falcko]] a španielski žoldnieri zas územia na ľavom brehu rieky [[Rýn]]. [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsko]] sa márne pokúšalo donútiť protihabsburský tábor na otvorené a spoločné vystúpenie. [[Falcko]] sa neubránilo proti [[Španielske impérium|Španielskemu impériu]] a neúspešné boli aj pokusy [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V. Falckého]], ktorého podporovali českí emigranti a ľudový odboj najmä na [[Valašsko|Valašsku]]. === Koniec vojny === Po obsadení krajiny nastala úplná [[rekatolizácia]] a vo februári roku [[1623]] bola hodnosť falckého kurfirsta odovzdaná [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximiliánovi I. Bavorskému]]. [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi Falckému]] sa nepodarilo postaviť armádu na získanie stratených území a jediný, kto bol ešte schopný viesť vojnu proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]], bol [[Sedmohradsko|sedmohradský]] knieža [[Gabriel Betlen]]. Jeho akcia sa však začala neskoro a nedočkal sa ani falckej pomoci. Nakoniec bol nútený s cisárom uzavrieť [[Bratislavský mier (1626)|mier]]. Tým sa skončili aj posledné pokusy zo strany [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha Falckého]] o znovuzískanie svojich území. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Maximilián I. (Bavorsko)]] {{Dejepisný výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] 0zj4e2veurqj9mh4pf7s6wdlnq8m65r 8227093 8227087 2026-06-01T14:47:30Z ~2026-32554-24 296615 8227093 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Falcká vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Belagerung-Juelich-1622.jpg |text k obr=Bitka pri Jülichu na maľbe od neznámeho umelca. |dátum=[[1621]]{{--}}[[1624]] |miesto=[[Falcko]] |protivník1=[[Falcko]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]]<br/>[[Gabriel Betlen]] |velitel2=[[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]]<br/>[[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián I.]] |výsledok=* vojenské víťazstvo armád Katolíckej ligy<br />* odstúpenie Fridricha V. ako falckého kurfistu |casus belli=ozbrojený vpád španielskych armád do Falcka }} '''Falcká vojna''' bola druhou fázou [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá prebiehala v rokoch [[1621]] až [[1624]] na území [[Falcko|Falcka]]. Občasne je zahrňovaná spolu s predošlou fázou ako česko-falcká vojna. == Priebeh == Začala sa roku [[1620]] vtrhnutím španielskych jednotiek do [[Falcko|Falcka]]. Na zhromaždení severonemeckých kniežat v marci roku [[1621]] na podnet dánskeho kráľa sa síce rozhodlo o vybudovaní armády na pomoc [[Falcko|Falcku]], ale na jej uskutočnenie sa odhodlal len bádenský markogróf Fridrich Juraj a vojvoda Karol Brunšvický. [[Habsburgovci]] po potlačení odboja českej šľachty pokračovali vo vojne proti českému kráľovi [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] na jeho vlastnom území. Boj cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II.]] proti [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi V. Falckému]] sa presunul do [[Nemecko|Nemecka]], najmä do Dolného (rýnskeho) [[Falcko|Falcka]], blízko [[Nizozemsko|Nizozemska]]. Roku [[1622]] obsadila armáda [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Falcko]] a španielski žoldnieri zas územia na ľavom brehu rieky [[Rýn]]. [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemsko]] sa márne pokúšalo donútiť protihabsburský tábor na otvorené a spoločné vystúpenie. [[Falcko]] sa neubránilo proti [[Španielske impérium|Španielskemu impériu]] a neúspešné boli aj pokusy [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V. Falckého]], ktorého podporovali českí emigranti a ľudový odboj najmä na [[Valašsko|Valašsku]]. === Koniec vojny === Po obsadení krajiny nastala úplná [[rekatolizácia]] a vo februári roku [[1623]] bola hodnosť falckého kurfirsta odovzdaná [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximiliánovi I. Bavorskému]]. [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrichovi Falckému]] sa nepodarilo postaviť armádu na získanie stratených území a jediný, kto bol ešte schopný viesť vojnu proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]], bol [[Sedmohradsko|sedmohradský]] knieža [[Gabriel Betlen]]. Jeho akcia sa však začala neskoro a nedočkal sa ani falckej pomoci. Nakoniec bol nútený s cisárom uzavrieť [[Bratislavský mier (1626)|mier]]. Tým sa skončili aj posledné pokusy zo strany [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha Falckého]] o znovuzískanie svojich území. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Maximilián I. (Bavorsko)]] {{Dejepisný výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] nv3ogxrcn9vvj2rnwkbegp5cj2idlt7 0 443481 8227279 8219877 2026-06-02T06:41:48Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8227279 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Milada | native_name = | other_name = | category = [[jaskyňa]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Jaskyna Milada.JPG | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = Košický kraj | district = Rožňava | municipality = Silická Brezová <!-- *** Family *** --> | range = Slovenský kras <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d = 48.528333 | long_d = 20.494167 | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Jaskyňa Milada''' sa nachádza na [[Silická planina|Silickej planine]], asi 1 km JV od obce [[Silická Brezová]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]]. V roku 1946 ju objavil Ján Majko so spolupracovníkmi cez 19 m hlbokú priepasť, ktorá ústi na podzemné riečisko. Tvorí ju riečna chodba a niekoľko rútivých siení a dómov. V jednom z nich sa dá vystúpiť až 65 m nad riečisko. V roku 1960 J. Jirásek prenikol cez vodný sifón, a tak v zadnej časti jaskyne objavil priestory v dĺžke 360 m. Jaskyňa sa končí prietokovým jazerom. Dĺžka jaskyne je 800 m. Zo sintrovej výplne sa vyskytujú stalaktity, stalagmity, sintrové záclony a jazierka. Neskôr do jaskyne vyrazili vstupnú štôlňu. Jaskyňa predstavuje ponornú časť brezovsko-kečovského podzemného hydrologického systému. Systém je vytvorený v druhohorných strednotriasových svetlých [[Wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencoch]] silického príkrovu. Podzemný vodný tok z jaskyne sa objavuje v spodnej časti priepasti Bezodná ľadnica, odkiaľ sa neznámymi priestormi dostáva až do Kečovskej vyvieračky.<ref>Národné prírodné pamiatky - Milada http://www.ssj.sk/sk/clanok/126-milada</ref> Jaskyňa je [[národná prírodná pamiatka]]. Ochrana územia bola vyhlásená v roku 1972 a novelizovaná v roku 1996. Ochranné pásmo nebolo určené. Jaskyňa Milada je zatiaľ pre širokú verejnosť znesprístupnená. == Fauna == Táto podzemná lokalita je významným zimoviskom netopierov. Zo 14 zistených druhov dominujú: *[[Podkovár krpatý|podkovár malý]] (Rhinolophus hipposideros) *[[Podkovár štíhlokrídly|podkovár veľký]] (Rhinolophus ferrumequinum) *[[Netopier veľký|netopier obyčajný]] (Myotis myotis) *[[podkovár južný]] (Rhinolophus euryale). Z bezstavovcov tu žijú jaskynná žižiavka (Mesoniscus graniger), troglofilná mnohonôžka (Polydesmus denticulatus) a iné. <ref>Fauna - Milada http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/milada/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130709122926/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/milada/ |date=2013-07-09 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/milada/sub/mapaklik.html Jaskyňa Milada - Mapa jaskyne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070523100211/http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/milada/sub/mapaklik.html |date=2007-05-23 }} * [http://www.retep.sk/jaskyne/milada/milada.php Jaskyňa Milada - Fotogaléria] * {{ŠZOCHČPSR odkaz|569}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Silická Brezová]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] oszqj6012ha49px3rprpdfqkbvwpnm1 8227295 8227279 2026-06-02T07:43:46Z DurMar12 181423 Pridané wikilinky, sekcia Ďalšia literatúra, upravené referencie 8227295 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Milada | native_name = | other_name = | category = [[jaskyňa]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Jaskyna Milada.JPG | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = Košický kraj | district = Rožňava | municipality = Silická Brezová <!-- *** Family *** --> | range = Slovenský kras <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d = 48.528333 | long_d = 20.494167 | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Jaskyňa Milada''' sa nachádza na [[Silická planina|Silickej planine]], asi {{km|1|m}} juhovýchodne od obce [[Silická Brezová]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]]. V roku [[1946]] ju objavil [[Ján Majko]] so spolupracovníkmi cez {{m|19|m}} hlbokú priepasť, ktorá ústi na podzemné [[riečisko]]. Tvorí ju riečna chodba a niekoľko rútivých siení a dómov. V jednom z nich sa dá vystúpiť až {{m|65|m}} nad riečisko. V roku 1960 [[Jozef Jirásek|J. Jirásek]] prenikol cez vodný [[sifón (jaskyňa)|sifón]], a tak v zadnej časti jaskyne objavil priestory v dĺžke {{m|360|m}}. Jaskyňa sa končí prietokovým jazerom. Dĺžka jaskyne je {{m|800|m}}. Zo [[Sinter|sintrovej]] výplne sa vyskytujú [[stalaktit]]y, [[stalagmit]]y, sintrové záclony a jazierka. Neskôr do jaskyne vyrazili vstupnú [[Štôlňa|štôlňu]]. Jaskyňa predstavuje ponornú časť brezovsko-kečovského podzemného hydrologického systému. Systém je vytvorený v druhohorných strednotriasových svetlých [[Wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencoch]] silického príkrovu. Podzemný vodný tok z jaskyne sa objavuje v spodnej časti priepasti Bezodná ľadnica, odkiaľ sa neznámymi priestormi dostáva až do Kečovskej vyvieračky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Creative | autor = | odkaz na autora = | titul = Národné prírodné pamiatky - Milada | url = https://www.ssj.sk/sk/clanok/126-milada | vydavateľ = Správa slovenských jaskýň | miesto = Liptovský Mikuláš | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> Jaskyňa je [[národná prírodná pamiatka]]. Ochrana územia bola vyhlásená v roku 1972 a novelizovaná v roku 1996. Ochranné pásmo nebolo určené. Jaskyňa Milada je zatiaľ pre širokú verejnosť znesprístupnená. == Fauna == Táto podzemná lokalita je významným zimoviskom netopierov. Zo 14 zistených druhov dominujú: *[[Podkovár krpatý|podkovár malý]] (Rhinolophus hipposideros) *[[Podkovár štíhlokrídly|podkovár veľký]] (Rhinolophus ferrumequinum) *[[Netopier veľký|netopier obyčajný]] (Myotis myotis) *[[podkovár južný]] (Rhinolophus euryale). Z bezstavovcov tu žijú jaskynná žižiavka (Mesoniscus graniger), troglofilná mnohonôžka (Polydesmus denticulatus) a iné. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milada| url = http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/milada/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20130709122926/http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/npp/milada/ | vydavateľ = Správa slovenských jaskýň | miesto = Liptovský Mikuláš | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | dátum archivácie = 2013-07-09 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Vlček | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Geologický prieskum jaskyne Milada na Silickej planine v Slovenskom krase| periodikum = Slovenský kras (Acta Carsologica Slovaca) | odkaz na periodikum = | url = | url archívu = | issn = 0560-3137 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody - Správa slovenských jaskýň a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva | miesto = Liptovský Mikuláš | dátum = | rok = 2009 | mesiac = | deň = | ročník = 47 | číslo = 2 | strany = 201{{--}}215 | dátum prístupu = 2026-06-02 | dátum archivácie = 2013-07-09 }} == Externé odkazy == * [http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/milada/sub/mapaklik.html Jaskyňa Milada - Mapa jaskyne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070523100211/http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/nesprjaskyne/milada/sub/mapaklik.html |date=2007-05-23 }} * [http://www.retep.sk/jaskyne/milada/milada.php Jaskyňa Milada - Fotogaléria] * {{ŠZOCHČPSR odkaz|569}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Silická Brezová]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] fapj64m7klikqy81pygz5nmtrlkj0w9 100 464354 8227255 7812461 2026-06-02T05:34:05Z DurMar12 181423 Upravené popisy obrázkov 8227255 wikitext text/x-wiki <noinclude> == Vybrané fotografie == <gallery> File:Grande Mosquée de Kairouan, vue d'ensemble.jpg | 1 File:Merca boats.jpg | 2 File:Yoruba-bronze-head.jpg | 3 File:Kikuyu_woman_traditional_dress.jpg | 4 File:Lake Malawi fisherman sunrise.jpg | 5 File:Battle of Adwa tapestry at Smithsonian 2.png | 6 File:ChinguetMosq.jpg | 7 File:Rwanda Gitarama landscape.JPG | 8 File:Central bank nigeria.jpg | 9 File:Bensari2.jpg| 10 File:SenegaleseWrestling2.JPG | 11 File:African fish eagle above water.jpg | 12 </gallery> == Zobrazenie == </noinclude> {|style="background-color:transparent;" cellspacing="0" cellpadding="0" {{#switch:{{#expr: {{Rand|1|12}} }} | 1 = [[File:Grande Mosquée de Kairouan, vue d'ensemble.jpg|250px|center]]<center><div>[[Veľká mešita v Kairouane|Veľká mešita]] v [[Kairouan|Kairouane]].</div></center> | 2 = [[File:Merca boats.jpg|250px|center]]<center><div>[[Somálsko|Somálske]] [[piroga|pirogy]] v regióne [[Shabeellaha Hoose]].</div></center> | 3 = [[File:Yoruba-bronze-head.jpg|250px|center]]<center><div>Bronzová Hlava [[Yoruba]] z [[12. storočie|12. storočia]].</div></center> | 4 = [[File:Kikuyu_woman_traditional_dress.jpg|250px|center]]<center><div>[[Kikujovia|Kikujská]] žena z [[Keňa|Kene]] v tradičnom odeve.</div></center> | 5 = [[File:Lake Malawi fisherman sunrise.jpg|250px|center]]<center><div>Rybár na jazere [[Malawi (jazero)|Malawi]].</div></center> | 6 = [[File:Battle of Adwa tapestry at Smithsonian 2.png|250px|center]]<center><div>[[Etiópia|Etiópska]] tapiséria.</div></center> | 7 = [[File:ChinguetMosq.jpg|250px|center]]<center><div>[[Mešita]] v meste [[Chinguetti]], mesto je zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].</div></center> | 8 = [[File:Rwanda Gitarama landscape.JPG|250px|center]]<center><div>[[Krajina (kraj)|Krajina]] v [[Rwanda|Rwande]].</div></center> | 9 = [[File:Central bank nigeria.jpg|250px|center]]<center><div>Sídlo [[Centrálna banka|centrálnej banky]] v [[Abuja|Abuje]].</div></center> | 10 = [[File:Bensari2.jpg|250px|center]]<center><div>Detail [[Miniatúra (maliarstvo)|miniatúry]] od [[Bachir Yellès|Bachira Yellèsa]].</div></center> | 11 = [[File:SenegaleseWrestling2.JPG|250px|center]]<center><div>[[Senegalské zápasenie]] v [[Dakar]]e.</div></center> | 12 = [[File:African fish eagle above water.jpg|250px|center]]<center><div>[[Orol jasnohlasý]] (''Haliaeetus vocifer'').</div></center> }} |} [[Kategória:Portál:Afrika]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Afrika]] md7qalsyg0l94syxodjel1hkwgfqz8x 0 504912 8227084 8226908 2026-06-01T14:24:48Z ~2026-32554-24 296615 8227084 wikitext text/x-wiki ::''Systema je aj latinské slovo znamenajúce sústavu alebo systém, pozri [[systém]].'' '''Systema''' ({{vjz|rus|Система|sistema}}) je [[rusko|ruský]] [[Bojové umenie|bojový štýl]]. Názov Systema vyplýva z toho, že ide o kompletný výchovno-vzdelávací systém, sadu konceptov a tréningových cvičení, ktoré slúžia na vylepšenie života človeka vo všetkých troch úrovniach ľudských schopností: fyzickej, psychologickej a duševnej. == Dejiny == História Systemy siaha až do [[10. storočie|10. storočia]] a jej základy spočívajú v historickom ruskom [[Bojové umenie|bojovom umení]] a [[pravoslávny]]ch tradíciách. Systema bola neustále vylepšovaná stáročiami skúseností tréningu obrancov domoviny, od čias starého Ruska, až po dnešok. Rusko muselo už od nepamäti odrážať útočníkov, ktorí sa vyznačovali odlišnými štýlmi bojov a zbraní ([[nôž|nože]], [[meč]]e, [[bajonet]]y, [[pištoľ|pištol]]e). Bitky sa odohrávali v rôznych typoch [[terén]]u, v rôznych ročných obdobiach (na jednej strane kruté zimy a na druhej horúce letné dni), pričom často čelili mnohopočetným armádam protivníkov. Práve tieto drsné podmienky prispeli k vytvoreniu vlastného štýlu boja, ktorý sa musel vyrovnávať s uvedenými nevýhodami ruského bojovníka. Štýl kombinoval vnútornú silu s inovatívnymi taktikami boja a taktiež bol praktický, smrteľný a účinný voči akémukoľvek nepriateľovi za akýchkoľvek okolností. Jeho hlavné charakteristické črty boli prirodzenosť a voľnosť. (Neexistovali žiadne presné techniky, štruktúry či obmedzenia. Vyučovali sa iba základné princípy, podľa ktorých si každý bojovník mohol vytvoriť špecifický štýl jemu vlastný.) Techniky boja boli založené na inštinktívnych reakciách (za majstrovstvo v tejto oblasti je považovaný tzv. bezkontaktný boj) a individuálnych silných stránkach a boli navrhnuté špeciálne pre rýchle učenie. Keď sa v roku [[1917]] dostali k moci komunisti, začali potláčať všetky národné tradície. Tí, ktorí naďalej praktizovali dávny štýl boja, mohli byť vážne potrestaní. Ľudia v čele krajiny si zároveň dobre uvedomovali, aký životaschopný a zároveň zničujúci bol pôvodný systém a jeho tréning vyhradili iba pre určité špeciálne jednotky, akými boli [[Specnaz]] (armáda špeciálneho určenia), [[VDV]] (výsadkári), [[SOBR]] (špeciálne oddiely okamžitej reakcie) a niektoré jednotky [[OMON]] (zásahové oddiely). == Filozofia == Korene filozofie Systemy sú v ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá hlása, že čokoľvek sa nám stane, či už dobré alebo zlé, má svoj účel a je to súčasť Božieho plánu. Bojovníci Systemy často nastupovali do boja kvôli ochrane svojej viery a myšlienky kresťanstva aplikovali vo svojom spôsobe boja. Typickým príkladom takto aplikovanej myšlienky [[Ježiš]]a je zásada nepremáhať silu: "Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému { Gr. tó ponéró = 1. (neprotivte sa) zlému človeku, 2. (neprotivte sa) zlým spôsobom.}! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé."(Mt 5,39). Zásada neprotiviť sa zlým spôsobom, (t. j. proti sile) je jeden zo základných princípov Systemy. A rovnako ako nebude nikdy spokojná duchovná stránka človeka so svojím stupňom dokonalosti, nebude spokojná ani tá telesná, pretože človek je dokonalé spojenie ducha a tela. Ale podobne ako hovoria Svätci ("Peter však povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám." (Sk 3,6)) sa ich príkladu držia aj majstri Systemy, ktorí hovoria "veľa toho neviem, ale čo viem vám ukážem..." Kľúčovým princípom ruskej Systemy, je neničenie. Cieľom je zaistiť, aby tréning a postoj neublížil telu a duši partnera. Systema je navrhnutá k posilneniu tela, duše, rodiny a vlasti. Jej druhé meno je, "poznai sebia" alebo poznaj sám seba. Systema je cesta ako spoznať seba samého. Bojovníci Systemy tvrdia, že umožňuje získať pravú silu, ktorá pramení z pokory (pred sebou a pred Bohom) a pochopenia zmyslu života. == Pravoslávna cirkev a boj == Mnohí ľudia, ktorí sa seriózne venujú Systeme a pokúšajú sa pochopiť, na akých duchovných základoch stojí, sa musia vysporiadať s otázkou: Ak je pravoslávne kresťanstvo o láske a pokoji, ako môže podporovať bojové umenie? Ako zachovať rovnováhu medzi nenásilím a sebaobranou, je problém ktorý si každý musí vyriešiť sám. Skutočný bojovník je poháňaný láskou k rodine, priateľom a k vlasti. Profesionáli, akými sú vojaci a policajti, sú trénovaní, vyzbrojení a pripravení na úlohu zachraňovať životy. Riskujú svoje životy v súlade s pokorou a cťou. Pravoslávna cirkev učí, že boj sa stáva hriechom, keď je v ňom prítomná pýcha a agresia, alebo obsahuje nenávisť, pomstu alebo ľahostajnosť, keď sú príčiny chamtivosť, márnivosť, závisť, zúfalstvo a ďalšie podobné necnosti. Na druhej strane keď je boj za obranu, za záchranu, je hriechom nebojovať a nechať ostatných napospas utrpeniu, smrti, alebo si nechať zničiť vlasť. Najlepšia vlastnosť, ktorú Systema rozvíja v cvičencoch, je pokora. == Špecifickosť Systemy == V Systeme súhra troch princípov vytvára skutočného bojovníka – šikovnosť v boji, silný duch a zdravé telo. Telo musí byť oslobodené od napätia, vytrvalé a flexibilné, s ľahkým pohybom. Psychika musí byť pokojná, bez hnevu, podráždenia, strachu, sebaľútosti, sebaklamu a pýchy. Šikovnosť v boji v sebe zahŕňa pohyby, ktoré sú silné a presné, náhle a úsporné, spontánne, nenápadné a rôznorodé. == Hlavní predstavitelia == ;Michail Rjabko Plukovník vojenských špeciálnych jednotiek, bývalý hlavný inštruktor taktického tréningu jednotiek rýchleho nasadenia, bývalý poradca Najvyššieho súdu Ruskej federácie. Michail Rjabko začal s tréningom v piatich rokoch a s bojovým výcvikom v pätnástich. Bol taktický veliteľ protiteroristických tímov. <br>Žije v [[Moskva|Moskve]], je držiteľom hodnosti [[plukovník]]a. Naďalej pokračuje v trénovaní ako najvyšší tréner Systemy. V minulosti bol nasadzovaný v početných vojenských operáciách a je držiteľom mnohých vládnych vyznamenaní. "Buďte dobrí ľudia, všetko ostatné potom za vami príde" (Rjabko) ;Vladimir Vasiljev Riaditeľ a hlavný inštruktor Systemy. Narodil sa v Rusku, kde absolvoval intenzívny bojový výcvik a je najlepším študentom Michaila Rjabka. Neskôr sa presťahoval do [[Kanada|Kanady]] a v roku 1993 založil prvú školu ruského bojového umenia mimo Ruska. Odvtedy osobne trénoval a certifikoval viac ako 500 kvalifikovaných inštruktorov a škôl po celom svete a vytvoril sadu inštruktážnych materiálov, ktoré získali mnoho ocenení. ;Alexej Alexejevič Kadočnikov Narodil sa 20. júla 1935 v meste [[Odessa]] v rodine kádrového dôstojníka VVS Ozbrojených síl SSSR. Od roku 1939 žije v meste [[Krasnodar]]. Od 1955 do 1958 absolvoval službu v Ozbrojených silách SSSR. Od 1959 do 1983 pracoval v rôznych organizáciach mesta Krasnodar. V roku 1965 ukončil Krasnodarský polytechnický inštitút. Od roku 1983 prednášal na katedre mechaniky Krasnodarského vyššieho vojenského dôstojnícko-inžinierskeho učilišťa raketových vojsk. Dlhé roky vyučuje bojové dedičstvo našich predkov s pomocou tradičných poznatkov ale aj posledných výdobytkov v oblasti fyziky, matematiky, biomechaniky a psychológie. Zosúladil vedu a praktiky jedného z najstarších druhov boja, vypracoval unikátny štýl. <br>Od roku 1962 až do súčasnosti A.A.Kadočnikov pripravuje špecialistov pre špeciálne oddelenia silových štruktúr krajiny a dôstojnícke kádre vo vojenských učilištiach mesta Krasnodar a krasnodarského regiónu. Je autorom 7 vynálezov, množstva kníh, brožúr, a učebných filmov. Je nositeľom rady medailí a vyznamenaní. ;Sergej Vladimirovič Borčev Od detstva sa venoval bojovým športom, ktorým dominoval predovšetkým zápas. Vyštudoval trénerstvo zo špecializáciou na [[Judo]] a [[Sambo]]. Má bohatú trénerskú prax v mnohých športových školách, ale je aj špecialista na trénovanie vojenských tímov a ich prípravu. Vyučuje boj proti zbraniam, taktiku, psychológiu extrémnych situácii, ale aj špeciálnu vojenskú akrobaciu. Bol trénerom elitnej jednotky Vympel, ďalej špeciálnej finančnej a protidrogovej polície. Od roku 1980 je jeden z najbližších študentov a dnes i spolupracovníkov M. Rjabka na scéne Systemy. Je pozývaný ako vedúci mnohých seminárov Systemy po celom svete. Na týchto seminároch vyučuje svoje umenie Systemy, ktorú okrem Rjabka študuje aj u Sergeja Ivanoviča Nebalujeva. == Systema na Slovensku == Je reprezentovaná predovšetkým klubom Systema Slovakia. V roku [[2010]] ho založili Ing. Slavomír Meško, Ondrej Sobota a Dávid Fazekaš. Cieľom tohto klubu je podporovať ruské bojové umenie a organizovať pravidelné tréningy a semináre na Slovensku. == Zdroje == * [http://russianmartialart.com/whatis.php Systema Vladimir Vasiliev] * [http://www.systema-slovakia.sk Systema Slovakia] * [http://www.systema.cz Systema Czech Republic] [[Kategória:Bojové športy]] 8oidt0jfrqpa1m7qjuclis7jhj82re5 8227085 8227084 2026-06-01T14:25:19Z ~2026-32554-24 296615 8227085 wikitext text/x-wiki ::''Systema je aj latinské slovo znamenajúce sústavu alebo systém, pozri [[systém]].'' '''Systema''' ({{vjz|rus|Система|Sistema}}) je [[rusko|ruský]] [[Bojové umenie|bojový štýl]]. Názov Systema vyplýva z toho, že ide o kompletný výchovno-vzdelávací systém, sadu konceptov a tréningových cvičení, ktoré slúžia na vylepšenie života človeka vo všetkých troch úrovniach ľudských schopností: fyzickej, psychologickej a duševnej. == Dejiny == História Systemy siaha až do [[10. storočie|10. storočia]] a jej základy spočívajú v historickom ruskom [[Bojové umenie|bojovom umení]] a [[pravoslávny]]ch tradíciách. Systema bola neustále vylepšovaná stáročiami skúseností tréningu obrancov domoviny, od čias starého Ruska, až po dnešok. Rusko muselo už od nepamäti odrážať útočníkov, ktorí sa vyznačovali odlišnými štýlmi bojov a zbraní ([[nôž|nože]], [[meč]]e, [[bajonet]]y, [[pištoľ|pištol]]e). Bitky sa odohrávali v rôznych typoch [[terén]]u, v rôznych ročných obdobiach (na jednej strane kruté zimy a na druhej horúce letné dni), pričom často čelili mnohopočetným armádam protivníkov. Práve tieto drsné podmienky prispeli k vytvoreniu vlastného štýlu boja, ktorý sa musel vyrovnávať s uvedenými nevýhodami ruského bojovníka. Štýl kombinoval vnútornú silu s inovatívnymi taktikami boja a taktiež bol praktický, smrteľný a účinný voči akémukoľvek nepriateľovi za akýchkoľvek okolností. Jeho hlavné charakteristické črty boli prirodzenosť a voľnosť. (Neexistovali žiadne presné techniky, štruktúry či obmedzenia. Vyučovali sa iba základné princípy, podľa ktorých si každý bojovník mohol vytvoriť špecifický štýl jemu vlastný.) Techniky boja boli založené na inštinktívnych reakciách (za majstrovstvo v tejto oblasti je považovaný tzv. bezkontaktný boj) a individuálnych silných stránkach a boli navrhnuté špeciálne pre rýchle učenie. Keď sa v roku [[1917]] dostali k moci komunisti, začali potláčať všetky národné tradície. Tí, ktorí naďalej praktizovali dávny štýl boja, mohli byť vážne potrestaní. Ľudia v čele krajiny si zároveň dobre uvedomovali, aký životaschopný a zároveň zničujúci bol pôvodný systém a jeho tréning vyhradili iba pre určité špeciálne jednotky, akými boli [[Specnaz]] (armáda špeciálneho určenia), [[VDV]] (výsadkári), [[SOBR]] (špeciálne oddiely okamžitej reakcie) a niektoré jednotky [[OMON]] (zásahové oddiely). == Filozofia == Korene filozofie Systemy sú v ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá hlása, že čokoľvek sa nám stane, či už dobré alebo zlé, má svoj účel a je to súčasť Božieho plánu. Bojovníci Systemy často nastupovali do boja kvôli ochrane svojej viery a myšlienky kresťanstva aplikovali vo svojom spôsobe boja. Typickým príkladom takto aplikovanej myšlienky [[Ježiš]]a je zásada nepremáhať silu: "Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému { Gr. tó ponéró = 1. (neprotivte sa) zlému človeku, 2. (neprotivte sa) zlým spôsobom.}! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé."(Mt 5,39). Zásada neprotiviť sa zlým spôsobom, (t. j. proti sile) je jeden zo základných princípov Systemy. A rovnako ako nebude nikdy spokojná duchovná stránka človeka so svojím stupňom dokonalosti, nebude spokojná ani tá telesná, pretože človek je dokonalé spojenie ducha a tela. Ale podobne ako hovoria Svätci ("Peter však povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám." (Sk 3,6)) sa ich príkladu držia aj majstri Systemy, ktorí hovoria "veľa toho neviem, ale čo viem vám ukážem..." Kľúčovým princípom ruskej Systemy, je neničenie. Cieľom je zaistiť, aby tréning a postoj neublížil telu a duši partnera. Systema je navrhnutá k posilneniu tela, duše, rodiny a vlasti. Jej druhé meno je, "poznai sebia" alebo poznaj sám seba. Systema je cesta ako spoznať seba samého. Bojovníci Systemy tvrdia, že umožňuje získať pravú silu, ktorá pramení z pokory (pred sebou a pred Bohom) a pochopenia zmyslu života. == Pravoslávna cirkev a boj == Mnohí ľudia, ktorí sa seriózne venujú Systeme a pokúšajú sa pochopiť, na akých duchovných základoch stojí, sa musia vysporiadať s otázkou: Ak je pravoslávne kresťanstvo o láske a pokoji, ako môže podporovať bojové umenie? Ako zachovať rovnováhu medzi nenásilím a sebaobranou, je problém ktorý si každý musí vyriešiť sám. Skutočný bojovník je poháňaný láskou k rodine, priateľom a k vlasti. Profesionáli, akými sú vojaci a policajti, sú trénovaní, vyzbrojení a pripravení na úlohu zachraňovať životy. Riskujú svoje životy v súlade s pokorou a cťou. Pravoslávna cirkev učí, že boj sa stáva hriechom, keď je v ňom prítomná pýcha a agresia, alebo obsahuje nenávisť, pomstu alebo ľahostajnosť, keď sú príčiny chamtivosť, márnivosť, závisť, zúfalstvo a ďalšie podobné necnosti. Na druhej strane keď je boj za obranu, za záchranu, je hriechom nebojovať a nechať ostatných napospas utrpeniu, smrti, alebo si nechať zničiť vlasť. Najlepšia vlastnosť, ktorú Systema rozvíja v cvičencoch, je pokora. == Špecifickosť Systemy == V Systeme súhra troch princípov vytvára skutočného bojovníka – šikovnosť v boji, silný duch a zdravé telo. Telo musí byť oslobodené od napätia, vytrvalé a flexibilné, s ľahkým pohybom. Psychika musí byť pokojná, bez hnevu, podráždenia, strachu, sebaľútosti, sebaklamu a pýchy. Šikovnosť v boji v sebe zahŕňa pohyby, ktoré sú silné a presné, náhle a úsporné, spontánne, nenápadné a rôznorodé. == Hlavní predstavitelia == ;Michail Rjabko Plukovník vojenských špeciálnych jednotiek, bývalý hlavný inštruktor taktického tréningu jednotiek rýchleho nasadenia, bývalý poradca Najvyššieho súdu Ruskej federácie. Michail Rjabko začal s tréningom v piatich rokoch a s bojovým výcvikom v pätnástich. Bol taktický veliteľ protiteroristických tímov. <br>Žije v [[Moskva|Moskve]], je držiteľom hodnosti [[plukovník]]a. Naďalej pokračuje v trénovaní ako najvyšší tréner Systemy. V minulosti bol nasadzovaný v početných vojenských operáciách a je držiteľom mnohých vládnych vyznamenaní. "Buďte dobrí ľudia, všetko ostatné potom za vami príde" (Rjabko) ;Vladimir Vasiljev Riaditeľ a hlavný inštruktor Systemy. Narodil sa v Rusku, kde absolvoval intenzívny bojový výcvik a je najlepším študentom Michaila Rjabka. Neskôr sa presťahoval do [[Kanada|Kanady]] a v roku 1993 založil prvú školu ruského bojového umenia mimo Ruska. Odvtedy osobne trénoval a certifikoval viac ako 500 kvalifikovaných inštruktorov a škôl po celom svete a vytvoril sadu inštruktážnych materiálov, ktoré získali mnoho ocenení. ;Alexej Alexejevič Kadočnikov Narodil sa 20. júla 1935 v meste [[Odessa]] v rodine kádrového dôstojníka VVS Ozbrojených síl SSSR. Od roku 1939 žije v meste [[Krasnodar]]. Od 1955 do 1958 absolvoval službu v Ozbrojených silách SSSR. Od 1959 do 1983 pracoval v rôznych organizáciach mesta Krasnodar. V roku 1965 ukončil Krasnodarský polytechnický inštitút. Od roku 1983 prednášal na katedre mechaniky Krasnodarského vyššieho vojenského dôstojnícko-inžinierskeho učilišťa raketových vojsk. Dlhé roky vyučuje bojové dedičstvo našich predkov s pomocou tradičných poznatkov ale aj posledných výdobytkov v oblasti fyziky, matematiky, biomechaniky a psychológie. Zosúladil vedu a praktiky jedného z najstarších druhov boja, vypracoval unikátny štýl. <br>Od roku 1962 až do súčasnosti A.A.Kadočnikov pripravuje špecialistov pre špeciálne oddelenia silových štruktúr krajiny a dôstojnícke kádre vo vojenských učilištiach mesta Krasnodar a krasnodarského regiónu. Je autorom 7 vynálezov, množstva kníh, brožúr, a učebných filmov. Je nositeľom rady medailí a vyznamenaní. ;Sergej Vladimirovič Borčev Od detstva sa venoval bojovým športom, ktorým dominoval predovšetkým zápas. Vyštudoval trénerstvo zo špecializáciou na [[Judo]] a [[Sambo]]. Má bohatú trénerskú prax v mnohých športových školách, ale je aj špecialista na trénovanie vojenských tímov a ich prípravu. Vyučuje boj proti zbraniam, taktiku, psychológiu extrémnych situácii, ale aj špeciálnu vojenskú akrobaciu. Bol trénerom elitnej jednotky Vympel, ďalej špeciálnej finančnej a protidrogovej polície. Od roku 1980 je jeden z najbližších študentov a dnes i spolupracovníkov M. Rjabka na scéne Systemy. Je pozývaný ako vedúci mnohých seminárov Systemy po celom svete. Na týchto seminároch vyučuje svoje umenie Systemy, ktorú okrem Rjabka študuje aj u Sergeja Ivanoviča Nebalujeva. == Systema na Slovensku == Je reprezentovaná predovšetkým klubom Systema Slovakia. V roku [[2010]] ho založili Ing. Slavomír Meško, Ondrej Sobota a Dávid Fazekaš. Cieľom tohto klubu je podporovať ruské bojové umenie a organizovať pravidelné tréningy a semináre na Slovensku. == Zdroje == * [http://russianmartialart.com/whatis.php Systema Vladimir Vasiliev] * [http://www.systema-slovakia.sk Systema Slovakia] * [http://www.systema.cz Systema Czech Republic] [[Kategória:Bojové športy]] bowurk5cw91szc49cd8la5pmxdft2wa 2 505079 8227040 8226529 2026-06-01T12:37:26Z Pe3kZA 39673 akt. 8227040 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kračiansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Jurová]] | municipality1 = [[Vrakúň]] | municipality2 = [[Kostolné Kračany]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Konopiská</nowiki>, [[Jurová]] | source_elevation = cca 116 | source_lat_d = 47.9436 | source_long_d = 17.555 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Vojka-Kračany]], [[Kostolné Kračany]] | mouth_elevation = cca 113 | mouth_lat_d = 47.9582 | mouth_long_d = 17.5744 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kračiansky kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Vojka-Kračany]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,2 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, severovýchodne od obce [[Jurová]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|116}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Konopiská<ref name=UGK/>, odkiaľ tečie lemovaný širokým pásom vyššej vegetácie juhovýchodným a zakrátko južným smerom. Vteká na územie chráneného areálu [[Konopiská]], ktorý sa rozkladá pozdĺž takmer celého toku.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Oblúkom sa stáča na východ a onedlho až severovýchod cez lokalitu Prudké rameno, kde sa točí na sever a na Pinkovskej lúke následne vytvára veľký, na západ prehnutý oblúk.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.952976,17.573743,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> V oblasti Kračianske lúky<ref name=Tm/> mení smer toku z východného na severný, tečúc rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] s minimálnym spádom. Lokalitou Dolné Kračianske pokračuje severným smerom k miestnej časti Armadeho Kračany<ref name=vku/>, neďaleko ktorých sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|113}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do kanála [[Vojka-Kračany]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57448&y=47.95836&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kračiansky kanál pramení na hranici území obcí [[Jurová]] a [[Kostolné Kračany]], onedlho vedie hranicou obce [[Vrakúň]] a Kračany a napokon prechádza na územie Kostolných Kračian, kde ústí. Preteká iba okresom [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Vrak%C3%BA%C5%88&source=osm&id=1015717152&ds=1&x=17.5641402&y=47.9429170&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Konopiská]] – chránené územie == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57448&y=47.95836&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Jurová]] [[Kategória:Vrakúň]] [[Kategória:Kostolné Kračany]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> k11fdl1j51llnvep7kbf2o45xrtv9fh 0 515834 8227074 8226917 2026-06-01T14:08:26Z ~2026-32554-24 296615 8227074 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Strečanský | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis osoby = slovenský kňaz, skladateľ, dirigent a pedagóg | Dátum narodenia = [[17. marec]] [[1910]] | Miesto narodenia = [[Špačince]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1985|6|22|1910|3|17}} | Miesto úmrtia = [[Sainte-Ode]], [[Belgicko]] }} [[Súbor:2026-05-02 Trnava 54.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Trnave]] Don '''Jozef Strečanský''' (* [[17. marec]] [[1910]], [[Špačince]]{{--}}† [[22. jún]] [[1985]], [[Sainte-Ode]], [[Belgicko]]) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], [[skladateľ]], [[dirigent]], [[učiteľ|pedagóg]], exilový pracovník, riaditeľ Útulku pre utečencov z východnej Európy v Belgicku, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam. == Zo života == Pochádzal z ôsmich súrodencov. Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Gymnaziálne štúdia absolvoval na slovenskom saleziánskom súkromnom gymnáziu v Taliansku v obci Perosa Argentina (1923{{--}}1924) a v Šaštíne (1924{{--}}1926). Teologické štúdiá absolvoval v Ľubľane-Rakovniku (Slovinsko). Kňazskú vysviacku prijal 4. júla 1937 v [[Ľubľana|Ľubľane]]. Primície mal 15. augusta v Špačinciach. Pôsobil ako profesor v diecéznom a saleziánskom Malom seminári sv. Pavla na Hollého ulici v Trnave (1938{{--}}1946) a v Malom seminári v Komárne (1946{{--}}1950). V Trnave vytvoril spevácky chlapčenský zbor ''Trnavskí saleziánski speváčikovia''. So svojím speváckym chlapčenským zborom vystupoval i v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]]. Profesor [[Eugen Suchoň]] si vybral jeho spevácky zbor, aby ako prvý interpretoval jeho hymnickú pieseň ''Aká si mi krásna''. V roku 1950 sa mu podarilo utiecť pred uväznením. Pôsobil v Rakúsku, Taliansku a v Belgicku. Od roku 1956 do 1981 zastával funkciu riaditeľa Útulku pre utečencov z východnej Európy. Útulok sídlil v obci Ramengies – Chin v Belgicku. == Dielo == === Operety === * ''Kaplnka v lese'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hlasy 1985 |url=http://dominikani.dyndns.org:8080/stiahnut/3_nastiahnutie/hlasy/1985/1985-3.txt |dátum prístupu=2014-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140522071341/http://dominikani.dyndns.org:8080/stiahnut/3_nastiahnutie/hlasy/1985/1985-3.txt |dátum archivácie=2014-05-22 }}</ref> * ''Mikuláš prichádza'' * ''Podivná socha'' * ''Rybári, rybári'' === Piesne === * ''Na jemných krídlach mája'' * ''Ó, Mária Bolestivá, naša ochrana…''<ref>[http://www.sedembolestna.sk/bazilika.html Bazilika Sedembolestnej]</ref> * ''Ó, Mária, Matka naša'' - hudba, text * ''Ó, zem ta krásna'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spevácky zbor slovenských učiteľov |url=http://www.szsu.sk/index.php/en/discography/102-diskografia-sk/125-cd-hoj-zem-draha-vlastenecke-a-hymnicke-zbory-2003-dirigoval-doc-mgr-art-stefan-sedlicky |dátum prístupu=2014-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140522074056/http://www.szsu.sk/index.php/en/discography/102-diskografia-sk/125-cd-hoj-zem-draha-vlastenecke-a-hymnicke-zbory-2003-dirigoval-doc-mgr-art-stefan-sedlicky |dátum archivácie=2014-05-22 }}</ref> * ''Slovensko moje'' * ''V dolinôčke'' * ''Vínečko červené'' * ''Ó, jak sa sladko spieva'' == Ocenenia == * V roku 1999 mu rodáci odhalili pamätnú tabuľu na miestnom kostole v Špačinciach. * V roku 2000 mu zastupiteľstvo mesta Trnavy udelilo čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam. * V roku 2017 sa stal držiteľom Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ÚPN ocenil saleziánov, ktorí na Západe pomáhali utečencov z komunistického bloku | url = https://www.upn.gov.sk/sk/upn-ocenil-salezianov-ktori-na-zapade-pomahali-utecencov-z-komunistickeho-bloku | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }} </ref> == Literatúra == * KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277. * Oľga Sládkovičová, Rudolf Sládkovič: ''Kňaz s harmonikou'', Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska, [[2005]], ISBN 80-89214-10-X, * KUBANOVIČ, Zlatko: ''Boží harmonikár.'' In: ''Don Bosco dnes'', XLI. roč., 4/2010, s. 18 – 19. [http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2010_04.pdf#page=18 online] * Margita Kániková, Eva Drobná: ''Jozef Strečanský - verný syn dona Bosca'' Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska, [[2010]] * STREČANSKÝ, Jozef, SDB. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1286{{--}}1287 }} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://spacince.fara.sk/sites/default/files/fain1.pdf Jozef Strečanský SDB] pdf {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Strečanský, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí saleziáni]] [[Kategória:Osobnosti zo Špačiniec]] 9bl4it55bzro26mrypv9kubcyumchg3 0 531688 8227287 8065600 2026-06-02T06:55:01Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Dolný vrch]] pomocou použitia HotCat 8227287 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.5703|20.688|dim:10km|format=dms|display=title}} [[File:Kostnica DV ustie.jpg|náhľad|[[Kostnica (jaskyňa)|Kostnica]] – jedna z najstarších známych jaskýň na slovenskej strane planiny [[Dolný vrch]]/Alsó-hegy. Sondovaním v úrovni pôvodného dna prenikli [[Praha|pražskí]] [[jaskyniar]]i do dovtedy neznámych priestorov s hĺbkou {{m|35|m|w}}. Polygónová dĺžka jaskyne predstavuje {{m|47|m|w}}.]] '''Jaskyne planiny Dolný vrch''' patria k podzemným krasovým útvarom, ktoré sa nachádzajú na planine [[Dolný vrch]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]]. Okrem nich sa tu nachádzajú povrchové krasové fomy ako napr. [[škrapy]], [[škrapové pole|škrapové polia]], krasové dutiny, krasové jamy resp. [[závrt]]y, prepadliská, resp. reliktné šachty). Priepasti sú vertikálny, teda zvislý typ [[jaskyňa|jaskyne]]. Jaskyňa je v tomto prípade nadradený pojem. == Geológia a geomorfológia == [[Dolný vrch]] predstavuje podcelok v rámci geomorfologického celku [[Slovenský kras]], a teda geomorfologicky explicitne vymedzené územie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | miesto = Bratislava }}</ref> v tomto prípade s [[kras]]ovým vývojom. Planina je v smere jej pozdĺžnej osi rozdelená štátnou hranicou medzi [[Slovensko]]m a [[Maďarsko]]m. Maďarská časť Dolného vrchu sa nazýva ''Alsó-hegy'' (jazykový ekvivalent). Dolný vrch možno charakterizovať ako približne {{km|17|m|w}} dlhé teleso ohraničené zo severu významným zlomom prešmykového typu s V-Z vergenciou, ktoré budujú predovšetkým karbonatické horniny ([[vápenec|vápence]], [[dolomit]]y) strednotriasového veku. Styk s nekrasovými, spodnotriasovými súvrstviami je tektonický. Vlastnosti dominantnej materskej horniny Dolného vrchu ([[wettersteinský vápenec]] lagunárnej fácie) a predovšetkým jeho litológia a puklinovitosť, podmieňujú vznik a vývoj špecifického, tzv. krasového reliéfu (exokras), ktorý sa na povrchu vyznačuje (a na Dolnom vrchu o to výraznejšie) pestrou paletou krasových foriem ([[Krasová jama|krasové jamy]], [[Reliktná šachta|reliktné šachty]], [[úval]]y, slepé, poloslepé doliny, [[Škrapové pole|škrapové polia]] atď.). V istej miere odráža vývoj na povrchu aj vývoj v podzemí. Podzemie, alebo inak [[endokras]], má osobitý vývoj a takisto zahŕňa pestrú paletu foriem (rôzne genetické typy prírodných podzemných dutín – [[Jaskyňa|jaskýň]]). == Stručná história speleologického prieskumu == [[Speleológia|Speleologický]] prieskum Dolného vrchu kontinuálne pokračuje od roku [[1911]], kedy maďarský prieskumník [[Imre Gábor Bekey]] uskutočnil prostredníctvom [[Uhorská zemepisná spoločnosť|Uhorskej zemepisnej spoločnosti]] prvú väčšiu výpravu.<ref>Najstaršie zmienky. In: Luděk Vlk et al. (2001). Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš</ref> Do leta [[1963]] pôsobili na planine iba maďarskí prieskumníci z viacerých skupín [[Maďarská speleologická spoločnosť|Maďarskej speleologickej spoločnosti]] ({{V jazyku|hun|Magyar barlangkutató társulat}}), ktorí v centrálnej časti planiny preskúmali a zdokumentovali viacero vertikálnych jaskýň. Od roku [[1963]], kedy prvý raz navštívil planinu jeden z nestorov českého skautingu a významný český jaskyniar [[Vladimír Stárka]] so svojimi spolupracovníkmi (V. Vojíř), sa začala písať významná tradícia českého speleologického prieskumu na tejto planine, ktorá trvá prakticky nepretržite do dnešných dní. Významnou osobnosťou, ktorá participovala na maďarskom i českom prieskume bol [[bača]] Gejza Rusznyák zo [[Zádielske Dvorníky|Zádielskych Dvorníkov]], ktorý sa vo východnej časti planiny staral o [[salaš]], pričom ako miestny znalec, a v podstate objaviteľ mnohých jaskýň, vodieval k vchodom a ústiam jaskyniarov z oboch táborov, ktorí ich vzápätí skúmali tradičným spôsobom. Ako prvý ich zároveň informoval o lokálnom názvosloví jaskýň. Letné expedície Krasové sekce [[Společnost Národního Muzea|Společnosti Národního Muzea]] z [[Praha|Prahy]] pod vedením V. Stárku, Z. Valeša, F. Skřivánka či V. Lysenka, a [[Speleologický klub Praha|Speleologického klubu Praha]] pod vedením V. Vojířa vyprodukovali kvantum fyzického úsilia i dokumentácie. Podobne sa činili ich nasledovníci – pražskí jaskyniari [[ZO ČSS 1-11 Barrandien]], ktorí poznanie a dokumentáciu planiny podstatným spôsobom rozšírili a skvalitnili. Unikátnym počinom bolo vyhotovenie precíznej lokalizačnej speleologickej mapy planiny. Korene tejto mapy siahajú do 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]], kedy vznikali prvé maďarské lokalizačné mapy z nášho územia, mapy KS SNM a mapa V. Vojířa. Slovenskí jaskyniari, resp. členovia [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]], začali na planine speleologicky pôsobiť neskôr. Systematicky až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Dovtedy sa na planine konali len speleoalpinistické či exkurzné akcie slovenských jaskyniarov, hoci objavenie [[Novoročná priepasť|Novoročnej priepasti]] v osemdesiatych rokoch 20. storočia svedčí aj o ich rekognoskačných aktivitách. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia však i oni významne prispeli k poznaniu Dolného vrchu prostredníctvom významných objavov a výsledkov systematického povrchového prieskumu v {{km|17|m|w}} dlhom severnom svahu planiny i vo východnej časti plošiny. Systematicky sa venovali aj krasovým prameňom planiny. Možno zhrnúť, že na objavovaní, prieskume a dokumentácii jaskýň i povrchových krasových foriem sa podieľalo do dnešných čias vyše sto jaskyniarov zo [[Slovensko|Slovenska]], [[Česko|Česka]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Dolný vrch patrí vďaka českej speleologickej tradícii medzi najlepšie preskúmané krasové územia na Slovensku, a dá sa predpokladať, že aj v [[Európa|Európe]] (porovnaj kap. 4 Náčrt histórie speleologického prieskumu in: L. Vlk et al., 2001). == Súčasný stav poznania == Na Dolnom vrchu ({{V jazyku|hun|Alsó-hegy}}), teda v rámci Slovenska i Maďarska, bolo k februáru [[2015]] evidovaných 254 známych jaskýň, z toho 139 vertikálnych (81 na Slovensku, 58 v Maďarsku) a 115 horizontálnych jaskýň (78 na Slovensku, 37 v Maďarsku).<ref>Krasové jevy planiny Dolný vrch. In: Luděk Vlk et al. (2001). Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš</ref> Jaskyňa je v podmienkach Slovenskej republiky explicitne definovaná v [[Zákon o ochrane prírody a krajiny|Zákone o ochrane prírody a krajiny]] č. 543/2002<ref>http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/543-2002-z-z.p-6708.pdf</ref>. Celkový počet známych jaskýň v Slovenskom krase v súčasnosti podľa dokumentátorov z košického pracoviska SMOPaJ prevýšil počet 1200. Na planine v súčasnosti stále pôsobia jaskyniari [[ZO ČSS 1-11 Barrandien]] ([[Praha]]), hoci už sporadicky, a jaskyniari zo [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]], ktorí tu stále vykonávajú prolongačné práce (napr. [[Priepasť pod Stodoliskami]], [[Stodoliská]]). Objem prieskumných a dokumentačných prác sa vo všeobecnosti zmenšil, keďže ťažisko činností českých jaskyniarov sa presunulo na maďarskú časť planiny – Alsó-hegy, kde českí jaskyniari každoročne od roku [[2004]] organizujú letné expedície. Ostatná expedícia na maďarskej strane planiny skončila 19.8.2015. Českí a slovenskí jaskyniari v súčasnosti aktualizujú a dopĺňajú podklady k vydaniu knižnej publikácie o Dolnom vrchu/Alsó-hegy (o slovenskej i maďarskej strane spoločne). Vybraný zoznam<ref>P. Bella et I. Hlaváčová et P. Holúbek (2007): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 30.6.2007). Slovenské múzeum OP a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Správa slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, Slovenská speleologická spoločnosť Liptovský Mikuláš, SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 364 s.</ref> pozoruhodných jaskýň Dolného vrchu zohľadňuje rôzne kritériá: ''hĺbka'' (so znamienkom -)/''dĺžka'', ''genetický typ'', ''význam''. *[[Natrhnutá]] -112 m; korózna, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Hlinoš]] -110 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Obrovská priepasť]] -100,5 m; korózno-rútivá, geomorfologicky a speleohistoricky významná *[[Lácova priepasť]] 85 m/-49 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná *[[Priepasť pri salaši II]] 75 m/-36 m; fluvikrasovo-korózna, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Dvojitá priepasť]] -72 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná *[[Priepasť pod koreňom]] -73; korózna, geomorfologicky významná *[[Dubová priepasť]] -63 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Sesterská priepasť]] 60 m/-34 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Srnčia priepasť]] 60 m/-24 m; korózna(?), geomorfologicky významná *[[Veľkonočná jaskyňa]] 60 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná *[[Drienkovská priepasť]] -57 m; korózna, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Fajka]] -56 m; korózno-rútivá; geomorfologicky významná *[[Mokrá priepasť]] -52 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Slnečná priepasť]] -50 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Kostnica]] 47 m/-35 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Bábková priepasť]] -44 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Pňová priepasť]] -43 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná *[[Priepasť geodetov]] -41 m; korózna *[[Klenova priepasť]] 40 m/-30 m; korózna *[[Kamenistá priepasť]] -38 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná *[[Jastrabia priepasť]] -37 m; korózna *[[Prastarý výver]] 37 m; fluviokrasová, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Zabudnutá priepasť]] -35 m; korózna *[[Malá sovia priepasť]] 32 m/-25 m; korózno-rútivá, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Veľká sovia priepasť]] -30 m; korózna, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Náhodná jaskyňa]] 30 m/-8 m; korózna(?), geomorfologicky významná *[[Poludňajšia priepasť]] -27 m; korózna *[[Hraničná priepasť]] -26 m; korózno-rútivá *[[Studňa]] -26 m; korózna *[[Západná priepasť I]] -25 m; korózno-rútivá *[[Priepasť pri salaši I]] -25 m/16 m; korózna *[[Muničná priepasť]] -15 m; korózna(?), geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Psia priepasť]] 25 m/-21 m; korózno-fluviokrasová, geomorfologicky významná *[[Stredová priepasť]] 25 m/-18 m; korózna(?), geomorfologicky významná *[[Priepasť abstinentov]] -22 m; korózna *[[Komária jaskyňa]] 18 m; fluviokrasová, geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Trativodná jaskyňa]] 15 m; korózna *[[Jaskyňa nad Paklánom]] 12 m; fluviokrasová(?), geomorfologicky a biospeleologicky významná *[[Kostkova priepasť]] 9 m; korózna, geomorfologicky významná *[[Havranie]] -8 m; korózno-rútivá, geomorfologicky významná == Speleogenetické súvislosti == Ide o jaskyne rôznej genézy (vývoja) a rôznych morfologických typov. Z hľadiska genézy sú zastúpené fluviokrasové jaskyne v rôznom štádiu vývoja (napr. [[Prastarý výver]], [[Komária jaskyňa]]), rôzne subtypy koróznych (napr. [[Jaskyňa nad Paklánom]], [[Lonová jaskyňa]], [[Veľkonočná jaskyňa]]) a rozsadlinových jaskýň ([[Klin (jaskyňa)|Klin]], [[Prielezná jaskyňa]]). Z morfologického hľadiska možno vyčleniť vertikálny typ jaskýň (priepasti, napr. [[Obrovská priepasť]], [[Natrhnutá priepasť]], [[Hlinoš]], [[Lácova priepasť]]) a horizontálny typ (výverové jaskyne, napr. [[Prastarý výver]], [[Komária jaskyňa]]). Jaskyne fluviokrasového pôvodu sa vyskytujú predovšetkým na južnej, maďarskej časti planiny Dolný vrch/Alsó-hegy. Dolný vrch sa tradične v literatúre označuje ako „krajina priepastí“. Súvisí to s fenoménom výskytu vertikálnych jaskýň v až neobvyklej denzite na kilometer štvorcový. == Predpokladané jaskynné sústavy Dolného vrchu == [[File:Vyvieracka Androdkerti forras.jpg|thumb|Vyvieračka v záhrade Svätého Andróda, extrémny stav. Tento výdatný výver (niekoľko sto hektolitrov za sekundu) je azda najrozkolísanejším krasovým prameňom Dolného vrchu. Spravidla býva aktívny len na jar alebo počas metorologicko-hydrologických extrémov. Väčšinu roka je inaktívny - "spí". Drénuje dosiaľ neznámu jaskynnú sústavu, ktorá má minimálne parametre Vápennej alebo Hrušovskej jaskyne na Silickej planine.]] Definovať, resp. vymedziť jaskynné sústavy na Dolnom vrchu, teda na slovenskej strane planiny, nie je jednoduché. Severný svah planiny lemuje zóna vyše dvadsiatich prameňov, z ktorých viaceré majú parametre krasových prameňov plytkého obehu (vyvieračiek) naznačujúce prítomnosť vyvinutých jaskynných sústav (napr. predpokladaná jaskynná sústava vyvieračky [[Teplica]], predpokladaná jaskynná sústava [[Vyvieračka v záhrade Svätého Andróda|Vyvieračky v záhrade svätého Andróda]], predpokladaná jaskynná sústava [[Malá jabloňová vyvieračka|Malej jablonej vyvieračky]] a [[Studňa pri hradnom buku|Studne pri hradnom buku]]. Viažu sa teda predovšetkým na významné ponorové zóny ([[Brezový závrt]], [[Egrešový závrt]]) a uvedené krasové pramene plytkého obehu ([[vzvieračka|vyvieračky]]). Príkladom vyvieračky, kde sa nepredpokladá vývoj signifikantných jaskynných priestorov je prameň [[Brúska]] s hlbokým obehom krasových vôd. Prieniku do potenciálnych jaskynných priestorov cez vyvieračky bránia mohutné sutinové kužele, ktoré lemujú severný svah planiny (porovnaj kap. 6.3 Pramene in: L. Vlk et al., 2001). Najnovšie objavy a výsledky bádania z konca októbra 2015, resp. z 8. novembra 2015 poukazujú prekvapivo na existenciu komplexu ponorových jaskýň vytvorených pravdepodobne inváziou riečneho toku Turňa do masívu planiny; o takomto scenári dosiaľ na Dolnom vrchu nepanovalo ani len tušenie. Potenciálnu jaskynnú sústavu v tomto prípade podľa všetkého drénovali vyvieračky na maďarskej strane planiny. Na riešení tejto problematiky v súčasnosti intenzívne pracujú jaskyniari [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]]. == Externé odkazy == <references /> * http://www.barrandien.eu/about.php?item=zo-css-1-11-barrandien{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Dolný vrch]] kktodz7jrb2s2ovf3w1nvoo7h2ewtkn 2 531730 8227031 8220994 2026-06-01T12:22:18Z PeterKLK 94978 /* Cena Antona Ondruša */ aktualizácia 8227031 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Cena Antona Ondruša== '''Cena Antona Ondruša''' bolo ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] na základe hlasovania hráčov ligových klubov. Organizátorom ankety bola redakcia denníka Šport v spolupráci s marketingovou spoločnosťou Artmedia a stávkovou spoločnosťou [[Niké (stávková kancelária)|Niké]]. Anketa vznikla v snahe spopularizovať slovenskú futbalovú ligu na podnet vtedajšieho podpredsedu [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] [[František Laurinec|Františka Laurinca]]. Výsledky ankety vznikli na základe hlasovania hráčov všetkých ligových klubov, z každého klubu hlasovalo 11 hráčov, ktorí v danej sezóne odohrali najviac zápasov. Cena bola pomenovaná po [[Anton Ondruš|Antonovi Ondrušovi]], bývalom 58-násobnom reprezentantovi {{TCH|f|0|Československa}}, kapitánovi [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstrov Európy 1976]]. Každý rok venoval víťazovi originálnu trofej, dielo talianskeho umelca Giusppe Fazolu. V prvom ročníku ankety to bola 30 cm vysoká trofej s podstavou z mramoru v tvare kalicha pololopty** ===Výsledky ankety=== {|class="wikitable" ! width=80|Sezóna ! width=120|{{prvé miesto}} ! width=120|{{druhé miesto}} ! width=120|{{tretie miesto}} |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Ürgeho | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ľubomír Faktor <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||{{ARG}} Fabio Nigro <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Kindera po Záteka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Ladislav Molnár]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ján Solár <br/> <small>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Šimona po Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 157 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Július Šimon]] <br/> <small>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small/>||[[Dušan Tittel]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Róbert Tomaschek]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |} ==Tribúna slávy== '''Tribúna slávy''' je projekt Únie ligových klubov, obdoba Siene slávy slovenskej futbalovej ligy. Pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] prišla Únia ligových klubov (ÚLK) s projektom ''Tribúna slávy'', ktorá je vlastne obdobou Siene slávy. Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] každoročne po skončení ligového ročníka uvedú na Tribúnu slávy tri osobnosti ligového futbalu v kategóriach hráč, tréner a osobnosť. Mená laureátov schvaľuje na návrh ÚLK odborná komisia zložená zo zástupcov trénerov, hráčov i médií a ich uvedenie na Tribúnu slávy sa koná vždy na slávnostnom galavečere v rámci vyhlásenia [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástky sezóny]]. ''„Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Ide o naštartovanie novej tradície, každý rok zaujmú čestné miesto na Tribúne slávy ďalšie osobnosti nášho ligového futbalu,“'' vysvetlil význam projektu prezident Únie ligových klubov [[Ivan Kozák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástka sezóny Fortuna ligy. PRVÉ TRI ČESTNÉ MIESTA NA TRIBÚNE SLÁVY SÚ OBSADENÉ | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3271-jedenastka-sezony-fortuna-ligy-najlepsim-hracom-weiss | dátum vydania = 21. 5. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvými laureátmi Tribúny slávy sa stali v máji 2023 [[Pavol Diňa]] v kategórii hráč, prvý kráľ strelcov zo sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historicky prvý najlepší strelec našej ligy oslavuje 60-ku | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3329-historicky-prvy-najlepsi-strelec-nasej-ligy-oslavuje-60-ku | dátum vydania = 11. 7. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Jozef Jankech]] v kategórii tréner a [[Jozef Adamec]] in memoriam v kategórii osobnosť. === Členovia Tribúny slávy === {|class="wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Kategória hráč ! width=120|Kategória tréner ! width=120|Kategória osobnosť |- |<center>2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/> |- |<center>2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Kucka | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3748-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-kucka | dátum vydania = 19. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Juraj Halenár]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček |- |<center>2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Tigran Barseghyan | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4267-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-tigran-barseghyan | dátum vydania = 18. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Peter Dzúrik]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský |- |<center>2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spoznali sme Jedenástku sezóny Niké ligy 2025/2026 | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4749-spoznali-sme-jedenastku-sezony-nike-ligy-2025-2026 | dátum vydania = 17. 5. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]] |} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** == Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách == ==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]== === {{ARM}} [[Arménsko]] === *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] === *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] === *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020 === {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] === *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 === {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] === [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] === *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 === {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] === *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] === *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 === {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 === {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] === *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] === *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 === {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 === {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] === *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 === {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] === *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 === {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] === *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] === *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2009 *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 === {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 === {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] === *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] === *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] === *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 === {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] === *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 === {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] === *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12 === {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 === {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] === *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] === *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]== === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 ==[[CAF|Africké ligové súťaže]]== === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]== === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}|||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |- |[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 * [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} joo0xib68ihduji43egl6c68zsmu0sd 0 535210 8227288 8226916 2026-06-02T06:56:26Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Dolný vrch]] pomocou použitia HotCat 8227288 wikitext text/x-wiki [[File:Hlinos Biela sachta.jpg|thumb|Priepasť Hlinoš na Dolnom vrchu v Slovenskom krase. Na zábere zostup do ''Bielej šachty'' (-60 m) počas výpravy jaskyniarov [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]] v lete [[1997]], ktorá ako prvá dosiahla dno novoobjavenej [[jaskyňa|jaskyne]] (-110 m). Iskrivo biely vykorodovaný [[wettersteinský vápenec]] je prekrytý recentnými povlakmi splavených hlinitých [[sediment]]ov. Dobre viditeľné sú nástenné žľaby korózneho pôvodu.]] '''Hlinoš''' (číslovanie: 141) je dobre vyvinutá korózno-rútivá [[priepasť]] kvartérneho veku v rozvinutom štádiu vývoja. Nachádza sa v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]] na planine [[Dolný vrch]], v jej východnej časti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf |dátum prístupu=2015-01-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305041016/http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref>. Patrí do katastrálneho územia obce [[Hrhov]] ([[okres Rožňava]]). Ústie je situované 2 m nad plochým dnom mohutnej [[krasová jama|krasovej jamy]] blízko hraníc s [[Maďarsko]]m v nadmorskej výške 396 m n. m. Nachádza sa v [[Národný park Slovenský kras|NP Slovenský kras]]. == Názvoslovie == Názov lokality sensu latto bol odvodený v r. 1996 od lokálnych geomorfologických pomerov - celá stráň krasovej jamy aj interiér všetkých tu prítomných povrchových i podzemných krasových útvarov je v dôsledku intenzívneho splachu zanesená/ý mocnou vrstvou hnedých, mladých sedimentov. V čase objavu boli intenzívne zvodnené, v posledných rokoch sedimentárne povlaky intenzívne vysychajú, a menia sa v kôry. Dochádza k ich deštrukcii, opadávaniu a hromadeniu na [[pseudodno|pseudodnách]]. == Objav priepasti == Na jar v. 1996 bola pri rekognoskácii východnej časti Dolného vrchu, neďaleko mohutného [[jaseň]]a, nájdená [[iniciálna depresia]] s kruhovým [[pôdorys]]om, priemerom 2,5 m a hĺbkou cca 0,8 m, vyplnená hlinitým [[sediment]]om. V priebehu troch [[prolongácia|prolongačných]] akcií v prvých zimných mesiacoch roku 1997 bolo obnažené ústie novoobjavenej jaskyne a spriechodnená jej vstupná, zavalená časť. K prieniku došlo v hĺbke 3,5 m. Prvozostup bol vykonaný pri obmedzenej dĺžke lana len na dno Hnedej šachty (-50 m); hlavný ťah priepasti bol vystrojený a preskúmaný na letnej výprave v r. 1997 až do hĺbky 105,4 m. V Ďalších rokoch podstatne vzrástla dĺžka jaskyne na cca 250 m, a to vďaka prieskumu a z neho vyplývajúcich nových objavov; prekročená bola i hĺbka jaskyne (-110 m), a to zo starého dna. Neskôr bola náročnými prolongačnými prácami otvorená sonda ''Zuzana'' (dnes [[Sesterská priepasť]]), ktorá pravdepodobne [[speleogenéza|speleogeneticky]] súvisí s priepasťou ''Hlinoš''. Vzájomné prepojenie bolo zatiaľ konštatované len na základe akustickej skúšky, fyzické prepojenie zatiaľ nebolo objavené. Objav jaskyne prislúcha jaskyniarom zo ''Slovenskej speleologickej spoločnosti''<ref>Gabriel Lešinský (1997): Nové objavy na planine Dolný vrch (1. časť). In: Spravodaj SSS, 28, 3/1997, Slovenská speleologická spoločnosť, Liptovský Mikuláš, s. 4-7</ref><ref>Luděk Vlk et al. (2001): Dolný vrch. SMOPaJ Liptovský Mikuláš, 143 s.</ref>. == Geomorfologické, geologické a speleogenetické pomery == Vertikálny jaskynný systém ''Hlinoš-Sesterská priepasť'' je situovaný vo východnej časti plošiny planiny Dolný vrch/Alsó-hegy v Slovenskom krase. Ústia jaskýň patriacich s veľkou pravdepodobnosťou do jednej veritkálnej [[jaskynná sústava|jaskynnej sústavy]] sú situované v južnej stráni mohutnej [[krasová jama|krasovej jamy]], v línii nad sebou. Výškový rozdiel medzi nimi činí 11 m. Výškový rozdiel medzi ústím Hlinoša a dnom Turnianskej kotliny v úrovni rieky Turňa činí 210 m. Výškový rozdiel medzi novým dnom v hĺbke -110 m a dnom Turnianskej kotliny v úrovni Turne predstavuje 100 m. Výškový rozdiel medzi novým dnom a lokálnou eróznou bázou, ktorú tvorí vyvieračka ''Kastélykerti-forrás'' v obci [[Tornanádaska]] v [[Maďarsko|Maďarsku]], predstavuje 116 m. Materskú horninu tvorí masívny strednotriasový [[wettersteinský vápenec]] lagunárnej [[fácia|fácie]]. Jaskynné priestory sú tu výrazne tektonicky [[predispozícia|predisponované]]; vytvorili sa v dôsledku [[korózia|koróznej]] činnosti vertikálne cirkulujúcej vody pozdĺž subvertikálne až vertikálne uklonených štruktúr ([[dislokácia|dislokácie]]). V korózne vyhĺbených výkledkoch sa tu niekedy hromadia sférické útvary minerálu [[goethit]] centimetrového rádu. == Morfológia priepasti == [[Priepasť]] tvorí relatívne rozsiahla, komplikovaná a dobre vyvinutá sieť mohutných, prevažne vertikálnych jaskynných priestorov (šachty, komíny), okien, pseudohorizontálnych pasáží, dómov. Do priepasti sa dá s využitím prírodných a inštalovaných [[kotviaci bod|kotviacich bodov]] zostúpiť pomocou [[jednolanová technika|jednolanovej techniky]] (Single Rope Technique). Jaskyňa je v súčasnosti v najvyššom, piatom stupni ochrany, patrí do kategórie [[prírodná pamiatka|prírodné pamiatky]] (v zmysle Zákona č. 543 o OP a krajiny z roku 2002<ref>http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/543-2002-z-z.p-6708.pdf</ref>) a vstup do nej je bez osobitného povolenia zakázaný. Dominantné priestory v jaskyni tvorí ''Hnedá šachta'', ''Biela šachta'', ''Zadná šachta'', ''Zadný dóm'' a ''Frank-Zahradníčkov komín. ''Frank-Zahradníčkov komín bol vylezený v r. 1998 pražskými jaskyniarmi. Priestory menšieho rozsahu nadväzujú na Zadnú šachtu, resp. na Bielu šachtu. Dno Bielej šachty tvorí ho predovšetkým sutina rôznej frakcie. Steny šiacht pokrývajú mocné nánosy splavených sedimentov a v Zadnej šachte aj [[sinter|sintrová výplň]] predovšetkým v nátekovej forme. V jaskyni sa však vyskytujú aj sintrové útvary vo forme stalgmitov (stalagmit v ''Hríbikovom dómiku''), stalaktitov, i drobných sintrových foriem (pizolitická výzdoba). == Význam == Priepasť Hlinoš indikuje mladé a intenzívne vertikálne krasovatenie tejto časti Slovenského krasu. Je zaujímavá zo speleoalpinistického hľadiska, z hľadiska speleogenézy i potenciálu pokiaľ ide o možnosti ďalšieho prieniku. V roku 2008 sa v jaskyni uskutočnili stopovacie skúšky s vybraným biologickým stopovačom - fágovou suspenziou bakteriofága H40/1. Priepasť Hlinoš je 2. najhlbšou priepasťou Dolného vrchu (1. [[Natrhnutá priepasť]], 3. [[Obrovská priepasť]]), a v poradí 12. najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu. V rámci rebríčka najhlbších jaskýň na Slovensku figuruje na 37. mieste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sss.sk/index.php/rebricky-jaskyn/550-najhlbsie-jaskyne-slovenska-2013 |dátum prístupu=2015-01-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161212151124/http://www.sss.sk/index.php/rebricky-jaskyn/550-najhlbsie-jaskyne-slovenska-2013 |dátum archivácie=2016-12-12 }}</ref>. == Referencie == <references /> {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} {{Súradnice|48.577478|20.754332|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Priepasti na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Hrhov]] [[Kategória:Dolný vrch]] fv61bedlzr33kl07zxsoakije0mgh7a 0 536456 8227281 7282531 2026-06-02T06:47:08Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Dolný vrch]] pomocou použitia HotCat 8227281 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Dolný vrch | native_name = | other_name = | category = [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] <!-- *** Image *** --> | image = Dolny vrch z Horneho vrchu.jpg | image_size = | image_caption = Planina Dolný vrch z planiny [[Horný vrch]]. <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | district1 = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | district2 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Slovenský kras]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | border_type = Susedné <br/>jednotky (na Slovensku) | border = [[Turnianska kotlina]]<br/>[[Zádielska planina]]<br/>[[Košická rovina]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = 48.575 | long_d = 20.702 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = Pavlovský vrch | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 611 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = východný okraj podcelku | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = cca 180 | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha územia na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Dolný vrch | statistics = | website = }} [[File:Dub v Lese mrtvych obrov.jpg|thumb|Symbol planiny Dolný vrch - dub pri studni Köves fertés-kút (Kamenná bahnitá studňa) v tzv. Lese mŕtvych obrov. Jeho vek sa odhaduje na 600 rokov.]] '''Dolný vrch''' je [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologický podcelok]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Je cca 17 km dlhá krasová [[planina]] s vysoko položenou náhornou [[plošinou]] a strmými krasovými stráňami, ktoré ju ohraničujú z troch strán. Patrí k najlepšie preskúmaným krasovým územiam na Slovensku. Je to kompaktné [[vápenec|vápencové]] teleso, ktoré však štátna hranica približne v polovici - vzhľadom k jej pozdĺžnej osi - rozdeľuje na [[Slovensko|slovenskú časť]] - Dolný vrch, a [[Maďarsko|maďarskú časť]] - [[Alsó-hegy]] (Dolný vrch; jazykový ekvivalent). V širšom slova zmysle sa teda označuje ako Dolný vrch/Alsó-hegy. Je pokrytý hustými, zväčša listnatými lesmi, v ktorých sa skrýva len niekoľko veľkých lúk. Zachovalosť krasových biotopov podmienila dlhé roky strážená štátna hranica a priľahlé pohraničné pásma, ale i územná ochrana na Slovensku i v Maďarsku. Doklady o osídlení planiny siahajú až do praveku. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → ''[[Slovenské rudohorie]]'' → ''[[Slovenský kras]]'' → '''''Dolný vrch'''''</small></center> <center><small>***</small></center> Podcelok zaberá juhovýchodnú časť Slovenského krasu a vytvára úzky pás popri hranici s [[Maďarsko]]m. V rámci krajinného celku susedí na severe s [[Turnianska kotlina|Turnianskou kotlinou]] a na západe so [[Silická planina|Silickou planinou]]. Východným smerom nadväzuje rovinatá [[Košická rovina]], patriaca do [[Košická kotlina|Košickej kotliny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-02| miesto = Bratislava }}</ref> == Geomorfológia == Teleso planiny je pretiahnuté v smere V-Z. Východné ukončenie tvorí hrasť, ktorá sa postupne ponára do sedimentov Turnianskej kotliny. Západná časť plynulo prechádza do Silickej planiny. Vzájomne ich oddeľuje tektonický zlom s vergenciou SZ-JV. Ten zároveň oddeľuje súvrstvie svetlých strednotriasových vápencov Dolného vrchu a súvrstvie spodnotriasových bridlíc Silickej planiny. V rámci fyzickogeografického členenia Slovenského krasu v zmysle E. Mazúra (1971)<ref>Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; s. 98-104+mapa č. 15</ref> sa územie vyčleňuje do týchto jednotiek: ''montánna krajina'' → ''krasová krajina'' → ''krasová planina s lesostepou'', resp. ''stráne krasových planín s dubohrabinami''. Pokiaľ vychádzame z typologického členenia reliéfu podľa toho istého autora, reliéf Dolného vrchu determinujú: * svah planiny Severný svah, resp. stráň Dolného vrchu predstavuje do [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]] strmo uklonenú časť planiny. Sklon v najstrmších - východných a centrálnych - partiách dosahuje aj 35-40°, lokálne môže dosahovať i viac. Najplytšie sú západné svahy, kde je prevýšenie vzhľadom k Turnianskej kotline najnižšie. Severná stráň je rozčlenená svahovými ryhami ("žľabmi"), ktoré môžu byť tektonicky predisponované. Predstavujú transportné úseky, ktorými sa presúvajú zvetraliny (sutiny) a pôdy. Najspodnejšie úseky svahových rýh vypĺňajú mohutné, nespevnené holocénne sutinové osypy s mocnosťou až niekoľko metrov. Zvláštnosťou Dolného vrchu sú mohutné krasové jamy, ktoré sú situované približne v polovici svahu planiny. Majú kruhový pôdorys, priemer vyše 100 m a hĺbku 20-25 m. Ich vývoj pravdepodobne súvisí s prítomnosťou výraznej tektonickej štruktúry. * plošina planiny Plošina sa vyznačuje mimoriadne vysokou denzitou krasových jám. Na Dolnom vrchu sa vyskytuje najviac krasových jám na kilometer štvorcový. Na rozdiel od Hornného vrchu, Silickej či Jasovskej planiny sa tu vyskytuje menej úvalov (v západnej časti planiny). Slepých ani poloslepých dolín tu niet. nevyskytujú sa tu ani krasové jazerá. Ich úlohu zastupujú plošne často obrovské bahniská na dne krasových jám. je ich však len zopár. Bahnisko v centrálnej časti planiny v bezprostrednej blízkosti jej severnej hrany, je rozlohovou najväčšie a s obľubou ho využíva vysoká i čierna zver. V mokrých údobiach roka býva zaplavené vodou takmer celé dno krasovej jamy. == Kras Dolného vrchu == Krasový fenomén je na planine mimoriadne bohatý, variabilný a dobre vyvinutý. Dolný vrch predstavuje v zmysle E. Mazúra (1971)<ref>Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Podklad a reliéf. Typologické členenie reliéfu. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; s. 19-22+mapa č. 4</ref>tzv. [[planinový kras|planinový typ krasu]]. [[Reliéf]] tu tvorí pestrá škála povrchových [[krasová forma|krasových foriem]] a v podzemí je veľmi dobre vyvinutý [[endokras]]. [[Jaskyne planiny Dolný vrch]] patria k rôznym morfogenetickým typom; prevláda tu zvislý typ - priepasti. Horizontálne jaskyne sa nachádzajú vo svahu. Možno tu nájsť prakticky všetky vývojové štádiá priepastí: *iniciálne (napr. [[Kostkova priepasť]], [[Bábková priepasť]]) *dobre vyvinuté (napr. [[Hlinoš]], [[Lácova priepasť]]) *senilnejúce (napr. [[Kamenistá priepasť]], [[Malá sovia priepasť]], [[Veľká sovia priepasť]]) *senilné ([[Obrovská priepasť]], [[Natrhnutá priepasť]]) *reliktné ([[priepasť pri troch lipách]], [[Lipová priepasť]], [[Stodoliská]]) === Povrchové krasové formy (v zmysle J. Jakála, 1975)<ref>Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši; s. 37-70</ref>=== Povrchový kras Dolného vrchu - exokras - je výrazne rozčlenený. Nachádzame tu takmer všetky povrchové formy a útvary planinového krasu, s výnimkou polja, bogazu a slepého údolia. * [[Škrapy]] [[File:Skrapy Z svah.jpg|thumb|V západnej časti planiny sa na mnohých miestach vyskytujú mocné pokryvné útvary, preto tu škrapy vystupujú len ojedinele. V tomto prípade lemujú tzv. iniciálnu depresiu.]] Tieto malé korózne formy sa vyskytujú na Dolnom vrchu často, v rôznych typoch, a na menších i rozsiahlejších plochách (pozri [[Škrapové pole|škrapové polia]]), a to tak na plošine ako aj v svahu. J. Jakál v roku 1975 vyčlenil<ref>Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši; s. 38-44</ref>v rámci systematického členenia niekoľko typov škráp, ktoré sú typické pre oblasť Slovenského krasu. Bez škráp sú len tie časti svahu a plošiny, ktoré sú prekryté mocnou pôdnou pokrývkou, t. j. predovšetkým v západnej časti planiny. V krasových jamách vystupujú často studňovité škrapy a puklinovité škrapy. Najvýraznejšie vystupujú v centrálnej časti planiny na hrebeňoch medzi krasovými jamami (pri [[Kamenistá priepasť|Kamenistej priepasti]] alebo pri [[Priepasť pod Stodoliskami|Priepasti pod Stodoliskami]]). Najmohutnejšie a najrozčlenenejšie sú škrapy pri [[Bratská priepasť|Bratskej priepasti]], kde dosahujú výšku viac ako jeden meter. Indikuje to už veľmi intenzívnu mieru erózie, resp. splach pokryvných útvarov do podzemia. Perforácie, ktoré sa často vyskytujú v škrapoch, vytvorili väčšinou biomechanicky a chemicky koreňové sústavy drevín penetrujúcich do vápencového masívu a to v časoch, keď boli ešte škrapy prekryté zvetralinovou pokrývkou. * [[Závrt]]y [[File:Relief DV.jpg|thumb|Typickým prvkom reliéfu na Dolnom vrchu sú krasové jamy (závrty). V pozadí je krasová jama V od Kamenistej priepasti (v popredí)]] Najrozšírenejším typom sú krasové jamy alebo [[závrt|závrty]], teda v zmysle J. Jakála (1975) uzavreté dutiny vo vápenci s koróznym vývojom za subaerických alebo subniválnych podmienok. Na plošine sa ich nachádza niekoľko sto, v svahu dva (pozri odstavec o svahu). Spravidla bývajú kruhového alebo elipsovitého pôdorysu, menej zastúpené sú rôznotvaré typy. Varírujú v hĺbke i priemere (veľkosti), ich typológia je veľmi pestrá. Klasifikujú sa z viacerých hľadísk, tu uprednostňujeme v zmysle J. Jakála (1975) genetické hľadisko a k nemu priradené morfologické typy: * Rútené krasové jamy - vznikajú zdola nahor zrútením stropných častí podzemných priestorov, mávajú strmé až kolmé steny, hĺbka spravidla prevyšuje priemer * Korózne krasové jamy - vznikli zhora nadol rozpúšťacou činnosťou vody v krasovatejúcej hornine pozdĺž nespojitostí (zlomov, puklín) **Lievikovité krasové jamy - priemer:hĺbka = 2:1 až 3:1; sklon strání: 30-45° **Misovité krasové jamy - priemer:hĺbka = 5:1 až 10:1; sklon strání 12-15° **Kotlovité krasové jamy - prechodný typ medzi predchádzajúcimi **Prstencovité krasové jamy - plytké (do 4 m), priemer do 50 m, s rovným dnom **Náplavové krasové jamy - vznikajú v dnách starších krasových jám odnosom zvetralín * [[Úvala|Úvaly]] * [[Krasová priehlbeň|Krasové priehlbne]] * [[Krasový chrbát|Krasové chrbty]] * [[Reliktná šachta|Reliktné šachty]] (prepadliská) * [[Iniciálna depresia|Iniciálne depresie]] ''Fluviokrasové formy'' (suché doliny, slepé doliny, poloslepé doliny, vrecovité doliny) ani ''okrajové krasové formy'' (okrajové krasové jamy, okrajové krasové jazerá, okrajové polje) na slovenskej strane planiny Dolný vrch/Alsó-hegy nie sú vyvinuté, skôr možno niektoré z nich hľadať na maďarskej strane planiny. === Podzemné krasové formy === [[File:Vystava vadozna sachta hlavny tah.jpg|thumb|Takmer 60 m hlboká vadózna šachta senilnej Drienkovskej priepasti známej už od r. 1912. Na Dolnom vrchu je vysoká hustota zvislých jaskýň - priepastí. Preto synonymom Dolného vrchu je označenie "Krajina priepastí".]] Podzemný kras Dolného vrchu - [[endokras]], je mimoriadne morfologicky pestrý a bohatý predovšetkým na vertikálne typy podzemných priestorov. Na Slovensku sa zatiaľ na rozdiel od Maďarska, kde panujú lepšie podmienky pre prienik do fluviokrasu, nepodarilo vstúpiť do veľkých jaskynných sústav. Nepriame indície však svedčia o ich existencii, veľkosti i rozsiahlosti (napr. parametre vyvieračky [[Teplica]]). *[[jaskyne]] **[[priepasť|vertikálne jaskyne]] **[[jaskyňa|horizontálna jaskyňa]] **[[kombinovaná jaskyňa|kombinované jaskyne]] Vo všetkých troch typoch môžu vznikať tieto typy podzemných priestorov: *jaskynná chodba *jaskynný dóm (sieň) *jaskynný komín *jaskynná šachta *jaskynná studňa *jaskynná plazivka == Geológia == Dolný vrch budujú dominantne masívne svetlé strednotriasové [[wettersteinský vápenec|wettersteinské vápence]], ktoré vekovo zasahujú celý ladinský stupeň a časť kordevolu. Ide o objemovo i plošne prevládajúce organogénne vápence, ktoré majú vysoké zastúpenie rôznych druhov fosílií. Dominantným druhom je stielkatá riasa [[Diplopora annulata]]. Na plošine sa zachovali aj dva menšie výskyty vekovo mladších, tiež strednotriasových, tzv. [[leckogelské vápence|leckogelských vápencov]]. Litologicky monotónnu stavbu spestrujú nádašské, reiflinské a pseudoreiflinské, a steinalmské vápence, ktoré vystupujú vo východnom ukončení Dolného vrchu, už v doline Bodvy. == Hydrológia == Pod severnou stráňou Dolného vrchu vyviera viacero prameňov rôzneho hydrologického typu, pôvodu, s rôznymi vlastnosťami a charakteristikami. V súčasnosti je známych 22 prameňov. Vybrané pramene (od východu) * [[Prerezaná studňa]] - rozptýlený prameň s nízkou výdatnosťou * [[Kunčí prameň]] - sutinový prameň z neveľkej jaskyne; s nízkou výdatnosťou * [[Žmeňská studňa]] - nekrasový prameň * [[Okrúhla studňa]] - nekrasový prameň * [[Teplica]] - krasový prameň plytkého obehu s mimoriadne vysokou rozkolísanosťou; parameter Qmax (výdatnosť) predstavuje sezónne aj viac ako 1000 l/s; pod prameňom bolo umelo vybudované maloplošné jazero * [[Vyvieračka v záhrade svätého Andróda]] - krasový prameň plytkého obehu s mimoriadne vysokou rozkolísanosťou; parameter Qmax (výdatnosť) predstavuje sezónne niekoľko hektolitrov za sekundu; čiastočne narušený trasou plynovodu [[File:Vyvieracka Androdkerti forras.jpg|thumb|Vyvieračka v záhrade Svätého Andróda, extrémny stav. Tento výdatný výver (niekoľko hektolitrov za sekundu) je azda najrozkolísanejším krasovým prameňom Dolného vrchu. Spravidla býva aktívny len na jar alebo počas metorologicko-hydrologických extrémov. Väčšinu roka je inaktívny - "spí". Drénuje dosiaľ neznámu jaskynnú sústavu, ktorá má minimálne parametre Vápennej alebo Hrušovskej jaskyne na Silickej planine.]] * [[Brúska]] - krasový prameň hlbokého obehu s mimoriadne nízkou rozkolísanosťou; zachytený pre potreby kompresorovej stanice v katastri Jablonova nad Turňou * [[Vŕbová studňa]] - krasový prameň plytkého obehu; narušený trasou plynovodu * [[Prameň pod Drienkovskou cestou]] - krasový prameň plytkého obehu s nízkou výdatnosťou * [[Čierna studňa]] - krasový prameň plytkého obehu s nízkou výdatnosťou * [[Studňa pri hradnom buku]] - krasový prameň plytkého obehu s nízkou výdatnosťou == Biota == *Flóra [[File:Najstarsi hrab na Dolnom vrchu.jpg|thumb|Najstarší hrab na Dolnom vrchu. Jeho vek sa odhaduje na cca 150 rokov.]] Plošinu a stráne planiny pokrývajú relatívne kompaktné, fytocenologicky pestré lesné spoločenstvá. Podľa E. Krippela (1971)<ref>Eduard Krippel in Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Vegetačné pomery. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; s. 88-97+mapy č. 13 a 14</ref> sa tu uplatňujú ''hrabové dúbravy ''(''Carpineto-Quercetum'') v rámci vegetačného stupňa dubového, a ''bukové dúbravy'' (''Fageto-Quercetum'') vo vegetačnom stupni bukovo-dubovom. Ten istý autor v rámci Dolného vrchu vymedzil aj skupiny súčasných lesných typov: *skupina hrabových dúbrav Carpineto-Quercetum (Z svah, západná, centrálna i východná časť plošiny; centrálna časť plošiny) *skupina bukových dúbrav Fageto-Quercetum, Querceto-Fagetum (SZ svah, S svah) *skupina kyslých dubových bučín Fagetum quercinum (najvyklenutejšia časť severného svahu) *skupina sutinových lesov Tilieto-Aceretum (SV časť svahu i východná časť plošiny) Súčasné lesné porasty všeobecne v Slovenskom krase sú podľa E. Krippela (1971, s. 88)) oproti pôvodným silno redukované. Na plošine a sčasti v severných svahoch dominujú predovšetkým výmladkové lesy v rámci hrabových dúbrav ''Carpineto-Quercetum'', ktoré vznikli na miestach, kde bol vymýtený pôvodný les. Tento typ lesa podľa E. Krippela intenzívne degraduje pôdy. [[Buk]] v stráňach smerom na západ ubúda, pričom nastupuje dubohrabina. Na skalných expozíciách často vystupuje [[lipa]] a [[jarabina]]. Na plošine tvoria enklávy na mikroklimaticky vhodných stanovištiach (krasové jamy, krasové depresie) [[javor horský-klen|javory horské-kleny]] i [[breza|brezy]]. V porastoch všeobecne sa často vyskytujú aj enklávy briez a [[Drieň (rod)|drienok]]. Na planine sa vyskytuje viacero druhov cievnatých rastlín. Jarný aspekt je typický pre [[kopytník európsky]] (''Asarum europaeum''), [[luskáč]] (''Vincetoxicum hirundinaria''), [[zubačka cibuľkonosná|zubačku cibuľkonosnú]] (''Dentaria bulbifera''), [[marinka voňavá|marinku voňavú]] (''Galium odoratum''), [[ľalia zlatohlavá|ľaliu zlatohlavú]] (''Lilium martagon''), [[vtáčia prilba|vtáčiu prilbu]] (''Cephalantera alba''). *Bezstavovce Na Dolnom vrchu sa vyskytujú desiatky druhov [[bezstavovce|bezstavovcov]] (''Evertebrata''). Zastúpené sú [[okrúhlovce]], [[obrúčkavce]], [[mäkkýše]], [[článkonožce]]. Nepríjemným spoločníkom je druh ôs, ktoré si budujú hniezda v zemi, a v horúcich letách často napádajú okoloidúcich. Veľmi nepríjemné vedia byť pôdne roztoče z rodu ''Neotrombicula'' sp., ktorých larvy nalezú na zvieratá i na ľudí rádovo v stovkách, pričom spôsobujú ochorenie, tzv. trombidiózu alebo trombikulózu. Ex post sa nedá proti ochoreniu brániť, ale možno mu predchádzať tak, že si človek nebude sadať ani líhať na zem, ale vždy na nejakú pevnú podložku - škrapy, kmeň stromu, peň. Zdrojom týchto parazitických roztočov je tráva, lístie, hrabanka. *Stavovce **Obojživelníky Na Dolnom vrchu sa vyskytuje niekoľko druhov obojživelníkov, ktoré sa zaujímavo adaptovali na prakticky bezvodé, rýdzo krasové prostredie. Aktívne vstupujú dokonca do jaskynných priestorov (aj priepastí), kde vládnu priaznivejšie mikroklimatické pomery (cca 8°C). Na jeseň vyhľadávajú iniciálne depresie, ktorých sedimentárna výplň býva v zime vyhrievaná teplom z jaskýň. Na plošine planiny možno stretnúť [[mlok obyčajný|mloka obyčajného]] (''Triturus vulgaris''), [[kunka vrchovská|kunku vrchovskú]] (''Bombina variegata''), [[ropucha obyčajná|ropuchu obyčajnú]] (''Bufo bufo''), [[skokan štíhly|skokana štíhleho]] (''Rana dalmatina'') a [[rosnička zelaná|rosničku zelenú]] (''Hyla arborea''). *Plazy Plazy majú na planine chudobné zastúpenie - zistená bola len [[užovka obyčajná]] (''Natrix natrix'') a [[jašterica obyčajná]] (''Lacerta agilis''). Užovka počas tzv. aestivácie, teda letargie v mimoriadne horúcich letných dňoch, takisto trávi čas ukrytá v krasových jaskyniach, resp. v ich vstupných fáciách, kde vládne teplota do 10°C. *Vtáky Avifauna Dolného vrchu sa vyznačuje jednak pomerne vysokou diverzitou aj stálosťou, pravidelným výskytom jednotlivých druhov. Opakovane tu bola zistená jedna z najvzácnejších sov na Slovensku - [[výrik obyčajný|výrik ]]<nowiki/>lesný (''Otus scops''). Možno tu počuť či vizuálne pozorovať aj iné druhy sov: [[sova obyčajná|sovu obyčajnú]] (''Strix aluco''), ktorá deň trávi často vo výklenkoch priepastí, [[kuvičok vrabčí|kuvička vrabčieho]] (''Glaucidium passerinum''), ktorý obsadzuje sporadické, plošne malé enklávy ihličnanov na planine (hlavne borovice) a obvykle sa vyskytuje najmä v horských ihličnatých lesoch - jeho výskytový areál tu dosahuje svoj južný okraj, a vo svahoch sa vyskytuje aj [[sova dlhochvostá]] (''Strix uralensis''). Hniezdi tu aj [[bocian čierny]] (''Ciconia nigra'') a [[orol krikľavý]] (''Aquila pomarina''). V jaskyniach sa našli hniezda [[červienka obyčajná|červienky obyčajnej]] (''Erithacus rubecula'') i [[drozd čierny|drozda čierneho]] (''Turdus merula''). Hniezdi tu aj [[myšiak obyčajný|myšiak ]]<nowiki/>hôrny (''Buteo buteo''). [[Ďatlovce|Ďatľovce]] sú na planine pomerne hojné, v lesných porastoch planiny sa vysykytuje 8 druhov ďatľov. Častý je hlavne [[tesár čierny]] (''Dryocopos martius''). *Cicavce Z mammalií na planine možno stretnúť [[rys ostrovid|rysa ostrovida]] (''Lynx lynx''), viac ráz sa tu zatúlal [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos''), skrytým spôsobom života tu žije [[mačka divá]] (''Felis silvestris''), bežne sa vyskytuje [[jazvec]] (''Meles sp.''), jeden záznam dokumentuje dokonca psíka medvedíkovitého, ktorý bol v päťdesiatych rokoch introdukovaný aj na Slovensku. V jaskyniach je častá [[kuna]] (''Martes sp.''), žije tu i lasica. Z drobných cicavcov tu žije [[plch veľký]] (''Glis glis''), ktorý s obľubou zimuje v jaskyniach, a v chudobných pôdach si robia nory hlodavce z rodu ''Apodemus''. == História == Preukázateľné doklady o prítomnosti ľudí na planine sa datujú už do mladšej doby bronzovej. Ide o artefakty z dvoch jaskýň (keramika kyjatickej kultúry) a jeden z povrchu planiny (bronzová sekerka). Staršie doklady (paleolitická stanica?, limnokvarcitové škrbadlo?), ktoré by však bolo treba overiť, sa uvádzali v staršej literatúre len z pahorku Veľký Paklán, ktorý už leží v [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotline]], pod severným úpätím Dolného vrchu. Obce z Turnianskej kotliny a z planiny Alsó-hegy sa datujú na základe písomných prameňov do 12.-13. storočia n. l. To svedčí o tom, že minimálne jedno tisícročie miestni obyvatelia na planinách pôsobili. Získavali tu v [[milier|milieroch]] pálením [[drevné uhlie]], a vo [[vápenka|vápenkách]] [[pálené vápno]]. V lesoch nachádzali dostatok dreva. Na planine poznáme 3 vybudované studne, z toho jedna je funkčná dodnes. Na maďarskej strane planiny (Alsó-hegy) sa vyskytujú taktiež minimálne tri vykopané a vápencom vyložené studne. Okrem iného, veľké zarastajúce lúky a stáročné solitérne [[dub]]y (dnes už zapojené v poraste) indikujú prítomnosť tzv. pasteveckých lesov na planine, kde rozostupy medzi [[solitér]]mi činili až niekoľko desiatok [[meter|metrov]]. Človek pôsobí na planine dodnes - ťaží tu drevo, poľuje, skúma jaskyne. Na maďarskej časti planiny je rozvinutá sieť turistických chodníkov, na Slovensku jestvuje len cyklotrasa pod severným úpätím Dolného vrchu, a na plošine sieť jaskyniarsky značených ciest a chodníkov. == Klíma == Dolný vrch má niekoľko mikroklimatických zvláštností, ale inak sa nevyníma z charakteru miernej [[klíma|klímy]] mierneho [[klimatické pásmo|klimatického pásma]]. V zmysle klímogeografického členenia Slovenského krasu podľa K. Tarábeka (1971)<ref>Koloman Tarábek in Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Klíma. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; s. 23-33+mapy č. 5 a 6</ref> sa Dolný vrch radí do klimatického subtypu ''mierne kontinentálna, mierne teplá a mierne vlhká klíma planín (resp. horských plošín)''. Územie ohraničuje [[izohyeta]] 700 mm, ktorá dokumentuje ročný úhrn zrážok v období meraní (1931-1960). Špecifiká podmieňuje predovšetkým rozčlenenie krasového reliéfu. Sneh schádza z planiny ako posledný zo severných svahov krasových jám ([[závrt|závrtov]]) a ich dien. V čase stabilných meteorologických pomerov v lete je v lesných porastoch mimoriadne horúco. [[Teplota]] v súvislom lesnom poraste dosiahne nezriedka aj 30°C. Každá kvapka vody, ktorá sa dostane na povrch planiny infiltruje do podzemia alebo ju spotrebuje [[vegetácia]]. Na povrchu sa mláky tvoria výlučne počas búrok alebo dlhšie trvajúcich dažďov - aj to len v koľajach lesných ciest. == Súčasný stav a územná ochrana == Planina Dolný vrch patrí k najzachovalejším krasovým územiam u nás, predovšetkým z hľadiska stavu lesných biotopov. V posledných rokoch sa začalo s ťažbou drevnej hmoty aj v západnej časti planiny, ale napriek tomu je územie najmenej dotknuté antropogénnymi zásahmi. Dolný vrch/Alsó-hegy majú vysoký status v rámci sústavy chránených území na Slovensku i v Maďarsku. Obe časti planiny sú súčasťou národných parkov NP [[Slovenský kras]], res. [[Aggteleki nemzeti park]]. V Maďarsku sú v rámci územia vyčlenené aj rezervácie - teda najvyšší stupeň územnej ochrany; na Slovensku patrí planina do tretieho stupňa územnej ochrany. Podzemný fenomén má v obidvoch štátoch aj špecifický druh ochrany - u nás je to pri vybraných lokalitách národná prírodná pamiatka (napr. [[Obrovská priepasť]]), resp. prírodná pamiatka (všetky ostatné jaskyne na Dolnom vrchu), vyplývajúce zo Zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Slovenský kras]] [[Kategória:Planiny na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku]] [[Kategória:Dolný vrch| ]] 253vr1aw4ckf4vyc919ttyxy5cfax4v 0 548578 8227336 7816521 2026-06-02T10:55:25Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8227336 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ratko Perić |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = biskup v Mostar-Duvno <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Ratko Perić.jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = Coat of arms of Ratko Perić.svg <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Kroz nevolje u kraljevstvo Božje |heslo po slovensky = Cez ťažkosti v Božom kráľovstve |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} |dátum narodenia = {{dnv|1944|02|02}} <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Tuk (Rovišće)|Tuk]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] (dnešné [[Chorvátsko]]) |dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |1. funkcia = Sídelný biskup v Mostar-Duvno |1. funkcia - obdobie = [[24. júl]] [[1993]]{{--}} |1. funkcia - predchodca = [[Pavao Žanić]] |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = Biskup koadjútor v Mostar-Duvno |2. funkcia - obdobie = [[14. september]] [[1992]]{{--}}[[24. júl]] [[1993]] |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = {{duv|1969|04|13|1944|02|02|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1969|06|29|1944|02|02|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = [[Petar Čule]] |kňazský svätiteľ funkcia = biskup v Mostar-Duvno |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = {{duv|1992|05|29|1944|02|02|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1992|09|14|1944|02|02|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Franjo Kuharić]] |biskupský svätiteľ funkcia = záhrebský arcibiskup, kardinál |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Josip Uhač]] |1. spolusvätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Pavao Žanić]] |2. spolusvätiteľ funkcia = |kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kardinál menujúci = |kardinálsky stupeň = |titulárny kostol = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} [[Monsignore|Mons.]] '''Ratko Perić''' (* [[2. február]] [[1944]], [[Tuk (Rovišće)|Tuk]]) je [[Chorvátsko|chorvátsky]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[Diecéza (biskupstvo)|diecézny]] [[biskup]] v [[Mostar-Duvno]]. == Život == Narodil sa [[2. február]]a [[1944]] v [[Tuk (Rovišće)|Tuku]], ako syn Grga a Anice Perićových. Pokrstený bol [[5. február]]a [[1944]] v kostole [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]] v [[Rovišće]]. Základnú školu navštevoval v [[Rotimlja|Rotimlje]] a v [[Crnići (Čapljina)|Crnići]]. Roku [[1959]] vstúpil do [[Seminár (katolíci)|kňazského seminára]] v [[Záhreb]]e, kde tiež v tomto meste študoval [[Kresťanská filozofia|filozofiu]]. Roku [[1965]] odišiel študovať [[Kresťanská teológia|teológiu]] do [[Rím]]a. Na [[Pápežská univerzita Urbaniana|Pápežskej univerzite Urbaniana]] získal v [[jún]]i [[1969]] s tézou „''Rola kardinála [[Alojzije Stepinac|Stepinaca]] vo vzťahoch medzi cirkvou a štátom''“ [[Licenciát teológie|licenciát]]. Dňa [[13. apríl]]a [[1969]] bol vysvätený na [[diakon]]a. Na kňaza bol vysvätený [[29. jún]]a [[1969]] biskupom [[Petar Čule]]. Po vysvätení pokračoval v štúdiu na Urbaniane, kde v roku [[1971]] získal doktorát. Stal sa profesorom [[Dejiny|histórie]] a [[Grécke jazyky|gréčtiny]] na [[Gymnázium|Gymnáziu]] v [[Dubrovník]]u. Ďalej bol profesorom [[Ekumenizmus|ekumenickej teológie]] na Vrhbosňanskej teologickej katolíckej fakulte, východnej teológie na Katolíckej teolegickej fakulte v Záhrebe, ekumenickej teológie na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej univerzite Gregoriana]] v Ríme, [[eklesiológia|eklesiológie]] a [[Mariológia|mariológie]] na Teologickom inštitúte v Mostare. Roku [[1979]] sa stal [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] [[Chorvátsky pápežský seminár sv. Hieronyma|Chorvátskeho pápežského seminára sv. Hieronyma]]. Dňa [[29. máj]]a [[1992]] bol menovaný pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] [[Biskup koadjútor|biskupom koadjútorom]] diecézy Mostar-Duvno. Biskupské svätenie prijal [[14. september|14. septembra]] [[1992]] z rúk kardinála [[Franjo Kuharić|Franja Kuharića]] a spolusvätiteľmi boli arcibiskup [[Josip Uhač]] a biskup [[Pavao Žanić]]. V rokoch [[1990]]{{--}}[[1995]] bol konzultorom [[Kongregácia pre klérus|Kongregácie pre klérus]], [[1993]]{{--}}[[2003]] konzultorom [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]] a [[1995]]{{--}}[[2000]] členom [[Pápežská rada Cor Unum|Pápežskej rady Cor Unum]]. Dňa [[24. júl]]a [[1993]] nastúpil na miesto biskupa diecézy Mostar-Duvno. V tejto diecéze sa nachádza známe pútnické miesto [[Medžugorie]]. K otázke pravosti údajných međugorských zjavení má biskup Perić negatívny postoj. == Externé odkazy == * [http://www.cbismo.com/index.php?menuID=40 Biskupija Mostar-Duvno] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923201005/http://www.cbismo.com/index.php?menuID=40 |date=2015-09-23 }} {{hrv icon}} * [http://www.gcatholic.org/dioceses/diocese/most0.htm#3714 GCatholic] {{eng icon}} * [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bperic.html Catholic hierarchy] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ratko Perić|12246307}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perić, Ratko}} [[Kategória:Chorvátski rímskokatolícki biskupi]] 8uqfzejqe3bgg8gqb5jszkkeojwh2o5 0 568883 8227230 8226346 2026-06-01T21:28:41Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky pridaním názvov podkapitol a odstránením statusu ,, stránka neexistuje" pri pojme ,, Chorvátske kráľovstvo (1527 - 1868)". 8227230 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Uhorská revolúcia |súčasť = [[Revolúcie v roku 1848|revolúcií v roku 1848]] |obrázok = _March15.jpg |popis = [[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] [[15. marec|15. marca]] [[1848]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]] |dátum = [[15. marec]] [[1848]] – [[4. október]] [[1849]] |miesto = [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]] |výsledok = porážka Maďarov |protivník1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary with great coat of arms (1849).svg|22px|border]] [[Maďarský štát (1849)|Maďarský štát]] <small>(14. apríl – 13. august 1849)</small><br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Kongresové Poľsko|poľské]] légie<br />[[Súbor:Olasz légió zászló 1849 1.jpg|22px|border]] [[Taliani|talianske]] légie<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecký spolok|nemecké]] légie<br />Viedenská légia<br />uhorskí Nemci<br />uhorskí Slováci<br />pro-uhorskí Slováci<br />pro-uhorskí Rumuni<br />[[Rusíni]]<br />[[Karpatskí Nemci]]<br />Chorváti zo západného Uhorska a [[Medzimurská župa|Medzimurskej župy]]<br />Šokci a Bunjevci<br />banátski Bulhari<br />[[Židia v Maďarsku|maďarskí Židia]] |protivník2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Rakúske cisárstvo]]<br />[[Súbor:Croatia-1848.gif|22px|border]] [[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)|Chorvátske kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina.svg|22px|border]] [[Srbská vojvodina]]<br />[[Súbor:Civil Flag of Serbia.svg|22px|border]] [[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina (tricolour).png|22px|border]] [[Srbi|srbskí dobrovoľníci]]<br />[[Súbor:Austria-Hungary civil flag 1869-1918.svg|22px|border]] pro-habsburskí Maďari<br />[[Súbor:Slovenská vlajka 1848-1849.png|22px]] [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]]<br />[[Súbor:Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg|22px|border]] [[Rumuni|Sedmohradskí Rumuni]]<br />[[Súbor:Flag of the Ruthenian National Guard from Yavoriv.png|22px|border]] [[Najvyššia rusínska rada]]<br />[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] českí a moravskí dobrovoľníci<br />[[Súbor:Coa Romania Nationality Saxons.svg|15px]] [[Sedmohradskí Sasi]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská ríša]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Ľudovít Košut]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Ľudovít Baťán]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Artúr Görgei]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[György Klapka]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[János Damjanich]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Lajos Aulich]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[János Móga]]<br />[[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] [[Antal Vetter]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Henryk Dembiński]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Józef Bem]]<br />{{minivlajka|Poľsko}} [[Józef Wysocki (generál)|Józef Wysocki]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Peter Giron]]<br />[[Súbor:Olasz légió zászló 1849 1.jpg|22px|border]] [[Alessandro Monti]] |velitel2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[František Jozef I.]] <small>(od 2. decembra 1848)</small><br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand I.]] <small>(do 2. decembra 1848)</small><br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Alfred Windischgrätz]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Ludwig von Welden]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Julius Jacob von Haynau]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Croatia-1848.gif|22px|border]] [[Josip Jelačič]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of Serbian Vojvodina.svg|22px|border]] [[Stevan Knićanin]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Slovenská vlajka 1849.png|22px]] [[Ľudovít Štúr]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg|22px|border]] [[Avram Iancu (osobnosť)|Avram Iancu]]<br />{{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} [[Súbor:Flag of the Ruthenian National Guard from Yavoriv.png|22px|border]] [[Hryhorij Jachymovyč]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ivan Fiodorovič Paskevič|Ivan Paskevič]] |sila1 = približne 150 000 mužov |sila2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} 165 000 mužov a 770 diel<br />{{Flagicon|Rusko}} 193 000 mužov a 584 diel |straty1 = [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|22px|border]] asi 24 000 mužov |straty2 = {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} 16 600 mŕtvych alebo ranených<br />{{minivlajka|Rusko}} 903 padlo v boji a 13 354 z iných príčin }} '''Uhorská revolúcia (1848 – 1849)''' (iné názvy pozri nižšie) bola tá časť [[revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie 1848 – 49]], ktorá sa odohrala v [[Uhorsko|Uhorsku]]. == O názve == Pojem '''Uhorská revolúcia (1848 – 1849)'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Braxatorisová | meno2 = Ljubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dejiny Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 606 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 222| jazyk = }}</ref><ref>Ábrahám Barna: Interetnikus kapcsolatok VIII. (A magyar−szlovák interetnikus összefüggések. Történelmi csomópontok és folyamatok értelmezése ezeregyszáz év kölcsönhatása iban 2.) A Regnum Hungariae megalapítása és a korai magyar−szlovák együttélés S. 5 [http://docplayer.hu/16915351-Mcs8-abraham-barna-1-a-regnum-hungariae-a-magyar-es-a-szlovak-tortenetirasban-es-a-torteneti-tudatban.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200701231710/http://docplayer.hu/16915351-Mcs8-abraham-barna-1-a-regnum-hungariae-a-magyar-es-a-szlovak-tortenetirasban-es-a-torteneti-tudatban.html |date=2020-07-01 }}</ref> (synonymá: '''Uhorská buržoázna revolúcia (1848 – 1849)'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 535 | url = | isbn = 80-224-0080-7 | kapitola = | strany = 83| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny štátu a práva na území Slovenska II. (1848-1948) | url = http://www.pravnickaliteratura.sk/pravnickaliteratura/eshop/&quot;http/0/5/8176-Dejiny-statu-a-prava-na-uzemi-Slovenska-II-1848-1948 | vydavateľ = pravnickaliteratura.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''Uhorské povstanie 1848 – 1849'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sládek | meno = Vojtech | autor = | odkaz na autora = | titul = Kronika elektrifikácie Bratislavy a okolia v rokoch 1901-2001 (od Mestskej elektrárne Prešporok po ZSE Bratislava) | vydanie = | vydavateľ = Slovenská spoločnost̕ pre dejiny vied a techniky | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 205 | url = | isbn = 978-80-88880-44-8 | kapitola = | strany = 9| jazyk = }}</ref>) sa v slovenčine používa málo, pretože väčšinou sa táto revolúcia uvádza len ako súčasť širších pojmov (a teda aj pod názvom) "revolúcia/revolučné roky/buržoázna revolúcia 1848-1849" v habsburskej monarchii/Európe <ref name=Ott/><ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = III : (od roku 1848 do konca 19. storočia) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1992 | isbn = 80-224-0078-5 | počet strán = 831 | strany = }}</ref>{{rp|11}}<ref name=Kov/>. Najmä u maďarských autorov sa často revolúcia označuje alebo doplnkovo označuje ako boj za slobodu (oslobodzovací boj). Tým vzniká názov v podobe '''(uhorská) revolúcia a boj za slobodu''' [alebo '''oslobodzovací boj'''] '''1848 – 1849'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Simon | meno = Attila | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda bráni menšinám spoznať vlastné dejiny | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/86524/ostro-sledovane-vzdelavacie-programy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-29 | dátum prístupu = 2019-06-28 }}</ref><ref>HALÁSZ, I. Uhorská revolúcia a boj za slobodu 1848/1849 v kontexte a formovania modernej slovenskej identity, in: Uhorsko a podoby slovenskej identity v dlhom 19. storočí (Bratislava, 2011)</ref><ref>[https://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=system] jeden z predmetov znie "uhorská revolúcia a oslobodzovací boj, 1848-1849"</ref> Hodnotenie tejto revolúcie ako maďarského boja za slobodu nemaďarské národy niekedy považujú za nevhodné.<ref>MESÁROŠ, J. Slovensko-maďarské vzťahy v období od revolúcie 1848-1849 do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918. In:{{Citácia knihy | priezvisko = Mésároš | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách : výber štúdií, odborných polemík a článkov z polstoročnej výskumnej a publikačnej činnosti | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2004 | počet strán = 487 | url = | isbn = 80-224-0808-5 | kapitola = | strany = 139| jazyk = }}</ref> Pojem '''Maďarská revolúcia (1848 – 1849)''' v slovenčine označuje spravidla len maďarskú časť revolúcie v Uhorsku, t.j. nezahŕňa povstania nemaďarských národov v Uhorsku, napríklad [[slovenské povstanie]] (pozri nižšie)<ref name="DS"/>{{rp|99}}<ref name=Ott>{{Citácia knihy | priezvisko = Kršák | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 559 | url = | isbn = 978-80-7360-834-7 | kapitola = | strany = 282-283| jazyk = }}</ref><ref name=Kov>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kowalská | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Učebné texty z dejepisu 1642-1914 | vydanie = 3. upr | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = &#x5B;1993&#x5D; | počet strán = 40 | url = | isbn = 80-08-01993-X | kapitola = | strany =26-28 | jazyk = }}</ref>. Synonymné sú názvy: '''Maďarská buržoázna revolúcia'''<ref name="DS"/>{{rp|607}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Slovenska | vydanie = | vydavateľ = AEP | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 309 | url = | isbn = 978-80-88880-39-4 | kapitola = | strany = 191| jazyk = }}</ref>. == Charakteristika == Revolúcia v Uhorsku v rokoch 1848 až 1849 definitívne skoncovala s [[feudalizmus|feudalizmom]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Prejavilo sa to zrušením [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] a rozšírením [[Volebné právo|volebného práva]]. Okrem toho prerástla v (neúspešnú) vojnu za nezávislosť Uhorska (fakticky najmä Maďarov) od Rakúska. Paralelne s týmto bojom Maďarov za nezávislosť od Rakúska prebiehal ozbrojený boj jednotlivých nemaďarských národností Uhorska. Menovite išlo o [[Slováci|Slovákov]], [[Srbi|Srbov]], [[Chorváti|Chorvátov]], [[Rumuni|Rumunov]] ale aj [[Rusíni|Rusínov]] proti [[Maďari|Maďarom]]. Slovenská časť tohto boja sa tradične nazýva [[Slovenské povstanie]].<ref name="DS"/>{{rp|13-107}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Habaj | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Habaj (historik) | priezvisko2 = Lukačka | meno2 = Ján | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Segeš | meno3 = Vladimír | autor3 = | odkaz na autora3 = Vladimír Segeš | priezvisko4 = Mrva | meno4 = Ivan | autor4 = | odkaz na autora4 = Ivan Mrva | priezvisko5 = Petranský | meno5 = Ivan A. | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = [[Anton Hrnko|HRNKO, Anton]] | titul = Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť | vydanie = 1 | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 551 | url = | isbn = 978-80-8046-730-2 | kapitola = | strany =254-271 | jazyk = }}</ref> ==Revolučný vývoj na Slovensku== {{Hlavný článok|Slovenské povstanie}} V rámci [[Uhorsko|Uhorska]] sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského [[nacionalizmus|nacionalizmu]] (uhorská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od [[Viedeň|Viedne]] - cieľom bolo vytvorenie [[Uhorské|Uhorského]] štátu s [[Maďari|maďarským]] národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok [[1848]] v [[Uhorsko|Uhorsku]] označuje z [[marxizmus|marxistického]] hľadiska aj ako [[reakcia|reakčný]] a [[Kontrarevolúcia|kontrarevolučný]] (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku [[internacionalizmus|internacionalizmu]] a [[Triedny boj|triednemu boju]]). Už v roku [[1844]] po odvolaní [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z miesta zástupcu profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odišlo z [[Evanjelické lýceum (Bratislava, Vranovská 2)|bratislavského lýcea]] 22 študentov a vzniklo Slovenské národné hnutie - [[Tatrín]]. Študentské spolky združovala [[Jednota slovenskej mládeže|Jednota mládeže slovenskej]] a v roku [[1845]] vznikajú [[Slovenskje národňje novini]]. === Vzplanutie revolučnej iskry === Dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1848]] vypukla revolúcia vo [[Viedeň|Viedni]], keď bol [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] odvolaný rakúskym cisárom [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinandom V.]] O niekoľko dní neskôr, presnejšie dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1848]] schválil [[Uhorský snem]] v [[Bratislava|Bratislave]] tzv. [[Marcové zákony]], ktoré ukončili ekonomicko-hospodársku moc [[feudalizmus|feudalizmu]], čím dôsledne nastolili [[kapitalizmus]]. === Budovanie slovenskej štátnosti === Dňa [[11. apríl|11. apríla]] roku [[1848]] boli podpísané a vstúpili do platnosti [[Marcové zákony]], čo znamenalo zároveň koniec [[Absolutizmus|vlády absolutizmu]].<ref>Július Botto: Michal M. Hodža In [https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5 http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5]</ref> O takmer mesiac neskôr, konkrétne dňa [[10. máj|10. mája]] roku [[1848]] bol pripravený a deň na to schválený na verejnom zhromaždení v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov pomenovaný ako [[Žiadosti slovenského národa]]. Následne bol na [[Ľudovít Štúr|Štúra]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžu]] oficiálne vystavený zatykač, dôsledku čoho odišli národní buditelia smerom do Čiech.<ref>Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091125172459/http://www.historika.sk/statzriadenia.htm |date=2009-11-25 }}</ref> === Spolupráca s inými slovanskými národmi === V dňoch [[2. jún|2.]] až [[12. jún|12. júna]] [[1848]] sa uskutočnil [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanský zjazd]] v [[Praha|Prahe]], ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. Počas zjazdu vypuklo v [[Praha|Prahe]] povstanie ako reakcia na útok proti generálovi Alfredovi Windischgrätzovi. Česi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa slovenskí národovci presunuli smerom do [[Viedeň|Viedne]], kde pripravili revolučné vystúpenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc |dátum prístupu=2019-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140427212707/http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc |dátum archivácie=2014-04-27 }}</ref> === Prvý politický orgán slovenského národa === Dňa [[16. september|16. septembra]] roku [[1848]] bola vytvorená [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]], ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie.<ref>Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm</ref> - podrobnosti pozri v článku [[slovenské povstanie]] Dňa [[18. september|18. septembra]] roku [[1848]] odišlo dobrovoľnícke zoskupenie pod vedením hlavného dôstojníka Bloudka na [[západné Slovensko]]. Vznikol štátny znak a následne dňa [[19. september|19. septembra]] vyhlásila [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]] neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala do celonárodného povstania. === Prvé ozbrojené vystúpenie Slovákov === Dňa [[28. september|28. septembra]] roku [[1848]] sa museli stiahnuť na [[Morava (región)|Moravu]] a následne boli [[Ľudovít Štúr|Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodža]] obvinení z [[vlastizrada|vlastizrady]].V ten istý deň bol v [[Budín|Budíne]] zavraždený cisársky komisár pre [[Uhorsko]] a hlavný vojenský veliteľ gróf František Filip Lamberg, čím sa vyostrili vzťahy medzi [[Pešť|Pešťou]] a [[Viedeň|Viedňou]]. Dňa [[3. október|3. októbra]] roku [[1848]] cisár rozpustil [[Uhorský snem]] a vyhlásil [[vojnový stav]].<ref>http://www.mojazbierka.sk/index.php?m=emisia&id=106</ref> === Snaha o dohodu s novým panovníkom === Dňa [[6. október|6. októbra]] [[1848]] vypuklo povstanie vo [[Viedeň|Viedni]] a po jeho ukončení nastúpil na panovnícky trón cisár [[František Jozef I.]] Následne [[František Palacký]] predložil snemu návrh na federalizáciu národov. Rakúsky generál menom Alfred Windischgrätz porazil úspešne na čele svojich vojsk maďarské revolučné sily a následne bola nastolená [[centralizácia]]. Moc bola v rukách panovníka a došlo k obmedzeniu právomocí [[Uhorský snem|Uhorského snemu]]. V marci roku [[1849]] sa [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]] obrátila na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavkami na slovenský snem, vlastný jazyk, inštitúcie ale aj zrovnoprávnenie.<ref>Trinásť tzv. „maďarských“ aradských martýrov at Mýty a historiografia In http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717024552/http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm |date=2020-07-17 }}</ref> V dňoch [[20. október|20.]] a [[26. október|26. októbra]] [[1848]] boli pri povstaní popravení študenti [[Viliam Šulek]] a [[Karol Holuby]].<ref>Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140108043138/http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848 |date=2014-01-08 }}</ref> === Konečné zúčtovanie s uhorskými povstalcami === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Bitka pri Világoši]]'' Dňa [[14. apríl|14. apríla]] roku [[1849]] vyhlásil [[Uhorský snem]] pod vedením [[Ľudovít Košut |Ľudovíta Košúta]] nezávislosť [[Uhorsko|Uhorska]] v rámci Rakúskeho cisárstva. Deklaroval jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov a to napriek tomu, že [[Maďari]] tvorili iba 29 % celkovej populácie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Napokon dňa [[13. august|13. augusta]] roku [[1849]] sa odohrala [[bitka pri Világoši]], kde bojovali rakúske vojská po boku s ruských vojsk, ktoré prišli na žiadosť rakúskeho cisára. Slovenské dobrovoľnícke zbory v čase bitky viazali na seba značnú časť maďarských gárd na území [[Slovensko|Slovenska]]. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie, v dôsledku čoho bol nastolený [[Bachovský absolutizmus|Bachov absolutizmus]] ([[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]]), ktorého vláda skončila až roku [[1859]]. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe [[Centralizácia|centralizácie]] rozpustila slovenských dobrovoľníkov.{{bez citácie}} ==Vývoj z pohľadu maďarského národa a Uhorska ako celku == ===Predohra=== '''[[Uhorsko]]''' bolo rovnako ako [[České krajiny]] súčasťou [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]], respektíve [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]]. [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], ktoré vždy patrilo k významným krajinám [[Stredná Európa|strednej Európy]], bolo začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] krajinou značne zaostalou, topiacou sa v hospodárskej kríze a ľudia v nej utláčaní, bez občianskych a politických práv. [[Veľká francúzska revolúcia]] ovplyvnila maďarských obrodencov túžbou zmeniť tento systém, odtrhnúť sa od Rakúskeho cisárstva a vyhlásiť samostatnú Uhorskú republiku. Počas [[30. roky 19. storočia|30. rokov]] bolo reformné hnutie zamerané predovšetkým na reformu hospodárskeho života, ako ju predstavovali návrhy grófa [[Štefan Sečéni|Štefan Sečéniho]]. Svojim politickým rozhľadom vtedy [[Štefan Sečéni|Sečéni]] vysoko prevyšoval svojich súčasníkov. Na sneme v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1832]]-[[1836]] zazneli už v duchu ideí [[Štefan Sečéni|Štefana Sečéniho]] požiadavky na výkup z dedičného poddanstva, rovnaké majetkové práva a rovnosť pred zákonom. Rakúsky kancelár [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternich]] videl v mnohých snemových vystúpeniach nástup revolučných snáh, ktoré chcel odstrašujúco potlačiť. Do vojenského väzenia boli v máji [[1836]] dopravení László Lovassy a ďalší predstavitelia snemovej mládeže. Za vinu sa im kládli buričské prejavy proti habsburskému absolutizmu, podpora poľských revolucionárov atď. Za obvinených sa vtedy postavil mladý advokát, dnes národný hrdina, [[Ľudovít Košut]]. V máji roku [[1837]] bol však zatknutý a na slobodu sa dostal až roku [[1840]]. === Samotná revolúcia 1848 – 1849 === Dňa [[11. marec|11. marca]] [[1848]] bolo vypracované formou petície Uhorského snemu 12 hlavných revolučných požiadaviek [[Maďari|maďarského národa]]: * Sloboda tlače a zrušenie [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúry]] * Vznik zodpovedného ministerstva pre [[Uhorsko|Uhry]] v [[Budapešť|Pešti]] * Každoročné zasadnutie Uhorského snemu v [[Budapešť|Pešti]] * Rovnosť pred zákonom * Zriadenie národnej gardy * Všeobecné zdanenie * Zrušenie [[poddanstvo|poddanstva]] * Zriadenie súdnych porôt a ľudové zastúpenie * Založenie národnej banky * Prísaha vojakov na [[Uhorsko|uhorskú]] ústavu a zákaz vysielať domácich vojakov do cudziny a cudzích do [[Uhorsko|Uhier]]. * Prepustenie politických väzňov * Vytvorenie [[Personálna únia (štáty)|personálnej únie]] [[Súbor:Flag of Hungarian Revolution of 1848.png|thumb|left|Honvédska vlajka so [[znak Uhorska|štátnym znakom]] používaná počas revolúcie.]] [[Súbor:Than Buda ostroma.jpg|thumb|left|Maďarské vojsko oblieha hrad v [[Budapešť|Budíne]].]] Týchto 12 bodov podporilo aj vystúpenie [[Maďari|maďarského]] obyvateľstva v [[Budapešť|Pešti]] dňa [[15. marec|15. marca]], počas ktorého bola prvýkrát prednesená '''[[Nemzeti dal]]''' (''Národná pieseň'') od [[Sándor Petőfi|Sándora Petőfiho]]. Viedenská vláda pod tlakom revolučných síl súhlasila so zriadením zodpovedného Uhorského ministerstva, na čele ktorého stál [[Ľudovít Baťán|Lajos Batthyány]]. To bol začiatok revolúcie, ktorá prerástla do vojny za nezávislosť. Právnu kodifikáciu revolučných vymožeností a vyvrcholenie prvého vzostupného obdobia Uhorskej revolúcie priniesli tzv. '''[[Marcové zákony]]''', potvrdzujúce všetkých vyššie menovaných 12 bodov a ďalej potvrdenie nového právneho a správneho usporiadania [[Uhorsko|Uhorska]] - teda bola zrušená [[Uhorská dvorská kancelária]] a [[Uhorské miestodržiteľstvo]], čo boli nástroje rakúskeho absolutizmu, a ďalej zrušené [[poddanstvo]]. Ďalším problémom v [[Uhorsko|Uhorsku]] bola národnostná otázka. Nemaďarské národy nedostali záruky národných práv, zato väčšina snemových rozhodnutí napomáhala uviesť do života teóriu o národnostne jednotnom Uhorsku. Maďarskí politici však odmietali, s výnimkou [[Chorváti|Chorvátov]], akékoľvek práva iných národov podieľať sa na uhorskej politike a ich návrhy označovali ako nezlučiteľné so záujmami krajiny. Ústup revolúcie v západnej Európe ovplyvňoval aj osudy Uhorskej revolúcie. Pod hrozbou ofenzívy [[Chorváti|Chorvátov]] a vládnych vojsk bol vytvorený výbor národnej obrany na čele s [[Ľudovít Košut|Ľudovítom Košutom]]. Košut ako brilantný rečník verboval dobrovoľníkov do novej maďarskej armády. Zatiaľ čo chorvátsky bán Josip Jelačić pochodoval na Pešt, Kossuth chodil z mesta do mesta a vyzýval ľudí na obranu krajiny, čím vytvoril ľudovú armádu Honvédov. Maďarská armáda honvédov porazila dňa 2[[29. september|9. septembra]] roku [[1848]] v bitke pri [[Pákozd]]e vojská chorvátskeho bána [[Josip Jelačič|Josipa Jelačića]]. V revolučnej armáde bojovali mnohí európski demokrati a revolucionári, najmä [[Poliaci]]. Maďarskú revolúciu podporilo októbrové povstanie vo Viedni, ktoré bolo krvavo potlačené. Na [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] trón nastúpil [[František Jozef I.]] V [[Uhorsko|Uhorsku]] však nebol nový cisár uznaný. Začiatkom januára [[1849]] dobyli cisárske vojská [[Pešť]] a revolučná vláda teda presídlila do [[Debrecín|Debrecína]]. Na jar roku [[1849]] dosiahla Uhorská revolúcia veľkých vojenských úspechov, ktoré jej získali sympatie celej demokratickej Európy. Vodca revolučných vojsk [[Artur Görgei]] porazil [[Rakúske cisárstvo|rakúsku]] armádu pri meste Gödölö a oddiely generála Béma porazili spojené [[Rakúske cisárstvo|rakúsko]]-[[Ruská ríša|ruské]] pomocné armády v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Revolučné jednotky opäť obsadili [[Budín]] a [[Pešť]]. Snem, ktorý zasadal dňa [[14. apríl|14. apríla]] roku [[1849]] v [[Debrecín|Debrecíne]], zbavil Habsburgovcov trónu Detronizácia Habsburgovcov) a vyhlásil nezávislosť krajiny, republiku však nie, a hlavou štátu sa stal [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]]. Viedenská vláda musela na potlačenie revolúcie zavolať na pomoc [[Ruská ríša|ruskú]] cársku armádu. V júni roku [[1849]] vtrhli cárske vojská cez [[Karpaty]] do [[Uhorsko|Uhier]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Posledným bojom Uhorskej revolúcie sa stala [[Bitka pri Világoši|bitka]], ku ktorej došlo dňa [[13. august|13. augusta]] roku [[1849]] [[Bitka pri Világoši|pri meste Világoš]]. Generál [[Artur Görgei]] tu so zvyškom svojich vzbúrených honvédskych vojsk napokon kapituloval. === Odkaz do súčasnosti === Uhorská revolúcia utrpela porážku. Mnoho vlastencov, ako napríklad básnik [[Sándor Petőfi]], v bojoch zahynulo. [[Ľudovít Košut|Ľudovít Košút]] emigroval do zahraničia. Viac ako tristo rozsudkov smrti vyniesli rakúske súdy nad vojenskými a politickými vodcami revolúcie. Obeťou krvavých represálií sa stal tiež prvý uhorský premiér [[Ľudovít Baťán]]. Žaláre [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] boli preplnené maďarskými povstalcami. Mnoho vodcov a účastníkov revolúcie, ako [[Ľudovít Košut|Ľudovít Košút]], [[Štefan Sečéni]], [[Sándor Petőfi]] alebo Józef Bem, patria dodnes k najrešpektovanejším národným hrdinom v [[Dejiny Maďarska|maďarských dejinách]] a výročie začiatku revolúcie, teda deň [[15. marec]], je maďarským štátnym sviatkom, ktorý je každoročne veľkolepo oslavovaný. == Pozri aj == * [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|Revolúcie v rokoch 1848 - 1849]] * [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|Revolúcia v rokoch 1848 - 1849 v Rakúskom cisárstve]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Hungarian Revolution of 1848}} ==Zdroje == {{referencie}} Zdroje k časti o vývoji v Maďarsku: *{{Preklad|hu|1848–49-es forradalom és szabadságharc|5159079|cs|Maďarská revoluce 1848–1849|13065182}} === Externé odkazy === * [http://48.sulinet.hu/ 1848] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090218201033/http://48.sulinet.hu/ |date=2009-02-18 }} {{hun icon}} * [http://1848.lap.hu/ STARLAP.hu - 1848] {{hun icon}} * [http://www.bibl.u-szeged.hu/bibl/mil/1848/kronologia.html Chronológia 1848 - 1849] {{hun icon}} * [http://users.erols.com/mwhite28/wars19c.htm#Rev1848 Straty] {{eng icon}} {{Dejiny Maďarska}} [[Kategória:Revolúcia v rokoch 1848 – 1849]] [[Kategória:Vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Povstania v Maďarsku]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny Uhorska]] [[Kategória:Vojny Rakúskeho cisárstva]] [[Kategória:Vojny Ruskej ríše]] [[Kategória:Vojny Talianska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny Rumunska]] [[Kategória:Vojny Nemecka]] [[Kategória:Vojny Srbska]] [[Kategória:Maďarský nacionalizmus]] [[Kategória:Uhorská revolúcia| ]] svuv0hu7wihpb5p62ykne0h1mmas18m 0 573574 8227271 7592839 2026-06-02T06:23:55Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8227271 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Kečovo]] | established = 1981 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Kečovské škrapy | image = | image_caption = | code = 583 | management = Slovenský kras | area = 0.066069 | commons = | lat_d = 48.495 | long_d = 20.4891667 }} '''Kečovské škrapy''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Kečovo]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1981]] na rozlohe 6,6069 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu pôvodných xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí s ojedinelými a chránenými druhmi a puklinovými škrapami na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|583}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|583}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Kečovské škrapy|13453508}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Kečovo]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] 1545wx2m0awpz69vz393tgdymjir8g7 8227278 8227271 2026-06-02T06:31:03Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Silická planina]] pomocou použitia HotCat 8227278 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Kečovo]] | established = 1981 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Kečovské škrapy | image = | image_caption = | code = 583 | management = Slovenský kras | area = 0.066069 | commons = | lat_d = 48.495 | long_d = 20.4891667 }} '''Kečovské škrapy''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Kečovo]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1981]] na rozlohe 6,6069 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu pôvodných xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí s ojedinelými a chránenými druhmi a puklinovými škrapami na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|583}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|583}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Kečovské škrapy|13453508}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Kečovo]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Silická planina]] d77olafekcpo38suo9l2n8j54jvq41q 0 575919 8227153 8226919 2026-06-01T18:25:27Z Michal Langr 186496 /* 11. séria (2026) */ 8227153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="3" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | rowspan="2" style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |? |29. január 2026 |? |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (7:'''25''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noël Czuczor]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noël Czuczor]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''9''':4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.500 €''' | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''500 €''' | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.021 €''' | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.801 €''' | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' Juraj (4:'''10''') {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" | '''300 €''' | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''100 €''' | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.000 €''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.500 €''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.600 €''' | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;" |[[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |238 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |[[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;" |[[Martina Šindlerová|Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |18. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |239 | style="text-align: center;" |18 | style="text-align: center;" |[[Noël Czuczor]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |25. jún 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] ar6pufwjhmrc3l5z58ytn4k9xf8e48m 1 584058 8227333 6378371 2026-06-02T10:54:25Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Diskusia:Međugorje]] na [[Diskusia:Medžugorie]]: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ 6378371 wikitext text/x-wiki Stránka https://www.medjugorje.ws/sk/ má zabezpečené pripojenie ( akurát certifikát nesedí). a8apd39x134maym34x974e940sof4do 0 584197 8227273 7592894 2026-06-02T06:28:14Z Akul59 168826 +[[Kategória:Silická planina]]; +[[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] pomocou použitia HotCat 8227273 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = [[Silická Brezová]] | established = 1982 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Kráľova studňa | image = | image_caption = | code = 589 | management = Slovenský kras | area = 0.1121 | commons = | lat_d = 48.5359328 | long_d = 20.5086147 }} '''Kráľova studňa''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Silická Brezová]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1982]] na rozlohe 11,2137 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''PR je vyhlásená na ochranu typických porastov slatinnej jelšiny v Slovenskom krase so všetkými vývojovými štádiami a výskytom viacerých ojedinelých a chránených druhov rastlín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|589}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|589}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Kráľova studňa|13688068}} {{Slovenský kras}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Silická Brezová]] [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] 780rpmh5vl8vd13l1yyjz2v531t9o8b 0 587494 8227155 7759737 2026-06-01T18:45:49Z ~2026-32441-40 296642 8227155 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Peter Zubko |Rodné meno = |Portrét = Peter Zubko.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = historik, archivár |Známy vďaka = |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = [[novovek]], [[cirkevné dejiny]], [[dejiny]] |Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] <br /> [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] |Akademický titul = Profesor |Vedecká hodnosť = Philosophiae doctor |Ocenenia = |Dátum narodenia = {{dnv|1972|10|05}} |Miesto narodenia = [[Vranov nad Topľou]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Národnosť = |Štátna príslušnosť = 1972{{--}}1993: česko-slovenská <br />od 1993: slovenská |Miesto pobytu = [[Košice]], Slovensko }} [[Profesor|Prof.]] [[PhDr]]. [[ThDr.]] '''Peter Zubko''', [[PhD.]] (*[[5. október]] [[1972]], [[Vranov nad Topľou]], [[Slovensko]]) je slovenský [[Kňaz|rímskokatolícky duchovný]], [[historik]] a [[slavista]]. Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník Slavistického ústavu [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] (SAV) a archivár Arcidiecézneho archívu v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=farskyurad.sk|url=http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=farskyurad.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161224095619/http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html|dátum archivácie=2016-12-24}}</ref> Sústreďuje sa na okruh venovaný výskumu slovenského kultúrno-historického a religiózneho priestoru v interakciách národných a európskych hodnôt, predovšetkým na výskum vzťahov latinskej a byzantskej kultúrno-religióznej tradície na Slovensku a v stredoeurópskom priestore, analyzuje historické texty súvisiace s prelínaním byzantskej a latinskej kultúrno-obradovej tradície z kultúrno-historického, religiózneho a teologického hľadiska.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=slavu.sav.sk|url=http://slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=slavu.sav.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161224095759/http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php|dátum archivácie=2016-12-24}}</ref> == Štúdium a profesijná kariéra == Profesor Peter Zubko je autorom vedeckých a odborných monografií, vysokoškolskej učebnice a vedeckých a odborných štúdií a článkov v domácich a zahraničných periodikách a zborníkoch. V rokoch 2007 – 2008 realizoval prednáškový pobyt na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 2007 aj prednáškový pobyt na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. Prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku a od roku 2011 pôsobí v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV na čiastkový úväzok. Spolupracuje na vedeckovýskumných projektoch súvisiacich s vydávaním medzinárodnej vedeckej edície ''Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae''.<ref name=":0" /> === Prednáškové pobyty === *2008 Praha (Univerzita Karlova, HTF) *2007 Praha (Univerzita Karlova, HTF) *2007 České Budějovice (Jihočeská univerzita, TF)<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=sav|meno=vs|titul=www.sav.sk|url=http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386&action=cv|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.sav.sk}}</ref> === Členstvo v spoločnostiach, komisiách a radách === *2008 – Rada pre cirkevnú heraldiku Konferencie biskupov Slovenska, Bratislava ([[Heraldický konzultor Konferencie biskupov Slovenska|heraldický konzultor]]) *2008 – 2010 Komisia manažérstva kvality vzdelávania na Teologickej fakulte v Košiciach *2007 – Rada pre interpretáciu cirkevných dejín Konferencie biskupov Slovenska, Bratislava *2007 – 2011 Komisia pre výberové konania PF KU v Ružomberku *2006 – Historická komisia Českej biskupskej konferencie, Praha *2005 – 2011 cenzor-historik v procese beatifikácie Božej služobnice Anny Kolesárovej-Hruškovej *2004 – cenzor Košickej arcidiecézy *2000 – Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave *1999 – 2008 Komisia pre realizáciu pamätnej tabule obetiam totality v Košickej arcidiecéze *1997 – Komisia pre výskum dejín Košickej arcidiecézy *1991 – Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v Martine *1990 – Archeologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied v Nitre<ref name="r1" /> == Výberová personálna bibliografia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=sav|meno=vs|titul=www.sav.sk|url=http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386&action=publications&type=|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.sav.sk}}</ref> == *ZUBKO, Peter. O dokumente Užhorodskej únie z 24. apríla 1646. In ''Slavica Slovaca'', 2016, roč. 51, č. 1, s. 3-9. ISSN 0037-6787. *ZUBKO, Peter: Skrutíniá uniatskych presbyterov z roku 1749. In: ''Slavica Slovaca'', roč. 50, 2015, 3, s. 3-102. *ZUBKO, Peter: ''Kult svätých Cyrila a Metoda v tradícii latinskej cirkvi. Vybrané kapitoly cyrilo-metodského kultu''. Ružomberok: Verbum, 2014. 252 s. *Zubko, Peter – HABURAJ, Tomáš: ''Ut Ecclesia aedificetur. Apoštolská služba kardinála Jozefa Tomka''. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2014. 144 s. *Žeňuch, Peter – Zubko, Peter (eds.).: ''Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska''. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Bratislavská gréckokatolícka eparchia, 2014. 224 s. *ZUBKO, Peter: ''Kňaz nie každodenný. Jonáš Záborský v službe Košickej diecézy''. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2013. 181 s. ISBN 978-80-89489-13-8. *ZUBKO, Peter: Kult sv. Cyrila a Metoda v hagiografickej zbierke Acta sanctorum. In: ''Jazyk a kultúra na Slovensku v slovanských a neslovanských súvislostiach''. - Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV / Slovenský komitét slavistov / Zemplínske múzeum v Michalovciach / Institut slavianovedenija RAN/ Kirilo-Metodievskijat naučen centar BAN, 2013, s. 187-194. ISBN 978-80-89489-11-4. *ZUBKO, Peter: Gréckokatolíci v Abovskej stolici podľa latinskej kánonickej vizitácie z roku 1746. In: ''Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva II. Súbor štúdií.'' - Bratislava : Dobrá kniha, 2013, s. 77-99. ISBN 978-80-7141-803-0. *ZUBKO, Peter: Patrocíniá v baníckych oblastiach Abova, Šariša a Zemplína. In: ''Banícke symboly. História a ikonografia. Zborník z konferencie konanej pri príležitosti 250. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.'' - Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 2013, s. 24-31. ISBN 978-80-85579-48-2. *ZUBKO, Peter. ''Kult Svätej krvi v Košiciach. Rozprávanie o stratených stredovekých relikviách.'' Košice : Viliam Ščiavnický, 2012. 127 s. ISBN 978-80-9710611-9. *ZUBKO, Peter. ''Hospodárske zabezpečenie gréckokatolíckych farností Šariša a Zemplína v rokoch 1734 a 1738. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia III.'' Ružomberok : Verbum, 2012. 88 s. ISBN 978-80-8084-934-4. *ZUBKO, Peter. Cyrilo-metodská tradícia v slovenských textoch Liturgie hodín. In ''Cyrilometodská tradícia v histórii, edukácii a kultúre.'' - Ružomberok : Verbum, 2012, s. 57-99. ISBN 978-80-8084-959-7. *Zubko, Peter: ''Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia.'' Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, 2009, 180 s. ISBN 978-80-8084-465-3. *Zubko, Peter: ''Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia II.'' Košice : Vienala, 2009, 152 + 1 s. ISBN 978-80-89232-81-9. ==Referencie== <references /> == Externé odkazy == * [http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php Informačná stránka zamestnanca SAV, publikačná činnosť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161224095759/http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php |date=2016-12-24 }} * [http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html Schematizmus Košickej arcidiecézy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161224095619/http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html |date=2016-12-24 }} * [http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386 Stránka SAV] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zubko, Peter}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Cirkevní historici]] [[Kategória:Slovenskí archivári]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Vranova nad Topľou]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] 512j92wedxiclrv6n2ykqkfgc1caqq0 8227172 8227155 2026-06-01T19:25:18Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32441-40|~2026-32441-40]] ([[User_talk:~2026-32441-40|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 7759737 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Peter Zubko |Rodné meno = |Portrét = Peter Zubko.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = historik, archivár |Známy vďaka = |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = [[novovek]], [[cirkevné dejiny]], [[dejiny]] |Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] <br /> [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] |Akademický titul = Profesor |Vedecká hodnosť = Philosophiae doctor |Ocenenia = |Dátum narodenia = {{dnv|1972|10|05}} |Miesto narodenia = [[Vranov nad Topľou]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) |Národnosť = |Štátna príslušnosť = 1972{{--}}1993: česko-slovenská <br />od 1993: slovenská |Miesto pobytu = [[Košice]], Slovensko }} [[Profesor|Prof.]] [[PhDr]]. [[ThDr.]] '''Peter Zubko''', [[PhD.]] (* [[5. október]] [[1972]], [[Vranov nad Topľou]], [[Slovensko]]) je slovenský [[Kňaz|rímskokatolícky duchovný]], [[historik]] a [[slavista]]. Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník Slavistického ústavu [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] (SAV) a archivár Arcidiecézneho archívu v Košiciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=farskyurad.sk|url=http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=farskyurad.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161224095619/http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html|dátum archivácie=2016-12-24}}</ref> Sústreďuje sa na okruh venovaný výskumu slovenského kultúrno-historického a religiózneho priestoru v interakciách národných a európskych hodnôt, predovšetkým na výskum vzťahov latinskej a byzantskej kultúrno-religióznej tradície na Slovensku a v stredoeurópskom priestore, analyzuje historické texty súvisiace s prelínaním byzantskej a latinskej kultúrno-obradovej tradície z kultúrno-historického, religiózneho a teologického hľadiska.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=slavu.sav.sk|url=http://slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=slavu.sav.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161224095759/http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php|dátum archivácie=2016-12-24}}</ref> == Štúdium a profesijná kariéra == Profesor Peter Zubko je autorom vedeckých a odborných monografií, vysokoškolskej učebnice a vedeckých a odborných štúdií a článkov v domácich a zahraničných periodikách a zborníkoch. V rokoch 2007 – 2008 realizoval prednáškový pobyt na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 2007 aj prednáškový pobyt na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. Prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku a od roku 2011 pôsobí v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV na čiastkový úväzok. Spolupracuje na vedeckovýskumných projektoch súvisiacich s vydávaním medzinárodnej vedeckej edície ''Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae''.<ref name=":0" /> === Prednáškové pobyty === *2008 Praha (Univerzita Karlova, HTF) *2007 Praha (Univerzita Karlova, HTF) *2007 České Budějovice (Jihočeská univerzita, TF)<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=sav|meno=vs|titul=www.sav.sk|url=http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386&action=cv|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.sav.sk}}</ref> === Členstvo v spoločnostiach, komisiách a radách === *2008 – Rada pre cirkevnú heraldiku Konferencie biskupov Slovenska, Bratislava ([[Heraldický konzultor Konferencie biskupov Slovenska|heraldický konzultor]]) *2008 – 2010 Komisia manažérstva kvality vzdelávania na Teologickej fakulte v Košiciach *2007 – Rada pre interpretáciu cirkevných dejín Konferencie biskupov Slovenska, Bratislava *2007 – 2011 Komisia pre výberové konania PF KU v Ružomberku *2006 – Historická komisia Českej biskupskej konferencie, Praha *2005 – 2011 cenzor-historik v procese beatifikácie Božej služobnice Anny Kolesárovej-Hruškovej *2004 – cenzor Košickej arcidiecézy *2000 – Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave *1999 – 2008 Komisia pre realizáciu pamätnej tabule obetiam totality v Košickej arcidiecéze *1997 – Komisia pre výskum dejín Košickej arcidiecézy *1991 – Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v Martine *1990 – Archeologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied v Nitre<ref name="r1" /> == Výberová personálna bibliografia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=sav|meno=vs|titul=www.sav.sk|url=http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386&action=publications&type=|dátum prístupu=2016-12-24|vydavateľ=www.sav.sk}}</ref> == *ZUBKO, Peter. O dokumente Užhorodskej únie z 24. apríla 1646. In ''Slavica Slovaca'', 2016, roč. 51, č. 1, s. 3-9. ISSN 0037-6787. *ZUBKO, Peter: Skrutíniá uniatskych presbyterov z roku 1749. In: ''Slavica Slovaca'', roč. 50, 2015, 3, s. 3-102. *ZUBKO, Peter: ''Kult svätých Cyrila a Metoda v tradícii latinskej cirkvi. Vybrané kapitoly cyrilo-metodského kultu''. Ružomberok: Verbum, 2014. 252 s. *Zubko, Peter – HABURAJ, Tomáš: ''Ut Ecclesia aedificetur. Apoštolská služba kardinála Jozefa Tomka''. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2014. 144 s. *Žeňuch, Peter – Zubko, Peter (eds.).: ''Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska''. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Bratislavská gréckokatolícka eparchia, 2014. 224 s. *ZUBKO, Peter: ''Kňaz nie každodenný. Jonáš Záborský v službe Košickej diecézy''. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2013. 181 s. ISBN 978-80-89489-13-8. *ZUBKO, Peter: Kult sv. Cyrila a Metoda v hagiografickej zbierke Acta sanctorum. In: ''Jazyk a kultúra na Slovensku v slovanských a neslovanských súvislostiach''. - Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV / Slovenský komitét slavistov / Zemplínske múzeum v Michalovciach / Institut slavianovedenija RAN/ Kirilo-Metodievskijat naučen centar BAN, 2013, s. 187-194. ISBN 978-80-89489-11-4. *ZUBKO, Peter: Gréckokatolíci v Abovskej stolici podľa latinskej kánonickej vizitácie z roku 1746. In: ''Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva II. Súbor štúdií.'' - Bratislava : Dobrá kniha, 2013, s. 77-99. ISBN 978-80-7141-803-0. *ZUBKO, Peter: Patrocíniá v baníckych oblastiach Abova, Šariša a Zemplína. In: ''Banícke symboly. História a ikonografia. Zborník z konferencie konanej pri príležitosti 250. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.'' - Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 2013, s. 24-31. ISBN 978-80-85579-48-2. *ZUBKO, Peter. ''Kult Svätej krvi v Košiciach. Rozprávanie o stratených stredovekých relikviách.'' Košice : Viliam Ščiavnický, 2012. 127 s. ISBN 978-80-9710611-9. *ZUBKO, Peter. ''Hospodárske zabezpečenie gréckokatolíckych farností Šariša a Zemplína v rokoch 1734 a 1738. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia III.'' Ružomberok : Verbum, 2012. 88 s. ISBN 978-80-8084-934-4. *ZUBKO, Peter. Cyrilo-metodská tradícia v slovenských textoch Liturgie hodín. In ''Cyrilometodská tradícia v histórii, edukácii a kultúre.'' - Ružomberok : Verbum, 2012, s. 57-99. ISBN 978-80-8084-959-7. *Zubko, Peter: ''Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia.'' Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, 2009, 180 s. ISBN 978-80-8084-465-3. *Zubko, Peter: ''Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia II.'' Košice : Vienala, 2009, 152 + 1 s. ISBN 978-80-89232-81-9. ==Referencie== <references /> == Externé odkazy == * [http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php Informačná stránka zamestnanca SAV, publikačná činnosť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161224095759/http://www.slavu.sav.sk/pracovnici/zubko.php |date=2016-12-24 }} * [http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html Schematizmus Košickej arcidiecézy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161224095619/http://farskyurad.sk/K%C5%88azi/Diec%C3%A9zni-k%C5%88azi/Z-k%C5%88azi/Zubko-Peter-l1229.html |date=2016-12-24 }} * [http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=8386 Stránka SAV] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zubko, Peter}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Cirkevní historici]] [[Kategória:Slovenskí archivári]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Vranova nad Topľou]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] 5t3ctu8koffiault4iwmis6aagtzzwi 2 598121 8227115 8219028 2026-06-01T15:58:07Z Bedinek 129045 8227115 wikitext text/x-wiki {{#Babel:cs|en-3|es-2|sk-2|gl-1|pl-1|eo-1|}}Chcete-li o mně vědět víc, přepněte tuto stránku do češtiny __NOINDEX__ {| cellpadding="0" style="float: right; margin-left: 1em; margin-bottom: 0.5em; border: #ffa500 solid 1px" |- |{{Nálepka ľavá|#FFE7BA|#FFE7BA|[[Obrázok:Flag of the Czech Republic.svg|42px]]|Tento redaktor žije v [[Česko|Česku]].}} |} == Vytvorené články == *[[Ŵ]] *[[Quesito]] *[[Lachoudisch]] *[[Estónska švédčina]] *[[Bung]] *[[Kokota]] *[[Zákon o zásluhách Andreja Hlinku]] *[[Zákon o zásluhách M. R. Štefánika]] *[[Zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko]] *[[Zákon o zásluhách T. G. Masaryka]] *[[Moravská kuchyňa]] *[[Univerzita A Coruña]] *[[Občiansky zákonník (Česko)]] *<bdi>[[Inkreal vs. Dúha reality]]</bdi> *[[Masaryktown (Florida)]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Česka]] [[cs:Wikipedista:Bedinek]] [[en:User:Bedinek]] [[es:Usuario:Bedinek]] r1mcz6ngjf1ounoe9zinudb1d0jx4aw 2 602355 8227134 8226789 2026-06-01T17:29:21Z Bazinga.ml 142704 Pridanie úpravy pieskoviska. 8227134 wikitext text/x-wiki [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]] = Mychajlo Petrovyč Drahomanov = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. = Andrej Bačinský = '''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]]&nbsp;— [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.). == Становлення == Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними&nbsp;— 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов. Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою&nbsp;— угорською, з церковними&nbsp;— латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії. [[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І.&nbsp;Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К.&nbsp;Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І.&nbsp;Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А.&nbsp;Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І.&nbsp;Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772&nbsp;року, коли він, за висловом М.&nbsp;Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву». == На чолі національно-церковного відродження == 1770&nbsp;року саме А.&nbsp;Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К.&nbsp;Плюмегена і Ф.&nbsp;Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770&nbsp;року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року. 1772 року А.&nbsp;Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773&nbsp;року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії&nbsp;— митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М.&nbsp;Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління». == Мистецтво політики == [[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]] З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції. 1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М.&nbsp;Ольшавським 1744 року. А.&nbsp;Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання. За саном А.&nbsp;Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків. 24 лютого 1778 року у селі Костіл А.&nbsp;Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами&nbsp;— віце-прем'єром Угорщини) графом П.&nbsp;Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки&nbsp;— на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати&nbsp;— Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій&nbsp;— Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А.&nbsp;Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків. [[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А.&nbsp;Ф.&nbsp;Бачинський'']] Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А.&nbsp;Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської. 1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій. == Організатор освіти == Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою. Оскільки паства А.&nbsp;Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці). А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д.&nbsp;Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами&nbsp;— руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А.&nbsp;Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К.&nbsp;Павлович, брати Білевичі тощо. == Книжні справи == Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше&nbsp;— списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А.&nbsp;Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби. У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді&nbsp;— цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність». А.&nbsp;Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф.&nbsp;Корятовича''» Й.&nbsp;Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї. 1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді&nbsp;— сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими. == Останні роки життя == 1808 року А.&nbsp;Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І.&nbsp;Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком. Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними&nbsp;— 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів. == Вшанування пам'яті == В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського. [[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref> = Jakiv Fedorovyč Holovackyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj | Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik, gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&nbsp;občiansky činiteľ | Portrét = Головацький Яків.jpg | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] | Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči | Rodičia = Teodor Holovackyj }}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn. == Životopis == Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých. V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]]. Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče. Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč. Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref> V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''). [[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]] V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]]. Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref> Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam: * história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. * história [[Halič (región)|Haliče]]. * história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. * etnogenéza [[Slovania|Slovanov]]. * vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]]. * vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. * vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]]. Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]]. Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. [[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]] Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka''). Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref> == Rodina == Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti: * Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879. * Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce. * Sofija, ktorá bola vo väzení. * Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" /> == Práce == * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}. == Pamiatka == [[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="0"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}. * {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}. = Augustín Vološin = '''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]] == Походження == Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&nbsp;— Івану, він передав естафету&nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''. == Життєпис == Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]]. 1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]]. Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&nbsp;— через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг. [[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref> [[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. 11 травня 1945&nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]]. Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>. 15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>. == Сім'я, приватний сиротинець == Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор. 13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]]. == Наукова, редакторська діяльність == [[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін. Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]]. Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року. Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань. Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом. У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови. У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська. Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним. Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.). Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>. == Спогади про Августина Волошина == Зі спогадів В.&nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}} == Вшанування пам'яті == ==== Пам'ятники ==== У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину. У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник. 15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref> ==== Меморіальні дошки ==== Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&nbsp;36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref> У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку. У [[:uk:Хуст|Ху]] [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]]. У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref> ==== Навчальні заклади ==== * У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref> * У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]] * В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>. ==== Стінописи ==== У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>. === Беатифікаційний процес === Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref> = Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci = '''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref> == Diela s motívmi piesne == Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''. [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna''). [[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]] Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší. Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]]. Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]). [[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina''). [[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref> Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. = Marusia Čuraj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Marusia Čuraj | Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka | Portrét = Marusya Churay.jpg | Dátum narodenia = [[1625]] | Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]] | Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne }}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...). Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky. == Životopis == Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]]. V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc. V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie. == Piesne == V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]: * ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú''). * ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze''). * ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň''). * ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá''). * ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). * ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc''). * ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky''). * ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory''). * ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou''). Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali. == Historiografia == Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie. V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali. [[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej. V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu. Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref> Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref> Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote. == Pamiatka == * Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]]. * V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj. == Odraz v kultúre == Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov: * [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). * [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary''). * [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]]. * [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]]. * Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole''). * [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc''). * Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]]. * [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]]. * [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala''). * [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]]. * [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]]. * [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy''). * [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]]. * V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]]. * [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]]. * [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...''). V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}. ф = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj | Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik | Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg | Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]] | Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}} | Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusi|ruská]] | Profesia = [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo | Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek }}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]]. == Životopis == Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]]. Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín. Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...). Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]]. Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]]. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. *{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}. = Volodymyr Ivanovyč Samijlenko = '''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]]&nbsp;— [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]]. == Життєпис == Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати&nbsp;— колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року. === Навчання === Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька&nbsp;— розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]]. У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. === Перші поезії === Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»). [[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]] [[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]]. [[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898&nbsp;р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]] [[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898&nbsp;р.]] [[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]] [[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка&nbsp;— людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка. Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника». З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року. У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906&nbsp;рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю. === Українська Народна Республіка === За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920&nbsp;р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк&nbsp;— рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини)&nbsp;— познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського. На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів&nbsp;— тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів. 23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921&nbsp;р. хворіла на туберкульоз. [[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленка, 15 серпня 1925&nbsp;р.]] Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>. == Творчість == [[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906&nbsp;р.]] [[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]] Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики. Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»]. У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором. Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924). Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917). Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В.&nbsp;Жуковського]], І.&nbsp;Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]]. Пейзажна та інтимна лірика Самійленка&nbsp;— це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т.&nbsp;зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя». Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року. [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка: {{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}} === Видання === * З поезій В. Самійленка. Київ, 1890. * [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича.&nbsp;— Київ: Книгоспілка, 1926. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського.&nbsp;— Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944. * Твори у двох томах (1958). == Увічнення пам'яті == === Меморальні дошки === * Пам'ятник-погруддя письменнику В.&nbsp;І.&nbsp;Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]]. * Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею №&nbsp;3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]] * Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання №&nbsp;30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web |url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref> === Школа === * Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997&nbsp;р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів. === Топоніми === * У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]]. * У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка. * 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка. == Галерея == <gallery> Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]] </gallery> == Примітки == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * a Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj <references /> a = Mychajlo Petrovyč Staryckyj = nie je možné prekopírovanie originálneho textu = Julijan Andrijovyč Javorskyj = '''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]&nbsp;— [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]])&nbsp;— український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві. == Життєпис == Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині&nbsp;— [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}. Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}). Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований. == Виступ на підтримку єдності == Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— москвофільським та українським. [[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську»&nbsp;— у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}. == Етнограф == Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом&nbsp;— невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана. == Листування з Франком == Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]]&nbsp;— 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]]&nbsp;— 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]]&nbsp;— 4, [[:uk:Київ|Києва]]&nbsp;— 7, [[:uk:Відень|Відня]]&nbsp;— 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]]&nbsp;— 1. Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини&nbsp;— «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І.&nbsp;Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра&nbsp;— [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими&nbsp;— і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював&nbsp;— петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України.&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю&nbsp;— бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 539—542.</ref>. Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка…&nbsp;— С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]].&nbsp;— Ф.&nbsp;3.&nbsp;— Спр. 1607.&nbsp;— С. 345.</ref>. == Вибрані праці == * '''1892'''&nbsp;— «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»; * '''1899'''&nbsp;— «Пушкин в Прикарпатской Руси»; * '''1902'''&nbsp;— «Обзор новейшей червонорусской лирики»; * '''1904'''&nbsp;— «Гоголь в Червоной Руси»; * '''1907'''&nbsp;— «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»; * '''1909'''&nbsp;— «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»; * '''1915'''&nbsp;— «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»; * '''1924'''&nbsp;— «Галицкая Голгофа»; * '''1925'''&nbsp;— «Думы о Родине», «Освобождение Львова»; * '''1927'''&nbsp;— «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»; * '''1928'''&nbsp;— «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»; * '''1929'''&nbsp;— «К библиографии литературы об А.&nbsp;В.&nbsp;Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»; * '''1930'''&nbsp;— «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»; * '''1931'''&nbsp;— «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»; * '''1932'''&nbsp;— «Материалы для истории Закарпатской Руси»; * '''1934'''&nbsp;— «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси». == Поезія == Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові. == Примітки == {{reflist|2}} == Джерела == * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф.&nbsp;Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932).&nbsp;— Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института.&nbsp;— Ленинград, 1932.&nbsp;— С. 45—49. a = Heorhij Julianovyč Hevorskyj = '''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]]&nbsp;— , [[:uk:Пряшів|Пряшів]])&nbsp;— [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]]. == Життєпис == Георгій Геровський&nbsp;— син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу&nbsp;— у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}. У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше&nbsp;— бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав. === На Закарпатті === Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref> ==== Мова Підкарпатської Русі ==== Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами. === Останні роки життя === Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси&nbsp;— Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР. Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И.&nbsp;С.&nbsp;Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>. == Примітки == <references /> = Stepan Doboš = '''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]]. == Життєпис == Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]]. Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації. Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році. По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав. Після Віденського арбітражу (листопад 1938&nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці. Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина. У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. У грудні 1944&nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. У вересні та жовтні 1945&nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]]. Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&nbsp;Й.&nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури. Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею. == Громадська діяльність == У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&nbsp;рр.&nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі. Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам. У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті. == Наукова робота == У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку. Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя. == Ужгородський університет == На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету. Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&nbsp;— день нашої перемоги»,&nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу. == Zdroje == = Jozef Rubij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rubij | Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ | Dátum narodenia = [[1838]] | Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]] | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] }}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> == Životopis == Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: priašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref> [[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" /> == Tvorba == Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" /> == Zdroje == * {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}. = Omeľan Ohonovskyj = '''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Життєпис == Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна].&nbsp;— 1988.&nbsp;— Ч. 11 (42-43).</ref>. У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник.&nbsp;— Ню Йорк&nbsp;— Лондон&nbsp;— Сидней&nbsp;— Торонто, 1970.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]]. У цьому місті [[:uk:1853|1853]]&nbsp;р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також&nbsp;вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову. Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії.&nbsp;З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети. З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького). &nbsp;З&nbsp;[[:uk:1870|1870]]&nbsp;р.&nbsp;продовжив навчання у&nbsp;Віденському університеті. У [[:uk:1877|1877]]&nbsp;р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]] У [[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;обраний&nbsp;&nbsp;членом-кореспондентом Польської Академії наук. [[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету. Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893). Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]]. Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890&nbsp;р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890&nbsp;р.]</ref> [[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1989.&nbsp;— С. 358.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref> [[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]]&nbsp;— листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]]. Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == У сфері мовознавства == Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на  основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький. Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]). Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов. Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов. == У сфері літературознавства == У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]). Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін. == «Історія літератури руської» == «Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]]&nbsp;р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]]&nbsp;рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том&nbsp;— [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій&nbsp;— [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий&nbsp;— [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко.&nbsp;— К. : Наук. думка, 1980.  – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О.&nbsp;Соболевського, О.&nbsp;Пипіна, І.&nbsp;Франка, а згодом С.&nbsp;Єфремова, Д.&nbsp;Чижевського, О.&nbsp;Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського. «Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891&nbsp;рр. між О.&nbsp;Пипіним і діячами української національної культури (О.&nbsp;Огоновський, І.&nbsp;Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О.&nbsp;Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини&nbsp;— це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів&nbsp;— цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х&nbsp;— у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей. ; Видання * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]]) * Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]]) == Омелян Огоновський та Іван Франко == Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894&nbsp;рр. У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького. Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію&nbsp;— Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі. Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т.&nbsp;— Т. 34.&nbsp;— С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т.&nbsp;— Т. 43.&nbsp;— С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу. Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>.&nbsp;Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.  – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу&nbsp;— будували храм національної культури». == Творчий доробок == Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]). Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]]. == Родина == Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]]. == Публічні виступи == * [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888&nbsp;р. // Дѣло, 08.02.1888] == Пошанування пам'яті == Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні&nbsp;— мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна&nbsp;— Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]])&nbsp;— дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського&nbsp;— географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини. У [[:uk:1933|1933]]&nbsp;р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині. == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела == * ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}} * ''Жадько В.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 251. * ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України.&nbsp;— Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 297. * ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін.&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Ч. 7.&nbsp;— С. 137—141. * ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна.&nbsp;— Львів, 2007.&nbsp;— Випуск 39.&nbsp;— Частина 2.&nbsp;— С. 291—299. * ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000.&nbsp;— 188 с. * ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Випуск 58.&nbsp;— С. 132—137. * ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В.&nbsp;Микитюк.&nbsp;— Львів, 1995.&nbsp;— 28&nbsp;с. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— С. 214—215. * ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т.&nbsp;— Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка: редкол. М.&nbsp;Г.&nbsp;Жулинський (гол.) [та ін.].&nbsp;— Київ, 2013.&nbsp;— С. 667—669. * ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський&nbsp;— культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ.&nbsp;— 1992.&nbsp;— Ч. 268.&nbsp;— С. 49-54. * ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті).&nbsp;— Львів, 1994.&nbsp;— Тези доповідей.&nbsp;— С. 237—243. * ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час.&nbsp;— Київ, 1998.&nbsp;— Ч. 8.&nbsp;— С. 34-38. * ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис).&nbsp;— НВУ «Руске слово».&nbsp;— Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003.&nbsp;— Ч. 4.&nbsp;— С. 17-28. * ''Михайлин І.&nbsp;Л.''&nbsp;Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І.&nbsp;Л.&nbsp;Михайлин // Українське літературознавство. —1996.&nbsp;— Вип. 63.&nbsp;— С. 3—21. * ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Підручники і посібники, 2006. * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}} * ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895 == Zdroje == = Štefan Pankovič = '''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]]&nbsp;— [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство)&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П.&nbsp;Р.&nbsp;Маґочія]].&nbsp;— Ужгород&nbsp;: Видавництво В. Падяка, 2010.&nbsp;— С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]]. == Життєпис == Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині&nbsp;— округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]). Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква]&nbsp;— Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref>&nbsp;— і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}} Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]].&nbsp;— 2010.&nbsp;— 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" /> За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]].&nbsp;— 1967.&nbsp;— №&nbsp;10 (82).&nbsp;— С. 107—108.</ref> У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації&nbsp;— [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства&nbsp;— газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" /> Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" /> За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie].&nbsp;— Wien 1874.&nbsp;— S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>. Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині&nbsp;— [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]). '''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace. == Život == Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> === Biskup mukačevský === Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref> Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref> Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" /> = Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj = '''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія&nbsp;— {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])-->&nbsp;— український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення. Створив привабливий образ ліричного героя&nbsp;— борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]]. == Життєпис == Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі&nbsp;— Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888&nbsp;р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії. Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м.&nbsp;[[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]]. === Період заслання === [[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897&nbsp;р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського&nbsp;— на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів. На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного&nbsp;— третього&nbsp;— арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890). Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований. Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо). Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902&nbsp;р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]]&nbsp;— губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо). Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком. Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]]. == Українськомовні переклади == Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref> Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо. Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії. Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості. === Твори === {{3|* Веснянки * Дещо про творчість поетичную * До Б. С. — Го * До НКС * До НКС (2) * До Русі-України * До дітей * До матері|* До орла * До сіячів * До українців * До школи * З півночі * Кобза * Лист до Грінченка|* На далекій півночі * Надія * Пролісок * Трудівниця * Уперед * Швачка * Я не співець чудовної природи}} == Пам'ять == [[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України. == Бібліографія == * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Держлітвидав, 1949.&nbsp;— 368 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори.&nbsp;— Київ: Радянська школа, 1949.&nbsp;— 375 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші.&nbsp;— Київ: Молодь, 1950.&nbsp;— 86 с. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова.&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953.&nbsp;— 245 с. : портр. * ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової.&nbsp;— Київ: Дитвидав УРСР, 1963.&nbsp;— 20 с. : іл. * ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В.&nbsp;П.&nbsp;Кузь ; втуп. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; [автобіогр. авт.].&nbsp;— Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О.&nbsp;І.&nbsp;Кисельова ; портр. худож. Г.&nbsp;М.&nbsp;Романова.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 546 с. * ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1964.&nbsp;— 489 с. : фотоілюстр. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С.&nbsp;П.&nbsp;Караффи-Корбут ; портр. худож. В.&nbsp;Я.&nbsp;Чебаника ; передм. Н.Коваленко.&nbsp;— Київ: Веселка, 1972.&nbsp;— 173 с. : іл., портр.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В.&nbsp;І.&nbsp;Якубович.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1974.&nbsp;— 351 с. * ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка.&nbsp;— Київ: Веселка, 1977.&nbsp;— 159 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка.&nbsp;— Київ: Молодь, 1978.&nbsp;— 247 с. : іл.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В.&nbsp;Ф.&nbsp;Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника].&nbsp;— Київ: Дніпро, 1979.&nbsp;— 231 с. * ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценка ; худож. Є.Котляр.&nbsp;— Київ: Веселка, 1983.&nbsp;— 252 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека). * ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський.&nbsp;— Київ: Дніпро, 1989.&nbsp;— 427 с. : ілюстр.&nbsp;— (Бібліотека української класики «Дніпро»). * ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А.&nbsp;П.&nbsp;Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського.&nbsp;— Харків: Основа, 2005.&nbsp;— 319 с. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела і посилання == * ''Ю.&nbsp;Ф.&nbsp;Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}} * ''М.&nbsp;Т.&nbsp;Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}} * ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}} * [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»] * [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}} * [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}} * «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П.&nbsp;Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат №&nbsp;2 (4) / Нац. парлам. б-ка України.&nbsp;— Київ, 2014.&nbsp;— С. 73–78. * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}} * [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О.&nbsp;І.&nbsp;Павло Грабовський: його життя та діяльність / О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельов.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1940.&nbsp;— 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П.&nbsp;А.&nbsp;Грабовський.&nbsp;— Київ: Рад. шк., 1949.&nbsp;— 275 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Б. м. : б. в., 1936?.&nbsp;— 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1939.&nbsp;— 160 с.&nbsp;— (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О.&nbsp;І.&nbsp;Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін.&nbsp;— Київ: Рад. письменник, 1941.&nbsp;— 432 с.&nbsp;— (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П.&nbsp;А.&nbsp;Пролісок: твори Павла Граба.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894.&nbsp;— 94 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}} = Osyp Stepanovyč Makovej = '''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]]&nbsp;— [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]]. == Життєпис == Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]]. Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах. 1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911). Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896&nbsp;<nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]]. 1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо). У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського&nbsp;— безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії. В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи».&nbsp;— 2011.&nbsp;— №&nbsp;67 (1220) (13 травня).&nbsp;— С. 18.</ref> 1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]). З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську. Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т.&nbsp;зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область.&nbsp;— Тернопіль&nbsp;: Збруч, 2008.&nbsp;— С. 19.&nbsp;— [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref> Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований. У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі. === Сім'я === Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України.&nbsp;— К., 2013.&nbsp;— спецвипуск №&nbsp;2 (191) (лип.).&nbsp;— С. 68.</ref> == Перекладацтво == Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К.&nbsp;Ф.&nbsp;Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й.&nbsp;П.&nbsp;Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е.&nbsp;М.&nbsp;Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів. == Перелік творів == '''Власні твори:''' [https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897 3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899 3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898 Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898 Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899 З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903 Веселі оповідання: * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898) * [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898) Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902 Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901 Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899 Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899 Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900 Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900 Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895 Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922 Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898 Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898 Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898 Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898 Ярошенко Худ. Роман 1903 '''Переклади:''' Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899 Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898 Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898 Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899 Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899 Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898 == Вшанування пам'яті == До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д.&nbsp;Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О.&nbsp;Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім.&nbsp;Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу. Також меморіальні таблиці встановлено: * у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник. * у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині&nbsp;— педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк. У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref> 2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref> == Світлини == <gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center"> Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]] Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея </gallery> == Див. також == * [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]] == Примітки == <references responsive="0"></references> == Джерела та література == * ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки…&nbsp;/ Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 3. * ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея&nbsp;/ Олег Вістовський&nbsp;// Наш Прапор.&nbsp;— 2012.&nbsp;— Серпень.&nbsp;— №&nbsp;9.&nbsp;— С. 5. * ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 7 червня.&nbsp;— С. 6. * ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 28 липня.&nbsp;— С. 4. * ''Катаргіна Т.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}} * [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}} * [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О.&nbsp;К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість.&nbsp;— Київ: Веселка, 2007. * Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н.&nbsp;Тихолоз'']].&nbsp;— Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України], 2007.&nbsp;— 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6). == Посилання == * {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}} * {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}} * [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}} * {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}} * [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}} * [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»] * [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}} * [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип] * [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 4 липня. * ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др.&nbsp;Осип Маковей.&nbsp;— у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903.&nbsp;— 100 с. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича.&nbsp;— Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926.&nbsp;— 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей.&nbsp;— Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, &#x5B;1922?&#x5D;.&nbsp;— 32 с: іл.&nbsp;— (Чорногора / під ред. Д.&nbsp;К.&nbsp;Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.&nbsp;Н.&nbsp;Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 12.&nbsp;— С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник.&nbsp;— 1900.&nbsp;— Річник 3, т. 10.&nbsp;— С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник.&nbsp;— 1899.&nbsp;— Річник 2, т. 5.&nbsp;— С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}} * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О.&nbsp;С.&nbsp;Поезії Осипа Маковея.&nbsp;— Львів: Накладом К. Паньковського, 1895.&nbsp;— 135, 1 с.&nbsp;— (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}} a = Stepan Vasyľovyč Rudanskyj = '''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]]&nbsp;— {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар. == Життєпис == Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]]. Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]). Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені. У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів. У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії&nbsp;— віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов. Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]]&nbsp;рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість&nbsp;— головним чином, у галузі перекладу. Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]). === Смерть і поховання === [[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті. Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>. У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник&nbsp;— «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис: {{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}} Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року. У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/>&nbsp;—&nbsp;— <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}} У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло. 3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926&nbsp;рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією. Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />. == Творчість == Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.). Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування. Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і&nbsp;т.&nbsp;д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном. Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок&nbsp;— переклад імені поета з грецької: стефанос&nbsp;— вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]]&nbsp;— складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій&nbsp;— «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]]&nbsp;— це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком. За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х&nbsp;— на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине». Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]]&nbsp;р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання&nbsp;— [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге&nbsp;— [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М.&nbsp;Комарова, Василя Лукича (В.&nbsp;Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А.&nbsp;Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]). Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858). До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т.&nbsp;Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б.&nbsp;Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С.&nbsp;В.&nbsp;Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві. == Вшанування пам'яті == [[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився. Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014&nbsp;р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С.&nbsp;Руданському. 2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському. === Філателія === [[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку №&nbsp;979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки&nbsp;— 40×28&nbsp;мм. Кількість марок в аркуші&nbsp;— 12 (3х4). Номінал марки&nbsp;— 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників. Марку захищено мікротекстом «О.&nbsp;Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. === Освіта === В Ялті діє Ялтинський НВК №&nbsp;15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]]. === Вулиці === У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]]. === Установи === * [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році. == Цікаві факти == [[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День.&nbsp;— 2007.&nbsp;— 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. == Твори == Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки». * Співомовки * Лірникові думи (1856) * Цар-Соловей (1857) * Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871) === Видання творів === * Співомовки, 1880. * Поетичні твори, 1886. * [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський.&nbsp;— У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927.&nbsp;— 80 с. : іл.&nbsp;— (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).] * [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. літ. вид-во, 1937.&nbsp;— 274 с.] * Співомовки, 1944. * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С.&nbsp;В.&nbsp;Вибрані твори / Степан Руданський.&nbsp;— Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949.&nbsp;— 158 с.] * Твори, 1956. === Зібрання творів === * Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903) ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 1).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913.&nbsp;— 456 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 2).] ** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3.&nbsp;— У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914.&nbsp;— 478 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 9, 3).] ** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899.&nbsp;— 150 с.] * Твори в трьох томах (1972–1973) === Фольклорні записи === * [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського.&nbsp;— Київ: Музична Україна, 1972.&nbsp;— 291 с.] = Ostap Stepanovyč Terleckyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ostap Stepanovyč Terleckyj | Popis osoby = ukrajinský novinár a literárny vedec | Portrét = Терлецький Остап Степанович.jpg | Dátum narodenia = [[5. február]] [[1850]] | Miesto narodenia = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}} | Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]] | Rodičia = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka | Alma mater = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]] }}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ. == Životopis == Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]]. Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru. V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''. V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.<ref name=":6" /> Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]''). Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]]. == Tvorba == Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj). == Dielo == * ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874). * ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878). * ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881). * ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).<ref>{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}</ref> * ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902). * ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán , V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. = Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk = '''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]&nbsp;— [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]]. Від [[:uk:1899|1899]]&nbsp;р.&nbsp;— секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]]&nbsp;р.&nbsp;— [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]]&nbsp;р.&nbsp;— голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]]&nbsp;р.&nbsp;— член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]] Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]]. == Життєпис == [[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>. Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883&nbsp;р.&nbsp;— у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926…&nbsp;— С. 129.</ref>&nbsp;— у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885&nbsp;р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894&nbsp;р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" /> Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" /> [[:uk:1894|1894]]&nbsp;р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]). Після його закінчення&nbsp;— вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя. Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле №&nbsp;5). Автори надгробного пам'ятника&nbsp;— [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>. == Наукова діяльність == У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць. Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]]. Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]]&nbsp;р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904&nbsp;р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905&nbsp;<nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]]&nbsp;р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]: * «Руські в Бачці» (1898), * «Русини в Угорщині» (1899), * «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900), * «Словаки чи русини» (1901). Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур. Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів. Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М.&nbsp;Т.&nbsp;Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т.&nbsp;Г.&nbsp;Шевченка НАН України]]. Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу: {| | valign="top" | * обрядові пісні * історичні пісні * побутові пісні * дрібні пісні * духовні пісні * сороміцькі пісні * чужі пісні * мелодії пісень | valign="top" | * замовляння * драматичні представлення * ігри * казки * байки * міфи * легенди | valign="top" | * перекази * новели * анекдоти (приказки) * приповідки * загадки * ліки * вірування. |} У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози&nbsp;— легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів)&nbsp;— [[:uk:Орябина|Орябина]]. Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти. Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць. Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології. Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення. == Праці == [[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка: * «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911) * «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899) * «Угро-руські духовні вірші» (1902) * «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902) * [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903) * «Співаник з Грушова» (1903) * «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907) * «Гаївки» (1909) * «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909) * «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910) * «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914) * «Національне відродження австро-угорських українців» (1916), * «Паленє та купанє відьом на Галичині» * «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916) * «Деякі уваги над байкою» (1916) * «Народні новели» (1917) * «Війна і народна поезія» (1917) * «Українська народна словесність» (1917) * «Народні байки» (1918) * «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922) * «Гуцули» (1923) * «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926) == Видання == * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т.&nbsp;1—2&nbsp;/ зібрав В.&nbsp;Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559&nbsp;с. * ''Гнатюк&nbsp;В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім.&nbsp;Шевченка, 1981. 288&nbsp;с. (Філологічна секція, т.&nbsp;201) == Премії == Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]). == Ушанування == * У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор&nbsp;— [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]). * На честь Володимира Гнатюка названо: ** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]], ** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]], ** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську. * 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В.&nbsp;М.&nbsp;Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» №&nbsp;841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>. * [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер №&nbsp;1690. = Mychajlo Ivanovyč Pavlyk = '''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]&nbsp;— [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]]. == Життєпис == Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с.&nbsp;[[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою,&nbsp;— нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси&nbsp;— лагідність, делікатність, доброту. Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]]&nbsp;р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]]&nbsp;— органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]]. В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям. З приходом до редакції «Друга» М.&nbsp;Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М.&nbsp;Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М.&nbsp;Павлика та І.&nbsp;Франка. М.&nbsp;Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині». На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І.&nbsp;Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т.&nbsp;Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М.&nbsp;Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І.&nbsp;Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М.&nbsp;Драгоманова]], інші київські та лондонські видання. Після заборони «Друга» М.&nbsp;Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М.&nbsp;Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М.&nbsp;Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу. Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І.&nbsp;Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г.&nbsp;Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М.&nbsp;Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О.&nbsp;Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М.&nbsp;Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О.&nbsp;Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М.&nbsp;Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А.&nbsp;Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В.&nbsp;Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури. Довгий час М.&nbsp;Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури. Продовжуючи традиції «Громадського друга», М.&nbsp;Павлик разом з І.&nbsp;Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо. Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М.&nbsp;Павлик, М.&nbsp;Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С.&nbsp;Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М.&nbsp;Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki>&nbsp;Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти. На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла&nbsp;Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся&nbsp;Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]]. Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М.&nbsp;Павлика з М.&nbsp;Драгомановим та І.&nbsp;Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М.&nbsp;Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті. Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М.&nbsp;Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І.&nbsp;Франком, М.&nbsp;Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М.&nbsp;Павлик на твори І.&nbsp;Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]). У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М.&nbsp;Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві. У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті. М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М.&nbsp;Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І.&nbsp;Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І.&nbsp;Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А.&nbsp;Крушельницького]], Г.&nbsp;Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М.&nbsp;Лисенка, В.&nbsp;Стефаника, Ольги Кобилянської, Л.&nbsp;Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М.&nbsp;Черемшини]]. Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>. == Політична діяльність == Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації&nbsp;— [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада. 1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>. == Художня література == Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М.&nbsp;Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік&nbsp;— вірш «Щаслива». В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М.&nbsp;Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня&nbsp;— 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]]. Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів». У прозовому доробку М.&nbsp;Павлика є 2 повісті&nbsp;— «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}.&nbsp;— Відень&nbsp;: Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917.&nbsp;— 23 с. * ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}} * Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}} * ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис.&nbsp;— 1986. * ''Віктор Жадько.'' Український некрополь.&nbsp;— К., 2005.&nbsp;— С. 256. * ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}} * ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914.&nbsp;— Szczecin, 2007.&nbsp;—[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}'' == Посилання == * [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}} * ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}.&nbsp;— Львів: В друк. І.&nbsp;Айхельберґера, 1911.&nbsp;— 24 с. = Josyp Ivanovyč Lozynskyj = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» = Emanuel Hrabar = {{Infobox Osobnosť | Meno = Emanuel Hrabar | Popis osoby = rusínsky, respektíve ukrajinsko-maďarský právnik, občiansky činiteľ a poslanec uhorského snemu | Portrét = Portrait of Emmanuil Grabar by Igor Grabar, 1916.jpg | Dátum narodenia = [[7. október]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Dilove|Trybušany]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1910]] | Miesto úmrtia = [[Ruská ríša]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]],{{break}}[[Ukrajinci|ukrajínska]],{{break}}[[Maďari|maďarská]] | Profesia = [[právnik]] | Rodičia = Ivan Hrabar,{{break}}Julija Hadžega | Popis portrétu = Portrét z roku 1916. | Deti = [[Vladimír Hrabar|Vladimír]],{{break}}[[Igor Hrabar|Igor]] | Manželka = Oľga Hrabar }}'''Emanuel Hrabar<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titul=Náčrt dejín karpatských Rusínov : vysokoškolská učebnica|vydanie=1|vydavateľ=Prešovská univerzita. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2015|isbn=978-80-555-1297-6|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83264/Konecny-Nacrt-dejin-karpatskych-Rusinov.pdf|strany=125|poznámka=v slovenčine sa používa tvar Emanuel Hrabar}}</ref>''', respektíve '''Emanuil Hrabar''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Emánuel Manó Hrabár''; * [[7. október]] [[1831]], Trybušany, dnes [[Dilove]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1910]], [[Ruská ríša]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Maďari|maďarský]] [[právnik]], občiansky činiteľ a poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Jeho synovia boli [[Právna veda|právny teoretik]] [[Vladimír Hrabar]] a [[Igor Hrabar]]{{--}}[[umelec]], [[múzejník]], historik umenia a [[reštaurátor]]. == Životopis == Emanuel Hrabar sa narodil [[7. október|7. októbra]] [[1831]] v obci [[Dilove|Trybušany]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] vojenského [[Kňaz|kňaza]] Ivana Hrabara (Jánosa Hrabára) a Julije Hadžegy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Habár (Ivanovics) Manó | url = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum archivácie = 2017-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171228112320/http://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | vydavateľ = Arcanum | jazyk = hu}}</ref> Emanuel Hrabar študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Košice]]. Na jeseň [[1848]] vstúpil do armády [[Uhorská revolúcia|uhorských revolučných síl]] národnej obrany, bol poddôstojníkom v tábore [[Novobranci|novobrancov]] v meste [[Kecskemét]]. V máji [[1849]] sa stal veliteľom 91. práporu revolučných síl. Spolu s dvoma ďalšími oddielmi, ktoré mu boli zverené, sa stiahol [[17. august|17. augusta]] [[1849]] počas kapitulácie [[Mukačevo|mukačevskej]] pevnosti. V priebehu 50. rokov prednášal [[Právna veda|jurisprudenciu]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|univerzite v Pešti]] a začal aj svoju [[Advokát|advokátsku]] činnosť. V roku [[1861]] sa stal [[Prísediaci|prísediacim]] [[Súd|súdu]] [[Marmarošská župa (Uhorsko)|marmarošskej župy]]. Od roku [[1867]] pokračoval v advokátskej činnosti, zároveň bol členom veteránov revolučnej armády marmarošskej župy. Emanuel Hrabar sa v roku [[1869]] stal poslancom [[Uhorský snem|uhorského snemu]] za obec Volove Pole (dnes [[Mižhiria]]). Spolu s [[Viktor Kimak|Viktorom Kimakom]] od roku [[1876]] vydával [[Satira|satiricko]]-[[Liberalizmus|liberálny]] dvojtýždenník ''[[Sova (noviny)|Sova]]'' (po slovensky ''Sova''). Následne musel [[Emigrácia|emigrovať]]{{--}}najskôr do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], kde 3 roky bol domácim učiteľom detí [[Pavel Pavlovič Demidov|Pavla Pavloviča Demidova]], neskôr odišiel s nimi do [[Paríž|Paríža]]. Od roku [[1876]] až do konca svojho života žil v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]. Bol učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziách]] v meste [[Jegorjevsk]], v [[Riazanská gubernia|Riazanskej gubernii]], v mestách [[Izmajil]] a [[Tartu|Juriev]]. Na prelome rokov [[1879]] a [[1880]] spolu so synmi za ním prišla aj manželka Oľga. Emanuel Hrabar zomrel v roku [[1910]] na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Грабар Еммануїл Іванович|44932979|rue|Еммануил Грабарь|140159}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hrabár (Ivanovics) Manó | url = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Bona-bona-tabornokok-torzstisztek-1/hadnagyok-es-fohadnagyok-az-184849-evi-szabadsagharcban-2/h-A86/hrabar-ivanovics-mano-C37/ | dátum prístupu = 2026-05-17 | vydavateľ = Arcanum | miesto = Budapešť | jazyk = hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=144|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}. = Ivan Mondok = '''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&nbsp;— 306 с.</ref> Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]]. = Oleksandr Jakovyč Konyskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj | Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár | Portrét = Олександр Кониський.jpg | Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]] | Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}} | Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]] | Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]] | Manželka = Marija Oleksandrivna | Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera | Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn }}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]]. == Životopis == Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]]. [[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]] V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf''). Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''. Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh. Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka''). Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref> Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne. == Tvorba == [[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]] Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre. Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]. Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia. == Dielo == Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref> === Poviedky === * ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa''). * ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia''). * ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota''). * ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna''). * ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa''). * ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári''). * ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra''). * ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha''). * ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa''). * ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná''). === Románové novely === * ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875). * ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885). * ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885). * ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890). * ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895). * ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca''). === Dramatické diela === * ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884). * ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna''). === Články === *''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865). *''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875). *''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878). *''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882). *''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904). *''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi''). *''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886). *''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886). *''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886). *''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888). === Recenzie === * ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875). * ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876). * ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884). === Monografia === * ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). === Preklady === * ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886). * ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). * ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888). == Pamiatka == * V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom. * Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského''). * V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}. = Oleksij Toronskyj = '''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy. == Životopis == Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]]. V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami. Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref> == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}} * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}. = Ivan Hušalevyč = '''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]]&nbsp;— , [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]]. == Життєпис == Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]]&nbsp;р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 443.</ref> на богословському&nbsp; факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет. По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]). [[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім&nbsp;— [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]]&nbsp;рр.&nbsp;— «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович…&nbsp;— С. 444.</ref> [[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]]&nbsp;рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]]&nbsp;— [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />. [[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року&nbsp;— послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]). Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле №&nbsp;71<ref>{{книга|автор=Криса&nbsp;Л., Фіголь&nbsp;Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>. == Творчість == Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними&nbsp;— переважно язичієм<ref name="П42" />). У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]]&nbsp;р.&nbsp;— збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]]&nbsp;— дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]]&nbsp;р. збірка «Балканские думи». Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]]&nbsp;р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]]&nbsp;р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]]. П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх. Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки. Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого&nbsp;— очевидця життя 1848». Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref> == Пам'ять == На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref> == Див. також == * [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]] == Видання == * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори.&nbsp;— К., 1987.&nbsp;— С. 488—504 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2.&nbsp;— Тернопіль,1991.&nbsp;— С. 17 * ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл.&nbsp;— Тернопіль, 1999.&nbsp;— С. 26&nbsp;— 28. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя.&nbsp;— 1965.&nbsp;— 21 листоп. * Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича.&nbsp;— Львів, 1993.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 430. * Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ.&nbsp;— К., 1988.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— С. 528. * Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ.&nbsp;— 2 вид.&nbsp;— К., 1979.&nbsp;— Т. 3.&nbsp;— С. 224. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}} * Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. №&nbsp;2.&nbsp;— Тернопіль, 1991.&nbsp;— С. 17. * ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}} * ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці.&nbsp;— К., 1982.&nbsp;— С. 7—74. * ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}.&nbsp;— Львів&nbsp;: Тріада плюс, 2010.&nbsp;— 228 с., іл.&nbsp;— (Львівська сотня).&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]]. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}} * [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, №&nbsp;101 (1352)] * [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич&nbsp;— автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}} = Ioan Pastelij = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ioan Pastelij | Popis osoby = gréckokatolícky kanonik | Portrét = Pasteliy Ivan.jpg | Dátum narodenia = [[21. január]] [[1741]] | Miesto narodenia = [[Pastilky|Mala Pastiľ]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]], [[učiteľ]] }}'''Ioan Pastelij''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Pastelij''' * [[21. január]] [[1741]], Mala Pastiľ, dnes [[Pastilky]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1799]], [[Mukačevo]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[učiteľ]], [[historik]], [[spisovateľ]] a občiansky činiteľ.<ref name=":7" /> Patril medzi najvýznamnejších [[Osvietenstvo|osvietencov]] v priebehu [[Rusínske náhodné obrodenie|rusínskeho náhodného obrodenia]], považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej rusínskej historiografie. Bol uznávaný [[Michal Lučkaj|Michalom Lučkajom]] aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], ktorý ho označil za slobodomyseľného muža. == Životopis == Ioan Pastelij sa narodil [[21. január|21. januára]] [[1741]] v obci [[Pastiľky|Mala Pastiľ]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Užhorod|Užhorode]], v [[Budín|Budíne]] a v [[Jáger|Jágeri]].<ref name=":7" /> Bol profesorom v [[Mukačevský duchovný seminár|mukačevskom duchovnom seminári]].<ref name=":52" /> Napísal viaceré historické práce v [[Latinčina|latinčine]]. Medzi rokmi [[1787]] až [[1790]] bol [[Košická eparchia|košickým gréckokatolíckym vikárom]]{{--}}novozriadený [[vikariát]] mal sídlo v [[Košice|Košiciach]]<ref name=":52" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref group="pozn.">Pri Ioanovi Pastelijovi strany 326, 327 neplatia.</ref> a spadal pod [[Mukačevská eparchia|mukačevskú gréckokatolícku eparchiu]], ktorá sa rozkladala na rozsiahlom území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. – 18. storočie)|vydanie=1|miesto=Košice|rok=2004|isbn=80-969168-0-7|strany=792|url=https://spravy.narod.ru/Dejiny_gr_kat_Podkarpatska4.pdf|priezvisko=Hornad|meno=Vladimír|kapitola=.Spi skágréckokatolícka monastyrská eparchia|poznámka=956 strán}}</ref> == Tvorba == Z jeho [[Historická veda|historický]] prác sú najvýznamnejšie práce ''Historia Dioecesis Munkatsiensis'' (po ukrajinsky ''Istorija Mukačivskoji jeparchiji'', po slovensky ''História mukačevskej eparchie''),<ref>{{Citácia periodika|titul=Istoryk Ivan Pastelij|periodikum=Nove žyťťa|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|dátum=2021-01-15|ročník=71|číslo=1|strany=5|url=https://ukrsvit1.com.ua/wp-content/uploads/2021/01/Nove-zyttia-1-2021.pdf|dátum prístupu=2026-05-22|jazyk=uk}}</ref> ktorú vytvoril ako pokračovanie práce [[Michal Lučkaj|Michala Lučkaja]]{{--}}''Historia Carpato-Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Istorija karpatskych rusyniv'', po slovensky ''História karpatských Rusínov''), a ''De origine Ruthenorum'' (po ukrajinsky ''Pro pochodžeňňa rusyniv'', po slovensky ''O pôvode Rusínov''). Zhromaždil v nich mnoho informácií o histórii [[Rusíni|karpatských Rusínov]]. Z jeho umeleckej tvorby sú známe [[Satira|satirická]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') napísaná v [[Rusínčina|rusínskom]] dialekte a [[elégia]] venovaná cisárovi [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefovi II.]] Prvé písmená v jednotlivých strofách básne tvoria meno autora.<ref name=":7" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|priezvisko2=Kopecký|isbn=978-966-387-092-2|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|poznámka=116 strán}}</ref> Bol známy aj prostredí [[Ukrajinci|ukrajinskej]] inteligencie. [[Satira|Satirickú]] [[báseň]] ''Pisň pastyria duševnoho'' (po slovensky ''Pieseň duchovného pastiera'') prvýkrát publikoval [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] v časopise ''[[Žyťe i slovo]]'' (po slovensky ''Život a slovo''). Jeho tvorbu pozitívne ohodnotil [[Ivan Jakovyč Franko]] vo svojej práci ''Karpatoruske pysmenstvo'' (po slovensky ''Karpatskoruské písomníctvo''), kde označil Ioana Pastelija za ''„muža-voľnomyšlienkára“''. == Referencie == <references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.&nbsp;— № 2.&nbsp;— С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Пастелій Іван|31228877|cs|Ioann Pastelij|25227288}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2011|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=520|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Pastelij Ivan|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=85|zväzok=8|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|isbn=978-966-00-1142-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Lučkaj|meno=Michal|titul=Historia Carpato-Ruthenorum sacra et civilis antiqua et recens usque ad praesens tempus|vydanie=1|miesto=Košice|rok=1843|odkaz na autora=Michal Lučkaj|jazyk=lat}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov|priezvisko2=Kopecký|meno2=Miloslav|priezvisko3=Paďak|meno3=Valerij|vydanie=1|vydavateľ=Rusín|miesto=Prešov|rok=2007|isbn=978-966-387-092-2|poznámka=116 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=303|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov, autorka hesla: Ľubica Babotová}}. = Jurij Žatkovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Jurij Žatkovič | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz a etnograf | Dátum narodenia = [[14. október]] [[1855]] | Miesto narodenia = [[Dravci]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1920|9|25|1855|10|14}} | Miesto úmrtia = [[Strojne]], [[Českosklovensko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Rodičia = Jurij Žatkovič }}'''Jurij Žatkovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Juryj Kalman Žatkovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''György Kálmán Zsatkovics''';* [[14. október]] [[1855]], [[Dravci]], dnes súčasť [[Užhorod|Užhorodu]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[25. september]] [[1920]], [[Strojne]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]]. V rámci svojej činnosti sa venoval výskumu histórie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rus]]<nowiki/>i. Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). == Životopis == Jurij Žatkovič sa narodil [[14. október|14. októbra]] [[1855]]. Jeho otec Jurij bol cirkevný spevákom a [[Sarkistián|kostolníkom]] v miestnej [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)|Katedrále Povýšenia svätého kríža]]. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziách]] v mestách [[Užhorod]], kde ukončil štúdium v roku [[1876]], a [[Oradea]]. V roku [[1881]] ukončil štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený [[27. marec|27. marca]] [[1881]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Velykyj Rakovec]], [[Iza]] a [[Strojne]]. Písal v [[Maďarčina|maďarčine]] a v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]]. Učil cirkevnú históriu a [[Etnológia|etnografiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Vďaka práci ''Vlijanije jagerskich jepiskopov i borba protiv nego v Mukačevskoj jeparchiji'' (po slovensky ''Vplyv jágerských eparchov a boj proti nemu v Mukačevskej eparchii'') bol v roku [[1884]] prijatý do [[Maďarská historická spoločnosť|Maďarskej historickej spoločnosti]]. Prispieval do viacerých periodík: ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Misiaceslovy]]'' (po slovensky ''Menológium''), ''[[Zapysky Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Pamäte Vedeckého tovarišstva Ševčenka''), viaceré maďarské periodiká, sám bol redaktorom časopisu ''[[Rusyn]]'' (po slovensky ''Rusín''). Ako prvý na území [[Uhorsko|Uhorska]] zostavil práce venujúce sa [[Rusíni|karpatskorusínskej]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinskej]] literatúre{{--}}''Korotkyj narys ukrajinskoji literatury'' (po slovensky ''Krátky náčrt ukrajinskej literatúry'') a ''Korotka istorija ruskoji literatury do tatarskoji navaly'' (po slovensky ''Krátka história ruskej literatúry do vpádu Tatárov''). Začiatkom 20. storočia viedol nový radikálny prúd [[Národovci|národovcov]], ktorý sa neskôr pretransformoval do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Kvôli kontaktom s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]] ho [[Uhorsko|uhorská]] vláda vyšetrovala, bol prinútený napísať dve vyhlásenia k týmto záležitosťami (konkrétne [[27. január|27. januára]] a [[17. marec|17. marca]] [[1903]]). Jurij Žatkovič zomrel [[25. september|25. septembra]] [[1920]] v obci [[Strojne]]. == Dielo == Jurij Žatkovič sa v svojich publikáciách venoval histórii [[Rusíni|Rusínov]] a rusínskych osobností z prostredia cirkvi (Ján Jozef de Camillis, Ján Bradáč, Michail Manujil Oľšavskij...). Angažoval sa v ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukovom Tovarystve imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Spolupracoval s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyrom Mychajlovyčom Hnaťukom]], s [[Hiador Strypskij|Hiadorom Strypským]], s [[Eugen Perfecký|Eugenom Perfeckým]] či s [[Mychajlo Andrijovyč Vrabeľ|Mychajlom Andrijovyčom Vrabeľom]]. Väčšina jeho [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických]] a [[Etnológia|etnografických]] diel bola publikovaná až po jeho smrti. Jurij Žatkovič prekladal [[Etnológia|etnografické]] diela z [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] a z [[Ruština|ruštiny]] do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Hoci spolupracoval s [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Nacionalizmus|nacionalistami]] pôsobiacimi na [[Halič (región)|Haliči]], nepodporoval ich politický program. Do [[Maďarčina|maďarčiny]] preložil diela [[Marko Vovčka|Marka Vovčka]], [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]], ako aj známy protest západoukrajinských osobností pôsobiacich v kultúre{{--}}''I my v Jevropi'' (po slovensky ''Aj my sme v Európe'') z roku [[1896]], z maďarčiny do [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] preložil ''Memorial E. Ehana. Ekonomicke stanovyšče ruskych seľan v Uhorščyni'' (po slovensky ''Memoriál Edmunda Egana. Ekonomická situácia Rusínov v Uhorsku'') publikované v meste [[Ľvov]] v roku [[1901]]. Viaceré jeho učebnice určené pre školy na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] vláda zakázala (iba 3 učebnice – geografie, dejepisu a spoločenských vied boli štrnásťkrát vydané v [[Slovenčina|slovenčine]]). Mnoho jeho diel všal zostalo nepublikovaných. == Publikácie == * {{Citácia periodika|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij|titul=Kňaz Fedor Koriatovyč|periodikum=Lystok|miesto=Užhorod|dátum=1891|ročník=VII|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hruševskyj|meno=Mychajlo Serhijovyč|titul=Etnohrafičnyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1896|poznámka=kolektív autorov|kapitola=Zamitky etnohrafični z Uhorskoji Rusy|zväzok=2|url=http://litopys.org.ua/rizne/etno02.htm|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|titul=Narys istoriji Hrušivskoho monastyria na Uhorskij Rusi|periodikum=Misiaceslovy na 1906 r.|miesto=Užhorod|dátum=1905|jazyk=uk|priezvisko=Žatkovič|meno=Jurij}}. * {{Citácia knihy|titul=Pryvit Ivanovi Frankovi v sorokliťe joho pysmenyckoji praci 1874 – 1914|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=1916|poznámka=kolektív autorov; Jurij Žatkovič je autorom kapitoly Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|kapitola=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka|jazyk=Maďarski pereklady tovriv Ivana Franka}}. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Юрій Жаткович|33279236|cs|Jurij Žatkovič|25825209|rue|Юрий Калман Жаткович|149941}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Herasymova|meno=Halina Petrivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2005|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=672|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Zaklynskyj Kornylo Romanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=207|zväzok=3|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=966-00-0610-1|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1904|strany=|zväzok=28|kapitola=Jurij Žatkovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=711|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Žatkovyč Jurij-Kaľman Jurijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=509, 510|zväzok=9|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Zhatkovych_Yu|isbn=978-966-02-5720-7|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hnaťuk|meno=Volodymyr|titul=Literaturno-naukovyj visnyk|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1905|strany=143-154|zväzok=32|kapitola=Maďarska svoboda|jazyk=uk}}. = Platon Kosteckyj = '''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ. == Životopis == Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium. Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny''). V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]]. Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi. Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]]. [[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroj == * {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}. * {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}. = Ioan Rakovský = '''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref> == Životopis == Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru. V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií. V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva''). Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...). Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}. * {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}. = Feodosij Zlocký = {{Infobox Osobnosť | Meno = Feodosij Zlocký | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz | Dátum narodenia = [[11. október]] [[1846]] | Miesto narodenia = [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = [[1799]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Príbuzní = [[Grigorij Žatkovič]] | Rodičia = Antonij Zlocký }}'''Feodosij Zlocký''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Teodozyj Zlockyj''', [[Maďarčina|maď]]. '''Theodoz Zloczky'''; * [[11. október]] [[1846]], [[Osij]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[30. júl]] [[1926]], [[Drahovo]], [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]] a [[básnik]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskych národných buditeľov]] s prorusínskou orientáciou. Okrem publicistiky sa venoval aj zbieraniu [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] zápisov a zbieraniu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].<ref name=":7" /> == Životopis == Feodosij Zlocký sa narodil [[11. október|11. októbra]] [[1846]] v obci [[Osij]] v rodine [[Kňaz|kňaza]]. Študoval v mestách [[Chust]] a [[Satu Mare (mesto)|Satu Mare]]. Štúdium na gymnáziu absolvoval v mestách Satu Mare a [[Užhorod]]. Následne [[Teológia|teológiu]] študoval v mestách [[Užhorod]] a [[Budapešť]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> Za [[Kňaz|kňaza]] bol vysvätený v roku [[1874]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Izky]], [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Drahovo]].<ref name=":7" /> Ku koncu svojho života zastával funkciu [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekana]] v Zolotarovskom dekanáte, pod ktorý spadala aj farnosť v obci Drahovo, kde pôsobil v tom období ako kňaz.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}</ref> Feodosij Zlocký zomrel [[30. júl|30. júla]] [[1926]] v obci [[Drahovo]].<ref name=":072" /> == Dielo == Ako študent písal svoje diela v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], avšak pod vplyvom ústnej [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]], ktorej zbieraniu sa venoval celý život, postupne prešiel na [[Rusínčina|rusínsky]] dialekt (ľudový jazyk). V ranej tvorbe Feodosija Zlockého dominovali ľúbostná, sociálna a patriotická [[lyrika]]. Venoval sa aj spoločenským, historickým a mravno-náboženským témam. Niektoré jeho piesne je možné označiť za [[Poloľudová pieseň|poloľudové]]. Prvé svoje básne publikoval v týždenníku ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''), publikoval aj v periodikách ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''), ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok''), ''[[Karpato-ruskij vistnyk]]'' (po slovensky ''Karpatskorusínsky vestník''), ''[[Russkij vistnyk]]'' (po slovensky ''Ruský vestník'') a ''[[Nauka]]'' (po slovensky ''Veda''). V priebehu [[Maďarizácia|maďarizačnej]] politiky eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]] dochádzalo k obmedzovaniu možností pre literárnu tvorbu, a tak sa publikácie Feodosija Zlockého vyskytovali v tlači veľmi zriedka. Väčšina [[Literatúra|literárnych]], [[Etnológia|etnografických]] a [[Folkloristika|folkloristických]] prác Feodosija Zlockého napísaných v období, keď už bol [[Kňaz|kňazom]], zostávala v rukopisoch. Jeho najrozsiahlejšie etnografické články publikované v maďarónskom časopise ''[[Kelet]]'' (po slovensky ''Východ'') publikované v rokoch [[1888]] a [[1889]] popisovali [[Povera|povery]], [[Tradícia (zvyky)|tradície]] a ľudové zvyky [[Rusíni|Rusínov]] žijúcich v obciach [[Kopašnovo]], [[Zolotarovo]] a [[Viľchivka]].<ref name=":7" /><ref name=":1" /> Bol predovšetkým [[kňaz]] až potom [[Etnológia|etnograf]], čo vystihuje jeho vyjadrenie o etnografických publikáciách: ''„nemožno zovšeobecňovať na celý národ... spravidla majú len historickú hodnotu; pohanská pieseň a uspávanka v ústach kresťana stoja ďaleko od srdca ľudu.“''. Vnímal ich teda ako akýsi prežitok minulosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lelekač|meno=Nikolaj|titul=Podkarpatskoje pysmenstvo na počatku XX. vika|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatskoje obščestvo nauk|miesto=Užhorod|rok=1944|poznámka=https://docs.yandex.ru/docs/view?url=ya-disk-public%3A%2F%2FsNxC7k6P1%2FREyqTS8vrSsqsDsRQd2L9pver%2FvLyjg6Q%3D&name=Lelekacs.pdf|jazyk=rue}}</ref> V [[Maďarčina|maďarčine]] publikoval aj svoje [[Báseň|básne]]. [[Ukrajinčina|Ukrajinský]] preklad niektorých básní vytvoril [[Jurij Vasyľovyč Škrobynec]] pre publikáciu zbierky ''Na verchovyni'' (po slovensky ''Na končiari'') zostavenej [[Oleksa Vasyľovyč Myšanyč|Oleksom Vasyľovyčom Myšanyčom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}</ref> Svoje diela sa usiloval písať v jazyku, ktorý by sa čo najviac podobal [[Rusínčina|rusínskym]] dialektom. Feodosij Zlocký v roku [[1883]] zostal gramatiku založenú na karpatských dialektoch [[Rusínčina|rusínčiny]] pod názvom ''A kárpátaljai orosznyelv oknyomozó grammatikája'' (po rusínsky ''Praktyčna hramatyka karpatoruskoho jazyka''; po slovensky ''Praktická gramatika karpatskoruského jazyka'') publikovanú v [[Maďarčina|maďarčine]]. K publikácii gramatiky v tlačenej forme však nikdy nedošlo. Zakladala sa na [[Máramaros|maramarošskom]] dialekte, hoci bola napísaná podľa etymologického pravopisu. Rukopis sa však namiesto do tlače bez vedomia a bez súhlasu autora dostal do knižnice ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''), kde nikdy nebol publikovaný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}</ref> Počas svojej penzie sa snažil usporiadať svoje rukopisy. Časť rukopisov predal [[Jevmenij Ivanovyč Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], zvyšok redakciám prvorepublikových časopisov ''[[Svoboda]]'' (po slovensky ''Sloboda'') a ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš rodný kraj'').<ref name=":7" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|vydavateľ=Podkarpatorusskij Narodoprosvityteľnyj Sojuz|miesto=Užhorod|rok=1932|strany=195-197|jazyk=rue}}</ref> V roku [[1923]] časopis ''[[Naš rodnyj kraj]]'' (po slovensky ''Náš ročný kraj'') vydal knihu ''Vybor iz poeziji'' (po slovensky ''Výber z poézie''), pričom redakcia však výrazne upravila text, aby etymologický pravopis prispôsobila [[Ukrajinčina|ukrajinčine]].<ref name=":7" /><ref name=":072" /> To viedlo k sporu medzi Feodosijom Zlockým a redakciou. Preto v úvode knihy pripomenul, že jeho rukopis gramatiky zostavenej v roku [[1883]] bol: ''„bez súhlasu a vedomia autora odovzdaný knižnici Naukového tovarystva imeni Ševčenka v Ľvove“''.<ref name=":1" /> Zvyšné rukopisy sa pravdepodobne stratili. == Referencie == <references /> == Zdroje == *{{Preklad|cs|Feodosij Zlocký|25737243}}. *{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Chlanta|meno=I|titul=Encyklopedija Zakarpaťťa: vyznačni osoby XX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Hradža|miesto=Užhorod|rok=2007|isbn=978-966-8924-33-0|strany=136, 137|poznámka=400 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Myšanyč|meno=Oleksa Vasyľovyč|titul=Feodosij Zlockyj. Na verchovyni|vydanie=1|vydavateľ=Karpaty|miesto=Užhorod|rok=1984|strany=290 – 294|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Zlocký|meno=Feodosij|titul=Vybor iz poeziji|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1923|jazyk=rue}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rut Tichý|meno=František|titul=Rozvytok sučasnoji literatnurnoji movy na Pidkarpatskoji Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauk vyščoji školy Ukrajiny|miesto=Užhorod|rok=1996|strany=121, 122|odkaz na autora=František Rut Tichý|poznámka=228 strán|jazyk=uk}}. = László Vasiľ Čopej = {{Infobox Osobnosť | Meno = László Vasiľ Čopej | Popis osoby = rusínsky učiteľ, lingvista | Portrét = Чопей Ласло.jpg | Dátum narodenia = [[1. október]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1934|6|23|1856|10|1}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Maďarsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[učiteľ]] | Známy vďaka = zostavenie prvého [[rusínčina|rusínskeho]] slovníka,{{break}}učebnice pre ľudové školy určené pre [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Bazil Čopej | Manželka = Laura Sabov | Deti = Laura,{{break}}László,{{break}}Eržika,{{break}}Vilma | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa]] | Popis portrétu = Fotografia z roku 1892. }}'''László Vasiľ Čopej''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Láslov Čopej''', [[Maďarčina|maď]]. '''László Csopey'''; * [[1. október]] [[1856]], [[Romočevycia]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[23. jún]] [[1934]], [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[učiteľ]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]]. Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]], patril k prorusínsky orientovaným [[Národný buditeľ|národným buditeľom]]{{--}}pokúsil sa o vytvorenie jednotného [[Rusínčina|rusínskeho jazyka]]. Zostavoval učebnice určené pre [[Ľudová škola|ľudové školy]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (používané až do konca [[20. storočie|20. storočia]]).<ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydanie=2|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge, Londýn|rok=1981|isbn=978-0-674-80579-8|jazyk=en|poznámka=640 strán|strany=}}</ref> == Životopis == László Vasiľ Čopej sa narodil [[1. október|1. októbra]] [[1856]] v obci [[Romočevycia]] v rodine [[Učiteľ|učiteľa]] Bazila Čopeja pôsobiaceho v obci [[Zalužžia]]. Študoval v mestách [[Mukačevo]] a [[Sárospatak]], medzi rokmi [[1876]] až [[1879]] študoval [[Matematika|matematiku]] a [[Fyzika|fyziku]] na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v meste [[Budapešť]], kde si tiež v roku [[1883]] dokončil učiteľský certifikát.<ref name=":7" /> V roku [[1879]] bol zamestnaný ako [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Ruština|ruský]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] na prekladateľskom oddelení maďarského premiéra a začal študovať domáce [[Rusíni|rusínske]] vzťahy. Medzi rokmi [[1883]] až [[1925]] pracoval ako učiteľ na strednej škole v meste Budapešť. Zostavil a v roku [[1883]] vydal [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár''). László Vasiľ Čopej zomrel [[23. jún|23. júna]] [[1934]] v meste [[Budapešť]]. Bol pochovaný na miestnom cintoríne [[Farkasréti]]. == Tvorba == László Vasiľ Čopej prekladateľ diela [[Ruská literatúra|ruských]] autorov ([[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]], [[Ivan Sergejevič Turgenev]], [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]...) do [[Maďarčina|maďarčiny]]. Často prispieval do [[Maďarsko|maďarských]] periodík (''[[Budapesti Szemle]]'', ''[[Fővárosi Lapok]]'', ''[[Nyelvtudománi Közlemények]],'' ''[[Természettudományi Közlöny]]''...). Najvýznamnejšie dielo Lászlá Vasiľa Čopeja predstavuje [[Rusínčina|rusínsko]]-[[Maďarčina|maďarský]] slovník (publikovaný pod názvom ''Rutén-magyar szótár'') zostavený a vydaný v roku [[1883]]. Slovník sa zakladal na [[Berehovo|berežskom]] [[Rusínske dialekty|dialekte]] s doplnením o mnohé [[Ukrajinčina|ukrajinské]] slová používané na [[Halič (región)|Haliči]] a slová z [[Ruština|ruštiny]]. Vznikol tak ďalší rusínsko-maďarský slovník, ktorý sa už však na rozdiel od slovníka zostaveného [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] z roku [[1881]] nezakladal predovšetkým na ruskej slovnej zásobe. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku zdôraznil, že [[rusínčina]] predstavuje svojbytný [[jazyk]], ktorý nie je možné považovať za [[Nárečie|dialekt]] ruštiny.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusíni v Rakúsko-Uhorsku|strany=97|isbn=978-80-973455-1-8|jazyk=}}</ref> Kým slovník bol ocenený cenou [[Maďarská akadémia vied|Maďarskej akadémie vied]], prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] sa voči publikácii ohradili. Hoci slovník bol napísaný v rusínčine, vychádzal z [[Užhorod|užhorodského]] dialektu (z dialektu regiónu blízkeho Lászlóvi Vasiľovi Čopejovi) obsahujúceho mnoho [[Maďarizmus (jazyk)|maďarizmov]], a preto prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia považovali jeho návrh rusínčiny za podporu smerovania s [[Maďarizácia|maďarizácii]] [[Rusíni|Rusínov]].<ref group="pozn.">Prorusky orientovaní predstavitelia [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] preferovali rusko-maďarský slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]] napísaný v spisovnej [[Ruština|ruštine]] a obsahujúci iba zopár [[Rusínčina|rusínskych]] dialektizmov.</ref> Slovník zostavený Lászlóm Vasiľom Čopejom bol na druhej strane vysoko ocenený v [[Ukrajinci|ukrajinskými]] [[Jazykoveda|jazykovedcami]] kvôli využitiu „miestneho jazyka“{{--}}považuje sa za súčasť karpatského [[Ukrajinské dialekty|dialektu ukrajinčiny]]. László Vasiľ Čopej ako autor však v úvode k slovníku kládol dôraz na odlišnosti jeho jazyka od [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]].<ref group="pozn.">V tej dobe bola [[ukrajinčina]] označovaná ako tzv. maloruský jazyk.</ref> V priebehu 20. a 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] v rámci [[Jazykoveda|jazykovednej]] diskusie proukrajinskí lingvisti používali slovník Lászlá Vasiľa Čopeja, kým rusofili preferovali slovník zostavený [[Alexandr Andrijovyč Mytrak|Alexandrom Mytrakom]]. [[Ministerstvo náboženstva a verejného školstva]] [[Uhorsko|Uhorska]] v rokoch [[1881]] až [[1884]] povolilo na štátne náklady vydanie viacerých [[Rusíni|rusínskych]] učebníc zostavených Lászlóm Vasiľom Čopejom určených pre miestne rusínske [[Ľudová škola|ľudové školy]]. László Vasiľ Čopej prepracoval učebnicu ''Magyarok története'' (po slovensky ''Dejiny Maďarov'') od [[Áron Kiss|Árona Kissa]] a od [[Mayer Miksa|Mayera Miksu]]. Po roku [[1887]] sa venoval redakčnej práci, v rámci ktorej pripravoval diela s finančnou podporou zo strany štátu, väčšinu zväzkov jeho prác publikovalo nakladateľstvo ''Természettudományi Könyvkiadó''. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Чопей Василь|27112813|cs|László Čopej|25463192}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2000|isbn=966-7492-07-9|strany=|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Vasyľ Vasyľovyč Nimčuk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hollós|meno=Atilla|titul=Csopey László élete és müvei|vydanie=1|vydavateľ=Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszéke és a Veszprémi Egyetem Tanárképző Kara|miesto=Nyíregyháza|rok=2004|isbn=963-9385-64-6|poznámka=116 strán|url=https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/ruszinok/csopey_laszlo_elete_es_muvei/csopey_laszlo_elete_es_muvei.pdf|jazyk=hu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus, 1848-1948|vydanie=1|vydavateľ=Harvard University Press|miesto=Cambridge|rok=1977|isbn=978-0-674-80579-8|edícia=Harvard Ukrainian series|jazyk=en|poznámka=640 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|isbn=966-7838-23-4|poznámka=429 strán|jazyk=rue|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}}. = Ivan Čurhovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Čurhovič | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz, mukačevský kapituálrnz vikár | Portrét = Churgovich.jpg | Dátum narodenia = [[26. január]] [[1791]] | Miesto narodenia = [[Novoselycia]]/[[Nová Sedlica|Novaszedlica]], [[Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1862|10|2|1791|1|26}} | Miesto úmrtia = [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]],{{break}}[[učiteľ]] | Známy vďaka = rozvoj [[Rusíni|rusínskeho]] školstva na [[Podkarpatská Rus|karpatskom]] regióne | Rodičia = Ivan Čurhovič | Alma mater = [[Frintaneum]] }}'''Ivan Čurhovič''' ([[Rusínčina|rusín]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioann Čurhovyč''', [[Ukrajinčina|ukr]]. '''Ivan Čurhovyč''' alebo '''Ioan Čurhovyč''', [[Maďarčina|maď]]. '''János Csurgovics'''; * [[26. január]] [[1791]], [[Novoselycia]]/Novaszedlica, dnes [[Nová Sedlica]], [[Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]/[[Slovensko]]{{--}}† [[2. október]] [[1862]], [[Užhorod]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kanonik]], [[pedagóg]] a [[spisovateľ]].<ref name=":072" /> Od júla [[1831]] pôsobil ako [[kapitulárny vikár]] [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], kým v roku [[1838]] za mukačevského eparchu vysvätený [[Bazil Popovič]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladyka Vasyľ Popovyč (12.09.1796 – 9.10.1864) | url = https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Mukačivska hreko-katolycka jeparchija | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}</ref> Radí sa medzi osobnosti [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] vďaka činnosti v rámci rozvoja školstva v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]]. == Životopis == Ivan Čurhovič sa narodil [[26. január|26. januára]] [[1791]] v obci [[Novoselycia]] alebo Novaszedlica (dnes [[Nová Sedlica]])<ref group="pozn.">Nie je dodnes známe, či sa Ivan Čurhovič narodil v [[Ukrajina|ukrajinskej]] ([[Novoselycia]]) alebo v [[Slovensko|slovenskej]] ([[Nová Sedlica]]) obci.</ref> v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ivana Čurhoviča. Po absolvovaní [[Gymnázium|gymnázia]] v meste [[Užhorod]] v štúdiu pokračoval v meste [[Budapešť]], kde študoval [[Filozofia|filozofiu]], a neskôr v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]].<ref name=":072" /> Ivan Čurhovič bol v roku [[1817]] vysvätený za kňaza a následne začal učiť na užhorodskom gymnáziu. O dva roky neskôr začal študovať [[Frintaneum|Frintaneume]] v meste [[Viedeň]], kde v roku [[1823]] získal [[Akademický titul|titul]] [[Doktor teológie|doktora teológie]].<ref name=":072" /> Po štúdiu sa ujal miesta kňaza v meste [[Hajdúböszörmény]], neskôr sa vrátil do mesta Užhorod. Medzi rokmi [[1825]] až [[1856]] zastával funkciu riaditeľa užhorodského gymnázia. Po smrti [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Oleksij Povčij|Oleksija Povčija]] [[kapitulárny vikár]] Ivan Čurhovič bol od [[15. júl|15. júla]] [[1831]] poverený správou [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], až kým [[21. marec|21. marca]] [[1837]] sa mukačevským eparchom stal [[Bazil Popovič]], ktorého navrhol [[Prešovská archieparchia|prešovský eparcha]] [[Gregor Tarkovič]]. Bazil Popovič ho zároveň v roku [[1838]] aj odvolal z funkcie kapitulárneho vikára a vymenoval za riaditeľa užhorodského učiteľského seminára, kde vo funkcii pôsobil až do roku [[1861]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brecko | meno = Fedir | titul = Peršij užhorodskij himanziji — 400 rokiv | url = https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027 | dátum vydania = 2014-04-26 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = RIO: Zakarpatska narodna hazeta | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref> Počas obdobia, kedy zastupoval eparchu, spolu s [[Dirigent|dirigentom]] [[Konštantín Matezonský|Konštantínom Matezonským]] a s [[Vasil Dovhovič|Vasiľom Dovhovičom]] založil prvý spevácky zbor na území [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]]. Usiloval sa o usporiadanie systému v [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchii]] a o skvalitnenie vyučovacieho procesu na školách prevádzkovaných eparchiou. V roku 1838 bol odvolaný z funkcie [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]] [[Bazil Popovič|Bazilom Popovičom]], novozvoleným mukačevským eparchom. Počas obdobia, keď zastával funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]] a neskôr zároveň aj užhorodského učiteľského seminára, prijímal [[Učiteľ|pedagógov]] najskôr z prostredia miestnej inteligencie, ktorí si uvedomovali svoju príslušnosť k [[Rusíni|Rusínom]], aby vychovávali študentov a budúcich učiteľov, ktorí si ako [[Patriotizmus|patrioti]] mali byť vedomí svojej národnostnej príslušnosti, boli duchovne vyspelí a pripravení na bežný život. Ivan Čurhovič vychádzajúc z tejto idey napísal viacero prác venujúcich sa teórii a odporúčaniam pre [[Pedagogika|pedagógov]]. Ustavične sa usiloval o vytváranie a o rozvoj dedinských škôl, kde mali vyučovať kvalifikovaní pedagógovia. Ivan Čurhovič patril medzi najosvietenejších ľudí svojej doby. Ovládal deväť európskych jazykov. Zanechal po seba knižnicu, ktorá svedčí o jeho rozsiahlych znalostiach aj o [[Filozia|filozofickom]] vzdelaní. Jeho rozhľad bol na úrovni vtedajšej európskej inteligencie. Zároveň bol v značnej miere [[Patriotizmus|patriotom]] svedomitým k svojmu národu. Seminár pod vedením Ivana Čurhoviča prijal nové morálne a disciplinárne stanovy. Medzi plánované aktivity, ktoré nakoniec nestihol zrealizovať, patrili vydávanie periodika ''Ruska narodna hazeta'' (po slovensky ''Ruské ľudové noviny'') či založenie vydavateľstva publikujúceho v [[Cyrilika|cyrilike]]. Ivan Čurhovič od [[16. september|16. septembra]] [[1849]] do [[15. október|15. októbra]] [[1850]] opäť zastával funkciu [[Kapitulárny vikár|kapitulárneho vikára]], keď zastupoval [[Mukačevská eparchia|eparchu]] [[Bazil Popovič|Bazila Popoviča]], ktorý kvôli vyšetrovaniu z promaďarskej spolupráce počas [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|revolúcie]] zostal v domácom väzením a bol zbavený funkcie mukačevského eparchu. Ivan Čurhovič mal neutrálny vzťah s Bazilom Popovičom, avšak počas súdneho procesu sa zastal Bazila Popoviča pri obvineniach z cudzoložstva. V roku [[1845]] na nádvorí [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]] vybudoval dve nové učebne [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] seminára. Výstavba bola financovaná z fondu [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]]. V roku [[1856]], keď odstúpil z funkcie riaditeľa [[Užhorod|užhorodského]] [[Gymnázium|gymnázia]], zaviedol v seminári osemročné vyučovanie a nový predmet{{--}}[[Filozofia|filozofiu]].<ref name=":4" /> Neskôr otvoril vedeckú knižnicu aj ďalšie tri predmety{{--}}[[šport]], [[Teológia|teológiu]] a [[Chémia|chémiu]]. Ivan Čurhovič podporoval miestnych [[Učiteľ|učiteľov]], ktorý prijímal do svojich škôl, aby tak zvýšil národné povedomie medzi [[Rusíni|rusínskymi]] obyvateľmi (predovšetkým prostredníctvom výučby na vidieku). Taktiež sa staral o vznik a o výstavbu nových škôl na vidieku. Vďaka svojmu vzťahu k filozofiu má prezývku ''„[[Rusíni|Rusínsky]] [[Ploutarchos (spisovateľ)|Ploutarchos]]“''. Ivan Čurhovič zomrel [[2. október|2. októbra]] [[1862]] v meste [[Užhorod]]. == Dielo == Ivan Čurhovič publikoval svoje články venujúce sa [[Náboženstvo|náboženským]] a [[Pedagogika|pedagogickým]] témam v novinách ''[[Lystok]]'' (po slovensky ''Lístok'') a ''[[Felvidéki Sion]]'' (po slovensky ''Hornouhorský Sion''). Svoje články písal v tzv. [[Jazyčije|jazyčiji]], obsahoval veľa slov z [[Rusínske dialekty|rusínskych dialektov]]. V [[Latinčina|latinčine]] napísal dielo ''Ünnepi, vasárnapi, nagybőjti és gyászbeszédek'' (po rusínsky ''Nediľny, sviatočny y postovy propovidy''; po slovensky ''Nedeľné, sviatočné a pôstne kázne'') a učebnicu  ''Paedagogia és Methodica'' (po rusínsky ''Pedahohyja y metodyka''; po slovensky ''Pedagogika a metodika''). Tieto diela do [[Rusínčina|rusínčiny]] preložil [[Jurij Žatkovič]] a [[Maďarčina|maďarskú]] verziu vytvoril [[Kornel Zombory]]. [[Viktor Kaminský]] v roku [[1888]] publikoval publikáciu ''Cerkovnyja propovidi Ioanna Čurhovyča'' (po slovensky ''Cirkevne kázne Ivana Čurhoviča''). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Іван Чургович|37562867|cs|Ivan Čurhovič|25462904}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=}}ю * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bačynskyj | meno = Ivan | titul = V ciomu misiaci vypovňujeťsia 270 rokiv z dňa narodžeňňa kanonika Ivan Pastelija 220 rokiv kanoniku Ivanu Čurhovyču | url = https://mukachevo.net/blog/v-tsyomu-misiatsi-vypovniuyetsia-270-rokiv-z-dnia-narodzennia-kanonika-ivana-pasteliia-ta-220-rokiv-kanoniku-ivanu-churhovychu_112693.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = mukachevo.net | miesto = Mukačevo | jazyk = uk}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Čurhovyč Ivan Ivanovyč | url = https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=161 | dátum prístupu = 2026-05-31 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Očerki Karpatorusskoj literatury so vtoroj poloviny XIX stolitija|vydanie=1|vydavateľ=Spolok Alexandra Duchnoviča|miesto=Užhorod|rok=1929|poznámka=76 strán|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hommonaj|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Antolohija pedahohičnoji dumky Zakarpaťťa (XIX – XX st.)|vydanie=1|rok=1992|poznámka=298 strán|vydavateľ=Zakarpaťťa|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Szinnyei|meno=József|titul=Magyar irók élete és munkái II.|vydanie=1|vydavateľ=Hornyánszky Viktor akadémiai könyv- kereskedése,|miesto=Budapešť|rok=1893|jazyk=hu}}. = Ioan Kutka = '''Ioan Kutka''' (ukr. '''Ivan Kutka'''; * 23. február 1750, Sukov, Uhorsko, dnes Slovensko – 17. október 1812, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina bol rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár, učiteľ, spisovateľ a osvietenec. == Životopis == Ivan Kutka sa narodil 23. februára 1750 v obci Sukov v rodine miestneho kňaza. [[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]]&nbsp;— у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775&nbsp;р. 1775&nbsp;р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]]. Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777&nbsp;р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]]. 1808&nbsp;р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія. Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970). Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів. Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач&nbsp;— єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812&nbsp;р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001). За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201). Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Ко­баль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною. '''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref> Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]]. == Život == Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" /> === Kanovník a kapitulní vikář === V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" /> [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa. [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" /> == Dílo == Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence. = Konštantín Matenzonský = '''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858)&nbsp;— музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років&nbsp;— по 1853. Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку. '''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" /> == Život == Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" /> O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“'' Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" /> == Pěvecký sbor == Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" /> Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti. = Adrij Ripaj = '''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (*&nbsp;[[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве&nbsp;— †&nbsp;[[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]]. == Біографічні відомості == Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи). В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році&nbsp;— Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі. У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]. Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864). == Література == * . Словникова частина.&nbsp;— Т.&nbsp;7. * Календар визначних русинських діячів // Русин.&nbsp;— 2007.&nbsp;— Число 7—8 (липень&nbsp;— серпень).&nbsp;— С.&nbsp;13. = Jurij Venelin = '''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]]&nbsp;— український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. == Біографія == Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]]. Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]]. Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]]. У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]]&nbsp;рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829&nbsp;р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&nbsp;— 2008.<span> </span>— № 2.&nbsp;— С.53.</ref>. [[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою&nbsp;— збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот&nbsp;— літературних пам'яток болгарського народу. Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />. Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия». == Пам'ять == [[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі. На могилі Ю.&nbsp;Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження». Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю.&nbsp;Гуці. == Вибрані праці == * [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}} * «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]); * [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838] * «Граматика на сегашния български език»; * [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840] * [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841] * [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842] * [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И.&nbsp;Н.&nbsp;Денкоглу. Москва, 1849] * [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856] == Примітки == <references /> == Джерела == * Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко.&nbsp;— Ужгород, 1989. * [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов.&nbsp;— К.: КИТ, 2007.&nbsp;— 436 с. * Байцура Т. Юрій Іванович Венелін.&nbsp;— Братіслава, 1968.&nbsp;— 306 с. * [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін.&nbsp;— Ужгород, 1995.&nbsp;— 45 с. * Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка.&nbsp;— Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002.&nbsp;— 184 c.&nbsp;— (Сер. «Обличчям до спадщини»). * Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія.&nbsp;— Львів, 2014.&nbsp;— Т. 2.&nbsp;— С. 578—583. == Посилання == * [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю.&nbsp;И.&nbsp;Венелина, Н.&nbsp;Д.&nbsp;Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}} * Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58 * Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} // a '''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]]. == Život == Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci. == Dílo == Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů. Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]]. Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''. a = Ivan Fogorašij-Berežanin = '''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek&quot; biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice. == Život a dílo == Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti. V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka. V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" /> Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech. = Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> = '''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]]. == Біоґрафія == Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].&nbsp;— 1968.&nbsp;— С. 224.&nbsp;— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році. Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''. Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>. <references /> = Jozef Miklošík = Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]. == Діяльність == Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв. Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> == Творчість == Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику. Ним написані живописні композиції з народного життя: * «Зємплінскі весілля», * «На вечорницях», * «Процесія на освячення води на Богоявлення», * «Вибір нареченої в Червоному Броді», * «Хто буде моїм чоловіком?» та ін. Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі. '''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" /> == Život == Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře. V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]] == Dílo == Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref> <references /> = Omeľan Partyckyj = '''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]]&nbsp;— [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]])&nbsp;— український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. == Життєпис == Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді&nbsp;— село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше&nbsp;— Жидачівського повіту, від 17 липня 2020&nbsp;— [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}.&nbsp;— Leopoli, 1842.&nbsp;— P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}.&nbsp;— Leopoli, 1878.&nbsp;— P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік). Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868&nbsp;рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871&nbsp;рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895&nbsp;рр.). У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" /> Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879&nbsp;рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885&nbsp;рр.). Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894&nbsp;р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.). Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року&nbsp;— делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]). Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" /> Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}.&nbsp;— 1894.&nbsp;— №&nbsp;359.&nbsp;— S. 2. {{ref-de}}</ref>. Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]].&nbsp;— 1995.&nbsp;— С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович…&nbsp;— С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря. == Творчість == 1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини». Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]]&nbsp;— 1868&nbsp;р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877&nbsp;р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень». У 1875—1879&nbsp;рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880). Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу. == Вшанування пам'яті == У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]: * коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому; * його іменем названа одна з вулиць села. У Жидачеві: a == Джерела == * [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України.&nbsp;— 2-е видання.&nbsp;— К., 2002.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]] * {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}} * ''Пашук В.&nbsp;С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}} * ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}} * ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности]. <references /> = Sydir Ivanovyč Vorobkevyč = о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]]&nbsp;— [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці)&nbsp;— [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918].&nbsp;— Wien, 1918.&nbsp;— S. 191. {{ref-de}}</ref>. == Біографія == [[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]] [[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]] Народився 5 травня 1836&nbsp;року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі). Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода.&nbsp;— Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986.&nbsp;— Ч. 175 (13 вересня).&nbsp;— С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько&nbsp;— Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]]. Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом&nbsp;— у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення. Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875&nbsp;р.&nbsp;— на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book |title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші. Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В.&nbsp;О.&nbsp;Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>. == Творчість == [[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910&nbsp;р.]] Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря». Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року&nbsp;— студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>. Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника&nbsp;— вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»). Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І.&nbsp;Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор. Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С.&nbsp;Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами. Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком». За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І.&nbsp;Франка. Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він&nbsp;— автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М.&nbsp;І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів&nbsp;— пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т.&nbsp;Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю.&nbsp;Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І.&nbsp;Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В.&nbsp;Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М.&nbsp;Емінеску]], В.&nbsp;Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]]. За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С.&nbsp;Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження». [[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]] == Пам'ять == * Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref> * У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref> * У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела та література == * Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область.&nbsp;— Київ, 1969.&nbsp;— С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501. * Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1.&nbsp;— Львів, 1993.— С. 317. * Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М.&nbsp;А.&nbsp;Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М.&nbsp;А.&nbsp;Богайчук.&nbsp;— Чернівці: Букрек, 2005.&nbsp;— С. 58. * Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї&nbsp;— 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117. * Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903)&nbsp;— буковинський письменник і композитор. Автор&nbsp;— скульптор Л. Кукурудза, квартал №&nbsp;35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін.&nbsp;— Чернівці, 2000.&nbsp;— С. 30. * Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013.&nbsp;— 14 червня (№&nbsp;24).&nbsp;— С. 4. * ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б.&nbsp;В.&nbsp;Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}} * Кушніренко, А.&nbsp;М.&nbsp;Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А.&nbsp;М.&nbsp;Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996&nbsp;р., м. Чернівці).&nbsp;— Чернівці, 1996.&nbsp;— Кн. 4. С. 51-54. * Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ.&nbsp;— Київ, 2007.— Т. 5.&nbsp;— С. 162—163. * Никоненко, П.&nbsp;М.&nbsp;Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М.&nbsp;І.&nbsp;Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича.&nbsp;— Чернівці: Рута, 2003.&nbsp;— 208 с.&nbsp;— (Літературні імена Буковини) * Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю.&nbsp;С.&nbsp;Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10. * Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк.&nbsp;— Чернівці, 2000.— С. 176—178. * Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко.&nbsp;— Чернівці, 2007.&nbsp;— С. 146—147. * Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836&nbsp;— 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]].&nbsp;— Донецьк, 2008.&nbsp;— С. 254. * Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008.&nbsp;— 13 листоп. (ч 45).— С. 2. == Примітки == {{reflist}} == Посилання == * {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}} * [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]] * {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}} * {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}} {{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}} * [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}} * [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}} * [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}} * [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}} * [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909.&nbsp;— 417 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея.&nbsp;— Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911.&nbsp;— 409, 1 с. : портр.&nbsp;— (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}} * [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич).&nbsp;— У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901.&nbsp;— 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}} * [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU = Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj = '''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}}&nbsp;— [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]]. == Біографія == Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]]&nbsp;— розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже. === Церковна діяльність === У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво. === Громадська діяльність === Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув. === Літературна діяльність === На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти. Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як: * «Річські гуцули», * «Изтеки русского священника», * «Приключенія русской молодицы», * «Похождения Мендля Зильбербуша», * «Настя Чагровна». В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів. Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского». В [[:uk:1907|1907]]&nbsp;— [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З. Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. === Мова творів Залозецького === В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький&nbsp;— український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він&nbsp;— приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}} Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності. === Доля літературної спадщини Залозецького === Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня. Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав&nbsp;— родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}} == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Видавничий дім «Букрек», 2005.&nbsp;— С. 99.&nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]]. * ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина.&nbsp;— Заставна, 2001.&nbsp;— С. 43-44. * ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик.&nbsp;— Чернівці, 2013.&nbsp;— С. 36—37. * ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець.&nbsp;— 1990.&nbsp;— 15-21 січня (№&nbsp;3).&nbsp;— С. 3 9вкл.). * ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}}&nbsp;— С.&nbsp;235. * ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ.&nbsp;— 2002.&nbsp;— 14 січня (№&nbsp;1, 2).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче.&nbsp;— 2010.&nbsp;— 3 лютого (№&nbsp;8).&nbsp;— С. 4. * ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник.&nbsp;— Чернівці&nbsp;: Правдивий поступ, 2008.&nbsp;— С. 22. * ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004.&nbsp;— 30 вересня (ч. 40).&nbsp;— С. 11. * ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2008.&nbsp;— 13 лютого (№&nbsp;11).&nbsp;— С. 4. * ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].&nbsp;— 2003.&nbsp;— 12 лютого. * ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение.&nbsp;— 1915.&nbsp;— №&nbsp;3—4. == Посилання == * [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький&nbsp;— засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016] * [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі] = Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč = о.&nbsp;'''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]]&nbsp;— , [[:uk:Сучава|Сучава]])&nbsp;— український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]]. == Життєпис == [[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;<nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835&nbsp;р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII&nbsp;— початок XIX&nbsp;ст.).&nbsp;— Львів&nbsp;: Світ, 1996.&nbsp;— С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref> Друкуватися почав 1836&nbsp;року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882&nbsp;<nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]]. [[:uk:1848|1848]]&nbsp;року&nbsp;— один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848&nbsp;р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]]. [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]]&nbsp;— посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]]. [[:uk:1868|1868]]&nbsp;р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]]. Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]]&nbsp;р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя. Помер у Сучаві 1885&nbsp;року. «Не послідню силу,&nbsp;— писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]],&nbsp;— покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“». == Літературна діяльність == [[:uk:1836|1836]]&nbsp;р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М.&nbsp;Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]]&nbsp;р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]]&nbsp;р. активізувався у літературній творчості,&nbsp;— писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору. Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями. Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові. Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]]. Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер». === Видання === * Поезії.&nbsp;— Львів, 1860. * Старий Єфрем для руського народу. Оповідання.&nbsp;— Львів, 1874. * ''Устиянович&nbsp;Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого].&nbsp;— Львів&nbsp;: Наук. т-во ім.&nbsp;Шевченка, 1913.&nbsp;— Вид. 2-ге.&nbsp;— 512&nbsp;с. (Руська письменність; III, 2)&nbsp;— досі найповніше видання/ * Письменники Західної України 30&nbsp;— 50-их pp.&nbsp;XIX&nbsp;ст.&nbsp;— К., 1965 (вибір найкращих творів). * ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати.&nbsp;— К. : Радянський письменник, 1987.&nbsp;— 255 с. == Вшанування пам'яті == * [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]]. * [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]). * Вулиця у місті Миколаєві Львівської області. * Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села) * Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському * Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському == Примітки == == Література == * ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}} * Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич.&nbsp;— Дрогобич&nbsp;: ДДПУ ім. І. Франка, 2011.&nbsp;— 236 с.&nbsp;— {{ISBN|966-384-201-1}}. == Посилання == * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику] * [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром] <references /> = Ivan Naumovič = '''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874). == Життєпис == [[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника. Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]]. Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські. Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію. У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич&nbsp;— дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853&nbsp;— [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]]. == Громадська та політична діяльність == Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]]. Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968.&nbsp;— С. 224.<span> </span>— (Український архів.&nbsp;— Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]]. Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав: На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref> 1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889&nbsp;р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка&nbsp;21, ряд 2, місце 10). [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?) Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою&nbsp;— за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі&nbsp;— за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.» <references /> = Antin Ľubyč Mohyľnyckyj = '''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович…&nbsp;— С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]]&nbsp;— [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]])&nbsp;— [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 160.</ref> == Життєпис == [[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902&nbsp;р.]] [[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865&nbsp;рр.). У другому ряду&nbsp;— о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]] Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>. Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813&nbsp;р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А.&nbsp;Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо.&nbsp;Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840&nbsp;році. Висвячений 1841 року. Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем. У 1859 році о.&nbsp;Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]]&nbsp;р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани&nbsp;— Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму…&nbsp;— С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" /> Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А.&nbsp;Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]]&nbsp;р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" /> == Творчість == [[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]] Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838&nbsp;р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]]&nbsp;р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848&nbsp;р. пожвавила творчу і громадську діяльність А.&nbsp;Могильницького. Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання&nbsp;— в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції. А.&nbsp;Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]]&nbsp;р.). З огляду на літературну діяльність А.&nbsp;Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині». == Вшанування == Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І.&nbsp;Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Джерела == * ''Стеблій Ф.&nbsp;І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}} * ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}} * ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня».&nbsp;— Львів&nbsp;: «Тріада плюс», 2010.&nbsp;— 228 с., іл. * [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}. * [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}. * [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького]. * [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}} * [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.] = Mychajlo Kačkovskyj = {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Kačkovskyj | Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik | Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]] | Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}} | Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[právnik]] | Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]] | Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]] | Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]] }}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou. == Životopis == Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]]. Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]]. Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]). Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval. == Referencie == <references responsive="1"></references> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}. * {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}. = Mychajlo Mychajlovyč Klemertovyč = '''Михайло Михайлович Клемертович''' ([[:uk:1835|1835]], [[:uk:Гадинківці|Гадинківці]], Тернопільщина&#x20;— [[:uk:27_серпня|27 серпня]] [[:uk:1903|1903]], [[:uk:Львів|Львів]])&#x20;— український [[:uk:Письменник|письменник]]-популяризатор, [[:uk:Публіцист|публіцист]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]]. == Життєпис == Після закінчення [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанської гімназії]] (1852—1858) навчався у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. Тривалий час (від 1887 року) працював у канцелярії [[:uk:Народний_Дім_(Львів)|«Народного Дому»]] у Львові. Видавець і редактор журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1869-74 і 1880) і дитячого журналу [[:uk:Ластівка_(журнал)|«Ластівка»]] (1869—1881), редактор часописів [[:uk:Временникъ_Института_Ставропигійского_съ_мѣсяцесловомъ|«Временникъ Института Ставропигійского…»]] (1868—1903), [[:uk:Вѣстникъ_«Народного_Дома»|«Вѣстникъ "Народного Дома"»]] (від 1882), [[:uk:Галичанинъ_(1893)|«Галичанинь»]] (від 1893), «Календарь Общества им. Качковского», співредактор [[:uk:Слово_(часопис,_1861)|«Слова»]]. Автор [[:uk:Оповідання|оповідань]], [[:uk:П'єса|п'єс]], [[:uk:Казка|казок]], [[:uk:Брошура|брошур]]. Похований у Львові на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]] (поле №&#x20;53).{{sfn|Личаківський некрополь|2006|с=302}} = Nikolaj Nagy = {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. = Ivan Duliškovič = {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. = Julij Fircak = '''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]]&nbsp;— {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]])&nbsp;— церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890). == Життєпис == Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с.&nbsp;Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах. 17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І.&nbsp;Валій. == Мукачівська кафедра == Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу. === Єпархіальні синоди === Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903&nbsp;рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули&nbsp;— фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення&nbsp;— катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого. За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків&nbsp;— народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897&nbsp;р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св.&nbsp;Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл. Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і&nbsp;т.&nbsp;д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок. === «Рутенська акція» === На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е.&nbsp;Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і&nbsp;т.&nbsp;д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя. Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року. За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році&nbsp;— завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1&nbsp;млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету. Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії. === «Церковне простопініє» === Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях. Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року = Ivan Orlaj = '''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&nbsp;— {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]])&nbsp;— [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року). == Життєпис == === Перші роки === Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян. Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році&nbsp;— до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію. Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]]. === Медична кар'єра === У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет. Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина. 9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая. Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''» У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині&nbsp;— [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків. === Педагогічна діяльність === У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині&nbsp;— [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії. Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога. Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref> == Наукова діяльність == Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо. Наукові праці й статті: * з [[:uk:Медицина|медицини]]&nbsp;— ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі&nbsp;— 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві&nbsp;— 1807); * [[:uk:Історія_України|історії України]]&nbsp;— ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826); * [[:uk:Педагогіка|педагогіки]]&nbsp;— ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві&nbsp;— 1825). Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів. Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]]&nbsp;— ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність. <references /> = Antonij Zubko = '''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]]&nbsp;— [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]])&nbsp;— білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я. Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа. == Діяльність == Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3.&nbsp;— СПб.: тип. имп. А. Н., 1883.&nbsp;— Т. 1.&nbsp;— 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2.&nbsp;— 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3.&nbsp;— 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839&nbsp;р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям. Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії». == Життєпис == Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста. 1809&nbsp;— поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії. 1822&nbsp;— закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я. == Греко-католицький священик та єпископ == Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я. 1824&nbsp;— рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії. 1825&nbsp;— зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту. 1827&nbsp;— відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії. 1828&nbsp;— назначений першим ректором Литовської духовної семінарії. 18 квітня 1832&nbsp;— старший соборний протоієрей. 1834&nbsp;— хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії. == Православний архієрей == Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа. Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення. 1848&nbsp;— прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років&nbsp;— у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер. <references /> = Hiador Strypskyj = '''Гіядор Миколайович Стрипський''' ('''Др. Ядоръ Стрипський''', псевдоніми: ''Я. Біленький'', ''Ядор'', ''М. Миколаєнко'', ''Мікеш'', ''С. Новик'', ''Стороженко'' та інші, {{ДН|7|3|1875}}, с. Шелестове (нині частина смт. [[:uk:Кольчино|Кольчино]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]&#x20;— {{ДС|9|3|1949}}, в інших джерелах&#x20;— [[:uk:9_березня|9 березня]] [[:uk:1946|1946]], [[:uk:Будапешт|Будапешт]])&#x20;— [[:uk:Закарпаття|закарпатський]] діяч, історик, філолог і етнограф, дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства ім. Шевченка]] та член Румунської АН. == Життєпис == З родини греко-католицького священика. Окрім Гіядора, у родині було багато дітей; один із них, Мирон (мадярська форма імені&#x20;— Елемер) Стрипський, був 11-м мером Унґвара ([[:uk:Ужгород|Ужгорода]])<ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> та активістом «Просвіти». Закінчив Ужгородську гімназію (1893). Вищу освіту здобував на філософських факультетах Будапештського (1893&#x20;— осінь 1897), [[:uk:Львів|Львівського]] (один семестр 1897&#x20;р.) та Коложварського (1898—1900) університетів; у Коложварі отримав диплом доктора філософії і гімназійного професора<ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&nbsp;— 2019.&nbsp;— С. 29.</ref>. Співпрацював із [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]] і [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], прихильник [[:uk:Народовці|народовецької]] орієнтації закарпатського культурно-мовного розвитку; співпрацював із [[:uk:Волошин_Авґустин|о. Августином Волошином]] у «Науці» й додатку «Село» ([[:uk:1907|1907]]). Критикував москвофілів, але водночас дотримувався політики лояльності угорській державі. У 1913&#x20;р. виступив із довгим дописом, де критикував як моксвофілів, так і проукраїнський рух, і підтримував розвиток на закарпатських землях літературної мови на базі місцевих діалектів (тобто пропагандував [[:uk:Політичне_русинство|політичне русинство]])<ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref>. Припадав родичем Августина Штефана. ''«Часто бував у нас двоюрідний брат мами Гіядор Стрипський, який був учнем [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]]. Мабуть він та галицькі [[:uk:Священик|священики]], що часто бували у нас, подали думку батькові 1897 року заложити в Скотарському читальню»'',&#x20;— писав той у своїх спогадах. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] видавав журнал [[:uk:Ukránia|«Ukránia»]] у Будапешті, у [[:uk:1919|1919]] редактор «Русько-Країнської Правди». У [[:uk:1920|1920]] залишився в [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорському королівстві]], де був міністерським радником і далі досліджував культуру й історію Закарпаття. У [[:uk:1941|1941]]–[[:uk:1943|1943]] провідний член [[:uk:Підкарпатське_товариство_наук|«Подкарпатського Общества Наук»]], у видавництві якого багато друкувався. Писав також [[:uk:Угорська_мова|угорською]] і [[:uk:Словацька_мова|словацькою]] (псевдонім Belon Rusinský) мовами. Після 2-ї світової війни практично вся родина Стрипських (найближчі родичі Гіядора, які ще залишалися в Ужгороді) емігрувала з Закарпаття до Угорщини. == Праці == Найвизначніші праці: * «Угро-руські літописні записки», * «Старша руська письменність на Угорщині», * «З старшої письменности угорської Руси», * «Гдѣ документи старшей історії Подкарпатской Руси?», * «Етнографічний опис Угорської Русі», * «Православно-грецькі культурні сліди поміж мадярами Арпадової доби», * «Найстаріший румунський друк латинкою», * «Пам'ятки русько-української мови і літератури» та ін. ** Kossuth Lajos a ruthén népköltészetben. Bp., 1907. (Különnyomat az Ethnographiából) ** Zapiszki z Verhovini [Verhovinai útijegyzetek] H.n., 1907. ** Az erdélyi halászat ismeretéhez. Kolozsvár, 1908. ** Az erdélyi halastavak ismeretéhez. Régi és más halastavak. Uo., 1908. ** Sztojka pp. újonnan felfedezett antimensiója és az iskolai monostor. Ungvár, 1910. ** Szegedi Gergely énekeskv-e 16. századbeli román fordításban. Protestáns hatások a hazai románságra. Alexics Györggyel. Uo., 1911. ** Uhroruszki litopisznyi zapiszki. (Magyarorosz év szerinti feljegyzések) H.n., 1911. ** Adalékok Szabó Károly ["Régi magyar könyvtár" c.] munkájának I—II. kötetéhez. Pótlások és igazítások. Bp., 1912. (soksz.) ** Jegyzetek a görög kultúra Árpádkori nyomairól. Uo., 1913. Online ** A görög-katholikus magyarság utolsó kálvária-útja 1896—1912. Írta Szabó Jenő. (A szerző dolgozataiból és beszédeiből egybeállította, bevezetővel és jegyzetekkel kíséri Sztripszky Hiador.) Uo., 1913. Online ** Moskophilismus, ukrainizmus és a hazai rusznákok. Uo., [1913]. (Különnyomat a Budapesti Szemléből) ** Z sztarsoji piszmennosztyi Uhorszkoji Ruszi (Magyar Oroszország régebbi írásbeliségéből). h. n., 1914. ** Ének Igor hadairól és a palócokról. Ford. Varga Bálinttal. Bp., [1916] (Ukrán könyvtár 2.) ** Históriás énekek a rettenetes Iván czarrúl, ifiu testőrzőjérül és az vitéz kalmár Kalasnikovrul. Írta Lermontov Mikhál. [Ford.] Uo., 1924. [1923] ** Literarne makresy. H.n., 1942. ** Pocsatki drzckarsztva na Podkarpatyu. (A nyomdászat kezdetei Kárpátalján) h. n., 1942. ** Mivel tartozunk az orosz irodalomnak? [benne Puskin: Nulin gróf c. művének ford.] Szeged, 1949. Перекладав угорською мовою українські літературні твори ([[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Шевченка]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|Франка]], [[:uk:Руданський_Степан_Васильович|Руданського]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Коцюбинського]]), [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слово о полку Ігоревім»]]. == Примітки == <references responsive="1"></references> == Література == * ''Галас Б. К.,&#x20;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович // {{УМ-2000}} * ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&#x20;— Wrocław, 1971.&#x20;— R. 16, zesz. 1—2.&#x20;— S. 301—307. * ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] // {{ЕІУ|9|869}} * {{ЕУ}} * {{УМЕ15|частина=Стрипський Гіядор|сторінки=1851}} * ''Удварі І.'' Гіадор Стрипськый, народописник, бібліоґраф, языкознатель, товмач. — Нїредьгаза, 2007. == Посилання == * {{ШевЕ-5|частина=Стрипський Гіядор Миколайович|сторінки=992}} * [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія&#x20;— Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}} * [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад «Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка» Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}} 0jsolodnz1ypx9fr0gngs3u42bie8kv 0 619787 8227044 7989181 2026-06-01T12:49:26Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky pridaním šablóny a vytvorením kapitoly ,, Pozri aj". 8227044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Švédsko-francúzska vojna|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|obrázok=Nordlingen.jpg|text k obr=Bitka pri Nördlingene z roku 1645. Maľba z roku 1750 od Jeana-Baptistu Le Paona.|dátum=[[6. január]] [[1604]] - [[30. apríl]] [[1711]]|miesto=južné Nemecko|protivník1=[[Francúzske kráľovstvo]]<br/>[[Švédske impérium]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Ľudovít XIII.]]<br/>[[Armand Jean du Plessis de Richelieu]]<br/>[[Juraj I. Rákoci]]|velitel2=[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)]]|casus belli=opätovné obsadenie oblastí južného Nemecka a Porýnia zo strany habsburských vojsk diplomatické napätie medzi štátnikmi Viedne a Paríža|výsledok=[[Vestfálsky mier]]}}'''Švédsko-francúzska vojna''' je posledná a zároveň najkrutejšia fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] v rokoch [[1635]] - [[1648]]. == Priebeh vojny == Začala sa vyhlásením vojny cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II]]. Francúzsku roku [[1635]]. V [[30. roky 17. storočia|30. rokoch 17. storočia]] posúvalo [[Francúzske kráľovstvo]] svoje územné pozície až k [[Porýnie|Porýniu]], ktoré mocensky ovládlo. Vojna proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] sa stala nevyhnutná. Roku [[1635]] [[Francúzske kráľovstvo]] uzavrelo zmluvu so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]], v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] napadlo [[španielske Nizozemsko]] a následne zaútočilo na španielske Milánsko. [[Švédske impérium]] zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov. Dôkazom bolo vojenské ťaženie generála Bannera roku [[1639]] smerom do do [[Čechy|Čiech]]. Po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. [[Francúzske kráľovstvo]] sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Začiatkom [[40. roky 17. storočia|40. rokov 17. storočia]] však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri [[1643]] jeho vojská stáli pred [[Praha|Prahou]], a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežaťom [[Juraj I. Rákoci|Jurajom I. Rákocim]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=87}}</ref> == Koniec vojny == V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku [[1648]] však bol podpísaný [[Vestfálsky mier]], práve keď švédske vojská stáli pred [[Praha|Prahou]] a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého [[Bavorsko|Bavorska]] chystal tiahnuť na [[Viedeň]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka pri Nördlingene (1645)|Bitka pri Nördligene (1645)]] * [[Povstanie Juraja I. Rákociho]] [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články]] opnm4wjqwegythsmsnykwwlbmu1yem0 8227088 8227044 2026-06-01T14:33:55Z ~2026-32554-24 296615 8227088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Švédsko-francúzska vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Nordlingen.jpg |text k obr=Bitka pri Nördlingene z roku 1645. Maľba z roku 1750 od Jeana-Baptistu Le Paona. |dátum=[[6. január]] [[1604]] – [[30. apríl]] [[1711]] |miesto=južné Nemecko |protivník1=[[Francúzske kráľovstvo]]<br/>[[Švédske impérium]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Ľudovít XIII.]]<br/>[[Armand Jean du Plessis de Richelieu]]<br/>[[Juraj I. Rákoci]] |velitel2=[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] |casus belli=opätovné obsadenie oblastí južného Nemecka a Porýnia zo strany habsburských vojsk diplomatické napätie medzi štátnikmi Viedne a Paríža |výsledok=[[Vestfálsky mier]] }} '''Švédsko-francúzska vojna''' je posledná a zároveň najkrutejšia fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] v rokoch [[1635]]{{--}}[[1648]]. == Priebeh vojny == Začala sa vyhlásením vojny cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II]]. Francúzsku roku [[1635]]. V [[30. roky 17. storočia|30. rokoch 17. storočia]] posúvalo [[Francúzske kráľovstvo]] svoje územné pozície až k [[Porýnie|Porýniu]], ktoré mocensky ovládlo. Vojna proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] sa stala nevyhnutná. Roku [[1635]] [[Francúzske kráľovstvo]] uzavrelo zmluvu so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]], v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] napadlo [[španielske Nizozemsko]] a následne zaútočilo na španielske Milánsko. [[Švédske impérium]] zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov. Dôkazom bolo vojenské ťaženie generála Bannera roku [[1639]] smerom do do [[Čechy|Čiech]]. Po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. [[Francúzske kráľovstvo]] sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Začiatkom [[40. roky 17. storočia|40. rokov 17. storočia]] však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri [[1643]] jeho vojská stáli pred [[Praha|Prahou]], a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežaťom [[Juraj I. Rákoci|Jurajom I. Rákocim]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=87}}</ref> == Koniec vojny == V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku [[1648]] však bol podpísaný [[Vestfálsky mier]], práve keď švédske vojská stáli pred [[Praha|Prahou]] a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého [[Bavorsko|Bavorska]] chystal tiahnuť na [[Viedeň]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka pri Nördlingene (1645)|Bitka pri Nördligene (1645)]] * [[Povstanie Juraja I. Rákociho]] [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] fyud1nlcloprxj7azfxhhxqdiafhe7o 8227089 8227088 2026-06-01T14:34:09Z ~2026-32554-24 296615 8227089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Švédsko-francúzska vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Nordlingen.jpg |text k obr=Bitka pri Nördlingene z roku 1645. Maľba z roku 1750 od Jeana-Baptistu Le Paona. |dátum=[[6. január]] [[1604]] – [[30. apríl]] [[1711]] |miesto=južné Nemecko |protivník1=[[Francúzske kráľovstvo]]<br/>[[Švédske impérium]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Ľudovít XIII.]]<br/>[[Armand Jean du Plessis de Richelieu]]<br/>[[Juraj I. Rákoci]] |velitel2=[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] |casus belli=opätovné obsadenie oblastí južného Nemecka a Porýnia zo strany habsburských vojsk diplomatické napätie medzi štátnikmi Viedne a Paríža |výsledok=[[Vestfálsky mier]] }} '''Švédsko-francúzska vojna''' je posledná a zároveň najkrutejšia fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] v rokoch [[1635]]{{--}}[[1648]]. == Priebeh vojny == Začala sa vyhlásením vojny cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II]]. Francúzsku roku [[1635]]. V [[30. roky 17. storočia|30. rokoch 17. storočia]] posúvalo [[Francúzske kráľovstvo]] svoje územné pozície až k [[Porýnie|Porýniu]], ktoré mocensky ovládlo. Vojna proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] sa stala nevyhnutná. Roku [[1635]] [[Francúzske kráľovstvo]] uzavrelo zmluvu so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]], v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] napadlo [[španielske Nizozemsko]] a následne zaútočilo na španielske Milánsko. [[Švédske impérium]] zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov. Dôkazom bolo vojenské ťaženie generála Bannera roku [[1639]] smerom do do [[Čechy|Čiech]]. Po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. [[Francúzske kráľovstvo]] sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Začiatkom [[40. roky 17. storočia|40. rokov 17. storočia]] však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri [[1643]] jeho vojská stáli pred [[Praha|Prahou]], a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežaťom [[Juraj I. Rákoci|Jurajom I. Rákocim]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=87}}</ref> == Koniec vojny == V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku [[1648]] však bol podpísaný [[Vestfálsky mier]], práve keď švédske vojská stáli pred [[Praha|Prahou]] a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého [[Bavorsko|Bavorska]] chystal tiahnuť na [[Viedeň]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka pri Nördlingene (1645)]] * [[Povstanie Juraja I. Rákociho]] [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] tomsjw24gsufb2zmt4jtlcvpskahm6l 8227092 8227089 2026-06-01T14:46:53Z ~2026-32554-24 296615 8227092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Švédsko-francúzska vojna |súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] |obrázok=Nordlingen.jpg |text k obr=Bitka pri Nördlingene z roku 1645. Maľba z roku 1750 od Jeana-Baptistu Le Paona. |dátum=[[6. január]] [[1604]] – [[30. apríl]] [[1711]] |miesto=južné Nemecko |protivník1=[[Francúzske kráľovstvo]]<br/>[[Švédske impérium]]<br/>[[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] |protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]] |velitel1=[[Ľudovít XIII.]]<br/>[[Armand Jean du Plessis de Richelieu]]<br/>[[Juraj I. Rákoci]] |velitel2=[[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] |casus belli=* opätovné obsadenie oblastí južného Nemecka a Porýnia zo strany habsburských vojsk<br />* diplomatické napätie medzi štátnikmi Viedne a Paríža |výsledok=[[Vestfálsky mier]] }} '''Švédsko-francúzska vojna''' je posledná a zároveň najkrutejšia fáza [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] v rokoch [[1635]]{{--}}[[1648]]. == Priebeh vojny == Začala sa vyhlásením vojny cisára [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II]]. Francúzsku roku [[1635]]. V [[30. roky 17. storočia|30. rokoch 17. storočia]] posúvalo [[Francúzske kráľovstvo]] svoje územné pozície až k [[Porýnie|Porýniu]], ktoré mocensky ovládlo. Vojna proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] sa stala nevyhnutná. Roku [[1635]] [[Francúzske kráľovstvo]] uzavrelo zmluvu so [[Švédske impérium|Švédskym impériom]], v ktorej sa zaviazalo, že vstúpi do vojny po jeho boku. V tom istom roku [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] napadlo [[španielske Nizozemsko]] a následne zaútočilo na španielske Milánsko. [[Švédske impérium]] zároveň dosiahlo úspechy na nemeckom bojisku. Po týchto úspechoch podpísalo Francúzsko so Švédskom nové spojenectvo, trvajúce až do konca vojny. Švédi dosiahli opäť niekoľko pozoruhodných úspechov. Dôkazom bolo vojenské ťaženie generála Bannera roku [[1639]] smerom do do [[Čechy|Čiech]]. Po presunutí časti armády na pomoc Francúzom zostali v ríši Švédi osamotení. Vojnové udalosti ukázali, že ani jedna strana nie je schopná dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. [[Francúzske kráľovstvo]] sa preto usilovalo o dojednanie celoeurópskeho mieru. Začiatkom [[40. roky 17. storočia|40. rokov 17. storočia]] však malo Švédsko výhodnú pozíciu, pretože v októbri [[1643]] jeho vojská stáli pred [[Praha|Prahou]], a uzavrelo spojenectvo so sedmohradským kniežaťom [[Juraj I. Rákoci|Jurajom I. Rákocim]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Budaj|meno=Marek|titul=Dejiny sveta od A po Z|vydanie=|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-07-02138-9|strany=87}}</ref> == Koniec vojny == V celom ďalšom období zostala iniciatíva vo švédskych rukách. Roku [[1648]] však bol podpísaný [[Vestfálsky mier]], práve keď švédske vojská stáli pred [[Praha|Prahou]] a keď sa švédsky generál Wrangler po dobytí celého [[Bavorsko|Bavorska]] chystal tiahnuť na [[Viedeň]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Bitka pri Nördlingene (1645)]] * [[Povstanie Juraja I. Rákociho]] [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] mwzx5rzs6q27obiac2ketqkdr4ezofc 0 633899 8227142 8198647 2026-06-01T18:03:12Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2025/2026 8227142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FC Košice |obrázok= |celýnázov=Football Club Košice |prezývka= |založený=[[27. apríl]] [[2018]] |rozpustený= |štadión=[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] ([[2025]]-súčasnosť) |kapacita=12 555 |majiteľ=FC KOŠICE a.s. |predseda={{SVK}} Dušan Trnka |tréner={{SVK}} Peter Černák |liga=[[Niké liga]] |sezóna=[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |pozícia=7. miesto |vzor_lp1=_kosice2324h|vzor_t1=_kosice2324h|vzor_pp1=_kosice2324h|vzor_tr1=_kosice2324h|vzor_po1=_3_stripes_blue|ľavéplece1=FFEF00|telo1=FFEF00|pravéplece1=FFEF00|trenírky1=FFEF00|ponožky1=FFEF00|vzor_lp2=_kosice2324a|vzor_t2=_kosice2324a|vzor_pp2=_kosice2324a|vzor_tr2=_kosice2324a|vzor_po2=_kosice2324a|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|vzor_lp3=|vzor_t3=|vzor_pp3=|vzor_tr3=|vzor_po3=|ľavéplece3=|telo3=|pravéplece3=|trenírky3=|ponožky3= |krátkynázov=FCKE}} '''FC Košice''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Košice|Košíc]]. Vznikol po rozpade [[FC VSS Košice]] spojením klubov [[TJ FK Vyšné Opátske]] - [[FK Košice-Barca]]. V sezóne [[3. slovenská futbalová liga Skupina východ 2018/2019|2018/2019]] dokázal postúpiť do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]], ktorú si zahral v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Emotívna a nádherná oslava postupu|url=https://www.fckosice.sk/emotivna-a-nadherna-oslava-postupu-a19-439|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-6-3|vydavateľ=FC Košice}}</ref>. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] sa stal klub víťazom 2. ligy a postúpil do [[Niké liga|najvyššej súťaže]]. == História == ==== 2022/2023 ==== V sezóne 2022/23 sa FC Košice podarilo postúpiť do najvyššej slovenskej ligy po tom ako vyhrali [[2. slovenská futbalová liga|II. ligu]]. Počas celej sezóny zaostávali za [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] a vyzeralo to tak, že Košice sa o postup budú musieť pobiť v baráži, ale zlá forma Prešova ku koncu sezóny znamenala že víťazom ligy sa stali práve Košice. Z 30 zápasov nazbierali 20 víťazstiev, 6 remíz a iba 4 prehry. Pred druhým Prešovom mali náskok štyroch bodov. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=TASR|titul=Sme späť! Košice sa po ôsmich rokoch vracajú do najvyššej súťaže|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/667220-presov-zakopol-kosice-sa-po-osmich-rokoch-vracaju-do-najvyssej-sutaze/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-12|dátum prístupu=2023-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. liga (2022/2023) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/3914/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> ==== 2023/2024 ==== Historicky prvý zápas klubu v [[Niké liga|Niké lige]] odohrali hráči Košíc 29. júla 2023 proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]]. Zápas sa skončil remízou 0:0. Zápas bol vypredaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nováčik z Košíc obral Slovan o body, ten doplatil na zlú koncovku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-kosice-slovan-bratislava-vysledok-1-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> Prvé víťazstvo Košíc v Niké lige sa zrodilo 25. augusta v zápase vonku proti [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovciam]]. Košické FC zápas vyhralo 0:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce rozobrali za 5 minút. Východniarske derby ovládli Košice|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-michalovce-kosice-vysledok-5-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> == Predchádzajúce názvy == * ŠK Vyšné Opátske ''([[1921]])'' * TJ Sokol Vyšné Opátske ''([[1948]])'' * TJ FK Turkon Vyšné Opátske ''([[2006]])'' * TJ FK Vyšné Opátske ''([[2014]])'' * FC Košice ''([[2018]] – súčasnosť)'' == Partnerské kluby == '''Partnerské kluby FC Košice:''' * FK Galaktik Košice * Slávia TUKE Košice * MFK Veľké Kapušany * MŠK Stropkov * ŠK Pyramída Košice * FA Buzica * FK Spišská Nová Ves * MFK Rožňava * SGA (Star Goal Academy) Stará Ľubovňa * MŠK Moldava nad Bodvou == Sponzori == {| class="wikitable" !Rok !Výrobca dresov !Hlavný sponzor |- bgcolor="#FDEE00" |[[2021]] – súčasnosť |[[Adidas]] |HELL Energy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor =| odkaz na autora =| titul = Košice predstavili zvučného zahraničného sponzora. Známy je aj zo sveta F1| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/fc-kosice-novy-sponzor-hell-energy-druha-liga-2021-2022/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-10-08| dátum prístupu = 2021-12-18}}</ref> |} == FC Košice v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Bielorusko}} [[FK Neman Grodno|FK Ňoman Hrodna]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"| {{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|3|4}}''' |} == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>7. apríl 2025</nowiki>}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=SVK|meno=Dávid Šípoš|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|meno=[[Miroslav Sovič]]|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=GRE|meno=Giannis Niarchos|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=Ján Krivák|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=Roman Čerepkai|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=Jakub Jakubko|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=Dominik Kružliak|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Daniel Magda]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=SVK|meno=Lukáš Fabiš|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=90|nár=FRA|meno=[[Nassim Innocenti]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=SVK|meno=Michal Faško|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=Matej Jakúbek|poz=STR}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=HUN|meno=[[Szilárd Bokros]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=POR|meno=Luis Dos Santos|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|meno=[[Dalibor Takáč]]|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=SVK|meno=Marek Zsigmund|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|meno=Rastislav Korba|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=55|nár=SVK|meno=Michal Domik|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=KAZ|meno=Galymzhan Kenzhebek|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Croatia|meno=Karlo Miljanić|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=SVK|meno=Timotej Vavrík|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=USA|meno=Zyen Jones|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=78|nár=FIN|meno=[[Kevin Kouassivi-Benissan]]|poz=STR}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=SVK|meno=Matúš Kira|poz=B}} {{Futbalová súpiska koniec}} <small>Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hráči|url=https://www.fckosice.sk/hraci|dátum vydania=|dátum prístupu=2021-12-18|vydavateľ=FC Košice}}</ref></small> == Realizačný tím == ''Aktuálne k dátumu: 18. decembra 2024'' {| class="wikitable" !Pozícia !Meno |- |Hlavný tréner |{{SVK}} Peter Černák |- | rowspan="3" |Asistenti trénera |{{SVK}} Ľubomír Kordanič |- |{{SVK}} Marián Kello |- |{{SVK}} Matej Čobik-Ferčik |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Roman Šimko |- |Lekári |{{SVK}} MUDr. Peter Polan, {{SVK}} MUDr. Ronald Polomský, {{SVK}} MUDr. Róbert Filep |- |Masér |{{SVK}} Dárius Kolodzej |} <small>Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Realizačný tím|url=https://www.fckosice.sk/realizacny-tim|dátum vydania=|dátum prístupu=2021-12-18|vydavateľ=FC Košice}}</ref></small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fckosice.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-kosice/ Oficiálny profil klubu na Sportnete] * [https://www.facebook.com/fckosice.sk Oficiálny Facebook FC Košice] * [https://www.instagram.com/fckosice/ Oficiálny Instagram FC Košice] * [https://www.flashscore.sk/tim/fc-kosice/EDvhALMK/ FC Košice výsledky] == Zdroj == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} {{Preklad|en|FC Košice|1355927979}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Šport v Košiciach]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Košice]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 2018|Košice]] ay5wns4mlws16d2hyv227mtrc99027u 10 635385 8227079 8072730 2026-06-01T14:14:54Z Matroxko 174053 oprava wl 8227079 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Zvolen |nadpis = [[Zvolen]] |typ obsahu = hlist |skupina1 = Samospráva |zoznam1 = * ''Primátor:'' [[Vladimír Maňka]] <small>(od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]])</small> * ''[[:Kategória:Čestní občania Zvolena|Čestní občania]]'' * ''Katastrálne územia:'' [[Lukové]] * [[Môťová (Zvolen)|Môťová]] * [[Zolná (Zvolen)|Zolná]] * Zvolen |skupina2 = Geografia |zoznam2 = * [[Borová hora]] * [[Hron]] * [[Slatina (rieka)|Slatina]] * [[Môťová (vodná nádrž)]] * [[Neresnica (Zvolen)|Neresnica]] * ''Chránené územia:'' [[Arborétum Borová hora]] * [[Potok Zolná]] * [[Zolniansky lahar]] |skupina3 = Dejiny |zoznam3 = * [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)]] * [[Zvolenská župa (Uhorsko)]] * [[Bitka o Zvolen]] |skupina4 = Pamiatky a stavby |zoznam4 = * [[Evanjelický kostol svätej Trojice (Zvolen)|Evanjelický kostol]] * [[Jurkovičove domy vo Zvolene|Jurkovičove domy]] * [[Park ušľachtilých duší]] * [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] * [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský zámok]] * ''[[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Zvolene]]'' * ''[[:Kategória:Stavby vo Zvolene|K:Stavby]]'' |skupina5 = Doprava |zoznam5 = * ''Mestská:'' [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|MHD]] * ''Cestná:'' [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] * [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R3]] * [[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] (Slovensko)|R3]] * [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] * ''Železničná:'' [[Železničná stanica Zvolen osobná stanica|Zvolen osobná stanica]] * [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]] * [[Železničná zastávka Zvolen mesto|Zvolen mesto]] * [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen]] * [[Železničná trať Zvolen – Čata]] * [[Železničná trať Zvolen – Košice]] * [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]]　 * [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] * ''[[:Kategória:Doprava vo Zvolene|K:Doprava]]'' |skupina6 = Námestia a ulice |zoznam6 = * ''Námestia:'' [[Námestie SNP (Zvolen)|SNP]] * ''[[Zoznam ulíc a námestí vo Zvolene|Zoznam]]'' |skupina7 = Kultúra |zoznam7 = * [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] * [[Marína (folklórny súbor)]] * [[Zvolenská sedmička]] * [[Krajská knižnica Ľudovíta Štúra]] * [[Vojenský folklórny súbor Jánošík]] * ''[[:Kategória:Kultúra vo Zvolene|K:Kultúra]]'' |skupina8 = Školy |zoznam8 = * [[Technická univerzita vo Zvolene]] * [[Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)|SOŠ hotelových služieb a obchodu]]'' |skupina9 = Šport |zoznam9 = * [[MFK Lokomotíva Zvolen]] * [[HKm Zvolen]] * [[Zvolen Punishers]] * [[Zvolen Patriots]] * [[Zimný štadión Zvolen|Zimný štadión]] * ''[[:Kategória:Šport vo Zvolene|K:Šport]]'' |skupina10 = Osobnosti |zoznam10 = * ''[[:Kategória:Osobnosti zo Zvolena|K:Osobnosti]]'' |skupina11 = Verejné inštitúcie |zoznam11 = * [[Zoznam organizácií Slovenskej akadémie vied|Ústav ekológie lesa]] * [[Národné lesnícke centrum]] * [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen]] |skupina12 = Vierovyznanie |zoznam12 = * [[Zvolenský seniorát]] * [[Farnosť Zvolen-Západ]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny miest Slovenska]] </noinclude> d4e5ukr7htb0c1s3pj96tehhm4irtbf 8227080 8227079 2026-06-01T14:15:21Z Matroxko 174053 oprava 8227080 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Zvolen |nadpis = [[Zvolen]] |typ obsahu = hlist |skupina1 = Samospráva |zoznam1 = * ''Primátor:'' [[Vladimír Maňka]] <small>(od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]])</small> * ''[[:Kategória:Čestní občania Zvolena|Čestní občania]]'' * ''Katastrálne územia:'' [[Lukové]] * [[Môťová (Zvolen)|Môťová]] * [[Zolná (Zvolen)|Zolná]] * Zvolen |skupina2 = Geografia |zoznam2 = * [[Borová hora]] * [[Hron]] * [[Slatina (rieka)|Slatina]] * [[Môťová (vodná nádrž)]] * [[Neresnica (Zvolen)|Neresnica]] * ''Chránené územia:'' [[Arborétum Borová hora]] * [[Potok Zolná]] * [[Zolniansky lahar]] |skupina3 = Dejiny |zoznam3 = * [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)]] * [[Zvolenská župa (Uhorsko)]] * [[Bitka o Zvolen]] |skupina4 = Pamiatky a stavby |zoznam4 = * [[Evanjelický kostol svätej Trojice (Zvolen)|Evanjelický kostol]] * [[Jurkovičove domy vo Zvolene|Jurkovičove domy]] * [[Park ušľachtilých duší]] * [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] * [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský zámok]] * ''[[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Zvolene]]'' * ''[[:Kategória:Stavby vo Zvolene|K:Stavby]]'' |skupina5 = Doprava |zoznam5 = * ''Mestská:'' [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|MHD]] * ''Cestná:'' [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] * [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] * [[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]] * [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] * ''Železničná:'' [[Železničná stanica Zvolen osobná stanica|Zvolen osobná stanica]] * [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]] * [[Železničná zastávka Zvolen mesto|Zvolen mesto]] * [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen]] * [[Železničná trať Zvolen – Čata]] * [[Železničná trať Zvolen – Košice]] * [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]]　 * [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] * ''[[:Kategória:Doprava vo Zvolene|K:Doprava]]'' |skupina6 = Námestia a ulice |zoznam6 = * ''Námestia:'' [[Námestie SNP (Zvolen)|SNP]] * ''[[Zoznam ulíc a námestí vo Zvolene|Zoznam]]'' |skupina7 = Kultúra |zoznam7 = * [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] * [[Marína (folklórny súbor)]] * [[Zvolenská sedmička]] * [[Krajská knižnica Ľudovíta Štúra]] * [[Vojenský folklórny súbor Jánošík]] * ''[[:Kategória:Kultúra vo Zvolene|K:Kultúra]]'' |skupina8 = Školy |zoznam8 = * [[Technická univerzita vo Zvolene]] * [[Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)|SOŠ hotelových služieb a obchodu]]'' |skupina9 = Šport |zoznam9 = * [[MFK Lokomotíva Zvolen]] * [[HKm Zvolen]] * [[Zvolen Punishers]] * [[Zvolen Patriots]] * [[Zimný štadión Zvolen|Zimný štadión]] * ''[[:Kategória:Šport vo Zvolene|K:Šport]]'' |skupina10 = Osobnosti |zoznam10 = * ''[[:Kategória:Osobnosti zo Zvolena|K:Osobnosti]]'' |skupina11 = Verejné inštitúcie |zoznam11 = * [[Zoznam organizácií Slovenskej akadémie vied|Ústav ekológie lesa]] * [[Národné lesnícke centrum]] * [[Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] * [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen]] |skupina12 = Vierovyznanie |zoznam12 = * [[Zvolenský seniorát]] * [[Farnosť Zvolen-Západ]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny miest Slovenska]] </noinclude> 9lpjklxcnipkjj8biocm6kd3ot0mypj 4 641193 8227026 8227006 2026-06-01T12:04:27Z Teslaton 12161 /* Wiki miluje pride 2026 */ @KormiSK 8227026 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) 6r3cbjlji0xdzpn923gqtkhlw61wvpr 8227055 8227026 2026-06-01T13:15:09Z Scholastikos 174170 /* Wiki miluje pride 2026 */ 8227055 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) iu093u32hcb1tonvq4b5valtxwja99y 8227075 8227055 2026-06-01T14:10:27Z Fillos X. 212061 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227075 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) 5bgjqrnucrqpb3kj8dbiboaff8xgdhq 8227076 8227075 2026-06-01T14:10:46Z Lišiak 21212 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227076 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) 8o5d0lfmzuefqf4ax2m1vqzyuh990vi 8227083 8227076 2026-06-01T14:17:17Z ~2026-32554-24 296615 /* Wiki miluje pride 2026 */ 8227083 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) fyogxxjpbb8gmsyvwfkzblk53rlt9ox 8227086 8227083 2026-06-01T14:27:11Z Teslaton 12161 /* Wiki miluje pride 2026 */ @Lišiak 8227086 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) mr2ectgnp9d6o0vr8xg4fv64n2mszp3 8227105 8227086 2026-06-01T15:27:38Z OJJ 116711 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227105 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) dxolmqapmttp7h92ve3xu4pn68jyw7y 8227110 8227105 2026-06-01T15:48:31Z Gitanes232 142243 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227110 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) aoun78tfo9m6f8mx0qgv01pk18awa8x 8227139 8227110 2026-06-01T17:57:27Z Lišiak 21212 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227139 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ts568gei24yvwmbj60fio6mhmjr0nok 8227141 8227139 2026-06-01T18:01:31Z Lišiak 21212 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227141 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) 7uhduvrk4j4yvec9pwuynxuco8rpciw 8227148 8227141 2026-06-01T18:18:01Z ~2026-32554-24 296615 /* Wiki miluje pride 2026 */ 8227148 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) g2n51ne6rrxcjiyfutolpps427ey6dd 8227177 8227148 2026-06-01T19:40:06Z Jetam2 30982 /* Wiki miluje pride 2026 */ re 8227177 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) twienmqwr6d4rgw1bhict6eoh077ig5 8227185 8227177 2026-06-01T20:05:42Z ~2026-32554-24 296615 /* Wiki miluje pride 2026 */ 8227185 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ej332mni8ywhlq2uh3z4yfvy34syftu 8227200 8227185 2026-06-01T20:45:57Z KormiSK 91359 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227200 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) ggde8jvebex2ur24lmjk2gptfzk0bd7 8227204 8227200 2026-06-01T20:54:53Z Pe3kZA 39673 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227204 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Rovnako mi to od začiatku nepasuje; milovať Zem či jar, tam je asi minimum ľudí, ktorí by protirečili. Tu to bude s veľkým optimizmom možno pol na pol. Ešte tak "WikiPride", ok... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:54, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) c667fzslrll89i75jjsjx3xhgksr1oa 8227215 8227204 2026-06-01T21:05:03Z ~2026-32554-24 296615 /* Wiki miluje pride 2026 */ 8227215 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Rovnako mi to od začiatku nepasuje; milovať Zem či jar, tam je asi minimum ľudí, ktorí by protirečili. Tu to bude s veľkým optimizmom možno pol na pol. Ešte tak "WikiPride", ok... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:54, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) :::::Nie je problém s akciou, problém je z jej názvom. Wiki je komunita ľudí, tak nepchaj svoje názory do úst ostatných redaktorov. Pomenuj si to napr. ''KormiSK, Jetam a Lišiak milujú pride'', nemôžeš to praktizovať na celú wikipédiu, lebo to nie je pravda a je to zavádzajúce. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že kde sa to preboha dostal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:04, 1. jún 2026 (UTC) m0p3sldkcheh3p4reyrqhn2fke1od5o 8227220 8227215 2026-06-01T21:11:14Z KormiSK 91359 /* Wiki miluje pride 2026 */ odpoveď 8227220 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Rovnako mi to od začiatku nepasuje; milovať Zem či jar, tam je asi minimum ľudí, ktorí by protirečili. Tu to bude s veľkým optimizmom možno pol na pol. Ešte tak "WikiPride", ok... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:54, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) :::::Nie je problém s akciou, problém je z jej názvom. Wiki je komunita ľudí, tak nepchaj svoje názory do úst ostatných redaktorov. Pomenuj si to napr. ''KormiSK, Jetam a Lišiak milujú pride'', nemôžeš to praktizovať na celú wikipédiu, lebo to nie je pravda a je to zavádzajúce. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že kde sa to preboha dostal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:04, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Celá userbase taktiež nemiluje pamiatky, alebo Zem, alebo filmy. Myslím, že nie je nutné preháňať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 1. jún 2026 (UTC) 0begnv182ikdh90nswnmjqc4f7y3r3m 8227231 8227220 2026-06-01T21:29:06Z Jetam2 30982 oops, oprava 8227231 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Rovnako mi to od začiatku nepasuje; milovať Zem či jar, tam je asi minimum ľudí, ktorí by protirečili. Tu to bude s veľkým optimizmom možno pol na pol. Ešte tak "WikiPride", ok... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:54, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[:de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) :::::Nie je problém s akciou, problém je z jej názvom. Wiki je komunita ľudí, tak nepchaj svoje názory do úst ostatných redaktorov. Pomenuj si to napr. ''KormiSK, Jetam a Lišiak milujú pride'', nemôžeš to praktizovať na celú wikipédiu, lebo to nie je pravda a je to zavádzajúce. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že kde sa to preboha dostal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:04, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Celá userbase taktiež nemiluje pamiatky, alebo Zem, alebo filmy. Myslím, že nie je nutné preháňať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 1. jún 2026 (UTC) 83eb08awl6ppbmukqzsy0mkza0m57x8 8227232 8227231 2026-06-01T21:30:55Z Jetam2 30982 archív 8227232 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''Wikimedii Slovensko''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Wikimedia Slovensko]]</noinclude> == Archív tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2019|2019]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2020|2020]]''' · '''[[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025|2025]] == WikiJar SVE 2026 == Ahojte, pre istotu i sem: v sobotu začala [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|WikiJar Stredná a Východná Európa]], zameraná na tvorbu článkov o tomto regióne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 24. marec 2026 (UTC) == Wiki Loves Eurovision 2026 == Ahojte, pre tých, koho zaujíma Eurovízia, CEE Youth Group organizuje [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026]], v rámci ktorej sa píšu články súvisiace s Eurovíziou. {{úsmev}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:41, 10. máj 2026 (UTC) :Oh a prebieha to od 10. mája do 10. júna, s tým, že sa dajú zapojiť články v akomkoľvek jazyku strednej a východnej Európy, vrátane slovenčiny. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:42, 10. máj 2026 (UTC) == Wiki miluje pride 2026 == Ahojte, od dnes až do konca mesiaca, tzn. 1.6. až 30.6., organizujeme prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|Wiki miluje pride]] {{úsmev}} Výzva je zameraná na LGBT/queer témy a tvorby nových článko. Budeme radi, keď sa zapojíte! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:29, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Na margo toho lokálneho sitenotice proma [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3ASitenotice&diff=8226984&oldid=8186694][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8226989][https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_k_MediaWiki:Sitenotice#Wiki_miluje_pride] a tam načatej debaty: toto nie je tak neutrálna téma, akými sú fotografie pamiatok, rôzne regionálne články a pod. Má to polarizujúci potenciál, obzvlášť pri tej formulácii ''„wiki miluje ...“'' a pri voľbe [[:en:Pride (LGBTQ culture)|pride]] ako zastrešujúceho pojmu (ktorý nemá zďaleka len pozitívne konotácie). Ako ja mám ďaleko od puritána alebo človeka, ktorý by spoločenské fenomény posudzoval náboženskou optikou (ľubovoľného náboženstva), napriek tomu nemôžem s kľudným svedomím povedať, že by som sa vnútorne stotožňoval s tvrdením, že ''„wiki miluje pride“''... ;) Príde mi, že takto poňatá kampaň by si zaslúžila širší konsenzus, tzn. diskusiu + prípadné hlasovanie o umiestnení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:03, 1. jún 2026 (UTC) ::Námietka je relevantná. Popravde mi tiež prišlo na um, keď som uvidel ten banner, či takéto promo akcie nemôže byť Slovenskej Wikipédii do istej miery na škodu. Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov. Samotná iniciatíva je v poriadku, len možno trochu menej extravagantne? Nepamätám si, myslím, či nejaká iniciatíva mala veľký farebný banner, ktorý prekričí farby rozhrania. Spravidla je to strohé biele oznámenie s farebne konformným obrázkom. Toto je zelené s veľkým obrázkom vlajky so živými farbami; a myslím, že aj banner je sväčšími rozmermi(?). Inak názov je univerzálny ([[:en:Wikipedia:Wiki Loves Pride]]), hoci napr. Španieli a Francúzi majú teraz „Mesiac hrdosti“ ([[:fr:Wikipédia:Mois des fiertés/2026]]). Eventuálne, ak je to iniciatíva WikimedieSK, možno by mohol názov spomínať WikimediuSK...alebo niečo ako Queer Gap? Zvážte.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 13:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Wiki miluje XYZ je ale vcelku zaužívaný názov aktivít WMSK → [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem]] či [[Wikipédia:Wiki miluje film]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) ::V čom konkrétne pride „nemá zďaleka len pozitívne konotácie“? Veď „Wiki miluje X“ (''Wiki Loves X'') je zaužívaný formát pomenovávania akcií. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 14:10, 1. jún 2026 (UTC) :::Určite netreba do toho hádzať celú wiki. Pochybujem, že sa celá komunita s týmto stotožňuje, preto „wiki miluje...“ tam nemôže byť. Možno by stačilo niečo ako „wiki rozširuje články o...“ --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 14:16, 1. jún 2026 (UTC) :::Ad 1) viď napr. priamo príslušná sekcia odkazovaného čl. ([[:en:pride (LGBTQ_culture)#Criticism|pride#criticism]]), ten pojem je vo verejnom povedomí úzko prepojený s pochodmi ([[:en:pride parade|pride parade]]), na ktoré nie každý hľadí ako zrovna na niečo pozitívne. Ad 2) áno, som si samozrejme vedomý, že je na ten účel zaužívaný, no v tejto konkrétnej kombinácii to ako celok nevyznieva najslávnejšie. A ako zaznelo vyššie, takéto veci akurát posilnia presvedčenie publika, že wiki je bašta ľavice, sociálneho liberalizmu a progresivizmu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:27, 1. jún 2026 (UTC) ::::''Pride'' („hrdosť“) je o oslave destigmatizácie a dekriminalizácie homosexuality ap., teda o tom, že sa človek za svoju identitu nemusí hanbiť a skrývať ju. S tým sa dá v slušnej spoločnosti nesúhlasiť? Skutočne nemusíme na Wikipédiu prenášať tieto kultúrne vojny. ::::Takýmto jemnocitným štýlom posudzovania môže byť kontroverzný a polarizujúci aj [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]], pretože zástancov územnej a politickej jednoty Číny môže uraziť organizačná a tematická spojitosť s Taiwanom. Alebo [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]], pretože ako osobitné politicko-geografické okruhy zahŕňa aj [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Kosovo|Kosovo]] alebo [[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Republic of Srpska|Republiku srbskú]], čo sú v určitých kruhoch kontroverzné štátne útvary. Nehovoriac už o [[Wikipédia:WikiGap|WikiGape]], ktorý to má podobne ako WMP priamo v názve. ::::Či sa mohlo podujatie pomenovať inak je nateraz bezpredmetné, keďže už beží. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :::::To môžeš písať za seba, vnucovať niekomu čo má „milovať“ a ešte k takejto téme je totálna hlúposť. Wiki nie je tvoje dielo, slovo „miluje“ je v tomto kontexte agresívne, nemá tam čo hľadať, množstvo ľudí sa s tým totiž nestotožňuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:17, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Rovnako mi to od začiatku nepasuje; milovať Zem či jar, tam je asi minimum ľudí, ktorí by protirečili. Tu to bude s veľkým optimizmom možno pol na pol. Ešte tak "WikiPride", ok... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:54, 1. jún 2026 (UTC) :::Je to zaužívaný formát, ale aj tam sú výnimky, napríklad teraz skončená WikiJar sa tiež volá WikiJar strednej a východnej Európy a nie Wiki miluje strednú a východnú Európu, čiže by podľa mňa nebol až taký problém pomenovať to napríklad Mesiac prideu, alebo niečo podobné. Ako osobne je mi v podstate úplne jedno aký to bude mať názov, ale súhlasím s tým, že to u niektorých ľudí môže vzbudiť negatívne reakcie. Názov ako taký nesedí osobne ani na mňa, určite nemôžem úprimne povedať, že by som miloval pride. Nemám v súvislosti s touto tematikou vyslovene žiadne emocionálne pocity, či už pozitívne, alebo negatívne, jednoducho to ide mimo mňa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:48, 1. jún 2026 (UTC) ::::Názov WikiJari je iba doslovným prekladom z [[:meta:Wikimedia CEE Spring|medzinárodného pomenovania ''CEE Spring'']]. Podobne [[:meta:WikiGap|WikiGap]] má svoje osobitné meno, no väčšina kampaní používa štýl zápisu [[:meta:Wiki Loves X campaigns|Wiki Loves X]]. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:01, 1. jún 2026 (UTC) ::Jak už jsem psal jinde: z hlediska jednotného stylu podobných wikiakcí je to v pořádku, ale jde o polarizující téma, takže to bude vyvolávat diskuse. Osobně je mi ten banner v tomto ohledu jedno, ale těžko říct, jaká bude reakce veřejnosti a jak by se taková reakce mohla Wikipedie dotknout... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:27, 1. jún 2026 (UTC) ::Ahojte. Za mňa je ''Wiki miluje pride'' v poriadku. ''Wiki miluje X'' je rozšírený formát, ktorý sme niekoľkokrát použili pri Wiki miluje Zem, Wiki miluje film či staršie Wiki miluje pamiatky. Nezaznamenal som výhrady, že by prisilné milovať pamiatky. ''Milovať'' netreba to brať úplne doslova a dopísmena, je to zaužívaný a úderný názov. ''Niekoľko redaktorov tejto Wiki z času na čas edituje o niekoľko kvír témach'' by mohlo byť presnejšie, ale nemalo by to údernosť a jednoduchosť navrhovaného. Pravdaže, nejaké negatívne konotácie sa dajú nájsť na všetko ak človek chce. Ale doteraz sa akosi nechcelo. [[:de:Portal:Essen und Trinken/Wiki Loves Cheese|Wiki Loves Cheese]] nemusí byť u vegánov obľúbenou témou, ale nevidím odmietavé hlasy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:40, 1. jún 2026 (UTC) :::Keď v tých prirovnaniach nevidíš rozdiel, tak ťa ľutujem. Ale aj som rád, že kvôli takým ortodoxným radikálnym posluhovačom na Slovensku nikdy nebude presadená táto agenda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 20:05, 1. jún 2026 (UTC) ::::Nepáči sa mi všeobecne argument "''Už teraz sa o nej možno dočítať, že je ideologická (ľavičiarska,...) a toto bude iba červené súkno pre niektorých kritikov.''" Ak niekto chce, argument proti si nájde, či už bude o pride, alebo o politike, alebo dezinformáciách. Takých ľudí tu predsa v komentároch máme mnoho a usilovne proti nim bojujete - tak prečo je to zrazu s prideom inak? Pride bol vždy protest, presne pretože musíme bojovať s takýmito názormi a vidím, že napriek tomu, že sme v roku 2026, sa nič nezmenilo. Presne preto Wiki miluje pride potrebujeme. ::::Wiki miluje pride je súčasťou nadnárodnej aktivity, nepripadá mi ''vhodné'' ju lokálne premenovávať, i na základe toho ako hovorí Lišiak, aktivita už beží. ::::Ak je problém farba banneru, nie je problém zmeniť, ak niekto konštruktívne uvedie podobu, s ktorou budú všetci spokojní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 1. jún 2026 (UTC) :::::Nie je problém s akciou, problém je z jej názvom. Wiki je komunita ľudí, tak nepchaj svoje názory do úst ostatných redaktorov. Pomenuj si to napr. ''KormiSK, Jetam a Lišiak milujú pride'', nemôžeš to praktizovať na celú wikipédiu, lebo to nie je pravda a je to zavádzajúce. Nezainteresovaný čitateľ si pomyslí, že kde sa to preboha dostal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:04, 1. jún 2026 (UTC) ::::::Celá userbase taktiež nemiluje pamiatky, alebo Zem, alebo filmy. Myslím, že nie je nutné preháňať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 1. jún 2026 (UTC) akn5sszfuykxvm9v4pwpclky1ji0fwa 0 641519 8227324 7815910 2026-06-02T10:39:48Z Radoslav70 256940 8227324 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát |názov= Tripoliské grófstvo |originálny názov= Comitatus Tripolitanus |rok vzniku= [[1102]] |rok zániku= [[27. apríl]] [[1289]] |viac pred= áno |pred 1= Tripoliský emirát |pred 1 vlajka= |pred 2= Fátimovci |pred 2 vlajka= Rectangular green flag.svg |pred info= |viac po=áno |po 1= Mamlúcky sultanát |po 1 vlajka=Sultanate of mamlucks flag.png |po 2= |po 2 vlajka= |vlajka= |článok o vlajke= |vlajka veľkosť= |znak= Armoiries Tripoli.svg |mapa= Map Crusader states 1135-cs.svg |mapa veľkosť=300px |mapa poznámka= Tripoliské grófstvo a okolité križiacke štáty v roku [[1135]]. |hlavné mesto= [[Tartús|Tortosa]] (1102 – 1109) <br> [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] (1109 – 1289) |rozloha= |rozloha poznámka= |najvyšší bod= |najvyšší bod poznámka= |najdlhšia rieka= |najdlhšia rieka poznámka= |počet obyvateľov= |počet obyvateľov poznámka= |jazyky= [[latinčina]], [[stará francúzština]], [[stará okcitánčina]], [[arabčina]], [[gréčtina]] |národnostné zloženie= [[Francúzi]], [[Arabi]], [[Sýrčania]], [[Židia]], [[Gréci]] |náboženstvo= [[kresťanstvo]] ([[Latinská cirkev|katolícke]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|grécke ortodoxné]], [[Orientálna ortodoxná cirkev|orientálne ortodoxné]]), [[judaizmus]], [[islam]] |štátne zriadenie= [[monarchia]] |mena= [[denier]], [[bezant]], [[groš]] |vznik= v rámci [[prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]] |zánik= pád Tripolisu do rúk Mamlúkov}} '''Tripoliské grófstvo''' alebo '''(grófstvo) Tripolis''' bol najmladší [[križiacky štát]] [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|titul=Křížové výpravy ve světle soudobých kronik|vydanie=1|vydavateľ=SPN - Státní pedagogické nakladatelství|miesto=Praha|rok=1982|isbn=|strany=74|počet strán=288|edícia=Knižnice všeobecného vzdělání. Horizont}}</ref> na území [[Levanta|Levantu]] (dnešného [[Libanon|Libanonu]] a [[Sýria|Sýrie]]) existujúci v rokoch [[1102]] až [[1289]]. Prímorský štát bol dedičnou monarchiou, hlavným centrom vznikajúceho štátu bola Tortosa (dnešný [[Tartus]]), po dobytí [[Tripolis (Libanon)|Tripolisu]] v roku [[1109]] vznikla centrálna správa v ňom. De iure bol prvým grófom [[Bernard z Toulouse]], syn križiackeho veliteľa [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimonda IV. z Toulouse]]. Grófstvo zaniklo [[27. apríl|27. apríla]] v roku [[1289]] po [[Pád Tripolisu (1289)|páde Tripolisu]] == Historický vývoj == [[18. november|18. novembra]] [[1095]] zvolal pápež [[Urban II.]] koncil do francúzskeho [[Clermontský koncil|Clermontu]], kde entuziastickým prejavom zvolal [[Prvá križiacka výprava|prvú križiacku výpravu]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Norwich|meno=John Julius|titul=Byzantium The Decline and Fall|vydanie=|vydavateľ=The Folio Society|miesto=London|rok=2003|isbn=|strany=3-66|počet strán=537}}</ref> Výzva vyvolala obrovskú odozvu ako medzi šľachticmi, tak i medzi pospolitým ľudom. Kým tzv. ľudovej výprave sa uspieť nepodarilo, armáda šľachticov postupne v rokoch [[1096]] až [[1097]] prešli územím Byzantskej ríše až Sýrie. V roku [[1098]] [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduin z Boulogne]] získal [[Edessa (Mezopotámia)|Edessu]] a vytvoril prvý križiacky štát [[Edesské grófstvo]].<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Zástěrová|meno=Bohumila|spoluautori=a kol.|titul=Dějiny Byzance|vydanie text=Vyd. 1.|miesto=Praha|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]|rok=1992|počet strán=529|isbn=80-200-0454-8|strany=253|vydanie=}}</ref> [[20. október|20. októbra]] [[1097]] obľahli križiaci sýrsku [[Antiochia|Antiochiu]], po ktorej dobytí sa Norman [[Bohemund Tarentský|Bohemund z Tarentu]] stal [[Antiochijské kniežatstvo|antiochijským kniežaťom]].<ref name=":8" /><ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Norwich|meno=John Julius|titul=Byzantium The Decline and Fall|vydanie=|vydavateľ=The Folio Society|miesto=London|rok=2003|isbn=|strany=3-66|počet strán=537}}</ref> Zvyšní križiaci pokračovali ďalej na juh, kde vznikli ďalšie dva križiacke štáty v roku [[1099]] [[Jeruzalemské kráľovstvo]] a nakoniec aj Tripoliské grófstvo. Formovanie Tripoliského grófstva sa začalo v roku [[1102]]. Po tom, čo [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimond IV. z Toulouse]] neuspel v mocenskom boji s [[Bohemund Tarentský|Bohemundom z Tarentu]] a nestal sa antiochijským kniežaťom, začal bojovať s tripoliským emirom Banu Ammarom, ktorý bol spojencom [[Fátimovci|Fátimovského]] Egypta. Prvým centrom novovznikajúceho panstva sa stalo mesto [[Tartús|Tortosa]].<ref name=":0" /> V roku [[1105]] Raimond zomrel a jeho dedičom sa stal neplnoletý syn [[Alfonz Jordan|Alfonz]], za ktorého ako regent vládol jeho bratranec [[Viliam Jordan z Cerdagne|Viliam Jordan]]. Viliamovi sa [[12. júl|12. júla]] [[1109]] po dlhoročnom obliehaní podarilo dobyť [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]], avšak vládnuť v ňom už nemohol. Medzitým do [[Levanta|Levantu]] totiž pricestoval Raimondov nemanželský syn [[Bernard z Toulouse|Bernard]], ktorý dovtedy ako regent vládol v [[Toulouse]]. Jeruzalemský kráľ [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduin]], ktorému Tripolis podliehal rozhodol, že [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] pripadne Bernardovi a Viliam bude jeho vazalom. Alfonz žil Francúzsku a do Levantu sa vrátil počas druhej križiackej výpravy, keď bol pravdepodobne popravený.<ref>Barber, M., The Crusader States. Yale University Press, 2012. 256 s. <nowiki>ISBN 978-0-300-18931-5</nowiki>.</ref> Po jeho smrti sa Bernard stal vládcom celého územia Tripoliského grófstva.<ref>Asbridge, T. S. The Creation of the Principality of Antioch, 1098–1130. Boydell & Brewer, 2000. Ltd. 208 s. <nowiki>ISBN 978-0-85115-661-3</nowiki>. (anglický jazyk) S.119</ref> Tripoliská politika a dejiny boli úzko previazané s dejinami [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]], ktorého vazalom križiacky štát bol. Narozdiel od [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochijského kniežatstva]] mal Tripolis pomerne priateľské vzťahy s Byzanciou,<ref name=":0" /> sám cisár [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios I.]] rozkázal cyperskému stratégovi aby Raimondovi pomohol pri výstavbe pevnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harris|meno=Jonathan|titul=Byzantium and The Crusades|vydanie=2|vydavateľ=Bloomsbury Academic|miesto=London, New York|rok=2014|isbn=978-1-7809-3736-6|strany=79|počet strán=288}}</ref> Samotné grófstvo Tripolis sa ďalej členilo. Asi polovica krajiny sa skladala z menších panstiev. Od roku [[1142]] na jeho území pôsobil aj [[Maltézsky rád|Rád johanitov]], ktorý nezávisle spravoval hrad [[Krak des Chevaliers]].[[Súbor:Siege of Tripoli Painting (1289).jpg|náhľad| Obliehanie Tripolisu ([[1289]])|alt=|vľavo]] Gróf [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III.]] sa vďaka príbuzenským vzťahom s jeruzalemským kráľom Balduinom stal aj galilejským kniežaľom a dvakrát bol jeruzalemským regentom ([[1174]] – [[1177]] za [[Balduin IV. (Jeruzalem)|Balduina IV.]] a [[1185]] – [[1186]] za [[Balduin V. (Jeruzalem)|Balduina V.]] Následne bol Raimund z Jeruzalema vypudený frakciou túžiacou po nových bojoch s moslimami.<ref name=":1">Hrochová, str. 128{{--}}130</ref> Hoci sa Raimond snažil vyjednať mier s [[Ajjúbovci|ajjúbovským]] sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]], paradoxne to bolo prepadnutie jeho panstva v Tiberias, ktoré spôsobilo príchod európskych posíl do Levantu. Križiaci sa následne aj napriek Raimondovým varovaniam so [[Saladin (sultán)|Saladinom]] stretli a utŕžili zásadnú porážku [[Bitka pri Hattíne|pri Hattíne]] [[4. júl|4. júla]] [[1187]].<ref name=":1" /> Vlády v Tripolise sa po smrti [[Raimonda III. (Tripolis)|Raimonda III.]] stal druhý syn antiochijského kniežaťa [[Bohemund III. (Antiochia)|Bohemunda III.]] - [[Bohemund IV. (Antiochia)|Bohemund IV.]] Po smrti [[Bohemunda III. (Antiochia)|Bohemunda III. Antiochijského]] v roku [[1201]] vytvoril Tripolis s [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochiou]] personálnu úniu, ktorá s výnimkou rokov [[1216]] – [[1219]] trvala až do pádu Antiochie v roku [[1268]]. V roku [[1287]] zomrel [[Bohemund VII. (Antiochia)|Bohemund VII.]] a panovníčkou v Tripolise sa stala jeho sestra [[Lucia z Tripolisu|Lucia]]. Tá sa musela potýkať s tripoliskými mešťanmi a príslušníkmi stredomorských obchodných republík (najmä [[Janovská republika|Janovčanmi]] a [[Benátska republika|Benátčanmi]]), ktorí v meste získali veľký vplyv. Spor s Janovčanmi sa síce podarilo urovnať, avšak tým grófka naopak pobúrila Benátčanov. Protivníkom Tripoliského grófstva v tomto období bol najmä [[Mamlúcky sultanát]], ktorý sa mesto pokúsil obsadiť už krátko po tom, čo padla Antiochia (v roku [[1271]]). Tripoliský starosta benátskeho pôvodu, [[Bartolomeo Embriaco]], preto následne požiadal o pomoc mamluckého sultána [[Kalávún|Kalávúna]], ktorý mesto v roku [[1289]] obľahol a dobyl, čím grófstvo de facto zaniklo. Posledný z križiackych štátov - [[Jeruzalemské kráľovstvo]] Tripoliské grófstvo prežilo iba o dva roky ([[1291]]). == Zoznam tripoliských vládcov == [[Súbor:Lucia_of_Tripoli.jpg|alt=|vľavo|náhľad|Lucia z Tripolisu, posledná panovníčka grófstva]] '''Vládcovia vznikajúceho štátu''' (vládli z [[Tortosa|Tortosy]]) * [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimond IV. z Toulouse]], (1102{{--}}1105) * [[Alfonz Jordan]], (1105{{--}}1109)ň * [[Viliam Jordan z Cerdagne]], regent, (1105{{--}}1109) '''Zoznam tripoliských grófov''' (vládli z [[Tripolis (Libanon)|Tripolisu]]) * [[Bernard z Toulouse]], (1109{{--}}1112) * [[Pons z Tripolisu]], (1112{{--}}1137) * [[Raimond II. (Tripolis)|Raimond II. z Tripolisu]], (1137{{--}}1152) * [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III. z Tripolisu]], (1152{{--}}1187) * [[Raimond IV. (Tripolis)|Raimond IV. z Tripolisu]], (1187{{--}}1189), syn [[Bohemunda III. (Antiochia)|Bohemunda III. z Antiochie]]. * [[Bohemund IV. (Antiochia)|Bohemund IV. z Antiochie]], (1189{{--}}1233, tiež antiochijské knieža v 1201{{--}}1216 a 1219{{--}}1233) * [[Bohemund V. (Antiochia)|Bohemund V. z Antiochie]], (1233{{--}}1251, tiež antiochijské knieža) * [[Bohemund VI. (Antiochia)|Bohemund VI. z Antiochie]], (1251{{--}}1275, tiež antiochijské knieža v 1251{{--}}1268) * [[Bohemund VII. (Antiochia)|Bohemund VII. z Tripolisu]], (1275{{--}}1287) * [[Lucia z Tripolisu]], (1287{{--}}1289) '''Titulárni tripoliskí grófi (v exile)''' * [[Lucia z Tripolisu]], (1289{{--}}1299), od pádu mesta až do svojej smrti * [[Filip z Toucy]], (1299{{--}}1300) * titul prešiel na [[Cyperské kráľovstvo|kráľa Cypru a Jeruzalema]] * [[Peter I. (Cyprus)|Peter I. Cyperský]], (1345{{--}}1359) * [[Peter II. (Cyprus)|Peter II. Cyperský]], (1359{{--}}1369) *[[Jacques de Lusignan]], (?{{--}}1396) * [[Ján z Lusignanu]], (1396{{--}}1430) * [[Peter z Lusignanu]], (1430{{--}}1451), regent [[Cyperské kráľovstvo|Cyperského kráľovstva]] * [[Juan Tafures]], (1469{{--}}1473) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|de|Grafschaft Tripolis|183356298}}''O preklad ide v poslednej časti dejín.'' == Pozri aj == * [[križiacky štát]] * [[Antiochijské kniežatstvo]] * [[Jeruzalemské kráľovstvo]] * [[Edesské grófstvo]] * [[Prvá križiacka výprava]] * [[Cyperské kráľovstvo]] {{Križiacke štáty}} [[Kategória:Križiaci (dejiny)]] [[Kategória:Križiacke štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] [[Kategória:Tripoliské grófstvo]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Libanonu]] lk76kiyturjqmjy10n0freig71n7u9m 8227325 8227324 2026-06-02T10:41:13Z Radoslav70 256940 8227325 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát |názov= Tripoliské grófstvo |originálny názov= Comitatus Tripolitanus |rok vzniku= [[1102]] |rok zániku= [[27. apríl]] [[1289]] |viac pred= áno |pred 1= Tripoliský emirát |pred 1 vlajka= |pred 2= Fátimovci |pred 2 vlajka= Rectangular green flag.svg |pred info= |viac po=áno |po 1= Mamlúcky sultanát |po 1 vlajka=Sultanate of mamlucks flag.png |po 2= |po 2 vlajka= |vlajka= |článok o vlajke= |vlajka veľkosť= |znak= Armoiries Tripoli.svg |mapa= Map Crusader states 1135-cs.svg |mapa veľkosť=300px |mapa poznámka= Tripoliské grófstvo a okolité križiacke štáty v roku [[1135]]. |hlavné mesto= [[Tartús|Tortosa]] (1102 – 1109) <br> [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] (1109 – 1289) |rozloha= |rozloha poznámka= |najvyšší bod= |najvyšší bod poznámka= |najdlhšia rieka= |najdlhšia rieka poznámka= |počet obyvateľov= |počet obyvateľov poznámka= |jazyky= [[latinčina]], [[stará francúzština]], [[stará okcitánčina]], [[arabčina]], [[gréčtina]] |národnostné zloženie= [[Francúzi]], [[Arabi]], [[Sýrčania]], [[Židia]], [[Gréci]] |náboženstvo= [[kresťanstvo]] ([[Latinská cirkev|katolícke]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|grécke ortodoxné]], [[Orientálna ortodoxná cirkev|orientálne ortodoxné]]), [[judaizmus]], [[islam]] |štátne zriadenie= [[monarchia]] |mena= [[denier]], [[bezant]], [[groš]] |vznik= v rámci [[prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]] |zánik= pád Tripolisu do rúk Mamlúkov}} '''Tripoliské grófstvo''' alebo '''(grófstvo) Tripolis''' bol najmladší [[križiacky štát]] [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|titul=Křížové výpravy ve světle soudobých kronik|vydanie=1|vydavateľ=SPN - Státní pedagogické nakladatelství|miesto=Praha|rok=1982|isbn=|strany=74|počet strán=288|edícia=Knižnice všeobecného vzdělání. Horizont}}</ref> na území [[Levanta|Levantu]] (dnešného [[Libanon|Libanonu]] a [[Sýria|Sýrie]]) existujúci v rokoch [[1102]] až [[1289]]. Prímorský štát bol dedičnou monarchiou, hlavným centrom vznikajúceho štátu bola Tortosa (dnešný [[Tartus]]), po dobytí [[Tripolis (Libanon)|Tripolisu]] v roku [[1109]] vznikla centrálna správa v ňom. De iure bol prvým grófom [[Bernard z Toulouse]], syn križiackeho veliteľa [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimonda IV. z Toulouse]]. Grófstvo zaniklo [[27. apríl|27. apríla]] v roku [[1289]] po [[Pád Tripolisu (1289)|páde Tripolisu]] == Historický vývoj == [[18. november|18. novembra]] [[1095]] zvolal pápež [[Urban II.]] koncil do francúzskeho [[Clermontský koncil|Clermontu]], kde entuziastickým prejavom zvolal [[Prvá križiacka výprava|prvú križiacku výpravu]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Norwich|meno=John Julius|titul=Byzantium The Decline and Fall|vydanie=|vydavateľ=The Folio Society|miesto=London|rok=2003|isbn=|strany=3-66|počet strán=537}}</ref> Výzva vyvolala obrovskú odozvu ako medzi šľachticmi, tak i medzi pospolitým ľudom. Kým tzv. ľudovej výprave sa uspieť nepodarilo, armáda šľachticov postupne v rokoch [[1096]] až [[1097]] prešli územím Byzantskej ríše až Sýrie. V roku [[1098]] [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduin z Boulogne]] získal [[Edessa (Mezopotámia)|Edessu]] a vytvoril prvý križiacky štát [[Edesské grófstvo]].<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Zástěrová|meno=Bohumila|spoluautori=a kol.|titul=Dějiny Byzance|vydanie text=Vyd. 1.|miesto=Praha|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]|rok=1992|počet strán=529|isbn=80-200-0454-8|strany=253|vydanie=}}</ref> [[20. október|20. októbra]] [[1097]] obľahli križiaci sýrsku [[Antiochia|Antiochiu]], po ktorej dobytí sa Norman [[Bohemund Tarentský|Bohemund z Tarentu]] stal [[Antiochijské kniežatstvo|antiochijským kniežaťom]].<ref name=":8" /><ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Norwich|meno=John Julius|titul=Byzantium The Decline and Fall|vydanie=|vydavateľ=The Folio Society|miesto=London|rok=2003|isbn=|strany=3-66|počet strán=537}}</ref> Zvyšní križiaci pokračovali ďalej na juh, kde vznikli ďalšie dva križiacke štáty v roku [[1099]] [[Jeruzalemské kráľovstvo]] a nakoniec aj Tripoliské grófstvo. Formovanie Tripoliského grófstva sa začalo v roku [[1102]]. Po tom, čo [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimond IV. z Toulouse]] neuspel v mocenskom boji s [[Bohemund Tarentský|Bohemundom z Tarentu]] a nestal sa antiochijským kniežaťom, začal bojovať s tripoliským emirom Banu Ammarom, ktorý bol spojencom [[Fátimovci|Fátimovského]] Egypta. Prvým centrom novovznikajúceho panstva sa stalo mesto [[Tartús|Tortosa]].<ref name=":0" /> V roku [[1105]] Raimond zomrel a jeho dedičom sa stal neplnoletý syn [[Alfonz Jordan|Alfonz]], za ktorého ako regent vládol jeho bratranec [[Viliam Jordan z Cerdagne|Viliam Jordan]]. Viliamovi sa [[12. júl|12. júla]] [[1109]] po dlhoročnom obliehaní podarilo dobyť [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]], avšak vládnuť v ňom už nemohol. Medzitým do [[Levanta|Levantu]] totiž pricestoval Raimondov nemanželský syn [[Bernard z Toulouse|Bernard]], ktorý dovtedy ako regent vládol v [[Toulouse]]. Jeruzalemský kráľ [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduin]], ktorému Tripolis podliehal rozhodol, že [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] pripadne Bernardovi a Viliam bude jeho vazalom. Alfonz žil Francúzsku a do Levantu sa vrátil počas druhej križiackej výpravy, keď bol pravdepodobne popravený.<ref>Barber, M., The Crusader States. Yale University Press, 2012. 256 s. <nowiki>ISBN 978-0-300-18931-5</nowiki>.</ref> Po jeho smrti sa Bernard stal vládcom celého územia Tripoliského grófstva.<ref>Asbridge, T. S. The Creation of the Principality of Antioch, 1098–1130. Boydell & Brewer, 2000. Ltd. 208 s. <nowiki>ISBN 978-0-85115-661-3</nowiki>. (anglický jazyk) S.119</ref> Tripoliská politika a dejiny boli úzko previazané s dejinami [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]], ktorého vazalom križiacky štát bol. Narozdiel od [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochijského kniežatstva]] mal Tripolis pomerne priateľské vzťahy s Byzanciou,<ref name=":0" /> sám cisár [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios I.]] rozkázal cyperskému stratégovi aby Raimondovi pomohol pri výstavbe pevnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harris|meno=Jonathan|titul=Byzantium and The Crusades|vydanie=2|vydavateľ=Bloomsbury Academic|miesto=London, New York|rok=2014|isbn=978-1-7809-3736-6|strany=79|počet strán=288}}</ref> Samotné grófstvo Tripolis sa ďalej členilo. Asi polovica krajiny sa skladala z menších panstiev. Od roku [[1142]] na jeho území pôsobil aj [[Maltézsky rád|Rád johanitov]], ktorý nezávisle spravoval hrad [[Krak des Chevaliers]].[[Súbor:Siege of Tripoli Painting (1289).jpg|náhľad| Obliehanie Tripolisu ([[1289]])|alt=|vľavo]] Gróf [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III.]] sa vďaka príbuzenským vzťahom s jeruzalemským kráľom Balduinom stal aj galilejským kniežaľom a dvakrát bol jeruzalemským regentom ([[1174]] – [[1177]] za [[Balduin IV. (Jeruzalem)|Balduina IV.]] a [[1185]] – [[1186]] za [[Balduin V. (Jeruzalem)|Balduina V.]] Následne bol Raimund z Jeruzalema vypudený frakciou túžiacou po nových bojoch s moslimami.<ref name=":1">Hrochová, str. 128{{--}}130</ref> Hoci sa Raimond snažil vyjednať mier s [[Ajjúbovci|ajjúbovským]] sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]], paradoxne to bolo prepadnutie jeho panstva v Tiberias, ktoré spôsobilo príchod európskych posíl do Levantu. Križiaci sa následne aj napriek Raimondovým varovaniam so [[Saladin (sultán)|Saladinom]] stretli a utŕžili zásadnú porážku [[Bitka pri Hattíne|pri Hattíne]] [[4. júl|4. júla]] [[1187]].<ref name=":1" /> Vlády v Tripolise sa po smrti [[Raimonda III. (Tripolis)|Raimonda III.]] stal druhý syn antiochijského kniežaťa [[Bohemund III. (Antiochia)|Bohemunda III.]] - [[Bohemund IV. (Antiochia)|Bohemund IV.]] Po smrti [[Bohemunda III. (Antiochia)|Bohemunda III. Antiochijského]] v roku [[1201]] vytvoril Tripolis s [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochiou]] personálnu úniu, ktorá s výnimkou rokov [[1216]] – [[1219]] trvala až do pádu Antiochie v roku [[1268]]. V roku [[1287]] zomrel [[Bohemund VII. (Antiochia)|Bohemund VII.]] a panovníčkou v Tripolise sa stala jeho sestra [[Lucia z Tripolisu|Lucia]]. Tá sa musela potýkať s tripoliskými mešťanmi a príslušníkmi stredomorských obchodných republík (najmä [[Janovská republika|Janovčanmi]] a [[Benátska republika|Benátčanmi]]), ktorí v meste získali veľký vplyv. Spor s Janovčanmi sa síce podarilo urovnať, avšak tým grófka naopak pobúrila Benátčanov. Protivníkom Tripoliského grófstva v tomto období bol najmä [[Mamlúcky sultanát]], ktorý sa mesto pokúsil obsadiť už krátko po tom, čo padla Antiochia (v roku [[1271]]). Tripoliský starosta benátskeho pôvodu, [[Bartolomeo Embriaco]], preto následne požiadal o pomoc mamluckého sultána [[Kalávún|Kalávúna]], ktorý mesto v roku [[1289]] obľahol a dobyl, čím grófstvo de facto zaniklo. Posledný z križiackych štátov - [[Jeruzalemské kráľovstvo]] Tripoliské grófstvo prežilo iba o dva roky ([[1291]]). == Zoznam tripoliských vládcov == [[Súbor:Lucia_of_Tripoli.jpg|alt=|vľavo|náhľad|Lucia z Tripolisu, posledná panovníčka grófstva]] '''Vládcovia vznikajúceho štátu''' (vládli z [[Tartus|Tortosy]]) * [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimond IV. z Toulouse]], (1102{{--}}1105) * [[Alfonz Jordan]], (1105{{--}}1109)ň * [[Viliam Jordan z Cerdagne]], regent, (1105{{--}}1109) '''Zoznam tripoliských grófov''' (vládli z [[Tripolis (Libanon)|Tripolisu]]) * [[Bernard z Toulouse]], (1109{{--}}1112) * [[Pons z Tripolisu]], (1112{{--}}1137) * [[Raimond II. (Tripolis)|Raimond II. z Tripolisu]], (1137{{--}}1152) * [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III. z Tripolisu]], (1152{{--}}1187) * [[Raimond IV. (Tripolis)|Raimond IV. z Tripolisu]], (1187{{--}}1189), syn [[Bohemunda III. (Antiochia)|Bohemunda III. z Antiochie]]. * [[Bohemund IV. (Antiochia)|Bohemund IV. z Antiochie]], (1189{{--}}1233, tiež antiochijské knieža v 1201{{--}}1216 a 1219{{--}}1233) * [[Bohemund V. (Antiochia)|Bohemund V. z Antiochie]], (1233{{--}}1251, tiež antiochijské knieža) * [[Bohemund VI. (Antiochia)|Bohemund VI. z Antiochie]], (1251{{--}}1275, tiež antiochijské knieža v 1251{{--}}1268) * [[Bohemund VII. (Antiochia)|Bohemund VII. z Tripolisu]], (1275{{--}}1287) * [[Lucia z Tripolisu]], (1287{{--}}1289) '''Titulárni tripoliskí grófi (v exile)''' * [[Lucia z Tripolisu]], (1289{{--}}1299), od pádu mesta až do svojej smrti * [[Filip z Toucy]], (1299{{--}}1300) * titul prešiel na [[Cyperské kráľovstvo|kráľa Cypru a Jeruzalema]] * [[Peter I. (Cyprus)|Peter I. Cyperský]], (1345{{--}}1359) * [[Peter II. (Cyprus)|Peter II. Cyperský]], (1359{{--}}1369) *[[Jacques de Lusignan]], (?{{--}}1396) * [[Ján z Lusignanu]], (1396{{--}}1430) * [[Peter z Lusignanu]], (1430{{--}}1451), regent [[Cyperské kráľovstvo|Cyperského kráľovstva]] * [[Juan Tafures]], (1469{{--}}1473) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|de|Grafschaft Tripolis|183356298}}''O preklad ide v poslednej časti dejín.'' == Pozri aj == * [[križiacky štát]] * [[Antiochijské kniežatstvo]] * [[Jeruzalemské kráľovstvo]] * [[Edesské grófstvo]] * [[Prvá križiacka výprava]] * [[Cyperské kráľovstvo]] {{Križiacke štáty}} [[Kategória:Križiaci (dejiny)]] [[Kategória:Križiacke štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] [[Kategória:Tripoliské grófstvo]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Libanonu]] oe3lxjfibw2to8m0qqeb06iii2aoew6 0 644807 8227342 8008627 2026-06-02T11:01:00Z Vasiľ 2806 +ref 8227342 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Island <!-- *** Name section *** --> | name = Mentavajské ostrovy | native_name = | other_name = | other_name1 = | category = Súostrovie <!-- *** Image *** --> | image = Mentawai Islands Topography.png | image_size = | image_caption = Súostrovie <!-- *** Country etc. *** --> | country = Indonézia | country_flag = | state = | state1 = | region = Západná Sumatra | region_type = Provincia | district = | district1 = | district2 = | district_type = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = Indický oceán | unit1 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = 6011 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = | lat_d = -1.713 | long_d = 99.096 <!-- *** Population *** --> | population = 72085 | population_date = 2009 | population_note = | population_density = auto <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = | whs_name = | whs_year = | whs_extensions = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Maps *** --> | map = ID - Mentawai.png | map_background = | map_caption = Poloha v Indonézii | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Mentavajské ostrovy''' (slovenský normovaný názov<ref name="ÚGKK"/>; iný, najmä starší názov: '''Mentavejské ostrovy'''<ref>{{beliana|7|kahau|}}</ref><ref>Malý atlas sveta -1. slovenské príručné vydanie. Praha: ÚS GK, 1960, mapa 27</ref>; po indononézsky ''Kepulauan Mentawai'') sa nachádzajú v blízkosti západného pobrežia [[Sumatra|Sumatry]]. Oddeľuje ich od nej asi 130&nbsp;km široký [[Mentavajský prieliv]] a administratívne sú súčasťou [[Indonézia|indonézskej]] provincie [[Západná Sumatra]]. == Opis == Najväčším ostrovom je [[Siberut]] (cca 4000&nbsp;km²), juhovýchodne ležia ďalšie veľké ostrovy, [[Sipora (ostrov)|Sipora]], [[Pagai Utara]] a [[Pagai Selatan]]. [[Súbor:Mentawai_Uma.jpg|vľavo|náhľad|Tradičné drevené obydlia Mentavajcov]] Ostrovy sú prevažne ploché, nadmorská výška sa pohybuje v stovkách metrov. Väčšinu obyvateľstva tvoria domorodí [[Mentavajci]]. Vyvinulo sa tu niekoľko endemických druhov. Na časti plochy miestnych dažďových lesov je povolená ťažba, veľké oblasti sú naopak, chránené. Najväčším chráneným územím je [[Národný park Siberut]], pokrývajúci takmer polovicu rovnomenného ostrova. Oblasť je seizmicky aktívna, v roku 2004 zasiahla ostrovy veľká vlna [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|cunami]], v októbri 2010 prišlo silné zemetrasenie s epicentrom juhozápadne od ostrova [[Pagai Selatan]], ktoré tiež vyvolalo cunami, bol zničený rad prevažne drevených obydlí pri pobreží a zomreli stovky miestnych obyvateľov.<ref>[http://www.guardian.co.uk/world/2010/oct/27/indonesia-tsunami-earthquake-death-toll http://www.guardian.co.uk/world/2010/oct / 27 / indonesia-cunami-earthquake-death-toll]</ref> Mentavajské ostrovy sa stali obľúbeným cieľom [[Surfing (šport)|surfistov]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.worldwildlife.org/wildworld/profiles/terrestrial/im/im0127_full.html Mentavajské dažďové lesy] ([[Svetový fond na ochranu prírody]]) * [http://www.mentawai.org/ Antropológia Mentavajských ostrovov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101114205117/http://www.mentawai.org/ |date=2010-11-14 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mentavajské ostrovy|17941800}} [[Kategória:Mentavajské ostrovy| ]] [[Kategória:Západná Sumatra]] [[Kategória:Ostrovy Indonézie]] hbderebv800nxalxbj57s584vjyovvs 0 647654 8227337 7032708 2026-06-02T10:55:40Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8227337 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Medzinárodné letisko Mostar |typ = medzinárodné verejné civilné |obrázok = Mostar Airport Control tower.jpg |prevádzkovateľ = |otvorené = [[1965]] (civilná prevádzka)<ref name="mostar-airport-o-nama"/> |mesto = [[Mostar]], [[Bosna a Hercegovina]] |webstránka = {{url|https://mostar-airport.ba}} |nadmorská výška = 48<ref name="mostar-airport-tehnicke-informacije"/> |zemepisná šírka = 43.282778 |zemepisná dĺžka = 17.845833 |ICAO=LQMO |IATA=OMO |rok štatistiky= 2019 (prvá polovica)<ref name="sarajevotimes"/> |cestujúcich= 8489 |lietadiel= |dráha 1= 15/33 |dĺžka 1 = 2 400<ref name="mostar-airport-tehnicke-informacije"/> |povrch 1 = asfalt<ref name="mostar-airport-tehnicke-informacije"/> }} '''Medzinárodné letisko Mostar''' ({{vjz|hrv|Međunarodna zračna luka Mostar}}; [[Medzinárodné združenie leteckých dopravcov|IATA]]: '''OMO''', [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LQMO''') je medzinárodné civilné [[letisko]], neďaleko mesta [[Mostar]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. == Dejiny == Letisko bolo pre civilnú prevádzku otvorené v roku 1965, výlučne pre domáce lety. Počas [[Zimné olympijské hry 1984|zimnej olympiády v roku 1984]] bolo alternatívnym letiskom pre [[Medzinárodné letisko Sarajevo|letisko v Sarajeve]]. V roku 1990 letisko získalo 86 tisíc pasažierov, najviac v svojej histórii. V novembri 1991 však kvôli vojne prestalo prijímať civilné lety. Letisko bolo po rekonštrukcii financovanej [[Európska únia|Európskou úniou]] znovuotvorené 7. júla 1998.<ref name="mostar-airport-o-nama"/> V apríli 2019 začala rekonštrukcia terminálu financovaná federálnou vládou.<ref name="sarajevotimes"/> == Doprava == Letisko má jednu asfaltovú runway, 15/33, s rozmermi 49 x 2400 metrov.<ref name="mostar-airport-tehnicke-informacije"/> Dôležitá časť cestujúcich letisko využíva kvôli blízkosti pútnického miesta [[Medžugorie]].<ref name="mostar-airport-o-nama"/> Letisko malo v pláne na tomto zdroji viacej kapitalizovať.<ref name="balkaninsight"/> [[Eurowings]] bol hlavným dôvodom rastu v roku 2019, v decembri spoločnosť spustila linku Mostar – [[Rím]]. Od Hercegovsko-neretvanského kantónu má spoločnosť podporu pre linky do [[Düsseldorf]]u a [[Stuttgart]]u. Kantón vyjednával koncom roka 2019 aj s [[Ryanair]]om.<ref name="sarajevotimes"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="mostar-airport-o-nama">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nama | url = https://mostar-airport.ba/en/o-nama/ | vydavateľ = mostar-airport.ba | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mostar-airport-tehnicke-informacije">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tehničke informacije | url = https://mostar-airport.ba/en/tehnicke-informacije/ | vydavateľ = mostar-airport.ba | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="balkaninsight">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jukic | meno = Elvira M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosnia’s Mostar Airport Aims for Expansion | url = https://balkaninsight.com/2014/03/24/mostar-airport-aims-for-new-flight-lines/ | vydavateľ = balkaninsight.com | dátum vydania = 2014-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sarajevotimes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mostar Airport has seen its Passenger Numbers improve for a sixth Consecutive Month | url = https://www.sarajevotimes.com/mostar-airport-has-seen-its-passenger-numbers-improve-for-a-sixth-consecutive-month/ | vydavateľ = sarajevotimes.com | dátum vydania = 2019-12-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Letectvo|Letecký}} * [https://mostar-airport.ba Oficiálna stránka letiska] [[Kategória:Letiská v Bosne a Hercegovine|Mostar]] [[Kategória:Mostar]] 6z49ejvvi3ex1uk3wimoapjdyltcydt 4 656924 8227246 8226886 2026-06-01T23:45:56Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8227246 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q974567|Q974567]] | [[Súbor:Claude-Lemieux-circa-1999-2000.jpg|center|75px]] | [[Claude Lemieux]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-28 | kanadský hokejista (1965 - 2026) | ''[[:d:Q11774891|hokejista]]''<br/>''[[:d:Q144662|sports agent]]'' | | [[Kanada]] | ''[[:d:Q2927470|Buckingham]]'' | ''[[:d:Q629401|Lake Park]]'' | |- | [[:d:Q1382684|Q1382684]] | [[Súbor:Plachetka, Jan - 2016.jpg|center|75px]] | [[Ján Plachetka]] | data-sort-value="1945" | 1945-02-18 | data-sort-value="2026" | 2026-05-24 | slovenský šachový veľmajster | ''[[:d:Q10873124|šachista]]''<br/>[[tréner]] | | [[Slovensko]] | [[Trenčín]] | | |- | [[:d:Q717725|Q717725]] | | [[Philip Aaberg]] | data-sort-value="1949" | 1949-04-08 | data-sort-value="2026" | 2026-05-23 | | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>''[[:d:Q15981151|jazzový hudobník]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Havre]] | | |- | [[:d:Q443173|Q443173]] | [[Súbor:Dick Parry, Glasgow dsc00121 (154402273).jpg|center|75px]] | [[Dick Parry]] | data-sort-value="1942" | 1942-12-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-22 | britský saxofonista | ''[[:d:Q12800682|saxofonista]]''<br/>''[[:d:Q12377274|trubkár]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Anglicko]] | | |- | [[:d:Q720160|Q720160]] | [[Súbor:Fabian nasa.jpg|center|75px]] | [[John McCreary Fabian]] | data-sort-value="1939" | 1939-01-28 | data-sort-value="2026" | 2026-05-21 | | [[dôstojník]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>[[pilot]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Baytown]] | ''[[:d:Q1514660|Port Ludlow]]'' | |- | [[:d:Q12044311|Q12044311]] | | [[Pavel Zajáček]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-29 | data-sort-value="2026" | 2026-05-19 | slovenský dirigent a skladateľ, Mgr. art. (1951 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[dirigent]]<br/>''[[:d:Q544972|trombonista]]'' | | | [[Modra]] | | |- | [[:d:Q313624|Q313624]] | [[Súbor:Lama Ole Nydahl.jpg|center|75px]] | [[Ole Nydahl]] | data-sort-value="1941" | 1941-03-19 | data-sort-value="2026" | 2026-05-18 | | [[spisovateľ]]<br/>[[učiteľ]]<br/>''[[:d:Q2901587|jogín]]''<br/>''[[:d:Q2259532|cleric]]''<br/>[[láma]] | | ''[[:d:Q756617|Dánsko]]'' | [[Kodaň]] | ''[[:d:Q506278|Immenstadt im Allgäu]]'' | |- | [[:d:Q4776082|Q4776082]] | | [[Anton Švajlen]] | data-sort-value="1937" | 1937-12-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-17 | | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Solčany]] | | |- | [[:d:Q12028506|Q12028506]] | [[Súbor:Karel Schelle (detail, cropped).jpg|center|75px]] | [[Karel Schelle]] | data-sort-value="1952" | 1952-02-16 | data-sort-value="2026" | 2026-05-16 | český právnik, právny historik a advokát | [[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[advokát]]<br/>[[právnik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q192566|Q192566]] | [[Súbor:Edmund Phelps 2008-01-23.jpg|center|75px]] | [[Edmund Phelps]] | data-sort-value="1933" | 1933-07-26 | data-sort-value="2026" | 2026-05-15 | americký ekonóm | [[ekonóm]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Evanston (Illinois)|Evanston]] | [[New York (mesto)|New York]] | |- | [[:d:Q11735988|Q11735988]] | | [[Karol Chmel]] | data-sort-value="1953" | 1953-10-06 | data-sort-value="2026" | 2026-05-14 | slovenský redaktor, básnik a prekladateľ | [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]] | | [[Slovensko]] | [[Zvolen]] | | |- | [[:d:Q124553|Q124553]] | [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]] | [[Emil Paul Tscherrig]] | data-sort-value="1947" | 1947-02-03 | data-sort-value="2026" | 2026-05-12 | švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]] | [[Švajčiarsko]] | ''[[:d:Q67491|Unterems]]'' | [[Rím]] | |- | [[:d:Q12767798|Q12767798]] | | [[Jana Dubovcová]] | data-sort-value="1952" | 1952-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-05-07 | verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026) | [[politik]] | [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Žilina]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] opp4efyg11bi3vxom71f2rskv7lxer7 2 657262 8227082 8169062 2026-06-01T14:16:59Z Matroxko 174053 wip 8227082 wikitext text/x-wiki = To-Do = *Výbuch Vrbetice *Voľby na Slovensku *Michal Kravčík *Goldmanova cena *Romovia na slovensku -https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/4976/prieskum_verejnej_mienky_sprava_z_prieskumu_web.pdf = Voľby na Slovensku = {{Politika na Slovensku}} Na [[Slovensko|Slovensku]] sa koná šesť druhov volieb: komunálne voľby, krajské voľby, [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky |parlamentné voľby]], [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky|prezidentské voľby]], [[voľby do Európskeho parlamentu]] a [[Referendum|referendá]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby v Slovenskej republike | url = https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_volby-v-slovenskej-republike | vydavateľ = Ústredný portál verejnej správy | miesto = | dátum vydania = 5. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = sk}}</ref> Voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a [[Priama demokracia|priameho]] volebného práva tajným hlasovaním. Voľby na Slovensku zákonne upravuje [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava Slovenskej republiky]] a zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky druhy volieb, okrem referenda, sa zvyčajne konajú po stanovených lehotách, hoci v určitých situáciách sa môžu konať aj predčasné voľby. Voľby sa konajú vždy v sobotu a volebné miestnosti sa zvyčajne otvárajú o 7:00 hod. ráno a zatvárajú o 22:00 hod. večer. Právo voliť majú slovenskí občania vo veku 18 rokov a starší v deň konania volieb.<ref name="zakon 180/2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 180/2014 Z. z. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180 | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 01.06.2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20}}</ref> Registrácia voličov je pasívna a decentralizovaná, pričom zoznam voličov vedú obce na základe zoznamu trvalého pobytu. Zoznamy voličov sa priebežne aktualizujú na základe obecných záznamov a údajov poskytnutých štátnymi inštitúciami alebo inými obcami. Voliči si môžu overiť svoje údaje v zoznamoch voličov a v prípade potreby požiadať o opravu až do dňa pred dňom volieb. V deň volieb môže byť volič zapísaný do zoznamu voličov po predložení občianskeho preukazu s dokladom o pobyte. Približne 4,3 milióna voličov je registrovaných na hlasovanie vo voľbách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Voliť môže vyše 4,3 milióna ľudí, z toho 185.000 je prvovoličov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/volit-moze-vyse-43-miliona-ludi/739236-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> Voliči môžu voliť zo zahraničia iba počas parlamentných volieb a celoštátnych referend na Slovensku. == Voľby do orgánov samosprávy obcí (komunálne voľby) == {{Hlavný článok|Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku}} Vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|voľbách do orgánov samosprávy obcí]], hovorovo komunálnych voľbách, občania volia poslancov [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstiev]] a [[starosta|starostov]] obcí, [[Mestská časť|mestských častí]] a [[Primátor (Slovensko)|primátorov]] miest. Voľby sa konajú v 2 919 [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|slovenských obciach]], pričom každá má starostu a obecných poslancov (spolu 20 523).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 30.10.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = sk}}</ref> Volič musí v deň volieb dosiahnuť vek 18 rokov a mať trvalý pobyt v obci, v ktorej volí, no nemusí byť [[občan]] Slovenskej republiky. Po prevzatí volebného lístka od [[Volebná komisia|volebnej komisie]] môže volič zakrúžkovať ľubovoľný počet kandidátov, maximálne počet poslancov v príslušnom volebnom obvode a maximálne jedného kandidáta na starostu obce.<ref name="zakon 180/2014"/> V Bratislave a Košiciach si volia starostu a zastupiteľstvo mestskej časti a zároveň primátora celého mesta, a mestské zastupiteľstvo. Voľby sa konajú každé štyri roky. Od roku 2022 sa konajú spolu s krajskými voľbami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Druhy volieb na Slovensku (zoznam) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/dok/i/druhy-volieb | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> Posledné voľby sa konali [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|29. októbra 2022]]. == Voľby do orgánov samosprávnych krajov (krajské voľby) == Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, hovorovo krajských voľbách, si občania volia [[Predseda samosprávneho kraja|predsedov]] (županov) ôsmich [[Samosprávny kraj|samosprávnych krajov]] a poslancov [[Zastupiteľstvo samosprávneho kraja|zastupiteľstiev samosprávnych krajov]] na štvorročné funkčné obdobie. Právo voliť do orgánov samosprávnych krajov má občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý má trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja a v deň volieb dosiahol vek 18 rokov. Po prevzatí volebného lístka od volebnej komisie môže volič zakrúžkovať ľubovoľný počet kandidátov, maximálne počet poslancov v príslušnom volebnom obvode a maximálne jedného kandidáta na starostu obce. Aby bol zvolený župana, kandidát musí získať väčšinu platných hlasov.<ref name="zakon 180/2014"/> V roku 2017 poslanci NR SR schválili novelu ústavy, ktorou predĺžili funkčné obdobie županov zo 4 rokov na 5 rokov (iba pre [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľby v roku 2017]]) a za zmenu dvojkolových volieb na jedno kolo, aby sa [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|voľby v roku 2022]] mohli konať spolu s komunálnymi voľbami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Volebný systém na Slovensku sa mení. Poslanci schválili jednokolové župné voľby | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/904581-volebny-system-na-slovensku-sa-meni-poslanci-schvalili-jednokolove-zupne-volby | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-02 | dátum prístupu = 2026-02-20 }}</ref> == Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (parlamentné voľby) == {{Hlavný článok|Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky}} [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|Voľby]] do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] sú voľby poslancov do najvyššieho slovenského legislatívneho jednokomorového orgánu, ktoré sa konajú raz za štyri roky. Vo voľbách si občania zvolia 150 poslancov, volených [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]], v rámci jedného volebného celoštátneho obvodu. Právo voliť poslancov do NR SR majú len dospelý občania Slovenskej republiky. Po prevzatí volebného lístka od volebnej komisie môže volič zakrúžkovať maximálne štyroch kandidátov z jednej strany, čím im dá prednostný hlas.<ref name="zakon 180/2014"/> V parlamentných voľbách má občan možnosť voliť aj poštou, ak sa v čase volieb sa zdržiava mimo Slovenska alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenska, požiadaním Ministerstva vnútra SR najneskôr 52 dní predo dňom konania volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Často kladené otázky (FAQ) k voľbe poštou zo zahraničia | url = https://www.minv.sk/?nr23-posta3 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}</ref> Mandáty v Národnej rade SR sa rozdeľujú Hagenbachovou-Bischoffovou metódou na celoštátnej úrovni medzi politickými stranami, ktoré prekonali [[volebné kvórum]] 5 % hlasov. Posledné voľby, ktoré boli predčasné, sa konali [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|30. septembra 2023]]. == Voľba prezidenta Slovenskej republiky == {{Hlavný článok|Voľba prezidenta Slovenskej republiky}} [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidenta Slovenskej republiky]] volia od roku [[1999]] občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo 15-tisíc občanov na základe [[Petícia|petície]]. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. V prvom kole to znamená viac ako polovicu všetkých registrovaných (oprávnených) voličov a nie len viac ako polovicu platných hlasov zúčastnených voličov. Ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú väčšinu v prvom kole, do 14 dní sa koná druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyšší počtom hlasov v prvom kole. Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Posledné prezidentské voľby sa konali v roku [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]]. Prvé kolo sa uskutočnilo 23. marca a druhé kolo 6. apríla 2024. == Voľby do Európskeho parlamentu == {{Hlavný článok|Voľby do Európskeho parlamentu}} Vo voľbách do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] je volených 15 europoslancov za Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európske voľby | url = https://elections.europa.eu/sk/how-elections-work/ | vydavateľ = Európsky parlament | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref> Poslanci európskeho parlamentu sú volení priamou voľbou systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov každých päť rokov. Právo voliť do europarlamentu na území SR majú občania SR, aj občania iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na Slovensku nad 18 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Informácie pre voliča | url = https://www.minv.sk/?ep24-info1sk | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Občania SR sa nemusia na voľby registrovať, ostatní občania EÚ s pobytom na Slovensku sa musia zaregistrovať vo svojej obci najneskôr 40 dní pred dňom konania volieb. Slovenskí občania s pobytom v zahraničí nemôžu voliť slovenských kandidátov zo zahraničia, ale môžu voliť, ak sa v deň volieb dostavia na Slovensko so slovenským pasom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európske voľby 2024: všetko, čo potrebujete vedieť | url = https://elections.europa.eu/sk/how-to-vote/sk/ | vydavateľ = Európsky parlament | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = }}</ref> == Referendum == V právnom poriadku Slovenskej republiky je inštitút referenda upravený v piatej hlave Ústavy Slovenskej republiky v článkoch 93 až 100. Spôsob vykonania referenda bol kedysi ustanovený zákonom č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Tento zákon bol na prelome rokov 2014-2015 nahradený zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, konkrétne v § 196 až § 215 uvedeného zákona. Referendum na Slovensku vyhlasuje prezident na základe petície aspoň 350 000 občanov alebo na základe uznesenia NR SR do 30 dní od petície, resp. uznesenia NR SR. Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia.[1] Predmetom referenda nemôžu byť: základné práva a slobody dane odvody štátny rozpočet Naopak, referendum je obligatórne v otázkach: potvrdenia ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom alebo o vystúpení z takéhoto zväzku Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Výsledky referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť iba svojim ústavným zákonom až po uplynutí 3 rokov od jeho účinnosti. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. miestne referendum 369/1990 Zb. - obec organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce, b) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3), c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov,12) d) zmenu označenia obce, alebo e) ak tak ustanovuje osobitný zákon. a krajské referendum. == Referencie == {{Referencie}} ---- ---- = Výbuch Vrbetice = {{Infobox Atentát | meno = Výbuch muničných skladov vo Vrběticích | foto = [[Súbor:Lipová (ZL), zákaz vstupu (2).jpg|250px]] | titulok = | cieľ = muničný sklad | dôsledky = 2 úmrtia a zničenie 2 muničných skladov | dátum = [[16. október]] [[2014]]<br>[[3. december]] [[2014]] | miesto = Vrbětice, [[Vlachovice (okres Zlín)|Vlachovice]], [[Česko]] | páchateľ = GRU }} K '''výbuchu muničných skladov vo Vrběticích''' v [[Okres Zlín|okrese Zlín]] došlo v októbri a v decembri 2014.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Čo sa vlastne stalo vo Vrběticích? Za explóziou vraj stoja agenti s novičokom z kauzy Skripaľ | periodikum = tvnoviny.sk | url = https://www.tvnoviny.sk/zahranicne/2026099_co-sa-vlastne-stalo-vo-vrbeticich-za-exploziou-vraj-stoja-agenti-s-novicokom-z-kauzy-skripal | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2021-04-21}}</ref> Pri prvom výbuchu, ktorý sa stal [[16. októbra]] [[2014]], zomreli 2 ľudia. Druhý výbuch [[3. decembra]] 2014 bol bez úmrtí. Okolité obce boli krátkodobo evakuované a areál bol ohradený, kvôli kontaminácii pôdy výbušninami.<ref>{{Citácia periodika | titul = Výbuch v muničnom areáli vo Vrběticiach vyšiel na miliardu korún | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/584892-vybuch-v-municnom-areali-vo-vrbeticiach-vysiel-na-miliardu-korun/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2021-04-21 }}</ref> Po výbuch nasledovali v areáli niekoľkoročné likvidačné práce a vyšetrovanie príčiny výbuchu. Zásah bezpečnostných zložiek bol ukončený po skoro šiestich rokoch [[13. októbra]] [[2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Hasičský záchranný sbor České republiky | titul = Zásah ve Vrběticích je po dlouhých letech ukončen | url = https://www.hzscr.cz/clanek/zasah-ve-vrbeticich-je-po-dlouhych-letech-ukoncen.aspx | vydavateľ = hzscr.cz | dátum vydania = 2020-10-14 | dátum prístupu = 2021-04-21 | jazyk = cs}}</ref> V apríli 2021 oznámil [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]] a vicepremiér ČR [[Jan Hamáček]] podozrenie, že do výbuchov boli zapojení ruskí agenti.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Rusko sa malo podieľať na výbuchu muničného skladu, Česko vyhostí 18 diplomatov | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/883069/cesko-vyhosti-18-pracovnikov-ruskej-ambasady/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | dátum = 2021-04-17 | dátum prístupu = 2021-04-21 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:Teroristické útoky]] [[Kategória:2014 v Česku]] [[Kategória:Katastrofy v Česku]] --> ---- ---- = EP = https://www.europarl.europa.eu/topics/sk/article/20190612STO54311/sedem-politickych-skupin-europskeho-parlamentu jgvavww4lb2rubyrbgyl1n6amja0h6p 0 666710 8227309 8220779 2026-06-02T09:11:55Z Fifco1 267098 Úprava harmonogramu výstavby podľa aktualizovaného excel dokumentu z Ministerstva dopravy na rok 2026 8227309 wikitext text/x-wiki [[File:Highways SK map v2.svg|500px|thumb|Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku &nbsp;&nbsp;<br> {{legend | #01823F | v prevádzke}} {{legend | #FD4427 | vo výstavbe}} {{legend | #A077AA | plánované}}]] Toto je '''harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku''' v zmysle aktuálnych plánov [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy a výstavby SR]] pre roky [[2026]] až [[2036]]. Ešte nesprejazdnené úseky, ktoré nie sú v harmonograme nižšie uvedené, nie sú zaradené do plánu do roku 2036 a ich výstavba bude realizovaná až po tomto roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cestný harmonogram pre plánovanie a výstavbu cestnej infraštruktúry | url = https://www.mindop.sk/priority/cestny-harmonogram | vydavateľ = Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2026-06-02}}</ref> == Harmonogram výstavby == {{legend | #ebbd41 | Úsek vo výstavbe}} {{legend | #ab5edb | Súťažený úsek}} {{legend | #e56262 | Plánovaný úsek}} {| class="wikitable sortable" !Ťah !Typ !Stav !Označenie úseku !Dĺžka úseku v km !Zahájenie výstavby úseku !Uvedenie úseku do prevádzky |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Úprava existujúcej cesty |Vo výstavbe |Bratislava, Vajnory – Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory – Senec, východ (Blatné), I. etapa, (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina) | align="right" | 3,5 | align="right" | 2022 | align="right" | 6/2026 |- style="background-color: #e56262" |[[Diaľnica D1 (Slovensko)|'''D1''']] |Úprava existujúcej cesty |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Bratislava – Senec, skapacitnenie, II. etapa (Triblavina - Senec) | align="right" |10,6 | align="right" |2030 | align="right" |2033 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, I. etapa | align="right" | 3,8 | align="right" | 2/2026 | align="right" | 2030 |- style="background-color: #ab5edb" |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Novostavba |Druhá súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 26.2.2026 |Turany – Hubová | align="right" | 13,5 | align="right" | 2027 | align="right" | 2034 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Hubová – Ivachnová | align="right" | 14,9 | align="right" | 2013 | align="right" | 9-12/2026 |- style="background-color: #e56262" |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Michalovce - Sobrance | align="right" | 15,8 | align="right" | 2032 | align="right" | 2035 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto | align="right" | 11,2 | align="right" | 1/2026 | align="right" | 2029 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Kysucké Nové Mesto – Oščadnica | align="right" | 10,8 | align="right" | 2/2026 | align="right" | 2029 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]''' |Úprava existujúcej cesty |Vo výstavbe |Oščadnica – Čadca, Bukov, dostavanie pravej polovice vrátane novej pravej rúry tunela Horelica | align="right" | 4,8 | align="right" | 12/2025 | align="right" | 2029 |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Križovatka diaľnic D4 a D1 | align="right" | 0,0 | align="right" | 2016 | align="right" | 2021, teleso diaľnice D4 6/2026, vlastná križovatka |- style="background-color: #ebbd41" |'''[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Banská Bystrica – Šalková | align="right" | 3,0 | align="right" | 10/2024 | align="right" | 2026 (bude meškať) |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|'''R1''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Ružomberok juh - Križovatka I/18 | align="right" |4 | align="right" |2034 | align="right" |2036 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Križovatka D1 - Trenčianska Turná | align="right" |6,5 | align="right" |2030 | align="right" |2033 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Trenčianska Turná - Mníchova Lehota | align="right" |2,5 | align="right" |2031 | align="right" |2034 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Mníchova Lehota - Ruskovce | align="right" |16 | align="right" |2031 | align="right" |2034 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Zvolen, západ - Zvolen, východ | align="right" |10,4 | align="right" |2033 | align="right" |2036 |- style="background-color: #ab5edb" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 30.3.2026 |Zacharovce - Bátka, ľavá polovica | align="right" |8,3 | align="right" |2027 | align="right" |2030 |- style="background-color: #ab5edb" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 30.3.2026 |Bátka - Figa, ľavá polovica | align="right" |6,2 | align="right" |2027 | align="right" |2029 |- style="background-color: #ab5edb" |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 27.5.2026 |Košice, Šaca - Haniska | align="right" |6,8 | align="right" |2027 | align="right" |2031 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Nižná nad Oravou - Dlhá nad Oravou | align="right" |8,3 | align="right" |2030 | align="right" |2033 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová | align="right" |4,9 | align="right" |2030 | align="right" |2032 |- style="background-color: #e56262" |[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']] |Novostavba |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Krupina obchvat | align="right" |6,5 | align="right" |2033 | align="right" |2035 |- style="background-color: #e56262" |'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]''' |Novostavba, Pripravovaný PPP projekt |Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ |Štátna hranica SK/PL - Kapušany | align="right" |59,2 | align="right" |? | align="right" |? |-style="background-color: #ebbd41" |'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]''' |Novostavba |Vo výstavbe |Prešov, severný obchvat II.etapa (úsek Kapušany – Prešov, Sever) | align="right" | 10,2 | align="right" | 09/2023 | align="right" | 09/2027 (bude meškať) |} == Otvorené úseky od roku 2022 == {| class="wikitable sortable" !Ťah !Typ !Označenie úseku !Dĺžka úseku v km !Zahájenie výstavby úseku !Uvedenie úseku do prevádzky |- |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Mýtna – Tomášovce | align="right" | 13,5 | align="right" | 2019 | align="right" | 2022 |- |[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|'''R4''']] |Novostavba |Prešov, severný obchvat I. etapa (Prešov,sever - Prešov, západ) | align="right" | 4,3 | align="right" | 07/2019 | align="right" | 09/2023 |- |[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']] |Novostavba |Tvrdošín – Nižná nad Oravou, pravá polovica | align="right" | 4,4 | align="right" | 2021 | align="right" | 07/2025 |- |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek | align="right" | 14,3 | align="right" | 03/2022 | align="right" | 09/2025 |- |[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']] |Novostavba |Kriváň – Mýtna | align="right" |9,1 | align="right" |12/2021 | align="right" |11/2025 |- |'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]''' |Novostavba |Lietavská Lúčka – Dubná Skala | align="right" |13,5 | align="right" |06/2015 | align="right" |12/2025 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://cesty.ineko.sk/ Interaktívna mapa diaľnic a rýchlostných ciest] * [https://infrastruktura.sk/ Slovenské fórum o diaľniciach, rýchlostných cestách a veľa ďalšieho] * [https://www.historiadialnic.sk/ História výstavby diaľničnej siete na Slovensku] {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rýchlostné cesty| Zoznam]] [[Kategória:Zoznamy ciest|R]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|R]] c4vob4dx4k03tzd6f5l52zo6ccuse75 2 673110 8227053 8219535 2026-06-01T13:06:32Z Pe3kZA 39673 akt. 8227053 wikitext text/x-wiki <center><small>''Pozri aj'' [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|'''100WikiDays 1''']] a [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|'''100WikiDays 2''']] </small></center> <center>'''1000 WikiDays'''</center> <center>Začiatok: [[7. október|7. októbra]] [[2021]]</center> <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Dátum |- |1. |[[Predný Čebrať]] |7. októbra |- |2. |[[Vtáčnik (vrch vo Veľkej Fatre; 1236,3&nbsp;m n. m.)]] |8. októbra |- |3. |[[Predný Šiprúň]] |9. októbra |- |4. |[[Chabzdová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. októbra |- |5. |[[Prašnické sedlo]] |11. októbra |- |6. |[[Sedlo pod Čiernym kameňom]] |12. októbra |- |7. |[[Žaškovské sedlo]] |13. októbra |- |8. |[[Sedlo pod Ostrým]] |14. októbra |- |9. |[[Malý Zvolen]] |15. októbra |- |10. |[[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)]] |16. októbra |- |11. |[[Motyčianska hoľa]] |17. októbra |- |12. |[[Malý Choč]] |18. októbra |- |13. |[[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |14. |[[Pravnáč]] |20. októbra |- |15. |[[Tabla]] |21. októbra |- |16. |[[Mýtny vrch]] |22. októbra |- |17. |[[Kremnická skala]] |23. októbra |- |18. |[[Farba (vrch v Kremnických vrchoch)]] |24. októbra |- |19. |[[Vlčí vrch (vrch v Kremnických vrchoch; 1172&nbsp;m n. m.)]] |25. októbra |- |20. |[[Kremnický štít]] |26. októbra |- |21. |[[Javorová studňa]] |27. októbra |- |22. |[[Javorník (vrch v Kremnických vrchoch)]] |28. októbra |- |23. |[[Labušen]] |29. októbra |- |24. |[[Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)]] |30. októbra |- |25. |[[Žiarce (sedlo)]] |31. októbra |- |26. |[[Lutiška]] |1. novembra |- |27. |[[Mravečník]] |2. novembra |- |28. |[[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |3. novembra |- |29. |[[Černatín]] |4. novembra |- |30. |[[Pohanský hrad (vrch v Cerovej vrchovine)]] |5. novembra |- |31. |[[Veľký Bučeň]] |6. novembra |- |32. |[[Ragáč (vrch v Cerovej vrchovine)]] |7. novembra |- |33. |[[Sedlo pod Hrbom]] |8. novembra |- |34. |[[Papajské sedlo]] |9. novembra |- |35. |[[Ľubietovská Bukovina]] |10. novembra |- |36. |[[Priehybina]] |11. novembra |- |37. |[[Drábovka]] |12. novembra |- |38. |[[Stratený budzogáň]] |13. novembra |- |39. |[[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |14. novembra |- |40. |[[Dubica]] |15. novembra |- |41. |[[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)]] |16. novembra |- |42. |[[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)]] |17. novembra |- |43. |[[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)]] |18. novembra |- |44. |[[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)]] |19. novembra |- |45. |[[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |20. novembra |- |46. |[[Cibuľník]] |21. novembra |- |47. |[[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)]] |22. novembra |- |48. |[[Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997&nbsp;m n. m.)]] |23. novembra |- |49. |[[Žihľavník (vrch v Strážovských vrchoch)]] |24. novembra |- |50. |[[Sádocký vrch]] |25. novembra |- |51. |[[Srniak]] |26. novembra |- |52. |[[Sokolie (vrch v Strážovských vrchoch)]] |27. novembra |- |53. |[[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)]] |28. novembra |- |54. |[[Čelo (vrch v Strážovských vrchoch)]] |29. novembra |- |55. |[[Úplaz (vrch v Strážovských vrchoch)]] |30. novembra |- |56. |[[Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)]] |1. decembra |- |57. |[[Malý Rokoš]] |2. decembra |- |58. |[[Bielený vrch]] |3. decembra |- |59. |[[Gajda]] |4. decembra |- |60. |[[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)]] |5. decembra |- |61. |[[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)]] |6. decembra |- |62. |[[Jakubová]] |7. decembra |- |63. |[[Močiare]] |8. decembra |- |64. |[[Jarabský vrch]] |9. decembra |- |65. |[[Hradisko (vrch v Považskom Inovci)]] |10. decembra |- |66. |[[Kamenná (vrch v Považskom Inovci)]] |11. decembra |- |67. |[[Horný lom]] |12. decembra |- |68. |[[Sokolec (vrch v Tribeči)]] |13. decembra |- |69. |[[Lámaniny]] |14. decembra |- |70. |[[Veľká Ostrá (Tribeč)]] |15. decembra |- |71. |[[Hrubý vrch (Tribeč)]] |16. decembra |- |72. |[[Mníchová]] |17. decembra |- |73. |[[Brezový vrch (Tribeč)]] |18. decembra |- |74. |[[Javorový vrch (Tribeč)]] |19. decembra |- |75. |[[Mišov vrch]] |20. decembra |- |76. |[[Vojšín (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Stráž (vrch vo Vtáčniku)]] |21. decembra |- |77. |[[Brestovo]]<br />[[Sedlová skala (vrch v Pohronskom Inovci)]] |22. decembra |- |78. |[[Inovecké sedlo]]<br />[[Malý Inovec]] |23. decembra |- |79. |[[Stavanský vrch]]<br />[[Pečanský vrch]] |24. decembra |- |80. |[[Krivá (vrch v Pohronskom Inovci)]] |25. decembra |- |81. |[[Benát]] |26. decembra |- |82. |[[Malý Vyšehrad]]<br />[[Hrádok (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Dúbrava (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Prosný vŕštek]] |27. decembra |- |83. |[[Kamenný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Kuchyňa (vrch v Pohronskom Inovci)]] |28. decembra |- |84. |[[Nemcovo]]<br />[[Závozy (vrch v Žiari)]]<br />[[Gaštan (vrch v Žiari)]]<br />[[Mačací zámok (vrch v Žiari)]] |29. decembra |- |85. |[[Vysoký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Vlčia (vrch v Žiari)]]<br />[[Vysoká (vrch v Žiari)]] |30. decembra |- |86. |[[Rozložná (vrch v Žiari)]]<br />[[Veľký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Rallye Dakar 2022]] |31. decembra |- |87. |[[Handliarka]]<br />[[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |1. januára 2022 |- |88. |[[Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Hrubý vrch (vrch v Starohorských vrchoch)]] |2. januára |- |89. |[[Magura (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Baba (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Kochuľa (Donovaly)]]<br />[[Jozef Čierny (herec)]] |3. januára |- |90. |[[Baník (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Bukovec (vrch v Starohorských vrchoch)]] |4. januára |- |91. |[[Jelenská skala]]<br />[[Krčahy]]<br />[[Žiare]]<br />[[Zadný Choč]] |5. januára |- |92. |[[Bukov (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Kopa (vrch v Chočských vrchoch)]] |6. januára |- |93. |[[Turícka Magura]]<br />[[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)]] |7. januára |- |94. |[[Kýčera (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Magura (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Havrania (vrch v Chočských vrchoch)]] |8. januára |- |95. |[[Hrádková]]<br />[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8&nbsp;m n. m.)]] |9. januára |- |96. |[[Sielnická hora]]<br />[[Heliaš]] |10. januára |- |97. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128&nbsp;m)]]<br />[[Želobudzská skalka]] |11. januára |- |98. |[[Žiarec (vrch v Poľane)]]<br />[[Minca (vrch v Poľane)]] |12. januára |- |99. |[[Záhorská skala]]<br />[[Vrchdetva]] |13. januára |- |100. |[[Kalamárka (vrch v Poľane)]]<br />[[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1065&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hladká (vrch v Kremnických vrchoch)]] |14. januára |- |101. |[[Košiare (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horný chlm]] |15. januára |- |102. |[[Krpec (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná skala]]<br />[[Hôrka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |16. januára |- |103. |[[Sokol (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Dlhá lúka (vrch v Strážovských vrchoch)]]<br />[[Čičerman]] |17. januára |- |104. |[[Myslíkov vrch]]<br />[[Ostrenec]]<br />[[Koreňová]] |18. januára |- |105. |[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 617,8&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Veľký Vracov]]<br />[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 608,3&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Viničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |19. januára |- |106. |[[Magurka (vrch vo Vtáčniku)]]<br />[[Čierny diel (vrch v Žiari)]]<br />[[Sedlo (vrch v Poľane)]] |20. januára |- |107. |[[Havranica]]<br />[[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)]] |21. januára |- |108. |[[Veterlín]]<br />[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)]] |22. januára |- |109. |[[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Geldek]] |23. januára |- |110. |[[Javorina (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čertov kopec]]<br />[[Jágrová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čmeľok]] |24. januára |- |111. |[[Tri kopce (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Konské hlavy]] |25. januára |- |112. |[[Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)]] |26. januára |- |113. |[[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Durda (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[U Bětina javoru]]<br />[[Kobylec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Grúň (vrch v Bielych Karpatoch)]] |27. januára |- |114. |[[Dúžnik (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Holý vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Průklesy (vrch v Bielych Karpatoch)]] |28. januára |- |115. |[[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Zrnová]]<br />[[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)]] |29. januára |- |116. |[[Kýčera (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Orgoňova Kýčera]]<br />[[Kaniakova skala]] |30. januára |- |117. |[[Jaseňové (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Ustrígeľ]]<br />[[Čierne (vrch v Javorníkoch)]] |31. januára |- |118. |[[Oblaz]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 920&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Stratenec (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hričovec (vrch v Javorníkoch)]] |1. februára |- |119. |[[Solisko (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Čemerka]]<br />[[Čerenka]] |2. februára |- |120. |[[Papajova Kykula]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 926&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hluché]] |3. februára |- |121. |[[Petrovská Kýčera]]<br />[[Dlhé (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Adamkov]] |4. februára |- |122. |[[Galkov]]<br />[[Slatina (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Vrchtretina]]<br />[[Frňovské]] |5. februára |- |123. |[[Stolečný]]<br />[[Dupačka]]<br />[[Oselná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hladná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Lopušná (vrch v Javorníkoch)]] |6. februára |- |124. |[[Gigula]]<br />[[Malinné (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Mraznica (vrch v Javorníkoch)]] |7. februára |- |125. |[[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |8. februára |- |126. |[[Želehosť]] |9. februára |- |127. |[[Holý vrch (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Obelec]] |10. februára |- |128. |[[Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kykula (vrch v Kysuckej vrchovine, Lodno)]] |11. februára |- |129. |[[Grúniky (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)]]<br />[[Vrchrybník]] |12. februára |- |130. |[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 804&nbsp;m)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 974&nbsp;m)]]<br />[[Zrúbanisko]] |13. februára |- |131. |[[Beskyd (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Jasenov (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Havranský vrch]] |14. februára |- |132. |[[Jedľovinka]]<br />[[Púpovček]] |15. februára |- |133. |[[Príslopec]]<br />[[Bzinská hoľa]] |16. februára |- |134. |[[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Surový vrch]] |17. februára |- |135. |[[Štíbeľ]] |18. februára |- |136. |[[Čierny vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Budín II (vrch v Oravskej Magure)]] |19. februára |- |137. |[[Mrvova Kykula]]<br />[[Demänovská Kykula]] |20. februára |- |138. |[[Nový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Držatín]]<br />[[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1128&nbsp;m n. m.)]] |21. februára |- |139. |[[Feračová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Šubovka (vrch v Oravskej Magure)]] |22. februára |- |140. |[[Prípor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Čistý grúň]] |23. februára |- |141. |[[Javorová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Príslop (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javorový vrch (vrch v Oravskej Magure)]] |24. februára |- |142. |[[Magura (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Opálené (vrch v Oravskej Magure)]] |25. februára |- |143. |[[Hrčova Kečka]]<br />[[Lysica (vrch v Malej Fatre)]] |26. februára |- |144. |[[Kykula (vrch v Kysuckých Beskydách, Vychylovka)]]<br />[[Kýčerka (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |27. februára |- |145. |[[Veľká Červenková]]<br />[[Uplaz (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Veľký Príslop]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |28. februára |- |146. |[[Kýčera (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Sedlo pod Orlom]]<br />[[Vreščovské sedlo]] |1. marca |- |147. |[[Svítková]]<br />[[Talapkov Beskyd]] |2. marca |- |148. |[[Bednárová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Krkoškuľa]]<br />[[Vysoká Magura]]<br />[[Úšust (vrch v Oravských Beskydách)]] |3. marca |- |149. |[[Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Solisko (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hlinka (sedlo)]] |4. marca |- |150. |[[Pientkuľa]]<br />[[Grúniky (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hrubá bučina]]<br />[[Mútňanské sedlo]] |5. marca |- |151. |[[Tri kopce (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Veľký Grúň (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1143&nbsp;m n. m.)]] |6. marca |- |152. |[[Polanica]]<br />[[Munczolik]]<br />[[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)]] |7. marca |- |153. |[[Dudová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1087&nbsp;m n. m.)]] |8. marca |- |154. |[[Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |9. marca |- |155. |[[Bukovský grúň]] |10. marca |- |156. |[[Borsučie]]<br />[[Bukovina (vrch v Oravských Beskydách)]] |11. marca |- |157. |[[Burkov vrch]]<br />[[Čuboňov]] |12. marca |- |158. |[[Uhorská]] |13. marca |- |159. |[[Javorková (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |14. marca |- |160. |[[Mikulovka]]<br />[[Javorinky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |15. marca |- |161. |[[Blatná (vrch v Skorušinských vrchoch)]]<br />[[Brezový vrch (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |16. marca |- |162. |[[Vajdovka]]<br />[[Krúpová (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |17. marca |- |163. |[[Príslop (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |18. marca |- |164. |[[Osly (vrch v Skorušinských vrchoch)|Osly]] |19. marca |- |165. |[[Mních (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |20. marca |- |166. |[[Machy (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |21. marca |- |167. |[[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |22. marca |- |168. |[[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |23. marca |- |169. |[[Polianky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |24. marca |- |170. |[[Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |25. marca |- |171. |[[Plešivec (vrch v Burde)]] |26. marca |- |172. |[[Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |27. marca |- |173. |[[Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. marca |- |174. |[[Banský vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |29. marca |- |175. |[[Malý Kerling]] |30. marca |- |176. |[[Cukmantel]] |31. marca |- |177. |[[Šobov]] |1. apríla |- |178. |[[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Hadová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |2. apríla |- |179. |[[Kanderka]] |3. apríla |- |180. |[[Ostrý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |4. apríla |- |181. |[[Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Drastavica]] |5. apríla |- |182. |[[Petrov vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |6. apríla |- |183. |[[Skalka (vrch v Štiavnických vrchoch; 882&nbsp;m n. m.)]] |7. apríla |- |184. |[[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Tri kamene]] |8. apríla |- |185. |[[Štálovo]]<br />[[Anderloch]] |9. apríla |- |186. |[[Snoža]]<br />[[Priečne bralo]] |10. apríla |- |187. |[[Bujačia]]<br />[[Brezový hrad]] |11. apríla |- |188. |[[Homôľka (vrch v Javorí)]]<br />[[Vysoká (vrch v Javorí)]] |12. apríla |- |189. |[[Králikov vrch]]<br />[[Kukučkov kopec]] |13. apríla |- |190. |[[Makytová]]<br />[[Ďurovie vrch]] |14. apríla |- |191. |[[Veľký Lysec (vrch v Javorí)]]<br />[[Sekier (vrch v Javorí)]]<br />[[Lomné (vrch v Javorí)]] |15. apríla |- |192. |[[Človekovo]]<br />[[Kozí hrb (vrch v Javorí)]] |16. apríla |- |193. |[[Medvedia výšina]]<br />[[Dunivá hora]] |17. apríla |- |194. |[[Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Soví vrch (vrch v Cerovej vrchovine)]] |18. apríla |- |195. |[[Belina (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Rakvica (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Bralce (Ostrôžky)]] |19. apríla |- |196. |[[Stanová (Ostrôžky)]]<br />[[Vrchovina (Ostrôžky)]]<br />[[Lysec (Ostrôžky)]] |20. apríla |- |197. |[[Fekiačov vrch]]<br />[[Jasenie (Ostrôžky)]] |21. apríla |- |198. |[[Vlčia skala (Ostrôžky)]]<br />[[Páleniská (Ostrôžky)]]<br />[[Pľutov vrch]]<br />[[Kobylí vrch (Ostrôžky)]] |22. apríla |- |199. |[[Baraní vrch (Ostrôžky)]]<br />[[Veľký Korčín]]<br />[[Sokolovo bralo]]<br />[[Dedinský vrch]] |23. apríla |- |200. |[[Žiakov vrch]] |24. apríla |- |201. |[[Hrbatá lúčka]] |25. apríla |- |202. |[[Grúň (vrch v Poľane)]]<br />[[Šafraníčka (vrch v Poľane)]] |26. apríla |- |203. |[[Kurinec (vrch v Poľane)]]<br />[[Malý kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |27. apríla |- |204. |[[Šípová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. apríla |- |205. |[[Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)]] |29. apríla |- |206. |[[Jaseňová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |30. apríla |- |207. |[[Šibeničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |1. mája |- |208. |[[Za zemami]] |2. mája |- |209. |[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)|Matiašov vrch]] |3. mája |- |210. |[[Firceng]] |4. mája |- |211. |[[Krivá breza]] |5. mája |- |212. |[[Brána (vrch vo Vtáčniku)]] |6. mája |- |213. |[[Tlstý diel (vrch vo Vtáčniku)]] |7. mája |- |214. |[[Podhoreň]] |8. mája |- |215. |[[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)]] |9. mája |- |216. |[[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |10. mája |- |217. |[[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)]] |11. mája |- |218. |[[Dúpna]] |12. mája |- |219. |[[Dolný lom]] |13. mája |- |220. |[[Železník (vrch v Považskom Inovci)]] |14. mája |- |221. |[[Javorie (vrch v Považskom Inovci)]] |15. mája |- |222. |[[Malá Krížna]] |16. mája |- |223. |[[Chyžky]] |17. mája |- |224. |[[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)]] |18. mája |- |225. |[[Ostré brdo]] |19. mája |- |226. |[[Štrochy]] |20. mája |- |227. |[[Haľamova kopa]] |21. mája |- |228. |[[Chládkové úplazy]] |22. mája |- |229. |[[Veľký Rakytov]] |23. mája |- |230. |[[Malý Rakytov]] |24. mája |- |231. |[[Skalná (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malý Smrk]]<br />[[Tanečnice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |25. mája |- |232. |[[Rožková (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Radegast (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |26. mája |- |233. |[[Krásny kopec]] |27. mája |- |234. |[[Črchľa (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Ropice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |28. mája |- |235. |[[Líška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |29. mája |- |236. |[[Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Javorový]] |30. mája |- |237. |[[Maďarová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |31. mája |- |238. |[[Magura (1 308,7&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Ostrý (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |1. júna |- |239. |[[Čierňavský vrch]]<br />[[Smrčina (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |2. júna |- |240. |[[Tlstá hora (vrch vo Veľkej Fatre; 1208&nbsp;m n. m.)]] |3. júna |- |241. |[[Perušín]] |4. júna |- |242. |[[Rumbáre (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Slavíč (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |5. júna |- |243. |[[Tmavá (vrch vo Veľkej Fatre)]] |6. júna |- |244. |[[Dvorisko (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. júna |- |245. |[[Magury]] |8. júna |- |246. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1261&nbsp;m n. m.)]] |9. júna |- |247. |[[Nad Uhliskami]] |10. júna |- |248. |[[Kozia skala]]<br />[[Magurka (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |11. júna |- |249. |[[Prierastlé]] |12. júna |- |250. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1112&nbsp;m n. m.)]] |13. júna |- |251. |[[Osičné]] |14. júna |- |252. |[[Bágľov kopec]] |15. júna |- |253. |[[Repište (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Velká Stolová]] |16. júna |- |254. |[[Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malá Stolová]] |17. júna |- |255. |[[Tlstá (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. júna |- |256. |[[Červená Magura]] |19. júna |- |257. |[[Magura (1 416,4&nbsp;m n. m.)]] |20. júna |- |258. |[[Malý Salatín (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júna |- |259. |[[Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)]] |22. júna |- |260. |[[Kriváň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júna |- |261. |[[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. júna |- |262. |[[Malá Chochuľa]] |25. júna |- |263. |[[Skalka (1 549&nbsp;m n. m.)]] |26. júna |- |264. |[[Ondrejská hoľa]] |27. júna |- |265. |[[Ráztocké poľany]] |28. júna |- |266. |[[Veľká hoľa]] |29. júna |- |267. |[[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)]] |30. júna |- |268. |[[Krámec]] |1. júla |- |269. |[[Ľupčianska Magura]] |2. júla |- |270. |[[Predná Magura]] |3. júla |- |271. |[[Javorina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |4. júla |- |272. |[[Žiar (1 408&nbsp;m n. m.)]] |5. júla |- |273. |[[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)]] |6. júla |- |274. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. júla |- |275. |[[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. júla |- |276. |[[Mesiačik]] |9. júla |- |277. |[[Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156&nbsp;m n. m.)]] |10. júla |- |278. |[[Snožka]] |11. júla |- |279. |[[Konské (vrch)]] |12. júla |- |280. |[[Konský grúň]] |13. júla |- |281. |[[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. júla |- |282. |[[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667&nbsp;m n. m.)]] |15. júla |- |283. |[[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)]] |16. júla |- |284. |[[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. júla |- |285. |[[Pusté]] |18. júla |- |286. |[[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tour de France 2022]] |19. júla |- |287. |[[Demänovská hora]] |20. júla |- |288. |[[Končitý vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júla |- |289. |[[Magura (1 376,5&nbsp;m n. m.)]] |22. júla |- |290. |[[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júla |- |291. |[[Slemä]] |24. júla |- |292. |[[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |25. júla |- |293. |[[Rovná hoľa]] |26. júla |- |294. |[[Chopec]] |27. júla |- |295. |[[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |28. júla |- |296. |[[Selnice]] |29. júla |- |297. |[[Lajštroch]] |30. júla |- |298. |[[Na jame]] |31. júla |- |299. |[[Sitieň]] |1. augusta |- |300. |[[Repiská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |2. augusta |- |301. |[[Zákľuky (vrch v Nízkych Tatrách)]] |3. augusta |- |302. |[[Ostredok (vrch v Nízkych Tatrách; 1640&nbsp;m)]] |4. augusta |- |303. |[[Jaloviarka]] |5. augusta |- |304. |[[Dechtárska hora]] |6. augusta |- |305. |[[Červený grúň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. augusta |- |306. |[[Salatínka]] |8. augusta |- |307. |[[Sliačska Magura]] |9. augusta |- |308. |[[Malý Chabenec]] |10. augusta |- |309. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1341&nbsp;m n. m.)]] |11. augusta |- |310. |[[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. augusta |- |311. |[[Struhár (vrch)]] |13. augusta |- |312. |[[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. augusta |- |313. |[[Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)]] |15. augusta |- |314. |[[Čertova svadba]] |16. augusta |- |315. |[[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. augusta |- |316. |[[Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. augusta |- |317. |[[Jánov grúň]] |19. augusta |- |318. |[[Fišiarka]] |20. augusta |- |319. |[[Vrchbánsky grúň]] |21. augusta |- |320. |[[Domárka]] |22. augusta |- |321. |[[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. augusta |- |322. |[[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. augusta |- |323. |[[Vrbovica]] |25. augusta |- |324. |[[Zadná Široká]] |26. augusta |- |325. |[[Malý bok]] |27. augusta |- |326. |[[Kolesárová (vrch)]] |28. augusta |- |327. |[[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)]] |29. augusta |- |328. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575&nbsp;m n. m.)]] |30. augusta |- |329. |[[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)]] |31. augusta |- |330. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370&nbsp;m n. m.)]] |1. septembra |- |331. |[[Mačacia]] |2. septembra |- |332. |[[Mendíčka]] |3. septembra |- |333. |[[Medvedia (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429&nbsp;m n. m.)]] |4. septembra |- |334. |[[Malá Vápenica]] |5. septembra |- |335. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1617&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Heľpiansky vrch]] |6. septembra |- |336. |[[Smrečiny (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. septembra |- |337. |[[Dzurová (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tri kopce (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. septembra |- |338. |[[Kolibisko]] |9. septembra |- |339. |[[Prostredný vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |10. septembra |- |340. |[[Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |11. septembra |- |341. |[[Košariská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. septembra |- |342. |[[Zadný grúň]] |13. septembra |- |343. |[[Koreň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. septembra |- |344. |[[Ráztocká hoľa]] |15. septembra |- |345. |[[Turková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |16. septembra |- |346. |[[Nad Michalcovou]] |17. septembra |- |347. |[[Hošková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |18. septembra |- |348. |[[Rybíková]] |19. septembra |- |349. |[[Slamená]] |20. septembra |- |350. |[[Brada (vrch v Kozích chrbtoch)]] |21. septembra |- |351. |[[Gregória]] |22. septembra |- |352. |[[Krahulec (vrch v Kozích chrbtoch)]] |23. septembra |- |353. |[[Jedlinská]] |24. septembra |- |354. |[[Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |25. septembra |- |355. |[[Krížový vrch (vrch v Kozích chrbtoch)]] |26. septembra |- |356. |[[Krížna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |27. septembra |- |357. |[[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)]] |28. septembra |- |358. |[[Rígeľ (vrch v Kozích chrbtoch)]] |29. septembra |- |359. |[[Predný Moravec]]<br>[[Kamenčie]] |30. septembra |- |360. |[[Zadný Moravec]]<br>[[Rajtopíky (vrch v Branisku)]] |1. októbra |- |361. |[[Rudník (vrch v Branisku)]]<br>[[Brezová (vrch v Branisku)]] |2. októbra |- |362. |[[Zvolanská]] |3. októbra |- |363. |[[Nad Bučom]]<br>[[Patria (vrch v Branisku)]] |4. októbra |- |364. |[[Petrova hora (vrch v Branisku)]]<br>[[Príkre (vrch v Branisku)]] |5. októbra |- |365. |[[Kravcová (vrch v Branisku)]]<br>[[Homôľka (vrch v Branisku)]] |6. októbra |- |366. |[[Boldigaň]] |7. októbra |- |367. |[[Veľká skala (vrch v Branisku)]]<br>[[Suchý vrch (vrch v Branisku)]] |8. októbra |- |368. |[[Červená skala (vrch v Branisku)]] |9. októbra |- |369. |[[Suchý hrb]] |10. októbra |- |370. |[[Magura (vrch v Bachurni)]] |11. októbra |- |371. |[[Bučina (vrch v Bachurni)]] |12. októbra |- |372. |[[Žliabky (vrch v Bachurni)]] |13. októbra |- |373. |[[Adamova hora]] |14. októbra |- |374. |[[Javor (vrch v Bachurni)]] |15. októbra |- |375. |[[Dlhé diely (vrch v Bachurni)]] |16. októbra |- |376. |[[Stavenec (vrch)|Stavenec]] |17. októbra |- |377. |[[Marduňa]] |18. októbra |- |378. |[[Skalky (vrch v Bachurni)]] |19. októbra |- |379. |[[Brezina (vrch v Bachurni)]] |20. októbra |- |380. |[[Zadné Bendovce]] |21. októbra |- |381. |[[Homôľka (vrch v Bachurni)]]<br>[[Ortáš (vrch v Bachurni)]] |22. októbra |- |382. |[[Lazy (vrch v Bachurni)]] |23. októbra |- |383. |[[Ostrý vrch (vrch v Bachurni)]] |24. októbra |- |384. |[[Bučie (vrch v Bachurni)]] |25. októbra |- |385. |[[Kohút (vrch v Bachurni)]] |26. októbra |- |386. |[[Kopa (vrch v Levočských vrchoch)]] |27. októbra |- |387. |[[Hrča (vrch v Levočských vrchoch)]] |28. októbra |- |388. |[[Kuligura]] |29. októbra |- |389. |[[Zámčisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |30. októbra |- |390. |[[Čiernohuzec]] |31. októbra |- |391. |[[Piesočný vrch]] |1. novembra |- |392. |[[Jankovec]] |2. novembra |- |393. |[[Javor (vrch v Levočských vrchoch)]] |3. novembra |- |394. |[[Škapová]] |4. novembra |- |395. |[[Čistý diel]]<br>[[Uhlisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |5. novembra |- |396. |[[Obšar]] |6. novembra |- |397. |[[Javoríčka]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2022]] |7. novembra |- |398. |[[Javorina (vrch v Levočských vrchoch, 1224 m)]]<br>[[Zelený vrch (vrch v Levočských vrchoch, 1198 m)]] |8. novembra |- |399. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1154 m)]] |9. novembra |- |400. |[[Derežová]] |10. novembra |- |401. |[[Ihla (vrch v Levočských vrchoch)]] |11. novembra |- |402. |[[Šípková hora]] |12. novembra |- |403. |[[Banisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |13. novembra |- |404. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1166 m)]] |14. novembra |- |405. |[[Čierna kopa]] |15. novembra |- |406. |[[Grúň (vrch v Spišskej Magure)]] |16. novembra |- |407. |[[Horbáľová]] |17. novembra |- |408. |[[Kvasník]] |18. novembra |- |409. |[[Zbojnícky stôl]]<br>[[Stráňanské sedlo]] |19. novembra |- |410. |[[Riňava]] |20. novembra |- |411. |[[Plontana]] |21. novembra |- |412. |[[Hulok]] |22. novembra |- |413. |[[Spádik]] |23. novembra |- |414. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1010 m)]] |24. novembra |- |415. |[[Godšinová]] |25. novembra |- |416. |[[Smrečiny (vrch v Spišskej Magure)]] |26. novembra |- |417. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1176 m)]] |27. novembra |- |418. |[[Slodičovský vrch]] |28. novembra |- |419. |[[Magurka (vrch v Spišskej Magure)]] |29. novembra |- |420. |[[Solisko (vrch v Spišskej Magure)]] |30. novembra |- |421. |[[Zlomiská (vrch v Spišskej Magure)]] |1. decembra |- |422. |[[Vysoký vrch (Spišská Magura)]] |2. decembra |- |423. |[[Furmanec (vrch v Spišskej Magure)]] |3. decembra |- |424. |[[Plešný vrch]] |4. decembra |- |425. |[[Prehrštie]] |5. decembra |- |426. |[[Okrúhla (vrch v Spišskej Magure)]] |6. decembra |- |427. |[[Črchľa (vrch v Spišskej Magure)]] |7. decembra |- |428. |[[Brija]] |8. decembra |- |429. |[[Suchý vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |9. decembra |- |430. |[[Veterný vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |10. decembra |- |431. |[[Vysoká (vrch v Pieninách)]] |11. decembra |- |432. |[[Vrchriečky]] |12. decembra |- |433. |[[Fakľovka]]<br>[[Rozdiel (sedlo)]] |13. decembra |- |434. |[[Veľká hora (vrch v Pieninách)]] |14. decembra |- |435. |[[Vysoký vrch (vrch v Pieninách)]] |15. decembra |- |436. |[[Šľachovky]]<br>[[Aksamitka (vrch v Pieninách)]]<br>[[Lesnické sedlo]] |16. decembra |- |437. |[[Rabštín]] |17. decembra |- |438. |[[Lužná skala]]<br>[[Tri koruny]] |18. decembra |- |439. |[[Šafranovka]]<br>[[Holica (vrch v Pieninách)]] |19. decembra |- |440. |[[Bystrík (vrch v Pieninách)]]<br>[[Plašná]] |20. decembra |- |441. |[[Kýčera (vrch v Pieninách)]] |21. decembra |- |442. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 957 m)]] |22. decembra |- |443. |[[Medvedelica]] |23. decembra |- |444. |[[Nemecký vrch]] |24. decembra |- |445. |[[Petríkov vrch]] |25. decembra |- |446. |[[Soľovka]]<br>[[Beskyd (sedlo)]] |26. decembra |- |447. |[[Osly (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |27. decembra |- |448. |[[Široký vrch (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |28. decembra |- |449. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 828 m)]] |29. decembra |- |450. |[[Hrubá klada]]<br>[[Rallye Dakar 2023]] |30. decembra |- |451. |[[Vyšniansky vrch]] |31. decembra |- |452. |[[Orlovská Magura]] |1. januára 2023 |- |453. |[[Kurčínska Magura]] |2. januára |- |454. |[[Javor (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |3. januára |- |455. |[[Grúnik (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov v Česku]] |4. januára |- |456. |[[Murianik (vrch v Čergove)]] |5. januára |- |457. |[[Malý Minčol (vrch v Čergove)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov na Slovensku]] |6. januára |- |458. |[[Minčolík (vrch v Čergove)]] |7. januára |- |459. |[[Hýrová (vrch v Čergove)]] |8. januára |- |460. |[[Forgáčka (vrch v Čergove)]] |9. januára |- |461. |[[Dvoriská (vrch v Čergove)]] |10. januára |- |462. |[[Hrašovík (vrch v Čergove)]] |11. januára |- |463. |[[Solisko (vrch v Čergove)]] |12. januára |- |464. |[[Škaredé (vrch v Čergove)]] |13. januára |- |465. |[[Bukový vrch (vrch v Čergove)]]<br>[[Čergov (sedlo)]] |14. januára |- |466. |[[Ostrý kameň (vrch v Čergove)]] |15. januára |- |467. |[[Lysá (vrch v Čergove)]] |16. januára |- |468. |[[Dlhá (vrch v Čergove)]]<br>[[Sedlo pod Vysokým vrchom]] |17. januára |- |469. |[[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Diaľnica A7 (Bulharsko)]] |18. januára |- |470. |[[Sivec (vrch)]] |19. januára |- |471. |[[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)]] |20. januára |- |472. |[[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)]] |21. januára |- |473. |[[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)]] |22. januára |- |474. |[[Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)]] |23. januára |- |475. |[[Čečatová]] |24. januára |- |476. |[[Šľuchta]] |25. januára |- |477. |[[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Multiplex 22 (Česko)]]<br>[[Multiplex 23 (Česko)]]<br>[[Multiplex 24 (Česko)]]<br>[[Multiplex 21 (Česko)]] |26. januára |- |478. |[[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Krompašský vrch]] |27. januára |- |479. |[[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]] |28. januára |- |480. |[[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |29. januára |- |481. |[[Mestické]] |30. januára |- |482. |[[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |31. januára |- |483. |[[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)]] |1. februára |- |484. |[[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)]]<br>[[Koľvek]] |2. februára |- |485. |[[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)]] |3. februára |- |486. |[[Osadník (vrch)]]<br>[[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)]] |4. februára |- |487. |[[Pokryvy (vrch)]] |5. februára |- |488. |[[Orlia studňa]] |6. februára |- |489. |[[Biele skaly (vrch vo Volovských vrchoch)]] |7. februára |- |490. |[[Hekerová]] |8. februára |- |491. |[[Hajdúchov vrch]] |9. februára |- |492. |[[Malý Suchý vrch]] |10. februára |- |493. |[[Veľký Vtáčí vrch]] |11. februára |- |494. |[[Okrúhly chrbát]] |12. februára |- |495. |[[Drahov (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Krivé (sedlo)]] |13. februára |- |496. |[[Kobyliar]]<br>[[Volovec (sedlo)]] |14. februára |- |497. |[[Veľké sedlo (vrch vo Volovských vrchoch)]] |15. februára |- |498. |[[Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stratenský kaňon]] |16. februára |- |499. |[[Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)]] |17. februára |- |500. |[[Tri chotáre (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Holička (vrch vo Volovských vrchoch)]] |18. februára |- |501. |[[Žobrácka poľana]]<br>[[Predné holisko]] |19. februára |- |502. |[[Suchý vrch (vrch vo Volovských vrchoch)]] |20. februára |- |503. |[[Malá skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |21. februára |- |504. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1284 m)]] |22. februára |- |505. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1213 m)]]<br>[[Turecká (vrch)]] |23. februára |- |506. |[[Balochova hoľa]] |24. februára |- |507. |[[Kečka (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stupovec]] |25. februára |- |508. |[[Čertova hoľa]] |26. februára |- |509. |[[Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)]] |27. februára |- |510. |[[Surovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |28. februára |- |511. |[[Pálenica (vrch vo Volovských vrchoch)]] |1. marca |- |512. |[[Smrečinka]] |2. marca |- |513. |[[Stromiš]] |3. marca |- |514. |[[Viničiar]] |4. marca |- |515. |[[Haniskova]] |5. marca |- |516. |[[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)]] |6. marca |- |517. |[[Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Rudolf Krupec]] |7. marca |- |518. |[[Predný Muráň]] |8. marca |- |519. |[[Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |9. marca |- |520. |[[Korban]] |10. marca |- |521. |[[Kloptaň (vrch)]] |11. marca |- |522. |[[Zbojnícka skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |12. marca |- |523. |[[Biely kameň (vrch vo Volovských vrchoch)]] |13. marca |- |524. |[[Zlatoidská hora]] |14. marca |- |525. |[[Pod Bukovinami]] |15. marca |- |526. |[[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] |16. marca |- |527. |[[Nový vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |17. marca |- |528. |[[Kýčera (vrch v Belianskych Tatrách)]] |18. marca |- |529. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1505 m)]] |19. marca |- |530. |[[Strednica (vrch)]] |20. marca |- |531. |[[Žľabina (vrch v Belianskych Tatrách)]] |21. marca |- |532. |[[Veľký Grúň (vrch v Belianskych Tatrách)]] |22. marca |- |533. |[[Gáflovka]] |23. marca |- |534. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1259 m)]]<br>[[Rázsošná]] |24. marca |- |535. |[[Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Panošiná]] |25. marca |- |536. |[[Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Turzovskej vrchovine]]<br>[[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. marca |- |537. |[[Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Skalnatá (vrch v Malej Fatre)]] |27. marca |- |538. |[[Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)]] |28. marca |- |539. |[[Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |29. marca |- |540. |[[Faixová skala]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] |30. marca |- |541. |[[Skalné vráta]] |31. marca |- |542. |[[Stežky]] |1. apríla |- |543. |[[Rinias]]<br>[[Zmrzlý vrch]]<br>[[Šindelná]] |2. apríla |- |544. |[[Belianska kopa]]<br>[[Nad Kršlí]] |3. apríla |- |545. |[[Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Velká Čantoryje]] |4. apríla |- |546. |[[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Kozí vrch]]<br>[[Kelčský Javorník]] |5. apríla |- |547. |[[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |6. apríla |- |548. |[[Bykárka]]<br>[[Stratenská píla]] |7. apríla |- |549. |[[Gačovská skala]]<br>[[Biele Vody (Mlynky)]] |8. apríla |- |550. |[[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Skala (planina)]] |9. apríla |- |551. |[[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Letanovský mlyn]] |10. apríla |- |552. |[[Remiaška]] |11. apríla |- |553. |[[Duča]] |12. apríla |- |554. |[[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Mikulčin vrch]] |13. apríla |- |555. |[[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. apríla |- |556. |[[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)]] |15. apríla |- |557. |[[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |16. apríla |- |558. |[[Honzovské]]<br>[[Radziejowa]] |17. apríla |- |559. |[[Borovniak]] |18. apríla |- |560. |[[Rakytovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. apríla |- |561. |[[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |20. apríla |- |562. |[[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |21. apríla |- |563. |[[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |22. apríla |- |564. |[[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |23. apríla |- |565. |[[Vahan]] |24. apríla |- |566. |[[Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |25. apríla |- |567. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Čarták]] |26. apríla |- |568. |[[Zbojnícka]]<br>[[Čubův kopec]]<br>[[Bučeň]] |27. apríla |- |569. |[[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |28. apríla |- |570. |[[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Šurická brázda]] |29. apríla |- |571. |[[Prostredný vŕšok]] |30. apríla |- |572. |[[Gregová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |1. mája |- |573. |[[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Blhovská vrchovina]] |2. mája |- |574. |[[Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Dan Přibáň]]<br>[[Gemerské terasy]] |3. mája |- |575. |[[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |4. mája |- |576. |[[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |5. mája |- |577. |[[Veľký Cigán]]<br>[[Oždianska pahorkatina]] |6. mája |- |578. |[[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Valická pahorkatina]] |7. mája |- |579. |[[Macov vrch]] |8. mája |- |580. |[[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |9. mája |- |581. |[[Ostrica]] |10. mája |- |582. |[[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |11. mája |- |583. |[[Hajnáš]]<br>[[Licinská pahorkatina]] |12. mája |- |584. |[[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |13. mája |- |585. |[[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. mája |- |586. |[[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Novohradské terasy]] |15. mája |- |587. |[[Ploštiny]]<br>[[Poltárska pahorkatina]] |16. mája |- |588. |[[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Jelšovská pahorkatina]] |17. mája |- |589. |[[Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Pôtorská pahorkatina]] |18. mája |- |590. |[[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. mája |- |591. |[[Buchvald]] |20. mája |- |592. |[[Skálie (vrch v Stolických vrchoch)]] |21. mája |- |593. |[[Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)]] |22. mája |- |594. |[[Kyprov]]<br>[[Slanské sedlo (Stolické vrchy)]] |23. mája |- |595. |[[Priehybka (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Čebovská pahorkatina]] |24. mája |- |596. |[[Župkova Magura]]<br>[[Hontianske terasy]] |25. mája |- |597. |[[Kozovec]] |26. mája |- |598. |[[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Faltenovo sedlo]]<br>[[Harová]] |27. mája |- |599. |[[Lehotská hoľa]] |28. mája |- |600. |[[Faltenov vrch]] |29. mája |- |601. |[[Malý Kohút]] |30. mája |- |602. |[[Skalka (vrch v Stolických vrchoch)]] |31. mája |- |603. |[[Príslop (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Olochova jama]] |1. júna |- |604. |[[Pálenisko (vrch v Stolických vrchoch)]] |2. júna |- |605. |[[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)]] |3. júna |- |606. |[[Krížna poľana]] |4. júna |- |607. |[[Salašiská]] |5. júna |- |608. |[[Holcková]] |6. júna |- |609. |[[Predné Tŕstie]] |7. júna |- |610. |[[Nižný vrch]] |8. júna |- |611. |[[Lazy (vrch v Stolických vrchoch)]] |9. júna |- |612. |[[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)]] |10. júna |- |613. |[[Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)]] |11. júna |- |614. |[[Vasilov (vrch vo Veporských vrchoch)]] |12. júna |- |615. |[[Rácovo]] |13. júna |- |616. |[[Černákov vrch]] |14. júna |- |617. |[[Čierny vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |15. júna |- |618. |[[Slatvinské]] |16. júna |- |619. |[[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júna |- |620. |[[Skalka (Veporské vrchy, 1256 m)]] |18. júna |- |621. |[[Veľká Smrekovica]] |19. júna |- |622. |[[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júna |- |623. |[[Psica]] |21. júna |- |624. |[[Lešník]] |22. júna |- |625. |[[Kráľovská hora (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júna |- |626. |[[Magura (vrch vo Veporských vrchoch; 1101 m)]] |24. júna |- |627. |[[Ďurová]] |25. júna |- |628. |[[Blato (vrch vo Veporských vrchoch)]] |26. júna |- |629. |[[Michalová (vrch vo Veporských vrchoch)]] |27. júna |- |630. |[[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |28. júna |- |631. |[[Kučalach]] |29. júna |- |632. |[[Gindura]]<br>[[Tour de France 2023]] |30. júna |- |633. |[[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |1. júla |- |634. |[[Báňova]] |2. júla |- |635. |[[Pomývačný grúň]] |3. júla |- |636. |[[Lômik]] |4. júla |- |637. |[[Rozsypok]] |5. júla |- |638. |[[Široký grúň]] |6. júla |- |639. |[[Kýčera (vrch vo Veporských vrchoch)]] |7. júla |- |640. |[[Machnáčov grúň]] |8. júla |- |641. |[[Šopisko]] |9. júla |- |642. |[[Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Diel (sedlo)]] |10. júla |- |643. |[[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)]] |11. júla |- |644. |[[Oltárne]] |12. júla |- |645. |[[Nad Králičkou]] |13. júla |- |646. |[[Sedmák]] |14. júla |- |647. |[[Dlhý grúň (vrch vo Veporských vrchoch; 1061 m)]] |15. júla |- |648. |[[Drahová]] |16. júla |- |649. |[[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júla |- |650. |[[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)]] |18. júla |- |651. |[[Bykovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |19. júla |- |652. |[[Chocholná (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júla |- |653. |[[Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)]] |21. júla |- |654. |[[Banský grúň]] |22. júla |- |655. |[[Zákľuky (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júla |- |656. |[[Turníky]] |24. júla |- |657. |[[Ostrý grúň (vrch vo Veporských vrchoch)]] |25. júla |- |658. |[[Gazdov]] |26. júla |- |659. |[[Veľké Čelno]] |27. júla |- |660. |[[Mitrová]] |28. júla |- |661. |[[Smolová]]<br>[[Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine]] |29. júla |- |662. |[[Dolinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |30. júla |- |663. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1096 m)]] |31. júla |- |664. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1000 m)]] |1. augusta |- |665. |[[Brzáčka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |2. augusta |- |666. |[[Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)]] |3. augusta |- |667. |[[Žliabky]] |4. augusta |- |668. |[[Suchá (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Táňovo]]<br>[[Viktória Forster]] |5. augusta |- |669. |[[Jeleňová]] |6. augusta |- |670. |[[Magura (882,8 m n. m.)]] |7. augusta |- |671. |[[Ostrý vrch (870,1 m n. m.)]]<br>[[Jasenina (vrch)]] |8. augusta |- |672. |[[Malý Radzim]] |9. augusta |- |673. |[[Spúšťadlo]] |10. augusta |- |674. |[[Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)]] |11. augusta |- |675. |[[Vincovka]] |12. augusta |- |676. |[[Kilhov]] |13. augusta |- |677. |[[Biela skala (vrch v Revúckej vrchovine)]] |14. augusta |- |678. |[[Homôľka (vrch v Revúckej vrchovine)]] |15. augusta |- |679. |[[Železník (813,5 m n. m.)]] |16. augusta |- |680. |[[Hrádok (809,4 m n. m.)]] |17. augusta |- |681. |[[Nad Bystrianskou studňou]] |18. augusta |- |682. |[[Gerlašská skala]] |19. augusta |- |683. |[[Štít (vrch v Slovenskom krase)]] |20. augusta |- |684. |[[Vlčí štít (845 m)]] |21. augusta |- |685. |[[Vlčí štít (814 m)]] |22. augusta |- |686. |[[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)]] |23. augusta |- |687. |[[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)]] |24. augusta |- |688. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)]] |25. augusta |- |689. |[[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Slovenská skala]] |26. augusta |- |690. |[[Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |27. augusta |- |691. |[[Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)]] |28. augusta |- |692. |[[Buková (vrch v Slovenskom krase)]] |29. augusta |- |693. |[[Široká (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Uhorská severná železnica]] |30. augusta |- |694. |[[Hodovník (vrch v Slovenskom krase)]] |31. augusta |- |695. |[[Tegart]] |1. septembra |- |696. |[[Luhota]] |2. septembra |- |697. |[[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)]] |3. septembra |- |698. |[[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |4. septembra |- |699. |[[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)]] |5. septembra |- |700. |[[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)]] |6. septembra |- |701. |[[Chvost (vrch v Slovenskom krase)]] |7. septembra |- |702. |[[Grečov]] |8. septembra |- |703. |[[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |9. septembra |- |704. |[[Ploština]] |10. septembra |- |705. |[[Ďurkova skala]] |11. septembra |- |706. |[[Žľab (vrch v Slovenskom krase)]] |12. septembra |- |707. |[[Šugovský vrch]] |13. septembra |- |708. |[[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)]] |14. septembra |- |709. |[[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)]] |15. septembra |- |710. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)]] |16. septembra |- |711. |[[Veterník (vrch v Slovenskom krase)]] |17. septembra |- |712. |[[Súľov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |18. septembra |- |713. |[[Čudácka (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |19. septembra |- |714. |[[Konečná (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |20. septembra |- |715. |[[Bobek (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Černá Ostravice]]<br>[[Bílá Ostravice]] |21. septembra |- |716. |[[Lukavice (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |22. septembra |- |717. |[[Polianky (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Krupinskej planine]] |23. septembra |- |718. |[[Korytové]] |24. septembra |- |719. |[[Beskyd (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |25. septembra |- |720. |[[Zvonica (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. septembra |- |721. |[[Buková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |27. septembra |- |722. |[[Kelčov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |28. septembra |- |723. |[[Okrúhla (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |29. septembra |- |724. |[[Hlinené (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |30. septembra |- |725. |[[Bahaňa (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |1. októbra |- |726. |[[Sulov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |2. októbra |- |727. |[[Dlhý diel]] |3. októbra |- |728. |[[Chlm (vrch v Krupinskej planine; 744 m)]] |4. októbra |- |729. |[[Bralo (vrch v Krupinskej planine)]] |5. októbra |- |730. |[[Končitý hrádok]] |6. októbra |- |731. |[[Brezie (vrch v Krupinskej planine)]] |7. októbra |- |732. |[[Vŕšok (vrch v Krupinskej planine)]] |8. októbra |- |733. |[[Horná hora]] |9. októbra |- |734. |[[Jaseňový vrch (vrch v Krupinskej planine)]] |10. októbra |- |735. |[[Medveďov vrch]] |11. októbra |- |736. |[[Sebatin kút]] |12. októbra |- |737. |[[Žiar (vrch v Krupinskej planine)]] |13. októbra |- |738. |[[Mavercová]] |14. októbra |- |739. |[[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)]] |15. októbra |- |740. |[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1085,9 m n. m.)]] |16. októbra |- |741. |[[Ostré (vrch v Chočských vrchoch)]] |17. októbra |- |742. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)]] |18. októbra |- |743. |[[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |744. |[[Turínok]] |20. októbra |- |745. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1150 m)]] |21. októbra |- |746. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1003 m)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine]] |22. októbra |- |747. |[[Komárne]] |23. októbra |- |748. |[[Hoľa (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Sihelniansky hrádok]] |24. októbra |- |749. |[[Magura (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]] |25. októbra |- |750. |[[Zraz (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]<br>[[Výr (vrch)]] |26. októbra |- |751. |[[Vyšná Poperačka]] |27. októbra |- |752. |[[Nižná Poperačka]] |28. októbra |- |753. |[[Mrázová (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]] |29. októbra |- |754. |[[Náveterný vrch]] |30. októbra |- |755. |[[Strakov vrch]] |31. októbra |- |756. |[[Kovaľov vrch]] |1. novembra |- |757. |[[Korčuľa (vrch)|Korčuľa]] |2. novembra |- |758. |[[Mrzáčka]] |3. novembra |- |759. |[[Kýčera (vrch v Oravskej vrchovine)]] |4. novembra |- |760. |[[Zmrázov]] |5. novembra |- |761. |[[Čížiková (vrch v Oravskej vrchovine)]] |6. novembra |- |762. |[[Petrovka (vrch)]] |7. novembra |- |763. |[[Búčie]] |8. novembra |- |764. |[[Poľany (vrch v Oravskej vrchovine)]] |9. novembra |- |765. |[[Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Jablunkovskom medzihorí]] |10. novembra |- |766. |[[Turíkov Žiar]] |11. novembra |- |767. |[[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)]] |12. novembra |- |768. |[[Ostrá skala (813,5 m n. m.)]] |13. novembra |- |769. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 808 m)]] |14. novembra |- |770. |[[Grúň (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |15. novembra |- |771. |[[Slivkuľa]]<br>[[Pätina]] |16. novembra |- |772. |[[Pahorok (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2023]] |17. novembra |- |773. |[[Valy (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |18. novembra |- |774. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 623 m)]]<br>[[Lietavská Závadka]] |19. novembra |- |775. |[[Kozove vŕšky]] |20. novembra |- |776. |[[Holý vrch (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |21. novembra |- |777. |[[Buky]] |22. novembra |- |778. |[[Košariská (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |23. novembra |- |779. |[[Horný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |24. novembra |- |780. |[[Mešťanková]] |25. novembra |- |781. |[[Krížnica]] |26. novembra |- |782. |[[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br>[[Prostredný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |27. novembra |- |783. |[[Gašparová (vrch v Malých Karpatoch)]] |28. novembra |- |784. |[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 604 m n. m.)]] |29. novembra |- |785. |[[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)]] |30. novembra |- |786. |[[Malá homoľa]] |1. decembra |- |787. |[[Malý Javorník (Malé Karpaty, 604 m)]] |2. decembra |- |788. |[[Starý plášť]] |3. decembra |- |789. |[[Polámané]] |4. decembra |- |790. |[[Bradlo (vrch v Slanských vrchoch)]] |5. decembra |- |791. |[[Dobrák]] |6. decembra |- |792. |[[Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)]] |7. decembra |- |793. |[[Bogota (vrch)]] |8. decembra |- |794. |[[Lazy (vrch v Slanských vrchoch)]] |9. decembra |- |795. |[[Črchlina]] |10. decembra |- |796. |[[Menší vrch]] |11. decembra |- |797. |[[Tancoška]] |12. decembra |- |798. |[[Ostrá (vrch v Slanských vrchoch)]] |13. decembra |- |799. |[[Chabzdová (vrch v Slanských vrchoch)]] |14. decembra |- |800. |[[Bodoň (vrch v Slanských vrchoch)]] |15. decembra |- |801. |[[Tri oltáre]] |16. decembra |- |802. |[[Krivý javor]] |17. decembra |- |803. |[[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)]] |18. decembra |- |804. |[[Lysá (vrch v Slanských vrchoch)]] |19. decembra |- |805. |[[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)]] |20. decembra |- |806. |[[Oblík (vrch v Slanských vrchoch)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Zemplínskych vrchoch]] |21. decembra |- |807. |[[Praporec]] |22. decembra |- |808. |[[Ivanov vrch]] |23. decembra |- |809. |[[Pekelná]]<br>[[Nad Remetovou]] |24. decembra |- |810. |[[Halovská hora]] |25. decembra |- |811. |[[Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)]] |26. decembra |- |812. |[[Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)]] |27. decembra |- |813. |[[Šimonov vrch]]<br>[[Rallye Dakar 2024]] |28. decembra |- |814. |[[Plochá hora]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-šarišskom medzihorí]] |29. decembra |- |815. |[[Medový vrch]] |30. decembra |- |816. |[[Čierna hora (Zemplínske vrchy)]] |31. decembra |- |817. |[[Viničná hora]] |1. januára 2024 |- |818. |[[Kňazová (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |2. januára |- |819. |[[Pálenica (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |3. januára |- |820. |[[Lazčík (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Hana Slivková]] |4. januára |- |821. |[[Lysá (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |5. januára |- |822. |[[Martinec (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |6. januára |- |823. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Šarišskej vrchovine]] |7. januára |- |824. |[[Zajačia hora (Spišsko-šarišské medzihorie)]] |8. januára |- |825. |[[Modrenina]] |9. januára |- |826. |[[Demianka (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |10. januára |- |827. |[[Za horou]]<br>[[Sedlická brázda]] |11. januára |- |828. |[[Vtáčia hora]]<br>[[Širocká brázda]] |12. januára |- |829. |[[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)]]<br>[[Chminianska brázda]] |13. januára |- |830. |[[Zimná hora]] |14. januára |- |831. |[[Grejnár]] |15. januára |- |832. |[[Banský vrch (Šarišská vrchovina)]] |16. januára |- |833. |[[Úboč (Šarišská vrchovina)]] |17. januára |- |834. |[[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)]] |18. januára |- |835. |[[Sopková]] |19. januára |- |836. |[[Hradisko (Šarišská vrchovina)]] |20. januára |- |837. |[[Jakubovianska hora]] |21. januára |- |838. |[[Kamenica (vrch v Busove)]] |22. januára |- |839. |[[Ostriež (vrch v Busove)]] |23. januára |- |840. |[[Pivnica (vrch v Busove)]]<br>[[Ema Kapustová]] |24. januára |- |841. |[[Pálenica (vrch v Busove)]] |25. januára |- |842. |[[Sivá skala (vrch v Busove)]] |26. januára |- |843. |[[Malý Kľak]]<br>[[Priehyba (vrch v Busove)]] |27. januára |- |844. |[[Lacková (vrch v Busove)]] |28. januára |- |845. |[[Staviská]] |29. januára |- |846. |[[Hrb (vrch v Busove)]] |30. januára |- |847. |[[Karkuláž]] |31. januára |- |848. |[[Suchý vrch (vrch v Busove)]] |1. februára |- |849. |[[Mníchov (vrch v Busove)]] |2. februára |- |850. |[[Jedlina (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |3. februára |- |851. |[[Spálený vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]<br>[[Turbacz]] |4. februára |- |852. |[[Kačalová]] |5. februára |- |853. |[[Kaštielik]] |6. februára |- |854. |[[Vysoký vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |7. februára |- |855. |[[Czeremcha]] |8. februára |- |856. |[[Grúň (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |9. februára |- |857. |[[Haľagoš]] |10. februára |- |858. |[[Kohútov (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |11. februára |- |859. |[[Filipovský vrch]] |12. februára |- |860. |[[Stávok]] |13. februára |- |861. |[[Skalné (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |14. februára |- |862. |[[Fedorkov]] |15. februára |- |863. |[[Weretyszów]] |16. februára |- |864. |[[Paseky (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |17. februára |- |865. |[[Daňová]] |18. februára |- |866. |[[Stredný hrb]] |19. februára |- |867. |[[Kľučkov]] |20. februára |- |868. |[[Ščob (Laborecká vrchovina)]] |21. februára |- |869. |[[Košiarka (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |22. februára |- |870. |[[Hojdov]] |23. februára |- |871. |[[Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)]]<br>[[Kopa brán]]<br>[[Svinka (vrch v Tatrách)]] |24. februára |- |872. |[[Vrch nad Lazom]]<br>[[Jahnence]]<br>[[Svišťovky]] |25. februára |- |873. |[[Kýčerský grúň]]<br>[[Mikovská brázda]]<br>[[Žabí vrch]] |26. februára |- |874. |[[Rydošová]]<br>[[Repejovská brázda]] |27. februára |- |875. |[[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)]]<br>[[Medzilaborecká brázda]] |28. februára |- |876. |[[Ščoby]]<br>[[Papínska brázda]] |29. februára |- |877. |[[Parilov]] |1. marca |- |878. |[[Megelov grúň]]<br>[[Stropkovská brázda]] |2. marca |- |879. |[[Magura (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |3. marca |- |880. |[[Brincová]]<br>[[Mirošovská brázda]] |4. marca |- |881. |[[Jaseňovec (vrch v Laboreckej vrchovine)]]<br>[[Kurimská brázda]] |5. marca |- |882. |[[Čeršľa]] |6. marca |- |883. |[[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Raslavická brázda]] |7. marca |- |884. |[[Rypy]] |8. marca |- |885. |[[Kurníkov Beskyd]] |9. marca |- |886. |[[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)]] |10. marca |- |887. |[[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)]] |11. marca |- |888. |[[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Ďurkovcom]] |12. marca |- |889. |[[Hrúbky (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Čierťažou]] |13. marca |- |890. |[[Kalnica (vrch v Bukovských vrchoch)]] |14. marca |- |891. |[[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)]] |15. marca |- |892. |[[Vyšná Brackaňa (vrch v Bukovských vrchoch)]] |16. marca |- |893. |[[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)]] |17. marca |- |894. |[[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |18. marca |- |895. |[[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)]] |19. marca |- |896. |[[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)]] |20. marca |- |897. |[[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)]] |21. marca |- |898. |[[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |22. marca |- |899. |[[Hajdošík (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Predný Holý vrch]] |23. marca |- |900. |[[Kučalata (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Vihorlatská hornatina]] |24. marca |- |901. |[[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)]] |25. marca |- |902. |[[Jaseňovský vrch]]<br>[[Strihovské sedlo]] |26. marca |- |903. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 859 m)]]<br>[[Jasenovská hornatina]] |27. marca |- |904. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 974 m)]] |28. marca |- |905. |[[Strihovská poľana]] |29. marca |- |906. |[[Fedkov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Kyjovská planina]] |30. marca |- |907. |[[Roh (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |31. marca |- |908. |[[Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |1. apríla |- |909. |[[Motrogon]]<br>[[Krivoštianka (geomorfologická časť)]] |2. apríla |- |910. |[[Divá (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |3. apríla |- |911. |[[Čop (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Sokol (geomorfologická časť)]] |4. apríla |- |912. |[[Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |5. apríla |- |913. |[[Malé Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |6. apríla |- |914. |[[Ľadovisko]] |7. apríla |- |915. |[[Starý Koňuš]] |8. apríla |- |916. |[[Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Hôrka (vrch v Beskydskom predhorí)]] |9. apríla |- |917. |[[Bačkajovský vrch]] |10. apríla |- |918. |[[Popriečny vrch]] |11. apríla |- |919. |[[Holica (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |12. apríla |- |920. |[[Múr (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |13. apríla |- |921. |[[Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |14. apríla |- |922. |[[Silické úboče]] |15. apríla |- |923. |[[Salašská brázda]]<br>[[Suché sedlo]] |16. apríla |- |924. |[[Goričková]] |17. apríla |- |925. |[[Suchá kopa]] |18. apríla |- |926. |[[Stoly]] |19. apríla |- |927. |[[Liptovská Tomanová]] |20. apríla |- |928. |[[Holý vrch (Západné Tatry; 1863 m)]]<br>[[Lakšárska pahorkatina]] |21. apríla |- |929. |[[Kotlová]] |22. apríla |- |930. |[[Kečka (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)]] |23. apríla |- |931. |[[Nižná Magura]] |24. apríla |- |932. |[[Končistá (vrch v Západných Tatrách)]] |25. apríla |- |933. |[[Deravá (Západné Tatry)]] |26. apríla |- |934. |[[Rákoň]] |27. apríla |- |935. |[[Roh (vrch v Západných Tatrách)]] |28. apríla |- |936. |[[Kasne]]<br>[[Miedziane]] |29. apríla |- |937. |[[Veľká Furkaska]] |30. apríla |- |938. |[[Hlinské sedlo]] |1. mája |- |939. |[[Pod Deravou]] |2. mája |- |940. |[[Jalovecké sedlo (Západné Tatry)]] |3. mája |- |941. |[[Jalovecká kopa]] |4. mája |- |942. |[[Ráztoka (vrch v Západných Tatrách)]] |5. mája |- |943. |[[Široká (vrch v Západných Tatrách)]] |6. mája |- |944. |[[Lysec (vrch v Západných Tatrách)]] |7. mája |- |945. |[[Jalovecká hora]]<br>[[Slanské podolie]] |8. mája |- |946. |[[Mních (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Štítnické podolie]] |9. mája |- |947. |[[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)]] |10. mája |- |948. |[[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)]] |11. mája |- |949. |[[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)]] |12. mája |- |950. |[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)]] |13. mája |- |951. |[[Jelšavské podolie]] |14. mája |- |952. |[[Rimavské podolie]] |15. mája |- |953. |[[Železnícka brázda]] |16. mája |- |954. |[[Blžská tabuľa]] |17. mája |- |955. |[[Pokoradzská tabuľa]]<br>[[Romanka]] |18. mája |- |956. |[[Hnilecké podolie]] |19. mája |- |957. |[[Galmus]] |20. mája |- |958. |[[Kolačkovský chrbát]] |21. mája |- |959. |[[Ľubické predhorie]] |22. mája |- |960. |[[Levočské úboče]] |23. mája |- |961. |[[Oľšavická planina]] |24. mája |- |962. |[[Banské predhorie]] |25. mája |- |963. |[[Olšavské predhorie]] |26. mája |- |964. |[[Zlatobanská kotlina]] |27. mája |- |965. |[[Borčianska brázda]]<br>[[Lipowska]] |28. mája |- |966. |[[Čajkovská zníženina]] |29. mája |- |967. |[[Bátovská pahorkatina]]<br> [[Košiarka (vrch v Malej Fatre)]] |30. mája |- |968. |[[Santovská pahorkatina]] |31. mája |- |969. |[[Sebechlebská pahorkatina]] |1. júna |- |970. |[[Brhlovské podhorie]] |2. júna |- |971. |[[Sikenická mokraď]] |3. júna |- |972. |[[Hronská tabuľa]] |4. júna |- |973. |[[Bešianska pahorkatina]] |5. júna |- |974. |[[Búčske terasy]] |6. júna |- |975. |[[Chrbát (geomorfologická časť)]] |7. júna |- |976. |[[Strekovské terasy]] |8. júna |- |977. |[[Hurbanovské terasy]] |9. júna |- |978. |[[Dolnonitrianska niva]] |10. júna |- |979. |[[Stredonitrianska niva]] |11. júna |- |980. |[[Bebravská niva]] |12. júna |- |981. |[[Drieňovské podhorie]] |13. júna |- |982. |[[Tribečské podhorie]] |14. júna |- |983. |[[Bojnianska pahorkatina]] |15. júna |- |984. |[[Zálužianska pahorkatina]] |16. júna |- |985. |[[Nitrianska tabuľa]] |17. júna |- |986. |[[Nitrianske vŕšky]] |18. júna |- |987. |[[Dudvážska mokraď]] |19. júna |- |988. |[[Trnavská tabuľa]]<br>[[Kobylie (vrch)]] |20. júna |- |989. |[[Podmalokarpatská pahorkatina]] |21. júna |- |990. |[[Šúr (geomorfologická časť)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2024]] |22. júna |- |991. |[[Potônska mokraď]] |23. júna |- |992. |[[Čiližská mokraď]] |24. júna |- |993. |[[Okoličnianska mokraď]] |25. júna |- |994. |[[Salibská mokraď]]<br>[[Veľká Brdárova grapa]] |26. júna |- |995. |[[Martovská mokraď]] |27. júna |- |996. |[[Novozámocké pláňavy]]<br>[[Bukovec (vrch v Malej Fatre)]] |28. júna |- |997. |[[Zámky]] |29. júna |- |998. |[[Malá Svišťovka]]<br>[[Partizán (vrch v Malej Fatre)]] |30. júna |- |999. |[[Všiváky]] |1. júla |- |1000. |[[Magura (vrch v Západných Tatrách)]] |2. júla |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1333''' |- |1001. |[[Sokol (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Tour de France 2024]] |3. júla |- |1002. |[[Spuštiak]] |4. júla |- |1003. |[[Meriadov]] |5. júla |- |1004. |[[Sedlo nad Melišovcami]] |6. júla |- |1005. |[[Sedlo pod Zlieňom]] |7. júla |- |1006. |[[Zlieň (vrch)]] |8. júla |- |1007. |[[Frňovské sedlo]] |9. júla |- |1008. |[[Stratenec (sedlo)]] |10. júla |- |1009. |[[Adamkov (sedlo)]] |11. júla |- |1010. |[[Chrcholinec (sedlo)]] |12. júla |- |1011. |[[Klapy (sedlo)]] |13. júla |- |1012. |[[Kýčera (sedlo v Javorníkoch)]] |14. júla |- |1013. |[[Sedlo pod Hričovcom]] |15. júla |- |1014. |[[Sedlo pod Lemešnou]] |16. júla |- |1015. |[[Butorky]] |17. júla |- |1016. |[[Sedlo pod Grapou]] |18. júla |- |1017. |[[Sedlo pod Ráztokou]] |19. júla |- |1018. |[[Sedlo pod Závrším]] |20. júla |- |1019. |[[Gežov]] |21. júla |- |1020. |[[Sedlo pod Bradou]] |22. júla |- |1021. |[[Sedlo Marek]] |23. júla |- |1022. |[[Muránsko]] |24. júla |- |1023. |[[Tabličky]] |25. júla |- |1024. |[[Poľana (sedlo)]] |26. júla |- |1025. |[[Sedlo pod Červeným grúňom]] |27. júla |- |1026. |[[Sedlo pod Radičinou]] |28. júla |- |1027. |[[Sedlo pod Kečkou]] |29. júla |- |1028. |[[Sedlo pod Drienkom]] |30. júla |- |1029. |[[Prípor (sedlo)]] |31. júla |- |1030. |[[Radičiná]] |1. augusta |- |1031. |[[Svrčnícke sedlo]] |2. augusta |- |1032. |[[Predný Japeň]] |3. augusta |- |1033. |[[Kečka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |4. augusta |- |1034. |[[Plavá]] |5. augusta |- |1035. |[[Dedošová]] |6. augusta |- |1036. |[[Brdce (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. augusta |- |1037. |[[Chládkové]] |8. augusta |- |1038. |[[Nižná Lipová (vrch vo Veľkej Fatre)|Nižná Lipová]] |9. augusta |- |1039. |[[Viecha (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. augusta |- |1040. |[[Smrekové]] |11. augusta |- |1041. |[[Plieška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |12. augusta |- |1042. |[[Kútnikov kopec]] |13. augusta |- |1043. |[[Magurka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |14. augusta |- |1044. |[[Červený grúň (vrch vo Veľkej Fatre)]] |15. augusta |- |1045. |[[Kútik]] |16. augusta |- |1046. |[[Grúň (1 056,6 m n. m.)]] |17. augusta |- |1047. |[[Dutá skala (vrch v Malej Fatre)]] |18. augusta |- |1048. |[[Janková (vrch v Malej Fatre)]] |19. augusta |- |1049. |[[Prípor (vrch v Malej Fatre)]] |20. augusta |- |1050. |[[Rajecká skala]] |21. augusta |- |1051. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1166 m)]] |22. augusta |- |1052. |[[Jablonská]] |23. augusta |- |1053. |[[Usypaná skala]] |24. augusta |- |1054. |[[Jurgová]] |25. augusta |- |1055. |[[Končiar (vrch v Malej Fatre)]] |26. augusta |- |1056. |[[Ostré (vrch v Malej Fatre)]] |27. augusta |- |1057. |[[Kalužná]] |28. augusta |- |1058. |[[Krivá (vrch v Malej Fatre)]] |29. augusta |- |1059. |[[Kojšová]] |30. augusta |- |1060. |[[Jedľovina (vrch)]] |31. augusta |- |1061. |[[Kopa (vrch v Malej Fatre, Krasňany)]] |1. septembra |- |1062. |[[Prostá]] |2. septembra |- |1063. |[[Príslopok]] |3. septembra |- |1064. |[[Dlhý vrch (Malá Fatra)]] |4. septembra |- |1065. |[[Kuriková]] |5. septembra |- |1066. |[[Vysoký vrch (1 050 m n. m.)]] |6. septembra |- |1067. |[[Žitné]] |7. septembra |- |1068. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1121 m)]] |8. septembra |- |1069. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)]] |9. septembra |- |1070. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)]] |10. septembra |- |1071. |[[Sedlo pod Suchým]] |11. septembra |- |1072. |[[Brestov (sedlo)]] |12. septembra |- |1073. |[[Sedlo za Kraviarskym]]<br>[[Karosa ŠD 11]] |13. septembra |- |1074. |[[Veľké sedlo (Malá Fatra)]]<br>[[Karosa LC 735]]<br>[[Škoda Karoq]] |14. septembra |- |1075. |[[Malé sedlo]] |15. septembra |- |1076. |[[Strungový príslop]]<br>[[Škoda Kamiq]] |16. septembra |- |1077. |[[Sedlo Osnice]] |17. septembra |- |1078. |[[Vrchpodžiar]] |18. septembra |- |1079. |[[Zákres]] |19. septembra |- |1080. |[[Príslop nad Bielou]] |20. septembra |- |1081. |[[Magura (vrch v Malej Fatre)]] |21. septembra |- |1082. |[[Magurka (vrch v Malej Fatre)]] |22. septembra |- |1083. |[[Zadný Šíp]] |23. septembra |- |1084. |[[Žaškovský Šíp]] |24. septembra |- |1085. |[[Brdisko]] |25. septembra |- |1086. |[[Teplice (sedlo)]]<br>[[Jaromír Hanzlík]] |26. septembra |- |1087. |[[Jama (sedlo)]] |27. septembra |- |1088. |[[Sedlo pod Kohútom]] |28. septembra |- |1089. |[[Sedlo pod Malým Salatínom]] |29. septembra |- |1090. |[[Ráztocké sedlo]] |30. septembra |- |1091. |[[Sedlo pod Skalkou]] |1. októbra |- |1092. |[[Sedlo Latiborskej hole]] |2. októbra |- |1093. |[[Panské sedlo]] |3. októbra |- |1094. |[[Struhárske sedlo]] |4. októbra |- |1095. |[[Chabenecké sedlo]] |5. októbra |- |1096. |[[Krížske sedlo]] |6. októbra |- |1097. |[[Sedlo Poľany]] |7. októbra |- |1098. |[[Príslop (sedlo v Nízkych Tatrách)]] |8. októbra |- |1099. |[[Sedlo Sinej]] |9. októbra |- |1100. |[[Iľanovské sedlo]] |10. októbra |- |1101. |[[Machnaté (sedlo)]] |11. októbra |- |1102. |[[Javorie (sedlo)]] |12. októbra |- |1103. |[[Sedlo pod Kúpeľom]] |13. októbra |- |1104. |[[Rakytovica]] |14. októbra |- |1105. |[[Stanišovské sedlo]] |15. októbra |- |1106. |[[Michalovské sedlo]] |16. októbra |- |1107. |[[Svidovské sedlo]] |17. októbra |- |1108. |[[Črchľa (sedlo)]] |18. októbra |- |1109. |[[Demänovské sedlo]] |19. októbra |- |1110. |[[Krúpovo sedlo]] |20. októbra |- |1111. |[[Sedlo za Lenivou]] |21. októbra |- bgcolor="#F7F6A8" |'''1111''' |'''Spolu''' |'''1450''' |- |1112. |[[Snehová jama]] |22. októbra |- |1113. |[[Madejovo]] |23. októbra |- |1114. |[[Záturňa (sedlo)]] |24. októbra |- |1115. |[[Sedlo pod Doštiankou]] |25. októbra |- |1116. |[[Sedlo pod Veľkým bokom]] |26. októbra |- |1117. |[[Hanušovské sedlo]] |27. októbra |- |1118. |[[Červená mláka]] |28. októbra |- |1119. |[[Grimov laz]] |29. októbra |- |1120. |[[Obracaná studňa]] |30. októbra |- |1121. |[[Mošník (sedlo)]] |31. októbra |- |1122. |[[Súľovský potok (prítok Hradnianky)]] |1. novembra |- |1123. |[[Rašovský potok]] |2. novembra |- |1124. |[[Jablonovský potok (prítok Hradnianky)]] |3. novembra |- |1125. |[[Lehotský potok (prítok Váhu)]] |4. novembra |- |1126. |[[Nimnický potok]] |5. novembra |- |1127. |[[Beňovský potok (prítok Hričovského kanála)]] |6. novembra |- |1128. |[[Fojtov potok]] |7. novembra |- |1129. |[[Zborovský potok]] |8. novembra |- |1130. |[[Barancov potok]] |9. novembra |- |1131. |[[Sobolová (potok)]] |10. novembra |- |1132. |[[Kašubova Kolíska]] |11. novembra |- |1133. |[[Holienkov]] |12. novembra |- |1134. |[[Májovský potok]] |13. novembra |- |1135. |[[Brhlov potok]] |14. novembra |- |1136. |[[Šimkov potok]] |15. novembra |- |1137. |[[Janíkov potok]] |16. novembra |- |1138. |[[Hluchý potok]] |17. novembra |- |1139. |[[Pavelkov potok]] |18. novembra |- |1140. |[[Malá Oselnica]] |19. novembra |- |1141. |[[Kornádkov potok]] |20. novembra |- |1142. |[[Majeríčka]] |21. novembra |- |1143. |[[Staňov potok]] |22. novembra |- |1144. |[[Boďov potok]] |23. novembra |- |1145. |[[Skaličný potok (prítok Bystrice)]] |24. novembra |- |1146. |[[Lysinský potok]] |25. novembra |- |1147. |[[Lutiša]] |26. novembra |- |1148. |[[Vrchovinný potok]] |27. novembra |- |1149. |[[Sobolčín]]<br>[[Biskupin]] |28. novembra |- |1150. |[[Černatinský potok]] |29. novembra |- |1151. |[[Tižinský potok (prítok Struhárne)]] |30. novembra |- |1152. |[[Zliensky potok]] |1. decembra |- |1153. |[[Koňhorský potok]] |2. decembra |- |1154. |[[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)]] |3. decembra |- |1155. |[[Bačínsky jarok]] |4. decembra |- |1156. |[[Ráztoky (prítok Zázrivky)]] |5. decembra |- |1157. |[[Dolinský potok (prítok Ráztok)]] |6. decembra |- |1158. |[[Kozinský potok (prítok Zázrivky)]] |7. decembra |- |1159. |[[Minčolský potok]]<br>[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)]] |8. decembra |- |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1500''' |- |1160. |[[Petrovský potok (prítok Zázrivky)]] |9. decembra |- |1161. |[[Čremoš (prítok Zázrivky)]] |10. decembra |- |1162. |[[Veľký Brunov]]<br>[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |11. decembra |- |1163. |[[Holičná]] |12. decembra |- |1164. |[[Dzurová (potok)]] |13. decembra |- |1165. |[[Staníkov potok]] |14. decembra |- |1166. |[[Kolesársky potok (prítok Čierneho Váhu)]] |15. decembra |- |1167. |[[Krahuľský potok]]<br>[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)]] |16. decembra |- |1168. |[[Soľanka (potok)]]<br>[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |17. decembra |- |1169. |[[Pstruhový potok]] |18. decembra |- |1170. |[[Hromisko]]<br>[[Oravská župa (Česko-Slovensko)]] |19. decembra |- |1171. |[[Snežná]]<br>[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)]] |20. decembra |- |1172. |[[Vápenica (prítok Dikule)]]<br>[[Spišská župa (Česko-Slovensko)]] |21. decembra |- |1173. |[[Vyšný Chmelinec (potok)]]<br>[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)]] |22. decembra |- |1174. |[[Nižný Chmelinec (potok)]]<br>[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)]] |23. decembra |- |1175. |[[Klin (potok)]]<br>[[Ostravský kraj (1948 – 1960)]] |24. decembra |- |1176. |[[Malý Brunov]]<br>[[Gottwaldovský kraj]] |25. decembra |- |1177. |[[Konské (prítok Šuňavského potoka)]]<br>[[Olomoucký kraj (1948 – 1960)]] |26. decembra |- |1178. |[[Kamenná Tichá]]<br>[[Brněnský kraj (1948 – 1960)]] |27. decembra |- |1179. |[[Špania voda]] |28. decembra |- |1180. |[[Tomanov potok]] |29. decembra |- |1181. |[[Hlina (potok)]]<br>[[Jihlavský kraj (1948 – 1960)]] |30. decembra |- |1182. |[[Magurský jarok]]<br>[[Českobudějovický kraj (1948 – 1960)]] |31. decembra |- |1183. |[[Kôprovnica]] |1. januára |- |1184. |[[Krížny potok (prítok Tichého potoka)]] |2. januára |- |1185. |[[Granátový potok]] |3. januára |- |1186. |[[Surový potok (prítok Belej)]]<br>[[Plzenský kraj (1948 – 1960)]] |4. januára |- |1187. |[[Landorovec]] |5. januára |- |1188. |[[Kokavský potok]]<br>[[Karlovarský kraj (1948 – 1960)]] |6. januára |- |1189. |[[Krivuľa (prítok Račkovej)]]<br>[[Úsťanský kraj (1948 – 1960)]] |7. januára |- |1190. |[[Gáborov potok]]<br>[[Pražský kraj]] |8. januára |- |1191. |[[Hlinský potok (prítok Kôprovského potoka)]]<br>[[Liberecký kraj (1948 – 1960)]] |9. januára |- |1192. |[[Garajov potok]]<br>[[Hradecký kraj (1948 – 1960)]] |10. januára |- |1193. |[[Turkov potok]] |11. januára |- |1194. |[[Šturec (prítok Revúcej)]] |12. januára |- |1195. |[[Turecký potok]]<br>[[Pardubický kraj (1948 – 1960)]] |13. januára |- |1196. |[[Hričkovský potok]]<br>[[Užhorodská župa (Česko-Slovensko)]] |14. januára |- |1197. |[[Skalný potok (prítok Revúcej)]]<br>[[Berežská župa (Česko-Slovensko)]] |15. januára |- |1198. |[[Vyšný Matejkov]]<br>[[Mukačevská župa]] |16. januára |- |1199. |[[Nižný Matejkov]]<br>[[Marmarošská župa (Česko-Slovensko)]] |17. januára |- |1200. |[[Strelovec]]<br>[[Podkarpatoruská župa]] |18. januára |- |1201. |[[Banské (prítok Lúžňanky)]] |19. januára |- |1202. |[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)]] |20. januára |- |1203. |[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)]] |21. januára |- |1204. |[[Medokýš (prítok Korytnice)]] |22. januára |- |1205. |[[Patočiny]] |23. januára |- |1206. |[[Barborinský potok]] |24. januára |- |1207. |[[Salatínsky potok (prítok Ľupčianky)]] |25. januára |- |1208. |[[Krámecký potok]] |26. januára |- |1209. |[[Veľký Oružný potok]] |27. januára |- |1210. |[[Veľké Železné]] |28. januára |- |1211. |[[Malé Železné]]<br>[[Zuzana Dřízhalová]] |29. januára |- |1212. |[[Tlstý potok (prítok Veľkého Železného)]] |30. januára |- |1213. |[[Veľký Kračkov]] |31. januára |- |1214. |[[Stupecké]] |1. februára |- |1215. |[[Salatín (potok)]] |2. februára |- |1216. |[[Čierňava (prítok Ľubochnianky)]] |3. februára |- |1217. |[[Krivá (prítok Čierňavy)]] |4. februára |- |1218. |[[Blatná (prítok Ľubochnianky)]] |5. februára |- |1219. |[[Rakytov (prítok Ľubochnianky)]] |6. februára |- |1220. |[[Močidlo (prítok Ľubochnianky)]] |7. februára |- |1221. |[[Jarabinská]] |8. februára |- |1222. |[[Lipová (prítok Ľubochnianky)]] |9. februára |- |1223. |[[Nižná Lipová (potok)]] |10. februára |- |1224. |[[Raková (prítok Ľubochnianky)]] |11. februára |- |1225. |[[Kľacký potok (prítok Ľubochnianky)]] |12. februára |- |1226. |[[Turecké]] |13. februára |- |1227. |[[Gánovský potok]] |14. februára |- |1228. |[[Malý Hornád]] |15. februára |- |1229. |[[Jedlinský potok (prítok Malého Hornádu)]] |16. februára |- |1230. |[[Červenec (prítok Hornádu)]] |17. februára |- |1231. |[[Polákov]] |18. februára |- |1232. |[[Kraviansky potok]] |19. februára |- |1233. |[[Krížový potok]] |20. februára |- |1234. |[[Hrabušický potok]] |21. februára |- |1235. |[[Sihoť (prítok Brusníka)]] |22. februára |- |1236. |[[Štvrtocký potok (prítok Brusníka)]] |23. februára |- |1237. |[[Čenčický potok]] |24. februára |- |1238. |[[Skalický potok (prítok Štvrtockého potoka)]] |25. februára |- |1239. |[[Kubášok]] |26. februára |- |1240. |[[Korenianka]] |27. februára |- |1241. |[[Mojžiška]] |28. februára |- |1242. |[[Mokrý potok (prítok Bystrej)]] |1. marca |- |1243. |[[Boršov (prítok Hornádu)]] |2. marca |- |1244. |[[Oľšovec (prítok Hornádu)]] |3. marca |- |1245. |[[Ždiar (potok)]] |4. marca |- |1246. |[[Suchá Belá (potok)]] |5. marca |- |1247. |[[Píľanka]] |6. marca |- |1248. |[[Sokol (pravostranný prítok Veľkej Bielej vody)]] |7. marca |- |1249. |[[Malý Sokol (potok)]] |8. marca |- |1250. |[[Kyseľ (potok)]] |9. marca |- |1251. |[[Štvrtocký potok (prítok Veľkej Bielej vody)]] |10. marca |- |1252. |[[Fatrová (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Malý Kyseľ (potok)]] |11. marca |- |1253. |[[Tomášovský potok (prítok Hornádu)]]<br>[[Sokolí potok (prítok Bieleho potoka)]] |12. marca |- |1254. |[[Biely potok (prítok Hornádu)]] |13. marca |- |1255. |[[Lesnica (potok)]] |14. marca |- |1256. |[[Mraznica (prítok Lesnice)]] |15. marca |- |1257. |[[Hutiansky potok (prítok Holubnice)]] |16. marca |- |1258. |[[Suchohorský potok]] |17. marca |- |1259. |[[Čingovský potok]] |18. marca |- |1260. |[[Markušovský potok]] |19. marca |- |1261. |[[Stožský potok]] |20. marca |- |1262. |[[Rudniansky potok (prítok Hornádu)]] |21. marca |- |1263. |[[Zimná (prítok Rudnianskeho potoka)]] |22. marca |- |1264. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Chrasť nad Hornádom)]] |23. marca |- |1265. |[[Biela voda (prítok Hornádu)]] |24. marca |- |1266. |[[Olcnavský potok]] |25. marca |- |1267. |[[Svätojánsky potok]] |26. marca |- |1268. |[[Blatný potok (prítok Svätojánskeho potoka)]] |27. marca |- |1269. |[[Gelnický potok]] |28. marca |- |1270. |[[Krompašský potok]] |29. marca |- |1271. |[[Banský potok (prítok Slovinského potoka)]] |30. marca |- |1272. |[[Haladej]] |31. marca |- |1273. |[[Došťavná]] |1. apríla |- |1274. |[[Duch (potok)]] |2. apríla |- |1275. |[[Svatíkov]] |3. apríla |- |1276. |[[Čiernohorský potok (prítok Hornádu)]] |4. apríla |- |1277. |[[Dolinský potok (prítok Hornádu)]] |5. apríla |- |1278. |[[Pohlodov]] |6. apríla |- |1279. |[[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)]] |7. apríla |- |1280. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Kluknava)]] |8. apríla |- |1281. |[[Slatvinka]]<br>[[Malá Svinka]] |9. apríla |- |1282. |[[Jaseňovec (prítok Hornádu)]] |10. apríla |- |1283. |[[Studenec (prítok Hornádu)]] |11. apríla |- |1284. |[[Slatvinský potok (prítok Hornádu)]] |12. apríla |- |1285. |[[Oľšavec (prítok Hornádu)]] |13. apríla |- |1286. |[[Žehrica]] |14. apríla |- |1287. |[[Pongrácovský potok]] |15. apríla |- |1288. |[[Podhorský potok (prítok Margecianky)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien]] |16. apríla |- |1289. |[[Bijacovský potok]] |17. apríla |- |1290. |[[Ordzoviansky potok]] |18. apríla |- |1291. |[[Vavrincov potok]] |19. apríla |- |1292. |[[Lúčanský potok (prítok Vavrincovho potoka)]] |20. apríla |- |1293. |[[Hermanov potok]] |21. apríla |- |1294. |[[Odorica (potok)]] |22. apríla |- |1295. |[[Krčmárov jarok]] |23. apríla |- |1296. |[[Iliašovský potok]] |24. apríla |- |1297. |[[Kurimiansky potok]] |25. apríla |- |1298. |[[Kráľovec (prítok Bicíra)]] |26. apríla |- |1299. |[[Dvorecký potok]] |27. apríla |- |1300. |[[Končistý potok]] |28. apríla |- |1301. |[[Krupný jarok]] |29. apríla |- |1302. |[[Krížny potok (prítok Levočského potoka)]] |30. apríla |- |1303. |[[Vápenistý potok]] |1. mája |- |1304. |[[Lesný potok (prítok Levočského potoka)]] |2. mája |- |1305. |[[Smrdiace mláky]] |3. mája |- |1306. |[[Zimný potok (prítok Levočského potoka)]] |4. mája |- |1307. |[[Klinianka (prítok Levočského potoka)]] |5. mája |- |1308. |[[Šibenícky potok]] |6. mája |- |1309. |[[Fedorkin jarok]] |7. mája |- |1310. |[[Trnovský potok (prítok Gánovského potoka)]] |8. mája |- |1311. |[[Dubinský potok (prítok Hornádu)]] |9. mája |- |1312. |[[Studňový potok]] |10. mája |- |1313. |[[Lastovičí potok]] |11. mája |- |1314. |[[Zbojnícky potok (prítok Hnilca)]] |12. mája |- |1315. |[[Spišský potok (prítok Hnilca)]] |13. mája |- |1316. |[[Kopanec (prítok Hnilca)]] |14. mája |- |1317. |[[Tiesňavy (prítok Hnilca)]] |15. mája |- |1318. |[[Gápeľ (prítok Hnilca)]] |16. mája |- |1319. |[[Rakovec (prítok Hnilca)]] |17. mája |- |1320. |[[Surovec (prítok Hnilca)]] |18. mája |- |1321. |[[Bystrý potok (prítok Hnilca)]] |19. mája |- |1322. |[[Rudník (prítok Hnilca)]] |20. mája |- |1323. |[[Veľký Hutný potok]] |21. mája |- |1324. |[[Hrelíkov potok]] |22. mája |- |1325. |[[Zimná voda (prítok Hnilca)]] |23. mája |- |1326. |[[Perlový potok (prítok Hnilca)]] |24. mája |- |1327. |[[Kojšovský potok]] |25. mája |- |1328. |[[Poľovnícky potok]] |26. mája |- |1329. |[[Jedlinský potok (prítok Kojšovského potoka)]] |27. mája |- |1330. |[[Jaklovský potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji mužov 2025]] |28. mája |- |1331. |[[Žakarovský potok]] |29. mája |- |1332. |[[Turzovský potok]] |30. mája |- |1333. |[[Helcmanovský potok]] |31. mája |- |1334. |[[Gombársky potok]] |1. júna |- |1335. |[[Vápenný potok (prítok Hnilca)]] |2. júna |- |1336. |[[Hnileckomníšsky potok]] |3. júna |- |1337. |[[Suchý potok (prítok Hnilca)]] |4. júna |- |1338. |[[Švedlársky potok]] |5. júna |- |1339. |[[Kopagrund]] |6. júna |- |1340. |[[Hrčkový potok]] |7. júna |- |1341. |[[Grajnár (potok)]]<br>[[Imola (Emilia-Romagna)]] |8. júna |- |1342. |[[Sokolí potok (prítok Hnilca)]] |9. júna |- |1343. |[[Havraní potok (prítok Hnilca)]] |10. júna |- |1344. |[[Biela voda (prítok Hnilca)]] |11. júna |- |1345. |[[Krčmársky potok (prítok Hnilca)]] |12. júna |- |1346. |[[Vrábľovský potok (prítok Krčmárskeho potoka)]] |13. júna |- |1347. |[[Tmavá (prítok Nitry)]] |14. júna |- |1348. |[[Biely potok (prítok Tmavej)]] |15. júna |- |1349. |[[Vápenný potok (prítok Tmavej)]] |16. júna |- |1350. |[[Kľačniansky potok]]<br>[[Kavej]] |17. júna |- |1351. |[[Pínerovský potok]] |18. júna |- |1352. |[[Studený potok (prítok Nitry)]] |19. júna |- |1353. |[[Olešnica]] |20. júna |- |1354. |[[Hraničný potok (prítok Nitry)]] |21. júna |- |1355. |[[Kravská]] |22. júna |- |1356. |[[Zlatná (prítok Nitry)]] |23. júna |- |1357. |[[Kanianka (potok)]] |24. júna |- |1358. |[[Dubnička (prítok Nitry)]] |25. júna |- |1359. |[[Jeleškov potok]] |26. júna |- |1360. |[[Necpalský potok (prítok Nitry)]] |27. júna |- |1361. |[[Rysný potok]] |28. júna |- |1362. |[[Lubená (potok)]] |29. júna |- |1363. |[[Čertov potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |30. júna |- |1364. |[[Solčiansky potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |1. júla |- |1365. |[[Vyšehradný potok]] |2. júla |- |1366. |[[Lipníček]] |3. júla |- |1367. |[[Kolárová (prítok Handlovky)]]<br>[[Tour de France 2025]] |4. júla |- |1368. |[[Struhár (potok)]] |5. júla |- |1369. |[[Studený potok (prítok Struhára)]] |6. júla |- |1371. |[[Mlynský potok (prítok Handlovky)]] |7. júla |- |1371. |[[Račí potok (prítok Handlovky)]] |8. júla |- |1372. |[[Jalovský potok (prítok Handlovky)]] |9. júla |- |1373. |[[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)]] |10. júla |- |1374. |[[Hradecký potok]] |11. júla |- |1375. |[[Mraznica (prítok Hradeckého potoka)]] |12. júla |- |1376. |[[Moštenica (potok)]] |13. júla |- |1377. |[[Hlinky]] |14. júla |- |1378. |[[Vlčí kanál]] |15. júla |- |1379. |[[Ciglianka]] |16. júla |- |1380. |[[Sebedražský potok]] |17. júla |- |1381. |[[Cigeľský kanál]] |18. júla |- |1382. |[[Lehotský potok (prítok Nitry)]] |19. júla |- |1383. |[[Dolinový potok (prítok Lehotského potoka)]] |20. júla |- |1384. |[[Metrbos]] |21. júla |- |1385. |[[Ťakov]] |22. júla |- |1386. |[[Lazný potok (prítok Nitry)]] |23. júla |- |1387. |[[Ošípanský potok]] |24. júla |- |1388. |[[Kamenský potok]] |25. júla |- |1389. |[[Žiarny potok]] |26. júla |- |1390. |[[Čereniansky potok]] |27. júla |- |1391. |[[Pažitský potok]] |28. júla |- |1392. |[[Šútovský potok (prítok Trebianky)]] |29. júla |- |1393. |[[Lelovský potok]] |30. júla |- |1394. |[[Diviacky potok (prítok Nitrice)]] |31. júla |- |1395. |[[Repkovský potok]] |1. augusta |- |1396. |[[Ďurčekovský potok]] |2. augusta |- |1397. |[[Škrípovka]] |3. augusta |- |1398. |[[Podpoliansky potok]] |4. augusta |- |1399. |[[Bystrý potok (prítok Nitrice)]] |5. augusta |- |1400. |[[Krstenica]] |6. augusta |- |1401. |[[Rudnianka]] |7. augusta |- |1402. |[[Rokoška]] |8. augusta |- |1403. |[[Podskalský potok (prítok Rokošky)]] |9. augusta |- |1404. |[[Sučiansky potok]] |10. augusta |- |1405. |[[Čihoc (potok)]] |11. augusta |- |1406. |[[Kršteniansky potok]] |12. augusta |- |1407. |[[Dlžínsky potok]] |13. augusta |- |1408. |[[Sečiansky potok (prítok Dlžínskeho potoka)]] |14. augusta |- |1409. |[[Nevidzianka]] |15. augusta |- |1410. |[[Šindeliarska]] |16. augusta |- |1411. |[[Slávikovský potok]] |17. augusta |- |1412. |[[Zliechovský potok]] |18. augusta |- |1413. |[[Brodziansky potok]] |19. augusta |- |1414. |[[Dubnica (prítok Nitry)]] |20. augusta |- |1415. |[[Slivkový jarok]] |21. augusta |- |1416. |[[Cintorínsky potok (prítok Nitry)]] |22. augusta |- |1417. |[[Oponický potok]] |23. augusta |- |1418. |[[Oponický kanál]] |24. augusta |- |1419. |[[Lefantovský potok]] |25. augusta |- |1420. |[[Lišňa]] |26. augusta |- |1421. |[[Lázkový potok]] |27. augusta |- |1422. |[[Tošánsky potok]] |28. augusta |- |1423. |[[Hradský potok (prítok Vyčomy)]] |29. augusta |- |1424. |[[Onžiarsky potok]] |30. augusta |- |1425. |[[Slače]]<br>[[Via Slovakia]] |31. augusta |- |1426. |[[Hlomniansky potok]] |1. septembra |- |1427. |[[Klížsky potok]] |2. septembra |- |1428. |[[Lazenský potok]] |3. septembra |- |1429. |[[Turčiansky potok]] |4. septembra |- |1430. |[[Suchý potok (prítok Vyčomy)]] |5. septembra |- |1431. |[[Malé Jastrabie]] |6. septembra |- |1432. |[[Veľký Selenov]] |7. septembra |- |1433. |[[Rakovinský potok]] |8. septembra |- |1434. |[[Bzinský potok]] |9. septembra |- |1435. |[[Blatnica (prítok Radošinky)]] |10. septembra |- |1436. |[[Stará Radošinka]] |11. septembra |- |1437. |[[Blesovský potok]] |12. septembra |- |1438. |[[Vozokánsky potok (prítok Hlavinky)]] |13. septembra |- |1439. |[[Nemečiansky potok (prítok Hlavinky)]] |14. septembra |- |1440. |[[Kopanický potok (prítok Hlavinky)]] |15. septembra |- |1441. |[[Tekoldiansky potok]]<br>[[Bernadeta Pánčiová]] |16. septembra |- |1442. |[[Alekšinský potok]] |17. septembra |- |1443. |[[Geňov]] |18. septembra |- |1444. |[[Slivášsky potok]] |19. septembra |- |1445. |[[Čížovec]] |20. septembra |- |1446. |[[Hradný potok]] |21. septembra |- |1447. |[[Lieskový potok (prítok Bojnianky)]] |22. septembra |- |1448. |[[Vítkovský potok]] |23. septembra |- |1449. |[[Kuzmický potok (prítok Zľavského potoka)]] |24. septembra |- |1450. |[[Slivnička]] |25. septembra |- |1451. |[[Potôčky (prítok Železnice)]] |26. septembra |- |1452. |[[Vrábeľka]] |27. septembra |- |1453. |[[Lipovec (prítok Chotiny)]] |28. septembra |- |1454. |[[Bystrý potok (prítok Chotiny)]] |29. septembra |- |1455. |[[Mankovec]] |30. septembra |- |1456. |[[Saková]] |1. októbra |- |1457. |[[Švarcov jarok]] |2. októbra |- |1458. |[[Žabokrecký potok (prítok Nitry)]] |3. októbra |- |1459. |[[Chrabriansky kanál]] |4. októbra |- |1460. |[[Krušovský kanál]] |5. októbra |- |1461. |[[Bádický kanál]] |6. októbra |- |1462. |[[Ilus]] |7. októbra |- |1463. |[[Melecký potok]] |8. októbra |- |1464. |[[Silastov]] |9. októbra |- |1465. |[[Dolinský potok (prítok Žitavy)]] |10. októbra |- |1466. |[[Martinovsko-maniansky kanál]] |11. októbra |- |1467. |[[Hulský kanál]] |12. októbra |- |1468. |[[Chrenovka]] |13. októbra |- |1469. |[[Trávnický potok]] |14. októbra |- |1470. |[[Stará Žitava]] |15. októbra |- |1471. |[[Pribetský kanál]]<!--1850--> |16. októbra |- |1472. |[[Michalovský kanál]] |17. októbra |- |1473. |[[Tehelný kanál]] |18. októbra |- |1474. |[[Staničný kanál]] |19. októbra |- |1475. |[[Kuzmov jarok]] |20. októbra |- |1476. |[[Vlkanovský kanál]] |21. októbra |- |1477. |[[Lándorský kanál]] |22. októbra |- |1478. |[[Komočský kanál]] |23. októbra |- |1479. |[[Trnovec (prítok Dlhého kanála)]] |24. októbra |- |1480. |[[Lúžtek]]<br>[[Zoznam turistických značkovaných trás v Malej Fatre]] |25. októbra |- |1481. |[[Lázky (prítok Žitavy)]] |26. októbra |- |1482. |[[Rohožnický potok]] |27. októbra |- |1483. |[[Podegerský potok]] |28. októbra |- |1484. |[[Babindolský potok]] |29. októbra |- |1485. |[[Chyndický potok]] |30. októbra |- |1486. |[[Čeľadický potok]] |31. októbra |- |1487. |[[Obdokovský potok]] |1. novembra |- |1488. |[[Világoš]] |2. novembra |- |1489. |[[Čakýň]] |3. novembra |- |1490. |[[Chosniansky potok]] |4. novembra |- |1491. |[[Brezinský potok (prítok Drevenice)]] |5. novembra |- |1492. |[[Kompanovský potok]] |6. novembra |- |1493. |[[Lysecký potok (prítok Čerešňového potoka)]] |7. novembra |- |1494. |[[Sľažiansky potok]] |8. novembra |- |1495. |[[Topoľový potok (prítok Čerešňového potoka)]] |9. novembra |- |1496. |[[Majerský potok (prítok Žitavy)]] |10. novembra |- |1497. |[[Leveš]] |11. novembra |- |1498. |[[Vápenný potok (prítok Leveša)]] |12. novembra |- |1499. |[[Topoľnica (potok)]] |13. novembra |- |1500. |[[Košiarny potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |14. novembra |- |1501. |[[Lazinky]] |15. novembra |- |1502. |[[Chudý potok]] |16. novembra |- |1503. |[[Blažkov potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |17. novembra |- |1504. |[[Brezový potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |18. novembra |- |1505. |[[Modošský potok]] |19. novembra |- |1506. |[[Suchý potok (prítok Žitavy)]] |20. novembra |- |1507. |[[Kopanický jarok]] |21. novembra |- |1508. |[[Machulinský potok]] |22. novembra |- |1509. |[[Sviniarsky potok (prítok Žitavy)]] |23. novembra |- |1510. |[[Osný potok]] |24. novembra |- |1511. |[[Žitavica]]<br>[[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]] |25. novembra |- |1512. |[[Brodnianka (potok)]] |26. novembra |- |1513. |[[Liešovský potok]] |27. novembra |- |1514. |[[Dlhý potok (prítok Vadičovského potoka)]] |28. novembra |- |1515. |[[Sidorovský potok]] |29. novembra |- |1516. |[[Kanový potok]] |30. novembra |- |1517. |[[Marusov potok]] |1. decembra |- |1518. |[[Drozdov potok]] |2. decembra |- |1519. |[[Žeriavka]]<!--1900--> |3. decembra |- |1520. |[[Súľkov potok]] |4. decembra |- |1521. |[[Podhájsky potok (prítok Kysuce)]] |5. decembra |- |1522. |[[Švaňov potok]] |6. decembra |- |1523. |[[Gundášov potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025]] |7. decembra |- |1524. |[[Vlčovský potok (prítok Kysuce)]] |8. decembra |- |1525. |[[Rulcov potok]] |9. decembra |- |1526. |[[Papajovský potok]] |10. decembra |- |1527. |[[Marcovský potok]] |11. decembra |- |1528. |[[Dáždený potok]] |12. decembra |- |1529. |[[Polkovský potok]] |13. decembra |- |1530. |[[Riečanský potok]] |14. decembra |- |1531. |[[Chotárny potok (prítok Olešnianky)]] |15. decembra |- |1532. |[[Žubrinovský potok]] |16. decembra |- |1533. |[[Markov potok (prítok Čierňanky)]] |17. decembra |- |1534. |[[Gorilov potok]] |18. decembra |- |1535. |[[Čanecký potok]] |19. decembra |- |1536. |[[Kudlov potok]] |20. decembra |- |1537. |[[Rajský potok]] |21. decembra |- |1538. |[[Stankovský potok (prítok Čierňanky)]] |22. decembra |- |1539. |[[Drahošanský potok]] |23. decembra |- |1540. |[[Bukovský potok (prítok Kysuce)]] |24. decembra |- |1541. |[[Nemčákov potok]] |25. decembra |- |1542. |[[Javorský potok (prítok Oščadnice)]] |26. decembra |- |1543. |[[Hanzlov potok]] |27. decembra |- |1544. |[[Tertežský potok]] |28. decembra |- |1545. |[[Lalíkov potok]] |29. decembra |- |1546. |[[Dedovka (potok)]] |30. decembra |- |1547. |[[Dirgasov potok]] |31. decembra |- |1548. |[[Korčínsky potok]] |1. januára |- |1549. |[[Vígľašský potok]] |2. januára |- |1550. |[[Hájnikovský kanál]]<br>[[Rallye Dakar 2026]] |3. januára |- |1551. |[[Lazný potok (prítok Hradnej)]] |4. januára |- |1552. |[[Kamenná (prítok Hradnej)]] |5. januára |- |1553. |[[Mačinová (potok)]] |6. januára |- |1554. |[[Brezinský potok (prítok Detvianskeho potoka)]] |7. januára |- |1555. |[[Kolárov potok]] |8. januára |- |1556. |[[Lohyňa (potok)]] |9. januára |- |1557. |[[Lazný potok (prítok Kocanského potoka)]] |10. januára |- |1558. |[[Stožocký potok]] |11. januára |- |1559. |[[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]] |12. januára |- |1560. |[[Korytársky potok (prítok Slatiny)]] |13. januára |- |1561. |[[Studená voda (prítok Slatiny)]] |14. januára |- |1562. |[[Budáčov jarok]] |15. januára |- |1563. |[[Bartková (prítok Slatiny)]] |16. januára |- |1564. |[[Snoha]] |17. januára |- |1565. |[[Grúňový potok (prítok Slatiny)]] |18. januára |- |1566. |[[Dežmová]] |19. januára |- |1567. |[[Trkotský potok]]<!--1950--> |20. januára |- |1568. |[[Lieskovský potok (prítok Zolnej)]] |21. januára |- |1569. |[[Sebedínsky potok]] |22. januára |- |1570. |[[Lovné]] |23. januára |- |1571. |[[Bečovský potok]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]] |24. januára |- |1572. |[[Hrochotský potok]] |25. januára |- |1573. |[[Žiarsky potok (prítok Zolnice)]] |26. januára |- |1574. |[[Piačkov potok]] |27. januára |- |1575. |[[Očovka]] |28. januára |- |1576. |[[Brveník]]<!--1960--> |29. januára |- |1577. |[[Príslopec (prítok Bielej Oravy)]] |30. januára |- |1578. |[[Vlčí potok (prítok Bielej Oravy)]] |31. januára |- |1579. |[[Okáľka (prítok Zimnej vody)]] |1. februára |- |1580. |[[Paráčsky potok]] |2. februára |- |1581. |[[Požehovka]] |3. februára |- |1582. |[[Prípor (potok)]] |4. februára |- |1583. |[[Predný potok (prítok Lomnice)]] |5. februára |- |1584. |[[Dolniansky potok]] |6. februára |- |1585. |[[Podplav]] |7. februára |- |1586. |[[Šubovka (prítok Hruštínky)]] |8. februára |- |1587. |[[Lipový potok]]<br>[[Val di Fiemme]] |9. februára |- |1588. |[[Bučníkový potok]] |10. februára |- |1589. |[[Dielnický potok (prítok Hruštínky)]] |11. februára |- |1590. |[[Poliansky potok (prítok Zimníka)]]<!--1975--> |12. februára |- |1591. |[[Grúničný potok (prítok Jelešne, Hladovka)]] |13. februára |- |1592. |[[Bystrá (prítok Bobroveckého potoka)]] |14. februára |- |1593. |[[Suchý potok (prítok Bobroveckého potoka)]] |15. februára |- |1594. |[[Čaplovka]] |16. februára |- |1595. |[[Furkaska]] |17. februára |- |1596. |[[Suchý potok (prítok Oravice)]] |18. februára |- |1597. |[[Korytárka (prítok Oravice)]] |19. februára |- |1598. |[[Čimhovský potok]] |20. februára |- |1599. |[[Za Dielom (prítok Oravice)]] |21. februára |- |1600. |[[Vlčí potok (prítok Oravice)]]<!--1985--> |22. februára |- |1601. |[[Štefanovský potok (prítok Oravy)]] |23. februára |- |1602. |[[Medvedský potok]] |24. februára |- |1603. |[[Krátky potok (prítok Oravy)]] |25. februára |- |1604. |[[Martinov potok]] |26. februára |- |1605. |[[Suchý potok (prítok Sivého potoka)]]<br>[[Detské rádio]] |27. februára |- |1606. |[[Pribišská (potok)]] |28. februára |- |1607. |[[Števkovský potok]] |1. marca |- |1608. |[[Holický potok]] |2. marca |- |1609. |[[Ohnutý potok]] |3. marca |- |1610. |[[Starý potok (prítok Bielej vody)]] |4. marca |- |1611. |[[Pečkov potok]] |5. marca |- |1612. |[[Polomský potok (prítok Parnej)]] |6. marca |- |1613. |[[Barina (prítok Parnej)]] |7. marca |- |1614. |[[Bohatá (prítok Parnej)]]<!--2000--> |8. marca |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''2000''' |- |1615. |[[Bláznivý potok]] |9. marca |- |1616. |[[Zabité]] |10. marca |- |1617. |[[Majdan (potok)]] |11. marca |- |1618. |[[Javornícky potok]] |12. marca |- |1619. |[[Orešiansky náhon]] |13. marca |- |1620. |[[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)]] |14. marca |- |1621. |[[Podhájsky potok (prítok Parnej)]] |15. marca |- |1622. |[[Kozárovský potok]] |16. marca |- |1623. |[[Rakyta (prítok Trnávky)]] |17. marca |- |1624. |[[Smolenický potok]] |18. marca |- |1625. |[[Smutná (potok)]] |19. marca |- |1626. |[[Luhový potok]] |20. marca |- |1627. |[[Raková (prítok Trnávky)]] |21. marca |- |1628. |[[Rosuchovský potok]] |22. marca |- |1629. |[[Buková (potok)]] |23. marca |- |1630. |[[Ambrózov kanál]] |24. marca |- |1631. |[[Krupica (potok)]] |25. marca |- |1632. |[[Raštún]] |26. marca |- |1633. |[[Križoviansky kanál]] |27. marca |- |1634. |[[Abrahámsky kanál]]<!--2020--> |28. marca |- |1635. |[[Kuliarsky kanál]] |29. marca |- |1636. |[[Zelenický kanál]]<br>[[Tatra 75]] |30. marca |- |1637. |[[Červenícky kanál]]<br>[[Tatra 54]] |31. marca |- |1638. |[[Rakytovský kanál]]<br>[[Tatra 52]] |1. apríla |- |1639. |[[Vanigovský kanál]] |2. apríla |- |1640. |[[Pečeňadský kanál]] |3. apríla |- |1641. |[[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)]]<br>[[Tatra 30]] |4. apríla |- |1642. |[[Voderadský kanál]] |5. apríla |- |1643. |[[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)]] |6. apríla |- |1644. |[[Očkovský kanál]]<br>[[Tatra 13]] |7. apríla |- |1645. |[[Borovský kanál]]<br>[[Tatra 43]] |8. apríla |- |1646. |[[Veselský kanál]]<!--2037--> |9. apríla |- |1647. |[[Derňodudvážsky kanál]] |10. apríla |- |1648. |[[Kajalský kanál]]<br>[[Parný rušeň 310.0]] |11. apríla |- |1649. |[[Diakovský kanál]] |12. apríla |- |1650. |[[Gorazdovský kanál]] |13. apríla |- |1651. |[[Kráľovský kanál]] |14. apríla |- |1652. |[[Kráľovobrodský kanál]] |15. apríla |- |1653. |[[Šaliansky kanál]]<br>[[Tatra 22]] |16. apríla |- |1654. |[[Selický kanál]]<br>[[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] |17. apríla |- |1655. |[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]]<!--2050--> |18. apríla |- |1656. |[[Vlčiansky kanál]] |19. apríla |- |1657. |[[Šárd]]<br>[[Múzeum osobných automobilov Tatra]] |20. apríla |- |1658. |[[Zemniansky kanál]]<br>[[Tatra V 570]] |21. apríla |- |1659. |[[Obecný kanál]]<br>[[Tatra V 855]] |22. apríla |- |1660. |[[Studiensky kanál]]<br>[[Tatra 600 kabriolet]] |23. apríla |- |1661. |[[Asódsky kanál]]<!--2060--> |24. apríla |- |1662. |[[Asód-Čergov]] |25. apríla |- |1663. |[[Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov)]] |26. apríla |- |1664. |[[Bokonský kanál]] |27. apríla |- |1665. |[[Kolárovo-Kameničná]]<br>[[Prvý nákladný automobil NW]] |28. apríla |- |1666. |[[Stará Částa]] |29. apríla |- |1667. |[[Komárňanský kanál]]<br>[[Tatra 26]] |30. apríla |- |1668. |[[Dropí kanál]] |1. mája |- |1669. |[[Čalovec-Kameničná]]<!--2070--> |2. mája |- |1670. |[[Chotárny kanál]] |3. mája |- |1671. |[[Dunajský kanál]] |4. mája |- |1672. |[[Ňárad-Vrbina]]<br>[[Tatra 23]] |5. mája |- |1673. |[[Vrbina-Medveďov]]<br>[[Tatra 24]] |6. mája |- |1674. |[[Milinovice-Vrbina]]<br>[[Tatra 25]] |7. mája |- |1675. |[[Hanský kanál]] |8. mája |- |1676. |[[Lyonský kanál]]<br>[[Tatra 49]] |9. mája |- |1677. |[[Číčovský kanál]] |10. mája |- |1678. |[[Číčov-Holiare]]<br>[[Tatra 623]] |11. mája |- |1679. |[[Číčov-Klížska Nemá]]<br>[[Tatra 82]] |12. mája |- |1680. |[[Olča-Kosihy]] |13. mája |- |1681. |[[Lél-Kosihy]]<br>[[Tatra 92]] |14. mája |- |1682. |[[Lél-Zlatná]]<!--2090--> |15. mája |- |1683. |[[Poľný kanál]]<br>[[Tatra 93]] |16. mája |- |1684. |[[Ižopský kanál]] |17. mája |- |1685. |[[Gabčíkovo-Ňárad]]<br>[[Iveco Czech Republic]] |18. mája |- |1686. |[[Gabčíkovo-Topoľníky]]<br>[[Sodomka]] |19. mája |- |1687. |[[Patašský kanál]]<br>[[Praga V]] |20. mája |- |1688. |[[Šajbársky kanál]]<br>[[Praga L]] |21. mája |- |1689. |[[Jurová-Veľký Meder]] |22. mája |- |1690. |[[Kračany-Boheľov]]<br>[[Praga N]] |23. mája |- |1691. |[[Boheľovský kanál]] |24. mája |- |1692. |[[Šuľany-Jurová]]<br>[[Praga AN]] |25. mája |- |1693. |[[Belský kanál]]<!--2107--> |26. mája |- |1694. |[[Klátovský kanál]]<br>[[Praga R]] |27. mája |- |1695. |[[Starý Klátovský kanál]]<br>[[Praga T]] |28. mája |- |1696. |[[Malinovo-Blahová]]<br>[[Praga AV]] |29. mája |- |1697. |[[Hamuliakovo-Dobrohošť]]<br>[[Praga Charon]] |30. mája |- |1698. |[[Jatovský kanál]]<br>[[Praga Mignon]] |31. mája |- |1699. |[[Fenešský kanál]]<br>[[Praga Alfa]] |1. júna |- |1700. |[[Kračiansky kanál]]<!--2121--> |2. júna |- |} eibrf3klgvhlvqmjmygkf8xwtycjuw8 10 684668 8227321 7990835 2026-06-02T10:29:39Z Bakjb 236375 fix 8227321 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Hudobné festivaly na Slovensku | nadpis = [[Hudobný festival|Hudobné festivaly]] na Slovensku | stav = autocollapse | skupina1 = Aktívne hudobné festivaly a súťaže | zoznam1 = * [[Ars Organi Nitra]] * [[Bratislavské hudobné slávnosti]] * [[Bratislavské jazzové dni]] * [[CampFest]] * [[Dobrofest]] * [[Dobrý festival]] * [[Easthetic (festival)|Easthetic]] * [[Grape]] * [[Hardfest]] * [[Hip Hop Žije]] * [[Hummel Fest]] * [[Music festival Piešťany]] * [[Organové dni Jozefa Grešáka]] * [[Pohoda (festival)|Pohoda]] * [[Punkáči deťom]] * [[Rock pod Kameňom]] * [[Rock pod Sninským kameňom]] * [[Skapal pes fest]] * [[Soaré]] * [[Topfest]] * [[Turbanfest]] * [[Uprising (festival)|Uprising]] * [[Viva Musica! festival]] * [[Vrbovské vetry]] * [[Festival zlej hudby]] * [[ZooM+]] * [[Žákovic Open]] | skupina2 = Neaktívne hudobné festivaly a súťaže | zoznam2 = * [[Bratislavská lýra]] * [[Festival Hodokvas]] * [[HuRyTan]] * [[Koncert mladosti]] * [[Svätojurský Rámus]] * [[Without Shame Festival]] | pod = Pozri aj: [[:Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]] • [[:Kategória:Folklórne festivaly na Slovensku]] }}<noinclude>stačí pod článok vložiť šablónu: '''<nowiki>{{Hudobné festivaly na Slovensku}}</nowiki>''' a kategória sa doplní automaticky [[Kategória:Navigačné šablóny hudobných festivalov|Slovensko]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Slovenska|Hudobné festivaly]] </noinclude> <includeonly>[[Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]]</includeonly> py32bpndvu5o9d1vm8l000ybygeu5jg 8227323 8227321 2026-06-02T10:31:02Z Bakjb 236375 fix 8227323 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Hudobné festivaly na Slovensku | nadpis = [[Hudobný festival|Hudobné festivaly]] na Slovensku | stav = autocollapse | skupina1 = Aktívne hudobné festivaly a súťaže | zoznam1 = * [[Ars Organi Nitra]] * [[Bratislavské hudobné slávnosti]] * [[Bratislavské jazzové dni]] * [[CampFest]] * [[Dobrofest]] * [[Dobrý festival]] * [[Easthetic (festival)|Easthetic]] * [[Grape]] * [[Hardfest]] * [[Hip Hop Žije]] * [[Hummel Fest]] * [[Music festival Piešťany]] * [[Organové dni Jozefa Grešáka]] * [[Pohoda (festival)|Pohoda]] * [[Punkáči deťom]] * [[Rock pod Kameňom]] * [[Rock pod Sninským kameňom]] * [[Skapal pes fest]] * [[Soaré]] * [[Topfest]] * [[Turbanfest]] * [[Uprising (festival)|Uprising]] * [[Viva Musica! festival]] * [[Vrbovské vetry]] * [[Festival zlej hudby]] * [[ZooM+]] * [[Žákovic Open]] | skupina2 = Neaktívne hudobné festivaly a súťaže | zoznam2 = * [[Bratislavská lýra]] * [[Festival Hodokvas]] * [[HuRyTan]] * [[Koncert mladosti]] * [[Svätojurský Rámus]] * [[Without Shame Festival]] | pod = Pozri aj: [[:Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]] • [[:Kategória:Folklórne festivaly na Slovensku]] }}<noinclude>stačí pod článok vložiť šablónu: '''<nowiki>{{Hudobné festivaly na Slovensku}}</nowiki>''' a kategória sa doplní automaticky [[Kategória:Navigačné šablóny hudobných festivalov|Slovensko]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Slovenska|Hudobné festivaly]]</noinclude> <includeonly>[[Kategória:Hudobné festivaly na Slovensku]]</includeonly> s0bec5ls3bhg7fybmaiyfgqzdykc1hv 0 691394 8227258 8219997 2026-06-02T05:48:31Z ~2026-32527-90 296627 /* Obsadenie */ 8227258 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Dunaj, k vašim službám | en = | logo = | žáner = výpravný dobový [[seriál]] | námet = Jan Coufal<br>Filip Bobiňski | scenár = [[Evita Twardzik]]<br>Jozef Koleják<br>Katarína Mikulíková | réžia = Peter Hoferica<br>Peter Magát<br>Peter Kelíšek | obsadenie = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay<br>[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera<br>[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová<br>Igor Kassala ako Karol Tomka<br>Lesana Krausková ako Alena Valentová<br>[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková<br>[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková<br>[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová<br>[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec<br>Marek Rozkoš ako Peter Kučera<br>Martin Mňahončák ako Viliam Urban<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová<br>[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč<br>[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler | hudba = Peter Graus | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 13 | počet častí = 294 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Mirka Grimaldi | producent = Peter Kelíšek, Alexandra Dubovska | kamera = Martin Jurči <br>Roman Šupej<br>Sean Grimaldi | strih = Michal Čepec <br>Simona Vallovičová <br>Peter Sedláčik <br>Maroš Šlapeta | dĺžka = cca 55-60 min. | spoločnosť = BEETLE s.r.o. | distribútor = | rok orig = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|15}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} }} '''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál]] na [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj {{!}} Televízia Markíza | url = https://dunaj.markiza.sk | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v 2023: Výpravný seriál s Koleníkom aj novinka s Maštalírom, na jar nové Let´s Dance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2023-vypravny-serial-s-kolenikom-novinka-s-mastalirom-na-jar-nova-seria-lets-dance | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Synopsa == Seriál sa odohráva v roku [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. == Obsadenie == {|class="wikitable" |+ |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | poznámky ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |hlavné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" | rodina Kučerovci |- | [[Emil Horváth]] | Rudolf Kučera |bývalý majiteľ a predavač na oddelení hudby obchodného domu Dunaj, upratovač, v odboji | manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zdena Studenková]] | Edita Kučerová {{Small|(rod. Koháryová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá predsedníčka spolku slovenských žien, v odboji | manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie, bývalá partnerka Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marek Rozkoš]] | '''†''' Peter Kučera | spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter Klaus | manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a polorodý brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane, synovec Antona, bratranec Antonie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Svarinská]] | Klára Kučerová | bývalá spolumajiteľka Dunaja a predavačka na oddelení módy | snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity, bývalá partnerka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Michalko]] |Filip Kučera |dieťa |syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |6. |- |[[Tomáš Maštalír]] |Leopold Kučera |dlhodobo v kúpeľoch, býva vo Švajčiarsku, začal znova chodiť po úraze (padol z koňa) |syn Edity a Vladimíra, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie, synovec Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marta Turianová]] |Hana Petrášová |slúžka u Kučerovcov | ---- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bocskayovi |- | [[Barbora Andrešičová]] | Irena Bocskay {{Small|(rod. Kučerová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá riaditeľka v kameňolome a šéfredaktorka Hlasu odboja | manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a polorodá sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie a Františka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ivan Šándor]] | Imrich Bocskay | šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja | manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Thalia Alexandra Král]] | Lujza Bocskay |školačka | dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Šimon Silaj]] | '''†''' Oto Bocskay |zomrel pri bombardovaní | syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Holubcova |- | [[Filip Tůma]] | Anton Holubec | šéf tajných služieb, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, kolaborant | manžel Terezy, otec Antónie a Františka, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Barbora Chlebcová]] | Tereza Holubcová <small>(rod.Lapšanská)</small> | bývalá vedúca a predavačka na oddelení módy v Dunaji, bývalá veliteľka ženského krídla HSĽS a bývalá predsedníčka SSŽ |manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 9. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Mitríková]] |Antónia Holubcová |dieťa |dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |František |dieťa |syn Adely a Antona, polorodý brat Antonie, synovec Edity a Rudolfa, bratranec Ireny a Leopolda | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. |- ! colspan="7" |rodina Almásyovci |- | [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]] | Ernest Almásy | šľachtic, v odboji | otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 8., 10.-14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Dočekalovi |- |[[Simona Kollárová]] |'''†''' Júlia Dočekalová |zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona Holubca |vdova, matka Petríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Peter Dočekal |žije u Kučerovcov |syn Júlie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |hlavné židovské rodiny : |- ! colspan="7" | rodiny Gutmannovci a Dušekovci |- | [[Jakub Jablonský]] | Dávid Gutmann |žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni židov, partizán | partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Dubayová]] | '''†''' Eva Dušeková | majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave | partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Minarovič]] |Ján Dušek |dieťa |syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 11. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Adela Babulic]] |Mária Dušeková |dieťa |dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Klinčúch]] |Adam Dušek |gardista |brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Pilzová]] | Mária Gutmannová | bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, židovka, služka a pekárka v Auschwitzi | babka Dávida, prababka Janka a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- ! colspan="7" | rodina Urbanovci |- | [[Martin Mňahončák]] | Viliam Urban | bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, teraz v koncentračnom tábore | partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Brocková]] | Anna Urbanová | židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na protektoráte, teraz v koncentračnom tábore | partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adela Babulic]] |Veronika Urbanová |dieťa, teraz v koncentračnom tábore |dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.{{--}}11., 13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vincent Figula]] |Ondrej Čontoš |dieťa |syn Malvíny, adoptívny syn Viliama, v starostlivosti Jána Kováča | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |6. - 11., 13. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Stanislava Urbanová |matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou |matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | '''†''' Malvína Čontošová | bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zabitá básnikom Valeriánom | matka Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | vedenie a zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Adam Bardy]] |Lukáš Kudlička |majiteľ obchodného domu Dunaj, podnikateľ, vrah svojho otca, v odboji |snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nela Pocisková]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> |podnikateľka, spolumajiteľka Dunaja |dcera Aurélie Brunovské, bývalá manželka Lukáša, milenka Antona Holubca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Lesana Krausková]] | Alena Valentová | bývalá vedúca na oddelenia módy, módná návrhárka, špionka v rafinérii Apollo, v odboji |snúbenica Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Matej Landl]] | Ján Kováč | bývalý okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátník v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu, stará sa o Ondríka s Luciou |vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie a Lucie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Igor Kasala]] | Karol Tomka | vedúci v reštaurácii | manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Jackovičová]] |Elena |sekretárka |zamestnankyňa Lukáša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Ema |predavačka |kolegyňa Aleny, Kláry a Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Monika Szabó]] |'''†''' Magdaléna Koptíková <small>(rod.Lepáčková)</small> |bola fotografka v Dunaji, v odboji, pomáhala s Hlasom odboja, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom |manželka Laca, bývalá manželka Viliama, adoptívna mama Veroniky a Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |'''†''' Marína Kováčová <small>( rod.Valentová )</small> |sekretárka, zomrela pri pôrode |manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Cibula]] |Milan Kohút |opravár, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu |bývalý priateľ Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Peter Trník]] | Emil Klimo | vedúci strážnej služby |kamarát Karola a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Kyzeková]] | Lýdia | sekretárka |kamarátka Emila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Spáčová]] | Marta Grúberová | klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu |kamarátka Kláry a Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemocnica : |- | [[Sarah Arató]] | Dr. Šarlota Majerová | lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji |mama Barbory, bývalá manželka Ivana '''†''', bývalá priateľka Leopolda Matúša a Jonáša, kolegyňa Vilmy, Václava a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dušan Szabó]] | Dr. Václav Važan | primár v nemocnici |kolega Šarloty, Vilmy a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Koči]] |Ľuboš Brezina |lekár, má cukrovku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]] |František Lauka |lekár, má amputovanú ruku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Krejčová]] |Zuzana Lukáčová |zdravotná sestra v nemocnici |sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalý zamestnanci nemocnice : |- |[[Ján Greššo]] |'''†''' Dr. Ivan Majer |primár psychiatrie, bol zastrelený na Patrónke SS vojákom |bývalý manžel Šarloty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4. - 5., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |14. |- |[[Ivan Krúpa]] |[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák |dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár |profesor na lekárskej fakulte | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |príslušníci SS s rodinami & nemeckí občania : |- ! colspan="7" | rodina Klausovci |- | [[Ján Koleník]] | Walter Klaus | príslušník SS, vrah Petra '''†''', Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička | manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga '''†''', švagor Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Majeská]] | Helga Klaus <small>(rod. Diettrich)</small> |manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga | manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Székely]] |Eliza Klaus |dieťa |dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''<small>(oficiálne Waltera)</small>'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 12.,14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Bruno Oravec]] |Richard Klaus |dieťa |syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |'''†''' Wolfgang Klaus |zomrel na záškrt |syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Šimon Jakuš]] |'''†''' Wolfgang Klaus |mal Downov syndróm, bol udusený Walterom |brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lívia Michalčík Dujavová]] |Dita Klaus |opatrovateľka Wolfganga |sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Šicková]] | Miriam | slúžka u Klausovcov | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Diettrich |- |[[Jana Kovalčiková]] |Lena Diettrich |majiteľka kabaretu a bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, v odboji |partnerka Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha '''†''', sestra Helgy, švagriná Waltera, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 8. 10.- 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Mistrík]] |'''†''' Joseph Diettrich |nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj |otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Raue |- |[[Monika Hilmerová]] |Dr. Vilma Raue <small>(rod.Rusnáková)</small> |doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy |manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Dobrík]] |Dr. Franz Raue <small>( Albert Zauber )</small> |príslušník armády, lekár, v odboji |manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Krištof Kelíšek]] |Thomas Raue |študent nemeckého gymnázia, v odboji |partner Barbory, syn Alberta / Franze Raue, nevlastný syn Vilmy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Landlová]] |Hilda Wágnerová |hrdá na nacistický režim |manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vladimír Rohoň]] |Karol Wágner |hrdý na nacistický režim |manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Müllerovci |- | [[Martin Nikodým]] | Hans Müller | príslušník SS, Sturmbannführer |otec Bernarda, manžel Saskii | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Saskia Müller |žena v domácnosti |manželka Johanna, matka Bernarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 6., 10. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Oliver Hlasný]] |Bernard Müller |žiak nemeckého gymnázia |syn Johanna a Saskii kamarát Daga a Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Krügerovci '''†''' |- | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | '''†''' Gerhard Krüger | príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†,''' zastrelil ho Laco |manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |'''†''' Ingrid Krügerová |zomrela na gangrénu |manželka Gerharda '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Maroš Baňas]] |'''†''' Dag Krüger |žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, na ňom aj zomrel |syn Gerharda '''†''' a Ingrid '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bauerovci |- |[[Kamila Heribanová]] |Lucia Vychodilová |sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička, v odboji |dcéra Berty, mama Jurka '''†,''' manželka Romana '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Berta Bauer |karpatská <nowiki>''slovenská''</nowiki> Nemka, udala svojho zaťa a Urbanovce, hrála to, že je invalidná |matka Lucie, svokra Romana '''†''', babka Jurka '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ottó Culka]] |'''†''' Roman Vychodil |chemik, v odboji, zomrel na streľbu |manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Grabeovci |- |[[Ján Bakala]] |'''†''' Horst Grabe |Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss |manžel Frídy, milenec Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Diana Dulinková]] |Frída Grabe |odišla do Berlína |vdova po Horstovi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Weissovci '''†''' |- | [[Marek Fašiang]] | '''†''' Ludwig Weiss | Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus | bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5.{{--}}6., 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia SS armády |- |[[Marcel Ochránek]] |Erich Fischer |príslušník SS, Standartenführer |páčila sa mu Helga Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Přemysl Boublík]] |Günter |príslušník SS | býval s Klárou, Alenou a Lacom | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Enrico Favero]] |'''†''' Lars |príslušník SS, zabila ho Kristína Steinerová |kamarát Güntera | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Adam Jančina]] |'''†''' Jürgen Schultz |príslušník SS, srazila ho autom Helga Klaus |páčila sa mu Kristína | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |'''†''' Sebastian Bach |príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa |spolužiak Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Jürgen Weismann |príslušník SS |páčila sa mu Lena | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemeckí občania : |- |[[Adriana Novakov]] |Astrid Höss |aristokratka, neter Rudolfa Hössa, skončila v koncentračnom tábore z ktorého utiekla, teraz sa ukrývá s partizánmi |bývalá milenka Waltera Klausa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 12. 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lucia Vráblicová]] |Gloria Maschke |bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov |asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]] | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Bianka Šutičová]] |Ulrike Haushoffer |nemecká občianka |páčil sa jej Ludwig Weiss | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany : |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | Július Šándor | gardista, vrah Františka Kocába , vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády |bývalý priateľ Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8., 12. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Grman]] |Vojtech Kadnár |gardista, vo väzení |kamarát Júliusa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Frflajs]] |Patrik |gardista |kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Šípka]] |Jožo |gardista |kamarát Patrika, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Trepáč]] |Nikolas |gardista |kamarát Patrika, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]] |Boris |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marcel Čálik]] |Kazimír |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Haveta]] |Oto |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Kupec]] |Izidor |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Kocábova |- |[[Pavol Topoľský]] |'''†''' František Kocáb |gardista, bol zabitý Júliusom |manžel Valérie, ujo Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2.,4. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Brainerová]] |Valéria Kocábová |dôchodkyňa |vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8., 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia slovenského odboja : |- | [[Filip Šebesta]] | Ladislav Koptík |člen odboja, komunista | vdovec po Magde '''†,''' brat Anežky '''†,''' kamarát Dávida | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Pecha]] |Michal Belan <small>( Karol Marceli )</small> |nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole |snúbenec Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7., | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |10. |- ! colspan="7" |členovia slovenské armády : |- |[[Dávid Hartl]] |Vincent Lém |vojak, partizán pri SNP |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia rudej armády : |- |[[Adam Madeja]] |'''†''' Váňa |vojak, zastrelil ho Tibor |kamarát Sergeja | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" |12. |- |[[Ladislav Ladomirjak]] |'''†''' Sergej |vojak, zastrelil ho Váňa |kamarát Váňu | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia komunistickej strany : |- |[[Paula Lopatovská]] |'''†''' Milada |komunistka, bola zavretá v Ilave, partizánka, zabitá Tiborom |kamarátka Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.,12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristóf Melecsky|Kristóf Melecsky]] |Dezider |komunista bol zavretý v Ilave |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok : |- | [[Oľga Belešová]] | Valeria Valešková | členka spolku slovenských žien | manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}3., 5.{{--}}7., 9. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gajdošová-Letková]] | Gizela Hoffmannová | členka spolku slovenských žien | manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5.{{--}}6., 9. - 10., 13 | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci kabaretu : |- |[[Viktória Kondrashová]] |Zita |speváčka v kabarete |vysmievala sa z Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |františkánsky kostol : |- |[[Ján Gallovič]] |kňaz Povzdech |františkánsky kňaz |ordinár seminaristu | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. - 8., 11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" |rodina Hanákovci '''†''' |- |[[Juraj Loj]] |'''†''' Viktor Hanák |šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo |manžel Oľgy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Barbora Bezáková]] |'''†''' Oľga Hanáková |umelkyňa, zabitá manželom |manželka Viktora '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Horváthovci |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]] | Pavol Horváth | bývalý policajný prezident | manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}10., 12., 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Frenglová]] | Alžbeta Horváthová | členka spolku slovenských žien | manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}7., 9. - 10., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Mária Schumerová]] | '''†''' Johana Kučerová <small>(rod.Horváthová)</small> | umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá | manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Turzovci |- |[[Žofia Martišová]] |Stela Turzová |dôchodkyňa |babka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Pokorný]] | Kamil Turza | právnik | vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Maníkovci |- |[[Marián Labuda ml.]] |Tibor Maník |gardista, bývalý vedúcí na pošte v Banskej Bystrici, teraz <nowiki>''partizán''</nowiki>, vrah partizánov |manžel Táni, otec Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Katarína Baranová]] |Táňa Maníková |žena v domácnosti |manželka Tibora, matka Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Tibor Maník<small>ml.</small> |dieťa |syn Tibora a Táni | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bogárovci |- | [[Juraj Rašla]] | Štefan Bogár |bývalý gardista | otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Edita Borsová]] |Marta Bogárová |bývalá majiteľka penziónu |manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Pavol Bogár |žiak nemeckého gymnázia |syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | rodina Lukáčovci |- | [[Matúš Kvietik]] | Jakub Lukáč | bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Chiara Mederová]] |Gréta Kopecká |bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |priateľka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jan Révai]] |Martin Lukáč |v Amerike s deťmi |bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Zvaríková]] | '''†''' Zuzana Lukáčová st. | zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] |manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Richard Kinšt]] | Ľudovít Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Anna Lukáčová | školáčka v Amerike |sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Matej Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Ludovíta a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | |Pavol Lukac |skolak v Amerike |brat Jakuba,Anny, Ludovita ,Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |židovské rodiny & židia : |- |[[László István Béhr]] |Kasper |žid, utiekol cez hranice |láska Leny Diettrich | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Csongor Kassai]] |Joachim |žid, učil deti v dielni |otec Alžbety, kamarát Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sofia Lord]] |Alžbeta |hluchonemé dieťa |dcéra Cyrila, kamarátka Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Sihelská]] |Chana |pracovala na ústredni židov |kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Chalmovský]] |Jakob |pracovala na ústredni židov |kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Šúrová]] |Jozefína Weinbergová |židovka, dojka Antónie |manželka Zoltána, matka Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Legíň]] |Zoltán Weinberger |žid |manžel Jozefíny, otec Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Makar Tikhomirov]] |Rudolf Vrba/Walter Rosenberg |žid, ktorý utiekol z Osvienčimu | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Leon |žid, žiak |kamarát Thomasa, na ulici ho napadli Jonáš, Dag a Bernard | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Veronika Šupejová]] |Sára Lochová |židovka |Matka Šimona a Adiny, kamarátka Ester a Anny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anton Šulík ml.]] |Áron Alner |bývalý pekár v Dunaji, žid, utiekol do Maďarska s rodinou |Manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}5., 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Gavláková]] |Ráchel Elsnerová |pracuje v dielni |Matka Judity, kamarátka Árona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |v deji sa už tieto židovké rodiny nevyskytujú : |- ! colspan="7" | rodina Steinerovci |- | [[Marián Slovák]] | Izák Steiner | bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny | manžel Ester, otec Ervína '''†''', svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]] |Ester Steinerová |žena v domácnosti, odišla do Palestíny |manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2, 4.. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Károly Tóth|Karol Tóth]] | '''†''' Ervín Steiner | bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP) | manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Kristína Steinerová <small>( rod. Bogárová )</small> | čašnička v kabarete, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova | vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4., 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Turek]] |Kornel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Štefánia Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Rebeka Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Natan Šantavý]] |Samuel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Karnitzová |- |[[Veronika Lackovičová]] |Ester Karnitzová |v koncentračnom tábore, židovka |dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tibor Fabó]] |'''†''' Félix Karnitz |žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore |otec Ester, manžel Adiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Valéria Fürješová]] |'''†''' Adina Karnitzová |židovka, bývalá lekárnička, zabitá Valeriánom |manželka Félixa, matka Ester | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | aktuálné ostatné postavy : |- |[[Roman Poláčik]] |René Monde |cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji |partner Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tamara Hrnčiarová]] |Dorota Gajdošová |speváčka v kabarete |páči sa jej Joachim býva u Kučerovcov | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. | style="text-align: center;" |13. |- |[[Gréta Polonská]] |Barbora Vargová |študentka, čaká dieťa |dcéra Šarloty a Jonáša. Čakajú s Thomasom dieťa, idú sa brať. | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Peter Ondrejička]] |Jonáš Krupina |podnikateľ |otec Barbory a Dany, láska Šarloty, manžel Boženy | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. - 14. | style="text-align: center;" | |- |[[Noël Czuczor]] |Oskar |objavil sa v kabarete |páči sa mu Dorota | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy : |- |[[Erik Žibek]] |Matúš Lenart |letec z letky, barman, zrádca, odišel preč po odhalení, bol v odboji |bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha aj Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6., 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maroš Kramár]] |Vladimír Ruttkay |obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia |bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondřej Kavan]] |Ján Nehera |majitel obchodného domu Nehera |šéf Adely, známy Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Donutil]] |Oldřich Albín Nový |herec, má ženu židovku |kolega Evy Dušekovej '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Dolná]] |Rozália Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |teta Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ela Lehotská]] |Ida Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |matka Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Oľga Solárová]] |Otília Kudličková |dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave |nevlastná mama Lukáša, sestra Dariny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juliana Hamranová]] |Nora Čenková |vdova, jej muž zomrel v bani |mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |mladšie verzie postav : |- |[[Samuel Teicher]] |Rudolf Kučera |mladšia verzia Rudolfa | bol zamilovaný do Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alexandra Sokolová]] |Edita Koháryová |mladšia verzia Edity | bola zamilovaná do Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Kaprálik]] |Vladimír Ruttkay |mladšia verzia Vladimíra | záletník | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy, ktoré zomreli : |- |[[Lucia Siposová]] |'''†''' Ela |bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus |bývalá kamarátka Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Andrea Kiráľová]] |'''†''' Viera Vargová |služobná, zomrela v nemocnici po chorobe |starala sa o Barboru <small>( dcéru Šarloty a Jonáša</small> <small>)</small> | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |12. - 13. | style="text-align: center;" | |- |[[Andrea Süttöová]] |'''†''' Agáta Kudličková |zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, ktorú spáchal jej syn Lukáš |mama Lukáša Kudličku | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10. |- |[[Sára Suchovská]] |'''†''' Anežka Koptíková |obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji |sestra Laca, bola zalúbená do Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Hargaš]] |'''†''' Valerián Furdek |básnik, vrah mladých žien |bol zabitý Antonom Holubcom | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |'''†''' Jarka |speváčka, obesil ju Walter Klaus |bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dagmar Sanitrová]] |'''†''' Eleonóra Rakovská <small>( Bernadetta )</small> |matka predstavená |biologická mama Kláry, babka Filipa, láska Ernesta Almásy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]] |'''†''' Marek Drobný |zlodej, bol zabitý |bývalý priateľ Emílie | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | | # - 2. | |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Prvá epizóda ! Posledná epizóda |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1.]]''' | 20 | [[10. január]] [[2023]] | [[16. marec]] [[2023]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 | rowspan="17" | [[TV Markíza]] |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2.]]''' | 20 | [[21. marec]] [[2023]] | [[30. máj]] [[2023]] |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#3. séria|3.]]''' | 15 | [[22. august]] [[2023]] | [[10. október]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| |'''[[#4. séria|4.]]''' | 15 | [[12. október]] [[2023]] | [[30. november]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[5. december]] [[2023]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#5. séria|5.]]''' | 21 | [[23. január]] [[2024]] | [[4. apríl]] [[2024]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#9BD7C8; width:1%;"| | '''[[#6. séria|6.]]''' | 21 | [[9. apríl]] [[2024]] | [[20. jún]] [[2024]] |- | style="background:#0e6a9f; width:1%;"| | '''[[#7. séria|7.]]''' | 17 | [[27. august]] [[2024]] | [[22. október]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | '''[[#8. séria|8.]]''' | 17 | [[24. október]] [[2024]] | [[19. december]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[19. december]] [[2024]] | Štvrtok 22:10 |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#9. séria|9.]]''' | 22 |[[6. január]] [[2025]] |[[18. marec]] [[2025]] | Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)<br />Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#10. séria|10.]]''' | 22 |[[20. marec]] [[2025]] |[[10. jún]] [[2025]] | Utorok a štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]''' | colspan="2" |[[12. jún]] [[2025]] | Štvrtok 20:30 |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#11. séria|11.]]''' | 14 | [[2. september]] [[2025]] | [[23. október]] [[2025]] | rowspan="2" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | '''[[#12. séria|12.]]''' | 14 | [[28. október]] [[2025]] | [[4. december]] [[2025]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[9. december]] [[2025]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#13. séria|13.]]''' |19 | [[27. január]] [[2026]] |2. apríl 2026 | | Utorok a štvrtok 20:30 |- | |14. | |7. apríl 2026 |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 10. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 17. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 19. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 24. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 26. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 31. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. marec 2023 }} |} === 2. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | № ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | # ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Názov ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Réžia ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Scenár ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. máj 2023 }} |} {{Časť (TV seriál)}} === 3. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2023 }} |} === 4. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. november 2023 }} |} === Vianočný špeciál (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2023 }} |} === 5. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 79 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 80 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 81 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 82 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 83 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 84 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 85 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 86 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 87 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 88 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 88 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 89 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 90 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 91 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 92 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024 }} |} === 6. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 93 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 94 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 95 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 96 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 97 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 98 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 99 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 100 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 101 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 102 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 103 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 104 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 105 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 106 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 106 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 107 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 107 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 108 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 108 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 109 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 109 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 110 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 110 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 111 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 111 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 112 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 112 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 113 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 113 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. jún 2024 }} |} === 7. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 114 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 114 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 115 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 115 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 116 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 116 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 117 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 117 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 118 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 118 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 119 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 119 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 120 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 120 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 121 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 121 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 122 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 122 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 123 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 123 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 124 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 124 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 125 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 125 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 126 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 126 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 127 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 127 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 128 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 128 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 129 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 129 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 130 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 130 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. október 2024 }} |} === 8. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 131 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 131 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 132 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 132 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 133 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 133 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 134 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 134 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 135 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 135 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 136 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 136 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 137 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 137 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 138 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 138 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 139 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 139 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 140 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 140 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 141 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 141 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 142 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 142 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 143 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 143 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 144 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 144 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 145 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 145 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 146 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 146 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 147 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 147 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 148 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 148 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === 9. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 149 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 149 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 150 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 150 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 151 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 151 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 152 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 152 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 153 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 153 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 154 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 154 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 155 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 155 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 156 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 156 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 157 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 157 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 158 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 158 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 159 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 159 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 160 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 160 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 161 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 161 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 162 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 162 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 163 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 163 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 164 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 164 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 165 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 165 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 166 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 166 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 167 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 167 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 168 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 168 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 169 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 169 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 170 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 170 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} |} === 10. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 171 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 171 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 172 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 172 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 173 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 173 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 174 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 174 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 175 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 175 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 176 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 176 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 177 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 177 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 178 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 178 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 179 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 179 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 180 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 180 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 181 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 182 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 183 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 184 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 185 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 186 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 187 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 188 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 189 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 190 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 191 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 192 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} |} === Príbeh, ktorý ožil (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 193 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} |} ===11. séria (2025)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 194 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 195 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 196 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 197 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 198 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 199 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 200 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 201 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 202 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 203 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 204 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 205 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 206 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 207 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} |} === 12. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 208 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 209 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 210 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 211 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 212 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 213 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 214 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 215 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 216 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 217 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 218 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 219 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 220 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 221 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} |} === Vianočný špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 222 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. december 2025 }} |} === 13. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 223 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 224 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 225 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 226 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 227 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 228 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 229 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 230 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 231 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 232 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 233 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 234 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 235 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 236 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 237 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 238 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 239 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 240 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 241 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} |} == Galéria == <gallery> File:Námestie SNP 30 03.jpg|Skutočný [[Obchodný dom Dunaj]] v Bratislave pred poslednou rekonštrukciou, ktorá mu vrátila pôvodný vzhľad (2018) File:Bratislava Šulekova 9 495.jpg|Penzión (v skutočnosti [[vila]] na [[Šulekova ulica (Bratislava)|Šulekovej ulici]] 9 v Bratislave) File:Bratislava castle historical picture.jpg|[[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]] s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] (17. storočie) File:Františkánsky kostol priečelie.jpg|[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)|Františkánsky kostol]] v Bratislave File:Smoke rising from the Apollo refinery in Bratislava on June 16, 1944.jpg|Autentická fotografia bombardovania [[Apollo (podnik)|rafinérie Apollo]] v Bratislave (16. jún 1944) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} * {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}} * {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}} * {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]] [[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]] s9vh78ciuntpk3oj4hchm04d8xkheez 2 699366 8227203 8226775 2026-06-01T20:54:23Z Martingazak 234259 Linka 8227203 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] qpkbyc3gcqjrj8tjf10h1lp77qg9txa 2 700977 8227289 8220600 2026-06-02T07:00:20Z Bakjb 236375 O 8227289 wikitext text/x-wiki [[:fr:Flore des Pyrénées]] === Zoznam rastliných druhov Pyrenejí === {{CompactTOC}} V tabuľke zoznamu sú uvedené [[Binomické meno|vedecký názov]] [[druh (taxonómia)|druhu]] alebo [[poddruh]]u,<ref name=":0">[[Tela Botanica]] ([http://www.tela-botanica.org/ webová stránka]).</ref> [[triviálny názov]] (ak existuje, [[Slovenčina|slovensky]]), [[Čeľaď (taxonómia)|čeľaď]]<ref name=":0" /> a prípadné poznámky<ref>Pokiaľ ide o [[endemit]], zdrojom je [[Marcel Saule]], ''La Grande Flore illustrée des Pyrénées'', [[Éditions Milan]] {{ISBN|2-74590-637-2}}.</ref>. === A === [[Image:Aster des Pyrénées.jpg|thumb|''[[Aster pyrenaeus]]'']] {| class="wikitable"|- ! Vedecký názov!! Triviálny názov !! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]] !! Poznámky |- | [[Aconitum anthora|''Aconitum anthora'']]|| [[prilbica jedhojová]]|| [[iskerníkovité]]|| |- | ''[[Aconitum lycoctonum]]''|| [[prilbica žltá]]|| [[iskerníkovité]]|| |- | ''[[Aconitum lycoctonum subsp. vulparia]]''|| || [[iskerníkovité]]|| |- | ''[[Aconitum napellus subsp. napellus]]''|| || [[iskerníkovité]]|| |- | ''[[Adenostyles alliariae]]''|| [[mačucha cesnačkovitá]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[×Aegilotriticum triticoides]]''|| || [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Alliaria petiolata]]''|| [[cesnačka lekárska]]|| [[kapustovité]]|| |- | ''[[Allium victorialis]]''|| [[cesnak hadí]]|| [[amarylkovité]]|| |- | ''[[Androsace carnea]]''|| || [[prvosienkovité]]|| |- | ''[[Anemone narcissiflora]]''|| [[veternica narcisokvetá]]|| [[iskerníkovité]]|| |- | [[Angelica razulii|''Angelica razulii'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Antennaria carpatica]]''|| [[plešivec karpatský]]|| [[astrovité]] || |- | ''[[Anthyllis montana]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Anthyllis vulneraria subsp. boscii]]''|| || [[bôbovité]]||[[endemit]] |- | ''[[Antirrhinum sempervirens]]''|| || [[skorocelovité]]||[[endemit]] |- | ''[[Aquilegia pyrenaica]]''|| || [[iskerníkovité]]||[[endemit]] |- | ''[[Aquilegia vulgaris]]''|| [[orlíček obyčajný]]|| [[iskerníkovité]]|| |- | ''[[Arnica montana]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Asperula cynanchica]]''|| [[marinka psia]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Asperula hirta]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Asphodelus albus]]''|| [[asfodel biely]]|| [[asfodelovité]]|| |- | ''[[Asphodelus albus subsp. delphinensis]]''|| || [[asfodelovité]]|| |- | ''[[Aster alpinus]]''|| [[astra alpínska]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Aster pyrenaeus]]''|| || [[astrovité]]||[[endemit]] |- | ''[[Astragalus sempervirens]]''|| || [[bôbovité]]|| |} === B === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Bartsia alpina]]''|| [[bartsia alpínska]]|| [[zárazovité]]|| |- | [[Bartsia spicata|''Bartsia spicata'']]|| || [[zárazovité]]|| [[endemit]] |- | ''[[Biscutella laevigata]]''|| [[dvojštítok hladkoplodý]]|| [[kapustovité]]|| |- | ''[[Bistorta vivipara]]''|| [[hadovník živorodý]]|| [[stavikrvovité]]|| |- | ''[[Brimeura amethystina]]''|| || [[ľaliovité]]|| |} === C === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Cardamine raphanifolia]]''|| || [[kapustovité]]|| |- | ''[[Chamerion angustifolium]]''|| [[kyprina úzkolistá]]|| [[pupalkovité]]|| široko distribuovaná |- | ''[[Crepis pygmaea]]''|| || [[astrovité]]|| |} === D === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Daphne cneorum]]''|| [[lykovec voňavý]]|| [[vrabcovníkovité]]|| |- | ''[[Daphne mezereum]]''|| [[lykovec jedovatý]]|| [[vrabcovníkovité]]|| |- | ''[[Dichoropetalum schottii]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Doronicum grandiflorum]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Draba aizoides]]''|| [[chudôbka vždyzelená]]|| [[kapustovité]]|| |} === E === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Epilobium hirsutum]]''|| [[vŕbovka chlpatá]]|| [[pupalkovité]]|| |- | ''[[Epilobium montanum]]''|| [[vŕbovka horská]]|| [[pupalkovité]]|| |- | ''[[Erica vagans]]''|| || [[vresovcovité]]|| |- | ''[[Erigeron alpinus]]''|| [[turica alpínska]] || [[astrovité]]|| |- | ''[[Erinus alpinus]]''|| || [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Eriophorum angustifolium]]''|| [[páperník úzkolistý]]|| [[šachorovité]]|| |- | ''[[Eriophorum scheuchzeri]]''|| [[páperník Scheuchzerov]]|| [[šachorovité]]|| |} === F === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[×Festulolium loliaceum]]''|| || [[lipnicovité]]|| |} === G === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Gagea fragifera]]''|| || [[ľaliovité]]|| |- | ''[[Galanthus nivalis]]''|| [[snežienka jarná]]|| [[amarylkovité]]|| |- | ''[[Galeopsis angustifolia]]''|| [[konopnica úzkolistá]], [[ziabor úzkolistý]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Galeopsis ladanum]]''|| [[konopnica širokolistá]], [[ziabor širokolistý]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Galeopsis ladanum subsp. ladanum]]''|| || [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Galeopsis pyrenaica]]''|| || [[hluchavkovité]]|| [[endemit]] východných Pyrenejí ([[Francúzsko]], [[Španielsko]]) |- | ''[[Galeopsis tetrahit]]''|| [[konopnica napuchnutá]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Galium aparine]]''|| [[lipkavec obyčajný]]|| [[marenovité]]|| široko distribuovaný |- | ''[[Galium aristatum]]''|| [[lipkavec Schultesov]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium cespitosum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium cometorhizon]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium corrudifolium]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium debile]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium glaucum]]''|| [[lipkavec sivý]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium lucidum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium marchandii]]''|| || [[marenovité]]|| |- | [[Galium maritimum|''Galium maritimum'']]|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium minutulum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium mollugo]]''|| [[lipkavec mäkký]]|| [[marenovité]]|| |- | [[Galium mollugo subsp. erectum|''Galium mollugo subsp. erectum'']]|| || [[marenovité]]|| |- | [[Galium mollugo subsp. mollugo var. mollugo|''Galium mollugo subsp. mollugo var. mollugo'']]|| || [[marenovité]]|| |- | [[Galium murale|''Galium murale'']]|| || [[marenovité]]|| |- | [[Galium odoratum|''Galium odoratum'']]|| [[lipkavec marinkový]]|| [[marenovité]]|| |- | [[Galium palustre|''Galium palustre'']]|| [[lipkavec močiarny]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium palustre subsp. palustre]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium papillosum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium parisiense]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium parisiense subsp. parisiense]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium pumilum]]''|| [[lipkavec nízky]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium pumilum subsp. pumilum var. pumilum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium pumilum subsp. pumilum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium pyrenaicum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium rotundifolium]]''|| [[lipkavec okrúhlolistý]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium saxatile]]''|| [[lipkavec skalný]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium spurium]]''|| [[lipkavec pochybný]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium spurium subsp. tenerum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium sylvaticum]]''|| [[lipkavec lesný]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium tenue]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium timeroyi]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium tricornutum]]''|| [[lipkavec trojrohý]]|| [[marenovité]]|| |- | [[Galium uliginosum|''Galium uliginosum'']]|| [[lipkavec slatinný]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium verrucosum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium verrucosum subsp. verrucosum]]''|| || [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium verum]]''|| [[lipkavec syridlový]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Galium ×pomeranicum]]''|| [[lipkavec pomoranský]]|| [[marenovité]]|| |- | ''[[Gastridium ventricosum]]''|| || [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Gaudinia fragilis]]''|| || [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Genista anglica]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista cinerea]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista delphinensis]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista hispanica]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista monspessulana]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista pilosa]]''|| [[kručinka chlpatá]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista pilosa subsp. jordanii]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista sagittalis]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista sagittalis subsp. sagittalis]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista scorpius]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista tinctoria]]''|| [[kručinka farbiarska]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista tinctoria subsp. delarbrei]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista tinctoria subsp. ovata]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Genista tinctoria subsp. tinctoria]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Gentiana alpina]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana angustifolia]]''|| [[horec úzkolistý]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana brachyphylla]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana brachyphylla subsp. brachyphylla]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana burseri]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana cruciata]]''|| [[horec krížatý]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana cruciata subsp. cruciata]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana lutea]]''|| [[horec žltý]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana lutea subsp. lutea]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana nivalis]]''|| [[horec snežný]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana occidentalis]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana pneumonanthe]]''|| [[horec pľúcny]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana pyrenaica]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana verna]]''|| [[horec jarný]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentiana verna subsp. verna]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentianella campestris]]''|| [[horček poľný]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentianella tenella]]''|| || [[horcovité]]|| |- | ''[[Gentianopsis ciliata]]''|| [[pahorec brvitý]]|| [[horcovité]]|| |- | ''[[Geranium columbinum]]''|| [[pakost holubí]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium dissectum]]''|| [[pakost strihaný]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium divaricatum]]''|| [[pakost rozčapený]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium lucidum]]''|| [[pakost lesklý]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium molle]]''|| [[pakost mäkký]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium molle subsp. molle]]''|| || [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium nodosum]]''|| || [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium palustre]]''|| [[pakost močiarny]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium pratense]]''|| [[pakost lúčny]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium pratense subsp. pratense]]''|| || [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium pusillum]]''|| [[pakost nízky]]|| [[pakostovité]]|| |- | [[Geranium pyrenaicum|''Geranium pyrenaicum'']]|| [[pakost pyrenejský]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium pyrenaicum subsp. pyrenaicum]]''|| [[pakost pyrenejský pravý]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium rivulare]]''|| || [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium robertianum]]''|| [[pakost smradľavý]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium robertianum subsp. purpureum]]''|| || [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium rotundifolium]]''|| [[pakost okrúhlolistý]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium sanguineum]]''|| [[pakost krvavý]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geranium sylvaticum]]''|| [[pakost lesný]]|| [[pakostovité]]|| |- | ''[[Geum montanum]]''|| || [[ružovité]]|| |- | ''[[Geum pyrenaicum]]''|| || [[ružovité]]|| |- | ''[[Geum rivale]]''|| [[kuklík potočný]]|| [[ružovité]]|| |- | ''[[Geum sylvaticum]]''|| || [[ružovité]]|| |- | ''[[Geum urbanum]]''|| [[kuklík mestský]]|| [[ružovité]]|| |- | ''[[Gladiolus illyricus]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Gladiolus italicus]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Glaucium corniculatum]]''|| [[rohatec rožkatý]]|| [[makovité]]|| |- | ''[[Glaucium corniculatum subsp. corniculatum]]''|| || [[makovité]]|| |- | ''[[Glaucium flavum]]''|| [[rohatec žltý]]|| [[makovité]]|| |- | ''[[Glebionis segetum]]''|| [[chryzantémovka siatinová]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Glechoma hederacea]]''|| [[zádušník brečtanovitý]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Glechoma hederacea subsp. hederacea]]''|| || [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Glechoma hirsuta]]''|| [[zádušník chlpatý]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Globularia alypum]]''|| || ''[[Globulariaceae]]''|| |- | ''[[Globularia cordifolia]]''|| [[guľôčka srdcovitolistá]]|| ''[[Globulariaceae]]''|| |- | ''[[Globularia nudicaulis]]''|| || ''[[Globulariaceae]]''|| |- | ''[[Globularia repens]]''|| || ''[[Globulariaceae]]''|| |- | ''[[Globularia vulgaris]]''|| || ''[[Globulariaceae]]''|| |- | ''[[Glyceria fluitans]]''|| [[steblovka splývavá]]|| [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Glyceria maxima]]''|| [[steblovka vodná]]|| [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Glyceria notata]]''|| || [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Gnaphalium uliginosum]]''|| [[bielolístok barinný]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Gnaphalium uliginosum subsp. uliginosum]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Groenlandia densa]]''|| [[červenačka hustolistá]]|| [[červenavcovité]]|| |- | ''[[Gymnadenia conopsea]]''|| [[päťprstnica obyčajná]]|| [[vstavačovité]]|| |- | ''[[Gymnadenia conopsea subsp. pyrenaica]]''|| || [[vstavačovité]]|| |- | ''[[Gymnadenia nigra]]''|| || [[vstavačovité]]|| |- | ''[[Gymnadenia odoratissima]]''|| [[päťprstnica voňavá]]|| [[vstavačovité]]|| |- | ''[[Gymnocarpium dryopteris]]''|| [[peračina dúbravová]]|| [[papraďovité]]|| |- | ''[[Gymnocarpium robertianum]]''|| [[peračina Robertova]]|| [[papraďovité]]|| |- | ''[[Gypsophila muralis]]''|| [[gypsomilka múrová]]|| [[silenkovité]]|| |- | ''[[Gypsophila repens]]''|| [[gypsomilka plazivá]]|| [[silenkovité]]|| |} === H === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Hormathophylla macrocarpa]]''|| || [[kapustovité]]|| |- | ''[[Hormathophylla pyrenaica]]''|| [[ružicolistovka pyrenejská]]|| [[kapustovité]]|| |- | ''[[Horminum pyrenaicum]]''|| [[šalvijka pyrenejská]]|| [[hluchavkovité]]|| |- | ''[[Hornungia alpina]]''|| [[žerušník alpínsky]]|| [[kapustovité]]|| |} === I === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Iberis amara]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | [[Iberis amara subsp. amara|''Iberis amara subsp. amara'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis bernardiana]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis carnosa]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | [[Iberis carnosa subsp. carnosa|''Iberis carnosa'' ''subsp. carnosa'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis ciliata]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | [[Iberis ciliata subsp. ciliata|''Iberis ciliata'' ''subsp. ciliata'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis linifolia]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis nana]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis pinnata]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis saxatilis]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis saxatilis subsp. saxatilis]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis sempervirens]]''|| [[iberka vždyzelená]]|| [[mrkvovité]]|| |- | [[Iberis sempervirens subsp. sempervirens|''Iberis sempervirens'' ''subsp. sempervirens'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Iberis spathulata]]''|| || [[mrkvovité]]|| [[endemit]] |- | [[Iberis spathulata subsp. spathulata|''Iberis spathulata'' ''subsp. spathulata'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | [[Ilex aquifolium|''Ilex aquifolium'']]|| [[cezmína ostrolistá]]|| [[cezmínovité]]|| |- | ''[[Illecebrum verticillatum]]''|| [[nechtovec praslenatý]]|| [[silenkovité]]|| |- | ''[[Impatiens balfouri]]''|| [[netýkavka Balfourova]]|| [[netýkavkovité]]|| |- | ''[[Impatiens glandulifera]]''|| [[netýkavka žliazkatá]]|| [[netýkavkovité]]|| |- | ''[[Impatiens noli-tangere]]''|| [[netýkavka nedotklivá]]|| [[netýkavkovité]]|| |- | ''[[Impatiens parviflora]]''|| [[netýkavka malokvetá]]|| [[netýkavkovité]]|| |- | ''[[Imperata cylindrica]]''|| || [[lipnicovité]]|| |- | ''[[Imperatoria ostruthium]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Inula conyza]]''|| [[oman hnidákovitý]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula crithmoides]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula helenioides]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula helenium]]''|| [[oman pravý]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula helvetica]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula hirta]]''|| [[oman srstnatý]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula montana]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula salicina]]''|| [[oman vŕbolistý]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Inula spiraeifolia]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Ipomoea purpurea]]''|| [[povojník purpurový]]|| [[pupencovité]]|| |- | ''[[Iris foetidissima]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris germanica]]''|| [[kosatec nemecký]]|| [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris graminea]]''|| [[kosatec trávolistý]]|| [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris latifolia]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris lutescens]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris pallida]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris pseudacorus]]''|| [[kosatec žltý]]|| [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris spuria]]''|| [[kosatec pochybný]]|| [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris unguicularis]]''|| [[kosatec krétsky]]|| [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Iris xiphium]]''|| || [[kosatcovité]]|| |- | ''[[Isatis tinctoria]]''|| [[farbovník obyčajný]]|| [[kapustovité]]|| |- | ''[[Isoetes duriei]]''|| || [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isoetes echinospora]]''|| [[šidlatka ostnatovýtrusná]]|| [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isoetes histrix]]''|| || [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isoetes lacustris]]''|| [[šidlatka jazerná]]|| [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isoetes setacea]]''|| || [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isoetes velata]]''|| || [[šidlatkovité]]|| |- | ''[[Isolepis cernua]]''|| || [[šachorovité]]|| |- | ''[[Isolepis setacea]]''|| [[škripík štetinatý]]|| [[šachorovité]]|| |} === J === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Jasione crispa]]''|| || [[zvončekovité]]|| |- | ''[[Jasione laevis]]''|| || [[zvončekovité]]|| |} === K === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | [[Kandis perfoliata|''Kandis perfoliata'']]|| || [[kapustovité]]|| |- | [[Kengia serotina|''Kengia serotina'']]|| || [[lipnicovité]]|| |- | [[Kernera saxatilis|''Kernera saxatilis'']]|| [[vápnička skalná]]|| [[kapustovité]]|| |- | [[Kickxia commutata|''Kickxia commutata'']]|| || [[krtičníkovité]]|| |- | [[Kickxia elatine|''Kickxia elatine'']]|| [[oštepovka obyčajná]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | [[Kickxia spuria|''Kickxia spuria'']]|| [[oštepovka pochybná]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | [[Knautia arvensis|''Knautia arvensis'']]|| [[chrastavec roľný]]|| [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia arvernensis|''Knautia arvernensis'']]|| || [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia godetii|''Knautia godetii'']]|| || [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia integrifolia|''Knautia integrifolia'']]|| || [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia maxima|''Knautia maxima'']]|| [[chrastavec lesný]]|| [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia mollis|''Knautia mollis'']]|| || [[štetkovité]]|| |- | [[Knautia timeroyi|''Knautia timeroyi'']]|| || [[štetkovité]]|| |- | [[Kobresia myosuroides|''Kobresia myosuroides'']]|| [[ostrička myšia]]|| [[šachorovité]]|| |- | [[Kobresia simpliciuscula|''Kobresia simpliciuscula'']]|| [[turička jednoduchá]]|| [[šachorovité]]|| |- | [[Koeleria macrantha|''Koeleria macrantha'']]|| [[ometlina štíhla]]|| [[lipnicovité]]|| |- | [[Koeleria pyramidata|''Koeleria pyramidata'']]|| [[ometlina ihlanovitá]]|| [[lipnicovité]]|| |- | [[Koeleria splendens|''Koeleria splendens'']]|| || [[lipnicovité]]|| |- | [[Koeleria vallesiana|''Koeleria vallesiana'']]|| || [[lipnicovité]]|| |- | [[Koeleria vallesiana subsp. humilis|''Koeleria vallesiana subsp. humilis'']]|| || [[lipnicovité]]|| [[endemit]] |- | [[Koelreuteria paniculata|''Koelreuteria paniculata'']]|| [[jeseňovec metlinatý]]|| [[mydlovníkovité]]|| |} === L === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | [[Leontopodium alpinum|''Leontopodium alpinum'']]|| [[plesnivec alpínsky]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Leucanthemopsis alpina]]''|| [[margarétka alpínska]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Lilium martagon]]'' | [[ľalia zlatohlavá]]|| [[ľaliovité]]|| |- | ''[[Lilium pyrenaicum]]''|| || [[ľaliovité]]|| [[endemit]] |- | ''[[Linaria alpina]]''|| [[pyštek alpínsky]]|| [[skorocelovité]]|| |- | ''[[Linaria repens]]''|| || [[skorocelovité]]|| |- | [[Linaria supina|''Linaria supina'']]|| || [[skorocelovité]]|| |} === M === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Minuartia cerastiifolia]]''|| || [[silenkovité]]|| [[endemit]] |- | ''[[Minuartia rostrata]]''|| || [[silenkovité]]|| |- | ''[[Minuartia sedoides]]''|| [[kurička rozchodníkovitá]]|| [[silenkovité]]|| |} === N === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |} === O === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | ''[[Odontites jaubertianus]]''|| || [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites lanceolatus]]''|| || [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites luteus]]''|| [[zdravienok žltý]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites vernus subsp. serotinus]]''|| [[zdravienok jarný pozdný]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites vernus subsp. vernus]]''|| [[zdravienok jarný pravý]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites vernus]]''|| [[zdravienok jarný]]|| [[krtičníkovité]]|| |- | ''[[Odontites viscosus]]''|| || [[krtičníkovité]]|| |- | [[Oenanthe fistulosa subsp. fistulosa|''Oenanthe fistulosa'' ''subsp. fistulosa'']]|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Oenanthe fistulosa]]''|| [[halucha dutá]]|| [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Oenanthe lachenalii]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Oenanthe peucedanifolia]]''|| [[halucha smldníkolistá]]|| [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Oenanthe pimpinelloides]]''|| || [[mrkvovité]]|| |- | ''[[Olea europaea]]''|| [[oliva európska]]|| [[olivovité]]|| |- | ''[[Omalotheca norvegica]]''|| [[plesnivček nórsky]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Omalotheca supina]]''|| [[plesnivček nízky]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Omalotheca sylvatica]]''|| [[plesnivček lesný]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Omphalodes linifolia]]''|| || [[borákovité]]|| |- | ''[[Onobrychis caput-galli]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Onobrychis saxatilis]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Onobrychis supina]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Onobrychis viciifolia]]''|| [[vičenec vikolistý]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis cristata]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | [[Ononis hispanica subsp. ramosissima|''Ononis hispanica'' ''subsp. ramosissima'']]|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis hispanica]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis minutissima]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis natrix]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis pubescens]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis pusilla]]''|| [[ihlica nízka]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis reclinata]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis rotundifolia]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis spinosa subsp. antiquorum]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | [[Ononis spinosa subsp. maritima|''Ononis spinosa'' ''subsp. maritima'']]|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis spinosa subsp. spinosa]]''|| [[ihlica tŕnistá pravá|ihlica tŕnitá pravá]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis spinosa]]''|| [[ihlica tŕnitá]]|| [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis striata]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | [[Ononis viscosa subsp. breviflora|''Ononis viscosa'' ''subsp. breviflora'']]|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Ononis viscosa]]''|| || [[bôbovité]]|| |- | ''[[Onopordum acanthium subsp. gautieri]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Onopordum acanthium]]''|| [[ostropes obyčajný]]|| [[astrovité]]|| |- | ''[[Onopordum acaulon]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Onopordum eriocephalum]]''|| || [[astrovité]]|| |- | ''[[Onopordum illyricum]]''|| [[ostropes ilýrsky]]|| [[astrovité]]|| |- | [[Onosma fastigiata subsp. fastigiata|''Onosma fastigiata'' ''subsp. fastigiata'']]|| || [[borákovité]]|| |- | ''[[Onosma fastigiata]]''|| || [[borákovité]]|| |- | ''[[Ophioglossum azoricum]]''|| || [[hadivkovité]]|| |- | ''[[Ophioglossum lusitanicum]]''|| || [[hadivkovité]]|| |- | ''[[Ophioglossum vulgatum]]''|| [[hadivka obyčajná]]|| [[hadivkovité]]|| |- | ''[[Ophrys apifera subsp. apifera]]''|| || [[vstavačovité]]|| |- | ''[[Ophrys apifera]]''|| [[hmyzovník včelovitý]]|| [[vstavačovité]]|| |- | [[Ophrys aranifera subsp. aranifera|''Ophrys aranifera'' ''subsp. aranifera'']]|| || [[vstavačovité]]|| |- |''[[Ophrys aranifera]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |[[Ophrys bertolonii subsp. Moretti|''Ophrys bertolonii'' ''subsp. Moretti'']] | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys funerea]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys fusca]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys insectifera]]'' |[[hmyzovník muchovitý]] |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys lutea]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |[[Ophrys scolopax subsp. scolopax|''Ophrys scolopax'' ''subsp. scolopax'']] | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys scolopax]]'' |[[hmyzovník rožkatý]] |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys tenthredinifera subsp. tenthredinifera]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Ophrys tenthredinifera]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Opopanax chironium]]'' |[[sladká myrha]] |[[mrkvovité]] | |- |''[[Opuntia ficus-indica]]'' |[[opuncia mexická]] |[[opunciovité]] | |- |''[[Orchis anthropophora]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Orchis mascula]]'' |[[vstavač mužský]] |[[vstavačovité]] | |- |''[[Orchis militaris]]'' |[[vstavač vojenský]] |[[vstavačovité]] | |- |''[[Orchis pallens]]'' |[[vstavač bledý]] |[[vstavačovité]] | |- |[[Orchis provincialis subsp. provincialis|''Orchis provincialis'' ''subsp. provincialis'']] | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Orchis provincialis]]'' | |[[vstavačovité]] | |- |''[[Orchis purpurea]]'' |[[vstavač purpurový]] |[[vstavačovité]] | |- |''[[Oreochloa seslerioides]]'' | |[[lipnicovité]] | |- |''[[Oreopteris limbosperma]]'' | |[[papradníkovité]] | |- |''[[Oreoselinum nigrum]]'' | |[[mrkvovité]] | |- |''[[Origanum vulgare subsp. viridulum]]'' | |[[hluchavkovité]] | |- |''[[Origanum vulgare]]'' |[[pamajorán obyčajný]] |[[hluchavkovité]] | |- |''[[Orlaya grandiflora]]'' |[[lúčovka veľkokvetá]] |[[mrkvovité]] | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |} === P === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === Q === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === R === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === S === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === T === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === U === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === V === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === W === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === X === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === Y === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} === Z === {| class="wikitable" |- ! Vedecký názov!! Triviálny názov!! [[Čeľaď (taxonómia)|Čeľaď]]!! Poznámky |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |- | || || || |} == Referencie == <references /> f3qmyep3hf3gammlny5cdrgmmu3srlb 2 703944 8227188 8226821 2026-06-01T20:14:30Z Martingazak 234259 Dielo 8227188 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie, ktorá má spočívať v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku 2007 bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349) konštatoval, že Jaroslav Pospíšil „ mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér . dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s ŠtB. Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti Jána Masaryka . Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} beh5uvcdef3um2ju1vc5tw77qivq02r 8227190 8227188 2026-06-01T20:19:07Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227190 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349) konštatoval, že Jaroslav Pospíšil „ mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér . dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s ŠtB. Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti Jána Masaryka . Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} 7plv2m8yzxim92adc22y6cjh054tgkx 8227194 8227190 2026-06-01T20:30:46Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349) konštatoval, že Jaroslav Pospíšil „ mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér . dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s ŠtB. Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti Jána Masaryka . Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} 2b79dcllhlsygi4ty0o0lc35vksy64u 8227195 8227194 2026-06-01T20:36:07Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227195 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti Jána Masaryka . Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} 7f51nyhrkor79pgl442odnnrih2mg9q 8227197 8227195 2026-06-01T20:44:00Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227197 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov.<ref name="Hyeny"/>{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skuipny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci"/>{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]], ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} erz8qrurzpne33chukybveqr5hhc1sk 8227198 8227197 2026-06-01T20:44:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227198 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skuipny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]], ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} nxvj6g4ikii2pucjlzal51xv9rrregv 8227199 8227198 2026-06-01T20:45:38Z Martingazak 234259 Životopis 8227199 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skuipny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]]), ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} hzfmpnojpaczpxgvagmssz4ehjroum2 8227201 8227199 2026-06-01T20:47:56Z Martingazak 234259 Životopis 8227201 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“'' == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov, opisuje ich konanie prinášajúce utrpenie civilnému obyvateľstvu a za tragédie vo vypálenej [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] a v [[Vypálenie Prlova|Prlove]] činí zodpovedných iné osoby ako tvrdili oficiálne zdrije.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skuipny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]]), ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové válk}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udelovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} 4z6bcbipmxe1wgjak4ln9l8k8ai23t8 8227202 8227201 2026-06-01T20:52:18Z Martingazak 234259 Doplnenie 8227202 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“''<ref name="judikat"/> == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov, opisuje ich konanie prinášajúce utrpenie civilnému obyvateľstvu a za tragédie vo vypálenej [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] a v [[Vypálenie Prlova|Prlove]] činí zodpovedných iné osoby ako tvrdili oficiálne zdroje.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skupiny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]]), ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové války}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udeľovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} gyhqml3gihdntjlz6unr17i1qm8r7zt 8227205 8227202 2026-06-01T20:55:17Z Martingazak 234259 Vymazanie 8227205 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 712869 8227193 8201967 2026-06-01T20:24:23Z BusstudioCZ 269502 8227193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Arne Slot | foto = Liverpool Manager Arne Slot (cropped).jpg | popis = Slot ako tréner [[Liverpool FC|Liverpoolu]] v roku 2024 | celé meno = Arend Martijn Slot | dátum narodenia = {{dnv|1978|09|17}} | miesto narodenia = [[Bergentheim]] | štát = [[Holandsko]] | výška = 184 cm | pozícia = stredopoliar | súčasný klub = [[Liverpool FC|Liverpool]] (tréner) | mládežnícke roky = {{0}}<br>{{0}} | mládežnícke kluby = VV Bergentheim<br>[[PEC Zwolle]] | roky = 1995{{--}}2002<br>2002{{--}}2007<br>2007{{--}}2010<br>2009{{--}}2010<br>2010{{--}}2013 | kluby = [[PEC Zwolle]]<br />[[NAC Breda]]<br />[[Sparta Rotterdam]]<br />→ [[PEC Zwolle]] <small>(hosť.)</small><br /> [[PEC Zwolle]] | zápasy(góly) = 164{{0}}(50)<br />142{{0}}(21)<br />{{0}}54{{0}}{{0}}(6)<br />{{0}}28{{0}}{{0}}(7)<br />{{0}}74{{0}}(16) | trénerské roky = 2016{{--}} 2017<br>2019{{--}} 2020<br> 2021{{--}}2024<br>2024{{--}}2026 | trénerské kluby = [[SC Cambuur|Cambuur]]<br>[[AZ (futbalový klub)|AZ]]<br>[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<br>[[Liverpool FC|Liverpool]] }} '''Arend Martijn''' „'''Arne'''“ '''Slot''' (* [[17. september]] [[1978]], [[Bergentheim]], [[Holandsko]]) je holandský profesionálny [[futbal]]ový tréner a bývalý hráč, ktorý je v súčasnosti trénerom klubu [[Liverpool FC|Liverpool]], ktorý pôsobí v [[FA Premier League|Premier League]]. Slot hral ako stredopoliar za [[PEC Zwolle|FC Zwolle]], kde v roku 2002 vyhral [[Eerste Divisie]]. Následne hral ešte za [[NAC Breda]] a [[Sparta Rotterdam]] a na konci kariéry sa opäť vrátil do [[PEC Zwolle]], kde v roku 2012 získal ďalší titul Eerste Divisie. Trénerskú kariéru začal v klube Cambur. V roku 2017 sa stal asistentom trénera v [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] a v roku 2019 bol vymenovaný za hlavného trénera klubu. Slot sa stal hlavným trénerom Feyenoordu v roku 2021. Vo svojej prvej sezóne priviedol klub do [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|finále Európskej konferenčnej ligy UEFA v roku 2022]] a v nasledujúcich sezónach vyhral s klubom titul v [[Eredivisie]] a [[KNVB Cup|Pohár KNVB]]. V roku 2024 prestúpil do Liverpoolu a vo svojej debutovej sezóne s klubom vyhral [[FA Premier League|Premier League]] a dostal sa do finále [[EFL Cup|EFL Cupu.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slot won the Premier League in his debut season | url = https://www.premierleague.com/en/news/4288571/how-slot-won-the-premier-league-in-his-debut-season | vydavateľ = www.premierleague.com | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = en}}</ref> == Trénerská kariéra == === AZ === V roku 2017 sa Slot pripojil sa k AZ, kde pracoval ako asistent trénera Johna van den Broma. Technický riaditeľ AZ Max Huiberts nazval Slota „skúseným, učenlivým, inovatívnym a ambicióznym“.<ref>{{Cite news|url=https://www.rtl.nl/sport/voetbal/artikel/145616/slot-assistent-van-den-brom-bij-az?redirect=rtlnieuws|title=Slot assistent Van den Brom bij AZ|date=28 March 2017|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> AZ skončil tretí a štvrtý v Eredivisie v rokoch 2018 a 2019 a prehral finále KNVB Cupu 2018 proti [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]]. 10. decembra 2018 bolo oznámené, že Slot nahradí Van den Broma ako hlavný tréner pre sezónu 2019/20.<ref>{{Cite news|url=https://www.nu.nl/voetbal/5621717/assistent-slot-komend-seizoen-nieuwe-hoofdtrainer-az.html|title=Assistent Slot komend seizoen nieuwe hoofdtrainer AZ|date=10 December 2018|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> Slot sa stal prvým trénerom, ktorý získal 19 bodov vo svojich prvých 8 zápasoch Eredivisie v AZ.<ref>{{Cite news|url=https://www.ad.nl/nederlands-voetbal/arne-slot-beleeft-recordstart-bij-az~a23388e4/|title=Arne Slot beleeft recordstart bij AZ|date=30 September 2019|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> Vo svojej prvej sezóne vo vedení sa AZ dostal do osemfinále [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA]]. V tej istej sezóne bola [[Eredivisie]] v polovici sezóny zrušená z dôvodu pandémie [[COVID-19]]. AZ skončil v nedohranej sezóne v ligovej tabuľke na druhom mieste za [[Ajax Amsterdam|Ajaxom]] na rozdiel gólu. V nasledujúcej sezóne AZ vypadol proti [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] v treťom predkole Ligy majstrov UEFA. V skupinovej fáze [[Európska liga UEFA 2020/2021|Európskej ligy UEFA]] porazil AZ [[SSC Neapol|Neapol]] 0:1, čo Slot označil za „historické víťazstvo na pomery AZ“.<ref>{{Cite news|url=https://nos.nl/collectie/13840/artikel/2353390-gehavend-az-stunt-met-1-0-zege-bij-napoli|title=Gehavend AZ stunt met 1-0 zege bij Napoli|date=22 October 2020|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> 5. decembra 2020 bol Slot odvolaný z funkcie hlavného trénera AZ za to, že sa nekoncentroval na tím, pričom nedávno vyjednal dohodu o prestupe do [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]].<ref>{{Cite news|url=https://nos.nl/artikel/2359367-az-zet-trainer-slot-per-direct-op-straat|title=AZ zet trainer Slot direct op straat|date=5 December 2020|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> V tom čase bol AZ v Eredivisie na siedmom mieste. Počas svojho pôsobenia v AZ získal Slot v Eredivisie 2,11 bodu na zápas, čo je najviac zo všetkých trénerov v histórii klubu.<ref>{{Cite news|url=https://www.ad.nl/nederlands-voetbal/az-verliest-beste-trainer-in-geschiedenis-qua-puntengemiddelde~a91674d0/|title=AZ verliest beste trainer in geschiedenis qua puntengemiddelde|date=5 December 2020|access-date=23 April 2024|language=Dutch}}</ref> === Feyenoord === 15. decembra 2020 [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] oznámil, že Slot sa stane novým trénerom klubu od začiatku sezóny 2021/22. Slot s klubom podpísal zmluvu na dva roky s opciou na predĺženie o tretí rok. Počas Slotovej prvej sezóny sa Feyenoord dostal do osemfinále v európskom futbale, prvýkrát po dvadsiatich rokoch, keď v skupinovej fáze Európskej konferenčnej ligy UEFA skončil pred [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], [[1. FC Union Berlin|Union Berlín]] a [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]]. Vo februári 2022 Feyenoord využil opciu na predĺženie Slotovej zmluvy do roku 2024. Vo vyraďovacej fáze Európskej konferenčnej ligy klub vyradil [[FK Partizan|Partizan]], Slaviu Praha a [[Olympique de Marseille|Marseille]] a dostal sa do finále Európskej konferenčnej ligy. Feyenoord prehral vo finále 1:0 proti [[AS Rím]] a skončil na treťom mieste v Eredivisie. Slotovi bola udelená cena Rinusa Michelsa pre Trénera roka v Eredivisie. === Liverpool === V apríli 2024 bolo oznámené, že [[Liverpool FC|Liverpool]] z [[FA Premier League|Premier League]] dosiahol s Feyenoordom dohodu o prestupe a Slot tak na začiatku [[Premier League 2024/2025|sezóny 2024/25]] nahradí odchádzajúceho [[Jürgen Klopp|Jürgena Kloppa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot to be named new Liverpool boss after agreeing deal to replace Klopp | url = https://talksport.com/football/1845104/liverpool-arne-slot-latest-jurgen-klopp-replacement/ | vydavateľ = talkSPORT | dátum vydania = 2024-04-26 | dátum prístupu = 2024-05-23 | jazyk = en-gb | priezvisko = 161385360554578}}</ref> Slot túto správu potvrdil v máji 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot confirms he will replace Jurgen Klopp as Liverpool boss | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c84z9117xxyo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-05-23 | jazyk = en-GB}}</ref> 20. mája 2024 Liverpool oznámil, že Slot sa 1. júna stane novým hlavným trénerom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot to become Liverpool FC's new head coach - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/arne-slot-become-liverpool-fcs-new-head-coach | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2024-05-20 | dátum prístupu = 2024-05-23 | jazyk = en}}</ref> Slot o svojom odchode z Feyenoordu povedal: "Určite to nie je ľahké rozhodnutie zavrieť za sebou dvere v klube, kde ste zažili toľko úžasných momentov a úspešne ste pracovali s toľkými úžasnými ľuďmi, ale je ťažké ignorovať príležitosť stať sa hlavným trénerom v Premier League v jednom z najväčších klubov na svete. Som vďačný Feyenoordu za ich ochotu spolupracovať na tomto prestupe."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot's first words after being confirmed new Liverpool boss amid emotional message | url = https://uk.sports.yahoo.com/news/arne-slots-first-words-being-192959992.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2024-05-20 | dátum prístupu = 2024-05-23 | jazyk = en-GB}}</ref> Vo svojom prvom ligovom zápase vyhral vonku 2:0 proti [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ipswich 0-2 Liverpool: How Arne Slot’s Liverpool machine kicked into gear | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cn02gdl9wyvo.amp | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-08-17 | dátum prístupu = 2024-08-22 | jazyk = en-gb}}</ref> Stal sa tak prvým trénerom Liverpoolu v 21. storočí, ktorý vyhral svoj úvodný zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slot becomes first Liverpool manager this century to achieve Premier League feat | url = https://talksport.com/football/2012461/arne-slot-premier-league-liverpool-feat/ | vydavateľ = talkSPORT | dátum vydania = 2024-08-17 | dátum prístupu = 2024-08-22 | jazyk = en-gb | priezvisko = 161385360554578}}</ref> Liverpool následne v lige vyhral doma 2:0 proti [[Brentford FC|Brentfordu]] a 0:3 vonku proti [[Manchester United FC|Manchestru United]], čím sa Slot stal vôbec prvým trénerom v histórií Liverpoolu, ktorý neinkasoval ani jeden gól v prvých troch zápasoch na lavičke klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot can break three Liverpool records during Man Utd fixture | url = https://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/arne-slot-can-break-three-29848193 | vydavateľ = Liverpool Echo | dátum vydania = 2024-09-01 | dátum prístupu = 2024-09-02 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Wakefield}}</ref> Krátko nato sa Slot stal prvým trénerom Premier League, ktorý vyhral svojich prvých 6 vonkajších zápasov, najrýchlejším trénerom Premier League, ktorý dosiahol 15 víťazstiev vo všetkých súťažiach, a prvým trénerom Liverpoolu, ktorý vyhral prvých 11 z 12 zápasov na začiatku sezóny. 27. novembra porazil Liverpool v zápase Ligy Majstrov [[Real Madrid CF|Real Madrid]] 2:0, čím ukončil 15-ročnú sériu Liverpoolu bez víťazstva proti tomuto španielskemu klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slot glad to end Liverpool's 15-year Madrid 'pain' | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/42649275/liverpool-vs-real-madrid-arne-slot-glad-end-team-hoodoo | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2024-11-27 | dátum prístupu = 2024-12-12 | jazyk = en}}</ref> 27. apríla 2025 Liverpool porazil [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] 5:1 a získal tak svoj prvý titul v Premier League od [[Premier League 2019/2020|sezóny 2019/20]]. Slot sa stal piatym manažérom v histórii Premier League, ktorý získal ligový titul v prvej sezóne so svojím klubom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Arne Slot sack is inevitable after Liverpool title win | url = https://www.football365.com/news/arne-slot-liverpool-next-manager-win-premier-league-first-season | vydavateľ = Football365 | dátum vydania = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Jason | priezvisko = Soutar}}</ref> == Trénerské štatistiky == Ku dňu 25. máj 2025 {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Od ! rowspan="2" |Do ! colspan="7" |Štatistika |- !Z !V !R !P !SG:IG !+/- !% |- |align=left|{{Minivlajka|NED}} [[SC Cambuur|Cambuur]] |align=left|15. október 2016 |align=left|30. jún 2017 |align=center|34 |align=center|21 |align=center|6 |align=center|7 |align=center|75:31 |align=center| +44 |61,76 |- |align=left|{{Minivlajka|NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]] |align=left|1. júl 2019 |align=left|5. december 2020 |align=center|58 |align=center|32 |align=center|16 |align=center|10 |align=center|118:52 |align=center| +66 |align=center|55,17 |- |{{Minivlajka|NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |1. júl 2021 |31. máj 2024 |align=center|150 |align=center|98 |align=center|29 |align=center|23 |align=center|344:150 |align=center| +194 |align=center|65,33 |- |{{Minivlajka|ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |1. jún 2024 |''súčasnosť'' |align=center|56 |align=center|38 |align=center|9 |align=center|9 |align=center|123:55 |align=center| +68 |align=center|67,86 |- ! colspan="3" |Spolu |align=center|298 |align=center|189 |align=center|60 |align=center|49 |align=center|660:288 |align=center| +372 |align=center|63,42 |} {{Malé|1= Z = zápasy, V = výhry, R = remízy, P = prehry, SG:IG = strelené góly, inkasované góly % = Výhry v percentách}} == Úspechy == === Hráčske === '''Zwolle''' * [[Eerste Divisie]]: 2001/02, 2011/12 === Trénerské === '''Liverpool''' * [[FA Premier League|Premier League]]: [[Premier League 2024/2025|2024/25]] * [[EFL Cup]]: 2. miesto [[EFL Cup 2024/2025|2024/25]] '''Feyenoord''' * [[Eredivisie]]: [[Eredivisie 2022/2023|2022/23]] * [[KNVB Cup|Pohár KNVB]]: 2023/24 * [[Európska konferenčná liga UEFA]]: 2. miesto: [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|2021/22]] '''Individuálne''' * LMA tréner roka: 2024/25 * [[Tréner roka FA Premier League]]: 2024/25 * [[Tréner mesiaca FA Premier League]]: november 2024 == Osobný život == Slot a jeho manželka Mirjam majú dve deti.<ref>{{Cite web|url=https://www.liverpool.com/liverpool-fc-news/features/liverpool-arne-slot-wife-family-29067107|title=Arne Slot's wife and family life ahead of move to Liverpool as talks continue|first=Liam|last=Prenderville|date=April 26, 2024|website=Liverpool.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Arne Slot|1221325364}}{{Futbalisti Liverpool FC}}{{DEFAULTSORT:Slot, Arne}} [[Kategória:Holandskí futbalisti]] [[Kategória:Holandskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči NAC Breda]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Tréneri Liverpool FC]] 4657vzi3jgze7g0hts1p1ym6yfzzwl0 0 719076 8227250 7916358 2026-06-02T04:14:29Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8227250 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Building <!-- *** Heading *** -->|lat_d=49.1352366|long_d=20.4304505|coordinates_type=<!-- *** Dimensions *** -->|country=Slovensko|name=Reduta v Kežmarku|category=historická budova <!-- *** Image *** -->|image=Reduta2023.jpg|image_caption=Reduta po rekonštrukcii v roku 2022 <!-- *** Name *** -->|nickname=<!-- *** Country etc. *** -->|region=[[Prešovský kraj|Prešovský]]|region_type=Kraj|district=[[Kežmarok (okres)|Kežmarok]]|district_type=Okres|commune=Kežmarok|commune_type=Mesto|municipality=[[Spiš]] <!-- *** Family *** -->|municipality_type=Región|river=<!-- *** Locations *** -->|area=<!-- *** Features *** -->|style=[[klasicizmus]], [[renesancia]]|author=rodina Thököly|material=<!-- *** History & management *** -->|established=1818|date=2000, 2021{{--}}2022|owner=<!-- *** Acess *** -->|date_type=Rekonštrukcie a<br />reštaurácie|public=Oddelenie projektov a verejného obstarávania|access=<!-- *** Codes *** -->|code=<!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** --->|názov nkp pred 2002=Reduta|dátum nkp=1981|PUSR web url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=14089|PUSR web dátum citovania=<!-- *** Free frields *** -->|map_locator=Slovensko-reliéf|map1_locator=Prešovský kraj <!-- *** Websites *** -->|website=<!-- *** Footnotes *** -->|číslo uzpf=2613/0}} '''Reduta''' je budova v [[Kežmarok|Kežmarku]] postavená v [[Klasicistická architektúra|klasicistickej architektúre]] na začiatku 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reduta v Kežmarku | url = https://www.vypadni.sk/sk/reduta-v-kezmarku | vydavateľ = vypadni.sk | dátum prístupu = 2024-09-19 | jazyk = sk}}</ref> Súčasná budova bola v roku 2022 zrekonštruovaná do svojej bývalej podoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reduta | url = https://visitkezmarok.sk/art/reduta/ | dátum vydania = 2021-03-07 | dátum prístupu = 2024-09-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> V budove sa v súčasnosti nachádza ''Oddelenie projektov a verejného obstarávania''. == Dejiny == Na mieste dnešnej budovy stála v minulosti strážna veža, ktorá bola neskôr v 17. storočí prestavaná rodinou Thököly na panský dom Herrenhaus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Glaser – Vitriarius Matej | url = https://www.pietakezmarok.sk/glaser-vitriarius-matej/ | dátum vydania = 2020-10-03 | dátum prístupu = 2024-09-19 | jazyk = sk-SK | meno = Ondrej | priezvisko = Miškovič}}</ref> Stavba bola postavená v [[Renesančná architektúra|renesančnom slohu]]. Veža bola z budovy odstránená v roku 1846. V tejto budove rodina Thököly ubytovávala svojich hostí.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vo vežičke kežmarskej Reduty našli historický odkaz vo fľaši | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/594570-vo-vezicke-kezmarskej-reduty-nasli-historicky-odkaz-vo-flasi/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2021-07-14 | dátum prístupu = 2024-09-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> V rokoch 1705{{--}}1707 sa v budove nachádzala tlačiareň Mateja Glasera – Vitriaria, kde sa tlačili nemecké, maďarské, latinské publikácie a aj knihy v dobovej [[Slovenčina|slovenčine]]. V roku 1818 bola pôvodná budova prestavaná na Redutu v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom slohu]]. Pri prestavbe bola Reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S.W. a kamenárskym znakom. Na priečelí je namaľovaný mestský erb a nápis „VigILIIs hospItIbV aC obLeCta MentIs DestInata“ čo znamená „určené pre stráže, hostí a zábavu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 pamiatok v Kežmarku, ktoré by ste mali vidieť | url = https://www.aktuality.sk/clanok/478632/10-pamiatok-v-kezmarku-ktore-by-ste-mali-vidiet/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2016-06-18 | dátum prístupu = 2024-09-21 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Reduta bola v roku 1981 vyhlásená za národnú pamiatku. === Objav v roku 2022 === Pri rekonštrukcii budovy v roku 2022 sa vo vežičke, ktorá je na vrchu budovy, našla sklenená fľaša, v ktorej boli uložené artefakty na [[Pergamen (koža)|pergamenovom]] papieri napísané v [[Latinčina|latinčine]] a doplnené kresbou. Na jednom pergamene je vyobrazená historická rytina mesta z roku 1814. Na zadnej strane sú v latinčine mená zhotoviteľov. Druhý pergamen má taktiež menný zoznam.<ref name=":0" /> == Galéria == <gallery> Súbor:1818 Reduta s radnicou na konci 18. stor..jpg|Reduta s radnicou na konci 18. storočia Súbor:Starý Kežmarok - Reduta.jpg|Reduta na starej pohľadnici Súbor:Csm Kezmarok reduta nalez 01 38ff9cfb80.jpg|Objav z Reduty, sklenená fľaša s vyobrazením mesta z roku 1814 Súbor:Reduta erb.jpg|Namaľovaný erb a latinský nápis </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v Kežmarku]] [[Kategória:Klasicistické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1818]] g010dw0w7rzs6ygwihirvdpbllcnqns 0 721009 8227033 7986160 2026-06-01T12:27:04Z Akul59 168826 doplnenie, kategórie 8227033 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lehotský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | district1 = [[Bytča (okres)|Bytča]] | municipality = [[Žilinská Lehota]] | municipality1 = [[Dolný Hričov]] | municipality2 = [[Kotešová]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Pastvina, [[Súľovské vrchy]] | source_type = Prameň | source_location = [[Žilinská Lehota]] | source_elevation = cca 450 | source_lat_d = 49.2357 | source_long_d = 18.6719 | mouth = [[Váh]] | mouth_location = [[Dolný Hričov]] | mouth_elevation = 305 | mouth_lat_d = 49.2367 | mouth_long_d = 18.6147 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-07-004 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-07-4091 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lehotský potok'''<ref name=Geo/> je vodný tok na území okresov [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Bytča (okres)|Bytča]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou približne 4 km. == Priebeh toku == Potok pramení v severnej časti [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) - Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Manínska vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava }}</ref>, v lokalite Pastvina, v nadmorskej výške cca 450 m n. m.<ref name=Gp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografické názvoslovie | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/geograficke-nazvy?pos=49.236310,18.671662,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa tečie severným smerom údolím medzi vrchmi Dubník ({{Mnm|605}}) a Háj ({{Mnm|595}}) a postupne sa stáča na západ. Priberá pravostranný bezmenný prítok a neskôr aj ľavostranný prítok od obce [[Ovčiarsko]]. Opúšťa [[Súľovské vrchy]] a už v [[Bytčianska kotlina|Bytčianskej kotline]] preteká severnou časťou obce [[Dolný Hričov]], kde križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]] a následne aj [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať Bratislava – Žilina]] a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnicu D3]].<ref name=Tm/> Opúšťa zastavanú časť a nivou Váhu pokračuje okrajom [[Letisko Žilina|žilinského letiska]] k rieke Váh, do ktorej sa vlieva v nadmorskej výške cca {{Mnm|305}}<ref name=Gp/> Lehotský potok preteká katastrálnym územím obcí [[Žilinská Lehota]] (mestská časť [[Žilina|Žiliny]]) a [[Dolný Hričov]] v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] a okrajom obce [[Kotešová]] v okrese [[Bytča (okres)|Bytča]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1015718454&ds=1&x=18.6605526&y=49.2408751&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok má jeden významnejší a niekoľko menších bezmenných prítokov.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61551&y=49.23749&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61551&y=49.23749&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Vodné toky v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Bytčianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bytča]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Žiline]] [[Kategória:Dolný Hričov]] [[Kategória:Kotešová]] qgq9u5mofsqhfev8yv7ddadaemsoypo 8227034 8227033 2026-06-01T12:27:55Z Akul59 168826 Kategória 8227034 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lehotský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | district1 = [[Bytča (okres)|Bytča]] | municipality = [[Žilinská Lehota]] | municipality1 = [[Dolný Hričov]] | municipality2 = [[Kotešová]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Pastvina, [[Súľovské vrchy]] | source_type = Prameň | source_location = [[Žilinská Lehota]] | source_elevation = cca 450 | source_lat_d = 49.2357 | source_long_d = 18.6719 | mouth = [[Váh]] | mouth_location = [[Dolný Hričov]] | mouth_elevation = 305 | mouth_lat_d = 49.2367 | mouth_long_d = 18.6147 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-07-004 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-07-4091 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lehotský potok'''<ref name=Geo/> je vodný tok na území okresov [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Bytča (okres)|Bytča]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou približne 4 km. == Priebeh toku == Potok pramení v severnej časti [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) - Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Manínska vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava }}</ref>, v lokalite Pastvina, v nadmorskej výške cca 450 m n. m.<ref name=Gp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografické názvoslovie | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/geograficke-nazvy?pos=49.236310,18.671662,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa tečie severným smerom údolím medzi vrchmi Dubník ({{Mnm|605}}) a Háj ({{Mnm|595}}) a postupne sa stáča na západ. Priberá pravostranný bezmenný prítok a neskôr aj ľavostranný prítok od obce [[Ovčiarsko]]. Opúšťa [[Súľovské vrchy]] a už v [[Bytčianska kotlina|Bytčianskej kotline]] preteká severnou časťou obce [[Dolný Hričov]], kde križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]] a následne aj [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať Bratislava – Žilina]] a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnicu D3]].<ref name=Tm/> Opúšťa zastavanú časť a nivou Váhu pokračuje okrajom [[Letisko Žilina|žilinského letiska]] k rieke Váh, do ktorej sa vlieva v nadmorskej výške cca {{Mnm|305}}<ref name=Gp/> Lehotský potok preteká katastrálnym územím obcí [[Žilinská Lehota]] (mestská časť [[Žilina|Žiliny]]) a [[Dolný Hričov]] v okrese [[Žilina (okres)|Žilina]] a okrajom obce [[Kotešová]] v okrese [[Bytča (okres)|Bytča]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1015718454&ds=1&x=18.6605526&y=49.2408751&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok má jeden významnejší a niekoľko menších bezmenných prítokov.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61551&y=49.23749&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.61551&y=49.23749&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Bytčianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bytča]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]] [[Kategória:Vodné toky v Žiline]] [[Kategória:Dolný Hričov]] [[Kategória:Kotešová]] mylqyxawbs0lpl4fwxxx9rlyr7xavip 10 721456 8227291 8216423 2026-06-02T07:29:14Z Fillos X. 212061 + 8227291 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Pierre Bachelet |nadpis = [[Pierre Bachelet]] |skupina1 = Albumy |zoznam1 = {{Navigačná lišta (podskupina) |skupina1 = Štúdiové |zoznam1 = * ''[[L'Atlantique]]'' (1975) * ''[[Elle est d'ailleurs]]'' (1980) * ''[[Les Corons]]'' (1982) * ''[[Découvrir l'Amérique]]'' (1983) * ''[[Marionnettiste]]'' (1985) * ''[[En l'an 2001]]'' (1985) * ''[[Vingt ans]]'' (1987) * ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' (1989) * ''[[Les Lolas]]'' (1992) * ''[[La Ville ainsi soit-il]]'' (1995) * ''[[Un homme simple]]'' (1998) * ''[[Une autre lumière]]'' (2001) * ''[[Tu ne nous quittes pas (Bachelet chante Brel)]]'' (2003) * ''[[Essaye]]'' (2008) * ''[[Chanteur du nord]]'' (2018) |skupina2 = Živé |zoznam2 = * ''[[Un soir... Une scène]]'' (1983) * ''[[Olympia 86]]'' (1986) * ''[[Tu es là au rendez-vous]]'' (1988) * ''[[La Scène]]'' (1991) * ''[[30 ans]]'' (2005) }} |skupina2 = Piesne (výber) |zoznam2 = * ''[[Emmanuelle (skladba)|Emmanuelle]]'' <!-- * ''Just Because of You'' --> * ''[[Elle est d'ailleurs]]'' * ''[[Les Corons (skladba)|Les Corons]]'' * ''[[Écris-moi]]'' * ''[[Embrasse-la]]'' * ''[[Marionnettiste (skladba)|Marionnettiste]]'' * ''[[En l'an 2001 (skladba)|En l'an 2001]]'' * ''[[Vingt ans (skladba)|Vingt ans]]'' * ''[[Flo]]'' * ''[[Les Lolas (skladba)|Les Lolas]]'' * ''[[L'Atlantique (skladba)|L'Atlantique]]'' * ''[[Mais l'aventure]]'' * ''[[Découvrir l'Amérique (skladba)|Découvrir l'Amérique]]'' * ''[[Elle ne sait faire que ah !]]'' * ''[[Partis avant d'avoir tout dit]]'' * ''[[L'Homme en blanc]]'' * ''[[Typhon]]'' * ''[[Sans amour]]'' * ''[[Vivre]]'' * ''[[Quand l'enfant viendra]]'' * ''[[Tu es là au rendez-vous (skladba)|Tu es là au rendez-vous]]'' * ''[[Pleure pas Boulou]]'' * ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs (skladba)|Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' * ''[[La ville ainsi soit-il]]'' * ''[[Un homme simple (skladba)|Un homme simple]]'' * ''[[Une autre lumière (skladba)|Une autre lumière]]'' * ''[[Tu ne nous quittes pas]]'' * ''[[Essaye (skladba)|Essaye]]'' * ''[[C’est pour elle]]'' * ''[[La Victoire en chantant (skladba)|La Victoire en chantant]]'' |skupina3 = Filmová a televízna<br>hudba (výber) |zoznam3 = {{Navigačná lišta (podskupina) |skupina1 = Filmy |zoznam1 = * ''[[Emanuela (film)|Emanuela]]'' (1974) * ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d’O]]'' (1975) * ''[[La Victoire en chantant]]'' (1976) * ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' (1978) * ''[[Hlavička (film z roku 1979)|Hlavička]]'' (1979) * ''[[Les Bronzés font du ski]]'' (1979) * ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984) * ''[[Les Contes sauvages]]'' (1993) * ''[[Deti z močarísk]]'' (1999) * ''[[Un crime au paradis]]'' (2001) |skupina2 = TV |zoznam2 = * ''[[Paristory]]'' (1977) * ''[[Pour tout l'or du Transvaal]]'' (1979) * ''[[Salut champion]]''{{--}}2 epizódy (1981) * ''[[Capitaine X]]'' (1983) * ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' (1993) }} |skupina4 = Hudobní spolupracovníci |zoznam4 = * [[Florence Arthaud]] * [[Jean-Pierre Lang]] (textár) * [[Yann Queffélec]] (textár) * [[Hervé Roy]] * [[Mat Camison]] * [[Jean Schultheis]] * [[Raymond Gimenès]] * [[Christian Chevalier]] * [[Bernard Levitte]] * [[Guy Matteoni]] * [[Quentin Bachelet]] * [[Jean-François Oricelli]] * [[Jean-Luc Spagnolo]] |skupina6 = Hudobné vydavateľstvá |zoznam6 = * Polydor * AVREP * Papa Bravo |skupina7 = Pozri aj |zoznam7 = * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] * [[Fanfan Bachelet]] (manželka) * [[Résonance]] (zoskupenie) * [[Just Because of You]] (skladba) * [[Just Jaeckin]] (režisér) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny hudobných umelcov]] </noinclude> 0bavwzx6n55tpevrq4lei89ysdclj0n 0 722735 8227049 8226848 2026-06-01T12:54:07Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie prepojenia k pojmu ,, Sovietsko-japonský pakt o neútočení" už na existujúcu stránku. 8227049 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pamětní_deska_podpisu_Pekingské_smlouvy_28._října_1860,_Čcheng-te.jpg|náhľad| Pamätná doska pripomínajúca podpis Pekinskej konvencie v roku 1860.]] '''Pekinská konvencia''' alebo '''prvá pekingská konvencia''' ({{V jazyku|cmn|北京條約|''Pej-ťing Tchiao-jüe''}}, {{py|Běijīng tiáoyuē}}) z roku [[1860]] je súbor troch zmlúv uzavretých medzi Čínou ([[Čching|ríšou Čching]]) na jednej strane a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Francúzsko|Francúzskom]] a [[Rusko|Ruskom]] na druhej strane. Je jednou z takzvaných „nerovných zmlúv“. == Pozadie == V októbri 1860 kulminovala [[druhá ópiová vojna]], keď britská a francúzska armáda vtrhli do [[Zakázané mesto|Zakázaného mesta]] v [[Peking]]u. Po rozhodujúcej porážke čchingských vojsk bol [[knieža Kung]] nútený v mene čchingskej vlády podpísať dve zmluvy s [[James Bruce, 8. gróf z Elginu|lordom Elginom]] a barónom Grosom, ktorí reprezentovali Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Pôvodným plánom Britov a Francúzov bolo vypáliť Zakázané mesto ako trest za zlé zaobchádzanie s anglo-francúzskymi zajatcami zo strany Čchingov. Pretože by to mohlo ohroziť podpísanie zmluvy, plán sa zmenil na vypálenie Starého letného paláca a [[Nový letný palác (Peking)|Letného paláca]]. Zmluvy s Francúzskom a Britániou boli podpísané 24. októbra 1860 v budove ministerstva obradov, južne od Zakázaného mesta. Rusko sa nezúčastnilo britsko-francúzskej vojny proti čchingskej Číne a ruskí zástupcovia preto pôsobili pri rokovaniach v [[Tiencin]]e roku 1858 ako prostredníci medzi Čchingmi a Britmi/Francúzmi.<ref name=":2">{{Citácia knihy | meno zborník = Flechter | priezvisko zborník = Joseph | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Sino-Russian relations, 1800-62 | url kapitoly zborník = | priezvisko = Fairbank | meno = John K. | odkaz na autora = | titul = The Cambridge History of China. Volume 10: Late Ch'ing, 1800-1911, Part I | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1978 | isbn = 0-521-21447-5 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 318–350 | jazyk = en }}</ref>{{rp|344}} Ruskému vyslancovi grófovi Nikolajovi Ignatievovi,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Veľká ruská encyklopédia | odkaz na autora = | titul = АЙГУ́НСКИЙ ДОГОВО́Р 1858 | url = https://old.bigenc.ru/domestic_history/text/2709417 | vydavateľ = Ruská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-19 | miesto = | jazyk = ru }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý mal za úlohu zabezpečiť ratifikáciu čchingsko-ruských dohôd z roku 1858 uzavretých v Ajgune ([[Ajgunská zmluva]]) a Tiencine, sa roku 1860 opäť podarilo zaujať pozíciu prostredníka medzi Západom a čchingskou vládou a zároveň vzbudiť na čchingskej strane dojem, že západné štáty podporujú ruské požiadavky. Knieža Kung s ním preto 14. novembra 1860<ref name=":1" /> podpísal čchingsko-ruskú zmluvu.<ref name=":2" />{{rp|347}} [[Súbor:MANCHURIA-U.S.S.R_BOUNDARY_Ct002999.jpg|náhľad| Červenou farbou je vyznačené územie postúpené [[Čching|Ríšou Čching]] [[Rusko|Rusku]] podľa [[Ajgunská zmluva|Ajgunskej zmluvy]] z roku 1858 a Pekinskej konvencie z roku 1860.]] == Obsah zmlúv == Podľa britsko-čchingskej zmluvy ratifikoval čchingský cisár [[Sien-feng]] [[Tiencinská zmluva|Tiencinskú zmluvu]] z roku 1858, pričom sa kontribúcia stanovená tiencinskou zmluvou zdvojnásobila na 8 miliónov liangov. Tiencin bol zaradený medzi otvorené prístavy a územie [[Hongkong]]u prenajaté Britmi v marci 1860 (polostrov [[Kowloon]]) bolo Britom trvalo odstúpené. (V [[Dohovor o rozšírení územia Hongkongu|druhej pekinskej konvencii]] v roku 1898 si Briti ku [[Hongkong (ostrov)|ostrovu Hongkongu]] a Kowloonu na 99 rokov prenajali aj [[Nové teritória]]). Zmluva s Francúzskom dávala Francúzsku rovnakú kontribúciu, ako si vymohli Briti, a stanovovala, že náboženské a charitatívne stavby zabavené kresťanom budú vrátené ich majiteľom prostredníctvom francúzskeho zástupcu. Zmluva s Ruskom postúpila Rusku celú oblasť medzi [[Japonské more|Japonským morom]] a [[Amur (rieka)|Amurom]], na juhu ohraničenú riekou [[Tuman]] a na východe riekami [[Ussuri]] a [[Sungari]] (to znamená celý dnešný [[Prímorský kraj]] a juhovýchodná časť [[Chabarovský kraj|Chabarovského kraja]]), dala čchingským poddaným právo zostať na odstúpených územiach pod vládou Ruska, povolila bezcolný obchod pozdĺž celej rusko-mandžuskej hranice, povolila obchod aj v [[Kašgar (mesto)|Kašgare]], Ili a [[Tarbagataj|Tarbagataji]] a otvorenie ruských konzulátov v [[Ulanbátar|Urge]] a Kašgare.<ref name=":2" />{{rp|347}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Pekingská smlouva|23553094}} [[Kategória:1860]] [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Dejiny Hongkongu]] [[Kategória:Dejiny Číny]] 4ldmgxjbbour09jqc8s7ht7wcug9qyr 0 723026 8227117 8221084 2026-06-01T16:09:57Z ~2026-32527-90 296627 /* Obsadenie */ 8227117 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 280+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici '''†''', otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | '''†''' [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice '''†''' a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zlatice, Zity a Marie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice '''†''', Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, porodila predčasne, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | --- |Tomáš Sklenár |bábätko, je v inkubátori |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, teta Lenky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, partner Lenky, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky | vdovec po Táne, otec Aleny, brat Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | '''†''' Táňa Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy |brat Jozefa, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |partnerka Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zdena Studenková]] | ---- | nahovorila na telefóne | známá Heleny a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100? |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]]? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 281 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = august / september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 282 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 283 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 284 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 285 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 7yni6ha33quvn0fafm4tca2buf247bp 0 723107 8227050 8226823 2026-06-01T12:54:31Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie prepojenia k pojmu ,, Sovietsko-japonský pakt o neútočení" už na existujúcu stránku. 8227050 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Sovietsko-japonská vojna |súčasť = [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok = US-Soviet_sailors_on_VJ_Day.jpg |text k obr = Americkí a sovietski námorníci v deň víťazstva nad Japonskom. |dátum = [[9. august]] - [[3. september]] [[1945]] |miesto = [[Mandžusko]], [[Vnútorné Mongolsko]], [[Sachalin]], [[Kurily]], [[Kórea]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Sovietskeho zväzu |protivník1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]] |protivník2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Mandžukuo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Mengkukuo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Alexandr Vasilevskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Rodion Malinovskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kirill Afanasievič Mereckov|Kirill Mereckov]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Chorlogín Čojbalsan]] |velitel2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Otozó Jamada]]<br />[[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Pchu-i]]<br />[[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Demčigdonrov]] |sila1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] '''ZSSR:'''{{plainlist| * 1 577 225 vojakov<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko = Glantz |meno = David M. |priezvisko2 = House |meno2 = Jonathan |titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = University Press of Kansas |miesto = Lawrence, Kansas |rok = 1995 |počet strán = |isbn = 0-7006-0899-0 |strany = }}</ref>{{rp|378}} * 26 137 diel * 1 852 podporné delostrelectvo * 5 556 tankov a samohybných diel * 5 368 lietadiel}} [[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] '''Mongolsko:'''{{plainlist| * 16 000 vojakov}} |sila2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] '''Japonsko'''{{plainlist| * 993 000 vojakov<ref name=":0" /> * 5 360 diel * 1 155 tankov * 1 800 lietadiel * 1 215 vozidiel}} [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] '''Mandžukuo:'''{{plainlist| * 200 000 jednotiek}} [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] '''Mengkukuo:'''{{plainlist| * 44 000 vojakov<ref name=":0" />{{rp|378}}}} |straty1 = {{plainlist| * 9 780 mŕtvych * 911 nezvestných * 1 340 úmrtí mimo boj (nehody/choroby) * 24 425 sanitárne straty, vrátane * 19 562 zranených * 4 863 chorých * 36 456 strát celkovo * z čoho 30 253 bojových strát<ref name=":0" />{{rp|300}}}} |straty2 = {{plainlist| '''Japonský odhad''': * 21 389 mŕtvych * 20 000 zranených * 41 199 zajatých<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko = Coox |meno = Alvin D. |titul = Nomonhan: Japan Against Russia, 1939 |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = Stanford University Press |miesto = Stanford |rok = 1990 |počet strán = |isbn = 9780804718356 |strany = 1176 }}</ref>}} '''Sovietsky odhad''':{{plainlist| * 83 737 mŕtvych * 640 000 zajatých}} |straty3 = |poznámky = }}'''Sovietsko-japonská vojna''' (taktiež známa ako '''operácia Augustová búrka''' alebo '''bitka o Mandžusko''') bola vojenským konfliktom v rámci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorý začal krátko po polnoci [[9. august]]a [[1945]] vyhlásením vojny [[Sovietsky zväz|ZSSR]] voči [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] a sovietskou inváziou do japonského bábkového štátu [[Mandžukuo]]. Sovietske a mongolské sily ukončili japonskú kontrolu nad územím [[Mandžukuo]], [[Mengkukuo]] ([[Vnútorné Mongolsko]]), severom [[Kórea|Kórey]], [[prefektúra Karafuto|prefektúrou Karafuto]] a ostrovmi Čišima ([[Kurilské ostrovy]]). Porážka japonskej [[Kuantungská armáda|kuantungskej armády]] pomohla dosiahnuť [[Kapitulácia Japonska|japonskú kapituláciu]] a ukončenie druhej svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lekic | meno = Slobodan | autor = | odkaz na autora = | titul = A Soviet Push Helped Force Japan to Surrender | url = https://www.themoscowtimes.com/archive/a-soviet-push-helped-force-japan-to-surrender | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2005-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-27 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vstup Sovietov do vojny bol významným faktorom v rozhodnutí japonskej vlády bezpodmienečne kapitulovať, pretože sa ukázalo, že Sovietsky zväz nebol ochotný pôsobiť ako tretia strana pri vyjednávaní o podmienkach ukončenia nepriateľských akcií.<ref name="Maddox2007">{{Citácia knihy | priezvisko = Maddox | meno = Robert James | titul = Hiroshima in History: The Myths of Revisionism | vydanie text = | miesto = Columbia | vydavateľ = University of Missouri Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-8262-1732-5 | počet strán = | strany = }}</ref><ref name="Frank2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Frank | meno = Richard B. | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = Penguin | rok = 2001 | isbn = 978-0-14-100146-3 | počet strán = | strany = }}</ref> Kapitulácia bola podpísaná na palube americkej lode [[USS Missouri (BB-63)|USS Missouri]]. Konflikt mal pre [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a Rusov samotných aj zmysel odplaty, pretože týmto víťazstvom zmazali potupu porážky z [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] z rokov [[1904]]{{--}}[[1905]]. == Situácia pred vojnou == [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] malo po drobných pohraničných konfliktoch so Sovietskym zväzom v rokoch 1938 a 1939, v ktorých bolo porazené, záujem na stabilizácii situácie na hraniciach ním okupovaného [[Mandžusko|Mandžuska]] s [[Mongolsko|Mongolskom]] a so [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Záujem na pokoji zbraní mal, vzhľadom na narastajúcu hrozbu útoku Nemecka, aj ZSSR. Preto bola v apríli roku [[1941]] uzavretá medzi Japonskom a Sovietskym zväzom [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|dohoda o neútočení]], ktorá bola oboma stranami dodržiavaná. Roku [[1944]], kedy vojská Sovietskeho zväzu postupovali ďalej do strednej [[Európa|Európy]], sa začala vytvárať iná situácia. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] mal záujem na tom, aby [[Sovietsky zväz]] mohol v tejto vojne získať územie na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], ktoré [[Ruská ríša|cárske Rusko]] stratilo počas [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] v rokoch [[1904]]{{--}}[[1905]]. Svoje záujmy však mali aj [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa snažili o to, aby im v boji proti Japoncom pomohol [[Sovietsky zväz]]. Výroba atómovej bomby bola v nedohľadne, nikto nepoznal jej očakávané účinky, ani to, či by jej použitie donútilo Japoncov ku kapitulácii. Spojeným štátom hrozilo, že budú musieť dobývať jednotlivé Japonské ostrovy bežnou vojenskou silou, pričom hrozili veľké straty. Na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] vo februári [[1945]] sa [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] zaviazal, že najneskôr do troch mesiacov po ukončení bojov v [[Európa|Európe]] vypovie Japonsku vojnu. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1945]] [[Sovietsky zväz]] vypovedal [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] dohodu o neútočení, dňa [[26. júl|26. júla]] [[1945]] bola uverejnená Postupimská deklarácia, v ktorej [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] požadovali bezpodmienečnú kapituláciu Japonska, čo [[Japonsko]] odmietlo. Už od mája prúdili z Nemecka a z oslobodenej strednej Európy jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] smerom na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]]. Jednotky boli reorganizované a vznikli tak tri fronty: ''Zabajkalský front'' na čele s maršalom [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovským]] o sile 650 tisíc vojakov, ''1. ďalekovýchodný front'' pod vedením maršala [[Kirill Afanasievič Mereckov|K. A. Mereckova]] o sile 590 tisíc osôb, a ''2. ďalekovýchodný front'' na čele s generálom [[Maksim Purkajev|M. A. Purkajevom]] o sile 335 tisíc vojakov. Súčasťou útočných jednotiek boli aj jednotky ''Mongolskej armády'' a sovietska ''Amurská flotila''. Ďalšou silou na boj s Japoncami bolo ''Tichomorské loďstvo ZSSR'' o sile zhruba 165 000 mužov. V [[Mandžusko|Mandžusku]] a v [[Kórea|Kórei]] sa nachádzala japonská Kuantungská armáda pod velením generála Otozó Jamadu, v ktorej bol viac ako jeden milión mužov. Tá sa mohla čiastočne spoliehať na opevnené priestory a obranné línie, ktoré však nepokrývali celú oblasť hranice. == Priebeh vojny == [[Súbor:Manchuria_Operation_map-es.svg|vľavo|náhľad| Hlavné smery útoku Sovietov v Mandžusku a Kórei]] [[Súbor:Sakhalin_Kuril_Operation(zh_ver).svg|vľavo|náhľad| Sovietsky postup na Južnom Sachaline a Kuriloch]] Dňa [[8. august|8. augusta]] [[1945]] vypovedal [[Sovietsky zväz]] v súlade so sľubom, ktorý dal spojencom, ku dňu [[9. august|9. augusta]] 1945 Japonsku vojnu. Útočná operácia s názvom ''Augustová búrka'' sa skutočne začala 9. augusta 1945, pričom mohutné sovietske údery prelomili na mnohých miestach japonskú obranu. [[Červená armáda]] ťažila jednak zo svojej početnej prevahy, jednak aj z prevahy technickej. Nasadila ostrieľané jednotky, ktoré prešli [[Východný front (druhá svetová vojna)|východným frontom]] a mali bojové skúsenosti. Rýchlosť sovietskeho postupu aj taktika bleskovej vojny bola ohromujúca{{--}}sovietske tankové oddiely postupovali až 150 kilometrov denne. Kde mali [[Japonci]] silnú obranu, vykonala [[Červená armáda]] obkľučovacie manévre a jej útočné jednotky postupovali ďalej. Tichomorské loďstvo vykonávalo výsadky na [[Sachalin]]e a na [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]], ktoré postupne obsadilo. Japonskí vojaci sa pokúšali situáciu stabilizovať, ale ich odpor bol prekonaný. Dňa [[15. august]]a sa ocitli hlavné sily Kuantungskej armády v obkľúčení, ale kládli stále odpor. To už vedeli, že cisár [[Hirohito]] vyhlásil kapituláciu, ktorú však vedenie japonskej armády spočiatku ignorovalo. Kuantungská armáda kapitulovala až dňa [[20. august|20. augusta]], pričom došlo aj ku kapitulácii všetkých ďalších jednotiek, ktoré boli obkľúčené v sovietskom tyle. [[Červená armáda]] pokračovala v obsadení Mandžuska, jej jednotky prenikli až na [[Kórea|Kórejský polostrov]], ktorý obsadili až po 38. rovnobežku. Na [[Sachalin]]e pokračovali boje do dňa [[25. august]]a, keď sa japonská [[Posádka (vojenstvo)|posádka]] napokon vzdala. Posledný kurilský ostrov bol obsadený dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1945]], teda deň pred podpisom bezpodmienečnej kapitulácie Japonska. == Výsledky vojny == Sovietsko-japonská vojna skončila pre [[Sovietsky zväz]] víťazstvom a úspechom. Ten za pomerne malých strát ovládol všetky územia, ktoré pred rokom [[1904]] patrili cárskemu [[Ruská ríša|Rusku]] a niektoré z nich si trvalo privlastnil. Ovládnutím Mandžuska a severu [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]] tiež zásadne zmenil politickú geografiu tohto priestoru. Pomohol tým víťazstvu [[Komunistická strana Číny|čínskych komunistov]] v [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskej vojne]] a vytvoril potenciálne konfliktnú situáciu v Kórei, ktorá neskôr eskalovala do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]]. Za éry komunizmu bol význam sovietskeho útoku na japonskú armádu preceňovaný a vykladaný ako rozhodujúci v porážke Japonska. Bagatelizoval tak celé vojenské snaženie [[Spojené štáty|USA]] a jeho spojencov (predovšetkým nacionalistická [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] a [[Britské impérium]]) v predchádzajúcich rokoch (vrátane zvrhnutia atómových bômb), ktoré bolo hlavným dôvodom porážky [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] v [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Pakt proti Kominterne]] * [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] == Zdroj == {{preklad|cs|Sovětsko-japonská válka|24022762}} [[Kategória:Bitky v 1945]] [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Vojny Japonska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] h90768c24vjkzxgj3eqnkka3sy0l73e 8227051 8227050 2026-06-01T12:56:06Z LoverofBattle12 246706 Rozšírenie obrázkov a doplnenie bodiek na konci ich popisu. 8227051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Sovietsko-japonská vojna |súčasť = [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok = US-Soviet_sailors_on_VJ_Day.jpg |text k obr = Americkí a sovietski námorníci v deň víťazstva nad Japonskom. |dátum = [[9. august]] - [[3. september]] [[1945]] |miesto = [[Mandžusko]], [[Vnútorné Mongolsko]], [[Sachalin]], [[Kurily]], [[Kórea]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Sovietskeho zväzu |protivník1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]] |protivník2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Mandžukuo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Mengkukuo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Alexandr Vasilevskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Rodion Malinovskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kirill Afanasievič Mereckov|Kirill Mereckov]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Chorlogín Čojbalsan]] |velitel2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Otozó Jamada]]<br />[[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Pchu-i]]<br />[[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Demčigdonrov]] |sila1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] '''ZSSR:'''{{plainlist| * 1 577 225 vojakov<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko = Glantz |meno = David M. |priezvisko2 = House |meno2 = Jonathan |titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = University Press of Kansas |miesto = Lawrence, Kansas |rok = 1995 |počet strán = |isbn = 0-7006-0899-0 |strany = }}</ref>{{rp|378}} * 26 137 diel * 1 852 podporné delostrelectvo * 5 556 tankov a samohybných diel * 5 368 lietadiel}} [[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] '''Mongolsko:'''{{plainlist| * 16 000 vojakov}} |sila2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] '''Japonsko'''{{plainlist| * 993 000 vojakov<ref name=":0" /> * 5 360 diel * 1 155 tankov * 1 800 lietadiel * 1 215 vozidiel}} [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] '''Mandžukuo:'''{{plainlist| * 200 000 jednotiek}} [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] '''Mengkukuo:'''{{plainlist| * 44 000 vojakov<ref name=":0" />{{rp|378}}}} |straty1 = {{plainlist| * 9 780 mŕtvych * 911 nezvestných * 1 340 úmrtí mimo boj (nehody/choroby) * 24 425 sanitárne straty, vrátane * 19 562 zranených * 4 863 chorých * 36 456 strát celkovo * z čoho 30 253 bojových strát<ref name=":0" />{{rp|300}}}} |straty2 = {{plainlist| '''Japonský odhad''': * 21 389 mŕtvych * 20 000 zranených * 41 199 zajatých<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko = Coox |meno = Alvin D. |titul = Nomonhan: Japan Against Russia, 1939 |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = Stanford University Press |miesto = Stanford |rok = 1990 |počet strán = |isbn = 9780804718356 |strany = 1176 }}</ref>}} '''Sovietsky odhad''':{{plainlist| * 83 737 mŕtvych * 640 000 zajatých}} |straty3 = |poznámky = }}'''Sovietsko-japonská vojna''' (taktiež známa ako '''operácia Augustová búrka''' alebo '''bitka o Mandžusko''') bola vojenským konfliktom v rámci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorý začal krátko po polnoci [[9. august]]a [[1945]] vyhlásením vojny [[Sovietsky zväz|ZSSR]] voči [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] a sovietskou inváziou do japonského bábkového štátu [[Mandžukuo]]. Sovietske a mongolské sily ukončili japonskú kontrolu nad územím [[Mandžukuo]], Mengkukuo ([[Vnútorné Mongolsko]]), severom [[Kórea|Kórey]], prefektúrou Karafuto a ostrovmi Čišima ([[Kurilské ostrovy]]). Porážka japonskej kuantungskej armády pomohla dosiahnuť [[Kapitulácia Japonska|japonskú kapituláciu]] a ukončenie druhej svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lekic | meno = Slobodan | autor = | odkaz na autora = | titul = A Soviet Push Helped Force Japan to Surrender | url = https://www.themoscowtimes.com/archive/a-soviet-push-helped-force-japan-to-surrender | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2005-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-27 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vstup Sovietov do vojny bol významným faktorom v rozhodnutí japonskej vlády bezpodmienečne kapitulovať, pretože sa ukázalo, že Sovietsky zväz nebol ochotný pôsobiť ako tretia strana pri vyjednávaní o podmienkach ukončenia nepriateľských akcií.<ref name="Maddox2007">{{Citácia knihy | priezvisko = Maddox | meno = Robert James | titul = Hiroshima in History: The Myths of Revisionism | vydanie text = | miesto = Columbia | vydavateľ = University of Missouri Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-8262-1732-5 | počet strán = | strany = }}</ref><ref name="Frank2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Frank | meno = Richard B. | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = Penguin | rok = 2001 | isbn = 978-0-14-100146-3 | počet strán = | strany = }}</ref> Kapitulácia bola podpísaná na palube americkej lode [[USS Missouri (BB-63)|USS Missouri]]. Konflikt mal pre [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a Rusov samotných aj zmysel odplaty, pretože týmto víťazstvom zmazali potupu porážky z [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] z rokov [[1904]]{{--}}[[1905]]. == Situácia pred vojnou == [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] malo po drobných pohraničných konfliktoch so Sovietskym zväzom v rokoch 1938 a 1939, v ktorých bolo porazené, záujem na stabilizácii situácie na hraniciach ním okupovaného [[Mandžusko|Mandžuska]] s [[Mongolsko|Mongolskom]] a so [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Záujem na pokoji zbraní mal, vzhľadom na narastajúcu hrozbu útoku Nemecka, aj ZSSR. Preto bola v apríli roku [[1941]] uzavretá medzi Japonskom a Sovietskym zväzom [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|dohoda o neútočení]], ktorá bola oboma stranami dodržiavaná. Roku [[1944]], kedy vojská Sovietskeho zväzu postupovali ďalej do strednej [[Európa|Európy]], sa začala vytvárať iná situácia. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] mal záujem na tom, aby [[Sovietsky zväz]] mohol v tejto vojne získať územie na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], ktoré [[Ruská ríša|cárske Rusko]] stratilo počas [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] v rokoch [[1904]]{{--}}[[1905]]. Svoje záujmy však mali aj [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa snažili o to, aby im v boji proti Japoncom pomohol [[Sovietsky zväz]]. Výroba atómovej bomby bola v nedohľadne, nikto nepoznal jej očakávané účinky, ani to, či by jej použitie donútilo Japoncov ku kapitulácii. Spojeným štátom hrozilo, že budú musieť dobývať jednotlivé Japonské ostrovy bežnou vojenskou silou, pričom hrozili veľké straty. Na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] vo februári [[1945]] sa [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] zaviazal, že najneskôr do troch mesiacov po ukončení bojov v [[Európa|Európe]] vypovie Japonsku vojnu. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1945]] [[Sovietsky zväz]] vypovedal [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] dohodu o neútočení, dňa [[26. júl|26. júla]] [[1945]] bola uverejnená Postupimská deklarácia, v ktorej [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] požadovali bezpodmienečnú kapituláciu Japonska, čo [[Japonsko]] odmietlo. Už od mája prúdili z Nemecka a z oslobodenej strednej Európy jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] smerom na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]]. Jednotky boli reorganizované a vznikli tak tri fronty: ''Zabajkalský front'' na čele s maršalom [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovským]] o sile 650 tisíc vojakov, ''1. ďalekovýchodný front'' pod vedením maršala [[Kirill Afanasievič Mereckov|K. A. Mereckova]] o sile 590 tisíc osôb, a ''2. ďalekovýchodný front'' na čele s generálom [[Maksim Purkajev|M. A. Purkajevom]] o sile 335 tisíc vojakov. Súčasťou útočných jednotiek boli aj jednotky ''Mongolskej armády'' a sovietska ''Amurská flotila''. Ďalšou silou na boj s Japoncami bolo ''Tichomorské loďstvo ZSSR'' o sile zhruba 165 000 mužov. V [[Mandžusko|Mandžusku]] a v [[Kórea|Kórei]] sa nachádzala japonská Kuantungská armáda pod velením generála Otozó Jamadu, v ktorej bol viac ako jeden milión mužov. Tá sa mohla čiastočne spoliehať na opevnené priestory a obranné línie, ktoré však nepokrývali celú oblasť hranice. == Priebeh vojny == [[Súbor:Manchuria_Operation_map-es.svg|vľavo|náhľad| Hlavné smery útoku Sovietov v [[Mandžusko|Mandžusku]] a [[Kórea|Kórei]].|324x324bod]] [[Súbor:Sakhalin_Kuril_Operation(zh_ver).svg|vľavo|náhľad| Sovietsky postup na Južnom [[Sachalin|Sachaline]] a [[Kurilské ostrovy|Kuriloch]].|303x303bod]] Dňa [[8. august|8. augusta]] [[1945]] vypovedal [[Sovietsky zväz]] v súlade so sľubom, ktorý dal spojencom, ku dňu [[9. august|9. augusta]] 1945 Japonsku vojnu. Útočná operácia s názvom ''Augustová búrka'' sa skutočne začala 9. augusta 1945, pričom mohutné sovietske údery prelomili na mnohých miestach japonskú obranu. [[Červená armáda]] ťažila jednak zo svojej početnej prevahy, jednak aj z prevahy technickej. Nasadila ostrieľané jednotky, ktoré prešli [[Východný front (druhá svetová vojna)|východným frontom]] a mali bojové skúsenosti. Rýchlosť sovietskeho postupu aj taktika bleskovej vojny bola ohromujúca{{--}}sovietske tankové oddiely postupovali až 150 kilometrov denne. Kde mali [[Japonci]] silnú obranu, vykonala [[Červená armáda]] obkľučovacie manévre a jej útočné jednotky postupovali ďalej. Tichomorské loďstvo vykonávalo výsadky na [[Sachalin]]e a na [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]], ktoré postupne obsadilo. Japonskí vojaci sa pokúšali situáciu stabilizovať, ale ich odpor bol prekonaný. Dňa [[15. august]]a sa ocitli hlavné sily Kuantungskej armády v obkľúčení, ale kládli stále odpor. To už vedeli, že cisár [[Hirohito]] vyhlásil kapituláciu, ktorú však vedenie japonskej armády spočiatku ignorovalo. Kuantungská armáda kapitulovala až dňa [[20. august|20. augusta]], pričom došlo aj ku kapitulácii všetkých ďalších jednotiek, ktoré boli obkľúčené v sovietskom tyle. [[Červená armáda]] pokračovala v obsadení Mandžuska, jej jednotky prenikli až na [[Kórea|Kórejský polostrov]], ktorý obsadili až po 38. rovnobežku. Na [[Sachalin]]e pokračovali boje do dňa [[25. august]]a, keď sa japonská [[Posádka (vojenstvo)|posádka]] napokon vzdala. Posledný kurilský ostrov bol obsadený dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1945]], teda deň pred podpisom bezpodmienečnej kapitulácie Japonska. == Výsledky vojny == Sovietsko-japonská vojna skončila pre [[Sovietsky zväz]] víťazstvom a úspechom. Ten za pomerne malých strát ovládol všetky územia, ktoré pred rokom [[1904]] patrili cárskemu [[Ruská ríša|Rusku]] a niektoré z nich si trvalo privlastnil. Ovládnutím Mandžuska a severu [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]] tiež zásadne zmenil politickú geografiu tohto priestoru. Pomohol tým víťazstvu [[Komunistická strana Číny|čínskych komunistov]] v [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskej vojne]] a vytvoril potenciálne konfliktnú situáciu v Kórei, ktorá neskôr eskalovala do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]]. Za éry komunizmu bol význam sovietskeho útoku na japonskú armádu preceňovaný a vykladaný ako rozhodujúci v porážke Japonska. Bagatelizoval tak celé vojenské snaženie [[Spojené štáty|USA]] a jeho spojencov (predovšetkým nacionalistická [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] a [[Britské impérium]]) v predchádzajúcich rokoch (vrátane zvrhnutia atómových bômb), ktoré bolo hlavným dôvodom porážky [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] v [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Pakt proti Kominterne]] * [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] == Zdroj == {{preklad|cs|Sovětsko-japonská válka|24022762}} [[Kategória:Bitky v 1945]] [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Vojny Japonska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] dcjrkjpjrubf815j0wbdo33fbpy9urk 2 727233 8227030 8219988 2026-06-01T12:18:46Z Lekvarnička 262477 8227030 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=2. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=30. august 2025|koniec=30. máj 2026|majster=[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce - Vráble]]|2_miesto=[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]|3_miesto=FC Nitra|počet_mužstiev=8|odohraté_zápasy=80|počet_gólov=384|priemer_gólov_na_zápas=4,8|víťaz=|súvisiace_súťaže=[[1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026|1. liga 2025/26]]}}'''2. slovenská futbalová liga žien 2024/2025''' bol 18. ročník [[2. slovenská futbalová liga žien|druhej ženskej futbalovej ligy na Slovensku]]. Víťazkami sa stali futbalistky z [[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]], a tým postúpili do 1. ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=II. LIGA ŽENY – ViOn Zlaté Moravce – Vráble slávi postup medzi elitu|url=https://futbalsfz.sk/ii-liga-zeny-vion-zlate-moravce-vrable-slavi-postup-medzi-elitu/|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum vydania=2026-05-31|dátum prístupu=2026-06-01|jazyk=sk|meno=Ladislav|priezvisko=Harsányi}}</ref> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! align="center" | !Klub ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |+/- ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |14 | align="center" |12 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |55:8 | align="center" |16 | align="center" |'''37''' | rowspan="4" |Postup do skupiny o postup do 1. ligy |- | align="center" |'''2.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |14 | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |54:18 | align="center" |11 | align="center" |'''32''' |- | align="center" |'''3.''' |GFC regionálna akadémia | align="center" |14 | align="center" |8 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |47:21 | align="center" |6 | align="center" |'''27''' |- | align="center" |'''4.''' |FC Nitra | align="center" |14 | align="center" |8 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |48:22 | align="center" |5 | align="center" |'''26''' |- | align="center" |'''5.''' |Futbalová komunita Kozmos | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |23:39 | align="center" | -5 | align="center" |'''16''' | rowspan="4" |Postup do skupiny o umiestenie |- | align="center" |'''6.''' |MŠK FOMAT Martin | align="center" |14 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |8 | align="center" |28:47 | align="center" | -5 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''7.''' |FC Baník Prievidza | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |10:64 | align="center" | -15 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''8.''' |FKM Stupava | align="center" |14 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |8:54 | align="center" | -18 | align="center" |'''3''' |} === Zápasy === {| class="wikitable" |+ ! ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]] ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|ZMO]] !GFC !NIT !KOZ !MAR !PRI !STU |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] !'''×''' | | | | | | | |- ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | !'''×''' | | | | | | |- !GFC regionálna akadémia | | !'''×''' | | | | | |- !FC Nitra | | | !'''×''' | | | | |- !Futbalová komunita Kozmos | | | | !'''×''' | | | |- !MŠK FOMAT Martin | | | | | !'''×''' | | |- !FC Baník Prievidza | | | | | | !'''×''' | |- !FKM Stupava | | | | | | | !'''×''' |} == Nadstavbová časť == === Skupina o postup do 1. ligy - tabuľka === {| class="wikitable" ! align="center" | !Klub ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |+/- ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |20 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |70:33 | align="center" |11 | align="center" |'''47''' |Postup do 1. ligy |- | align="center" |'''2.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |20 | align="center" |15 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |73:18 | align="center" |16 | align="center" |'''46''' | |- | align="center" |'''3.''' |FC Nitra | align="center" |20 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |62:30 | align="center" |5 | align="center" |'''35''' | |- | align="center" |'''4.''' |GFC regionálna akadémia | align="center" |20 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |58:47 | align="center" |6 | align="center" |'''30''' | |} === Skupina o postup do 1. ligy - zápasy === {| class="wikitable" ! ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|ZMO]] ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]] !NIT !GFC |- ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] !'''×''' | | | |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | !'''×''' | | |- !FC Nitra | | !'''×''' | |- !GFC regionálna akadémia | | | !'''×''' |} === Skupina o umiestenie - tabuľka === {| class="wikitable" |+ ! !Klub ! align="center" |{{Tooltip|Z|Zápasy}} ! align="center" |{{Tooltip|V|Výhry}} ! align="center" |{{Tooltip|R|Remízy}} ! align="center" |{{Tooltip|P|Prehry}} ! align="center" |{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} ! align="center" |+/- ! align="center" |{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |MŠK FOMAT Martin | align="center" |20 | align="center" |10 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |56:52 | align="center" | -5 | align="center" |'''31''' |- | align="center" |'''2.''' |Futbalová komunita Kozmos | align="center" |20 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |36:47 | align="center" | -5 | align="center" |'''29''' |- | align="center" |'''3.''' |FKM Stupava | align="center" |20 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |16 | align="center" |14:73 | align="center" | -18 | align="center" |'''8''' |- | align="center" |'''4.''' |FC Baník Prievidza | align="center" |20 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |15:84 | align="center" | -15 | align="center" |'''7''' |} === Skupina o umiestenie - zápasy === {| class="wikitable" ! !MAR !KOZ !STU !PRI |- !MŠK FOMAT Martin !'''×''' | | | |- !Futbalová komunita Kozmos | !'''×''' | | |- !FKM Stupava | | !'''×''' | |- !FC Baník Prievidza | | | !'''×''' |} == Referencie == <references /> == Systém futbalových súťaží na Slovensku == {| class="wikitable" |+ ! colspan="12" |Únia ligových klubov |- |1. | colspan="11" |Niké liga 12 klubov |- ! colspan="12" |SFZ |- |2. | colspan="11" |Monacobet 16 klubov |- |3. | colspan="8" |Západ 16 |Stred 14 | colspan="2" |Východ 14 |} https://www.trnavskyhlas.sk/c/33224-ktory-klub-v-akej-lige-futbalova-reorganizacia-poriadne-zamiesala-sutazami/ https://my.sme.sk/trencin/c/nove-timy-v-tretej-lige-zmeny-v-stvrtej-vyrazna-sanca-pre-siestoligistov-posunut-sa-vyssie {| class="wikitable" |+ ! ! colspan="2" |BFZ |- |4. | colspan="2" |Majstrovstvá regiónu 16 |- |5. | colspan="2" |BFZ 16 |- |6. |Oblastný FZ BA-mesto 12 |Oblastný FZ BA-vidiek 14 |- |7. |Oblastný FZ BA-mesto 9 |Oblastný FZ BA-vidiek 7 |} {| class="wikitable" |+ ! ! colspan="6" |ZsFZ ! ! ! ! ! ! |- |4. | colspan="6" |Majstrovstvá regiónu 16 | | | | | | |- |5. | colspan="3" |Juhovýchod 16 | colspan="3" |Severozápad 14 | | | | | | |- |6. |Sever 16 |Juh 10 |SV 16 |Stred 14 |Východ 16 |Západ 14 | | | | | | |- ! colspan="12" |ObFZ ! |- |7. |Nové Zámky |Trnava |Trenčín |Dunajský streda |Galanta |Komárno |Levice |Nitra |Považská Bystrica |Prieidza |Senica |Topoľčany |- | | | | | | | | | | | | | |} {| class="wikitable" |+ ! ! colspan="6" |ZsFZ |- |4. | colspan="6" |Majstrovstvá regiónu 16 |- |5. | colspan="3" |Juhovýchod 16 | colspan="3" |Severozápad 14 |- |6. |Sever 16 |Juh 10 |SV 16 |Stred 14 |Východ 16 |Západ 14 |- | | | | | | | |} {| class="wikitable" |+ ! ! colspan="2" |VsFZ ! |- |4. | colspan="2" |Majstrovstvá regiónu 14 | |- |5. |Juh 14 |Sever 14 | |- |6. | | | |} == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) == {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta. Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Natália Látal Mackovičová == {{Infobox Futbalista | meno = Natália Látal Mackovičová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref> | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2001{{--}}2008 | reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2) | trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}} | trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera) }} '''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Trénerská kariéra == S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" /> futbalnet https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/ == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Ligová história == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 | -24 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 | -18 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |6 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 | -5 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 | -10 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |3 |'''42''' |- |2025/2024 | | | | | | | | | | | |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 | -20 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 | -23 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 | -26 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 | -9 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga | | | | | | | | | |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 8m0qzt965pg9wet41773aucvpenuo37 4 728740 8227234 8183003 2026-06-01T21:31:09Z Jetam2 30982 archív 8227234 wikitext text/x-wiki == Valné zhromaždenie 2025 == Ahojte. Wikimedia Slovensko vyhlasuje Valné zhromaždenie 2025, ktoré prebehne 25. januára 2024 o 13:00 v súkromnej základnej škole Edulienka, adresa: Palisády 51, Bratislava. === Program === Navrhovaný program je takýto: # Otvorenie, kontrola uznášaniaschopnosti, schválenie programu # Výročná správa za rok 2024 # Správa o hospodárení za rok 2024 # Ročný plán činnosti na rok 2025 (prerokovanie vyššie spomenutých bodov) # Rôzne # Záver Ako zvyčajne, aj teraz môžte navrhovať aktivity na rok 2025 a ako zvyčajne ich budeme realizovať v rámci dobrovoľnícko-časovej a finančno-zdrojovej kapacity. :) Teším sa na stretnutie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:01, 21. december 2024 (UTC) === Návrhy na 2025 === Ak máte niekto návrhy na to, čo prebrať alebo plánovať na rok 2025, tak tu je na to priestor. Myslíme stále na [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2024#Návrhy na rok 2024|návrhy z minulého roku]], ktoré sme nestihli/nezvládli urobiť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:59, 20. január 2025 (UTC) === Výročná správa 2024 === Ešte pridávam [[:meta:Wikimedians of Slovakia/Reports/2024/sk|výročnú správu za rok 2024]] na Mete.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:38, 24. január 2025 (UTC) [[Kategória:Wikipédia:Archívy 2025|Kaviareň/Wikimedia Slovensko/Archív 2025]] == WikiJar SVE 2025 == Určite ste si všetci všimli banner, ale pre istotu pridávam aj sem - i tento rok nám beží [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|WikiJar SVE]], a to až do 31. mája, v ktorej ide o tvorbu stránok na ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy okrem Slovenska! Budeme radi, keď sa zapojíte 💪 [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:43, 14. apríl 2025 (UTC) == Wiki miluje film == Ahojte, od 1.8. (včera) až do 30.9. beží súťaž [[WP:Wiki miluje film]], konkrétne jej prvý ročník [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|Wiki miluje film 2025]], ktorý organizujeme v rámci väčšej snahy s WMCZ ďalšími. Zapojte sa a vyhrajte ceny! {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 2. august 2025 (UTC) == WAM banner lokálne aj z Mety == {{ping|KormiSK|Jetam2}} Ad sitenotice [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8119360]: súbežne s týmto lokálnym bannerom sa momentálne na skwiki anonymom zobrazuje aj banner z Mety s textom v bieloruštine, ktorý tam niekto cíti potrebu dávať do /sk lokalizácií (v tomto prípade zrejme [[m:CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk]], [[m:MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk]]), dá sa to zreprodukovať v inkognito okne. Skúšal som písať do tamojšej diskusie už pri minulom banneri k voľbám [https://meta.wikimedia.org/wiki/MediaWiki_talk:Centralnotice-u4c_election2024_vote2-text1/sk], vrátane pingu na človeka, ktorý vtedy zrealizoval príslušný edit, neunúval sa ale reagovať. Tak ak nejak viac vidíte do zákulisia, skúste prípadne docieliť, nech to nerobia, resp. zosúladiť, ktorý banner sa má zobrazovať – či váš lokálny, alebo ten centrálny z Mety (a ak z Mety, tak idéalne slovenská, nie bieloruská verzia). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:20, 11. november 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Narazili sme na to pri konverzácii, ale keď som sa pozeral, už sa nezobrazoval, nielen mne, ale zrazu nikomu. Mysleli sme teda, že už ho asi v priebehu dneška stiahli. Ak ho stále vidíš, skúsim sa tam obrátiť a zistiť, prečo sa zobrazuje i u nás. Dík za postreh. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:45, 11. november 2025 (UTC) ::Ideálne by bolo zmazať alebo blanknúť ten /sk centralnotice, bieloruský text tam tak či tak nepatrí (plus teda je zjavne niekde systémový problém s tým, že im to ako slovenské vyplúva be preklady, keďže to nie je prvý prípad). Je ale zamknutý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 11. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} [[m:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Napísal som DerHexerovi]], ktorý tieto veci rieši a už sme takto riešili nejakú žiadosť i v minulosti, tak uvidíme, či sa ozve. Podľa toho by som postupoval ďalej. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:15, 11. november 2025 (UTC) ::::{{Re|Teslaton|s=1}} [[Meta:User talk:DerHexer#Banner showing on skwiki|Tak už včera vyriešené]], evidentne [[Meta:User talk:Taravyvan Adijene#CNBanner:Wikipedia asian month 2025-text2/sk and MediaWiki:Centralnotice-wikipedia asian month 2025-text2/sk|došlo k preklepu]] (/be-tarask → /sk). Ešte raz dík! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:23, 12. november 2025 (UTC) == Navrhni činnosť PreWiki.sk na 2026 == Zdravím. V rámci programu PreWiki.sk, organizácie Wikimedia EO, pripravujeme Ročný plán 2026 a chcem vedieť, špecificky akú činnosť pre slovenskú Wikimédiu chcete. Síce organizácia ako celok je zameraná na jazyk esperanto, v rámci programu PreWiki.sk poskytujeme pomoc pre slovenskú Wikimédiu. Na 2026 zatiaľ plánujeme: * naďalej propagovať slovenskú Wikipédiu (a občas aj ostatné wikimedické projekty) pomocou [https://www.facebook.com/PreWikiSK stránky na Facebooku] (minulý rok to bola najaktívnejšia facebookovská stránka zameraná na Wikimédiu v slovenčine) * vytvoriť internetový video kurz a príručku prispievania na Wikipédiu (v podstate to isté, čo sme skúsili aj tento rok, ale vtedy sme nezískali potrebný grant) Ak chcete aby sme spravili aj nejakú ďalšiu činnosť, prosím napíšte sem čo možno najkonkrétnejšie. Nemôžem sľúbiť, že spravíme všetko, ale rozhodne zvážime. Pre väčšie projekty by sme potrebovali nových aktivistov, ktorých rád uvítam. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 12:14, 15. november 2025 (UTC) :OK, takže nateraz ostaneme pri tých 2 veciach. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 17:10, 19. november 2025 (UTC) == Banner na 2% z daní == Ahojte. Tradične aj túto daňovú sezónu budeme ponúkať možnosť poslať 2% z dani z príjmu Wikimedii Slovensko. Práve sme získali povolenie zo strany WMF použiť bannery. Návrh banneru je rovnaký ako minulý rok. Link bude smerovať na [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ stránku WMSK]. {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; background:#FFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo.svg|50px|Wikimedia SK|link=https://wikimedia.sk/dve-percenta/]] | [https://wikimedia.sk/dve-percenta/ <big>'''Podporte Wikimediu Slovensko dvoma percentami z&nbsp;dane z&nbsp;príjmov. Ďakujeme!'''</big>] |} V prípade potreby píšte sem :) Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:13, 20. november 2025 (UTC) :Pridávam ešte link na [https://meta.wikimedia.org/wiki/CentralNotice/Request/2%25_from_Income_Tax_in_Slovakia_2026 žiadosť na Mete].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:39, 20. november 2025 (UTC) sipueu2cpngsbxs59bkoj2iyte8bjc7 0 729028 8227253 8021471 2026-06-02T04:14:52Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8227253 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kvadrat 500 | native_name = Квадрат 500 | other_name = | category = umelecká galéria <!-- *** Image *** --> | image = Kvadrat500-Sofia04.jpg | image_caption = pohľad na prednú fasádu budovy  <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | region_type = Oblasť | district = [[Sofia (okres)|Sofia]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sofia]] | municipality_type = Rajón | municipality = [[Triadica (Sofia)|Sredec]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =41| lat_s =46 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =20| long_s =04 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = [[Friedrich Schwanberg]] | style = [[neoklasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1883]] | date = [[28. máj]] [[2015]] | date_type = Otvorenie galérie | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý,{{break}}reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = galéria | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = National Gallery for Foreign Art | statistics = | statistics_type = | website = https://nationalgallery.bg/bg/visiting/kvadrat-500/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kvadrat 500''' ({{vjz|bul|Квадрат 500}}),<ref name="ref1">{{Citácia knihy |autor= KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana |titul = Enciklopedija Sofia |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud" |rok = 2017 |počet strán = 420 |isbn = 978-954-8104-36-4 |strany = 175{{--}}176}}</ref> alebo '''Národná galéria Kvadrat 500''' ({{vjz|bul|Национална галерия Квадрат 500|''Nacionalna galerija Kvadrat 500''}})<ref name="ref2">{{Citácia knihy |autor= RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj |titul = Sofia{{--}}architekturni zabeležitelnosti |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Direct services" |rok = 2017 |počet strán = 180 |isbn = 978-954-8931-51-9 |strany = 87}}</ref><ref name="nationalgallery.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Националната галерия | odkaz na autora = | titul = Национална галерия Квадрат 500 | url = https://nationalgallery.bg/bg/visiting/kvadrat-500/ | vydavateľ = nationalgallery.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visitsofia.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия „Квадрат 500“ | url = https://www.visitsofia.bg/bg/cityinfrastructure/%D0%BA%D0%B0%D0%BA%D0%B2%D0%BE-%D0%B4%D0%B0-%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%B5%D1%82%D1%8F/%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D0%B8%D0%B8-%D0%B8-%D0%B8%D0%B7%D0%BB%D0%BE%D0%B6%D0%B1%D0%B5%D0%BD%D0%B8-%D0%B7%D0%B0%D0%BB%D0%B8/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D0%BD%D0%B0-%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D0%B8%D1%8F-%D0%BA%D0%B2%D0%B0%D0%B4%D1%80%D0%B0%D1%82-500 | vydavateľ = visitsofia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> je budova [[Múzeum|galérie]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Sofia]], v [[Sofia (oblasť)|Sofijskej oblasti]], v západnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Je jedným z objektov bulharskej [[Národná galéria (Bulharsko)|Národnej galérie]].<ref name="ref1"/> == Historické názvy == Budova bola v minulosti známa ako '''Štátna tlačiareň''' ({{vjz|bul|Държавна печатница|''Dăržavna pečatnica''}}) a neskôr ako '''Národná galéria zahraničného umenia''' ({{vjz|bul|Национална галерия за чуждестранно изкуство|''Nacionalna galerija za čuždestranno izkustvo''}}).<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref1"/> == Lokalita == [[Súbor:Kvadrat500-Sofia03.jpg|Celkový pohľad na budovu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Budova galérie Kvadrat 500 leží v centrálnej časti Sofie na námestí „Sv. Aleksandăr Nevski“ ({{vjz|bul|площад „Св. Александър Невски“|''ploštad „Sv. Aleksandăr Nevski“''}}, doslova ''námestie svätého [[Alexander Nevský|Alexandra Nevského]]'')<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> za budovou [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|Chrámu svätého Alexandra Nevského]].<ref name="visitsofia.bg" /> == Dejiny budovy == Dejiny budovy sa začali [[31. máj]]a [[1880]], kedy bulharské Národné zhromaždenie odhlasovalo návrh premiéra [[Petko Stojčov Karavelov|Petka Karavelova]] na založenie Štátnej tlačiarne.<ref name="nationalgallery.bg" /> Výstavba budovy následne prebehla v rokoch [[1881]]{{--}}[[1883]].<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> V roku [[1944]] bola budova poškodená v dôsledku bombardovania<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> a následne bola opravená na konci [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]].<ref name="nationalgallery.bg" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://xn--e1aabhzcw.bg/%D0%B8%D0%BD%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8-%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D0%B8/%D0%BA%D0%B2%D0%B0%D0%B4%D1%80%D0%B0%D1%82-500-%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%8F-%D1%81%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B0-%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B8-%D0%B8%D0%B7%D0%BA%D1%83%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%BE-%D0%BF%D0%B5%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BD%D0%BE-%D0%B4%D0%B5%D0%BB%D0%BE-%D1%82%D0%B5%D1%85%D0%BD%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%BE-%D0%BE%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%B7%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5 | vydavateľ = https://xn--e1aabhzcw.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola budova prestavaná a zmodernizovaná podľa projektu [[architekt]]a [[Nikola Nikolov (architekt)|Nikolu Nikolova]] a začala slúžiť ako Národná galéria zahraničného umenia.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg" /> Jej oficiálne otvorenie prebehlo [[5. november|5. novembra]] [[1985]].<ref name="bg-guide.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия за чуждестранно изкуство | url = https://www.bg-guide.org/bg/obekti/pregled/nacionalna-galeriq-za-chuzhdestranno-izkustvo | vydavateľ = bg-guide.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1999]] sa začala rozvíjať myšlienka vybudovať nový komplex s muzeálnymi funkciami, ktorý by zahŕňal aj vedľajšiu budovu.<ref name="nationalgallery.bg" /> Verejnú súťaž návrhov vyhral v roku [[2010]] architekt Janko Apostolov.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref2"/> Projekt rekonštrukcie bol následne zrealizovaný v rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]]. Rekonštruovaný objekt bol pod súčasným názvom oficiálne otvorený pre verejnosť [[28. máj]]a [[2015]] za prítomnosti vtedajšieho premiéra [[Bojko Borisov|Bojka Borisova]] a ďalších členov vlády.<ref name="nationalgallery.bg" /> == Charakteristika budovy == Budova bola postavená podľa projektu [[Viedeň|viedenského]] [[architekt]]a [[Friedrich Schwanberg|Friedricha Schwanberga]]. Autorom prestavby v je [[architekt]] [[Nikola Nikolov (architekt)|Nikola Nikolov]].<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Je postavená v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom]] slohu.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Ide o veľkú masívnu budovu s dvomi symetrickými krídlami, ktorá je v centrálnej časti zvýšená.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> V rámci obnovy budovy v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] boli na fasáde vybudované výklenky pre sochy, ktoré pre budovu zhotovil Ľubomir Dimitrov.<ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg" /> == Národná galéria Kvadrat 500 == Kvadrat 500 je najväčším a najvýznamnejším z objektov bulharskej Národnej galérie.<ref name="ref1"/> Expozícia je usporiadaná v 28 sálach na štyroch poschodiach. Vystavuje takmer 2 000 diel zo zbierky Národného múzejného komplexu, ktorú tvorí dokopy viac ako 42 000 položiek.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="sofia-art-galleries.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия „Квадрат 500“ | url = https://sofia-art-galleries.com/item/natsionalna-galeriya-kvadrat-500/ | vydavateľ = sofia-art-galleries.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Polovica vystavených diel je od bulharských autorov. Druhá polovica predstavuje umenie z Európy, Ázie, [[Afrika|Afriky]] a Ameriky.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="sofia-art-galleries.com" /> Bulharská časť obsahuje diela predstavujúce bulharské umenie z polovice [[19. storočie|19. storočia]] a z [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref1"/> Väčšina zahraničnej časti zbierky bola zostavená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Predstavuje predovšetkým európske umenie z 15.{{--}}20. storočia a ukážky z Ázie, Afriky a Ameriky.<ref name="nationalgallery.bg" /> Zo zahraničných exponátov sú najvýznamnejšie napríklad kolekcie francúzskych malieb a plastík z konca 19. a začiatku 20. storočia, kolekcia keramiky z klasickej periódy [[Mayovia|mayskej]] civilizácie (obdobie medzi 200 pred Kr. a 900 po Kr.), kolekcia afrických figúr a masiek z 18.{{--}}19. storočia, alebo kolekcia [[Japonsko|japonských]] a indických miniatúr.<ref name="ref1"/> == Galéria == <gallery> Kvadrat500-Sofia06.jpg|pohľad na prednú západnú fasádu budovy Kvadrat500-Sofia05.jpg|pohľad na južné krídlo budovy State Printing House (National Gallery for Foreign Art), Sofia, Bulgaria (4516847519).jpg|budova na historickej fotografii zhotovenej okolo roku 1890 Gallery interior.JPG|z interiéru The Fuji from the mountains of Totomi.jpg|z expozície japonského umenia Dogon mask 1.jpg|z expozície afrického umenia Buddhist manuscript NGFA.jpg|z expozície budhistického umenia </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:National Gallery for Foreign Art}} [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Architektúra z 1883]] [[Kategória:Galérie v Bulharsku]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku]] nkfi1pap3bdhs5xzb2xy9ou79eoud7v 0 730552 8227229 8120982 2026-06-01T21:28:37Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, stránka neexistuje" pri pojme ,, Chorvátske kráľovstvo (1527 - 1868)". 8227229 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|obrázok=Praha Barricades 1848.jpg|dátum=[[13. marec]] [[1848]] – [[november]] [[1849]]|miesto=[[Rakúske cisárstvo]]|protivník1=[[Maďarský štát (1849)|Maďarský štát]]<br/>[[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]]<br/> [[Židia v Maďarsku|maďarskí Židia]]|protivník2=[[Rakúske cisárstvo]]<br/>[[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)]]<br/>[[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]]<br/>[[Rumuni|Sedmohradskí Rumuni]]<br/>[[Ruská ríša]]|velitel1=[[Ľudovít Baťán]]<br/>[[Ľudovít Košút]]<br/>[[Artúr Görgei]]<br/>[[Sándor Petőfi]]|velitel2=[[Ferdinand V.]]<br/>[[Josef Václav Radecký z Radče]]<br/>[[Josip Jelačič]]<br/> [[Alfréd Windischgrätz]]<br/>[[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]]<br/>[[Ivan Fiodorovič Paskevič|Ivan Paskevič]]|popis=Barikády v Prahe počas revolučných udalostí|súčasť=[[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|Revolúcií v rokoch 1848 – 1849]]}} '''Revolúcia v rokoch 1848 až 1849 v Rakúskom cisárstve''' predstavovala súhrn revolučných a vojnových udalostí v mnohonárodnostnom [[Rakúske cisárstvo|Rakúsku]] pod korunou [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Revolučné udalosti sa v tom čase odohrali súbežne s dianím takzvanej [[Jar národov|Jari národov]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=174-175}}</ref> Dôsledkom tejto revolúcie bolo napokon odstúpenie a útek ríšskeho kancelára [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Meternicha]] práve vtedy, keď sa dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1848]] uskutočnilo masové zhromaždenie ľudu za deklarovanie ústavy, ktoré napokon prerástlo do bojov obyvateľstva proti vojsku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte et al|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=479}}</ref> == Predohra revolty == Prežitky zanikajúceho feudalizmu ale aj už doslova skostnatený štátny aparát prezentovaný kniežaťom [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Klemensom Wenzelom von Metternich]] sa na území [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] dostávali čím ďalej do väčších potýčok s cítením a potrebami spoločnosti. Na rozdiel od ostatných európskych krajín sa na území cisárstva prekrývali snahy o presadenie liberálnych a demokratických zápasov spolu s národnou emancipáciou.<ref name=":0" /> Revolučný pohyb sa začal dňa [[11. marec|11. marca]] roku [[1848]] a to zhromaždením v priestoroch Svätováclavských kúpeľov na území [[Čechy|Čiech]]. Členovia politického zjazdu jasne deklarovali súhlas s petíciou, ktorá obsahovala požiadavky ako výkup z robotovania a zrušenie poddanstva, slobodu tlače a náboženského vyznania a zhromažďovania ale aj nezávislosť súdov a vytvorenie občianskych gárd.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492–1914|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=279-280}}</ref> == Prológ boja == Dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1848]] vypukli nepokoje vo [[Viedeň|Viedni]]. O dva dni neskôr, presnejšie dňa [[15. marec|15. marca]] roku [[1848]] zasiahla revolučná nálada taktiež mesto [[Pešť]]. Práve tam bol vyhlásený boj za zreformovanie štátnej ústavy. Narýchlo vytvorená uhorská vláda na čele s [[Ľudovít Baťán|Ľudovítom Baťánom]] začala viesť politické dohody spolu s rakúskym cisárom [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinandom V.]] a to o väčšej miere územia [[Uhorsko|Uhorska]] od [[Viedeň|Viedne]]. Súčasne došlo k vypuknutiu revolty medzi [[Česi|Čechmi]], [[Slováci|Slovákmi]], [[Rumuni|Rumunmi]] a [[Srbi|Srbmi]], taktiež [[Chorváti|Chorvátmi]] a [[Poliaci|Poliakmi]]. Rakúska vláda zverejnila dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1848]] návrh štátnej ústavy, podľa ktorej sa mali poskytovať niektoré občianske slobody. Na druhej strane však dala bokom všeobecné hlasovacie právo. Práve tento akt vyvolal vlnu protestov. Dňa [[17. máj|17. mája]] roku [[1848]] došlo k vypuknutiu ďalšieho povstania vo [[Viedeň|Viedni]], dôsledkom čoho bol útek cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda V.]] smerom do [[Innsbruck|Innsbrucku]]. == Pražské nepokoje == Vývoj revolty na českom území vyvrcholil povstaním v dňoch [[12. jún|12.]] až [[17. jún|17. júna]] roku [[1848]] v meste [[Praha]]. Potýčky obyvateľov mesta a revolučných študentov, ktorí sa podujali na vybudovaní barikád napokon prerástli do otvoreného boja. Cisárske vojsko pod priamym velením generála Windischgrätza rozdrvilo pražských povstalcov, ktorý napokon vyhlásili dňa [[17. jún|17. júna]] roku [[1848]] kapituláciu. Na barikádach našlo smrť dovedna 43 účastníkov boja.<ref name=":0" /> Paradoxne však napriek vojenskému potlačeniu [[Pražské povstanie|Pražského povstania]] došlo k dňa [[22. júl|22. júla]] roku [[1848]] k zasadnutiu ústavodarného ríšskeho snemu. Najvýznamnejším aktom jeho zasadnutia bolo dňa [[9. september|9. septembra]] roku [[1848]] zrušenie poddanstva.<ref name=":1" /> == Veliteľ Josip Jelačič a Alfred Windischgrätz == Dňa [[22. júl|22. júla]] roku [[1848]] sa zišiel vo [[Viedeň|Viedni]] ríšsky snem, ktorí si zvolil za úlohu vypracovať novú ústavu. Chýbala však delegácia Uhrov a talianskych provincií. Prestíž rakúskej vlády vzrástla práve po vojenskom víťazstve cisárskeho maršala [[Josef Václav Radecký z Radče|Jozefa Václava Radeckého]] na talianskom bojisku v [[Bitka pri Custoze (1848)|bitke pri Custozze]] a dobytím mesta [[Miláno]] zo dňa [[6. august|6. augusta]] roku [[1848]]. Po kapitulácii sardínskeho kráľa Karola Alberta sa rozhodli predstavitelia viedenského dvora pre potlačenie revolúcie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V polovici septembra roku [[1848]] došlo k dohode medzi rakúskou vládou a [[Bán|chorvátskym bánom]] [[Josip Jelačič|Josipom Jelačičom]] pre vojenské ťaženie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Vláda [[Ľudovít Baťán|Ľudovíta Baťána]] podala dňa [[16. september|16. septembra]] roku [[1848]] oficiálnu demisiu. Na čelo [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie]] sa postavil Výbor na obranu krajiny, ktorý viedol [[Ľudovít Košut|Ľudovít Košút]]. Viedenská vláda reagovala vyhlásením výnimočného stavu v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Následne rozpustila [[uhorský snem]] a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] vymenovala za hlavného veliteľa cisárskych vojsk v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Obyvatelia mesta [[Viedeň]] sa dňa [[6. október|6. októbra]] vyhlásili ako spojenci uhorskej revolúcie. Cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V. Habsburský]] tak odišiel smerom do [[Olomouc|Olomouca]] a veľká časť snemu do [[Kroměříž|Kroměříža]]. Proti vzbúrenej [[Viedeň|Viedni]] postupovali vojenské jednotky pod velením Windischgrätza a [[Josip Jelačič|Jelačiča]]. Vzbúrení Uhrovia stále váhali, či mali vôbec prísť ako vojenské posily na pomoc obyvateľom mesta. Nakoniec boli uhorské vojská dňa [[30. október|30. októbra]] roku [[1848]] porazené pri [[Schwechat|Schwechate]]. Dňa [[1. november|1. novembra]] roku [[1848]] bola napokon pokorená a dobytá i [[Viedeň]]. Dňa [[22. november|22. novembra]] roku [[1848]] bol v [[Kroměříž|Kroměříži]] obnovený ríšsky snem. Po kratšom čase, presnejšie dňa [[27. november|27. novembra]] roku [[1848]] bol za nového predsedu ríšskeho snemu vymenovaný konzervatívny politik menom Félix Schwarzenberg. Známy bol ako zástanca centralizovanej formy vládnutia na pôde monarchie. Cisár [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V.]], ktorý nebol schopný panovať pre svoje podlomené psychické zdravie, ustanovil nového nástupcu. Dňa [[2. december|2. decembra]] roku [[1848]] abdikoval, pričom novým nástupcom sa stal jeho osemnásťročný synovec [[František Jozef I.]] Tomu sa podarilo dňa [[7. marec|7. marca]] roku [[1848]] rozpustiť ríšsky snem. Ešte skôr, presnejšie dňa [[4. marec|4. marca]] roku [[1848]] vyhlásil pomerne konzervatívnu ústavu, ktorá deklarovala vysoký volebný [[Konsenzus (právo)|konsenzus]] a silný centralizmus. == Skoncovanie s nepoddajnými Uhrami a koniec revolúcie == {{Hlavný článok|Uhorská revolúcia}} Hlavným ohniskom revolúcie sa na prelome rokov [[1848]] až [[1849]] stalo územie [[Uhorská revolúcia|Uhorska]]. Na jar a v lete roku [[1849]] boje v [[Uhorsko|Uhorsku]] stále pokračovali. Dňa [[14. apríl|14. apríla]] roku [[1849]] vyhlásil uhorský snem počas zasadnutia v meste [[Debrecín]] detronizáciu habsburského rodu.<ref name=":0" /> V máji roku [[1849]] sa síce uhorskej armáde pod velením [[Artúr Görgei|Artúra Görgeia]] podarilo dobyť Pešť lenže uprostred leta však prišli výrazné pády. Cisár [[František Jozef I.]] a ruský cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] podpísali vo [[Varšava|Varšave]] dohodu o zásahu ruskej armády v [[Uhorsko|Uhorsku]] proti povstalcom. Dňa [[11. júl|11. júla]] roku [[1849]] boli vojská [[Artúr Görgei|Görgeia]] porazené pri [[Komárno|Komárne]]. Po relatívne krátkom čase, presnejšie dňa [[8. august|8. augusta]] roku [[1849]] sa podarilo cisárskym armádam zvíťaziť vo vojenskej bitke pri [[Temešvár|Temešvári]]. Napokon to boli uhorské vojenské oddiely, ktoré dňa [[11. august|11. augusta]] roku [[1849]] kapitulovali pri [[Șiria|Világoši]], čím došlo k definitívnej porážke [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEIER, Brigitte et al''.'' (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Fortuna Print. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * Kingfischer publication''.'' (2010). ''Encyklopédia histórie sveta: úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva''. 2. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7360-897-2|ISBN 978-80-7360-897-2]]. * SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SNOW, Peter. (2022). Dejiny sveta - Mapa za mapou. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-7915-5. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492–1914''. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|Revolúcie v rokoch 1848 až 1849]] * [[Uhorská revolúcia]] * [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V.]] * [[František Jozef I.]] * [[Slovanský zjazd (1848, Praha)|Slovanský zjazd]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Revolutions of 1848 in the Austrian Empire|1281627954}} [[Kategória:Rakúske cisárstvo]] [[Kategória:Revolúcia v rokoch 1848 – 1849]] [[Kategória:1848 v Európe]] [[Kategória:1849 v Európe]] [[Kategória:1848 v Uhorsku]] [[Kategória:1849 v Uhorsku]] fufclibcu26h5itf1wyflmyrysvz9kw 0 731121 8227294 8043329 2026-06-02T07:37:05Z Lukas565 251676 doplnenie 8227294 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Manuel Clemente | meno originálne = | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | portrét = Manuel Clemente.png | popis portrétu = kardinál Manuel Clemente | erb = Coat of arms of Manuel Clemente.svg | štít erbu = | heslo = In Lumine tuo | heslo po slovensky = V tvojom svetle | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Portugalsko|w}} | 1. funkcia = [[Lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | 2. funkcia = | funkcie = * [[Lisabon]]ský [[pomocný biskup]]<br>[[1999]]{{--}}[[2007]]<br> * [[diecézny biskup]] [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porta]]<br>[[2007]]{{--}}[[2013]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[18. máj]] [[2013]]{{--}}[[10. august]] [[2023]] | 1. funkcia - predchodca = [[José da Cruz Policarpo]] | 1. funkcia - nástupca = [[Rui Valério]] | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | rodné meno = Manuel José Macário do Nascimento Clemente | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1948|07|16}} | miesto narodenia = [[Torres Vedras]], [[Portugalsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = Lisabonská univerzita | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1979|06|29|1947|07|16|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[António Ribeiro]] | ordinácia dátum = | ordinácia miesto = | inkardinácia = | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|2000|01|22|1947|07|16|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = {{duv|1999|11|06|1947|07|16|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[José da Cruz Policarpo]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Manuel Franco da Costa de Oliveira Falcão]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Emeritný]] [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Beja | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Albino Mamede Cleto]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup koadjútor]] Coimbry | biskupská inštalácia dátum = {{duv|2000|01|22|1947|07|16|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[José Policarpo]] | inštalujúci biskup funkcia = [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | kardinál dátum = {{duv|2015|02|14|1947|07|16|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Sant'Antonio dei Portoghesi | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Manuel José Macário do Nascimento [[kardinál]] Clemente''' [[Rád Kristov|GCC]]<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CLEMENTE Card. Manuel| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_clemente_m.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[16. júl]] [[1948]], [[Torres Vedras]], [[Portugalsko]]) je portugalský rímskokatolícky [[kňaz]], [[biskup]] a [[emeritný]] [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Lisabon]]u. Do [[Kolégium kardinálov|kolégia kardinálov]] bol prijatý v roku [[2015]] a v rokoch [[2013]] až [[2020]] pôsobil ako predseda Portugalskej biskupskej konferencie. [[Biskup]]om je od roku [[1999]] a v rokoch [[2007]] až [[2013]] bol biskupom v [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porte]].<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Manuel do Nascimento Clemente| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/manuel-jose-macario-do-nascimento-clemente/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis a vzdelanie == Narodil sa [[16. júla]] [[1948]] v obci [[Torres Vedras]] v [[Portugalsko|Portugalsku]] Franciscovi de Nascimento Clemente a Marii Sofii Correii Lopes Macário. V roku [[1973]] nastúpil do Vyššieho [[seminár]]a Krista Kráľa hájov a o rok neskôr absolvoval Lisabonskú univerzitu s titulom z [[história|histórie]]. V roku [[1979]] získal aj titul z [[teológia|teológie]] na Portugalskej katolíckej univerzite, kde od roku [[1975]] vyučoval [[Dejiny kresťanstva|cirkevné dejiny]]. Získal tiež doktorát z historickej [[teológia|teológie]] s prácou s názvom „O počiatkoch súčasného apoštolátu v Portugalsku: „Katolícka spoločnosť“ ([[1843]]{{--}}[[1853]])“. == Kňaz == Za [[kňaz]]a ho vysvätil [[29. júna]] [[1979]] [[kardinál]] [[António Ribeiro]] vo veku 31 rokov. Odvtedy zastával niekoľko pozícií. V rokoch [[2000]]{{--}}[[2007]] sa stal riaditeľom Centra pre štúdium náboženských dejín. Od roku [[1993]] sa stal členom Vedeckej spoločnosti Katolíckej univerzity a od roku [[1996]] sa stal pridruženým akademickým korešpondentom Portugalskej akadémie [[história|histórie]]. Tiež sa stal vedúcim projektov Nadácie pre vedu a techniku: Cirkev a sociálne hnutia: Katolícke organizácie v Portugalsku v dvadsiatom storočí ([[1993]]{{--}}[[1995]]) a Katolícke hnutie a prítomnosť Cirkvi v portugalskej spoločnosti ([[1996]]{{--}}[[1998]]). Keď bol vysvätený, bol menovaný za [[kaplán|farského vikára]] v Rune v [[Torres Verdas]]. V roku [[1989]] bol menovaný za [[kanonik]]a lisabonskej katedrály a prorektora Hlavného seminára Krista Kráľa hájov až do roku [[1997]], kedy bol menovaný za [[rektor]]a. V roku [[1996]] bol koordinátorom patriarchátu a koordinátorom prípravnej komisie zhromaždenia presbytéria pre jubileum [[2000]]. Je autorom rozsiahleho historiografického diela, najmä titulov ako ''Portugalsko a Portugalci a jeden účel'' publikovaných v roku [[2009]] a ''Portugalská cirkev a spoločnosť, republika liberalizmu''. == Biskup == === Lisabonský pomocný biskup === [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[6. novembra]] [[1999]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] [[Lisabon]]u a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Pinhelu. Jeho biskupská konsekrácia sa konala [[22. januára]] [[2000]] v kostole kláštore Jeronimos, pričom hlavným svätiteľom bol [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[José da Cruz Policarpo]] a spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Manuel Franco da Costa de Oliveira Falcão]] a [[Albino Mamede Cleto]]. Pri svojej konsekrácii si zvolil svoje súčasne biskupské motto: ''In Lumine tuo'' (V tvojom svetle). V roku [[2002]] bol v Portugalskej biskupskej konferencii menovaný za propagátora pastorálnej kultúry a v rokoch [[2005]] až [[2011]] bol tiež prezidentom Biskupskej komisie pre kultúru a komunikáciu. Je uznávanou osobnosťou portugalskej kultúry a prispieva ku kultúrnej službe v Portugalsku. Je vynikajúci komunikátor a teší sa veľkej úcte v intelektuálnych kruhoch v Cirkvi aj mimo nej. Dlhé roky pravidelne pracoval a spolupracoval s rôznymi médiami. === Biskup z Porta === [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho [[22. februára]] [[2007]] vymenoval za biskupa [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porta]], ktorý nastúpil ho Armindovi Lopesovi Coelhovi.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 22.02.2007| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2007/02/22/0098/00265.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Do úradu bol ustanovený [[25. marca]]. V roku [[2008]] bol prvým portugalským [[biskup]]om, ktorý predniesol vianočný prejav prostredníctvom [[YouTube]]. V roku [[2011]] bol zvolený za viceprezidenta Portugalskej biskupskej konferencie a bol menovaný do Pápežskej rady pre sociálne komunikačné prostriedky.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 29.12.2011| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2011/12/29/0775/01867.html#NOMINA%20DI%20MEMBRI%20DEL%20PONTIFICIO%20CONSIGLIO%20DELLE%20COMUNICAZIONI%20SOCIALI | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Lisabonský metropolitný patriarcha == Za [[metropolita|metropolitného]] [[Patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Lisabon]]u bol menovaný [[18. mája]] [[2013]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal [[rezignácia|rezignáciu]] [[José da Cruz Policarpo|Josého Policarpa]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 18.05.2013| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2013/05/18/0308/00699.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portugal: Neuer Vorsitzender der Bischofskonferenz| url = http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2013/06/20/portugal_neuer_vorsitzender_der_bischofskonferenz/ted-703337 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref> Na trón bol intronizovaný [[6. júla]] [[2013]] v lisabonskej katedrále a nasledujúci deň slávnostne vstúpil do kláštora Jerónimos. V rozlúčkovom vyhlásení pre [[diecéza|diecézu]] [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] uisťuje, že „srdce nemá vzdialenosť, iba hĺbku plus“. Prevzal [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] na slávnostnom ceremoniáli v [[Bazilika sv. Petra|Bazilike sv. Petra]] [[29. júna]]. Portugalská biskupská konferencia ho v roku [[2013]] zvolila za prezidenta a v roku [[2014]] ho znovu zvolila na trojročné funkčné obdobie. Je veľkopriorom portugalského [[nadporučík]]a [[Rád Božieho hrobu|Jazdeckého rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme]]. == Kardinál == [[Pápež]] [[Klement XII.]] bulou [[Inter praecipuas apostolici ministerii]] zo [[17. februára]] [[1737]] stanovil, že osoba vymenovaná za [[Patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Lisabon]]u bude v nasledujúcom konzistóriu vymenovaná za [[kardinál]]a. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] to ignoroval a v roku [[2014]] ho nevymenoval za [[kardinál]]a, namiesto toho počkal do [[14. februára]] [[2015]] – druhého konzistória po jeho vymenovaní za patriarchu.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli o Diaconie e Voto su alcune cause di Canonizzazione, 14.02.2015| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/02/14/0118/00264.html#Assegnazione%20dei%20Titoli%20o%20delle%20Diaconie%20ai%20nuovi%20Cardinali | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] [[4. januára]] [[2015]] oznámil, že ho [[14. februára]] vymenuje za [[kardinál]]a. Na tomto [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] mu bol pridelený titul kostol ''Sant’Antonio in Campo Marzio''. Dňa [[13. apríla]] [[2015]] bol menovaný za člena [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] a Pápežskej rady pre spoločenskú komunikáciu.<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.04.2015| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/04/13/0266/00579.html#card | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] [[10. augusta]] [[2023]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na post [[Patriarcha (cirkev)|patriarchu]]. Zúčastnil sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku 2025]] po smrti [[František (pápež)|pápeža Františka]] [[21. apríl]]a ktoré zvolilo pápeža [[Lev XIV.|Leva XIV.]] vlastným menom [[Lev XIV.|Robert Francis Prevost]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Manuel Clemente|1293660588}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Clemente, Manuel}} [[Kategória:Portugalskí kardináli]] [[Kategória:Portugalskí rímskokatolícki biskupi]] pno1j4s7jcawdjojy00dwh4ku11rw9o 2 733585 8227067 8205477 2026-06-01T13:43:46Z Gitanes232 142243 pripravený text 8227067 wikitext text/x-wiki Poštový palác (Pernik) {{Geobox | Building | name = Poštový palác | native_name = Пощенска палата | other_name = Centrálna pošta | category = budova pošty | image = | image_caption = | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =36| lat_s =24 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =52 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = Konstantin Bogoev | style = | material = | established = [[1953]] | date = [[1947]]{{--}}[[1953]] | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Central post office, Pernik | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Poštový palác''' ({{vjz|bul|Пощенска палата|''Poštenska palata''}}),<ref name="pernik.noit.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК ПРЕЗ ГОДИНИТЕ | url = https://pernik.noit.eu/dates.php | vydavateľ = pernik.noit.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernikinfo.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Василка Паунова | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК - СЕЛИЩЕ С ХИЛЯДОЛЕТНА ИСТОРИЯ | url = https://www.pernikinfo.com/history.php | vydavateľ = pernikinfo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 143}}</ref><ref name="dariknews.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ели Ташева | odkaz na autora = | titul = Пожар лумна в пощенската палата на площада в Перник | url = https://dariknews.bg/novini/bylgariia/pozhar-lumna-v-poshtenskata-palata-na-ploshtada-v-pernik-2051283 | vydavateľ = dariknews.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Centrálna pošta''' ({{vjz|bul|Централна поща|''Centralna pošta''}})<ref name="mirogled.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Цял етаж от Централната поща в центъра на Перник лумна в пламъци | url = https://mirogled.com/news-view/tsial-ietazh-ot-tsientralnata-poshcha-v-tsientra-na-piernik-lumna-v-plamtsi-snimki | vydavateľ = mirogled.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dariknews.bg" /> je budova pošty, ktorá sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/><ref name="mirogled.com" /> == Lokalita == Poštový palác sa nachádza v centrálnej časti mesta Pernik na námestí „Krakra“ ({{vjz|bul|площад „Кракра“}}, doslova ''námestie Krakru'')<ref name="Pernicanin"/> č.1.<ref name="bulgariaplaces.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Български Пощи Перник Ц Кракра 1 | url = https://bulgariaplaces.com/%d0%bc%d1%8f%d1%81%d1%82%d0%be/%d0%b1%d1%8a%d0%bb%d0%b3%d0%b0%d1%80%d1%81%d0%ba%d0%b8-%d0%bf%d0%be%d1%89%d0%b8-%d0%bf%d0%b5%d1%80%d0%bd%d0%b8%d0%ba-%d1%86-%d0%ba%d1%80%d0%b0%d0%ba%d1%80%d0%b0-1/ | vydavateľ = bulgariaplaces.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>   == Dejiny == Výstavba budovy sa začala v roku [[1947]], keď radnica mesta Pernik na čele so starostom Jordanom Peševom vyvlastnila a zoštátnila pozemky okolo rieky [[Struma (rieka)|Struma]].<ref name="pernik.noit.eu" /> [[Súbor:|Celkový pohľad na chrám z juhu|náhľad|vľavo]] V roku [[1953]] boly výstavba ukončená a v tom istom roku bola pošta aj oficiálne otvorená.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/> [[29. september|29. septembra]] [[2017]] bolo jedno z poschodí budovy poškodené požiarom. V dôsledku požiaru bola zničená technika zabezpečujúca telefónnu a internetovú sieť,<ref name="dariknews.bg" /><ref name="mirogled.com" /> čo znamenalo dočasný výpadok týchto služieb pre veľkú časť mesta.<ref name="mirogled.com" /> == Charakteristika == Budova bola postavená podľa projektu [[architekt]]a Konstantina Bogoeva.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="Pernicanin"/> Budova bola postavená v súlade s vtedajším chápaním architektúry s určitou uniformitou fasády. Budova centrálnej pošty bola prvou zo série budov na východnej strane námestia Krakra pozdĺž bývalej ulice „Again“.<ref name="Pernicanin"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krakra Fortress}} <nowiki>[[Kategória:Stavby v Perniku]]</nowiki> <nowiki>[[Kategória:Architektúra z 1953]]</nowiki> <nowiki>[[Kategória:Budovy pošty]]</nowiki> 1tk2m9f5oat1jubt5fv1dhxbsk5bsmk 8227179 8227067 2026-06-01T19:53:17Z Gitanes232 142243 vyprazdnenie piesku 8227179 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 4 738980 8227125 8218369 2026-06-01T16:20:29Z Luppus 39967 8227125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]] | Dátum úmrtia = [[5. október]] [[1955]] | Miesto úmrtia = [[Lučenec]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo (1920 – 1946)|Maďarsko]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Známa vďaka = | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919 – 1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''Felvidéku'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán prvej svetovej vojny.<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci 25. pešieho pluku strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti čatára. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass"/> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku 1919 osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci. == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku 20. storočia.<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Narodenia v 1884]] [[Kategória:Úmrtia v 1955]] * eagtatuh85c631d0dgxhqnhll4ptvrs 8227128 8227125 2026-06-01T16:24:52Z Luppus 39967 Revízia [[Special:Diff/8227125|8227125]] používateľa [[Special:Contributions/Luppus|Luppus]] ([[User talk:Luppus|diskusia]]) bola vrátená 8227128 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} jzm7ibuewqg3y8xx7aiqkwrz2sswz4p 0 741874 8227151 8194731 2026-06-01T18:22:48Z ~2026-32747-02 296637 Upravený preklep (Nepoleonských vojen -> Napoleonských vojen) 8227151 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Napoleonov vpád do Ruska |súčasť=[[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]] |obrázok=Napoleons retreat from Moscow by Adolph Northen.jpg |text k obr=Ústup Napoleonovej armády z Moskvy. Obraz od Adolfa Northena z roku [[1897]]. |dátum=[[24. jún]]{{--}}[[25. december]] [[1812]] |miesto=[[Ruská ríša]] |výsledok=rozhodné vojenské víťazstvo ruských armád zničenie „Grande Armee“ |protivník1=[[Prvé francúzske cisárstvo]]<br/>[[Varšavské kniežatstvo]]<br/> [[Talianske kráľovstvo (1805 – 1814)]]<br/>[[Neapolské kráľovstvo]]<br/>[[Rýnsky spolok]] |protivník2=[[Ruské impérium]]<br/>[[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]]<br/>[[Švédske impérium]] |velitel1=[[Napoleon Bonaparte]]<br/>[[Étienne Jacques MacDonald|Jacques MacDonald]]<br/>[[François-Joseph Lefebvre|F.-J. Lefebvre]]<br/>[[Édouard Adolphe Casimir Joseph Mortier|Éduard Mortier]]<br/>[[Jean-Baptiste Bessières|J.-B. Bessières]]<br/>[[Louis-Nicolas Davout]]<br/>[[Charles Nicolas Oudinot]]<br/>[[Michel Ney]]<br/>[[Laurent Gouvion de Saint-Cyr]]<br/>[[Jean-Louis-Ebenezer Reynier|Jean Reynier]]<br/>[[Andoche Junot]]<br/>[[Claude Victor-Perrin]]<br/>[[Charles Pierre François Augereau]]<br/>[[Józef Antoni Poniatowski]]<br/>[[Eugène de Beauharnais]]<br/>[[Joachim Murat]]<br/>[[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Schwarzenberg]]<br/>[[Julius von Grawert]]<br/>[[Johann Ewald]] |velitel2=[[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]]<br/>[[Michail Illarionovič Kutuzov|M.I. Kutuzov]]<br/>[[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|M.B. Barclay de Tolly]]<br/>[[Piotr Ivanovič Bagration|P.I. Bagration]] †<br/>[[Karl Gustav von Baggovut]]<br/>[[Peter Wittgenstein]]<br/>[[Dmitrij Sergejevič Dochturov|D.S. Dochurov]]<br/>[[Alexandr Petrovič Tormasov|A.P. Tormasov]]<br/>[[Pavel Vasiljevič Čičagov|P.V. Čičagov]]<br/>[[Levin August von Bennigsen|L.A. von Bennigsen]] }} '''Napoleonov vpád do Ruska''', '''ruská kampaň''', '''druhá poľská vojna''', v Rusku známa ako '''vlastenecká vojna roku 1812''' (Отечественная война 1812 года) bola vojenská kampaň [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]], v ktorej [[Grande Armée|francúzska armáda]] a jeho spojenci pod velením cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]] vpadli v lete roku [[1812]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Kampaň začala dňa [[24. jún]]a a skončila napokon dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1812]]. V prvej etape vojny (jún až september roku [[1812]]) ruská armáda ustupovala od poľských a pruských hraníc smerom k Moskve. Ruské velenie, ktoré chápalo, že jeho vojsko je slabšie sa vyhýbalo veľkému ozbrojenému stretnutiu. Napokon k nemu došlo na naliehanie cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]], ktorý odmietol ustúpiť z Moskvy bez boja. Dňa [[7. september|7. septembra]] roku [[1812]] došlo k [[bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]] západne od [[Moskva|Moskvy]]. Táto etapa sa skončila ruským ústupom a vypálením [[Moskva|Moskvy]]. Na začiatku druhej etapy vojny (október až december [[1812]]) Napoleonova armáda manévrovala a snažila sa ustúpiť do zimoviska v oblastiach nespustošených vojnou, a potom sa stiahla k ruským hraniciam, prenasledovaná ruskou armádou, sužovaná hladom a zimou.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta – Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2022|isbn=978-80-551-7915-5|strany=211}}</ref> Pri ústupe Francúzi utrpeli ďalšie ťažké straty, napr. v [[bitka pri Berezine|bitke pri Berezine]] medzi [[26. november|26.]] a [[29. november|29. novembrom]] roku [[1812]]. Francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I. Bonaparte]] opustil svoju zdecimovanú armádu dňa [[5. december|5. decembra]] pri [[Vilnius]]e. Vojna sa skončila takmer úplným zničením Napoleonovej armády, oslobodením ruského územia a presunom vojenských operácií na územia [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] a Nemecka v roku [[1813]] (pozri [[Vojna šiestej koalície]]). == Obnovenie Poľska == V rokoch [[1806]] až [[1807]] prebiehali boje jednak medzi francúzskymi a pruskými armádami a zároveň potýčky medzi francúzskymi a ruskými vojakmi. Tieto vojny napokon viedli k vstupu francúzskej armády na poľské územie, pričom zároveň išlo o menšie zárodky pre obnovenie poľského štátu. Dňa [[5. december|5. decembra]] roku [[1806]] došlo k vzniku najvyšších poľských vojenských úradov vo [[Varšava|Varšave]], ktorých predsedami boli Ludwik Gutakowský, Michal Kochanowský a Jozef Poniatowský. Dňa [[14. január]]a roku [[1807]], keď sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] nachádzal vo Varšave, podarilo sa úspešne presadiť jeho plán a to konkrétne povolanie sedemčlennej Vládnej komisie, ktorá spravovala poľské kraje obsadené francúzskymi vojakmi v oblasti pruských dŕžav. Dňa [[7. júl]]a roku [[1807]] bol uzavretý mier medzi francúzskou diplomaciou na jednej strane a pruskými a ruskými delegátmi na strane druhej v meste [[Sovietsk|Tilsit]]. V podmienkach mieru bolo zakotvené taktiež to, že došlo k územnému vzniku [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] a to z väčšej časti pruských dŕžav v bývalom Poľsku s rozlohou 104 000 km² spolu s 2, 6 milióna obyvateľov. Oblasť mesta [[Białystok|Bialystok]] pripadla pod vládu [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Samotný cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I. Bonaparte]] však nepoužíval pojem „Poľsko“. Po kratšom čase, presnejšie dňa [[22. júl]]a roku [[1807]], nadiktoval francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] v meste [[Drážďany]] Ústavu [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]]. Vznikla tak [[konštitučná monarchia]], v ktorej bol zrušené [[nevoľníctvo]]. Bola daná sloboda vyznania ale aj rovnosť občanov pred zákonom vrátane šľachtických privilégií. Na čele krajiny stál vojvoda, ktorým bol saský kráľ menom [[Fridrich August I. Saský|Friedrich August I.]] z dynastie Wettinovcov. Nová dŕžava zostala závislá na Francúzskom cisárstve.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=211 – 217}}</ref> == Predohra == Po uzavretí [[Tylžský mier|mierovej zmluvy]] v júli roku [[1807]] v meste [[Sovietsk|Tilsit]] vyjadrila cárska delegácia spojenectvo s francúzskym cisárom [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom I.]], pričom práve [[Ruská ríša]] pristúpila ku kontinentálnemu systému. Zahranično-politické vzťahy sa však začali po čase zhoršovať, keďže ekonomika [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] bola ešte väčšmi vo veľkých problémoch. Zároveň to boli najvyšší predstavitelia cárskej politiky, ktorí vyjadrili znepokojenie pre zasahovanie francúzskeho cisára do tradičných sfér vplyvu svojej politiky a to práve pre založenie a vznik [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]] ako satelitného štátu Francúzskeho cisárstva. Roku [[1810]] došlo k tomu, že [[Ruská ríša]] otvorila prístavy neutrálnym lodiam, čím prestala rešpektovať podmienky kontinentálnej blokády. Od roku [[1811]] prebiehali na obidvoch stranách vojnové prípravy. Na strane [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] sa postavilo [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska]], ktorá poskytovala ruskej armáde a jej veliteľom finančnú podporu.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=285, 286}}</ref> Dňa [[22. jún]]a roku [[1812]] sa oficiálne začalo vojenské ťaženie armád pod velením cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I. Bonaparta]] smerom do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Súčasťou tohto vojnového plánu bolo taktiež viac než 100 000 poľských vojakov, z toho až 37 000 v rámci samostatného 5. zboru Veľkej armády na čele s kniežaťom [[Józef Antoni Poniatowski|Jozefom Poniatowským]].<ref name=":2" /> Samotný cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] ohlásil verejne to, že začala „druhá poľská vojna“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MELICHAR|meno=Václav et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1975|strany=221}}</ref> Dňa [[26. jún]]a roku [[1812]] zasadal mimoriadny [[Sejm]], ktorý ohlásil dokonca obnovu Poľského kráľovstva. O takmer mesiac po tejto udalosti, presnejšie dňa [[11. júl]]a roku [[1812]] sa stretol francúzsky cisár Napoleon I. Bonaparte spolu s poľskou delegáciou na čele s J. Wybickým, pričom práve vtedy vyjadril súhlas s obnovením poľsko-litovského štátu. V [[Litva|Litve]] sa medzitým dokonca začali vytvárať samosprávne orgány. Časť poľských štátnikov z východnej časti krajiny však rozhodla zotrvať v spolupráci s [[Ruská ríša|Ruskou ríšou]], čím zásadne odmietla spojenectvo s Francúzskym cisárstvom reprezentovaným [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom I.]]<ref name=":2" /> == Prvá fáza vojny == Napoleon rozdelil svoje vojská na tri pochodové prúdy. Prvý smeroval pod vedením maršala [[Jacques Macdonald|Macdonalda]] cez Pobaltské štáty na hlavné mesto [[Petrohrad]]. Macdonald, ktorý disponoval hlavne pruskými oddielmi, nedokázal bez obliehacieho delostrelectva obsadiť [[Riga|Rigu]], v ktorej sa opevnili jednotky gen. [[Ivan Nikolajevič Essen|Essena]]. Veliteľ ruskej 1. armády gen. [[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|Barclay de Tolly]] napokon zastavil postup maršalov Macdonalda a Udina, čím zažehnal ohrozenie Petrohradu, ktoré zostal kryť zbor gen. [[Peter Wittgenstein|Wittgensteina]]. Hlavnému prúdu smerujúcemu cez [[Bielorusko]] po Smolenskej ceste na [[Moskva|Moskvu]] velil sám Napoleon. Ruské sily 1. západnej armády boli rozptýlené od [[Baltské more|Baltského mora]] po mesto [[Lida]] v Bielorusku. Ich veliteľstvo sa nachádzalo vo [[Vilnius]]e. Veliteľom 1. armády bol generál pechoty [[Michail Bogdanovič Barclay de Tolly|Barclay de Tolly]]. Ruská armáda ustupovala cez [[Polotsk]] do [[Vicebsk|Vitebska]]. Ruská 2. západná armáda bola na začiatku invázie umiestnená v okolí [[Hrodna|Grodna]] (na západe Bieloruska) asi 150 km od 1. armády. Na čele 2. západnej armády stál [[Piotr Ivanovič Bagration|P. I. Bagration]]. Rusom sa napodarilo spojiť obe armády a preto Bagration pod francúzskym tlakom ustupoval na [[Babrujsk|Bobrujsk]]. Pravé krídlo francúzskeho postupu na línií [[Brest (Bielorusko)|Brest]] – [[Kobrin]] – [[Pinsk]] kryl gen. [[Jean Louis Ébénézer Reynier|Reynier]]. V dňoch [[4. august|4.]] až [[6. august|6. augusta]] roku [[1812]] sa uskutočnila prvá veľká bitka medzi francúzskou armádou a jej spojencami na jednej strane a tou ruskou na strane druhej pri [[Smolensk]]u. Skončila sa však nerozhodne. Ruská armáda napokon ustúpila smerom viac na východ.<ref name=":1" /> Dňa [[7. október|7. októbra]] [[1812]] prebehla otvorená [[Bitka pri Borodine|bojová zrážka]] medzi francúzskou a ruskou armádou [[bitka pri Borodine|pri Borodine]]. Išlo o najkrvavejšiu vojenskú bitku počas celých [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]]. Straty boli vysoké. Ruská armáda stratila na bojovom poli až 45 000 vojakov. Napoleon prišiel o takmer 30 000 vojakov. Vysoké obete sa prejavili taktiež v radoch vysokej generality. Ruská armáda prišla o 23 generálov. Francúzska strana zaznamenala stratu osem mŕtvych generálov a 42 ranených. Po bitke pri Borodine sa [[14. september|14. septembra]] [[1812]] francúzskej armáde podarilo obsadiť [[Moskva|Moskvu]]. Ruské sily prenechali nepriateľovi mesto bez odporu. Ruská armáda krytá oddielmi gen. [[Michail Andrejevič Miloradovič|Miloradoviča]] mesto opustila bez boja. Následne ho však podpálili ruskí [[Sabotáž|diverzanti]], čím vznikol obrovský požiar. Po jeho skončení bolo mesto neobývateľné. Naopoleon považoval dobytie Mosvky za dôležitý politický úspech, avšak ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] odmietol s Napoleonom rokovať o prímerí. Najprv dňa [[18. september|18. septembra]] francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] prostredníctvom riaditeľa výchovného ústavu generálmajora Ivana Akinfieviča Tutolmina oznámil, že si ruského cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] naďalej váži a rád by uzavrel mier. Napoleon mal naďalej v úmysle požadovať odstúpenie [[Litva|Litvy]], potvrdenie [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokády]] a vojenského spojenectva s Francúzskom. Dňa [[20. september|20. septembra]] poslal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] list s návrhom mieru prostredníctvom I. A. Jakovleva (otca A. I. Gerzena). Tretiu žiadosť osobne tlmočil hlavnému veliteľovi ruských vojsk gen. [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzovovi]] gen. [[Jacques de Lauriston]]. Ani na jednu zo žiadostí Alexander neodpovedal. == Druhá fáza vojny == Postup francúzskej armády do vnútrozemia Ruska, nárast násilia voči obyvateľstvu, požiare v Smolensku a Moskve, pokles disciplíny v Napoleonovej armáde a rabovanie francúzskych vojsk a ich spojencov, masakre civilného obyvateľstva viedli k rastúcemu odporu zo strany ruského obyvateľstva. Začala sa partizánska vojna a organizácia domobrany. V Moskve sa Napoleon ocitol v pasci, prezimovať v meste zničenom požiarom bolo nemožné. Zásobovanie mimo mesta bolo neúspešné, rozťahané komunikačné línie Francúzov boli veľmi zraniteľné, armáda sa začínala rozpadávať. Napoleon sa začal pripravovať na ústup do zimných táborov niekde medzi Dnepropetrovskom a Dvinou. Dňa [[6. október|6. októbra]] ruské vojská zaútočili pri Tarutine na francúzsky predvoj pod velením maršala [[Joachim Murat|Murata]], ktorý sledoval ruskú armádu. Po strate 4 000 vojakov a 38 diel. Murat ustúpil.<ref>Predtečenskij, A. V., Vasiliev, A. I., Fratkin, B., Otečestvennaja vojna 1812 g. Sbornik dokumentov i materialov. In: Tarle, E. V., (ed.), Izdateľstvo Adademii Nauk SSC, 198 s. (po rusky)</ref> [[Bitka pri Tarutine]] sa stala významnou udalosťou, ktorá znamenala prechod iniciatívy vo vojne na stranu ruskej armády. Na druhý deň Napoleon opustil Moskvu. Ruské sily prinútili Francúzov ustupovať po tej istej trase, ktorou do krajiny vpadli. Bol to pás územia, ktorým ustupovali Rusi, ktorí aplikovali [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]], ako aj územie, ktoré francúzske sily spustošili a vydrancovali pri predošlom postupe. Pre francúzsku armádu to malo katastrofálne dôsledky. Nedostatok potravín ale aj chlad a šírenie chorôb armádu značne oslabili. Dňa [[24. október|24. októbra]] sa odohrala [[bitka pri Malojaroslavci]]. Mesto osemkrát prešlo z rúk do rúk. Nakoniec sa Francúzom podarilo obsadiť [[Malojaroslavec]], ale Kutuzov zaujal opevnenú pozíciu za mestom, ktorú Napoleon neriskoval zaútočiť. K 22. októbru mala Kutuzovova armáda 97-tisíc regulérnych vojakov, 20-tisíc kozákov, 622 diel a viac ako 10-tisíc vojakov domobrany a milícií. Napoleon mal k dispozícii až 70-tisíc bojaschopných vojakov, kavaléria prakticky zmizla, delostrelectvo bolo podstatne slabšie ako ruské. Priebeh vojny teraz diktovala ruská armáda. Dňa [[25. november|25. novembra]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi I.]] podarilo šikovnými manévrami odlákať pozornosť admirála [[Pavel Vasilievič Čičagov|Čičagova]] na mesto Borisov a na juh od Bieloruského [[Barysav|Borisova]]. Čičagov sa domnieval, že Napoleon má v úmysle prekročiť rieku v týchto miestach, aby sa skrátenou cestou dostal na cestu do [[Minsk]]a a potom sa vydal na spojenie s rakúskymi spojencami. Medzitým Francúzi postavili dva mosty severne od Borisova, po ktorých sa Napoleon v dňoch [[26. november|26.]] – [[27. november|27. novembra]] preplavil na pravý (západný) breh rieky [[Berezina|Bereziny]], odrazil slabý prieskumný oddiel Rusov. Keď si uvedomil svoju chybu, admirál Čičagov dňa [[28. november|28. novembra]] neúspešne zaútočil na Napoleona hlavnými silami na pravom brehu. Na ľavom brehu bol francúzsky zadný voj, ktorý bránil prechod, napadnutý prichádzajúcim zborom gen. [[Peter Wittgenstein|Wittgensteina]]. Hlavná armáda veliteľa Kutuzova zostala pozadu. Nečakajúc na prechod celej skupiny pozadu zostávajúcich Francúzov, pozostávajúcej z ranených, omrznutých, a tých, ktorí stratili zbrane, ako aj civilistov, Napoleon nariadil ráno dňa [[29. november|29. novembra]] spáliť mosty. Hlavným výsledkom bitky pri Berezine bolo, že Napoleon unikol úplnej porážke v podmienkach výraznej prevahy ruských síl. V spomienkach Francúzov má prechod cez Berezinu rovnaké miesto ako najväčšia [[bitka pri Borodine]]. Francúzi stratili 30 000 padlých, Rusi asi 10 000.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=168 – 169}}</ref> V skutočnosti mimoriadne silné mrazy udreli až počas prechodu cez Berezinu. Pokračovali aj v nasledujúcich dňoch a definitívne zničili Francúzov, ktorí boli už aj tak oslabení hladom. Lepšie vybavené ruské vojská pokračovali v prenasledovaní napriek chladu. Predvoj [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzovových]] vojsk pod velením atamana [[Matvej Ivanovič Platov|Platova]] dorazil k [[Vilnius]]u deň po tom, ako tam vstúpili Francúzi. Napoleon opustil svoju zdecimovanú armádu dňa [[5. december|5. decembra]] pri [[Vilnius]]e. Neschopní ubrániť mesto a po strate asi 20-tisíc mužov vo [[Vilnius|Vilniuse]] [[Michel Ney|Ney]] a [[Joachim Murat|Murat]] pokračovali v ústupe k rieke [[Neman (rieka)|Neman]], ktorá oddeľovala Rusko od Pruska a [[Varšavské kniežatstvo|Varšavského vojvodstva]]. == Epilóg ťaženia a jeho dôsledky == Začiatkom decembra [[1812]] predstavovala bojaschopná sila ustupujúcich francúzskych vojsk asi 30 000 až 40 000 mužov. [[5. december|5. decembra]] [[1812]] opustil francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] zdecimované zvyšky svojej armády a odišiel späť smerom do Francúzska.<ref name=":3" /> O dva dni po tejto udalosti došiel do [[Paríž]]a aby začal po totálnom zlyhaní po výprave do vnútra ruského územia organizovať novú armádu. Zvyšky francúzskych vojsk ustupovali z Ruska až do [[14. december|14. decembra]] [[1812]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. * SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). ''Encyklopédia vojen'' ''- Od najstarších čias po súčasnosť.'' Bratislava: Ikar. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Napoleonské vojny]] * [[Napoleon Bonaparte]] * [[Michail Illarionovič Kutuzov|Michail Kutuzov]] * [[Bitka pri Borodine]] * [[Tylžský mier]] * [[Kontinentálna blokáda]] * [[Varšavské kniežatstvo]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * SNOW, Peter. ''Dejiny sveta – Mapa za mapou''. (2022). Preklad Barbora Andrezálová. Bratislava : Ikar. <nowiki>ISBN 978-80-551-7915-5</nowiki> * {{Preklad|ru|Отечественная война 1812 года|150919176}} [[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách]] [[Kategória:Bitky Ruskej ríše]] [[Kategória:Francúzsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Ruskej ríše]] [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Bitky v 1812]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] k4i51aqfpl1mqbw3wyakhcv4tawerb8 0 742247 8227182 8226879 2026-06-01T19:56:58Z Martingazak 234259 Linky 8227182 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno=Kurt Werner Tutter |Portrét= |Popis=česko-nemecký politik, nacista, príslušník [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] a [[Schutzstaffel|SS]], vojnový zločinec druhej svetovej vojny, po vojne agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] |Dátum narodenia=[[12. december]] [[1909]] |Miesto narodenia=[[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia={{dúv|1983|3|9|1909|12|12}} |Miesto úmrtia=[[Bad Kötzting]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)]] |Miesto pochovania= |Národnosť=nemecká |Manželka= |Deti= |Ozbrojené sily=[[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS]] |Jednotka=[[Protipartizánska jednotka Josef]] |Hodnosť= |Funkcia= |Velil= |Vyznamenania=Železný kříž I. triedy (1944) |Vojny=[[Druhá svetová vojna]] |Bitky=[[Šípkovské inferno]] }} '''Kurt Werner Tutter''' (* [[12. december]] [[1909]], [[Smíchov]]{{--}}† [[9. marec]] [[1983]], [[Bad Kötzting]])<ref name="matrika">{{Citácia knihy|titul=Archiv hlavního města Prahy (723591), 156 - Sbírka matrik (3054), nekatolické (120), Českobratrská církev evangelická (ČCE) (72), Německá evangelická Církev v Jirchářích (29) EVJ N12, fol. 103.}}</ref> bol česko-nemecký politik, nacista, príslušník [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] a [[Schutzstaffel|SS]], vojnový zločinec druhej svetovej vojny, po vojne agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]].<ref name="Pajtinka"/>{{rp|237}} ==Život== ===Mladosť=== Narodil sa na pražskom [[Smíchov|Smíchove]] ako syn Konrada Tuttera a jeho manželky Mety, rodenej Meissnerovej. Jeho rodičia boli českí Nemci, pôvodne pochádzajúci z juhočeskej [[Dolní Radouň|Dolní Radoune]] pri [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]]. Vyštudoval inžinierstvo, ovládal osem jazykov.<ref name="Zlin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt přinesl Tutter. Muž, kteří řídil vraždění na Valašsku, dožil jako vážený občan a komunistický agent. | url = https://zlin.rozhlas.cz/smrt-prinesl-tutter-muz-kteri-ridil-vrazdeni-na-valassku-dozil-jako-vazeny-obcan-8188587 | dátum prístupu = 2025-12-30 | dátum vydania = 2020-04-23 | vydavateľ = Český rozhlas}}</ref> Oženil sa s Ilse, rodenou Lügnerovou, s ktorou mal dvoch synov a dcéru. ===Prvá republika=== Za [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] bol zamestnaný ako technický štátny úradník, stále viac sa však politicky angažoval v nemeckých nacionalistických kruhoch. Od roku [[1934]] bol polícii známy ako príslušník [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckého domáceho frontu]], roku 1935 pretvorené v [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckú stranu (SdP)]]. Tutter pôsobil ako predseda jej pražského mestského združenia a bol tiež propagačným manažérom a tlačovým hovorcom [[Sudetonemecká strana|SdP]]. Prednášal na straníckych podujatiach, organizoval rečnícke kurzy a pôsobil ako redaktor novín ''„Der Ruf“'' a ''„Nachrichtenblatt der Sudetendeutsche Heimatfront“''. Na mesačnej schôdzi pražského okresného združenia SdP vedenej Tutterom, konanej pod heslom „Boj za práva a česť nemeckého robotníka i odkazy organizácie“ dňa [[25. november|25. novembra]] [[1936]] v Nemeckom dome v Prahe poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] Georg Wollner predniesol pred asi 800 účastníkmi nenávistný prejav proti československému štátu a stretnutie bolo nútene rozohnané četníctvom. V komunálnych voľbách [[22. máj|22. mája]] [[1938]] bol Tutter zvolený do pražského zastupiteľstva na kandidátke [[Sudetonemecká strana|SdP]] (spolu s Jozefom Pfitznerom a Fritzom Pawellkom). Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] sa Tutter s rodinou v novembri [[1938]] presťahoval do [[Liberec|Liberca]], ktorý sa po zábore Sudet stal súčasťou [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]]. Tu získal miesto poradcu na [[Ríšsky úrad pre propagandu|Ríšskom úrade pre propagandu]], v skutočnosti tu však pracoval pre nemeckú vojenskú rozviedku [[Abwehr]]. V súvislosti s okolnosťami dopravnej nehody, ktorej sa zúčastnil, musel Tutter v roku [[1939]] opustiť [[Sudety (región)|Sudety]] a vrátil sa do Prahy, po [[Nemecká okupácia|nemeckej okupácii]] hlavného mesta [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]], kde pôsobil ako tlmočník a organizátor konferencií. ===Druhá svetová vojna=== Po zahájení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] slúžil Tutter ako spravodajca kontrarozviedky [[Abwehr]] v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Turecko|Turecku]]. Následne bol povolaný na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], kde bol zranený pri bojoch na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Od januára [[1943]] bol ako príslušník II. oddelenia [[Abwehr|Abwehru]] pridelený k divízii [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]]. V rámci reorganizácie Abwehru [[Otto Skorzeny]]m sa Tutter v roku 1944 stal členom jednotky SS-Einheit Südost vytvorenej z divízie [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]]. Z tejto jednotky následne vzniklo bojové zoskupenie SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]“, vytvorené v [[Baden (Dolné Rakúsko)|Badene]] pri [[Viedeň|Viedni]] pre boj proti partizánom v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] a na Slovensku pod velením [[SS-Obersturmführer|SS-Obersturmführera]] [[Walter Pawlofski|Waltera Pawlofského]], tvorené predovšetkým vojakmi z radov českých a slovenských Nemcov, [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] a mladistvých príslušníkov [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Potom, čo bolo operačné velenie [[Schutzstaffel|SS]] premiestnené na Slovensko a v obci [[Sekule]] neďaleko [[Senica|Senice]] bolo zriadené výcvikové stredisko pre boj zblízka, sebaobranu, ničenie budov a mostov a prípravu atentátu, bol zástupcom veliteľa [[Walter Pawlofski|Pawlofského]] menovaný SS-Oberscharführer Tutter. Počas tzv. „praktickej časti výcviku“ došlo na Slovensku k najmenej 44 vraždám. {{Hlavný článok|Šípkovské inferno}} [[8. november|8. novembra]] protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] za osobnej Tutterovej účasti 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou Jozef prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> Školiace stredisko [[Sekule]] bolo uzavreté na jar [[1945]] a účastníci boli rozdelení do niekoľkých bojových skupín. Tutter za svoju službu v [[Abwehr|Abwehri]] dostal [[Železný kríž I. triedy]]. Tutter bol následne menovaný za veliteľa skupiny s operačným priestorom na Morave S tou sa v apríli [[1945]] presunul cez [[Třešť]] a [[Valašské Meziříčí]] do [[Vizovice|Vizovíc]], aby tu skupina v rámci operácie ''„[[Operácia Tetrov|Auerhahn]]“'' spolu s [[Gestapo|gestapom]] a pravidelnými divíziami SS zakročila proti silnejúcim akciám [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jána Žižku]] na Valašsku.<ref name="irozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždil v Česku i na Slovensku, zavázal se StB a dožil klidně v Západním Německu. Příběh nacisty Tuttera. | url = https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/nacista-ss-kurt-werner-tutter-plostina-prlov-stb_2304232107_kac | dátum prístupu = 2025-12-30 | dátum vydania = 2023-04-23 | vydavateľ = Český rozhlas}}</ref> Večer [[18. apríl|18. apríla]] [[1945]] prečítal Tutter svojim mužom operačný rozkaz pre budúci deň k zajatiu partizánov a ich pomocníkov na [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]]. V poludňajších hodinách 19. apríla 1945 dorazilo komando „Josef“ do [[Vypálenie Ploštiny|Ploštiny]], kde vypálilo osem z desiatich domov a zavraždilo 24 ľudí. Velenie komanda, vrátane Tuttera, sa potom [[23. apríl|23. apríla]] [[1945]] zapojilo do ďalšej operácie proti partizánom, pri ktorej bolo v dedine [[Vypálenie Prlova|Prlov]] pri [[Vsetín|Vsetíne]] zavraždených 21 osôb a vypálených niekoľko domov.<ref name="irozhlas"/> ===Po vojne=== Po ukončení operácie ''„Auerhahn“'' sa Tutter vrátil k svojej rodine do Prahy. Tam bol ako Nemec a ríšsky občan v máji [[1945]] zatknutý a krátko nato deportovaný do [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[Bavorsko|Bavorsku]] sa Tutter s rodinou usadil vo [[Weißenstadt|Weißenstadte]], kde získal pozíciu na bavorskom ministerstve poľnohospodárstva. V septembri [[1946]] ho však zatkla americká rozviedka a na žiadosť československého generála [[Bohuslav Ečer|Bohuslava Ečera]] ho v novembri [[1946]] vydala do Československa. V žiadosti o vydanie bol uvedený dôvod, že Tutter počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v [[1944]] spôsobil smrť mnohým československým občanom tým, že ich udal [[gestapo|gestapu]].<ref name="navara"/>{{rp|137}} Tu bol súdený pred [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučným ľudovým tribunálom]] v Bratislave,<ref name="Zlin"/> pričom predmetom obžaloby však neboli vojnové zločiny v [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] a [[Vypálenie Prlova|Prlove]] resp. akékoľvek vraždy alebo zabitia, ale iba jeho práca inštruktora a vedúceho výcvikového tábora v [[Sekule|Sekuliach]]. [[28. apríl|28. apríla]] [[1948]] ho odsúdil bratislavský Ľudový súd iba na šesť rokov väzenia len za kolaboráciu, z čoho český spisovateľ a historik Luděk Navara usudzuje na zmanipulovaný proces.<ref name="navara"/>{{rp|88,136}} Trest si Tutter odpykal ako väzeň č. 6358 v slovenskej väznici [[Väznica Leopoldov|Leopoldov]].<ref name="Hronik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvě nečekaná setkání s minulostí | url = https://spolekodboje.cz/dve-necekana-setkani-s-minulosti/ | dátum prístupu = 2025-12-30 | priezvisko = Hronik | meno = Petr | dátum vydania = 2019-05-11 | vydavateľ = Spolek pro zachování odkazu českého odboje }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Po prepustení z väzenia bol Tutter v roku [[1952]] odvezený do zberného tábora [[Ostrava-Kunčičky]] . Odtiaľ bol niekoľkokrát prevezený do [[Praha|Prahy]] k „výsluchom“, pravdepodobne však išlo o náborové pohovory k československej [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. ===Agentom ŠtB v Západnom Nemecku=== Tutter sa v roku [[1954]] vrátil k svojej rodine do Weißenstadtu ako tzv. Spätheimkehrer (neskorý navrátilec), už ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím menom Konrad II.<ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Neskôr sa presťahoval do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], kde pracoval ako obchodník. V [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol jeho československou spojkou major František Šulc, ktorý sa s Tutterom schádzal zvyčajne vo Viedni.<ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Potom, čo bol na vrchole [[Hohenbogen]] zriadený záchytný systém [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] pre telekomunikačný sektor „F“, sa Tutter v roku [[1962]] stal civilným zamestnancom [[Bundeswehr|Bundeswehru]] ako radista pri leteckom telekomunikačnom pluku 72 a na základe toho sa presťahoval do Kötztingu, neďaleko západočeskej hranice s Československom. Správy o krycích rotách nemeckej spravodajskej služby, organizačný plán a zoznam personálu Leteckého telekomunikačného pluku Bundeswehru 72, ktorý bol vytvorený na zachytenie rádiového spojenia medzi pilotmi [[Československá socialistická republika|ČSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]], odovzdal [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v decembri [[1962]]. V roku [[1966]] podalo pražské štátne zastupiteľstvo na Tuttera obžalobu za [[Vypálenie Ploštiny|masaker na Ploštine]]. [[Štátna bezpečnosť]] pri vyšetrovaní ocenila cennú spoluprácu s Tutterom a námestník ministra vnútra Jaroslav Klíma zariadil prostredníctvom námestníka generálneho prokurátora [[Československá socialistická republika|ČSSR]] Jaroslava Davida uzavretie prípadu Tutter/Pawlowski z dôvodu možného ohrozenia záujmov [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v zahraničí. V januári [[1969]] dostal Tutter nové krycie meno, Dietrich . Dňa [[12. január|12. januára]] [[1972]] bola v bezpečnostnej bráne budovy ústredia telekomunikačného sektora F nájdená stratená obálka obsahujúca náčrt vojenského zariadenia, rozvrhy smien, telefónny zoznam, popis vybavenia odpočúvacieho vozidla MAN 5t a strojopisný list so zjavne podozrivým obsahom. Tutter bol tiež terčom vyšetrovania západonemeckého Štátneho úradu kriminálnej polície a Vojenskej kontrarozviedky (MAD), pretože patril do skupiny ľudí, ktorí už predtým touto bránou prešli. Výsluchový protokol ukazuje, že Tutter už predtým slúžil ako zdroj v iných operáciách MADGrp VI a pravdepodobne tiež slúžil ako agent MAD. Tutterovi sa však podarilo presunúť podozrenie na civilného zamestnanca údržby závodu, na ktorého písacom stroji bol list napísaný. V roku [[1974]] potom odišiel do dôchodku. Vo svojom domovskom Kötztingu bol Tutter päť rokov členom mestskej rady za [[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]], ďalej členom rady protestantskej cirkvi, predsedom miestnej skupiny Sudetonemeckého krajanského združenia a vedúcim miestneho centra pre vzdelávanie dospelých. Kvôli svojej rôznorodej sociálnej angažovanosti bol cenený ako vážený občan mesta, a keď tu [[9. marec|9. marca]] [[1983]] zomrel a bol tu pochovaný, stretlo sa to so značnou pozornosťou verejnosti. ===Stotožnenie a krytie orgánmi ČSSR=== Identita veliteľa zoskupenia SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]“ bola zrejme orgánom [[Československá socialistická republika|ČSSR]] známa už dlhšiu dobu. Tieto znalosti boli pravdepodobne tiež základom pre Tutterov nábor na agenta [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Mená tých, ktorí boli zodpovední za vypálenie ich domov a smrť ich známych a príbuzných, boli pozostalým z vypálených dedín utajené. Román ''Smrť sa volá Engelchen'' od slovenského spisovateľa [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]], vydaný v roku [[1959]], ktorý literárne pojednáva o [[Vypálenie Ploštiny|udalostiach na Ploštine]], dáva osobe zodpovednej za masaker meno ''„Engelchen“'' a dôstojník SS je popísaný ako výrobca huslí z Klingenthalu. Zostáva nejasné, či úplne odlišný pôvod pripisovaný vojnovému zločincovi v literárnej fikcii bol úmyselný alebo náhodný. Definitívne sa informácie o činoch [[Schutzstaffel|SS]] dostali na povrch pri procese s členmi oddielu ''„[[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]]“'' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v roku [[1962]]. Vyšetrovacie spisy z rokov [[1966]] až [[1974]] obsahovali minimálne 18 výpovedí proti Tutterovi. Na základe toho [[15. február|15. februára]] [[1966]] rozhodol vyšetrovateľ Noga rozhodol o podaní obžaloby. Oficiálny vedikt zástupcu generálnej prokuratúry ale nariadil vyšetrovanie prerušiť.<ref name="navara"/>{{rp|26-28}} Potom, čo boli po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] obvinenia proti Tutterovi v roku [[1966]] stiahnuté, publikoval [[Roman Cílek]] [[28. február|28. februára]] [[1969]] v novinách ''„Hlas revolúcie“'' text o vojnových zločinoch spáchaných jednotkou SS "[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]" na Ploštine a Prlove,<ref name="Cilek>{{Citácia Harvard|Priezvisko=Cílek|Meno=Roman|Dátum=28. 2. 1969|URL=https://digitalnistudovna.army.cz/uuid/uuid:4acd7097-8d80-11eb-9b12-001b63bd97ba|Časopis=Hlas revoluce: Týdeník Československé obce legionářské|Ročník=23|Číslo=8|Vydavateľ=Československá obec legionářská|issn=0231-8164}}</ref> kde boli spomenuté aj mená Walter Pawlofski a Werner Tutter. Tutterovo meno spomína Cílek znovu v roku [[1985]] v súvislosti s vypálením [[Vypálenie Prlova|Prlova]] v knihe Smrť na prahu života, rovnako tak vo svojej knihe ''Ploština''<ref name="Plostina">{{Citácia knihy|titul=Ploština|priezvisko=Cílek|meno=Roman|vydavateľ=Blok|rok=1990|isbn=80-7029-017-X}}</ref> z roku [[1990]] uvádza [[SS-Oberscharführer|SS-Oberscharführera]] Tuttera ako inštruktora masakru. O Tutterovej osobe však neexistovalo žiadne verejné povedomie a prenasledovanie Cílka komunistickými orgánmi nebolo žiaduce. Denník [[Mladá fronta DNES]] v novembri [[2000]] uviedol, že vojnového zločinca Kurta Wernera Tuttera roky kryli členovia čs. štátnej komisie pre stíhanie vojnových zločincov Jaroslav David a Jaroslav Klíma. Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu potom Davida a Klímu obvinil z prekročenia právomoci verejného činiteľa a marenia trestu vo funkcii. Redaktor [[Mladá fronta DNES|Mladej fronty DNES]] Luděk Navara prípad Tutter ďalej skúmal a svoje poznatky zverejnil v roku [[2002]] v knihe ''„Smrt si říká Tutter“''<ref name="navara">{{Citácia knihy|titul=Smrt si říka Tutter. Nacistický vrah ve službách StB|priezvisko=Navara|meno=Luděk|vydavateľ=Host - vydavatelství, s. r. o.|miesto=Brno|rok=2002|isbn=80-7294-059-7}}</ref><ref name="navaraDE">{{Citácia knihy|titul=Der Tod heißt Tutter. Ein Nazimörder in Diensten der Staatssicherheit der ČSSR.|priezvisko=Navara|meno=Luděk|miesto=Attenkofer, Straubing|rok=2005|isbn=3-936511-09-8}}</ref>, na základe ktorej bol roku [[2005]] [[Česká televize|Českou televíziou]] vytvorený dokumentárny film.<ref name="CTV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt si říká Tutter | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1181686807-smrt-si-rika-tutter/ | dátum prístupu = 2025-12-30 | vydavateľ = Česká televize}}</ref> Správy v českých médiách prinútili nemeckého germanistu a slavistu Winfrieda Baumanna, pochádzajúceho z Kötztingu,<ref name="Hronik"/> k zameraniu sa na osobnosť niekdajšieho kötztingerského občana Kurta Wernera Tuttera, ktorý odhalil jeho totožnosť s vojnovým zločincom. [[9. marec|9. marca]] [[2001]] denník ''„Straubinger Tagblatt“'' publikoval Baumannov celostránkový článok od pod názvom ''„Nacistický zločinec a vrcholný agent ČSSR žil v Kötztingu 20 rokov bez ťažkostí“'', čo samotnom v Kötztingu vyvolalo značný rozruch.<ref name="irozhlas"/> ==Referencie== {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|titul=Der Umgang mit der Vergangenheit – Der Fall Tutter. Bakkalaureusarbeit|priezvisko=Barvová|meno=Lucie|vydavateľ=Univerzita Pardubice|miesto=|rok=2008|url=http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/29789/1/BarvovaM_Der%20Umgang%20mit%20der%20Vergangenheit_WB_2008.pdf|jazyk=nemecky}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kurt Werner Tutter|25415918}} {{DEFAULTSORT:Tutter, Kurt Werner}} [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Dôstojníci SS]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Nacisti]] [[Kategória:Nemecké vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] 6z6784qg89t0j830gjo9ohzsqpdf66j 8227183 8227182 2026-06-01T19:59:19Z Martingazak 234259 Linky 8227183 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno=Kurt Werner Tutter |Portrét= |Popis=česko-nemecký politik, nacista, príslušník [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] a [[Schutzstaffel|SS]], vojnový zločinec druhej svetovej vojny, po vojne agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] |Dátum narodenia=[[12. december]] [[1909]] |Miesto narodenia=[[Smíchov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia={{dúv|1983|3|9|1909|12|12}} |Miesto úmrtia=[[Bad Kötzting]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)]] |Miesto pochovania= |Národnosť=nemecká |Manželka= |Deti= |Ozbrojené sily=[[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS]] |Jednotka=[[Protipartizánska jednotka Josef]] |Hodnosť= |Funkcia= |Velil= |Vyznamenania=Železný kříž I. triedy (1944) |Vojny=[[Druhá svetová vojna]] |Bitky=[[Šípkovské inferno]],<br/>[[Vypálenie Ploštiny|vypálenie Ploštiny]],<br/>[[Vypálenie Prlova|vypálenie Prlova]] }} '''Kurt Werner Tutter''' (* [[12. december]] [[1909]], [[Smíchov]]{{--}}† [[9. marec]] [[1983]], [[Bad Kötzting]])<ref name="matrika">{{Citácia knihy|titul=Archiv hlavního města Prahy (723591), 156 - Sbírka matrik (3054), nekatolické (120), Českobratrská církev evangelická (ČCE) (72), Německá evangelická Církev v Jirchářích (29) EVJ N12, fol. 103.}}</ref> bol česko-nemecký politik, nacista, príslušník [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] a [[Schutzstaffel|SS]], vojnový zločinec druhej svetovej vojny, po vojne agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]].<ref name="Pajtinka"/>{{rp|237}} ==Život== ===Mladosť=== Narodil sa na pražskom [[Smíchov|Smíchove]] ako syn Konrada Tuttera a jeho manželky Mety, rodenej Meissnerovej. Jeho rodičia boli českí Nemci, pôvodne pochádzajúci z juhočeskej [[Dolní Radouň|Dolní Radoune]] pri [[Jindřichův Hradec|Jindřichovom Hradci]]. Vyštudoval inžinierstvo, ovládal osem jazykov.<ref name="Zlin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt přinesl Tutter. Muž, kteří řídil vraždění na Valašsku, dožil jako vážený občan a komunistický agent. | url = https://zlin.rozhlas.cz/smrt-prinesl-tutter-muz-kteri-ridil-vrazdeni-na-valassku-dozil-jako-vazeny-obcan-8188587 | dátum prístupu = 2025-12-30 | dátum vydania = 2020-04-23 | vydavateľ = Český rozhlas}}</ref> Oženil sa s Ilse, rodenou Lügnerovou, s ktorou mal dvoch synov a dcéru. ===Prvá republika=== Za [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] bol zamestnaný ako technický štátny úradník, stále viac sa však politicky angažoval v nemeckých nacionalistických kruhoch. Od roku [[1934]] bol polícii známy ako príslušník [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckého domáceho frontu]], roku 1935 pretvorené v [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckú stranu (SdP)]]. Tutter pôsobil ako predseda jej pražského mestského združenia a bol tiež propagačným manažérom a tlačovým hovorcom [[Sudetonemecká strana|SdP]]. Prednášal na straníckych podujatiach, organizoval rečnícke kurzy a pôsobil ako redaktor novín ''„Der Ruf“'' a ''„Nachrichtenblatt der Sudetendeutsche Heimatfront“''. Na mesačnej schôdzi pražského okresného združenia SdP vedenej Tutterom, konanej pod heslom „Boj za práva a česť nemeckého robotníka i odkazy organizácie“ dňa [[25. november|25. novembra]] [[1936]] v Nemeckom dome v Prahe poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] Georg Wollner predniesol pred asi 800 účastníkmi nenávistný prejav proti československému štátu a stretnutie bolo nútene rozohnané četníctvom. V komunálnych voľbách [[22. máj|22. mája]] [[1938]] bol Tutter zvolený do pražského zastupiteľstva na kandidátke [[Sudetonemecká strana|SdP]] (spolu s Jozefom Pfitznerom a Fritzom Pawellkom). Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] sa Tutter s rodinou v novembri [[1938]] presťahoval do [[Liberec|Liberca]], ktorý sa po zábore Sudet stal súčasťou [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]]. Tu získal miesto poradcu na [[Ríšsky úrad pre propagandu|Ríšskom úrade pre propagandu]], v skutočnosti tu však pracoval pre nemeckú vojenskú rozviedku [[Abwehr]]. V súvislosti s okolnosťami dopravnej nehody, ktorej sa zúčastnil, musel Tutter v roku [[1939]] opustiť [[Sudety (región)|Sudety]] a vrátil sa do Prahy, po [[Nemecká okupácia|nemeckej okupácii]] hlavného mesta [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]], kde pôsobil ako tlmočník a organizátor konferencií. ===Druhá svetová vojna=== Po zahájení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] slúžil Tutter ako spravodajca kontrarozviedky [[Abwehr]] v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Turecko|Turecku]]. Následne bol povolaný na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], kde bol zranený pri bojoch na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Od januára [[1943]] bol ako príslušník II. oddelenia [[Abwehr|Abwehru]] pridelený k divízii [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]]. V rámci reorganizácie Abwehru [[Otto Skorzeny]]m sa Tutter v roku 1944 stal členom jednotky SS-Einheit Südost vytvorenej z divízie [[Brandenburg (jednotka)|Brandenburg]]. Z tejto jednotky následne vzniklo bojové zoskupenie SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]“, vytvorené v [[Baden (Dolné Rakúsko)|Badene]] pri [[Viedeň|Viedni]] pre boj proti partizánom v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] a na Slovensku pod velením [[SS-Obersturmführer|SS-Obersturmführera]] [[Walter Pawlofski|Waltera Pawlofského]], tvorené predovšetkým vojakmi z radov českých a slovenských Nemcov, [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] a mladistvých príslušníkov [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Potom, čo bolo operačné velenie [[Schutzstaffel|SS]] premiestnené na Slovensko a v obci [[Sekule]] neďaleko [[Senica|Senice]] bolo zriadené výcvikové stredisko pre boj zblízka, sebaobranu, ničenie budov a mostov a prípravu atentátu, bol zástupcom veliteľa [[Walter Pawlofski|Pawlofského]] menovaný SS-Oberscharführer Tutter. Počas tzv. „praktickej časti výcviku“ došlo na Slovensku k najmenej 44 vraždám. {{Hlavný článok|Šípkovské inferno}} [[8. november|8. novembra]] protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] za osobnej Tutterovej účasti 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou Jozef prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> Školiace stredisko [[Sekule]] bolo uzavreté na jar [[1945]] a účastníci boli rozdelení do niekoľkých bojových skupín. Tutter za svoju službu v [[Abwehr|Abwehri]] dostal [[Železný kríž I. triedy]]. Tutter bol následne menovaný za veliteľa skupiny s operačným priestorom na Morave S tou sa v apríli [[1945]] presunul cez [[Třešť]] a [[Valašské Meziříčí]] do [[Vizovice|Vizovíc]], aby tu skupina v rámci operácie ''„[[Operácia Tetrov|Auerhahn]]“'' spolu s [[Gestapo|gestapom]] a pravidelnými divíziami SS zakročila proti silnejúcim akciám [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|1. československej partizánskej brigády Jána Žižku]] na Valašsku.<ref name="irozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždil v Česku i na Slovensku, zavázal se StB a dožil klidně v Západním Německu. Příběh nacisty Tuttera. | url = https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/nacista-ss-kurt-werner-tutter-plostina-prlov-stb_2304232107_kac | dátum prístupu = 2025-12-30 | dátum vydania = 2023-04-23 | vydavateľ = Český rozhlas}}</ref> Večer [[18. apríl|18. apríla]] [[1945]] prečítal Tutter svojim mužom operačný rozkaz pre budúci deň k zajatiu partizánov a ich pomocníkov na [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]]. V poludňajších hodinách 19. apríla 1945 dorazilo komando „Josef“ do [[Vypálenie Ploštiny|Ploštiny]], kde vypálilo osem z desiatich domov a zavraždilo 24 ľudí. Velenie komanda, vrátane Tuttera, sa potom [[23. apríl|23. apríla]] [[1945]] zapojilo do ďalšej operácie proti partizánom, pri ktorej bolo v dedine [[Vypálenie Prlova|Prlov]] pri [[Vsetín|Vsetíne]] zavraždených 21 osôb a vypálených niekoľko domov.<ref name="irozhlas"/> ===Po vojne=== Po ukončení operácie ''„Auerhahn“'' sa Tutter vrátil k svojej rodine do Prahy. Tam bol ako Nemec a ríšsky občan v máji [[1945]] zatknutý a krátko nato deportovaný do [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[Bavorsko|Bavorsku]] sa Tutter s rodinou usadil vo [[Weißenstadt|Weißenstadte]], kde získal pozíciu na bavorskom ministerstve poľnohospodárstva. V septembri [[1946]] ho však zatkla americká rozviedka a na žiadosť československého generála [[Bohuslav Ečer|Bohuslava Ečera]] ho v novembri [[1946]] vydala do Československa. V žiadosti o vydanie bol uvedený dôvod, že Tutter počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v [[1944]] spôsobil smrť mnohým československým občanom tým, že ich udal [[gestapo|gestapu]].<ref name="navara"/>{{rp|137}} Tu bol súdený pred [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučným ľudovým tribunálom]] v Bratislave,<ref name="Zlin"/> pričom predmetom obžaloby však neboli vojnové zločiny v [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] a [[Vypálenie Prlova|Prlove]] resp. akékoľvek vraždy alebo zabitia, ale iba jeho práca inštruktora a vedúceho výcvikového tábora v [[Sekule|Sekuliach]]. [[28. apríl|28. apríla]] [[1948]] ho odsúdil bratislavský Ľudový súd iba na šesť rokov väzenia len za kolaboráciu, z čoho český spisovateľ a historik Luděk Navara usudzuje na zmanipulovaný proces.<ref name="navara"/>{{rp|88,136}} Trest si Tutter odpykal ako väzeň č. 6358 v slovenskej väznici [[Väznica Leopoldov|Leopoldov]].<ref name="Hronik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dvě nečekaná setkání s minulostí | url = https://spolekodboje.cz/dve-necekana-setkani-s-minulosti/ | dátum prístupu = 2025-12-30 | priezvisko = Hronik | meno = Petr | dátum vydania = 2019-05-11 | vydavateľ = Spolek pro zachování odkazu českého odboje }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Po prepustení z väzenia bol Tutter v roku [[1952]] odvezený do zberného tábora [[Ostrava-Kunčičky]] . Odtiaľ bol niekoľkokrát prevezený do [[Praha|Prahy]] k „výsluchom“, pravdepodobne však išlo o náborové pohovory k československej [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. ===Agentom ŠtB v Západnom Nemecku=== Tutter sa v roku [[1954]] vrátil k svojej rodine do Weißenstadtu ako tzv. Spätheimkehrer (neskorý navrátilec), už ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] s krycím menom Konrad II.<ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Neskôr sa presťahoval do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], kde pracoval ako obchodník. V [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol jeho československou spojkou major František Šulc, ktorý sa s Tutterom schádzal zvyčajne vo Viedni.<ref name="Pajtinka"/>{{rp|238}} Potom, čo bol na vrchole [[Hohenbogen]] zriadený záchytný systém [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] pre telekomunikačný sektor „F“, sa Tutter v roku [[1962]] stal civilným zamestnancom [[Bundeswehr|Bundeswehru]] ako radista pri leteckom telekomunikačnom pluku 72 a na základe toho sa presťahoval do Kötztingu, neďaleko západočeskej hranice s Československom. Správy o krycích rotách nemeckej spravodajskej služby, organizačný plán a zoznam personálu Leteckého telekomunikačného pluku Bundeswehru 72, ktorý bol vytvorený na zachytenie rádiového spojenia medzi pilotmi [[Československá socialistická republika|ČSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]], odovzdal [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v decembri [[1962]]. V roku [[1966]] podalo pražské štátne zastupiteľstvo na Tuttera obžalobu za [[Vypálenie Ploštiny|masaker na Ploštine]]. [[Štátna bezpečnosť]] pri vyšetrovaní ocenila cennú spoluprácu s Tutterom a námestník ministra vnútra Jaroslav Klíma zariadil prostredníctvom námestníka generálneho prokurátora [[Československá socialistická republika|ČSSR]] Jaroslava Davida uzavretie prípadu Tutter/Pawlowski z dôvodu možného ohrozenia záujmov [[Československá socialistická republika|ČSSR]] v zahraničí. V januári [[1969]] dostal Tutter nové krycie meno, Dietrich . Dňa [[12. január|12. januára]] [[1972]] bola v bezpečnostnej bráne budovy ústredia telekomunikačného sektora F nájdená stratená obálka obsahujúca náčrt vojenského zariadenia, rozvrhy smien, telefónny zoznam, popis vybavenia odpočúvacieho vozidla MAN 5t a strojopisný list so zjavne podozrivým obsahom. Tutter bol tiež terčom vyšetrovania západonemeckého Štátneho úradu kriminálnej polície a Vojenskej kontrarozviedky (MAD), pretože patril do skupiny ľudí, ktorí už predtým touto bránou prešli. Výsluchový protokol ukazuje, že Tutter už predtým slúžil ako zdroj v iných operáciách MADGrp VI a pravdepodobne tiež slúžil ako agent MAD. Tutterovi sa však podarilo presunúť podozrenie na civilného zamestnanca údržby závodu, na ktorého písacom stroji bol list napísaný. V roku [[1974]] potom odišiel do dôchodku. Vo svojom domovskom Kötztingu bol Tutter päť rokov členom mestskej rady za [[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]], ďalej členom rady protestantskej cirkvi, predsedom miestnej skupiny Sudetonemeckého krajanského združenia a vedúcim miestneho centra pre vzdelávanie dospelých. Kvôli svojej rôznorodej sociálnej angažovanosti bol cenený ako vážený občan mesta, a keď tu [[9. marec|9. marca]] [[1983]] zomrel a bol tu pochovaný, stretlo sa to so značnou pozornosťou verejnosti. ===Stotožnenie a krytie orgánmi ČSSR=== Identita veliteľa zoskupenia SS „[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]“ bola zrejme orgánom [[Československá socialistická republika|ČSSR]] známa už dlhšiu dobu. Tieto znalosti boli pravdepodobne tiež základom pre Tutterov nábor na agenta [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Mená tých, ktorí boli zodpovední za vypálenie ich domov a smrť ich známych a príbuzných, boli pozostalým z vypálených dedín utajené. Román ''Smrť sa volá Engelchen'' od slovenského spisovateľa [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]], vydaný v roku [[1959]], ktorý literárne pojednáva o [[Vypálenie Ploštiny|udalostiach na Ploštine]], dáva osobe zodpovednej za masaker meno ''„Engelchen“'' a dôstojník SS je popísaný ako výrobca huslí z Klingenthalu. Zostáva nejasné, či úplne odlišný pôvod pripisovaný vojnovému zločincovi v literárnej fikcii bol úmyselný alebo náhodný. Definitívne sa informácie o činoch [[Schutzstaffel|SS]] dostali na povrch pri procese s členmi oddielu ''„[[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]]“'' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] v roku [[1962]]. Vyšetrovacie spisy z rokov [[1966]] až [[1974]] obsahovali minimálne 18 výpovedí proti Tutterovi. Na základe toho [[15. február|15. februára]] [[1966]] rozhodol vyšetrovateľ Noga rozhodol o podaní obžaloby. Oficiálny vedikt zástupcu generálnej prokuratúry ale nariadil vyšetrovanie prerušiť.<ref name="navara"/>{{rp|26-28}} Potom, čo boli po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] obvinenia proti Tutterovi v roku [[1966]] stiahnuté, publikoval [[Roman Cílek]] [[28. február|28. februára]] [[1969]] v novinách ''„Hlas revolúcie“'' text o vojnových zločinoch spáchaných jednotkou SS "[[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]" na Ploštine a Prlove,<ref name="Cilek>{{Citácia Harvard|Priezvisko=Cílek|Meno=Roman|Dátum=28. 2. 1969|URL=https://digitalnistudovna.army.cz/uuid/uuid:4acd7097-8d80-11eb-9b12-001b63bd97ba|Časopis=Hlas revoluce: Týdeník Československé obce legionářské|Ročník=23|Číslo=8|Vydavateľ=Československá obec legionářská|issn=0231-8164}}</ref> kde boli spomenuté aj mená Walter Pawlofski a Werner Tutter. Tutterovo meno spomína Cílek znovu v roku [[1985]] v súvislosti s vypálením [[Vypálenie Prlova|Prlova]] v knihe Smrť na prahu života, rovnako tak vo svojej knihe ''Ploština''<ref name="Plostina">{{Citácia knihy|titul=Ploština|priezvisko=Cílek|meno=Roman|vydavateľ=Blok|rok=1990|isbn=80-7029-017-X}}</ref> z roku [[1990]] uvádza [[SS-Oberscharführer|SS-Oberscharführera]] Tuttera ako inštruktora masakru. O Tutterovej osobe však neexistovalo žiadne verejné povedomie a prenasledovanie Cílka komunistickými orgánmi nebolo žiaduce. Denník [[Mladá fronta DNES]] v novembri [[2000]] uviedol, že vojnového zločinca Kurta Wernera Tuttera roky kryli členovia čs. štátnej komisie pre stíhanie vojnových zločincov Jaroslav David a Jaroslav Klíma. Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu potom Davida a Klímu obvinil z prekročenia právomoci verejného činiteľa a marenia trestu vo funkcii. Redaktor [[Mladá fronta DNES|Mladej fronty DNES]] Luděk Navara prípad Tutter ďalej skúmal a svoje poznatky zverejnil v roku [[2002]] v knihe ''„Smrt si říká Tutter“''<ref name="navara">{{Citácia knihy|titul=Smrt si říka Tutter. Nacistický vrah ve službách StB|priezvisko=Navara|meno=Luděk|vydavateľ=Host - vydavatelství, s. r. o.|miesto=Brno|rok=2002|isbn=80-7294-059-7}}</ref><ref name="navaraDE">{{Citácia knihy|titul=Der Tod heißt Tutter. Ein Nazimörder in Diensten der Staatssicherheit der ČSSR.|priezvisko=Navara|meno=Luděk|miesto=Attenkofer, Straubing|rok=2005|isbn=3-936511-09-8}}</ref>, na základe ktorej bol roku [[2005]] [[Česká televize|Českou televíziou]] vytvorený dokumentárny film.<ref name="CTV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt si říká Tutter | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1181686807-smrt-si-rika-tutter/ | dátum prístupu = 2025-12-30 | vydavateľ = Česká televize}}</ref> Správy v českých médiách prinútili nemeckého germanistu a slavistu Winfrieda Baumanna, pochádzajúceho z Kötztingu,<ref name="Hronik"/> k zameraniu sa na osobnosť niekdajšieho kötztingerského občana Kurta Wernera Tuttera, ktorý odhalil jeho totožnosť s vojnovým zločincom. [[9. marec|9. marca]] [[2001]] denník ''„Straubinger Tagblatt“'' publikoval Baumannov celostránkový článok od pod názvom ''„Nacistický zločinec a vrcholný agent ČSSR žil v Kötztingu 20 rokov bez ťažkostí“'', čo samotnom v Kötztingu vyvolalo značný rozruch.<ref name="irozhlas"/> ==Referencie== {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|titul=Der Umgang mit der Vergangenheit – Der Fall Tutter. Bakkalaureusarbeit|priezvisko=Barvová|meno=Lucie|vydavateľ=Univerzita Pardubice|miesto=|rok=2008|url=http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/29789/1/BarvovaM_Der%20Umgang%20mit%20der%20Vergangenheit_WB_2008.pdf|jazyk=nemecky}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kurt Werner Tutter|25415918}} {{DEFAULTSORT:Tutter, Kurt Werner}} [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Dôstojníci SS]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Nacisti]] [[Kategória:Nemecké vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] ericqxjv5hl1mtc2p8iwnca2fia0ler 0 742371 8227181 8149708 2026-06-01T19:54:03Z Martingazak 234259 Linka 8227181 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Protipartizánska jednotka Josef |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]<br/>[[Súbor:Flag_of_the_Protectorate_of_Bohemia_and_Moravia.svg|25px]] [[Protektorát Čechy a Morava]] |existencia = |vznik = [[6. október]] [[1944]] |zánik = [[25. apríl]] [[1945]] |typ = Protipartizánska jednotka |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = [[SS-Jagdeinsatz Slowakei]] |velitelia = [[SS-Obersturmführer]] Dr. [[Walter Pawlofski]] |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[Šípkovské inferno]]<br/>[[Vypálenie Ploštiny]]<br/>[[Vypálenie Prlova]] |znak = }} '''Protipartizánska jednotka Josef''' (alebo {{vjz|deu|''Einheit Josef, Antipartisaneneinheit Josef'', ''Einheit Jozef Slowakei 232''}}) bola špeciálna protipartizánska jednotka pravdepodobne zriadená na Slovensku [[6. október|6. októbra]] [[1944]]. Bola súčasťou SS-Stíhacieho zväzu Slovensko ({{vjz|deu|''SS-Jagdeinsatz Slowakei''}}). Veliteľom jednotky bol [[SS-Obersturmführer]] Dr. [[Walter Pawlofski]], rodák z Horného Benešova, absolvent pražskej filozofickej fakulty nemeckej univerzity. Jeho zástupcom bol [[SS-Untersturmführer]] Ing. [[Kurt Werner Tutter]], pražský rodák, strojný inžinier (po vojne v službách [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], pôsobil ako agent v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]). Jednotka sa dopustila vojnových zločinov v [[Šípkovské inferno|Šípkove]] a vypálila obce [[Vypálenie Ploštiny|Ploštinu]] a [[Vypálenie Prlova|Prlov]]. <ref name="Pajtinka"/><ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|384}} ==História jednotky== Jednotka bola určená predovšetkým na diverzné a spravodajské úlohy v tyle nepriateľa. Bola zložená väčšinou zo slovenských Nemcov, príslušníkov nemeckej domobrany (tzv. [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz Slowakei]]), ale aj Slovákov, predovšetkým z členov [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]]. Špeciálny výcvik prebiehal spočiatku v [[Sekule|Sekuliach]] a od [[5. október|5.]] do [[30. október|30. októbra]] 1944 spoločne s jednotkou [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]] v [[Rohožník (okres Malacky)|Rohožníku]] pri [[Malacky|Malackách]]. Príslušníci používali civilný odev na simuláciu partizánskeho života a slovenskej armádnej uniformy. Zoznam príslušníkov oddielu číta 102 osôb a je doložený z archívu. Po výcviku pri [[Malacky|Malackách]] bolo podľa archívneho údaja dobre vycvičených asi 80 Slovákov tejto skupiny.<ref name="archiv">{{Citácia knihy|titul=Archiv bezpečnostných zložiek MV Bratislava 325-39-1|vydavateľ=Ministerstvo vnútra|miesto=Bratislava}}</ref> Od februára [[1945]] nedokončili v okolí Zvolena spravodajskú operáciu Schwein a následne operáciu Stier a ďalšie nepodarené záškodnícke akcie. {{Hlavný článok|Šípkovské inferno}} Jednotka prestrojená za partizánov a povstaleckých vojakov zavraždila v [[Šípkov|Šipkove]] v dňoch [[8. november|8.]]{{--}}[[13. november|13. novembra]] [[1944]] celkom 22 ľudí. [[8. november|8. novembra]] [[1944]] zavraždila 4 partizánov a 7 civilistov na samote Lupenice. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkov]] jednotkou Josef prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti.<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> Vraždenie pokračovalo v Nemečkoch, Zlatníkoch a na zvolenskom [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustom hrade]]. Tu príslušníci jednotky podnikli protipartizánsku výpravu do obce [[Bacúrov]], kde zaistili Štefana Kučeru, Jána Hardíka (príslušníka [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. parabrigády]]), neznámeho muža, ženu a maloleté dievča. Pri spiatočnej ceste zastrelili na úteku Štefana Schneidera. Zajatci boli popravení umiestnením náloží na krky a ich odpálením.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|40}} Jednotka Einheit Josef povraždila na Slovensku preukázateľne najmenej 44 ľudí, ktorí skončili v piatich masových hroboch.{{#tag:ref|Tento údaj zrejme nezahŕňa všetky obeti, ktorá má jednotka Josef na svedomí. Jednotka sa zúčastnila tiež razií v spolupráci so ZbV, [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]].|group=pozn.}} V marci [[1945]] sa jednotka zložená prevažne zo Slovákov premiestnila do oblasti [[Púchov|Púchova]] do obce [[Streženice]]. Odtiaľ bola vyslaná čata na infiltráciu partizánskeho odboja na slovensko{{--}}moravskom pohraničí. Od [[20. marec|20. marca]] do [[3. apríl|3. apríla]] bola jednotka premiestnená do [[Třešť|Třešti]] pri [[Jihlava (mesto)|Jihlave]], kde pôsobila proti partizánom. Potom sa jednotka Einheit Josef rozdelila na tri časti. Jedna čata (asi 20 až 25 osôb) sa premiestnila na Moravu do kaštieľa vo [[Vizovice|Vizoviciach]]. Ďalšia čata zostala v [[Třešť|Třešti]] a zvyšok bol odvelený do [[Praha|Prahy]]. Vo [[Vizovice|Vizoviciach]] už bola oveľa početnejšia jednotka SD ZbV 31 Obst. Ericha Wieneckeho, s ktorou spoločnými silami vypálili [[19. apríl|19. apríla]] [[Vypálenie Ploštiny|Ploštinu]] a [[23. apríl|23. apríla]] [[Vypálenie Prlova|Prlov]]. Aj tu si získala jednotka Jozef povesť svojou neľudskou bezohľadnosťou, krutosťou a beštialitou na civilnom obyvateľstve. Veliteľom roty bol český [[poručík|por.]] SS Valko, jeho zástupcom a veliteľom prvej čaty slovenský [[Poručík|por.]] SS Mattel. Druhú čatu viedol nemecký [[čatár]] Max Roschik a ďalšej čate velil [[čatár|čat.]] Barčay Albrecht. Po vypálení Prlova bola čata Einheit Jozef dislokovaná vo [[Vizovice|Vizoviciach]] dňa [[25. apríl|25. apríla]] [[1945]] rozpustená. Od januára [[1945]] sa obnovili školiace diverzantské kurzy v [[Sekule|Sekuliach]], prvý turnus sa uskutočnil v dňoch [[15. január]]{{--}}[[20. február]], druhý kurz sa uskutočnil na prelome februára{{--}}marca so slávnostným sľubom vernosti [[14. marec|14. marca]] [[1945]]. Vek absolventov kurzu z radov [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] bol 16 až 20 rokov.{{#tag:ref|Jedným z absolventov diverzantských kurzov bol v čase absolvovania kurzu ani nie osemnásťročný [[Dušan Slobodník]], v rokoch [[1992]]{{--}}[[1994]] minister kultúry [[Slovensko|SR]]. Tesne pred maturitou ([[22. apríl|22. apríla]] [[1945]], resp. podľa Navaru [[20. apríl|20. apríla]]<ref name="navara"/>{{rp|110}}) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou SMERŠ. [[19. máj|19. mája]] 1945 ho sovietsky vojenský súd v Novom Meste na Moravě odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]].<ref name="Slobodnik">{{Citácia knihy|titul=Paragraf: polárny kruh|priezvisko=Slobodník|meno=Dušan|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|isbn=80-220-0211-9}}</ref>|group=pozn.}} Po presune jednotky do [[Vizovice|Vizovíc]] bolo v dňoch [[5. apríl|5.]] až [[24. apríl]] vyslaných na Slovensko 7 skupín „[[Werwolf|Werwolfov]]“, ktorí mali zahájiť za frontom partizánsku vojnu. Väčšina členov týchto skupín, ako aj ostatných absolventov kurzu bola zajatá a mnohí si odpykávali tresty v ruských [[Gulag (1930 – 1960)|gulagoch]].<ref name="Pajtinka"/>{{rp|196-198}} ==Retribučné súdy== [[18. september|18. septembra]] [[1945]] žiadalo Povereníctvo SNR pre veci vnútorné prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]] [[Sovietsky zväz]] o vydanie [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov|odvlečených]] členov jednotky{{--}}účastníkov kurzu [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] v [[Sekule|Sekuliach]] z dôvodu vyšetrovania vypálenia [[Vypálenie Ploštiny|Ploštiny]]. [[Sovietsky zväz]] na žiadosť nereflektoval.<ref name="navara">{{Citácia knihy|titul=Smrt si říka Tutter. Nacistický vrah ve službách StB|priezvisko=Navara|meno=Luděk|vydavateľ=Host - vydavatelství, s. r. o.|miesto=Brno|rok=2002|isbn=80-7294-059-7}}</ref>{{rp|110}} ==V umení== [[Vypálenie Ploštiny|Vypálenie Ploštiny]] zvečnil v románe ''Smrť sa volá Engelchen''<ref name="Mnacko">{{Citácia knihy|titul=Smrť sa volá Engelchen|priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1959}}</ref> slovenský spisovateľ [[Ladislav Mňačko|Ladislava Mňačka]], ktorý bol v čase udalostí partizánom [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|brigády Jána Žižku]]. == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Einheit Josef|24837131}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov|Josef]] sebq9f28ol5wcd64qimg9y2woemlhfj 4 743250 8227277 8217415 2026-06-02T06:30:54Z Jetam2 30982 archív 8227277 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Comorek}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SenMUN}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miroslav Holzmann}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Iplikátor Kuznecova}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Dundee}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar India}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Take-Two Interactive}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ESPIK Group s.r.o.}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Veľká lóža Slovenska}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Modžtaba Chameneí}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Saint-Memmie Olympique}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vojnoví cisári}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SEQUEL}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rael}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nicky Hayesová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Plameňovoionizačný detektor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálna regulácia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálne riadenie}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slovenský bigbít}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tmb radio}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šomodská ulica}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Trnava+}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Svetelné efekty v atmosfére}} [[Kategória:Wikipédia:Archív stránok na zmazanie|2026]] epfqo08igamyb33q6tf1esrt7qdd1ui 0 743662 8227036 8226741 2026-06-01T12:29:08Z PianistChopin 284067 Aktualizácia 8227036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Wojciech Waleczek | Rodné meno = | Popis osoby = poľský klavirista a profesor | Portrét = Waleczek 13.jpg | Popis portrétu = Wojciech Waleczek (2025) | Dátum narodenia = {{dnv|1980|03|08}} | Miesto narodenia = [[Pyskowice]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Hudobná akadémia Karola Szymanowského v Katoviciach | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.waleczek.com | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Wojciech Waleczek''' (* [[8. marec]] [[1980]], [[Pyskowice]], [[Poľsko]]) je poľský [[klavirista]] a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] hudobného umenia.<ref name="us">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://us.edu.pl | názov = Wojciech Waleczek – profil akademický | vydavateľ = Uniwersytet Śląski | jazyk = poľština}}</ref> == Život a vzdelanie == [[Súbor:Wojciech Waleczek Kaunas 2026.jpg|thumb|270px|Wojciech Waleczek počas klavírnej šou „Liszt meets Queen“ v Štátnej filharmónii v Kaunase (Litva) v roku 2026.]] Študoval hru na klavíri na Hudobnej akadémii Karola Szymanowského v [[Katovice|Katoviciach]], kde v roku [[2003]] absolvoval magisterské štúdium s vyznamenaním. V roku [[2014]] získal doktorát v odbore hudobné umenie, v roku [[2017]] titul doktora habilitovaného a v roku [[2022]] mu prezident udelil titul profesora hudobného umenia.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WMP20220000547 |titul=Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 25 kwietnia 2022 r. nr 115.4.2022 w sprawie nadania tytułu profesora |dátum prístupu=2022-06-17 |jazyk = poľsky}}</ref> Počas štúdia sa zúčastnil viacerých interpretačných kurzov a majstrovských tried v Poľsku aj v zahraničí. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriava na klavírnu interpretáciu a hudobné vzdelávanie. == Umelecká činnosť == Pôsobí ako sólista aj komorný hráč. Koncertoval v krajinách Európy, Ázie a Severnej Ameriky a zúčastnil sa viacerých medzinárodných hudobných festivaloch. Jeho repertoár je zameraný najmä na klavírnu literatúru 19. a začiatku 20. storočia, predovšetkým na diela Franza Liszta a Franza Schuberta. == Pedagogická činnosť == Popri koncertnej činnosti sa systematicky venuje pedagogickej práci. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a profesor na Sliezskej univerzite v Katoviciach.<ref>{{Cite web |url=https://us.edu.pl/instytut/ismuz/pracownicy/wojciech-waleczek/ |title=Wojciech Waleczek – profil pracownika |publisher=Univerzita Sliezska v Katoviciach |language=pl |access-date=2026-01-25 }}</ref> == Diskografia == * Franz Liszt – ''Works for Violin and Piano'' (2014, Naxos), s huslistom Voytekom Proniewiczom<ref name="naxos">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.naxos.com/person/Wojciech_Waleczek/ | názov = Wojciech Waleczek – recordings | vydavateľ = Naxos | jazyk = anglicky }}</ref> * [[Franz Liszt]] – ''Grandes études de Paganini, Transcendental Études after Paganini'' (2017, Capriccio)<ref name="naxos" /> * Franz Liszt – ''Harmonies poétiques et religieuses, S.172a'' (2019, Naxos)<ref name="naxos" /> * [[Franz Schubert]] – ''Rarities and Short Piano Works'' (2021, Naxos)<ref name="naxos" /> * Franz Liszt – ''Weihnachtsbaum'' (2024, Naxos)<ref name="naxos" /> == Ocenenia a súťaže == === Súťaže a ceny === * 1996 – III. cena, Cena Arthura Rubinsteina a špeciálna cena Nadácie Kościuszkowskej na II. medzinárodnej súťaži mladých klaviristov „Arthur Rubinstein in memoriam” v Bydgoszczi. * 1997 – I. cena a cena za najlepšie koncertné prevedenie na IV. celopoľskej súťaži klaviristov Franza Liszta vo Vroclave. * 2000 – III. cena na VII. medzinárodnej súťaži klaviristov Franza Liszta „Premio Mario Zanfi” v Parme. * 2002 – II. cena na Festivale mladých klaviristov v Gdaňsku. * 2005 – III. cena na VI. medzinárodnej súťaži klaviristov Seilera v Palerme. * 2005 – III. cena na III. medzinárodnej súťaži klaviristov Franza Liszta vo Vroclave. === Štátne a rezortné vyznamenania === * 2017 – Čestný odznak „Zasłużony dla Kultury Polskiej” * 2018 – Strieborný čestný odznak za zásluhy pre Sliezske vojvodstvo * 2019 – Bronzový „Kríž zásluh“ * 2023 – Strieborný „Kríž zásluh“ * 2023 – Bronzová medaila „Zaslúžilý kultúre Gloria Artis” * 2025 – Bronzová medaila „Zaslúžilý pre poľskú vedu Sapientia et Veritas” == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Wojciech Waleczek|78816105}} {{DEFAULTSORT:Waleczek, Wojciech}} [[Kategória:Poľskí klaviristi]] [[Kategória:Poľskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Poľsku]] 9lbn2ayc9sq4twvcugshs7apbudap8d 0 744387 8227099 8226849 2026-06-01T15:14:51Z ~2026-32554-24 296615 prepis 8227099 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Tarcisio Isao Kikuči}} {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Tarcisio Isao Kikuči | aktuálny titul = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | portrét = Archbishop Tarcisio Isao Kikuchi 2018.jpg | popis portrétu = kardinál Tarcisio Isao Kikuči | erb = Coat of arms of Tarcisio Isao Kikuchi (cardinal).svg | štít erbu = | heslo = Varietate Unitas | heslo po slovensky = Jednota v rozmanitosti | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Japonsko|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Giovanni Leonardi | funkcie = * [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata<br>[[2004]]{{--}}[[2017]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[25. októbra]] [[2017]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Peter Takeo Okada]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia - obdobie = [[7. decembra]] [[2024]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = Založenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|01}} | miesto narodenia = [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | večné sľuby dátum = [[marec]] [[1985]] | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1986|03|15|1958|11|01|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Aloysius Nobuo Soma]] | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = {{Duv|1986|03|15|1949|03|03|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | menovanie dátum = {{Duv|2004|05|14|1958|11|01|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{Duv|2004|09|20|1958|11|01|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Peter Takeo Okada]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Rafael Masahiro Umemura]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Marcellino Taiji Tani]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{Duv|2024|12|07|1958|11|01|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Giovanni Leonardi | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Tarcisio Isao''' [[kardinál]] '''Kikuči''' [[Spoločnosť Božieho Slova|SVD]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KIKUCHI Card. Tarcisio Isao, S.V.D.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_kikuchi_i.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisio Isao Kikuchi, S.V.D.| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/cardinal-tarcisio-isao-kikuchi-s-v-d/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[1. november]] [[1958]], [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]]) je japonský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý od roku [[2017]] pôsobí ako [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] a od mája [[2023]] ako prezident Caritas Internationalis. V rokoch [[2004]] až [[2017]] bol [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata. Predtým pôsobil ako misionár v [[Ghana|Ghane]]. Je členom [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]]. Pôsobil ako prezident Caritas [[Japonsko]] a Caritas [[Ázia]], ako aj ako člen Reprezentatívnej rady Caritas Internationalis. V roku [[2024]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tarcisio Isao Cardinal Kikuchi, S.V.D.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkiku.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisius Isao Kikuchi| url = https://gcatholic.org/dioceses/diocese/toky0?focus=2926&tab=bishops | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[1. novembra]] [[1958]]. Študoval [[kňaz]]stvo v [[Japonsko|Japonsku]] a v marci [[1985]] zložil sľuby ako člen [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]] a [[15. marca]] [[1986]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ďalšie štúdium absolvoval na Spirituálnom inštitúte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Melbourne. V rokoch [[1986]] až [[1992]] pracoval ako misionár v [[Ghana|Ghane]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Accra a [[diecéza|diecéze]] Koforidua, kde pracoval ako [[farár]] vo vidieckych oblastiach. Vrátil sa do [[Japonsko|Japonska]] a rok slúžil vo svojom ráde ako formátor, viceprefekt novicov a riaditeľ pre povolania a potom v rokoch [[1994]] až [[1999]] ako provinčný radca, pričom prevzal niekoľko ďalších úloh. Od roku [[1994]] začal učiť aj na Nanzanskej univerzite a stal sa členom Medzinárodného výboru pre pomoc Japonskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]]. V roku [[1996]] sa stal koordinátorom Úradu spravodlivosti a mieru pre [[Ázia|Áziu]] svojho rádu. V roku [[1998]] sa stal členom Caritas Japan a v roku [[1998]] začal zastupovať japonských biskupov na medzinárodných konferenciách. V rokoch [[1999]] až [[2004]] pôsobil ako výkonný riaditeľ Caritas Japan, po tom, čo v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] získal skúsenosti s touto organizáciou ako dobrovoľník v utečeneckom tábore v Bukavu. V roku [[1999]] bol zvolený za provinciála japonskej provincie svojho rádu a v roku [[2002]] bol zvolený na druhé trojročné funkčné obdobie. V tom istom roku sa stal členom výboru pre trvalú duchovnú formáciu [[diecéza|diecézy]] Nagoja. == Biskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[14. máj]]a [[2004]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Niigata.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 14.05.2004| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2004/05/14/0233/00754.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[20. septembra]] na dievčenskom gymnáziu Salle de Seishin v Niigate. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] [[Peter Takeo Okada]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Rafael Masahiro Umemura]] z Jokohamy a [[Marcellino Taiji Tani]] zo Saitamy. Dňa [[13. septembra]] [[2014]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.09.2014| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/13/0632/01406.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[25. októbra]] [[2017]] vymenoval za [[arcibiskup]]a [[Tokio|Tokia]].<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.10.2017| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2017/10/25/0737/01610.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Do úradu bol uvedený [[16. decembra]] [[2017]]. Dňa [[15. máj]]a [[2023]] bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie za prezidenta Medzinárodnej charity. == Kardinál == [[6. októbra]] [[2024]] pápež [[František (pápež)|František]] oznámil, že plánuje [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] vymenovať 21 [[kardinál]]ov [[8. decembra]],<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro l’8 dicembre per la creazione di nuovi Cardinali, 06.10.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0774/01532.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> tento dátum bol neskôr zmenený na [[7. decembra]].<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vatican Shares Pope Francis’ Schedule for December Consistory to Create Cardinals| url = https://www.ncregister.com/cna/vatican-shares-pope-francis-schedule-for-december-consistory-to-create-cardinals?amp | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza<ref name="j">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico per la creazione di nuovi Cardinali| url = https://www.vatican.va/content/francesco/it/events/event.dir.html/content/vaticanevents/it/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> s titulárnym kostolom ''San Giovanni Leonardi''.<ref name="k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI| url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2024/documents/ns_lit_doc_20241207_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="l">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 07.12.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/12/07/0975/01948.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Svoj titulárny kostol prevzal [[9. októbra]] [[2025]].<ref name="m">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avviso dell’Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche, 03.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/03/0700/01248.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[11. január]]a [[2025]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre komunikáciu|Dikastéria pre komunikáciu]].<ref name="n">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.01.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/01/11/0036/00063.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Zúčastnil sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku 2025]]<ref name="o">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2025| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2025.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po [[smrť|smrti]] pápeža [[František (pápež)|Františka]] [[21. apríl]]a na ktorom bol zvolený pápež [[Lev XIV.]] vlastným menom [[Robert Francis Prevost]].<ref name="p">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Electors| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/scardc3.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Pápež Lev XIV. ho [[3. júl]]a [[2025]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg|Dikastéria pre medzináboženský dialóg]].<ref name="q">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/03/0471/00864.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tarcisio Isao Kikuchi|1337049270}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kikuči, Tarcisio Isao}} [[Kategória:Japonskí kardináli]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Verbisti]] sz7yxu8vewq4jeum1b31r7uq9ekwbjj 8227100 8227099 2026-06-01T15:16:21Z ~2026-32554-24 296615 8227100 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Tarcisio Isao Kikuči}} {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Tarcisio Isao Kikuči | aktuálny titul = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | portrét = Archbishop Tarcisio Isao Kikuchi 2018.jpg | popis portrétu = kardinál Tarcisio Isao Kikuči | erb = Coat of arms of Tarcisio Isao Kikuchi (cardinal).svg | štít erbu = | heslo = Varietate Unitas | heslo po slovensky = Jednota v rozmanitosti | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Japonsko|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Giovanni Leonardi | funkcie = * [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata<br>[[2004]]{{--}}[[2017]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[25. októbra]] [[2017]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Peter Takeo Okada]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia - obdobie = [[7. decembra]] [[2024]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = Založenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|01}} | miesto narodenia = [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | večné sľuby dátum = [[marec]] [[1985]] | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1986|03|15|1958|11|01|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Aloysius Nobuo Soma]] | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = {{Duv|1986|03|15|1949|03|03|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | menovanie dátum = {{Duv|2004|05|14|1958|11|01|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{Duv|2004|09|20|1958|11|01|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Peter Takeo Okada]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Rafael Masahiro Umemura]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Marcellino Taiji Tani]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{Duv|2024|12|07|1958|11|01|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Giovanni Leonardi | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Tarcisio Isao''' [[kardinál]] '''Kikuči''' [[Spoločnosť Božieho Slova|SVD]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KIKUCHI Card. Tarcisio Isao, S.V.D.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_kikuchi_i.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisio Isao Kikuchi, S.V.D.| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/cardinal-tarcisio-isao-kikuchi-s-v-d/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[1. november]] [[1958]], [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]]) je japonský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý od roku [[2017]] pôsobí ako [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] a od mája [[2023]] ako prezident Caritas Internationalis. V rokoch [[2004]] až [[2017]] bol [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata. Predtým pôsobil ako misionár v [[Ghana|Ghane]]. Je členom [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]]. Pôsobil ako prezident Caritas [[Japonsko]] a Caritas [[Ázia]], ako aj ako člen Reprezentatívnej rady Caritas Internationalis. V roku [[2024]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tarcisio Isao Cardinal Kikuchi, S.V.D.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkiku.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisius Isao Kikuchi| url = https://gcatholic.org/dioceses/diocese/toky0?focus=2926&tab=bishops | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[1. novembra]] [[1958]]. Študoval [[kňaz]]stvo v [[Japonsko|Japonsku]] a v marci [[1985]] zložil sľuby ako člen [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]] a [[15. marca]] [[1986]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ďalšie štúdium absolvoval na Spirituálnom inštitúte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Melbourne. V rokoch [[1986]] až [[1992]] pracoval ako misionár v [[Ghana|Ghane]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Accra a [[diecéza|diecéze]] Koforidua, kde pracoval ako [[farár]] vo vidieckych oblastiach. Vrátil sa do [[Japonsko|Japonska]] a rok slúžil vo svojom ráde ako formátor, viceprefekt novicov a riaditeľ pre povolania a potom v rokoch [[1994]] až [[1999]] ako provinčný radca, pričom prevzal niekoľko ďalších úloh. Od roku [[1994]] začal učiť aj na Nanzanskej univerzite a stal sa členom Medzinárodného výboru pre pomoc Japonskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]]. V roku [[1996]] sa stal koordinátorom Úradu spravodlivosti a mieru pre [[Ázia|Áziu]] svojho rádu. V roku [[1998]] sa stal členom Caritas Japan a v roku [[1998]] začal zastupovať japonských biskupov na medzinárodných konferenciách. V rokoch [[1999]] až [[2004]] pôsobil ako výkonný riaditeľ Caritas Japan, po tom, čo v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] získal skúsenosti s touto organizáciou ako dobrovoľník v utečeneckom tábore v Bukavu. V roku [[1999]] bol zvolený za provinciála japonskej provincie svojho rádu a v roku [[2002]] bol zvolený na druhé trojročné funkčné obdobie. V tom istom roku sa stal členom výboru pre trvalú duchovnú formáciu [[diecéza|diecézy]] Nagoja. == Biskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[14. máj]]a [[2004]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Niigata.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 14.05.2004| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2004/05/14/0233/00754.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[20. septembra]] na dievčenskom gymnáziu Salle de Seishin v Niigate. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] [[Peter Takeo Okada]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Rafael Masahiro Umemura]] z Jokohamy a [[Marcellino Taiji Tani]] zo Saitamy. Dňa [[13. septembra]] [[2014]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.09.2014| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/13/0632/01406.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[25. októbra]] [[2017]] vymenoval za [[arcibiskup]]a [[Tokio|Tokia]].<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.10.2017| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2017/10/25/0737/01610.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Do úradu bol uvedený [[16. decembra]] [[2017]]. Dňa [[15. máj]]a [[2023]] bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie za prezidenta Medzinárodnej charity. == Kardinál == [[6. októbra]] [[2024]] pápež [[František (pápež)|František]] oznámil, že plánuje [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] vymenovať 21 [[kardinál]]ov [[8. decembra]],<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro l’8 dicembre per la creazione di nuovi Cardinali, 06.10.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0774/01532.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> tento dátum bol neskôr zmenený na [[7. decembra]].<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vatican Shares Pope Francis’ Schedule for December Consistory to Create Cardinals| url = https://www.ncregister.com/cna/vatican-shares-pope-francis-schedule-for-december-consistory-to-create-cardinals?amp | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza<ref name="j">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico per la creazione di nuovi Cardinali| url = https://www.vatican.va/content/francesco/it/events/event.dir.html/content/vaticanevents/it/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> s titulárnym kostolom ''San Giovanni Leonardi''.<ref name="k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI| url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2024/documents/ns_lit_doc_20241207_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="l">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 07.12.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/12/07/0975/01948.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Svoj titulárny kostol prevzal [[9. októbra]] [[2025]].<ref name="m">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avviso dell’Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche, 03.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/03/0700/01248.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[11. január]]a [[2025]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre komunikáciu|Dikastéria pre komunikáciu]].<ref name="n">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.01.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/01/11/0036/00063.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Zúčastnil sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku 2025]]<ref name="o">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2025| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2025.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po [[smrť|smrti]] pápeža [[František (pápež)|Františka]] [[21. apríl]]a na ktorom bol zvolený pápež [[Lev XIV.]] vlastným menom [[Robert Francis Prevost]].<ref name="p">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Electors| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/scardc3.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Pápež Lev XIV. ho [[3. júl]]a [[2025]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg|Dikastéria pre medzináboženský dialóg]].<ref name="q">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/03/0471/00864.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tarcisio Isao Kikuchi|1337049270}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kikuči, Tarcisio Isao}} [[Kategória:Japonskí kardináli]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Verbisti]] [[Kategória:Osobnosti z prefektúry Iwate]] hofroo2j0m2cum2njfhlv4e88tg3cwp 8227102 8227100 2026-06-01T15:19:23Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Tarcisio Isao Kikuchi]] na [[Tarcisio Isao Kikuči]] 8227100 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Tarcisio Isao Kikuči}} {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Tarcisio Isao Kikuči | aktuálny titul = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | portrét = Archbishop Tarcisio Isao Kikuchi 2018.jpg | popis portrétu = kardinál Tarcisio Isao Kikuči | erb = Coat of arms of Tarcisio Isao Kikuchi (cardinal).svg | štít erbu = | heslo = Varietate Unitas | heslo po slovensky = Jednota v rozmanitosti | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Japonsko|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Giovanni Leonardi | funkcie = * [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata<br>[[2004]]{{--}}[[2017]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[25. októbra]] [[2017]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Peter Takeo Okada]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia - obdobie = [[7. decembra]] [[2024]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = Založenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|01}} | miesto narodenia = [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | večné sľuby dátum = [[marec]] [[1985]] | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1986|03|15|1958|11|01|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Aloysius Nobuo Soma]] | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = {{Duv|1986|03|15|1949|03|03|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | menovanie dátum = {{Duv|2004|05|14|1958|11|01|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{Duv|2004|09|20|1958|11|01|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Peter Takeo Okada]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Rafael Masahiro Umemura]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Marcellino Taiji Tani]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{Duv|2024|12|07|1958|11|01|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Giovanni Leonardi | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Tarcisio Isao''' [[kardinál]] '''Kikuči''' [[Spoločnosť Božieho Slova|SVD]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KIKUCHI Card. Tarcisio Isao, S.V.D.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_kikuchi_i.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisio Isao Kikuchi, S.V.D.| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/cardinal-tarcisio-isao-kikuchi-s-v-d/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[1. november]] [[1958]], [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]]) je japonský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý od roku [[2017]] pôsobí ako [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] a od mája [[2023]] ako prezident Caritas Internationalis. V rokoch [[2004]] až [[2017]] bol [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata. Predtým pôsobil ako misionár v [[Ghana|Ghane]]. Je členom [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]]. Pôsobil ako prezident Caritas [[Japonsko]] a Caritas [[Ázia]], ako aj ako člen Reprezentatívnej rady Caritas Internationalis. V roku [[2024]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tarcisio Isao Cardinal Kikuchi, S.V.D.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkiku.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisius Isao Kikuchi| url = https://gcatholic.org/dioceses/diocese/toky0?focus=2926&tab=bishops | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[1. novembra]] [[1958]]. Študoval [[kňaz]]stvo v [[Japonsko|Japonsku]] a v marci [[1985]] zložil sľuby ako člen [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]] a [[15. marca]] [[1986]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ďalšie štúdium absolvoval na Spirituálnom inštitúte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Melbourne. V rokoch [[1986]] až [[1992]] pracoval ako misionár v [[Ghana|Ghane]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Accra a [[diecéza|diecéze]] Koforidua, kde pracoval ako [[farár]] vo vidieckych oblastiach. Vrátil sa do [[Japonsko|Japonska]] a rok slúžil vo svojom ráde ako formátor, viceprefekt novicov a riaditeľ pre povolania a potom v rokoch [[1994]] až [[1999]] ako provinčný radca, pričom prevzal niekoľko ďalších úloh. Od roku [[1994]] začal učiť aj na Nanzanskej univerzite a stal sa členom Medzinárodného výboru pre pomoc Japonskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]]. V roku [[1996]] sa stal koordinátorom Úradu spravodlivosti a mieru pre [[Ázia|Áziu]] svojho rádu. V roku [[1998]] sa stal členom Caritas Japan a v roku [[1998]] začal zastupovať japonských biskupov na medzinárodných konferenciách. V rokoch [[1999]] až [[2004]] pôsobil ako výkonný riaditeľ Caritas Japan, po tom, čo v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] získal skúsenosti s touto organizáciou ako dobrovoľník v utečeneckom tábore v Bukavu. V roku [[1999]] bol zvolený za provinciála japonskej provincie svojho rádu a v roku [[2002]] bol zvolený na druhé trojročné funkčné obdobie. V tom istom roku sa stal členom výboru pre trvalú duchovnú formáciu [[diecéza|diecézy]] Nagoja. == Biskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[14. máj]]a [[2004]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Niigata.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 14.05.2004| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2004/05/14/0233/00754.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[20. septembra]] na dievčenskom gymnáziu Salle de Seishin v Niigate. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] [[Peter Takeo Okada]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Rafael Masahiro Umemura]] z Jokohamy a [[Marcellino Taiji Tani]] zo Saitamy. Dňa [[13. septembra]] [[2014]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.09.2014| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/13/0632/01406.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[25. októbra]] [[2017]] vymenoval za [[arcibiskup]]a [[Tokio|Tokia]].<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.10.2017| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2017/10/25/0737/01610.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Do úradu bol uvedený [[16. decembra]] [[2017]]. Dňa [[15. máj]]a [[2023]] bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie za prezidenta Medzinárodnej charity. == Kardinál == [[6. októbra]] [[2024]] pápež [[František (pápež)|František]] oznámil, že plánuje [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] vymenovať 21 [[kardinál]]ov [[8. decembra]],<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro l’8 dicembre per la creazione di nuovi Cardinali, 06.10.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0774/01532.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> tento dátum bol neskôr zmenený na [[7. decembra]].<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vatican Shares Pope Francis’ Schedule for December Consistory to Create Cardinals| url = https://www.ncregister.com/cna/vatican-shares-pope-francis-schedule-for-december-consistory-to-create-cardinals?amp | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza<ref name="j">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico per la creazione di nuovi Cardinali| url = https://www.vatican.va/content/francesco/it/events/event.dir.html/content/vaticanevents/it/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> s titulárnym kostolom ''San Giovanni Leonardi''.<ref name="k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI| url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2024/documents/ns_lit_doc_20241207_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="l">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 07.12.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/12/07/0975/01948.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Svoj titulárny kostol prevzal [[9. októbra]] [[2025]].<ref name="m">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avviso dell’Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche, 03.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/03/0700/01248.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[11. január]]a [[2025]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre komunikáciu|Dikastéria pre komunikáciu]].<ref name="n">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.01.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/01/11/0036/00063.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Zúčastnil sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku 2025]]<ref name="o">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2025| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2025.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po [[smrť|smrti]] pápeža [[František (pápež)|Františka]] [[21. apríl]]a na ktorom bol zvolený pápež [[Lev XIV.]] vlastným menom [[Robert Francis Prevost]].<ref name="p">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Electors| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/scardc3.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Pápež Lev XIV. ho [[3. júl]]a [[2025]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg|Dikastéria pre medzináboženský dialóg]].<ref name="q">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/03/0471/00864.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tarcisio Isao Kikuchi|1337049270}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kikuči, Tarcisio Isao}} [[Kategória:Japonskí kardináli]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Verbisti]] [[Kategória:Osobnosti z prefektúry Iwate]] hofroo2j0m2cum2njfhlv4e88tg3cwp 8227104 8227102 2026-06-01T15:19:46Z Bakjb 236375 presun 8227104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Tarcisio Isao Kikuči | aktuálny titul = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | portrét = Archbishop Tarcisio Isao Kikuchi 2018.jpg | popis portrétu = kardinál Tarcisio Isao Kikuči | erb = Coat of arms of Tarcisio Isao Kikuchi (cardinal).svg | štít erbu = | heslo = Varietate Unitas | heslo po slovensky = Jednota v rozmanitosti | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Japonsko|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Giovanni Leonardi | funkcie = * [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata<br>[[2004]]{{--}}[[2017]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[25. októbra]] [[2017]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Peter Takeo Okada]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia - obdobie = [[7. decembra]] [[2024]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = Založenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1958|11|01}} | miesto narodenia = [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | večné sľuby dátum = [[marec]] [[1985]] | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1986|03|15|1958|11|01|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Aloysius Nobuo Soma]] | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = {{Duv|1986|03|15|1949|03|03|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = [[Spoločnosť Božieho Slova]] | menovanie dátum = {{Duv|2004|05|14|1958|11|01|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{Duv|2004|09|20|1958|11|01|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Peter Takeo Okada]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Rafael Masahiro Umemura]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Marcellino Taiji Tani]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{Duv|2024|12|07|1958|11|01|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Giovanni Leonardi | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Tarcisio Isao''' [[kardinál]] '''Kikuči''' [[Spoločnosť Božieho Slova|SVD]]<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KIKUCHI Card. Tarcisio Isao, S.V.D.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_kikuchi_i.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisio Isao Kikuchi, S.V.D.| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/cardinal-tarcisio-isao-kikuchi-s-v-d/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[1. november]] [[1958]], [[Mijako]], [[Iwate (prefektúra)|Iwate]], [[Japonsko]]) je japonský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý od roku [[2017]] pôsobí ako [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] a od mája [[2023]] ako prezident Caritas Internationalis. V rokoch [[2004]] až [[2017]] bol [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Niigata. Predtým pôsobil ako misionár v [[Ghana|Ghane]]. Je členom [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]]. Pôsobil ako prezident Caritas [[Japonsko]] a Caritas [[Ázia]], ako aj ako člen Reprezentatívnej rady Caritas Internationalis. V roku [[2024]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tarcisio Isao Cardinal Kikuchi, S.V.D.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkiku.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Tarcisius Isao Kikuchi| url = https://gcatholic.org/dioceses/diocese/toky0?focus=2926&tab=bishops | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[1. novembra]] [[1958]]. Študoval [[kňaz]]stvo v [[Japonsko|Japonsku]] a v marci [[1985]] zložil sľuby ako člen [[Spoločnosť Božieho Slova|Misionárov Božieho Slova]] a [[15. marca]] [[1986]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ďalšie štúdium absolvoval na Spirituálnom inštitúte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Melbourne. V rokoch [[1986]] až [[1992]] pracoval ako misionár v [[Ghana|Ghane]] v [[arcidiecéza|arcidiecéze]] Accra a [[diecéza|diecéze]] Koforidua, kde pracoval ako [[farár]] vo vidieckych oblastiach. Vrátil sa do [[Japonsko|Japonska]] a rok slúžil vo svojom ráde ako formátor, viceprefekt novicov a riaditeľ pre povolania a potom v rokoch [[1994]] až [[1999]] ako provinčný radca, pričom prevzal niekoľko ďalších úloh. Od roku [[1994]] začal učiť aj na Nanzanskej univerzite a stal sa členom Medzinárodného výboru pre pomoc Japonskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]]. V roku [[1996]] sa stal koordinátorom Úradu spravodlivosti a mieru pre [[Ázia|Áziu]] svojho rádu. V roku [[1998]] sa stal členom Caritas Japan a v roku [[1998]] začal zastupovať japonských biskupov na medzinárodných konferenciách. V rokoch [[1999]] až [[2004]] pôsobil ako výkonný riaditeľ Caritas Japan, po tom, čo v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] získal skúsenosti s touto organizáciou ako dobrovoľník v utečeneckom tábore v Bukavu. V roku [[1999]] bol zvolený za provinciála japonskej provincie svojho rádu a v roku [[2002]] bol zvolený na druhé trojročné funkčné obdobie. V tom istom roku sa stal členom výboru pre trvalú duchovnú formáciu [[diecéza|diecézy]] Nagoja. == Biskup == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[14. máj]]a [[2004]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Niigata.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 14.05.2004| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2004/05/14/0233/00754.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[Biskup]]ské svätenie prijal [[20. septembra]] na dievčenskom gymnáziu Salle de Seishin v Niigate. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Tokio|Tokia]] [[Peter Takeo Okada]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]]i [[Rafael Masahiro Umemura]] z Jokohamy a [[Marcellino Taiji Tani]] zo Saitamy. Dňa [[13. septembra]] [[2014]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 13.09.2014| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2014/09/13/0632/01406.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[25. októbra]] [[2017]] vymenoval za [[arcibiskup]]a [[Tokio|Tokia]].<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 25.10.2017| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2017/10/25/0737/01610.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Do úradu bol uvedený [[16. decembra]] [[2017]]. Dňa [[15. máj]]a [[2023]] bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie za prezidenta Medzinárodnej charity. == Kardinál == [[6. októbra]] [[2024]] pápež [[František (pápež)|František]] oznámil, že plánuje [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] vymenovať 21 [[kardinál]]ov [[8. decembra]],<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro l’8 dicembre per la creazione di nuovi Cardinali, 06.10.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0774/01532.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> tento dátum bol neskôr zmenený na [[7. decembra]].<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vatican Shares Pope Francis’ Schedule for December Consistory to Create Cardinals| url = https://www.ncregister.com/cna/vatican-shares-pope-francis-schedule-for-december-consistory-to-create-cardinals?amp | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza<ref name="j">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico per la creazione di nuovi Cardinali| url = https://www.vatican.va/content/francesco/it/events/event.dir.html/content/vaticanevents/it/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> s titulárnym kostolom ''San Giovanni Leonardi''.<ref name="k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI| url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2024/documents/ns_lit_doc_20241207_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="l">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 07.12.2024| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/12/07/0975/01948.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Svoj titulárny kostol prevzal [[9. októbra]] [[2025]].<ref name="m">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avviso dell’Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche, 03.10.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/10/03/0700/01248.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[11. január]]a [[2025]] ho pápež [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre komunikáciu|Dikastéria pre komunikáciu]].<ref name="n">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 11.01.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/01/11/0036/00063.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Zúčastnil sa [[Konkláve 2025|pápežského konkláve v roku 2025]]<ref name="o">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2025| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2025.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> po [[smrť|smrti]] pápeža [[František (pápež)|Františka]] [[21. apríl]]a na ktorom bol zvolený pápež [[Lev XIV.]] vlastným menom [[Robert Francis Prevost]].<ref name="p">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Electors| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/scardc3.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Pápež Lev XIV. ho [[3. júl]]a [[2025]] vymenoval za člena [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg|Dikastéria pre medzináboženský dialóg]].<ref name="q">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 03.07.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/07/03/0471/00864.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tarcisio Isao Kikuchi|1337049270}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kikuči, Tarcisio Isao}} [[Kategória:Japonskí kardináli]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Japonskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Verbisti]] [[Kategória:Osobnosti z prefektúry Iwate]] adqhub7bvqadx3wziuujc52l7p4ga3k 0 745105 8227123 8179812 2026-06-01T16:14:38Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Nositelie Karlovho vojenského kríža]]; pridaná [[Kategória:Nositelia Karlovho vojenského kríža]] pomocou použitia HotCat 8227123 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak |Meno=Erwein von Thun und Hohenstein |Portrét= |Popis= |Dátum narodenia={{dn|1896|4|4}} |Miesto narodenia=[[Hietzing]] pri [[Viedeň|Viedni]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia={{dúv|1946|2|12|1896|4|4}} |Miesto úmrtia=pri [[Šopron (mesto)|Šopron]], [[Maďarsko]] |Miesto pochovania= |Národnosť=nemecká |Manželka=Alexia Černínová z Chudeníc |Deti=Ervín z Thun-Hohensteinu, Izabela z Thun-Hohensteinu |Ozbrojené sily=[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]] (do roku [[1918]]),<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Tretia ríša]] |Zložka=[[Súbor:Balkenkreuz.svg|25px]] [[Wehrmacht]],<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS]], [[Abwehrgruppe 218]] |Hodnosť=[[major]] |Funkcia= |Velil= [[Abwehrgruppe 218]] |Vyznamenania= |Vojny=[[Prvá svetová vojna]]<br />[[Druhá svetová vojna]] |Bitky=[[Slovenské národné povstanie]] |Rodné meno=Erwein Sigmund Graf von Thun und Hohenstein|Rodičia=[[Félix Leopold z Thun-Hohensteinu]] a [[Gabriela Larischová z Moennichu]]}} '''Erwein Sigmund Graf von Thun und Hohenstein''' (* [[4. apríl]] [[1896]] [[Hietzing]] pri [[Viedeň|Viedni]]{{--}}† [[12. február]] [[1946]] [[Šopron (mesto)|Šopron]], [[Maďarsko]]) bol rakúsky spravodajský dôstojník, za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nemecký vojak, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] veliteľ [[Abwehrgruppe 218]] „Edelweiss“, ktorá na Slovensku spáchala veľa vojnových zločinov. Po zajatí [[Červená armáda|Červenou armádou]] ho [[18. január|18. januára]] [[1946]] sovietsky vojenský tribunál odsúdil na [[trest smrti]] a Thun-Hohenstein bol popravený. ==Život== ===Mladosť=== [[Súbor:Arms Thun-Hohenstein.png|náhľad|Rodový erb grófov [[Thun-Hohensteinovci|z Thun-Hohensteinu]]]] Erwein von Thun und Hohenstein sa narodil ako syn [[Félix Leopold z Thun-Hohensteinu|Félixa Leopolda grófa von Thun und Hohenstein]] ([[1859]]{{--}}[[1941]]) a [[Gabriela Larischová z Moennichu|Gabriely Larischovej z Moennichu]]. Navštevoval školu jazdeckých kadetov v [[Hranice (okres Přerov)|Mährisch Weißkirchen]] (dnes [[Hranice (okres Přerov)|Hranice]]) a na začiatku vojny v roku [[1914]] sa dobrovoľne prihlásil k [[2. hulánsky pluk (Rakúsko-Uhorsko)|Schwarzenberským hulánom]]. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bol prepustený v hodnosti nadporučíka do zálohy.<ref name="zdroj1">{{Citácia knihy|titul=Biografie Erwein Graf von Thun-Hohenstein. B/1650:5 und 26.|priezvisko=Graf von Czernin und Chudenitz|meno=Franz|vydavateľ=Kriegsarchiv Wien}}</ref> Zúčastnil sa [[Kappov puč|Kappovho puču]] a neskôr sa presťahoval do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako farmár.<ref name="Mueller">{{Citácia knihy|titul=Todesurteile sowjetischer Militärtribunale gegen Deutsche (1944–1947). Eine historisch-biographische Studie, S. 707f.|priezvisko=Müller|meno=Klaus-Dieter|miesto=Göttingen|rok=2015|strany=|priezvisko2=Schaarschmidt|meno2=Thomas|priezvisko3=Schmeitzner|meno3=Mike|isbn=978-3-525-36968-5|vydavateľ=Vandenhoeck & Ruprecht}}</ref> ===Druhá svetová vojna=== Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol v roku [[1940]] reaktivovaný. Vďaka svojmu jazykovému talentu – plynule ovládal rôzne jazyky vrátane slovenčiny, češtiny, poľštiny, angličtiny a takmer dokonalej ruštiny – bol pridelený k [[Abwehr|Abwehru]] (nemeckej vojenskej spravodajskej službe) v hodnosti Oberleutnant ([[nadporučík]]), konkrétne k [[Brandenburg (jednotka)|Lehrregiment Brandenburg zbV 800]] (Brandenburský výcvikový regiment zbV 800), [[Špeciálna jednotka|špeciálnej jednotke]], ktorej hlavnými úlohami boli sabotážne operácie za nepriateľskými líniami a protipartizánska vojna. Thun-Hohenstein sa koncom roka [[1940]] zúčastnil príprav na „[[Operácia Felix|Operáciu Felix]] “, ktorej cieľom bolo dobyť [[Gibraltár]]. Mal viesť výsadkovú jednotku, ale operácia nikdy neprekročila fázu plánovania. V polovici roku [[1941]], po invázii do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], bol poverený náborom dobrovoľníkov spomedzi sovietskych vojnových zajatcov. Išlo väčšinou [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|ukrajinských nacionalistov]] a [[Kozáci|kozákov]]. Z týchto dobrovoľníkov sformoval útočné a sabotážne jednotky. Následne velil rote ukrajinského [[Prápor Nachtigall|práporu „Nachtigall“]] Légie ukrajinských nacionalistov .Thun-Hohenstein sa osobne zúčastnil väčšiny operácií. V západoukrajinskom meste [[Ľvov]] zohrali členovia práporu „Nachtigall“ významnú úlohu pri masakre židovských obyvateľov mesta. Od septembra [[1942]] viedol jednotku „Abwehrtrupp Panzer 207“ pri Veliteľstve predného prieskumu 203., ktorej sabotážne operácie v tyle [[Červená armáda|Červenej armády]] si vyžiadali 600 sovietskych obetí. Následne viedol do [[25. júl|25. júla]] [[1943]] jednotku „Abwehrtrupp 204“, ktorej úlohou bola predovšetkým prieskum a sabotáž v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]].<ref name="Mueller"/> V roku [[1943]] sa Thun-Hohenstein stal vedúcim kancelárie [[Abwehr|Abwehru]] v [[Rím|Ríme]]. Po kapitulácii Talianska v lete [[1944]] bol prevelený do [[Miláno|Milána]]. ===Slovenské národné povstanie=== V novembri [[1944]] bol poverený vybudovaním špeciálnej protipartizánskej jednotky na Slovensku. [[Slovenské národné povstanie]] bolo práve zatlačené do hôr a mnoho príslušníkov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] sa pridalo k partizánom.<ref name="zdroj3">{{Citácia knihy|titul=Das Dritte Reich und die Slowakei|priezvisko=Tönsmeyer|meno=Tatjana|miesto=Paderborn|rok=2003}}</ref> Jednotka, ktorej Thun-Hohenstein velil, sa nazývala [[Abwehrgruppe 218]] „Edelweiss“. Pozostávala z približne 300 mužov vrátane Slovákov, bielych Rusov, kozákov a Nemcov.<ref name="Mueller"/> Thun-Hohenstein používal pre seba krycie meno „Benesch“ kvôli svojej podobe s [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], prezidentom československej [[Dočasné štátne zriadenie|exilovej vlády]]. [[Abwehrgruppe 218]] bola podriadená Frontleitstelle II Süd-Ost. Keď [[Schutzstaffel|SS]] na jar [[1944]] prevzali velenie nad [[Abwehr|Abwehrom]], bola Frontleitstelle II Süd-Ost podriadená Oddeleniu VI-S [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti]], konkrétne [[Otto Skorzeny|Ottovi Skorzenymu]], a neskôr bola premenovaná na „SS-Jagdverband Süd-Ost“. [[Abwehrgruppe 218]] počas posledných mesiacov vojny spáchala na Slovensku množstvo zločinov. Zameriavala sa najmä na partizánov, ale súčasťou jej aktivít bolo aj prenasledovanie a vraždenie Židov. Thun-Hohensteinova jednotka zabila približne 300 slovenských partizánov a 600 zajala. Väčšina z nich bola poslaná do koncentračných táborov.<ref>{{beliana|1|Abwehrgruppe 218|36|}}</ref> Člen [[Abwehrgruppe 218]] [[Ladislav Nižňanský]] bol roku [[2004]] v Mníchove obžalovaný z masakru v [[Masaker v Kľakovskej doline|Ostrom Grúni]] na Slovensku. Počas súdneho procesu sa skúmala aj úloha Thun-Hohensteina.<ref name="SZ">{{Citácia knihy|titul=Die Mordkommandos von Ostry Grun|priezvisko=Krug|meno=Alexander|vydavateľ=Süddeutsche Zeitung, 15. November 2004}}</ref>{{rp|43}} Medzi významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov [[Office of Strategic Services|OSS]] pod vedením poručíka [[James Holt Green|Jamesa Holt Greena]] a [[Special Operations Executive|SOE]] majora [[John Sehmer|Johna Sehmera]] 26. decembra 1944 v chate nad [[Polomka|Polomkou]] v oblasti [[Veľký bok|Veľkého boku]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|url archívu=https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf|priezvisko=Cséfalvay|meno=František|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|strany=181}}</ref> Za túto [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku|akciu]] bolo velenie jednotky zvlášť pochválené [[Heinrich Himmler|H. Himmlerom]]. Britskí a americkí dôstojníci boli neskôr deportovaní do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]], mučení a zastrelení. [[Abwehrgruppe 218]] napadla partizánmi vyprázdnené dediny [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] (21. januára 1945) a [[Ostrý Grúň]] (24. januára 1945){{--}}[[masaker v Kľakovskej doline]]. Tieto prepady, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva (zavraždenie 146 civilistov) sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických protipartizánskych akcií na území Slovenska.<ref>Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Na konci vojny bol Thun{{--}}Hohenstein, vtedy v hodnosti [[major|majora]], v máji [[1945]] zajatý Sovietmi. [[18. január|18. januára]] [[1946]] ho sovietsky vojenský tribunál odsúdil na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný strelou do zátylku [[12. február|12. februára]] [[1946]].<ref name="MSNP">{{Citácia knihy|titul=Výsluchový protokol Thun-Hohenstein|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica}}</ref> == Vyznamenania == * [[Železný kríž]] 1. a 2. triedy, * [[Útočný odznak pechoty]], * Strieborný [[odznak za zranenie]], * Zlatý [[nemecký kríž]], * [[Vojenský savojský rad]] (triedy vyššieho dôstojníka). == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Ervín z Thun-Hohensteinu |2 = [[Félix Leopold z Thun-Hohensteinu]] |3 = [[Gabriela Larischová z Moennichu]] |4 = [[Žigmund Ignác z Thun-Hohensteinu]] |5 = Matilda z Nostitz-Rienecku |6 = Eugen Larisch z Moennichu |7 = Mária Deymová ze Stříteže |8 = [[Jozef Matej z Thun-Hohensteinu]] |9 = Františka Romana z Thun-Hohensteinu |10 = Ervín z Nostitz-Rienecku |11 = Mária Filipína z Nostitz-Rienecku |12 = [[Henrich Larisch z Moennichu]] |13 = Henrieta Haugwitzová |14 = [[František Deym ze Stříteže (vojak)|František Deym ze Stříteže]] |15 = Ľudmila Antónia z Vajdštejna-Wartenbergu |16 = [[Jozef Ján z Thun-Hohensteinu]] |17 = Mária Jozefa Alžbeta zo Schrattenbachu |18 = [[Anton Jozef z Thun-Hohensteinu]] |19 = Mária Terézia Vratislavová z Mitrovíc |20 = Fridrich Ján z Nostitz-Rienecku |21 = Anna Nancy Perez Burdettová |22 = [[Ján Nepomuk z Nostitz-Rienecku]] |23 = Antónia Jozefa Šliková |24 = Ján Larisch z Moennichu |25 = Anna Larischová z Moennichu |26 = [[Henrich Viliam III. Haugwitz]] |27 = Žofia z Friesu |28 = Ján Nepomuk František Deym ze Stříteže |29 = Mária Gabriea zo Schaffgotsche |30 = [[Ferdinand Ernest z Valdštejna-Wartenbergu]] |31 = Izabela Rzewuská }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|de|Erwein von Thun und Hohenstein|253044453}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Thun und Hohenstein, Erwein von}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Rakúski šľachtici]] [[Kategória:Nemecké vojenské osobnosti]] [[Kategória:Rakúsko-uhorské osobnosti prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dôstojníci SS]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Nacisti]] [[Kategória:Antikomunisti]] [[Kategória:Účastníci Kappovho puču]] [[Kategória:Nositelia Nemeckého kríža]] [[Kategória:Nositelia Železného kríža]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za statočnosť (Rakúsko)]] [[Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko)]] [[Kategória:Nositelia Vojenskej záslužnej medaily (Rakúsko)]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] [[Kategória:Nositelia Karlovho vojenského kríža]] [[Kategória:Nositelia Kríža cti]] [[Kategória:Nositelia Vojenského savojského radu]] [[Kategória:Popravení zastrelením]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Thun-Hohensteinovci|Ervín]] 3jtmn3kqnz8n4kwzi5y33gs97hibbbp 14 745123 8227120 8169124 2026-06-01T16:14:11Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Kategória:Nositelie Karlovho vojenského kríža]] na [[Kategória:Nositelia Karlovho vojenského kríža]]: preklep 8169124 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Karlov vojenský kríž}} {{Commonscat}} [[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Karlov vojenský kríž]] [[Kategória:Nositelia rakúsko-uhorských radov a vyznamenaní|Karlov vojenský kríž]] tg345j3de18dwzrxyecg68sjr2a3o7o 2 747571 8227306 8202727 2026-06-02T08:54:31Z Tom78*w 290507 /* Festivaly kresťanské */ 8227306 wikitext text/x-wiki === Festivaly kresťanské === {|class="wikitable sortable" |- ! Názov ! class="unsortable" | ! Miesto ! class="unsortable" | ! Dátum konania ! Denominácia ! class="unsortable"| Externý odkaz |- |align="center"| '''[[Adonai Fest]]''' | |align="center"| [[Košice]] | |align="center"| {{Dátum sort|-|dmrg|a}} | |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[CampFest]]''' | |align="center"| Ranč [[Kráľova Lehota]] | |align="center"| [[8|6. - 8. 8. 2026]] | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.campfest.sk/ Campfest] |- |align="center"| '''[[EMfest]]''' <br>Eucharistia a Mária | |align="center"| [[Staré Hory]] | |align="center"| [[7|13. júl 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/EMfestStareHory FB] . [https://www.emfest.sk/ EMfest] |- |align="center"| '''[[Festival Lumen]]''' | |align="center"| [[Trnava]] | |align="center"| [[6|5. - 6. 6. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://festivallumen.sk/ Festival Lumen] |- |align="center"| '''[[Festival Nebojte sa]]''' | |align="center"| [[Krakovany (okres Piešťany)|Krakovany]] | |align="center"| [[-]] | - |align="center"| [https://www.facebook.com/people/Festival-NEBOJTE-SA/100077023489259/ Festival-NEBOJTE-SA] |- |align="center"| '''[[Festival pod věží]]''' | |align="center"| [[Zlín]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2016</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalpodvezi Festival pod věží] |- |align="center"| '''[[Festival VOX]]''' | |align="center"| [[Praha]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2017</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalvox/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20120126130840/http://www.vox.signaly.cz/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20160313021055/https://www.festivalvox.cz/ Festival VOX] |- |align="center"| '''[[FestRom]]''' | |align="center"| [[Hanušovce nad Topľou]] | |align="center"| [[6|?15.6 2024]] | rôzne denominácie</br>rómsko-slovenský kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/romskamisia/posts/770408415274421?locale=sk_SK Gréckokatolícka rómska misia] |- |align="center"| '''[[Full of life]]''' | |align="center"| [[Řečkovice|Řečkovice, Brno]], ČR | |align="center"| [[5|23. 5. 2026]] | - |align="center"| [https://fulloflife.cz/o-festivalu/ Full of life] . [https://www.facebook.com/FullofLifeBRNO/ Full of life] |- |align="center"| '''[[Gospelové Kysuce]]''' | |align="center"| [[Krásno nad Kysucou]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2018 (september)</small>'' | - |align="center"| [https://web.archive.org/web/20180419220120/http://www.gospelovekysuce.eu/ Gospelové Kysuce] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent]]''' | |align="center"| [[-]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2016 cca každé 2 roky</small>'' | - |align="center"| [https://www.gospeltalent.sk/ Gospel talent] . [https://www.facebook.com/gospeltalent.sk/?locale=sk_SK Gospel talent] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent fest]]''' | |align="center"| [[Spišské Vlachy]] | |align="center"| [[6|13. 6. 2026]] | detský katolícky a kresťanský |align="center"| [https://farnosttrstena.sk/gospel-talent-fest-2026-dna-13-6-2026/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[Festival Heaven]]''' | |align="center"| [[Rajec]] | |align="center"| ''<small>2014 - 2017</small>'' | |align="center"| [https://www.facebook.com/heavengospelovyfestival/?locale=sr_RS&_rdr Festival Heaven] |- |align="center"| '''[[Festival mariánskych pútnických piesní]]'''<br>Festival mariánskych pútnických piesní - Počuli sme vrúcny hlas | |align="center"| [[Nitrianske Pravno]], Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa | |align="center"| september 2026 | katolícky a kresťanský |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[HONTfest]]''' | |align="center"| [[Dudince]] | |align="center"| [[8|22. 8. 2026]] | |align="center"| [https://www.hontfest.sk/ HONTfest] |- |align="center"| '''[[Christiland fest]]''' | |align="center"| [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] | |align="center"| [[7|3. - 5. 7. 2026]] | |align="center"| [https://christiland.kjk.sk/ Christiland fest] |- |align="center"| '''[[Festival Kefasfest]]''' | |align="center"| [[Dolní Kounice]], ČR | |align="center"| [[6|19. – 21. 6. 2026]] | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://kefasfest.cz Kefasfest] . [https://www.facebook.com/kefasfest/ Kefasfest] |- |align="center"| '''[[Letný gospelový festival Za jazerom]]''' | |align="center"| [[Šuňava]] | |align="center"| [[6|20. - 21. júna 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.zajazerom.sk/na-festivale-vas-caka-program-pre-malych-aj-velkych/ Letný gospelový festival Za jazerom] |- |align="center"| '''[[MY FEST]]''' | |align="center"| [[Myjava|Myjava, Trnovce]] | |align="center"| [[7|13.7 2024]] | |align="center"| [https://www.myjava.sk/volny-cas/podujatia/my-fest-2024-2071_414sk.html Myjava.sk] . [https://www.facebook.com/myfest.sk/ MY FEST] |- |align="center"| '''[[NG fest]]''' | |align="center"| [[Javorník (okres Hodonín)|Javorník nad Veličkou]], ČR | |align="center"| [[7|25. 7. 2026]] | |align="center"| [https://ngfest.cz/ NG fest] |- |align="center"| '''[[On je živý]]''' | |align="center"| [[Nitra]] | |align="center"| september alebo október | |align="center"| [https://www.onjezivy.sk/ On je živý] |- |align="center"| '''[[Semfest]]''' | |align="center"| Camp Slnečné skaly, [[Rajecké Teplice|pri Rajeckých Tepliciach]]<br><small>[[Zvolenská Slatina]]</small> | |align="center"| [[7|09. – 12. 7. 2026]] | evanjelický a kresťanský |align="center"| [https://www.semfest.sk/ Semfest] . [https://www.facebook.com/sftvojfestival/ Semfest] |- |align="center"| '''[[Spievame Márii (festival)|Spievame Márii]]''' | |align="center"| [[Trstená]] | |align="center"| [[7|júl 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://zbor-maria.webnode.sk/aktualne/ Zbor Mária] [https://farnosttrstena.sk/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[United (festival)|United]]''' | |align="center"| [[Vsetín]], ČR | |align="center"| [[7|20. - 22. 8 2026]] | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://festivalunited.cz/ United] |- |align="center"| '''[[Verím Pane (festival)|Verím Pane]]''' | |align="center"| [[Námestovo]] | |align="center"| [[7|24. - 26. 7 2026]] | |align="center"| [https://www.verimpane.sk/ Verím Pane] |- |align="center"| '''[[Voľnosť na Nevoľnom]]''' | |align="center"| [[Nevoľné]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2009</small>'' | |align="center"| [-] | |} https://www.folklorfest.sk/ https://www.festiky.sk/ '''Encyklopédie''': * The Catholic Encyclopedia http://www.newadvent.org/cathen/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholic.org/encyclopedia * Catholic Encyclopedia http://oce.catholic.com/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholicity.com/encyclopedia/ * Kathpedia http://www.kathpedia.com/index.php?title=Hauptseite * Katopedia http://www.katopedia.cz * Christ-Roi Bibliothèque http://www.christ-roi.net/index.php/Biblioth%C3%A8que * http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[svätec|svätci]] * [[Lucia (svätica)]] [[:csBrigita Švédská]] [[:cs:Svatý Willibrord]] <small>*sk: [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] || [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] || [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] || / [http://nws.sk/ssv/podiel.php?sort=az Spolok svätého Vojtecha] [https://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/ Františkáni] [https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/ Svätí Karmelu] [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/ Kapucínski svätí] || cz: [https://catholica.cz/ Světci k nám hovoří... ŽIVOTOPISY SVATÝCH] || [https://www.abcsvatych.com/abeceda/abeceda_o.htm ABC Svatých] || / [https://www.dominikanky.cz/historie-a-op-svetci/dominikansti-svetci/ Světci Dominikánky] || pl: [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] || de: [https://www.heiligenlexikon.de/ Ökumenisches Heiligenlexikon] || it: [http://www.santiebeati.it/ Santi, beati e testimoni - Enciclopedia dei Santi] || [http://www.siticattolici.it/Santi_Beati_e_Testimoni/ Santi, Beati e Testimoni, siticattolici.it] || fr: [https://nominis.cef.fr/index.php?page=ls Liste alphabétique des saints et fêtes, nominis.cef.fr] || [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] || [https://catholicsaints.info/ Catholic Saints .Info] || ||| [https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ELENCO_SANTI_GPII.htm Canonizzazioni del Giovanni Paolo II] || [https://www.vaticannews.va/it/taglist.chiesa-e-religioni.testimoni-della-fede.santi.html santi e beati - Tag List - Vatican News] || [http://www.acizek.nfo.sk/teolog/saints/index.htmGr. Gr. - Kat. (CZ) Životy svatých a přehled svátků] [http://www.zoe.sk/?svatci&show=zoznam Gr. - Kat. ::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Svätci :::]</small> <small> * Chrám ** [[Jeruzalemský chrám]] ** [[Bazilika Svätého hrobu]] ** [[Chrám Narodenia Pána]] * [[Miništrant]] -> [[:cs:Kategorie:Ministranti]] * [[Via Dolorosa]] * Cirkev * [[:Kategória:Katolícka cirkev]] * [[:Kategória:Kresťanské výhonky]] * [[Zoznam pápežov]] * [[:Kategória:Kresťanské zoznamy]] * [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam skratiek cirkevných rádov a kongregácií]] * [[:cs:Seznam zkratek církevních řádů a kongregací]] 6mu5ghpncukmsbfhh6gr8h6h6xew80v 1 748093 8227025 8227024 2026-06-01T12:02:46Z Vasiľ 2806 /* Prechýlenie */ 8227025 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Lotyšsko | Krajina2 = | Krajina3 = }} == Prechýlenie == Prechýlenie Botaová je utvorené chybne. Spoliehať sa v tejto otázke na dennú tlač nie je úplne najvzhodnejšie riešenie. Situácia sa má takto. Podľa {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=73 | strany = 128{{--}}129 }}: sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.{{break}}Článok {{Citácia periodika | priezvisko = Petr | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = O začleňování litevských a lotyšských příjmení do češtiny (s návrhem na přepis litevských a lotyšských písmen) | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = Naše řeč | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1982 | ročník = 65 | číslo = 2 | strany = 57{{--}}66 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312 | dátum prístupu = 2026-06-01 | issn = 0027-8203 }}: „V lotyštině ženská příjmení převážně končí (nerozlišuje se příjmení vdané a svobodné ženy) na -a (pokud mužovo jméno končí na -s, -š) nebo na -e (pokud mužovo jméno končí na -is, -nieks, -sons). Při přechylování se odsouvá koncové -s, -š, -is, příznačné pro příjmení muže. Vztah mužského a ženského jména názorně ukazují tyto příklady: Lauks-Lauka, Bružs-Bruža, Véjš-Véja, Zarin’š-Zarin’a, Kaléjs-Kaléja atd.“ Takže z priezviska Bota je mužský tvar Bots, prechýlene Botsová. Botaová chybne vytvorený prechýlený tvar. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:53, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|Vasiľ|s=1}} Problém je, že to na Slovensku dokopy nikto reálne nepoužíva. Podobne tá [[Evika Siliņšová]], ktorú si nedávno presunul. Všetci, vrátane TASR, používajú tvar [[Evika Siliňová]] (alebo potom neprechýlený tvar [[Evika Siliņa]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:14, 1. jún 2026 (UTC) ::Registrujem to (dosť ma to udivuje). Ale nemôžem sa tváriť, že to je podľa PSP, keď sa situácia má proste inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:22, 1. jún 2026 (UTC) :::Koniec koncov aj vyššie citovaný český zdroj (Petr, 1982, [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312]) uvádza oba možné prístupy k prechýleniu, pričom rozoberá výhody a nevýhody každého z nich. A na margo postupu cez mužské priezvisko uvádza: ::::''Jistě je možné postupovat podle výše zmíněné zásady. Čtenář nebo posluchač se doví, že nositelem jména je muž nebo žena a že výchozí mužovo jméno, od něhož se odvozují příjmení všech příslušníků rodiny, má takovou a takovou podobu (podle ní je můžeme najít v abecedních soupisech jmen). <u>Čtenář nebo posluchač si však nebude moci zpětně odvodit skutečné, úředně platné jméno litevské ženy</u> (v sovětském občanském průkazu se uvádí také jméno otce ‚otčestvo‘, př. Venckuté Regina, Izidoriaus; Laigonaité Adelé, Motiejaus). V některých případech bez dobré znalosti litevských osobních jmen vůbec nebude možné bezpečně určit jen podle ženské přechýlené formy výchozí mužovo jméno, k němuž bychom potom dodali pro potřeby češtiny koncovku -ová.'' ::::''<u>Protože litevština pro Čecha patří k dosti vzdáleným a bez předchozího studia zcela nesrozumitelným jazykům, uplatňuje se často při tvoření ženských příjmení druhá zásada, spočívající na zcela mechanickém přechýlení, dodáním přípony -ová k již přechýlené litevské formě ženského jména[9] bez ohledu na to, zda končí na samohlásku (Bindokaitéová) nebo na souhlásku (Nérisová).</u> Takto utvoříme ženská příjmení Barčaitéová, Barčienéová, Paulauskaitéová, Paulauskienéová, Dargytéová, Dargienéová, Venckutéová, Venckienéová, Venckuvienéová apod. Tímto způsobem bezpečně zajistíme čtenáři a posluchači nejdůležitější informaci, že totiž nositelkou uvedeného jména je žena, dále budeme moci bez obtíží po odsunutí přechylovací přípony -ová zjistit původní litevskou formu příjmení. Tyto formy do jisté míry mohou v českém textu působit nepřirozeně (srov. Venckusová — Venckienéová, Venckutéová, Venckuvienéová). Z důvodů, které zde není třeba vykládat, nelze vypustit na konci litevského jména fonologické é a [64]poté k předchozí, nyní již koncové souhlásce připojit koncové -ová (*Venckienová, *Venckutová, *Venckuvienová). :::Čo je zrejme presne motív, vedúci k použitiu práve toho mechanického postupu aj v tunajšom spravodajstve. :::Ako ideálne by zrejme bolo mať to tu ošetrené záväzným postupom (vrátane dohody, ktorý tvar používať ako primárny, tzn. ako názov čl.). No bez ohľadu na to, oba tvary by mali byť štandardne uvádzané v úvodoch, spolu s poznámkami, ako sú utvorené. Plus samozrejme presmerovania zo všetkých tvarov, v tomto zmysle je zásah [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=El%C4%ABna_Ieva_Botaov%C3%A1&diff=8226755&oldid=8197427] (prosté odmazanie tvaru podľa PSP + presun bez ponechania presmerovania) dosť „vidlácky“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 1. jún 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} No, neviem, či je vidlácky. Názov článku by mal byť taký, aby ho ľudia našli. Tieto osoby budú hľadať ľudia podľa toho, ako je to napísane v TASR či v inom obdobnom zdroji. Teraz.sk ju dokonca uvádza ako [https://www.teraz.sk/zoh-2026/sankarka-taubitzova-vedie-po-prvom-dni/939816-clanok.html Botová]. Vyhľadávanie mužskej podoby mena navyše nemusí byť vždy jednoduché alebo vôbec možné. Retrospektívne najlepšie riešenie by bolo mať tam uvedené oba tvary, podľa PSP i podľa zdrojov, čo vlastne odpovedá i tomu, čo si odcitoval vyššie, a mať presmerovačky zo všetkých týchto mien na jeden článok. Prechyľovanie z jazykov, ktoré nemajú nulovú koncovku v nominatíve, bude podľa mňa vždy problém, kým to JÚĽŠ nejak normálne neustanoví. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:01, 1. jún 2026 (UTC) :Najčistejčie riešenie je neprechylovať. Nemuseli by sme sa zaoberať týmito špekuláciami. Ako Kormi správne poznamenáva, môže byť problém dohľadať mužské meno podľa ktorého máme postupovať. Uchyľujeme sa k neencyklopedickým postupom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:57, 1. jún 2026 (UTC) ::Že niečo môže byť problém, to neznamená, že treba obísť [[Kodifikačná príručka|kodifikačnú príručku]]. V čase, keď Kormi presúval, bolo priezvisko manžela v článku odcitované. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:02, 1. jún 2026 (UTC) q0bvyqnu0debpbhd39znmh371nz4s99 0 748875 8227187 8226884 2026-06-01T20:12:38Z IronLiberty 280078 +Vyhlasenie proti Prague Pride, +Séria konferencií v CE 2015 8227187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurievič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, finančník | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = podnikateľ, projektový manažér, aktivista | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania }} {{Pracuje sa}} '''Alexej Jurievič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november]] [[1971]], [[Moskva]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu,<ref name=":2" /> ktorú založil<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Malofejev. Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Minimálne do roku 2019 pôsobil tiež v Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo ako výkonný tajomník a poradca predsedu Dmitrija Smirnova.<ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Stroop|meno=Christopher|titul=A Right-Wing International?|periodikum=The Public Eye|vydavateľ=Political Research Associate|dátum=2026|ročník=2026|číslo=85|strany=4-10|issn=0275-9322|url=https://politicalresearch.org/media/1303/download?inline|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Мировой просемейный альянс: империя наносит ответный удар | url = https://pk-semya.ru/novosti/item/7364-mirovoj-prosemejnyj-alyans-imperiya-nanosit-otvetnyj-udar.html | vydavateľ = pk-semya.ru | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = ru-ru | meno = Anton | priezvisko = Pospelov}}</ref> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jacka Hanicka na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval polročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova.<ref name=":2" /><ref name=":16" /> Absolval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Nocton, neskôr Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila potom štyri roky na [[Kuba|Kube]].<ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|vydavateľ=Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":18" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":18" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":18" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil a viedol spoločne s manželkou Irinou spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":18" /><ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov (2008{{--}}2009) === Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> Neskôr viedol Smirnov Patriarchálnu komisiu pre rodinu, ochranu materstva a detstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":18" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali so Smirnovom na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":10" /> === Prvý kontakt so Svetovým kongresom rodín (2010) === V čase zblíženia sa Komova so Smirnovom existovali kontakty medzi ruskými konzervatívnymi kruhmi a Svetovým kongresom rodín (angl. World Congress of Families, WCF).<ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia knihy|edícia=|titul=Postsecular conflicts: debating tradition in Russia and the United States|vydavateľ=Innsbruck University Press|miesto=Innsbruck|isbn=978-3-903187-99-3|priezvisko=Stoeckl|meno=Kristina|priezvisko2=Uzlaner|meno2=Dmitry|jazyk=en|doi=10.15203/3187-99-3|rok=2020|vydanie=1}}</ref> Sociológ Anatolij I. Antonov, Komovov neskorší vedúci dizertačnej práce,<ref name=":2" /><ref name=":16" /> spolupracoval s jedným zo zakladateľov WCF Allanom C. Carlsonom už v roku 1995 na myšlienke medzinárodného fóra o rodine.<ref name=":17" /><ref name=":21" /><ref name=":19" /> Na zorganizovaní prvého WFC sa dohodol Carlson v zápätí s riaditeľom Občanského Institutu Michalom Semínom v Prahe.<ref name=":21" /> Prvý WCF sa uskutočnil v [[Praha|Prahe]] v roku 1997.<ref name=":21" /><ref name=":10" /> Na základe odporučenia od Smirnova, aby kontaktoval WCF, sa Komov v roku 2010 zúčastnil neohlásene plánovacieho stretnutia vedenia WCF v [[Colorado Springs]] v USA,<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> v kanceláriách organizácie Focus on the Family, jednej z kľúčových amerických [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych organizácií]] spojených s WCF, kde zástupcovia z celého sveta predkladali ponuky na hostiteľstvo ďalšieho kongresu.<ref name=":18" /><ref name=":10" /> Predstavil sa ako ruský biznis konzultant a navrhol usporiadanie veľkého kongresu WCF v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":10" /> Americkí predstavitelia boli spočiatku skeptickí, komunikovali nedôveru voči [[Rusko|Rusku]] a žiadali dôkaz o schopnosti zorganizovať takéto podujatie.<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> Navrhli mu zorganizovať iné podujatia.<ref name=":18" /> === Medzinárodný demografický summit (2011) === Komov poskytol tento dôkaz o deväť mesiacov neskôr, keď jeho nadácia Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie zorganizovala ''Medzinárodný demografický summit: Veľká rodina a budúcnosť ľudstva'' (angl. Moscow Demographic Summit: Family and the Future of Humankind).<ref name=":18" /> Konal sa 29. a 30. júna 2021 v Moskve na Ruskej štátnej sociálnej univerzite (RGSU).<ref name=":8" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=The Howard Center for Family, Religion and Society|titul=Organizers of Moscow Demographic Summit Announce Formation of Life-Family Medical Centers Network|periodikum=PR Newswire|vydavateľ=Cision US Inc.|miesto=Rockford|dátum=2011-06-24|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/organizers-of-moscow-demographic-summit-announce-formation-of-life-family-medical-centers-network-124486433.html|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en}}</ref> Summit bol organizovaný ako oficiálne regionálne podujatie WCF, prvé v Rusku<ref name=":8" /> a Komov bol riaditeľom jeho organizačného výboru.<ref name=":8" /><ref name=":23" /> Podujatie deklarovalo ako cieľ upozorniť na klesajúcu pôrodnosť a propagovať „prirodzenú rodinu“.<ref name=":8" /> Usporiadaniu predchádzalo založenie Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie spoločne s arcikňazmi Dmitrijom Smirnovom a Maximom Obuchovom, ktorí ju formálne viedli<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref name=":23" /> a analytického centra FamilyPolicy.ru, ktoré založil s Pavlom Parfentjevom, pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.<ref name=":10" /> Spoločne so Smirnovom tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho [[Blog|blogu]].<ref name=":10" /> Kľúčovú finančnú a organizačnú podporu poskytli významní ruskí pravoslávni [[Oligarchia|oligarchovia]] Vladimír Jakunin, vtedajší šéf ruských železníc, cez Nadáciu sv. Andreja Prvozvaného a [[Konštantín Malofejev]] cez Nadáciu sv. Bazila Veľkého.<ref name=":19" /><ref name=":18" /> Na summite sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov z celého sveta.<ref name=":8" /> Na slávnostnom otvorení vystúpili Allan Carlson, arcikňaz Čaplin, ktorý tlmočil posolstvo patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]], rektor RGSU Vasilij Žukov, poradca prezidenta Medvedeva Jevgenij Juriev, americký diplomat Alan Keyes, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Anna Záborská]], maďarský minister Miklós Soltész či Luca Volontè.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moscow Demographic Summit - Family And The Future Of Humankind. | url = http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | dátum prístupu = 2026-06-01 | dátum archivácie = 2012-08-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120823233647/http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | jazyk = en}}</ref> Vedenie WCF okrem Carlsona zastupoval výkonný riaditeľ Larry Jacobs a riaditeľ pre komunikáciu Don Feder. Rusko reprezentoval popri Komovovi oligarcha Jakunin s manželkou Nataliou a Igor Beloborodov.<ref name=":8" /> Odbornú a akademickú obec zastupoval Anatolij Antonov (MGU), Tamara Komarovová, Philip Longman, Steve Mosher (Population Research Institute), Maria Sofia Aguirre (Catholic University of America) či ekonóm John Mueller.<ref name=":8" /> Pro-life organizácie zastupovali Margaret Hartshorn (Heartbeat International), Pat Fagan (Family Research Council), poľská aktivistka Ewa Kowalewska (Human Life International), James Kushiner (Society of St. James), britský aktivista Thomas Ward (National Association of Catholic Families) a Janice Shaw Crouse (Concerned Women for America).<ref name=":8" /> [[Ekumenizmus|Ekumenický]] charakter podujatia dopĺňali vystúpenia [[Rabín|rabína]] Andrewa Glotsera, arcikňaza Obuchova a Smirnova, muftího Huzina a Paigea Pattersona, bývalého prezidenta Južnej baptistickej konvencie a Farooqa Hassana, ktorí sa zapojili prostredníctvom videoposolstva.<ref name=":8" /> Podujatie bolo úspešné, získalo podporu ruských cirkevných a politických kruhov, presvedčilo amerických predstaviteľov WCF a stalo sa prvým veľkým medzníkom spolupráce.<ref name=":18" /><ref name=":8" /> Následne sa Komovova Nadácia rodiny a demografie (neskôr FamilyPolicy.ru) stala oficiálnym reprezentantom WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], Komov vystupoval ako regionálny zástupca<ref name=":0" /><ref name=":8" /> a získal tiež pozíciu zástupcu Howardovho centra (materskej organizácie WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":17" /><ref name=":19" /> Podujatie malo aj reálne dopady. Nasledujúci deň po skončení summitu predstavila Jelena Mizulina balík [[Pro-life hnutie|pro-life]] opatrení,<ref name=":18" /> ktoré sa čiastočne pretavili do zákona, ktorý prezident [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Medvedev]] podpísal o niekoľko týždňov neskôr.<ref name=":8" /> Išlo o prvú takúto legislatívnu zmenu od pádu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":8" /> Vďaka Komovovi WCF výrazne posilnil svoju prítomnosť v Rusku a Komov sa stal kľúčovým spojovacím článkom medzi Ruskom a americkými evanjelickými konzervatívcami.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anti-LGBT hate group World Congress of Families to gather in Moldova this week, reveals details at the last second|url=https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/anti-lgbt-hate-group-world-congress-families-gather-moldova-week-reveals-details-last/|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-US}}</ref> === Vyhlásenie proti podpore festivalu Prague Pride zo strany Veľvyslanectva USA (2012) === V auguste 2012 sa Komov zapojil do medzinárodneho vyhlásenia konzervatívnych a prorodinných organizácií, ktorá kritizovala podporu festivalu ''[[Prague Pride]]'' ''2012'' zo strany Veľvyslanectva [[Spojené štáty|Spojených štátov]] v Prahe.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prohlášení představitelů prorodinných organizací, protestujících proti podpoře Prague Pride 2012 ze strany velvyslanectví USA {{!}} Akce D.O.S.T. | url = http://www.akce-dost.cz/2012/08/13/prohlaseni-predstavitelu-prorodinnych-organizaci-protestujicich-proti-podpore-prague-pride-2012-ze-strany-velvyslanectvi-usa/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2012-08-13 | vydavateľ = Akce D.O.S.T.}}</ref><ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-traditional family group blast US ambassador for supporting Prague Pride celebrations | url = https://www.thepinknews.com/2012/08/15/pro-traditional-family-group-blast-us-ambassador-for-supporting-prague-pride-celebrations/ | dátum vydania = 2012-08-15 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en-US | meno = Christopher | priezvisko = Brocklebank | vydavateľ = PinkNews}}</ref> Dokument podpísalo viac ako sto osobností z viacerých krajín.<ref name=":35" /><ref name=":36" /> Iniciátormi a prvými signatármi boli Allan C. Carlson, Larry Jacobs a Don Feder, ktorí boli spojení s organizáciou World Congress of Families.<ref name=":35" /><ref name=":36" /> Ďalšími podpísanými boli napríklad Pavel Parfentiev, Igor Beloborodov, Jennifer Roback Morse (The Ruth Institute), Maxim Obukhov (ruský aktivista), Roger Kiska (ADF International), Ignacio Arsuaga (HazteOir), Sharon Slater (Family Watch International), Vakhtang Kipshidze (Voice of Russia) a Alan Keyes.<ref name=":35" /> V deklarácii signatári kritizovali zahraničnú politiku Spojených štátov a uviedli, že administratíva prezidenta USA podľa nich na medzinárodnej úrovni presadzuje tzv. „gay agendu“, vrátane podpory manželstiev osôb rovnakého pohlavia, a zároveň marginalizuje osoby a organizácie, ktoré s takýmito politikami nesúhlasia.<ref name=":35" /> Dokument zároveň vyjadroval menovite podporu Michalovi Semínovi, predsedovi Akce D.O.S.T., a ďalším predstaviteľom českých konzervatívnych a prorodinných organizácií za ich verejné vystupovanie v prospech ochrany tradičného modelu rodiny.<ref name=":35" /> Akce D.O.S.T. zorganizovala proti festivalu demonštráciu a Semín o festivale prehlásil, že „z veľkej časti představuje určitý celotýždenný žúr homoerotiky a pornografického priemyslu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mašek | meno = Martin | titul = Průvod městem zakončí letošní Festival Prague Pride. Chystají se i protesty | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2026-06-01 | url archívu = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | vydavateľ = Český rozhlas | jazyk = cs | priezvisko2 = Rajlichová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Dvořáková | meno3 = Marína}}</ref><ref name=":36" /> === Uniknutý dokument „Zoznam projektov“ (2013) === V roku 2022 zverejnilo investigatívne centrum Dossier Center dokument z júla 2013 s názvom „Zoznam projektov“ (resp. Список проектов), ktorého autorstvo je pripisované Komovovi.<ref name=":27" /><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Часть вторая: ультраправый интернационал | url = https://dossier.center/ultraright/ | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2022-03-24 | vydavateľ = Dossier Center}}</ref> Tento strategický plán, ktorý predstavil Malofejev na stretnutí s európskymi partnermi v Petrohrade, slúžil ako detailný návod na budovanie partnerstiev medzi ruským konzervatívnym prostredím reprezentovaným [[Konštantín Malofejev|Malofejevom]] a Jakuninom a európskym a americkým [[Konzervativizmus|konzervatívnym]] hnutím s cieľom presadzovať [[Geopolitika|geopolitické]] záujmy Moskvy.<ref name=":27" /><ref name=":31" /><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Malofejev|meno=Konštantín|titul=Zoznam projektov - príloha z uniknutého emailu adresovaného Alexejovi Komovovi|url=https://dossier.center/wp-content/uploads/2022/03/komov-029472930.pdf|dátum prístupu=2026-01-05|vydavateľ=Dossier Center|jazyk=ruština}}</ref> Plán načrtol osem kľúčových projektov.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Všetky boli založené na šírení kresťanských hodnôt a medzi ich deklarované ciele patrilo vytvorenie globálnej aliancie prorodinných síl pod vedením Ruska, posilnenie spolupráce medzi odporcami potratov a zástancami rodinných hodnôt v Európe a Rusku ako aj propagácia myšlienky budovania „Veľkej Európy“ v partnerstve s Ruskom a prehlbovanie vzájomného porozumenia medzi európskou a ruskou mládežou.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> Dokument zároveň deklaroval zámer ovplyvňovať politikov, podnikateľských lídrov, občiansku spoločnosť a médiá a získavať na spoluprácu spriaznených odborníkov, aktivistov, blogerov a mediálne organizácie.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> Jedným z projektov bol projekt IHSV (In Hoc Signo Vinces) na vytvorenie viacjazyčného medzinárodného kresťanského [[Webový portál|webového portálu]], ktorý mal „posilniť jednotu kresťanov pri obrane tradičných hodnôt pred agresívnymi sekulárno-liberálnymi útokmi“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Hoci portál pod týmto názvom nikdy nevznikol, slúžil ako ideový a finančný základ pre platformu [[CitizenGO]].<ref name=":27" /> Uniknuté dokumenty potvrdili, že španielsky aktivista Ignacio Arsuaga vystavoval v rokoch 2013{{--}}2014 mesačne faktúry vo výške 5 000 [[Euro|eur]] označené ako platby za projekt IHSV, pričom ich financovala Malofejevova nadácia.<ref name=":27" /><ref name=":25" /> Dokument tiež navrhoval vytvorenie pan-európskeho think-tanku, čo sa neskôr zhmotnilo v založení analytického centra Katehon pod vedením Malofejeva a [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugina]].<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Ako šéfredaktor a kontaktná osoba po spustení platformy ''katehon.com'' v roku 2015 bol uvádzaný Komov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> Po registrácii think-tanku v roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli Alexander Dugin, Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":212">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ďalším cieľom bolo založenie medziparlamentného fóra vo [[Viedeň|Viedni]], ktoré sa nakoniec v máji 2014 zrealizovalo ako tajné stretnutie európskych krajne pravicových lídrov (vrátane zástupcov FPÖ a Front National) organizované priamo Malofejevom.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Plán zahŕňal aj usporiadanie WCF v priestoroch [[Moskovský kremeľ|moskovského Kremľa]] v septembri 2014, čo sa napriek medzinárodným sankciám podarilo zrealizovať pod náhradným názvom „Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> V dokumente boli ako kľúčoví medzinárodní partneri identifikovaní Larry Jacobs (WCF), Ignacio Arsuaga (CitizenGO) či predstavitelia siete TFP a európskej strany ECPM.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Sám Komov v neskorších rozhovoroch priznal, že hackerská skupina Shaltai Boltai v roku 2014 skutočne úspešne napadla jeho [[E-mail|e-mailovú]] schránku.<ref name=":27" /><ref name=":24" /> === Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva (2014) === Rok 2014 mal byť vrcholom Komovovho úsilia, keďže WCF VIII sa malo konečne konať v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Po [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexii Krymu]] a uvalení sankcií na [[Konštantín Malofejev|Malofejeva]] a Jakunina však americké vedenie WCF oficiálne účasť zrušilo, aby sa vyhlo právnym problémom v USA.<ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement Regarding 'Large Families - The Future of Humanity' International Forum in Moscow, September 10-11 - Standard Newswire|url=http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|vydavateľ=Standard Newswire|dátum prístupu=2026-05-30|priezvisko=Jacobs|meno=Larry|dátum vydania=2014-09-08|dátum archivácie=2020-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201002162944/http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|jazyk=en|miesto=Rockford}}</ref> Komov však podujatie zrealizoval pod zmeneným názvom ''Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva'' (angl. Large Family and Future of Humanity, rus. Многодетная семья и будущее человечества).<ref name=":0" /><ref name=":17" /><ref name=":8" /> Hoci oficiálne nešlo o akciu WCF, program aj účastníci zostali takmer identickí<ref name=":0" /><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow|url=https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/|vydavateľ=Reset Obywatelski|dátum vydania=2022-01-24|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=pl|priezvisko=Suchanow|meno=Klementyna}}</ref> a podujatie sponzorovala Malofejevova Nadácia sv. Bazila Veľkého a Jakuninova Nadácia sv. Andreja Prvozvaného.<ref name=":25" /><ref name=":17" /> V daňovom priznaní Howardovho centra bol podujatie dokonca uvedené ako Svetový kongres rodín.<ref name=":25" /> Formálnym organizátorom bolo Centrum národnej slávy a Nadácia sv. Andreja Prvozvaného, vzájomne zviazané organizácie, ktorých prezidentom bol Jakunin a manželka Natalia viceprezidentkou. Natalia bola tiež riaditeľkou celoruského programu Svätosť materstva, v rámci ktorého sa fórum konalo.<ref name=":25" /><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Москве открылся международный форум «Многодетная семья и будущее человечества»: новость ОВЦС|url=https://mospat.ru/ru/news/51117/|vydavateľ=Отдел внешних церковных связей. Московского Патриархата.|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum vydania=2014-09-10}}</ref> Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého a Patriarchálnou komisiou pre otázky rodiny [[Ruská pravoslávna cirkev|RPC]] (predseda Smirnov).<ref name=":26" /> Otvárací ceremoniál a prvý deň podujatia, 10. septembra, prebehli v Štátnom kremeľskom paláci (budova v areáli [[Moskovský kremeľ|Moskovského Kremľa]]) a boli zakončené [[Koncert|koncertom]] na Chrámovom námestí v Kremli.<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Na slávnostnom otvorení prečítal Oleg Morozov pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] a hlavný príhovor predniesol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]] a po otvorení vystúpil metropolita Ilarion.<ref name=":26" /> Ďalšie vystúpenia mali potom Natália Jakunina, francúzsky europoslanec Émeric Choprad, maďarský štátny tajomník Gergely Prőhle a predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia.<ref name=":26" /><ref name=":18" /> Na druhý deň fórum pokračovalo v konferenčných priestoroch [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrámu Krista Spasiteľa]].<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Ďalšími významnými ruskými rečníkmi boli protojerej Čaplin, Pavel Astachov, Jelena Mizulina, Vladimír Medinskij, oligarchovia Jakunin a Malofejev, Dimitrij Smirnov, Anatolij Antonov, Igor Beloborodov a samotný Komov.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power|url=https://www.epfweb.org/node/1147|dátum vydania=2026-04-23|dátum prístupu=2026-05-30|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|jazyk=en}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Общая концепция и программа международного форума «многодетная семья и будущее человечества»|url=https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html|periodikum=Образование и Православие|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum=2014-09-14|dátum archivácie=2014-09-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20140911213244/https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html}}</ref><ref name=":18" /> Zahraniční hostia a rečníci zahŕňali najmä [[Aktivizmus|aktivistov]] WCF a spriaznených organizácií ako Don Feder, Lawrence Jacobs, Brian Brown, Allan Carlson, Luca Volontè (predseda Novae Terrae), Patrick Buckley (koordinátor European Life Network), Thomas Ward (National Association of Catholic Families), Antonio Brandi (ProVita Onlus), John-Henry Westen (LifeSiteNews), [[Katalin Nováková|Katalin Novák]] (štátna tajomníčka pre rodinu), Gabriele Kuby, Ignacio Arsuaga (prezident Hazte Oír), Levan Vasadze, Sharon Slater (prezidentka Family Watch International) či Jack Hanick.<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":28" /> Zo Slovenska sa na pozvanie Igora Beloborodova zúčastnila a vystúpila antivakcinačná aktivistka Iva Vranská Rojková, predsedníčka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, ktorej platila letenku Malofejevova nadácia.<ref name=":29">{{Citácia periodika|priezvisko=Feder|meno=J. Lester|titul=Emails Show “Pro-Family” Activists Feeding Contacts To Russian Nationalists|periodikum=BuzzFeed News|dátum=2014-12-8|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/emails-show-pro-family-activists-feeding-contacts-to-russian|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=en|priezvisko2=Armitage|meno2=Susie}}</ref><ref name=":28" /> Z [[Česko|Česka]] sa zúčastnil a vystúpil Radim Ucháč (prítomná bola aj manželka Kateřina) a Michal Semín, z [[Poľsko|Poľska]] vystúpila Eva Kowalewska a Tomasz Bilicki.<ref name=":27" /><ref name=":29" /><ref name=":28" /> Komov po ukončení fóra napísal Malofejevovi [[e-mail]] so slovami: „Impérium vracia úder“.<ref name=":29" /><ref name=":24" /> === Agenda Europe (2014{{--}}) === Komov bol jedným z dôležitých aktérov tajnej siete Agenda Europe a jej členom bol aj jeho kolega Parfentjev.<ref name=":33">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=“Restoring the Natural Order”: The religious extremists’ vision to mobilize European societies against human rights on sexuality and reproduction|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|rok=2018|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-03/rtno__EN_epf_online_2021.pdf|jazyk=en}}</ref><ref name=":25" /><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A dying baby, a Trump tweet: inside network setting global right-wing agenda | url = https://www.opendemocracy.net/en/inside-the-network-setting-global-right-wing-agenda/ | vydavateľ = Open Democracy | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | priezvisko = Norris | meno = Sian}}</ref> Jej vznik iniciovali prostredníctvom zvolania tajného strategického stretnutia, ktoré sa uskutočnil v Londýne 16. a 17. januára 2013, rakúska katolícka aktivistka Gudrun Kugler a americký právnik Terrence McKeegan a cieľom siete bolo presadiť radikálne nábožensky motivované zmeny v európskej legislatíve.<ref name=":33" /> Táto platforma združila stovky lobistov a [[Aktivizmus|aktivistov]] zameraných na zvrátenie práv v oblasti reprodukčného zdravia a [[Ľudská sexualita|sexuality]] pod rúškom ochrany „prirodzenej rodiny“.<ref name=":33" /><ref name=":25" /> Neskôr začlenili aj prípravu stratégií proti eutanázii, antidiskriminačnej legislatíve a náhradnému materstvu.<ref name=":33" /> Sieť sa riadila 134-stranovým anonymným manifestom ''Restoring the Natural Order'' (Obnova prirodzeného poriadku), ktorý žiada zákaz interrupcií, antikoncepcie, rozvodov a rekriminalizáciu homosexuality.<ref name=":33" /> Manifest tiež presadzoval stratégiu „pochodu inštitúciami“ a infiltráciu medzinárodných orgánov ako OSN a OBSE.<ref name=":33" /> Prvým potvrdeným dôkazom angažovania sa Komova v Agenda Europe je jeho osobná účasť na prvom z výročných summitov, ktoré sa konali pod prísnym utajením, v októbri 2014 v [[Mníchov|Mníchove]] na zámku Fürstenried.<ref name=":25" /><ref name=":33" /> Podľa investigatívnych reportov, ako aj uniknutých interných dokumentov a novinárskych analýz, patria medzi predpokladaných sponzorov ruskí oligarchovia Malofeev (cez Komova a Nadáciu sv. Vasilija Veľkého) a Jakunin, mexický miliardár Patrick Slim Domit (syn Carlosa Slima), rakúska rodina Habsburg-Lorraine (arcivojvoda Imre a Kathleen), britský finančník Michael Hintze (cez manažéra Olivera Hyltona) a talianska nadácia Novae Terrae Foundation (vedená Lucom Volontè, s väzbami na ruské a azerbajdžanské zdroje, spojená s kauzou Laudromat).<ref name=":33" /><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Novae Terrae Foundation|periodikum=Organized Crime and Corruption Reporting Project|dátum=2017-09-04|url=https://www.occrp.org/en/project/the-azerbaijani-laundromat/novae-terrae-foundation|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en}}</ref> Po tom, čo investigatívni novinári v rokoch 2017 až 2018 zverejnili uniknuté programy summitov a radikálny manifest ''Restoring the Natural Order'', čím bola Agenda Europe verejne odhalená ako extrémistické hnutie, Agenda Europe ukončila svoju činnosť v roku 2019.<ref name=":34" /><ref name=":33" /> Podľa e-mailu z toho istého roku, ktorý rozoslala Sophia Kuby z ADF International, však pod novým názvom Vision Network pokračovala v činnosti.<ref name=":34" /> === Séria konferencií s Pro Vita v strednej Európe (2015) === Alexej Komov spolu s prezidentom talianskej organizácie Pro Vita e Famiglia Antoniom (Tonim) Brandim zorganizovali vo februári 2015 sériu konferencií v strednej Európe. Podujatia sa uskutočnili 16. februára v [[Praha|Prahe]], 17. februára v [[Ostrava|Ostrave]], 18. februára v [[Bratislava|Bratislave]], 19. februára v [[Košice|Košiciach]] a 20. februára v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro Vita e Komov, per la famiglia, in Europa | url = https://www.provitaefamiglia.it/blog/pro-vita-e-komov-per-la-famiglia-in-europa-2 | dátum vydania = 2015-02-14 | dátum prístupu = 2026-06-01 | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia APS | jazyk = it}}</ref> V oznamení o konferenciách Pro Vita uviedla, že krajiny strednej a východnej Európy podľa nej čelia „tlaku a vydieraniu zo strany Európskej únie a vlády Spojených štátov, aby sa prispôsobili smrtiacej a homosexuálnej agende, ktorú na Západe sledujeme už desaťročia.“<ref name=":37" /> V Prahe bol súčasťou programu aj obed s [[Václav Klaus|Václavom Klausom]].<ref name=":37" /> Konferencia s názvom ''Genderová válka proti rodině'' sa uskutočnila v rámci diskusnej série organizovanej združením Akce D.O.S.T.. Ako hlavní rečníci vystúpili Antonio Brandi, Alexej Komov, Marek Michalčík (ako zástupca [[Aliancia za rodinu|Aliancie za rodinu]]) a Radim Ucháč.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hovory na pravici XV – Genderová válka proti rodině | url = http://www.akce-dost.cz/2015/02/16/genderova-valka-rodine-praha-16-2-2015/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2015-02-16 | vydavateľ = Akce D.O.S.T. | miesto = Praha}}</ref> Podujatie moderoval Michal Semín.<ref name=":38" /> Na konferencii vystúpili aj Václav Klaus a Petr Bahník.<ref name=":38" /> Podľa správy [[Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska|Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska]] sa Komovova návšteva Slovenska uskutočnila na pozvanie [[Fórum života]] a ako kontaktná osoba bol uvádzaný Marek Michalčík, ktorý v tom čase pôsobil ako podpredseda Fóra života.<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zástupca ruského pro-family a pro-life hnutia Alexej Komov na Slovensku | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150217033 | vydavateľ = TK KBS | dátum prístupu = 2026-06-01 | priezvisko = Jacečková | meno = Danka | dátum vydania = 2015-02-07}}</ref><ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensko príde Alexej Komov - predstaviteľ ruského pro-life a pro-family hnutia | url = https://forumzivota.sk/institut-rodiny-v-kosiciach-privita-alexeja-komova/ | vydavateľ = Fórum života | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> Prednáška v Košiciach sa konala v priestoroch Inštitútu rodiny a organizovalo ju občianske združenie Deti svätej Alžbety - Aliancia za život v spolupráci s Inštitútom rodiny.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> Prednáška v Bratislave sa uskutočnila v priestoroch Univerzitného pastoračného centra a organizovalo ju toto centrum s Fórum života.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> V súvislosti s Komovovou návštevou Michalčík tvrdil, že Rusko a Vatikán sú dnes hlavnými obrancami prirodzených hodnôt a v súvilosti témou ochrany „prirodzenej rodiny“ na medzinárodnej pôde uviedol, že by bol „opatrný v démonizovaní Ruska a vo zvelebovaní Západu.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Majchrák|meno=Jozef|titul=Kto je proruský|periodikum=Týždeň|priezvisko2=Čobejová|meno2=Eva|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a.s.|dátum=2015-03-22|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/casopis/17220/kto-je-tu-prorusky/}}</ref> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou<ref name=":8" /> a majú spolu päť detí.<ref name=":18" /> Obaja manželia sú silní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] veriaci.<ref name=":20" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ Osobný web] (archív, 2018) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej Jurievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] my92s79qggfeajv319li10tlmlrv91t 0 749451 8227048 8226032 2026-06-01T12:52:30Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie varovnej šablóny po konečnom preštylizovaní samotného článku. 8227048 wikitext text/x-wiki '''Kambodžská genocída''' alebo '''Genocída Červených Khmérov''' bola [[Genocída (právo)|genocída]], ktorú v rokoch [[1975]] až [[1979]] spáchali [[Červení Khméri]] ako komunistickí politici na čele s ich vodcom [[Pol Pot|Pol Potom]] na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]]. [[Pol Pot]], diplomaticky podporovaný vládou [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]], mal v pláne vybudovať sebestačný [[Komunistický režim|komunistický štát]] podľa vzoru ,, [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]". Politické ambície [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa napokon skončili popravou až dvoch miliónov ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=445}}</ref>Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z [[Vietnam|Vietnamu]] a zvrhla ich režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify – Web Player | url = https://open.spotify.com/episode/5k88wIuhp3IOfCShjXa1di | vydavateľ = Spotify | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = sk}}</ref> [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Predpoveď tragickej budúcnosti ? == Ešte roku [[1959]] mal Khieu Samphan ako neskorší kambodžský ekonóm a politik obhajobu doktorandskej práce v [[Paríž|Paríži]]. Jeho práca pod názvom ''Ekonomika Kambodže a jej problémy industrializácie,'' pričom obsahovala tézu, podľa ktorej [[Kambodža]] nemôže skoncovať so svojou ekonomickou a hospodárskou zaostalosťou dovtedy, kým sa neizoluje od vonkajšieho sveta a nevráti k tradíciám starej [[Khmérska ríša|Angkorskej ríše]]. == Cesta Červených Khmérov k získaniu moci == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Medzičasom sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228; 229}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda teroru == === Zakročenie proti kapitalistickým prvkom === [[Červení Khméri]] vedení [[Pol Pot|Pol Potom]] zrušili používanie [[Peniaze|peňazí]]. Navyše bolo zakázané [[súkromné vlastníctvo]] a [[obchod]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Vyhlasovali, že ľudia na území novej [[Kambodža|Kambodže]] sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khmer Rouge Check Stop | url = https://www.youtube.com/watch?v=CJ0c90yJPZk&list=PLADS4grCPEIMd-HiNOSCm4qYGRrh7fG5d&index=104 | dátum vydania = 2024-01-03 | dátum prístupu = 2026-05-29 | priezvisko = Johnny's War Stories}}</ref> === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Od leta roku [[1976]] boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]], pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) skončili zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom politických funkcionárov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. [[Zahraničný obchod]] bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to [[Odev|odevy]], [[riad]], [[stavebný materiál]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] umierali na následky [[Hladomor|hladomoru]].<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom tvrdého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.<ref name=":1" /> == Koniec vlády tyranie == === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> === Posledný vzdor === [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krvilačnosť Červených Kmérov | url = https://www.pohrebnictvo.sk/krvilacnost-cervenych-kmerov/ | vydavateľ = pohrebnictvo.sk | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = sk}}</ref> == Politický ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Vyslovili myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „[[Kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna|Kambodžsko-Vietnamská vojna]] * [[Genocída (právo)|Genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] r0ibhill8y2asxw0fzmf87wvwy65kr0 8227094 8227048 2026-06-01T14:51:25Z ~2026-32554-24 296615 biedne zdroje, pohrebníctvo, spotify, youtube a novinové články? 8227094 wikitext text/x-wiki {{UU|20260601}} '''Kambodžská genocída''' alebo '''Genocída Červených Khmérov''' bola [[Genocída (právo)|genocída]], ktorú v rokoch [[1975]] až [[1979]] spáchali [[Červení Khméri]] ako komunistickí politici na čele s ich vodcom [[Pol Pot|Pol Potom]] na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]]. [[Pol Pot]], diplomaticky podporovaný vládou [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]], mal v pláne vybudovať sebestačný [[Komunistický režim|komunistický štát]] podľa vzoru ,, [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]". Politické ambície [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa napokon skončili popravou až dvoch miliónov ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=445}}</ref>Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z [[Vietnam|Vietnamu]] a zvrhla ich režim. [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Predpoveď tragickej budúcnosti ? == Ešte roku [[1959]] mal Khieu Samphan ako neskorší kambodžský ekonóm a politik obhajobu doktorandskej práce v [[Paríž|Paríži]]. Jeho práca pod názvom ''Ekonomika Kambodže a jej problémy industrializácie,'' pričom obsahovala tézu, podľa ktorej [[Kambodža]] nemôže skoncovať so svojou ekonomickou a hospodárskou zaostalosťou dovtedy, kým sa neizoluje od vonkajšieho sveta a nevráti k tradíciám starej [[Khmérska ríša|Angkorskej ríše]]. == Cesta Červených Khmérov k získaniu moci == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Medzičasom sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228; 229}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda teroru == === Zakročenie proti kapitalistickým prvkom === [[Červení Khméri]] vedení [[Pol Pot|Pol Potom]] zrušili používanie [[Peniaze|peňazí]]. Navyše bolo zakázané [[súkromné vlastníctvo]] a [[obchod]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Vyhlasovali, že ľudia na území novej [[Kambodža|Kambodže]] sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khmer Rouge Check Stop | url = https://www.youtube.com/watch?v=CJ0c90yJPZk&list=PLADS4grCPEIMd-HiNOSCm4qYGRrh7fG5d&index=104 | dátum vydania = 2024-01-03 | dátum prístupu = 2026-05-29 | priezvisko = Johnny's War Stories}}</ref> === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Od leta roku [[1976]] boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]], pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) skončili zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom politických funkcionárov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. [[Zahraničný obchod]] bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to [[Odev|odevy]], [[riad]], [[stavebný materiál]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] umierali na následky [[Hladomor|hladomoru]].<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom tvrdého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.<ref name=":1" /> == Koniec vlády tyranie == === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> === Posledný vzdor === [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom. == Politický ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Vyslovili myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „[[Kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna|Kambodžsko-Vietnamská vojna]] * [[Genocída (právo)|Genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] chyevu8hmkgom3ep79yl3ljrk3f8zqu 8227238 8227094 2026-06-01T21:48:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ op 8227238 wikitext text/x-wiki {{UU|20260517}} '''Kambodžská genocída''' alebo '''Genocída Červených Khmérov''' bola [[Genocída (právo)|genocída]], ktorú v rokoch [[1975]] až [[1979]] spáchali [[Červení Khméri]] ako komunistickí politici na čele s ich vodcom [[Pol Pot|Pol Potom]] na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]]. [[Pol Pot]], diplomaticky podporovaný vládou [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]], mal v pláne vybudovať sebestačný [[Komunistický režim|komunistický štát]] podľa vzoru ,, [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]". Politické ambície [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa napokon skončili popravou až dvoch miliónov ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=445}}</ref>Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z [[Vietnam|Vietnamu]] a zvrhla ich režim. [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Predpoveď tragickej budúcnosti ? == Ešte roku [[1959]] mal Khieu Samphan ako neskorší kambodžský ekonóm a politik obhajobu doktorandskej práce v [[Paríž|Paríži]]. Jeho práca pod názvom ''Ekonomika Kambodže a jej problémy industrializácie,'' pričom obsahovala tézu, podľa ktorej [[Kambodža]] nemôže skoncovať so svojou ekonomickou a hospodárskou zaostalosťou dovtedy, kým sa neizoluje od vonkajšieho sveta a nevráti k tradíciám starej [[Khmérska ríša|Angkorskej ríše]]. == Cesta Červených Khmérov k získaniu moci == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Medzičasom sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228; 229}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda teroru == === Zakročenie proti kapitalistickým prvkom === [[Červení Khméri]] vedení [[Pol Pot|Pol Potom]] zrušili používanie [[Peniaze|peňazí]]. Navyše bolo zakázané [[súkromné vlastníctvo]] a [[obchod]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Vyhlasovali, že ľudia na území novej [[Kambodža|Kambodže]] sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khmer Rouge Check Stop | url = https://www.youtube.com/watch?v=CJ0c90yJPZk&list=PLADS4grCPEIMd-HiNOSCm4qYGRrh7fG5d&index=104 | dátum vydania = 2024-01-03 | dátum prístupu = 2026-05-29 | priezvisko = Johnny's War Stories}}</ref> === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Od leta roku [[1976]] boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]], pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) skončili zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom politických funkcionárov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. [[Zahraničný obchod]] bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to [[Odev|odevy]], [[riad]], [[stavebný materiál]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] umierali na následky [[Hladomor|hladomoru]].<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom tvrdého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.<ref name=":1" /> == Koniec vlády tyranie == === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> === Posledný vzdor === [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom. == Politický ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Vyslovili myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „[[Kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna|Kambodžsko-Vietnamská vojna]] * [[Genocída (právo)|Genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] fkvxirpe55t6qoemqlr10ihakfwoo52 8227283 8227238 2026-06-02T06:47:26Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8227283 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{UU|20260517}} '''Kambodžská genocída''' alebo '''Genocída Červených Khmérov''' bola [[Genocída (právo)|genocída]], ktorú v rokoch [[1975]] až [[1979]] spáchali [[Červení Khméri]] ako komunistickí politici na čele s ich vodcom [[Pol Pot|Pol Potom]] na území dnešnej [[Kambodža|Kambodže]]. [[Pol Pot]], diplomaticky podporovaný vládou [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]], mal v pláne vybudovať sebestačný [[Komunistický režim|komunistický štát]] podľa vzoru ,, [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]". Politické ambície [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa napokon skončili popravou až dvoch miliónov ľudí. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=Bliss John|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=445}}</ref>Veľká časť obyvateľstva bola uvrhnutá do beztriednej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=229}}</ref> Keď [[Červení Khméri]] začali vyvražďovať vietnamskú národnostnú menšinu, zasiahla armáda z [[Vietnam|Vietnamu]] a zvrhla ich režim. [[Súbor:S-21 Skull Map.jpg|náhľad|„Lebková mapa Kambodže“ ako pamiatka genocídy.]] == Predpoveď tragickej budúcnosti ? == Ešte roku [[1959]] mal Khieu Samphan ako neskorší kambodžský ekonóm a politik obhajobu doktorandskej práce v [[Paríž|Paríži]]. Jeho práca pod názvom ''Ekonomika Kambodže a jej problémy industrializácie,'' pričom obsahovala tézu, podľa ktorej [[Kambodža]] nemôže skoncovať so svojou ekonomickou a hospodárskou zaostalosťou dovtedy, kým sa neizoluje od vonkajšieho sveta a nevráti k tradíciám starej [[Khmérska ríša|Angkorskej ríše]]. == Cesta Červených Khmérov k získaniu moci == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžská občianska vojna]]'' Začiatkom apríla roku [[1975]] sa začala generálna ofenzíva severovietnamskej armády s cieľom dobyť mesto [[Hočiminovo Mesto|Saigon]] a následne získať moc nad celým južným územím. Napokon dňa [[2. apríl|2. apríla]] roku [[1975]] opustil proamerický politický prívrženec menom Lon Nol územie [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] a spolu so svojou rodinou sa vybral na neformálnu návštevu do [[Indonézia|Indonézie]]. Medzičasom sa komunistickému politikovi [[Pol Pot|Pol Potovi]] podarilo v rámci [[Kambodžská občianska vojna|občianskej vojny na území Kambodže]] vykonať záverečný vojenský útok na mesto [[Phnom Pénh]]. Ráno dňa [[17. apríl|17. apríla]] roku [[1975]] zavŕšili ozbrojenci z Jednotky hnutia odporu konečný cieľ a to dobytie a obsadenie mesta [[Phnom Pénh]]. V čase desiatej hodiny dopoludnia odlietali z letiska poslední vládni predstavitelia starého pravicového režimu pod velením proamerického politika Lon Nola.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=228; 229}}</ref> Obyvatelia mesta [[Phnom Pénh]] sa teda dočkali pádu politického režimu, ktorý bol dosadený americkou vládou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1. české|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=318}}</ref> Veľká časť kambodžského obyvateľstva srdečne vítala vládu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Kambodžania predovšetkým dúfali, že po rokoch [[Kambodžská občianska vojna|krvavej občianskej vojny]] príde do krajiny konečne mier. Okrem toho uvítali myšlienku skoncovania so sociálnou chudobou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Nasledovalo však to najtemnejšie obdobie dejín [[Kambodža|Kambodže]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=240}}</ref> == Vláda teroru == === Zakročenie proti kapitalistickým prvkom === [[Červení Khméri]] vedení [[Pol Pot|Pol Potom]] zrušili používanie [[Peniaze|peňazí]]. Navyše bolo zakázané [[súkromné vlastníctvo]] a [[obchod]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Vyhlasovali, že ľudia na území novej [[Kambodža|Kambodže]] sa už nebudú viac deliť na bohatých alebo chudobných, pretože všetci musia byť z hľadiska sociálneho postavenia rovnakí a vzájomne si rovní. Chceli tým dať najavo to, že ľud bude žiť v beztriednej spoločnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Khmer Rouge Check Stop | url = https://www.youtube.com/watch?v=CJ0c90yJPZk&list=PLADS4grCPEIMd-HiNOSCm4qYGRrh7fG5d&index=104 | dátum vydania = 2024-01-03 | dátum prístupu = 2026-05-29 | priezvisko = Johnny's War Stories}}</ref> === Až príliš ortodoxné oblečenie === Ženy mali povinnosť si ostrihať vlasy nakrátko. Zároveň museli chodiť oblečené tak, aby boli zahalené až po krk. Navyše [[Pol Pot]] vyhlásil zákaz nosenia farebných odevov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Inteligencia ako nepriateľ === [[Červení Khméri]] začali navyše silné [[Represia|represie]] voči [[Inteligencia|inteligencii]]. Obyvatelia Kambodže, ktorí mali vzdelanie, skončili buď v táboroch nútených prác alebo boli zastrelení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Tí ľudia, ktorí nosili [[okuliare]] a mali navyše svetlú pokožku, boli označovaní za [[Kapitalizmus|kapitalistov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Trest smrti]] za nosenie [[Okuliare|okuliarov]] bol zavedený z toho dôvodu, že išlo o prejav buržoázneho [[intelektualizmus|intelektualizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> [[Súbor:Skulls from the killing fields.jpg|náhľad|Lebky v pamätníku Choeung Ek v meste [[Phnom Pénh|Phnom Penh]].]] === Ničenie medziľudských vzťahov === V khmérskej spoločnosti pripravovali svadobné sobáše rodičia vlastných detí. Manželský sobáš sa ešte pred vládou [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] chápal doslova ako zväzok nielen muža a ženy ale aj ako ich rodín. [[Červení Khméri]] však zakročili proti starým tradíciám dosť drasticky. Keď sa žene a mužovi podarilo na území [[Kambodža|Kambodže]] zosobášiť sa, pár musel následne žiť oddelene od seba. Mimomanželský vzťah sa [[Trest smrti|trestal smrťou]]. Za jednu veľkú rodinu sa považoval iba ľud [[Kambodža|Kambodže]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda teroru diktátora Pol Pota sa začala v Kambodži pred polstoročím | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vlada-teroru-diktatora-pol-pota-sa-za/871691-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Dospelí ľudia boli nasilu donútení k [[Sobáš|sobášu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Zosobášené páry žien a mužov sa mohli stretávať iba v presne vymedzenom čase a to s cieľom splodiť deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> Od leta roku [[1976]] boli deti staršie než sedem rokov odoberané z rúk vlastných rodičov a umiestňované do škôl. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> Cieľom tohto aktu bolo to, aby deti navštevovali politické školenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=378}}</ref> Žili tam pod dohľadom inštruktorov, poverených [[Červení Khméri|Červenými Khmérmi]], pričom tí ich učili spievať revolučné piesne a prideľovali im jednoduchšie práce na poli. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> === Z budhizmu napokon ateizmus === Vyznávať akékoľvek [[náboženstvo]] bolo v [[Kambodža|Kambodži]] prísne zakázané. [[Cirkev]] bola rozpustená. Staré budhistické chrámy ([[Pagoda|pagody]]) skončili zrovnané so zemou. [[Súbor:TuolSlang3.jpg|náhľad|Vyobrazenie obetí v priestoroch Múzeu Tuol Sleng v meste [[Phnom Pénh]].]] === Pohŕdanie národnostnými menšinami === Krédom politických funkcionárov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] bolo „Jedna krajina, jeden národ“. Kruté zaobchádzanie [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa prejavilo takisto voči národnostným menšinám. Išlo predovšetkým o Čámov ako moslimských veriacich.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=232}}</ref> [[Červení Khméri]] sa na Čámov pozerali povrchne, keďže ich kráľovstvo Čampa v období [[15. storočie|15. storočia]] bolo pohltené silou [[Vietnam|Vietnamu]]. Osud tejto ríše uvádzala propaganda ako príklad toho, čo by sa stalo, ak by [[Kambodža]] vo svojom budovateľskom úsilí poľavila. Roku [[1975]] sa podarilo [[Červení Khméri|Červeným Khmérom]] úspešne rozptýliť až 150 000 Čámov z východnej časti krajiny smerom do dedín na severe a severozápade.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=80-7341-610-7|strany=378; 379}}</ref> === Kultúra a média v deštrukcii === Navyše v niektorých častiach krajiny bolo doslova prísne zakázané buď sa smiať alebo spievať. Malo ísť o kultúrno-politický akt, podľa ktorého sa osvietenie nemohlo dosiahnuť bez utrpenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o.|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=380}}</ref> [[Súbor:TuolSlang2.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa ako spomienka na politických väzňov.|227x227bod]] == „Krvavé pole“ a popravy == === Štvorročný poľnohospodársky plán === Hlavným cieľom polpotovského režimu bola sebestačnosť. [[Zahraničný obchod]] bol obmedzený. Priemyselná výroba produkovala v prvom rade jednoduchý spotrebný tovar a to [[Odev|odevy]], [[riad]], [[stavebný materiál]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NOŽINA|meno=Miroslav|titul=Dějiny Kambodže|vydanie=1|vydavateľ=NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7106-897-6|strany=230}}</ref> Obyvatelia miest sa museli stať jednoduchými roľníkmi. Cieľom bolo vypestovať ročne až 3 tony [[Ryža siata|ryže]] na [[hektár]]. Pre bezočivé správanie kompetentných zomrelo veľa pre vyčerpanie a choroby. Išlo o „vražedné ryžové polia”. Roľníci museli pracovať ručne, teda bez technickej pomoci. Pracovalo sa až 7 dní v týždni po 12 hodinách. Deti vo veku menej než 14 rokov mali na starosti o čosi menej náročné poľnohospodárske práce. [[Ryža siata|Ryža]] sa však ako hlavný vývozný artikel posielala smerom do [[Čína|Číny]] výmenou za zbrane. Ľudia v [[Kambodža|Kambodži]] umierali na následky [[Hladomor|hladomoru]].<ref name=":1">https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf</ref> === Väzenie pre „nepohodlných“ === Centrom tvrdého režimu [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] sa stala prísne strážená Väznica S-21, ktorá bola zriadená v priestoroch strednej školy v Tuol Sengu v južnej časti mesta [[Phnom Pénh]]. Roku [[1975]] skončilo vo väzbe iba 200 ľudí ako podozrivých, keďže boli považovaní za vnútorných nepriateľov štátu. Roku [[1977]] skončilo uväznených až 5 000 ľudí. Rovnaký počet sa prejavil taktiež o rok neskôr. Robotníci z tovární v [[Phnom Pénh|Phnom Pénhu]] o väzení v Tuol Sengu vedeli. Netušili však, čo sa dialo za jeho bránami. Nazývali ho ako „miesto kam sa vchádza a zároveň odkiaľ sa nevychádza“.<ref name=":0" /> === Hrozivé tresty === [[Pol Pot]] sa zbavoval svojich vlastných ľudí a to presnejšie priateľov a vojakov z armády. Všetci ľudia, ktorých režim uznal za nevhodných alebo nebezpečných, boli poslaní do jedného z najznámejších väzení a to Tuol Sleng. Väzni dostávali elektrické šoky.<ref name=":1" /> == Koniec vlády tyranie == === Potýčky na vietnamskom pohraničí === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Kambodžsko-vietnamská vojna]]'' Dňa [[18. apríl|18. apríla]] roku [[1978]] zmasakrovali vojenské oddiely [[Červení Khméri|Červených Khmérov]] obyvateľov mesta Bachuc v južnom [[Vietnam|Vietname]]. Bolo zabitých až 3 000 ľudí. Krvavé výčiny prežili iba dvaja ľudia. Odveta vietnamskej vlády však na seba nenechala dlho čakať. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa | url = https://www.youtube.com/watch?v=Oz2DkgTC3WQ | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Životy slavných}}</ref> === Definitívny pád === Dňa [[25. december|25. decembra]] roku [[1978]] sa začala vojenská invázia vietnamskej armády proti vláde [[Červení Khméri|Červených Khmérov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHORT|meno=Philip|titul=Pol Pot - Dějiny zlého snu|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství BB/art s.r.o|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7341-610-7|strany=440 - 441}}</ref> Po niekoľkých týždňoch, presnejšie dňa [[7. január|7. januára]] roku [[1979]] sa podarilo vietnamským vojakom uchopiť moc v meste [[Phnom Pénh]]. Týmto aktom definitívne skoncovali s ich vládou teroru.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RANGES|meno=Trevor|titul=Velký průvodce: Kambodža|vydanie=1|vydavateľ=Computer Press, a. s|miesto=Brno|rok=2011|isbn=978-80-251-3215-9|strany=35}}</ref> === Posledný vzdor === [[Červení Khméri]] sa po vojenskom víťazstve vietnamských oddielov napokon stiahli na hranicu [[Kambodža|Kambodže]] a [[Thajsko|Thajska]]. Tam pokračovali v partizánskom boji proti novej vláde. Zaujímavosťou je, že tí najväčší sympatizanti [[Červení Khméri|Červených Kmérov]] zložili zbrane a kapitulovali až v decembri roku [[1998]], teda osem mesiacov po smrti [[Pol Pot|Pol Pota]] ako ich politického vodcu. V tom čase však už bola [[Kambodža]] opäť kráľovstvom. == Politický ohlas v Československu == Po páde politického režimu [[Pol Pot|Pol Pota]] v [[Kambodža|Kambodži]], vyhlásili československí diplomati jasné odsúdenie násilných činov [[Červení Khméri|Červených Khmérov]]. Vyslovili myšlienku, že sám [[Pol Pot]] „uvrhol [[Kambodža|Kambodžu]] a jej obyvateľov o desať rokov dozadu“. Zároveň vyhlásili to, že rozvrátil celú štruktúru života spoločnosti a zaviedol systém zdokonalenej „[[Kultúrna revolúcia|čínskej kultúrnej revolúcie]]“. Počet vyvraždených obyvateľov odhadovali medzi tromi až štyrmi miliónmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražská studia prince Sihanomiho vztahy s Kambodžou zlepšily, pak přišel Pol Pot a genocida - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-prazska-studia-prince-sihanomiho-vztahy-s-kambodzou-zlepsily-pak-prisel-pol-pot-a-genocida-40517877 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * RANGES, Trevor, (2011). ''Velký průvodce: Kambodža''. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. * SHORT, Philip, (2005). ''Pol Pot - Dějiny zlého snu.'' Praha: Nakladatelství BB/art s.r.o., 2005. ISBN 80-7341-610-7''.'' * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. * Svojtka & Co., (2011). ''Veľká obrazová encyklopédia zemepisu''. Bratislava: Modrý chodník, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-8107-386-1</nowiki>. == Pozri aj == * [[Pol Pot]] * [[Červení Khméri]] * [[Kambodžská občianska vojna]] * [[Kambodžsko-vietnamská vojna|Kambodžsko-Vietnamská vojna]] * [[Genocída (právo)|Genocída]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NOŽINA, Miroslav, (2007). ''Dějiny Kambodže''. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. [[Kategória:Dejiny Kambodže]] [[Kategória:Genocídy]] aq90mcgnqup8ybrbkqm2wpmxrcs4oby 0 750047 8227345 8212682 2026-06-02T11:04:06Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ wl. 8227345 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Číčov-Klížska Nemá | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | municipality1 = [[Klížska Nemá]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Číčov-Holiare]], [[Číčov]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7594 | source_long_d = 17.7907 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Holiare-Kosihy]], [[Klížska Nemá]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7633 | mouth_long_d = 17.8443 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Číčov-Klížska Nemá'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Holiare-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,6 km a je tokom III. rádu. Krátkou časťou vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na južnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Na okraji [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]<ref name=Tm/> v lokalite Vranie nadväzuje na kanál [[Číčov-Holiare]], odkiaľ vedie východným smerom cez oblasť Jašteričie.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Mierne sa točí na juhovýchod, prijíma ľavostranný [[Kvočí kanál]] a pokračuje oblasťou Ronka, lemovaný pobrežným porastom vyššej vegetácie.<ref name=mcz/> Esovito sa stáča, priberá ľavostranný Bahenný kanál a smeruje k obci [[Klížska Nemá]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.757787,17.826699,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}</ref> Preteká severným okrajom jej intravilánu a pokračuje oblasťou Medzi lesom, rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], mierne severovýchodným smerom. Na dolnom toku sa dostáva do lokality Pod kanálom, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/>, východne od Klížskej Nemej, pravostranne vlieva do kanála [[Holiare-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84448&y=47.7634&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Číčov-Klížska Nemá preteká iba územím obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] a [[Klížska Nemá]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kl%C3%AD%C5%BEska%20Nem%C3%A1&source=osm&id=1015716206&ds=1&x=17.8225232&y=47.7599148&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84448&y=47.7634&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Trávnik (obec)]] [[Kategória:Klížska Nemá]] 42fhmr5dhzgophj5klpoix14vmvmfi9 0 750117 8227107 8216203 2026-06-01T15:31:42Z OJJ 116711 Revízia [[Special:Diff/8216203|8216203]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29898-66|~2026-29898-66]] ([[User talk:~2026-29898-66|diskusia]]) bola vrátená – nic moc článek, ale IMO ponechatelný 8227107 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Popomanaseu | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Šalamúnove ostrovy | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2335 | prominence = 2335 | lat_d = 9 | lat_m = 42 | lat_s = 13.464 | lat_NS = J | long_d = 160 | long_m = 3 | long_s = 38.567 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="gov.au">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.<ref name="pb"/> == Popis == Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal.<ref name="pb"/> Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.<ref name="gov.au"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]] [[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]] 9dc4xcvpe27ydrefipb6aprm453o7ae 8227129 8227107 2026-06-01T16:39:25Z ~2026-32472-10 296599 UU 8227129 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}{{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Popomanaseu | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Šalamúnove ostrovy | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2335 | prominence = 2335 | lat_d = 9 | lat_m = 42 | lat_s = 13.464 | lat_NS = J | long_d = 160 | long_m = 3 | long_s = 38.567 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="gov.au">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.<ref name="pb"/> == Popis == Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal.<ref name="pb"/> Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.<ref name="gov.au"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]] [[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]] ssnmces1z51s19vca7zary6g99ga01s 8227160 8227129 2026-06-01T19:01:38Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-32472-10|~2026-32472-10]] ([[User_talk:~2026-32472-10|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ 8227107 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Popomanaseu | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Šalamúnove ostrovy | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2335 | prominence = 2335 | lat_d = 9 | lat_m = 42 | lat_s = 13.464 | lat_NS = J | long_d = 160 | long_m = 3 | long_s = 38.567 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="gov.au">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.<ref name="pb"/> == Popis == Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal.<ref name="pb"/> Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.<ref name="gov.au"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]] [[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]] 9dc4xcvpe27ydrefipb6aprm453o7ae 8227171 8227160 2026-06-01T19:19:35Z ~2026-32472-10 296599 UU 8227171 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}{{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Popomanaseu | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Šalamúnove ostrovy | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 2335 | prominence = 2335 | lat_d = 9 | lat_m = 42 | lat_s = 13.464 | lat_NS = J | long_d = 160 | long_m = 3 | long_s = 38.567 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref><ref name="gov.au">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.<ref name="pb"/> == Popis == Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref> a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.<ref name="peakbagger-ausoc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}</ref> Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal.<ref name="pb"/> Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.<ref name="gov.au"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]] [[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]] ssnmces1z51s19vca7zary6g99ga01s 0 750140 8227282 8215671 2026-06-02T06:47:10Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8227282 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{urgentne upraviť|20260514}} '''Majstrovstvá Európy v sudoku''' sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (WPF).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WPF Members | url = https://worldpuzzle.org/members/wpf-members | vydavateľ = worldpuzzle.org | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Prvý ročník Majstrovstiev Európy v [[Sudoku|sudoku]] sa uskutočnil v máji 2026 a Svetová federácia hádankárov prisúdila jeho organizovanie Slovensku. Stalo sa tak 20 rokov po premiére prvých Majstrovstiev sveta v sudoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Sudoku Puzzle Championship 2006 | url = https://www.wsc2006.com/eng/index.php | vydavateľ = wsc2006.com | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref> Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo WPF, alebo podľa podmienok určených WPF. Súťaž na takejto úrovni pozostáva zvyčajne zo 120 až 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku, ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z kôl určených pre súťaž družstiev, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}</ref> V kategórii do 18 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí ešte nemajú 18 rokov, alebo 18 rokov už dosiahli presne v roku konania majstrovstiev. V kategórii nad 50 rokov sú zaradení všetci účastníci, ktorí už dosiahli 50 rokov, alebo 50 rokov ešte dosiahnu presne v roku konania majstrovstiev. </div> == Forma účasti == Právo nominovať národný tím na Majstrovstvá Európy v sudoku má krajina, ktorá je členom WPF. V roku 2026 je oficiálnym členom WPF 18 európskych krajín a to prevažne prostredníctvom organizácií združujúcich záujemcov o sudoku v danej krajine. Zúčastniť sa ME v sudoku môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo WPF. Organizátor má právo limitovať počet účastníkov za jednu krajinu v tzv. oficiálnej časti. Každý ďalší účastník nad tento limit súťaží mimo oficiálne poradie. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené zo zástupcov rôznych krajín, súťaží ako UN družstvo. UN družstvá a družstvá nad stanovený oficiálny limit sú hodnotené mimo oficiálne poradie. == Účastníci a organizátori == Na 1. ME bolo zastúpených 23 európskych krajín. Štyri mimoeurópske krajiny mali zastúpenie ako hostia. Významnými účastníkmi bola Tantan Dai z Číny, ktorá je dvojnásobnou majsterkou sveta v sudoku z rokov 2023 a 2025, Tiit Vunk z Estónska, dvojnásobný majster sveta v sudoku z rokov 2022 a 2016 a Jakub Ondroušek z Českej republiky, päťnásobný medailista z majstrovstiev sveta. Pre druhý ročník sa o usporiadanie majstrovstiev uchádza Fédération Française de Jeux Mathématiques. </div> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Ročník ! rowspan="2" |Organizátor ! colspan="2" |Počet účastníkov ! colspan="2" |Počet družstiev ! colspan="2" |Zastúpené krajiny |- ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="30" | °ofic. ! width="30" | °neof. ! width="250" | °ofic. ! width="80" | °neof. |- | 1. |Slovenský zväz<br />hádankárov a<br />krížovkárov |92 |62 |28 |22 |{{BEL}}{{BLR}}{{BUL}}{{CZE}}{{EST}}{{FIN}}{{FRA}}<br />{{GER}}{{NED}}{{CRO}}{{LAT}}{{LUX}}{{HUN}}{{POL}}<br />{{AUT}}{{ROU}}{{SVK}}{{SRB}}{{SUI}}{{ITA}}{{TUR}}<br />{{UKR}}{{GBR}} |{{CHN}}{{CAN}}<br />{{THA}}{{USA}} |} °ofic. = oficiálna účasť<br>°neof. = neoficiálna účasť == Výsledky == Víťazom sa stal [[Estónsko|Estónec]] Tiit Vunk. V kategórii trojčlenných tímov zvíťazili reprezentanti [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvá Európy v sudoku 2026 - výsledky | url = https://sudoku2026.eu/en/vysledky/ | vydavateľ = sudoku2026.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-17 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Demiger | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom premiérových majstrovstiev Európy v sudoku, ktoré sa konali v Bratislave, sa stal Estónec Tiit Vunk. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/5328236/ | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-17 }}</ref> {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž jednotlivcov !colspan="3" align=center width="420" | Súťaž družstiev |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Tiit Vunk<br>{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | Jakub Ondroušek<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | Jan Vondruška<br>{{minivlajka|Česko}} [[Česko]] | {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] A | {{minivlajka|Česko}} Česko B | {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |} Vekové kategórie {| class="wikitable" !rowspan="2" width="30" | Rok !rowspan="2" width="80" | Miesto !rowspan="2" width="100" | Krajina !colspan="3" align=center width="420" | Kategória pod 18 rokov !colspan="3" align=center width="420" | Kategória nad 50 rokov |- !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz !style="background:gold;" width="140" | Zlato !style="background:silver;" width="140" | Striebro !style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz |- | 2026 | [[Bratislava]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Can Erturan<br>{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | Iva Rabar<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | Marin Puljiz<br>{{minivlajka|Chorvátsko}} Chorvátsko | Claudine Thiry<br>{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | Manuela Hawel<br>{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | Deyan Razsadov<br>{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] |} == Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.worldpuzzle.org/championships/ Oficiálna stránka World Puzzle Federation] * [https://www.sudoku2026.eu/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Európy v sudoku 2026] [[Kategória:Sudoku]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy]] eo2py4ovrf8vlbjl6ho3qy8dqxzg1e3 0 750289 8227211 8226790 2026-06-01T20:57:35Z Martingazak 234259 Linka 8227211 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = 1. československá partizánska brigáda Jana Žižku |obrázok = JanUsiak.jpg |šírka obrázka = |popis obrázka = Prvý veliteľ brigády [[Ján Ušiak]] |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]],<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Protectorate_of_Bohemia_and_Moravia.svg|25px]] [[Protektorát Čechy a Morava]] |existencia = |vznik = [[21. august|21.]]{{--}}[[30. august]] [[1944]] |zánik = [[10. máj]] [[1945]] |typ = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]] |funkcia = |velikosť = |posádka = |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]] |velitelia = [[Podporučík|ppor.]] [[Ján Ušiak]],<br/>[[Dajan Bajanovič Murzin]] |vojny = [[Slovenské národné povstanie]],<br/>[[druhá svetová vojna]] |bitky = Štiavnik,<br/>[[Operácia Tetrov]],<br/>Vsetín |znak = }} '''1. československá partizánska brigáda Jana Žižku''', alebo aj '''partizánska brigáda Jana Žižku z Trocnova''', pôvodne partizánska organizátorská skupina [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] resp. oddiel „Ušiak{{--}}Murzin“, bola partizánska jednotka vysadená v auguste [[1944]] na Slovensku. Po prechode na Moravu sa stala najväčšou partizánskou jednotkou v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] počas nemeckej okupácie Československa. Jadro brigády pôsobilo v [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskydoch]]. Partizánska činnosť zahŕňala sabotáže a zhromažďovanie spravodajských informácií. V máji [[1945]] sa brigáda zúčastnila na oslobodení [[Vsetín|Vsetína]] a [[Zlín|Zlína]].<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref> ==História== ===Vznik jednotky a výsadok=== Koncom roka [[1943]] požiadali československí komunistickí politici sovietsku vládu o zorganizovanie partizánskeho hnutia na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]] aj v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte]]. Partizánske jednotky určené na nasadenie v Československu absolvovali výcvik v Svjatošine na predmestí [[Kyjev|Kyjeva]]. Dvadsaťjeden členná partizánska organizátorská skupina pod velením [[Podporučík|podporučíka]] [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] určená pre výsadok na Slovensku bola tvorená Slovákmi (prebehlíkmi z [[Rýchla divízia|Rýchlej]] a [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]], z ktorých niektorí bojovali v sovietskych partizánskych oddieloch v [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Krym (polostrov)|Kryme]] alebo v [[Odesa|Odese]]), maďarskými prebehlíkmi (etnickými Slovákmi, medzi nimi bol aj veliteľ jednotky [[Ján Ušiak]]) a siedmimi sovietskymi občanmi vrátane kapitána [[Dajan Bajanovič Murzin|Dajana Bajanoviča Murzina]], zástupcu veliteľa.<ref name="Hrosova"/>{{rp|27}} {| class="wikitable" |+ Partizánska organizátorská skupina [[podporučík|ppor.]] [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] vysadená na Slovensku [[21. august|21.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] |- ! Priezvisko a meno ! Funkcia |- | [[podporučík|ppor.]] [[Ján Ušiak|Ušiak Ján]] | veliteľ |- | Turský Alexander | komisár skupiny |- | [[Dajan Bajanovič Murzin|Murzin Dajan Bajanovič]] | komisár skupiny |- | Valaštiak Martin | zástupca náčelníka štábu |- | Morozov Pavel | zástupca veliteľa pre spravodajskú činnosť |- | Kudelja Pavel | míner |- | Kolomackij Vladimír | hlavný radista |- | Timochovová Alexandra | radistka |- | Latypov Ablaiz | lekár |- | Nikolajev Valentin „Pacan“ | rozviedčik |- | Dupkala Michal | |- | Tkáč František | |- | Petruš Štefan | |- | Ralbovský František | |- | Michálek Jozef | |- | Petruš Štefan | |- | Masaryk Michal | |- | Nemec Jozef | |- | Kolodžej Ján | |- | Melek Ondřej | |- | Segeč Ján | |- | Ščur Ján | |} [[Ján Ušiak|Ušiakova]] skupina bola vysadená v dvoch skupinách. prvý výsadok sa uskutočnil v noci z [[21. august|21.]] na [[22. august|22. augusta]] [[1944]] pri [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]]. Deň pred príchodom prvej [[Ján Ušiak|Ušiakovej]] skupiny [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|partizánska skupina Piotra Alexejeviča Veličku]] obsadila [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňu]] a verejne oznámila obnovenie československého štátu.<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy |priezvisko = Jablonický |meno = Jozef |titul = Povstanie bez legiend |vydanie = 1. |rok = 1990 |miesto = Bratislava |vydavateľ = Obzor |isbn=80-215-0077-8 }}</ref>{{rp|120}} V noci z [[30. august|30.]] na [[31. august|31. augusta]] bola vysadená pri [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] druhá časť oddielu pod velením [[Dajan Bajanovič Murzin|Dajan Bajanoviča Murzina]]. Pôvodný rozkaz bol, aby jednotka prekročila pohorie [[Malá Fatra|Fatra]] a začala operácie na severozápadnom Slovensku.<ref name="Hrosova"/>{{rp|30-34}} Plány však narušilo [[Slovenské národné povstanie]], ktoré sa začalo [[29. august|29. augusta]]. Jednotka spočiatku vykonávala prieskum počas nemeckého protipovstaleckého nástupu, ale [[Ján Ušiak|Ušiak]] čoskoro dostal rozkaz na presun na [[Morava (región)|Moravu]]. K jednotke sa pridalo mnoho dobrovoľníkov z Čiech a Moravy, ktorí chceli bojovať na vlastnom území. [[6. september|6. septembra]] sa začal presun na dvoch nákladných autách do Rajeckej doliny, kde bola Ušiakova skupina v [[Kunerad|Kunerade]] posilnená partizánmi odvelenými od [[2. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika]]. Ďalšou posilou bola čata slovenských vojakov, ktorá sa pridala k Ušiakovej jednotke pod velením Vendelína Budaja.<ref name="Hrosova"/>{{rp|39}} ===Prechod na Moravu=== Odchod na Moravu prebiehal peším pochodom. [[12. september|12. septembra]] došlo pri pokuse o prechod [[Váh|Váhu]] pri [[Považská Teplá|Považskej Teplej]] k prestrelke s nemeckou hliadkou a privolanou posilou a prekročenie Váhu bol neúspešné. Prechod sa uskutočnil [[13. september|13. septembra]] v niekoľkých skupinkách pre [[Plevník-Drienové|Plevníku]] a [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]]. Oddiel sa zhromaždil [[14. september|14. septembra]] ráno v okolí obce [[Podvažie (Považská Bystrica)|Podvažie]].{{#tag:ref|Prechod Váhu sa v tomto regióne až do apríla [[1945]] nepodaril žiadnej inej partizánskej jednotke.<ref name="Hrosova"/>{{rp|43}}|group=pozn.}} Počas presunu partizáni v [[Jasenica (okres Považská Bystrica)|Jasenici]] [[15. september|15. septembra]] zajali a po výsluchu pre výstrahu popravili obecného veliteľa [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] J. Lališa, [[16. september|16. septembra]] odvliekli a pri Brvništi zastrelili obecného veliteľa [[Hlinkova garda|HG]] v [[Štiavnik (obec)|Štiavniku]] A Danielčíka, lebo vraj chcel nahlásiť ich pobyt.<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2022|isbn=9788082180308}}</ref> [[20. september|20. septembra]] partizáni dosiahli pri obci [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]] protektorátne hranice. Sídlom štábu sa stala Nemčákova hájovňa. Počas pobytu oddielu v [[Štiavnik (obec)|Štiavniku]] bol partizánskym súdom odsúdený na smrť partizán František Ralbovský pre pokus o krádež. Popravený bol [[Ján Ušiak|Jánom Ušiakom]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|46}} Partizáni odzbrojili viacero žandárskych staníc a vytvorili v nemeckom tyle partizánsku oblasť. V Štiavniku sa k jednotke pridali ďalší členovia, väčšinou Česi prekračujúci hranice z protektorátu, aby sa pridali k povstaniu, ale boli medzi nimi aj utečenci sovietski vojnoví zajatci, ktorí utiekli zo zajateckých táborov až v Sasku a s pomocou miestneho obyvateľstva prekročili slovenské hranice. V reakcii na prechody hraníc nemecký štátny minister pre Čechy a Moravu [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] vydal [[15. september|15. septembra]] nariadenie stanovujúce trest smrti za pokus o prechod hranice.{{#tag:ref|K prvej poprave Františka Mašláňa, Oldřicha Neumanna a Václava Konařika, ktorí sa [[14. september|14. septembra]] pokúsili o prechod hranice a František Mašláň pri pokuse o útek zastrelil dvoch nemeckých colníkov, došlo [[16. september|16. septembra]] v [[Nový Hrozenkov|Novom Hrozenkove]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|48}}|group=pozn.}}<ref name="Hrosova"/>{{rp|47}} Počas pobytu jednotky v [[Štiavnik (obec)|Štiavniku]] sa štáb rozhodol jednotku formálne pomenovať po [[Ján Žižka|Janovi Žižkovi]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|58}} Prvá osemčlenná skupinka partizánov prekročila protektorátne hranice [[17. september|17. septembra]]. Celý oddiel sa pokúsil o prekročenie v noci z [[21. september|21.]] na [[22. september|22.]] v priestore [[Malé Karlovice|Malých Karlovíc]], no bol spozorovaný a po prestrelke sa stiahol na slovenské územie. Zranení boli dvaja nemeckí colníci ťažko a jeden ľahko.<ref name="Hrosova"/>{{rp|48}} Ďalší pokus o prekročenie hraníc oddiel podnikol v noci z [[24. september|24.]] na [[25. september|25. septembra]]. Hranicu prekročil v priestore „Podťaté“, kde na hranici vztýčil československú zástavu a partizáni po Ušiakovom príhovore zložili prísahu. Počas oddychu pri hájovni Františka Pietscheho však oddiel objavila nemecká hliadka a privolala posily. Výsledkom bol niekoľkohodinový boj, až do mája [[1945]] najväčší partizánsky boj na území protektorátu. Potom, ako partizáni dostali správy o nemeckej jednotke približujúcej sa od [[Makov (okres Čadca)|Makova]], ktorá ich mala odrezať od hranice, sa oddiel stiahol opäť na slovenskú stranu do priestoru nad [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]]. Partizán Alexander Zábojník bol zabitý, Josef Hurdálek bol Nemcami zajatý, šesť partizánov bolo zranených. V dôsledku tohto neúspechu časť pôvodného slovenského výsadku vedená Alexandrom Turským pochybovala o účelnosti prechodu na Moravu a chcela ostať bojovať na Slovensku.<ref name="Hrosova"/>{{rp|58-61}} V noci [[28. september|28.]] na [[29. september|29. septembra]] sa podaril prechod menšej 60{{--}}člennej jednotke vedenej Murzinom. Na odpútanie pozornosti od hranice českí odbojári [[28. september|28. septembra]] umiestnili nálož do budovy meštianskej školy vo [[Velké Karlovice|Velkých Karloviciach]], kde sídlila nemecká jednotka. Výbuch nikoho nezranil, no účel splnil. Murzinova jednotka hranice úspešne prekročila.<ref name="Hrosova"/>{{rp|63}} Na Slovensku ostalo asi 300 partizánov, ktorých počet sa denne zvyšoval o nováčikov. Začiatkom októbra bola hranica posilnená približne 300 vojenskými policajtmi SS, čo sťažilo partizánom presun na Moravu. [[10. október|10. októbra]] Nemci zaútočili na [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]]. Boje trvali približne tri dni a straty partizánov sa odhadovali na 200 mužov. [[Ján Ušiak]] rozdelil oddiel na menšie časti. Skupiny pod velením Jána Ušiaka a Ondreja Meleka zamierili na [[Morava (región)|Moravu]], no hranicu sa podarilo prekročiť iba 130{{--}}140 partizánom. [[15. október|15.]] a [[16. október|16. októbra]] sa tieto skupiny stretli na Trojačke s Murzinovou skupinou. Značná časť oddielu ostala na Slovensku, vrátane dvanástich zo štrnástich Slovákov pôvodného výsadku, kde pokračovali v boji.<ref name="Hrosova"/>{{rp|66-67}}{{#tag:ref|Zo slovenských členov pôvodného výsadku okrem veliteľa [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] prešli na Moravu len Ondrej Melek a veliteľ rozviedky Martin Valaštiak, ten bol navyše onedlho vyslaný Ušiakom na samostatnú priezvednú akciu a [[22. október|22. októbra]] bol zatknutý v Lipňanoch na Olomoucku.<ref name="Hrosova"/>{{rp|69}}|group=pozn.}} ===Konsolidácia na Čertovom Mlyne=== Murzinova skupina sa usídlila v poľovníckej chate na svahoch Magurky. Murzin vyslal dve skupiny na vsetínsko a valašskomeziríčsko pod velením Ivana Petroviča Stepanova a Viktora Ševcova-Grekovského. Tie nadviazali kontakt s miestnymi odbojármi vo [[Vsetín|Vsetíne]] a jeho okolí.<ref name="Hrosova"/>{{rp|70}} Ešte pred príchodom [[Ján Ušiak|Ušiakovej]] skupiny sa na Murzinovu skupinu nakontaktoval československý výsadok Wolfram, vysadený [[13. október|13. októbra]] do Beskýd zo základne z Talianska [[Dočasné štátne zriadenie|londýnskou vládou]] s rovnakou úlohou organizovať partizánsky boj.{{#tag:ref|Výsadok tvorili kapitán Josef Otisk, rotmajster Vladimír Řezníček, Josef Bierský, Josef Černota, Robert Matula. Radista Karel Svoboda pri zoskoku nenašiel svojich druhov a [[19. september|19. septembra]] [[1944]] bol zatknutý a odovzdaný gestapu. Z toho dôvodu kpt. Otisk požiadal Murzina, aby prostredníctvom svojej vysielačky požiadal londýnske MNO o vyslanie novej vysielačky a radistu.<ref name="Hrosova"/>{{rp|71}}|group=pozn.}} Po náhodnom útoku amerických bombardérov [[14. október|14. októbra]] na Magurku (piloti zrejme pokladali partizánov za nemeckú jednotku) sa Murzinovi partizáni sa obávali nechcenej pozornosti nemeckých bezpečnostných síl skúmajúcich miesto útoku, a preto sa uchýlili na základňu skupiny Wolfram na Trojačke (tu došlo aj k spojeniu s Ušiakovou skupinou). Keďže skupina Wolfram očakávala letecký výsadok zásob z Británie, dvadsaťjeden partizánov bolo prevelených z Murzinovej skupiny do Wolframu. Murzin na oplátku dostal od [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Otiska 100&nbsp;000 korún v ríšskych markách potrebných na financovanie svojich operácií.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}{{#tag:ref|Dajan Bajanovič Murzin bol kvôli prijatiu peňazí po vojne sovietskymi orgánmi vyšetrovaný a obvinený zo spolupráce s anglickými špiónmi.<ref name="Hrosova"/>{{rp|74}}|group=pozn.}} Peniaze však boli zrejme stratené alebo zničené v dôsledku prepadnutia štábu jednotky na Kněhyni alebo počas [[Operácia Tetrov|operácie Tetrov]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|304}} Jedným z partizánov preložených k výsadku Wolfram bol Stanislav Kotačka, drobný zlodej, ktorý sa pridal k partizánom, aby sa vyhol zadržaniu v koncentračnom tábore. Kvôli peniazom zavraždil Josefa Bierského z Wolframu a zbehol. Po zatknutí kriminálnou pozíciou sa sám prihlásil a ponúkol [[gestapo|gestapu]] spoluprácu. [[23. október|23. októbra]] o 4:30 viedol 300 nemeckých vojakov na Trojačku, ale partizánom sa v zlom počasí za prestrelky podarilo utiecť. Zatiaľ čo nemecké bezpečnostné sily pálili budovy a terorizovali civilistov v oblasti okolo Trojačky, Žižkovi partizáni sa oddelili od skupiny Wolfram a zriadili novú, trvalejšiu základňu v zemľanke na Čertovom Mlyne. Partizánov zásobovalo a podporovalo české civilné obyvateľstvo.<ref name="Hrosova"/>{{rp|77}} Partizánske skupiny zhromažďovali oblečenie a zásoby na zimu a prepadávali policajné stanice (prepad stanice Zubří [[15. október|15. októbra]] sa odohral v spolupráci s veliteľom stanice strážmajstrom Jánom Rychlíkom) kvôli strelným zbraniam a munícii. Od [[15. október|15.]] do [[21. október|21. októbra]] bolo prepadnutých 5 žandárskych staníc. Do konca októbra sa jednotka rozrástla na viac ako 200 mužov a žien. ===Nemecké protiopatrenia, Ušiakova smrť=== Stíhacie oddiely poriadkovej polície vykonávali nepravidelné prehliadky. [[27. október|27. októbra]] došlo pri pokuse o vyhodenie mostu pri [[Vsetín|Ústí u Vsetína]] k náhodnému stretu partizánov s hliadkou Einsatzkommanda SD I Ruhsam. V stajni pri [[Nový Hrozenkov|Novom Hrozenkove]] zhorelo 8 partizánov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|85}} V ten istý deň došlo aj ku tragickej udalosti na píle v Ratiboři, kde pri stretnutí partizánov zo skupiny Ševcova{{--}}Grekovského s neznámymi odbojármi (Vladimír Krajčík) kvôli vzájomnej nedôvere došlo k prestrelke, pri ktorej boli zabití partizáni Viktor Ševcov{{--}}Grekovskij a jeho pobočník Pavel Pimenov. V tom čase došlo k pokusu o zhodenie zbraní na Kněhyňu, no lietadlo potom ako spozorovalo blížiacich sa Nemcov, zhodenie neuskutočnilo.<ref name="Hrosova"/>{{rp|86}} [[Gestapo]] sa pokúsilo vylákať partizánskych vodcov na stretnutie s agentmi Miroslavom Jaškom a Vladimírom Hoffmanom, ktorí sa predstavili ako vodcovia komunistických odbojových skupín. [[Ján Ušiak|Ušiak]] nevedel, že takmer všetky odbojové organizácie boli infiltrované gestapom a ich členovia boli chytení a popravení. Preto súhlasil so stretnutím [[2. november|2. novembra]] na mieste neďaleko základne na Čertovom Mlyne. Bez vedomia gestapa však boli v oblasti nasadené aj protipartizánske armádne jednotky z [[Holešov|Holešova]], ktoré sa na stretnutí náhodou objavili, čím gestapu zmarili plány. Ušiak aj Murzin boli v následnej prestrelke zranení a utiekli rôznymi smermi. Nasledujúci deň došlo k nemeckému útoku na základňu v Čertovom Mlyne, kde boli zabití štyria partizáni a dvaja ďalší boli zajatí. Zvyšku partizánov pod velením Ondreja Meleka sa podarilo utiecť.<ref name="Hrosova"/>{{rp|90}} Pri presune na vsetínsko sa partizáni zastavili v [[Malá Bystřice|Malej Bystřici]]. Tu boli v stodole počas prestrelky s nemeckou hliadkou prečesávajúcou okolie zabití radisti Vladimír Kolomackij a Alexandra Timochovová a vysielačka spolu s knihami spravodajských hlásení padla do rúk Nemcov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|95}} Zraneného [[Ján Ušiak|Ušiaka]] ukrývala vo svojom dome rodina Machandrová v [[Čeladná|Čeladnej]], no [[3. november|3. novembra]] počas systematickej protipartizánskej razie spáchal samovraždu, aby sa vyhol zajatiu. Príklad veliteľa nenasledoval jeho spoločník Ján Dvořák, ktorý sa nechal zajať a vstúpil do nemeckých služieb. Murzin sa tri týždne ukrýval v lesnom kryte, ani partizáni nevedeli, kde sa nachádza.<ref name="Hrosova"/>{{rp|91}} Dňa [[3. november|3. novembra]] nariadil vyšší veliteľ SS a polície [[Karl Hermann Frank]] popravy osôb podozrivých z partizánskej činnosti ak aj osôb podozrivých z napomáhania partizánov. Telá popravených mali byť ponechané na šibenici 48 hodín. Vlna zatýkaní a popráv zdecimovala civilných podporovateľov partizánov. Hoci české policajné sily často podporovali partizánov, tí podkopávali svoju verejnú podporu krádežami a niektorí civilisti následne partizánov skutočne udávali.<ref name="Suchankova"/>{{rp|38}} Vzhľadom na rastúcu partizánsku aktivitu v oblasti Nemci umiestnili stráže na železničné mosty, aby zabránili sabotážam.<ref name="Suchankova">{{Citácia knihy|titul=Protipartyzánská operace Tetřev v roce 1944. Magisterská diplomová práca|priezvisko=Suchánková|meno=Kateřina|vydavateľ=Masarykova univerzita|miesto=Brno|rok=2013|url=https://is.muni.cz/th/ll3b3/Suchankova_DP.pdf}}</ref>{{rp|42}} ===Operácia Tetrov=== {{Infobox Bitka | konflikt = Operácia Tetrov | súčasť = [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] | obrázok = | text k obr = | dátum = [[16. november|16.]]{{--}}[[22. november]] [[1944]] | miesto = [[Moravsko-sliezske Beskydy|Beskydy]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | výsledok = Neúspech nemeckých síl | protivník1 = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] | protivník2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánsky oddiel J. Žižku | velitel1 = [[Karl Hermann Frank]],<br/>[[generál|gen.]] Windeck,<br/>[[plukovník|plk.]] Attenberg | velitel2 = [[Dajan Bajanovič Murzin]] (v čase operácie ukrývajúci sa po zranení) | straty1 = 6 mŕtvych, zranení boli 4 muži (3 v boji, 1 pri nehode) | straty2 = 8 mŕtvych a 4 zajatí, partizáni 13 až 40 civilistov zatknutých | sila1 = 13&nbsp;000 mužov | sila2 = ~ 200 mužov<ref name="Hrosova"/> }} {{Hlavný článok|Operácia Tetrov}} V dňoch [[16. november|16.]]{{--}}[[22. november|22. novembra]] [[1944]] prebehla v oblasti [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko{{--}}sliezskych Beskýd]] z iniciatívy štátneho ministra pre Čechy a Moravu [[Karl Hermann Frank|K. H. Franka]] [[operácia Tetrov]] ({{vjz|ces|Operace Tetřev}}, {{vjz|deu|Operation Auerhuhn}}), najväčšia protipartizánska operácia na území [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] za celé obdobie [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="Suchankova"/> [[16. november|16. novembra]] ráno Nemci uzavreli kordónmi oblasť vymedzenú mestami [[Rožnov pod Radhoštěm|Rožnov]], [[Frenštát pod Radhoštěm|Frenštát]], [[Čeladná]], [[Staré Hamry]] a chata Bečvice. <ref name="Suchankova"/>{{rp|49}} 55-kilometrový kordón bol starostlivo monitorovaný a nikomu nebol povolený vstup ani výstup; používal sa systém hesiel, aby sa zabránilo partizánom vydávať sa za nemeckých vojakov.<ref name="Suchankova"/>{{rp|50}} Veliteľ, generálporučík Hans Windeck, plánoval vytlačiť partizánov z hustých lesov na východe uzavretej oblasti do otvorenejších oblastí na západe<ref name="Suchankova"/>{{rp|52}} a tam rozhodne zničiť partizánov Wolfram aj Žižku. [1] Nemci do operácie nasadili približne 13&nbsp;000 vojakov a policajtov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|96-99}} Avšak čiastočne kvôli nepriaznivému počasiu nebol kordón taký nepriepustný, ako Nemci zamýšľali, a miestne obyvateľstvo pomáhalo partizánom po nociach unikať.<ref name="Suchankova"/>{{rp|68-69}} Slabá koordinácia medzi Wehrmachtom a policajnými silami brzdila účinnosť operácie.<ref name="Suchankova"/>{{rp|68-69}} Georg Attenberger, dôstojník SS zapojený do operácie, obviňoval tiež nedostatočný výcvik jednotiek [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] <ref name="Suchankova"/>{{rp|72}} a lenivosť polície.<ref name="Suchankova"/>{{rp|74}} Pri rozsiahlom nasadení nemeckých síl bolo zabitých iba osem partizánov a zajatí a popravení 13 až 40 podozriví civilní podporovatelia za cenu šiestich zabitých a troch zranených nemeckých vojakov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|100}} Po operácii nebola v oblasti kordónu hlásená žiadna partizánska aktivita, ale mimo nej sa zintenzívnila. [1] Žižkova brigáda stratila svoju základňu, zásoby a rádiové spojenie s Červenou armádou.<ref name="Suchankova"/>{{rp|76-77}} Nemecká demonštrácia sily odradila civilné obyvateľstvo od poskytovania jedla a spravodajských informácií partizánom.<ref name="Suchankova"/>{{rp|76}} Aby toho nebolo málo, osud veliteľov jednotky zostal neznámy. Trvalo ďalšie dva týždne, kým bol Murzin, preživší veliteľ, transportovaný do novej operačnej oblasti partizánov v [[Hostýnsko-vsetínská hornatina|Hostýnsko-Vsetínskych]] horách.<ref name="Hrosova"/>{{rp|108}} ===Reorganizácia=== Okamžite po [[Operácia Tetrov|operácii Tetrov]] sa partizánska jednotka nachádzala v kríze. Velitelia boli nezvestní, vysielačka stratená. Najmä slovenskí partizáni sa vracali na Slovensko.{{#tag:ref|Ondrej Melek, trpiaci omrzlinami a zápalom pľúc prečkal do jari v úkryte u českých vlastencov, potom sa pripojil k partizánskej jednotke „[[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]]“, ktorá sa v tom čase presunula na Moravu.<ref name="Hrosova"/>{{rp|106}}|group=pozn.}} Iniciatívu prevzali odlúčené skupiny Stepanova a Ševcova-Grekovského, ktoré pôsobili mimo oblasti zasiahnutej [[Operácia Tetrov|operáciou Tetrov]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|107}} [[24. november|24. novembra]] objavili partizáni Konstantin Arzamazcev a Emil Muroň v chalupe drevára Jindřicha Tkáča zraneného Murzina a zariadili jeho presun.<ref name="Hrosova"/>{{rp|111}} Murzin, ktorý bol pri [[Pozděchov|Pozděchove]] [[11. január|11. januára]] v prestrelke druhý krát zranený, postupne prevzal velenie (počas druhého zranenia jednotke velil I.P.Stepanov).<ref name="Hrosova"/>{{rp|155}} Jednotka bola reštrukturalizovaná a jej taktický prístup zmenený. Bola rozdelená do menších skupín, ktoré boli rozmiestnené po širšej oblasti a vyhýbali sa príliš dlhému zotrvaniu na jednom mieste.<ref name="Hrosova"/>{{rp|117}} Väčšinu veliteľských pozícií obsadili utečení sovietski vojnoví zajatci, ktorí mali viac vojenských skúseností. [[6. január|6. januára]] [[1945]] sa podarilo Murzinovi odoslať rádiogram prostredníctvom radistu sovietskej parašutistickej skupiny Lúč. {{Citát|Murzin z oddielu Ušiaka cez skupinu NKVD Lúč dňa 6. januára oznámil, že oddiel Ušiak bol rozbitý, radisti zabití, sám Murzin zranený, ale po uzdravení zhromaždil brigádu o počte 800 osôb. Očakáva náklad a radistov.|Záznam o rádiograme, VHÚ{{--}}VHA Praha. Fond [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]], kartón 2<ref name="Hrosova"/>{{rp|117}}}} Od tohto dátumu je oddiel považovaný za [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánsku brigádu]]. Do konca vojny bola veliteľská štruktúra do značnej miery decentralizovaná a brigáda pôsobila na rozsiahlom území vo východnej a strednej Morave.<ref name="Hrosova"/>{{rp|156}} Na základe Fondu partizánskych jednotiek Vojenského historického archívu Praha tvorili brigádu okrem štábu nasledovné oddiely:<ref name="Hrosova"/>{{rp|119-120}} {| class="wikitable" |- | ! Oddiel ! Veliteľ |- | 1. | Bojkovice | [[mjr.]] Josef Tomečka a Karel Hřib |- | 2. | Gába{{--}}Pala | Jaroslav Pala a Valentin Gába |- | 3. | Garnarcz{{--}}Jablůnka | [[práporčík]] Alois Garnarcz |- | 4. | Hoštálková{{--}}Češek | Jaroslav Češek |- | 5. | Hoštálková{{--}}Žůrek | četnický strážmajster Jan Žůrek |- | 6. | Horní Lapač | František Fuksa a [[Poručík|por.]] Nikolaj Grivačevskij |- | 7. | Jaroš{{--}}Žižka 10 | Jaromír Palát |- | 8. | Jablůnka | četnický strážmajster Jindřich Švidrnoch |- | 9. | Kuriněnko | Antonín Michalčík, [[npor.]] Dmitrij Kuriněnko, rotný Nikolaj Jastrebov |- | 10. | Laža{{--}}Hovězí | Josef Laža, Pavel Laža<ref name="Hrosova"/>{{rp|130}} |- | 11. | Liptál{{--}}Daňa | Zachar Sirotin a Vladislav Daňa |- | 12. | Liptál{{--}}Mika | Stanislav Mika |- | 13. | Míša | Karel Bubeníček |- | 14. | Moskalenko | Alexandr Dolinov, Petr Moskalenko |- | 15. | Jan Žižka moravskosliezsky | Josef Čapka |- | 16. | Nový Hrozenkov | Ladislav Tomanec |- | 17. | Olga | Josef Houfek a Olga Františáková |- | 18. | Orol | Ferdinand Málek{{--}}Malinovský |- | 19. | Ploština | Nikolaj Kostin, Grigorij Slepcov{{#tag:ref|Grigorij Slepcov bol [[21. december|21. decembra]] zajatý a dopravený [[gestapo|gestapom]] do vizovickej nemocnice. Tu boli lekári vystavení provokatérom [[Gestapo|gestapa]] vydávajúcim sa za partizánov. Po odhalení provokácie bolo jasné, aký osud čaká Slepcova. Partizánom v spolupráci so zdravotníkmi sa ho však podarilo z nemocnice uniesť. Slepcov sa stal veliteľom oddielu Ploština potom, ako sa [[10. apríl|10. apríla]] pri neopatrnej manipulácii s pancierovou päsťou zranil veliteľ oddielu Nikolaj Kostin a po utrpení devastačných poranení dolných končatín sa sám zastrelil.<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}}|group=pozn.}} |- | 20. | Prápor T. G. Masaryka{{--}}Ivan | Jan Úlehla |- | 21. | Prlov | Petr Buďko |- | 22. | Prostějov | Josef Knoll |- | 23. | Staré Město | Josef Němeček |- | 24. | Suchá Loz | Leonid Voronin |- | 25. | Třešť | František Němec |- | 26. | Václavík{{--}}Hranice | Jaroslav Václavík |- | 27. | Valašská Polanka | Jaroslav Surovec |- | 28. | Vizovice | [[Major|mjr.]] Zdeněk Knoll |- | 29. | Zádveřice | Jan Mikeska |- | 30. | Zašová | Ludvík Kubját |- | 31. | Zděchov | Jan Ondrovčák |- | 32. | Skalský Lang{{#tag:ref|Materiály k oddielu Skalský Lang sa stratili ešte pred rokom [[1975]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|120}}|group=pozn.}} | |} S rastúcim počtom partizánov v brigáde sa Murzin rozhodol obmedziť počet partizánov prijímaných do lesných jednotiek kvôli obmedzeným zásobám potravín a zbraní. Prednosť mali utečení vojnoví zajatci a českí členovia odboja, ktorí boli odhalení a vyhýbali sa zatknutiu.<ref name="Hrosova"/>{{rp|130}} Tí, ktorí boli odmietnutí, dostali pokyn, aby si v mestských oblastiach založili vlastné partizánske jednotky. Niektorí členovia žili dvojitým životom a k partizánom sa pridávali len na nočné razie.<ref name="Hrosova"/>{{rp|133}} Začiatkom februára [[1945]] oddiel Aloisa Garnarcza priviedol do brigády 11 Belgičanov, ktorí boli mobilizovaní Nemcami v rámci polovojenskej organizácie „Technische Nothilfe“ a boli poverení ochranou jablůneckej zbrojovky. Belgičania pri prechode k partizánom priniesli aj obsah skladišťa zbraní (3 ťažké guľomety, 20 pušiek, 12 bedničiek ručných granátov, 5&nbsp;000 nábojov pre guľomety, mínomet bez mín).<ref name="Hrosova"/>{{rp|139}} ===Partizánska činnosť=== ====Sabotáže a bojové operácie==== Rozsah brigádnych operácií bol obmedzený dostupnosťou výzbroje. Po [[Operácia Tetrov|operácii Tetrov]] bola brigáda rozptýlená a stratila väčšinu munície a výbušnín.<ref name="Hrosova"/>{{rp|164}} Preto boli partizáni v decembri nútení zamerať sa na konsolidáciu a získavanie zbraní, pričom útočné operácie sa od januára postupne zvyšovali.<ref name="Hrosova"/>{{rp|171, 176}} Počas prvých mesiacov roku [[1945]] prechádzalo cez operačnú oblasť brigády alebo sa v nej nachádzalo mnoho ustupujúcich nemeckých a maďarských jednotiek. To viedlo k získaniu veľkého množstva zbraní z prepadov; demoralizovaní maďarskí vojaci často vymieňali svoje zbrane za jedlo alebo nápoje.<ref name="Hrosova"/>{{rp|180, 196}} Partizáni sa vyhýbali priamym stretnutiam s väčšími nemeckými jednotkami a sabotovali železnice, mosty, telekomunikácie a elektrické vedenia v továrňach.<ref name="Hrosova"/>{{rp|171, 176}} Najdôležitejšie operácie brigády boli vykonané pomocou improvizovaných výbušných zariadení . Väčšina výbušnín bola buď odobratá nemeckým silám, alebo civilistom. Napríklad [[25. január|25. januára]] bolo ukradnutých 600 kg trhavín zo skladu firmy F. Dvořák vo [[Valašské Meziříčí|Valašskom Meziříčí]] pôvodne určenej pre kameňolom.<ref name="Hrosova"/>{{rp|176}} Odborníci na výbušniny boli väčšinou českí civilisti, ktorí sa pridali k brigáde. <ref name="Hrosova"/>{{rp|176-177}} Od marca [[1945]] sa útoky a prepady diali denne.<ref name="Hrosova"/>{{rp|210}} Keď [[26. apríl|26. apríla]] frontová línia dosiahla operačnú oblasť brigády, partizáni sa zúčastnili frontových operácií. Mnohí sa potom pridali k armádnym jednotkám v ich kampani ďalej na západ, kde boli využívaní najmä ako ozbrojení spravodajskí pracovníci.<ref name="Hrosova"/>{{rp|217}} [[Súbor:Brankovice - partyzánský pomník.jpg|vpravo|náhľad|alt=Pamätník oddielu Olga|Pamätník padlým členom oddielu Olga, ktorý zajal generálporučíka [[Dietrich von Müller|Dietricha von Müllera]], veliteľa nemeckej 16. tankovej divízie]] Najvýznamnejšie bojové a sabotážne akcie brigády po jej konsolidácii: * [[2. január]] [[1945]] prvá železničná sabotáž, vykoľajenie vlaku a poškodenie trate pri [[Hustopeče nad Bečvou|Hustopečích nad Bečvou]]. Karel Bartoněk pôsobiaci v oddieli Dolinov{{--}}Moskalenko sa postupne vypracoval na najvýznamnejšieho diverzanta z radov českých odbojárov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|173-175}} * [[9. január]] [[1945]] železničná sabotáž, vykoľajenie vlaku, poškodenie lokomotívy a trate medzi stanicami Špičky a Milotice nad Bečvou.<ref name="Hrosova"/>{{rp|175}} * [[28. január]] [[1945]] výbuch v škole v [[Hošťálková|Hošťálkovej]], v ktorej sídlil oddiel [[Schutzstaffel|SS]]. Osem príslušníkov oddielu bolo zranených.<ref name="Hrosova"/>{{rp|178}} * [[13. január]] [[1945]] prepad nemeckej hliadky v ubytovni v obci Hovězí oddielom Pavla Lažu. Ukoristených 6 pušiek, 300 nábojov, 1 Nemec zranený.<ref name="Hrosova"/>{{rp|181}} * [[18. január]] [[1945]] prepad ustupujúcej maďarskej jednotky v obci Rakové u Vizovíc oddielom Pavla Lažu. Ukoristené 2 pušky, automat, munícia. Štefan Jurinec, maďarský zbeh srbskej národnosti prijatý do oddielu.<ref name="Hrosova"/>{{rp|181}} * [[26. februára]] [[1945]] partizánsky oddiel Olga na stanici [[Morkovice-Slížany|Morkovice]] vypustili z odstaveného cisternového vlaku pohonné hmoty.<ref name="Hrosova"/>{{rp|198}} * [[2. apríl]] [[1945]] vykoľajenie lokomotívy a dvoch vagónov pri Černotíne.<ref name="Hrosova"/>{{rp|206}} * [[4. apríl]] [[1945]] diverzia na trati [[Přerov]]{{--}}[[Lipník nad Bečvou]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|206}} * [[10. apríl]] [[1945]] prepad práporu [[Schutzstaffel|SS]] sídliaceho v Loučke. Ukoristené veľké množstvo zbraní. Pri odnášaní koristi slúžili ako nosiči zajatci. Pri pokuse o ich útek došlo k prestrelke, zahynul komisár brigády I. P. Stepanov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|207}} * [[18. apríl]] [[1945]] diverzný oddiel Karla Bartoňka zničil lokomotívu, nákladné vagóny s vojenským materiálom a trať v úseku [[Černotín]]{{--}}Špičky. Diverzia je hodnotená ako najúspešnejšia železničná diverzia brigády.<ref name="Hrosova"/>{{rp|206}} * [[18. apríl]] [[1945]] železničná diverzia oddielu zo Starého Města, vykoľajenie vlaku bez použitia trhavín demontovaním výhybky pri Babiciach.<ref name="Hrosova"/>{{rp|211}} * [[19. apríl]] [[1945]] zajatie generálporučíka [[Dietrich von Müller|Dietricha von Müllera]], veliteľa nemeckej 16. tankovej divízie, samostatne operujúcim partizánskym oddielom Olga brigády. Zrejme najvýznamnejšia akcia brigády.<ref name="Hrosova"/>{{rp|209}} * [[2. máj]] [[1945]] prestrelka skupiny partizánov pod velením Františka Fuksy s ustupujúcimi Nemcami pri Zboženských rybníkoch.<ref name="Hrosova"/>{{rp|224}} * [[2. máj]] [[1945]] prepad nemeckej spojovacej jednotky pri Pozděchove oddielom Petra Buďka. 26 mŕtvych Nemcov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|224}} * [[3. máj]] [[1945]] boj oddielu pod velením Vasilija Lavriščeva pri [[Vizovice|Vizoviciach]], Lavriščev v boji padol.<ref name="Hrosova"/>{{rp|224}} * [[4. máj]] [[1945]] povstanie organizované skupinou Valentina Gábu vo [[Vsetín|Vsetíne]], oslobodenie mesta v spolupráci s [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádnym zborom]] postupujúcim od Slovenska.<ref name="Hrosova"/>{{rp|225}} * [[4. máj]] [[1945]] nástup brigády k plánovanému útoku na [[Zlín]], ten bol oslobodený útokom [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|225}} ====Výzvedná činnosť==== Okrem narušenia nemeckého tyla bol ďalším strategickým cieľom brigády zhromažďovanie spravodajských informácií. Účinnosť spravodajskej podpory sovietskeho vojnového úsilia sa výrazne znížila stratou rádiového spojenia [[12. november|12. novembra]] [[1944]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|230-231}} Od decembra bol štáb brigády opäť krátku dobu v kontakte s [[Červená armáda|Červenou armádou]] pomocou vysielačky spravodajskej jednotky Lúč, vysadenej do oblasti letecky [[20. december|20. decembra]] [[1944]].{{#tag:ref|Rokovanie partizánov [[22. december|22. decembra]] s výsadkom Luč bolo prerušené príchodom nemeckej jednotky. V prestrelke bol zranený a neskôr zraneniam podľahol komisár Bašinskij. Výsadok Luč sa v januári na základe svojich rozkazov presúval na [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskú vysočinu]]. Tam mala nadviazať spoluprácu s oddielom Jermak, no pri stretnutí [[17. február|17. februára]] pri obci Osiky došlo v atmosfére nedôvery a podozrievavosti voči provokatérom k prestrelke a výsadkári skupiny Luč boli partizánmi zastrelení.<ref name="Hrosova"/>{{rp|236}}|group=pozn.}} Prerušenie komunikácie si však vyžiadalo aj obdobie obnovy dôvery; počas týždňov rádiového ticha sa sovietski velitelia domnievali, že jednotka bol zlikvidovaná.<ref name="Hrosova"/>{{rp|230-231}} Navyše medzi brigádou a spravodajskými dôstojníkmi [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] panovala rivalita.<ref name="Hrosova"/>{{rp|257}} Po odchode skupiny Luč aj s vysielačkou bol podniknutý pokus o zhodenie vysielačky pre brigádu Jana Žižky, no vysielačka pristála omylom na strome v centre obce Kateřinice a bola zaistená Nemcami. <ref name="Hrosova"/>{{rp|237}} Pravidelné spojenie bolo zabezpečené až od [[2. marec|2. marca]] prostredníctvom vysielačky ďalšieho sovietskeho spravodajského výsadku „Naďožnyj“.<ref name="Hrosova"/>{{rp|242-243}} Vysielačka sídlila vo vile vo [[Fryšták|Fryštáku]] v miestnej časti Žabárna, kde pôsobila až do nemeckého prepadu [[31. marec|31. marca]]. Pri prepade boli zabité radistky Naděžda Kolbinová a Nina Dunajská, Nemci však vysielačku ukrytú v dome nenašli a tá bola [[2. apríl|2. apríla]] partizánmi z opusteného domu odvezená.{{#tag:ref|[[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)|Jaroslav Pospíšil]] obviňuje zo zrady radistiek (a ďalších zrád) Františka Foukala, majiteľa domu na Žabárne.<ref name="Pospisil"/>{{rp|371-376}} |group=pozn.}} Medzitým ale [[18. marec|18. marca]] (podľa iných prameňov [[25. marec|25. marca]]) bola zhodená aj ďalšia rádiostanica, tentoraz pre potreby brigády, spolu s radistkou Sofiou Kolevatovou.<ref name="Hrosova"/>{{rp|257}} Partizáni zhromažďovali informácie o pozíciách, výzbroji a sile nemeckých jednotiek, umiestnení zbrojníc a skladov, polohe opevnení a správy o stave letísk, pohybov a prepravy nemeckých jednotiek. Poskytovali sa aj informácie o etnických Nemcoch, českých kolaborantoch a informátoroch, ako aj o bojových operáciách samotnej brigády a jej civilných podporovateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|255}} Veľa dôležitých spravodajských informácií pochádzalo od protektorátnej polície, ktorej niektorí členovia aktívne pomáhali partizánom tým, že spôsobovali odklony pri raziách alebo bojovali po boku partizánov. Najcennejším zdrojom spravodajských informácií pre brigádu však bol veliteľ nemeckých kasární v Holešove, major Josef Hübner. Hübner využíval svojho osobného vodiča, antifašistu Hansa Kochera, na odovzdávanie informácií o plánovaných raziách a odhaľovaní členov odboja.<ref name="Hrosova"/>{{rp|260-261}} ===Nemecké protiopatrenia=== [[Súbor:Ploština.jpg|vpravo|náhľad|alt=Pamätník na mieste Nemcami vypálenej osady Ploština|Pamätník na mieste Nemcami vypálenej osady Ploština]] Nemecké okupačné sily premiestnili už v decembri [[1944]] na Moravu čatu Waffen-SS, 3. skupinu špeciálnych operácií, spolu s 20. policajným plukom SS. 31. skupina špeciálnych operácií mala skúsenosti s protipartizánskym bojom z predchádzajúcich pôsobení v Juhoslávii a bola známa aj svojou brutalitou voči českým civilistom.<ref name="Hrosova"/>{{rp|165}} Nemecké sily vraždili civilistov podozrivých z podpory partizánov, niekedy ubili tehotné ženy na smrť<ref name="Hrosova"/>{{rp|184}}{{#tag:ref|[[31. január|31. januára]] na paseke Končiny príslušníci oddielu SD ZbV 31 zatkli pri pátraní po oddiele Olga tehotnú Emiliu Londonovú a tá bola následne napriek svojmu stavu popravená.<ref name="Hrosova"/>{{rp|185}}|group=pozn.}} a podozrivých zaživa upálili. Nemecká kontrarozviedka tiež použila falošnú partizánsku jednotku pozostávajúcu zo 16 vojakov [[Ruská oslobodenecká armáda|Ruskej oslobodeneckej armády]] vedenú etnickým Nemcom Walterom von Proskowitz hovoriacim česky, ktorí sa pokúsili infiltrovať brigádu, no pri stretnutí [[25. február|25. februára]] na chate Šanghaj na Trojáku boli odhalení a zlikvidovaní.{{#tag:ref|Pri stretnutí s vlasovcami na chate Šanghaj na Trojáku bol ušetrený istý Nikolaj na príhovor partizána Dolinova pochádzajúceho z vedľajšej dediny. Nikolaj vstúpil k partizánom, ale opäť dezertoval. Dolinov šiel ohlásiť dezerciu Murzinovi a priznal svoju vinu pri obhajovaní Nikolaja. Murzin ho následne zastrelil. Veliteľom diverzného oddielu sa stal Petr Moskalenko.<ref name="Hrosova"/>{{rp|192}}|group=pozn.}} Falošná partizánska jednotka zložená z členov ZbV-Kommanda 43 bola nasadená aj [[29. apríl|29. apríla]] [[1945]] v obci Salaš, kde postrieľala 19 miestnych občanov uchádzajúcich sa o vstup k partizánom.<ref name="Hrosova"/>{{rp|210}} V čase blížiaceho sa frontu boli protipartizánske sily posilnené čatou [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] ubytovanou v kaštieli vo [[Vizovice|Vizoviciach]], kde už bola oveľa početnejšia jednotka SD ZbV 31 Obst. Ericha Wieneckeho. Tieto jednotky vystupňovali teror a spoločnými silami vypálili [[19. apríl|19. apríla]] osady [[Vypálenie Ploštiny|Ploštinu]], kde zahynulo 9 pasekárov z osady a 15 občanov okolitých obcí,<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}} a [[23. apríl|23. apríla]] [[Vypálenie Prlova|Prlov]], kde za účasti bývalého partizána{{--}}zradcu Oškeru bolo zabitých 23 osôb.<ref name="Hrosova"/>{{rp|329}} Poslednými obeťami nacistického teroru sa stali obyvatelia Vařákových Pasek, ktoré boli vypálené [[2. máj|2. mája]] [[1945]] a zavraždení boli 3 muži a 1 žena.<ref name="Hrosova"/>{{rp|334}} ==Dohra== Brigáda bola demobilizovaná [[26. máj|26. mája]] [[1945]], pričom bola nasadená v dňoch bezprostredne po vojne ako bezpečnostná sila pátrajúca po nemeckých vojakoch ukrývajúcich sa v moravských horách a lesoch.<ref name="Hrosova"/>{{rp|126}} Podľa Murzinovej povojnovej správy mala brigáda k [[5. máj|5. máju]] [[1945]] 1&nbsp;232 ľudí. Celkovo v nej bojovalo 1&nbsp;533 osôb, z ktorých 304 bolo zabitých a 208 zranených. Najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Československa, sovietskych občanov bolo 257, ďalších 46 partizánov pochádzalo z iných národov (nemeckí antifašisti, Belgičania, Maďari, Rumuni).<ref name="Hrosova"/>{{rp|156}} Významný počet partizánov a mnohí z tých, ktorí im pomáhali, boli ženy. Čo sa týka bilancie bojovej činnosti, základom býva prehľad spracovaný výkonným dôstojníkom brigády Josefom Vávrom{{--}}Staříkom spracovaný po vojne pre Ministerstvo národnej obrany. Tento prehľad však vykazuje významné nedostatky, uvádza významné akcie, ktoré sa neuskutočnili (napr. vykoľajenie nemeckého vojenského transportu [[30. september|30. septembra]] [[1944]] pri [[Přerov|Přerove]], prepady nemeckých kolón [[3. október|3.]] a [[4. október|4. októbra]] [[1944]] pri [[Lidečko|Lidečku]]), naopak neuvádza zásadné akcie akými bol najväčší boj partizánov na území [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] [[25. september|25. septembra]] [[1944]] pri [[Velké Karlovice|Velkých Karloviciach]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|161}} Nadhodnotené údaje prináša aj záverečná časť hlásenia veliteľa brigády Dajana Bajanoviča Murzina, ktorý udáva 4&nbsp;179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1&nbsp;017 ranených nepriateľov.<ref name="Hrosova"/>{{rp|163}} Československá vláda priznala 1&nbsp;116 členom štatút partizána, viac ako ktorejkoľvek inej partizánskej jednotka v Čechách<ref name="Hrosova"/>{{rp|158}} a brigáda bola jediná spomedzi jednotiek pôsobiacich v Čechách a na Morave ako celok vyznamenaná [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československým vojnovým krížom 1939]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|336}} Brigáda je vnímaná kontroverzne. Zatiaľčo komunistický režim oslavoval sovietskych partizánov vrátane brigády Jana Žižku, po novembri [[1989]] boli partizáni často opisovaní ako opilci, dobrodruhovia a banditi, ktorí predstavovali pre miestne obyvateľstvo väčšiu hrozbu ako nemeckí okupanti. Kriticky sa vyjadroval najmä [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)|Jaroslav Pospíšil]], český právnik a spisovateľ, ktorý sa venoval pôsobeniu brigády vo svojich dielach z oblasti literatúry faktu.<ref name="Pospisil">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> Jednotka navyše po zabití [[Ján Ušiak|Jána Ušiaka]] a stiahnutí slovenských partizánov na Slovensko mala pod velením Murzina sovietsky charakter. Partizáni skutočne okrádali miestne obyvateľstvo, ak ich nechcelo zásobovať dobrovoľne,<ref name="Suchankova"/>{{rp|38,42}}{{#tag:ref|[[9. december|9. decembra]] bola v Bílovej prepadnutá Nemcami skupina partizánov na základe udania Jaroslava Růčku. Deň predtým jeho otcovi partizáni vzali prasa a údajne sa cena dva tisíc korún, ktorú partizáni zaplatili, zdala Růčkovcom prinízka, no nevymohli viac, takže na druhý deň šiel Jaroslav Růčka nahlásiť udalosť. Pri prestrelke zahynul nielen útočiaci strážmajster četníctva Göbel, ale aj matka Aloisie Růčková a Jaroslav bol zranený.<ref name="Hrosova"/>{{rp|170}} Podľa očitej svedkyne Jindřišky Růčkovej však udalosť prebehla inak. Růčkovci nechceli vydať prasnicu partizánom, lebo mala mladé, ktoré by bez nej zahynuli. Partizáni však nevzali ovce ponúkané ako náhradu a zabili prasnicu. Potom, čo sa dozvedeli, že Jaroslav ich šiel udať, počkali naňho, pobodali ho a zastrelili aj jeho matku a dom Růčkovcov zapálili.<ref name="Pospisil"/>{{rp|113}}|group=pozn.}}{{#tag:ref|Partizáni, kým mali hotovosť, za jedlo platili, zároveň vydávali potvrdenia o zabratí potravín, odevov, obuvi, aby chránili obyvateľov pred represáliami. Po vojne vyplácalo ministerstvo obrany postihnutým občanom náhrady. Písomnosti však boli nenávratne zničené pri povodni v roku [[2002]] pred riadnym archívnym spracovaním.<ref name="Hrosova"/>{{rp|303}}|group=pozn.}} popravovali nemeckých zajatcov a vykonávali popravy civilistov podozrivých z kolaborácie, z ktorých niektorí sa ukázali byť nevinní. Partizán a spisovateľ [[Ladislav Mňačko]] sa vyrovnáva so svojou vinu a vinou partizánov na smrti pasekárov v Ploštine v románe ''„Smrť sa volá Engelchen“''.<ref name="Mnacko">{{Citácia knihy|titul=Smrť sa volá Engelchen|priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1959}}</ref> Pôsobenie brigády bolo aj kvôli nastupujúcemu negatívnemu hodnoteniu brigády v roku [[2012]] detailne spracované za podpory organizácií ''Český svaz bojovníků za svobodu'', ''Sdružení domácího odbje a partyzánů'' a ''Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky'' v ucelenej knižnej publikácii ''„Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)“'', pripravenej aj na základe zozbieraných spomienok a materiálov členov brigády a ich dedičov.<ref name="Hrosova"/> Brigáda bola jedinou partizánskou jednotkou, ktorej sa počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] podarilo preniknúť na územie [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] a s výnimkou záverečných oslobodzovacích bojov má na konte najväčšie bojové vystúpenie proti nacistom, ktoré sa odohralo na území Čiech a Moravy. Jej sedemmesačné pôsobenie v krajne nepriaznivých protektorátnych podmienkach je dôkazom odhodlania bojovníkov proti nacizmu.<ref name="Hrosova"/>{{rp|335}} ==Významní členovia== * [[Alexander Dubček]] nakrátko vstúpil do brigády v auguste [[1944]].<ref name="Kirschbaum">{{Citácia knihy|titul=A History of Slovakia: The Struggle for Survival.|priezvisko=Kirschbaum|meno=Stanislav J.|vydavateľ=St. Martin's Press|rok=2016|isbn=9781250114754|url=https://books.google.com/books?id=hzb-CwAAQBAJ}}</ref> * [[Ladislav Mňačko]] vstúpil do oddielu Ploština v marci [[1945]]<ref name="Hrosova"/>{{rp|136}} == V umení == V roku [[1959]] [[Ladislav Mňačko]] vydal román ''Smrť sa volá Engelchen'' opierajúci sa o autorove vlastné skúsenosti z vojny, preložený do mnohých svetových jazykov; opisuje osud valašskej obce Ploštiny, spojený s problematikou partizánskeho hnutia na moravsko-sliezskom pomedzí; výborne psychologicky prekreslení hlavní hrdinovia – partizán Voloďa (zosobnenie autora, ktorý sa vyrovnáva s tým, že partizáni Ploštinu opustili a tým vydali dedinčanov napospas perzekúciám) a židovka Marta, ktorá ho miluje, no získava pre partizánov správy od Nemcov za cenu intímneho vzťahu s gestapákom.{{#tag:ref|Ladislav Mňačko dáva osobe zodpovednej za ploštinský masaker meno ''„Engelchen“'' a dôstojník SS je popísaný ako výrobca huslí z Klingenthalu. Reálnym páchateľom bol [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], ktorý bol po vojne v Bratislave odsúdený (nie za zločiny v Ploštine) na 6 rokov, bol naverbovaný ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a v roku 1954 mu bol československými úradmi umožnený odchod do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. [[Kurt Werner Tutter|Tutterova]] vina vyšla najavo v roku [[1962]], no po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo trestné stíhanie prerušené. Zostáva nejasné, či úplne odlišný pôvod pripisovaný vojnovému zločincovi v literárnej fikcii bol úmyselný alebo náhodný.<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref>{{rp|238}}|group=pozn.}} Na námet Mňačkovho románu nakrútil najskôr [[Ivan Balaďa]] v roku [[1960]] rovnomenný televízny film<ref name="csfd1960">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť sa volá Engelchen (TV film) | url = https://www.csfd.cz/sk/film/223650-smrt-sa-vola-engelchen/prehlad/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref>, v roku [[1963]] režiséri [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]] nakrútili celovečerný film.<ref name="csfd1963">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt si říká Engelchen | url = https://www.csfd.cz/film/5002-smrt-si-rika-engelchen/prehled/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Žižka]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] 672l16wpnznnotxeboj56sxwv07ijuo 4 750309 8227209 8219265 2026-06-01T20:56:37Z Jetam2 30982 akt 8227209 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipride.gif|200px|right|thumb|Logo Wikipédie vo farbách rôznych vlajok patriacim komunitám v rámci LGBT+.]] {{Skratka|[[WP:WLP]]}} '''Wiki miluje pride''' (WMP; {{vjz|eng|Wiki Loves Pride}}, WLP) je kampaň zameraná na tvorbu článkov o [[LGBT|LGBT+]] témach, ľuďoch a histórii. WMP je súčasťou medzinárodnej kampane [[meta:Wiki Loves Pride|Wiki Loves Pride]], organizovanej [[meta:Wikimedia LGBT+|Wikimediou LGBT+]] od roku 2014, ktorá sa typicky koná v júni a októbri, pretože tieto mesiace sú historicky spojené s LGBT+ kultúrou. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] je organizovaná [[Wikimedia Slovensko|Wikimediou Slovensko]] a v júni 2026 prebehne prvý ročník kampane. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- | [[Wikipédia:Wiki miluje pride/2026|2026]] | ''práve prebieha'' | 0 | ''práve prebieha'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Pride Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje pride| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] ic6z9kpoyv5dkp9v3rh36e7pz2gvr6y 0 750415 8227212 8226881 2026-06-01T20:58:32Z Martingazak 234259 Linka 8227212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Vypálenie Ploštiny |súčasť=[[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok=Ploština.jpg |text k obr=Pamätník na mieste vypálenej osady Ploština |dátum=[[19. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Drnovice (okres Zlín)|Ploština]] |výsledok = Vypálená osada |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Rota oddielu zvláštneho určenia [[Sicherheitsdienst|SD]] ZbV 31,<br/> [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] čata [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] jednotka zlínskeho [[gestapo|gestapa]] |protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} oddiel Ploština [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|partizánskej brigády Jana Žižku]] (nezasiahol do boja) |velitel1=[[Walter Pawlofski]]<br/>[[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]] |velitel2=Grigorij Slepcov |straty1=žiadne |straty2=celkovo 24 civilných obetí na Ploštine a Ryliskách{{#tag:ref|Ryliska boli osada asi 500m juhozápadne od Ploštiny.|group=pozn.}} a 4 zabití cestou, vypálená osada Ploština |sila1=okolo 180{{--}}200 mužov |sila2= }} '''Vypálenie Ploštiny''' bolo represívnou nemeckou akciou proti civilným podporovateľom partizánskeho oddielu Ploština [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|partizánskej brigády Jana Žižku]], ktorú vykonali [[19. apríl|19. apríla]] [[1945]] vo [[Moravské Valašsko|valašskej]] pasekárskej osade Ploština obce [[Drnovice (okres Zlín)|Drnovice]] príslušníci nemeckého oddielu zvláštneho určenia [[Sicherheitsdienst|SD]] ZbV 31 a [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] spolu s príslušníkmi zlínskeho [[Gestapo|gestapa]]. Zastrelených alebo upálených bolo 24 civilistov a osada bola vypálená.<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref>{{rp|323-328}} == Predohra == Partizáni [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|brigády Jana Žižku]] vstúpili do života pasekárov z osady Ploština už v decembri [[1944]]. V osade sa usídlil oddiel nazvaný po osade „Ploština“. V apríli vstupovali do oddielu noví členovia. Kvôli potenciálnym konfidentom a zradcom platila zásada, že kým sa nováčikovia neosvedčili v boji, boli pod nepozorovaným dozorom.<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}} [[10. apríl|10. apríla]] [[1945]] sa pri neopatrnej manipulácii s pancierovou päsťou zranil veliteľ oddielu Nikolaj Kostin a po utrpení devastačných poranení dolných končatín sa sám zastrelil. Veliteľom oddielu sa stal Grigorij Slepcov. Počas týchto udalostí, kedy poklesla disciplína a ostražitosť, dezertovali dvaja čerství nováčikovia oddielu Oldřich Baťa a František Machů, konfidenti [[gestapo|gestapa]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}} Informácie o partizánoch v Ploštine nezávisle získali aj príslušníci zlínskeho oporného bodu oddielu pre zvláštne použitie 31 pod velením SS{{--}}Obersturmführera E. Weineckeho.<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}} ==Vypálenie Ploštiny== [[19. apríl|19. apríla]] sa uskutočnila na vizovickom zámku porada príslušníkov [[Gestapo|gestapa]] a [[Schutzstaffel|SS]] za účasti oboch konfidentov [[Gestapo|gestapa]] Oldřich Bati a Stanislava Machů, od ktorých získali informácie velitelia čaty [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskeho oddielu Josef]] Walter Pawlovski a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]]. Z [[Vizovice|Vizovíc]] vyrazilo asi 180{{--}}200 mužov a v troch skupinách od [[Pozděchov|Pozděchova]], [[Vysoké Pole|Vysokého Pole]] a [[Tichov|Tichova]] postupovali k pasekám Ploština a Ryliska. Cestou zavraždili v Újezde manželov Ladislava a Vlastu Ranglových a Rudolfa Pflégra.<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}}{{#tag:ref|Dôvodom vraždy Ranglovcov malo byť udanie konfidentov, že hrali partizánom na harmoniku.<ref name="Hrosova"/>{{rp|324}}|group=pozn.}} Na ceste medzi Bratřejovom a Pozděchovom bol zastrelený Josef Vařák. Civilisti, ktorých protipartizánske komando stretlo na ceste, boli zadržaní a eskortovaní do Ploštiny.<ref name="Hrosova"/>{{rp|325}} Na Ryliska utekala s varovaním Anna Kuníčková z Vysokého Újezdu, hájnik Ján Domorád utekal na Ploštinu. Partizáni, ktorí sa v osadách nachádzali, ich opustili aj s väčšinou obyvateľov. Na Ryliskách boli vypálené domy a v nich zahynuli František Belha a František Raška.<ref name="Hrosova"/>{{rp|326}} Obyvatelia domov na Ploštine boli vyháňaní z domov, nasledovalo formálne vyšetrovanie, drancovanie a zapálenie budov. Všetko bolo ukončené vháňaním obyvateľov do horiacich domov a strieľaním. Zahynulo 9 pasekárov z Ploštiny (z toho 1 žena) a 13 obyvateľov okolitých obcí zaistených cestou a privedených Nemcami do osady.<ref name="Hrosova"/>{{rp|326}} Zoznam obetí:<ref name="Hrosova"/>{{rp|324-326}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí masakru na Ploštine |- | ! Priezvisko a meno ! Miesto úmrtia |- | 1. | Ladislav Rangl | zastrelený v Újezde |- | 2. | Vlasta Ranglová | zastrelená v Újezde |- | 3. | Rudolf Pflégr | zastrelený v Újezde |- | 4. | Josef Vařák | zastrelený cestou |- | 5. | František Belha | upálený na Ryliskách |- | 6. | František Raška | upálený na Ryliskách |- | 7. | Václav Beloň | Ploština |- | 8. | Josef Častulík st. | Ploština |- | 9. | Josef Častulík ml. | Ploština |- | 10. | Bedřich Rak | Ploština |- | 11. | Jan Raška | Ploština |- | 12. | Antonín Zicha | Ploština |- | 13. | Jan Zicha | Ploština |- | 14. | Josef Zicha | Ploština |- | 15. | Anastázie Zichová | Ploština |- | 16. | František Machů (Vysoké Pole) | Ploština |- | 17. | Jan Raška (Vysoké Pole) | Ploština |- | 18. | František Trčka (Vysoké Pole) | Ploština |- | 19. | František Zvonek (Vysoké Pole) | Ploština |- | 20. | Josef Zvonek (Vysoké Pole) | Ploština |- | 21. | František Vašička (Tichov) | Ploština |- | 22. | Jan Vašička (Tichov) | Ploština |- | 23. | Alois Zádrapa (Tichov) | Ploština |- | 24. | Jan Zádrapa (Tichov) | Ploština |- | 25. | Josef Zádrapa (Tichov) | Ploština |- | 26. | Antonín Surovec (Pozděchov) | Ploština |- | 27. | Jiří Štalmach (Pozděchov) | Ploština |- | 28. | Josef Zvonek (Lačnov) | Ploština |} Podľa historika Oldřicha Sládka partizáni a pasekári považovali trestnú výpravu za bežnú pátraciu akciu a predpokladali, že pokiaľ Nemci v osade nikoho nezaistia, nedôjde k represáliam.<ref name="Hrosova"/>{{rp|328}} ==Dohra== Hlavné svedectvo o udalosti podal Jan Machů z Vysokého Pole, ktorý bol cestou pri návrate z poľa zaistený hliadkou [[Gestapo|gestapa]] a odvedený na Ploštinu. Tam bol po overení totožnosti donútený skočiť do horiaceho domu. Nezasiahla ho žiadna zo striel a podarilo sa mu odhodiť Nemcami vhodený ručný granát. Zadnými dverami sa odplazil z horiaceho domu na hnojisko, kde uhasil horiaci odev. Následne sa mu podarilo dostať do lesa.<ref name="Hrosova"/>{{rp|327}} {{#tag:ref|Do konca vojny sa Jan Machů skrýval zamurovaný v tehlovej kope u susedov. Následne po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] ho komunisti uväznili a odobrali mu partizánsky dôchodok po tom, čo vyhlásil, že hoci partizáni vypálenie sledovali, bojom k ochrane ľudí nezasiahli. Zomrel v roku 1988.|group=pozn.}} Oldřich Baťa a František Machů opustili [[Zlín]] [[2. máj|2. mája]] [[1945]] spolu s ostatnými príslušníkmi [[Gestapo|Gestapa]]. Usudzuje sa, že František Machů bol zastrelený spolu s viacerými príslučníkmi [[Gestapo|Gestapa]] juhočeskými odbojármi zo skupiny Táboriti pri [[Klučenice|Klučeniciach]] v okrese [[Milevsko]].<ref name="Pospisil">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref>{{rp|167}} Oldřich Baťa sa vrátil do [[Zlín|Zlína]] [[28. jún|28. júna]] [[1945]] a prihlásil sa na polícii. Mimoriadny ľudový súd s Oldřichom Baťom prebehol [[30. august|30. augusta]] [[1945]] v Komornom kine v [[Zlín|Zlíne]]. Pojednávania sa zúčastnili aj preživšie ženy z Ploštiny. Baťa, obvinený nielen z tragédie na Ploštine, ale aj z podielu na smrti Dr. Spitza a Kubiny, obvinenia odmietal, bol však usvedčený Janom Machů, jediným zachráneným z Ploštiny. Senát odsúdil Oldřicha Baťu na trest smrti. Poprava bola vykonaná s odkladom jednej hodiny okamžite po procese.<ref name="Pospisil"/>{{rp|169}} K trestu smrti bol odsúdený za účasť na akcii „Ploština“ aj kriminálny komisár zlínskej služobne [[gestapo|gestapa]] Helmuth Heinecke.<ref name="Pospisil"/>{{rp|164}} Reálnym páchateľom bol [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], ktorý bol po vojne v Bratislave odsúdený (nie za zločiny v Ploštine) na 6 rokov. Neskôr bol naverbovaný ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a v roku 1954 mu bol československými úradmi umožnený odchod do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. [[Kurt Werner Tutter|Tutterova]] vina vyšla najavo v roku [[1962]], no po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo trestné stíhanie prerušené.<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref>{{rp|238}} ==V umení== Najpôvodnejším dokumentom o Ploštinskej tragédii je publikácia ''Ploština žaluje!'', ktorú napísal v roku [[1947]] a vlastným nákladom vydal újezdský kňaz Vladimír Růčka.<ref name="Rucka">{{Citácia knihy|titul=Ploština žaluje! Historie odboje a utrpení valašské paseky|priezvisko=Růčka|meno=Vladimír|vydanie=|vydavateľ=ČZS Hýsly|rok=2016}}</ref> V roku [[1959]] [[Ladislav Mňačko]], člen partizánskeho oddielu Ploština, vydal román ''Smrť sa volá Engelchen''<ref name="Mnacko">{{Citácia knihy|titul=Smrť sa volá Engelchen|priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1959}}</ref> opierajúci sa o autorove vlastné skúsenosti z vojny. Autor sa v ňom vyrovnáva okrem iného s tým, že partizáni nezasiahli a ponechali pasekárov svojmu osudu. [[Ladislav Mňačko]] dáva osobe zodpovednej za ploštinský masaker meno ''„Engelchen“'' a dôstojník SS je popísaný ako výrobca huslí z Klingenthalu. Zostáva nejasné, či úplne odlišný pôvod pripisovaný vojnovému zločincovi v literárnej fikcii bol úmyselný alebo náhodný. Každopádne Mňačko v roku [[1979]] v bavorskom Kötztingere [[Kurt Werner Tutter|Wernera Tuttera]] našiel a osobne sa s ním stretol, no nedokázal sa mu pomstiť.<ref name="Gazdik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Našel vraha z Ploštiny a chtěl ho zabít. Místo toho se partyzán Ladislav Mňačko rozplakal. | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/magazin-historie-vypaleni-plostiny-partyzan-mnacko-274325 | dátum prístupu = 2026-05-19 | priezvisko = Gazdík | meno = Jan | vydavateľ = Seznam Zprávy}}</ref> Na námet Mňačkovho románu nakrútil najskôr [[Ivan Balaďa]] v roku [[1960]] rovnomenný televízny film<ref name="csfd1960">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť sa volá Engelchen (TV film) | url = https://www.csfd.cz/sk/film/223650-smrt-sa-vola-engelchen/prehlad/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref>, v roku [[1963]] režiséri [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]] nakrútili celovečerný film.<ref name="csfd1963">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrt si říká Engelchen | url = https://www.csfd.cz/film/5002-smrt-si-rika-engelchen/prehled/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> Odlišný pohľad na tragédiu a úlohu partizánov prináša hraný dokument ''Ploština – krvavá paseka''<ref name="csfd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ploština - krvavá paseka (TV film) | url = https://www.csfd.sk/film/250433-plostina-krvava-paseka/prehlad/ | dátum prístupu = 2026-05-16 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref>, na ktorom sa podieľal [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)|Jaroslav Pospíšil]].{{#tag:ref|Pospíšil pripisuje podiel na ploštinskej tragédii Vladimírovi Hájkovi a výpovede Oldřicha Baťu prezentuje ako vynútené. Hrané pasáže dokumentu ''Ploština – krvavá paseka'' sú historicky nevierohodné{{--}}počas výsluchov Oldřicha Baťu už v lete [[1945]] príslušníci bezpečnosti používajú oslovenie „súdruh“ a na stene visí obraz [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]], hoci ten sa stal prezidentom až v roku [[1948]].|group=pozn.}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Vypálenie Prlova]] ==Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Ploština}} [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Česka]] 1lpoas8mk0qv3gjf65l4keygi89hpz3 0 750453 8227241 8226853 2026-06-01T22:23:27Z Lišiak 21212 8227241 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} '''Zbierka zákonov a nariadení štátu československého''', skratka '''Sb. z. a n.''' ({{ces|''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''}}, dobový slovenský zápis ''Sbierka zákonov a nariadení štátu československého'') bola zbierka zákonov [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR){{#tag:ref|Hoci už [[Washingtonská deklarácia]] zo 16. októbra 1918 sa o Československu zmieňovala ako o [[Republika|republike]], v čase ustanovenia zbierky jeho štátna forma ešte nebola právne ukotvená. Aj samotný [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]] (verejne vyhlásený [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a dodatočne zahrnutý do zbierky pod číslom 11) uvádzal, že ''„''[s]''tátní formu československého státu určí národní shromáždění ve srozumění s Československou Národní radou v Paříži.“'' Stalo sa tak až [[Dočasná ústava|zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. zo dňa 13. novembra 1918 o dočasnej ústave]] (vyhláseného v zbierke 14. novembra 1918), na základe ktorého sa Československo konštituovalo ako [[parlamentná republika]].|group=pozn}}, v ktorej sa vyhlasovali všetky zákony a nariadenia. Ustanovil ju [[Národný výbor československý]] zákonom z [[2. november|2. novembra]] [[1918]], účinným od [[4. november|4. novembra]] 1918, s tým, že so spätnou platnosťou do nej boli zahrnuté aj všetky jeho zákony a nariadenia verejne vyhlásené pred ustanovením zbierky, teda od [[28. október|28. októbra]] 1918. == Vznik zbierky == Udalosti konštituovania československej samostatnosti v októbri 1918 mali rýchly spád. [[Národný výbor československý]] (NV) ako vrcholný orgán domáceho [[Prvý česko-slovenský odboj|československého odboja]] po prevzatí štátnej moci pracoval v značne provizórnych podmienkach, čo sa odrazilo na spôsobe vydávania právnych predpisov. 7. októbra rakúsko-uhorská vláda v nóte prezidentovi Spojených štátov [[Woodrow Wilson|Woodrowovi Wilsonovi]] vyjadrila ochotu uzavrieť prímerie, pričom vyslovila súhlas s Wilsonovými [[Štrnásť bodov prezidenta Wilsona|štrnástimi bodmi]] a vyhláseniami, ktoré mali slúžiť ako základ na rokovanie o prímerí.<ref>The Swedish Minister (Ekengren) to the Secretary of State, Washington, October 7, 1918. In: {{Harvbz|Fuller|1933|St=341}}, dokument č. 4978</ref> Nakoľko v desiatom zo štrnástich bodov bola pre národy Rakúsko-Uhorska požadovaná ''„najslobodnejšia príležitosť na [[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómny]] vývoj“'' a cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol]] medzitým 16. októbra vydal manifest prisľubujúci národom Rakúsko-Uhorska autonómiu v rámci monarchie, americký minister zahraničných vecí [[Robert Lansing]] v odpovedi na nótu zdôraznil, že vzhľadom na uznanie [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] (ČSNR) ako de facto [[Bojujúca strana|spolubojujúcej strany]] [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových]] mocností, ''„''[p]''rezident ''[...]'' už nemôže akceptovať iba ‚autonómiu‘ týchto národov ako základ mieru, ale je povinný trvať na tom, že oni majú posúdiť, aký postup rakúsko-uhorskej vlády uspokojí ich túžby“''.<ref>American Reply to the Austro-Hungarian Peace Note, October 19, Repudiating Autonomy of Subject Peoples as a Basis of Peace—German Note of October 20 Conveying Assurances of Popular Control of the Government. In: {{Harvbz|Fuller|1933|St=368}}, dokument č. 466</ref> V tom čase už zahraničný [[Prvý česko-slovenský odboj|československý odboj]] podnikol kroky, ktoré ho dali na nemennú trajektóriu vzniku samostatného štátu. Predovštkým išlo o [[Washingtonská deklarácia|Washingtonskú deklaráciu]], doručenú americkej vláde 18. októbra [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]]. Napokon, 27. októbra, minister zahraničných vecí [[Július Andráši (1860)|Július Andrássy]] za rakúsko-uhorskú vládu vyjadril súhlas so všetkými americkými podmienkami ([[Andrášiho nóta (1918)|Andrássyho nóta]]). Zverejnenie Andrássyho nóty o deň neskôr v pražskom denníku ''[[Národní politika]]'' viedlo k veľkým manifestáciám, na ktorých ľudia spontánne vyhlasovali vznik Československa a ničili výsostné znaky habsburskej monarchie, emblémy a nápisy. NV vystúpil v Prahe s vyhlásením o samostatnosti československého štátu<ref>{{Harvbz|Gronský|2005|St=38}}</ref> a zverejnil prvý zákon – [[zákon o zriadení samostatného štátu československého]], ktorý narýchlo spísal [[Alois Rašín]] v noci z 27. na 28. októbra.<ref name=Gronský-2005:40>{{Harvbz|Gronský|2005|St=40}}</ref> Vznik samostatného štátu si vyžadoval vytvorenie zbierky, ktorou by sa uverejňovali všetky prijaté zákony a nariadenia. NV preto 2. novembra prijal zákon, ktorým sa upravuje vyhlasovanie zákonov a nariadení, na ktorého základe vznikla ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého'', a to v českom jazyku (pôvodné znenie), ako aj v jazyku slovenskom.<ref>Zákon čís. 1/1918 Sb. ze dne 2. listopadu 1918, jimž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 1, vydaná 4. novembra 1918, s. [1]. [https://www.aspi.cz/opispdf/1918/001-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2026-06-01].</ref><ref>{{Harvbz|Gronský|2005|St=47}}</ref> <blockquote> '''Čís. 1.'''<br>'''Zákon ze dne 2. listopadu 1918,'''<br>'''jimž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení.''' Národní výbor československý nařizuje: § 1.<br>Zákony a nařízení vyhlašují se platně ve „Sbírce zákonů a nařízení státu československého“. Sbírka tato vydáva se v jazyce českém. Vedle toho vychádzí sbírka tato i ve znění slovenském. Původní jest znění české. § 2.<br>Kde zákon sám jiného neustanovuje, nastává jeho účinnost 30 dnů po jeho vyhlášení. § 3.<br>Zákon tento vstupuje ihned v účinnost. Provedení jeho náleží v obor správy vnitřní. § 4.<br>Do této sbírky pojímají se dodatečně i zákony a nařízení národním výborem československým před vyhlášením tohoto zákona vydané. Jich účinnost počítá se však ode dne, kdy byly veřejně vyhlášeny. Den tento jest u každého takového zákona a nařízení udán. </blockquote> Na základe tohto zákona teda zbierka retroaktívne vydala aj jeden zákon a štyri nariadenia, ktoré NV prijal ešte pred 2. novembrom: {| class="wikitable" |+ Zákony a nariadenia Národného výboru československého, ktoré boli vydané v zbierke dodatočne |- ! Názov podľa zbierky !! Deň prijatia !! Deň verejného vyhlásenia !! Číslo v zbierke !! Obsah |- | [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|Zákon ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého]] || 28. október || 28. október || 11 || Konštitučný akt, ktorým [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo Československo]] a začalo sa prvé ústavné provizórium.{{#tag:ref|Slovami profesora ústavného práva [[Ján Gronský|Jána Gronského]]: ''„Nešlo o deklarativní akt, ale o akt konstitutivní, o první ústavní provizorium nového státu, jehož diskontinuita s Rakousko-Uherskem byla též diskontinuitou ideovou“''.<ref name=Gronský-2005:40/>|group=pozn}} |- | Nařízení Národního výboru československého ze dne 29. října 1918 || 29. október || 30. október || 12 || Zrušenie dovtedajšej militarizácie a vojenského dozoru v podnikoch a ich vloženie do služieb Československa. |- | Nařízení Národního výboru československého ze dne 29. října 1918 || 29. október || 30. október || 13 || Zákaz vývozu a zavlečenia všetkých umeleckých a historických pamiatok, ktoré sa nachádzali na území Československa alebo tam inventárne náležali, a to bez ohľadu na ich vlastníctvo (tzn. vrátane súkromného majetku). |- | Nařízení Národního výboru československého ze dne 31. října 1918 || 31. október || 1. november || 14 || Pridelenie vojenských správcov určených Národným výborom československým do všetkých podnikov vrátane tých, ktoré boli nariadením z 29. októbra 1918 dané do služieb Československa. |- | Nařízení Národního výboru československého ze dne 31. října 1918 o zřízení Československé cukerní komise || 31. október || 2. november || 15 || Zriadenie Československej cukornej komisie, ktorá týmto na území Československa prevzala agendu cukornej ústredne vo Viedni, teda starostlivosť o zásobovanie cukrom a cukorné hospodárenie. |} == Zmeny zbierky == Počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] bol zákon č. 1/1918 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje vyhlasovanie zákonov a nariadení dvakrát novelizovaný. === Zákon č. 139/1919 Sb. z. a n. z 13. marca 1919 === [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národné zhromaždenie]] 13. marca 1919 prijalo zákon č. 139/1919 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje vyhlasovanie zákonov a nariadení, vyhlásený a účinný od 19. marca 1919. Ním zrušila dovtedajšiu zákonnú úpravu zbierky obsiahnutú v zákone č. 1/1918 Sb. z. a n., a nahradila ju podrobnejšími ustanoveniami.<ref>Zákon čís. 139/1919 Sb. z. a n., jímž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, čiastka 29, vydaná 19. marca 1919, s. 179. [https://www.aspi.cz/opispdf/1919/029-1919.pdf#page=9 Dostupné online]. [cit. 2026-06-01].</ref> <blockquote> '''Čís. 139.'''<br>'''Zákon ze dne 13. března 1919,'''<br>'''jimž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení.''' § 1.<br>K veřejnému vyhlášení nově vydávaných právních ustanovení v československém státě jest určena „Sbírka zákonů a nařízení státu československého.“ § 2.<br>Do Sbírky zákonů a nařízení se zařaďují:<br>a) zákony,<br>b) státní smlouvy,<br>c) nařízení, vydádaná ústředními úřady státními, pokud obsahují obecně závazná pravidla právní nebo pokud takovéto jejich vyhlášení zákon nařizuje,<br>d) nařízení zemských úřadů za stejných podmínek.<br>Zařadění do Sbírky nevylučuje jinakého ještě vyhlášení (v úředních listech, veřejnými vývěskami a pod.), které se snad ze zvláštních důvodů doporučuje. § 3.<br>Vedle českého znění, které jest původní, vychází Sbírka zákonů a nařízení také v úředním překladu slovenském a německém.<br>Sbírka zákonů a nařízení vydává se v postupně číslovaných částkách, z nichž každá obsahuje v čele označení dne, kdy bylo rozesláno české její znění; tento den platí za den vyhlášení.<br>Jednotlivé vyhlášky ve Sbírce se opatřují běžnými čísly, jejichž řada se uzavírá koncem každého kalendářního roku. § 4.<br>Pokud v zákoně nebo nařízení není nic jiného stanoveno, počíná se jeho účinnost 30 dnů po vyhlášení (§ 3. odst. 2.) a vztahuje se na celé území státu československého. § 5.<br>Redakce Sbírky zákonů a nařízení přísluší ministerstvu vnitra, které opatřuje samo zařadění veškerých vyhlášek, pro Sbírku určených, a přijímá k tomu konci jejich text od zúčastněných ostatních ministerstev. Jemu náleží také vydati podrobnější ustanovení o dodávání Sbírky úřadům státním a jinakým, o podmínkách odběru, jakož i o tom, kde Sbírka zákonů a nařízení má býti vyložena k veřejnému nahlédnutí.<br>Zásilky „Sbírky zákonů a nařízení státu československého“ jsou prosty poštovného.<br>Obce jsou povinny opatřiti si za cenu, ministerstvem stanovenou, aspoň jeden výtisk Sbírky. § 6.<br>Zákon tento nabude účinnosti dnem vyhlášení. Zároveň pozbývá platnosti zákon ze dne 2. listopadu 1918, čís. 1. Sb. z. a nař. st. českoslov. § 7<br>Provésti tento zákon náleží ministerstvu vnitra. </blockquote> === Zákon č. 500/1921 Sb. z. a n. z 20. decembra 1921 === === Vládne nariadenie č. 392/1938 Sb. z. a n. z 30. decembra 1938 === '''Zbierka zákonov a nariadení štátu česko-slovenského''' (''Sbírka zákonů a nařízení státu česko-slovenského'') == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Fuller | MenoEditora = Joseph V. | Rok = 1933 | Titul = Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1918, Supplement 1, The World War | URL = https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01 | Diel = I | Miesto = Washington, DC | Vydavateľ = United States Government Printing Office | DátumPrístupu = 2026-05-15 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Gronský | Meno = Jan | Rok = 2005 | Titul = Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa | Diel = I, 1914{{--}}1945 | Miesto = Praha | Vydavateľ = Nakladatelství Karolinum | ISBN = 80-246-1027-2 }} == Externé odkazy == * [https://www.aspi.cz/opispdf/opispdf/1918.html Stejnopis sbírky zákonů a nařízení státu československého (začínajúca ročníkom 1918)] na webe vydavateľstva Wolters Kluwer ČR, a.s. qmpbmypscuzwelluvwwzpw8xu9c15tv 2 750489 8227269 8217695 2026-06-02T06:20:36Z Vasiľ 2806 Zrušené presmerovanie na [[ZŠ Bezručova 66 Trenčín]] 8227269 wikitext text/x-wiki <!-- #presmeruj [[ZŠ Bezručova 66 Trenčín]] --> i2ha7sll7oy4bxlnr1ib7nsrvprout8 0 750579 8227175 8219124 2026-06-01T19:30:06Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8227175 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Architekt | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = L'Inconnu de la Grande Arche | Názov2 = | Žáner = dráma, životopisný, historický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]], {{DEN}} [[Dánsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2025]] | Dátum uvedenia = [[5. november]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Stéphane Demoustier]] | Scenár = Stéphane Demoustier | Predloha = román ''La Grande Arche'' od Laurence Cossé | Námet = | Produkcia = Muriel Meynard | Hudba = [[Olivier Marguerit]] | Kamera = David Chambille | Strih = Damien Maestraggi | Zvuk = | Scénografia = Catherine Cosme | Kostýmy = Camille Rabineau | Masky = | Špeciálne efekty = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Paris 1988 - Baustelle Grande Arche - 2.jpg|náhľad|Vznik stavby [[Grande Arche]] v roku [[1988]].]] '''''Architekt''''' ({{Vjz|fra|''L'Inconnu de la Grande Arche''}}) je [[francúzsko]]-[[Dánsko|dánska]] [[Životopisný film|životopisná]]-[[dráma]] z roku [[2025]], ktorú režíroval [[Stéphane Demoustier]]. Snímka opisuje výstavbu [[Grande Arche]] od dánskeho architekta [[Johan Otto von Spreckelsen|Johan Otto von Spreckelsena]]. Hlavné úlohy stvárnili [[Claes Bang]], [[Sidse Babett Knudsen]], Xavier Dolan, Swann Arlaud a [[Michel Fau]]. Snímka je založená na románe Laurence Cossé z roku [[2016]] s názvom ''La Grande Arche''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Great Arch (2025) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/1290424-l-inconnu-de-la-grande-arche | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Inconnu de la Grande Arche | url = https://www.unifrance.org/film/60146/l-inconnu-de-la-grande-arche | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Architekt | url = https://www.cinemart.cz/filmy/architekt/ | vydavateľ = cinemart.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Film bol uvedený v sekcii [[Un Certain Regard]] na filmovom [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] 2025. Francúzska premiéra prebehla toho roku [[5. november|5. novembra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L’INCONNU DE LA GRANDE ARCHE | url = https://www.festival-cannes.com/en/f/l-inconnu-de-la-grande-arche/ | vydavateľ = festival-cannes.com | miesto = | dátum vydania = 05.11.25 08:13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Claes Bang]]{{--}}[[Johan Otto von Spreckelsen]] * [[Sidse Babett Knudsen]]{{--}}Liv von Spreckelsen * Xavier Dolan{{--}}Jean-Louis Subileau * Swann Arlaud{{--}}Paul Andreu * [[Michel Fau]]{{--}}[[François Mitterrand]] * Micha Lescot{{--}}Leloup * Villbjørk Malling Agger{{--}}študent architektúry * Cédric Appietto{{--}}žeriavnik Tavelli * François Raison{{--}}súdny exekútor * Olivier Marguerit{{--}}Jean Dewasne * Jean des Forêts{{--}}Alain Juppé * Ilaria Cabras{{--}}dcéra robotníka * Alessandro Bressanello{{--}}pracovník s mramorom * Patrick Sobelman{{--}}Saint-Germain * Axelle Bossard{{--}}Subilonov tajomník * Jiang Hong Chen{{--}}Ieoh Ming Pei * Benjamin Cléry{{--}}strážca == Fakty a zaujímavosti == * Rozpočet filmu činil 6,5 milióna [[Euro|Eur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L’Inconnu de la Grande Arche : la critique du film (2025) | url = https://cinedweller.com/movie/linconnu-de-la-grande-arche-la-critique-du-film/ | vydavateľ = cinedweller.com | miesto = | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * Snímka bola nominovaná na 8 cien [[César|Césaza]], z ktorých sa jej podarilo 2 získať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = L'Inconnu de la Grande Arche | url = https://www.academie-cinema.org/films/wd-46891/ | vydavateľ = academie-cinema.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * Pre účely filmu sa dánsky herec Claes Bang naučil [[Francúzština|francúzštinu]], jazyk, z ktorého predtým ovládal len základy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlloCine | odkaz na autora = | titul = L'Inconnu De La Grande Arche : les secrets du tournage | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm-325267/secrets-tournage/ | vydavateľ = allocine.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Grande Arche]] * [[Johan Otto von Spreckelsen]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1664549}} * {{Imdb film|id=32398150}} * {{Fdb film|id=391763}} * {{Kinobox film|id=4411943}} * {{AlloCiné film|id=325267}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2025]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:Francúzske biografické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] 79lfnzm57aeisnxtizax9b2iwzv4h5r 0 750617 8227214 8219147 2026-06-01T21:00:35Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8227214 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Posledné tango Marie Schneider | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Maria | Názov2 = | Žáner = dráma, historický | Dĺžka = 102 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2024]] | Dátum uvedenia = [[19. jún]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = Haut et Court (Francúzsko) | Rozpočet = cca 1 956 059 [[Euro|€]] (celosvetovo)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Being Maria (2024) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt19995770/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Jessica Palud]] | Scenár = Jessica Palud, Laurette Polmanss | Predloha = | Námet = | Produkcia = Marielle Duigou | Hudba = Benjamin Biolay | Kamera = Sébastien Buchmann | Strih = Thomas Marchand | Zvuk = Jean-Marie Blondel | Scénografia = Valérie Valéro | Kostýmy = Alexia Crisp-Jones | Masky = | Špeciálne efekty = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Actress Anamaria Vartolomei and director Jessica Palud at the Cannes 2024 World Premiere of Being Maria.jpg|náhľad|Snímka na predpremiére vrámci francúzského [[Festival de Cannes|festivalu Cannes]].]] '''''Posledné tango Marie Schneider''''' ({{Vjz|fra|''Maria''}}) je [[Francúzsko|francúzska]] [[Životopisný film|životopisná]] [[dráma]] z roku [[2024]], ktorý režírovala [[Jessica Palud]]. Ide o biografický film o herečke [[Maria Schneider|Marii Schneider]], inšpirovaný knihou ''Tu t'appelais Maria Schneider'' od Vanessy Schneider a dej sa zameriava najmä na natáčanie filmu ''[[Posledné tango v Paríži]]'' ([[1972]]) od [[Bernardo Bertolucci|Bernards Bertolucciho]]. V hlavných úlohách hrali [[Anamaria Vartolomei]], [[Matt Dillon]] a [[Giuseppe Maggio]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maria | url = https://www.unifrance.org/film/57886/maria | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Being Maria (2024) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/971968-maria | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Film bol uvedený na filmovom [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] 2024 v sekcii „Cannes Première“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MARIA | url = https://www.festival-cannes.com/en/f/maria/ | vydavateľ = festival-cannes.com | miesto = | dátum vydania = 21.05.24 13:00 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> V kinách ho uviedla spoločnosť Haut et Court [[19. jún|19. júna]] 2024. == Herecké obsadenie == * [[Anamaria Vartolomei]]{{--}}[[Maria Schneider]] * [[Matt Dillon]]{{--}}[[Marlon Brando]] * [[Giuseppe Maggio]]{{--}}[[Bernardo Bertolucci]] * Céleste Brunnquell{{--}}Noor * Marie Gillain{{--}}Marie-Christine Schneider, Máriina matka * [[Yvan Attal]]{{--}}[[Daniel Gélin]], Máriin otec * Charlotte Jiminez Schaff{{--}}[[Fiona Gélin]] * Léo Jiminez Schaff{{--}}Manuel Gélin * Jonathan Couzinié{{--}}Michel Schneider, Máriin strýko * Mélissa Barraud{{--}}Rose Schneider * Capucine Brunet{{--}}Vanessa Schneider * Stanislas Merhar{{--}}Berhmann, Máriin agent * Judith Henry{{--}}Judith * Laetitia Fourcade{{--}}Sylvie * Vincent Bramoullé{{--}}Vincent * Anne Suarez{{--}}Hélène * Jean-Jacques Marnier{{--}}Jacques * Patrice Tepasso{{--}}Vittorio Storaro, kameraman filmu * Hugues Gemignani{{--}}strojár * Aurélie Garault{{--}}vizážistka * Swann Dupont{{--}}skriptka * Jérémy Charvet{{--}}ukazovateľ * Hugo Becker{{--}}Marc * Laurent Jumeaucourt{{--}}producent André * Jean-Marie Mendiant{{--}}[[Luis Buñuel]] * Yann Denécé{{--}}[[Fernando Rey]] == Fakty a zaujímavosti == * Vo francúzskych [[kino|kinách]] videlo film 308 492 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Being Maria (2024) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=23814 | vydavateľ = jpbox-office.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * Pri písaní scenára sa Jessica Palud rozprávala s mnohými ľuďmi, ktorí sa s Mariou Schneider stretli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlloCine | odkaz na autora = | titul = Maria : les secrets du tournage | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm-299083/secrets-tournage/ | vydavateľ = allocine.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Posledné tango v Paríži]]'' == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1518833}} * {{Imdb film|id=19995770}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=3154161}} * {{AlloCiné film|id=299083}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2024]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:Francúzske filmy inšpirované skutočnou udalosťou]] jh5k6zk5vdovgyr1772hvlkbkaxiu1m 0 750627 8227131 8221198 2026-06-01T16:42:51Z ~2026-32472-10 296599 UU 8227131 wikitext text/x-wiki {{významnosť}}{{Urgentne upraviť|20260601}} {{Infobox Koktail | názov = Jugo de Avena con Limón | typ = miešaný | ingrediencie = [[ovos|ovsené vločky]], biely [[cukor]], [[voda]] alebo [[mlieko]] ([[Zahustené mlieko|nesladené kondenzované]], nízkotučné, prípadne rastlinné), [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava | typ podávania = | ozdoba = žiadna | príprava = Namočte ovos. Zmiešajte alebo rozmixujte ho s vodou, mliekom a cukrom. Pridajte ľad do zmesi a za stáleho miešania pomaly nalievajte limetkovú šťavu. }} '''Jugo de Avena''' ('''con Limón''') (doslovne „Ovsená šťava (s citrónom)“) je nealkoholický [[miešaný nápoj]] [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]]. Jeho základom sú namočené [[ovos|ovsené vločky]], ktoré sa zmiešajú v celku alebo rozmixujú s bielym [[cukor|cukrom]] a [[voda|vodou]] alebo [[mlieko]]m ([[Zahustené mlieko|nesladeným kondenzovaným]], nízkotučným, prípadne rastlinným). Do zmesi sa následne vmieša [[Citrónovník limetový|limetková]] alebo [[citrón]]ová šťava. V prípade vodnej variácie sa zmes môže prevariť s osladeným mliekom a koreninami ako [[Ďumbier lekársky|zázvor]], [[škorica]] alebo muškátový oriešok. Podávanie nápoja s [[ľad]]om je voliteľné. Výnimočne sa na dochutenie nápoja používa aj [[Mrkva obyčajná|mrkvová]] šťava alebo [[pomaranč]]ová kôra. Nápoj sa typicky podáva na [[raňajky]] s [[pan de agua]] alebo na desiatu so sladkou alebo slanou [[Arepa|arepou]]. V Dominikánskej republike Jugo de Avena často pijú [[Dojčenie|dojčiace]] [[matka (biológia)|matky]] na zvýšenie [[laktácia|produkcie materského mlieka]]. == Pozri aj == * [[morir soñando]] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena {{!}} Local Dairy Beverage From Dominican Republic | url = https://www.tasteatlas.com/jugo-de-avena | vydavateľ = www.tasteatlas.com | dátum prístupu = 2026-05-25}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugo de Avena [Receta + Video] Rica y Refrescante | url = https://www.cocinadominicana.com/jugo-de-avena | dátum vydania = 2005-02-11 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es | meno = Clara | priezvisko = Gonzalez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cómo cocinar un rico jugo de avena | url = https://www.recetas-dominicanas.com/recetas/bebidas/jugo-de-avena | vydavateľ = www.recetas-dominicanas.com | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = es}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Easy Jugo de Avena (Dominican Oatmeal Juice) | url = https://nicetartes.com/jugo-de-avena/ | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum prístupu = 2026-05-25 | jazyk = en-US}} [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] [[Kategória:Kokteily]] hqmt1pjxzxgwaq8h6gc0tlyd6qr85d7 0 750682 8227149 8220359 2026-06-01T18:19:31Z Fillos X. 212061 8227149 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Al-Hakim_bi-Amr_Allah_Mosque_008.JPG|náhľad|Mešita al-Hákima bi-Amr Alláha v Káhire]] '''al-Hákim bi-Amr Alláh''' (arab. الحاكم بأمر الله, ''al-Ḥākim bi-Amr Allāh''; vlastným menom '''Abú Alí Mansúr'''; 13. august 985 – zmizol 13. februára 1021) bol šiesty kalif [[Fátimovský kalifát|Fátimovského kalifátu]] a šestnásty imám [[Ismáílíja|ismáʿílíjov]]. Vládol v rokoch 996 – 1021, pričom centrom jeho moci bola [[Káhira]]. V dejinách Fátimovcov patrí k najvýraznejším, ale zároveň aj najspornejším panovníkom. Jeho vláda sa spája s upevňovaním moci kalifa, náboženskými nariadeniami, podporou učenosti a so záhadným zmiznutím, ktoré neskôr získalo osobitný význam najmä v [[Drúzi|drúzskej]] tradícii.<ref name="Daftary">DAFTARY, Farhad. ''Al-Hakim bi-Amr Allah''. Institute of Ismaili Studies. Dostupné online: https://www.iis.ac.uk/wp-content/uploads/2024/10/al-hakim-bi-amr-allah.pdf</ref> Hodnotenie al-Hákima nie je jednoznačné. V časti starších prameňov vystupuje ako prísny a ťažko predvídateľný panovník, ktorý výrazne zasahoval do politického, náboženského aj každodenného života obyvateľov. Takýto obraz však vznikal v prostredí náboženských a politických sporov, a preto ho moderní historici zvyčajne nepreberajú bez výhrad. To neznamená, že jeho vláda bola mierna alebo bezproblémová, ale skôr to, že pri jej hodnotení je potrebné rozlišovať medzi doloženými udalosťami, dobovou propagandou a neskoršími legendami.<ref name="Daftary" /> == Pôvod a nástup na trón == al-Hákim sa narodil v roku 985 v Káhire ako syn fátimovského kalifa al-ʿAzíza bi-lláh. Fátimovci boli šiitskou dynastiou, ktorá svoj pôvod odvodzovala od [[Fátima (dcéra Mohameda)|Fátimy]], dcéry proroka [[Mohamed|Mohameda]], a jej manžela [[Alí ibn Abí Tálib|Alího]]. Tento pôvod mal pre dynastiu veľký význam. Neslúžil iba ako otázka prestíže, ale tvoril základ ich politickej aj náboženskej legitimity. Fátimovskí vládcovia sa preto nepovažovali len za svetských panovníkov, ale aj za imámov, teda duchovných vodcov ismáʿílíjov.<ref name="Daftary" /> Po smrti svojho otca v roku 996 nastúpil al-Hákim na trón ešte ako dieťa. Mal približne jedenásť rokov, a preto v prvých rokoch jeho vlády rozhodovali najmä vysokí úradníci, vojenskí velitelia a dvorania. Najvýznamnejšou osobnosťou tohto obdobia bol Barjawán, ktorý v praxi spravoval štát v mene mladého kalifa. Ako al-Hákim dospieval, čoraz viac sa usiloval prevziať moc do vlastných rúk a zbaviť sa závislosti od regentov.<ref name="Daftary" /> V čase jeho nástupu bol Fátimovský kalifát jednou z hlavných mocností islamského sveta. Ovládal [[Egypt]], časti [[Severná Afrika|severnej Afriky]] a významné územia v [[Levanta|Levante]], najmä [[Palestína|Palestínu]] a [[Sýria|Sýriu]]. [[Káhira]], ktorú Fátimovci založili po ovládnutí Egypta, sa rýchlo rozvíjala ako politické, náboženské a kultúrne centrum. Práve odtiaľ al-Hákim vládol ríši, ktorá súperila so sunnitským [[Abbásovský kalifát|Abbásovským kalifátom]] v [[Bagdad|Bagdade]].<ref name="Assaad">ASSAAD, Sadek Ismail. ''The reign of al-Hakim Bi Amr Allah, 386/996–411/1021: A political study''. SOAS University of London, 1971. Dostupné online: https://soas-repository.worktribe.com/output/412135/the-reign-of-al-hakim-bi-amr-allah-386996-4111021-a-political-study</ref> == Vláda == Keď al-Hákim získal skutočnú moc, začal ju uplatňovať veľmi osobným spôsobom. Neuspokojil sa s úlohou formálnej hlavy štátu, ale aktívne zasahoval do správy kalifátu. Často menil vysokých úradníkov a obmedzoval moc [[vezír]]ov. Takýmto spôsobom sa snažil zabrániť tomu, aby sa pri dvore vytvorila skupina, ktorá by mohla ohroziť jeho postavenie.<ref name="Assaad" /> Jedným z dlhodobých problémov fátimovského štátu bolo napätie medzi rôznymi vojenskými skupinami. Armáda nebola jednotná a skladala sa z viacerých zložiek, napríklad [[Berberi|Berberov]], [[Turci (Anatólia)|Turkov]] a sudánskych oddielov. Tieto skupiny mali neraz vlastné záujmy a ich súperenie mohlo oslabovať stabilitu štátu. al-Hákim sa preto usiloval udržiavať medzi nimi rovnováhu a nedovoliť, aby niektorá z nich získala príliš veľký vplyv.<ref name="Assaad" /> Jeho zásahy sa však neobmedzovali iba na dvor a armádu. Známe sú aj jeho nariadenia, ktoré sa týkali každodenného života obyvateľov. Vydával príkazy týkajúce sa verejného správania, obchodu, cien, morálky či náboženských zvyklostí. Niektoré opatrenia obmedzovali predaj [[Alkoholický nápoj|alkoholu]], zábavu alebo určité prejavy na verejnosti. Keďže časť týchto príkazov bola neskôr zrušená alebo zmiernená, už súčasníci a najmä neskorší autori ho opisovali ako nevyspytateľného panovníka.<ref name="Britannica">Encyclopaedia Britannica. ''al-Ḥākim''. Dostupné online: https://www.britannica.com/biography/al-Hakim</ref> Za viacerými opatreniami možno vidieť aj politický zámer. al-Hákim sa snažil posilniť autoritu kalifa, obmedziť moc dvorských skupín, kontrolovať armádu a udržať fátimovský vplyv vo východnom Stredomorí. Jeho vláda bola tvrdá a miestami konfliktná, ale nebola bez politickej logiky.<ref name="Assaad" /> == Náboženská politika == Náboženská politika patrí k najdiskutovanejším stránkam al-Hákimovej vlády. Ako fátimovský kalif bol zároveň ismáʿílíjskym [[imám]]om, čo znamenalo, že jeho autorita mala politický aj duchovný rozmer. Podporoval fátimovskú náboženskú misiu, známu ako ''daʿwa'', ktorá šírila ismáʿílíjske učenie a obhajovala nároky fátimovskej dynastie. Táto činnosť bola dôležitá aj preto, že Fátimovci súperili s Abbásovcami o náboženskú autoritu v islamskom svete.<ref name="Daftary" /> V niektorých obdobiach al-Hákim presadzoval prísnejšie náboženské normy. Jeho nariadenia zasiahli nielen sunnitských moslimov, ale aj kresťanov a Židov žijúcich na území kalifátu. Najznámejšou udalosťou bolo zničenie [[Bazilika Božieho hrobu|Baziliky Božieho hrobu]] v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] v roku 1009. Tento čin vyvolal silnú odozvu v kresťanskom svete a výrazne prispel k tomu, že sa al-Hákim v kresťanskej tradícii spájal s obrazom krutého a nepriateľského vládcu.<ref name="Britannica" /> Náboženské opatrenia počas jeho vlády boli rôznorodé a v niektorých prípadoch sa časom menili. Práve preto je ťažké predstaviť al-Hákimovu náboženskú politiku ako úplne jednotný program. Na jednej strane vystupoval ako fátimovský imám a podporoval ismáʿílíjsku učenosť, na druhej strane jeho zásahy do života náboženských komunít vyvolávali napätie a odpor.<ref name="Daftary" /> == Podpora vzdelanosti == Popri tvrdých politických a náboženských opatreniach nemožno prehliadnuť ani al-Hákimovu podporu vzdelanosti. V roku 1005 založil v Káhire inštitúciu známu ako [[Dár al-ʿIlm]], teda „Dom poznania“. Niekedy sa uvádza aj názov Dár al-Hikma, „Dom múdrosti“. Išlo o významné vzdelávacie centrum, kde sa študovalo náboženstvo, právo, jazykoveda, filozofia, astronómia a ďalšie odbory.<ref name="Daftary" /> Dár al-ʿIlm mal vlastnú knižnicu a organizovali sa v ňom verejné prednášky. Jeho význam nespočíval iba vo vzdelávaní ismáʿílíjskych učencov. Bol aj prejavom toho, že fátimovská Káhira sa chcela zaradiť medzi najdôležitejšie intelektuálne centrá islamského sveta. Táto stránka al-Hákimovej vlády ukazuje, že jeho pôsobenie nemožno vysvetliť iba prostredníctvom zákazov, prenasledovania a konfliktov.<ref name="Daftary" /> S fátimovským dvorom boli spojené aj učené zhromaždenia, na ktorých sa vykladalo ismáʿílíjske učenie. Významné miesto v tomto prostredí mal teológ a filozof [[Hamíd ad-Dín al-Kirmání]]. Učenci podobného typu pomáhali formulovať náboženskú argumentáciu Fátimovcov a obhajovať ich učenie proti odporcom.<ref name="Daftary" /> == Vznik drúzskeho hnutia == Počas al-Hákimovej vlády sa vo fátimovskom prostredí objavili náboženské predstavy, z ktorých sa neskôr vyvinulo [[Drúzovia|drúzske náboženstvo]]. Niektorí kazatelia začali pripisovať al-Hákimovi mimoriadne, až božské postavenie. Medzi najznámejších predstaviteľov tohto smeru patrili [[Hamza ibn Alí a Muhammad ad-Darzí]].<ref name="Daftary" /> Nie je isté, že samotný al-Hákim takéto učenie podporoval. Oficiálne fátimovské ismáʿílíjske kruhy sa voči podobným názorom stavali odmietavo. Napriek tomu sa al-Hákim stal ústrednou postavou drúzskej tradície a jeho meno v nej získalo osobitný náboženský význam.<ref name="Daftary" /> Drúzska komunita vznikla na začiatku 11. storočia a neskôr pretrvala najmä v oblastiach dnešného [[Libanon|Libanonu]], [[Sýria|Sýrie]] a [[Izrael|Izraela]]. V jej náboženskom chápaní nebolo al-Hákimovo zmiznutie vnímané len ako koniec vlády jedného panovníka. Nadobudlo duchovný význam a stalo sa súčasťou náboženskej pamäti komunity.<ref name="Britannica" /> == Zmiznutie == V noci 13. februára 1021 al-Hákim opustil Káhiru a vydal sa na jazdu do oblasti hory Mukattam. Z tejto cesty sa už nevrátil. Našli sa iba niektoré jeho osobné veci, no telo objavené nebolo. Práve preto sa jeho zmiznutie veľmi rýchlo stalo predmetom rôznych výkladov a domnienok.<ref name="Britannica" /> Väčšina historikov predpokladá, že bol pravdepodobne zavraždený v dôsledku politických intríg. Do úvahy prichádza zapojenie ľudí z najvyšších dvorských kruhov, pretože al-Hákimova vláda vytvárala napätie medzi viacerými mocenskými skupinami. Chýba však jednoznačný dôkaz.<ref name="Assaad" /> Po jeho zmiznutí nastúpil na trón jeho syn [[az-Záhir li-Iʿzáz Dín Alláh]]. Fátimovský kalifát pokračoval ďalej, ale al-Hákimova vláda zostala jedným z najvýraznejších období jeho dejín. Jeho nejasný koniec zároveň prispel k tomu, že sa okolo jeho osoby vytvorilo viacero náboženských a historických výkladov.<ref name="Daftary" /> == Hodnotenie == al-Hákim bi-Amr Alláh patrí k panovníkom, ktorých nemožno jednoducho označiť jedným slovom. Jeho vláda mala autoritatívny charakter a viaceré jeho opatrenia tvrdo zasiahli náboženské skupiny aj bežný život obyvateľov. Zároveň však podporoval učenosť, budoval náboženské a vzdelávacie inštitúcie a usiloval sa upevniť postavenie Fátimovského kalifátu.<ref name="Daftary" /> Práve táto kombinácia robí jeho historický obraz zložitým. V starších prameňoch často vystupuje ako tyran alebo výstredný vládca, zatiaľ čo novšie výskumy sa viac usilujú zasadiť jeho činy do politického a náboženského kontextu doby. al-Hákim tak zostáva jednou z najzaujímavejších a zároveň najťažšie hodnotiteľných osobností stredovekého islamského sveta.<ref name="Assaad" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ASSAAD, Sadek Ismail. ''The reign of al-Hakim Bi Amr Allah, 386/996–411/1021: A political study''. London: SOAS University of London, 1971. * DAFTARY, Farhad. ''Al-Hakim bi-Amr Allah''. Institute of Ismaili Studies. * DAFTARY, Farhad. ''The Isma'ilis: Their History and Doctrines''. Cambridge: Cambridge University Press, 1990. * HALM, Heinz. ''The Fatimids and their Traditions of Learning''. London: I.B. Tauris, 1997. == Pozri aj == * [[Fátimovský kalifát]] * [[Ismáílíja]] * [[Drúzi]] * [[Káhira]] * [[Abbásovský kalifát]] * [[Bazilika Božieho hrobu]] == Externé odkazy == * [https://www.iis.ac.uk/wp-content/uploads/2024/10/al-hakim-bi-amr-allah.pdf Farhad Daftary: ''Al-Hakim bi-Amr Allah'' – Institute of Ismaili Studies] * [https://www.britannica.com/biography/al-Hakim Encyclopaedia Britannica: ''al-Ḥākim''] * [https://soas-repository.worktribe.com/output/412135/the-reign-of-al-hakim-bi-amr-allah-386996-4111021-a-political-study Sadek Ismail Assaad: ''The reign of al-Hakim Bi Amr Allah, 386996–411/1021''] [[Kategória:Narodenia 13. augusta]] [[Kategória:Narodenia v 985]] ob89t9xagk27fksb9zvbbwv63nfrc1o 0 750746 8227111 8220973 2026-06-01T15:49:48Z ~2026-32554-24 296615 8227111 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jan Dąbski - Pokój ryski.djvu|náhľad|Titulná strana Rižského mieru v jeho tlačenej podobe.]] '''Rižský mier''' bola mierová zmluva uzavretá dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1921]] a to medzi delegáciou [[Druhá poľská republika|Druhej poľskej republiky]] na jednej strane a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] na strane druhej v [[Riga|Rige]] na území [[Lotyšsko|Lotyšska]]. Podpisom mierovej zmluvy sa skončila [[poľsko-boľševická vojna]]. Samotné Poľsko získalo rozsiahle územia v oblasti [[Východná Európa|východnej Európy]] a posunulo svoje územné hranice takmer 200 kilometrov za [[Curzonova línia|Curzonovú líniu]]. Väčšina územia terajšej [[Ukrajina|Ukrajiny]] zostala súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej federatívnej socialistickej republiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=42}}</ref> == Defenzíva Červenej armády == {{hlavný článok|Bitka o Varšavu (1920)}} Dňa [[13. august]]a roku [[1920]] prekročili boľševické oddiely rieku Wkra a následne zaútočili na [[Włocławek|Wloclawek]]. Vojsko 16. sovietskej armády na čele s veliteľom Nikolajom Vladimirovičom Sollogubom viedli súčasne útok na mesto [[Radzymin]]. Deň po tejto udalosti sa podarilo sovietskym vojakom preniknúť k varšavskému predmestiu. Dňa [[15. august]]a roku [[1920]] v skorých ranných hodinách sa poľskej 5. armáde pod velením generála Wladyslawa Sikorského podarilo prelomiť front na rieke Wkra. Po tomto akte ukoristili ozbrojenci z 203. hulánskeho pluku jedinú funkčnú rádiostanicu sovietskej 4. armády. Tá následne stratila spojenie so štábom západného frontu v meste [[Minsk]]. Armáda teda nesplnila rozkaz [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a pochodovala smerom na juh k mestu [[Toruň]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=225}}</ref> == Konečný mier a nové územia == [[Súbor:Rzeczpospolita 1937.svg|náhľad|Štátne hranice medzi [[Druhá poľská republika|Poľskom]] a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] krátko po uzavretí mierovej zmluvy.]] [[Bitka o Varšavu (1920)|Vojenská porážka]] zo strany [[Červená armáda|Červenej armády]] v dňoch [[14. august|14.]] až [[15. august|15. augusta]] roku [[1920]] pri [[Varšava|Varšave]] znamenala kľúčový obrat počas poľsko-boľševickej vojny. V období do jesene roku [[1920]] sa podarilo poľským vojakom postúpiť až na bieloruské a ukrajinské územie. V októbri roku [[1920]] bolo ustanovené [[prímerie]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=42}}</ref> Dňa [[18. marec|18. marca]] roku [[1921]] došlo k podpísaniu mierovej zmluvy v [[Riga|Rige]]. Mierová zmluva deklarovala podmienky, podľa ktorých boli poľské územné hranice vytýčené ďaleko na východ od Curzonovej línie. Súčasťou poľského územia sa stalo takisto západné Bielorusko, časť Volyne a východná Halič až po rieku Zbruč. [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]] bola povinná uhradiť poľskej vláde odškodné vo výške až 30 miliónov rubľov a vrátiť kultúrne statky, ktoré vyviezla ešte počas cárskej nadvlády. Poľská diplomacia súhlasila s pripojením stredných a východných častí [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]] k [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskej dŕžave]]. Zároveň vydala vyhlásenie o tom, že skončila s podporou protiboľševických národných síl v obidvoch krajinách. Dňa [[25. máj]]a roku [[1921]] došlo k nadviazaniu diplomatických vzťahov medzi [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskym Ruskom]] a [[Druhá poľská republika|Poľskom]]. Navyše poľská vláda definitívne uznala tú sovietsku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=344}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. == Pozri aj == * [[Poľsko-boľševická vojna]] * [[Józef Piłsudski]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŘEZNÍK, Miloš, (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. [[Kategória:Sovietsko-poľská vojna]] [[Kategória:1921]] [[Kategória:18. marec]] nzylh41fu22jr4bjb8qtrh5q7qowxqp 0 750795 8227108 8226038 2026-06-01T15:34:01Z ~2026-32554-24 296615 8227108 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Anti-Comintern Pact signing 1936.jpg|náhľad|Japonský veľvyslanec menom Kintomo Mušanokódži spolu s [[Joachim von Ribbentrop|Joachimom von Ribbentropom]] počas oficiálneho podpisu Paktu proti Kominterne.]] '''Pakt proti Kominterne''' bol diplomatický dokument, ktorý bol oficiálne uzavretý dňa [[25. november|25. novembra]] roku [[1936]] medzi štátnymi diplomaciami [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] v meste [[Berlín]]. Samotný pakt bol vytvorený a ratifikovaný na báze najkrajnejšieho [[Antikomunizmus|antikomunizmu]]. Deklaroval jasnú spoluprácu medzi fašistickými signatármi proti [[Kominterna|Kominterne]] ale aj opatrenia proti jej pôsobeniu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=89}}</ref> Okrem toho bol zahraničnej politike charakteristický ako tvrdá protisovietska línia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VASILJEVOVÁ|meno=Zdeňka|titul=Dějiny Japonska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1986|strany=438}}</ref>. Po uzavretí paktu tak dôsledne vznikol v období [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] politický blok agresívnych štátov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. prepracované a doplnené|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=647}}</ref> [[Súbor:Japan Germany Anti Commintern Pact 25 November 1936.jpg|náhľad|273x273bod|Nemecko-japonská zmluva o paktu proti Kominterne zo dňa [[25. november|25. novembra]] roku [[1936]].]] == Predohra == Počiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] sa vytvárali predpoklady pre nemecko-japonské spojenectvo. [[Svetová hospodárska kríza]] postihla veľmi tvrdo jednak územie [[Weimarská republika|Nemecka]] ale aj [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]]. Obidve krajiny tak dôsledne hľadali východisko z tejto žalostnej situácie prostredníctvom fašizácie a zahraničnej expanzie. Táto politika napokon viedla k silnému [[Antikomunizmus|antikomunistickému]] zbližovaniu. == Obavy zo sovietskej moci == V auguste roku [[1936]] vypracovala japonská vláda na čele s premiérom Kókim Hirotom (* [[1878]] – † [[1948]]) program politických opatrení pre nasledujúce obdobie. Hirotov politický program predpokladal jasné presadenie japonských pozícii na pôde [[Ázia|ázijského svetadielu]] a zároveň vylúčenie sovietskej hrozby so severného územia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VASILJEVOVÁ|meno=Zdeňka|titul=Dějiny Japonska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1986|strany=432; 438}}</ref> == Spojenci v Európe == {{hlavný článok|Os Berlín-Rím-Tokio}} Medzitým [[Fašizmus|fašistické]] krajiny v [[Európa|Európe]] si počínali vo svojich expanzívnych plánoch stále úspešnejšie. [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] spájal spoločný dobyvačný plán. Vznikli tak predpoklady pre vybudovanie agresívnej osi Berlín-Rím, pričom práve ríšsky [[führer]] [[Adolf Hitler]] a [[Benito Mussolini]] ako taliansky il duce plánovali už dlhší čas. V októbri roku [[1936]] rokoval minister zahraničných vecí [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]] menom Galeazzo Ciano spolu s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] a [[Benito Mussolini|Mussolinim]] v [[Berlín|Berlíne]]. Rokovanie sa skončilo dňa [[25. október|25. októbra]] roku [[1936]] a to podpísaním oficiálnej dohody medzi [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskom]] a [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]]. Fašistické veľmoci sa tak dohodli na vymedzení sfér hospodárskej expanzie na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] a v [[Podunajsko|Podunajsku]]. Navyše bola dosiahnutá dohoda o podpore španielskych pučistov. Os Berlín-Rím stanovila pozície pre ozbrojené akcie fašistických krajín v medzinárodnom meradle. Prípravy pre vojnu viedli [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] spoločne. Po takmer mesiaci sa však ukázalo, že dobyvačné plány z [[Berlín|Berlína]] a [[Rím|Ríma]] sa stretli s plným súhlasom takisto v [[Tokio|Tokiu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. prepracované a doplnené|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=647}}</ref> == Spoločné politické záujmy s ďalšími agresormi == Hirotova vláda v [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom cisárstve]] napokon prekročila hranice [[Ázia|Ázie]] na diplomatickom poli a to politickým zblížením s najvyššími predstavenými z [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VASILJEVOVÁ|meno=Zdeňka|titul=Dějiny Japonska|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1986|strany=432}}</ref> Napriek tomu, že [[Adolf Hitler]] (* [[1889]] – † [[1945]]) ako nemecký ríšsky vodca ([[führer]]) dosiahol v územnej expanzii v [[Európa|Európe]] významné úspechy v zbrojení [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] proti [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluve]], z hľadiska dlhodobého plánovania mal v úmysle podniknúť vojenské ťaženie smerom do oblasti [[Východná Európa|východnej Európy]], aby mohol na úkor [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] získať takpovediac životný priestor (Lebensraum) pre [[Nacistické Nemecko|Nemecko]]. Počas presadenia tohto plánu sa [[Adolf Hitler]] odvrátil ideovo od rasovej doktríny a nadviazal diplomatické styky s [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]], ktoré považovalo [[Sovietsky zväz]] za veľkého konkurenta v oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=JORDAN|meno=David|titul=Atlas druhej svetovej vojny|vydanie=2|vydavateľ=OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o|miesto=Praha|rok=2004|isbn=978-80-7451-558-3|strany=15|priezvisko2=WIEST|meno2=Andrew}}</ref> == Konečná ratifikácia a znenie dohody == Dňa [[25. november|25. novembra]] roku [[1936]] bol oficiálne podpísaný Pakt proti Kominterne v [[Berlín|Berlíne]] a to medzi diplomaciou [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]]. Jasne deklarovaným cieľom paktu bolo rozdrvenie moci [[Kominterna|Kominterny]]. Spoločné antikomunistické myšlienky označovali u nemeckých a japonských politikov za úhlavného nepriateľa práve [[Sovietsky zväz]]. V ich očiach bola sovietska politika, ktorá sídlila v [[Moskva|Moskve]], hodná pre zavrhnutie. Pakt proti Kominterne neobsahoval presne formulovaný záväzok ani vojenskú konvenciu. Skutočným cieľom než nepriateľstvo voči komunistickej politike bolo rozdelenie sveta do sfér vplyvu a to na úkor rozvrátenia [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=AGNE|meno=Marie et al|titul=Dějiny 20. století : encyklopedie politického, ekonomického a kulturního dění|vydanie=1|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-204-0403-1|strany=258}}</ref> Konečné znenie textu bolo na návrh japonskej diplomacie upravené tak, že povinnosti obidvoch zúčastnených strán sa obmedzili na výmenu informácii o činnosti [[Kominterna|Kominterny]] a na spoločný boj proti nej. Pakt navyše obsahoval tajnú doložku, v ktorej bolo citované to, že je namierený predovšetkým proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Preambula tajnej doložky paktu obsahovala text o demagogických úvahách, ktoré sa týkali „nebezpečenstva“, ktoré im hrozilo zo strany „svetového komunizmu“. Článok I. stanovoval to, že v prípade „nevyprovokovaného útoku alebo nebezpečenstva útoku [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na jednu z nich nepodniknú nič, čo by iba uľahčovalo situáciu [[Sovietsky zväz|ZSSR]]“ a okamžite začali prerokovávať opatrenia na ochranu svojich spoločných záujmov. Článok II. odporúčal „ktorémukoľvek tretiemu štátu, ktorého vnútorný mier je ohrozovaný činnosťou [[Kominterna|Kominterny]], podniknúť obranné opatrenia v duchu tejto dohody“. Obidve strany sa zaväzovali vykonať drastické opatrenia takisto „proti osobám, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobili vnútri krajiny alebo v zahraničí v prospech“ [[Kominterna|Komunistickej internacionály]]. Obidve strany si sľúbili vzájomné poskytovanie informácií o pôsobení [[Kominterna|Komunistickej internacionály]] a v tesnej spolupráci viesť boj proti nej. [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] sa počas piatich rokov ako obdobia platnosti zmluvy zaväzovali „neuzatvárať so [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bez vzájomného súhlasu žiadne politické dohody, ktoré by odporovali duchu tejto zmluvy.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. prepracované a doplnené|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=667}}</ref> == Nový spojenec paktu == Dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1937]] sa k Paktu proti Kominterne pridalo takisto [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistické Taliansko]]. Pakt bol veľkou výstrahou pre britské, francúzske ale aj americké záujmy v oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]]. Iniciátor paktu menom [[Joachim von Ribbentrop]] sa spoliehal na to, že japonská geopolitická expanzia odvedie pozornosť britskej zahraničnej politiky do zámoria, čím prinúti diplomaciu v [[Londýn|Londýne]] tolerovať nemecké požiadavky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MORAVCOVÁ|meno=Dagmar et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-70-6|strany=89}}</ref> Spojenecký blok [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] zohral kľúčovú úlohu v rozpútaní [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEMEN|meno=Aleksandrovič Gonionskij et al|titul=Dějiny diplomacie III|vydanie=2. prepracované a doplnené|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1967|strany=668}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * AGNE, Marie et al., (1994). ''Dějiny 20. století : encyklopedie politického, ekonomického a kulturního dění''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1994. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-204-0403-1|ISBN 80-204-0403-1]]. * JORDAN, David - WIEST, Andrew. (2004). 2. vyd. Atlas druhej svetovej vojny. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-7451-558-3</nowiki>. * MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. * VASILJEVOVÁ, Zdeňka, (1986). ''D&#x11B;jiny'' ''Japonska''. Praha: Nakladatelství Svoboda. == Pozri aj == * [[Os Berlín-Rím-Tokio|Os Berlín-Rím]] * [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] * [[Pakt troch veľmocí]] == Zdroj == * SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al''.'' (1967). ''D&#x11B;jiny diplomacie III.'' 2. prepracované a doplnené vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda. [[Kategória:Antikomunizmus]] [[Kategória:Nemecko-slovenské vzťahy]] [[Kategória:Politika druhej svetovej vojny]] bv8zi4fwvkh7n8w3de0c5go4j67ws0j 0 750829 8227106 8226518 2026-06-01T15:30:22Z ~2026-32554-24 296615 8227106 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Emily Dickinsonová | Popis osoby = americká poetka | Dátum narodenia = {{dn|1830|12|10}} | Miesto narodenia = [[Amherst]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | Zamestnanie = | Dátum úmrtia = {{duv|1886|05|15|1830|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Amherst]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | Portál1 = Literatúra }} [[Súbor:Emily Dickinson daguerreotype (Unrestored).jpg|náhľad|Emily Dickinsonová, [[dagerotypia]]]] '''Emily Dickinsonová''' (* [[10. december]] [[1830]] [[Amherst]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[15. máj]] [[1886]] Amherst) bola americká [[Básnik|poetka]] [[19. storočie|19. storočia]], avšak svojou tvorbou označovaná za jedného z najsúčasnejších, najživších autorov. Väčšina jej diel s výnimkou 13 básní boli objavené a vydané až po jej smrti. Až v [[20. storočie|20. storočí]] začali vychádzať jej básne v pôvodnom, neupravenom znení. Narodila sa a zomrela v Amherste v štáte [[Massachusetts]]. Napriek tomu, že jej rodina zaujímala významné miesto v spoločnosti, Emily žila a tvorila v samote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forman | meno = Robert J. | titul = Emily Dickinson | url = https://salempress.com/Media/SalemPress/samples/dickinson.pdf | dátum prístupu = 2026-05-29}}</ref> Po siedmich rokoch štúdia na amherstskej Akadémii – stredná škola,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Schooling: Amherst Academy – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinsons-schooling-amherst-academy/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> pokračovala v [[Mount Holyoke]] Seminary.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Schooling: Mount Holyoke Female Seminary – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinsons-schooling-mount-holyoke-female-seminary/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> V dievčenskom seminári strávila iba rok a potom sa vrátila späť do rodného mesta, ktoré potom už prakticky neopustila. Obyvatelia [[Amherst]]u ju považovali za výstredného blázna kvôli jej záľube v nosení bielych šiat,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s White Dress – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/1336-2/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> neochote vítať hostí. Väčšinu priateľstiev udržiavala iba písomnou formou. Bola veľmi samotárska, introvertná, zriedkavo chodila do spoločnosti. Emily Dickinsonová bola veľmi aktívna autorka. Jej tvorba pozostáva z asi 1 800 básní, väčšina z nich bola publikovaná až po jej smrti. Emily sama súhlasila so zverejnením iba siedmich básní. Všetky boli vydané anonymne a pozmenené nakladateľmi, aby zodpovedali vtedajším básnickým normám. Jej básne ignorovali vtedajšie básnické zvyklosti napríklad tým, že používali polovičný rým, boli krátke a málokedy obsahovali názov. Interpunkcia a písanie veľkých písmen sú ďalšie znaky, ktorými sa básne Emily Dickinsonovej líšili od ostatných. Hlavnými témami jej básní sú [[smrť]] a [[nesmrteľnosť]], ktoré tiež dopodrobna rozoberala vo svojich listoch. Jej básne boli objavené jej sestrou Laviniou v roku 1886. Predpokladá sa, že príbuzní Dickinsovej vedeli o jej záujme v literárnu tvorbu. V roku 1890 vydali jej priatelia [[Thomas Wentworth Higginson]] a [[Mabel Loomis Todd|Mabel Loomis Toddová]] prvú básnickú zbierku Emily Dickinsonovej, ktorá bola rovnako ako jej predošlé básne pozmenená, aby zbierka splnila normy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/roomitem/mabel-loomis-todd/ | vydavateľ = www.emilydickinsonmuseum.org | dátum prístupu = 2026-05-29}}</ref> Prvú kompletnú a najmenej pozmenenú zbierku vydal [[Thomas H. Johnson]] až v roku 1955. Spočiatku bola jej tvorba hrubo kritizovaná, a to najmä na prelome 19. a 20. storočia. V súčasnosti je považovaná za poprednú americkú poetku. == Zaujímavosti == * Zomrela na [[Brightonova choroba|Brightonovu chorobu]], čo je historické pomenovanie pre [[Glomerulonefritída|glomerulonefritídu]], ako túto chorobu poznáme dnes.<ref>{{Citácia periodika|titul="Medicine Posthumous": A New Look at Emily Dickinson's Medical Conditions|url=https://www.jstor.org/stable/366669|periodikum=The New England Quarterly|dátum=1996|dátum prístupu=2026-05-29|ročník=69|číslo=2|strany=299–316|issn=0028-4866|doi=10.2307/366669|meno=Norbert|priezvisko=Hirschhorn|meno2=Polly|priezvisko2=Longsworth}}</ref> * Emily Dickinsonová je príbuzná pop-speváčky [[Taylor Swiftová|Taylor Swiftovej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXCLUSIVE: Taylor Swift and an iconic American poet are related, Ancestry reveals | url = https://www.today.com/popculture/taylor-swift-emily-dickinson-related-rcna141604 | vydavateľ = TODAY.com | dátum vydania = 2024-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en}}</ref> * Bola vyštudovanou botaničkou, jej vášeň pre kvety často môžeme pozorovať v metaforách jej básní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson’s Herbarium: A Forgotten Treasure at the Intersection of Science and Poetry | url = https://www.themarginalian.org/2017/05/23/emily-dickinson-herbarium/ | dátum vydania = 2017-05-23 | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US | meno = Maria | priezvisko = Popova}}</ref> * Rovnako tak bola aj talentovanou pekárkou, často svojich blízkych obdarovávala práve zákuskami, alebo iným pečivom, ktoré ona sama upiekla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Dickinson and Cooking – Emily Dickinson Museum | url = https://www.emilydickinsonmuseum.org/emily-dickinson/biography/special-topics/emily-dickinson-and-cooking/ | dátum prístupu = 2026-05-29 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Emily Dickinsonová|25319436}} {{DEFAULTSORT:Dickinsonová, Emily}} [[Kategória:Básnici USA]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Osobnosti z Massachusetts]] d7jd5h9ngz5bdqc9cv8blq4bj0h6rk4 2 750856 8227058 8227002 2026-06-01T13:21:46Z ErikaF25 275262 /* Ďalšie faktory */ 8227058 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Ďalšie faktory === * [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. * [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri otelení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} jywso7xplog59heibrp78be33gv88jz 8227060 8227058 2026-06-01T13:25:50Z ErikaF25 275262 /* Ďalšie faktory */ 8227060 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Ďalšie faktory === * [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. * [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri otelení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} ju3dm2ha5ubmrnf9jyi1rho14w7itt0 8227095 8227060 2026-06-01T14:55:07Z ErikaF25 275262 /* Ďalšie faktory */ 8227095 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Ďalšie faktory === * [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. * [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri otelení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} cbb7aduor9x672egdhokbtud9tepsl4 8227098 8227095 2026-06-01T15:08:52Z ErikaF25 275262 /* Ďalšie faktory */ 8227098 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} drjztrep0ipu8c7n8zs2hnke7rrjjfj 8227133 8227098 2026-06-01T17:20:06Z ErikaF25 275262 /* Albedo */ 8227133 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien == Aktuálne geologické obdobie, [[Holocén]], je najmladšou časťou [[Kvartér|kvartéru]]. Holocén sa začal pred približne 11 700 rokmi po skončení poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadovej]] v období [[:cs:Mladší_dryas|mladšieho dryasu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Kvartér|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kvart%C3%A9r&oldid=8075336|rok=2025-08-16|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8075336}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Holocén|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Holoc%C3%A9n&oldid=25223523|rok=2025-09-19|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25223523}}</ref> Z hľadiska paleoklimatológie je Holocén skúmaný predovšetkým s ohľadom na krátkodobé klimatické zmeny a ich vplyv na vývoj ľudských [[Civilizácia|civilizácií]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]]. Na jeho začiatku došlo, vplyvom zmeny klimatických podmienok, k [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcií]] a celá zdokumentovaná história ľudstva, vrátane modernej podoby civilizácie, sa odohrala v tomto časovom rozmedzí. Holocén je charakteristický dlhodobo stabilnou klímou so zmenami v priemernej globálnej teplote len v rozmedzí +/-0,6°C, čo umožnilo rýchly kultúrny a technologický rozvoj ľudstva. Až do 21. storočia boli klimatické podmienky Holocénu ustálené v medziach nového klimatického optima, so zaznamenaným trendom postupného ochladzovania o približne 0,1°C každých tisíc rokov spôsobenom poklesom množstva slnečného žiarenia na [[Severná pologuľa|Severnej pologuli]] a [[Milankovičov cyklus|Milankovičovimi cyklami]]. Tento proces by v prirodzených podmienkach viedol k nástupu novej doby ľadovej o približne 30 000 rokov. Avšak, súčasné [[klimatické zmeny]] spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] poukazujú na opačný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]], ktoré môže podľa [[Medzivládny panel pre zmenu klímy|Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)]] presiahnuť 4°C do konca 21. storočia. Tento nárast v priemernej globálnej teplote by mal rozsiahle devastačné ekonomické, sociologické a environmentálne dopady spojené s faktormi ako sú [[:cs:Body_zvratu_klimatického_systému|body zlomu]] a [[:cs:Zpětné_vazby_klimatických_změn|spätné väzby]] v [[:cs:Klimatický_systém|klimatickom systéme Zeme]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=IPCC|titul=Summary for Policymakers. In: Climate Change 2023: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Core Writing Team, H. Lee and J. Romero (eds.)]|vydavateľ=IPCC|miesto=Geneva, Switzerland|rok=2023|strany=1-34|url archívu=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|url=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|doi=10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.001}}</ref>. Aktuálne sa klimatickým podmienkam charakteristickým pre Holocén vzďaľujeme natoľko, že niektorí vedci, ako napríklad holandský laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Paul Josef Crutzen|Paul J. Crutzen]], podporujú zavedenie novej epochy v [[:cs:Chronostratigrafie|chronostratigrafickom]] systéme dejín Zeme - [[Antropocén|antropocénu]]. Ako odôvodnenie prechodu do novej epochy sa uvádzajú aj faktory ako ľudskou aktivitou spôsobená [[Klimatické zmeny|klimatická zmena]], vymieranie druhov, [[Acidifikácia|okyslenie oceánov]] a strata prirodzených [[Biotop|biotopov]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} lwdfvl86j4uyc40haltsyazoyfyancw 8227240 8227133 2026-06-01T22:06:24Z ErikaF25 275262 /* Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien */ 8227240 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zachytené meteorologické dáta. Paleoklimatológia je interdisciplinárna veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych vedných disciplín ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. proxy dáta, ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade [[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v slnečnom žiarení. S využitím špeciálnych technológií na datovanie týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia Mladšieho dryasu. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy fosílií morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]], ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a potápania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými klimatickými zmenami. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom Anglicku odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do geologickej časovej stupnice. Zároveň vnikali aj prvé vedecké opisy pravekých biotopov a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký botanik a geológ, ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia Európy pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky botanik a paleontológ, navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore paleobotaniky, ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v Alpách k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej ľadovej doby. Avšak, existencia kvartérnej doby ľadovej bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky fyzik a chemik [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal skleníkový efekt oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním fosílnych palív. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo Alpy v dobe ľadovej (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre stratigrafické datovanie v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu kvartérnej doby ľadovej. V roku 1911 britský geológ [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku hornín a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec Martin Schwarzbach (1907-2003), ktorého dielo Das Klima der Vorzeit (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z proxy dát a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického astrofyzika [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a astronóma Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. Počítačové klimatické modely sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických scenárov, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého slnečného žiarenia<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo sedimentov. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie rastlín, živočíchov, planktónu a peľu, ktoré je možné priradiť ku konkrétnej klimatickej zóne. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických molekúl, chemických zlúčenín, prvkov a izotopov, na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov kyslíka, hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0.1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4.6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom polomer a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej vulkanickej aktivity, pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva oxidu uhličitého, dusíka a oxidu siričitého. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom vodnej pary presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a sírovodík so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo vody, ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak došlo pred 3,4 miliardami rokov k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíku dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z bleskov, začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má často značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu infračerveného žiarenia s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať je späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálny priemer teploty v spodnej atmosfére dosahoval len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] alebo zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní globálneho uhlíkového cyklu. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali výrazný vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k výraznej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone Zemskej osi, periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien == [[Súbor:Mauna Loa Carbon Dioxide Apr2013 cs.svg|náhľad|Nárast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosféra za posledných 60 rokov podľa meraní meteorologickej stanice na [[Mauna Loa]].]] Aktuálne geologické obdobie, [[Holocén]], je najmladšou časťou [[Kvartér|kvartéru]]. Holocén sa začal pred približne 11 700 rokmi po skončení poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadovej]] v období [[:cs:Mladší_dryas|mladšieho dryasu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Kvartér|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kvart%C3%A9r&oldid=8075336|rok=2025-08-16|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8075336}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Holocén|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Holoc%C3%A9n&oldid=25223523|rok=2025-09-19|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25223523}}</ref> Z hľadiska paleoklimatológie je Holocén skúmaný predovšetkým s ohľadom na krátkodobé klimatické zmeny a ich vplyv na vývoj ľudských [[Civilizácia|civilizácií]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]]. Na jeho začiatku došlo, vplyvom zmeny klimatických podmienok, k [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcií]] a celá zdokumentovaná história ľudstva, vrátane modernej podoby civilizácie, sa odohrala v tomto časovom rozmedzí. Holocén je charakteristický dlhodobo stabilnou klímou so zmenami v priemernej globálnej teplote len v rozmedzí +/-0,6°C, čo umožnilo rýchly kultúrny a technologický rozvoj ľudstva. [[Súbor:Climate-tipping-points-en.svg|náhľad|Body zlomu klimatického systému Zeme.]] Až do 21. storočia boli klimatické podmienky Holocénu ustálené v medziach nového klimatického optima, so zaznamenaným trendom postupného ochladzovania o približne 0,1°C každých tisíc rokov spôsobenom poklesom množstva slnečného žiarenia na [[Severná pologuľa|Severnej pologuli]] a [[Milankovičov cyklus|Milankovičovimi cyklami]]. Tento proces by v prirodzených podmienkach viedol k nástupu novej doby ľadovej o približne 30 000 rokov. Avšak, súčasné [[klimatické zmeny]] spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] poukazujú na opačný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]], ktoré môže podľa [[Medzivládny panel pre zmenu klímy|Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)]] presiahnuť 4°C do konca 21. storočia. Tento nárast v priemernej globálnej teplote by mal rozsiahle devastačné ekonomické, sociologické a environmentálne dopady spojené s faktormi ako sú [[:cs:Body_zvratu_klimatického_systému|body zlomu]] a [[:cs:Zpětné_vazby_klimatických_změn|spätné väzby]] v [[:cs:Klimatický_systém|klimatickom systéme Zeme]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=IPCC|titul=Summary for Policymakers. In: Climate Change 2023: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Core Writing Team, H. Lee and J. Romero (eds.)]|vydavateľ=IPCC|miesto=Geneva, Switzerland|rok=2023|strany=1-34|url archívu=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|url=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|doi=10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.001}}</ref>. [[Súbor:Global Temperature And Forces.svg|náhľad|Zaznamenaný nárast priemernej globálnej povrchovej teploty v porovnaní so scenárom bez ľuďmi vytvoreného skleníkového efektu od priemyselnej revolúcie.]] Aktuálne sa klimatickým podmienkam charakteristickým pre Holocén vzďaľujeme natoľko, že niektorí vedci, ako napríklad holandský laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Paul Josef Crutzen|Paul J. Crutzen]], podporujú zavedenie novej epochy v [[:cs:Chronostratigrafie|chronostratigrafickom]] systéme dejín Zeme - [[Antropocén|antropocénu]]. Ako odôvodnenie prechodu do novej epochy sa uvádzajú aj faktory ako ľudskou aktivitou spôsobená [[Klimatické zmeny|klimatická zmena]], vymieranie druhov, [[Acidifikácia|okyslenie oceánov]] a strata prirodzených [[Biotop|biotopov]]. Aj keby došlo k okamžitému zastaveniu produkcie [[Emisie skleníkových plynov|emisií skleníkových plynov,]] značné množstvo ľuďmi vyprodukovaného [[Uhlík|uhlíka]] bude v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] detekovateľné aj po tisícročiach. Priemyselné spaľovanie [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] má teda trvalý dopad na [[Klimatické zmeny|klímu]] Zeme a množstvo [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]], ktoré sa aktuálne nachádza v atmosfére poslúžia ako hnací motor pre [[globálne otepľovanie]] po ďalšie stovky rokov. A to aj v prípade, ak by ihneď došlo ku kompletnému upusteniu od spaľovania fosílnych palív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Irreversible climate change due to carbon dioxide emissions|url=https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.0812721106|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2009-02-10|dátum prístupu=2026-06-01|ročník=106|číslo=6|strany=1704–1709|doi=10.1073/pnas.0812721106|meno=Susan|priezvisko=Solomon|meno2=Gian-Kasper|priezvisko2=Plattner|meno3=Reto|priezvisko3=Knutti}}</ref> Zároveň, existuje možnosť, že pri prekročení určitých [[:cs:Body_zvratu_klimatického_systému|bodov zlomu klimatického systému]] môže vzniknúť spätná väzba, ktorá spustí proces samo otepľovania ([[:en:Runaway_greenhouse_effect|runaway greenhouse efect]]). Dlhodobé pôsobenie globálneho otepľovania má potenciál drasticky zmeniť rozloženie [[Podnebné pásmo|klimatických]] a vegetačných pásiem, ohroziť existenciu [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcov]] v [[Grónsko|Grónsku]] a na [[Antarktída|Antarktíde]] a spôsobiť značný [[:cs:Vzestup_hladiny_oceánů|vzostup hladiny morí]]. == Pozri aj == * [[Klimatické zmeny|Klimatická zmena]] * [[Globálne otepľovanie]] * [[:cs:Pařížská_dohoda|Parížska dohoda]] * [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] * [[Klimatológia]] == Referencie == Tento článok vznikol prekladom nemeckého článku [[:de:Paläoklimatologie|Paläoklimatologie]] a anglického článku [[:en:Paleoclimatology|Paleoclimatology]]. {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} 9ihtphftj2qcqlfao95774faysg2r7b 8227318 8227240 2026-06-02T10:21:44Z ErikaF25 275262 8227318 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zaznamenané meteorologické dáta. Paleoklimatológia je [[Interdisciplinarita|interdisciplinárna]] veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych [[Vedný odbor|vedných disciplín]] ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. [[:cs:Proxy_data|proxy dáta]], ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade ich[[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v [[Slnečná energia|slnečnom žiarení]]. S využitím špeciálnych technológií na [[datovanie]] týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia [[:cs:Mladší_dryas|Mladšieho dryasu]]. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla [[:en:Global_surface_temperature|priemerná povrchová globálna teplota]] o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] (1638-1686) definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy [[Fosília|fosílií]] morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]] (1726-1797), ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a ponárania.<ref>{{Citácia knihy|titul=James Hutton|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=James_Hutton&oldid=8120398|rok=2025-11-14|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8120398}}</ref> V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] (1635-1703) na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom [[Anglicko|Anglicku]] odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do [[Chronostratigrafická tabuľka|geologickej časovej stupnice]]. Zároveň vznikali aj prvé vedecké opisy pravekých [[Biotop|biotopov]] a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký [[Botanika|botanik]] a [[geológ]], ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia [[Európa|Európy]] pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacom priestore. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky [[Botanika|botanik]] a [[paleontológ]], navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore [[Paleobotanika|paleobotaniky]], ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v [[Alpy|Alpách]] k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej [[Ľadová doba|ľadovej doby]]. Avšak, existencia [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]] bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky [[fyzik]] a [[chemik]] [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci "O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy" (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal [[skleníkový efekt]] oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas geologických období.<ref>{{Citácia knihy|titul=Svante August Arrhenius|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svante_August_Arrhenius&oldid=8199760|rok=2026-04-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8199760}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali v rokoch 1901 až 1909 trojzväzkové dielo "Alpy v dobe ľadovej" (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre [[Chronostratigrafická tabuľka|stratigrafické datovanie]] v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]]. V roku 1911 britský [[geológ]] [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku [[Hornina|hornín]] a jeho výskum ukázal, že [[Kambrium]] sa začalo pred približne 600 milión rokmi (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kambrium|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kambrium&oldid=7400853|rok=2022-06-21|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7400853}}</ref>. [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia knihy|titul=Alfred Wegener|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfred_Wegener&oldid=8178196|rok=2026-03-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8178196}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec [[Martin Schwarzbach]] (1907-2003), ktorého dielo "Das Klima der Vorzeit" (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z [[:cs:Proxy_data|proxy dát]] a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického [[astrofyzika]] [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a [[Astronóm|astronóma]] Georgea Mullena, v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. Paradox slabého mladého Slnka ([[:en:Faint_young_Sun_paradox|Faint Young Sun Paradox]]) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint young Sun paradox|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Faint_young_Sun_paradox&oldid=1314854819|rok=2025-10-03|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1314854819}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. [[:cs:Klimatický_model|Počítačové klimatické modely]] sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických podmienok, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] okolo [[Slnko|Slnka]] v priebehu tisícročí a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[:cs:Radioaktivní_datování|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[:en:Ice_core|Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[:en:Ice_drilling|hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[:cs:European_Project_for_Ice_Coring_in_Antarctica|EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-18|Kyslíka-18]] a [[:en:Isotopes_of_oxygen#Oxygen-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 ([[:en:Δ18O|δ¹⁸O]]) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z naj odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Palynológia|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palynol%C3%B3gia&oldid=7658133|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658133}}</ref>. * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo [[Sediment|sedimentov]]. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie [[Rastliny|rastlín]], [[Živočíchy|živočíchov]], [[Planktón|planktónu]] a [[Peľ|peľu]], ktoré je možné priradiť ku konkrétnemu [[Podnebné pásmo|klimatickému pásmu]]. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických [[Molekula|molekúl]], [[Chemická zlúčenina|chemických zlúčenín]], prvkov a [[Izotop|izotopov]], na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a zdvihnutí hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov [[Kyslík|kyslíka]], hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie [[:en:Advanced_Very-High-Resolution_Radiometer|(Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)]]), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[:cs:Sluneční_cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0.1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0,1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Sluneční cyklus|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Slune%C4%8Dn%C3%AD_cyklus&oldid=23957317|rok=2024-05-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23957317}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Protohviezda|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protohviezda&oldid=7280796|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280796}}</ref> Až približne pred 4,6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom [[Polomer (kružnica)|polomer]] a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej [[Sopečná činnosť|vulkanickej aktivity]], pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], [[Dusík|dusíka]] a [[Oxid siričitý|oxidu siričitého]]. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom [[Vodná para|vodnej pary]] presahujúcim 80%. Ďalší bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a [[Sulfán|sírovodík]] so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo [[Voda|vody]], ktorá sa tam buď vyskytoval prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak pred 3,4 miliardami rokov došlo k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[:cs:Huronské_zalednění|Hurónskeho zaľadnenia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Huronské zalednění|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Huronsk%C3%A9_zaledn%C4%9Bn%C3%AD&oldid=23419814|rok=2023-11-28|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 23419814}}</ref>, ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov. Na konci [[Predkambrium|Predkambria]] sa veľké množstvo kyslíka dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z [[Blesk|bleskov]], začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Ozonová vrstva|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Ozonov%C3%A1_vrstva&oldid=25840146|rok=2026-04-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25840146}}</ref>. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu [[Infračervené žiarenie|infračerveného žiarenia]] s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať ju späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by globálna priemerná teplota v spodnej atmosfére dosahovala len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Water vapor|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Water_vapor&oldid=1356397312|rok=2026-05-27|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1356397312}}</ref> V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[:cs:Koloběh_uhlíku|kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[:cs:Laki|Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[:cs:Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad [[:cs:Tobská_katastrofa|Toba]] na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť katastrofické udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] a zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní [[:cs:Koloběh_uhlíku|globálneho uhlíkového cyklu]]. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pangea|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pangea&oldid=7658297|rok=2023-10-09|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7658297}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k silnej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[:cs:Milutin_Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milutin Milanković|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Milutin_Milankovi%C4%87&oldid=24346862|rok=2024-10-27|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 24346862}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone [[Zemská os|Zemskej osi]], periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Milankovičov cyklus|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milankovi%C4%8Dov_cyklus&oldid=8008405|rok=2025-03-26|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8008405}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=25538711|rok=2025-12-23|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25538711}}</ref>. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Aerosol|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Aerosol&oldid=1347916373|rok=2026-04-09|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1347916373}}</ref>. === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[:cs:Energetický_účet_Země|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako spätná väzba medzi ľadom a albedom ([[:en:Ice–albedo_feedback|ice-albedo feedback]]). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice–albedo feedback|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Ice%E2%80%93albedo_feedback&oldid=1353730574|rok=2026-05-12|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1353730574}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Albedo|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Albedo&oldid=25889605|rok=2026-05-16|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25889605}}</ref> == Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien == [[Súbor:Mauna Loa Carbon Dioxide Apr2013 cs.svg|náhľad|Nárast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosféra za posledných 60 rokov podľa meraní meteorologickej stanice na [[Mauna Loa]].]] Aktuálne geologické obdobie, [[Holocén]], je najmladšou časťou [[Kvartér|kvartéru]]. Holocén sa začal pred približne 11 700 rokmi po skončení poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadovej]] v období [[:cs:Mladší_dryas|mladšieho dryasu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Kvartér|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kvart%C3%A9r&oldid=8075336|rok=2025-08-16|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8075336}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Holocén|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Holoc%C3%A9n&oldid=25223523|rok=2025-09-19|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 25223523}}</ref> Z hľadiska paleoklimatológie je Holocén skúmaný predovšetkým s ohľadom na krátkodobé klimatické zmeny a ich vplyv na vývoj ľudských [[Civilizácia|civilizácií]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]]. Na jeho začiatku došlo, vplyvom zmeny klimatických podmienok, k [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcií]] a celá zdokumentovaná história ľudstva, vrátane modernej podoby civilizácie, sa odohrala v tomto časovom rozmedzí. Holocén je charakteristický dlhodobo stabilnou klímou so zmenami v priemernej globálnej teplote len v rozmedzí +/-0,6°C, čo umožnilo rýchly kultúrny a technologický rozvoj ľudstva. [[Súbor:Climate-tipping-points-en.svg|náhľad|Body zlomu klimatického systému Zeme.]] Až do 21. storočia boli klimatické podmienky Holocénu ustálené v medziach nového klimatického optima, so zaznamenaným trendom postupného ochladzovania o približne 0,1°C každých tisíc rokov spôsobenom poklesom množstva slnečného žiarenia na [[Severná pologuľa|Severnej pologuli]] a [[Milankovičov cyklus|Milankovičovimi cyklami]]. Tento proces by v prirodzených podmienkach viedol k nástupu novej doby ľadovej o približne 30 000 rokov. Avšak, súčasné [[klimatické zmeny]] spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] poukazujú na opačný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]], ktoré môže podľa [[Medzivládny panel pre zmenu klímy|Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)]] presiahnuť 4°C do konca 21. storočia. Tento nárast v priemernej globálnej teplote by mal rozsiahle devastačné ekonomické, sociologické a environmentálne dopady spojené s faktormi ako sú [[:cs:Body_zvratu_klimatického_systému|body zlomu]] a [[:cs:Zpětné_vazby_klimatických_změn|spätné väzby]] v [[:cs:Klimatický_systém|klimatickom systéme Zeme]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=IPCC|titul=Summary for Policymakers. In: Climate Change 2023: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Core Writing Team, H. Lee and J. Romero (eds.)]|vydavateľ=IPCC|miesto=Geneva, Switzerland|rok=2023|strany=1-34|url archívu=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|url=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|doi=10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.001}}</ref>. [[Súbor:Global Temperature And Forces.svg|náhľad|Zaznamenaný nárast priemernej globálnej povrchovej teploty v porovnaní so scenárom bez ľuďmi vytvoreného skleníkového efektu od priemyselnej revolúcie.]] Aktuálne sa klimatickým podmienkam charakteristickým pre Holocén vzďaľujeme natoľko, že niektorí vedci, ako napríklad holandský laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Paul Josef Crutzen|Paul J. Crutzen]], podporujú zavedenie novej epochy v [[:cs:Chronostratigrafie|chronostratigrafickom]] systéme dejín Zeme - [[Antropocén|antropocénu]]. Ako odôvodnenie prechodu do novej epochy sa uvádzajú aj faktory ako ľudskou aktivitou spôsobená [[Klimatické zmeny|klimatická zmena]], vymieranie druhov, [[Acidifikácia|okyslenie oceánov]] a strata prirodzených [[Biotop|biotopov]]. Aj keby došlo k okamžitému zastaveniu produkcie [[Emisie skleníkových plynov|emisií skleníkových plynov,]] značné množstvo ľuďmi vyprodukovaného [[Uhlík|uhlíka]] bude v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] detekovateľné aj po tisícročiach. Priemyselné spaľovanie [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] má teda trvalý dopad na [[Klimatické zmeny|klímu]] Zeme a koncentrácie [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]], ktoré sa aktuálne nachádzajú v atmosfére poslúžia ako hnací motor pre [[globálne otepľovanie]] po ďalšie stovky rokov. A to aj v prípade, ak by ihneď došlo ku kompletnému upusteniu od spaľovania fosílnych palív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Irreversible climate change due to carbon dioxide emissions|url=https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.0812721106|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2009-02-10|dátum prístupu=2026-06-01|ročník=106|číslo=6|strany=1704–1709|doi=10.1073/pnas.0812721106|meno=Susan|priezvisko=Solomon|meno2=Gian-Kasper|priezvisko2=Plattner|meno3=Reto|priezvisko3=Knutti}}</ref> Zároveň, existuje možnosť, že pri prekročení určitých [[:cs:Body_zvratu_klimatického_systému|bodov zlomu klimatického systému]] môže vzniknúť spätná väzba, ktorá spustí proces samo otepľovania ([[:en:Runaway_greenhouse_effect|runaway greenhouse efect]]). Dlhodobé pôsobenie globálneho otepľovania má potenciál drasticky zmeniť rozloženie [[Podnebné pásmo|klimatických]] a vegetačných pásiem, ohroziť existenciu [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcov]] v [[Grónsko|Grónsku]] a na [[Antarktída|Antarktíde]] a spôsobiť značný [[:cs:Vzestup_hladiny_oceánů|vzostup hladiny morí]]. == Pozri aj == * [[Klimatické zmeny|Klimatická zmena]] * [[Globálne otepľovanie]] * [[:cs:Pařížská_dohoda|Parížska dohoda]] * [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] * [[Klimatológia]] == Referencie == Tento článok vznikol prekladom nemeckého článku [[:de:Paläoklimatologie|Paläoklimatologie]] a anglického článku [[:en:Paleoclimatology|Paleoclimatology]]. {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} 6qir3z8hdg2luj4v4g79f8tftin14zs 0 750894 8227326 8226875 2026-06-02T10:43:18Z Radoslav70 256940 8227326 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Hrad Beaufort|iný názov=Qal'at al-Shaqif|typ=pevnosť|obrázok=The ruins of Beaufort Castle in 2022..jpg|štát=Libanon|región=Nabatíja|región typ=Provincia|zemepisná šírka=33.3244|zemepisná dĺžka=35.532}} '''Hrad Beaufort''' alebo '''Bel fort''', lokálne známy ako '''Kal’at aš-Šakíf''', je bývalá [[Križiacka výprava|križiacka]] [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] v provincii [[Nabatíja]] v južnom [[Libanon|Libanone]], asi 1 kilometer juhovýchodne od dediny [[Arnoun]].<ref name=":0" /> == Názov == Hrad pomenovali ''Bel fort'' alebo ''Beau fort'' ([[Francúzština|franc.]] ''„krásna pevnosť“'') [[Križiacky štát|križiaci]], ktorí ho obsadili v [[12. storočie|12. storočí]]. Jeho arabský názov ''Kala’at aš-Šakíf'' ({{V jazyku|ara|قلعة الشقيف|vedecký prepis: ''Qalʾat al-Shaqīf''}}) znamená ''„Hrad na vysokej skale“''.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beaufort Castle {{!}} My Lebanon Guide | url = https://mylebanonguide.com/place/beaufort-castle/ | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en-US}}</ref> == Dejiny == Na tomto mieste sa pravdepodobne nachádzalo opevnenie, ktoré v roku [[1139]] dobyl [[Jeruzalemské kráľovstvo|jeruzalemský kráľ]] [[Fulko V. z Anjou]]. Daroval ho pánom zo Sidonu a následne sa tu začalo s výstavbou križiackeho hradu. V roku [[1190]] ho dobyl sultán [[Saladin (sultán)|Saladin]], ale o 60 rokov neskôr ho križiaci získali späť. V roku 1268 dobyl hrad sultán [[Bajbars]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kennedy|meno=Hugh N.|titul=Crusader castles|vydanie=1|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge, New York|rok=1994|isbn=0-521-42068-7}}</ref> Hrad Beaufort ako jedna z mála stredovekých stavieb zohrala úlohu vo vojnovom konflikte koncom 20. storočia, najmä počas [[Libanonská vojna|libanonskej vojny]] v roku 1982. Hrad bol od roku 1982 do roku 2000 využívaný ako základňa izraelských obranných síl. V máji 2026 ho opäť dobyla izraelská armáda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izraelská armáda pronikla na jihu Libanonu nejhlouběji od roku 2000, píše AP | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/izraelska-armada-pronikla-na-jihu-libanonu-nejhloubeji-od-roku-2000-pise-ap-374064 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = cs | priezvisko = ČTK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Križiacke hrady]] [[Kategória:Libanon]] 25gxjogpgtxffd97ep7domzjyu97kx0 8227327 8227326 2026-06-02T10:49:05Z Radoslav70 256940 8227327 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Hrad Beaufort|iný názov=Qal'at al-Shaqif|typ=pevnosť|obrázok=The ruins of Beaufort Castle in 2022..jpg|štát=Libanon|región=Nabatíja|región typ=Provincia|zemepisná šírka=33.3244|zemepisná dĺžka=35.532}} '''Hrad Beaufort''' alebo '''Bel fort''', lokálne známy ako '''Kal’at aš-Šakíf''', je bývalá [[Križiacka výprava|križiacka]] [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]] v provincii [[Nabatíja]] v južnom [[Libanon|Libanone]], asi 1 kilometer juhovýchodne od dediny [[Arnoun]].<ref name=":0" /> == Názov == Hrad pomenovali ''Bel fort'' alebo ''Beau fort'' ([[Francúzština|franc.]] ''„krásna pevnosť“'') [[Križiacky štát|križiaci]], ktorí ho obsadili v [[12. storočie|12. storočí]]. Jeho arabský názov ''Kala’at aš-Šakíf'' ({{V jazyku|ara|قلعة الشقيف|vedecký prepis: ''Qalʾat al-Shaqīf''}}) znamená ''„Hrad na vysokej skale“''.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beaufort Castle {{!}} My Lebanon Guide | url = https://mylebanonguide.com/place/beaufort-castle/ | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en-US}}</ref> == Dejiny == Na tomto mieste sa pravdepodobne nachádzalo opevnenie, ktoré v roku [[1139]] dobyl [[Jeruzalemské kráľovstvo|jeruzalemský kráľ]] [[Fulko V. z Anjou]]. Daroval ho pánom zo Sidonu a následne sa tu začalo s výstavbou križiackeho hradu. V roku [[1190]] ho dobyl sultán [[Saladin (sultán)|Saladin]], ale o 60 rokov neskôr ho križiaci získali späť. V roku 1268 dobyl hrad sultán [[Bajbars]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kennedy|meno=Hugh N.|titul=Crusader castles|vydanie=1|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridge, New York|rok=1994|isbn=0-521-42068-7}}</ref> Hrad Beaufort ako jedna z mála stredovekých stavieb zohrala úlohu vo vojnovom konflikte koncom 20. storočia, najmä počas [[Libanonská vojna|libanonskej vojny]] v roku 1982. Hrad bol od roku 1982 do roku 2000 využívaný ako základňa [[Izraelské obranné sily|Izraelských obranných síl]]. V máji 2026 ho opäť dobyla izraelská armáda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izraelská armáda pronikla na jihu Libanonu nejhlouběji od roku 2000, píše AP | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/izraelska-armada-pronikla-na-jihu-libanonu-nejhloubeji-od-roku-2000-pise-ap-374064 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = cs | priezvisko = ČTK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Križiacke hrady]] [[Kategória:Libanon]] 9ot7eh8341i1xic1t1tde7quho4mljf 0 750903 8227180 8226877 2026-06-01T19:53:27Z Martingazak 234259 Dohra 8227180 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Vypálenie Prlova |súčasť=[[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Prlov]] |výsledok = Vypálenie 8 usadlostí, smrť civilistov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Rota oddielu zvláštneho určenia [[Sicherheitsdienst|SD]] ZbV 31,<br/> [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] čata [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] |protivník2= |velitel1=[[Walter Pawlofski]]<br/>[[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]] |velitel2= |straty1=žiadne |straty2=celkovo 23 obetí (medzi nimi 15 upálených civilistov, 3 obesení partizáni) |sila1=okolo 600 mužov |sila2= }} '''Vypálenie Prlova''' bolo represívnou nemeckou akciou proti civilným podporovateľom partizánskeho [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|partizánskej brigády Jana Žižku]], ktorú vykonali [[23. apríl|23. apríla]] [[1945]] vo [[Moravské Valašsko|valašskej]] obci [[Prlov]] príslušníci nemeckého oddielu zvláštneho určenia [[Sicherheitsdienst|SD]] ZbV 31 a [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]]. Upálených bolo 15 civilistov, 3 aktívni partizáni boli obesení, celkovo prišlo o život 23 osôb.<ref name="Hrosova">{{Citácia knihy|titul=Na každém kroku boj. Historie 1. československé partyzánské brigády Jana Žižky (srpen 1944 - květen 1945)|priezvisko=Hrošová|meno=Marie|vydavateľ=Český svaz bojovníků za svobodu. Sdružení domácího odbje a partyzánů. Historická skupina 1. čs. partyzánské brigády Jana Žižky|miesto=Vsetín|rok=2012|isbn=978-80-260-2483-5}}</ref>{{rp|323-328}} == Predohra == V [[Prlov|Prlove]] a okolí pôsobil oddiel „Prlov“ [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku|partizánskej brigády Jana Žižku]] pod velením Petra Buďka. Nemeckým silám sa nedarilo v oblasti partizánov vystopovať a zlikvidovať, tak sa zamerali na ich civilných pomocníkov. [[19. apríl|19. apríla]] [[1945]] vo [[Moravské Valašsko|valašskej]] pasekárskej osade [[Vypálenie Ploštiny|Ploština]] obce [[Drnovice (okres Zlín)|Drnovice]] príslušníci nemeckého oddielu zvláštneho určenia [[Sicherheitsdienst|SD]] ZbV 31 a [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] spolu s príslušníkmi zlínskeho [[Gestapo|gestapa]] zastrelili alebo upálili 24 civilistov a osada bola vypálená.<ref name="Hrosova"/>{{rp|323-328}} Informácie o partizánskych pomocníkoch v [[Prlov|Prlove]] Nemci získali z viacerých zdrojov. Mladého zajatého partizána Aloisa Oškeru donútili vyhrážkami proti jeho rodine k spolupráci.<ref name="Hrosova"/>{{rp|329}} Ďalšie informácie Nemcom poskytli dvaja maďarskí dôstojníci. Tí boli partizánmi zajatí pri prepade maďarskej autokolóny pri obci [[Bratřejov]] a boli prevezení do [[Prlov|Prlova]]. Potom, ako [[10. apríl|10. apríla]] [[1945]] pri neopatrnej manipulácii s pancierovou päsťou zahynul na Ploštine veliteľ partizánskeho oddielu Ploština Nikolaj Kostin, sa maďarským dôstojníkom podarilo uniknúť a podať správy na [[gestapo|gestape]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|329}} Ďalšie informácie priniesli dvaja príslušníci [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] slovenskej národnosti, ktorí boli vyslaní do obce na prieskum vydávajúc sa za dezertérov zo slovenskej armády snažiacich sa vstúpiť k partizánom. Od miestnych obyvateľov (Marie Růsková, Oldřich Kovář) získali informácie o partizánoch.<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}} ==Vypálenie Prlova== [[23. apríl|23. apríla]] bola obec ráno obkľúčená asi 600 Nemcami. Obyvatelia boli vyhnaní z domov a muži si museli ľahnúť do blata. Následne sa v miestnom hostinci uskutočnilo vyšetrovanie. Partizánskych pomocníkov usvedčoval bývalý partizán Alois Oškera, maďarský dôstojník a členovia jednotky [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]]. Ostatní obyvatelia boli odvedení do školy v susednej obci Pozděchov.<ref name="Prlov">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prlovská tragédie | url = http://www.obecprlov.cz/tragedie-v-prlove.html | dátum prístupu = 2026-05-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101013135851/http://www.obecprlov.cz/tragedie-v-prlove.html | vydavateľ = Obec Prlov}}</ref> Následne boli šestnásti údajní pomocníci partizánov nahnaní do domov a v nich upálení. Tomášovi Ondráškovi sa podarilo z horiaceho ohňa uniknúť, ale aj on bol neskôr vypátraný a zabitý.<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}} Traja partizáni Tomáš Heto, Antonín Ondrášek a Leopold Štach boli odvedení na miesto prepadu maďarskej autokolóny pri [[Bratřejov|Bratřejove]] a po mučení boli obesení na stromoch.<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}} Zoznam obetí:<ref name="Hrosova"/>{{rp|331}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí masakru v [[Prlov|Prlove]] |- | ! Priezvisko a meno ! Miesto úmrtia |- | 1. | Heto Jaroslav | upálený v Prlove |- | 2. | Heto Tomáš | partizán obesený v Bratřejove |- | 3. | Juraň Antonín | upálený v Prlove |- | 4. | Kovář Oldřich | upálený v Prlove |- | 5. | Ondrášek Antonín | partizán obesený v Bratřejove |- | 6. | Ondrášek Jan | upálený v Prlove |- | 7. | Ondrášek Jaroslav | upálený v Prlove |- | 8. | Ondrášek Tomáš | upálený v Prlove |- | 9. | Ondrášek Tomáš | unikol s horiaceho domu v Prlove, neskôr vypátraný a popravený{{#tag:ref|Telo Tomáša Ondráška bolo nájdené v masovom hrobe v [[Hošťálková|Hošťálkovej]].<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}}|group=pozn.}} |- | 10. | Ondrášková Anna | upálená v Prlove |- | 11. | Ondrášková Anežka | upálená v Prlove |- | 12. | Růsek Antonín | upálený v Prlove |- | 13. | Růsková Marie | upálená v Prlove |- | 14. | Štach Leopold | partizán obesený v Bratřejove |- | 15. | Šopová Rozina | zabitá na Vařákových pasekách [[2. máj|2. mája]] [[1945]] |- | 16. | Trlica Josef | upálený v Prlove |- | 17. | Turýn Jan | upálený v Prlove |- | 18. | Turýnová Anna | upálená v Prlove |- | 19. | Turýn Jiří | donútený k odvedeniu dobytka z vypálených udalostí a popravený{{#tag:ref|Telo Jiřího Turýna bolo nájdené v masovom hrobe v parku vizovického zámku.<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}}|group=pozn.}} |- | 20. | Vařák Josef | zastrelený ešte [[19. apríl|19. apríla]] na ceste medzi [[Bratřejov|Bratřejovom]] a [[Pozděchov|Pozděchovom]] počas akcie [[Vypálenie Ploštiny|vypálenia Ploštiny]]<ref name="Hrosova"/>{{rp|325}} |- | 21. | Vařák Karel | zabitý na Vařákových pasekách [[2. máj|2. mája]] [[1945]] |- | 22. | Žák Bohuslav | upálený v Prlove |- | 23. | Žáková Terezie | upálená v Prlove |} ==Dohra== Ešte [[2. máj|2. mája]] boli vypálené Vařákove paseky a štyria civilisti boli popravení.<ref name="Hrosova"/>{{rp|332-334}} V hromadnom hrobe objavenom v parku [[Vizovice|vizovického]] zámku sa pri povojnovej exhumácii našli okrem tela prlovského občana a partizánskeho pomocníka Jiřího Turýna aj telá zradcu Aloisa Oškeru a ďalších štyroch členov rodiny Oškerových.<ref name="Hrosova"/>{{rp|330}} Zástupca veliteľa [[Protipartizánska jednotka Josef|protipartizánskej jednotky Josef]] [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]] bol po vojne v Bratislave odsúdený (nie za zločiny v Ploštine a Prlove) na 6 rokov. Neskôr bol naverbovaný ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a v roku [[1954]] mu bol československými úradmi umožnený odchod do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. [[Kurt Werner Tutter|Tutterova]] vina vyšla najavo v roku [[1962]], no po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo trestné stíhanie prerušené.<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref>{{rp|238}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Vypálenie Ploštiny]] ==Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Prlov}} [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Dejiny Česka]] 6uiztn4em8lytv5tkigmqs1yo8c7l1m 0 750911 8227196 8226964 2026-06-01T20:43:07Z Atomovahlavica 296555 -- Draft creation using the [[WP:Article wizard]] -- 8227196 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}<!-- Important, do not remove anything above this line before article has been created. --> '''Allen Ginsberg v Československu''' Začiatkom roku 1965 navštívil [[Česko-Slovensko|Československo]] americký básnik [[Allen Ginsberg]], kde strávil niekoľko týždňov, počas ktorých sa stal obľúbenou a zároveň kontroverznou postavou. [[Allen Ginsberg]] priletel 18. februára 1965 do Prahy potom, ako bol vyhostený z Kuby. V ČSSR čakal na priamy let do USA, ale štátna bezpečnosť ho vnímala ako hrozbu a po vykonštruovanom obvinení ho 7. mája 1965 vyhostili z krajiny. [[Allen Ginsberg]] prišiel do Československa na pozvanie Československého zväzu spisovateľov, zúčastnil sa uvedenia vlastných básní a básní svojich generačných kolegov ([[Lawrence Ferlinghetti]], [[Gregory Corso]], [[Kenneth Rexroth]]) v [[Pražsky básnický kabaret|Pražskom básnickom kabarete]] vo Viole. Následne prišiel do Bratislavy, kde požadoval stretnutie s [[Osamelí bežci|Osamelými bežcami]] '''"Divadlo poézie" v Bratislave''' Hlavným cieľom Ginsbergovej cesty do hlavného mesta Slovenska bolo podporiť vystúpenie mladej básnickej skupiny [[Osamelí bežci]], ktorú tvorili [[Ivan Štrpka]], [[Peter Repka]] a [[Ivan Laučík]] a ktorá zdieľala niektoré presvedčenia beatnickej generácie (napríklad etický prístup k literatúre). [[allen Ginsberg|Ginsberg]] si tiež prial vidieť [[Novomeský|Novomeského]], básnika, ktorý bol práve vo väzení.<ref>https://www.sav.sk/journals/uploads/0718123805-Gavura.pdf</ref> V marci 1965 navštívil [[Allen Ginsberg]] "[[Divadlo poézie]]" na Sedlárskej ulici v Bratislave (neskôr [[Divadlo na korze]]) počas predstavenia "[[Návrat anjelov]]". Z tejto neoficiálnej návštevy sa stal pamätný moment pre slovenskú literárnu scénu. V tento večer sa v divadle konalo výnimočné čítanie a diskusia pod témou poézie amerických beatnikov, a jeho básne boli zakomponované do hry, zatiaľ čo on sedel v hľadisku. [[Allen Ginsberg]] prišiel do divadla pred šiestou večer, dôkladne si prezrel všetky miestnosti a javisko pripravené na večernú premiéru beatnickej poézie, silne inšpirovanej veršami svojej milovanej Slnečnicovej sútry: „''Jack Kerouac si sadol ku mne na rozbitú, hrdzavú železnú tyč, druh môj, mysleli sme tými istými myšlienkami duše, cliví a skľúčení so smútkom v očiach medzi skrivenými oceľovými koreňmi kovových stromov...''“, a bol spokojný.<ref>Večer s Allenom Ginsbergom. Kultúrny život, číslo 20, 12.3.1965, str. 9</ref> "''[[Allen Ginsberg|Ginsberg]] sa potom išiel prejsť a vrátil sa tesne pred začiatkom predstavenia. Ticho sa preplietol na svoje miesto a fajčiac sledoval množstvo mladých ľudí, ktorí sa túlili vedľa lavičky, kde sedeli účinkujúci.''" <ref>Večer s Allenom Ginsbergom. Kultúrny život, číslo 20, 12.3.1965, s. 9</ref> '''"Návrat anjelov"''' V roku 1964, v prvom čísle časopisu [[Mladá tvorba|Mladá tvroba]] vyšiel prvý umelecký manifest [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] pod názvom [[Návrat anjelov]]. Proklamovali v ňom "''návrat dobrých anjelov ľudskosti do našich hláv a citov, úprimnosť tých, čo hovoria, ušľachtilosť úmyslov a mravnú bezúhonnosť činov.''" Bol to manifest "''za návrat ľudí k ľudskosti, za ľudský odkaz civilizácií, za humanizmus.''"<ref>https://www.litcentrum.sk/clanok/ivan-strpka-ideme-dalej</ref> Podľa manifestu bolo pomenované aj predstavenie [[Návrat anjelov]] v bratislavskom Divadle poézie v marci 1965. Spájalo poéziu amerických beatnikov s tvorbou vtedajších mladých slovenských autorov. Súčasťou predstavenia malo byť aj spoločné recitovanie tvorby [[Allen Ginsberg|Allena Ginsberga]], to ale bolo napokon zakázané a [[allen Ginsberg|Ginsberg]] recitoval svoje verše sám. Slovenskí básnici mali povolené len mlčky sedieť vedľa neho. Návšteva [[Allena Ginsberga]] v Divadle poézie bola zachytená aj na dvojminútovom čiernobielom filme v rámci [[Týždeň vo filme|Týždňa vo filme]], ktorý nakrútil [[Peter Repka]] na 8 mm kameru.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=5Hh6j7MOOdI</ref> Návšteva [[Allena Ginsberga]] sa stretla s mimoriadnym ohlasom, ktorý bol evidentný v preplnenej sále Divadla poézie, ako aj v živej reakcii prítomného publika. „Návrat anjelov“ sa tak stal významnou udalosťou pre najmenšiu bratislavskú scénu. <ref>A. Ginsberg v Divadle poézie. Program z Poézie Amerických Beatnikov, Pravda, 7.3.1965</ref> Slovenské noviny a časopisy stručne informovali o Ginsbergovej účasti na literárnom podujatí s [[Osamelí bežci|Osamelými bežcami]]. Žiadna tlač však nespomenula jeho súkromnú návštevu u Novomeských a táto návšteva zostala záhadou.<ref>https://www.sav.sk/journals/uploads/0718123805-Gavura.pdf</ref> '''Majáles v Prahe''' 30. marca bol [[Allen Ginsberg]] pozvaný zúčastniť sa študentského majálesu v Prahe, kde bol študentmi, sediaci pod heslom „Kráľ Ginsberg – prejav proletárskeho internacionalizmu“, zvolený za kráľa Majálesu.<ref>https://monitoringdivadiel.sk/bratislava-1965-2008-pripad-ginsberg/</ref> Počas letu do Londýna po vyhostení napísal slávnu rovnomennú báseň, v ktorej reflektuje svoje zážitky z Prahy.<ref>https://old.pf.jcu.cz/stru/katedry/aj/doc/sukdolova/Ginsberg_Kral_Majales.pdf</ref> Návšteva [[Allen Ginsberg|Allena Ginsberga]] mala silný vplyv na československé intelektuálne a umelecké prostredie. Petr Blažek z [[Ústav pre štúdium totalitných režimov|Ústavu pre štúdium totalitných režimov]] vysvetlil: "''zvolenie Allena Ginsberga kráľom Majálesu v roku 1965 bolo historickou udalosťou, ktorá je na jednej strane dokladom o koreňoch Pražskej jari a význame študentského hnutia, ale na strane jeho vyhostenia a provokácie ŠtB ukazujú represívnu povahu komunistického režimu v tomto období.''"<ref>https://www.ustrcr.cz/pred-60-lety-byl-zvolen-kralem-majalesu-basnik-allen-ginsberg</ref> Táto udalosť sa stala výrazom túžby po slobode a kultúrnej otvorenosti, prekročila rámec študentskej slávnosti a stala sa tichým protestom proti autoritárskemu režimu.<ref> https://www.ustrcr.cz/pred-60-lety-byl-zvolen-kralem-majalesu-basnik-allen-ginsberg/ </ref> Riaditeľ [[Ústav pre štúdium totalitných režimov|Ústavu pre štúdium totalitných režimov]] [[Ladislav Kudrna]] pri 60. výročí tejto príležitosti uviedol: ''"Študentský majáles bol vždy viac ako len zábava. V období neslobody sa stal výrazom slobodného myslenia a študentskej odvahy. Téma kráľa majálesu pripomína, že aj v období cenzúry a represie dokázala mladá generácia hladať cestu k vyjadreniu svojej identity a hodnôt."''<ref>https://www.ustrcr.cz/pred-60-lety-byl-zvolen-kralem-majalesu-basnik-allen-ginsberg/</ref> == References ==<!-- Inline citations added to your article will automatically display here. See en.wikipedia.org/wiki/WP:REFB for instructions on how to add citations. --> {{reflist}} 9dmcqw4yycxcc3187z4usx8hcu4j5w5 0 750923 8227032 2026-06-01T12:26:43Z Marián Šotek 296598 vytvorenie stránky 8227032 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || PerBiotiX s. r. o. |- | Typ || spoločnosť s ručením obmedzeným |- | Značka || iProbio |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Založené || 19. máj 2020<ref name="orsr" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produkty || cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií (značka '''iProbio''')<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''PerBiotiX s. r. o.''' (vystupujúca pod značkou '''iProbio''') je slovenská biotechnologická spoločnosť so sídlom v Čadci, ktorá vyvíja a uvádza na trh cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Spoločnosť bola založená 19. mája 2020 mikrobiológom Alojzom Bombom, jeho synom Norbertom Bombom a podnikateľom Martinom Harantom;<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> komercializuje viac ako 35 rokov vedeckého výskumu Alojza Bombu v oblasti cielenej modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == História == Spoločnosť bola registrovaná 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 uviedla na slovenský trh prvé produkty pod značkou iProbio.<ref name="iprobio-web" /> Vznikla ako start-up s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> V rokoch 2021–2025 spoločnosť rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Na český trh vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v Ostrave.<ref name="ares" /> V júli 2024 spoločnosť presunula sídlo z Litovelskej ulice v Kysuckom Novom Meste na Palárikovu ulicu v Čadci.<ref name="orsr" /> == Produkty == PerBiotiX uvádza pod značkou '''iProbio''' cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a mastné kyseliny ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Koncepciu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov a synergicky pôsobiace zložky prírodného pôvodu – vedecky definoval a publikoval Alojz Bomba so spolupracovníkmi.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie spoločnosti zastáva Alojz Bomba ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík a dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''British Journal of Nutrition'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'').<ref name="ni-ipc" /><ref name="ipc-web" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''William Reed''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2025 spoločnosť spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', University of Copenhagen) iniciovala pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vedenie a vlastníci == * '''Alojz Bomba''' – spoluzakladateľ, ''Chief Scientific Officer''; mikrobiológ s dlhoročnou vedeckou kariérou v oblasti modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-team" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> * '''Norbert Bomba''' – spoluzakladateľ, marketing a komunikácia; vedie aj organizáciu konferencie IPC.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> * '''Martin Haranta''' – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom je Slovensko.<ref name="iprobio-web" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba '''iProbio s. r. o.''' (IČO 23498773) prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/ |titul=International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil firmy na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] [[Kategória:Slovenské podniky]] [[Kategória:Spoločnosti založené v roku 2020]] [[Kategória:Biotechnologické spoločnosti]] [[Kategória:Čadca]] lo4nj90sodiu22xjwoq7osowfam3rn8 8227037 8227032 2026-06-01T12:29:08Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[PerBiotiX s. r. o.]] na [[PerBiotiX]], ale neponechal presmerovanie: právne formy sa na wiki v názvoch čl. neuvádzajú 8227032 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || PerBiotiX s. r. o. |- | Typ || spoločnosť s ručením obmedzeným |- | Značka || iProbio |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Založené || 19. máj 2020<ref name="orsr" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produkty || cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií (značka '''iProbio''')<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''PerBiotiX s. r. o.''' (vystupujúca pod značkou '''iProbio''') je slovenská biotechnologická spoločnosť so sídlom v Čadci, ktorá vyvíja a uvádza na trh cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Spoločnosť bola založená 19. mája 2020 mikrobiológom Alojzom Bombom, jeho synom Norbertom Bombom a podnikateľom Martinom Harantom;<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> komercializuje viac ako 35 rokov vedeckého výskumu Alojza Bombu v oblasti cielenej modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == História == Spoločnosť bola registrovaná 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 uviedla na slovenský trh prvé produkty pod značkou iProbio.<ref name="iprobio-web" /> Vznikla ako start-up s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> V rokoch 2021–2025 spoločnosť rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Na český trh vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v Ostrave.<ref name="ares" /> V júli 2024 spoločnosť presunula sídlo z Litovelskej ulice v Kysuckom Novom Meste na Palárikovu ulicu v Čadci.<ref name="orsr" /> == Produkty == PerBiotiX uvádza pod značkou '''iProbio''' cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a mastné kyseliny ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Koncepciu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov a synergicky pôsobiace zložky prírodného pôvodu – vedecky definoval a publikoval Alojz Bomba so spolupracovníkmi.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie spoločnosti zastáva Alojz Bomba ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík a dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''British Journal of Nutrition'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'').<ref name="ni-ipc" /><ref name="ipc-web" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''William Reed''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2025 spoločnosť spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', University of Copenhagen) iniciovala pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vedenie a vlastníci == * '''Alojz Bomba''' – spoluzakladateľ, ''Chief Scientific Officer''; mikrobiológ s dlhoročnou vedeckou kariérou v oblasti modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-team" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> * '''Norbert Bomba''' – spoluzakladateľ, marketing a komunikácia; vedie aj organizáciu konferencie IPC.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> * '''Martin Haranta''' – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom je Slovensko.<ref name="iprobio-web" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba '''iProbio s. r. o.''' (IČO 23498773) prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/ |titul=International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil firmy na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] [[Kategória:Slovenské podniky]] [[Kategória:Spoločnosti založené v roku 2020]] [[Kategória:Biotechnologické spoločnosti]] [[Kategória:Čadca]] lo4nj90sodiu22xjwoq7osowfam3rn8 8227038 8227037 2026-06-01T12:29:46Z Teslaton 12161 Urgentne upraviť, významnosť 8227038 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-06-01}} {{významnosť}} {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || PerBiotiX s. r. o. |- | Typ || spoločnosť s ručením obmedzeným |- | Značka || iProbio |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Založené || 19. máj 2020<ref name="orsr" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produkty || cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií (značka '''iProbio''')<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''PerBiotiX s. r. o.''' (vystupujúca pod značkou '''iProbio''') je slovenská biotechnologická spoločnosť so sídlom v Čadci, ktorá vyvíja a uvádza na trh cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Spoločnosť bola založená 19. mája 2020 mikrobiológom Alojzom Bombom, jeho synom Norbertom Bombom a podnikateľom Martinom Harantom;<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> komercializuje viac ako 35 rokov vedeckého výskumu Alojza Bombu v oblasti cielenej modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == História == Spoločnosť bola registrovaná 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 uviedla na slovenský trh prvé produkty pod značkou iProbio.<ref name="iprobio-web" /> Vznikla ako start-up s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> V rokoch 2021–2025 spoločnosť rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Na český trh vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v Ostrave.<ref name="ares" /> V júli 2024 spoločnosť presunula sídlo z Litovelskej ulice v Kysuckom Novom Meste na Palárikovu ulicu v Čadci.<ref name="orsr" /> == Produkty == PerBiotiX uvádza pod značkou '''iProbio''' cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a mastné kyseliny ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> Koncepciu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov a synergicky pôsobiace zložky prírodného pôvodu – vedecky definoval a publikoval Alojz Bomba so spolupracovníkmi.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie spoločnosti zastáva Alojz Bomba ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík a dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''British Journal of Nutrition'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'').<ref name="ni-ipc" /><ref name="ipc-web" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''William Reed''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2025 spoločnosť spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', University of Copenhagen) iniciovala pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vedenie a vlastníci == * '''Alojz Bomba''' – spoluzakladateľ, ''Chief Scientific Officer''; mikrobiológ s dlhoročnou vedeckou kariérou v oblasti modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-team" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> * '''Norbert Bomba''' – spoluzakladateľ, marketing a komunikácia; vedie aj organizáciu konferencie IPC.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> * '''Martin Haranta''' – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom je Slovensko.<ref name="iprobio-web" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba '''iProbio s. r. o.''' (IČO 23498773) prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/ |titul=International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil firmy na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] [[Kategória:Slovenské podniky]] [[Kategória:Spoločnosti založené v roku 2020]] [[Kategória:Biotechnologické spoločnosti]] [[Kategória:Čadca]] bum7t0aczsydsv52xgjm4xzmd2uerrg 8227056 8227038 2026-06-01T13:17:05Z Marián Šotek 296598 doplnene zdroje 8227056 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-06-01}} {{významnosť}} {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || PerBiotiX s. r. o. |- | Typ || spoločnosť s ručením obmedzeným |- | Značka || iProbio |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Založené || 19. máj 2020<ref name="orsr" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produkty || cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií (značka '''iProbio''')<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''PerBiotiX s. r. o.''' (vystupujúca pod značkou '''iProbio''') je slovenská biotechnologická spoločnosť so sídlom v [[Čadca|Čadci]], ktorá vyvíja a uvádza na trh cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> Slovenské médiá ju opisujú ako prvý slovenský vedecký startup zameraný na personalizovanú a cielenú moduláciu črevnej mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Spoločnosť bola založená 19. mája 2020 mikrobiológom Alojzom Bombom, jeho synom Norbertom Bombom a podnikateľom Martinom Harantom;<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /><ref name="pravda-2021" /> komercializuje viac ako 35 rokov vedeckého výskumu Alojza Bombu v oblasti cielenej modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == História == Spoločnosť bola registrovaná 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 uviedla na slovenský trh prvé produkty pod značkou iProbio.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Vznikla ako start-up s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="pravda-2021" /> V rokoch 2021–2025 spoločnosť rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2023 začala uvádzať na trh produkt ALLERGIC+® zameraný na pacientov s alergickými stavmi.<ref name="pravda-2023-alergia" /> Postupne pridala riešenia pre histamínovú intoleranciu, problémy s trávením, imunitu, ženské zdravie a šport.<ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Na český trh vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v Ostrave.<ref name="ares" /> V júli 2024 spoločnosť presunula sídlo z Litovelskej ulice v Kysuckom Novom Meste na Palárikovu ulicu v rodnej Čadci.<ref name="orsr" /> == Produkty == PerBiotiX uvádza pod značkou '''iProbio''' cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a mastné kyseliny ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Koncepciu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov a synergicky pôsobiace zložky prírodného pôvodu – vedecky definoval a publikoval Alojz Bomba so spolupracovníkmi.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie spoločnosti zastáva Alojz Bomba ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík a dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''British Journal of Nutrition'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'').<ref name="ni-ipc" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''William Reed''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2023 vyšla v zborníku vydavateľstva [[IntechOpen]] kapitola Alojza Bombu a Martina Harantu ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases'', ktorá zhŕňa vedeckú koncepciu cielenej modulácie mikrobioty stojacej za produktmi iProbio.<ref name="intechopen-2023" /> V roku 2025 spoločnosť spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) iniciovala pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vedenie a vlastníci == * '''Alojz Bomba''' – spoluzakladateľ, ''Chief Scientific Officer''; mikrobiológ s dlhoročnou vedeckou kariérou v oblasti modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-team" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> * '''Norbert Bomba''' – spoluzakladateľ, marketing a komunikácia; vedie aj organizáciu konferencie IPC.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> * '''Martin Haranta''' – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom je Slovensko.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba '''iProbio s. r. o.''' (IČO 23498773) prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> == Mediálne pokrytie == Spoločnosti a jej zakladateľom sa venovali viaceré slovenské celoštátne a regionálne médiá. * Denník ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' v roku 2021 publikoval rozsiahly rozhovor s tímom PerBiotiX v rubrike ''Cesta za zdravím''.<ref name="pravda-2021" /> V roku 2023 ten istý denník priniesol článok venovaný uvedeniu produktu ALLERGIC+® a úlohe probiotík pri alergických stavoch.<ref name="pravda-2023-alergia" /> * ''Primár'' ([[Petit Press]] / [[SME (denník)|SME]]) priniesol článok ''Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká'', v ktorom opísal vedecký prístup PerBiotiX k personalizovaným probiotikám.<ref name="primar-sme" /> * Regionálny denník ''MY Kysuce'' (SME) publikoval rozhovor o vplyve črevnej mikrobioty na chute a stravovacie návyky.<ref name="mykysuce" /> * V januári 2026 bola spoločnosť témou relácie ''Rozhovory 24'' na televíznej stanici [[JOJ 24]] – ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> * Portál ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) zverejnil v roku 2023 dva rozhovory venované vedeckej koncepcii a podnikateľskému príbehu PerBiotiX.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * Portál ''Startitup'' priniesol osvetovú reportáž o histamínovej intolerancii s odbornými vstupmi tímu PerBiotiX.<ref name="startitup-histamin" /> * Medzinárodný odborný portál ''NutraIngredients'' (vydavateľský dom [[William Reed]]) opakovane referoval o PerBiotiX a iProbio v kontexte konferencie IPC a súťaže ''Microbiome Explorer Challenge''.<ref name="ni-ipc" /><ref name="ni-mec" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil firmy na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] [[Kategória:Slovenské podniky]] [[Kategória:Spoločnosti založené v roku 2020]] [[Kategória:Biotechnologické spoločnosti]] [[Kategória:Čadca]] bbcvizf0utn0qib08rpu07dxgnb6p0m 8227138 8227056 2026-06-01T17:56:22Z Marián Šotek 296598 výrazne rozšírené, prosím o opätovnú kontrolu 8227138 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-06-01}} {{významnosť}} {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || PerBiotiX s. r. o. |- | Typ || spoločnosť s ručením obmedzeným |- | Značka || iProbio |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Založené || 19. máj 2020<ref name="orsr" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produkty || cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií (značka '''iProbio''')<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''PerBiotiX s. r. o.''' (vystupujúca pod značkou '''iProbio''') je slovenská biotechnologická spoločnosť so sídlom v [[Čadca|Čadci]], ktorá vyvíja a uvádza na trh cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> Slovenské médiá ju opisujú ako prvý slovenský vedecký startup zameraný na personalizovanú a cielenú moduláciu črevnej mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Spoločnosť bola založená 19. mája 2020 mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]], jeho synom Norbertom Bombom a podnikateľom Martinom Harantom;<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /><ref name="pravda-2021" /> komercializuje viac ako 35 rokov vedeckého výskumu Alojza Bombu v oblasti cielenej modulácie [[črevný mikrobióm|črevnej mikrobioty]], vykonávaného najmä na Ústave experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> V roku 2026 spoločnosť získala ocenenie ''Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]]'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> == História == Spoločnosť bola registrovaná 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 uviedla na slovenský trh prvé produkty pod značkou iProbio.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Vznikla ako start-up s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu a ktoré sa formovali na pôde [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="pravda-2021" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V rokoch 2021–2025 spoločnosť rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2023 začala uvádzať na trh produkt ALLERGIC+® zameraný na pacientov s alergickými stavmi.<ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> Postupne pridala riešenia pre histamínovú intoleranciu, problémy s trávením, imunitu, ženské zdravie a šport.<ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Na český trh vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v [[Ostrava|Ostrave]].<ref name="ares" /> V júli 2024 spoločnosť presunula sídlo z Litovelskej ulice v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] na Palárikovu ulicu v rodnej Čadci.<ref name="orsr" /> V máji 2026 získala spoločnosť hlavnú cenu súťaže ''Inovácia Žilinského kraja'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup''; výsledky 18. ročníka súťaže boli vyhlásené v rámci jubilejného 5. ročníka Festivalu inovácií, ktorý sa konal v Žiline ako súčasť summitu ''inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026).<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovia-indays-2026" /> == Vedecký základ == Vedecká koncepcia, na ktorej PerBiotiX stavia svoje produkty, vychádza z konceptu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov v kombinácii so synergicky pôsobiacimi zložkami prírodného pôvodu (rastlinné vlákniny, polyfenoly, polynenasýtené mastné kyseliny).<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> Tieto kombinácie podľa publikácií Alojza Bombu a jeho spolupracovníkov zvyšujú účinok probiotík v hostiteľskom organizme, najmä prostredníctvom synergických mechanizmov medzi mikroorganizmami a bioaktívnymi látkami v ich okolí.<ref name="bomba-biologia-2006" /> Bomba a jeho spolupracovníci skúmali mechanizmy účinku probiotík okrem iného na modeli [[gnotobiológia|gnotobiotických]] zvierat na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa nachádza jediné laboratórium gnotobiológie na Slovensku.<ref name="vnd-bomba-2019" /> Cieľom je hľadať nové možnosti využitia mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok v prevencii a liečbe chronických ochorení – vrátane chronických zápalov, alergií, intolerancií, metabolických a kardiovaskulárnych ochorení.<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="intechopen-2023" /> V roku 2023 vyšla v zborníku vydavateľstva [[IntechOpen]] kapitola Alojza Bombu a Martina Harantu ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases'', ktorá zhŕňa vedeckú koncepciu cielenej modulácie mikrobioty stojacej za produktmi iProbio.<ref name="intechopen-2023" /> == Produkty == PerBiotiX uvádza pod značkou '''iProbio''' cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a [[Omega-3 mastné kyseliny|omega-3 mastné kyseliny]] ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Podľa zakladateľov sa cielená modulácia mikrobioty zameriava najmä na to, aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, ktorý kmeň alebo kombinácia kmeňov je vhodná pre jeho konkrétny problém – či už ide o alergie, histamínovú intoleranciu, ťažkosti s trávením alebo o iné indikácie.<ref name="vnd-norbert-bomba" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="startitup-histamin" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie spoločnosti zastáva [[Alojz Bomba]] ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba pôsobí od roku 2006 ako prednosta Ústavu experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík.<ref name="vnd-bomba-2019" /> Dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''[[British Journal of Nutrition]]'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health''), ktorá patrí k najväčším svetovým podujatiam svojho druhu.<ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''[[William Reed]]''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2025 spoločnosť spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) iniciovala pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Prvý ročník (2025) prilákal 47 prihlášok; víťazom sa stal český tím ''Shealed'', ktorý vyvíja samodiagnostický test vaginitídy založený na analýze mikrobiómu.<ref name="ni-mec" /> Druhý ročník (2026) bol otvorený pre celú [[Európa|Európu]] a finále sa uskutoční 22.–24. júna 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Vedenie a vlastníci == * '''[[Alojz Bomba]]''' (* 1953, [[Košice]]) – spoluzakladateľ a ''Chief Scientific Officer''. [[MVDr.]], [[DrSc.]]; prednosta Ústavu experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]] od roku 2006, spoluzakladateľ slovenského laboratória gnotobiológie, autor konceptu cielených probiotík a zakladateľ konferencie IPC (2000).<ref name="iprobio-team" /><ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="ni-ipc" /> V roku 2012 mu Mečnikovov ústav mikrobiológie a imunológie Ukrajinskej akadémie lekárskych vied udelil čestný titul ''Honored Professor''; v roku 2015 získal slovenskú cenu ''Technology Transfer Award'' v kategórii ''Inovácia s najväčším potenciálom pre uplatnenie v praxi''.<ref name="vnd-bomba-2019" /> * '''Norbert Bomba''' (Ing.) – spoluzakladateľ, zodpovedný za transfer vedeckých poznatkov do praxe, marketing a komunikáciu. Pred PerBiotiX bol jedným zo zakladateľov klastra biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] v Košiciach.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /><ref name="cls-web" /> V súčasnosti vedie organizáciu konferencie IPC.<ref name="ni-ipc" /> * '''[[Martin Haranta]]''' (MSc.) – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ. Bc. – [[Masarykova univerzita]] (hospodárska politika, 2014); MSc. – [[Open University|The Open University]] (Technology Management, 2021). Od roku 2012 sa profesionálne venuje manažmentu medzinárodných výskumno-inovačných projektov a transferu technológií.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="ou-tm" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom je Slovensko, kde sa produkty iProbio predávajú online aj prostredníctvom vybraných distribučných kanálov.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba '''iProbio s. r. o.''' (IČO 23498773) so sídlom v Ostrave, prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> Spoločnosť komunikuje aj v anglickom jazyku prostredníctvom domény iprobio.com.<ref name="iprobio-web" /> == Ocenenia == * '''Inovácia Žilinského kraja''' (18. ročník, 2026) – víťazstvo v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''. Súťaž organizuje [[Žilinský samosprávny kraj]] a Inovačné centrum INOVIA; výsledky boli vyhlásené v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií v [[Žilina|Žiline]], v rámci summitu ''inDays Žilina 2026''. Spoločnosť získala finančnú odmenu 2 000 €, sklenenú sochu a odbornú podporu pre ďalší rozvoj.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovaciazk-firma" /><ref name="inovia-indays-2026" /> K oceneniam viažúcim sa k vedeckej činnosti spoluzakladateľa Alojza Bombu pred založením PerBiotiX patrí čestný titul ''Honored Professor'' od Mečnikovovho ústavu Ukrajinskej akadémie lekárskych vied (2012) a slovenská cena ''Technology Transfer Award'' v kategórii ''Inovácia s najväčším potenciálom pre uplatnenie v praxi'' (2015).<ref name="vnd-bomba-2019" /> == Mediálne pokrytie == Spoločnosti, jej zakladateľom a jej produktom sa venovali viaceré slovenské celoštátne a regionálne médiá, ako aj špecializované odborné a vedecké portály. === Slovenské tlač a online === * Denník ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' v roku 2021 publikoval rozsiahly rozhovor s tímom PerBiotiX v rubrike ''Cesta za zdravím''.<ref name="pravda-2021" /> V roku 2023 ten istý denník priniesol článok venovaný uvedeniu produktu ALLERGIC+® a úlohe probiotík pri alergických stavoch.<ref name="pravda-2023-alergia" /> * ''Primár'' ([[Petit Press]] / [[SME (denník)|SME]]) priniesol článok ''Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká'', v ktorom opísal vedecký prístup PerBiotiX k personalizovaným probiotikám.<ref name="primar-sme" /> * Regionálny denník ''MY Kysuce'' (SME) publikoval rozhovor o vplyve črevnej mikrobioty na chute a stravovacie návyky.<ref name="mykysuce" /> * V januári 2026 bola spoločnosť témou relácie ''Rozhovory 24'' na televíznej stanici [[JOJ 24]] – ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> * Portál ''Startitup'' priniesol osvetovú reportáž o histamínovej intolerancii s odbornými vstupmi tímu PerBiotiX.<ref name="startitup-histamin" /> === Vedecká popularizácia === Portál ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) zverejnil viacero profilových rozhovorov so zakladateľmi: * ''Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty'' (2019) – o vedeckom kontexte cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="vnd-bomba-2019" /> * ''Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať'' (2022) – o cielených probiotikách iProbio a produkte ALLERGIC+®.<ref name="vnd-norbert-bomba" /> * ''Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta'' (2023) – o podnikateľskom aspekte vývoja biotechnológií.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> * ''Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom'' (2023).<ref name="vnd-haranta-2023b" /> === Pokrytie ocenenia Inovácia Žilinského kraja 2026 === Víťazstvu v súťaži sa venovala [[TASR|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (publikované na portáli teraz.sk), regionálny týždenník ''Žilinský večerník'' a spravodajský portál ''HrajZaKraj'' Žilinského samosprávneho kraja.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> O Festivale inovácií a summite ''inDays Žilina 2026'', kde boli ocenenia odovzdané, informoval aj regionálny portál ''Moja-Žilina''.<ref name="moja-zilina-2026" /> === Medzinárodné odborné pokrytie === Medzinárodný odborný portál ''NutraIngredients'' (vydavateľský dom [[William Reed]]) opakovane referoval o PerBiotiX a iProbio v kontexte konferencie IPC a súťaže ''Microbiome Explorer Challenge''.<ref name="ni-ipc" /><ref name="ni-mec" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-bomba-2019">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bartošovičová |meno=Marta |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/alojz-bomba-hladame-nove-moznosti-cielenej-modulacie-a-transplantacie-crevnej-mikrobioty/ |titul=Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2019-04-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-norbert-bomba">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lišháková |meno=Galina |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/norbert-bomba-aj-probiotikami-sa-mozno-predavkovat/ |titul=Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2022-12-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="tasr-inovaciazk-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-ocenil-najlepsie-inova/962535-clanok.html |titul=Žilinský kraj ocenil najlepšie inovácie v kraji za rok 2025 |vydavateľ=TASR / teraz.sk |dátum vydania=2026-05-13 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="zilinsky-vecernik-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zupa-ocenila-najlepsie-inovacie-vitazi-ziskali-2-000-eur-a-podporu-pre-dalsi-rozvoj/16881/ |titul=Župa ocenila najlepšie inovácie: víťazi získali 2 000 eur a podporu pre ďalší rozvoj |vydavateľ=Žilinský večerník |dátum vydania=2026-05-16 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="hrajzakraj-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.hrajzakraj.sk/pozname-vitazov-sutaze-inovacia-zilinskeho-kraja/ |titul=Poznáme víťazov súťaže Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=HrajZaKraj / Žilinský samosprávny kraj |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovaciazk-firma">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.inovaciazk.sk/inovativna-firma-alebo-startup |titul=Inovatívna firma alebo startup – Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=Žilinský samosprávny kraj / Inovačné centrum INOVIA |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovia-indays-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://inovia.sk/2026/01/30/summit-indays-zilina-2026-unikatna-inovacna-cesta-slovenskom-sa-zacne-v-ziline/ |titul=Summit inDays Žilina 2026: Unikátna inovačná cesta Slovenskom sa začne v Žiline |vydavateľ=Inovačné centrum INOVIA |dátum vydania=2026-01-30 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="moja-zilina-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.moja-zilina.sk/clanky/1072390/takmer-500-navstevnikov-tancujuce-roboty-a-27-inovacii-zilina-ukazala-ako-vyzera-biznis-roku-2030/ |titul=Takmer 500 návštevníkov, tancujúce roboty a 27 inovácií: Žilina ukázala, ako vyzerá biznis roku 2030 |vydavateľ=Moja-Žilina |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil firmy na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] * [https://www.inovaciazk.sk/ Inovácia Žilinského kraja – súťaž] [[Kategória:Slovenské podniky]] [[Kategória:Spoločnosti založené v roku 2020]] [[Kategória:Biotechnologické spoločnosti]] [[Kategória:Čadca]] [[Kategória:Žilinský samosprávny kraj]] kpkjl6us68d4gbrpjpcue136u95hxby 8227300 8227138 2026-06-02T08:11:41Z Marián Šotek 296598 Reštrukturalizácia: iProbio ako primárny brand, PerBiotiX ako prevádzkovateľ; doplnené sekcie Vedecký základ, Vedenie, Ocenenia (Inovácia ŽSK 2026); +12 nezávislých zdrojov" 8227300 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|2026-06-01}} {{významnosť}} {| class="wikitable" |+ Základné informácie |- ! Oblasť !! Popis |- | Názov || iProbio |- | Typ || značka výživových doplnkov (cielené a personalizované probiotiká a prebiotiká) |- | Prevádzkovateľ || PerBiotiX s. r. o.<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Logo || [[Súbor:IProbio logoV1.jpg|thumb|Logo iProbio]] |- | Uvedenie na trh || november 2020<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> |- | Zakladatelia || Alojz Bomba – Norbert Bomba – Martin Haranta<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /> |- | Sídlo prevádzkovateľa || Palárikova 2657, Čadca, Slovensko<ref name="orsr" /> |- | Oblasť || mikrobiomová biotechnológia, výživové doplnky |- | Produktové rady || cielené probiotiká, prebiotiká, individuálne navrhované intervencie<ref name="iprobio-web" /> |- | Trhy || Slovensko, Česko<ref name="ares" /> |- | Web || iprobio.sk – iprobio.cz – iprobio.com |} '''iProbio''' je slovenská značka cielených a personalizovaných probiotík, prebiotík a doplnkov výživy zameraných na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií [[črevný mikrobióm|črevnej mikrobioty]].<ref name="iprobio-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> Značku prevádzkuje biotechnologická spoločnosť '''PerBiotiX s. r. o.''' so sídlom v [[Čadca|Čadci]], ktorú v máji 2020 založili mikrobiológ [[Alojz Bomba]], jeho syn Norbert Bomba a podnikateľ Martin Haranta.<ref name="orsr" /><ref name="finstat" /><ref name="pravda-2021" /> Slovenské médiá opisujú iProbio ako produktovú líniu prvého slovenského vedeckého startupu zameraného na personalizovanú a cielenú moduláciu črevnej mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Vedecký základ značky tvorí viac ako 35 rokov výskumu Alojza Bombu v oblasti probiotík a [[gnotobiológia|gnotobiológie]], realizovaného najmä na Ústave experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> V roku 2026 značka, resp. jej prevádzkovateľ PerBiotiX, získala ocenenie ''Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]]'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> == História == Prevádzkovateľ značky, spoločnosť PerBiotiX s. r. o., bol registrovaný 19. mája 2020 v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 74727/L.<ref name="orsr" /> V novembri 2020 sa značka iProbio uviedla na slovenský trh prvým produktom personalizovanej modulácie črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Vznikla ako start-upová iniciatíva s cieľom komercializovať dlhoročné akademické poznatky o cielenej modulácii črevnej mikrobioty, ktoré Alojz Bomba publikoval ako vedeckú koncepciu a ktoré sa formovali na pôde Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="pravda-2021" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V rokoch 2021–2025 značka rozšírila portfólio o cielené probiotiká, prebiotiká a doplnky pre konkrétne zdravotné stavy.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2023 sa do predaja dostal produkt ALLERGIC+® zameraný na pacientov s alergickými stavmi.<ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> Postupne pribudli riešenia pre histamínovú intoleranciu, problémy s trávením, imunitu, ženské zdravie a šport.<ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Na český trh značka iProbio vstúpila prostredníctvom samostatnej českej právnickej osoby ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773), zapísanej 17. júla 2025 v Obchodnom registri Krajského soudu v [[Ostrava|Ostrave]].<ref name="ares" /> V júli 2024 prevádzkovateľ presunul sídlo spoločnosti z Litovelskej ulice v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] na Palárikovu ulicu v rodnej Čadci.<ref name="orsr" /> V máji 2026 značka pod prevádzkou PerBiotiX získala hlavnú cenu súťaže ''Inovácia Žilinského kraja'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup''; výsledky 18. ročníka súťaže boli vyhlásené v rámci jubilejného 5. ročníka Festivalu inovácií, ktorý sa konal v Žiline ako súčasť summitu ''inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026).<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovia-indays-2026" /> == Vedecký základ == Vedecká koncepcia, na ktorej iProbio stavia svoje produkty, vychádza z konceptu ''cielených (potencovaných) probiotík'' – biopreparátov obsahujúcich produkčné kmene mikroorganizmov v kombinácii so synergicky pôsobiacimi zložkami prírodného pôvodu (rastlinné vlákniny, polyfenoly, polynenasýtené mastné kyseliny).<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /> Tieto kombinácie podľa publikácií Alojza Bombu a jeho spolupracovníkov zvyšujú účinok probiotík v hostiteľskom organizme, najmä prostredníctvom synergických mechanizmov medzi mikroorganizmami a bioaktívnymi látkami v ich okolí.<ref name="bomba-biologia-2006" /> Bomba a jeho spolupracovníci skúmali mechanizmy účinku probiotík okrem iného na modeli gnotobiotických zvierat na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa nachádza jediné laboratórium gnotobiológie na Slovensku.<ref name="vnd-bomba-2019" /> Cieľom je hľadať nové možnosti využitia mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok v prevencii a liečbe chronických ochorení – vrátane chronických zápalov, alergií, intolerancií, metabolických a kardiovaskulárnych ochorení.<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="intechopen-2023" /> V roku 2023 vyšla v zborníku vydavateľstva [[IntechOpen]] kapitola Alojza Bombu a Martina Harantu ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases'', ktorá zhŕňa vedeckú koncepciu cielenej modulácie mikrobioty stojacej za produktmi iProbio.<ref name="intechopen-2023" /> == Produkty == Pod značkou iProbio sú uvádzané cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Portfólio tvoria: * '''Cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie''' – HIT na Trávenie+® (trávenie), iMunobiom+® (imunita), LADYbiom+® (ženské zdravie), ALLERGIC+® (alergie), SPORTbiom+® (šport a regenerácia) – kombinácie konkrétnych kmeňov pre špecifické zdravotné a výkonnostné indikácie.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /> * '''Prebiotiká a Essentials''' – Mikrobióm+®, POWERbiom+®, VITALbiom+®, OMEGA-3+® – rastlinné vlákniny, polyfenoly a [[Omega-3 mastné kyseliny|omega-3 mastné kyseliny]] ako podpora črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /> * '''Individuálne navrhované intervencie''' – iProbio 2.0® a iPlan – cielené formulácie zostavené pre konkrétneho klienta na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a zdravotného dotazníka vyhodnoteného lekárom.<ref name="iprobio-web" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Podľa zakladateľov sa cielená modulácia mikrobioty zameriava najmä na to, aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, ktorý kmeň alebo kombinácia kmeňov je vhodná pre jeho konkrétny problém – či už ide o alergie, [[histamínová intolerancia|histamínovú intoleranciu]], ťažkosti s trávením alebo o iné indikácie.<ref name="vnd-norbert-bomba" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="startitup-histamin" /> == Veda a vývoj == Vedecké vedenie zastáva [[Alojz Bomba]] ako ''Chief Scientific Officer''.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /> Bomba pôsobí od roku 2006 ako prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a je autorom konceptu cielených (potencovaných) probiotík.<ref name="vnd-bomba-2019" /> Dlhodobo sa venuje modulácii črevnej mikrobioty pomocou probiotických mikroorganizmov a prírodných bioaktívnych látok; jeho najcitovanejšie práce vyšli v ''[[British Journal of Nutrition]]'' a v časopise ''Biologia''.<ref name="bomba-bjn-2002" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> Bomba v roku 2000 založil medzinárodnú vedeckú konferenciu IPC (''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health''), ktorá patrí k najväčším svetovým podujatiam svojho druhu.<ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V súčasnosti podujatie vedie Norbert Bomba, podporovaný generálnym riaditeľom iProbio Martinom Harantom; partnerom organizácie je vydavateľský dom ''[[William Reed]]''.<ref name="ni-ipc" /> V roku 2025 prevádzkovateľ značky spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) iniciovali pod hlavičkou organizácie ''Microbiome Challenge'' prvú európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Prvý ročník (2025) prilákal 47 prihlášok; víťazom sa stal český tím ''Shealed'', ktorý vyvíja samodiagnostický test vaginitídy založený na analýze mikrobiómu.<ref name="ni-mec" /> Druhý ročník (2026) bol otvorený pre celú [[Európa|Európu]] a finále sa uskutoční 22.–24. júna 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Vedenie a zakladatelia značky == Značku iProbio prevádzkuje spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorej zakladateľmi a vlastníkmi sú: * '''[[Alojz Bomba]]''' (* 1953, [[Košice]]) – spoluzakladateľ a ''Chief Scientific Officer''. [[MVDr.]], [[DrSc.]]; prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach od roku 2006, spoluzakladateľ slovenského laboratória gnotobiológie, autor konceptu cielených probiotík a zakladateľ konferencie IPC (2000).<ref name="iprobio-team" /><ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="bomba-biologia-2006" /><ref name="ni-ipc" /> V roku 2012 mu Mečnikovov ústav mikrobiológie a imunológie Ukrajinskej akadémie lekárskych vied udelil čestný titul ''Honored Professor''; v roku 2015 získal slovenskú cenu ''Technology Transfer Award'' v kategórii ''Inovácia s najväčším potenciálom pre uplatnenie v praxi''.<ref name="vnd-bomba-2019" /> * '''Norbert Bomba''' (Ing.) – spoluzakladateľ, zodpovedný za transfer vedeckých poznatkov do praxe, marketing a komunikáciu značky. Pred PerBiotiX bol jedným zo zakladateľov klastra biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] v Košiciach.<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /><ref name="cls-web" /> V súčasnosti vedie organizáciu konferencie IPC.<ref name="ni-ipc" /> * '''[[Martin Haranta]]''' (MSc.) – spoluzakladateľ a generálny riaditeľ PerBiotiX. Bc. – [[Masarykova univerzita]] (hospodárska politika, 2014); MSc. – [[Open University|The Open University]] (Technology Management, 2021). Od roku 2012 sa profesionálne venuje manažmentu medzinárodných výskumno-inovačných projektov a transferu technológií.<ref name="iprobio-team" /><ref name="finstat" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="ou-tm" /> == Trhy a distribúcia == Hlavným trhom značky iProbio je Slovensko, kde sa produkty predávajú online (iprobio.sk) aj prostredníctvom vybraných distribučných kanálov.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> Pôsobenie na českom trhu zabezpečuje samostatná česká právnická osoba ''iProbio s. r. o.'' (IČO 23498773) so sídlom v Ostrave, prostredníctvom domény iprobio.cz.<ref name="ares" /> Komunikácia v anglickom jazyku prebieha cez doménu iprobio.com.<ref name="iprobio-web" /> == Ocenenia == * '''Inovácia Žilinského kraja''' (18. ročník, 2026) – víťazstvo v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''. Súťaž organizuje [[Žilinský samosprávny kraj]] a Inovačné centrum INOVIA; výsledky boli vyhlásené v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií v [[Žilina|Žiline]], v rámci summitu ''inDays Žilina 2026''. Prevádzkovateľ získal finančnú odmenu 2 000 €, sklenenú sochu a odbornú podporu pre ďalší rozvoj.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovaciazk-firma" /><ref name="inovia-indays-2026" /> K oceneniam viažúcim sa k vedeckej činnosti spoluzakladateľa Alojza Bombu pred uvedením značky iProbio patrí čestný titul ''Honored Professor'' od Mečnikovovho ústavu Ukrajinskej akadémie lekárskych vied (2012) a slovenská cena ''Technology Transfer Award'' v kategórii ''Inovácia s najväčším potenciálom pre uplatnenie v praxi'' (2015).<ref name="vnd-bomba-2019" /> == Mediálne pokrytie == Značke iProbio, jej zakladateľom a produktom sa venovali viaceré slovenské celoštátne a regionálne médiá, ako aj špecializované odborné a vedecké portály. === Slovenské tlač a online === * Denník ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' v roku 2021 publikoval rozsiahly rozhovor s tímom stojacim za iProbiom v rubrike ''Cesta za zdravím''.<ref name="pravda-2021" /> V roku 2023 ten istý denník priniesol článok venovaný uvedeniu produktu ALLERGIC+® a úlohe probiotík pri alergických stavoch.<ref name="pravda-2023-alergia" /> * ''Primár'' ([[Petit Press]] / [[SME (denník)|SME]]) priniesol článok ''Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká'', v ktorom opísal vedecký prístup za značkou iProbio.<ref name="primar-sme" /> * Regionálny denník ''MY Kysuce'' (SME) publikoval rozhovor o vplyve črevnej mikrobioty na chute a stravovacie návyky.<ref name="mykysuce" /> * V januári 2026 bola značka témou relácie ''Rozhovory 24'' na televíznej stanici [[JOJ 24]] – ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> * Portál ''Startitup'' priniesol osvetovú reportáž o histamínovej intolerancii s odbornými vstupmi tímu iProbio.<ref name="startitup-histamin" /> === Vedecká popularizácia === Portál ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) zverejnil viacero profilových rozhovorov so zakladateľmi: * ''Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty'' (2019) – o vedeckom kontexte cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="vnd-bomba-2019" /> * ''Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať'' (2022) – o cielených probiotikách iProbio a produkte ALLERGIC+®.<ref name="vnd-norbert-bomba" /> * ''Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta'' (2023) – o podnikateľskom aspekte vývoja biotechnológií.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> * ''Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom'' (2023).<ref name="vnd-haranta-2023b" /> === Pokrytie ocenenia Inovácia Žilinského kraja 2026 === Víťazstvu prevádzkovateľa značky iProbio v súťaži sa venovala [[TASR|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (publikované na portáli teraz.sk), regionálny týždenník ''Žilinský večerník'' a spravodajský portál ''HrajZaKraj'' Žilinského samosprávneho kraja.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> O Festivale inovácií a summite ''inDays Žilina 2026'', kde boli ocenenia odovzdané, informoval aj regionálny portál ''Moja-Žilina''.<ref name="moja-zilina-2026" /> === Medzinárodné odborné pokrytie === Medzinárodný odborný portál ''NutraIngredients'' (vydavateľský dom [[William Reed]]) opakovane referoval o značke iProbio a o spoločnosti PerBiotiX v kontexte konferencie IPC a súťaže ''Microbiome Explorer Challenge''.<ref name="ni-ipc" /><ref name="ni-mec" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/53074980 |titul=PerBiotiX s. r. o. – IČO 53074980 |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ares">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://ares.gov.cz/ekonomicke-subjekty-v-be/rest/ekonomicke-subjekty/23498773 |titul=iProbio s.r.o. (IČO 23498773) – Administrativní registr ekonomických subjektů |vydavateľ=Ministerstvo financí ČR |miesto=Praha |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-bomba-2019">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bartošovičová |meno=Marta |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/alojz-bomba-hladame-nove-moznosti-cielenej-modulacie-a-transplantacie-crevnej-mikrobioty/ |titul=Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2019-04-18 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-norbert-bomba">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lišháková |meno=Galina |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/norbert-bomba-aj-probiotikami-sa-mozno-predavkovat/ |titul=Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2022-12-20 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-bjn-2002">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Nemcová |meno2=R. |priezvisko3=Gancarčíková |meno3=S. |priezvisko4=Herich |meno4=R. |titul=Improvement of the probiotic effect of micro-organisms by their combination with maltodextrins, fructo-oligosaccharides and polyunsaturated fatty acids |periodikum=British Journal of Nutrition |ročník=88 |číslo=Suppl 1 |strany=S95–S99 |rok=2002 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="bomba-biologia-2006">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=A. |priezvisko2=Jonecová |meno2=Z. |priezvisko3=Koščová |meno3=J. |titul=The improvement of probiotics efficacy by synergistically acting components of natural origin: a review |periodikum=Biologia |ročník=61 |číslo=6 |strany=729–734 |rok=2006 |doi=10.2478/s11756-006-0149-y |url=https://link.springer.com/article/10.2478/s11756-006-0149-y |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="tasr-inovaciazk-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-ocenil-najlepsie-inova/962535-clanok.html |titul=Žilinský kraj ocenil najlepšie inovácie v kraji za rok 2025 |vydavateľ=TASR / teraz.sk |dátum vydania=2026-05-13 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="zilinsky-vecernik-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zupa-ocenila-najlepsie-inovacie-vitazi-ziskali-2-000-eur-a-podporu-pre-dalsi-rozvoj/16881/ |titul=Župa ocenila najlepšie inovácie: víťazi získali 2 000 eur a podporu pre ďalší rozvoj |vydavateľ=Žilinský večerník |dátum vydania=2026-05-16 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="hrajzakraj-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.hrajzakraj.sk/pozname-vitazov-sutaze-inovacia-zilinskeho-kraja/ |titul=Poznáme víťazov súťaže Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=HrajZaKraj / Žilinský samosprávny kraj |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovaciazk-firma">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.inovaciazk.sk/inovativna-firma-alebo-startup |titul=Inovatívna firma alebo startup – Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=Žilinský samosprávny kraj / Inovačné centrum INOVIA |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovia-indays-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://inovia.sk/2026/01/30/summit-indays-zilina-2026-unikatna-inovacna-cesta-slovenskom-sa-zacne-v-ziline/ |titul=Summit inDays Žilina 2026: Unikátna inovačná cesta Slovenskom sa začne v Žiline |vydavateľ=Inovačné centrum INOVIA |dátum vydania=2026-01-30 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="moja-zilina-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.moja-zilina.sk/clanky/1072390/takmer-500-navstevnikov-tancujuce-roboty-a-27-inovacii-zilina-ukazala-ako-vyzera-biznis-roku-2030/ |titul=Takmer 500 návštevníkov, tancujúce roboty a 27 inovácií: Žilina ukázala, ako vyzerá biznis roku 2030 |vydavateľ=Moja-Žilina |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.iprobio.sk/ Oficiálna stránka iProbio (SK)] * [https://www.iprobio.cz/ Oficiálna stránka iProbio (CZ)] * [https://www.iprobio.com/ Oficiálna stránka iProbio (EN)] * [https://finstat.sk/53074980 Profil prevádzkovateľa PerBiotiX na FinStat] * [https://probiotic-conference.net/ IPC – medzinárodná vedecká konferencia o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Explorer Challenge] * [https://www.inovaciazk.sk/ Inovácia Žilinského kraja – súťaž] [[Kategória:Slovenské značky]] [[Kategória:Výživové doplnky]] [[Kategória:Biotechnológia na Slovensku]] [[Kategória:Vzniknuté v roku 2020]] [[Kategória:Čadca]] [[Kategória:Žilinský samosprávny kraj]] sc7ne3egjqfqr62rvgooedtw2zxc2cb 3 750924 8227039 2026-06-01T12:30:04Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{Urgentne upraviť autor|PerBiotiX}} --~~~~“ 8227039 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|PerBiotiX}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 1. jún 2026 (UTC) b5u006u6vzlb9s3mfjwxowfgxri6utk 8227059 8227039 2026-06-01T13:23:15Z Marián Šotek 296598 /* */ odpoveď 8227059 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|PerBiotiX}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 1. jún 2026 (UTC) :Doplnil som ďalšie nezávislé sekundárne zdroje (Pravda 2×, SME/Primár, MY Kysuce, JOJ 24, Startitup, Veda na dosah CVTI SR, NutraIngredients) a pridal sekciu Mediálne pokrytie. Pôvodne 5 zdrojov, teraz článok stojí na viac než 10 nezávislých zdrojoch. Prosím o opätovné posúdenie významnosti a prípadné odstránenie údržbových šablón. --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 13:23, 1. jún 2026 (UTC) 1634zq5n3zna1rb2r3jf8cjywaly2s3 8227140 8227059 2026-06-01T17:57:48Z Marián Šotek 296598 /* */ odpoveď 8227140 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|PerBiotiX}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 1. jún 2026 (UTC) :Doplnil som ďalšie nezávislé sekundárne zdroje (Pravda 2×, SME/Primár, MY Kysuce, JOJ 24, Startitup, Veda na dosah CVTI SR, NutraIngredients) a pridal sekciu Mediálne pokrytie. Pôvodne 5 zdrojov, teraz článok stojí na viac než 10 nezávislých zdrojoch. Prosím o opätovné posúdenie významnosti a prípadné odstránenie údržbových šablón. --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 13:23, 1. jún 2026 (UTC) ::este som vyraznejsie rozsiril a doplnil, prosím o kontrolu --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) 67b4txwi60zikcco60gz55wd9iu2f4a 8227301 8227140 2026-06-02T08:12:22Z Marián Šotek 296598 /* */ odpoveď 8227301 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|PerBiotiX}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 1. jún 2026 (UTC) :Doplnil som ďalšie nezávislé sekundárne zdroje (Pravda 2×, SME/Primár, MY Kysuce, JOJ 24, Startitup, Veda na dosah CVTI SR, NutraIngredients) a pridal sekciu Mediálne pokrytie. Pôvodne 5 zdrojov, teraz článok stojí na viac než 10 nezávislých zdrojoch. Prosím o opätovné posúdenie významnosti a prípadné odstránenie údržbových šablón. --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 13:23, 1. jún 2026 (UTC) ::este som vyraznejsie rozsiril a doplnil, prosím o kontrolu --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 17:57, 1. jún 2026 (UTC) :Reštrukturalizácia článku a rozšírenie zdrojov :Článok som obsahovo prepracoval s primárnym subjektom = značka iProbio (prevádzkovateľ PerBiotiX s. r. o. zostáva uvedený). Doplnil som sekcie Vedecký základ a Ocenenia (vrátane víťazstva v súťaži Inovácia Žilinského kraja 2026), životopisy zakladateľov, a viac nezávislých zdrojov (TASR, Žilinský večerník, HrajZaKraj, Veda na dosah CVTI SR pre Alojza aj Norberta Bombu, INOVIA, Moja-Žilina). Celkovo 27 referencií, z toho viac než 12 nezávislých sekundárnych. Po získaní autoconfirmed práv plánujem presunúť článok na názov "iProbio" (PerBiotiX zostane ako presmerovanie). Prosím o opätovné posúdenie údržbových šablón. --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 08:12, 2. jún 2026 (UTC) rq9mhcojitrulxrdybsiozynykelbwg 0 750925 8227046 2026-06-01T12:51:19Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ferdinand Hummer | Rodné meno = Hummer Nándor | Popis osoby = uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu | Portrét = Hummer Nándor.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. január]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Horné Strháre]] (vtedy Felsőesztergály) | Dátum úmrtia = [[21. apríl]] [[1910]] | Miesto úmr…“ 8227046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ferdinand Hummer | Rodné meno = Hummer Nándor | Popis osoby = uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu | Portrét = Hummer Nándor.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. január]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Horné Strháre]] (vtedy Felsőesztergály) | Dátum úmrtia = [[21. apríl]] [[1910]] | Miesto úmrtia = [[Budapešť]] (dnes Maďarsko) | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = Esztergályi | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = uhorská | Zamestnanie = historik, pedagóg, tajomník, spisovateľ | Známy vďaka = dejiny Spolku svätého Štefana, výskum raného stredoveku v Uhorsku | Známa vďaka = | Alma mater = Budapeštianska univerzita (dnes [[Univerzita Loránda Eötvösa]]) | Profesia = stredoškolský profesor, historik | Aktívne roky = 1877 – 1910 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Za zásluhy pre Cirkev bol ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora. | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ferdinand Hummer''' ({{vjz|hun|''Hummer Nándor''}}, pseudonym ''Esztergályi''; * [[19. január]] [[1856]], [[Horné Strháre]]<ref name="okresvk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horné Strháre - Okres VK | url = https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/horne-strhare/ | periodikum = Okres VK | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> – † [[21. apríl]] [[1910]], [[Budapešť]]<ref name="nevpont">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hummer Nándor - Névpont 2026 | url = http://nevpont.hu | periodikum = Névpont | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref>) bol uhorský [[historik]], [[pedagóg]] a publicista slovenského pôvodu.<ref name="okresvk" /> Zaoberal sa najmä cirkevnými dejinami raného stredoveku a predmaďarským osídlením Karpatskej kotliny.<ref name="katlex">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hummer Nándor - Magyar Katolikus Lexikon | url = http://katolikus.hu | periodikum = Magyar Katolikus Lexikon | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Životopis == Narodil sa v obci Horné Strháre (vtedajší úradný názov ''Felsőesztergály'') v Novohradskej župe. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Vác|Váci]] a [[Ostrihom|Ostrihome]]. Následne pokračoval v štúdiu na univerzite v Budapešti (dnes [[Univerzita Loránda Eötvösa]]), kde popri klasickej filológii študoval odbor história – geografia. V roku 1878 tu získal diplom stredoškolského profesora.<ref name="nevpont" /> Svoju pedagogickú kariéru začal v rokoch 1877 – 1879 na hlavnom gymnáziu v [[Zrenjanin|Veľkom Bečkereku]] (dnes Srbsko). V rokoch 1879 – 1882 pôsobil na cvičnom gymnáziu v Budapešti a následne v rokoch 1882 – 1886 ako riadny profesor na katolíckom hlavnom gymnáziu v V. budapeštianskom obvode (dnes ''Berzsenyi Dániel Gimnázium''). V roku 1886 zanechal učiteľské povolanie a až do roku 1899 zastával prestížnu funkciu tajomníka významného katolíckeho nakladateľstva [[Spolok svätého Štefana]] (''Szent István Társulat''). Za svoje náboženské a literárne zásluhy bol v roku 1898 ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora.<ref name="szit_pdf">{{Citácia knihy | autor = Hummer Nándor | titul = A Szent-István-Társulat története | url = https://mek.oszk.hu/11200/11200/pdf/11200ocr.pdf | miesto = Budapest | vydavateľ = Szent-István-Társulat | rok = 1898 | strany = 243}}</ref> Zomrel v roku 1910 v Budapešti.<ref name="nevpont" /> == Vedecká a publicistická činnosť == Vo svojom historickom výskume sa primárne zameriaval na ranostredoveké dejiny Uhorska, staré uhorské dejiny a cirkevnú históriu. Osobitnú pozornosť venoval kresťanstvu a slovanskému osídleniu na území dnešného Maďarska a Slovenska v období pred príchodom staromaďarských kmeňov koncom 9. storočia.<ref name="okresvk" /><ref name="katlex" /> Napísal komplexnú monografiu o kolíske a osídlení maďarského národa (''A magyar nemzet bölcsőkora és honfoglalása''), tá však zostala iba v rukopise.<ref name="nevpont" /> Popri vedeckej práci bol činným publicistom. Svoje štúdie publikoval v prestížnom časopise ''Katholikus Szemle''. V rokoch 1879 – 1889 patril k stálym spolupracovníkom periodika ''Hölgyek Lapja''. Dlhé roky prispieval publicistickými črtami a fejtónmi do celoštátnych novín ''Pesti Hírlap'' (v obdobiach 1880 – 1889 a 1894 – 1895), pričom z nostalgie k svojmu rodisku používal literárny pseudonym ''Esztergályi''.<ref name="nevpont" /> == Dielo == * 1894 – ''A kereszténység nyomai Magyarország mai területén a honfoglalás előtt'' (Stopy kresťanstva na dnešnom území Uhorska pred príchodom Maďarov). Budapešť. * 1894 – ''Tanulmányok a humanismus korából'' (Štúdie z obdobia humanizmu). Budapešť. * 1895 – ''A szláv kereszténység hazánk mai területén a honfoglalás előtt'' (Slovanské kresťanstvo na dnešnom území našej vlasti pred príchodom Maďarov). 1. a 2. diel. Budapešť (vyšlo v ''Katholikus Szemle''). * 1896 – ''A Szent István Társulat rövid története'' (Stručné dejiny Spolku svätého Štefana). Budapešť. * 1896 – ''A középkor krónikásai'' (Kronikári stredoveku). Vyšlo v novinách ''Alkotmány''. * 1897 – ''A szentlélekről elnevezett dienesmonostori prépostság'' (Prepoštstvo svätého Ducha v Dienesmonostore). Budapešť. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Budapesti Hírlap'' ; ''Az Ujság'' (nekrológy z 22. apríla 1910) * ''Népnevelés'' (1910) * BOROVSZKY, Samu (ed.). ''Nógrád vármegye'' (Novohradská župa), 1911. == Pozri aj == * [[Horné Strháre]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Uhorskí historici]] [[Kategória:Uhorskí pedagógovia]] [[Kategória:Uhorskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Strhár]] [[Kategória:Narodenia v 1856]] [[Kategória:Úmrtia v 1910]] 4cl21lsfwfxly0izvb9g8hbjzemxjla 8227090 8227046 2026-06-01T14:40:56Z ~2026-32554-24 296615 8227090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ferdinand Hummer | Rodné meno = Hummer Nándor | Popis osoby = uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu | Portrét = Hummer Nándor.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[19. január]] [[1856]] | Miesto narodenia = [[Horné Strháre]] (Felsőesztergály), [[Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1910|04|21|1856|01|19}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Uhorsko]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Pseudonym = Esztergályi | Štát pôsobenia = [[Uhorsko]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = uhorská | Zamestnanie = historik, pedagóg, tajomník, spisovateľ | Známy vďaka = dejiny Spolku svätého Štefana, výskum raného stredoveku v Uhorsku | Alma mater = Budapeštianska univerzita (dnes [[Univerzita Loránda Eötvösa]]) | Profesia = stredoškolský profesor, historik | Aktívne roky = 1877 – 1910 | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Za zásluhy pre Cirkev bol ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora. | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ferdinand Hummer''' ({{vjz|hun|''Hummer Nándor''}}, pseudonym ''Esztergályi''; * [[19. január]] [[1856]], [[Horné Strháre]]<ref name="okresvk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horné Strháre - Okres VK | url = https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/horne-strhare/ | periodikum = Okres VK | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> – † [[21. apríl]] [[1910]], [[Budapešť]])<ref name="nevpont">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hummer Nándor - Névpont 2026 | url = http://nevpont.hu | periodikum = Névpont | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> bol uhorský [[historik]], [[pedagóg]] a publicista slovenského pôvodu.<ref name="okresvk" /> Zaoberal sa najmä cirkevnými dejinami raného stredoveku a predmaďarským osídlením Karpatskej kotliny.<ref name="katlex">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hummer Nándor - Magyar Katolikus Lexikon | url = http://katolikus.hu | periodikum = Magyar Katolikus Lexikon | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Životopis == Narodil sa v obci Horné Strháre (vtedajší úradný názov ''Felsőesztergály'') v Novohradskej župe. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Vác|Váci]] a [[Ostrihom|Ostrihome]]. Následne pokračoval v štúdiu na univerzite v Budapešti (dnes [[Univerzita Loránda Eötvösa]]), kde popri klasickej filológii študoval odbor história – geografia. V roku 1878 tu získal diplom stredoškolského profesora.<ref name="nevpont" /> Svoju pedagogickú kariéru začal v rokoch 1877 – 1879 na hlavnom gymnáziu v [[Zrenjanin|Veľkom Bečkereku]] (dnes Srbsko). V rokoch 1879 – 1882 pôsobil na cvičnom gymnáziu v Budapešti a následne v rokoch 1882 – 1886 ako riadny profesor na katolíckom hlavnom gymnáziu v V. budapeštianskom obvode (dnes ''Berzsenyi Dániel Gimnázium''). V roku 1886 zanechal učiteľské povolanie a až do roku 1899 zastával prestížnu funkciu tajomníka významného katolíckeho nakladateľstva [[Spolok svätého Štefana]] (''Szent István Társulat''). Za svoje náboženské a literárne zásluhy bol v roku 1898 ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora.<ref name="szit_pdf">{{Citácia knihy | autor = Hummer Nándor | titul = A Szent-István-Társulat története | url = https://mek.oszk.hu/11200/11200/pdf/11200ocr.pdf | miesto = Budapest | vydavateľ = Szent-István-Társulat | rok = 1898 | strany = 243}}</ref> Zomrel v roku 1910 v Budapešti.<ref name="nevpont" /> == Vedecká a publicistická činnosť == Vo svojom historickom výskume sa primárne zameriaval na ranostredoveké dejiny Uhorska, staré uhorské dejiny a cirkevnú históriu. Osobitnú pozornosť venoval kresťanstvu a slovanskému osídleniu na území dnešného Maďarska a Slovenska v období pred príchodom staromaďarských kmeňov koncom 9. storočia.<ref name="okresvk" /><ref name="katlex" /> Napísal komplexnú monografiu o kolíske a osídlení maďarského národa (''A magyar nemzet bölcsőkora és honfoglalása''), tá však zostala iba v rukopise.<ref name="nevpont" /> Popri vedeckej práci bol činným publicistom. Svoje štúdie publikoval v prestížnom časopise ''Katholikus Szemle''. V rokoch 1879 – 1889 patril k stálym spolupracovníkom periodika ''Hölgyek Lapja''. Dlhé roky prispieval publicistickými črtami a fejtónmi do celoštátnych novín ''Pesti Hírlap'' (v obdobiach 1880 – 1889 a 1894 – 1895), pričom z nostalgie k svojmu rodisku používal literárny pseudonym ''Esztergályi''.<ref name="nevpont" /> == Dielo == * 1894 – ''A kereszténység nyomai Magyarország mai területén a honfoglalás előtt'' (Stopy kresťanstva na dnešnom území Uhorska pred príchodom Maďarov). Budapešť. * 1894 – ''Tanulmányok a humanismus korából'' (Štúdie z obdobia humanizmu). Budapešť. * 1895 – ''A szláv kereszténység hazánk mai területén a honfoglalás előtt'' (Slovanské kresťanstvo na dnešnom území našej vlasti pred príchodom Maďarov). 1. a 2. diel. Budapešť (vyšlo v ''Katholikus Szemle''). * 1896 – ''A Szent István Társulat rövid története'' (Stručné dejiny Spolku svätého Štefana). Budapešť. * 1896 – ''A középkor krónikásai'' (Kronikári stredoveku). Vyšlo v novinách ''Alkotmány''. * 1897 – ''A szentlélekről elnevezett dienesmonostori prépostság'' (Prepoštstvo svätého Ducha v Dienesmonostore). Budapešť. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Budapesti Hírlap'' ; ''Az Ujság'' (nekrológy z 22. apríla 1910) * ''Népnevelés'' (1910) * BOROVSZKY, Samu (ed.). ''Nógrád vármegye'' (Novohradská župa), 1911. {{DEFAULTSORT:Hummer, Ferdinand}} [[Kategória:Uhorskí historici]] [[Kategória:Uhorskí pedagógovia]] [[Kategória:Uhorskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Strhár]] lru3y6nft4wfbsxs01xwi86gtxcwvgk 0 750926 8227052 2026-06-01T13:04:25Z Marián Šotek 296598 vytvorenie článku 8227052 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |+ Martin Haranta |- ! Oblasť !! Údaj |- | Meno || Martin Haranta |- | Narodenie || 1989, Čadca, Česko-Slovensko |- | Národnosť || slovenská |- | Oblasť || mikrobióm, manažment výskumu a inovácií, transfer technológií |- | Pracovisko || PerBiotiX – Microbiome Solutions; IPV Innovation |- | Vzdelanie || Bc. – Masarykova univerzita (hospodárska politika, 2014); MSc. – The Open University (Technology Management, 2021)<ref name="ou-tm" /> |- | Známy ako || spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PerBiotiX;<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="ni-ipc" /> spoluzakladateľ Microbiome Explorer Challenge<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> |} '''Martin Haranta''' (* 1989, [[Čadca]]) je slovenský podnikateľ a manažér výskumu a inovácií. Je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti [[PerBiotiX]] (značka iProbio), ktorá vyvíja cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="inovato-haranta" /> Od roku 2012 sa profesionálne venuje príprave a riadeniu medzinárodných výskumno-inovačných projektov financovaných z rámcových programov Európskej únie.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cordis-bacchus" /> V roku 2025 spoluzaložil európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre mikrobiomové startupy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vzdelanie == Bakalárske štúdium v odbore hospodárska politika absolvoval na Ekonomicko-správnej fakulte [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne (2014). V roku 2021 získal magisterský titul ''Master of Science in Technology Management'' na britskej [[Open University|The Open University]].<ref name="ou-tm" /> Popri formálnom štúdiu absolvoval viacero odborných certifikačných programov v zahraničí v oblastiach sociotechnologickej integrácie (University of Arizona), podnikateľského ekosystému Izraela (program MASHAV) a kurzov ''HMX Fundamentals'' zameraných na imunológiu a genetiku (Harvard Medical School, Office of Online Learning). == Kariéra == === Pamida International (2012–2017) === V rokoch 2012–2017 pôsobil ako projektový manažér v spoločnosti Pamida International v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] (spoločnosť bola medzitým zrušená). Viedol diseminačný a komunikačný tím v rámci európskych výskumných projektov a pripravoval návrhy projektov pre programy Horizont 2020, Interreg a Erasmus+.<ref name="cordis-bacchus" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> === Cassovia Life Sciences (2013–2023) === V rokoch 2013–2023 pôsobil v klastri biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] so sídlom v Košiciach, kde zodpovedal za prípravu a implementáciu projektov rámcových programov EÚ, transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu.<ref name="cls-web" /><ref name="cls-finstat" /> === IPV Innovation (od 2019) === V roku 2019 založil v Žiline poradenskú spoločnosť ''IPV Innovation'', ktorá poskytuje konzultačné služby v oblasti otvorených inovácií, manažmentu výskumu a vývoja, vývoja produktov a inovačnej stratégie pre akademický sektor a firmy.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> === PerBiotiX – Microbiome Solutions (od 2020) === V roku 2020 spoluzaložil spolu s mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]] a Norbertom Bombom spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorá pôsobila v Kysuckom Novom Meste a od júla 2024 sídli v rodnej Čadci.<ref name="orsr-perbiotix" /> Spoločnosť pod značkou iProbio uvádza na trh probiotické produkty komercializujúce dlhoročný výskum Alojza Bombu v oblasti črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> === Microbiome Explorer Challenge (od 2025) === V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom ([[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) spoluzaložil ''Microbiome Explorer Challenge'' (MEC), prvú európsku súťaž pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy, biotík, výživy a diagnostiky.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Pôsobí ako jeden z troch porotcov prvého ročníka, ktorého finále sa uskutoční v júni 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Hodnotiteľská a poradenská činnosť == Od januára 2022 pôsobí ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných a inovačných projektov pre Cyprus Research and Innovation Foundation v rámci pracovného programu ''Výskum, technologický vývoj a inovácie''.<ref name="cyprus-rif" /> Spolupracuje s českým ''[[Institut moderní výživy|Inštitútom modernej výživy]]'' ako externý odborný partner v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="imv-haranta-podcast" /> == Vybrané európske výskumné projekty == Od roku 2012 sa podieľal na realizácii viacerých medzinárodných výskumno-inovačných projektov, najmä v role vedúceho pracovných balíkov pre transfer technológií a komunikáciu: * '''FP7 BACCHUS''' (2012–2016) – účinky polyfenolov a bioaktívnych peptidov na kardiovaskulárne zdravie.<ref name="cordis-bacchus" /> * '''FP7 ODIN''' (2013–2017) – potravinové riešenia pre optimálny príjem vitamínu D počas životného cyklu.<ref name="cordis-odin" /> * '''Horizon 2020 SKIN''' (2015–2019) – znalostná a inovačná sieť krátkeho dodávateľského reťazca v potravinárstve.<ref name="cordis-skin" /> * '''Erasmus+ FoodWARD''' (2013–2016) – zhodnocovanie potravín a znižovanie potravinového odpadu. * '''Interreg Danube''' – ''D-STIR'' (zodpovedný výskum a inovácie), ''CityWalk'' (udržateľná mestská mobilita) a ''TalentMagnet'' (odliv mladých ľudí z malých a stredných miest podunajskej oblasti). * '''Interreg Europe ELISE''' – politiky na podporu inovačných ekosystémov v biologických vedách v Európe. == Publikácie == * Bomba, A.; Haranta, M. (2023). ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases.'' In: Advances in Probiotics for Health and Nutrition. IntechOpen. DOI: 10.5772/intechopen.110046.<ref name="intechopen-2023" /> * Haranta, M. a kol. (2022). ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are.'' Príspevok prednesený na konferencii IPC 2022 v Bratislave, publikovaný v zborníku ''Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today?'' v ''European Medical Journal Gastroenterology'', vol. 11, suppl. 6.<ref name="emj-2022" /> == Vybrané prednášky a verejné vystúpenia == Od roku 2022 vystupuje na slovenských, českých a medzinárodných odborných i biznisových konferenciách, najmä na témy črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * ''Forbes Business Fest Slovensko 2025'' (29. máj 2025, Bratislava) – panelová diskusia na ''longevity stage'' o úlohe baktérií v ľudskom organizme.<ref name="forbes-fest-2025" /> * ''Mezinárodní konference Moderní výživy'' – opakovaná účasť s prednáškami o črevnom mikrobióme, organizátor [[Institut moderní výživy]]. * ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) 2022 v Bratislave – príspevok ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are'' publikovaný v zborníku v ''European Medical Journal Gastroenterology''.<ref name="emj-2022" /> == Členstvá == * Člen vedeckého výboru ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC); v zozname výboru pre IPC 2026 figuruje ako CEO PerBiotiX – iProbio.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /> * Externý hodnotiteľ pre Cyprus Research and Innovation Foundation (od 2022).<ref name="cyprus-rif" /> == Verejné vystúpenia v médiách == Od roku 2021 pravidelne vystupuje v slovenských a českých celoštátnych printových, online, televíznych a rozhlasových médiách s témami črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe. === Tlač a online === * V roku 2021 bol jedným z hovorcov v rozhovore zakladateľov spoločnosti PerBiotiX v denníku [[Pravda (denník)|Pravda]] (rubrika ''Cesta za zdravím'').<ref name="pravda-2021" /> * V decembri 2022 mu venovala profilový rozhovor slovenská edícia časopisu ''[[Forbes]]''. * V marci 2023 vystupoval ako hovorca v denníku ''Pravda'' (''Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká'').<ref name="pravda-2023-alergia" /> * V roku 2023 publikovali ''[[Hospodárske noviny]]'' rozhovor venovaný cieleným probiotikám pri histamínovej intolerancii. * Profilové rozhovory s ním a o spoločnosti PerBiotiX vyšli aj na portáli ''Startitup''<ref name="startitup-histamin" /> a v platforme ''Veda na dosah'' Centra vedecko-technických informácií SR.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * V denníku ''MY Kysuce'' (sme.sk) vyšiel rozhovor o vzťahu črevnej mikrobioty a chutí.<ref name="mykysuce" /> === Televízia === V januári 2026 bol hosťom relácie ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] s témou ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> === Podcasty === * V decembri 2021 bol s Alojzom Bombom hosťom podcastu Union zdravotnej poisťovne ''ZDRAVÉ REČI'' (epizóda ''Mikrobióm na mieru'').<ref name="zdrave-reci" /> * V roku 2023 bol hosťom podcastu ''Slovak Crohn Club'' s témou probiotík a prebiotík v kontexte zápalových ochorení čreva.<ref name="slovak-crohn-club" /> * V roku 2024 účinkoval v podcaste ''INOVATO Insights'' s biografickou epizódou ''Martin Haranta – Príbeh slovenských probiotík'' o vývoji cielených probiotík a o prechode z medzinárodného výskumu do podnikania.<ref name="inovato-haranta" /> * Bol opakovaným hosťom podcastu ''Metanoya Podcast'' Vlada Roška s témami mikrobiómu, imunity a vzťahu čriev a mozgu.<ref name="metanoya" /> * V českom ''IMV Podcaste'' Institutu moderní výživy vystúpil v epizóde ''Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách''.<ref name="imv-haranta-podcast" /> * V roku 2026 vystúpil v podcaste ''360tka_free'' s témou vplyvu črevnej mikrobioty na chute a správanie.<ref name="podcast-360tka" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr-perbiotix">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-sci-committee">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/scientific-committee/ |titul=IPC Conference 2026 – Scientific Committee |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="slovak-crohn-club">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/slovak-crohn-club/epizoda/martin-haranta-probiotika-prebiotika/ |titul=Martin Haranta – Probiotiká & Prebiotiká |vydavateľ=Slovak Crohn Club (podcast) |dátum vydania=2023-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="imv-haranta-podcast">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://institutmodernivyzivy.cz/cs/podcast/61-martin-haranta-vse-o-mikrobiomu-a-probiotikach/ |titul=#61 Martin Haranta: Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách! |vydavateľ=Institut moderní výživy (IMV Podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="zdrave-reci">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravereci.libsyn.com/ |titul=Mikrobióm na mieru – ZDRAVÉ REČI |vydavateľ=Union zdravotná poisťovňa (podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="metanoya">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/vlado-rosko-podcast/epizoda/mikrobiom-ako-kluc-a-odtlacok-fyzickeho-a-psychickeho-zdravia-metanoya-podcast-a-martin-haranta/ |titul=Mikrobióm ako kľúč a odtlačok fyzického a psychického zdravia |vydavateľ=Metanoya Podcast (Vlado Roško) |dátum vydania=2024-11-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="podcast-360tka">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/podcasty-360tka/epizoda/expert-na-crevny-mikrobiom-m-haranta-za-nutkavou-chutou-na-sladke-mozu-byt-bakterie-vieme-si-ich-ale-podrobit/ |titul=Expert na črevný mikrobióm M. Haranta: Za nutkavou chuťou na sladké môžu byť baktérie. Vieme si ich ale podrobiť |vydavateľ=360tka_free (podcast) |dátum vydania=2026-05-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="emj-2022">{{Citácia periodika |titul=Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today? |periodikum=European Medical Journal Gastroenterology |ročník=11 |číslo=Suppl 6 |rok=2022 |url=https://www.emjreviews.com/gastroenterology/symposium/updates-in-the-role-of-pre-and-probiotics-in-health-and-disease-where-do-we-stand-today-s050622/ |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-bacchus">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/312090 |titul=BACCHUS – Beneficial effects of dietary bioactive peptides and polyphenols on cardiovascular health in humans (FP7, ID 312090) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-odin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/613977 |titul=ODIN – Food-based solutions for Optimal vitamin D Nutrition and health through the life cycle (FP7, ID 613977) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-skin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/728055 |titul=SKIN – Short supply chain Knowledge and Innovation Network (H2020, ID 728055) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/45740488 |titul=Cassovia Life Sciences, n. o. v likvidácii (IČO 45740488) |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="cyprus-rif">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.research.org.cy/en/ |titul=Research and Innovation Foundation |vydavateľ=Research and Innovation Foundation (Cyprus) |miesto=Nicosia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="forbes-fest-2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cvmango.com/event/forbes-business-fest-bratislava-2025 |titul=Forbes Business Fest Bratislava 2025 |vydavateľ=Forbes Slovensko |dátum vydania=2025-05-29 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.intechopen.com/profiles/501802 Profil na IntechOpen] * [https://independent.academia.edu/MartinHaranta Profil na Academia.edu] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Challenge] * [https://www.perbiotix.com/ PerBiotiX] * [https://probiotic-conference.net/ IPC Conference] [[Kategória:Narodení v roku 1989]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Ľudia z Čadce]] [[Kategória:Absolventi The Open University]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] f1xmszzzqnwv45w9w7eihe90ob1epu7 8227064 8227052 2026-06-01T13:33:07Z ~2026-32472-10 296599 UU 8227064 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}{| class="wikitable" |+ Martin Haranta |- ! Oblasť !! Údaj |- | Meno || Martin Haranta |- | Narodenie || 1989, Čadca, Česko-Slovensko |- | Národnosť || slovenská |- | Oblasť || mikrobióm, manažment výskumu a inovácií, transfer technológií |- | Pracovisko || PerBiotiX – Microbiome Solutions; IPV Innovation |- | Vzdelanie || Bc. – Masarykova univerzita (hospodárska politika, 2014); MSc. – The Open University (Technology Management, 2021)<ref name="ou-tm" /> |- | Známy ako || spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PerBiotiX;<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="ni-ipc" /> spoluzakladateľ Microbiome Explorer Challenge<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> |} '''Martin Haranta''' (* 1989, [[Čadca]]) je slovenský podnikateľ a manažér výskumu a inovácií. Je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti [[PerBiotiX]] (značka iProbio), ktorá vyvíja cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="inovato-haranta" /> Od roku 2012 sa profesionálne venuje príprave a riadeniu medzinárodných výskumno-inovačných projektov financovaných z rámcových programov Európskej únie.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cordis-bacchus" /> V roku 2025 spoluzaložil európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre mikrobiomové startupy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> == Vzdelanie == Bakalárske štúdium v odbore hospodárska politika absolvoval na Ekonomicko-správnej fakulte [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne (2014). V roku 2021 získal magisterský titul ''Master of Science in Technology Management'' na britskej [[Open University|The Open University]].<ref name="ou-tm" /> Popri formálnom štúdiu absolvoval viacero odborných certifikačných programov v zahraničí v oblastiach sociotechnologickej integrácie (University of Arizona), podnikateľského ekosystému Izraela (program MASHAV) a kurzov ''HMX Fundamentals'' zameraných na imunológiu a genetiku (Harvard Medical School, Office of Online Learning). == Kariéra == === Pamida International (2012–2017) === V rokoch 2012–2017 pôsobil ako projektový manažér v spoločnosti Pamida International v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] (spoločnosť bola medzitým zrušená). Viedol diseminačný a komunikačný tím v rámci európskych výskumných projektov a pripravoval návrhy projektov pre programy Horizont 2020, Interreg a Erasmus+.<ref name="cordis-bacchus" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> === Cassovia Life Sciences (2013–2023) === V rokoch 2013–2023 pôsobil v klastri biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] so sídlom v Košiciach, kde zodpovedal za prípravu a implementáciu projektov rámcových programov EÚ, transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu.<ref name="cls-web" /><ref name="cls-finstat" /> === IPV Innovation (od 2019) === V roku 2019 založil v Žiline poradenskú spoločnosť ''IPV Innovation'', ktorá poskytuje konzultačné služby v oblasti otvorených inovácií, manažmentu výskumu a vývoja, vývoja produktov a inovačnej stratégie pre akademický sektor a firmy.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> === PerBiotiX – Microbiome Solutions (od 2020) === V roku 2020 spoluzaložil spolu s mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]] a Norbertom Bombom spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorá pôsobila v Kysuckom Novom Meste a od júla 2024 sídli v rodnej Čadci.<ref name="orsr-perbiotix" /> Spoločnosť pod značkou iProbio uvádza na trh probiotické produkty komercializujúce dlhoročný výskum Alojza Bombu v oblasti črevnej mikrobioty.<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /> === Microbiome Explorer Challenge (od 2025) === V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom ([[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) spoluzaložil ''Microbiome Explorer Challenge'' (MEC), prvú európsku súťaž pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy, biotík, výživy a diagnostiky.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Pôsobí ako jeden z troch porotcov prvého ročníka, ktorého finále sa uskutoční v júni 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Hodnotiteľská a poradenská činnosť == Od januára 2022 pôsobí ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných a inovačných projektov pre Cyprus Research and Innovation Foundation v rámci pracovného programu ''Výskum, technologický vývoj a inovácie''.<ref name="cyprus-rif" /> Spolupracuje s českým ''[[Institut moderní výživy|Inštitútom modernej výživy]]'' ako externý odborný partner v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="imv-haranta-podcast" /> == Vybrané európske výskumné projekty == Od roku 2012 sa podieľal na realizácii viacerých medzinárodných výskumno-inovačných projektov, najmä v role vedúceho pracovných balíkov pre transfer technológií a komunikáciu: * '''FP7 BACCHUS''' (2012–2016) – účinky polyfenolov a bioaktívnych peptidov na kardiovaskulárne zdravie.<ref name="cordis-bacchus" /> * '''FP7 ODIN''' (2013–2017) – potravinové riešenia pre optimálny príjem vitamínu D počas životného cyklu.<ref name="cordis-odin" /> * '''Horizon 2020 SKIN''' (2015–2019) – znalostná a inovačná sieť krátkeho dodávateľského reťazca v potravinárstve.<ref name="cordis-skin" /> * '''Erasmus+ FoodWARD''' (2013–2016) – zhodnocovanie potravín a znižovanie potravinového odpadu. * '''Interreg Danube''' – ''D-STIR'' (zodpovedný výskum a inovácie), ''CityWalk'' (udržateľná mestská mobilita) a ''TalentMagnet'' (odliv mladých ľudí z malých a stredných miest podunajskej oblasti). * '''Interreg Europe ELISE''' – politiky na podporu inovačných ekosystémov v biologických vedách v Európe. == Publikácie == * Bomba, A.; Haranta, M. (2023). ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases.'' In: Advances in Probiotics for Health and Nutrition. IntechOpen. DOI: 10.5772/intechopen.110046.<ref name="intechopen-2023" /> * Haranta, M. a kol. (2022). ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are.'' Príspevok prednesený na konferencii IPC 2022 v Bratislave, publikovaný v zborníku ''Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today?'' v ''European Medical Journal Gastroenterology'', vol. 11, suppl. 6.<ref name="emj-2022" /> == Vybrané prednášky a verejné vystúpenia == Od roku 2022 vystupuje na slovenských, českých a medzinárodných odborných i biznisových konferenciách, najmä na témy črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * ''Forbes Business Fest Slovensko 2025'' (29. máj 2025, Bratislava) – panelová diskusia na ''longevity stage'' o úlohe baktérií v ľudskom organizme.<ref name="forbes-fest-2025" /> * ''Mezinárodní konference Moderní výživy'' – opakovaná účasť s prednáškami o črevnom mikrobióme, organizátor [[Institut moderní výživy]]. * ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) 2022 v Bratislave – príspevok ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are'' publikovaný v zborníku v ''European Medical Journal Gastroenterology''.<ref name="emj-2022" /> == Členstvá == * Člen vedeckého výboru ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC); v zozname výboru pre IPC 2026 figuruje ako CEO PerBiotiX – iProbio.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /> * Externý hodnotiteľ pre Cyprus Research and Innovation Foundation (od 2022).<ref name="cyprus-rif" /> == Verejné vystúpenia v médiách == Od roku 2021 pravidelne vystupuje v slovenských a českých celoštátnych printových, online, televíznych a rozhlasových médiách s témami črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe. === Tlač a online === * V roku 2021 bol jedným z hovorcov v rozhovore zakladateľov spoločnosti PerBiotiX v denníku [[Pravda (denník)|Pravda]] (rubrika ''Cesta za zdravím'').<ref name="pravda-2021" /> * V decembri 2022 mu venovala profilový rozhovor slovenská edícia časopisu ''[[Forbes]]''. * V marci 2023 vystupoval ako hovorca v denníku ''Pravda'' (''Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká'').<ref name="pravda-2023-alergia" /> * V roku 2023 publikovali ''[[Hospodárske noviny]]'' rozhovor venovaný cieleným probiotikám pri histamínovej intolerancii. * Profilové rozhovory s ním a o spoločnosti PerBiotiX vyšli aj na portáli ''Startitup''<ref name="startitup-histamin" /> a v platforme ''Veda na dosah'' Centra vedecko-technických informácií SR.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * V denníku ''MY Kysuce'' (sme.sk) vyšiel rozhovor o vzťahu črevnej mikrobioty a chutí.<ref name="mykysuce" /> === Televízia === V januári 2026 bol hosťom relácie ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] s témou ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> === Podcasty === * V decembri 2021 bol s Alojzom Bombom hosťom podcastu Union zdravotnej poisťovne ''ZDRAVÉ REČI'' (epizóda ''Mikrobióm na mieru'').<ref name="zdrave-reci" /> * V roku 2023 bol hosťom podcastu ''Slovak Crohn Club'' s témou probiotík a prebiotík v kontexte zápalových ochorení čreva.<ref name="slovak-crohn-club" /> * V roku 2024 účinkoval v podcaste ''INOVATO Insights'' s biografickou epizódou ''Martin Haranta – Príbeh slovenských probiotík'' o vývoji cielených probiotík a o prechode z medzinárodného výskumu do podnikania.<ref name="inovato-haranta" /> * Bol opakovaným hosťom podcastu ''Metanoya Podcast'' Vlada Roška s témami mikrobiómu, imunity a vzťahu čriev a mozgu.<ref name="metanoya" /> * V českom ''IMV Podcaste'' Institutu moderní výživy vystúpil v epizóde ''Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách''.<ref name="imv-haranta-podcast" /> * V roku 2026 vystúpil v podcaste ''360tka_free'' s témou vplyvu črevnej mikrobioty na chute a správanie.<ref name="podcast-360tka" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr-perbiotix">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-sci-committee">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/scientific-committee/ |titul=IPC Conference 2026 – Scientific Committee |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="slovak-crohn-club">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/slovak-crohn-club/epizoda/martin-haranta-probiotika-prebiotika/ |titul=Martin Haranta – Probiotiká & Prebiotiká |vydavateľ=Slovak Crohn Club (podcast) |dátum vydania=2023-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="imv-haranta-podcast">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://institutmodernivyzivy.cz/cs/podcast/61-martin-haranta-vse-o-mikrobiomu-a-probiotikach/ |titul=#61 Martin Haranta: Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách! |vydavateľ=Institut moderní výživy (IMV Podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="zdrave-reci">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravereci.libsyn.com/ |titul=Mikrobióm na mieru – ZDRAVÉ REČI |vydavateľ=Union zdravotná poisťovňa (podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="metanoya">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/vlado-rosko-podcast/epizoda/mikrobiom-ako-kluc-a-odtlacok-fyzickeho-a-psychickeho-zdravia-metanoya-podcast-a-martin-haranta/ |titul=Mikrobióm ako kľúč a odtlačok fyzického a psychického zdravia |vydavateľ=Metanoya Podcast (Vlado Roško) |dátum vydania=2024-11-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="podcast-360tka">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/podcasty-360tka/epizoda/expert-na-crevny-mikrobiom-m-haranta-za-nutkavou-chutou-na-sladke-mozu-byt-bakterie-vieme-si-ich-ale-podrobit/ |titul=Expert na črevný mikrobióm M. Haranta: Za nutkavou chuťou na sladké môžu byť baktérie. Vieme si ich ale podrobiť |vydavateľ=360tka_free (podcast) |dátum vydania=2026-05-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="emj-2022">{{Citácia periodika |titul=Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today? |periodikum=European Medical Journal Gastroenterology |ročník=11 |číslo=Suppl 6 |rok=2022 |url=https://www.emjreviews.com/gastroenterology/symposium/updates-in-the-role-of-pre-and-probiotics-in-health-and-disease-where-do-we-stand-today-s050622/ |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-bacchus">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/312090 |titul=BACCHUS – Beneficial effects of dietary bioactive peptides and polyphenols on cardiovascular health in humans (FP7, ID 312090) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-odin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/613977 |titul=ODIN – Food-based solutions for Optimal vitamin D Nutrition and health through the life cycle (FP7, ID 613977) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-skin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/728055 |titul=SKIN – Short supply chain Knowledge and Innovation Network (H2020, ID 728055) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/45740488 |titul=Cassovia Life Sciences, n. o. v likvidácii (IČO 45740488) |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="cyprus-rif">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.research.org.cy/en/ |titul=Research and Innovation Foundation |vydavateľ=Research and Innovation Foundation (Cyprus) |miesto=Nicosia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="forbes-fest-2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cvmango.com/event/forbes-business-fest-bratislava-2025 |titul=Forbes Business Fest Bratislava 2025 |vydavateľ=Forbes Slovensko |dátum vydania=2025-05-29 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.intechopen.com/profiles/501802 Profil na IntechOpen] * [https://independent.academia.edu/MartinHaranta Profil na Academia.edu] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Challenge] * [https://www.perbiotix.com/ PerBiotiX] * [https://probiotic-conference.net/ IPC Conference] [[Kategória:Narodení v roku 1989]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Ľudia z Čadce]] [[Kategória:Absolventi The Open University]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] ltqf8noqv9eim9e5m9qsr7zeiyvg978 8227137 8227064 2026-06-01T17:54:26Z Marián Šotek 296598 Článok som výrazne rozšíril o sekcie [Vedecký základ / Odborné zameranie / Ocenenia], doplnil úplné životopisy zakladateľov so zdrojmi z Veda na dosah CVTI SR, pridal kontext k EU projektom (CORDIS, Interreg) a víťazstvu v súťaži Inovácia Žilinského kraja 2026 (TASR, Žilinský večerník, HrajZaKraj). Pôvodne ~10 zdrojov, teraz ~27. Prosím o opätovné posúdenie významnosti. 8227137 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}} {| class="wikitable" |+ Martin Haranta |- ! Oblasť !! Údaj |- | Meno || Martin Haranta |- | Narodenie || 1989, Čadca, Česko-Slovensko |- | Národnosť || slovenská |- | Oblasť || mikrobióm, manažment výskumu a inovácií, transfer technológií |- | Pracovisko || PerBiotiX – Microbiome Solutions; IPV Innovation |- | Vzdelanie || Bc. – Masarykova univerzita (hospodárska politika, 2014); MSc. – The Open University (Technology Management, 2021)<ref name="ou-tm" /> |- | Známy ako || spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PerBiotiX;<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="ni-ipc" /> spoluzakladateľ Microbiome Explorer Challenge<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> |} '''Martin Haranta''' (* 1989, [[Čadca]]) je slovenský podnikateľ a manažér výskumu a inovácií. Je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti [[PerBiotiX]] (značka iProbio), ktorá vyvíja cielené probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Od roku 2012 sa profesionálne venuje príprave a riadeniu medzinárodných výskumno-inovačných projektov financovaných z rámcových programov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cordis-bacchus" /> Podľa slovenských médií je Haranta jedným z mála domácich aktérov, ktorí prepájajú akademický výskum [[črevný mikrobióm|črevného mikrobiómu]] s priamym uvedením vedeckých poznatkov do komerčnej praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom spoluzaložil európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre rané mikrobiomové startupy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Pôsobí aj ako člen vedeckého výboru medzinárodnej vedeckej konferencie ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) a ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných projektov pre cyperskú agentúru ''Research and Innovation Foundation''.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="cyprus-rif" /> V roku 2026 PerBiotiX pod jeho vedením získal hlavnú cenu súťaže ''Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]]'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> == Odborné zameranie == Profesionálne sa Haranta venuje trom prepojeným oblastiam: manažmentu medzinárodných výskumno-inovačných projektov, transferu technológií a komercializácii výsledkov výskumu, a popularizácii a aplikovanému výskumu v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cls-web" /> V interview pre portál ''Veda na dosah'' opísal vývoj biotechnologického startupu ako „beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný“, čím zdôraznil pomalý cyklus vedeckého overovania a regulačných nárokov v segmente probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> V rámci PerBiotiX vedie obchodný a operatívny rozvoj spoločnosti, strategické plánovanie a prepájanie vedy s trhom; vedecké vedenie zastáva spoluzakladateľ [[Alojz Bomba]], prednosta Ústavu experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> Podľa rozhovorov v slovenských médiách sa jeho prístup zameriava na výber konkrétnych kmeňov pre konkrétne indikácie (alergie, [[histamínová intolerancia]], problémy s trávením, imunita, ženské zdravie, šport) a na využitie analýzy vzorky stolice pre návrh individuálnej probiotickej formulácie.<ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="startitup-histamin" /> == Vzdelanie == Bakalárske štúdium v odbore hospodárska politika absolvoval na Ekonomicko-správnej fakulte [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne (2014). V roku 2021 získal magisterský titul ''Master of Science in Technology Management'' na britskej [[Open University|The Open University]].<ref name="ou-tm" /> Popri formálnom štúdiu absolvoval viacero odborných certifikačných programov v zahraničí v oblastiach sociotechnologickej integrácie ([[Arizonská univerzita|University of Arizona]]), podnikateľského ekosystému Izraela (program MASHAV) a kurzov ''HMX Fundamentals'' zameraných na imunológiu a genetiku ([[Harvardova lekárska fakulta|Harvard Medical School]], Office of Online Learning). == Kariéra == === Pamida International (2012–2017) === V rokoch 2012–2017 pôsobil ako projektový manažér v spoločnosti Pamida International v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] (spoločnosť bola medzitým zrušená). Viedol diseminačný a komunikačný tím v rámci európskych výskumných projektov a pripravoval návrhy projektov pre programy [[Horizont 2020]], [[Interreg]] a [[Erasmus+]].<ref name="cordis-bacchus" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> Pamida International figuruje ako partner viacerých konzorcií 7. rámcového programu EÚ, vrátane projektu BACCHUS zameraného na vplyv bioaktívnych peptidov a polyfenolov na kardiovaskulárne zdravie.<ref name="cordis-bacchus" /> === Cassovia Life Sciences (2013–2023) === V rokoch 2013–2023 pôsobil v klastri biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] (CLS) so sídlom v [[Košice|Košiciach]] – neziskovej organizácii zoskupujúcej vedecké a výskumné inštitúcie, inovatívne podniky a malé a stredné podniky v oblasti lekárskych a biologických vied.<ref name="cls-web" /><ref name="cls-finstat" /> CLS vznikol ako centrálny prepájací bod pre výskumné kapacity v regióne Košíc a v cezhraničnej oblasti Slovenska, Maďarska a Ukrajiny; jedným z jeho zakladateľov je Norbert Bomba, neskorší spoluzakladateľ PerBiotiX.<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> Haranta zodpovedal za prípravu a implementáciu projektov rámcových programov EÚ, transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu.<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> === IPV Innovation (od 2019) === V roku 2019 založil v [[Žilina|Žiline]] poradenskú spoločnosť ''IPV Innovation'', ktorá poskytuje konzultačné služby v oblasti otvorených inovácií, manažmentu výskumu a vývoja, vývoja produktov a inovačnej stratégie pre akademický sektor a firmy.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> === PerBiotiX – Microbiome Solutions (od 2020) === V roku 2020 spoluzaložil spolu s mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]] a Norbertom Bombom spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorá pôsobila v Kysuckom Novom Meste a od júla 2024 sídli v rodnej Čadci.<ref name="orsr-perbiotix" /> Spoločnosť pod značkou iProbio uvádza na trh probiotické produkty komercializujúce dlhoročný výskum Alojza Bombu v oblasti črevnej mikrobioty, ktorý vznikal najmä na Ústave experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V slovenských médiách bola PerBiotiX označená ako prvý slovenský vedecký startup zameraný na personalizovanú a cielenú moduláciu mikrobiómu.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Spoločnosť postupne rozšírila portfólio o cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie – trávenie (HIT na Trávenie+®), imunitu (iMunobiom+®), ženské zdravie (LADYbiom+®), alergie (ALLERGIC+®), šport a regeneráciu (SPORTbiom+®), ako aj o prebiotiká a personalizované formulácie iProbio 2.0®.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> V roku 2026 spoločnosť pod Harantovým vedením získala ocenenie ''Inovácia Žilinského kraja'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Microbiome Explorer Challenge (od 2025) === V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) spoluzaložil ''Microbiome Explorer Challenge'' (MEC), prvú európsku súťaž pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy, biotík, výživy a diagnostiky.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Súťaž sa zameriava na trhovo pripravené koncepty zamerané na personalizovanú moduláciu mikrobiómu a vývoj probiotík, prebiotík a postbiotík.<ref name="ni-mec" /> Prvý ročník (2025) prilákal 47 prihlášok zo strednej a východnej Európy; víťazom sa stal český tím ''Shealed'', ktorý vyvíja samodiagnostický test vaginitídy založený na mikrobióme.<ref name="ni-mec" /> Druhý ročník (2026) bol otvorený pre celú [[Európa|Európu]]. Výhercovia získavajú peňažnú cenu 5 000 € a poradenstvo v hodnote 25 000 €; piati finalisti dostávajú voľný vstup na konferenciu IPC 2026.<ref name="ni-mec" /> Haranta pôsobí ako jeden z troch porotcov prvého ročníka, ktorého finále sa uskutoční v júni 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Hodnotiteľská a poradenská činnosť == Od januára 2022 pôsobí ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných a inovačných projektov pre ''Research and Innovation Foundation'' (RIF) v [[Cyprus|Cypre]] v rámci pracovného programu ''Výskum, technologický vývoj a inovácie''.<ref name="cyprus-rif" /> Cyperská RIF zabezpečuje hodnotenie a financovanie výskumných a inovačných projektov a využíva externých hodnotiteľov z viacerých európskych krajín pre rozličné odborné oblasti.<ref name="cyprus-rif" /> Spolupracuje s českým ''[[Institut moderní výživy|Inštitútom modernej výživy]]'' ako externý odborný partner v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="imv-haranta-podcast" /> == Vybrané európske výskumné projekty == Od roku 2012 sa podieľal na realizácii viacerých medzinárodných výskumno-inovačných projektov, najmä v role vedúceho pracovných balíkov pre transfer technológií a komunikáciu: * '''FP7 BACCHUS''' (2012–2016, grant 312090) – účinky polyfenolov a bioaktívnych peptidov na kardiovaskulárne zdravie. Konzorcium tvorilo 28 partnerov vrátane Pamida International (SK).<ref name="cordis-bacchus" /> * '''FP7 ODIN''' (2013–2017, grant 613977) – potravinové riešenia pre optimálny príjem [[vitamín D|vitamínu D]] počas životného cyklu. 30 partnerov z 19 krajín vrátane Slovenska.<ref name="cordis-odin" /> * '''Horizon 2020 SKIN''' (2015–2019, grant 728055) – znalostná a inovačná sieť krátkeho dodávateľského reťazca v potravinárstve, 20 partnerov v 14 krajinách.<ref name="cordis-skin" /> * '''Erasmus+ FoodWARD''' (2013–2016) – zhodnocovanie potravín a znižovanie potravinového odpadu. * '''Interreg Danube D-STIR''' (2017–2019) – ''Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration''; 15 partnerov z 8 európskych krajín (Rumunsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina). CLS pôsobil ako slovenský partner projektu.<ref name="dstir-interreg" /> * '''Interreg Danube CityWalk''' – posilnenie udržateľných foriem mobility v mestskej doprave. * '''Interreg Danube TalentMagnet''' – odliv mladých vzdelaných ľudí z malých a stredných miest [[Podunajsko|podunajskej]] oblasti. * '''Interreg Europe ELISE''' – politiky na podporu inovačných ekosystémov v biologických vedách v [[Európa|Európe]]. == Publikácie == * Bomba, A.; Haranta, M. (2023). ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases.'' In: ''Advances in Probiotics for Health and Nutrition''. [[IntechOpen]]. DOI: 10.5772/intechopen.110046. Kapitola zhŕňa koncept cielenej a personalizovanej modulácie črevnej mikrobioty pomocou probiotík, prebiotík, postbiotík, farmakobiotík a [[transplantácia fekálnej mikrobioty|transplantácie fekálnej mikrobioty]] (FMT).<ref name="intechopen-2023" /> * Haranta, M. a kol. (2022). ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are.'' Príspevok prednesený na konferencii IPC 2022 v Bratislave, publikovaný v zborníku ''Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today?'' v ''European Medical Journal Gastroenterology'', vol. 11, suppl. 6.<ref name="emj-2022" /> == Vybrané prednášky a verejné vystúpenia == Od roku 2022 vystupuje na slovenských, českých a medzinárodných odborných i biznisových konferenciách, najmä na témy črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * ''[[Forbes]] Business Fest Slovensko 2025'' (29. máj 2025, [[Bratislava]]) – panelová diskusia na ''longevity stage'' o úlohe baktérií v ľudskom organizme.<ref name="forbes-fest-2025" /> * ''Mezinárodní konference Moderní výživy'' – opakovaná účasť s prednáškami o črevnom mikrobióme, organizátor [[Institut moderní výživy]]. * ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) 2022 v Bratislave – príspevok ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are'' publikovaný v zborníku v ''European Medical Journal Gastroenterology''.<ref name="emj-2022" /> * ''Festival inovácií / inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026) – prevzatie ocenenia v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja'' v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií organizovaného Inovačným centrom INOVIA a Žilinským samosprávnym krajom.<ref name="inovia-indays-2026" /><ref name="tasr-inovaciazk-2026" /> == Členstvá == * Člen vedeckého výboru ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC); v zozname výboru pre IPC 2026 figuruje ako CEO PerBiotiX – iProbio.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /> Konferenciu IPC založil v roku 2000 [[Alojz Bomba]] a od svojich začiatkov sa v slovenských [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]] vyvinula do podujatia, ktoré sa každoročne koná na rôznych miestach v Európe; v roku 2025 ju prevzal britský vydavateľský dom [[William Reed]].<ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> * Externý hodnotiteľ pre ''Research and Innovation Foundation'' v Cypre (od 2022).<ref name="cyprus-rif" /> == Ocenenia == * '''Inovácia Žilinského kraja''' (18. ročník, 2026) – víťazstvo spoločnosti PerBiotiX, ktorú Haranta vedie ako CEO, v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''. Súťaž organizuje [[Žilinský samosprávny kraj]] a Inovačné centrum INOVIA; výsledky boli vyhlásené v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií v rámci summitu ''inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026). Spoločnosť získala finančnú odmenu 2 000 €, sklenenú sochu a odbornú podporu.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovia-indays-2026" /> == Témy a popularizácia vedy == Vo verejných vystúpeniach sa Haranta venuje predovšetkým prepojeniu črevnej mikrobioty so zdravím človeka – konkrétne s imunitou, [[duševné zdravie|duševným zdravím]], trávením, alergiami, histamínovou intoleranciou a [[longevity|dlhovekosťou]].<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> V interview pre podcast ''INOVATO Insights'' opisuje cestu od medzinárodného výskumu k podnikaniu na Slovensku a využitie [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] na rýchlu a cenovo dostupnú analýzu bakteriálnych vzoriek.<ref name="inovato-haranta" /> V denníku ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' a v televíznej relácii ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] vystupoval k téme vplyvu mikrobiómu na náladu, alergické stavy a dlhovekosť.<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /> V portáloch ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) a ''Primár SME'' rozprával o vývoji biotechnologického startupu a o vedeckej podstate cielených probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> S Alojzom Bombom a Norbertom Bombom tvoria trojicu, ktorá v slovenských vedeckých médiách dlhodobo komunikuje koncept cielenej modulácie mikrobiómu a personalizovaných probiotík.<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> == Verejné vystúpenia v médiách == Od roku 2021 pravidelne vystupuje v slovenských a českých celoštátnych printových, online, televíznych a rozhlasových médiách s témami črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe. === Tlač a online === * V roku 2021 bol jedným z hovorcov v rozhovore zakladateľov spoločnosti PerBiotiX v denníku [[Pravda (denník)|Pravda]] (rubrika ''Cesta za zdravím'').<ref name="pravda-2021" /> * V decembri 2022 mu venovala profilový rozhovor slovenská edícia časopisu ''[[Forbes]]''. * V marci 2023 vystupoval ako hovorca v denníku ''Pravda'' (''Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká'').<ref name="pravda-2023-alergia" /> * V roku 2023 publikovali ''[[Hospodárske noviny]]'' rozhovor venovaný cieleným probiotikám pri histamínovej intolerancii. * Profilové rozhovory s ním a o spoločnosti PerBiotiX vyšli aj na portáli ''Startitup''<ref name="startitup-histamin" /> a v platforme ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * V denníku ''MY Kysuce'' ([[Petit Press|SME]]) vyšiel rozhovor o vzťahu črevnej mikrobioty a chutí.<ref name="mykysuce" /> * Víťazstvu spoločnosti PerBiotiX v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja 2026'' sa venovala [[TASR|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (publikované na portáli teraz.sk), regionálny týždenník ''Žilinský večerník'' a regionálny spravodajský portál ''HrajZaKraj'' Žilinského samosprávneho kraja.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Televízia === V januári 2026 bol hosťom relácie ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] s témou ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> === Podcasty === * V decembri 2021 bol s Alojzom Bombom hosťom podcastu [[Union zdravotná poisťovňa|Union zdravotnej poisťovne]] ''ZDRAVÉ REČI'' (epizóda ''Mikrobióm na mieru'').<ref name="zdrave-reci" /> * V roku 2023 bol hosťom podcastu ''Slovak Crohn Club'' s témou probiotík a prebiotík v kontexte zápalových ochorení čreva.<ref name="slovak-crohn-club" /> * V roku 2024 účinkoval v podcaste ''INOVATO Insights'' s biografickou epizódou ''Martin Haranta – Príbeh slovenských probiotík'' o vývoji cielených probiotík a o prechode z medzinárodného výskumu do podnikania.<ref name="inovato-haranta" /> * Bol opakovaným hosťom podcastu ''Metanoya Podcast'' Vlada Roška s témami mikrobiómu, imunity a vzťahu čriev a mozgu.<ref name="metanoya" /> * V českom ''IMV Podcaste'' [[Institut moderní výživy|Institutu moderní výživy]] vystúpil v epizóde ''Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách''.<ref name="imv-haranta-podcast" /> * V roku 2026 vystúpil v podcaste ''360tka_free'' s témou vplyvu črevnej mikrobioty na chute a správanie.<ref name="podcast-360tka" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr-perbiotix">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-sci-committee">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/scientific-committee/ |titul=IPC Conference 2026 – Scientific Committee |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-bomba-2019">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bartošovičová |meno=Marta |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/alojz-bomba-hladame-nove-moznosti-cielenej-modulacie-a-transplantacie-crevnej-mikrobioty/ |titul=Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2019-04-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-norbert-bomba">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lišháková |meno=Galina |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/norbert-bomba-aj-probiotikami-sa-mozno-predavkovat/ |titul=Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2022-12-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="slovak-crohn-club">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/slovak-crohn-club/epizoda/martin-haranta-probiotika-prebiotika/ |titul=Martin Haranta – Probiotiká & Prebiotiká |vydavateľ=Slovak Crohn Club (podcast) |dátum vydania=2023-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="imv-haranta-podcast">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://institutmodernivyzivy.cz/cs/podcast/61-martin-haranta-vse-o-mikrobiomu-a-probiotikach/ |titul=#61 Martin Haranta: Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách! |vydavateľ=Institut moderní výživy (IMV Podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="zdrave-reci">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravereci.libsyn.com/ |titul=Mikrobióm na mieru – ZDRAVÉ REČI |vydavateľ=Union zdravotná poisťovňa (podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="metanoya">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/vlado-rosko-podcast/epizoda/mikrobiom-ako-kluc-a-odtlacok-fyzickeho-a-psychickeho-zdravia-metanoya-podcast-a-martin-haranta/ |titul=Mikrobióm ako kľúč a odtlačok fyzického a psychického zdravia |vydavateľ=Metanoya Podcast (Vlado Roško) |dátum vydania=2024-11-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="podcast-360tka">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/podcasty-360tka/epizoda/expert-na-crevny-mikrobiom-m-haranta-za-nutkavou-chutou-na-sladke-mozu-byt-bakterie-vieme-si-ich-ale-podrobit/ |titul=Expert na črevný mikrobióm M. Haranta: Za nutkavou chuťou na sladké môžu byť baktérie. Vieme si ich ale podrobiť |vydavateľ=360tka_free (podcast) |dátum vydania=2026-05-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="emj-2022">{{Citácia periodika |titul=Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today? |periodikum=European Medical Journal Gastroenterology |ročník=11 |číslo=Suppl 6 |rok=2022 |url=https://www.emjreviews.com/gastroenterology/symposium/updates-in-the-role-of-pre-and-probiotics-in-health-and-disease-where-do-we-stand-today-s050622/ |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-bacchus">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/312090 |titul=BACCHUS – Beneficial effects of dietary bioactive peptides and polyphenols on cardiovascular health in humans (FP7, ID 312090) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-odin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/613977 |titul=ODIN – Food-based solutions for Optimal vitamin D Nutrition and health through the life cycle (FP7, ID 613977) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-skin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/728055 |titul=SKIN – Short supply chain Knowledge and Innovation Network (H2020, ID 728055) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="dstir-interreg">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://dtp.interreg-danube.eu/approved-projects/d-stir |titul=D-STIR – Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration |vydavateľ=Interreg Danube Transnational Programme |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/45740488 |titul=Cassovia Life Sciences, n. o. v likvidácii (IČO 45740488) |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="cyprus-rif">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.research.org.cy/en/ |titul=Research and Innovation Foundation |vydavateľ=Research and Innovation Foundation (Cyprus) |miesto=Nicosia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="forbes-fest-2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cvmango.com/event/forbes-business-fest-bratislava-2025 |titul=Forbes Business Fest Bratislava 2025 |vydavateľ=Forbes Slovensko |dátum vydania=2025-05-29 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="tasr-inovaciazk-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-ocenil-najlepsie-inova/962535-clanok.html |titul=Žilinský kraj ocenil najlepšie inovácie v kraji za rok 2025 |vydavateľ=TASR / teraz.sk |dátum vydania=2026-05-13 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="zilinsky-vecernik-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zupa-ocenila-najlepsie-inovacie-vitazi-ziskali-2-000-eur-a-podporu-pre-dalsi-rozvoj/16881/ |titul=Župa ocenila najlepšie inovácie: víťazi získali 2 000 eur a podporu pre ďalší rozvoj |vydavateľ=Žilinský večerník |dátum vydania=2026-05-16 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="hrajzakraj-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.hrajzakraj.sk/pozname-vitazov-sutaze-inovacia-zilinskeho-kraja/ |titul=Poznáme víťazov súťaže Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=HrajZaKraj / Žilinský samosprávny kraj |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovia-indays-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://inovia.sk/2026/01/30/summit-indays-zilina-2026-unikatna-inovacna-cesta-slovenskom-sa-zacne-v-ziline/ |titul=Summit inDays Žilina 2026: Unikátna inovačná cesta Slovenskom sa začne v Žiline |vydavateľ=Inovačné centrum INOVIA |dátum vydania=2026-01-30 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.intechopen.com/profiles/501802 Profil na IntechOpen] * [https://independent.academia.edu/MartinHaranta Profil na Academia.edu] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Challenge] * [https://www.perbiotix.com/ PerBiotiX] * [https://probiotic-conference.net/ IPC Conference] * [https://www.inovaciazk.sk/inovativna-firma-alebo-startup Inovácia Žilinského kraja – kategória Inovatívna firma alebo startup] [[Kategória:Narodení v roku 1989]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Ľudia z Čadce]] [[Kategória:Absolventi The Open University]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] 62y8dk3dvrzstwrgpx21wt0isic1zws 8227302 8227137 2026-06-02T08:21:41Z Marián Šotek 296598 Rozšírenie obsahu a posilnenie významnosti: nové sekcie Odborné zameranie, Témy a popularizácia vedy, Ocenenia (víťazstvo značky iProbio v Inovácii Žilinského kraja 2026). Doplnené životopisy spoluzakladateľov (A. Bomba, N. Bomba), kontext k EÚ projektom (CORDIS, Interreg D-STIR), oprava DOI IntechOpen kapitoly. Brand-aligned: iProbio ako primárny názov, PerBiotiX zachovaný ako legal entity. Spolu ~38 referencií. 8227302 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}} {| class="wikitable" |+ Martin Haranta |- ! Oblasť !! Údaj |- | Meno || Martin Haranta |- | Narodenie || 1989, Čadca, Česko-Slovensko |- | Národnosť || slovenská |- | Oblasť || mikrobióm, manažment výskumu a inovácií, transfer technológií |- | Pracovisko || PerBiotiX – Microbiome Solutions; IPV Innovation |- | Vzdelanie || Bc. – Masarykova univerzita (hospodárska politika, 2014); MSc. – The Open University (Technology Management, 2021)<ref name="ou-tm" /> |- | Známy ako || spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PerBiotiX;<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="ni-ipc" /> spoluzakladateľ Microbiome Explorer Challenge<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> |} '''Martin Haranta''' (* 1989, [[Čadca]]) je slovenský podnikateľ a manažér výskumu a inovácií. Je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti PerBiotiX s. r. o., prevádzkovateľa značky [[iProbio]], ktorá vyvíja cielené a personalizované probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Od roku 2012 sa profesionálne venuje príprave a riadeniu medzinárodných výskumno-inovačných projektov financovaných z rámcových programov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cordis-bacchus" /> Podľa slovenských médií je Haranta jedným z mála domácich aktérov, ktorí prepájajú akademický výskum [[črevný mikrobióm|črevného mikrobiómu]] s priamym uvedením vedeckých poznatkov do komerčnej praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom spoluzaložil európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre rané mikrobiomové startupy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Pôsobí aj ako člen vedeckého výboru medzinárodnej vedeckej konferencie ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) a ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných projektov pre cyperskú agentúru ''Research and Innovation Foundation''.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="cyprus-rif" /> V roku 2026 značka [[iProbio]] (prevádzkovaná spoločnosťou PerBiotiX) pod jeho vedením získala hlavnú cenu súťaže ''Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]]'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> == Odborné zameranie == Profesionálne sa Haranta venuje trom prepojeným oblastiam: manažmentu medzinárodných výskumno-inovačných projektov, transferu technológií a komercializácii výsledkov výskumu, a popularizácii a aplikovanému výskumu v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cls-web" /> V interview pre portál ''Veda na dosah'' opísal vývoj biotechnologického startupu ako „beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný“, čím zdôraznil pomalý cyklus vedeckého overovania a regulačných nárokov v segmente probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> V rámci značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX s. r. o.) vedie obchodný a operatívny rozvoj, strategické plánovanie a prepájanie vedy s trhom; vedecké vedenie zastáva spoluzakladateľ [[Alojz Bomba]], prednosta Ústavu experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> Podľa rozhovorov v slovenských médiách sa jeho prístup pri vývoji produktov iProbio zameriava na výber konkrétnych kmeňov pre konkrétne indikácie (alergie, [[histamínová intolerancia]], problémy s trávením, imunita, ženské zdravie, šport) a na využitie analýzy vzorky stolice pre návrh individuálnej probiotickej formulácie.<ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="startitup-histamin" /> == Vzdelanie == Bakalárske štúdium v odbore hospodárska politika absolvoval na Ekonomicko-správnej fakulte [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne (2014). V roku 2021 získal magisterský titul ''Master of Science in Technology Management'' na britskej [[Open University|The Open University]].<ref name="ou-tm" /> Popri formálnom štúdiu absolvoval viacero odborných certifikačných programov v zahraničí v oblastiach sociotechnologickej integrácie ([[Arizonská univerzita|University of Arizona]]), podnikateľského ekosystému Izraela (program MASHAV) a kurzov ''HMX Fundamentals'' zameraných na imunológiu a genetiku ([[Harvardova lekárska fakulta|Harvard Medical School]], Office of Online Learning). == Kariéra == === Pamida International (2012–2017) === V rokoch 2012–2017 pôsobil ako projektový manažér v spoločnosti Pamida International v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] (spoločnosť bola medzitým zrušená). Viedol diseminačný a komunikačný tím v rámci európskych výskumných projektov a pripravoval návrhy projektov pre programy [[Horizont 2020]], [[Interreg]] a [[Erasmus+]].<ref name="cordis-bacchus" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> Pamida International figuruje ako partner viacerých konzorcií 7. rámcového programu EÚ, vrátane projektu BACCHUS zameraného na vplyv bioaktívnych peptidov a polyfenolov na kardiovaskulárne zdravie.<ref name="cordis-bacchus" /> === Cassovia Life Sciences (2013–2023) === V rokoch 2013–2023 pôsobil v klastri biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] (CLS) so sídlom v [[Košice|Košiciach]] – neziskovej organizácii zoskupujúcej vedecké a výskumné inštitúcie, inovatívne podniky a malé a stredné podniky v oblasti lekárskych a biologických vied.<ref name="cls-web" /><ref name="cls-finstat" /> CLS vznikol ako centrálny prepájací bod pre výskumné kapacity v regióne Košíc a v cezhraničnej oblasti Slovenska, Maďarska a Ukrajiny; jedným z jeho zakladateľov je Norbert Bomba, neskorší spoluzakladateľ značky [[iProbio]] (resp. jej prevádzkovateľa PerBiotiX).<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> Haranta zodpovedal za prípravu a implementáciu projektov rámcových programov EÚ, transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu.<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> === IPV Innovation (od 2019) === V roku 2019 založil v [[Žilina|Žiline]] poradenskú spoločnosť ''IPV Innovation'', ktorá poskytuje konzultačné služby v oblasti otvorených inovácií, manažmentu výskumu a vývoja, vývoja produktov a inovačnej stratégie pre akademický sektor a firmy.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> === Značka iProbio a spoločnosť PerBiotiX (od 2020) === V roku 2020 spoluzaložil spolu s mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]] a Norbertom Bombom spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorá pôsobila v Kysuckom Novom Meste a od júla 2024 sídli v rodnej Čadci.<ref name="orsr-perbiotix" /> Spoločnosť uvádza na trh probiotické produkty pod značkou [[iProbio]], ktorá komercializuje dlhoročný výskum Alojza Bombu v oblasti črevnej mikrobioty realizovaný najmä na Ústave experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V slovenských médiách je iProbio označovaný ako prvá slovenská značka cielenej a personalizovanej modulácie mikrobiómu vyvinutá vedeckým startupom.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Pod značkou iProbio sa postupne rozšírilo portfólio o cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie – trávenie (HIT na Trávenie+®), imunitu (iMunobiom+®), ženské zdravie (LADYbiom+®), alergie (ALLERGIC+®), šport a regeneráciu (SPORTbiom+®), ako aj o prebiotiká a personalizované formulácie iProbio 2.0®.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> V roku 2026 značka iProbio (prevádzkovaná spoločnosťou PerBiotiX) pod Harantovým vedením získala ocenenie ''Inovácia Žilinského kraja'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Microbiome Explorer Challenge (od 2025) === V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) spoluzaložil ''Microbiome Explorer Challenge'' (MEC), prvú európsku súťaž pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy, biotík, výživy a diagnostiky.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Súťaž sa zameriava na trhovo pripravené koncepty zamerané na personalizovanú moduláciu mikrobiómu a vývoj probiotík, prebiotík a postbiotík.<ref name="ni-mec" /> Prvý ročník (2025) prilákal 47 prihlášok zo strednej a východnej Európy; víťazom sa stal český tím ''Shealed'', ktorý vyvíja samodiagnostický test vaginitídy založený na mikrobióme.<ref name="ni-mec" /> Druhý ročník (2026) bol otvorený pre celú [[Európa|Európu]]. Výhercovia získavajú peňažnú cenu 5 000 € a poradenstvo v hodnote 25 000 €; piati finalisti dostávajú voľný vstup na konferenciu IPC 2026.<ref name="ni-mec" /> Haranta pôsobí ako jeden z troch porotcov prvého ročníka, ktorého finále sa uskutoční v júni 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Hodnotiteľská a poradenská činnosť == Od januára 2022 pôsobí ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných a inovačných projektov pre ''Research and Innovation Foundation'' (RIF) v [[Cyprus|Cypre]] v rámci pracovného programu ''Výskum, technologický vývoj a inovácie''.<ref name="cyprus-rif" /> Cyperská RIF zabezpečuje hodnotenie a financovanie výskumných a inovačných projektov a využíva externých hodnotiteľov z viacerých európskych krajín pre rozličné odborné oblasti.<ref name="cyprus-rif" /> Spolupracuje s českým ''[[Institut moderní výživy|Inštitútom modernej výživy]]'' ako externý odborný partner v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="imv-haranta-podcast" /> == Vybrané európske výskumné projekty == Od roku 2012 sa podieľal na realizácii viacerých medzinárodných výskumno-inovačných projektov, najmä v role vedúceho pracovných balíkov pre transfer technológií a komunikáciu: * '''FP7 BACCHUS''' (2012–2016, grant 312090) – účinky polyfenolov a bioaktívnych peptidov na kardiovaskulárne zdravie. Konzorcium tvorilo 28 partnerov vrátane Pamida International (SK).<ref name="cordis-bacchus" /> * '''FP7 ODIN''' (2013–2017, grant 613977) – potravinové riešenia pre optimálny príjem [[vitamín D|vitamínu D]] počas životného cyklu. 30 partnerov z 19 krajín vrátane Slovenska.<ref name="cordis-odin" /> * '''Horizon 2020 SKIN''' (2015–2019, grant 728055) – znalostná a inovačná sieť krátkeho dodávateľského reťazca v potravinárstve, 20 partnerov v 14 krajinách.<ref name="cordis-skin" /> * '''Erasmus+ FoodWARD''' (2013–2016) – zhodnocovanie potravín a znižovanie potravinového odpadu. * '''Interreg Danube D-STIR''' (2017–2019) – ''Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration''; 15 partnerov z 8 európskych krajín (Rumunsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina). CLS pôsobil ako slovenský partner projektu.<ref name="dstir-interreg" /> * '''Interreg Danube CityWalk''' – posilnenie udržateľných foriem mobility v mestskej doprave. * '''Interreg Danube TalentMagnet''' – odliv mladých vzdelaných ľudí z malých a stredných miest [[Podunajsko|podunajskej]] oblasti. * '''Interreg Europe ELISE''' – politiky na podporu inovačných ekosystémov v biologických vedách v [[Európa|Európe]]. == Publikácie == * Bomba, A.; Haranta, M. (2023). ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases.'' In: ''Advances in Probiotics for Health and Nutrition''. [[IntechOpen]]. DOI: 10.5772/intechopen.110046. Kapitola zhŕňa koncept cielenej a personalizovanej modulácie črevnej mikrobioty pomocou probiotík, prebiotík, postbiotík, farmakobiotík a [[transplantácia fekálnej mikrobioty|transplantácie fekálnej mikrobioty]] (FMT).<ref name="intechopen-2023" /> * Haranta, M. a kol. (2022). ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are.'' Príspevok prednesený na konferencii IPC 2022 v Bratislave, publikovaný v zborníku ''Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today?'' v ''European Medical Journal Gastroenterology'', vol. 11, suppl. 6.<ref name="emj-2022" /> == Vybrané prednášky a verejné vystúpenia == Od roku 2022 vystupuje na slovenských, českých a medzinárodných odborných i biznisových konferenciách, najmä na témy črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * ''[[Forbes]] Business Fest Slovensko 2025'' (29. máj 2025, [[Bratislava]]) – panelová diskusia na ''longevity stage'' o úlohe baktérií v ľudskom organizme.<ref name="forbes-fest-2025" /> * ''Mezinárodní konference Moderní výživy'' – opakovaná účasť s prednáškami o črevnom mikrobióme, organizátor [[Institut moderní výživy]]. * ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) 2022 v Bratislave – príspevok ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are'' publikovaný v zborníku v ''European Medical Journal Gastroenterology''.<ref name="emj-2022" /> * ''Festival inovácií / inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026) – prevzatie ocenenia v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja'' v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií organizovaného Inovačným centrom INOVIA a Žilinským samosprávnym krajom.<ref name="inovia-indays-2026" /><ref name="tasr-inovaciazk-2026" /> == Členstvá == * Člen vedeckého výboru ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC); v zozname výboru pre IPC 2026 figuruje ako CEO PerBiotiX – iProbio.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /> Konferenciu IPC založil v roku 2000 [[Alojz Bomba]] a od svojich začiatkov sa v slovenských [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]] vyvinula do podujatia, ktoré sa každoročne koná na rôznych miestach v Európe; v roku 2025 ju prevzal britský vydavateľský dom [[William Reed]].<ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> * Externý hodnotiteľ pre ''Research and Innovation Foundation'' v Cypre (od 2022).<ref name="cyprus-rif" /> == Ocenenia == * '''Inovácia Žilinského kraja''' (18. ročník, 2026) – víťazstvo značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX s. r. o.), ktorú Haranta vedie ako CEO, v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''. Súťaž organizuje [[Žilinský samosprávny kraj]] a Inovačné centrum INOVIA; výsledky boli vyhlásené v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií v rámci summitu ''inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026). Prevádzkovateľ získal finančnú odmenu 2 000 €, sklenenú sochu a odbornú podporu.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovia-indays-2026" /> == Témy a popularizácia vedy == Vo verejných vystúpeniach sa Haranta venuje predovšetkým prepojeniu črevnej mikrobioty so zdravím človeka – konkrétne s imunitou, [[duševné zdravie|duševným zdravím]], trávením, alergiami, histamínovou intoleranciou a [[longevity|dlhovekosťou]].<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> V interview pre podcast ''INOVATO Insights'' opisuje cestu od medzinárodného výskumu k podnikaniu na Slovensku a využitie [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] na rýchlu a cenovo dostupnú analýzu bakteriálnych vzoriek.<ref name="inovato-haranta" /> V denníku ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' a v televíznej relácii ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] vystupoval k téme vplyvu mikrobiómu na náladu, alergické stavy a dlhovekosť.<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /> V portáloch ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) a ''Primár SME'' rozprával o vývoji biotechnologického startupu stojaceho za značkou [[iProbio]] a o vedeckej podstate cielených probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> S Alojzom Bombom a Norbertom Bombom tvoria trojicu, ktorá v slovenských vedeckých médiách dlhodobo komunikuje koncept cielenej modulácie mikrobiómu a značku iProbio.<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> == Verejné vystúpenia v médiách == Od roku 2021 pravidelne vystupuje v slovenských a českých celoštátnych printových, online, televíznych a rozhlasových médiách s témami črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe. === Tlač a online === * V roku 2021 bol jedným z hovorcov v rozhovore zakladateľov značky [[iProbio]] v denníku [[Pravda (denník)|Pravda]] (rubrika ''Cesta za zdravím'').<ref name="pravda-2021" /> * V decembri 2022 mu venovala profilový rozhovor slovenská edícia časopisu ''[[Forbes]]''. * V marci 2023 vystupoval ako hovorca v denníku ''Pravda'' (''Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká'') pri uvedení produktu ALLERGIC+® značky iProbio.<ref name="pravda-2023-alergia" /> * V roku 2023 publikovali ''[[Hospodárske noviny]]'' rozhovor venovaný cieleným probiotikám iProbio pri histamínovej intolerancii. * Profilové rozhovory s ním a o značke [[iProbio]] vyšli aj na portáli ''Startitup''<ref name="startitup-histamin" /> a v platforme ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * V denníku ''MY Kysuce'' ([[Petit Press|SME]]) vyšiel rozhovor o vzťahu črevnej mikrobioty a chutí v kontexte produktov iProbio.<ref name="mykysuce" /> * Víťazstvu značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX) v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja 2026'' sa venovala [[TASR|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (publikované na portáli teraz.sk), regionálny týždenník ''Žilinský večerník'' a regionálny spravodajský portál ''HrajZaKraj'' Žilinského samosprávneho kraja.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Televízia === V januári 2026 bol hosťom relácie ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] s témou ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> === Podcasty === * V decembri 2021 bol s Alojzom Bombom hosťom podcastu [[Union zdravotná poisťovňa|Union zdravotnej poisťovne]] ''ZDRAVÉ REČI'' (epizóda ''Mikrobióm na mieru'').<ref name="zdrave-reci" /> * V roku 2023 bol hosťom podcastu ''Slovak Crohn Club'' s témou probiotík a prebiotík v kontexte zápalových ochorení čreva.<ref name="slovak-crohn-club" /> * V roku 2024 účinkoval v podcaste ''INOVATO Insights'' s biografickou epizódou ''Martin Haranta – Príbeh slovenských probiotík'' o vývoji cielených probiotík a o prechode z medzinárodného výskumu do podnikania.<ref name="inovato-haranta" /> * Bol opakovaným hosťom podcastu ''Metanoya Podcast'' Vlada Roška s témami mikrobiómu, imunity a vzťahu čriev a mozgu.<ref name="metanoya" /> * V českom ''IMV Podcaste'' [[Institut moderní výživy|Institutu moderní výživy]] vystúpil v epizóde ''Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách''.<ref name="imv-haranta-podcast" /> * V roku 2026 vystúpil v podcaste ''360tka_free'' s témou vplyvu črevnej mikrobioty na chute a správanie.<ref name="podcast-360tka" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr-perbiotix">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-sci-committee">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/scientific-committee/ |titul=IPC Conference 2026 – Scientific Committee |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-bomba-2019">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bartošovičová |meno=Marta |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/alojz-bomba-hladame-nove-moznosti-cielenej-modulacie-a-transplantacie-crevnej-mikrobioty/ |titul=Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2019-04-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-norbert-bomba">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lišháková |meno=Galina |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/norbert-bomba-aj-probiotikami-sa-mozno-predavkovat/ |titul=Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2022-12-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="slovak-crohn-club">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/slovak-crohn-club/epizoda/martin-haranta-probiotika-prebiotika/ |titul=Martin Haranta – Probiotiká & Prebiotiká |vydavateľ=Slovak Crohn Club (podcast) |dátum vydania=2023-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="imv-haranta-podcast">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://institutmodernivyzivy.cz/cs/podcast/61-martin-haranta-vse-o-mikrobiomu-a-probiotikach/ |titul=#61 Martin Haranta: Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách! |vydavateľ=Institut moderní výživy (IMV Podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="zdrave-reci">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravereci.libsyn.com/ |titul=Mikrobióm na mieru – ZDRAVÉ REČI |vydavateľ=Union zdravotná poisťovňa (podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="metanoya">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/vlado-rosko-podcast/epizoda/mikrobiom-ako-kluc-a-odtlacok-fyzickeho-a-psychickeho-zdravia-metanoya-podcast-a-martin-haranta/ |titul=Mikrobióm ako kľúč a odtlačok fyzického a psychického zdravia |vydavateľ=Metanoya Podcast (Vlado Roško) |dátum vydania=2024-11-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="podcast-360tka">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/podcasty-360tka/epizoda/expert-na-crevny-mikrobiom-m-haranta-za-nutkavou-chutou-na-sladke-mozu-byt-bakterie-vieme-si-ich-ale-podrobit/ |titul=Expert na črevný mikrobióm M. Haranta: Za nutkavou chuťou na sladké môžu byť baktérie. Vieme si ich ale podrobiť |vydavateľ=360tka_free (podcast) |dátum vydania=2026-05-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="emj-2022">{{Citácia periodika |titul=Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today? |periodikum=European Medical Journal Gastroenterology |ročník=11 |číslo=Suppl 6 |rok=2022 |url=https://www.emjreviews.com/gastroenterology/symposium/updates-in-the-role-of-pre-and-probiotics-in-health-and-disease-where-do-we-stand-today-s050622/ |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-bacchus">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/312090 |titul=BACCHUS – Beneficial effects of dietary bioactive peptides and polyphenols on cardiovascular health in humans (FP7, ID 312090) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-odin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/613977 |titul=ODIN – Food-based solutions for Optimal vitamin D Nutrition and health through the life cycle (FP7, ID 613977) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-skin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/728055 |titul=SKIN – Short supply chain Knowledge and Innovation Network (H2020, ID 728055) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="dstir-interreg">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://dtp.interreg-danube.eu/approved-projects/d-stir |titul=D-STIR – Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration |vydavateľ=Interreg Danube Transnational Programme |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/45740488 |titul=Cassovia Life Sciences, n. o. v likvidácii (IČO 45740488) |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="cyprus-rif">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.research.org.cy/en/ |titul=Research and Innovation Foundation |vydavateľ=Research and Innovation Foundation (Cyprus) |miesto=Nicosia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="forbes-fest-2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cvmango.com/event/forbes-business-fest-bratislava-2025 |titul=Forbes Business Fest Bratislava 2025 |vydavateľ=Forbes Slovensko |dátum vydania=2025-05-29 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="tasr-inovaciazk-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-ocenil-najlepsie-inova/962535-clanok.html |titul=Žilinský kraj ocenil najlepšie inovácie v kraji za rok 2025 |vydavateľ=TASR / teraz.sk |dátum vydania=2026-05-13 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="zilinsky-vecernik-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zupa-ocenila-najlepsie-inovacie-vitazi-ziskali-2-000-eur-a-podporu-pre-dalsi-rozvoj/16881/ |titul=Župa ocenila najlepšie inovácie: víťazi získali 2 000 eur a podporu pre ďalší rozvoj |vydavateľ=Žilinský večerník |dátum vydania=2026-05-16 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="hrajzakraj-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.hrajzakraj.sk/pozname-vitazov-sutaze-inovacia-zilinskeho-kraja/ |titul=Poznáme víťazov súťaže Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=HrajZaKraj / Žilinský samosprávny kraj |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovia-indays-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://inovia.sk/2026/01/30/summit-indays-zilina-2026-unikatna-inovacna-cesta-slovenskom-sa-zacne-v-ziline/ |titul=Summit inDays Žilina 2026: Unikátna inovačná cesta Slovenskom sa začne v Žiline |vydavateľ=Inovačné centrum INOVIA |dátum vydania=2026-01-30 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.intechopen.com/profiles/501802 Profil na IntechOpen] * [https://independent.academia.edu/MartinHaranta Profil na Academia.edu] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Challenge] * [https://www.perbiotix.com/ PerBiotiX] * [https://probiotic-conference.net/ IPC Conference] * [https://www.inovaciazk.sk/inovativna-firma-alebo-startup Inovácia Žilinského kraja – kategória Inovatívna firma alebo startup] [[Kategória:Narodení v roku 1989]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Ľudia z Čadce]] [[Kategória:Absolventi The Open University]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] mp2r905ca2425f0y4kk6yavprspcgol 8227348 8227302 2026-06-02T11:15:27Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[Martin Haranta, MSc.]] na [[Martin Haranta]], ale neponechal presmerovanie: v názvoch čl. sa tituly neuvádzajú 8227302 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}} {| class="wikitable" |+ Martin Haranta |- ! Oblasť !! Údaj |- | Meno || Martin Haranta |- | Narodenie || 1989, Čadca, Česko-Slovensko |- | Národnosť || slovenská |- | Oblasť || mikrobióm, manažment výskumu a inovácií, transfer technológií |- | Pracovisko || PerBiotiX – Microbiome Solutions; IPV Innovation |- | Vzdelanie || Bc. – Masarykova univerzita (hospodárska politika, 2014); MSc. – The Open University (Technology Management, 2021)<ref name="ou-tm" /> |- | Známy ako || spoluzakladateľ a CEO spoločnosti PerBiotiX;<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="ni-ipc" /> spoluzakladateľ Microbiome Explorer Challenge<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> |} '''Martin Haranta''' (* 1989, [[Čadca]]) je slovenský podnikateľ a manažér výskumu a inovácií. Je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti PerBiotiX s. r. o., prevádzkovateľa značky [[iProbio]], ktorá vyvíja cielené a personalizované probiotiká a prebiotiká zamerané na ovplyvňovanie špecifických fyziologických funkcií.<ref name="orsr-perbiotix" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="inovato-haranta" /><ref name="primar-sme" /> Od roku 2012 sa profesionálne venuje príprave a riadeniu medzinárodných výskumno-inovačných projektov financovaných z rámcových programov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cordis-bacchus" /> Podľa slovenských médií je Haranta jedným z mála domácich aktérov, ktorí prepájajú akademický výskum [[črevný mikrobióm|črevného mikrobiómu]] s priamym uvedením vedeckých poznatkov do komerčnej praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="inovato-haranta" /> V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom spoluzaložil európsku súťaž ''Microbiome Explorer Challenge'' pre rané mikrobiomové startupy.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Pôsobí aj ako člen vedeckého výboru medzinárodnej vedeckej konferencie ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) a ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných projektov pre cyperskú agentúru ''Research and Innovation Foundation''.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="cyprus-rif" /> V roku 2026 značka [[iProbio]] (prevádzkovaná spoločnosťou PerBiotiX) pod jeho vedením získala hlavnú cenu súťaže ''Inovácia [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského kraja]]'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> == Odborné zameranie == Profesionálne sa Haranta venuje trom prepojeným oblastiam: manažmentu medzinárodných výskumno-inovačných projektov, transferu technológií a komercializácii výsledkov výskumu, a popularizácii a aplikovanému výskumu v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="cls-web" /> V interview pre portál ''Veda na dosah'' opísal vývoj biotechnologického startupu ako „beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný“, čím zdôraznil pomalý cyklus vedeckého overovania a regulačných nárokov v segmente probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> V rámci značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX s. r. o.) vedie obchodný a operatívny rozvoj, strategické plánovanie a prepájanie vedy s trhom; vedecké vedenie zastáva spoluzakladateľ [[Alojz Bomba]], prednosta Ústavu experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-team" /><ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> Podľa rozhovorov v slovenských médiách sa jeho prístup pri vývoji produktov iProbio zameriava na výber konkrétnych kmeňov pre konkrétne indikácie (alergie, [[histamínová intolerancia]], problémy s trávením, imunita, ženské zdravie, šport) a na využitie analýzy vzorky stolice pre návrh individuálnej probiotickej formulácie.<ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /><ref name="startitup-histamin" /> == Vzdelanie == Bakalárske štúdium v odbore hospodárska politika absolvoval na Ekonomicko-správnej fakulte [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne (2014). V roku 2021 získal magisterský titul ''Master of Science in Technology Management'' na britskej [[Open University|The Open University]].<ref name="ou-tm" /> Popri formálnom štúdiu absolvoval viacero odborných certifikačných programov v zahraničí v oblastiach sociotechnologickej integrácie ([[Arizonská univerzita|University of Arizona]]), podnikateľského ekosystému Izraela (program MASHAV) a kurzov ''HMX Fundamentals'' zameraných na imunológiu a genetiku ([[Harvardova lekárska fakulta|Harvard Medical School]], Office of Online Learning). == Kariéra == === Pamida International (2012–2017) === V rokoch 2012–2017 pôsobil ako projektový manažér v spoločnosti Pamida International v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] (spoločnosť bola medzitým zrušená). Viedol diseminačný a komunikačný tím v rámci európskych výskumných projektov a pripravoval návrhy projektov pre programy [[Horizont 2020]], [[Interreg]] a [[Erasmus+]].<ref name="cordis-bacchus" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> Pamida International figuruje ako partner viacerých konzorcií 7. rámcového programu EÚ, vrátane projektu BACCHUS zameraného na vplyv bioaktívnych peptidov a polyfenolov na kardiovaskulárne zdravie.<ref name="cordis-bacchus" /> === Cassovia Life Sciences (2013–2023) === V rokoch 2013–2023 pôsobil v klastri biologických vied [[Cassovia Life Sciences]] (CLS) so sídlom v [[Košice|Košiciach]] – neziskovej organizácii zoskupujúcej vedecké a výskumné inštitúcie, inovatívne podniky a malé a stredné podniky v oblasti lekárskych a biologických vied.<ref name="cls-web" /><ref name="cls-finstat" /> CLS vznikol ako centrálny prepájací bod pre výskumné kapacity v regióne Košíc a v cezhraničnej oblasti Slovenska, Maďarska a Ukrajiny; jedným z jeho zakladateľov je Norbert Bomba, neskorší spoluzakladateľ značky [[iProbio]] (resp. jej prevádzkovateľa PerBiotiX).<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> Haranta zodpovedal za prípravu a implementáciu projektov rámcových programov EÚ, transfer technológií a komercializáciu výsledkov výskumu.<ref name="cls-web" /><ref name="vnd-haranta-2023a" /> === IPV Innovation (od 2019) === V roku 2019 založil v [[Žilina|Žiline]] poradenskú spoločnosť ''IPV Innovation'', ktorá poskytuje konzultačné služby v oblasti otvorených inovácií, manažmentu výskumu a vývoja, vývoja produktov a inovačnej stratégie pre akademický sektor a firmy.<ref name="vnd-haranta-2023a" /> === Značka iProbio a spoločnosť PerBiotiX (od 2020) === V roku 2020 spoluzaložil spolu s mikrobiológom [[Alojz Bomba|Alojzom Bombom]] a Norbertom Bombom spoločnosť PerBiotiX s. r. o., ktorá pôsobila v Kysuckom Novom Meste a od júla 2024 sídli v rodnej Čadci.<ref name="orsr-perbiotix" /> Spoločnosť uvádza na trh probiotické produkty pod značkou [[iProbio]], ktorá komercializuje dlhoročný výskum Alojza Bombu v oblasti črevnej mikrobioty realizovaný najmä na Ústave experimentálnej medicíny [[Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach]].<ref name="iprobio-web" /><ref name="primar-sme" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> V slovenských médiách je iProbio označovaný ako prvá slovenská značka cielenej a personalizovanej modulácie mikrobiómu vyvinutá vedeckým startupom.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="primar-sme" /> Pod značkou iProbio sa postupne rozšírilo portfólio o cielené probiotiká pre konkrétne fyziologické funkcie – trávenie (HIT na Trávenie+®), imunitu (iMunobiom+®), ženské zdravie (LADYbiom+®), alergie (ALLERGIC+®), šport a regeneráciu (SPORTbiom+®), ako aj o prebiotiká a personalizované formulácie iProbio 2.0®.<ref name="iprobio-web" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="startitup-histamin" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> V roku 2026 značka iProbio (prevádzkovaná spoločnosťou PerBiotiX) pod Harantovým vedením získala ocenenie ''Inovácia Žilinského kraja'' v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Microbiome Explorer Challenge (od 2025) === V roku 2025 spolu s Dr. Petrom Kürtim a Dr. Benjaminom Jensenom (''Jensen Group'', [[Univerzita v Kodani|University of Copenhagen]]) spoluzaložil ''Microbiome Explorer Challenge'' (MEC), prvú európsku súťaž pre early-stage startupy v oblasti mikrobiomovej vedy, biotík, výživy a diagnostiky.<ref name="mec-web" /><ref name="ni-mec" /> Súťaž sa zameriava na trhovo pripravené koncepty zamerané na personalizovanú moduláciu mikrobiómu a vývoj probiotík, prebiotík a postbiotík.<ref name="ni-mec" /> Prvý ročník (2025) prilákal 47 prihlášok zo strednej a východnej Európy; víťazom sa stal český tím ''Shealed'', ktorý vyvíja samodiagnostický test vaginitídy založený na mikrobióme.<ref name="ni-mec" /> Druhý ročník (2026) bol otvorený pre celú [[Európa|Európu]]. Výhercovia získavajú peňažnú cenu 5 000 € a poradenstvo v hodnote 25 000 €; piati finalisti dostávajú voľný vstup na konferenciu IPC 2026.<ref name="ni-mec" /> Haranta pôsobí ako jeden z troch porotcov prvého ročníka, ktorého finále sa uskutoční v júni 2026 v [[Krakov]]e na konferencii IPC 2026.<ref name="ni-mec" /><ref name="ni-ipc" /> == Hodnotiteľská a poradenská činnosť == Od januára 2022 pôsobí ako externý hodnotiteľ návrhov výskumných a inovačných projektov pre ''Research and Innovation Foundation'' (RIF) v [[Cyprus|Cypre]] v rámci pracovného programu ''Výskum, technologický vývoj a inovácie''.<ref name="cyprus-rif" /> Cyperská RIF zabezpečuje hodnotenie a financovanie výskumných a inovačných projektov a využíva externých hodnotiteľov z viacerých európskych krajín pre rozličné odborné oblasti.<ref name="cyprus-rif" /> Spolupracuje s českým ''[[Institut moderní výživy|Inštitútom modernej výživy]]'' ako externý odborný partner v oblasti črevného mikrobiómu a cielenej modulácie mikrobioty.<ref name="imv-haranta-podcast" /> == Vybrané európske výskumné projekty == Od roku 2012 sa podieľal na realizácii viacerých medzinárodných výskumno-inovačných projektov, najmä v role vedúceho pracovných balíkov pre transfer technológií a komunikáciu: * '''FP7 BACCHUS''' (2012–2016, grant 312090) – účinky polyfenolov a bioaktívnych peptidov na kardiovaskulárne zdravie. Konzorcium tvorilo 28 partnerov vrátane Pamida International (SK).<ref name="cordis-bacchus" /> * '''FP7 ODIN''' (2013–2017, grant 613977) – potravinové riešenia pre optimálny príjem [[vitamín D|vitamínu D]] počas životného cyklu. 30 partnerov z 19 krajín vrátane Slovenska.<ref name="cordis-odin" /> * '''Horizon 2020 SKIN''' (2015–2019, grant 728055) – znalostná a inovačná sieť krátkeho dodávateľského reťazca v potravinárstve, 20 partnerov v 14 krajinách.<ref name="cordis-skin" /> * '''Erasmus+ FoodWARD''' (2013–2016) – zhodnocovanie potravín a znižovanie potravinového odpadu. * '''Interreg Danube D-STIR''' (2017–2019) – ''Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration''; 15 partnerov z 8 európskych krajín (Rumunsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina). CLS pôsobil ako slovenský partner projektu.<ref name="dstir-interreg" /> * '''Interreg Danube CityWalk''' – posilnenie udržateľných foriem mobility v mestskej doprave. * '''Interreg Danube TalentMagnet''' – odliv mladých vzdelaných ľudí z malých a stredných miest [[Podunajsko|podunajskej]] oblasti. * '''Interreg Europe ELISE''' – politiky na podporu inovačných ekosystémov v biologických vedách v [[Európa|Európe]]. == Publikácie == * Bomba, A.; Haranta, M. (2023). ''Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases.'' In: ''Advances in Probiotics for Health and Nutrition''. [[IntechOpen]]. DOI: 10.5772/intechopen.110046. Kapitola zhŕňa koncept cielenej a personalizovanej modulácie črevnej mikrobioty pomocou probiotík, prebiotík, postbiotík, farmakobiotík a [[transplantácia fekálnej mikrobioty|transplantácie fekálnej mikrobioty]] (FMT).<ref name="intechopen-2023" /> * Haranta, M. a kol. (2022). ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are.'' Príspevok prednesený na konferencii IPC 2022 v Bratislave, publikovaný v zborníku ''Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today?'' v ''European Medical Journal Gastroenterology'', vol. 11, suppl. 6.<ref name="emj-2022" /> == Vybrané prednášky a verejné vystúpenia == Od roku 2022 vystupuje na slovenských, českých a medzinárodných odborných i biznisových konferenciách, najmä na témy črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * ''[[Forbes]] Business Fest Slovensko 2025'' (29. máj 2025, [[Bratislava]]) – panelová diskusia na ''longevity stage'' o úlohe baktérií v ľudskom organizme.<ref name="forbes-fest-2025" /> * ''Mezinárodní konference Moderní výživy'' – opakovaná účasť s prednáškami o črevnom mikrobióme, organizátor [[Institut moderní výživy]]. * ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC) 2022 v Bratislave – príspevok ''Personalised and targeted microbiome modulation – how far we are'' publikovaný v zborníku v ''European Medical Journal Gastroenterology''.<ref name="emj-2022" /> * ''Festival inovácií / inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026) – prevzatie ocenenia v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja'' v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií organizovaného Inovačným centrom INOVIA a Žilinským samosprávnym krajom.<ref name="inovia-indays-2026" /><ref name="tasr-inovaciazk-2026" /> == Členstvá == * Člen vedeckého výboru ''International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health'' (IPC); v zozname výboru pre IPC 2026 figuruje ako CEO PerBiotiX – iProbio.<ref name="ipc-sci-committee" /><ref name="ni-ipc" /> Konferenciu IPC založil v roku 2000 [[Alojz Bomba]] a od svojich začiatkov sa v slovenských [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]] vyvinula do podujatia, ktoré sa každoročne koná na rôznych miestach v Európe; v roku 2025 ju prevzal britský vydavateľský dom [[William Reed]].<ref name="ni-ipc" /><ref name="vnd-bomba-2019" /> * Externý hodnotiteľ pre ''Research and Innovation Foundation'' v Cypre (od 2022).<ref name="cyprus-rif" /> == Ocenenia == * '''Inovácia Žilinského kraja''' (18. ročník, 2026) – víťazstvo značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX s. r. o.), ktorú Haranta vedie ako CEO, v kategórii ''Inovatívna firma alebo startup'' s projektom ''Cielená modulácia mikrobiómu''. Súťaž organizuje [[Žilinský samosprávny kraj]] a Inovačné centrum INOVIA; výsledky boli vyhlásené v rámci 5. ročníka Festivalu inovácií v rámci summitu ''inDays Žilina 2026'' (12.–14. máj 2026). Prevádzkovateľ získal finančnú odmenu 2 000 €, sklenenú sochu a odbornú podporu.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /><ref name="inovia-indays-2026" /> == Témy a popularizácia vedy == Vo verejných vystúpeniach sa Haranta venuje predovšetkým prepojeniu črevnej mikrobioty so zdravím človeka – konkrétne s imunitou, [[duševné zdravie|duševným zdravím]], trávením, alergiami, histamínovou intoleranciou a [[longevity|dlhovekosťou]].<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> V interview pre podcast ''INOVATO Insights'' opisuje cestu od medzinárodného výskumu k podnikaniu na Slovensku a využitie [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] na rýchlu a cenovo dostupnú analýzu bakteriálnych vzoriek.<ref name="inovato-haranta" /> V denníku ''[[Pravda (denník)|Pravda]]'' a v televíznej relácii ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] vystupoval k téme vplyvu mikrobiómu na náladu, alergické stavy a dlhovekosť.<ref name="pravda-2021" /><ref name="pravda-2023-alergia" /><ref name="joj24-2026" /> V portáloch ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]] (CVTI SR) a ''Primár SME'' rozprával o vývoji biotechnologického startupu stojaceho za značkou [[iProbio]] a o vedeckej podstate cielených probiotík.<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /><ref name="primar-sme" /> S Alojzom Bombom a Norbertom Bombom tvoria trojicu, ktorá v slovenských vedeckých médiách dlhodobo komunikuje koncept cielenej modulácie mikrobiómu a značku iProbio.<ref name="vnd-bomba-2019" /><ref name="vnd-norbert-bomba" /> == Verejné vystúpenia v médiách == Od roku 2021 pravidelne vystupuje v slovenských a českých celoštátnych printových, online, televíznych a rozhlasových médiách s témami črevný mikrobióm, cielená modulácia mikrobioty a transfer výskumu do praxe. === Tlač a online === * V roku 2021 bol jedným z hovorcov v rozhovore zakladateľov značky [[iProbio]] v denníku [[Pravda (denník)|Pravda]] (rubrika ''Cesta za zdravím'').<ref name="pravda-2021" /> * V decembri 2022 mu venovala profilový rozhovor slovenská edícia časopisu ''[[Forbes]]''. * V marci 2023 vystupoval ako hovorca v denníku ''Pravda'' (''Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká'') pri uvedení produktu ALLERGIC+® značky iProbio.<ref name="pravda-2023-alergia" /> * V roku 2023 publikovali ''[[Hospodárske noviny]]'' rozhovor venovaný cieleným probiotikám iProbio pri histamínovej intolerancii. * Profilové rozhovory s ním a o značke [[iProbio]] vyšli aj na portáli ''Startitup''<ref name="startitup-histamin" /> a v platforme ''Veda na dosah'' [[Centrum vedecko-technických informácií SR|Centra vedecko-technických informácií SR]].<ref name="vnd-haranta-2023a" /><ref name="vnd-haranta-2023b" /> * V denníku ''MY Kysuce'' ([[Petit Press|SME]]) vyšiel rozhovor o vzťahu črevnej mikrobioty a chutí v kontexte produktov iProbio.<ref name="mykysuce" /> * Víťazstvu značky [[iProbio]] (prevádzkovateľ PerBiotiX) v súťaži ''Inovácia Žilinského kraja 2026'' sa venovala [[TASR|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]] (publikované na portáli teraz.sk), regionálny týždenník ''Žilinský večerník'' a regionálny spravodajský portál ''HrajZaKraj'' Žilinského samosprávneho kraja.<ref name="tasr-inovaciazk-2026" /><ref name="zilinsky-vecernik-2026" /><ref name="hrajzakraj-2026" /> === Televízia === V januári 2026 bol hosťom relácie ''Rozhovory 24'' na [[JOJ 24]] s témou ''Črevný mikrobióm a dlhovekosť''.<ref name="joj24-2026" /> === Podcasty === * V decembri 2021 bol s Alojzom Bombom hosťom podcastu [[Union zdravotná poisťovňa|Union zdravotnej poisťovne]] ''ZDRAVÉ REČI'' (epizóda ''Mikrobióm na mieru'').<ref name="zdrave-reci" /> * V roku 2023 bol hosťom podcastu ''Slovak Crohn Club'' s témou probiotík a prebiotík v kontexte zápalových ochorení čreva.<ref name="slovak-crohn-club" /> * V roku 2024 účinkoval v podcaste ''INOVATO Insights'' s biografickou epizódou ''Martin Haranta – Príbeh slovenských probiotík'' o vývoji cielených probiotík a o prechode z medzinárodného výskumu do podnikania.<ref name="inovato-haranta" /> * Bol opakovaným hosťom podcastu ''Metanoya Podcast'' Vlada Roška s témami mikrobiómu, imunity a vzťahu čriev a mozgu.<ref name="metanoya" /> * V českom ''IMV Podcaste'' [[Institut moderní výživy|Institutu moderní výživy]] vystúpil v epizóde ''Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách''.<ref name="imv-haranta-podcast" /> * V roku 2026 vystúpil v podcaste ''360tka_free'' s témou vplyvu črevnej mikrobioty na chute a správanie.<ref name="podcast-360tka" /> == Referencie == <references> <ref name="orsr-perbiotix">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://orsr.sk/vypis.asp?ID=540273&P=0&SID=5 |titul=Výpis z obchodného registra: PerBiotiX s. r. o. |vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |miesto=Bratislava |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.sk/ |titul=iProbio – cielené a personalizované probiotiká |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="iprobio-team">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.iprobio.com/that-s-us |titul=That's us – the iProbio team |vydavateľ=PerBiotiX s. r. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ou-tm">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.open.ac.uk/postgraduate/qualifications/f36/ |titul=MSc in Technology Management (F36) |vydavateľ=The Open University |miesto=Milton Keynes |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ipc-sci-committee">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://probiotic-conference.net/scientific-committee/ |titul=IPC Conference 2026 – Scientific Committee |vydavateľ=William Reed / NutraIngredients |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-ipc">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/06/17/william-reed-announces-acquisition-of-international-scientific-conference-on-probiotics-prebiotics-gut-microbiota-and-health-ipc/ |titul=William Reed announces acquisition of International Scientific Conference on Probiotics, Prebiotics, Gut Microbiota and Health (IPC) |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-06-17 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="mec-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://microbiome-challenge.com/ |titul=Microbiome Explorer Challenge |vydavateľ=Microbiome Challenge |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="ni-mec">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Daniells |meno=Stephen |url=https://www.nutraingredients.com/Article/2025/09/09/microbiome-explorer-challenge-seeks-europes-next-microbiome-start-up-stars/ |titul=Microbiome Explorer Challenge seeks Europe's next microbiome start-up stars |vydavateľ=NutraIngredients (William Reed) |dátum vydania=2025-09-09 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023a">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/vyvoj-biotechnologii-je-beh-na-dlhe-trate-navyse-kapitalovo-velmi-narocny-hovori-martin-haranta/ |titul=Vývoj biotechnológií je beh na dlhé trate, navyše kapitálovo veľmi náročný, hovorí Martin Haranta |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-01-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-haranta-2023b">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Mertušová |meno=Justína |priezvisko2=Šulák Hergovitsová |meno2=Zuzana |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/rozhovor-o-najzaujimavejsich-vysledkoch-svetovych-vyskumov-z-oblasti-probiotik-s-inovatorom-martinom-harantom/ |titul=Rozhovor o najzaujímavejších výsledkoch svetových výskumov z oblasti probiotík s inovátorom Martinom Harantom |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2023-07-27 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-bomba-2019">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bartošovičová |meno=Marta |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/alojz-bomba-hladame-nove-moznosti-cielenej-modulacie-a-transplantacie-crevnej-mikrobioty/ |titul=Alojz Bomba: Hľadáme nové možnosti cielenej modulácie a transplantácie črevnej mikrobioty |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2019-04-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="vnd-norbert-bomba">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lišháková |meno=Galina |url=https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/norbert-bomba-aj-probiotikami-sa-mozno-predavkovat/ |titul=Norbert Bomba: Aj probiotikami sa možno predávkovať |vydavateľ=Veda na dosah / Centrum vedecko-technických informácií SR |dátum vydania=2022-12-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovato-haranta">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Martinčok |meno=Tomáš |url=https://inova.to/revolucia-v-zdravotnej-starostlivosti-martin-haranta-o-personalizovanych-probiotikach/ |titul=Revolúcia v zdravotnej starostlivosti: Martin Haranta o personalizovaných probiotikách |vydavateľ=INOVATO Insights (podcast) |dátum vydania=2024-10-20 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/586509-odbornici-creva-produkuju-80-hormonu-dobrej-nalady/ |titul=Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2021-04 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="pravda-2023-alergia">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Stuppacherová |meno=Bianka |url=https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/659014-alergia-okrem-liekov-mozu-pomoct-aj-probiotika/ |titul=Alergia? Okrem liekov môžu pomôcť aj probiotiká |vydavateľ=Pravda |dátum vydania=2023-03 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="joj24-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1188512-rozhovory-24-crevny-mikrobiom-a-dlhovekost |titul=Rozhovory 24: Črevný mikrobióm a dlhovekosť |vydavateľ=JOJ 24 / Slovenská produkčná, a. s. |dátum vydania=2026-01 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="primar-sme">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://primar.sme.sk/c/22602491/slovenski-vedci-vyvinuli-personalizovane-probiotika.html |titul=Slovenskí vedci vyvinuli personalizované probiotiká |vydavateľ=Primár / Petit Press (SME) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="startitup-histamin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.startitup.sk/histaminova-intolerancia-slovensko-vedci-iprobio/ |titul=Histamínová intolerancia trápi mnoho Slovákov. Najviac si ubližujú tí, čo si ju diagnostikujú sami |vydavateľ=Startitup |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="mykysuce">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://mykysuce.sme.sk/c/23187949/mavate-neovladatelnu-chut-na-sladke-mozete-to-pomerne-jednoducho-zmenit-hovori-vedec.html |titul=Mávate neovládateľnú chuť na sladké? Môžete to pomerne jednoducho zmeniť, hovorí vedec |vydavateľ=MY Kysuce / Petit Press |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="slovak-crohn-club">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/slovak-crohn-club/epizoda/martin-haranta-probiotika-prebiotika/ |titul=Martin Haranta – Probiotiká & Prebiotiká |vydavateľ=Slovak Crohn Club (podcast) |dátum vydania=2023-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="imv-haranta-podcast">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://institutmodernivyzivy.cz/cs/podcast/61-martin-haranta-vse-o-mikrobiomu-a-probiotikach/ |titul=#61 Martin Haranta: Vše, co jste chtěli vědět o mikrobiomu a probiotikách! |vydavateľ=Institut moderní výživy (IMV Podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=čeština}}</ref> <ref name="zdrave-reci">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://zdravereci.libsyn.com/ |titul=Mikrobióm na mieru – ZDRAVÉ REČI |vydavateľ=Union zdravotná poisťovňa (podcast) |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="metanoya">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/vlado-rosko-podcast/epizoda/mikrobiom-ako-kluc-a-odtlacok-fyzickeho-a-psychickeho-zdravia-metanoya-podcast-a-martin-haranta/ |titul=Mikrobióm ako kľúč a odtlačok fyzického a psychického zdravia |vydavateľ=Metanoya Podcast (Vlado Roško) |dátum vydania=2024-11-06 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="podcast-360tka">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://skpodcasty.sk/podcasty/podcasty-360tka/epizoda/expert-na-crevny-mikrobiom-m-haranta-za-nutkavou-chutou-na-sladke-mozu-byt-bakterie-vieme-si-ich-ale-podrobit/ |titul=Expert na črevný mikrobióm M. Haranta: Za nutkavou chuťou na sladké môžu byť baktérie. Vieme si ich ale podrobiť |vydavateľ=360tka_free (podcast) |dátum vydania=2026-05-18 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="intechopen-2023">{{Citácia periodika |priezvisko=Bomba |meno=Alojz |priezvisko2=Haranta |meno2=Martin |titul=Personalized and Targeted Gut Microbiome Modulation in the Prevention and Treatment of Chronic Diseases |periodikum=Advances in Probiotics for Health and Nutrition |vydavateľ=IntechOpen |rok=2023 |doi=10.5772/intechopen.110046 |url=https://www.intechopen.com/chapters/86111 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="emj-2022">{{Citácia periodika |titul=Updates in the Role of Pre- and Probiotics in Health and Disease: Where Do We Stand Today? |periodikum=European Medical Journal Gastroenterology |ročník=11 |číslo=Suppl 6 |rok=2022 |url=https://www.emjreviews.com/gastroenterology/symposium/updates-in-the-role-of-pre-and-probiotics-in-health-and-disease-where-do-we-stand-today-s050622/ |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-bacchus">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/312090 |titul=BACCHUS – Beneficial effects of dietary bioactive peptides and polyphenols on cardiovascular health in humans (FP7, ID 312090) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-odin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/613977 |titul=ODIN – Food-based solutions for Optimal vitamin D Nutrition and health through the life cycle (FP7, ID 613977) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cordis-skin">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cordis.europa.eu/project/id/728055 |titul=SKIN – Short supply chain Knowledge and Innovation Network (H2020, ID 728055) |vydavateľ=CORDIS / Európska komisia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="dstir-interreg">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://dtp.interreg-danube.eu/approved-projects/d-stir |titul=D-STIR – Danube Framework for Responsible Research and Innovation using Socio-Technical Integration |vydavateľ=Interreg Danube Transnational Programme |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-web">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://cassovialifesciences.eu/ |titul=Cassovia Life Sciences |vydavateľ=Cassovia Life Sciences, n. o. |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="cls-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://finstat.sk/45740488 |titul=Cassovia Life Sciences, n. o. v likvidácii (IČO 45740488) |vydavateľ=FinStat |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="cyprus-rif">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.research.org.cy/en/ |titul=Research and Innovation Foundation |vydavateľ=Research and Innovation Foundation (Cyprus) |miesto=Nicosia |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=angličtina}}</ref> <ref name="forbes-fest-2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cvmango.com/event/forbes-business-fest-bratislava-2025 |titul=Forbes Business Fest Bratislava 2025 |vydavateľ=Forbes Slovensko |dátum vydania=2025-05-29 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="tasr-inovaciazk-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-ocenil-najlepsie-inova/962535-clanok.html |titul=Žilinský kraj ocenil najlepšie inovácie v kraji za rok 2025 |vydavateľ=TASR / teraz.sk |dátum vydania=2026-05-13 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="zilinsky-vecernik-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/zupa-ocenila-najlepsie-inovacie-vitazi-ziskali-2-000-eur-a-podporu-pre-dalsi-rozvoj/16881/ |titul=Župa ocenila najlepšie inovácie: víťazi získali 2 000 eur a podporu pre ďalší rozvoj |vydavateľ=Žilinský večerník |dátum vydania=2026-05-16 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="hrajzakraj-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.hrajzakraj.sk/pozname-vitazov-sutaze-inovacia-zilinskeho-kraja/ |titul=Poznáme víťazov súťaže Inovácia Žilinského kraja |vydavateľ=HrajZaKraj / Žilinský samosprávny kraj |dátum vydania=2026-05 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> <ref name="inovia-indays-2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://inovia.sk/2026/01/30/summit-indays-zilina-2026-unikatna-inovacna-cesta-slovenskom-sa-zacne-v-ziline/ |titul=Summit inDays Žilina 2026: Unikátna inovačná cesta Slovenskom sa začne v Žiline |vydavateľ=Inovačné centrum INOVIA |dátum vydania=2026-01-30 |dátum prístupu=2026-06-01 |jazyk=slovenčina}}</ref> </references> == Externé odkazy == * [https://www.intechopen.com/profiles/501802 Profil na IntechOpen] * [https://independent.academia.edu/MartinHaranta Profil na Academia.edu] * [https://microbiome-challenge.com/ Microbiome Challenge] * [https://www.perbiotix.com/ PerBiotiX] * [https://probiotic-conference.net/ IPC Conference] * [https://www.inovaciazk.sk/inovativna-firma-alebo-startup Inovácia Žilinského kraja – kategória Inovatívna firma alebo startup] [[Kategória:Narodení v roku 1989]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Ľudia z Čadce]] [[Kategória:Absolventi The Open University]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] mp2r905ca2425f0y4kk6yavprspcgol 1 750927 8227057 2026-06-01T13:21:41Z Marián Šotek 296598 /* Doplnenie zdrojov a rozšírenie obsahu */ nová sekcia 8227057 wikitext text/x-wiki == Doplnenie zdrojov a rozšírenie obsahu == Doplnil som ďalšie nezávislé sekundárne zdroje (Pravda 2×, SME/Primár, MY Kysuce, JOJ 24, Startitup, Veda na dosah CVTI SR, NutraIngredients) a pridal sekciu Mediálne pokrytie. Pôvodne 5 zdrojov, teraz článok stojí na viac než 10 nezávislých zdrojoch. Prosím o opätovné posúdenie významnosti a prípadné odstránenie údržbových šablón. --[[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 13:21, 1. jún 2026 (UTC) 3saej2vdq11115m3pkeoqxjwu2ps36s 0 750928 8227062 2026-06-01T13:30:39Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8227062 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bernard Levitte | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = Bernard Henri Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Henri Levitte {{!}} Music creator's profile | url = https://www.musixmatch.com/creator/Bernard-Henri-Levitte/credits | vydavateľ = musixmatch.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1948]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2015|1|2|1948|10|26}} | Miesto narodenia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Da Vinci Vox, Rambo (11), Th. Marcus | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|Syntetizátori]], [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES CORONS (1982) | url = http://fp.nightfall.fr/index_10832_pierre-bachelet-les-corons.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2005]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = <!-- Julie Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES LOLAS (1992) | url = http://fp.nightfall.fr/index_18508_pierre-bachelet-les-lolas.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> --> | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]] | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Bernard Levitte''' (* [[26. október]] [[1948]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – † [[2. január]] [[2015]], Bordeaux)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matchID deces | odkaz na autora = | titul = Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/gRCYJrzOhy_9 | vydavateľ = deces.matchid.io | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monsieur Bernard LEVITTE | url = https://www.libramemoria.com/defunts/levitte-bernard/d9941ad534834c7bba603a8640d0b948 | vydavateľ = libramemoria.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard LEVITTE | url = https://copainsdavant.linternaute.com/p/bernard-levitte-9964820 | vydavateľ = copainsdavant.linternaute.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Aranžmán (hudba)|aranžér]], [[dirigent]], [[hudobný režisér]] a [[programátor]]. Bol jedným z aranžérov [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], s ktorým spolupracoval približne dvadsať rokov na mnohých projektoch.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bernard Levitte | url = https://www.discogs.com/artist/495228-Bernard-Levitte | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biographie | url = https://bernard-levitte.webnode.fr/biographie/ | vydavateľ = bernard-levitte.webnode.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> Medzi jeho významné hudobné spolupráce, patria filmy ako napr.: ''[[Un homme à ma taille]]'' (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A man in my size | url = https://en.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=9818 | vydavateľ = en.notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = 2009-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline Review (1984) | url = https://thespinningimage.co.uk/cultfilms/displaycultfilm.asp?reviewid=1715 | vydavateľ = thespinningimage.co.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Emmanuelle 5]]'' (1987), ''[[Les Contes sauvages]]'' (1992) alebo ''[[Emmanuelle 7]]'' (1993). Podieľal sa aj na televíznych projektoch, vrátane ''[[Capitaine X]]'' (1983), ''[[Constance et Vicky]]'' (1990) či ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' (1993).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm1289764/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Bernard Levitte sa narodil 26. októbra 1948 v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde neskôr študoval hru na [[Klavír|klavíri]] na [[Konzervatórium|konzervatóriu]] v Bordeaux. Svoju hudobnícku kariéru začal koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď spolupracoval na albumoch [[Gilbert Bécaud|Gilberta Bécauda]], ​​[[Christian Ravasca|Christiana Ravasca]] alebo [[Karen Cheryl]], pričom sa zameriaval najmä na [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a ich programovanie. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] skomponoval aj filmové partitúry, najmä k filmom ''Histoires de cul'' (1980), ''Violée mais agreeante'' (1980), ''La Pension des fesses nues'' (1980), ''Le Port du sexe'' (1981) a ''Une photographe très spéciale'' (1981). V roku [[1981]] pracoval ako aranžér na filme ''[[La Cassure]]'', ktorého hudbu zložil [[Pierre Bachelet]]. Počas [[80. roky 20. storočia|80.]], [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a začiatkom prvého desaťročia [[21. storočie|21. storočia]] pravidelne spolupracoval s Bacheletom, venoval sa klávesovým nástrojom, syntetizátorom, aranžmánom, orchestrácii a hudobnej réžii. Podieľal sa s Bacheletom na ôsmich [[Štúdiový album|štúdiových albumoch]], štyroch [[Koncertný album|živých albumoch]], ako aj na približne dvadsiatich filmových a televíznych produkciách. Počas svojej kariéry spolupracoval aj s umelcami ako [[Véronique Jannot]], [[Jean-Claude Pierric]], [[Gérard Lenorman]] či [[Michael Stevens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Discographie | url = https://www.encyclopedisque.fr/artiste/12585.html | vydavateľ = encyclopedisque.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = lescharts.com - Bernard Levitte | url = https://lescharts.com/showperson.asp?name=Bernard+Levitte | vydavateľ = lescharts.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | meno = Steffen | priezvisko = Hung}}</ref> Vďaka širokej škále hudobných štýlov prepožičal svoje odborné znalosti filmu, televízii, reklame a početným albumom. Bol členom francúzskych [[Hudobná skupina|skupín]] Da Vinci Vox, Rambo (11) a Th. Marcus. Ku koncu svojej kariéry zložil hudbu k seriálom ''Passeur d'enfants'' (2001), ''Les Enfants du feu'' (2003) a ''The Way Things Work'' (2004{{--}}2005), ako aj k [[Videohra|videohrám]] ''[[Rayman M]]'' (2001) – v spolupráci s [[Claude Samard|Claudom Samardom]], ''Rayman Arena'' (2002) a ''Rayman Rush'' (2002). Bernard Levitte zomrel 2. januára 2015 v Bordeaux a pamätná spomienka sa uskutočnila [[8. január|8. januára]] o 15:00 v kostole [[Sainte-Eulalie (kostol)|Sainte-Eulalie]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avis de décès Bernard LEVITTE - Bordeaux (33) - Dans Nos Coeurs | url = https://www.dansnoscoeurs.fr/bernard-levitte/1256765 | vydavateľ = www.dansnoscoeurs.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> == Diskografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1983]]: ''[[Découvrir l'Amérique]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : DECOUVRIR L'AMERIQUE (1983) | url = http://fp.nightfall.fr/index_12018_pierre-bachelet-decouvrir-l-amerique.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1985]]: ''[[En l'an 2001]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : QUELQUE PART... C'EST TOUJOURS AILLEURS (1989) | url = https://fp.nightfall.fr/index_17950_pierre-bachelet-quelque-part-c-est-toujours-ailleurs.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1995]]: ''[[La Ville ainsi soit-il]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1983]]: ''[[Un soir... Une scène]]'' * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[1988]]: ''[[Tu es là au rendez-vous]]'' * [[1991]]: ''[[La Scène]]'' ==== Piesne ==== * [[1983]]: ''Pourquoi S'Aimer'' * [[1985]]: ''Pour L'Une D'Entre Vous'' * [[1986]]: ''Intro'' * [[1988]]: ''Dernier bal'' * [[1987]]: ''Partis Avant D'Avoir Tout Dit'' * [[1991]]: ''La Dame De Compagnie'' * 1991: ''Le Mur'' * [[1992]]: ''Et je me sens géant'' * [[1993]]: ''Eternelle Emmanuelle'' * 1993: ''Eternal Emmanuelle'' == Filmografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Filmy ==== * [[1981]]: ''[[La Cassure]]'' * [[1983]]: ''[[Ça va pas être triste]]'' * 1983: ''[[Un homme à ma taille]]'' * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]''<ref name="vs" group="pozn.">Levitte tiež zabezpečoval [[Zvukové efekty|zvukové efekty]] pre film.</ref> * [[1986]]: ''[[Emmanuelle 5]]'' * [[1992]]: ''[[Les Contes sauvages]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle au 7e ciel]]<ref name="vs" group="pozn."/>'' * [[1999]]: ''[[Deti z močarísk]]'' * [[2001]]: ''[[Un crime au paradis]]'' ==== Televízia ==== * [[1983]]: ''[[Capitaine X]]'' * [[1988]]: ''[[Médecins des hommes]]'' * [[1990]]: ''[[Constance et Vicky]]'' * [[1993]]: ''[[Éternelle Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Emmanuelle à Venise]]'' * 1993: ''[[L'amour d'Emmanuelle|L'Amour d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Magique Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Le parfum d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Le secret d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Les Noces de carton]]'' ==== Reklamy ==== * [[1985]]: ''Herta'' === Vlastná === ==== Filmy ==== * [[1980]]: ''Histoires de cul'' * 1980: ''Violée mais consentante'' * 1980: ''La pension des fesses nues'' * [[1981]]: ''Le port du sexe'' * 1981: ''Une photographe très spéciale''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Lévitte | url = https://www.unifrance.org/annuaires/personne/454581/bernard-levitte | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * [[1982]]: ''[[Y flippe ton vieux]]'' ==== Televízia ==== * [[2001]]: ''Passeur d'enfants'' * [[2003]]: ''Les enfants du feu'' * [[2004]]{{--}}[[2005]]: ''The Way Things Work'' ==== Videohry ==== * [[2001]]: ''[[Rayman M]]'' * [[2002]]: ''Rayman Arena'' * 2002: ''Rayman Rush'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/495228-Bernard-Levitte?srsltid=AfmBOor_bi1ARbIy9KyJMndltupTrLl_uUhiD6KpU3Im6Z-TN0jcOxyP Bernard Levitte] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|id=190187}} * {{Imdb meno|id=1289764}} * {{Fdb meno|id=393498}} * {{Kinobox meno|id=528487}} * {{AlloCiné meno|id=132782}} * [https://www.ultratop.be/fr/showperson.asp?name=Bernard+Levitte Bernard Levitte] na Ultratop.be {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Levitte, Bernard}} [[Kategória:Osobnosti z Bordeaux]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski aranžéristi]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] qy2e6w9bwi1ea4vb52uwt9e7f5wjs9r 8227081 8227062 2026-06-01T14:16:09Z Fillos X. 212061 8227081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bernard Levitte | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = Bernard Henri Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Henri Levitte {{!}} Music creator's profile | url = https://www.musixmatch.com/creator/Bernard-Henri-Levitte/credits | vydavateľ = musixmatch.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1948]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2015|1|2|1948|10|26}} | Miesto narodenia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Da Vinci Vox, Rambo (11), Th. Marcus | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátori]], [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES CORONS (1982) | url = http://fp.nightfall.fr/index_10832_pierre-bachelet-les-corons.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2005]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = <!-- Julie Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES LOLAS (1992) | url = http://fp.nightfall.fr/index_18508_pierre-bachelet-les-lolas.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> --> | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]] | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Bernard Levitte''' (* [[26. október]] [[1948]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – † [[2. január]] [[2015]], Bordeaux)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matchID deces | odkaz na autora = | titul = Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/gRCYJrzOhy_9 | vydavateľ = deces.matchid.io | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monsieur Bernard LEVITTE | url = https://www.libramemoria.com/defunts/levitte-bernard/d9941ad534834c7bba603a8640d0b948 | vydavateľ = libramemoria.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard LEVITTE | url = https://copainsdavant.linternaute.com/p/bernard-levitte-9964820 | vydavateľ = copainsdavant.linternaute.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Aranžmán (hudba)|aranžér]], [[dirigent]], [[hudobný režisér]] a [[programátor]]. Bol jedným z aranžérov [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], s ktorým spolupracoval približne dvadsať rokov na mnohých projektoch.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bernard Levitte | url = https://www.discogs.com/artist/495228-Bernard-Levitte | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biographie | url = https://bernard-levitte.webnode.fr/biographie/ | vydavateľ = bernard-levitte.webnode.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> Medzi jeho významné hudobné spolupráce, patria filmy ako napr.: ''[[Un homme à ma taille]]'' (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A man in my size | url = https://en.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=9818 | vydavateľ = en.notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = 2009-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline Review (1984) | url = https://thespinningimage.co.uk/cultfilms/displaycultfilm.asp?reviewid=1715 | vydavateľ = thespinningimage.co.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Emmanuelle 5]]'' (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://mubi.com/en/cast/bernard-levitte | vydavateľ = mubi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Les Contes sauvages]]'' (1992) alebo ''[[Emmanuelle 7]]'' (1993). Podieľal sa aj na televíznych projektoch, vrátane ''[[Capitaine X]]'' (1983), ''[[Constance et Vicky]]'' (1990) či ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' (1993).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm1289764/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Bernard Levitte sa narodil 26. októbra 1948 v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde neskôr študoval hru na [[Klavír|klavíri]] na [[Konzervatórium|konzervatóriu]] v Bordeaux. Svoju hudobnícku kariéru začal koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď spolupracoval na albumoch [[Gilbert Bécaud|Gilberta Bécauda]], ​​[[Christian Ravasca|Christiana Ravasca]] alebo [[Karen Cheryl]], pričom sa zameriaval najmä na [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a ich programovanie. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] skomponoval aj filmové partitúry, najmä k filmom ''Histoires de cul'' (1980), ''Violée mais agreeante'' (1980), ''La Pension des fesses nues'' (1980), ''Le Port du sexe'' (1981) a ''Une photographe très spéciale'' (1981). V roku [[1981]] pracoval ako aranžér na filme ''[[La Cassure]]'', ktorého hudbu zložil [[Pierre Bachelet]]. Počas [[80. roky 20. storočia|80.]], [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a začiatkom prvého desaťročia [[21. storočie|21. storočia]] pravidelne spolupracoval s Bacheletom, venoval sa klávesovým nástrojom, syntetizátorom, aranžmánom, orchestrácii a hudobnej réžii. Podieľal sa s Bacheletom na ôsmich [[Štúdiový album|štúdiových albumoch]], štyroch [[Koncertný album|živých albumoch]], ako aj na približne dvadsiatich filmových a televíznych produkciách. Počas svojej kariéry spolupracoval aj s umelcami ako [[Véronique Jannot]], [[Jean-Claude Pierric]], [[Gérard Lenorman]] či [[Michael Stevens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Discographie | url = https://www.encyclopedisque.fr/artiste/12585.html | vydavateľ = encyclopedisque.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = lescharts.com - Bernard Levitte | url = https://lescharts.com/showperson.asp?name=Bernard+Levitte | vydavateľ = lescharts.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | meno = Steffen | priezvisko = Hung}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb14785899w | vydavateľ = data.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Vďaka širokej škále hudobných štýlov prepožičal svoje odborné znalosti filmu, televízii, reklame a početným albumom. Bol členom francúzskych [[Hudobná skupina|skupín]] Da Vinci Vox, Rambo (11) a Th. Marcus. Ku koncu svojej kariéry zložil hudbu k seriálom ''Passeur d'enfants'' (2001), ''Les Enfants du feu'' (2003) a ''The Way Things Work'' (2004{{--}}2005), ako aj k [[Videohra|videohrám]] ''[[Rayman M]]'' (2001) – v spolupráci s [[Claude Samard|Claudom Samardom]]<ref>https://raymanpc.com/wiki/images/5/58/Rayman_M_Manual_-_Slovak.pdf</ref>, ''Rayman Arena'' (2002) a ''Rayman Rush'' (2002). Bernard Levitte zomrel 2. januára 2015 v Bordeaux a pamätná spomienka sa uskutočnila [[8. január|8. januára]] o 15:00 v kostole [[Sainte-Eulalie (kostol)|Sainte-Eulalie]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avis de décès Bernard LEVITTE - Bordeaux (33) - Dans Nos Coeurs | url = https://www.dansnoscoeurs.fr/bernard-levitte/1256765 | vydavateľ = www.dansnoscoeurs.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> == Diskografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1983]]: ''[[Découvrir l'Amérique]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : DECOUVRIR L'AMERIQUE (1983) | url = http://fp.nightfall.fr/index_12018_pierre-bachelet-decouvrir-l-amerique.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1985]]: ''[[En l'an 2001]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : QUELQUE PART... C'EST TOUJOURS AILLEURS (1989) | url = https://fp.nightfall.fr/index_17950_pierre-bachelet-quelque-part-c-est-toujours-ailleurs.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1995]]: ''[[La Ville ainsi soit-il]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1983]]: ''[[Un soir... Une scène]]'' * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[1988]]: ''[[Tu es là au rendez-vous]]'' * [[1991]]: ''[[La Scène]]'' ==== Piesne ==== * [[1983]]: ''Pourquoi S'Aimer'' * [[1985]]: ''Pour L'Une D'Entre Vous'' * [[1986]]: ''Intro'' * [[1988]]: ''Dernier bal'' * [[1987]]: ''Partis Avant D'Avoir Tout Dit'' * [[1991]]: ''La Dame De Compagnie'' * 1991: ''Le Mur'' * [[1992]]: ''Et je me sens géant'' * [[1993]]: ''Eternelle Emmanuelle'' * 1993: ''Eternal Emmanuelle'' == Filmografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Filmy ==== * [[1981]]: ''[[La Cassure]]'' * [[1983]]: ''[[Ça va pas être triste]]'' * 1983: ''[[Un homme à ma taille]]'' * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]''<ref name="vs" group="pozn.">Levitte tiež zabezpečoval [[Zvukové efekty|zvukové efekty]] pre film.</ref> * [[1986]]: ''[[Emmanuelle 5]]'' * [[1992]]: ''[[Les Contes sauvages]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle au 7e ciel]]<ref name="vs" group="pozn."/>'' * [[1999]]: ''[[Deti z močarísk]]'' * [[2001]]: ''[[Un crime au paradis]]'' – posledná spolupráca s P. Bacheletom ==== Televízia ==== * [[1983]]: ''[[Capitaine X]]'' * [[1988]]: ''[[Médecins des hommes]]'' * [[1990]]: ''[[Constance et Vicky]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Éternelle Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Emmanuelle à Venise]]'' ** 1993: ''[[L'amour d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Magique Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le parfum d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le secret d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Les Noces de carton]]'' ==== Reklamy ==== * [[1985]]: ''Herta'' === Vlastná === ==== Filmy ==== * [[1980]]: ''Histoires de cul'' * 1980: ''Violée mais consentante'' * 1980: ''La pension des fesses nues'' * [[1981]]: ''Le port du sexe'' * 1981: ''Une photographe très spéciale''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Lévitte | url = https://www.unifrance.org/annuaires/personne/454581/bernard-levitte | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * [[1982]]: ''[[Y flippe ton vieux]]'' ==== Televízia ==== * [[2001]]: ''Passeur d'enfants'' * [[2003]]: ''Les enfants du feu'' * [[2004]]{{--}}[[2005]]: ''The Way Things Work'' ==== Videohry ==== * [[2001]]: ''[[Rayman M]]'' * [[2002]]: ''Rayman Arena'' * 2002: ''Rayman Rush'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/495228-Bernard-Levitte?srsltid=AfmBOor_bi1ARbIy9KyJMndltupTrLl_uUhiD6KpU3Im6Z-TN0jcOxyP Bernard Levitte] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|id=190187}} * {{Imdb meno|id=1289764}} * {{Fdb meno|id=393498}} * {{Kinobox meno|id=528487}} * {{AlloCiné meno|id=132782}} * [https://www.ultratop.be/fr/showperson.asp?name=Bernard+Levitte Bernard Levitte] na Ultratop.be {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Levitte, Bernard}} [[Kategória:Osobnosti z Bordeaux]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski aranžéristi]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] eg8sdw1jt6io96h4ojdk9tb4mm3sl76 8227097 8227081 2026-06-01T15:00:09Z ~2026-32554-24 296615 8227097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bernard Levitte | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = Bernard Henri Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Henri Levitte {{!}} Music creator's profile | url = https://www.musixmatch.com/creator/Bernard-Henri-Levitte/credits | vydavateľ = musixmatch.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1948]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2015|1|2|1948|10|26}} | Miesto narodenia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Da Vinci Vox, Rambo (11), Th. Marcus | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátori]], [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES CORONS (1982) | url = http://fp.nightfall.fr/index_10832_pierre-bachelet-les-corons.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2005]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = <!-- Julie Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES LOLAS (1992) | url = http://fp.nightfall.fr/index_18508_pierre-bachelet-les-lolas.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> --> | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]] | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Bernard Levitte''' (* [[26. október]] [[1948]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – † [[2. január]] [[2015]], Bordeaux)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matchID deces | odkaz na autora = | titul = Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/gRCYJrzOhy_9 | vydavateľ = deces.matchid.io | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monsieur Bernard LEVITTE | url = https://www.libramemoria.com/defunts/levitte-bernard/d9941ad534834c7bba603a8640d0b948 | vydavateľ = libramemoria.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard LEVITTE | url = https://copainsdavant.linternaute.com/p/bernard-levitte-9964820 | vydavateľ = copainsdavant.linternaute.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Aranžmán (hudba)|aranžér]], [[dirigent]], [[hudobný režisér]] a [[programátor]]. Bol jedným z aranžérov [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], s ktorým spolupracoval približne dvadsať rokov na mnohých projektoch.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bernard Levitte | url = https://www.discogs.com/artist/495228-Bernard-Levitte | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biographie | url = https://bernard-levitte.webnode.fr/biographie/ | vydavateľ = bernard-levitte.webnode.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> Medzi jeho významné hudobné spolupráce, patria filmy ako napr.: ''[[Un homme à ma taille]]'' (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A man in my size | url = https://en.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=9818 | vydavateľ = en.notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = 2009-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline Review (1984) | url = https://thespinningimage.co.uk/cultfilms/displaycultfilm.asp?reviewid=1715 | vydavateľ = thespinningimage.co.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Emmanuelle 5]]'' (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://mubi.com/en/cast/bernard-levitte | vydavateľ = mubi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Les Contes sauvages]]'' (1992) alebo ''[[Emmanuelle 7]]'' (1993). Podieľal sa aj na televíznych projektoch, vrátane ''[[Capitaine X]]'' (1983), ''[[Constance et Vicky]]'' (1990) či ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' (1993).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm1289764/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Bernard Levitte sa narodil 26. októbra 1948 v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde neskôr študoval hru na [[Klavír|klavíri]] na [[Konzervatórium|konzervatóriu]] v Bordeaux. Svoju hudobnícku kariéru začal koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď spolupracoval na albumoch [[Gilbert Bécaud|Gilberta Bécauda]], ​​[[Christian Ravasca|Christiana Ravasca]] alebo [[Karen Cheryl]], pričom sa zameriaval najmä na [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a ich programovanie. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] skomponoval aj filmové partitúry, najmä k filmom ''Histoires de cul'' (1980), ''Violée mais agreeante'' (1980), ''La Pension des fesses nues'' (1980), ''Le Port du sexe'' (1981) a ''Une photographe très spéciale'' (1981). V roku [[1981]] pracoval ako aranžér na filme ''[[La Cassure]]'', ktorého hudbu zložil [[Pierre Bachelet]]. Počas [[80. roky 20. storočia|80.]], [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a začiatkom prvého desaťročia [[21. storočie|21. storočia]] pravidelne spolupracoval s Bacheletom, venoval sa klávesovým nástrojom, syntetizátorom, aranžmánom, orchestrácii a hudobnej réžii. Podieľal sa s Bacheletom na ôsmich [[Štúdiový album|štúdiových albumoch]], štyroch [[Koncertný album|živých albumoch]], ako aj na približne dvadsiatich filmových a televíznych produkciách. Počas svojej kariéry spolupracoval aj s umelcami ako [[Véronique Jannot]], [[Jean-Claude Pierric]], [[Gérard Lenorman]] či [[Michael Stevens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Discographie | url = https://www.encyclopedisque.fr/artiste/12585.html | vydavateľ = encyclopedisque.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = lescharts.com - Bernard Levitte | url = https://lescharts.com/showperson.asp?name=Bernard+Levitte | vydavateľ = lescharts.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | meno = Steffen | priezvisko = Hung}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb14785899w | vydavateľ = data.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Vďaka širokej škále hudobných štýlov prepožičal svoje odborné znalosti filmu, televízii, reklame a početným albumom. Bol členom francúzskych [[Hudobná skupina|skupín]] Da Vinci Vox, Rambo (11) a Th. Marcus. Ku koncu svojej kariéry zložil hudbu k seriálom ''Passeur d'enfants'' (2001), ''Les Enfants du feu'' (2003) a ''The Way Things Work'' (2004{{--}}2005), ako aj k [[Videohra|videohrám]] ''[[Rayman M]]'' (2001) – v spolupráci s [[Claude Samard|Claudom Samardom]]<ref>https://raymanpc.com/wiki/images/5/58/Rayman_M_Manual_-_Slovak.pdf</ref>, ''Rayman Arena'' (2002) a ''Rayman Rush'' (2002). Bernard Levitte zomrel 2. januára 2015 v Bordeaux a pamätná spomienka sa uskutočnila [[8. január|8. januára]] o 15:00 v kostole [[Sainte-Eulalie (kostol)|Sainte-Eulalie]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avis de décès Bernard LEVITTE - Bordeaux (33) - Dans Nos Coeurs | url = https://www.dansnoscoeurs.fr/bernard-levitte/1256765 | vydavateľ = www.dansnoscoeurs.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> == Diskografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1983]]: ''[[Découvrir l'Amérique]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : DECOUVRIR L'AMERIQUE (1983) | url = http://fp.nightfall.fr/index_12018_pierre-bachelet-decouvrir-l-amerique.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1985]]: ''[[En l'an 2001]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : QUELQUE PART... C'EST TOUJOURS AILLEURS (1989) | url = https://fp.nightfall.fr/index_17950_pierre-bachelet-quelque-part-c-est-toujours-ailleurs.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1995]]: ''[[La Ville ainsi soit-il]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1983]]: ''[[Un soir... Une scène]]'' * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[1988]]: ''[[Tu es là au rendez-vous]]'' * [[1991]]: ''[[La Scène]]'' ==== Piesne ==== * [[1983]]: ''Pourquoi S'Aimer'' * [[1985]]: ''Pour L'Une D'Entre Vous'' * [[1986]]: ''Intro'' * [[1988]]: ''Dernier bal'' * [[1987]]: ''Partis Avant D'Avoir Tout Dit'' * [[1991]]: ''La Dame De Compagnie'' * 1991: ''Le Mur'' * [[1992]]: ''Et je me sens géant'' * [[1993]]: ''Eternelle Emmanuelle'' * 1993: ''Eternal Emmanuelle'' == Filmografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Filmy ==== * [[1981]]: ''[[La Cassure]]'' * [[1983]]: ''[[Ça va pas être triste]]'' * 1983: ''[[Un homme à ma taille]]'' * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]''<ref name="vs" group="pozn.">Levitte tiež zabezpečoval [[Zvukové efekty|zvukové efekty]] pre film.</ref> * [[1986]]: ''[[Emmanuelle 5]]'' * [[1992]]: ''[[Les Contes sauvages]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle au 7e ciel]]<ref name="vs" group="pozn."/>'' * [[1999]]: ''[[Deti z močarísk]]'' * [[2001]]: ''[[Un crime au paradis]]'' – posledná spolupráca s P. Bacheletom ==== Televízia ==== * [[1983]]: ''[[Capitaine X]]'' * [[1988]]: ''[[Médecins des hommes]]'' * [[1990]]: ''[[Constance et Vicky]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Éternelle Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Emmanuelle à Venise]]'' ** 1993: ''[[L'amour d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Magique Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le parfum d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le secret d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Les Noces de carton]]'' ==== Reklamy ==== * [[1985]]: ''Herta'' === Vlastná === ==== Filmy ==== * [[1980]]: ''Histoires de cul'' * 1980: ''Violée mais consentante'' * 1980: ''La pension des fesses nues'' * [[1981]]: ''Le port du sexe'' * 1981: ''Une photographe très spéciale''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Lévitte | url = https://www.unifrance.org/annuaires/personne/454581/bernard-levitte | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * [[1982]]: ''[[Y flippe ton vieux]]'' ==== Televízia ==== * [[2001]]: ''Passeur d'enfants'' * [[2003]]: ''Les enfants du feu'' * [[2004]]{{--}}[[2005]]: ''The Way Things Work'' ==== Videohry ==== * [[2001]]: ''[[Rayman M]]'' * [[2002]]: ''Rayman Arena'' * 2002: ''Rayman Rush'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/495228-Bernard-Levitte?srsltid=AfmBOor_bi1ARbIy9KyJMndltupTrLl_uUhiD6KpU3Im6Z-TN0jcOxyP Bernard Levitte] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|id=190187}} * {{Imdb meno|id=1289764}} * {{Fdb meno|id=393498}} * {{Kinobox meno|id=528487}} * {{AlloCiné meno|id=132782}} * [https://www.ultratop.be/fr/showperson.asp?name=Bernard+Levitte Bernard Levitte] na Ultratop.be {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Levitte, Bernard}} [[Kategória:Osobnosti z Bordeaux]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] 9q67lu8afxfrwwhokk0mug7msxzn1lc 8227292 8227097 2026-06-02T07:31:16Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Hudobní spolupracovníci Pierra Bacheleta]] pomocou použitia HotCat 8227292 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bernard Levitte | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = Bernard Henri Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Henri Levitte {{!}} Music creator's profile | url = https://www.musixmatch.com/creator/Bernard-Henri-Levitte/credits | vydavateľ = musixmatch.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1948]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|2015|1|2|1948|10|26}} | Miesto narodenia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Da Vinci Vox, Rambo (11), Th. Marcus | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátori]], [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES CORONS (1982) | url = http://fp.nightfall.fr/index_10832_pierre-bachelet-les-corons.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2005]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = <!-- Julie Levitte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : LES LOLAS (1992) | url = http://fp.nightfall.fr/index_18508_pierre-bachelet-les-lolas.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> --> | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]] | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Bernard Levitte''' (* [[26. október]] [[1948]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] – † [[2. január]] [[2015]], Bordeaux)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = matchID deces | odkaz na autora = | titul = Moteur de recherche des décès | url = https://deces.matchid.io/id/gRCYJrzOhy_9 | vydavateľ = deces.matchid.io | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Monsieur Bernard LEVITTE | url = https://www.libramemoria.com/defunts/levitte-bernard/d9941ad534834c7bba603a8640d0b948 | vydavateľ = libramemoria.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard LEVITTE | url = https://copainsdavant.linternaute.com/p/bernard-levitte-9964820 | vydavateľ = copainsdavant.linternaute.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Aranžmán (hudba)|aranžér]], [[dirigent]], [[hudobný režisér]] a [[programátor]]. Bol jedným z aranžérov [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], s ktorým spolupracoval približne dvadsať rokov na mnohých projektoch.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bernard Levitte | url = https://www.discogs.com/artist/495228-Bernard-Levitte | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biographie | url = https://bernard-levitte.webnode.fr/biographie/ | vydavateľ = bernard-levitte.webnode.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> Medzi jeho významné hudobné spolupráce, patria filmy ako napr.: ''[[Un homme à ma taille]]'' (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A man in my size | url = https://en.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=9818 | vydavateľ = en.notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = 2009-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (1984)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline Review (1984) | url = https://thespinningimage.co.uk/cultfilms/displaycultfilm.asp?reviewid=1715 | vydavateľ = thespinningimage.co.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Emmanuelle 5]]'' (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://mubi.com/en/cast/bernard-levitte | vydavateľ = mubi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref>, ''[[Les Contes sauvages]]'' (1992) alebo ''[[Emmanuelle 7]]'' (1993). Podieľal sa aj na televíznych projektoch, vrátane ''[[Capitaine X]]'' (1983), ''[[Constance et Vicky]]'' (1990) či ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' (1993).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm1289764/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Bernard Levitte sa narodil 26. októbra 1948 v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde neskôr študoval hru na [[Klavír|klavíri]] na [[Konzervatórium|konzervatóriu]] v Bordeaux. Svoju hudobnícku kariéru začal koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]], keď spolupracoval na albumoch [[Gilbert Bécaud|Gilberta Bécauda]], ​​[[Christian Ravasca|Christiana Ravasca]] alebo [[Karen Cheryl]], pričom sa zameriaval najmä na [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a ich programovanie. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] skomponoval aj filmové partitúry, najmä k filmom ''Histoires de cul'' (1980), ''Violée mais agreeante'' (1980), ''La Pension des fesses nues'' (1980), ''Le Port du sexe'' (1981) a ''Une photographe très spéciale'' (1981). V roku [[1981]] pracoval ako aranžér na filme ''[[La Cassure]]'', ktorého hudbu zložil [[Pierre Bachelet]]. Počas [[80. roky 20. storočia|80.]], [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a začiatkom prvého desaťročia [[21. storočie|21. storočia]] pravidelne spolupracoval s Bacheletom, venoval sa klávesovým nástrojom, syntetizátorom, aranžmánom, orchestrácii a hudobnej réžii. Podieľal sa s Bacheletom na ôsmich [[Štúdiový album|štúdiových albumoch]], štyroch [[Koncertný album|živých albumoch]], ako aj na približne dvadsiatich filmových a televíznych produkciách. Počas svojej kariéry spolupracoval aj s umelcami ako [[Véronique Jannot]], [[Jean-Claude Pierric]], [[Gérard Lenorman]] či [[Michael Stevens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Discographie | url = https://www.encyclopedisque.fr/artiste/12585.html | vydavateľ = encyclopedisque.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = lescharts.com - Bernard Levitte | url = https://lescharts.com/showperson.asp?name=Bernard+Levitte | vydavateľ = lescharts.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | meno = Steffen | priezvisko = Hung}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Levitte | url = https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb14785899w | vydavateľ = data.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Vďaka širokej škále hudobných štýlov prepožičal svoje odborné znalosti filmu, televízii, reklame a početným albumom. Bol členom francúzskych [[Hudobná skupina|skupín]] Da Vinci Vox, Rambo (11) a Th. Marcus. Ku koncu svojej kariéry zložil hudbu k seriálom ''Passeur d'enfants'' (2001), ''Les Enfants du feu'' (2003) a ''The Way Things Work'' (2004{{--}}2005), ako aj k [[Videohra|videohrám]] ''[[Rayman M]]'' (2001) – v spolupráci s [[Claude Samard|Claudom Samardom]]<ref>https://raymanpc.com/wiki/images/5/58/Rayman_M_Manual_-_Slovak.pdf</ref>, ''Rayman Arena'' (2002) a ''Rayman Rush'' (2002). Bernard Levitte zomrel 2. januára 2015 v Bordeaux a pamätná spomienka sa uskutočnila [[8. január|8. januára]] o 15:00 v kostole [[Sainte-Eulalie (kostol)|Sainte-Eulalie]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avis de décès Bernard LEVITTE - Bordeaux (33) - Dans Nos Coeurs | url = https://www.dansnoscoeurs.fr/bernard-levitte/1256765 | vydavateľ = www.dansnoscoeurs.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> == Diskografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1983]]: ''[[Découvrir l'Amérique]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : DECOUVRIR L'AMERIQUE (1983) | url = http://fp.nightfall.fr/index_12018_pierre-bachelet-decouvrir-l-amerique.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1985]]: ''[[En l'an 2001]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre BACHELET : QUELQUE PART... C'EST TOUJOURS AILLEURS (1989) | url = https://fp.nightfall.fr/index_17950_pierre-bachelet-quelque-part-c-est-toujours-ailleurs.html | vydavateľ = fp.nightfall.fr | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = fr}}</ref> * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1995]]: ''[[La Ville ainsi soit-il]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1983]]: ''[[Un soir... Une scène]]'' * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[1988]]: ''[[Tu es là au rendez-vous]]'' * [[1991]]: ''[[La Scène]]'' ==== Piesne ==== * [[1983]]: ''Pourquoi S'Aimer'' * [[1985]]: ''Pour L'Une D'Entre Vous'' * [[1986]]: ''Intro'' * [[1988]]: ''Dernier bal'' * [[1987]]: ''Partis Avant D'Avoir Tout Dit'' * [[1991]]: ''La Dame De Compagnie'' * 1991: ''Le Mur'' * [[1992]]: ''Et je me sens géant'' * [[1993]]: ''Eternelle Emmanuelle'' * 1993: ''Eternal Emmanuelle'' == Filmografia == Bernard Levitte bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, syntetizátory, aranžmány, réžiu a orchestráciu. === Spoločne s Pierrom Bacheletom === ==== Filmy ==== * [[1981]]: ''[[La Cassure]]'' * [[1983]]: ''[[Ça va pas être triste]]'' * 1983: ''[[Un homme à ma taille]]'' * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]''<ref name="vs" group="pozn.">Levitte tiež zabezpečoval [[Zvukové efekty|zvukové efekty]] pre film.</ref> * [[1986]]: ''[[Emmanuelle 5]]'' * [[1992]]: ''[[Les Contes sauvages]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle au 7e ciel]]<ref name="vs" group="pozn."/>'' * [[1999]]: ''[[Deti z močarísk]]'' * [[2001]]: ''[[Un crime au paradis]]'' – posledná spolupráca s P. Bacheletom ==== Televízia ==== * [[1983]]: ''[[Capitaine X]]'' * [[1988]]: ''[[Médecins des hommes]]'' * [[1990]]: ''[[Constance et Vicky]]'' * [[1993]]: ''[[Emmanuelle (miniséria)|Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Éternelle Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Emmanuelle à Venise]]'' ** 1993: ''[[L'amour d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Magique Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le parfum d'Emmanuelle]]'' ** 1993: ''[[Le secret d'Emmanuelle]]'' * 1993: ''[[Les Noces de carton]]'' ==== Reklamy ==== * [[1985]]: ''Herta'' === Vlastná === ==== Filmy ==== * [[1980]]: ''Histoires de cul'' * 1980: ''Violée mais consentante'' * 1980: ''La pension des fesses nues'' * [[1981]]: ''Le port du sexe'' * 1981: ''Une photographe très spéciale''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bernard Lévitte | url = https://www.unifrance.org/annuaires/personne/454581/bernard-levitte | vydavateľ = unifrance.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> * [[1982]]: ''[[Y flippe ton vieux]]'' ==== Televízia ==== * [[2001]]: ''Passeur d'enfants'' * [[2003]]: ''Les enfants du feu'' * [[2004]]{{--}}[[2005]]: ''The Way Things Work'' ==== Videohry ==== * [[2001]]: ''[[Rayman M]]'' * [[2002]]: ''Rayman Arena'' * 2002: ''Rayman Rush'' == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/495228-Bernard-Levitte?srsltid=AfmBOor_bi1ARbIy9KyJMndltupTrLl_uUhiD6KpU3Im6Z-TN0jcOxyP Bernard Levitte] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|id=190187}} * {{Imdb meno|id=1289764}} * {{Fdb meno|id=393498}} * {{Kinobox meno|id=528487}} * {{AlloCiné meno|id=132782}} * [https://www.ultratop.be/fr/showperson.asp?name=Bernard+Levitte Bernard Levitte] na Ultratop.be {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Levitte, Bernard}} [[Kategória:Osobnosti z Bordeaux]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] [[Kategória:Hudobní spolupracovníci Pierra Bacheleta]] g8ye93e36dlkkvydco5rpdnlbgec86p 14 750929 8227101 2026-06-01T15:16:56Z ~2026-32554-24 296615 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Japonské osobnosti podľa prefektúry|Iwate]] [[Kategória:Prefektúra Iwate]]“ 8227101 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Japonské osobnosti podľa prefektúry|Iwate]] [[Kategória:Prefektúra Iwate]] pobtnun5glut7vfm1z0w3kwpin8rih4 0 750930 8227103 2026-06-01T15:19:23Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Tarcisio Isao Kikuchi]] na [[Tarcisio Isao Kikuči]] 8227103 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Tarcisio Isao Kikuči]] 4ulhh4aj63hzd326g50oltmiax63lcc 0 750931 8227113 2026-06-01T15:56:50Z Bedinek 129045 Vytvorená stránka „{{Infobox sídlo |obrázok = Masaryktown_Cafe_(US_41).jpg |popis = Ulica Masaryktownu }} [[Súbor:Masaryktown, Florida Plaque.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie obce]] '''Masaryktown''' je obec v [[Spojené štáty|USA]], v štáte [[Florida]], patriaca do okresu [[Hernando County]]. Má štatút nezačleneného územia (unincorporated community) a census-designated place (územie vytvorené na účely sčítania obyvateľ…“ 8227113 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |obrázok = Masaryktown_Cafe_(US_41).jpg |popis = Ulica Masaryktownu }} [[Súbor:Masaryktown, Florida Plaque.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie obce]] '''Masaryktown''' je obec v [[Spojené štáty|USA]], v štáte [[Florida]], patriaca do okresu [[Hernando County]]. Má štatút nezačleneného územia (unincorporated community) a census-designated place (územie vytvorené na účely sčítania obyvateľstva). Fakticky tvorí jedno z predmestí mesta [[Spring Hill (Florida)|Spring Hill]]. Žije tu približne 1 000 obyvateľov. Obec je pomenovaná po prvom československom prezidentovi [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]]; jej názov v doslovnom preklade z angličtiny znamená Masarykovo mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Explore Census Data | url = https://data.census.gov/profile?g=160XX00US1243400 | vydavateľ = data.census.gov | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Masaryktown (Miestny názov, osada) • Mapy.com | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=13361075&ds=1&x=-82.4595078&y=28.4446032&z=15 | vydavateľ = Mapy.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk}}</ref> == História == Masaryktown bol založený v roku 1924 slovenskými emigrantmi a pomenovaný na počesť československého prezidenta Masaryka. Slováci tu založili plantáž zameranú predovšetkým na pestovanie pomarančov, ktorá však nebola veľmi úspešná, pretože pomarančovníky na nej zmrzli. V dôsledku toho mnohí Slováci Masaryktown opustili. Tí, ktorí zostali, sa namiesto pestovania pomarančov venovali chovu kurčiat, a to až do 60. rokov 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St. Petersburg Times - Vyhľadávanie v archíve Správ Google | url = https://news.google.com/newspapers?id=H6xaAAAAIBAJ&sjid=Xk8DAAAAIBAJ&pg=5126,1819266 | vydavateľ = news.google.com | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Názvy ulíc == Názvy ulíc v Masaryktowne sa zachovali z obdobia, keď obec založili slovenskí emigranti. Niektoré ulice sú pomenované na počesť slovenských spisovateľov z obdobia slovenského národného obrodenia a vtedajších slovenských politikov ([[Ľudovít Štúr|Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], [[Ján Kollár|Kollár]], [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]], [[Milan Hodža|Hodža]], [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Mudroň). Nachádzajú sa tu aj Masarykova ulica a [[František Palacký|Palackého]] ulica. Niektoré ďalšie ulice nesú mená amerických prezidentov.<ref name=":0" /> == Pamätihodnosti == * Evanjelický kostol Najsvätejšej Trojice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home Page - Holy Trinity Lutheran Church | url = https://www.htlc.us/ | vydavateľ = www.htlc.us | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> * Baptistický kostol * Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie obce * HarvestMoon Fun Farm – farmársky zábavný park s kukuričným bludiskom<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Iné projekty == * {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Masaryktown (Florida)|25934319}} [[Kategória:Obce v USA]] 9d724t89gp7isy3tzzko1g3bekzpe8p 8227114 8227113 2026-06-01T15:57:44Z Bedinek 129045 fix 8227114 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |obrázok = Masaryktown_Cafe_(US_41).jpg |popis = Ulica Masaryktownu }} [[Súbor:Masaryktown, Florida Plaque.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie obce]] '''Masaryktown''' je obec v [[Spojené štáty|USA]], v štáte [[Florida]], patriaca do okresu [[Hernando County]]. Má štatút nezačleneného územia (unincorporated community) a census-designated place (územie vytvorené na účely sčítania obyvateľstva). Fakticky tvorí jedno z predmestí mesta [[Spring Hill (Florida)|Spring Hill]]. Žije tu približne 1 000 obyvateľov. Obec je pomenovaná po prvom československom prezidentovi [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]]; jej názov v doslovnom preklade z angličtiny znamená Masarykovo mesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Explore Census Data | url = https://data.census.gov/profile?g=160XX00US1243400 | vydavateľ = data.census.gov | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Masaryktown (Miestny názov, osada) • Mapy.com | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=13361075&ds=1&x=-82.4595078&y=28.4446032&z=15 | vydavateľ = Mapy.com | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk}}</ref> == História == Masaryktown bol založený v roku 1924 slovenskými emigrantmi a pomenovaný na počesť československého prezidenta Masaryka. Slováci tu založili plantáž zameranú predovšetkým na pestovanie pomarančov, ktorá však nebola veľmi úspešná, pretože pomarančovníky na nej zmrzli. V dôsledku toho mnohí Slováci Masaryktown opustili. Tí, ktorí zostali, sa namiesto pestovania pomarančov venovali chovu kurčiat, a to až do 60. rokov 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St. Petersburg Times - Vyhľadávanie v archíve Správ Google | url = https://news.google.com/newspapers?id=H6xaAAAAIBAJ&sjid=Xk8DAAAAIBAJ&pg=5126,1819266 | vydavateľ = news.google.com | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Názvy ulíc == Názvy ulíc v Masaryktowne sa zachovali z obdobia, keď obec založili slovenskí emigranti. Niektoré ulice sú pomenované na počesť slovenských spisovateľov z obdobia slovenského národného obrodenia a vtedajších slovenských politikov ([[Ľudovít Štúr|Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], [[Ján Kollár|Kollár]], [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]], [[Milan Hodža|Hodža]], [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Mudroň). Nachádzajú sa tu aj Masarykova ulica a [[František Palacký|Palackého]] ulica. Niektoré ďalšie ulice nesú mená amerických prezidentov.<ref name=":0" /> == Pamätihodnosti == * Evanjelický kostol Najsvätejšej Trojice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home Page - Holy Trinity Lutheran Church | url = https://www.htlc.us/ | vydavateľ = www.htlc.us | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en}}</ref> * Baptistický kostol * Pamätná tabuľa pripomínajúca založenie obce * HarvestMoon Fun Farm – farmársky zábavný park s kukuričným bludiskom<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Masaryktown (Florida)|25934319}} [[Kategória:Obce v USA]] hv4cbfepll16myaeqyz2jxxdd5m6qm6 0 750932 8227116 2026-06-01T16:06:54Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]] | Dátum úmrtia = [[5. október]] [[1955]] | Mie…“ 8227116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]] | Dátum úmrtia = [[5. október]] [[1955]] | Miesto úmrtia = [[Lučenec]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo (1920 – 1946)|Maďarsko]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Známa vďaka = | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919 – 1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''Felvidéku'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán prvej svetovej vojny.<ref name="hu-wiki">''Luppa László'' [online]. Budapešť: Wikipédia (maďarská verzia), [cit. 2026-06-01]. Dostupné online.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci 25. pešieho pluku strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti čatára. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku 1919 osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci.<ref name="commons">''Category:László Luppa'' [online]. Wikimedia Commons, rev. 2024-08-11, [cit. 2026-06-01]. Obsahuje dokumentáciu rodinného náhrobku a archívne fotografie.</ref> == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku 20. storočia.<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Narodenia v 1884]] [[Kategória:Úmrtia v 1955]] ck1rks9juyaqlw8gim74lzcrp5gs3ay 8227127 8227116 2026-06-01T16:24:19Z Luppus 39967 8227127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]] | Dátum úmrtia = [[5. október]] [[1955]] | Miesto úmrtia = [[Lučenec]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo (1920 – 1946)|Maďarsko]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Známa vďaka = | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919 – 1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''Felvidéku'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán prvej svetovej vojny.<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci 25. pešieho pluku strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti čatára. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass"/> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku 1919 osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci. == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku 20. storočia.<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Narodenia v 1884]] [[Kategória:Úmrtia v 1955]] jj92ppm6xu792wz75cd9nrqb7mkmy0s 8227130 8227127 2026-06-01T16:40:14Z Teslaton 12161 IB norm., wl., commons, aut.ú., defaultsort, typografia 8227130 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1955|10|05|1884|04|13}} | Miesto úmrtia = [[Lučenec]], [[Česko-Slovensko]] | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919{{--}}1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''Felvidéku'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán prvej svetovej vojny.<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci 25. pešieho pluku strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti čatára. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass"/> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku [[1919]] osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci. == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luppa, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] rkm21pa6aibvem3tdqmzz9hf27lsde1 8227145 8227130 2026-06-01T18:10:04Z ~2026-32554-24 296615 významnosť 8227145 wikitext text/x-wiki {{UU|20260601}} {{významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1955|10|05|1884|04|13}} | Miesto úmrtia = [[Lučenec]], [[Česko-Slovensko]] | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919{{--}}1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''Felvidéku'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán prvej svetovej vojny.<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci 25. pešieho pluku strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti čatára. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass"/> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku [[1919]] osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci. == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luppa, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] buy12ecq81exl1k1ch7h43227nle74l 8227154 8227145 2026-06-01T18:38:39Z Bakjb 236375 úpr 8227154 wikitext text/x-wiki {{UU|20260601}} {{významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Luppa | Rodné meno = | Popis osoby = regionálny politik, mäsiarsky majster a veterán 1. svetovej vojny | Portrét = Luppa László - 1925.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Podobizeň Ladislava Luppu z roku 1925 | Dátum narodenia = [[13. apríl]] [[1884]] | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1955|10|05|1884|04|13}} | Miesto úmrtia = [[Lučenec]], [[Česko-Slovensko]] | Miesto pochovania = Lučenec | Bydlisko = Lučenec | Iné mená = Luppa László | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Maďarské kráľovstvo]] | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = československá, maďarská | Zamestnanie = mäsiarsky a údenársky majster | Známy vďaka = člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, predseda cechovej sekcie mäsiarov | Alma mater = Kráľovské štátne hlavné gymnázium v Lučenci | Profesia = | Aktívne roky = 1919{{--}}1955 | Rodičia = | Príbuzní = Ján Luppa (starý otec, účastník revolúcie 1848/1849) | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = Držiteľ Karlovho vojenského kríža a nemeckého Železného kríža. | Portál1 = História | Portál2 = Politika | Portál3 = }} '''Ladislav Luppa''' ({{vjz|hun|''Luppa László''}}; * [[13. apríl]] [[1884]], [[Lučenec]] – † [[5. október]] [[1955]], Lučenec) bol regionálny politik na ''[[Horná zem|Felvidéku]]'' (južnom Slovensku), člen mestského zastupiteľstva v Lučenci, uznávaný mäsiarsky majster a veterán [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="compass">MADARÁSZ, Elemér. ''Magyar politikai és közigazgatási compass (1919 - 1939)''. Budapešť: Athenaeum irodalmi és nyomdai részvénytársulat, 1939. S. 396. Dostupné online cez Genealogy Indexer.</ref> == Životopis == Stredoškolské vzdelanie úspešne ukončil na maďarskom Kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol odvedený a v rámci [[25. peší pluk (Rakúsko-Uhorsko)|25. pešieho pluku]] strávil celkovo 45 mesiacov v aktívnej bojovej službe na ruskom a talianskom fronte. Z armády bol prepustený v hodnosti [[Čatár|čatára]]. Za prejavenú statočnosť v boji bol ocenený prestížnym rakúsko-uhorským [[Karlov vojenský kríž|Karlovým vojenským krížom]] a nemeckým [[Železný kríž|Železným krížom]].<ref name="compass"/> Po vzniku [[Česko-Slovensko|Prvej česko-slovenskej republiky]] sa v roku [[1919]] osamostatnil a v Lučenci si založil vlastnú prosperujúcu živnosť. Pôsobil ako elitný mäsiarsky a údenársky majster, pričom jeho mäsiarstvo sídlilo na rohu Vargovej a Zelenej ulice v Lučenci.<ref>Inzeráty a dobová tlač. ''Losonci Hírlap'', ročník 20 (1937), číslo 4-52, s. 53. Dostupné online cez Arcanum.</ref> Od mája 1938 sa aktívne zapojil do komunálnej politiky, kedy bol zvolený za člena mestského zastupiteľstva (képviselő-testület) v Lučenci. V rámci mesta zastával pozíciu predsedu cechovej sekcie mäsiarskeho priemyslu a pôsobil ako podpredseda miestneho charitatívneho a dobročinného spolku ''Jószív Asztaltársaság'' (Spolok Dobré srdce).<ref name="compass" /> Ako verejný činiteľ sa angažoval v spoločenskom živote mesta. Je pochovaný na cintoríne v Lučenci. == Rodinné zázemie a revolučný odkaz == Ladislav Luppa pochádzal z rešpektovanej lučeneckej meštianskej rodiny evanjelického vyznania. Priezvisko Luppa patrí v regióne Novohradu (okresy Lučenec a Veľký Krtíš) k jedným z najvzácnejších a viaže sa výhradne k tejto jednej rodovej línii. Významnou postavou rodiny bol jeho starý otec ''Ján Luppa'' (maď. ''Luppa János''), ktorý bol aktívnym účastníkom [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Rakúskom cisárstve|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. Pôsobil ako povstalec (člen gerilových oddielov), ktoré v regióne kládli odpor postupujúcim vojskám. V auguste 1849, kedy mesto Lučenec po bojoch takmer úplne vypálili a brutálne vyplienili ruské cárske vojská (ktoré prišli na pomoc rakúskemu cisárovi), bol Ján Luppa spolu s ďalšími povstalcami a mešťanmi zajatý. Ruskí vojaci väzňov kruto mučili (bili ich bičmi) a nútili ich holými rukami vykopávať a umývať rozkladajúce sa telá mŕtvych ruských dôstojníkov. V chaose sa mu však na poslednú chvíľu podarilo uniknúť pred popravnou čatou a zachrániť si život útekom do hustých lesov v okolí Lučeneckých kúpeľov.<ref name="fabry">FÁBRY, János. ''Fábry János emlékiratai I. (1830-1867)''. S. 13-14. Dostupné online v rodinnej edícii kroniky Fábry-család története.</ref> Tento dramatický moment a svedectvo o mučení priamo zaznamenal popredný lučenecký mešťan Ján Fábry vo svojich memoároch, kde uvádza, že mu Ján Luppa mesiac po tragédii osobne rozprával o prežitom utrpení a ukázal mu svoje sotva zahojené rany.<ref name="fabry" /> Ján Luppa neskôr v meste pôsobil ako vážený občan a daňovník až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref>Správy o stave mesta: ''Évi jelentés Losoncz város közigazgatási állapotáról'' (r. 1909 a 1914), zoznamy mešťanov (Luppa János, Szeberényi Pál, Hodlik Pál).</ref> Vďaka jeho úteku rodová línia Luppovcov v Novohrade prežila. == Vyznamenania == * [[Karlov vojenský kríž]] (rakúsko-uhorské vojenské vyznamenanie) * [[Železný kríž]] (nemecké vojenské vyznamenanie) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lučenec]] * [[Dejiny Lučenca]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luppa, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Mäsiari]] [[Kategória:Nositelia Železného kríža]] [[Kategória:Nositelia Karlovho vojenského kríža]] nj1r4vbaxv37rbjc90v8gyukv9j0m5c 1 750933 8227118 2026-06-01T16:10:47Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. ~~~~“ 8227118 wikitext text/x-wiki {{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:10, 1. jún 2026 (UTC) 6dbyjz7xmpnl561c8frdenbrq09906p 8227119 8227118 2026-06-01T16:13:37Z Luppus 39967 /* */ odpoveď 8227119 wikitext text/x-wiki {{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:10, 1. jún 2026 (UTC) :Tak to oprav prosím --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:13, 1. jún 2026 (UTC) 9eakrz9v8jhl2os271ce1b9pqk7oolj 8227124 8227119 2026-06-01T16:15:02Z OJJ 116711 /* */ odpoveď 8227124 wikitext text/x-wiki {{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:10, 1. jún 2026 (UTC) :Tak to oprav prosím --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:13, 1. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Luppus}} To bych je musel odstranit a nemám je čím nahradit... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:15, 1. jún 2026 (UTC) bposc0j6tjzgiqe0u3wqkraoonnmk6r 8227126 8227124 2026-06-01T16:21:35Z Luppus 39967 /* */ odpoveď 8227126 wikitext text/x-wiki {{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:10, 1. jún 2026 (UTC) :Tak to oprav prosím --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:13, 1. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Luppus}} To bych je musel odstranit a nemám je čím nahradit... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Opravil so to (bol to môj starý otec) --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:21, 1. jún 2026 (UTC) 386mg0ok20tyntzxx0bwylvi1tjr79i 8227144 8227126 2026-06-01T18:09:26Z ~2026-32554-24 296615 8227144 wikitext text/x-wiki {{Re|Luppus}} Wikipedie a Commons nemají být referencemi. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:10, 1. jún 2026 (UTC) :Tak to oprav prosím --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:13, 1. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Luppus}} To bych je musel odstranit a nemám je čím nahradit... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:15, 1. jún 2026 (UTC) :::Opravil so to (bol to môj starý otec) --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 16:21, 1. jún 2026 (UTC) ::::O významnosti pochybujem, komunálny politik, mäsiar, účastník 1. svetovej vojny (len padlých bolo 60 miliónov a nemajú tu článok). Čo z toho je významné? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 18:09, 1. jún 2026 (UTC) kw42acnnkcyr9dlqw7b4jr3usi6y4g3 14 750935 8227146 2026-06-01T18:15:52Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227146 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] 9vhxrfegz2q49u3jidd14zxqij7iuwf 14 750936 8227147 2026-06-01T18:16:58Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227147 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s niečím|Redaktori na Discorde]] k6rwrmzf8b5z1fltx3rdre0spir8602 14 750937 8227152 2026-06-01T18:24:10Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227152 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Catmore|mier}} [[Kategória:Vojnové právo]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy]] [[Kategória:Udalosti]] nj19q73weqnwxo1c93yw6352mlacrav 0 750938 8227162 2026-06-01T19:04:06Z Kábloš 296545 Vytvorená stránka „'''Hradištská kapela''' bola slovenská dychová hudba, ktorá vznikla v roku 1992 v obci Hradište, neďaleko od mesta Partizánske. Pôsobila v oblasti dychovej hudby. == História == História dychovej hudby v Hradišti siaha do roku 1927, kedy tu správca školy Peter Pospíšil založil prvú dychovú hudbu. Z nej v roku 1970 po viacerých generačných obmenách vzišla mládežnícka dychová hudba Hradišťanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |…“ 8227162 wikitext text/x-wiki '''Hradištská kapela''' bola slovenská dychová hudba, ktorá vznikla v roku 1992 v obci Hradište, neďaleko od mesta Partizánske. Pôsobila v oblasti dychovej hudby. == História == História dychovej hudby v Hradišti siaha do roku 1927, kedy tu správca školy Peter Pospíšil založil prvú dychovú hudbu. Z nej v roku 1970 po viacerých generačných obmenách vzišla mládežnícka dychová hudba Hradišťanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kultúrna história | url = http://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390 | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> V roku 1992 sa asi 12 členov tohto telesa rozhodlo, že chce hrať profesionálnejšie, po vzore vtedy najznámejších kapiel. Hradištská kapela odohrala množstvo vystúpení na slovensku i v zahraničí a získala mnoho ocenení.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Obsadenie == V Hradištskej kapele pôsobilo viacero absolventov konzervatórií či VŠMU. Medzi najznámejších patril kapelník Vratislav Skaličan, ktorý ako výpomoc hrával s mnohými kapelami, napríklad s kapelou Kumpánovi muzikanti, či absolvent VŠMU Ladislav Podkamenský.<ref name=":0" /> === Ďaľší členovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> === * Ladislav Jurík–''spev'' * Monika Škarbanová–''spev'' * Soňa Skaličanová–''sp''ev * Vratislav Skaličan–''kapelník, 1. trúbka, krídlovka'' * Karol Hudec–''2. trúbka, krídlovka'' * Ondrej Mokoš–''3. trúbka'' * Ladislav Fodora–''4. trúbka'' * Ivan Országh–''Es klarinet, Es alt saxofón'' * Libor Dúcky–''B klarinet, B tenor saxofón'' * Peter Dolný–''tenor, pozauna'' * Patrik Zuzula–''pozauna'' * Vladislav Kližan–''barytón, pozauna'' * Marek Valter–''tuba'' * Martin Rybanský–bicie == Repertoár == Okrem tradičných ľudových piesní mala Hradištská kapela v repertoári aj mnohé piesne pre jednotlivé sólové nástroje, ale aj úpravy rôznych tanečných, operných a pre dychovku netradičných skladieb. Spolupracovala s známymi hudobnými skladateľmi, napr. s Adamom Hudecom, Romanom Miklášom, Zdeněkom Gurským a mnohými ďaľšími. Základ repertoáru však tvorili skladby a úpravy skladieb pedagóga a dlhoročného dirigenta Hradišťanky Ikova Kopáčika. Medzi najznámejšie piesne patrili Zahraj cigáň, Kúpil Jano koňa či pieseň z operety Čardášová princezná Jój Cica.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Albumy<ref name=":1" /> == Hradištská kapela vydala dokopy 5 albumov. # Hradištský kostolík # Daj Boh šťastia # Hradištská kapela a Juraj Bartoš # Naživo # Hradištská kapela 5 == Referencie == https://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Hradište - okres Partizánske | url = https://www.obec-hradiste.sk/ | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222758/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://web.archive.org/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222753/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm<ref name=":2" /> http://web.archive.org/web/20090827041606/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm<ref name=":2" /> 5ou44r4v1z1mdq25535p9pbor5blbjt 8227168 8227162 2026-06-01T19:10:54Z Kábloš 296545 Pridal som interné odkazy 8227168 wikitext text/x-wiki '''Hradištská kapela''' bola slovenská [[dychová hudba]], ktorá vznikla v roku [[1992]] v obci [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]], neďaleko od mesta [[Partizánske]]. Pôsobila v oblasti dychovej hudby. == História == História dychovej hudby v [[Hradište (okres Partizánske)|Hradišti]] siaha do roku [[1927]], kedy tu správca školy Peter Pospíšil založil prvú dychovú hudbu. Z nej v roku [[1970]] po viacerých generačných obmenách vzišla mládežnícka dychová hudba Hradišťanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kultúrna história | url = http://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390 | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> V roku [[1992]] sa asi 12 členov tohto telesa rozhodlo, že chce hrať profesionálnejšie, po vzore vtedy najznámejších kapiel. Hradištská kapela odohrala množstvo vystúpení na [[Slovensko|slovensku]] i v zahraničí a získala mnoho ocenení.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Obsadenie == V Hradištskej kapele pôsobilo viacero [[Absolvent|absolventov]] [[Konzervatórium|konzervatórií]] či [[VŠMU]]. Medzi najznámejších patril kapelník Vratislav Skaličan, ktorý ako výpomoc hrával s mnohými kapelami, napríklad s kapelou Kumpánovi muzikanti, či absolvent VŠMU Ladislav Podkamenský.<ref name=":0" /> === Ďaľší členovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> === * Ladislav Jurík–''spev'' * Monika Škarbanová–''spev'' * Soňa Skaličanová–''sp''ev * Vratislav Skaličan–''kapelník, 1. trúbka, krídlovka'' * Karol Hudec–''2. trúbka, krídlovka'' * Ondrej Mokoš–''3. trúbka'' * Ladislav Fodora–''4. trúbka'' * Ivan Országh–''Es klarinet, Es alt saxofón'' * Libor Dúcky–''B klarinet, B tenor saxofón'' * Peter Dolný–''tenor, pozauna'' * Patrik Zuzula–''pozauna'' * Vladislav Kližan–''barytón, pozauna'' * Marek Valter–''tuba'' * Martin Rybanský–bicie == Repertoár == Okrem tradičných ľudových piesní mala Hradištská kapela v repertoári aj mnohé piesne pre jednotlivé sólové nástroje, ale aj úpravy rôznych tanečných, operných a pre dychovku netradičných skladieb. Spolupracovala s známymi hudobnými skladateľmi, napr. s Adamom Hudecom, Romanom Miklášom, Zdeněkom Gurským a mnohými ďaľšími. Základ repertoáru však tvorili skladby a úpravy skladieb pedagóga a dlhoročného dirigenta Hradišťanky Ikova Kopáčika. Medzi najznámejšie piesne patrili Zahraj cigáň, Kúpil Jano koňa či pieseň z operety Čardášová princezná Jój Cica.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Albumy<ref name=":1" /> == Hradištská kapela vydala dokopy 5 albumov. # Hradištský kostolík # Daj Boh šťastia # Hradištská kapela a Juraj Bartoš # Naživo # Hradištská kapela 5 == Referencie == https://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Hradište - okres Partizánske | url = https://www.obec-hradiste.sk/ | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222758/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://web.archive.org/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222753/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm<ref name=":2" /> http://web.archive.org/web/20090827041606/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm<ref name=":2" /> ki71fouhde3vrkwmir8uwev0658zmb4 8227170 8227168 2026-06-01T19:18:44Z ~2026-32472-10 296599 UU 8227170 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}'''Hradištská kapela''' bola slovenská [[dychová hudba]], ktorá vznikla v roku [[1992]] v obci [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]], neďaleko od mesta [[Partizánske]]. Pôsobila v oblasti dychovej hudby. == História == História dychovej hudby v [[Hradište (okres Partizánske)|Hradišti]] siaha do roku [[1927]], kedy tu správca školy Peter Pospíšil založil prvú dychovú hudbu. Z nej v roku [[1970]] po viacerých generačných obmenách vzišla mládežnícka dychová hudba Hradišťanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kultúrna história | url = http://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390 | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> V roku [[1992]] sa asi 12 členov tohto telesa rozhodlo, že chce hrať profesionálnejšie, po vzore vtedy najznámejších kapiel. Hradištská kapela odohrala množstvo vystúpení na [[Slovensko|slovensku]] i v zahraničí a získala mnoho ocenení.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Obsadenie == V Hradištskej kapele pôsobilo viacero [[Absolvent|absolventov]] [[Konzervatórium|konzervatórií]] či [[VŠMU]]. Medzi najznámejších patril kapelník Vratislav Skaličan, ktorý ako výpomoc hrával s mnohými kapelami, napríklad s kapelou Kumpánovi muzikanti, či absolvent VŠMU Ladislav Podkamenský.<ref name=":0" /> === Ďaľší členovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> === * Ladislav Jurík–''spev'' * Monika Škarbanová–''spev'' * Soňa Skaličanová–''sp''ev * Vratislav Skaličan–''kapelník, 1. trúbka, krídlovka'' * Karol Hudec–''2. trúbka, krídlovka'' * Ondrej Mokoš–''3. trúbka'' * Ladislav Fodora–''4. trúbka'' * Ivan Országh–''Es klarinet, Es alt saxofón'' * Libor Dúcky–''B klarinet, B tenor saxofón'' * Peter Dolný–''tenor, pozauna'' * Patrik Zuzula–''pozauna'' * Vladislav Kližan–''barytón, pozauna'' * Marek Valter–''tuba'' * Martin Rybanský–bicie == Repertoár == Okrem tradičných ľudových piesní mala Hradištská kapela v repertoári aj mnohé piesne pre jednotlivé sólové nástroje, ale aj úpravy rôznych tanečných, operných a pre dychovku netradičných skladieb. Spolupracovala s známymi hudobnými skladateľmi, napr. s Adamom Hudecom, Romanom Miklášom, Zdeněkom Gurským a mnohými ďaľšími. Základ repertoáru však tvorili skladby a úpravy skladieb pedagóga a dlhoročného dirigenta Hradišťanky Ikova Kopáčika. Medzi najznámejšie piesne patrili Zahraj cigáň, Kúpil Jano koňa či pieseň z operety Čardášová princezná Jój Cica.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Albumy<ref name=":1" /> == Hradištská kapela vydala dokopy 5 albumov. # Hradištský kostolík # Daj Boh šťastia # Hradištská kapela a Juraj Bartoš # Naživo # Hradištská kapela 5 == Referencie == https://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Hradište - okres Partizánske | url = https://www.obec-hradiste.sk/ | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222758/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://web.archive.org/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> http://web.archive.org/web/20090826222753/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm<ref name=":2" /> http://web.archive.org/web/20090827041606/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm<ref name=":2" /> gpkfp5qoqgf52fsfzqi7ops49bcj31k 8227174 8227170 2026-06-01T19:26:42Z Pe3kZA 39673 /* Referencie */ typo 8227174 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260601}}'''Hradištská kapela''' bola slovenská [[dychová hudba]], ktorá vznikla v roku [[1992]] v obci [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]], neďaleko od mesta [[Partizánske]]. Pôsobila v oblasti dychovej hudby. == História == História dychovej hudby v [[Hradište (okres Partizánske)|Hradišti]] siaha do roku [[1927]], kedy tu správca školy Peter Pospíšil založil prvú dychovú hudbu. Z nej v roku [[1970]] po viacerých generačných obmenách vzišla mládežnícka dychová hudba Hradišťanka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kultúrna história | url = http://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390 | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> V roku [[1992]] sa asi 12 členov tohto telesa rozhodlo, že chce hrať profesionálnejšie, po vzore vtedy najznámejších kapiel. Hradištská kapela odohrala množstvo vystúpení na [[Slovensko|slovensku]] i v zahraničí a získala mnoho ocenení.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Obsadenie == V Hradištskej kapele pôsobilo viacero [[Absolvent|absolventov]] [[Konzervatórium|konzervatórií]] či [[VŠMU]]. Medzi najznámejších patril kapelník Vratislav Skaličan, ktorý ako výpomoc hrával s mnohými kapelami, napríklad s kapelou Kumpánovi muzikanti, či absolvent VŠMU Ladislav Podkamenský.<ref name=":0" /> === Ďaľší členovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> === * Ladislav Jurík–''spev'' * Monika Škarbanová–''spev'' * Soňa Skaličanová–''sp''ev * Vratislav Skaličan–''kapelník, 1. trúbka, krídlovka'' * Karol Hudec–''2. trúbka, krídlovka'' * Ondrej Mokoš–''3. trúbka'' * Ladislav Fodora–''4. trúbka'' * Ivan Országh–''Es klarinet, Es alt saxofón'' * Libor Dúcky–''B klarinet, B tenor saxofón'' * Peter Dolný–''tenor, pozauna'' * Patrik Zuzula–''pozauna'' * Vladislav Kližan–''barytón, pozauna'' * Marek Valter–''tuba'' * Martin Rybanský–bicie == Repertoár == Okrem tradičných ľudových piesní mala Hradištská kapela v repertoári aj mnohé piesne pre jednotlivé sólové nástroje, ale aj úpravy rôznych tanečných, operných a pre dychovku netradičných skladieb. Spolupracovala s známymi hudobnými skladateľmi, napr. s Adamom Hudecom, Romanom Miklášom, Zdeněkom Gurským a mnohými ďaľšími. Základ repertoáru však tvorili skladby a úpravy skladieb pedagóga a dlhoročného dirigenta Hradišťanky Ikova Kopáčika. Medzi najznámejšie piesne patrili Zahraj cigáň, Kúpil Jano koňa či pieseň z operety Čardášová princezná Jój Cica.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hradistska kapela | url = http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm | vydavateľ = www.blaskapelle-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> == Albumy<ref name=":1" /> == Hradištská kapela vydala dokopy 5 albumov. # Hradištský kostolík # Daj Boh šťastia # Hradištská kapela a Juraj Bartoš # Naživo # Hradištská kapela 5 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.obec-hradiste.sk/kulturna-historia.phtml?id3=41390<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Hradište - okres Partizánske | url = https://www.obec-hradiste.sk/ | vydavateľ = www.obec-hradiste.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = WEBYGROUP}}</ref> * http://web.archive.org/web/20090826222758/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_okapele.htm<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://web.archive.org/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> * http://web.archive.org/web/20090826222753/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_obsadenie.htm<ref name=":2" /> * http://web.archive.org/web/20090827041606/http://www.blaskapelle-hradiste.sk/html/hk_albumy.htm<ref name=":2" /> 3n5slleenpgaq34otmwgc9q54jsvxs8 0 750939 8227163 2026-06-01T19:04:49Z Pe3kZA 39673 nový 8227163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga Alfa | obrazok = Praga Alfa 01.jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1913]]{{--}}[[1942]] | krajina_povodu = [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = [[Praga AN]] | trieda = osobný automobil | typ_karoserie = phaeton | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = 4 valcový s objemom {{cm3|1130}} a výkonom 15 koní<br>6 valcový s objemom {{cm3|1795}} a výkonom 34/36/38 k | maximalka = 56/80/90 km/h | akceleracia = | spotreba = 10/11/14 l/100 km | prevodovka = 4 stupňová | razvor = 2 650/2 900 mm | vyska = 1 700 mm | sirka = 1 530 mm | dlzka = 4 100 mm | hmotnost = 750/1 150/1 250 kg | kapacita_nadrze = 40 litrov | podobne = | dizajner = František Kec }} '''Praga Alfa''' bol osobný automobil, vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1913]] až [[1942]]. Tento typ patril k najdlhšie vyrábaných modelov značky. == História == Alfa bola pôvodne koncipovaná ako lacnejšie a menšie vozidlo k modelom [[Praga Grand]] a [[Praga Mignon|Mignon]]. Bolo to tzv. „ľudové auto“ pre masový trh, ktoré kombinovalo cenovú dostupnosť s rozumnou úrovňou pohodlia a praktickosti.{{Sfn|King|Kralik|1962|s=54}} Konštrukcia vyvinutá tímom pod vedením Františka Keca kombinovala chrbticový rám s úplne nezávislým zavesením a motorom s bočnými ventilmi.{{Sfn|Sedgwick|1976|s=122}} Predej zahájený v roku 1913 bol úspešný, všetky vozidlá vyrobené v prvom roku sa ešte v tom istom roku predali. Výroba bola prerušená kvôli [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a následnému prechodu na vojnovú výrobu, obnovená bola až v roku 1923.{{Sfn|Tuček|2017}} V septembri 1927 bola predstavená Alfa s väčším [[Šesťvalcový radový motor|šesťvalcovým motorom]] a v októbri 1937 nasledoval úplne nový model. Celkom bolo vyrobených 9 257 kusov.<ref>{{cite web|title=Praga Alfa 15. serie (1929)|website=První Republika II|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/11388675211-prvni-republika-ii/0/51276-praga-alfa-15-serie-1929/|accessdate=8 February 2018}}</ref> === Alfa 5/15HP === Prvá Alfa bola uvedená na trh v roku 1913. Motor umiestnený vpredu poháňal zadné kolesá prostredníctvom štvorstupňovej manuálnej prevodovky. Rázvor náprav bol 2 650 mm a predný aj zadný rozchod kolies dosahoval 1 100 mm. Automobil poháňal [[štvorvalcový radový motor]] s objemom {{cm3|1130}}, poskytujúci výkon 11 kW (15 HP), ktorý umožňoval maximálnu rýchlosť 56 km/h. Spotreba paliva bola približne 10 l/100 km.{{Sfn|King|Kralik|1962|s=54}} Motor mal vŕtanie 60 mm a zdvih 100 mm. Každý valec mal dva bočné ventily. Karoséria phaeton bola vybavená tromi dverami a štyrmi sedadlami. Celková hmotnosť vozidla bola 750 kg. Výroba trvala jeden rok, kým mobilizácia pre [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]] zastavila produkciu civilných áut. V novej ekonomickej realite novo vzniknutého [[Prvá česko-slovenská republika|povojnového Česko-Slovenska]] sa dovoz kritických komponentov pre výrobu osobných vozidiel, ako boli napr. pneumatiky, ukázal ako drahý. Hoci firma prežila vojnu, výroba sa sústredila skôr na produkciu pluhov a cestných valcov, než na automobily. Výroba Alfy bola obnovená v roku 1923 s nezmeneným dizajnom a jeho cena bola 50 000 [[Koruna československá|Kč]].{{Sfn|King|Kralik|1962|s=55}} Model bol mierne vylepšený v roku 1925, pribudli brzdy na predných kolesách a soška bežca držiaceho v natiahnutých rukách vavrínový veniec, upevnený na novom poniklovanom chladiči.{{Sfn|Tuček|2017|s=63}} === Alfa 8/25HP === V roku 1927 došlo k prvej radikálnej prestavbe Alfy, ktorá okrem iného spočívala vo výmene štvorvalcového za šesťvalcový, vodou chladený motor s odnímateľnou hlavou ''Ricardo'' a výkonom 25 kW/34HP.{{Sfn|Sedgwick|1976|s=122}}{{Sfn|Tuček|2017|s=63}} Jednalo sa o najmenší šesťvalec, vyrábaný vo vtedajšej ČSR. Mal tuhé nápravy, bubnové brzdy a vpredu uloženú 40 litrovú palivovú nádrž. Maximálna rýchlosť narástla na 80 km/h, spotreba paliva stúpla na 11 l/100 km. Rázvor bol predĺžený na 2 900 mm a pribudla nová, štvordverová karoséria phaeton s dĺžkou 4 100 mm, šírkou 1 530 mm a hmotnosťou 1 150 kg. V úprave sedan so šiestimi oknami bol automobil vysoký 1 700 mm a vážil 1 250 kg. Predajná cena vozidla bola 64 000 Kč. V rokoch 1927 až 1929 bolo vyrobených 2 500 kusov. V roku 1929 bola predstavená vylepšená verzia s šesťvalcovým motorom s objemom {{cm3|1795}} a výkonom 25 kW/36 HP, v roku 1932 narástol výkon na 28 kW/38 HP a maximálna rýchlosť na 90 km/h, pri spotrebe paliva 14 l/100km.{{Sfn|Šuman-Hreblay|2020|s=36}} Medzi rokmi 1924 a 1940 automobilka Praga vyrábala tiež ľahké nákladné vozidlá, konštrukčne vychádzajúce z osobného modelu Praga ''Alfa'' s názvom [[Praga AN]] (''Alfa Nákladná'').<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Československý nákladní automobil Praga AN | url = https://www.vhu.cz/exhibit/ceskoslovensky-nakladni-automobil-praga-an/ | dátum vydania = 2016-11-05 | dátum prístupu = 2025-01-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * KING, Arthur E.; KRALIK, Jan (1962). ''Praga: The Hundred Year Saga''. Automobile Quarterly. 65: s 49–65. * Příhoda, Emil: ''Praga – Devadesát let výroby automobilů''. Vlastným nákladom, Praha 1998, ISBN 80-902542-1-7. * SEDGWICK, Michael. Passenger cars 1924-1942. New York: Macmillan, 1976. ISBN 978-0-02-609000-1. * Šuman-Hreblay, Marián: ''Encyklopedie nákladních automobilů''. Computer Press, Brno 2008, ISBN 978-80-251-1718-7. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga Alfa|25765100}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] 5miak7adzpdzz2dix85j9lbrojn7jc1 14 750940 8227165 2026-06-01T19:06:44Z DurMar12 181423 Nová kategória 8227165 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Tenis na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách podľa roka|1988]] [[Kategória:Olympionici na Letných olympijských hrách 1988]] 46tckaehl3yx27luqvsup30r5yflnb4 14 750941 8227166 2026-06-01T19:07:56Z DurMar12 181423 Nová kategória 8227166 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Tenis na Letných olympijských hrách|1988]] [[Kategória:Športy na Letných olympijských hrách 1988]] [[Kategória:Tenis v 1988|Olympiáda]] q7b0wsto2w6n5s7zyhtdgk1k0581ws0 3 750942 8227173 2026-06-01T19:25:55Z DurMar12 181423 Upozornenie 8227173 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:25, 1. jún 2026 (UTC) gsc9eow4cwc11mnhlfxuu4gslxu2g0l 0 750943 8227184 2026-06-01T20:01:40Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8227184 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Poštový palác | native_name = Пощенска палата | other_name = Centrálna pošta | category = budova pošty | image = CentralPostOffice-Pernik-BG03.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =36| lat_s =24 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =52 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = Konstantin Bogoev | style = | material = | established = [[1953]] | date = [[1947]]{{--}}[[1953]] | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Central post office, Pernik | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Poštový palác''' ({{vjz|bul|Пощенска палата|''Poštenska palata''}}),<ref name="pernik.noit.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК ПРЕЗ ГОДИНИТЕ | url = https://pernik.noit.eu/dates.php | vydavateľ = pernik.noit.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernikinfo.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Василка Паунова | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК - СЕЛИЩЕ С ХИЛЯДОЛЕТНА ИСТОРИЯ | url = https://www.pernikinfo.com/history.php | vydavateľ = pernikinfo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 143}}</ref><ref name="dariknews.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ели Ташева | odkaz na autora = | titul = Пожар лумна в пощенската палата на площада в Перник | url = https://dariknews.bg/novini/bylgariia/pozhar-lumna-v-poshtenskata-palata-na-ploshtada-v-pernik-2051283 | vydavateľ = dariknews.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Centrálna pošta''' ({{vjz|bul|Централна поща|''Centralna pošta''}})<ref name="mirogled.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Цял етаж от Централната поща в центъра на Перник лумна в пламъци | url = https://mirogled.com/news-view/tsial-ietazh-ot-tsientralnata-poshcha-v-tsientra-na-piernik-lumna-v-plamtsi-snimki | vydavateľ = mirogled.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dariknews.bg" /> je budova pošty, ktorá sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/><ref name="mirogled.com" /> == Lokalita == Poštový palác sa nachádza v centrálnej časti mesta Pernik na námestí „Krakra“ ({{vjz|bul|площад „Кракра“}}, doslova ''námestie Krakru'')<ref name="Pernicanin"/> č.1.<ref name="bulgariaplaces.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Български Пощи Перник Ц Кракра 1 | url = https://bulgariaplaces.com/%d0%bc%d1%8f%d1%81%d1%82%d0%be/%d0%b1%d1%8a%d0%bb%d0%b3%d0%b0%d1%80%d1%81%d0%ba%d0%b8-%d0%bf%d0%be%d1%89%d0%b8-%d0%bf%d0%b5%d1%80%d0%bd%d0%b8%d0%ba-%d1%86-%d0%ba%d1%80%d0%b0%d0%ba%d1%80%d0%b0-1/ | vydavateľ = bulgariaplaces.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Výstavba budovy sa začala v roku [[1947]], keď radnica mesta Pernik na čele so starostom Jordanom Peševom vyvlastnila a zoštátnila pozemky okolo rieky [[Struma (rieka)|Struma]].<ref name="pernik.noit.eu" /> [[Súbor:CentralPostOffice-Pernik-BG01.jpg|Pohľad na centrálnu fasádu budovy|náhľad|vľavo]] V roku [[1953]] boly výstavba ukončená a v tom istom roku bola pošta aj oficiálne otvorená.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/> [[29. september|29. septembra]] [[2017]] bolo jedno z poschodí budovy poškodené požiarom. V dôsledku požiaru bola zničená technika zabezpečujúca telefónnu a internetovú sieť,<ref name="dariknews.bg" /><ref name="mirogled.com" /> čo znamenalo dočasný výpadok týchto služieb pre veľkú časť mesta.<ref name="mirogled.com" /> == Charakteristika == Budova bola postavená podľa projektu [[architekt]]a Konstantina Bogoeva.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="Pernicanin"/> Budova bola postavená v súlade s vtedajším chápaním architektúry s určitou uniformitou [[Fasáda|fasády]]. Budova centrálnej pošty bola prvou zo série budov na východnej strane námestia Krakra pozdĺž bývalej ulice „Again“.<ref name="Pernicanin"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Central post office, Pernik}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Architektúra z 1953]] [[Kategória:Budovy pošty]] o0xn523061fqa9hfwjhks5q1t1lmcrk 8227186 8227184 2026-06-01T20:10:16Z Scholastikos 174170 8227186 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Poštový palác | native_name = Пощенска палата | other_name = Centrálna pošta | category = budova pošty | image = CentralPostOffice-Pernik-BG03.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =36| lat_s =24 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =52 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = | width = | height = | number = | area = | author = Konstantin Bogoev | style = | material = | established = [[1953]] | date = [[1947]]{{--}}[[1953]] | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Central post office, Pernik | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Poštový palác''' ({{vjz|bul|Пощенска палата|''Poštenska palata''}}),<ref name="pernik.noit.eu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК ПРЕЗ ГОДИНИТЕ | url = https://pernik.noit.eu/dates.php | vydavateľ = pernik.noit.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="pernikinfo.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Василка Паунова | odkaz na autora = | titul = ПЕРНИК - СЕЛИЩЕ С ХИЛЯДОЛЕТНА ИСТОРИЯ | url = https://www.pernikinfo.com/history.php | vydavateľ = pernikinfo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Pernicanin">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 143}}</ref><ref name="dariknews.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ели Ташева | odkaz na autora = | titul = Пожар лумна в пощенската палата на площада в Перник | url = https://dariknews.bg/novini/bylgariia/pozhar-lumna-v-poshtenskata-palata-na-ploshtada-v-pernik-2051283 | vydavateľ = dariknews.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Centrálna pošta''' ({{vjz|bul|Централна поща|''Centralna pošta''}})<ref name="mirogled.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Цял етаж от Централната поща в центъра на Перник лумна в пламъци | url = https://mirogled.com/news-view/tsial-ietazh-ot-tsientralnata-poshcha-v-tsientra-na-piernik-lumna-v-plamtsi-snimki | vydavateľ = mirogled.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="dariknews.bg" /> je budova [[Pošta|pošty]], ktorá sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/><ref name="mirogled.com" /> == Lokalita == Poštový palác sa nachádza v centrálnej časti mesta Pernik na námestí „Krakra“ ({{vjz|bul|площад „Кракра“}}, doslova ''námestie Krakru'')<ref name="Pernicanin"/> č.1.<ref name="bulgariaplaces.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Български Пощи Перник Ц Кракра 1 | url = https://bulgariaplaces.com/%d0%bc%d1%8f%d1%81%d1%82%d0%be/%d0%b1%d1%8a%d0%bb%d0%b3%d0%b0%d1%80%d1%81%d0%ba%d0%b8-%d0%bf%d0%be%d1%89%d0%b8-%d0%bf%d0%b5%d1%80%d0%bd%d0%b8%d0%ba-%d1%86-%d0%ba%d1%80%d0%b0%d0%ba%d1%80%d0%b0-1/ | vydavateľ = bulgariaplaces.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Výstavba budovy sa začala v roku [[1947]], keď radnica mesta Pernik na čele so starostom Jordanom Peševom vyvlastnila a zoštátnila pozemky okolo rieky [[Struma (rieka)|Struma]].<ref name="pernik.noit.eu" /> [[Súbor:CentralPostOffice-Pernik-BG01.jpg|Pohľad na centrálnu fasádu budovy|náhľad|vľavo]] V roku [[1953]] bola výstavba ukončená a v tom istom roku bola pošta aj oficiálne otvorená.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="pernikinfo.com" /><ref name="Pernicanin"/> [[29. september|29. septembra]] [[2017]] bolo jedno z poschodí budovy poškodené požiarom. V dôsledku požiaru bola zničená technika zabezpečujúca telefónnu a internetovú sieť,<ref name="dariknews.bg" /><ref name="mirogled.com" /> čo znamenalo dočasný výpadok týchto služieb pre veľkú časť mesta.<ref name="mirogled.com" /> == Charakteristika == Budova bola postavená podľa projektu [[architekt]]a Konstantina Bogoeva.<ref name="pernik.noit.eu" /><ref name="Pernicanin"/> Budova bola postavená v súlade s vtedajším chápaním architektúry s určitou uniformitou [[Fasáda|fasády]]. Budova centrálnej pošty bola prvou zo série budov na východnej strane námestia Krakra pozdĺž bývalej ulice „Again“.<ref name="Pernicanin"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Central post office, Pernik}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Architektúra z 1953]] [[Kategória:Budovy pošty]] euiyfdwyl8c7yr9lkgz6n6n90169ola 0 750944 8227207 2026-06-01T20:55:33Z Jetam2 30982 nový, 1574 8227207 wikitext text/x-wiki '''[[Česko]]''' v súčasnosti neumožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]], == Situácia od roku 2025 == Od 1.januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-registrovaneho-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partneri majú v partnerstve rovnaké práva. Môžu sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevzniká spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] 0410ia6ysswnxiiwnb5dkv8mqhltj01 8227213 8227207 2026-06-01T20:59:23Z Jetam2 30982 ešte dopracujem 8227213 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''[[Česko]]''' umožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]], == Situácia od roku 2025 == Od 1.januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-registrovaneho-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partneri majú v partnerstve rovnaké práva. Môžu sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevzniká spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] r51ywyfj0j5oten18iwfaazrcm7on7g 8227221 8227213 2026-06-01T21:15:45Z Jetam2 30982 rozšírka 8227221 wikitext text/x-wiki '''[[Česko]]''' umožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]], == Situácia od roku 2025 == Od 1. januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-rp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo je možné len pre páry rôzneho pohlavia.<ref name="jsmefer-faq">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerství pro stejnopohlavní páry: otázky a odpovědi | url = https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato | vydavateľ = jsmefer.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Pár sa označuje ako snúbenci, partnerstvo je potvrdené oddacím listom a zapisuje sa do Knihy manželstiev.<ref name="seznam-zahr"/><ref name="jsmefer-faq"/> Manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí je v Česku uznávané ako partnerstvo. Registrácia prebieha na Zvláštnej matrike v Brne.<ref name="seznam-zahr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Najvrtová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-nadeje-pro-stejnopohlavni-pary-manzelstvi-uzavrene-v-cizine-ma-uznat-i-cesko-292742 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Cudzí štátny príslušník partnerstvom automaticky nezískava [[štátne občianstvo]] ani [[trvalý pobyt]].<ref name="jsmefer-faq"/> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> Páry, ktoré skôr uzavreli registrované partnerstvo musia do partnerstva vstúpiť nanovo, nie automaticky predlžené. Registrované partnerstvo nie je nutné rušiť.<ref name="jsmefer-faq"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Dovtedy uzavreté registrované partnerstvá stále platia.<ref name="seznam-zahr"/> Partneri majú v partnerstve rovnaké práva. Môžu sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevzniká spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] b2ck2ha6ch5uvgfsx71lip4mazcbu30 8227224 8227221 2026-06-01T21:21:04Z Jetam2 30982 rozšírka 8227224 wikitext text/x-wiki '''[[Česko]]''' umožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]]. Prvé forma tohto inštitútu platí od roku 2006, druhá forma platí od roku 2025. == Situácia od roku 2025 == Od 1. januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-rp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo je možné len pre páry rôzneho pohlavia, po novom je považované za rodinný stav a zapisuje sa aj do [[občiansky preukaz|občianskeho preukazu]].<ref name="jsmefer-faq">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerství pro stejnopohlavní páry: otázky a odpovědi | url = https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato | vydavateľ = jsmefer.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Pár sa označuje ako snúbenci, partnerstvo je potvrdené oddacím listom a zapisuje sa do Knihy manželstiev.<ref name="seznam-zahr"/><ref name="jsmefer-faq"/> Manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí je v Česku uznávané ako partnerstvo. Registrácia prebieha na Zvláštnej matrike v Brne.<ref name="seznam-zahr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Najvrtová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-nadeje-pro-stejnopohlavni-pary-manzelstvi-uzavrene-v-cizine-ma-uznat-i-cesko-292742 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Cudzí štátny príslušník partnerstvom automaticky nezískava [[štátne občianstvo]] ani [[trvalý pobyt]].<ref name="jsmefer-faq"/> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> Páry, ktoré skôr uzavreli registrované partnerstvo musia do partnerstva vstúpiť nanovo, nie automaticky predlžené. Registrované partnerstvo nie je nutné rušiť.<ref name="jsmefer-faq"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Dovtedy uzavreté registrované partnerstvá stále platia.<ref name="seznam-zahr"/> Partneri majú v partnerstve rovnaké práva. Môžu sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevzniká spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] irwtysbva1thk4ohudn6lforccr710x 8227268 8227224 2026-06-02T06:19:30Z Jetam2 30982 drobne formulácia a ref 8227268 wikitext text/x-wiki '''[[Česko]]''' umožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]]. Prvé forma tohto inštitútu platí od roku 2006, druhá forma platí od roku 2025. == Situácia od roku 2025 == Od 1. januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-rp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo je možné len pre páry rôzneho pohlavia, po novom je považované za rodinný stav a zapisuje sa aj do [[občiansky preukaz|občianskeho preukazu]].<ref name="jsmefer-faq">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerství pro stejnopohlavní páry: otázky a odpovědi | url = https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato | vydavateľ = jsmefer.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="jsmefer-faq"/> Pár sa označuje ako snúbenci, partnerstvo je potvrdené oddacím listom a zapisuje sa do Knihy manželstiev.<ref name="seznam-zahr"/><ref name="jsmefer-faq"/> Manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí je v Česku uznávané ako partnerstvo. Registrácia prebieha na Zvláštnej matrike v Brne.<ref name="seznam-zahr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Najvrtová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-nadeje-pro-stejnopohlavni-pary-manzelstvi-uzavrene-v-cizine-ma-uznat-i-cesko-292742 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Cudzí štátny príslušník partnerstvom automaticky nezískava [[štátne občianstvo]] ani [[trvalý pobyt]].<ref name="jsmefer-faq"/> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> Páry, ktoré skôr uzavreli registrované partnerstvo musia do partnerstva vstúpiť nanovo, nie automaticky predlžené. Registrované partnerstvo nie je nutné rušiť.<ref name="jsmefer-faq"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Dovtedy uzavreté registrované partnerstvá stále platia.<ref name="seznam-zahr"/> Partneri majú v partnerstve rovnaké práva. Môžu sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevzniká spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] of2li8nmd9ied4usizniqmzyhwlv1jo 8227272 8227268 2026-06-02T06:27:58Z Jetam2 30982 upresnenia 8227272 wikitext text/x-wiki '''[[Česko]]''' umožňuje '''[[registrované partnerstvo|partnerstvo]]''' pre osoby rovnakého [[pohlavie (biológia)|pohlavia]]. Prvé forma tohto inštitútu platí od roku 2006, druhá forma platí od roku 2025. == Situácia od roku 2025 == Od 1. januára 2025 je možné uzavrieť partnerstvo podľa Občianskeho zákonníka.<ref name="gov-vznik-rp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznik registrovaného partnerství | url = https://portal.gov.cz/informace/vznik-registrovaneho-partnerstvi-INF-83 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Partnerstvo je možné len pre páry rôzneho pohlavia, po novom je považované za rodinný stav a zapisuje sa aj do [[občiansky preukaz|občianskeho preukazu]].<ref name="jsmefer-faq">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerství pro stejnopohlavní páry: otázky a odpovědi | url = https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato | vydavateľ = jsmefer.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Nová úprava umožňuje spoločný majetok, vzniká nárok na vdovský či vdovecký dôchodok.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Je možné získať spoločné priezvisko partnerov. Partnerstvo sa dá uzavrieť tam kde aj svadby.<ref name="ct-mohou">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČT24 | odkaz na autora = | titul = Stejnopohlavní páry mohou nově mít společné jmění i příjmení | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/stejnopohlavni-pary-mohou-nove-mit-spolecne-jmeni-i-prijmeni-356736 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="jsmefer-faq"/> Vybavujú ho všetky matriky.<ref name="jsmefer-faq"/> Pár sa označuje ako snúbenci, partnerstvo je potvrdené oddacím listom a zapisuje sa do Knihy manželstiev.<ref name="seznam-zahr"/><ref name="jsmefer-faq"/> Manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí je v Česku uznávané ako partnerstvo. Registrácia prebieha na Zvláštnej matrike v Brne.<ref name="seznam-zahr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Najvrtová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-nadeje-pro-stejnopohlavni-pary-manzelstvi-uzavrene-v-cizine-ma-uznat-i-cesko-292742 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Cudzí štátny príslušník partnerstvom automaticky nezískava [[štátne občianstvo]] ani [[trvalý pobyt]].<ref name="jsmefer-faq"/> Partnerstvo v prvých 3 mesiacoch uzavrelo 4-krát viac rovnakopohlavných párov ako predošlú formu registrovaného partnerstva (473 vs 125 párov). Zo 473 párov bolo 195 v predošlej forme, registrovanom partnerstve.<ref name="ct-nova-forma"/> Páry, ktoré skôr uzavreli registrované partnerstvo musia do partnerstva vstúpiť nanovo, nie automaticky predlžené. Registrované partnerstvo nie je nutné rušiť.<ref name="jsmefer-faq"/> == V rokoch 2006 až 2024 == Registrované partnerstvo bolo možné uzatvárať od 1. júla 2006 do náhrady partnerstvom v roku 2025.<ref name="ct-nova-forma">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrášek | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = O novou formu partnerství je větší zájem než o registrované | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/o-novou-formu-partnerstvi-je-vetsi-zajem-nez-o-registrovane-360411 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Dovtedy uzavreté registrované partnerstvá stále platia.<ref name="seznam-zahr"/> Partneri mali v partnerstve rovnaké práva. Mohli sa vzájomne zastupovať v bežných záležitostiach, ale nevznikal spoločný majetok. Vyživovaciu povinnosť majú voči sebe. Ak dieťa jedného z partnerov žije v spoločnej domácnosti, druhý partner má právo a povinnosť sa podieľať na výchove tohto dieťaťa.<ref name="gov-prava-a-povinnosti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práva a povinnosti registrovaných partnerů | url = https://portal.gov.cz/informace/prava-a-povinnosti-registrovanych-partneru-INF-85 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvá uzavreté mimo Česka evidovala Zvláštna matrika v Brne. Partneri môžu požiadať o zmenu priezviska, automaticky zmena nenastáva.<ref name="gov-zapis-uzavreni-partnerstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zápis uzavření partnerství | url = https://mzv.gov.cz/munich/cz/konzularni_informace_pro_obcany_cr_pasy/matricni_doklady/zapis_registr_part.html | vydavateľ = Genrální konzulát České republiky v Mnichově | miesto = | dátum vydania = 2014-09-28 | dátum aktualizácie = 2025-12-10| dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Od 1. júla 2006 do 30. júna 2024 bolo uzavretých 5167 registrovaných partnerstiev, z toho 1340 bolo ukončených.<ref name="ct-mohou"/> V rokoch 2016 až 2024 ročne do registrovaného partnerstva vstupovalo 300 až 400 párov.<ref name="denik-manzelstvi"/> == Názory verejnosti == V roku 2025 64% ľudí z prieskumu Centra pro výzkum veřejného mínění uviedlo, že podporujú manželstvo pre rovnakopohlavné páry.<ref name="denik-manzelstvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burianová | meno = Lucie | autor = | odkaz na autora = | titul = Manželství v Česku upadá, ukazují podrobná data. Přibývá partnerství a rozvodů | url = https://www.denik.cz/cesi-v-cislech/manzelstvi-v-cesku-upada-snatku-je-mene-partnerstvi-a-rozvodu-vice.html | vydavateľ = denik.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref><ref name="cas-prieskum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tisková zpráva: Postoje veřejnosti k právům homosexuálů – květen/červen 2025| url = https://cvvm.soc.cas.cz/images/articles/files/6157/ov250818.pdf | vydavateľ = cvvm.soc.cas.cz | miesto = | dátum vydania = 2025-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> Registrované partnerstvo podporovalo 85% opýtaných.<ref name="cas-prieskum"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:LGBT v Česku]] [[Kategória:Registrované partnerstvo|Česko]] t75twq0cxzer9621lm4t90xzo1msjpn 0 750945 8227208 2026-06-01T20:56:00Z Martingazak 234259 Zalozenie 8227208 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“''<ref name="judikat"/> == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov, opisuje ich konanie prinášajúce utrpenie civilnému obyvateľstvu a za tragédie vo vypálenej [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] a v [[Vypálenie Prlova|Prlove]] činí zodpovedných iné osoby ako tvrdili oficiálne zdroje.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skupiny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]]), ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové války}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udeľovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} gyhqml3gihdntjlz6unr17i1qm8r7zt 8227254 8227208 2026-06-02T04:21:36Z Martingazak 234259 /* Životopis */ Uprava 8227254 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = JUDr. Jaroslav Pospíšil | Rodné meno = | Popis osoby = právnik a autor literatúry faktu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[15. máj]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Cena Egona Erwina Kischa (1997, 2004, 2009) | Alma mater = | Profesia = právnik a spisovateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Jaroslav Pospíšil''' (* [[15. máj]] [[1941]] [[Jankovice (okres Kroměříž)|Jankovice]]<ref name="Sramkova">{{Citácia knihy|titul=Spisovatel hostýnského kraje – Jaroslav Pospíšil. Bakalářská práce.|priezvisko=Šrámková|meno=Karin|vydavateľ=Univerzita Palackého v Olomouci. Pedagogická fakulta.|miesto=Olomouc|rok=2018|url=https://theses.cz/id/2ur07a/Bakalsk_prce_Karin_rmkov_2018.pdf?info=1;isshlret=ilustracemi%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3DIlustrace%20d%C4%9Btsk%C3%BDch%20knih%26start%3D63}}</ref>) je český právnik a spisovateľ, rodák z Jankovíc pri Holešove, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená [[Cena Egona Erwina Kischa]], ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy ''„Hyeny v akcii“'', že Slabík bol agent provokatér [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku [[2007]] bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v [[Olomouc|Olomouci]], pretože podľa súdu ''„pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“''<ref name="judikat"/> == Životopis == Jaroslav Pospíšil od 5 rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov. Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v [[Kroměříž|Kroměříži]] sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.<ref name="Hanak">{{Citácia knihy|titul=Před půlnocí [televizní pořad].|priezvisko=Hanák|meno=Jan|vydavateľ=ČT|rok=2011|kapitola=Jaroslav Pospíšil, právník a spisovatel, ČT24 9.7.2011 8:05|url=http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095690193-pred-pulnoci/311281381940053/}}</ref> V knihe ''„Hyeny“'' sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí [[Zlín|Zlína]], pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov, opisuje ich konanie prinášajúce utrpenie civilnému obyvateľstvu a za tragédiu vo vypálenej [[Vypálenie Ploštiny|Ploštine]] činí zodpovedné iné osoby ako tvrdili oficiálne zdroje.<ref name="Hyeny">{{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}</ref> V nadväzujúcej knihe ''„Hyeny v akci“'' opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skupiny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra.<ref name="Hyenyvakci">{{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}</ref> Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny [[1997]], Hyeny v akci [[2003]]), ale zároveň bol žalovaný pozostalými. Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349)<ref name="judikat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 30 Cdo 2848/2008, Usnesení NS ze dne 27.10.2010 | url = https://www.zakonyprolidi.cz/judikat/nscr/30-cdo-2848-2008 | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> konštatoval, že Jaroslav Pospíšil ''„mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne za vojnou po vojne skupín Svetlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Svetlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].“'' Pozostalí po partizánovi Oldřichu Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti [[Jan Masaryk|Jána Masaryka]]. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier. == Dielo == * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Radista skupiny Clay Eva vzpomíná|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1990|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nesmiřitelní: Hory Hostýnské|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1992|isbn=80-86093-04-2}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn a jeho kraj v pověstech|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1993|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Svatý Hostýn v historii a povídkách|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Nešli stejnou cestou: osudy parašutistů a konfidentů gestapa|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Šikola|meno2=Čestmír|vydavateľ=|rok=1994|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1996|isbn=80-902179-6-6}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1938]]{{--}}[[1948]]; vydané 5×, naposledy v roku [[2002]], cena Egona Erwina Kischa [[1997]] * {{Citácia knihy|titul=Tichá noc|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Rychlík|meno2=A. J.|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=8086093107}} * {{Citácia knihy|titul=Toulky dávnou minulostí podhostýnského kraje|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Fišer|meno2=Zdeněk|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=1997|isbn=80-86093-11-5}} * {{Citácia knihy|titul=Sluha dvou pánů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Prusinovice v minulosti a současnosti|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Podhostýnské vzpomínání|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|priezvisko3=Karafiát|meno3=Václav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Žeranovice|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=|rok=1999|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Soumrak demokracie: Reicinovo obranné zpravodajství na cestě KSČ k moci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Hanzlík|meno2=František|vydavateľ=|rok=2000|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Hyeny v akci|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Lípa (CZ)|rok=2003|isbn=8086093689}}. Kniha zachytáva najmä obdobie [[1948]]{{--}}[[1953]], cena Egona Erwina Kischa [[2003]] * {{Citácia knihy|titul=Z pamětí Inocence Krutila – podhostýnského rodáka|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Motal|meno2=Jaroslav|vydavateľ=|rok=2003|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul= Tomáš Baťa: Doba a společnost – Sborník příspěvků ze stejnojmenné zlínské konference pořádané ve dnech 30. listopadu – 1. prosince 2006|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|vydavateľ=Nadace Tomáše Bati|rok=2006|kapitola=Paní Marie Baťová a její osudy za druhé světové války}} * {{Citácia knihy|titul=Alexej Čepička: šedá eminence rudého režimu|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pernes|meno2=Jiří|priezvisko3=Antonín|meno3=Lukáš|vydavateľ=Brána|rok=2009|isbn=978-80-7243-382-7}}, cena Egona Erwina Kischa [[2009]] * {{Citácia knihy|titul=Jankovice: historie a současnost obce|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Světla a stíny v životě Baťova ředitele Ing. Františka Maloty|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Březina|meno=Vladimír|vydavateľ=|rok=2011|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Rub a líc baťovských sporů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno=Hana|vydavateľ=|rok=2012|isbn=}} * {{Citácia knihy|titul=Herr Direktor a ti druzí: Albrecht Miesbach, protektorátní ředitel Baťových závodů|priezvisko=Pospíšil|meno=Jaroslav|priezvisko2=Pospíšilová|meno2=Hana|priezvisko3=Valášek|meno3=Hubert|vydavateľ=Kniha Zlín|rok=2015|isbn=978-80-7473-269-0}}, hlavná cena Egona Erwina Kischa [[2016]], cena Jaroslava Golla udeľovaná mestom [[Chlumec nad Cidlinou]], Klubom autorov literatúry faktu a [[Karlova univerzita|Univerzitou Karlovou]], Fakultou sociálnych vied ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Jaroslav Pospíšil (spisovatel)|24934342}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšil, Jaroslav}} 43cgognmu9jy4b5rrfoxm8rq3mvtafr 0 750946 8227217 2026-06-01T21:09:37Z ~2026-32672-01 296658 Vytvorená stránka „'''Tween''' môže byť: * [[angličtina|anglický]] výraz pre dieťa v [[predpuberta|predpubertálnom]] veku, medzi stredným detstvom a ranou [[adolescencia|adolescenciou]], vzťahuje sa najmä na deti vo veku 9 až 12 rokov * stvorenie zo série Dungeon & Dragons, pozri [[Tween (Dungeons & Dragons)]] * animačná technika, ktorá vytvára dojem pohybu, pozri [[tweening]] * obchodná značka zameraná na predpubertálny trh, ktorú vlastní Ascena Retail Group,…“ 8227217 wikitext text/x-wiki '''Tween''' môže byť: * [[angličtina|anglický]] výraz pre dieťa v [[predpuberta|predpubertálnom]] veku, medzi stredným detstvom a ranou [[adolescencia|adolescenciou]], vzťahuje sa najmä na deti vo veku 9 až 12 rokov * stvorenie zo série Dungeon & Dragons, pozri [[Tween (Dungeons & Dragons)]] * animačná technika, ktorá vytvára dojem pohybu, pozri [[tweening]] * obchodná značka zameraná na predpubertálny trh, ktorú vlastní Ascena Retail Group, pozri [[Tween Brands]] * album skupiny Wye Oak, pozri [[Tween (album)]] * obchodný názov niekoľkých laboratórnych detergentov: **[[Tween 20]] **[[Tween 40]] **[[Tween 60]] **[[Tween 80]] {{Rozlišovacia stránka}} o4qr26zd83rh02whcrhaz3ns723esw2 0 750947 8227256 2026-06-02T05:44:19Z Vasiľ 2806 o postave ľudovej kultúry 8227256 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rusnák-Bronda | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský rozprávkár a lesný robotník | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[18. máj]] [[1865]] | Miesto narodenia = [[Heľpa]] | Dátum úmrtia = {{duv|1945|3|15|1865|5|18}} | Miesto úmrtia = Heľpa | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[tesárstvo|tesár]], lesný robotník, zlievarenský robotník | Známy vďaka = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Ján, Anna, rod. Fortúnová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Kristína, rod. Simanová; Mária, rod. Babeľová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jozef Rusnák-Bronda''' (* [[18. máj]] [[1865]], [[Heľpa]]{{--}}† [[15. marec]] [[1945]], tamže) bol slovenský rozprávkár a lesný robotník.<ref name="BLS"/> == Životopis == Narodil sa v Heľpe, v rodine [[roľníctvo|roľníka]]. Mal 10 [[súrodenec|súrodencov]], veľmi skoro [[sirota (dieťa)|osirotel]], vychovávali ho staršie sestry.<ref name="Horehronie"/>{{rp|15}} Navštevoval [[ľudová škola|ľudovú školu]], neskôr sa vyučil za [[tesárstvo|tesára]]. Pracoval v [[Levoča|Levoči]] a [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]], v rokoch 1895{{--}}1900 ako [[robotník]] v [[Zlievarenstvo|zlievárni]] v [[Spojené štáty|USA]]. Po roku 1900 [[drevorubačstvo|drevorubač]] na [[Liptov (región)|Liptove]], lesoch pri [[Čierny Váh (rieka)|Čiernom Váhu]], potom strážca drevoskladu v Heľpe.<ref name="BLS"/> Práci v lesoch sa venoval asi do 60. roku života, do 75. strážil. V roku 1891 (pri [[požiar]]i) a o nejaký čas neskôr utrpel dve zranenia, ktoré ho limitovali pri práci: „Následky obidvoch Brondových zranení sa prejavili aj viditeľne: poškodenie kolena pri rúbaní horiacich brvien a potom zlomenina nohy, obe liečené len domácim spôsobom, mu zdeformovali nohu, čomu postupne, ale najmä v starobe, sťažovalo chôdzu a deformovalo aj držanie tela“.<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Od 75. roku života žil u svojho [[syn]]a a [[nevesta|nevesty]] až do smrti [[15. marec|15. marca]] [[1945]]. === V spomienkách súčasníkov === Nevesta (manželka syna, u ktorého dožil; vyrozprávané august 1942 a 1947): ''„Sirota buľi, dve sestri mali a brata. Otec im umreli, keď mali tri roky, vari dvanas, keď mať. Opatriľi ich staršie sestri. Ale len čo povyrostľi, hneď za sluhu, po službach choďiľi. U Latinaka služiľi, u gazdu, tu v Heľpe. Potom sa oženiľi, maľi dvacaťdva rokov. Siman Kristina z Heľpy bola im žena. Jedenas deťi maľi, ale ostau ľen sin a céra, to ftedi každomu ďeťi mreľi. U Švagra Simana sa využili za crmomana a chodiľi zo švagrom po Telgarte, Pohorelej, Zavadke, Šumiacom. A zas horeu Šumiac, boľi pri ohňi, ratovaľi, rubali bruna, zaťali si sporom do nohi, ta im jablučko viťeklo. Ta už veru za crmomana ňeboli suci. Keď ňebulo prace, šli do hor. Aj v Amerike buľi. Ta tu z Heľpy veľa narodu, chlapou pošlo do Ameriky. Oni buľi piať roki v zľevarni, vo fabrike robili. Keď prišľi nazat, zeme pokupiľi, štiri itra pole, to aj lúki a oráčini. Z vímieňau si, bo šitko pozastavovanuo, sistri ich navnivoč obrátiľi. Za robotou chodili najviac poza hole, do do Hlubokoho, za Krivoľu, od Racova. V Hlubokom buľi raz aj za faktora. Keď ňetreba tu praci, ziaľi sekeri, pilu a pešo poza hole až do Poľska. Na starosť ich ziaľi chlapi za kaimľa, čo variu a okolo koľibi im robiu. To ľen zato, že bi im rozkladau, oňi to raďi. Keď už boľi stari, ta tu v ďeďine choďili, magacin vartuvaľi. A keď ochoreľi, poldruha roka sme ich nosiľi, tag jag holuba prekladali, v plachtach. Dobri buľi, nemožem povedať, aj svet, ľuďe ta choďili za ňima, ssem do nas, keď buľi priatki, oňi znaľi rozkladať pre každoho, mladuo, stari, ta každo ľen tak sluchalo…“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Ďuro Tkáčik (roč. 1874, gazda a furman, vyrozprávané v roku 1947): ''„Brondova rodina pochodila zo Šumiaceho, Rusnasi tam, aj vieru maju rusnacku. Vo šľuogu ho škokovalo drevo, zlamalo mu nohu, ta veru mu bulo s robotou koňec, to len na vartu choďiu a f koľibe hotuvau. Bronda buu zli, keď mau paľenki, nešanuvau ňikoho. Ej buu on za mlaďi fijalka! Švagra zabiu kijaňiciou po hruďi, čo buu hnet mŕtvi, aľe sa prebrau. Faktor ho poštrafau na piať litrou paľenki, čo švagra kijaňicou udreu. Vipiľi chlapi paľenku, taza chodzjaku vec sa bili ftedi. Mlači chlop ňesmeu povec staršomu ňič. Teras starši musi pred mlačima čušať. A rozkladať znau, ta f tom buu prvejši. Chlapi ho už potom braľi zo sebou, čo im ľen kolo koľibi porobiu, navariu, ľen že bi rozkladau. Večer, keď buu zli čas, ňedalo sa isť do hori, aj keď urlab roboľi, tak piľi a on rozkladau. Ta i ja čo znam, som sa u ňeho podučiu.“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} == Znaky príbehov a rozprávania Rusnáka-Brondu == Podľa výskumu [[Mária Kosová|Márie Kosovej]] sú v príbehoch Rusnáka-Brondu zastúpené (v tomto poradí podľa početnosti) čarovné, legendárne a ojedinele novelistické a humoristické [[rozprávka|rozprávky]]. Z [[povesť (literatúra)|povestí]] je najčastejšia démonologická povesť.<ref name="Horehronie"/>{{rp|24}} Rozprávky vychádzajú z drevorubačsko-sedliackeho prostredia [[Horehronie|Horehronia]], ktoré Rusnák-Bronda dôkladne poznal. Ich témy patria do medzinárodného korpusu ústnej prozaiky a predstavujú „lokálny variant slovenskej ústnej tradičnej prózy, výrazne aktualizovaný individuálnym pracovným a životným prostredím“. Sám nespomínal (napriek rokom stráveným mimo domovskej obce), že by niektorú z rozprávok mal z pracovných ciest. Podľa neho samotného najlepší rozprávači boli Vojtech Pacola-Šenc a Ďurďov-Pohorelec.<ref name="Horehronie"/>{{rp|20-21}} Rusnák-Bronda „patril k nadpriemerným rozprávačským typom obdobia, ktoré označujeme ako obdobie rozvinutej tradičnej kultúry“. Okrem svojej bežnej práce bol v okolí známy ako rozprávač („Vysoký stupeň rozprávačskej kultúry zmenil Brondov sociálny stav: malý drobný, po úraze chromý, nemohol sa silou ani zjavom rovnať mocným heľpianskym rubárom. Ale vstúpil do ich vedomia a do vedomia dediny svojím výnimočným umeleckým nadaním, ktoré určilo jeho miesto v komunite.“). V tomto ho formovali mladšie roky, počas ktorých pracoval ako dreborubač. Priamy vzor bol Pacola-Šenc, súčasník Ďurďov-Pohorelec (s ktorým v rozprávaní istým spôsobom súťažili).<ref name="Horehronie"/>{{rp|18-20}} Sám sa považoval za rozprávača drevorubačov. Neskôr, vo vyššom veku (prevažne počas [[zima|zimy]]), rozprával [[rodina|rodine]] (dospelí aj deti) a susedom, ktorí prichádzali na rozhovor či na spoločné práce. Rozprávanie malo zjav rozprúdenia rozhovoru (udalosti dňa, život príbuzenstva), ktoré prešlo k spomienkam na miestne udalosti (meteorologické javy, [[požiar]]e), príbehy z [[vojna|vojny]] či cesty za prácou. Z toho sa premostili spomienky na minulé generácie (a ich reálne či iracionálne zážitky). Ak nastavenie poslucháčov dospelo k tomu, že mali chuť vypočuť si rozprávku, vyzvali rozprávača aby rozprával. Ten sa najprv zdráhal, napokon však privolil a začal rozprávať príbeh. Poslucháči ho zvykli počúvať s rešpektom (drevorubači či dedinčania).<ref name="Horehronie"/>{{rp|22-23}} == Vydané v tlači == * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | priezvisko = Hronský | meno = J. C | odkaz na autora = Jozef Cíger-Hronský | ilustrátori = [[Jaroslav Vodrážka]] | editori = | titul = Brondove rozprávky : [rozprávky tejto knihy väčšinou podľa ľudového rozprávača Jozefa Rusnáka-Brondu] | miesto = V Bratislave | vydavateľ = Učiteľské nakladateľstvo slovenské, družstvo U nás | rok = 1932 | edícia = Knižnica Máj | zväzok edície = 1 | počet strán = 136 | strany = }} (a reedície) * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 36{{--}}76 }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = RUSNÁK-BRONDA, Jozef | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VIII R{{--}}Sn | typ zväzku = Zv. | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2024 | isbn = 978-80-8149-169-6 | počet strán = 743 | strany = 341 }}</ref> <ref name="Horehronie">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 13{{--}}35 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vodrážka | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Vodrážka | editori = Elena Chmelová | titul = Bolo{{--}}nebolo : maliarove spomienky | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] | rok = 1977 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 240 | strany = 176{{--}}178 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Fedorová | meno = Mária | titul = Brondove rozprávky majú 80 rokov | periodikum = Heľpianske zvesti | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Heľpa | dátum = | rok = 2012 | mesiac = máj | deň = | ročník = II | číslo = 2 | strany = 1 | url = https://www.helpa.sk/obec/helpianske-zvesti/ | dátum prístupu = 02.06.2026 | issn = 1339-1917 }} {{DEFAULTSORT:Rusnák-Bronda, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Heľpy]] na88oh2h16ifzxt48gj3av3ttq477nj 8227266 8227256 2026-06-02T06:02:58Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8227266 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rusnák-Bronda | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský rozprávkár a lesný robotník | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[18. máj]] [[1863]] | Miesto narodenia = [[Heľpa]] | Dátum úmrtia = {{duv|1945|3|15|1863|5|18}} | Miesto úmrtia = Heľpa | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[tesárstvo|tesár]], lesný robotník, zlievarenský robotník | Známy vďaka = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Ján, Anna, rod. Fortúnová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Kristína, rod. Simanová; Mária, rod. Babeľová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jozef Rusnák-Bronda''' (* [[18. máj]] [[1863]], [[Heľpa]]{{--}}† [[15. marec]] [[1945]], tamže) bol slovenský rozprávkár a lesný robotník.<ref name="BLS"/> == Životopis == Narodil sa v Heľpe, v rodine [[roľníctvo|roľníka]]. Mal 10 [[súrodenec|súrodencov]], veľmi skoro [[sirota (dieťa)|osirotel]], vychovávali ho staršie sestry.<ref name="Horehronie"/>{{rp|15}} Navštevoval [[ľudová škola|ľudovú školu]], neskôr sa vyučil za [[tesárstvo|tesára]]. Pracoval v [[Levoča|Levoči]] a [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]], v rokoch 1895{{--}}1900 ako [[robotník]] v [[Zlievarenstvo|zlievárni]] v [[Spojené štáty|USA]]. Po roku 1900 [[drevorubačstvo|drevorubač]] na [[Liptov (región)|Liptove]], lesoch pri [[Čierny Váh (rieka)|Čiernom Váhu]], potom strážca drevoskladu v Heľpe.<ref name="BLS"/> Práci v lesoch sa venoval asi do 60. roku života, do 75. strážil. V roku 1891 (pri [[požiar]]i) a o nejaký čas neskôr utrpel dve zranenia, ktoré ho limitovali pri práci: „Následky obidvoch Brondových zranení sa prejavili aj viditeľne: poškodenie kolena pri rúbaní horiacich brvien a potom zlomenina nohy, obe liečené len domácim spôsobom, mu zdeformovali nohu, čomu postupne, ale najmä v starobe, sťažovalo chôdzu a deformovalo aj držanie tela“.<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Od 75. roku života žil u svojho [[syn]]a a [[nevesta|nevesty]] až do smrti [[15. marec|15. marca]] [[1945]]. === V spomienkách súčasníkov === Nevesta (manželka syna, u ktorého dožil; vyrozprávané august 1942 a 1947): ''„Sirota buľi, dve sestri mali a brata. Otec im umreli, keď mali tri roky, vari dvanas, keď mať. Opatriľi ich staršie sestri. Ale len čo povyrostľi, hneď za sluhu, po službach choďiľi. U Latinaka služiľi, u gazdu, tu v Heľpe. Potom sa oženiľi, maľi dvacaťdva rokov. Siman Kristina z Heľpy bola im žena. Jedenas deťi maľi, ale ostau ľen sin a céra, to ftedi každomu ďeťi mreľi. U Švagra Simana sa využili za crmomana a chodiľi zo švagrom po Telgarte, Pohorelej, Zavadke, Šumiacom. A zas horeu Šumiac, boľi pri ohňi, ratovaľi, rubali bruna, zaťali si sporom do nohi, ta im jablučko viťeklo. Ta už veru za crmomana ňeboli suci. Keď ňebulo prace, šli do hor. Aj v Amerike buľi. Ta tu z Heľpy veľa narodu, chlapou pošlo do Ameriky. Oni buľi piať roki v zľevarni, vo fabrike robili. Keď prišľi nazat, zeme pokupiľi, štiri itra pole, to aj lúki a oráčini. Z vímieňau si, bo šitko pozastavovanuo, sistri ich navnivoč obrátiľi. Za robotou chodili najviac poza hole, do do Hlubokoho, za Krivoľu, od Racova. V Hlubokom buľi raz aj za faktora. Keď ňetreba tu praci, ziaľi sekeri, pilu a pešo poza hole až do Poľska. Na starosť ich ziaľi chlapi za kaimľa, čo variu a okolo koľibi im robiu. To ľen zato, že bi im rozkladau, oňi to raďi. Keď už boľi stari, ta tu v ďeďine choďili, magacin vartuvaľi. A keď ochoreľi, poldruha roka sme ich nosiľi, tag jag holuba prekladali, v plachtach. Dobri buľi, nemožem povedať, aj svet, ľuďe ta choďili za ňima, ssem do nas, keď buľi priatki, oňi znaľi rozkladať pre každoho, mladuo, stari, ta každo ľen tak sluchalo…“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Ďuro Tkáčik (roč. 1874, gazda a furman, vyrozprávané v roku 1947): ''„Brondova rodina pochodila zo Šumiaceho, Rusnasi tam, aj vieru maju rusnacku. Vo šľuogu ho škokovalo drevo, zlamalo mu nohu, ta veru mu bulo s robotou koňec, to len na vartu choďiu a f koľibe hotuvau. Bronda buu zli, keď mau paľenki, nešanuvau ňikoho. Ej buu on za mlaďi fijalka! Švagra zabiu kijaňiciou po hruďi, čo buu hnet mŕtvi, aľe sa prebrau. Faktor ho poštrafau na piať litrou paľenki, čo švagra kijaňicou udreu. Vipiľi chlapi paľenku, taza chodzjaku vec sa bili ftedi. Mlači chlop ňesmeu povec staršomu ňič. Teras starši musi pred mlačima čušať. A rozkladať znau, ta f tom buu prvejši. Chlapi ho už potom braľi zo sebou, čo im ľen kolo koľibi porobiu, navariu, ľen že bi rozkladau. Večer, keď buu zli čas, ňedalo sa isť do hori, aj keď urlab roboľi, tak piľi a on rozkladau. Ta i ja čo znam, som sa u ňeho podučiu.“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} == Znaky príbehov a rozprávania Rusnáka-Brondu == Podľa výskumu [[Mária Kosová|Márie Kosovej]] sú v príbehoch Rusnáka-Brondu zastúpené (v tomto poradí podľa početnosti) čarovné, legendárne a ojedinele novelistické a humoristické [[rozprávka|rozprávky]]. Z [[povesť (literatúra)|povestí]] je najčastejšia démonologická povesť.<ref name="Horehronie"/>{{rp|24}} Rozprávky vychádzajú z drevorubačsko-sedliackeho prostredia [[Horehronie|Horehronia]], ktoré Rusnák-Bronda dôkladne poznal. Ich témy patria do medzinárodného korpusu ústnej prozaiky a predstavujú „lokálny variant slovenskej ústnej tradičnej prózy, výrazne aktualizovaný individuálnym pracovným a životným prostredím“. Sám nespomínal (napriek rokom stráveným mimo domovskej obce), že by niektorú z rozprávok mal z pracovných ciest. Podľa neho samotného najlepší rozprávači boli Vojtech Pacola-Šenc a Ďurďov-Pohorelec.<ref name="Horehronie"/>{{rp|20-21}} Rusnák-Bronda „patril k nadpriemerným rozprávačským typom obdobia, ktoré označujeme ako obdobie rozvinutej tradičnej kultúry“. Okrem svojej bežnej práce bol v okolí známy ako rozprávač („Vysoký stupeň rozprávačskej kultúry zmenil Brondov sociálny stav: malý drobný, po úraze chromý, nemohol sa silou ani zjavom rovnať mocným heľpianskym rubárom. Ale vstúpil do ich vedomia a do vedomia dediny svojím výnimočným umeleckým nadaním, ktoré určilo jeho miesto v komunite.“). V tomto ho formovali mladšie roky, počas ktorých pracoval ako dreborubač. Priamy vzor bol Pacola-Šenc, súčasník Ďurďov-Pohorelec (s ktorým v rozprávaní istým spôsobom súťažili).<ref name="Horehronie"/>{{rp|18-20}} Sám sa považoval za rozprávača drevorubačov. Neskôr, vo vyššom veku (prevažne počas [[zima|zimy]]), rozprával [[rodina|rodine]] (dospelí aj deti) a susedom, ktorí prichádzali na rozhovor či na spoločné práce. Rozprávanie malo zjav rozprúdenia rozhovoru (udalosti dňa, život príbuzenstva), ktoré prešlo k spomienkam na miestne udalosti (meteorologické javy, [[požiar]]e), príbehy z [[vojna|vojny]] či cesty za prácou. Z toho sa premostili spomienky na minulé generácie (a ich reálne či iracionálne zážitky). Ak nastavenie poslucháčov dospelo k tomu, že mali chuť vypočuť si rozprávku, vyzvali rozprávača aby rozprával. Ten sa najprv zdráhal, napokon však privolil a začal rozprávať príbeh. Poslucháči ho zvykli počúvať s rešpektom (drevorubači či dedinčania).<ref name="Horehronie"/>{{rp|22-23}} == Vydané v tlači == * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | priezvisko = Hronský | meno = J. C | odkaz na autora = Jozef Cíger-Hronský | ilustrátori = [[Jaroslav Vodrážka]] | editori = | titul = Brondove rozprávky : [rozprávky tejto knihy väčšinou podľa ľudového rozprávača Jozefa Rusnáka-Brondu] | miesto = V Bratislave | vydavateľ = Učiteľské nakladateľstvo slovenské, družstvo U nás | rok = 1932 | edícia = Knižnica Máj | zväzok edície = 1 | počet strán = 136 | strany = }} (a reedície) * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 36{{--}}76 }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = RUSNÁK-BRONDA, Jozef | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VIII R{{--}}Sn | typ zväzku = Zv. | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2024 | isbn = 978-80-8149-169-6 | počet strán = 743 | strany = 341 }}</ref> <ref name="Horehronie">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 13{{--}}35 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vodrážka | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Vodrážka | editori = Elena Chmelová | titul = Bolo{{--}}nebolo : maliarove spomienky | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] | rok = 1977 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 240 | strany = 176{{--}}178 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Fedorová | meno = Mária | titul = Brondove rozprávky majú 80 rokov | periodikum = Heľpianske zvesti | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Heľpa | dátum = | rok = 2012 | mesiac = máj | deň = | ročník = II | číslo = 2 | strany = 1 | url = https://www.helpa.sk/obec/helpianske-zvesti/ | dátum prístupu = 02.06.2026 | issn = 1339-1917 }} {{DEFAULTSORT:Rusnák-Bronda, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Heľpy]] 3iogfvdro78iyker5lx5o5y301pcucl 8227274 8227266 2026-06-02T06:28:35Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8227274 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Rusnák-Bronda | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský rozprávkár a lesný robotník | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[18. máj]] [[1863]] | Miesto narodenia = [[Heľpa]] | Dátum úmrtia = {{duv|1945|3|15|1863|5|18}} | Miesto úmrtia = Heľpa | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[tesárstvo|tesár]], lesný robotník, zlievarenský robotník | Známy vďaka = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Ján, Anna, rod. Fortúnová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Kristína, rod. Simanová; Mária, rod. Babeľová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jozef Rusnák-Bronda''' (* [[18. máj]] [[1863]], [[Heľpa]]{{--}}† [[15. marec]] [[1945]], tamže) bol slovenský rozprávkár a lesný robotník.<ref name="BLS"/> == Životopis == Narodil sa v Heľpe, v rodine [[roľník]]a. Mal 10 [[súrodenec|súrodencov]], veľmi skoro [[sirota (dieťa)|osirotel]], vychovávali ho staršie sestry.<ref name="Horehronie"/>{{rp|15}} Navštevoval [[ľudová škola|ľudovú školu]], neskôr sa vyučil za [[tesárstvo|tesára]]. Pracoval v [[Levoča|Levoči]] a [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]], v rokoch 1895{{--}}1900 ako [[robotník]] v [[Zlievarenstvo|zlievárni]] v [[Spojené štáty|USA]]. Po roku 1900 [[drevorubačstvo|drevorubač]] na [[Liptov (región)|Liptove]], lesoch pri [[Čierny Váh (rieka)|Čiernom Váhu]], potom strážca drevoskladu v Heľpe.<ref name="BLS"/> Práci v lesoch sa venoval asi do 60. roku života, do 75. strážil. V roku 1891 (pri [[požiar]]i) a o nejaký čas neskôr utrpel dve zranenia, ktoré ho limitovali pri práci: „Následky obidvoch Brondových zranení sa prejavili aj viditeľne: poškodenie kolena pri rúbaní horiacich brvien a potom zlomenina nohy, obe liečené len domácim spôsobom, mu zdeformovali nohu, čomu postupne, ale najmä v starobe, sťažovalo chôdzu a deformovalo aj držanie tela“.<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Od 75. roku života žil u svojho [[syn]]a a [[nevesta|nevesty]] až do smrti [[15. marec|15. marca]] [[1945]]. === V spomienkách súčasníkov === Nevesta (manželka syna, u ktorého dožil; vyrozprávané august 1942 a 1947): ''„Sirota buľi, dve sestri mali a brata. Otec im umreli, keď mali tri roky, vari dvanas, keď mať. Opatriľi ich staršie sestri. Ale len čo povyrostľi, hneď za sluhu, po službach choďiľi. U Latinaka služiľi, u gazdu, tu v Heľpe. Potom sa oženiľi, maľi dvacaťdva rokov. Siman Kristina z Heľpy bola im žena. Jedenas deťi maľi, ale ostau ľen sin a céra, to ftedi každomu ďeťi mreľi. U Švagra Simana sa využili za crmomana a chodiľi zo švagrom po Telgarte, Pohorelej, Zavadke, Šumiacom. A zas horeu Šumiac, boľi pri ohňi, ratovaľi, rubali bruna, zaťali si sporom do nohi, ta im jablučko viťeklo. Ta už veru za crmomana ňeboli suci. Keď ňebulo prace, šli do hor. Aj v Amerike buľi. Ta tu z Heľpy veľa narodu, chlapou pošlo do Ameriky. Oni buľi piať roki v zľevarni, vo fabrike robili. Keď prišľi nazat, zeme pokupiľi, štiri itra pole, to aj lúki a oráčini. Z vímieňau si, bo šitko pozastavovanuo, sistri ich navnivoč obrátiľi. Za robotou chodili najviac poza hole, do do Hlubokoho, za Krivoľu, od Racova. V Hlubokom buľi raz aj za faktora. Keď ňetreba tu praci, ziaľi sekeri, pilu a pešo poza hole až do Poľska. Na starosť ich ziaľi chlapi za kaimľa, čo variu a okolo koľibi im robiu. To ľen zato, že bi im rozkladau, oňi to raďi. Keď už boľi stari, ta tu v ďeďine choďili, magacin vartuvaľi. A keď ochoreľi, poldruha roka sme ich nosiľi, tag jag holuba prekladali, v plachtach. Dobri buľi, nemožem povedať, aj svet, ľuďe ta choďili za ňima, ssem do nas, keď buľi priatki, oňi znaľi rozkladať pre každoho, mladuo, stari, ta každo ľen tak sluchalo…“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} Ďuro Tkáčik (roč. 1874, gazda a furman, vyrozprávané v roku 1947): ''„Brondova rodina pochodila zo Šumiaceho, Rusnasi tam, aj vieru maju rusnacku. Vo šľuogu ho škokovalo drevo, zlamalo mu nohu, ta veru mu bulo s robotou koňec, to len na vartu choďiu a f koľibe hotuvau. Bronda buu zli, keď mau paľenki, nešanuvau ňikoho. Ej buu on za mlaďi fijalka! Švagra zabiu kijaňiciou po hruďi, čo buu hnet mŕtvi, aľe sa prebrau. Faktor ho poštrafau na piať litrou paľenki, čo švagra kijaňicou udreu. Vipiľi chlapi paľenku, taza chodzjaku vec sa bili ftedi. Mlači chlop ňesmeu povec staršomu ňič. Teras starši musi pred mlačima čušať. A rozkladať znau, ta f tom buu prvejši. Chlapi ho už potom braľi zo sebou, čo im ľen kolo koľibi porobiu, navariu, ľen že bi rozkladau. Večer, keď buu zli čas, ňedalo sa isť do hori, aj keď urlab roboľi, tak piľi a on rozkladau. Ta i ja čo znam, som sa u ňeho podučiu.“''<ref name="Horehronie"/>{{rp|16}} == Znaky príbehov a rozprávania Rusnáka-Brondu == Podľa výskumu [[Mária Kosová|Márie Kosovej]] sú v príbehoch Rusnáka-Brondu zastúpené (v tomto poradí podľa početnosti) čarovné, legendárne a ojedinele novelistické a humoristické [[rozprávka|rozprávky]]. Z [[povesť (literatúra)|povestí]] je najčastejšia démonologická povesť.<ref name="Horehronie"/>{{rp|24}} Rozprávky vychádzajú z drevorubačsko-sedliackeho prostredia [[Horehronie|Horehronia]], ktoré Rusnák-Bronda dôkladne poznal. Ich témy patria do medzinárodného korpusu ústnej prozaiky a predstavujú „lokálny variant slovenskej ústnej tradičnej prózy, výrazne aktualizovaný individuálnym pracovným a životným prostredím“. Sám nespomínal (napriek rokom stráveným mimo domovskej obce), že by niektorú z rozprávok mal z pracovných ciest. Podľa neho samotného najlepší rozprávači boli Vojtech Pacola-Šenc a Ďurďov-Pohorelec.<ref name="Horehronie"/>{{rp|20-21}} Rusnák-Bronda „patril k nadpriemerným rozprávačským typom obdobia, ktoré označujeme ako obdobie rozvinutej tradičnej kultúry“. Okrem svojej bežnej práce bol v okolí známy ako rozprávač („Vysoký stupeň rozprávačskej kultúry zmenil Brondov sociálny stav: malý drobný, po úraze chromý, nemohol sa silou ani zjavom rovnať mocným heľpianskym rubárom. Ale vstúpil do ich vedomia a do vedomia dediny svojím výnimočným umeleckým nadaním, ktoré určilo jeho miesto v komunite.“). V tomto ho formovali mladšie roky, počas ktorých pracoval ako dreborubač. Priamy vzor bol Pacola-Šenc, súčasník Ďurďov-Pohorelec (s ktorým v rozprávaní istým spôsobom súťažili).<ref name="Horehronie"/>{{rp|18-20}} Sám sa považoval za rozprávača drevorubačov. Neskôr, vo vyššom veku (prevažne počas [[zima|zimy]]), rozprával [[rodina|rodine]] (dospelí aj deti) a susedom, ktorí prichádzali na rozhovor či na spoločné práce. Rozprávanie malo zjav rozprúdenia rozhovoru (udalosti dňa, život príbuzenstva), ktoré prešlo k spomienkam na miestne udalosti (meteorologické javy, [[požiar]]e), príbehy z [[vojna|vojny]] či cesty za prácou. Z toho sa premostili spomienky na minulé generácie (a ich reálne či iracionálne zážitky). Ak nastavenie poslucháčov dospelo k tomu, že mali chuť vypočuť si rozprávku, vyzvali rozprávača aby rozprával. Ten sa najprv zdráhal, napokon však privolil a začal rozprávať príbeh. Poslucháči ho zvykli počúvať s rešpektom (drevorubači či dedinčania).<ref name="Horehronie"/>{{rp|22-23}} == Vydané v tlači == * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | priezvisko = Hronský | meno = J. C | odkaz na autora = Jozef Cíger-Hronský | ilustrátori = [[Jaroslav Vodrážka]] | editori = | titul = Brondove rozprávky : [rozprávky tejto knihy väčšinou podľa ľudového rozprávača Jozefa Rusnáka-Brondu] | miesto = V Bratislave | vydavateľ = Učiteľské nakladateľstvo slovenské, družstvo U nás | rok = 1932 | edícia = Knižnica Máj | zväzok edície = 1 | počet strán = 136 | strany = }} (a reedície) * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 36{{--}}76 }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = RUSNÁK-BRONDA, Jozef | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VIII R{{--}}Sn | typ zväzku = Zv. | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2024 | isbn = 978-80-8149-169-6 | počet strán = 743 | strany = 341 }}</ref> <ref name="Horehronie">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Kosová | meno zborník = Mária | odkaz na autora zborník = Mária Kosová | kapitola zborník = Rozprávkár Jozef Rusnák-Bronda | editori = [[Viera Gašparíková]] | titul = Horehronie | zväzok = III : Folklórne prejavy v živote ľudu | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1988 | počet strán = 376 | strany = 13{{--}}35 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vodrážka | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Vodrážka | editori = Elena Chmelová | titul = Bolo{{--}}nebolo : maliarove spomienky | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] | rok = 1977 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 240 | strany = 176{{--}}178 }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Fedorová | meno = Mária | titul = Brondove rozprávky majú 80 rokov | periodikum = Heľpianske zvesti | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Heľpa | dátum = | rok = 2012 | mesiac = máj | deň = | ročník = II | číslo = 2 | strany = 1 | url = https://www.helpa.sk/obec/helpianske-zvesti/ | dátum prístupu = 02.06.2026 | issn = 1339-1917 }} {{DEFAULTSORT:Rusnák-Bronda, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Heľpy]] pxuochfijn6ahdxue7hyjg3kxkxoifl 14 750948 8227280 2026-06-02T06:45:53Z Akul59 168826 Nová Kategória 8227280 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Slovenský kras]] pcm3mpzb6rx9bft6ipo4riwc4svr4o2 0 750949 8227290 2026-06-02T07:08:32Z Pe3kZA 39673 základ 8227290 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kračiansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | district1 = | commune = | municipality = [[Jurová]] | municipality1 = [[Vrakúň]] | municipality2 = [[Kostolné Kračany]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Konopiská</nowiki>, [[Jurová]] | source_elevation = cca 116 | source_lat_d = 47.9436 | source_long_d = 17.555 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Vojka-Kračany]], [[Kostolné Kračany]] | mouth_elevation = cca 113 | mouth_lat_d = 47.9582 | mouth_long_d = 17.5744 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kračiansky kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Vojka-Kračany]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,2 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej geomorfologickej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, severovýchodne od obce [[Jurová]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|116}}<ref name=UGK/> Pramení v lokalite Konopiská<ref name=UGK/>, odkiaľ tečie lemovaný širokým pásom vyššej vegetácie juhovýchodným a zakrátko južným smerom. Vteká na územie chráneného areálu [[Konopiská]], ktorý sa rozkladá pozdĺž takmer celého toku.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Oblúkom sa stáča na východ a onedlho až severovýchod cez lokalitu Prudké rameno, kde sa točí na sever a na Pinkovskej lúke následne vytvára veľký, na západ prehnutý oblúk.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.952976,17.573743,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> V oblasti Kračianske lúky<ref name=Tm/> mení smer toku z východného na severný, tečúc rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] s minimálnym spádom. Lokalitou Dolné Kračianske pokračuje severným smerom k miestnej časti Armadeho Kračany<ref name=vku/>, neďaleko ktorých sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|113}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do kanála [[Vojka-Kračany]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57448&y=47.95836&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kračiansky kanál pramení na hranici území obcí [[Jurová]] a [[Kostolné Kračany]], onedlho vedie hranicou obce [[Vrakúň]] a Kračany a napokon prechádza na územie Kostolných Kračian, kde ústí. Preteká iba okresom [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Vrak%C3%BA%C5%88&source=osm&id=1015717152&ds=1&x=17.5641402&y=47.9429170&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Konopiská]] – chránené územie == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.57448&y=47.95836&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Jurová]] [[Kategória:Vrakúň]] [[Kategória:Kostolné Kračany]] k1pcxtmj7ctgc27g76q35fsgr46owqs 0 750950 8227293 2026-06-02T07:35:24Z Lukas565 251676 návrh jednoduchej stránky pre zosnulého kardinála Svätej rímskej cirkvi 8227293 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = José da Cruz Policarpo | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | portrét = D. José Policarpo.jpg | popis portrétu = kardinál José da Cruz Policarpo | erb = Coat of arms of Jose da Cruz Policarpo.svg | štít erbu = | heslo = Per Obedientiam ad Libertatem | heslo po slovensky = Poslušnosťou k slobode | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Portugalsko|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[Lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | 1. funkcia - obdobie = [[5. marca]] [[1997]]{{--}}[[18. mája]] [[2013]] | 1. funkcia - predchodca = [[António Ribeiro]] | 1. funkcia - nástupca = [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente|Manuel Clemente]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Sant'Antonio in Campo Marzio | 2. funkcia - obdobie = [[21. februára]] [[2001]]{{--}}[[12. marca]] [[2014]] | 2. funkcia - predchodca = Vytvorenie titulárneho kostola | 2. funkcia - nástupca = [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente|Manuel Clemente]] | funkcie = * [[pomocný biskup]] [[Lisabon]]u<br>[[26. mája]] [[1978]]{{--}}[[5. marca]] [[1997]] * [[titulárny biskup]] Kalábrie<br>[[26. mája]] [[1978]]{{--}}[[5. marca]] [[1997]] | tituly = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dn|1936|02|26}} | miesto narodenia = [[Alvorninha]], [[Estremadura]], [[Portugalsko]] | dátum úmrtia = {{duv|2014|03|12|1936|02|26}} | miesto úmrtia = [[Lisabon]], [[Portugalsko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1961|08|15|1936|02|26|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Lisabon]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Manuel Cerejeira]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | ordinácia dátum = {{duv|1961|08|15|1936|02|26|k=0}} | ordinácia miesto = [[Lisabon]] | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1978|05|26|1936|02|26|k=0}} | menovanie osoba = [[Pavol VI.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1978|06|29|1936|02|26|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[António Ribeiro]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]], [[kardinál]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[João Alves]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] z Coimbry | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Manuel Franco da Costa de Oliveira Falcão]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup koadjútor]] z Beja | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1978|06|29|1936|02|26|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[António Ribeiro]] | inštalujúci biskup funkcia = [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] | kardinál dátum = {{duv|2001|02|21|1936|02|26|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Sant'Antonio in Campo Marzio | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''José da Cruz [[kardinál]] Policarpo'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLICARPO Card. José da CRUZ| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_policarpo-da-cruz_j.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[26. február]] [[1936]], [[Alvorninha]], [[Estremadura]], [[Portugalsko]]{{--}}† [[12. marec]] [[2014]], [[Lisabon]], [[Portugalsko]]) bol portugalský rímskokatolícky [[kňaz]], [[biskup]], [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]]. V roku [[2001]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[kardinál]]a. Získal doktorát [[teológia|teológie]] na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej gregoriánskej univerzite]] v [[Rím]]e. == Životopis == Narodil sa [[26. februára]] [[1936]] ako prvé z deviatich detí Josého Policarpa st. a jeho manželky Maria Gertrudes Rosa. [[Kardinál]] [[Manuel Cerejeira]] ho [[15. augusta]] [[1961]] vysvätil za [[kňaz]]a v [[Lisabon]]e. Jeho [[kňaz]]ská služba bola zasvätená výchove budúcich generácií teológov. Riadil katolícke [[seminár (katolíci)|semináre]] v Penafirme a Olivais a pôsobil ako dekan Teologickej fakulty na Portugalskej katolíckej univerzite. V rokoch [[1988]] až [[1996]] bol rektorom Portugalskej katolíckej univerzity. Publikoval množstvo kníh a článkov. == Biskup == Dňa [[26. mája]] [[1978]] ho [[pápež]] [[Pavol VI.]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] [[Lisabon]]u a [[titulárny biskup|tiulárneho biskupa]] Kalábrie.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = José da Cruz Cardinal Policarpo †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bcruzp.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Biskup]]skú vysviacku prijal [[29. júna]]. Hlavným svätiteľom bol [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[kardinál]] [[António Ribeiro]]. Spolusvätiteľmi boli [[biskup]] z Coimbry [[João Alves]] a [[biskup koadjútor]] z Beja [[Manuel Franco da Costa de Oliveira Falcão]]. == Lisabonský patriarcha == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[5. marca]] [[1997]] vymenoval za [[biskup koadjútor|koadjutora]] [[Patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Lisabon]]u.<ref name="b" /> Keď zomrel [[kardinál]] [[António Ribeiro]] sa [[24. marca]] [[1998]] stal jeho nástupcom ako [[lisabon]]ský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]]. V rokoch [[1999]] až [[2005]] a opäť v rokoch [[2011]] až [[2013]] pôsobil ako veľký kancelár Portugalskej katolíckej univerzity a ako prezident [[Portugalsko|Portugalskej]] [[biskupská koferencia|biskupskej konferencie]]. == Kardinál == Dňa [[21. januára]] [[2001]] [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] oznámil plány na povýšenie 37 [[prelát]]ov na [[kardinál]]ov na [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] vo [[február]]i.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LE PAROLE DEL PAPA ALLA RECITA DELL’ANGELUS: ANNUNCIO DI CONCISTORO PER LA CREAZIONE DI NUOVI CARDINALI, 21.01.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/01/21/0046/00125.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Povedal tiež, že na [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] oznámi mená dvoch [[kardinál]]ov, ktorých vymenoval [[in pectore]] v roku [[1998]]. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Sant'Antonio in Campo Marzio'''.<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI QUARANTADUE NUOVI CARDINALI E LA PUBBLICAZIONE DEI DUE RISERVATI "IN PECTORE", 21.02.2001| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2001/02/21/0112/00299.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Bol členom [[Kongregácia pre katolícku výchovu|Kongregácie pre katolícku výchovu]], Pápežskej rady pre laikov a Pápežskej rady pre kultúru v Rímskej kúrii. Po [[smrť|smrti]] [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] v roku [[2005]] bol považovaný za [[papabile]] – možného nástupca pápeža. Zúčastnil sa [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený pápež [[Benedikt XVI.]] vlastným menom [[Joseph Ratzinger]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Rovnako sa zúčastnil ako kardinál – volič [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]] na ktorom bol zvolený pápež [[František (pápež)|František]] vlastným menom [[Jorge Mario Bergoglio]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2013| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2013.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> Vzhľadom na svoje najvyššie postavenie medzi [[kardinál]]mi, keď zložil prísahu mlčanlivosti v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]] na začiatku [[konkláve]], zložil prísahu hneď po kardinálovi Jorgeovi Mariovi Bergogliovi, ktorý bol nakoniec zvolený. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] [[18. mája]] [[2013]] a za jeho nástupcu vymenoval biskupa z Porta [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente|Manuela Clementa]].<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 18.05.2013| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2013/05/18/0308/00699.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Bol veľkopriorom portugalského nadporučíka [[Rád Božieho hrobu|Jazdeckého rádu Svätého hrobu]] v [[Jeruzalem]]e. V roku [[2013]] ho [[kardinál]] veľmajster rádu [[Edwin Frederick O'Brien]] vymenoval za čestného veľkopriora. Zomrel v [[marec|marci]] [[2014]] na aneuryzmu aorty. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|José Policarpo|1344862607}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Policarpo, José}} [[Kategória:Portugalskí kardináli]] [[Kategória:Portugalskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] lo5hsgghy45qgibtt5d3pamqbv6c5fd 0 750951 8227315 2026-06-02T10:18:34Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8227315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Guy Mattéoni | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = Matt Hoggy | Dátum narodenia = {{Dnv|1945|11|8}} | Dátum úmrtia = [[Marseille]], [[Francúzsko]] | Miesto narodenia = | Bydlisko = | Miesto úmrtia = | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Les Ambitieux, 5 Gentlemen, Roy Swart'S Et Ses Blues Shakers | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátori]], [[akordeón]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2010]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/fr/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = discogs.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} [[Súbor:Pierre Bachelet en Belgique (2000).jpg|náhľad|Guy Mattéoni (vľavo) na koncerte Pierra Bacheleta v [[Belgicko|Belgicku]].]] '''Guy Mattéoni''' (* [[8. november]] [[1945]], [[Marseille]]) je [[Francúzsko|francúzskym]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľom]], [[Aranžmán (hudba)|aranžérom]], [[Dirigent|dirigentom]], [[Orchestrátor|orchestrátorom]], [[Akordeón|akordeonista]] a [[Spevák|spevákom]]. Matteoni začal svoju kariéru ako asistent filmového skladateľa [[Michel Magne|Michela Magneho]] a časom sa stal veľmi vyhľadávaným aranžérom. Trikrát sa zúčastnil súťaže [[Eurovision Song Contest]] ako dirigent.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guy Mattéoni | url = https://www.discogs.com/artist/478494-Guy-Matt%C3%A9oni | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guy Matteoni | url = https://www.vintera.fr/fr/artist/guy-matteoni-7610295.html | vydavateľ = vintera.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souissi | meno = Meriem | autor = | odkaz na autora = | titul = Nostalgie. Peter et Sloane sont de passage à Chalon avec la tournée Age tendre et tête de bois. Besoin de rien, envie de scène | url = https://www.bienpublic.com/loisirs/2011/03/02/besoin-de-rien-envie-de-scene | vydavateľ = bienpublic.com | miesto = | dátum vydania = 2011-03-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Le Journal de Saône et Loire | odkaz na autora = | titul = bio express Guy Mattéoni est né à Marseille dans le quartier de la Belle de mai, un quartier populaire que l’on ... | url = https://www.lejsl.com/actualite/2014/11/09/guy-matteoni-est-ne-a-marseille-dans-le-quartier-de-la-belle-de-mai-un-quartier-populaire-que-l-on | vydavateľ = lejsl.com | miesto = | dátum vydania = 2014-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> Počas svojej kariéry niekoľkokrát spolupracoval s hudobníkom [[Pierre Bachelet|Pierrom Bacheletom]] a pracoval aj ako orchestrátor pre niekoľko filmov. Matteoni bol členom skupiny [[Les 5 Gentlemen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hervé | odkaz na autora = | titul = Les 5 Gentlemen | url = https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-5-gentlemen/10244/ | vydavateľ = rockmadeinfrance.com | miesto = | dátum vydania = 2013-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MATTEONI Guy | url = https://www.passionchanson.net/2025/11/02/matteoni-guy/ | vydavateľ = passionchanson.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Mattéoni vydal svoj prvý [[štúdiový album]] ''Marseille'' v roku [[1975]], po ktorom nasledovalo niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Obzvlášť aktívny bol v [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] na rôznych projektoch. Spolupracoval s mnohými renomovanými umelcami, najmä vo francúzskej populárnej hudbe. Je známy svojou prácou hudobného režiséra a aranžéra pre spevákov ako [[Pierre Bachelet]], [[Johnny Hallyday]], [[Sylvie Vartan]] a [[Michel Sardou]]. Jeho odborné znalosti v oblasti orchestrácie a hudobná citlivosť mu umožnili prispieť k vytvoreniu niekoľkých veľkých hitov. Ako všestranný umelec skladal aj soundtracky k filmom a televíznym seriálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All Conductors of Eurovision | url = https://all-conductors-of-eurovision.blogspot.com/1989/05/guy-matteoni.html | vydavateľ = all-conductors-of-eurovision.blogspot.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> == Diskografia == === Vlastná === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1975]]: ''Marseille'' ==== EP ==== * [[1973]]: ''Pianissimo / Le Général'' * [[1974]]: ''Je Roule Vers Toi / La Convalescence'' * [[1975]]: ''Rue Saint-Férréol / Douce Nuit De Mes Seize Ans'' * [[1975]]: ''Marseille / Rue St Ferreol'' * [[1978]]: ''America / Toutes Ces Années'' * [[1981]]: ''Un Piano Sous La Pluie / Un Eté En France'' === Spoločne s Pierrom Bacheletom === Mattéoni bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, harmoniku, aranžmány, réžiu a orchestráciu. ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1998]]: ''[[Un homme simple]]'' * [[2003]]: ''[[Tu ne nous quittes pas (Bachelet chante Brel)]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[2005]]: ''[[30 ans]]'' == Filmografia == {{Filmografia}} === Spoločne s Pierrom Bacheletom === * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (orchestrácia, aranžmány)<ref name="vs" group="pozn.">Bol zodpovedný za vedenie Guy Mattéoni Et Son Orchestre.</ref> === Ostatné === * [[1973]]: ''Don Juan ou Si Don Juan était une femme...'' (klavír) * [[1979]]: ''L'esprit de famille'' (orchestrácia) * 1979: ''[[Les Charlots en délire]]'' (orchestrácia) * [[1984]]: ''Viva la vie'' (orchestrácia) == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] * [[Guy Mattéoni Et Son Orchestre]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/478494-Guy-Matt%C3%A9oni Guy Mattéoni] na [[Discogs]] <!-- * {{Csfd meno|id=}} --> * {{Imdb meno|id=0559806}} <!-- * {{Fdb meno|id=}} * {{Kinobox meno|id=}} * {{AlloCiné meno|id=}} --> * [https://www.encyclopedisque.fr/artiste/3147.html Guy Matt´éoni] na Encyclopedisque.fr {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mattéoni, Guy}} [[Kategória:Osobnosti z Marseille]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski akordeónisti]] [[Kategória:Hudobní spolupracovníci Pierra Bacheleta]] mzwgx5doucg8e853qn3jx82vwp9cg8n 8227316 8227315 2026-06-02T10:18:50Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Guy Matteoni]] na [[Guy Mattéoni]] 8227315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Guy Mattéoni | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, klávesák, dirigent a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = Matt Hoggy | Dátum narodenia = {{Dnv|1945|11|8}} | Dátum úmrtia = [[Marseille]], [[Francúzsko]] | Miesto narodenia = | Bydlisko = | Miesto úmrtia = | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Les Ambitieux, 5 Gentlemen, Roy Swart'S Et Ses Blues Shakers | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronická hudba]] | Hrá na nástrojoch = [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátori]], [[akordeón]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2010]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = [[Pierre Bachelet]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/fr/artist/252303-Pierre-Bachelet | vydavateľ = discogs.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} [[Súbor:Pierre Bachelet en Belgique (2000).jpg|náhľad|Guy Mattéoni (vľavo) na koncerte Pierra Bacheleta v [[Belgicko|Belgicku]].]] '''Guy Mattéoni''' (* [[8. november]] [[1945]], [[Marseille]]) je [[Francúzsko|francúzskym]] [[Klávesový nástroj|klávesák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľom]], [[Aranžmán (hudba)|aranžérom]], [[Dirigent|dirigentom]], [[Orchestrátor|orchestrátorom]], [[Akordeón|akordeonista]] a [[Spevák|spevákom]]. Matteoni začal svoju kariéru ako asistent filmového skladateľa [[Michel Magne|Michela Magneho]] a časom sa stal veľmi vyhľadávaným aranžérom. Trikrát sa zúčastnil súťaže [[Eurovision Song Contest]] ako dirigent.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guy Mattéoni | url = https://www.discogs.com/artist/478494-Guy-Matt%C3%A9oni | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guy Matteoni | url = https://www.vintera.fr/fr/artist/guy-matteoni-7610295.html | vydavateľ = vintera.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souissi | meno = Meriem | autor = | odkaz na autora = | titul = Nostalgie. Peter et Sloane sont de passage à Chalon avec la tournée Age tendre et tête de bois. Besoin de rien, envie de scène | url = https://www.bienpublic.com/loisirs/2011/03/02/besoin-de-rien-envie-de-scene | vydavateľ = bienpublic.com | miesto = | dátum vydania = 2011-03-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Le Journal de Saône et Loire | odkaz na autora = | titul = bio express Guy Mattéoni est né à Marseille dans le quartier de la Belle de mai, un quartier populaire que l’on ... | url = https://www.lejsl.com/actualite/2014/11/09/guy-matteoni-est-ne-a-marseille-dans-le-quartier-de-la-belle-de-mai-un-quartier-populaire-que-l-on | vydavateľ = lejsl.com | miesto = | dátum vydania = 2014-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> Počas svojej kariéry niekoľkokrát spolupracoval s hudobníkom [[Pierre Bachelet|Pierrom Bacheletom]] a pracoval aj ako orchestrátor pre niekoľko filmov. Matteoni bol členom skupiny [[Les 5 Gentlemen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hervé | odkaz na autora = | titul = Les 5 Gentlemen | url = https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-5-gentlemen/10244/ | vydavateľ = rockmadeinfrance.com | miesto = | dátum vydania = 2013-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MATTEONI Guy | url = https://www.passionchanson.net/2025/11/02/matteoni-guy/ | vydavateľ = passionchanson.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Mattéoni vydal svoj prvý [[štúdiový album]] ''Marseille'' v roku [[1975]], po ktorom nasledovalo niekoľko [[Singel (hudba)|singlov]] v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Obzvlášť aktívny bol v [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] na rôznych projektoch. Spolupracoval s mnohými renomovanými umelcami, najmä vo francúzskej populárnej hudbe. Je známy svojou prácou hudobného režiséra a aranžéra pre spevákov ako [[Pierre Bachelet]], [[Johnny Hallyday]], [[Sylvie Vartan]] a [[Michel Sardou]]. Jeho odborné znalosti v oblasti orchestrácie a hudobná citlivosť mu umožnili prispieť k vytvoreniu niekoľkých veľkých hitov. Ako všestranný umelec skladal aj soundtracky k filmom a televíznym seriálom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All Conductors of Eurovision | url = https://all-conductors-of-eurovision.blogspot.com/1989/05/guy-matteoni.html | vydavateľ = all-conductors-of-eurovision.blogspot.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-02 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> == Diskografia == === Vlastná === ==== Štúdiové albumy ==== * [[1975]]: ''Marseille'' ==== EP ==== * [[1973]]: ''Pianissimo / Le Général'' * [[1974]]: ''Je Roule Vers Toi / La Convalescence'' * [[1975]]: ''Rue Saint-Férréol / Douce Nuit De Mes Seize Ans'' * [[1975]]: ''Marseille / Rue St Ferreol'' * [[1978]]: ''America / Toutes Ces Années'' * [[1981]]: ''Un Piano Sous La Pluie / Un Eté En France'' === Spoločne s Pierrom Bacheletom === Mattéoni bol na projektoch zodpovedný predovšetkým za klávesy, harmoniku, aranžmány, réžiu a orchestráciu. ==== Štúdiové albumy ==== * [[1982]]: ''[[Les Corons]]'' * [[1985]]: ''[[Marionnettiste]]'' * [[1987]]: ''[[Vingt ans]]'' * [[1989]]: ''[[Quelque part... c'est toujours ailleurs]]'' * [[1992]]: ''[[Les Lolas]]'' * [[1998]]: ''[[Un homme simple]]'' * [[2003]]: ''[[Tu ne nous quittes pas (Bachelet chante Brel)]]'' ==== Živé albumy ==== * [[1986]]: ''[[Olympia 86]]'' * [[2005]]: ''[[30 ans]]'' == Filmografia == {{Filmografia}} === Spoločne s Pierrom Bacheletom === * [[1984]]: ''[[Gwendoline (film)|Gwendoline]]'' (orchestrácia, aranžmány)<ref name="vs" group="pozn.">Bol zodpovedný za vedenie Guy Mattéoni Et Son Orchestre.</ref> === Ostatné === * [[1973]]: ''Don Juan ou Si Don Juan était une femme...'' (klavír) * [[1979]]: ''L'esprit de famille'' (orchestrácia) * 1979: ''[[Les Charlots en délire]]'' (orchestrácia) * [[1984]]: ''Viva la vie'' (orchestrácia) == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam skladieb od Pierra Bacheleta]] * [[Guy Mattéoni Et Son Orchestre]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/478494-Guy-Matt%C3%A9oni Guy Mattéoni] na [[Discogs]] <!-- * {{Csfd meno|id=}} --> * {{Imdb meno|id=0559806}} <!-- * {{Fdb meno|id=}} * {{Kinobox meno|id=}} * {{AlloCiné meno|id=}} --> * [https://www.encyclopedisque.fr/artiste/3147.html Guy Matt´éoni] na Encyclopedisque.fr {{Pierre Bachelet}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mattéoni, Guy}} [[Kategória:Osobnosti z Marseille]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Skladatelia elektronickej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski klávesisti]] [[Kategória:Francúzski dirigenti]] [[Kategória:Francúzski akordeónisti]] [[Kategória:Hudobní spolupracovníci Pierra Bacheleta]] mzwgx5doucg8e853qn3jx82vwp9cg8n 0 750952 8227317 2026-06-02T10:18:50Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Guy Matteoni]] na [[Guy Mattéoni]] 8227317 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Guy Mattéoni]] h6uclji250y7hhzcxve8tks05yuv6xv 0 750953 8227332 2026-06-02T10:54:24Z Vasiľ 2806 Vasiľ premiestnil stránku [[Međugorje]] na [[Medžugorie]] prostredníctvom presmerovania: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ 8227332 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Medžugorie]] 0bagpl15bd4ih2bzift2k3r5idkfqw1 14 750955 8227350 2026-06-02T11:34:29Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227350 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Francúzski hudobníci]] mhf2srpttxw9d2buvpdzlpq1df6qymn 14 750956 8227351 2026-06-02T11:36:16Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227351 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hudobní režiséri]] p7l1cyya6vcbmfbwtbebxt1r0ada6l7 14 750957 8227352 2026-06-02T11:36:35Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227352 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Režiséri]] 0oee8gxxpw9r0qdqmmpi6h0tyft5iw2 14 750958 8227353 2026-06-02T11:38:17Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8227353 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Francúzski hudobníci podľa nástroja]] b8zyrinjla1uhetphunsayfcl09kd5e